322 Návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov

Zoznam vyjadrení

Autor	Text vyjadrenia	Stav	Detail
Klub 500 (Klub 500)	V zmysle predbežnej informácie, je cieľom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „návrh zákona“) zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „daň zo sladených nápojov“), ako efektívneho nástroja na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. So zavedením dane zo sladených nápojov, ako aj s odôvodnením k zavedeniu tejto dane nesúhlasíme, a to z nasledovných dôvodov: - tvrdenie uvedené v predbežnej informácii k návrhu zákona, že daň zo sladených nápojov je efektívnym nástrojom, ktorý je overený praxou viacerých krajín OECD, na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu životu, považujeme za nesprávne a dátami nepodložené tvrdenie – podľa dostupných dát z Maďarska, Belgicka, Francúzska a Fínska, ktoré zaviedli obdobnú daň v rokoch 2010 až 2012, nie je možné vyvodiť záver o jej efektívnosti na zdravší spôsob života spotrebiteľov, pretože miera nadváhy oproti priemeru EÚ klesla len v jednej z týchto krajín, - ako neefektívne sa ukázalo zavedenie dane zo sladených nápojov aj v Mexiku , kde bola táto daň s cieľom znížiť mieru obezity, zavedená v roku v roku 2014, avšak v roku 2016 bola podľa údajov OECD miera obezity 33 % a v roku 2020 36 %, pričom obezita bude v Mexiku vyššia ako bola v čase zavedenia tejto dane, - ako ďalší príklad možno uviesť Nórsko, ktoré síce malo zavedenú daň zo sladených nápojov ale v roku 2021 ju zrušilo z dôvodu neefektívnosti a rozšírenia cezhraničného nakupovania vo Švédsku alebo Izrael, ktorý začiatkom roka 2023 zrušil daň zo sladených nápojov, pretože predstavovala politicky motivovanú ekonomickú záťaž, ktorá mala negatívny vplyv najmä na znevýhodnené a nízkopríjmové skupiny spoločnosti , - v predbežnej informácii sa tiež uvádza, že redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie, avšak zo žiadnych dostupných dát nevyplýva, že by Slovensko patrilo ku krajinám s nadmernou spotrebou sladených nápojov, práve naopak ich spotreba podľa Štatistického úradu medzi rokmi 2010 až 2022 klesla o 33 % a zároveň spotreba neochutených a nesladených nápojov stúpla od roku 2009 do roku 2022 o 51,5%, - nemôžeme súhlasiť ani s tvrdením uvedeným v predbežnej informácii, že sladené nápoje významnou mierou prispievajú k zhoršovaniu zdravotného stavu ich spotrebiteľov, pretože na posúdenie tejto skutočnosti sú nevyhnutné dáta o podiele sladených nápojov na celkovej spotrebe cukru, ktorá ma však len čiastočný vplyv na obezitu a tie sú mimoriadne odlišné – od roku 2016 podľa údajov FAO podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe pomaly stúpa a podľa údajov ŠÚ podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe klesá – z takýchto dát preto nemožno vyvodzovať žiadne relevantné závery, - v súvislosti so spotrebou cukru a zavedením dane zo sladených nápojov je dôležité uviesť, že kilokalórie z cukru a kalorických sladidiel tvoria len zlomok (10 – 13 %) celkovej spotreby kilokalórií, teda táto daň by bola cielená len na limitované množstvo kilokalórií, ktoré za celý deň človek spotrebuje a nemožno očakávať, že práve zdanenie sladených nápojov významne zmení celkový kalorický príjem, ktorý je kľúčový pre zníženie obezity, resp. pre zdravší spôsob života, - v prípade, ak aj budeme vychádzať z údajov o spotrebe cukru na Slovensku, tie ukazujú, že v rokoch 2010 až 2017 bola spotreba cukru na obyvateľa približne rovnaká a od roku 2018 do roku 2020 klesla o 14,6 %, pričom napríklad v Maďarsku, ktoré zaviedlo daň z cukru (daň zo sladených nápojov), spotreba cukru od roku 2018 prudko stúpla a v roku 2019 bola dokonca vyššia ako slovenská , teda v tomto prípade nemožno spoľahlivo tvrdiť, že daň z cukru preukázateľne znižuje konzumáciu sladených nápojov, - krajiny zavádzajúce daň zo sladených nápojov ako nástroja na zlepšenie zdravia pri úprave tejto dane vychádzajú najmä z miery obezity v danej krajine, pričom v prípade Slovenska nie je možné použiť mieru obezity ako kľúčový ukazovateľ, vzhľadom k tomu, že dáta k vývoju obezity nie sú dostupné – posledné dostupné dáta sú z roku 2016 , po tomto roku sú dáta o vývoji obezity na Slovensku prakticky neexistujúce, - z niekoľkých realizovaných štúdií vyplýva, že ak aj existuje príčinná súvislosť medzi daňou z cukru a váhou jednotlivca, efekt tejto dane na minimálny – zmeny sa pohybujú v nízkych percentách aj v prípadoch, kedy bola daň z cukru pomerne vysoká, je to práve z dôvodu, že kalorický podiel prijatého spotrebovaného cukru na celkovom kalorickom príjme jednotlivca je veľmi nízky, - dovoľujeme si taktiež poukázať na výsledky viacerých štúdií , v zmysle ktorých sa zavedením dane zo sladených nápojov zvýšilo cezhraničné nakupovanie najmä v pohraničných oblastiach, teda záujem spotrebiteľov neklesol ale presunul sa na iný trh, ktorý je lacnejší, čo opäť neprispieva k zníženiu obezity, - daň z cukru je podľa metaštúdie regresívnou daňou, čo znamená, že jednotlivci v horšej socio—ekonomickej pozícii na daniach zaplatili viac, ako jednotlivci v lepšej situácii, - považujeme za nevyhnutné upozorniť aj na to, že historicky cieľom zákonodarcov pri procese nastavovania a zavádzania jednotlivých spotrebných daní nie je ich edukačná alebo preventívna funkcia, napríklad v zmysle obmedzenia spotreby sladených nápojov, ale spotrebné dane predstavujú skôr efektívny zdroj prostriedkov verejných rozpočtov (napr. v prípade Maďarska, Fínska alebo Dánska výnosy daní z cukru nie sú viazané na použitie v boji proti obezite ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zavedenie dane zo sladených nápojov nemôže vychádzať z relevantných dát, pretože tie nie sú dostupné. Zastávame názor, že práve relevantné informácie o vývoji obezity, o nadmernej spotrebe sladených nápojov, o spotrebe cukru na Slovensku a ich vzájomnej súvislosti, by mali byť kľúčovým zdrojom a podkladom na diskusiu ohľadom prípadného zavedenia podobnej dane. Tak ako uvádzame, daň zo sladených nápojov sa v niekoľkých krajinách neukázala ako efektívny nástroj v boji s obezitou, práve naopak, aj napriek tejto dani obezita stúpala.	Odoslaná	Detail
AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku)	V mene výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku si dovolíme predložiť pripomienky k predbežnej informácii k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „návrh zákona“). Podľa zverejnenej predbežnej informácie hlavným cieľom návrhu zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „daň zo sladených nápojov“), ako efektívneho nástroja na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. So zavedením dane zo sladených nápojov, ako aj s odôvodnením k zavedeniu tejto dane nesúhlasíme. Nižšie ponúkame súhrn argumentov, prečo nepovažujeme zavedenie takejto novej dane za efektívny ani spravodlivý príspevok k riešeniu financovania zdravotnej starostlivosti obyvateľstva. Daň zo sladených nápojov nie je efektívnym nástrojom zdravotníckej politiky Tvrdenie uvedené v predbežnej informácii k návrhu zákona, že daň zo sladených nápojov je efektívnym nástrojom, ktorý je overený praxou viacerých krajín OECD, na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu životu, považujeme za nesprávne a dátami nepodložené tvrdenie – podľa dostupných dát z Maďarska, Belgicka, Francúzska a Fínska, ktoré zaviedli obdobnú daň v rokoch 2010 až 2012, nie je možné vyvodiť záver o jej efektívnosti na zdravší spôsob života spotrebiteľov, pretože miera nadváhy oproti priemeru EÚ klesla len v jednej z týchto krajín . Zavedenie dane zo sladených nápojov sa ukázalo ako neefektívne aj v Mexiku , kde bola táto daň s cieľom znížiť mieru obezity, zavedená v roku v roku 2014, avšak v roku 2016 bola podľa údajov OECD miera obezity 33 % a v roku 2020 36 %, pričom obezita bude v Mexiku vyššia