PI/2022/5 Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) V prvej podkapitole popisujeme zavedenie inkluzívneho zamestnávania a v druhej komunitné služby. V tretej popisujeme menšie zmeny a komplementaritu daných zmien. Inkluzívne zamestnávanie – implementácia sociálnej ekonomiky Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Inkluzívne podniky sú druh integračných sociálnych podnikov, zameraný na pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných. Inkluzívny rast predstavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov. Viac informácií publikácia, plná verzia .pdf .odt .doc .epub .mobi Publikácia inkluzívne zamestnávanie (iz.sk/inkl/publikacia) pozri kapitolu Často kladené otázky a odpovede Kde získam nové informácie Sledujte nás (iz.sk/sk/​kontakt/​sledujte-nas) Správy o inkluzívnom zamestnávaní (iz.sk/inkl/spravy) Čaká nás veľký problém – rast počtu dlhodobo nezamestnaných v najmenej rozvinutých okresoch 30. 9. 2020 - na dennikn publikacia Inkluzívne zamestnávanie Inkluzívne zamestnávanie legislatívny návrh (https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2021/233/pripomienky/COO-2145-1000-3-4392979) Inkluzívny trh Veľká časť nepracujúcich osôb (iz.sk/inkl/cielova-skupina) je na otvorenom trhu práce ťažko uplatniteľná kvôli nižšej produktivite práce. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť na trhu určitú formu pozitívnej diskriminácie, aby cieľová skupina mala reálnu možnosť zamestnať sa. V opačnom prípade dôjde v blízkej budúcnosti k vyčerpaniu množstva pracovných síl (iz.sk/inkl/demograficky-vyvoj). Ako formu pozitívnej diskriminácie navrhujeme vytvoriť na Slovensku inkluzívny trh, ktorý bude paralelným oddeleným trhom (pozri kapitolu Veľkosť inkluzívneho trhu) služieb a pracovníkov. Toto zvýhodnenie nie je realizované formou dotácií, ale formou garancie množstva zákaziek (pozri kapitolu Objem zákaziek). Inkluzívni zamestnanci Cieľovú skupinu tvoria osoby, ktoré majú veľké ťažkosti uplatniť sa na trhu práce: zraniteľné a znevýhodnené skupiny podľa zákona o sociálnej ekonomike, dlhodobo nezamestnaný, osoby po výkone trestu, ľudia bez domova, … Celkový objem cieľovej skupiny je na Slovensku približne 250 tisíc osôb (iz.sk/inkl/cielova-skupina). Inkluzívne zamestnávanie by malo byť nastavené tak, aby vytvorilo pracovné príležitosti pre 50 000 (pozri kapitolu Veľkosť inkluzívneho trhu) z nich. Títo inkluzívni zamestnanci (pozri kapitolu Inkluzívni zamestnanci) budú zamestnaní buďto u bežných zamestnávateľov alebo v inkluzívnych podnikoch (pozri kapitolu Inkluzívny podnik). Integračná suma pozri kapitolu Integračná suma je objem financií rezervovaných na mzdy ľudí z cieľovej skupiny a je centrálnym pilierom inkluzívneho zamestnávania. Vystupuje ako mzdy inkluzívnych zamestnancov (pozri kapitolu Inkluzívni zamestnanci), ako podmienka plnenia vo verejnom obstarávaní (pozri kapitolu Inkluzívne verejné obstarávanie), a v štátnom rozpočte (pozri kapitolu Zdroje financovania inkluzívneho zamestnávania). Z pohľadu verejnej inštitúcie je to stĺpec v jej rozpočte, ktorý čerpá cez verejné obstarávania s uvedením integračnej sumy a cez zaplatené faktúry s uvedenou integračnou sumou. Z pohľadu podnikateľa je to suma, ktorú uvedie na faktúru, popri sumách ako DPH či suma na zaplatenie. To aké výšky integračných súm môže podnikateľ uviesť na faktúry je dané mzdovými nákladmi inkluzívnych zamestnancov a zaplatenými faktúrami s uvedenou integračnou sumou. Z pohľadu ľudí z cieľovej skupiny je to suma, ktorú určite dostanú zaplatenú ako mzdy. Používanie zákonom určenej integračnej sumy je administratívne nenáročné pre všetky zúčastnené strany. Umožní veľmi jednoduché online kontroly (pozri kapitolu Kontrolné mechanizmy), ktoré umožnia odhaliť prípadné obchádzanie zákonov. Zdroje financovania inkluzívnych služieb (pozri kapitolu Zdroje financovania inkluzívneho zamestnávania) vzniknú najmä z presunov medzi kapitolami (vďaka ušetreným sociálnym dávkam a vyšším výnosom z daní a odvodov (pozri kapitolu Úspory z inkluzívneho trhu)) a z eurofondov. Očakávame desaťtisíce malých verejných obstarávaní (pozri kapitolu Inkluzívne verejné obstarávanie) ročne. Efekty inkluzívneho trhu Cieľom inkluzívneho trhu je znížiť dlhodobú nezamestnanosť na Slovensku v horizonte 10 rokov o 100 000 osôb, teda o tretinu. Tento cieľ do veľkej miery určuje aj veľkosť inkluzívneho trhu. Ak predpokladáme úspešnosť prechodu na otvorený trh práce na úrovni okolo 20 %, je potrebné každý rok zapojiť 50 000 osôb z cieľovej skupiny. Podľa odhadov by sa v horizonte 10 rokov pomocou inkluzívnych služieb dalo dosiahnuť zníženie miery nezamestnanosti o 5,1 p. b., zvýšenie miery zamestnanosti o cca 4,3 p. b., zníženie miery dlhodobej nezamestnanosti na tretinu a zvýšenie hospodárskeho rastu. Nepriame alebo ťažko kvantifikovateľné efekty môžu byť ešte vyššie: zmierni sa sociálne napätie, zvýši sa príjem a spotreba cieľovej skupiny a pod. Koncepciu Inkluzívneho zamesnávania sme po prvýkrát predstavili v publikácii Inkluzívny trh v roku 2011. Vzhľadom na pozitívne ohlasy odbornej verejnosti sme sa rozhodli túto koncepciu ďalej rozvíjať, upresniť, vylepšiť, čím nadobudla podobu opísanú v publikácii Inkluzívne zamestnávanie, vydanej v decembri v roku 2013. V roku 2022 vydávame aktualizovanú verziu, ktorá berie do úvahy aktuálne znenia legislatívy. Vlastný dokument finálna verzia dokumentu: Publikácia inkluzívne zamestnávanie (iz.sk/inkl/publikacia) pozri kapitolu Často kladené otázky a odpovede Konferencia Inkluzívne zamestnávanie (iz.sk/inkl/konferencia-december-2013) Správy o inkluzívnom zamestnávaní (iz.sk/inkl/spravy) Propagácia inkluzívneho trhu (iz.sk/inkl/propagacia-inkluzivneho-trhu) Viac dokumentov a informácií Správy o inkluzívnom zamestnávaní (iz.sk/inkl/spravy) viac na iz.sk/inkl Inkluzívni zamestnanci Inkluzívni zamestnanci predstavujú tú časť cieľovej skupiny (iz.sk/inkl/cielova-skupina), ktorá našla zamestnanie