PI/2024/128 Predbežná informácia k návrhu stavebného zákona

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
Verejnosť (Verejnosť) Bolo by možné do textu predbežnej informácie na str. 1 do bodu 2. Základné ciele... doplniť nasledovné vety: „Zadefinovať jasné a zrozumiteľné pravidlá konaní a úkonov v stavebnej oblasti s ohľadom na verejný záujem a ochranu základných princípov demokracie a právneho štátu. Legislatívne podchytiť práva jednotlivých subjektov, jasne zadefinovať postupy a štandardy v stavebnej oblasti.“ Bolo by možné na str. 1 v časti A. do bodu 1. doplniť novú odrážku: „zabezpečiť účinnú a efektívnu koordináciu stavebného zákona s ostatnými právnymi predpismi pre vytvorenie zrozumiteľného právneho rámca pre výstavbu ako napr. zabezpečiť pripomienkovanie zákonov a právnych predpisov, ktoré sú naviazané na stavebný zákon.“ Ako príklad by sa dal uviesť Cestný zákon (zrejme spadá pod to isté ministerstvo ako zákon o výstavbe), kde sú nejasne definované účelové cesty, cestné správne orgány a ich rozhodovanie. V zmysle § 3 obec nie je cestným správnym orgánom (ods. 1), ale vykonáva miestnu štátnu správu na miestnych a účelových cestách (ods. 2). Pričom v zmysle § 3b o pripájaní a zriaďovaní vjazdov na účelových cestách rozhodovať nemôže. Napriek tomu sa na všetkých stretnutiach o doprave vždy hovorí, že obec je v prípade účelových ciest cestným správnym orgánom. Rozdiel medzi totalitou a demokraciou je, že v totalite nejaká autorita nariadi a v demokracii sa riadime zákonmi. Verejné účelové cesty vo vlastníctve súkromníkov sa začínajú objavovať vo veľkom množstve. Preto samotné precizovanie stavebného zákona bude samoúčelné, pokiaľ s ním nebudú korešpondovať aj ostatné súvisiace právne predpisy. Niekto by sa mal seriózne zapodievať aj širšími právnymi vzťahmi. Už len samotný 2. čl. Ústavy SR hovorí: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané...“. No a § 54 Stavebného zákona hovorí: „Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.“ V zákone ale nie je zakázané stavať bez povolenia alebo ohlásenia. Bolo by možné na str. 2 v časti A. doplniť bod 6: „Podrobnejšie rozpracovať problematiku odstraňovania (aj čiastočného) stavieb.“ (budovateľská éra na zelenej lúke už skončila) Bolo by možné na str. 2 k bodu 3. v časti B. doplniť vetu: „Zabezpečiť prehľadnú terminológiu členenia stavieb, osôb v konaní, procesov vo výstavbe a pod. ako základného predpokladu pre počítačové spracovanie podaní.“ Bolo by možné na str. 4 v prvom odstavci nahradiť poslednú vetu „Stavebné úrady vyvíjajú tlak na stavebníkov...“ nasledovným znením „Vzhľadom na stavebnú minulosť, neexistenciu informačného systému o inžinierskych stavbách, nejasnú definíciu postavenia a pôsobnosti dotknutých orgánov v osobitných predpisoch, bez vyjadrenia dotknutých orgánov, nie je možné zistiť rozsah dotknutých orgánov.“ Ako príklad uvediem – známi si chceli rozšíriť izbu rodinného domu o 1,5 m na svojom pozemku. Svoju vodovodnú prípojku nemenili, ale vodárne boli dotknutým orgánom a z ich vyjadrenia zistili, že temer stredom pozemku im prebieha privádzací vodovod k susednému sídlisku. V súčasnom nastavení našej spoločnosti, kde sa líniové stavby stavajú kade-tade, bez vedomia vlastníkov nehnuteľností, bez zápisu do katastra a niektoré EKS siete aj načierno, je v zásade nutné vyjadrenie od všetkých sietí. Potom sú problematický hasiči – podľa § 25 ods. 4 zákona č. 314/2001 sú dotknutí okrem jednoduchých a drobných stavieb, ale podľa § 1 ods. 2 vyhlášky 94/2004 nie sú dotknutí aj v prípade niektorých inžinierskych stavieb. Aj zákon 220/2004 je vo vzťahu k stavebnému zákonu šalamúnsky napísaný. Aj § 18 ods. 5 zákona č. 124/2006 je zaujímavý. No kto sa v tom má vyznať? Potom je ten blbec stavebný úrad. A problém je, že si to myslí aj autor tejto predbežnej informácie. Tiež by sa zišlo dohliadať na to, aby stavebné úrady neboli úkolované inými právnymi predpismi ako napr. § 21 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách a pod. Preto by bolo vhodné, keby sa niekto seriózne zapodieval implementáciou stavebných procesov a terminológie do ostatných zákonov tohto štátu. Pridali sme sa k demokratickej formácii, adekvátna legislatíva je u nás ešte v plienkach, čiže s nejakým turbulentným obdobím v zmenách zákonov sa muselo počítať. V každom prípade je chvályhodné, že po 30 rokoch demokracie pristupujeme k zásadným zmenám stavebného zákona vrátane zverejnenia predbežnej informácie. Pre info: Najväčšou časovou brzdou v konaní stavebného úradu je nekompletné podanie, nasleduje výzva na zabezpečenie všetkých stanovísk dotknutých orgánov a zapracovanie ich pripomienok. Ak by stavebníci podávali žiadosti až po zapracovaní pripomienok dotknutých orgánov, netrvali by tie konania tak dlho. Niekedy sa počas konania viac-krát zmení projektová dokumentácia na nepoznanie, čo je potrebné posúdiť, niekedy prehodnotiť dotknuté orgány a účastníkov konania. Už len samotnou jasne stanovenou terminológiou, jej zverejnením a jednotnými tlačivami sa procesy urýchlia. Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Slovenské stavebníctvo je jedným z hnacích motorov hospodárstva a zamestnanosti v krajine. Zohráva dôležitú úlohu v trhových vzťahoch a je esenciálne pre správne fungovanie ekonomiky, dopravy, logistiky a ďalších oblastí podnikania aj verejného života. Aktívne prispieva k realizácii investícií na území štátu a vo výrobe a podporuje zamestnanosť v regiónoch, nakoľko jeho územné pôsobenie je celoslovenské. Ako veľké negatívum hospodárskeho rozvoja Slovenska vnímame dlhodobé postavenie našej krajiny na chvoste krajín EÚ, dokonca sveta, z dôvodov nedostatočne rýchleho a plynulého systému stavebných povoľovacích procesov, ako aj nízkej miery ich digitalizácie. Na Slovensku už roky chýbajú také podmienky výstavby, ktoré sú už samozrejmosťou vo vyspelých krajinách. Túto situáciu má šancu z časti vyriešiť nový stavebný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. 4. 2025. Jeho vypracovanie a prijatie do slovenskej legislatívy si vyžiadalo stovky hodín pripomienkovania a ladenia textu samotného zákona, textov vykonávacích predpisov a textov vyvolaných zmien v dotknutých zákonoch. Dňa 13.12.2023 sa uskutočnilo odborné rokovanie stakeholderov, ktorého sa zúčastnili odborníci z radov zamestnávateľov, KOZ, ZMOS, dotknutých rezortov (MD SR, MF SR, MH SR, MIRRI SR, MŽP SR) ako aj predstavitelia ÚÚPaV SR. Na tomto stretnutí k aktuálnemu stavu prípravy stavebnej legislatívy bolo prítomnými dohodnuté: • Účastníci súhlasia s odložením účinnosti zákona č. 201/2022 Z.z. ako celku do 1.4.2025. • Zástupcovia zamestnávateľov požadujú, aby sa vybrané ucelené agendy (vyhradené stavby, stavby technickej infraštruktúry) stali súčasťou pripravovaného zákona o urýchlení výstavby strategických stavieb. • Účastníci požadujú zachovať koncepciu zákona č. 201/2022 Z.z. bezo zmien vrátane ponechania stavebných úradov v priamej pôsobnosti štátu ako jeho originálnej kompetencie. Vzhľadom na závery spoločného stretnutia a časovú efektívnosť preferujeme dodržanie dohodnutého postupu. Odporúčame venovať energiu členov jednotlivých pracovných skupín na dokončenie vykonávacích vyhlášok k platnému Zákonu o výstavbe a jeho uvedeniu do praxe k 1.4.2025. Ak medzitým vznikli požiadavky na úpravu legislatívnych procesov vo výstavbe, sme pripravení rokovať o návrhoch na zmeny a doplnenia platného Zákona o výstavbe, tak aby nadobudol účinnosť k 1.4.2025. Ak došlo k požiadavkám na také zmeny, ktorých rozsah nie je riešiteľný novelou Zákona o výstavbe, ale je potrebná príprava úplne nového zákona upravujúceho legislatívne procesy vo výstavbe, sme na jednej strane pripravení na jeho aktívne pripomienkovanie v rámci MPK ako už niekoľko krát predtým, no na druhej strane si dovoľujeme upozorniť, že podľa skúseností z príprav niekoľkých predchádzajúcich pokusov o novú stavebnú legislatívu je to dlhodobý proces s neistým koncom a dovoľujeme si vyjadriť obavu, že sa ho nepodarí zrealizovať v stanovených lehotách a budeme stále na chvoste rebríčkov hodnotiacich dĺžku stavebných konaní. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Zastávame názor, že namiesto urýchleného vytvárania podmienok pre aplikáciu nového zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s cieľom akcelerovania povoľovacích procesov (čo bolo primárnym dôvodom odloženia jeho účinnosti od 01.04.2025), Ministerstvo dopravy SR navrhuje prípravu nového stavebného zákona, v dôsledku čoho: 1. Fakticky sa zastavila ďalšia príprava vyhlášok, digitalizácie a potrebnej technicko-legislatívne úpravy Zákona 201/2022 Z. z. o výstavbe, doriešenie problematiky stavieb s EIA a pod. 2. Budú ignorované pracovné výsledky desiatok odborníkov a dosiahnutý široký odborný konsenzus, ktorého výsledkom po viacmesačnom riešení pripomienok. bolo prijatie Zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a Zákona č. 201/2022 o výstavbe. 3. Pri tvorbe nového stavebného zákona (navyše hybridu v minulosti ministerstvom spracovaným a prekonaným návrhom len s niektorými prvkami nového zákona o výstavbe) reálne hrozí, že z dôvodu potreby dorokovania množstva detailov a súvislostí dôjde k ďalšiemu posunu účinnosti nového stavebného zákona, resp. k jeho schváleniu s množstvom aplikačných problémov. 4. Za neprijateľné považujeme: • zásadný ústup od digitalizácie stavebníctva, konzervovanie zaužívaných postupov priamo ohrozuje konkurencieschopnosť a funkčnosť investičnej výstavby na Slovensku • potvrdenie kompetencií výkonu stavebných úradov na miestnej samospráve a to aj napriek tomu, že predkladateľ uvádza „ ... aplikačná prax ukázala, že príslušné ustanovenia stavebného zákona stavebné úrady (obce) aplikujú v nedostatočnej miere, resp. ich neaplikujúc vôbec“. 5. Zásadne rozporujeme tézu, že je treba „Upraviť priestupky a iné správne delikty a rozšíriť okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu“. A to tým skôr, že zákon č. 201/2022 o výstavbe dostatočne a vyvážene rieši túto oblasť, pričom striktne vychádza z povinností ustanovených v zákone pre stavebníka – projektanta – zhotoviteľa. 6. Hlásime sa k odborne definovaným základným tézam a požiadavkám na novú stavebnú legislatívu v dokumente Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska: "Desatoro pre dobrý a efektívny stavebný zákon", ako aj k záverom reprezentatívneho rokovania stakeholderov 13.12.2023 k otázke aktuálneho stavu prípravy stavebnej legislatívy, ktorým požadujú zachovať koncepciu Zákona č. 201/2022 o výstavbe bezo zmien. Z vyššie uvedených dôvodov s predloženou Predbežnou informácia o návrhu nového stavebného zákona zásadne nesúhlasíme a žiadame, aby sa skutočne racionálne využilo odloženie účinnosti nového Zákona 201/2022 Z. z. o výstavbe na vytvorenie optimálnych podmienok pre jeho aplikáciu v praxi. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Zastávame názor, že namiesto urýchleného vytvárania podmienok pre aplikáciu nového zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s cieľom akcelerovania povoľovacích procesov (čo bolo primárnym dôvodom odloženia jeho účinnosti od 01.04.2025), Ministerstvo dopravy SR navrhuje prípravu nového stavebného zákona, v dôsledku čoho: 1. Fakticky sa zastavila ďalšia príprava vyhlášok, digitalizácie a potrebnej technicko-legislatívne úpravy Zákona 201/2022 Z. z. o výstavbe, doriešenie problematiky stavieb s EIA a pod. 2. Budú ignorované pracovné výsledky desiatok odborníkov a dosiahnutý široký odborný konsenzus, ktorého výsledkom po viacmesačnom riešení pripomienok. bolo prijatie Zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a Zákona č. 201/2022 o výstavbe. 3. Pri tvorbe nového stavebného zákona (navyše hybridu v minulosti ministerstvom spracovaným a prekonaným návrhom len s niektorými prvkami nového zákona o výstavbe) reálne hrozí, že z dôvodu potreby dorokovania množstva detailov a súvislostí dôjde k ďalšiemu posunu účinnosti nového stavebného zákona, resp. k jeho schváleniu s množstvom aplikačných problémov. 4. Za neprijateľné považujeme: • zásadný ústup od digitalizácie stavebníctva, konzervovanie zaužívaných postupov priamo ohrozuje konkurencieschopnosť a funkčnosť investičnej výstavby na Slovensku • potvrdenie kompetencií výkonu stavebných úradov na miestnej samospráve a to aj napriek tomu, že predkladateľ uvádza „ ... aplikačná prax ukázala, že príslušné ustanovenia stavebného zákona stavebné úrady (obce) aplikujú v nedostatočnej miere, resp. ich neaplikujúc vôbec“. 5. Zásadne rozporujeme tézu, že je treba „Upraviť priestupky a iné správne delikty a rozšíriť okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu“. A to tým skôr, že zákon č. 201/2022 o výstavbe dostatočne a vyvážene rieši túto oblasť, pričom striktne vychádza z povinností ustanovených v zákone pre stavebníka – projektanta – zhotoviteľa. 6. Zväz stavebných podnikateľov sa naďalej hlási k odborne definovaným základným tézam a požiadavkám na novú stavebnú legislatívu v dokumente: "Desatoro pre dobrý a efektívny stavebný zákon", ako aj k záverom reprezentatívneho rokovania stakeholderov 13.12.2023 k otázke aktuálneho stavu prípravy stavebnej legislatívy, ktorým požadujú zachovať koncepciu Zákona č. 201/2022 o výstavbe bezo zmien. Z vyššie uvedených dôvodov Zväz stavebných podnikateľov Slovenska s predloženou Predbežnou informácia o návrhu nového stavebného zákona zásadne nesúhlasí a žiada, aby sa skutočne racionálne využilo odloženie účinnosti nového Zákona 201/2022 Z. z. o výstavbe na vytvorenie optimálnych podmienok pre jeho aplikáciu v praxi. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Žiadame plánovanú zmenu stavebnej legislatívy časovo, procesne aj kompetenčne zharmonizovať s legislatívnymi zmenami pripravovanými rezortom životného prostredia v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie (zákon 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len zákon EIA) a integrovaného povoľovania. Odôvodnenie: V marci 2024 bol predložený návrh novely zákona EIA, ktorý prešiel MPK a mal byť účinný pôvodne od 1.7.2024 podľa verejne dostupných informácii sa jeho účinnosť sa presúva. V rámci predmetného MPK bola avizovaná ešte jedna novelizácia zákona EIA (tzv. septembrová novela, kde mali byť napr. zapracované niektoré pripomienky, ktoré neboli v rámci MPK marci akceptované). Septembrová novela mala byť zameraná práve na tzv. “streamlining” povoľovacích procesov (EIA+ IPKZ+Stavebné konanie), s ktorým sa podľa predloženého PI neuvažuje. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Žiadame v návrhu zákona špecifikovať aj stavebné konania vykonávané špeciálnymi stavebnými úradmi najmä, zosúladiť s avizovanými pripravovanými zmenami zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa uvažuje s tesnejším prepojením s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie Odôvodnenie: Ostatné legislatívne návrhy v oblasti povoľovacích konaní plánovali zjednodušenie konaní riešiť práve spájaní, resp. užším prepojením s procesmi EIA a IPKZ s ktorými sa podľa predloženého PI neuvažuje. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Žiadame v návrhu zákona definovať pojem „verejný záujem“. Odôvodnenie: Nejednoznačnosť zavedených pojmov alebo tzv. neurčitý pojem môžu spôsobiť problémy v aplikačnej praxi, napr. jednotlivé úrady si ho budú nejednoznačný pojem vykladať rôzne čo môže nepriamo viesť k predlžovania konania. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Proces výstavby je komplexný, časovo aj finančne náročný. Musí sa naň pripraviť stavebník ako aj zamestnanci stavebných úradov, či ďalších relevantných subjektov v stavebných konaniach. Prijatím už druhého (úplne nového) stavebného zákona v krátkom období vznikne v procese povoľovania stavieb chaos a stav, na ktorý nebudú stavebné úrady, dotknuté orgány či stavebníci pripravení. Uvedené platí o to viac, ak má nový stavebný zákon nahradiť nový zákon o výstavbe, ktorého účinnosť bude pravdepodobne stanovená k 1.4.2025. Odôvodnenie: V danom prípade môžu nastať tri scenáre, z ktorých ani jeden sa nejaví ako vhodný. Prvý scenár. V prvom prípade dôjde k „rýchlemu“ vypracovaniu a schváleniu nového stavebného zákona tak, aby tento stihol nadobudnúť účinnosť skôr ako platný zákon o výstavbe. V takom prípade by stavebné úrady a stavebníci nemali žiadny časový priestor na odbornú prípravu nového povoľovania stavieb. Rovnako by (z časového hľadiska) nebolo možné zabezpečiť prechod kompetencií a agendy na nové stavebné úrady, či zabezpečiť ich personálne obsadenie kvalifikovanými zamestnancami. Vzhľadom na tvrdenia predkladateľa, podľa ktorých nebolo možné doteraz zabezpečiť povoľovanie procesov podľa platného zákona o výstavbe, uvedená možnosť sa javí ako absurdná. Ak nebolo údajne možné zabezpečiť vykonávaciu právnu úpravu či personálne zabezpečenie stavebného úradu na základe právneho predpisu za obdobie 3 rokov (do nadobudnutia jeho účinnosti), o to viac by bolo nemožné zabezpečiť fungovanie stavebného úradu za menej ako rok. Druhý scenár. V druhom prípade bude zachovaná lehota na prípravu povoľovacích procesov podľa pripravovaného stavebného zákona, a do tej doby bude povoľovanie stavieb prebiehať podľa platného zákona o výstavbe (s účinnosťou od 1.4.2025). Uvedený scenár sa však vzhľadom na informácie predkladateľa uvedené v predbežnej informácii javí ako nepredpokladaný. V opisovanom prípade by mohli byť v jednom čase rôzne stavby povoľované na základe troch rôznych režimov (súčasného stavebného zákona, zákona o výstavbe a nového stavebného zákona). Uvedený postup by do povoľovacích konaní priniesol chaos. Tretí scenár. V poslednom možnom prípade by bola zachovaná lehota na prípravu povoľovacích procesov podľa pripravovaného stavebného zákona, pričom stavby by boli naďalej povoľované podľa súčasného stavebného zákona aj po 1.4.2025. Ani opisovaná situácia nie je optimálna. Procesy povoľovania stavieb by naďalej bežali v „dočasnom“ režime, čo by malo nemalý dopad na stavebníkov a ich právnu istotu. Predkladateľ v predbežnej informácii odvodzuje potrebu prijatia nového stavebného zákona a navrhovanú úpravu najmä od znenia súčasného stavebného zákona. Platnému zákonu o výstavbe sa venuje iba minimálne. Strohé konštatovanie o jeho nereálnej účinnosti k 1.4.2025 možno považovať za absolútne nedostatočné (nakoľko to nemá vplyv na správnosť a vhodnosť prijatej úpravy). Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Predbežná informácia dostatočne a presvedčivo neuvádza potrebu prijatia nového stavebného zákona. Predkladateľ zákona koncepčne vôbec nevysvetľuje prečo pristupuje k takejto zásadnej zmene. Žiadame, aby sa príprava nového stavebného zákona prehodnotila (respektíve zastavila) a aby sa ponechal právny režim zákona o výstavbe. Odôvodnenie: Predkladateľ odôvodňuje svoj zámer vypracovať nový stavebný zákon tým, že (i) v súčasnosti došlo k narušeniu pôvodnej systematiky stavebného zákona, (ii) zákon o výstavbe nemá zodpovedať požiadavkám zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov, (iii) nie je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov, a (iv) jeho účinnosť sa má javiť ako nereálna aj k 1.4.2025. Svoje tvrdenia však predkladateľ nijako neodôvodňuje. V rámci predbežnej informácie predkladateľ poukazuje na čiastkové „problémy“ komplexnej právnej úpravy povoľovania stavieb. Tie je ale s určitosťou možné odstrániť novelou zákona o výstavbe. Avizovaná nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb a konaní EIA, časový sklz pri príprave vyhlášok k stavebným predpisom, opravy vád zákona o výstavbe či nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu a jeho regionálnych pobočiek nepredstavujú také neodstrániteľné „problémy“, pre ktoré by bolo nutné pripravovať úplne nový stavebný zákon, ktorý už nastolenú koncepciu stavebných predpisov úplne naruší. Právna úprava povoľovania stavieb a ich zmien predstavuje zásadnú právnu úpravu, ktorá má dopad na nespočetné množstvo subjektov. Práve s poukazom na dôležitosť tejto úpravy by mala byť zachovaná jej stabilita a zásahy do nej by mali byť uskutočňované len na základe rozsiahlych analýz či štúdií. Rovnako tak by sa zmeny stavebnej legislatívy mali uskutočňovať výlučne na základe konzultácií so širokou odbornou a akademickou obcou, relevantnými štátnymi orgánmi a súkromným sektorom. Zriadenie a fungovanie pracovnej skupiny, ktorá by pripravovala a diskutovala nový stavebný zákon a zabezpečenie relevantných odborných podkladov pre posúdenie však z predbežnej informácie vôbec nevyplýva. Dopĺňame, že návrh zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe bude účinný až od 1.4.2025, ale je platný. To znamená, že všetci účastníci stavebného konania sa na neho dnes už aktívne pripravujú: stavebník /žiadateľ o stavebné povolenie/, povoľovací orgán /stavebný úrad/, účastník konania /vlastník susedných pozemkov a iné dotknuté osoby v stavebnom konaní/, ale aj napríklad správne súdy. Ak teraz opätovne pristúpime k zásadným zmenám zákona, účastníci konania začnú svoje prípravy odznova a budú mať na to mimoriadne krátky čas. Preto predstava, že nový návrh zákona bude platný od 1.4.2025 sa zdá byť nereálna. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Z predbežnej informácie vôbec nevyplýva, z akého dôvodu predkladateľ návrhu upúšťa od konceptu kvalifikovaných regionálnych stavebných úradov podľa zákona o výstavbe a opätovne prenáša kompetencie stavebného úradu na obce. Rovnako z predbežnej informácie nevyplýva, akým spôsobom budú konkrétne obce zvolené za stavebné úrady. Odôvodnenie: Zákonom o výstavbe došlo k centralizácii povoľovacích procesov. Regionálne pobočky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu majú povoľovať stavby ako všeobecné stavebné úrady v prvom stupni. Účelom presunu kompetencií v rámci povoľovacích procesov z obcí späť na štát má dôjsť k zabezpečeniu väčšej odbornej pripravenosti zamestnancov (a tým k zvýšeniu kvality vydávaných rozhodnutí) a zabezpečeniu financovania štátnej správy na úseku povoľovania stavieb. Obce v súčasnosti trpia výrazným nedostatkom financií zo strany štátu na zabezpečenie im zverených kompetencií na úseku stavebníctva. Z uvedeného dôvodu musia (v rozpore so zákonom) zabezpečovať chod stavebných úradov z vlastného rozpočtu. Najmä pre malé obce je súčasná forma stavebných úradov a spôsob ich financovania prakticky likvidačná. Z uvedeného dôvodu obce uvedený problém aspoň čiastočne riešia zriadením spoločných stavebných úradov, v rámci ktorého sa pomerne podieľajú aj na zabezpečení jeho financovania. Nový návrh zákona tak prakticky nezavádza nový systém stavebných úradov, iba obligatórne ustanovuje povinnosť mať spoločný stavebný úrad pre všetky obce na Slovensku (v rámci jedného obvodu). Doteraz bola uvedená forma stavebného úradu pre obce iba jednou z možností. Prípadným opätovným prenesením kompetencií stavebného úradu na obce tak opätovne vznikne potreba vyriešenia otázky ich financovania či zabezpečenia odbornosti zamestnancov stavebných úradov. Na uvedený problém však predkladateľ v predbežnej informácii nijako nereaguje. Aj napriek skutočnosti, že malé obce už nebudú stavebnými úradmi, otázka financovania stavebných úradov ostáva naďalej nezodpovedaná. V danom prípade preto opäť hrozí, že obce (ktoré budú stavebnými úradmi), budú musieť opätovne financovať stavebný úrad z vlastných zdrojov (čím bude opätovne z ich strany dochádzať k porušeniu zákona). Navyše je potrebné zdôrazniť, že „povinnosť dotovať“ stavebné úrady budú mať iba tie obce, ktoré budú za stavebný úrad určené. Týmto postupom dôjde k ich znevýhodneniu oproti ostatným obciam. Spôsob povoľovania stavieb regionálnymi stavebnými úradmi, ktoré budú podliehať priamo Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR (teda štátu) sa preto javí ako vhodnejší a logickejší. Nedôjde k neprimeranému zaťažovaniu obcí, štát bude mať priamu možnosť zabezpečiť chod stavebných úradov, ich financovanie a odbornú pripravenosť. Navyše nie je jasné, prečo predkladateľ prenáša kompetencie všeobecného stavebného úradu opäť na obce, avšak nenávrhové konania bude vykonávať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu (resp. jeho orgány stavebnej inšpekcie). Táto dvojkoľajnosť neprispeje k jednoduchosti či prehľadnosti právnej úpravy. Na základe uvedeného preto žiadame predkladateľa, aby prehodnotil zmeny v pôsobnosti orgánov verejnej správy vo výstavbe a aby zachoval právny režim zákona o výstavbe, podľa ktorého má byť všeobecným stavebným úradom regionálny úrad. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Zriadeniu obvodov stavebných úradov nepredchádzala žiadna hĺbková analýza veci. Odôvodnenie: Podľa predbežnej informácie má pripravovaný stavebný zákon zmeniť zároveň územné obvody všeobecných stavebných úradov. Predbežná informácia počíta s dvoma alternatívami, a to (i) zriadenie 162 obvodov v súlade s návrhom ZMOS a ÚMS na vytvorenie mikroregiónov, alebo (ii) zriadenie 88 obvodov kopírujúcich územia okresov. Zo zverejnenej informácie predkladateľa nijakým spôsobom nevyplýva, na základe akých kritérií a z akých dôvodov boli uvedené alternatívy zvolené. Vo vzťahu k prvej alternatívne nie je možné sa kvalifikovane vyjadriť, nakoľko rozdelenie územných obvodov nie je súčasťou predbežnej informácie (napriek skutočnosti, že tieto už mali byť prerokované so ZMOS a ÚMS). Rozdelenie územných obvodov výlučne iba na základe prerokovania so ZMOS a ÚMS je nedostatočné. Pri určení územných obvodov stavebných úradov je potrebné brať do úvahy veľké množstvo faktorov a dát, ktoré by mali stanovené odbornými analýzami. Predkladateľ by mal tieto vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a až následne určiť najvhodnejšiu možnú alternatívu. Uvedený postup však z obsahu predbežnej informácie nevyplýva. Druhá alternatíva počíta so zriadením 88 obvodov kopírujúcich územia okresov. Ani uvedená alternatíva sa nejaví ako vhodná. Delením stavebných obvodov výlučne na základe okresov sa neberú do úvahy základné faktory, ako sú rozloha územia, počet obyvateľov, počet stavieb, nápad veci a pod. V danom prípade by vznikali stavebné úrady rôznych veľkostí, s rôznym náporom a náročnosťou povoľovacích konaní. Žiadame predkladateľa, aby zámer vytvorenia nových územných obvodov stavebných úradov prehodnotil a zachoval obvody regionálnych stavebných úradov určených zákonom o výstavbe, ktoré boli určené do krajských miest a ich detašované pracoviská následne mali vznikať s prihliadnutím na potreby územia a po zohľadnení detailných štatistických dát. Pokiaľ by sa predkladateľ s našou pripomienkou nestotožnil, žiadame, aby územné obvody stavebných úradov boli určené na základe rozsiahlych hĺbkových analýz a stanovísk všetkých relevantných subjektov. Zároveň navrhujeme, aby v prípade uskutočnenia zmeny územných obvodov stavebných úradov naďalej ostali všeobecnými stavebnými úradmi v prvom stupni regionálne úrady spadajúce pod Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. To platí rovnako v prípade, ak by sa mal navýšiť ich počet kopírujúc zriadené územné obvody. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: K bodu 2.B.1. Predbežnej informácie v znení: Prehodnotiť (rozšíriť) rozsah stavieb, na ktoré postačuje ohlásenie, resp. nepotrebujú posúdenie stavebným úradom; S cieľom zjednodušenia povoľovacieho procesu a zároveň zlepšenia aktuálneho stavu navrhujeme: Zvýšenie rozsahu stavieb, na ktoré postačuje ohlásenie zo súčasných 25m2 na 50m2, pričom by to mohli byť výlučne jednopodlažné stavby bez podpivničenia a bez podkrovia (napríklad dvojgaráž, chatka na záhrade,...) a zároveň úpravu zákona tak, aby všetky ostatné stavby museli mať vypracovanú projektovú dokumentáciu pre realizáciu stavby autorizovaným architektom, alebo autorizovaný stavebným inžinierom. Odôvodnenie: Samotná myšlienka debyrokratizácie je dobrá, ale nesie so sebou viaceré riziká a preto by mala byť navrhovaná s veľkou rozvahou. Dlhodobo je v stavebníctve problém s tým že stavebníci si objednajú iba projekt pre stavebné povolenie a chýba im realizačný projekt. Robia to v snahe o minimalizáciu nákladov v kombinácii s absenciou skúsenosti s výstavbou. Následne sa snažia vybrať zhotoviteľa stavby na základe tohto projektu pre stavebné povolenie. Keďže absentuje realizačný projekt (a aj keď je vypracovaný, tak žiadna vyhláška nešpecifikuje jeho minimálnu podrobnosť), dochádza k tomu, že živnostníci/malé stavebné podniky na stavbe sú nútení vymýšľať za pochodu riešenia, ktoré pred tým mali vymýšľať autorizovaní architekti a inžinieri. Pochopiteľne takto vznikajú problémy pri výstavbe, kde poškodenými sú zhotovitelia, ktorí stavbu realizujú, ako aj samotní stavebník. Žiaľ stavebník si to uvedomí až v dobe keď je príliš neskoro, napr. keď zistí, že stavba je zbytočne drahá, sú na nej použité mnohé „polovičaté“ riešenia, a pod. Za dôležité pokladám okrem nutnosti vypracovania realizačného projektu aj stanovenie minimálneho rozsahu realizačného projektu a to nielen pre časť „architektonicko-stavebné riešenia“ ale aj pre ostatné profesie (vykurovanie, zdravotechnika, elektroinštalácie,...). Zákony sú aj preto, aby chránili našu spoločnosť a takouto úpravou dokážeme chrániť stavebníkov pred ich vlastnou nevedomosťou s procesmi vo výstavbe. Druhým dôležitým súvisiacim bodom je úprava rozsahu odborne spôsobilých osôb, ktoré sú oprávnené projekt vypracovať. Obsahom viazanej živnosti vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb je projektová činnosť, ktorá súvisí s projektom stavby (vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb), ktorú vypracovala osoba s príslušným odborným vzdelaním. Táto činnosť sa nepovažuje za vybranú činnosť vo výstavbe, preto nevyžaduje autorizačné oprávnenie podľa zákona č. 236/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. A teda postačuje živnostenské oprávnenie na uvedenú viazanú živnosť. Tým, že nie je vyžadované hore spomenuté autorizačné oprávnenie môžu tieto projektové dokumentácie dodávať absolventi vysokých škôl bez praxe a v niektorých prípadoch aj absolventi stredných odborných škôl. Prax ukazuje, že ich odbornosť je príliš nízka na to aby vedeli dodať tieto dokumentácie v požadovanej kvalite. Pravdepodobne je to dôsledok znižujúcich sa kritérií v školstve na žiakov a študentov, v kombinácii so zvyšujúcimi sa požiadavkami na projektové dokumentácie v dôsledku technologického pokroku. Každopádne by bolo vhodné, aby aj jednoduché stavby mohli vypracovať iba autorizovaný architekti a autorizovaný stavebný inžinieri. Absolventi by takto boli nútení dokončiť si príslušné vysokoškolské štúdium, zamestnať sa vo firme pod vedením autorizovanej osoby, kde by nadobudli dostatočnú prax, takú aby ich pripustili k autorizačnej skúške, následne by komisia Slovenskej komory architektov alebo Slovenskej komory stavebných inžinierov posúdila či sú schopní samostatne vykonávať túto činnosť a až potom by dostali autorizačné oprávnenie, ktoré by im umožňovalo vykonávať projekty jednoduchých stavieb ako aj iných stavieb. Tretí spodný bod je, že stavebný úrad posudzuje projektové dokumentácie a pokiaľ daná dokumentácia nemá požadovaný rozsah, tak príslušný úrad spravidla pozastaví konanie. Aké bude mať úrad možnosti pozastavenia konania v prípade, že dokumentácie podaná na úrad formou ohlásenia nebude spĺňať požadovaný rozsah, keď stavebný úrad nebude posudzovať túto dokumentáciu? Pokiaľ by bol rozšírený rozsah stavieb, na ktoré postačuje ohlásenie tak, že tam budú spadať aj rodinné domy, tak problémy, ktoré dnes vznikajú s odborne nedostatočnými projektantmi bez autorizácie a problémy, ktoré dnes vznikajú pri realizácii stavby, ktoré boli vyššie opísané, sa ešte viac prehĺbia. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Dôvody, pre ktoré predkladateľ navrhuje vypracovať nový stavebný zákon sú riešiteľné v rámci novelizácie aktuálneho zákona o výstavbe. Nie je dôvodné kvôli tomu pripravovať úplne nový stavebný zákon. Odôvodnenie: Podľa predbežnej informácie predkladateľ plánuje upraviť: • pôsobnosť orgánov verejnej správy vo výstavbe; • upraviť postavenie Slovenskej stavebnej inšpekcie; • upraviť priestupky a iné správne delikty a rozšíriť okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe; • upraviť odbornú terminológiu; • zjednodušiť a zrýchliť procesy povoľovania stavieb (i) opätovným rozdelením konaní EIA a stavebných konaní, (ii) zrušiť dvojzložkové konanie rozhodovanie v územnom a stavenom konaní, (iii) kategorizovať stavby, (iv) prehodnotiť rozsah stavieb, na ktoré postačuje ich ohlásenie, (v) sprísniť podmienky povoľovania niektorých vyhradených stavieb, a (vi) upraviť správne poplatky; • posilniť postavenie a zodpovednosť odborne spôsobilých osôb; a • zabezpečiť podmienky pre digitalizáciu agendy štátnej stavebnej správy a vytvorenie jedného úložiska projektovej dokumentácie. Tieto zmeny z povahy veci nepredstavujú tak zásadné zmeny, pre ktoré by bolo nevyhnutné zanechať pripravený zákon o výstavbe a pripraviť nový stavebný zákon. Dôvod