ako bola v čase zavedenia tejto dane. Ako ďalší príklad možno uviesť Nórsko, ktoré síce malo zavedenú daň zo sladených nápojov ale v roku 2021 ju zrušilo z dôvodu neefektívnosti a rozšírenia cezhraničného nakupovania vo Švédsku alebo Izrael, ktorý začiatkom roka 2023 zrušil daň zo sladených nápojov, pretože predstavovala politicky motivovanú ekonomickú záťaž, ktorá mala negatívny vplyv najmä na znevýhodnené a nízkopríjmové skupiny spoločnosti . Z niekoľkých realizovaných štúdií vyplýva, že ak aj existuje príčinná súvislosť medzi daňou z cukru a váhou jednotlivca, efekt tejto dane na minimálny – zmeny sa pohybujú v nízkych percentách aj v prípadoch, kedy bola daň z cukru pomerne vysoká, je to práve z dôvodu, že kalorický podiel prijatého spotrebovaného cukru na celkovom kalorickom príjme jednotlivca je veľmi nízky. Výskumy tiež ukazujú, že zatiaľ čo dane zamerané na zníženie nákupov nealkoholických nápojov môžu mať krátkodobý charakter, nákupné správanie sa vráti na úroveň takmer pred zdanením po dlhšom čase (Euromonitor International, Passport: „Daň za hriech v potravinách a nápojoch – stratégie, výsledky a poučenia“, december 2016). Štúdia spoločnosti McKinsey Global Institute potvrdzuje, že postupná reformulácia a kontrola prijatých porcií sú efektívnejším nástrojom na zníženie príjmu cukrov a celkovo kalórií v strave ako selektívne zdaňovanie vybraného druhu potravín. Európska komisia zverejnila 19. júla 2022 novú správu s názvom „Mapovanie fiškálnych opatrení a cenovej politiky uplatňovanej na potraviny, nealkoholické a alkoholické nápoje“. Mapuje existujúce fiškálne opatrenia a iné cenové politiky zamerané na zníženie spotreby alkoholu a výrobkov s vysokým obsahom tuku, cukru a soli (HFSS), vrátane nealkoholických nápojov, v krajinách zapojených do programu EÚ v oblasti zdravia, ako aj Austrália, Čile a Spojené štáty americké. Dovolíme si upriamiť vašu pozornosť na nasledovné závery: • Politiky iné ako zdaňovanie nealkoholických nápojov a HFSS potravín môžu mať pozitívny vplyv na zdravie Európanov • Dnes neexistuje žiadny konzistentný a nesporný dôkaz, že daňové politiky znížili obezitu • Vplyv daní zavedených len na nealkoholické nápoje na verejné zdravie zostane prinajlepšom malý Konzumácia sladených nápojov stabilne klesá Dlhodobým trendom v celej EÚ, ktorý sa prejavuje aj v prípade SR je približne od roku 2010 konštantný pokles spotreby sladených nápojov (zdroj tu). V rámci tejto kategórie nápojov ich výrobcovia zároveň dobrovoľne znižujú priemerné množstvo pridaného cukru a zvyšujú podiel nekalorických alebo nízkokalorických nápojov. (zdroj tu). V SR paralelne stúpa konzumácia nesladených a nekalorických nápojov (zdroj tu). V predbežnej informácii sa uvádza, že redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie, avšak zo žiadnych dostupných dát nevyplýva, že by Slovensko patrilo ku krajinám s nadmernou spotrebou sladených nápojov, práve naopak ich spotreba podľa Štatistického úradu medzi rokmi 2010 až 2022 klesla o 33 % a zároveň spotreba neochutených a nesladených nápojov stúpla od roku 2009 do roku 2022 o 51,5%. Žiadne dostupné dáta nenasvedčujú tomu, že by spotreba sladených nápojov na Slovensku prevyšovala priemer EÚ alebo okolitých krajín. Daň zo sladených nápojov je selektívna a diskriminačná Sladené nápoje sú navyše len jedným zo zdrojov príjmu pridaných cukrov u obyvateľstva. Zdanenie takto formulovanej spotrebnej dane je tak selektívnym a diskriminačným fiškálnym opatrením. Z dostupných štúdií vyplýva, že zavedenie takto formulovanej dane môže viesť k substitučným efektom a neprispieva k celkovému zníženiu spotreby cukru a ďalších kalorických sladidiel (Zdroj tu). Kilokalórie z cukru a kalorických sladidiel tvoria len zlomok (10 – 13 %) celkovej spotreby kilokalórií, teda táto daň by bola cielená len na limitované množstvo kilokalórií, ktoré za celý deň človek spotrebuje. Najnovšie údaje z národných prieskumov z európskych krajín, ktoré informujú o stanovisku EFSA o cukroch, naznačujú, že priemerný príjem energie z voľných cukrov v sladených nápojoch sa pohybuje v rozmedzí 2 – 3 % energie. (zdroj: Annex D of EFSA Panel on Nutrition Novel Foods and Allergens, Turck D, Bohn T et al. Tolerable upper intake level for dietary sugars. EFSA J. 2022;20(2):e07074. https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/7074). V prípade, ak aj budeme vychádzať z údajov o spotrebe cukru na Slovensku, tie ukazujú, že v rokoch 2010 až 2017 bola spotreba cukru na obyvateľa približne rovnaká a od roku 2018 do roku 2020 klesla o 14,6 %, pričom napríklad v Maďarsku, ktoré zaviedlo daň z cukru (daň zo sladených nápojov), spotreba cukru od roku 2018 prudko stúpla a v roku 2019 bola dokonca vyššia ako slovenská , teda v tomto prípade nemožno spoľahlivo tvrdiť, že daň z cukru preukázateľne znižuje konzumáciu sladených nápojov. Negatívne dopady zavedenia dane zo sladených nápojov V prípade zavedenia takejto dane sa dá očakávať výrazné navýšenie cien nápojov, čo podporuje pokračovanie cenovej inflácie potravín. Vzhľadom na priemerné ceny nealkoholických nápojov v SR, ktoré sú nad priemerom v okolitých krajinách sa dá očakávať výrazný nárast cezhraničných nákupov v prihraničných oblastiach (Zdroj tu), čo spôsobí aj pokles odbytu iných potravín a pokles príjmov potravinárov aj lokálnych predajcov v daných oblastiach. Dovoľujeme si v tejto súvislosti poukázať na výsledky viacerých štúdií , v zmysle ktorých sa zavedením dane zo sladených nápojov zvýšilo cezhraničné nakupovanie najmä v pohraničných oblastiach, teda záujem spotrebiteľov neklesol ale presunul sa na iný trh, ktorý je lacnejší, čo opäť neprispieva k deklarovanému cieľu - zníženiu obezity. Zavedenie dane zo sladených nápojov zároveň neproporčne postihuje obyvateľov s nižšími príjmami (Zdroj tu). Z dôvodu vysokej cenovej elasticity kategórie sladených nápojov v SR je možné očakávať pokles dopytu, a tým aj výberu prostriedkov na strane štátu z DPH aj danej špecifickej spotrebnej dane. Takáto daň neprináša želaný finančný efekt, čo potvrdzujú aj skúsenosti napr. z Poľska (Zdroj tu). Obezita je vážnym, komplexným celosvetovým zdravotným problémom a odborníci, vrátane WHO, OECD či Európskej Komisie sa zhodujú, že hlavnou príčinou nadmernej telesnej hmotnosti je nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie. Žiadna potravina ani nápoj nie sú sami o sebe zodpovedné za nárast nadváhy ani obezity. Príčiny vzniku obezity závisia od mnohých faktorov, a tak komplexnú problematiku nie je možné ani vhodné riešiť izolovaným a zjednodušujúcim riešením, akým je daň z nealkoholických nápojov. Dane z nealkoholických nápojov diskriminujú jednu kategóriu výrobkov tým, že vylučujú mnohé iné potraviny, ktoré prispievajú k dennému príjmu cukru spotrebiteľmi. Návrh dane na sladené nápoje ignoruje skutočnosť, že nealkoholické nápoje nie sú hlavným prispievateľom k dennému príjmu cukrov. V stanovisku EFSA ( zdroj: EFSA Opinion on Dietary Sugars ) sa konštatuje, že „cukry a cukrovinky“ (napr. stolový cukor, med, sirupy, cukrovinky) sú skupinami potravín, ktoré najviac prispievajú k príjmu pridaných a voľných cukrov v európskych krajinách. Výrobcovia sladených nápojov ako prvý, a zatiaľ aj jediný sektor reagovali na výzvu EÚ z r. 2015, na zníženie pridaného cukru o 10% do r. 2020. Tento dobrovoľný záväzok bol na európskej úrovni nielen splnený ale aj prekonaný (dosiahlo sa zníženie o takmer 18%) a pokračuje sa v postupnom znižovaní kalórií v nápojoch. Výrobcovia sladených nápojov na Slovensku rovnako napĺňajú svoje dobrovoľné záväzky znižovať priemerný objem pridaného cukru v ich sladených nápojoch, pričom v rokoch 2015-2020 sa členom podarilo znížiť obsah cukru v priemere o 11%. Sme odhodlaní plniť si zodpovedne svoju úlohu, byť aktívnou súčasťou zmysluplných riešení a konštruktívnym partnerom v diskusii pri boji s nadváhou a obezitou, založenej na vedeckých dôkazoch a relevantných dátach. Rovnako veríme, že najefektívnejším spôsobom, ako zvrátiť rastúci trend nárastu telesnej hmotnosti je spolupráca priemyslu a vlády na vytváraní komplexných a udržateľných riešení, vzdelávaní a podpore spotrebiteľov v dodržiavaní zásad zdravého a najmä aktívneho životného štýlu. Zdroje: Body mass index (BMI) by sex, age and educational attainment level. Eurostat. 