vďaka inkluzívnemu trhu a integračnej sume. Inkluzívni zamestnanci realizujú inkluzívne služby, pracujú na základe štandardnej pracovnej zmluvy podľa štandardného zákonníka práce so štandardnými pracovnými právami a povinnosťami. Ich zamestnávateľmi sú inkluzívne podniky ako i bežní zamestnávatelia. Cieľom inkluzívneho zamestnávania je pripraviť ľudí z cieľovej skupiny na riadne zamestnanie, preto pracovný pomer bude štandardným zamestnaneckým pomerom. Zamestnávateľ môže zamestnanca prepustiť. Vzhľadom na povahu cieľovej skupiny predpokladáme, že podniky zamestnávajúce ľudí z cieľovej skupiny nebudú posudzovať prehrešky voči pracovnej disciplíne prísne, aspoň počas prvých mesiacov. Keďže ide o formu prípravy na otvorený trh práce, pôsobenie na inkluzívnom trhu je časovo obmedzené na dva roky. Miesto výkonu inkluzívnej služby nemusí priamo súvisieť s miestom bydliska zamestnanca. Pracovná zmluva inkluzívneho zamestnanca obsahuje: štandardné práva (pracovný čas, dovolenka,…) štandardné povinnosti (pracovná disciplína, dochádzka, rešpektovanie a riadny výkon pokynov nadriadeného,…) Mzdy, mzdové náklady inkluzívnych zamestnancov môžu zamestnávatelia uviesť na vystavené faktúry ako integračnú sumu (pozri kapitolu Integračná suma). viac na iz.sk/inkl/inkluzivni-zamestnanci Veľkosť inkluzívneho trhu Inkluzívny trh musí mať určitú kritickú veľkosť – osoby z cieľovej skupiny musia mať reálnu šancu zlepšiť svoju situáciu a trh musí fungovať na trhovom princípe. Veľkosť cieľovej skupiny (iz.sk/inkl/cielova-skupina) inkluzívneho zamestnávania predstavuje 250 000 osôb. Toto číslo je pravdepodobne nadhodnotené, keďže časť dlhodobo nezamestnaných pracuje na čierno a časť nemá záujem pracovať vôbec. Otázkou je, aké veľké sú tieto podskupiny. Počet inkluzívnych zamestnancov (pozri kapitolu Inkluzívni zamestnanci) musí byť primeraný veľkosti cieľovej skupiny. Náš návrh je 50 000, pričom na toto číslo je potrebné nastaviť primeraný objem zákaziek (pozri kapitolu Objem zákaziek). Ďalší aspekt, ktorý určuje veľkosť inkluzívneho trhu, je snaha o trhové podmienky, a teda priblíženie sa teoretickej abstrakcii dokonalej konkurencie. Aby sa toto podarilo dosiahnuť, je potrebné na trhu zabezpečiť: širokú a relatívne homogénnu ponuku na trhu práce (cieľovú skupinu (iz.sk/inkl/cielova-skupina) tvorí 250 000 osôb), rovnomerný dopyt na trhu práce (inkluzívne podniky musia zabezpečovať zákazky sústavne a pravidelne počas celého roka), časté zamestnávanie nových zamestnancov, veľký dopyt po službách (aby sa vytvorili pracovné miesta aspoň pre 50 000 inkluzívnych zamestnancov (pozri kapitolu Inkluzívni zamestnanci), otvorný vstup na stranu ponuky služieb (iba registrácia inkluzívnych podnikov (pozri kapitolu Inkluzívny podnik)), veľký počet obchodov (desaťtisíce malých zákaziek ročne), transparentné uzatváranie obchodov (inkluzívne verejné obstarávania (pozri kapitolu Inkluzívne verejné obstarávanie)). Aktualizované: december 2013 viac na iz.sk/inkl/velkost-inkluzivneho-trhu Inkluzívne verejné obstarávanie Inkluzívne verejné obstarávanie, ako súčasť inkluzívneho zamestnávania (pozri kapitolu Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky), je typ verejného obstarávania, ktorý obsahuje integračnú sumu (pozri kapitolu Integračná suma). Doplnenie integračnej sumy do podmienok zákazky zabezpečí, že túto sumu dostanú ľudia z cieľovej skupiny ako mzdu. Verejné inštitúcie budú realizovať inkluzívne verejné obstarávania, keďže budú mať v rozpočte viazané financie na tento typ obstarávania. Je už na ich zvážení, akú výšku integračnej sumy dajú do konkrétneho verejného obstarávania – jednak aby bola realistická a dvak aby sa vyčerpal ich rozpočet a nemuseli vracať financie do štátneho rozpočtu. Zákon o verejnom obstarávaní spresní, že: integračná suma môže byť vo verejnom obstarávaní, že automaticky bude osobitnou podmienkou zmluvy, že ak dodávateľ túto podmienku nesplní, sankcie budú v každom obstarávaní rovnaké. Zákon o VO tiež spresní, že sociálnym hľadiskom je aj uvedenie integračnej sumy, ak predstavuje aspoň 400 000 € alebo aspoň 5 % predpokladanej hodnoty zákazky (pravdepodobne v § 2 ods) 5 písm p). viac na iz.sk/inkl/inkluzivne-verejne-obstaravanie Integračná suma Integračná suma opisuje sumu, ktorá sa použije na mzdy ľudí z cieľovej skupiny (iz.sk/inkl/cielova-skupina). Integračná suma je suma mzdových nákladov zamestnancov, ktorí sú zraniteľnými alebo znevýhodnenými osobami (podľa odseku 5 alebo 6 (§ 2 ods. 5 zákona č. 112/2018 Z. z.)). Integračná suma zákazky je deklarovaná na faktúre dodávateľa (bez akýchkoľvek výkazov práce či čohokoľvek iného). Ide o administratívne najjednoduchšie riešenie pozostávajúce iba z jedného riadku na faktúre. Integračná suma je iba jednou informatívnou časťou faktúry, pokrýva iba mzdy ľudí z cieľovej skupiny. Ostatné náklady (materiál, odborní pracovníci ap.) sú tiež súčasťou faktúry. Samotná faktúra je zaplatená jedným prevodom, samozrejme, ak je v súlade s objednávkou. Maximálna výška integračnej sumy podniku je súčet mzdových nákladov zamestnancov podľa predošlého bodu a integračných súm uvedených na zaplatených faktúrach dodávateľov. Túto výšku môže dodávateľ rozdeliť na rôzne faktúry. Podstatný je aj časový faktor, aby integračná suma na faktúrach pre odberateľov bola uvedená až po zaplatených miezd. Teda ak je zákazka polročná s jednou faktúrou na konci polroka, mzdy a subdodávky musia byť zaplatené počas toho polroka, pred vystavením faktúry odberateľovi. V praxi to znamená, že každý podnik má určitý prílev možnej integračnej sumy (zo miezd alebo subdodávok), ktoré potom podľa svojho uváženia rozdeľuje na jednotlivé faktúry či zákazky. Minimálna výška integračnej sumy môže byť osobitnou podmienkou plnenia zmluvy. To umožní napr. obci dať jednoduchú podmienku do VO na zateplenie školy alebo na čistenie verejných priestorov, aby dodávateľ musel dať prácu ľuďom z cieľovej skupiny (najmä dlhodobo