LP/2017/551 Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 8 V § 8 ods. 2 žiadame vypustiť slová „spôsobenej páchateľom“. Odôvodnenie: Povinnosťou subjektov chrániacich záujmy obete je snaha o zabránenie opakovanej viktimizácie ako takej. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že opakovaná viktimizácia môže byť spôsobená aj inými osobami. Rovnako je vedecky potvrdenou skutočnosťou, že obete majú tendenciu k ďalšej viktimizácii (bez vzťahu k pôvodnému trestnému činu alebo páchateľovi) a pomoc naučiť obete vyhýbať sa viktimizácii je jednou z foriem pomoci obetiam a je súčasťou prevencie kriminality. Pripomienku predkladá občianske združenie Pomoc obetiam násilia s podporou organizácie Liga za ľudské práva. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 6 V § 6 žiadame vypustiť odseky 3 až 7. Odôvodnenie: Podľa § 6 ods. 2 je povinne bezplatná len prvá konzultácia u subjektu poskytujúceho pomoc, pričom každá ďalšia konzultácia už môže byť spoplatnená. Ustanovenia § 6 ods. 3 až 6 sú však v rozpore so spomínaným odsekom 2 v tom, že bezplatnosť poskytovania služieb deklarujú v trvaní 90 dní od prvej konzultácie, resp. počas trestného konania a primeraný čas po ňom. Odsek 7 sa vypúšťa z dôvodu jeho vhodnejšieho umiestnenia do § 3 návrhu zákona. Pripomienku predkladá občianske združenie Pomoc obetiam násilia s podporou organizácie Liga za ľudské práva. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 10 V § 10 ods. 2 žiadame vypustiť písmeno a). Odôvodnenie: Odškodnenie obetí sa má vzťahovať na všetky obete bez rozdielu. Nemožno preto akceptovať odškodnenie len tých obetí, ktorých ujma na zdraví nebola uhradená inak. Súčasné znenie zákona neumožní odškodniť tú obeť, ktorej zdravotná ujma bude v plnej miere uhradená napr. na základe poistenia. Súčasná formulácia zákona tak znevýhodňuje zodpovedné osoby, čím pôsobí veľmi demotivačne. Pripomienku predkladá občianske združenie Pomoc obetiam násilia s podporou organizácie Liga za ľudské práva. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
HFI (Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.) § 2 písm. c) bod 5 V § 2 písm. c) bod 5 navrhujeme vypustiť slovo „rodu“. Odôvodnenie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica“) opakovane používa pojem „rod“ vo význame „gender“, teda v súvislosti s pohlavím. Sme proti tomu, aby sa do navrhovaného zákona zavádzal pojem „rod“, ktorý by sa vnímal v tomto význame. Slovenská legislatíva pozná pojem rod predovšetkým vo význame pôvodu (spoločenstva potomkov určitých predkov), a takto je tento pojem chápaný aj Ústavou Slovenskej republiky. Je pravda, že niektoré zákony začali tento pojem používať aj v inom význame (gender), ktorý odporuje Ústave SR, a vnáša do právneho poriadku nejednoznačnosť a chaotickosť. Použitie slova „rod“ v kontexte pohlavia je preto nevhodné a je potrebné od neho upustiť. Navyše, preklad slova „gender“ do slovenskej legislatívy slovom „rod“ odporuje pravidlám slovenského pravopisu, ktorý takýto význam slova rod nepozná (porovnaj http://slovniky.korpus.sk/) a je preto nezákonný. Ak sa týmto slovom majú myslieť muži a ženy, slovo „gender“ by sa malo správne prekladať ako „pohlavie“, ktoré je významovo najbližšie. Ak takýto preklad nepostačuje (čo nie je problém tejto smernice), malo by sa použiť iné slovo, napríklad priamo cudzie slovo „gender“, ako to robí zákonodarca v Českej republike (kde platia obdobné pravidlá pravopisu ako na Slovensku). Na účely preberania smernice je dôležité uviesť, že Európska únia nepožaduje od členských