2022. Dostupné na: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/HLTH_EHIS_BM1E__custom_7390926/default/table?lang=en&page=time:2019 ĎURANA, Radovan. BÁRTA Matej. Sladké daňové pokušenie: Daň z cukru zúži vašu peňaženku, ale nie postavu. INESS. 2023. s. 27. Dostupné na: https://iness.sk/sites/default/files/pictures/dan_z_cukru_final.pdf ĎURANA, Radovan. BÁRTA Matej. Sladké daňové pokušenie: Daň z cukru zúži vašu peňaženku, ale nie postavu. INESS. 2023. s. 23. Dostupné na: https://iness.sk/sites/default/files/pictures/dan_z_cukru_final.pdf SNOWDON Christopher. The Nanny State Index´23. European Policy Information Center. Institute of Economic Affairs. 2023. Dostupné na: https://nannystateindex.org/wp-content/uploads/2023/05/NSI-2023.pdf In 1st move as minister, Smotrich orders taxes on plasticware, sugary drinks nixed. THE TIMES OF ISRAEL. 1.1.2023. Dostupné na: https://www.timesofisrael.com/in-1st-move-as-minister-smotrich-orders-taxes-on-plasticware-sugary-drinks-nixed/ Dietary Sugar and Body Weight: Have We Reached a Crisis in the Epidemic of Obesity and Diabetes? We Have, but the Pox on Sugar Is Overwrought and Overworked. Diabetes Care. 2014. Dostupné na: https://doi.org/10.2337/dc13-2506, http://care.diabetesjournals.org/content/37/4/957.long Spotreba vybraných druhov potravín na 1 obyvateľa. Štatistický úrad Slovenskej republiky. 2023. Dostupné na: https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/ps2041rs/v_ps2041rs_00_00_00_sk ĎURANA, Radovan. BÁRTA Matej. Sladké daňové pokušenie: Daň z cukru zúži vašu peňaženku, ale nie postavu. INESS. 2023. s. 7. Dostupné na: https://iness.sk/sites/default/files/pictures/dan_z_cukru_final.pdf ĎURANA, Radovan. BÁRTA Matej. Sladké daňové pokušenie: Daň z cukru zúži vašu peňaženku, ale nie postavu. INESS. 2023. s. 16. Dostupné na: https://iness.sk/sites/default/files/pictures/dan_z_cukru_final.pdf https://www.unesda.eu/sugar-and-calorie-reduction/ https://www.mckinsey.com/industries/healthcare/our-insights/how-the-world-could-better-fight-obesity https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/e9ec2659-063e-11ed-acce-01aa75ed71a1 https://www.nealkonapoje.sk/2018/10/10/vyrobcovia-nealkoholickych-napojov-znizia-obsah-pridaneho-cukru-o-dalsich-10/ https://www.thelancet.com/article/S2468-2667(20)30116-X/fulltext https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Comparative_price_levels_for_food,_beverages_and_tobacco#Price_levels_for_food.2C_beverages_and_tobacco https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27182835/ https://kpmg.com/pl/en/home/insights/2021/06/frontiers-in-tax-sugar-tax.html	Odoslaná	Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov)	V zmysle predbežnej informácie, je cieľom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „návrh zákona“) zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „daň zo sladených nápojov“), ako efektívneho nástroja na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. So zavedením dane zo sladených nápojov, ako aj s odôvodnením k zavedeniu tejto dane nesúhlasíme, a to z nasledovných dôvodov: - tvrdenie uvedené v predbežnej informácii k návrhu zákona, že daň zo sladených nápojov je efektívnym nástrojom, ktorý je overený praxou viacerých krajín OECD, na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu životu, považujeme za nesprávne a dátami nepodložené tvrdenie – podľa dostupných dát z Maďarska, Belgicka, Francúzska a Fínska, ktoré zaviedli obdobnú daň v rokoch 2010 až 2012, nie je možné vyvodiť záver o jej efektívnosti na zdravší spôsob života spotrebiteľov, pretože miera nadváhy oproti priemeru EÚ klesla len v jednej z týchto krajín, - ako neefektívne sa ukázalo zavedenie dane zo sladených nápojov aj v Mexiku, kde bola táto daň s cieľom znížiť mieru obezity, zavedená v roku v roku 2014, avšak v roku 2016 bola podľa údajov OECD miera obezity 33 % a v roku 2020 36 %, pričom obezita bude v Mexiku vyššia ako bola v čase zavedenia tejto dane, - ako ďalší príklad možno uviesť Nórsko, ktoré síce malo zavedenú daň zo sladených nápojov ale v roku 2021 ju zrušilo z dôvodu neefektívnosti a rozšírenia cezhraničného nakupovania vo Švédsku alebo Izrael, ktorý začiatkom roka 2023 zrušil daň zo sladených nápojov, pretože predstavovala politicky motivovanú ekonomickú záťaž, ktorá mala negatívny vplyv najmä na znevýhodnené a nízkopríjmové skupiny spoločnosti, - v predbežnej informácii sa tiež uvádza, že redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie, avšak zo žiadnych dostupných dát nevyplýva, že by Slovensko patrilo ku krajinám s nadmernou spotrebou sladených nápojov, práve naopak ich spotreba podľa Štatistického úradu medzi rokmi 2010 až 2022 klesla o 33 % a zároveň spotreba neochutených a nesladených nápojov stúpla od roku 2009 do roku 2022 o 51,5%, - nemôžeme súhlasiť ani s tvrdením uvedeným v predbežnej informácii, že sladené nápoje významnou mierou prispievajú k zhoršovaniu zdravotného stavu ich spotrebiteľov, pretože na posúdenie tejto skutočnosti sú nevyhnutné dáta o podiele sladených nápojov na celkovej spotrebe cukru, ktorá ma však len čiastočný vplyv na obezitu a tie sú mimoriadne odlišné – od roku 2016 podľa údajov FAO podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe pomaly stúpa a podľa údajov ŠÚ podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe klesá – z takýchto dát preto nemožno vyvodzovať žiadne relevantné závery, - v súvislosti so spotrebou cukru a zavedením dane zo sladených nápojov je dôležité uviesť, že kilokalórie z cukru a kalorických sladidiel tvoria len zlomok (10 – 13 %) celkovej spotreby kilokalórií, teda táto daň by bola cielená len na limitované množstvo kilokalórií, ktoré za celý deň človek spotrebuje a nemožno očakávať, že práve zdanenie sladených nápojov významne zmení celkový kalorický príjem, ktorý je kľúčový pre zníženie obezity, resp. pre zdravší spôsob života, - v prípade, ak aj budeme vychádzať z údajov o spotrebe cukru na Slovensku, tie ukazujú, že v rokoch 2010 až 2017 bola spotreba cukru na obyvateľa približne rovnaká a od roku 2018 do roku 2020 klesla o 14,6 %, pričom napríklad v Maďarsku, ktoré zaviedlo daň z cukru (daň zo sladených nápojov), spotreba cukru od roku 2018 prudko stúpla a v roku 2019 bola dokonca vyššia ako slovenská, teda v tomto prípade nemožno spoľahlivo tvrdiť, že daň z cukru preukázateľne znižuje konzumáciu sladených nápojov, - krajiny zavádzajúce daň zo sladených nápojov ako nástroja na zlepšenie zdravia pri úprave tejto dane vychádzajú najmä z miery obezity v danej krajine, pričom v prípade Slovenska nie je možné použiť mieru obezity ako kľúčový ukazovateľ, vzhľadom k tomu, že dáta k vývoju obezity nie sú dostupné – posledné dostupné dáta sú z roku 2016, po tomto roku sú dáta o vývoji obezity na Slovensku prakticky neexistujúce, - z niekoľkých realizovaných štúdií vyplýva, že ak aj existuje príčinná súvislosť medzi daňou z cukru a váhou jednotlivca, efekt tejto dane na minimálny – zmeny sa pohybujú v nízkych percentách aj v prípadoch, kedy bola daň z cukru pomerne vysoká, je to práve z dôvodu, že kalorický podiel prijatého spotrebovaného cukru na celkovom kalorickom príjme jednotlivca je veľmi nízky, - dovoľujeme si taktiež poukázať na výsledky viacerých štúdií, v zmysle ktorých sa zavedením dane zo sladených nápojov zvýšilo cezhraničné nakupovanie najmä v pohraničných oblastiach, teda záujem spotrebiteľov neklesol ale presunul