nezamestnaných). Z dôvodu jednoduchšej kontroly sa integračné sumy faktúr uvádzajú do kontrolných listov daňového priznania k dani z pridanej hodnoty. Sankcie Pri deklarovaní integračnej sumy môže prísť k dvom typom problémov: súčet integračných súm na vystavených faktúrach je vyšší ako maximálna integračná suma podniku, integračné sumy na faktúrach k zákazke sú nižšie ako integračná suma v zmluve. Ak podnik uvedie na faktúry vyššiu integračnú sumu, ako je maximálna výška integračnej sumy, tak pokuta je šesťnásobok tohto rozdielu. V prípade, že pri jednom hospodárskom subjekte je súčet pokút viac ako 100 000 € v kalendárnom roku, pokuta je v dvojnásobnej výške. Pokuty bude vyberať Finančná správa a nebudú daňovo uznané náklady. V prípade, že súčet integračných súm k zákazke je nižší ako integračná suma v zákazke, teda ak úspešný uchádzač počas realizácie projektu na faktúry uvedie nižšiu sumu integračnej sumy, ako bola v podmienkach plnenia zmluvy, pokuta predstavuje trojnásobok tohto rozdielu. viac na iz.sk/inkl/integracna-suma Inkluzívny podnik Inkluzívne podniky sú špeciálny prípad integračného sociálneho podniku (pozri kapitolu Sociálne podniky), ktorý sa špecializuje na zamestnávania a zapracovanie ľudí z cieľovej skupiny. Pôsobia ako bežný komerčný podnik, teda väčšina ich príjmov je z realizovaných služieb, zo zaplatených faktúr. Inkluzívne podniky sú po funkčnej stránke veľmi podobné agentúram podporovaného zamestnávania, sociálnym podnikom alebo chráneným dielniam. Preto predpokladáme zakladanie inkluzívnych podnikov práve profesionálmi z týchto radov. Druhou veľkou skupinou sú personálne agentúry, organizácie poskytujúce personálny leasing. U týchto predpokladáme zakladanie inkluzívnych podnikov ako dcérskych spoločností. Tieto budú môcť „otestovať" inkluzívnych zamestnancov pred ich zaradením k zamestnávateľom na otvorenom trhu práce. Inkluzívne podniky majú: bežné povinnosti sociálneho podniku právo inkluzívneho zamestnanca dať výpoveď s výpovednou dobou týždeň, ak si nájde zamestnanie v v bežnom podniku na otvorenom trhu práce Výhody pre inkluzívne podniky mentoringová pomoc: odletné: ak inkluzívny zamestnanec odíde z inkluzívneho podniku, tento podnik má nárok na odletné vo výške 20 % hrubej mzdy tohto zamestnanca v novom podniku počas prvých 6 mesiacov. Môžeme ho chápať ako odmenu za dobré zapracovanie človeka ale aj kompenzáciu za nutné získanie nového zamestnanca na realizáciu existujúcich zákaziek. preplatenie časti nevyužitej integračnej sumy: ak inkluzívny podnik nezíska zákazky, môže si nechať preplatiť nevyužitú integračnú sumu od štátu vo výške 30 % tejto integračnej sumy. viac na iz.sk/inkl/inkluzivny-podnik Objem zákaziek S cieľom vytvoriť pracovné miesta pre 50 000 osôb z cieľovej skupiny je potrebné generovať dostatočný počet a objem zákaziek. Verejný sektor bude mať pridelenú integračnú sumu vo svojich rozpočtoch. V roku 2022 pri minimálne mzde 646 € predstavujú mzdové náklady (iz.sk/kalkulacka) približne 900 € mesačne. Ak predpokladáme, že inkluzívni zamestnanci budú mať práve minimálnu mzdu, tak na zamestnanie 50 000 ľudí je potrebná integračná suma vo výške 540 mil. € ročne, teda približne 45 mil. € mesačne. Keďže integračná suma je súčasťou viacerých aktivít štátu (pozri kapitolu Zdroje financovania inkluzívneho zamestnávania), bude realizovaná množstvom štátnych a verejných inštitúcií. Cieľom je, aby začlenenie integračnej sumy bola štandardná časť väčšiny verejných obstarávaní. viac na iz.sk/inkl/objem-zakazok Zdroje financovania inkluzívneho zamestnávania Aby inkluzívny trh mal dostatočný objem na zamestnanie cieľového počtu pracovníkov (pozri kapitolu Objem zákaziek), je potrebné diverzifikovať zdroje financií a objednávateľov: od obcí a miest, cez štátny rozpočet až po verejné inštitúcie a podniky. Tieto môžu byť: pozri kapitolu Podielové dane pozri kapitolu Programové rozpočtovanie štátneho rozpočtu eurofondy a väčšie projekty (pozri kapitolu Inkluzívny trh ako súčasť väčších projektov) investičné projekty spoločenská zodpovednosť podnikov Treba zdôrazniť, že platby za faktúry majú pokryť všetky aktivity spojené s realizáciou zákaziek ako i zamestnávaním ľudí z cieľovej skupiny. Oproti súčasnosti nebude viaczdrojové financovanie vo forme nižších odvodov či daní, vo forme dodatočných dotácií. Bude však existovať dobré prepojenie s ostatnými formami politiky zamestnanosti (najmä sk/projekty/politika-zamestnanosti/nestatne-sluzby-zamestnanosti) a nefinančnou podporou inkluzívnym podnikom (pozri kapitolu Inkluzívny podnik). zdroj financovania integračná suma podiel z celkovej integračnej sumy perc. podiel z danej kapitoly veľkosť kapitoly v mil €. podielové dane obcí 124 23 % 6 % 2065 podielové dane VÚC 56 10 % 6 % 931 štátny rozpočet mimo eurofondov 146 27 % 0,7 % 20 800 eurofondy 214 40 % 4,6 % 4650 spolu 539 100 % 28 445 viac na iz.sk/inkl/zdroje Podielové dane Jedným zo zdrojov financovania inkluzívneho trhu (pozri kapitolu Zdroje financovania inkluzívneho zamestnávania) sú zvýšené podielové dane miest, obcí a vyšších územných celkov. Mestá, obce a župy realizujú množstvo aktivít v prospech svojich občanov a návštevníkov. Cieľom zmien v podielových daniach je zabezpečiť ich realizáciu sociálne a spoločensky zodpovedne tak, aby sa pri nich zamestnalo čo najviac ľudí. Navrhujeme oddeliť 6 % z podielových daní na integračnú sumu. Nepôjde o časť rozpočtu viazanú na účel (ako napríklad pri financovaní škôl), ale o časť rozpočtu viazanú na formu výkonu. Integračnú sumu teda treba chápať nie ako ďalší riadok rozpočtu obce (popri školstve, infraštruktúre a i.), ale ako ďalší stĺpec (popri personálnych nákladoch alebo kapitálových nákladoch). Je už rozhodnutím obcí, na aké činnosti tieto prostriedky minú, ak ich minú formou inkluzívneho verejného obstarávania – či na výstavbu, údržbu zelene, v školstve. Štát bude kontrolovať iba to, či sa tieto prostriedky minuli ako integračná