štátov, aby do svojho právneho poriadku zaviedli popri diskriminačnom kritériu založenom na „pohlaví“ aj ďalšie diskriminačné kritérium založené na genderi. Jedným z cieľov smernice je chrániť ženy, a z rôznych jazykových verzií smernice (porovnaj napr. českú jazykovú verziu) vyplýva, že táto ochrana je plne zabezpečená odkazom na „pohlavie“, teda bez potreby používania pojmu „gender“. To znamená, že hoci slovenská jazyková verzia smernice uvádza opakovane pojem „rod“ vo význame „gender“, zavedenie tohto pojmu do vnútroštátneho práva nie je potrebné. Vzhľadom na právne a pravopisné problémy s použitím slova „rod“ vo význame gender, ako aj na problém prijateľnej definície takéhoto pojmu (ako ukázala diskusia o Istanbulskom dohovore definícia gender ako sociálneho konštruktu je značne ideologicky problematická), by sa do nového zákona tento pojem nemal vôbec vnášať. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
HFI (Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.) § 2 písm. c) bod 5 Pripomienka č. 2 V § 2 písm. c) bod 5 navrhujeme vypustiť slová „z dôvodu jej, pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania“. Odôvodnenie: Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti je počet trestných činov spáchaných s osobitným motívom pomerne nízky – menej ako 10 ročne pre kategórie § 140 písm. d) a f) TZ spolu. Jeden z hlavných dôvodov je ten, že je veľmi náročné preukázať subjektívny motív pre spáchanie trestného činu. Navrhovaná formulácia § 2 písm. c) bod 5 odkazom na motív spáchania násilného trestného činu preto zrejme neprispeje k rozšíreniu okruhu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov. Zoznam vymenovaných dôvodov (pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania) nemá oporu ani v smernici, ani v podrobnejšej analýze, ktorá by opodstatňovala práve takýto zoznam. Nie je zrejmé, prečo by práve tieto obete mali požívať vyššie práva, ako iné obete násilných trestných činov. Napríklad nie je zrejmé, že by bolo zvýšené riziko stať sa obeťou násilnej trestnej činnosti pre sexuálnu orientáciu, ani nie je jasné, prečo by osoby pre ich sexuálnu orientáciu mali požívať vyššie práva ako iné obete trestných činov – napríklad právo na bezplatnú špecializovanú odbornú pomoc, alebo práva pri vypočúvaní v trestnom konaní (aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať, aby výsluch v prípravnom konaní viedla osoba rovnakého pohlavia, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, aby sa k výsluchu pribrala osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu a prispela tak k správnemu vedeniu výsluchu) a podobne. Ak má mať ustanovenie § 2 písm. c) bod 5 zmysel, treba ho formulovať všeobecnejšie, aby bolo aplikovateľné na všetky osoby, ktoré sa stali obeťami násilnej trestnej činnosti, prípadne len určitých závažnejších foriem násilnej trestnej činnosti, ktoré by opodstatňovali osobitný prístup k takýmto obetiam. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
HFI (Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.) § 3 ods. 2 V § 3 ods. 2 navrhujeme vypustiť pojem „rod“. Odôvodnenie: Podobne ako pri našej pripomienke č. 1 aj v tomto prípade považujeme použitie slova rod za problematické. Nie je jasné, v akom zmysle sa tento pojem používa a má interpretovať – či vo význame „gender“ alebo vo význame „pôvodu“, teda spoločenstva potomkov určitých predkov. Sme proti tomu, aby sa do nášho právneho poriadku zavádzal pojem „rod“ vo význame „gender“, alebo aby hrozilo, že sa takto môže v budúcnosti interpretovať. Odporuje to zaužívanému