sa na iný trh, ktorý je lacnejší, čo opäť neprispieva k zníženiu obezity, - daň z cukru je podľa metaštúdie regresívnou daňou, čo znamená, že jednotlivci v horšej socio—ekonomickej pozícii na daniach zaplatili viac, ako jednotlivci v lepšej situácii, - považujeme za nevyhnutné upozorniť aj na to, že historicky cieľom zákonodarcov pri procese nastavovania a zavádzania jednotlivých spotrebných daní nie je ich edukačná alebo preventívna funkcia, napríklad v zmysle obmedzenia spotreby sladených nápojov, ale spotrebné dane predstavujú skôr efektívny zdroj prostriedkov verejných rozpočtov (napr. v prípade Maďarska, Fínska alebo Dánska výnosy daní z cukru nie sú viazané na použitie v boji proti obezite ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zavedenie dane zo sladených nápojov nemôže vychádzať z relevantných dát, pretože tie nie sú dostupné. Zastávame názor, že práve relevantné informácie o vývoji obezity, o nadmernej spotrebe sladených nápojov, o spotrebe cukru na Slovensku a ich vzájomnej súvislosti, by mali byť kľúčovým zdrojom a podkladom na diskusiu ohľadom prípadného zavedenia podobnej dane. Tak ako uvádzame, daň zo sladených nápojov sa v niekoľkých krajinách neukázala ako efektívny nástroj v boji s obezitou, práve naopak, aj napriek tejto dani obezita stúpala.	Odoslaná	Detail
SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky)	Slovenské združenie pre značkové výrobky ako zástupca zodpovedných značkových výrobcov na Slovensku týmto vyjadruje svoj nesúhlas so zámerom predloženým v Predbežnej informácii o príprave Návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Vyjadrujeme úprimnú nádaj, že k takémuto kroku Slovenská republika nepristúpi bez zohľadnenia skúseností v iných členských štátoch Európskej únie a reálnych dopadov takéhoto opatrenia. Nižšie ponúkame súhrn najdôležitejších argumentov, prečo nepovažujeme zavedenie takejto novej dane za efektívny ani spravodlivý príspevok k riešeniu financovania zdravotnej starostlivosti obyvateľstva. Aj preto vás touto cestou chceme požiadať, ak by mala Slovenská republika cieľ pokračovať v tomto zámere, aby sa využil maximálne efektívne čas na dialóg so zainteresovanými stranami, inak toto opatrenie považujeme len za nástroj na získanie nových zdrojov štátneho rozpočtu a nie riešenie spoločenského problému neprenosných chorôb. 1. Daň zo sladených nápojov nie je efektívnym nástrojom zdravotníckej politiky Existujúce štúdie o dopadoch daní z cukru alebo sladených nápojov zavedených v iných štátoch neukazujú priamy vplyv na celkový kalorický príjem obyvateľstva ani prevalenciu nadváhy, obezity a ďalších zdravotných problémov obyvateľstva (zdroj https://iness.sk/sites/default/files/pictures/dan_z_cukru_final.pdf a https://www.nzier.org.nz/publications/sugar-taxes-a-review-of-the-evidence). Zdravší životný štýl obyvateľstva je komplexnou otázkou kombinujúcou pestrosť stravy a jej nutričnú hodnotu s dostatkom fyzickej aktivity a spánku, mierou stresu, užívaním škodlivých látok a mnohých ďalších faktorov. Najefektívnejším prístupom k podpore zdravého životného štýlu u obyvateľstva je vzdelávanie a prevencia. Práve v tejto oblasti Slovenská republika je na konci Európskej únie s najnižším podielom výdavkov na prevenciu z výdavkov na verejné zdravie ako uvádza každoročná správa OECD (zdroj https://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/slovensko-zdravotny-profil-krajiny-2021_d8ab884d-sk). 2. Konzumácia sladených nápojov dlhodobo klesá Dlhodobým trendom v celej EÚ, ktorý sa prejavuje aj v prípade SR je približne od roku 2010 konštantný pokles spotreby sladených nápojov (zdroj https://iness.sk/sites/default/files/pictures/dan_z_cukru_final.pdf). V rámci tejto kategórie nápojov ich výrobcovia zároveň dobrovoľne znižujú priemerné množstvo pridaného cukru a zvyšujú podiel nekalorických alebo nízkokalorických nápojov. (zdroj https://www.nealkonapoje.sk/2018/10/10/vyrobcovia-nealkoholickych-napojov-znizia-obsah-pridaneho-cukru-o-dalsich-10/). V SR paralelne stúpa konzumácia nesladených a nekalorických nápojov (zdroj https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ae70de57-1068-4dea-83c2-77c4c5394d0c/!ut/p/z0/jY-9bsJAEISfhcLlcXt_3nNpQEIgUSAUhVwTrY8DLgbb2I4Jbx_TJU2UZjWz0s58yx3fc1fREE_Ux7qiy-jfXPq-xZWdzUQOgGYBq_XLYrvcZQI08F1X8jV3sbhO7_46hSlaBIVotdRZapR6RsSP283l3Pm66sNXz_d10dGZhYrF6sio7BMYRd1ex9qhCqxrWhoeCVDrz3FIQBnKMJWagZLI9IGIESjPjgYNHUGkAtVvCiEtploKbTOpRv0HRVey5rNIYByXWJKPIYGhC335-LmhgHAIBpmA1I4IgZhVXjJEr71RmT6Af5bIdjPfnLhrqD8_v6v5_l-nTbl8Za543PPJ5BuKFZks/). Žiadne dáta nenasvedčujú tomu, že by spotreba sladených nápojov prevyšovala priemer EÚ alebo okolitých krajín. Navyše, deklarácie o náchylnosti mladých na konzumáciu sladených nápojov nepotvrdzujú žiadne dáta, keďže podľa našich zistení práve u mladších spotrebiteľov evidujeme prednosť pre nesladené nápoje. 3. Daň zo sladených nápojov je selektívna a diskriminačná Sladené nápoje sú navyše len jedným zo zdrojov príjmu pridaných cukrov u obyvateľstva. Zdanenie takto formulovanej spotrebnej dane je tak selektívnym a diskriminačným fiškálnym opatrením. Z dostupných štúdií vyplýva, že zavedenie takto formulovanej dane môže viesť k substitučným efektom a neprispieva k celkovému zníženiu spotreby cukru a ďalších kalorických sladidiel (Zdroj https://www.thelancet.com/article/S2468-2667(20)30116-X/fulltext). 4. Negatívne dopady zavedenia dane zo sladených nápojov V prípade zavedenia takejto dane sa dá očakávať výrazné navýšenie cien nápojov, čo podporuje pokračovanie cenovej inflácie potravín. Vzhľadom na priemerné ceny nealkoholických nápojov v SR, ktoré sú nad priemerom v okolitých krajinách sa dá očakávať výrazný nárast cezhraničných nákupov v prihraničných oblastiach (Zdroj https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Comparative_price_levels_for_food,_beverages_and_tobacco#Price_levels_for_food.2C_beverages_and_tobacco), čo spôsobí aj pokles odbytu iných potravín a pokles príjmov potravinárov aj lokálnych predajcov v daných oblastiach. Zavedenie dane zo sladených nápojov zároveň neproporčne postihuje obyvateľov s nižšími príjmami (Zdroj https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27182835/). Z dôvodu vysokej cenovej elasticity kategórie sladených nápojov v SR je možné očakávať výrazný pokles dopytu, a tým aj výberu prostriedkov na strane štátu z DPH aj danej špecifickej spotrebnej dane. Takáto daň neprináša želaný finančný efekt, čo potvrdzujú aj skúsenosti napr. z Poľska (zdroj https://kpmg.com/pl/en/home/insights/2021/06/frontiers-in-tax-sugar-tax.html).	Odoslaná	Detail
PKS (Potravinárska komora Slovenska)	Potravinárska komora Slovenska nesúhlasí so zavedením dane zo sladených nealkoholických nápojov z nasledovných dôvodov: Pripomienky všeobecného charakteru: • Potravinársky a nápojový priemysel si veľmi dobre uvedomuje dôležitosť zdravého, vyváženého stravovania a životného štýlu pri prevencii chorôb súvisiacich so stravovaním. Potravinársky priemysel má preukázateľné skúsenosti s dosahovaním konkrétnych a zmysluplných výsledkov pri zmene zloženia potravinových výrobkov. • Každá potravina a nápoj má úlohu vo vyváženej strave, ak sa konzumuje v správnom množstve a frekvencii. Jednotlivé potraviny / prísady / živiny nie sú samy o sebe "dobré" alebo "zlé", "zdravé" alebo "nezdravé". Všetky potraviny uvádzané na trh musia byť bezpečné pre spotrebiteľa. • Považujeme za dôležité, aby akémukoľvek zavedeniu novej dane z potravín predchádzala náležitá odborná diskusia, vrátane konzultácie so zdravotníckymi odborníkmi, ekonómami a odbornými združeniami. Zavedenie dane musí byť založené na dostupných národných dátach a počítať so všetkými vplyvmi na spotrebiteľa, verejné zdravie, verejné financie, výdavky verejnej správy spojené s administráciou dane, s vplyvmi na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť podnikov