pre takéto kroky zostáva úplne nevysvetlený. Predbežná informácia neobsahuje žiadne informácie o tom, prečo predkladateľ považuje vecnú stránku zákona o výstavbe za nedostatočnú a prečo jeho prípadné nedostatky nie je možné odstrániť novelou. Navrhované zmeny sú navyše v prípade potreby riešiteľné novelizáciou zákona o výstavbe. Žiadame preto predkladateľa, aby svoj návrh prehodnotil. Problémy zníženia úrovne disciplíny účastníkov výstavby, poklesu právneho vedomia, či poklesu vymáhateľnosti nárokov garantovaných právnymi predpismi je potrebné riešiť priebežne. Optikou predkladateľa by z uvedených dôvodov bolo potrebné prijímať nový stavebný zákon prakticky každé tri roky. Pokiaľ preto predkladateľ identifikoval v zákone o výstavbe zásadné nedostatky, mal by sa zamerať na ich odstránenie v zákone o výstavbe. Uvedeným postupom ostane zachovaná právna istota účastníkov stavebného trhu a stavebných úradov. Zároveň dôjde k odstráneniu „slabých stránok“ zákona o výstavbe, aby výsledkom povoľovacích konaní boli spravodlivé rozhodnutia rešpektujúce verejný záujem, ako aj práva účastníkov konania. Vzhľadom na dôležitosť riešenej právnej úpravy by zmeny v stavebných konaniach mali byť uskutočňované výlučne na základe odborných analýz a ďalších relevantných odborných podkladov, nie na základe neodôvodnených domnienok či nevysvetlených zámerov. Predkladateľovi navrhujeme, aby preferoval uprednostnenie novelizácie zákona o výstavbe pred prípravou nového stavebného zákona. V novele zákona o výstavbe by sa predkladateľ mohol zamerať na odstránenie identifikovaných nedostatkov, najmä na (i) úpravu postavenia a pôsobnosti dotknutých orgánov, (ii) prípravu vykonávacích vyhlášok, či (iii) aplikáciu informačného systému. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: K bodu 2.A.3 Predbežnej informácie v znení: Upraviť priestupky a iné správne delikty a rozšíriť okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; za porušenia zákona má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník); Nesúhlasíme s prenesením zodpovednosti za výstavbu výlučne na zhotoviteľa stavby. Stavebník ako objednávateľ má niesť primeraný podiel zodpovednosti. Žiadame o presné definovanie priestupkov a správnych deliktov, ktoré bude navrhovateľ upravovať. Odôvodnenie: Je minimálne zvláštne, ak by niekto chcel postaviť čiernu stavbu a sankcie by mal znášať zhotoviteľ (teda stavebný podnik alebo živnostník, ktorý pracuje na stavbe) a nie stavebník (ktorý si je vedomý, že stavia čiernu stavbu). Ak sa majú prenášať zodpovednosti, tak by mali byť na oboch stranách, aj ten kto si protiprávnu vec objednal, aj ten kto ju vykonal. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Zachovať proces integrovania konania EIA do povoľovacieho procesu Odôvodnenie: Podľa zámeru predkladateľa má nový stavebný zákon opätovne rozdeliť rozhodovanie v procese posudzovania vplyvov a stavebných konaniach. Predkladateľ uvedenú zmenu odôvodňuje zložitosťou a komplexnosťou procesov EIA. Možno súhlasiť s tým, že proces EIA je zložitý a odborne náročný proces. Vzhľadom na jeho priebeh a prepojenie konaní podľa zákona o výstavbe, považujeme zachovanie ich spojenia za účelné a vhodné. Príslušný stavebný úrad bude mať priebežné informácie z oboch konaní, čo bude mať za následok rýchlejšie vydanie zákonného rozhodnutia. Preto odporúčame predkladateľovi, aby zachoval spojené stavebné konanie s konaním EIA. Zároveň vyzývame predkladateľa, aby tento krok úzko konzultoval s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a aby sa právna úprava v tomto smere nerozchádzala, ale bola jednotná. Ak by predkladateľ predsa len trval na rozdelení stavebného konania a konania EIA, dovoľujeme si upozorniť na skutočnosť, že ani uvedené nie je takou zmenou, pre ktorú by bolo potrebné pripravovať nový stavebný zákon. Rozdelenie týchto konaní je možné pomerne efektívne vykonať novelizáciou zákona o výstavbe, resp. zákona o posudzovaní vplyvov. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Do procesu prípravy musí byť nevyhnutne prizvané Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Problematika povoľovania stavieb a ochrany životného prostredia spolu bezvýhradne súvisia. Stavebný úrad môže realizáciu niektorých stavieb povoliť až v prípade, ak ich výstavbu „odobril“ orgán EIA v rámci konania o posudzovaní vplyvov. Vzhľadom na to, že (i) v rámci nového stavebného zákona sa predkladateľ plánuje zaoberať aj otázkou posudzovania vplyvov na životné prostredie, a (ii) Ministerstvo životného prostredia SR iniciovalo viaceré zásadné zmeny v procese posudzovania vplyvov, požadujeme, aby závery týkajúce sa spoločného integrovaného konania, resp. zmeny v stavebných konaniach súvisiace v povoľovaním vplyvov boli pripravované výlučne po predchádzajúcej konzultácii s Ministerstvom životného prostredia SR a v súlade s ním. Nie je vhodné, aby sa tak previazané právne úpravy pripravovali v tak krátkom čase bez spoločných konzultácií. Zároveň pripravované zmeny požadujeme spracovávať a realizovať v úzkej spolupráci s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý mal na starosti prípravu a aplikáciu zákona o výstavbe a zavádzal do aplikačného života zákon o územnom plánovaní. Odoslaná Detail
APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) Stručný text podnetu: Navrhujeme zachovať úpravu integrovaného povoľovacieho konania. Odôvodnenie: Predkladateľ v predbežnej informácii prezentuje zámer ponechať pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov podľa súčasnej právnej úpravy. Na druhú stranu poukazuje na tzv. integrované konanie a jeho účel, ktorým je najmä zníženie administratívnej záťaže a efektívne rozhodnutie vo veci. Nie je jasné, akým spôsobom sa predkladateľ plánuje vysporiadať so zachovaním príslušnosti špeciálnych stavebných úradov (ktoré v súčasnosti vydávajú samostatné stavebné povolenia) a zachovaním integrovaného konania. Vzhľadom na opodstatnenosť a efektívnosť integrovaného konania žiadame jeho zachovanie. Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) Ako sa uvádza v rámci predbežnej informácie (PI/2024/128) cieľom novej právnej úpravy je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej náročnosti povoľovacích konaní a nastolenie transparentnosti v tejto oblasti. Návrhom zákona resp. novými stavebnými predpismi sa má nahradiť v súčasnosti platný a účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ako aj platný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. 4. 2025. Ako veľké negatívum hospodárskeho rozvoja Slovenska vnímame dlhodobé postavenie našej krajiny na chvoste krajín EÚ, dokonca sveta, z dôvodov nedostatočne rýchleho a plynulého systému stavebných povoľovacích procesov, ako aj nízkej miery ich digitalizácie. Na Slovensku už roky chýbajú také podmienky výstavby, ktoré sú už samozrejmosťou aj v menej vyspelých krajinách. Túto situáciu má šancu z časti vyriešiť nový stavebný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. 4. 2025. Jeho vypracovanie a prijatie do slovenskej legislatívy si vyžiadalo stovky hodín dní pripomienkovania a ladenia textu samotného zákona, textov vykonávacích predpisov a textov vyvolaných zmien v dotknutých zákonoch V nadväznosti na vyššie uvedené si dovoľujeme uviesť, že zásadne nesúhlasíme s opätovným vytvorením novej stavebnej legislatívy. Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bol riadne schválený parlamentom SR a vyhlásený v Zbierke zákonov SR a našiel podporu naprieč celým podnikateľským spektrom. Tieto procesy vyžadovali nemalé množstvo času a úsilia a prípravu úplne novej stavebnej legislatívy vnímame ako jednoznačný krok späť. Ako sa uvádza v rámci zverejnenej predbežnej informácie, predpokladaný termín začatia pripomienkového konania je predbežne naplánovaný na júl, august 2024, čo znamená, že príprava a predloženie paragrafového znenia návrhu zákona (ako aj príslušných vykonávacích predpisov) sa má uskutočniť od zverejnenia predbežnej informácie v priebehu 1-2 mesiacov. Príprava tak náročného predpisu vyžaduje jednoznačne viac času pričom príprava novej stavebnej legislatívnej úpravy by mala byť tvorená so súčinnosťou zástupcov všetkých dotknutých subjektov (zástupcov obyvateľov SR, podnikateľského sektora, obcí a miest, zhotoviteľov, architektov a projektantov a iných relevantných subjektov). Ako uvádzame vyššie, celý tento proces bol v podstate absolvovaný len prednedávnom a preto prípravu úplne novej stavebnej legislatívy považujeme za nelogické. Ako zároveň vyplýva zo znenia predbežnej informácie navrhovaná právna úprava smeruje do oblastí, ktorých problematika je upravená a na novo nastavená práve zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe a vo veľkej miere má kopírovať práve uvedený nový zákon o výstavbe. Ak Ministerstvo dopravy SR navrhuje prípravu nového stavebného zákona, v dôsledku čoho: 1. Fakticky sa zastavila ďalšia príprava vyhlášok, digitalizácie a potrebnej technicko-legislatívne úpravy Zákona 201/2022 Z. z. o výstavbe, doriešenie problematiky stavieb s EIA a pod. 2. Budú ignorované pracovné výsledky desiatok odborníkov a dosiahnutý široký odborný konsenzus, ktorého výsledkom po viacmesačnom riešení pripomienok. bolo prijatie Zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a Zákona č. 201/2022 o výstavbe. 3. Pri tvorbe nového stavebného zákona (navyše hybridu v minulosti ministerstvom spracovaným a prekonaným návrhom len s niektorými prvkami nového zákona o výstavbe) reálne hrozí, že z dôvodu potreby dorokovania množstva detailov a súvislostí dôjde k ďalšiemu posunu účinnosti nového stavebného zákona, resp. k jeho schváleniu s množstvom aplikačných problémov. 4. Za neprijateľné považujeme: • zásadný ústup od digitalizácie stavebníctva, konzervovanie zaužívaných postupov priamo ohrozuje konkurencieschopnosť a funkčnosť investičnej výstavby na Slovensku • potvrdenie kompetencií výkonu stavebných úradov na miestnej samospráve a to aj napriek tomu, že predkladateľ uvádza „ ... aplikačná prax ukázala, že príslušné ustanovenia stavebného zákona stavebné úrady (obce) aplikujú v nedostatočnej miere, resp. ich neaplikujúc vôbec“. 5. Zásadne rozporujeme tézu, že je treba „Upraviť priestupky a iné správne delikty a rozšíriť okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu“. A to tým skôr, že Zákon č. 201/2022 o výstavbe dostatočne a vyvážene rieši túto oblasť, pričom striktne vychádza z povinností ustanovených v zákone pre stavebníka – projektanta – zhotoviteľa. 6. K časti 2. A. 5.: „Upraviť základný predmet zákona, predovšetkým komplexnú úpravu výstavby budov a úpravu výstavby inžinierskych stavieb ponechať na existujúce osobitné zákony a stavebný zákon“ - zásadne namietame. Inžinierske stavby sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých stavieb a takto musia byť aj komplexne riešené so svojimi špecifikami v stavebnom zákone. 7. K časti 3.: „Zahrnutím správcov sietí a technickej infraštruktúry medzi dotknuté orgány, v praxi vznikajú rozpory o ich postavení v konaní. Stavebné úrady vyvíjajú tlak na stavebníkov, aby si obstarali záväzné stanoviská aj od dotknutých orgánov, ktoré konkrétnou stavbou vôbec nebudú dotknuté, alebo na vydanie záväzného stanoviska ich osobitný predpis neoprávňuje.“ - zásadne trváme na zahrnutí správcov sietí a technickej infraštruktúry medzi dotknuté orgány. 8. Republiková únia zamestnávateľov sa naďalej hlási k odborne definovaným základným tézam a požiadavkám na novú stavebnú legislatívu v dokumente: "Desatoro pre dobrý a efektívny stavebný zákon", ako aj k záverom reprezentatívneho rokovania stakeholderov 13.12.2023 k otázke aktuálneho stavu prípravy stavebnej legislatívy, ktorým požadujú zachovať koncepciu Zákona č. 201/2022 o výstavbe bezo zmien. Podnikateľská verejnosť je postupom MD SR mimoriadne zneistená. Už dnes má tento vývoj konkrétne praktické dôsledky – predovšetkým sa to odzrkadľuje na opatrnosti investorov pri realizovaní investícií na Slovensku, ktorú vyvoláva vzniknutá právna neistota. Spomalenie prílivu nových investícii bude mať konkrétne a najmä negatívne dopady na výkonnosť ekonomiky a zamestnanosť u nás. Zaostávanie SR v čerpaní fondov EÚ sa prehlbuje a predlžuje neistotou oprávnených subjektov. Firmy sa priebežne pripravovali na aplikáciu zákona č. 201/2022 Z.z. a momentálne sú postavené pred situáciu, keď nevedia plánovať svoje investície ani rozhodovať o svojej účasti na výzvach z dôvodu nejasnosti podmienok pre výstavbu. A to v polovici programovacieho obdobia Prípravy nového stavebného zákona vnímame ako priame ohrozenie nadobudnutia účinnosti reformy stavebnej legislatívy v podobe zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe od 1. 4. 2025. Sme presvedčení, že aktuálny stav a ďalší rozvoj stavebníctva vyžadujú, aby sa potrebné zmeny v legislatíve riešili efektívne - a to novelou existujúceho zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe. Preto si vzhľadom na vyššie uvedené vieme predstaviť odstrániť nedostatky novej stavebnej legislatívy v rámci novelizácie aktuálne platného zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, čo predstavuje jednoznačne najrozumnejšie a najefektívnejšie doladenie procesov, ktoré sa môžu javiť ako problematické v novej stavebnej legislatíve. Z vyššie uvedených dôvodov preto RÚZ s predloženou Predbežnou informácia o návrhu nového stavebného zákona zásadne nesúhlasí a žiada, aby sa skutočne racionálne využilo odloženie účinnosti nového Zákona 201/2022 Z. z. o výstavbe na vytvorenie optimálnych podmienok pre jeho aplikáciu v praxi Odoslaná Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) AmCham Slovakia Pripomienky k predbežnej informácii podľa § 9 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k pripravovanému právnemu predpisu: Návrh stavebného zákona. Legislatívne požiadavky na zapracovanie do návrhu stavebného zákona: • zavedenie kompetencie regionálneho úradu ÚUPaV ako 1.-stupňového stavebného úradu pre stavby verejnej technickej infraštruktúry (distribučných a prenosových sústav podľa zákona č. 251/2012 Z.z., elektronických komunikačných sietí podľa zákona 452/2021 Z.z.) prostredníctvom osobitných odborov • vylúčenie užívania stavby na viaceré účely z definície zmeny stavby (zmeny účelu stavby) pre líniové stavby • pre líniové stavby vylúčiť z definície susedného pozemku pozemky bez spoločnej hranice s pozemkom, na ktorom sa má realizovať stavebná činnosť • zachovať rozsah drobných stavebných prác, ktoré nepodliehajú rozhodnutiu o stavebnom zámere ani ohláseniu tak, ako sú vymedzené v zákone č. 201/2022 Z.z. v Prílohe 1 v ods. 2 písm. a) až e) a v ods. 3 písm. c) bod 3. a písm. d) bod 8., 12., 13., 19., 20. • zachovať rozsah drobných stavieb tak, ako sú vymedzené v zákone č. 201/2022 Z.z. v Prílohe 2 v ods. 1 písm. a), g), ods. 2 písm. e), i), j), ods. 3 • zachovať/doplniť rozsah jednoduchých stavieb tak, ako sú vymedzené v zákone č. 201/2022 Z.z. v Prílohe 3 v ods. 1 písm. b) bod 1., 2., 8., 17., 18. • zachovať podmienky umiestňovania elektrických vedení a vedení elektronických komunikačných sietí nad povrchom zeme v intraviláne miest a obcí v rozsahu podľa vyhlášky č. 69/2004 Z.z. § 16 ods. 1 • zachovať nepreukazovanie práva na výstavbu na cudzom pozemku, ak tieto vyplývajú z osobitnej právnej úpravy tak, ako je to upravené v zákone č. 201/2022 Z.z. v § 19 ods. 3 písm. d) a v zákone 452/2021 Z.z. v § 21 ods. 14 a zároveň doplniť inštitút iného práva k pozemku podľa § 19 ods.1 písm. b) o písomný súhlas vlastníka alebo správcu pozemku, z ktorého vyplýva súhlas s realizáciou stavby na pozemku • explicitne vylúčiť z kolaudácie drobné stavby, ohlasované stavby a stavebné činnosti a stavebné činnosti, pre ktoré sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie • zavedenie prezumpcie vydania overovacej doložky, ak overovacia doložka nebude vydaná v zákonnej lehote pod doručení ohlásenia stavby • zaviesť možnosť vydania rozhodnutia o opatrení na susednom pozemku alebo susednej stavbe na návrh stavebníka aj po vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere • rozšíriť kompetenciu orgánov štátneho stavebného dohľadu aj na ukončené stavby a stavebné činnosti a na prípady kontroly, či bola stavba, stavebná činnosť realizovaná v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby, ohlásením stavby alebo stavebným povolením • zaviesť lehoty na postupy pri výkone štátneho stavebného dohľadu • zachovanie priestupku bránenia v príprave a zhotovovaní stavby tak, ako je upravený v zákone