významu tohto pojmu v našej ústave a iných právnych predpisoch, a tiež slovenskému pravopisu. Ako sme už uviedli, implementácia smernice nevyžaduje, aby sme do nášho vnútroštátneho právneho poriadku zavádzali nové diskriminačné kritérium „gender“. Požitie slova „rod“ vo význame „pôvodu“ by sme považovali za akceptovateľné, muselo by však byť zrejmé, že zákonodarca používa pojem rod práve v takomto význame. Za vhodné riešenie by sme považovali použitie zoznamu diskriminačných kritérií verným prepisom čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, s explicitným uvedením, že v tomto predpise má zákonodarca na mysli práve takýto význam slova rod. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
HFI (Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.) Čl. II Pripomienka č. 4 Navrhujeme vypustiť Čl. II, (doplnenie § 140 písm. e) Trestného zákona). Odôvodnenie: Dôvodová správa uvádza, že smernica zaväzuje Slovenskú republiku rozšíriť zoznam osobitných motívov o trestné činy z nenávisti kvôli pohlaviu a rodu. Takéto odôvodnenie neobstojí, pretože takáto povinnosť zo smernice nevyplýva. Smernica sa zameriava na ochranu obetí trestných činov, a to najmä formou poskytovania náležitých informácií, podporou a ochranou týchto obetí, či garantovaním možnosti zúčastniť sa na trestnom konaní. Smernica nezaväzuje členské štáty meniť osobitné motívy trestných činov. Problematiku rozširovania osobitných motívov o kategóriu rodu vnímame obzvlášť citlivo kvôli problematickému chápaniu pojmu rod vo význame gender, o čom sme písali viac v predchádzajúcich pripomienkach č. 1 a 3. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K čl. I, § 31 návrhu zákona Dávame predkladateľovi na zváženie, aby sa finančná podpora zo štátneho rozpočtu pre akreditované subjekty na účely podpory obetí trestných činov spravovala zákonom č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
HRL (Liga za ľudské práva) §10 ods. 1 Navrhujeme doplniť okruh osôb, ktoré môžu získať odškodnenie podľa navrhovaného zákona o nasledujúce kategórie osôb: azylant, cudzinec s doplnkovou ochranou, cudzinec s dočasným útočiskom, maloleté dieťa bez sprievodu s udeleným pobytom v SR, obeť obchodovania s ľuďmi - cudzinec a cudzinec s udeleným tolerovaným pobytom podľa §58 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. V prvom rade sa prihovárame o začlenenie osôb, ktoré majú v SR udelený azyl, doplnkovú ochranu alebo dočasné útočisko. Tieto osoby sa z vážnych dôvodov nemôžu vrátiť do svojej krajiny a majú na území SR udelenú medzinárodnú ochranu, preto nie je dôvod na to, aby nemohli získať odškodnenie od štátu v prípade, ak sa im tu v dôsledku násilného trestného činu stane ujma na zdraví. Zároveň, SR pozná niekoľko druhov azylov – azyl podľa §8 písm. a (azyl podľa Dohovoru OSN z r. 1951 o právnom postavení utečencov), podľa §8 písm. b) (tzv. ústavný azyl), azyl podľa §9 (azyl z humanitných dôvodov) a azyl podľa §10 (azyl za účelom zlúčenia rodiny). Doplnková ochrana sa udeľuje podľa §13a a 13b (doplnková ochrana za účelom zlúčenia rodiny). Dočasné útočisko je upravené v §29 a v §31a (za účelom zlúčenia rodiny). Navrhujeme, aby všetky tieto osoby boli zaradené medzi osoby, ktoré môžu požiadať štát o odškodnenie. Ďalej navrhujeme, aby medzi osoby, ktoré môžu požiadať o odškodnenie boli zaradené aj obete obchodovania s ľuďmi - cudzinci. Mechanizmus odškodňovania obetí obchodovania s ľuďmi je tiež jedným z odporúčaní druhej monitorovacej správy GRETA vo vzťahu k SR (bod 140, str. 31: 140. Moreover, given that obtaining of