až po vplyv na ekonomiku. Nižšie uvádzame argumenty k jednotlivým vplyvom: Vplyv na spotrebiteľa: • Dane z potravín a nápojov sú často regresívnym nástrojom, čo znamená, že majú neprimeraný vplyv na nízkopríjmové domácnosti, ktoré minú na potraviny vyššie percento svojich príjmov. Vzhľadom na už aj tak vysokú infláciu cien potravín v rámci SR, ktorá patrí medzi najvyššie v rámci Európskej únie a ekonomickú neistotu spôsobenú pandémiou COVID-19 a vojnou na Ukrajine si nemyslíme, že by spotrebitelia mali čeliť dodatočným daniam a vyšším cenám za potraviny. • Štúdia zistila, že potravinové dane vo všeobecnosti dosahujú zníženie spotreby zdanených produktov a v dôsledku toho môžu spotrebitelia namiesto toho nakupovať podobné nezdanené alebo menej zdanené položky. Rovnako to môže znamenať, že spotrebitelia si kúpia lacnejšie značky zdanených produktov, čím potenciálne neznížia svoju spotrebu zložky, na ktorú sa daň zameriava. Rovnako si spotrebitelia môžu kúpiť iný druh potravín, s podobným množstvom sladidiel, ktoré však nie sú predmetom dane. To by mohlo spôsobiť zvýšenie cien takýchto potenciálnych substitučných výrobkov, čo by vyvolalo ďalší inflačný tlak na ekonomiku. Vplyv na verejné zdravie: • Vývoj neprenosných ochorení je veľmi zložitý a má multifaktorálne príčiny. Vhodné preventívne opatrenia preto musia vychádzať zo spoľahlivých vedeckých údajov a uplatňovať holistický prístup. • Stále nemáme dostatočné dôkazy o tom, že daň zo sladených nápojov má pozitívne výrazný vplyv na verejné zdravie a to vzhľadom na množstvo kalórií prijatých zo sladených nápojov voči celkovému kalorickému príjmu jednotlivca. • Odborníci na výživu zdôrazňujú, že zdraví ľudia potrebujú vyváženú stravu vrátane potravín so širokým spektrom živín vrátane sacharidov a cukrov, bielkovín, vlákniny, vitamínov, minerálov a tukov. Oficiálne výživové odporúčania sú založené na rozsiahlych vedeckých dôkazoch. Odborníci uvádzajú, že jednotlivé potraviny neprispievajú ani neoslabujú verejné zdravie, ale dôležitá je celá strava. Z tohto dôvodu okrem iného nie je možné definovať ako základ legislatívy, ktoré potraviny sú zdravé a ktoré nezdravé. A zdravý životný štýl by mal zahŕňať správnu úroveň fyzickej aktivity, a to tak na spaľovanie kalórií, ako aj na zlepšenie fyzickej a duševnej pohody. Vplyv na konkurencieschopnosť a nápojárske odvetvie: • Zavedenie predmetnej dane môže mať výrazne negatívny vplyv najmä na malé a stredné podniky v nápojarskom odvetví, ktoré na Slovensku pôsobia najmä v regiónoch a v rámci daných obcí predstavujú prínos pre obec, jej obyvateľov a miestnu zamestnanosť a rozvoj. Strata objemu výroby by mohla viesť k strate pracovných miest. Daň zároveň môže vplyvom zníženia objemu predaja aj zníženie investícií a nákladov na realizáciu nových projektov a vývoj produktov. Daň rovnako zvyšuje administratívne náklady a negatívne ovplyvňuje ziskovosť firiem. Daňové zaťaženie ovplyvňuje nepriamo aj ďalšie dodávateľské firmy pre nápojárske odvetvie, napríklad v oblasti marketingu, reklamy a maloobchodu. • Zavedenie dane zo sladených nápojov zvýši ich ceny, čo môže mať za následok zvýšené cezhraničné nakupovanie najmä na Slovensku, kde veľké množstvo obyvateľov žije v pohraničných oblastiach. Cezhraničné nakupovanie ovplyvňuje aj predaj ostatných potravín a znižuje výber dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike. • Zavedenie národných daní fragmentuje jednotný európsky trh tým, že sa de facto vytvára vnútorné kritériá zloženia výrobkov, pričom vo výhode môžu byť najmä producenti z krajín, kde je zavedená daň, na úkor konkurencieschopnosti domácich výrobcov.	Odoslaná	Detail
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike)	Týmto vyjadruje svoj nesúhlas so zverejnenou Predbežnou informáciou o príprave Návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Nižšie ponúkame súhrn najdôležitejších argumentov, prečo nepovažujeme zavedenie takejto novej dane za efektívny ani spravodlivý príspevok k riešeniu financovania zdravotnej starostlivosti obyvateľstva. Daň zo sladených nápojov nie je efektívnym nástrojom zdravotníckej politiky Existujúce štúdie o dopadoch daní z cukru alebo sladených nápojov zavedených v iných štátoch neukazujú priamy vplyv na celkový kalorický príjem obyvateľstva ani prevalenciu nadváhy, obezity a ďalších zdravotných problémov obyvateľstva. Zdravší životný štýl obyvateľstva je komplexnou otázkou kombinujúcou pestrosť stravy a jej nutričnú hodnotu s dostatkom fyzickej aktivity a spánku, mierou stresu, užívaním škodlivých látok a mnohých ďalších faktorov. Najefektívnejším prístupom k podpore zdravého životného štýlu u obyvateľstva je vzdelávanie a prevencia. Konzumácia sladených nápojov stabilne klesá Dlhodobým trendom v celej EÚ, ktorý sa prejavuje aj v prípade SR je približne od roku 2010 konštantný pokles spotreby sladených nápojov. V rámci tejto kategórie nápojov ich výrobcovia zároveň dobrovoľne znižujú priemerné množstvo pridaného cukru a zvyšujú podiel nekalorických alebo nízkokalorických nápojov. V SR paralelne stúpa konzumácia nesladených a nekalorických nápojov. Žiadne dáta nenasvedčujú tomu, že by spotreba sladených nápojov prevyšovala priemer EÚ alebo okolitých krajín. Daň zo sladených nápojov je selektívna a diskriminačná Sladené nápoje sú navyše len jedným zo zdrojov príjmu pridaných cukrov u obyvateľstva. Zdanenie takto formulovanej spotrebnej dane je tak selektívnym a diskriminačným fiškálnym opatrením. Z dostupných štúdií vyplýva, že zavedenie takto formulovanej dane môže viesť k substitučným efektom a neprispieva k celkovému zníženiu spotreby cukru a ďalších kalorických sladidiel. Negatívne dopady zavedenia dane zo sladených nápojov V prípade zavedenia takejto dane sa dá očakávať výrazné navýšenie cien nápojov, čo podporuje pokračovanie cenovej inflácie potravín. Vzhľadom na priemerné ceny nealkoholických nápojov v SR, ktoré sú nad priemerom v okolitých krajinách sa dá očakávať výrazný nárast cezhraničných nákupov v prihraničných oblastiach, čo spôsobí aj pokles odbytu iných potravín a pokles príjmov potravinárov aj lokálnych predajcov v daných oblastiach. Zavedenie dane zo sladených nápojov zároveň neproporčne postihuje obyvateľov s nižšími príjmami. Z dôvodu vysokej cenovej elasticity kategórie sladených nápojov v SR je možné očakávať výrazný pokles dopytu, a tým aj výberu prostriedkov na strane štátu z DPH aj danej špecifickej spotrebnej dane. Takáto daň neprináša želaný finančný efekt, čo potvrdzujú aj skúsenosti napr. z Poľska.	Odoslaná	Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky)	V zmysle predbežnej informácie, je cieľom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „návrh zákona“) zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „daň zo sladených nápojov“), ako efektívneho nástroja na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. So zavedením dane zo sladených nápojov, ako aj s odôvodnením k zavedeniu tejto dane nesúhlasíme, a to z nasledovných dôvodov: - tvrdenie uvedené v predbežnej informácii k návrhu zákona, že daň zo sladených nápojov je efektívnym nástrojom, ktorý je overený praxou viacerých krajín OECD, na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu životu, považujeme za nesprávne a dátami nepodložené tvrdenie – podľa dostupných dát z Maďarska, Belgicka, Francúzska a Fínska, ktoré zaviedli obdobnú daň v rokoch 2010 až 2012, nie je možné vyvodiť záver o jej efektívnosti na zdravší spôsob života spotrebiteľov, pretože miera nadváhy oproti priemeru EÚ klesla len v jednej z týchto krajín , - ako neefektívne sa ukázalo zavedenie dane zo sladených nápojov aj v Mexiku , kde bola táto daň s cieľom znížiť mieru obezity, zavedená v roku v roku 2014, avšak v roku 2016 bola podľa údajov OECD miera obezity 33 % a v roku 2020 36 %, pričom obezita bude v Mexiku vyššia ako bola v čase zavedenia