suma. Neminuté prostriedky by sa vracali späť do štátneho rozpočtu. Celkový rozpočet obcí a VÚC z podielových daní je 2,99 miliárd €, teda pri tomto nastavení by na integračnú sumu išlo 180 miliónov € ročne, čo je tretina celkovej potrebnej integračnej sumy. Pre obce a mestá to predstavuje 124 miliónov €, pre župy 56 miliónov €. Trvalý pobyt a rozvoj obcí a miest .pdf .odt .docx viac na iz.sk/inkl/zdroje/podielove-dane Programové rozpočtovanie štátneho rozpočtu Ďalším zo zdrojov financovania inkluzívneho trhu (pozri kapitolu Zdroje financovania inkluzívneho zamestnávania) je programové rozpočtovanie štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu sa cez ministerstvá a iné orgány štátnej správy realizuje množstvo aktivít. Cieľom zmeny programového rozpočtovania je zmena formy realizácie týchto aktivít smerom od využitia kapitálu v prospech vyššieho využitia práce. Navrhujeme oddeliť zo štátneho rozpočtu symbolickú sumu 0,7 % z kapitol mimo eurofondov. Táto suma sa oddelí do nového stĺpca integračná suma. Je na rozhodnutí jednotlivých rozpočtových kapitol – ministerstiev a orgánov štátnej správy, v ktorých aktivitách budú používať inkluzívny trh viac a v ktorých menej intenzívne. Opäť ide o nový stĺpec rozpočtu (popri mzdových a kapitálových výdavkoch) a nie o nový riadok. Zmena rozpočtu je možná vďaka vyšším výnosom štátneho a verejného rozpočtu spôsobeného využitím inkluzívneho zamestnávania. Je rozpočtovo neutrálna a schodok rozpočtu sa vzhľadom na výnosy vo výške 62 % nemení. Z pohľadu realizácie koncepcie na základe prostriedkov získaných z eurofondov navrhujeme pre každý operačný program (pozri kapitolu Inkluzívny trh ako súčasť väčších projektov) minimálny podiel rozpočtu rezervovaný na integračnú sumu. Celkový štátny rozpočet bez eurofondov predstavuje cca 21 miliárd €. Pri popísanom nastavení ide o integračnú sumu vo výške 146 miliónov €, teda 27 % z potrebného rozpočtu. viac na iz.sk/inkl/zdroje/programove-rozpoctovanie Inkluzívny trh ako súčasť väčších projektov Inkluzívny trh (pozri kapitolu Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky) je stavaný tak, aby bol ľahko použiteľný pri väčších projektoch. Celkový cieľ je, aby pri každom projekte bola rezervovaná časť rozpočtu na tento účel, teda integračnú sumu. Takýmto spôsobom vznikne dostatočný objem zákaziek (pozri kapitolu Objem zákaziek) a zamestná sa (pozri kapitolu Inkluzívni zamestnanci) primeraný počet osôb z cieľovej skupiny (iz.sk/inkl/cielova-skupina). Príklady väčších projektov: pri opravách hradov je projekt, ktorý obsahuje odborné práce (historici, statika, …), avšak aj veľa pomocných stavebných prác. Určením povinnej výšky integračnej sumy v zadaní projektu zabezpečíme primerané zapojenie ľudí z cieľovej skupiny. pri protipovodňovej ochrane je väčší projekt na ochranu celých tokov, s potrebnou dokumentáciou (projekt), avšak pri samotnej realizácii ide využiť integračnú sumu na realizáciu aktivít ako i zapojenie ľudí z cieľovej skupiny. pri udržiavaní a opravách turistických chodníkov je odborná práca pri koordinácii a ochrane životného prostredia, samotné úpravy chodníkov sú môžu byť vykonávané ľuďmi z cieľovej skupiny. pri výstavbe diaľnic či železníc primeraná výška integračnej sumy zabezpečí pomocné práce ľuďmi z cieľovej skupiny, pri odstraňovaní invazívnych rastlín je potrebné odborné rozlíšenie a zaškolenie ľudí z cieľovej skupiny odborníkmi, … Využívanie inkluzívneho verejného obstarávania v rámci väčších projektov zabezpečí primeranú cenu za tieto práce a najmä zabezpečí, že inkluzívni zamestnanci budú robiť zmysluplnú prácu s trvalo viditeľnými výsledkami. Celkový objem eurofondov v štátnom rozpočte 2022 je cca 4650 mil €. Na integračnú sumu odporúčame oddeliť 4,6 %, teda 214 mil. €. To by predstavvalo 40 % celkovej potrebnej integračnej sumy. viac na iz.sk/inkl/vacsie-projekty Kontrolné mechanizmy Vzhľadom na fakt, že inkluzívne zamestnávanie bude financované z verejných prostriedkov, je potrebné zabezpečiť existenciu mechanizmov, ktoré budú dohliadať na proces vynakladania prostriedkov. Výhodou koncepcie inkluzívneho zamestnávania je, že nepredstavuje novinku v rámci kontroly, keďže bude realizovaná rovnakým spôsobom ako v podmienkach štandardného trhu služieb aj práce, kde štandardné mechanizmy kontroly už fungujú. Vykonanie zákazy kontroluje obstarávateľ, ako v prípade akéhokoľvek iného dodávateľsko-odberateľského vzťahu. V oblasti obstarávania verejných služieb bude dohľad nad jednotlivými zákazkami vykonávať Úrad pre verejné obstarávanie. Inšpektorát práce má zodpovednosť za dodržiavanie pracovných podmienok (keďže sa jedná o štandardné pracovnoprávne vzťahy), rovnako i funkcia Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a daňového úradu zostane zachovaná. Kontrolu integračnej sumy pre konkrétnu zákazku realizuje odberateľ. Keďže má finančné prostriedky účelovo viazané na vyplatenie integračnej sumy, bude kontrolovať či na faktúrach je táto suma deklarovaná v správnej výške. Finančná správa bude kontrolovať či vystavené integračné sumy sú v súlade s maximálnou integračnou sumou daného podniku podniku. Toto je jednoducho a rýchlo kontrolovateľné cez prepojenie troch databáz: vystavené integračné sumy cez kontrolné výkazy DPH, zaplatené integračné sumy subdodávateľom cez kontrolné výkazy DPH, vyplatené mzdy cez výkazy Sociálnej poisťovne, príslušnosť toho-ktorého zamestnanca k cieľovej skupine cez databázy úradov práce či iné databázy (osoby po výkone trestu, azylanti, …). Takáto jednoduchá online kontrola umožní rýchle zistenie možných porušení zákona. Kontrola účtovnej evidencie podniku umožní spresniť výsledky online kontroly. Uvedené mechanizmy nepredstavujú takmer žiadne novinky v oblasti kontroly a ani nové povinnosti pre spomínané orgány. Sú postavené na osvedčených princípoch kontroly trhu práce i služieb, čím sa zabezpečí transparentnosť inkluzívneho trhu. viac na iz.sk/inkl/kontrolny-mechanizmus