compensation from the offenders is particularly difficult, GRETA considers that the Slovak authorities should set up a State compensation scheme which is accessible to all victims of THB, regardless of their nationality and residence status). Máme za to, že trestný čin obchodovania s ľuďmi je v súčasnosti natoľko medzinárodne previazaný, že nie je možné vylúčiť obete obchodovania s ľuďmi z možnosti získať odškodnenie v prípade, ak sa tento trestný čin vzťahuje aj k Slovensku. Podporne poukazujeme na rozsudok ESĽP Rantsev proti Cypru a Rusku, kde ESĽP skonštatoval, že z čl. 4 Dohovoru členským štátom vyplývajú pozitívne záväzky spočívajúce v ochrane a podpore obetí obchodovania s ľuďmi. V najnovšom rozsudku Chowduri a ostatní proti Grécku (z 30.3.2017) ESĽP skonštatoval, že obchodovanie s ľuďmi zahŕňa aj situáciu nútenej práce a pracovného vykorisťovania a že Grécko porušilo svoje záväzky vyplývajúce z čl. 4(2) Dohovoru (zákaz nútenej práce) aj tým, že neposkytlo ochranu obetiam tohto činu. Preto navrhujeme, aby prístup k odškodneniu mali aj obete nelegálneho zamestnávania podľa §58 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov („Policajný útvar na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo nelegálne zamestnanej maloletej osobe, ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania.“). Treba podotknúť, že v takomto prípade sú obeťami osoby, ktoré boli zamestnávané na území SR a prispievali do systému/resp. firmy, ktoré ich zamestnávali resp. vykorisťovali prispievali do systému, nie je preto dôvod, prečo by nemali mať nárok na odškodnenie za spôsobenú ujmu. V tomto prípade ide o TČ podľa § 251a ods. 2 písm. c) TZ. Maloletí bez sprievodu: Prihovárame sa, aby nárok na odškodnenie mali aj deti bez sprievodu, ktoré sa nájdu na území SR a majú tu udelený pobyt (zväčša ide o tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona 404/2011, neskôr môžu mať aj trvalý pobyt). Tieto deti majú na Slovensku zaručené privilegované postavenie, majú nárok na špeciálnu ochranu, sú hneď po nájdení umiestnení do detského domova, nemôžu byť vyhostené ( s výnimkou, ak by to bolo v ich najlepšom záujme), štát sa musí o nich postarať. Ak by sa takéto dieťa na našom území stalo obeťou násilia (napríklad zo strany prevádzačov, ktorí môžu byť zadržaní spolu s ním a súdení v SR), malo by mať právo požiadať o odškodnenie ( sú známe prípady, kedy tieto deti sú počas cesty prevádzačmi znásilňované, bité a pod., pričom prevádzačom nemusí byť nevyhnutne cudzinec, aj v SR sú to často práve občania SR). Momentálne ide zväčša o deti z Afganistanu, Somálska a pod., čiže tam by tiež neprichádzala do úvahy možnosť dohody o vzájomnosti a okrem toho, nie je ich veľa, takže nepredpokladám záťaž pre štátny rozpočet. Myslíme si, že začlenenie týchto kategórií osôb by nemalo významne zvýšiť výdavky štátneho rozpočtu. Počet azylantov a osôb s doplnkovou ochranou je veľmi nízky, napríklad v r. 2017 k dnešnému dňu (1.8.2018), to bolo len 18 ľudí, ktorým bol udelený azyl a 18 ľudí, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana (http://www.minv.sk/?statistiky-20). Naša organizácia v súčastnosti zastupuje jedinú klientku - azylantku zo Somálska, ktorá je obeťou rasovo motivovaného trestného činu. Vzhľadom na uvedené nepredpokladáme, že by v budúcnosti po prijatí tohto zákona išlo o veľký počet ľudí, ktorí by mali nárok na postup podľa tohto zákona. Chceme tiež podotknúť, že osoby, ktoré majú v SR medzinárodnú ochranu, sa nemôžu vrátiť do svojej domovskej krajiny, oni teda nemajú inú možnosť, kde si