č. 201/2022 Z.z. v § 58 ods. 1 písm. e) • zavedenie inštitútu nedôvodnej námietky zúčastnenej osoby, na ktorú správny orgán neprihliadne, a to z dôvodu, že námietke nezodpovedá žiadna povinnosť stavebníka uvedená v osobitných právnych predpisoch alebo v územnoplánovacej dokumentácii • zaviesť doručovanie verejnou vyhláškou pre líniové stavby a stavby technickej infraštruktúry a znížiť „veľký počet účastníkov“ pre doručovanie verejnou vyhláškou na 20 • zachovať možnosť predĺženia platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere • zachovať prezumpciu legálnosti stavieb postavených do 31.12.1989 v rozsahu zákona č. 201/2022 Z.z. § 65 ods. 17 a zachovať možnosť dodatočnej legalizácie pre stavby vo verejnom záujme • vypustiť povinnosť stavebníka stavby technickej infraštruktúry alebo jej obnovy na alokovanie časti investičných prostriedkov na obstaranie a umiestnenie umeleckého diela • primerane nastaviť lehoty na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere pre stavby technickej infraštruktúry (líniové stavby) • umožniť svojpomoc pri odstraňovaní nepovolenej a/alebo neoprávnenej stavby z verejnej fyzickej infraštruktúry v obdobnom režime ako nepovolené informačné zariadenia a priznať prevádzkovateľovi dotknutej verejnej technickej infraštruktúry postavenie účastníka v konaní o nariadení stavebných prác (odstránenia nepovolenej/neoprávnenej stavby) aktívnou legitimáciou pre podávanie návrhu na začatie konania Legislatívne požiadavky na zmenu právnych predpisov súvisiacu so zmenou stavebného zákona: • zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie: zredukovať okruh energetických stavieb podliehajúcich zisťovaciemu konaniu alebo konaniu o posudzovaní vplyvov explicitne len na vedenia prenosovej sústavy SR a na vedenia distribučných sústav len ak sa tieto navrhujú v na území s najprísnejším stupňom ochrany (V. stupeň ochrany) • zákon č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní: vyprecizovať definíciu verejného záujmu na výstavbe energetických zariadení a vedení, ktoré sú súčasťou verejnej technickej infraštruktúry a zariadení nabíjacej siete dopravnej infraštruktúry primerane skrátiť lehoty na vyjadrenia VÚC k súladu stavebného zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou pri stavbách prechádzajúcich územiami viacerých obcí z 90 na 30 dní • zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike: rozšíriť oprávnenia prevádzkovateľov verejnej technickej infraštruktúry na výstavbu zariadení a vedení na cudzích pozemkoch aj na zastavené územie miest a obcí znovuzaviesť inštitút vyvlastnenia obmedzenia vlastníckeho práva alebo vlastníctva pozemkov pre prípady výstavby verejnej technickej infraštruktúry • zákon č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu: zjednodušiť proces zriaďovania vecných bremien a umožniť a zjednodušiť proces priameho prevodu majetku (pozemkov) pre účely výstavby verejnej technickej infraštruktúry • zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov: zjednodušiť proces priameho prevodu majetku (pozemkov) pre účely výstavby verejnej technickej infraštruktúry • zákon č. 138//1991 Zb. o majetku obcí: zjednodušiť proces priameho prevodu majetku (pozemkov) pre účely výstavby verejnej technickej infraštruktúry Odoslaná Detail
ZSPS (Zväz stavebných podnikateľov Slovenska) ZSPS po prerokovaní Predbežnej informácie v riadiacich orgánoch a odborných komisiách zväzu konštatuje, že namiesto urýchleného vytvárania podmienok pre aplikáciu nového Zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s cieľom akcelerovania povoľovacích procesov, čo bolo primárnym dôvodom odloženia jeho účinnosti od 01.04.2025, Ministerstvo dopravy SR navrhuje prípravu nového stavebného zákona, v dôsledku čoho: 1. Fakticky sa zastavila ďalšia príprava vyhlášok, digitalizácie a potrebnej technicko-legislatívne úpravy Zákona 201/2022 Z. z. o výstavbe, doriešenie problematiky stavieb s EIA a pod. 2. Budú ignorované pracovné výsledky desiatok odborníkov a dosiahnutý široký odborný konsenzus, ktorého výsledkom po viacmesačnom riešení pripomienok. bolo prijatie Zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a Zákona č. 201/2022 o výstavbe. 3. Pri tvorbe nového stavebného zákona (navyše hybridu v minulosti ministerstvom spracovaným a prekonaným návrhom len s niektorými prvkami nového zákona o výstavbe) reálne hrozí, že z dôvodu potreby dorokovania množstva detailov a súvislostí dôjde k ďalšiemu posunu účinnosti nového stavebného zákona, resp. k jeho schváleniu s množstvom aplikačných problémov. 4. Za neprijateľné považujeme: • zásadný ústup od digitalizácie stavebníctva, konzervovanie zaužívaných postupov priamo ohrozuje konkurencieschopnosť a funkčnosť investičnej výstavby na Slovensku • potvrdenie kompetencií výkonu stavebných úradov na miestnej samospráve a to aj napriek tomu, že predkladateľ uvádza „ ... aplikačná prax ukázala, že príslušné ustanovenia stavebného zákona stavebné úrady (obce) aplikujú v nedostatočnej miere, resp. ich neaplikujúc vôbec“. 5. Zásadne rozporujeme tézu, že je treba „Upraviť priestupky a iné správne delikty a rozšíriť okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu“. A to tým skôr, že Zákon č. 201/2022 o výstavbe dostatočne a vyvážene rieši túto oblasť, pričom striktne vychádza z povinností ustanovených v zákone pre stavebníka – projektanta – zhotoviteľa. 6. Zväz stavebných podnikateľov sa naďalej hlási k odborne definovaným základným tézam a požiadavkám na novú stavebnú legislatívu v dokumente: "Desatoro pre dobrý a efektívny stavebný zákon", ako aj k záverom reprezentatívneho rokovania stakeholderov 13.12.2023 k otázke aktuálneho stavu prípravy stavebnej legislatívy, ktorým požadujú zachovať koncepciu Zákona č. 201/2022 o výstavbe bezo zmien. Z vyššie uvedených dôvodov Zväz stavebných podnikateľov Slovenska s predloženou Predbežnou informácia o návrhu nového stavebného zákona zásadne nesúhlasí a žiada, aby sa skutočne racionálne využilo odloženie účinnosti nového Zákona 201/2022 Z. z. o výstavbe na vytvorenie optimálnych podmienok pre jeho aplikáciu v praxi. Odoslaná Detail
ÚGKKSR (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) Požadujeme od predkladateľa, 1. aby do pripravovaného nového stavebného zákona v splnomocňovacích ustanoveniach zapracoval splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti pri výkone geodetických a kartografických činností vo výstavbe, vrátane postavenia geodeta vo výstavbe. Tento vykonávací predpis žiadame vypracovať v spolupráci s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. 2. aby vzhľadom na skutočnosť, že vo výstavbe sa významná časť prípravy a realizácie stavieb uskutočňuje prostredníctvom geodetických a kartografických, vrátane tých, ktoré vyžadujú vyššiu odbornú kvalifikáciu geodetov, žiadame, aby v tejto časti prípravy nového zákona predkladateľ aktívne spolupracoval s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR ako ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť geodézie a kartografie. Odôvodnenie: Geodetické a kartografické činnosti vo výstavbe sú v súčasnej legislatíve upravené príslušnými ustanoveniami vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. Kvôli prehľadnosti a úprave činností, ktoré nie sú aktuálne zahrnuté v uvedenej vyhláške, je z hľadiska prehľadnosti a komplexnosti danej problematiky vhodné a žiaduce, aby boli tieto činnosti regulované v samostatnom právnom predpise. Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) Štatistický úrad SR požaduje od predkladateľa návrhu zákona v rámci pripravovaných nových stavebných predpisov, ktoré nahradia v súčasnosti platný a účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov aj platný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 01.04.2025 legislatívne zabezpečiť prostredníctvom pripravovaného návrhu zákona naďalej dostupnosť informácií zo stavebného konania na štatistické účely, konkrétne na tvorbu európskej štatistiky. Ide o zabezpečenie informácií z dokumentácie stavebného konania za oblasť začatých, skutočne začatých a dokončených bytových a nebytových budov v zmysle požiadaviek vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1197 z 30. júla 2020, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a podrobnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2152 o európskych podnikových štatistikách, ktorým sa zrušuje 10 právnych aktov v oblasti podnikových štatistík a pripravovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o štatistike komerčných nehnuteľností. V súčasnosti Štatistický úrad SR plní záväzky Slovenskej republiky v štvrťročnej periodicite na základe údajov získaných zo štatistického zisťovania Štvrťročný výkaz o začatých, rozostavaných a dokončených bytoch (Stav 3-04). Štatistický úrad SR v máji 2024 uviedol do produkčného prostredia „Štatistický register budov, domov a bytov“ (ďalej len „ŠRBDB“). Ide o štatistický register, ktorý bude zdrojom informácií potrebných pre plnenie úloh vyplývajúcich z Európskeho štatistického programu na účely postcenzov a odvetvových štatistík. Povinnosť napĺňania údajov ŠRBDB majú obce, mestské časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, mestské časti mesta Košice a špeciálne stavebné úrady. Po potvrdení správnosti údajov vykázaných v ŠRBDB bude štatistický výkaz STAV 3-04 zrušený, čo prispeje k zníženiu administratívneho zaťaženia spravodajských jednotiek. V súvislosti s prípravou návrhu stavebného zákona požadujeme, aby obce a ďalšie subjekty, ktoré budú v budúcnosti plniť úlohy stavebných úradov, mali povinnosť zabezpečiť evidenciu premenných o bytových a nebytových budovách v rozsahu požiadaviek právne záväzných aktov EÚ v oblasti európskej štatistiky. Informačný systém (register stavieb), ktorý sa podľa 3. časti predbežnej informácie plánuje vybudovať, bude administratívnym zdrojom údajov podľa § 2 ods. 2 písm. k) a § 13 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, z ktorého sa budú automatizovane preberať do ŠRBDB požadované premenné . Požadované premenné pre štatistické účely podľa právne záväznými aktami EÚ v oblasti európskej štatistiky: - Kraj - Okres - Obec - Časť obce - Ulica - Identifikácia stavebného konania, - Označenie budovy, - Dátum vydania stavebného povolenia, - Dátum registrácie stavebného povolenia, - Typ stavebného povolenia, - Dátum skutočného začiatku stavby, - Dátum zániku stavebného povolenia, - Identifikácia kolaudačného rozhodnutia, - Dátum vydania kolaudačného rozhodnutia, - Typ kolaudačného rozhodnutia, - Číslo bytu / nebytového priestoru, - Bytový priestor / nebytový priestor - Forma vlastníctva bytu, - Úžitková plocha bytu v m², - Obytná plocha bytu v m², - Počet obytných miestností v byte, - Poschodie, - Typ kúrenia, - Zdroj energie využívaný na vykurovanie, - Zmena v užívaní, - Spôsob zániku, - Vodovod, - Splachovací záchod, - Kúpeľňa, - Typ domu / obydlia, - Počet podlaží, - Vodovodná prípojka, - Obdobie výstavby, - Materiál nosnej konštrukcie, - Obdobie poslednej obnovy (obvodový plášť, strechy, prístavba/nadstavba), - Odkanalizovanie, - Plynová prípojka, - Typ budovy, - Úžitková plocha budovy v m², - Existencia bytov v budove, - Energetický certifikát budovy - Forma vlastníctva domu, - Forma vlastníctva budovy. Odoslaná Detail
SEVA (Slovenská asociácia pre elektromobilitu) Navrhujeme výrazne zjednodušiť komplikovaný proces schvaľovania nabíjacích staníc pre elektromobily. Toto sa týka tak inštalovania bežných nabíjacích staníc na striedavý prúd (AC) ako aj rýchlonabíjačiek. Primárnym účelom úpravy v novom Stavebnom zákone by malo byť sprehľadnenie a zrýchlenie procesov prípravy a výstavby nabíjacích staníc pri uplatňovaní princípov transparentnosti, predvídateľnosti a primeranosti. V dnešnej úprave je v procese povoľovania požadovaných viacero krokov, ktoré sú vzhľadom na rozsah a povahu takejto výstavby neprimerane náročné. Zvlášť dôležité je takéto zjednodušenie pri výstavbe bežných nabíjacích staníc v budove, keďže sa dnes napríklad pri dvoch-troch wallboxoch s malým výkonom v garáži takáto stavba povoľuje veľmi zdĺhavo a komplikovane. Pri povoľovaní nabíjacích staníc v budovách je zjednodušenie a urýchlenie procesu požadované aj na základe nedávno prijatej Smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov (čl. 14, bod 8). Odoslaná Detail
Klub 500 (Klub 500) Ako sa uvádza v rámci predbežnej informácie (PI/2024/128) cieľom novej právnej úpravy je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej náročnosti povoľovacích konaní a nastolenie transparentnosti v tejto oblasti. Návrhom zákona resp. novými stavebnými predpismi sa má nahradiť v súčasnosti platný a účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ako aj platný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. 4. 2025. V nadväznosti na vyššie uvedené si dovoľujeme uviesť, že zásadne nesúhlasíme s opätovným vytvorením novej stavebnej legislatívy. Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bol riadne schválený parlamentom SR a vyhlásený v Zbierke zákonov SR a našiel podporu naprieč celým podnikateľským spektrom. Tieto procesy vyžadovali nemalé množstvo času a úsilia a prípravu úplne novej stavebnej legislatívy vnímame ako jednoznačný krok späť. Ako sa uvádza v rámci zverejnenej predbežnej informácie, predpokladaný termín začatia pripomienkového konania je predbežne naplánovaný na júl, august 2024, čo znamená, že príprava a predloženie paragrafového znenia návrhu zákona (ako aj príslušných vykonávacích predpisov) sa má uskutočniť od zverejnenia predbežnej informácie v priebehu 1-2 mesiacov. Príprava tak náročného predpisu vyžaduje jednoznačne viac času pričom príprava novej stavebnej legislatívnej úpravy by mala byť tvorená so súčinnosťou zástupcov všetkých dotknutých subjektov (zástupcov obyvateľov SR, podnikateľského sektora, obcí a miest, zhotoviteľov, architektov a projektantov a iných relevantných subjektov). Ako uvádzame vyššie, celý tento proces bol v podstate absolvovaný len prednedávnom a preto prípravu úplne novej stavebnej legislatívy považujeme za nelogické. Ako zároveň vyplýva zo znenia predbežnej informácie navrhovaná právna úprava smeruje do oblastí, ktorých problematika je upravená a na novo nastavená práve zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe a vo veľkej miere má kopírovať práve uvedený nový zákon o výstavbe. Vzhľadom na vyššie uvedené si však vieme predstaviť odstrániť nedostatky novej stavebnej legislatívy v rámci novelizácie aktuálne platného zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, čo predstavuje jednoznačne najrozumnejšie a najefektívnejšie doladenie procesov, ktoré sa môžu javiť ako problematické v novej stavebnej legislatíve. Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) SBA navrhuje zaviesť Energetický certifikát ako povinnú súčasť znaleckého posudku k nehnuteľnosti a rozšíriť rozsah dát z registra energetických certifikátov (Inforeg) dostupných pre banky ešte pred implementáciou Energy Performance of Buildings Directive. Bankový sektor má záujem zapojiť sa do diskusií k príprave návrhu. Odoslaná Detail
OZ BB (OZ Bez bariéry - Národná platforma proti bariéram) Navrhujeme vypracovať a do materiálu vložiť nasledovné návrhy: - vypracovať samostatný paragraf znenia zákona k bezbariérovosti a prístupnosti v zmysle čl. 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v znení prijatých nariadení a noriem v platnosti EÚ k tejto problematike - spolu s prípravou zákona začať pripravovať aj odborníkov na posudzovanie bezbariérovosti a pripraviť systém vzdelávania k problematike tak, aby boli pripravení odborníci - zaniesť do znenia zákona povinnosť uvádzať technické riešenie bezbariérovosti pre verejné budovy povinne a to formou posudku bezbariérovosti projektu, ktorý bude súčasťou projektovej dokumentácie - vypracovať systém vyhlášok súvzťažných k stavebnému zákonu a uviesť harmonogram ich novelizácie v súlade a korelácii na prípravu novely stavebného zákona a jeho systému - preniesť všetky kompetencie a povinnosti, ktoré sú v súčasnosti ešte roztrieštené po rôznych ministerstvách, spolu s právami na Úrad pre výstavbu a územné plánovanie nielen kompetenčne, ale aj fyzicky a vytvoriť tak funkčný samostatný úrad štátneho systému pre výhradne stavebné prípravy, konania a realizácie - zverejniť harmonogram príprav a zmien nielen v zákone samotnom, ale aj v stavebných konaniach, vyhláškach a pripravovaných normách a vytvoriť systém odborných konzultácií k ich tvorbe Odoslaná Detail