Geografický nesúlad Na Slovensku je veľký priestorový nesúlad medzi miestom, kde sa nachádza veľký počet nezamestnaných a miestom, kde sú pracovné príležitosti. I existencia najmenej rozvinutých okresov (pozri kapitolu Najmenej rozvinuté okresy) dokazuje výrazné regionálne rozdiely v rámci SR. Napriek tomu, že sa snažíme navrhnúť inkluzívne služby tak, aby boli rozložené podobne ako cieľová skupina, určite sa nestane, že každý inkluzívny zamestnanec bude pracovať v mieste svojho bydliska. Inkluzívni zamestnanci budú musieť dochádzať do zamestnania rovnako ako je tomu na otvorenom trhu práce. V podmienkach inkluzívneho zamestnávania budú vystupovať 3 regióny/miesta/oblasti: miesto realizácie služby (pozri kapitolu Inkluzívne verejné obstarávanie), sídlo zamestnávateľa (pozri kapitolu Inkluzívny podnik) či inkluzívneho podniku, bydlisko inkluzívneho zamestnanca (pozri kapitolu Inkluzívni zamestnanci). Ako pri každej zákazke, pre dodávateľa existuje povinnosť splniť svoje záväzky voči odberateľovi a uskutočniť služby v mieste, kde si ich objednali. Je pravdepodobné, že podniky sa budú snažiť nájsť zamestnancov s bydliskom blízko miesta výkonu služby, čím im odpadnú náklady na presun pracovnej sily, vďaka čomu bude takýto podnik konkurencieschopnejší. V prípade, že zamestnanec býva ďalej od miesta výkonu služby, môže predpokladať individuálne dochádzanie do zamestnania alebo môže svojich zamestnancov dopravovať sám. Toto je už na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom (čo musí byť uvedené v pracovnej zmluve). Dochádzanie do zamestnania je bežnou súčasťou trhu práce. Iba hŕstka ľudí má pracovisko pár minút peši od svojho bydliska. Keďže inkluzívni zamestnanci sa pripravujú na otvorený trh práce, je dôležitou súčasťou nielen pravidelné vstávanie, ale aj dochádzka do zamestnania. Na rozdiel od aktivačnej činnosti (pozri kapitolu Aktivačná činnosť) sa nesnažíme dosiahnuť nedosiahnuteľný stav – aby každý našiel miesto priamo vo svojej obci. Na jednej strane v obciach, kde je cieľová skupina veľká, ani nie je dostatok pracovných možností (ani v inkluzívnych službách, ani na otvorenom trhu práce), na druhej strane, ak sa inkluzívni zamestnanci nenaučia, že dochádzať do práce je normálne, veľmi ťažko efektívne nastúpia do zamestnania vzdialeného čo i len niekoľko kilometrov. Jednotlivé zdroje financovania (pozri kapitolu Zdroje financovania inkluzívneho zamestnávania) musia byť určené tak, aby integračná suma bola významnejšie zastúpená v regiónoch, kde je situácia s nezamestnanosťou horšia. Kým pri podielových daniach je situácia jednoznačná, pri príprave štátneho rozpočtu či eurofondových projektoch bude dôležité zohľadňovať regionálny aspekt. viac na iz.sk/inkl/geograficky-nesulad Úspory z inkluzívneho trhu V prvom roku Ak sa z dlhodobo nezamestnaného človeka stane zamestnaný, štát a verejný sektor na tomto presune výrazne finančne získa. Najväčším ziskom, až 134 mil. € (teda 25 % integračnej sumy) sú príjmy Sociálnej poisťovne z vyššieho výberu poistného vďaka väčšiemu počtu zamestnancov. 54 mil. €, alebo 10 % integračnej sumy, sú vyššie príjmy zdravotných poisťovní. Dodatočný výnos z priamych daní je relatívne nízky, iba 18 mil. €, teda 3,4 % integračnej sumy. Toto je dané progresívnou sadzbou daní z príjmov, kde ľudia s minimálnou mzdou platia iba symbolické dane. Úspory z nižšieho počtu ľudí závislých na dávkach v hmotnej núdzi odhadujeme na 39 mil. € ročne, teda 7,2 % integračnej sumy. V modeli predpokladáme, že prvý rok zamestnania budú vyplatené dávky v hmotnej núdzi rovnaké ako pred získaním zamestnania (vďaka súbehu dávok v hmotnej núdzi s príjmom zo zamestnania a vďaka osobitnému príspevku). Druhý a ďalší rok očakávame dávky nižšie o 130 €. Ďalšou skupinou úspor sú úspory dosiahnuté vďaka nižšiemu počtu nezamestnaných. Za nezamestnaných platí štát zdravotné poistenie (okolo 33 € mesačne), implicitné starobné poistenie (cca 55 €, keďže vďaka solidarite v dôchodkovom systéme, minimálnemu dôchodku a súbehu dôchodku s dávkami v hmotnej núdzi de facto dáva dôchodok ľuďom aj za obdobie, ktoré boli nezamestnaní). Všetky tieto výdavky štát ušetrí vďaka tomu, že sa z nezamestnaných stanú zamestnaní. Ide približne o 51 miliónov €, teda 9,5 % z celkovej hodnoty všetkých faktúr. Ďalšou skupinou príjmov sú príjmy štátu dosiahnuté vďaka bohatším obyvateľom. Ľudia poberajúci mzdu majú zväčša vyšší príjem ako nezamestnaní, na základe čoho zaplatia DPH a generujú priame sekundárne efekty (napr. vyššiu mzdu pracovníkov služieb alebo vyššie zisky). Konzervatívne sme predpokladali, že polovica z dodatočných čistých príjmov bude vynaložená na tovary či služby zaťažené DPH. Spolu ide o 24 miliónov €, teda 4,4 % z integračnej sumy. Nezanedbateľný zdroj finančných prostriedkov možno získať presunom tej aktívnej politiky trhu práce, ktorá plní rovnaké ciele ako inkluzívny trh. Ide najmä o aktivačné práce či príspevok na podporu miestnej zamestnanosti (§ 52, § 52a, § 50, § 50j a pravdepodobne aj časť § 54 (§ 54 zákona č. 5/2004 Z. z.)). V roku 2012 išlo o čiastku 57 miliónov €, v roku 2019 28 mil. €. Napriek tomu, že sa zníži počet nezamestnaných evidovaných na úradoch práce, navrhujeme ponechať aktívne politiky trhu práce v nezmenenej finančnej výške a presmerovať ich na komunitné služby. Vďaka tomu, že ich suma na jedného nezamestnaného sa zvýši, môže výrazne stúpnuť ich úloha a možnosti a najmä sa zvýši úspešnosť prechodu na otvorený trh práce. Súčet uvedených priamych efektov dosahuje už v prvom roku fungovania inkluzívneho trhu 63 % z celkových nákladov. Výnosy plynúce z inkluzívneho zamestnávania v prvom roku suma v mil. € ročne % integračnej sumy platby do zdravotného poistenia 54 10,04 % platby do Sociálnej poisťovne 134 24,83 % zaplatené priame dane 18 3,37 % úspora na dávkach v hmotnej núdzi 39 7,22 % platby štátu do zdravotného a starobného poistenia 51 9,44 % zvýšenie platieb DPH ľuďmi 24 4,44 % priame sekundárne efekty 17 3,11 % spolu 337 62,5 % Zdroj: vlastné prepočty. V ďalších rokoch Finančné úspory verejného sektora sú hneď v prvom roku vo výške 62 %, v nasledujúcich rokoch sa ešte zvyšujú, čo je dané najmä rastúcim počtom ľudí zamestnaných na otvorenom trhu práce, keďže platia dane a odvody. Pri pohľade na úspory rátané v stálych cenách vidíme, že k vyrovnaniu nákladov a výnosov dôjde už medzi tretím a štvrtým rokom. Po piatich rokoch už výnosy prevyšujú náklady o takmer 16 %. Výnosy plynúce z inkluzívneho zamestnávania v horizonte 5 rokov nultý rok prvý rok druhý rok tretí rok štvrtý rok piaty rok platby do zdravotného poistenia 10 % 10 % 10 % 10 % 10 % 10 % platby do Sociálnej poisťovne 25 % 25 % 25 % 25 % 25 % 25 % zaplatené priame dane 3 % 3 % 3 % 3 % 3 % 3 % úspora na dávkach v hmotnej núdzi 0 % 7 % 7 % 7 % 7 % 7 % platby štátu do zdravotného a starobného poistenia 9 % 9 % 9 % 9 % 9 % 9 % zvýšenie platieb DPH ľuďmi 4 % 4 % 4 % 4 % 4 % 4 % priame sekundárne efekty 0 % 3 % 21 % 36 % 47 % 56 % spolu priame efekty 52 % 62 % 80 % 95 % 106 % 116 % Zdroj: vlastné prepočty. Prognózu sme realizovali v stálych cenách (teda predpokladáme nárast všetkých súm o infláciu) a pri súčasnom nastavení legislatívy (rovnaké sadzby DPH, rovnaké odvody a dane, rovnaký súbeh dávok a mzdy). Predpokladali sme postupný nábeh inkluzívneho trhu tak, že v nultom roku bude objem trhu polovičný. Nepriame efekty Popri finančných efektoch na verejný rozpočet sa ešte uskutoční samotná zákazka, teda niečo po tejto práci zostane. Či už ide o uprataný chodník alebo vynovený hrad. Nepriame či ťažšie kvantifikovateľné finančné efekty môžu byť ešte vyššie: samotná zamestnanosť vygeneruje 45 miliónov € na stravovanie zamestnancov, zníži sa kriminalita v dôsledku chudoby (rozpočet na väzeňstvo predstavuje 187 miliónov €, pri 3-percentnom podiele väzňov kvôli chudobe ide o 5,6 miliónov € ročne; rozpočet na súdnictvo 350 miliónov €, ak by vďaka vyššej životnej úrovni mali súdy iba o 3 % menej prípadov, jedná sa o úsporu 10,5 miliónov €; verejný poriadok a policajné služby majú štátny rozpočet vo výške 1 561 mil. € (plus obecné polície), 45 mil. € integračnej sumy predstavuje 2,9 % z tejto sumy), pohľadávky verejného sektora voči bývalým nezamestnaným sa stanú vymožiteľné, pracujúci začnú platiť alimenty výživné (v roku 2021 približne 6500 detí dostávalo náhradné výživné vo výške 5,7 mil. €; v roku 2012 to bolo 8400 detí a 7,3 mil. €), zníži sa dopyt po službách detských domovov (celkový rozpočet na detské domovy a náhradnú starostlivosť je vyše 50 miliónov €, pričom významná časť detí sa v nich ocitne ako priamy či nepriamy dôsledok zlej ekonomickej situácie rodičov), povodne by vďaka lepšej protipovodňovej ochrane spôsobovali menšie škody (škody spôsobené každou povodňou sa rátajú v desiatkach miliónov €, napríklad jeden strhnutý most sa ráta v miliónoch), skrášlením turistických či cyklistických chodníkov priláka región viac turistov, čo bude mať pozitívny vplyv na služby aj na obecné rozpočty (daň za ubytovanie sa pohybuje okolo 1 € na noc na návštevníka). Popri finančných efektoch budú výrazne generované aj nefinančné efekty. Ľudia získajú prácu a pocit užitočnosti a sebaúcty, deti získajú vo svojich pracujúcich rodičoch lepší vzor, krajina sa vďaka prácam skrášli, zamestnávatelia získajú zamestnancov s pracovnými skúsenosťami, zlepší sa využívanie miestnej hromadnej dopravy, znížia sa regionálne rozdiely, atď. Ohodnotenie týchto efektov je veľmi ťažké, avšak ani jeden z nich nie je negatívny. Pri takto výrazných pozitívnych efektoch sa musí zmeniť zásadná otázka z „prečo by sme do tohto mali dať 540 miliónov €?“ na „stoja nám všetky tieto pozitívne efekty za 203 miliónov €?“ Úsporám a ziskom plynúcim zo zavedenia inkluzívneho trhu sa viac venuje príloha číslo 5: „Dosah zavedenia inkluzívneho trhu na verejné financie" publikácie Inkluzívny trh (iz.sk/inkl/publikacia). viac na iz.sk/inkl/uspory Komunitné služby Každý okres či región Slovenska má svoje špecifiká, rôzne skupiny ľudí, ktorým treba najviac pomôcť. Kým v Bratislave sú to osoby bez domova, v okrese Kežmarok zamestnávanie ľudí zo segregovaných komunít, v okrese Trebišov problémy s očkovaním. V niektorých mestách či obciach môže byť vypuklé záškoláctvo, v iných sa nedarí zamestnávať zdravotne postihnutých. Nanešťastie, politika zamestnanosti je stavaná veľmi rigidne, s celoštátnymi nástrojmi a aktivitami, ktoré nereflektujú regionálne špecifiká. Zároveň, tieto nástroje sa vyvíjajú veľmi pomaly a nestíhajú reagovať na zmeny v aplikačnej praxi. Realizujú ich takmer výhradne úrady práce, štátne inštitúcie s limitmi danými legislatívou. Okrem toho, kapacity úradov práce alebo aj terénnej sociálnej práce nie sú primerané veľkosti cieľových skupín. V súčasnosti iní poskytovatelia služieb zamestnanosti prakticky neexistujú. Agentúry podporovaného zamestnávania hibernujú, integračný sociálnych podnikov (pozri kapitolu Sociálne podniky) je málo. Iba chránené dielne sú prakticky funkčné (a agentúry dočasného zamestnávania, ktoré ale nemôžeme rátať do tohto typu služieb zamestnanosti). Cieľom komunitných služieb je odbremeniť pracovníkov úradov práce a terénnej sociálnej práce tak, aby časť činností, ktoré sú jasne definovateľné a kontrolovateľné, realizovali iné inštitúcie, najmä lokálne občianske združenia. Výhodou pre združenia či nadácie, ktoré už tieto činnosti čiastočne realizujú, bude, že niektoré činnosti budú mať financované formou komunitných služieb a svoje vlastné zdroje budú môcť sústrediť na iné činnosti. Voľnosť, ale s pravidlami Jednotlivé okresné úrady práce majú mať voľnosť v tom, na ktoré cieľové skupiny sa sústredia. Ony najlepšie vedia, ktoré potrebujú najviac pomôcť a v čom. Práve ony budú rozhodovať o vytvorení komunitných služieb zamestnanosti. Úrady práce majú definovať cieľ, ktorý chcú dosiahnuť. Konkrétne postupy a nástroje sú už vedľajšie. Komunitné