uplatniť svoj nárok na odškodnenie, len v SR. To isté platí pre deti bez sprievodu, tých je každoročne zachytených veľmi málo - podľa štatistík ÚHCP, za prvý polrok 2017 bolo u nás zadržaných len 19 takýchto detí a minulý rok za rovnaký čas len 18 (http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2017/2017-I.polrok-UHCP-SK.pdf). Ani tu nie je predpoklad, že by išlo o veľké počty poškodených. Poukazujeme tiež na to, že ak tu tieto deti ostanú, sú v starostlivosti slovenského detského domova v Medzilaborciach. Aj z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa nie je dôvod, aby sme im neumožnili prístup k odškodneniu podľa tohto zákona. Rovnaká štatistika ÚHCP ďalej hovorí o tom, že v prvom polroku 2017 bolo identifikovaných 55 obetí obchodovania s ľuďmi, pričom za rovnaký čas 2016 to bolo len 47. Ani tu nepredpokladáme, že by obete obchodovania s ľuďmi výrazne navýšili rozpočet určený na tento zákon. Z pohľadu medzinárodných záväzkov by mali byť zaradené do pôsobnosti zákona. Rovnaké začlenenie navrhujeme aj do §18 (1) navrhovaného zákona. Máme za to, že týchto osôb nie je v SR veľa a ide o špecifické kategórie cudzincov, ktoré buď majú medzinárodnú ochranu, alebo sa má s nimi osobitne zaobchádzať a preto by mali mať aj nárok na pomoc zo strany ministerstva, ak sa stanú obeťami v zahraničí. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
HRL (Liga za ľudské práva) §10 ods. 1 Toto ustanovenie navrhujeme doplniť o nasledujúce kategórie osôb: azylant, cudzinec s doplnkovou ochranou, cudzinec s dočasným útočiskom, maloleté dieťa bez sprievodu s udeleným pobytom v SR, obeť obchodovania s ľuďmi, cudzinec s udeleným tolerovaným pobytom podľa §58 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. V prvom rade sa prihovárame o začlenenie osôb, ktoré majú v SR udelený azyl, doplnkovú ochranu alebo dočasné útočisko. Tieto osoby sa z vážnych dôvodov nemôžu vrátiť do svojej krajiny a majú na území SR udelenú medzinárodnú ochranu, preto nie je dôvod na to, aby nemohli získať odškodnenie od štátu v prípade, ak sa im tu v dôsledku násilného trestného činu stane ujma na zdraví. Zároveň, SR pozná niekoľko druhov azylov – azyl podľa §8 písm. a (azyl podľa Dohovoru OSN z r. 1951 o právnom postavení utečencov), podľa §8 písm. b) (tzv. ústavný azyl), azyl podľa §9 (azyl z humanitných dôvodov) a azyl podľa §10 (azyl za účelom zlúčenia rodiny). Doplnková ochrana sa udeľuje podľa §13a a 13b (doplnková ochrana za účelom zlúčenia rodiny). Dočasné útočisko je upravené v §29 a v §31a (za účelom zlúčenia rodiny). Navrhujeme, aby všetky tieto osoby boli zaradené medzi osoby, ktoré môžu požiadať štát o odškodnenie. V súčasnosti ministerstvo vnútra eviduje, že v r. 2017 bolo 18 ľuďom udelený azyl a 18 ľuďom poskytnutá doplnková ochrana (k 1.8.2017, http://www.minv.sk/?statistiky-20). My v súčasnosti zastupujeme len jedinú klientku, ktorá by v prípade prijatia našej pripomienky mohla mať nárok na odškodnenie podľa tohto zákona. Preto si myslíme, že táto zmena nebude mať žiadny dopad na výšku financií, ktoré budú určené na vykonanie uvedeného ustanovenia. Ďalej navrhujeme, aby medzi osoby, ktoré môžu požiadať o odškodnenie boli zaradené aj obete obchodovania s ľuďmi bez ohľadu na národnosť a štátnu príslušnosť. Mechanizmus odškodňovania obetí obchodovania s ľuďmi je tiež jedným z odporúčaní druhej monitorovacej správy GRETA vo vzťahu k SR (bod 140, str. 31: 140. Moreover, given that obtaining of compensation from the offenders is particularly difficult, GRETA considers that the Slovak authorities