tejto dane, - ako ďalší príklad možno uviesť Nórsko, ktoré síce malo zavedenú daň zo sladených nápojov ale v roku 2021 ju zrušilo z dôvodu neefektívnosti a rozšírenia cezhraničného nakupovania vo Švédsku alebo Izrael, ktorý začiatkom roka 2023 zrušil daň zo sladených nápojov, pretože predstavovala politicky motivovanú ekonomickú záťaž, ktorá mala negatívny vplyv najmä na znevýhodnené a nízkopríjmové skupiny spoločnosti , - v predbežnej informácii sa tiež uvádza, že redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie, avšak zo žiadnych dostupných dát nevyplýva, že by Slovensko patrilo ku krajinám s nadmernou spotrebou sladených nápojov, práve naopak ich spotreba podľa Štatistického úradu medzi rokmi 2010 až 2022 klesla o 33 % a zároveň spotreba neochutených a nesladených nápojov stúpla od roku 2009 do roku 2022 o 51,5%, - nemôžeme súhlasiť ani s tvrdením uvedeným v predbežnej informácii, že sladené nápoje významnou mierou prispievajú k zhoršovaniu zdravotného stavu ich spotrebiteľov, pretože na posúdenie tejto skutočnosti sú nevyhnutné dáta o podiele sladených nápojov na celkovej spotrebe cukru, ktorá ma však len čiastočný vplyv na obezitu a tie sú mimoriadne odlišné – od roku 2016 podľa údajov FAO podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe pomaly stúpa a podľa údajov ŠÚ podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe klesá – z takýchto dát preto nemožno vyvodzovať žiadne relevantné závery, - v súvislosti so spotrebou cukru a zavedením dane zo sladených nápojov je dôležité uviesť, že kilokalórie z cukru a kalorických sladidiel tvoria len zlomok (10 – 13 %) celkovej spotreby kilokalórií, teda táto daň by bola cielená len na limitované množstvo kilokalórií, ktoré za celý deň človek spotrebuje a nemožno očakávať, že práve zdanenie sladených nápojov významne zmení celkový kalorický príjem, ktorý je kľúčový pre zníženie obezity, resp. pre zdravší spôsob života, - v prípade, ak aj budeme vychádzať z údajov o spotrebe cukru na Slovensku, tie ukazujú, že v rokoch 2010 až 2017 bola spotreba cukru na obyvateľa približne rovnaká a od roku 2018 do roku 2020 klesla o 14,6 %, pričom napríklad v Maďarsku, ktoré zaviedlo daň z cukru (daň zo sladených nápojov), spotreba cukru od roku 2018 prudko stúpla a v roku 2019 bola dokonca vyššia ako slovenská , teda v tomto prípade nemožno spoľahlivo tvrdiť, že daň z cukru preukázateľne znižuje konzumáciu sladených nápojov, - krajiny zavádzajúce daň zo sladených nápojov ako nástroja na zlepšenie zdravia pri úprave tejto dane vychádzajú najmä z miery obezity v danej krajine, pričom v prípade Slovenska nie je možné použiť mieru obezity ako kľúčový ukazovateľ, vzhľadom k tomu, že dáta k vývoju obezity nie sú dostupné – posledné dostupné dáta sú z roku 2016 , po tomto roku sú dáta o vývoji obezity na Slovensku prakticky neexistujúce, - z niekoľkých realizovaných štúdií vyplýva, že ak aj existuje príčinná súvislosť medzi daňou z cukru a váhou jednotlivca, efekt tejto dane na minimálny – zmeny sa pohybujú v nízkych percentách aj v prípadoch, kedy bola daň z cukru pomerne vysoká, je to práve z dôvodu, že kalorický podiel prijatého spotrebovaného cukru na celkovom kalorickom príjme jednotlivca je veľmi nízky, - dovoľujeme si taktiež poukázať na výsledky viacerých štúdií , v zmysle ktorých sa zavedením dane zo sladených nápojov zvýšilo cezhraničné nakupovanie najmä v pohraničných oblastiach, teda záujem spotrebiteľov neklesol ale presunul sa na iný trh, ktorý je lacnejší, čo opäť neprispieva k zníženiu obezity, - daň z cukru je podľa metaštúdie regresívnou daňou, čo znamená, že jednotlivci v horšej socio—ekonomickej pozícii na daniach zaplatili viac, ako jednotlivci v lepšej situácii, - považujeme za nevyhnutné upozorniť aj na to, že historicky cieľom zákonodarcov pri procese nastavovania a zavádzania jednotlivých spotrebných daní nie je ich edukačná alebo preventívna funkcia, napríklad v zmysle obmedzenia spotreby sladených nápojov, ale spotrebné dane predstavujú skôr efektívny zdroj prostriedkov verejných rozpočtov (napr. v prípade Maďarska, Fínska alebo Dánska výnosy daní z cukru nie sú viazané na použitie v boji proti obezite ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zavedenie dane zo sladených nápojov nemôže vychádzať z relevantných dát, pretože tie nie sú dostupné. Zastávame názor, že práve relevantné informácie o vývoji obezity, o nadmernej spotrebe sladených nápojov, o spotrebe cukru na Slovensku a ich vzájomnej súvislosti, by mali byť kľúčovým zdrojom a podkladom na diskusiu ohľadom prípadného zavedenia podobnej dane. Tak ako uvádzame, daň zo sladených nápojov sa v niekoľkých krajinách neukázala ako efektívny nástroj v boji s obezitou, práve naopak, aj napriek tejto dani obezita stúpala.	Odoslaná	Detail
SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO))	Ako sa uvádza v informácii, účelom dane má byť redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov. Zo skúsenosti z iných krajín, kde pôsobia naši členovia vyplýva, že samotná daň tento problém nerieši, pričom spotrebitelia sa môžu preorientovať na iné substitučné produkty či na iné krajiny. Takéto selektívne a diskriminačné zdanenie negatívne pôsobí na sektor producentov nealkoholických nápojov, ktorých kategória v predaji kontinuálne klesá, čo sa po zdanení iba prehĺbi. Zároveň to však neprináša priame zdravotné benefity, ale zvyšuje infláciu, čo poškodí sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Ako je uvedené, daň má mať charakter nepriamej dane zo spotreby, pričom miera zdanenia sa má odvíjať od obsahu použitého sladidla v nápoji. K tomu si dovoľujeme uviesť nasledovné: 1. Kategorizácia produktov Identifikácia produktov podliehajúcich zdaneniu by mala byť čo najjednoduchšia, aby sa zabránilo časovo náročnej kategorizácii rôznych produktov, ako aj zaťaženiu štátnej správy otázkami daňových subjektov. Zo skúseností dobre funguje kategorizácia podľa kódov kombinovanej nomenklatúry (KN), ktorá sa používa aj pri iných spotrebných daniach a kódy sú už dnes dostupné v systémoch či faktúrach. Naopak, výnimky z kategorizácie, resp. zaradenie produktov podľa popisu alebo obsahu, býva problematické a kladie vysoké časové nároky na zistenie údajov ku každému produktu. Jeden obchodník môže mať stovky rôznych produktov od rôznych výrobcov, čo v niektorých krajinách (napr. v Maďarsku) vyžaduje dodatočnú prácu aj niekoľko hodín denne. Ak by bola nevyhnutná kategorizácia podľa obsahu, odporúča sa čo najmenej kategórií a výnimiek (napr. len dve: do X g/l, nad X g/l). Keďže údaje o obsahu cukru momentálne nie sú zapracované do skladových systémov či faktúr, bola by nutná ich úprava, čo by predstavovalo finančné aj časové nároky (pri medzinárodných systémoch aj niekoľko mesiacov vopred). 2. Základ dane Ako najefektívnejšie sa javí výpočet základu dane podľa objemu nápojov, napr. stanovením jednej sadzby dane na 1 hl/1 l nápoja v určitej KN. Podobne to majú zavedené napr. v Belgicku a Francúzku, kde je administrácia tohto procesu relatívne jednoduchá. Ako sme už uviedli v bode 1, výpočet podľa obsahu cukru či dokonca iných kritérií je zložitý a náchylný na chyby, ak napr. výrobcovia menia zloženie produktov. Ako báza sa väčšinou používa objem prijatých (dovezených resp. vyrobených) nápojov, podobne ako pri iných spotrebných daniach. Výpočet na báze predaných produktov je nevhodný, keďže tu sa nedá zohľadniť napr. zmena dodávateľa produktu zo zahraničného na domáceho (pričom sa produkty na predajni zmiešajú) a pod. Je tiež nutné, aby sa zákon pri zavedení dane vysporiadal s produktami, ktoré majú obchodníci už na sklade, aby sa odlíšili staré produkty bez dane a nové produkty s daňou. Ak by bol nutný dopredaj, je potrebná dostatočne dlhá lehota, aspoň 3 mesiace. 3. Evidencia Keďže sladené nealkoholické nápoje nepodliehajú evidencii v systéme EMCS, pre daňovníkov je kľúčové, akú evidenciu by správca dane vyžadoval. Najjednoduchšie je využiť skladovú evidenciu, ktorú musí viesť každý obchodník či výrobca pre účtovníctvo. Akékoľvek dodatočné hlásenia by zvyšovali administratívnu náročnosť systému. Ak by aj boli potrebné, je nutné stanoviť dostatočné časové lehoty (určite nie častejšie než mesačne/kvartálne).	Odoslaná	Detail