should set up a State compensation scheme which is accessible to all victims of THB, regardless of their nationality and residence status). Máme za to, že trestný čin obchodovania s ľuďmi je v súčasnosti natoľko medzinárodne previazaný, že nie je možné vylúčiť obete obchodovania s ľuďmi z možnosti získať odškodnenie v prípade, ak sa tento trestný čin vzťahuje aj k Slovensku. Podporne poukazujeme na rozsudok ESĽP Rantsev proti Cypru a Rusku, kde ESĽP skonštatoval, že z čl. 4 Dohovoru členským štátom vyplývajú pozitívne záväzky spočívajúce v ochrane a podpore obetí obchodovania s ľuďmi. V najnovšom rozsudku Chowduri a ostatní proti Grécku (z 30.3.2017) ESĽP skonštatoval, že obchodovanie s ľuďmi zahŕňa aj situáciu nútenej práce a pracovného vykorisťovania a že Grécko porušilo svoje záväzky vyplývajúce z čl. 4(2) Dohovoru (zákaz nútenej práce) aj tým, že neposkytlo ochranu obetiam tohto činu. Preto navrhujeme, aby prístup k odškodneniu mali aj obete nelegálneho zamestnávania podľa §58 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov („Policajný útvar na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo nelegálne zamestnanej maloletej osobe, ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania.“). Treba podotknúť, že v takomto prípade sú obeťami osoby, ktoré boli zamestnávané na území SR a prispievali do systému/resp. firmy, ktoré ich zamestnávali resp. vykorisťovali prispievali do systému, nie je preto dôvod, prečo by nemali mať nárok na odškodnenie za spôsobenú ujmu. V tomto prípade ide o TČ podľa § 251a ods. 2 písm. c) TZ. Podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície, za prvý polrok 2017 bolo identifikovaných len 55 obetí obchodovania s ľuďmi, minulý rok za rovnaký čas len 47 (http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2017/2017-I.polrok-UHCP-SK.pdf). Znova nejde o počet, ktorý by výrazným spôsobom ovplyvnil výšku finančných prostriedkov. Maloletí bez sprievodu: Prihovárame sa, aby nárok na odškodnenie mali aj deti bez sprievodu, ktoré sa nájdu na území SR a majú tu udelený pobyt (zväčša ide o tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. a) zákona 404/2011, neskôr môžu mať aj trvalý pobyt). Tieto deti majú na Slovensku zaručené privilegované postavenie, majú nárok na špeciálnu ochranu, sú hneď po nájdení umiestnení do detského domova, nemôžu byť vyhostené ( s výnimkou, ak by to bolo v ich najlepšom záujme), štát sa musí o nich postarať. Ak by sa takéto dieťa na našom území stalo obeťou násilia (napríklad zo strany prevádzačov, ktorí môžu byť zadržaní spolu s ním a súdení v SR), malo by mať právo požiadať o odškodnenie ( sú známe prípady, kedy tieto deti sú počas cesty prevádzačmi znásilňované, bité a pod., pričom prevádzačom nemusí byť nevyhnutne cudzinec, aj v SR sú to často práve občania SR). Momentálne ide zväčša o deti z Afganistanu, Somálska a pod., čiže tam by tiež neprichádzala do úvahy možnosť dohody o vzájomnosti a okrem toho, nie je ich veľa (podľa štatistiky ÚHCP za prvý polrok to je len 19 detí bez sprievodu, ktoré boli zadržané v SR), takže nepredpokladáme záťaž pre štátny rozpočet. Rovnaké začlenenie navrhujeme aj do §18 (1) navrhovaného zákona. Máme za to, že týchto osôb nie je v SR veľa a ide o špecifické kategórie cudzincov, ktoré buď majú medzinárodnú ochranu, alebo sa má s nimi osobitne zaobchádzať a preto by mali mať aj nárok na pomoc zo strany ministerstva, ak sa stanú obeťami v zahraničí. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
HRL (Liga za ľudské práva) § 18 ods. 1 Prihovárame sa začlenenie rovnakých kategórií osôb, ako sme navrhli v pripomienke k § 10 ods. 1 navrhovaného zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
HRL (Liga za ľudské práva) §18 ods. 1 Rovnaké kategórie osôb ako v prípade §10 (1) navrhujeme doplniť aj do §18 (1). Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) čl. I § 25 V § 25 ods. 1 písm. g) odporúčame slovo „miesto“ nahradiť slovami „adresa miesta“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K tabuľke zhody so smernicou 2012.29.EÚ 14. Žiadame náležite preukázať transpozíciu čl. 17 ods. 1 písm. a) smernice v slovenskom právnom poriadku a to tak, aby bolo z uvedeného zrejmé, že príslušné orgány môžu prijať príslušné opatrenia na minimalizáciu ťažkostí, ktorým obeť čelí, keď má pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom bol trestný čin spáchaný, najmä pokiaľ ide o organizáciu konania. Na tento účel majú orgány členského štátu, v ktorom bol trestný čin spáchaný, možnosť najmä vypočuť obeť ihneď po podaní trestného oznámenia príslušnému orgánu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K tabuľke zhody so smernicou 2012.29.EÚ 16. Žiadame náležite preukázať transpozíciu čl. 20 písm. a) smernice v slovenskom právnom poriadku a to tak, aby bolo z uvedeného zrejmé, že sa počas vyšetrovania výsluch obeti uskutoční bez zbytočného odkladu po podaní trestného oznámenia príslušnému orgánu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K tabuľke zhody so smernicou 2012.29.EÚ 12. Žiadame transponovať čl. 12 ods. 1 písm. e) smernice do slovenského právneho poriadku a to v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K tabuľke zhody so smernicou 2012.29.EÚ 15. Žiadame transponovať čl. 19 ods. 2 smernice do slovenského právneho poriadku a to v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K tabuľke zhody so smernicou 2012.29.EÚ 13. Žiadame transponovať čl. 13 smernice do slovenského právneho poriadku a to v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) Všeobecne k návrhu zákona 1. Upozorňujeme, že transpozičná lehota smernice 2012/29/EÚ uplynula dňa 16. novembra 2015. Vo veci netransponovania predmetnej smernice začalo proti Slovenskej republike konanie o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pod č. 2016/0148. Napriek tomu, že jedným z dôvodov predloženia návrhu zákona je odstránenie transpozičného deficitu a úplná transpozícia smernice, tento účel nie je predloženým návrhom zákona naplnený. Mnohé ustanovenia smernice nie sú transponované vôbec alebo úplne. Samotný predkladateľ pri niektorých ustanoveniach smernice uvádza, že dochádza len k čiastočnej zhode (napr. čl. 1 ods. 1 smernice, čl. 6 ods. 2 písm. a) smernice), resp. k žiadnej zhode právneho predpisu so smernicou (napr. čl. 9 ods. 1 písm. c) smernice, čl. 12 ods. 1 písm. e) smernice, čl. 13 smernice), resp. že ustanovenie smernice sa netýka Slovenskej republiky alebo nie je potrebné ho prebrať, pričom ide o ustanovenia, ktoré sú povinné (záväzné) a musia sa transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky vo svojej podstate (napr. čl. 11 ods. 3, 4 a 5 smernice, čl. 19 ods. 2 smernice). V zmysle uvedeného žiadame prepracovať návrh zákona tak, aby ustanovenia smernice boli prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K doložke zlučiteľnosti 3. Žiadame v bode 4 písm. b) doložky zlučiteľnosti zmeniť uvedenú lehotu. Upozorňujeme, že uznesením vlády SR č. 155 z 3. apríla 2013 bola lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov určená na 31. júl 2015. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2017 Detail