SKDP (Slovenská komora daňových poradcov)	Odporúčame k nastaveniu sadzby pristupovať opatrne aj vzhľadom na nákupnú turistiku. Dánsko túto daň v minulosti malo zavedenú, ale z dôvodu nákupnej turistiky v DE, pristúpilo k jej zrušeniu. V pohraničných oblastiach to môže byť motivácia k nákupnej turistike, a v takom prípade príde Slovensko aj o DPH (a treba prihliadnuť aj na aspekt zálohovaných obalov). Dôležité bude tiež nastavenie oslobodení, napr. ak sa daný produkt využíva vo výrobe, alebo uplatnenie tejto dane pri predaji miešaných nápojov priamo v podniku napr. fresh made džúsov, nápojov, napr. virgin mojito, a preukazovanie napr. obsahu cukru v nápoji.	Odoslaná	Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora)	V zmysle predbežnej informácie, je cieľom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „návrh zákona“) zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „daň zo sladených nápojov“), ako efektívneho nástroja na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. So zavedením dane zo sladených nápojov, ako aj s odôvodnením k zavedeniu tejto dane nesúhlasíme, a to z nasledovných dôvodov: - tvrdenie uvedené v predbežnej informácii k návrhu zákona, že daň zo sladených nápojov je efektívnym nástrojom, ktorý je overený praxou viacerých krajín OECD, na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu životu, považujeme za nesprávne a dátami nepodložené tvrdenie – podľa dostupných dát z Maďarska, Belgicka, Francúzska a Fínska, ktoré zaviedli obdobnú daň v rokoch 2010 až 2012, nie je možné vyvodiť záver o jej efektívnosti na zdravší spôsob života spotrebiteľov, pretože miera nadváhy oproti priemeru EÚ klesla len v jednej z týchto krajín , - ako neefektívne sa ukázalo zavedenie dane zo sladených nápojov aj v Mexiku , kde bola táto daň s cieľom znížiť mieru obezity, zavedená v roku v roku 2014, avšak v roku 2016 bola podľa údajov OECD miera obezity 33 % a v roku 2020 36 %, pričom obezita bude v Mexiku vyššia ako bola v čase zavedenia tejto dane, - ako ďalší príklad možno uviesť Nórsko, ktoré síce malo zavedenú daň zo sladených nápojov ale v roku 2021 ju zrušilo z dôvodu neefektívnosti a rozšírenia cezhraničného nakupovania vo Švédsku alebo Izrael, ktorý začiatkom roka 2023 zrušil daň zo sladených nápojov, pretože predstavovala politicky motivovanú ekonomickú záťaž, ktorá mala negatívny vplyv najmä na znevýhodnené a nízkopríjmové skupiny spoločnosti , - v predbežnej informácii sa tiež uvádza, že redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie, avšak zo žiadnych dostupných dát nevyplýva, že by Slovensko patrilo ku krajinám s nadmernou spotrebou sladených nápojov, práve naopak ich spotreba podľa Štatistického úradu medzi rokmi 2010 až 2022 klesla o 33 % a zároveň spotreba neochutených a nesladených nápojov stúpla od roku 2009 do roku 2022 o 51,5%, - nemôžeme súhlasiť ani s tvrdením uvedeným v predbežnej informácii, že sladené nápoje významnou mierou prispievajú k zhoršovaniu zdravotného stavu ich spotrebiteľov, pretože na posúdenie tejto skutočnosti sú nevyhnutné dáta o podiele sladených nápojov na celkovej spotrebe cukru, ktorá ma však len čiastočný vplyv na obezitu a tie sú mimoriadne odlišné – od roku 2016 podľa údajov FAO podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe pomaly stúpa a podľa údajov ŠÚ podiel sladených nápojov na celkovej spotrebe klesá – z takýchto dát preto nemožno vyvodzovať žiadne relevantné závery, - v súvislosti so spotrebou cukru a zavedením dane zo sladených nápojov je dôležité uviesť, že kilokalórie z cukru a kalorických sladidiel tvoria len zlomok (10 – 13 %) celkovej spotreby kilokalórií, teda táto daň by bola cielená len na limitované množstvo kilokalórií, ktoré za celý deň človek spotrebuje a nemožno očakávať, že práve zdanenie sladených nápojov významne zmení celkový kalorický príjem, ktorý je kľúčový pre zníženie obezity, resp. pre zdravší spôsob života, - v prípade, ak aj budeme vychádzať z údajov o spotrebe cukru na Slovensku, tie ukazujú, že v rokoch 2010 až 2017 bola spotreba cukru na obyvateľa približne rovnaká a od roku 2018 do roku 2020 klesla o 14,6 %, pričom napríklad v Maďarsku, ktoré zaviedlo daň z cukru (daň zo sladených nápojov), spotreba cukru od roku 2018 prudko stúpla a v roku 2019 bola dokonca vyššia ako slovenská , teda v tomto prípade nemožno spoľahlivo tvrdiť, že daň z cukru preukázateľne znižuje konzumáciu sladených nápojov, - krajiny zavádzajúce daň zo sladených nápojov ako nástroja na zlepšenie zdravia pri úprave tejto dane vychádzajú najmä z miery obezity v danej krajine, pričom v prípade Slovenska nie je možné použiť mieru obezity ako kľúčový ukazovateľ, vzhľadom k tomu, že dáta k vývoju obezity nie sú dostupné – posledné dostupné dáta sú z roku 2016 , po tomto roku sú dáta o vývoji obezity na Slovensku prakticky neexistujúce, - z niekoľkých realizovaných štúdií vyplýva, že ak aj existuje príčinná súvislosť medzi daňou z cukru a váhou jednotlivca, efekt tejto dane na minimálny – zmeny sa pohybujú v nízkych percentách aj v prípadoch, kedy bola daň z cukru pomerne vysoká, je to práve z dôvodu, že kalorický podiel prijatého spotrebovaného cukru na celkovom kalorickom príjme jednotlivca je veľmi nízky, - dovoľujeme si taktiež poukázať na výsledky viacerých štúdií , v zmysle ktorých sa zavedením dane zo sladených nápojov zvýšilo cezhraničné nakupovanie najmä v pohraničných oblastiach, teda záujem spotrebiteľov neklesol ale presunul sa na iný trh, ktorý je lacnejší, čo opäť neprispieva k zníženiu obezity, - daň z cukru je podľa metaštúdie regresívnou daňou, čo znamená, že jednotlivci v horšej socio—ekonomickej pozícii na daniach zaplatili viac, ako jednotlivci v lepšej situácii, - považujeme za nevyhnutné upozorniť aj na to, že historicky cieľom zákonodarcov pri procese nastavovania a zavádzania jednotlivých spotrebných daní nie je ich edukačná alebo preventívna funkcia, napríklad v zmysle obmedzenia spotreby sladených nápojov, ale spotrebné dane predstavujú skôr efektívny zdroj prostriedkov verejných rozpočtov (napr. v prípade Maďarska, Fínska alebo Dánska výnosy daní z cukru nie sú viazané na použitie v boji proti obezite ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zavedenie dane zo sladených nápojov nemôže vychádzať z relevantných dát, pretože tie nie sú dostupné. Zastávame názor, že práve relevantné informácie o vývoji obezity, o nadmernej spotrebe sladených nápojov, o spotrebe cukru na Slovensku a ich vzájomnej súvislosti, by mali byť kľúčovým zdrojom a podkladom na diskusiu ohľadom prípadného zavedenia podobnej dane. Tak ako uvádzame, daň zo sladených nápojov sa v niekoľkých krajinách neukázala ako efektívny nástroj v boji s obezitou, práve naopak, aj napriek tejto dani obezita stúpala.	Odoslaná	Detail
INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz)	Základným cieľom navrhovanej dane zo sladených nápojov je podľa predbežnej informácie zavedenie dane "ako efektívneho nástroja overeného praxou viacerých krajín OECD s významným potenciálom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života". Ministerstvo vychádza z hypotézy, že daň zo sladených nápojov dokáže znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. Pre túto kauzalitu je však veľmi ťažké nájsť oporu vo vedeckých štúdiach postavených na skutočných dátach. Daň zo sladených nápojov síce má schopnosť znížiť spotrebu sladených nápojov, ale táto zmena správania má stále ďaleko od zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva. Za prvé, spotrebitelia môžu siahnuť po substitútoch. Svoje potrebu „sladkého“ môžu uspokojiť nákupom iných sladkých produktov, zákuskov. K poklesu kalorického príjmu nemusí dôjsť. Osobitným problémom je nakupovanie sladených nápojov v zahraničí. Za druhé, ak aj dôjde k poklesu kalorického príjmu, neznamená to, že sa tento pokles premietne do zlepšenia zdravotného stavu, keďže cukor predstavuje len nízky podiel prijatých kalórií. Za tretie, na rozdiel napríklad od fajčenia - tabaku, ktorý vplyvom horenia v zásade škodí aj v malých množstvách, toto neplatí o cukre (sacharidoch), ktoré sú nevyhnutnou súčasťou stravy. Daň negatívne dopadne aj na daňovníkov vo výbornom zdravotnom stave. Je preto otázne, čí tento negatívny dopad vôbec vyvážia neisté prínosy navrhovanej dane Ministerstvo sa odvoláva na príklady krajín, ktoré už daň zaviedli. Z toho vyplýva, že ministerstvu chýba analýza, ktorá by sa pozerala na skutočný efekt tejto dane. V EÚ je nemálo krajín, ktoré po zavedení tejto dane zaznamenali nárast miery nadváhy, či obezity. Tento vývoj je v rozpore s očakávaním o zlepšovaní zdravotného stavu a znižovaní výdavkov na zdravotníctvo. Akademicky môžeme hovoriť len o spomalení nárastu obezity, čo je dokázateľné len modelmi s arbitrárne stanovenými predpokladmi. Návrh dane zo sladených nápojov prichádza v čase, keď na Slovensku pozorujeme dlhodobý trend poklesu ich spotreby. I napriek klesajúcej spotrebe nedochádza k poklesu miery obezity, je veľmi pravdepodobné, že ani nová daň tento trend nezmení. Jediným pravdivým tvrdením je, že výnos dane zvýši príjmy štátu, to však neznamená, že skutočne prispeje ku konsolidácie, vzhľadom na množstvo nových výdavkov, s ktorými prichádza nová vláda. Daň zo sladených nápojov je pritom regresívna. Postihne najmä ľudí s nižšími príjmami, čo negatívne ovplyvní štatistiky príjmovej nerovnosti (meranej príjmami po zdanení). To, že skutočným záujmom predkladateľa je len vyššie zaťaženie spotrebnými daňami je zrejmé z toho, že v predbežnej informácie nie je žiadna zmienka o naviazaní výnosov tejto dane na adresovanie vysokých nákladov obezity a nadváhy. Na základe uvedeného navrhujeme nepokračovať v príprave návrhu zákona o dani zo sladených nápojoch, kým Ministerstvo financií v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva nepredloží cielenú analýzu, ktorá vierohodne preukáže vzťah medzi súčasnou spotrebou sladených nápojov a rastúcou mierou obezity na Slovensku. Paušálne tvrdenie "všetci to hovoria" neobstojí. Aj príprava slovenskej legislatívy by mala byť legislatíva postavená na dôkazoch "evidence based policy". Takáto analýza by mala obsahovať projekciu, aký efekt na zdravotnícke výdavky prinesie táto daň v horizonte 3-5 rokov. Ak sa tieto ciele nenaplnia, daň by mala byť zrušená, alebo adekvátne upravená Vzhľadom na limitované schopnosti tejto dane znižovať zdravotné výdavky, rozhodujúca časť výnosu tejto dane by mala byť alokovaná do programov na efektívne znižovanie obezity a nadváhy (napr. financovanie centiier poradenstva, kaučing, aktívny mentoring pacientov). V súlade s odporúčaniami OECD, by návrh na zvýšenie nepriamych daní (ako daň zo sladených nápojov) malo byť spojené so znížením priamych daní (DPFO, prípadne odvody).	Odoslaná	Detail
IMS-SCI (Inštitút moderného spotrebiteľa)	VYJADRENIE INŠTITÚTU MODERNÉHO SPOTREBITEĽA K NÁVRHU ZÁKONA O DANI ZO SLADENÝCH NEALKOHOLICKÝCH NÁPOJOV (PI/2023/322) V Inštitúte moderného spotrebiteľa (https://modernyspotrebitel.sk), nezávislej mimovládnej organizácii, ktorá od roku 2018 zastupuje a presadzuje záujmy spotrebiteľov žijúcich v modernej dobe, vítame pokračovanie verejnej diskusie o budúcnosti daňovo-odvodového systému na Slovensku. V očakávaní takejto debaty sme už na konci júna pripravili a zverejnili materiál (https://modernyspotrebitel.sk/wp-content/uploads/Navod-pre-politicke-strany-–-danova-edicia.pdf / zhrnutie je k dispozícii na https://modernyspotrebitel.sk/danova-reforma-ktora-podporuje-spotrebitelov-navod/), ktorý načrtáva, akú pozíciu budeme jednoznačne a konzistentne pri debate o daňovo-odvodových otázkach zastávať. Dane sa bez pochýb dotýkajú bežných ľudí nielen ako zamestnancov (= skrz zdanenie práce), ale aj ako spotrebiteľov (= skrz zdanenie spotreby) a v inštitúte teda považujeme za nevyhnutné sa v tejto téme angažovať. Náš postoj k daňovému systému vychádza z troch princípov a predpokladov: • Dane sú nielen cieľ, ale aj nástroj – dane môžu mať okrem fiškálneho cieľa (teda snahy získať peniaze pre štátnu kasu) aj nefiškálny rozmer. Napríklad pri spotrebných daniach má zákonodarca za cieľ znížiť ich spotrebu, podporiť verejné zdravie a v budúcnosti znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. • Dane nefungujú vo 'vákuu' – úspech nefiškálnych cieľov nie je garantovaný a politici musia prihliadať na viacero faktorov. To najmenej, čo sa môže stať, je, že sa nefiškálne ciele nenaplnia. Niektoré typy daní, poprípade ich nesprávne nastavenie, však môže situáciu ešte zhoršiť a priniesť neželané vedľajšie následky. • Dane musia byť primerané – aj keď v inštitúte nie sme absolútnymi zástancami Lafferovej krivky, veríme, že sadzby dane nemôžu rásť donekonečna, pretože taký prístup ohrozuje spotrebiteľov (často disproporčne tých najchudobnejších), oberá ich o inovácie, možnosti a príležitosti a v konečnom dôsledku podporuje daňové úniky. Primeranosť nie je jediný dôležitý princíp a v nadväznosti na predchádzajúci odsek poukazujeme na ďalší dôležitý faktor pri dosahovaní nefiškálnych zámerov – diferencovaný prístup, ktorý pre nás znamená, že na menej škodlivé (aj keď stále škodlivé) produkty pre spoločnosť sa uplatňuje nižšia miera reštrikcií (alebo v tomto prípade zdanenia) ako na tie viac škodlivé – tento prístup aplikujeme na rôzne typy spotrebných či environmentálnych daní. V inštitúte preto oceňujeme, že sa predkladateľ aj pri tomto zákone rozhodol pre diferencovaný prístup, teda, že „miera zdanenia sa bude odvíjať od obsahu použitého sladidla v nápoji.“ Uznávame cieľ predkladateľa zlepšiť verejné zdravie a bojovať proti obezite. Na druhej strane, poukazujeme na prítomnosť substitučných efektov, kedy si spotrebitelia namiesto drahších sladených nápojov (zaťažených spotrebnou daňou) radšej kúpia inú sladkosť (nezaťaženú spotrebnou daňou) – to by následne znižovalo očakávané výnosy, pozitívne dopady na verejné zdravie a jediné, čo by zostalo, sú vysoké nároky na implementáciu dane. Legislatívne zmeny súvisiace so zavedením novej dane si totiž vyžadujú implementáciu do informačných systémov finančnej správy ako aj podnikateľského prostredia. Zároveň poukazujeme aj na otázky o celkovej efektivite dane z cukru, kedy sa síce naplní fiškálny cieľ ministerstva, nefiškálny však nie a pôjde len o ďalší spôsob zvyšovania už aj tak vysokého daňovo-odvodového zaťaženia (a to regresívnym spôsobom, ktorý najviac zasahuje chudobných spotrebiteľov). Dovolíme si pri tomto poukázať na analýzu vedcov z Cornell University [1]. Štúdia nebola financovaná priemyslom, ale štátnymi Národnými ústavmi zdravia (National Institutes of Health). Experiment trval 6 mesiacov a bol uskutočnený v americkom meste s 62 000 obyvateľmi, kde polovica zo 113 domácností, ktoré boli do štúdie zahrnuté, čelila 10% dani z potravín a nápojov s vysokým obsahom kalórií a polovica nie. Daň spôsobila krátkodobý (1-mesačný) pokles nákupu sladených nápojov, ale žiadny pokles počas 3- alebo 6-mesačného obdobia. Navyše, v domácnostiach, kde sa kupovalo pivo, táto daň viedla k neželanému efektu v podobe zvýšeného nákupu piva. Inštitút moderného spotrebiteľa sa každopádne rád zúčastní otvorenej a odbornej diskusie, ktorá pomôže zlepšiť komfort a zdravie spotrebiteľov a spotrebiteliek na Slovensku. ---- [1] https://www.jneb.org/article/S1499-4046(13)00284-4/fulltext#secd60603391e54	Odoslaná	Detail