služby – ako ich navrhujeme? V zadaní úrady práce presne popíšu cieľovú skupinu (vrátane geografického umiestnenia a maximálneho počtu ľudí, ktorých sa zákazka bude týkať). Presný popis je dôležitý aj pre úrad práce (aby vedel dosiahnuť pomoc tým ľuďom, ktorí ju potrebujú), ako aj pre dodávateľa (aby dopredu vedel, s akou skupinou bude robiť). Veľkosť zákazky by mala zodpovedať práci jedného až dvoch ľudí, koordinátorov, teda v skupinách a aktivitách, kde je potrebná dlhšia a intenzívnejšia individuálna práca, bude počet zapojených ľudí z cieľovej skupiny nižší, v prípade menej intenzívnej individuálne práce vyšší. Teda priemerná výška zákazky bude do 10 000 €. V prípade, že cieľová skupina je veľká, úrad práce urobí viacero zákaziek, ktoré budú vyhlasované postupne a nie nárazovo. Vo formulári sú aj míľniky, teda veci, ktoré majú ľudia z cieľovej skupiny dosiahnuť. Tieto musia byť definované presne, musia byť jasne merateľné a overiteľné, a musia byť často (ideálne mesačne). Je tiež dobré, aby sa dali overiť z tretieho zdroja (napríklad zamestnať sa znamená mať správne výkazy v Sociálnej poisťovni; mať málo vymeškaných hodín znamená potvrdenie od školy). Tieto míľniky by nemali byť overované prezenčnou listinou alebo prehlásením dodávateľa či úradu práce, aj keď niekedy sa tomu nedá vyhnúť. Pri každom míľniku je aj percento, ktoré dostane dodávateľ zaplatené po jeho zdokladovaní. Vo formulári sú tiež metodické poznámky a spresnenia (napr. definície pojmov, spôsob overovania, presný začiatok realizácie) a maximálna dĺžka realizácie aktivity (dodávateľ nemusí mať klientov hneď pri podpise zmluvy, ale mal čas na ich vyhľadanie až po podpise). Prázdny formulár: Názov opatrenia Nástroj pre ___ ľudí z okresu z obce ____________ ____________ zo skupiny ____________. míľnik % z ceny zákazky ____________ _____% ____________ _____% ____________ _____% ____________ _____% ____________ _____% ____________ _____% ____________ _____% Poznámky: ____________, ____________, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: ____ mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne ___ osôb Takto definovaný formulár dáva jednotlivým úradom práce rozhodovaciu právomoc pri zohľadňovaní špecifík svojho regiónu a ľudí v ňom, avšak dáva určité jednotné pravidlá, aby tieto postupy boli medzi okresmi obdobné, teda aby sa dodávatelia vedeli jednoducho zapojiť aj do aktivít v susedných okresoch. Postup V prvom kroku úrad práce vypíše zadanie zákazky. Ako vidno z formuláru, celé zadanie má veľkosť jednej strany. Z administratívneho pohľadu malé a časté zákazky umožnia priebežné využívanie interných kapacít úradov práce – vyhlasovanie zadaní bude priebežné, za využitia vhodného informačného systému. Jednotliví možní dodávatelia vypíšu svoju ponuku v eurách a súťažia najnižšou cenou. Celá ponuke je teda iba jedno číslo. S víťazom uzavrie úrad práce zmluvu. Časté a malé zákazky zabezpečia, že dodávatelia nebudú závislí od jednej zákazky (ak nevyhrajú jedno obstarávanie, vedia že za pár týždňov bude iné podobné) a ani odberatelia nebudú závislí od jednej zákazky (ak jeden z dodávateľov služieb z nejakých dôvodov zlyhá, iné služby zamestnanosti v danom regióne fungujú naďalej). Dodávateľ, v spolupráci s úradom práce, sám vyhľadá vhodných kandidátov na tieto služby, vypíše karty účastníka. Tieto úrad práce schvaľuje, čím potvrdzuje, že konkrétny človek spadá do cieľovej skupiny špecifikovanej v aktivite. Ak sa uchádzač o zamestnanie opakovanie odmietne zapojiť do týchto aktivít, môže ísť o nespoluprácu s úradom práce (§ 36 ods. 2 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.). V ďalšom kroku dodávateľ realizuje činnosti tak, aby dosiahol jednotlivé míľniky. Ako konkrétne ich dosiahne, je už know-how dodávateľa. Keďže cieľové skupiny sú definované veľmi úzko a ciele sú definované veľmi presne, dosiahnutie cieľa podľa dokladov je aj reálne dosiahnutie cieľa. Po ich dosiahnutí (spravidla mesačne) ich zdokladuje úradu práce a dostane zaplatenú percentuálnu časť prislúchajúcu k danému míľniku a danému človeku. Samozrejme, môže prísť k posunom (napr. s človekom A už dosiahli míľnik 1, ale s človekom B už míľnik 4). Dokladovanie úradu práce stačí formou jednej tabuľky výstupu z kariet účastníka. Samotné overenie míľnikov môže byť automatizované cez tretie inštitúcie (napr. Sociálna poisťovňa). Keďže vyplácanie bude mesačne a nie ročne, malí dodávatelia nebudú mať problémy s cashflow a financovaním miezd. Vzhľadom na to, že financovanie bude priebežné, tak po skončení zákazky príde iba k formálnemu ukončeniu zákazky. Konkrétne príklady Zamestnanie starších Nástroj pre 20 ľudí z okresu Trebišov zo skupiny dlhodobo nezamestnaní nad 55 rokov. míľnik % z ceny zákazky získanie zamestnania 20 % udržanie zamestnania 2. mesiac 20 % udržanie zamestnania 3. mesiac 15 % udržanie zamestnania 4. mesiac 15 % udržanie zamestnania 5. mesiac 15 % udržanie zamestnania 6. mesiac 15 % Poznámky: získanie = zaevidovanie do SP, vyplatenie prvej mzdy, udržanie = vyplatenie mzdy aspoň vo výške min mzdy, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 9 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 20 osôb Deti v škole Nástroj pre 30 ľudí z okresu Kežmarok z obce Lomnička segregované rómske komunity zo skupiny deti vo veku 13 – 16 rokov. míľnik % z ceny zákazky menej ako 5 vymeškaných hodín v škole v danom mesiaci 20 % Poznámky: Za každú hodinu nad 5 hodín jeden percentuálny bod dole, trvanie september až január – prvý polrok, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: do konca januára. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 30 osôb Asistent zamestnania Nástroj pre 10 ľudí z okresu Humenné segregované rómske komunity zo skupiny dospelí UoZ evidovaní dlhšia ako 12 mesiacov. míľnik % z ceny zákazky získanie zamestnania 20 % udržanie zamestnania 2. mesiac 20 % udržanie zamestnania 3. mesiac 15 % udržanie zamestnania 4. mesiac 15 % udržanie zamestnania 5. mesiac 15 % udržanie zamestnania 6. mesiac 15 % Poznámky: maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 9 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 10 osôb Bývalí odsúdení Nástroj pre 10 ľudí z okresu Nitra zo skupiny osoby po výkone trestu dlhšom ako 5 rokov. míľnik % z ceny zákazky získanie zamestnania 20 % udržanie zamestnania 2. mesiac 20 % udržanie zamestnania 3. mesiac 15 % udržanie zamestnania 4. mesiac 15 % udržanie zamestnania 5. mesiac 15 % udržanie zamestnania 6. mesiac 15 % Poznámky: maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 9 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 10 osôb Deti v škole Nástroj pre 20 ľudí z okresu Žilina zo skupiny osamelé matky s dvoma a viac deťmi. míľnik % z ceny zákazky menej ako 5 vymeškaných hodín v škole v danom mesiaci 20 % Poznámky: ráta sa každé dieťa, trvanie september až január – prvý polrok, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: do konca januára. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 20 osôb škola druhej šance Nástroj pre 20 ľudí z okresu Rimavská Sobota zo skupiny ľudia vo veku 20 – 26 rokov bez ukončenej základnej školy. míľnik % z ceny zákazky navštevovanie školy druhej šance každý mesiac 10 % Poznámky: realizuje sa od septembra do júna, počet vymeškaných hodín menej ako 5, škola druhej šance je na adrese: , maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: do konca júna. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 20 osôb Matky v chránenom bývaní Nástroj pre 5 ľudí z Bratislavy zo skupiny zamestnané matky v chránenom bývaní s aspoň dvoma deťmi. míľnik % z ceny zákazky udržanie zamestnania za mesiac 10 % menej ako 5 vymeškaných hodín v škole v danom mesiaci 10 % Poznámky: najviac 5 mesiacov, Za každú hodinu nad 5 hodín jeden percentuálny bod dole, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 5 osôb Očkovanie 2 Nástroj pre 50 ľudí z okresu Trebišov segregované rómske komunity zo skupiny deti vo veku 0 – 2 rokov. míľnik % z ceny zákazky absolvovanie očkovania v treťom mesiaci 25 % absolvovanie očkovania v piatom mesiaci 25 % absolvovanie očkovania v 11. mesiaci 25 % absolvovanie očkovania v 15. mesiaci (MMR) 25 % Poznámky: potvrdenie od lekára o absolvovaní očkovania v riadnom termíne, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 2 roky. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 50 osôb Očkovanie 6 Nástroj pre 50 ľudí z okresu Kežmarok segregované rómske komunity zo skupiny šesťročné deti. míľnik % z ceny zákazky absolvovanie očkovania DtaP-IPV 100 % Poznámky: potvrdenie od lekára o absolvovaní očkovania v riadnom termíne, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 50 osôb Očkovanie 11 Nástroj pre 50 ľudí z okresu Medzilaborce segregované rómske komunity zo skupiny jedenásťročné deti. míľnik % z ceny zákazky absolvovanie očkovania MMR 100 % Poznámky: potvrdenie od lekára o absolvovaní očkovania v riadnom termíne, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 50 osôb Očkovanie 13 Nástroj pre 50 ľudí z okresu Bardejov segregované rómske komunity zo skupiny trinásťročné deti. míľnik % z ceny zákazky absolvovanie očkovania DtaP-IPV 100 % Poznámky: potvrdenie od lekára o absolvovaní očkovania v riadnom termíne, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 50 osôb Deti zo špeciálnej ZŠ do bežnej ZŠ Nástroj pre 20 ľudí z okresu Prešov z obce konkrétna obec zo skupiny deti do 10 rokov, čo navštevujú špeciálnu školu. míľnik % z ceny zákazky zapísanie do bežnej základnej školy 30 % navštevovanie bežnej základnej školy v mesiaci 9 20 % navštevovanie bežnej základnej školy v mesiaci 10 10 % navštevovanie bežnej základnej školy v mesiaci 11 10 % navštevovanie bežnej základnej školy v mesiaci 12 10 % navštevovanie bežnej základnej školy v mesiaci 1 20 % Poznámky: potvrdenie zo školy, vysvedčenie, škola od septembra do januára, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: do konca januára. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 20 osôb Zamestnávanie ZŤP Nástroj pre 15 ľudí z Bratislavy zo skupiny ZŤP hluchonemí. míľnik % z ceny zákazky získanie zamestnania u zamestnávateľa, čo nie je chránená dielňa 30 % udržanie zamestnania 2. mesiac 10 % udržanie zamestnania 3. mesiac 10 % udržanie zamestnania 4. mesiac 10 % udržanie zamestnania 5. mesiac 10 % udržanie zamestnania 6. mesiac 10 % udržanie zamestnania 7. mesiac 20 % Poznámky: maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 10 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 15 osôb Oddlžovanie Nástroj pre 15 ľudí z okresu Rimavská Sobota zo skupiny ľudia v hmotnej núdzi aspoň 2 roky s dlhmi nad 2000 €. míľnik % z ceny zákazky dohodnúť splátkové kalendáre na aspoň 70 % dlžôb a splácať každý mesiac 10 % Poznámky: ráta sa mesiac, v ktorom spláca podľa splátkového kalendára, po dobu 10 mesiacov, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 12 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 15 osôb DHN pre osoby bez domova Nástroj pre 10 ľudí z Bratislavy zo skupiny osoby bez domova nepoberajúce DHN. míľnik % z ceny zákazky začatie poberania dávok v hmotnej núdzi 60 % poberanie DHN 2. mesiac 10 % poberanie DHN 3. mesiac 10 % poberanie DHN 4. mesiac 10 % poberanie DHN 4. mesiac 10 % Poznámky: obvyklý pobyt v Bratislave, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 6 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 10 osôb Osoby bez domova u lekára Nástroj pre 30 ľudí z Bratislavy zo skupiny osoby bez domova. míľnik % z ceny zákazky preventívna prehliadka u obvodného lekára 20 % druhá návšteva u lekára po mesiaci 30 % preventívna prehliadka u zubára 20 % druhá návšteva zubára 30 % Poznámky: obvyklý pobyt v Bratislave, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 6 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 30 osôb Zapracovanie osôb bez domova Nástroj pre 10 ľudí z okresu Žilina zo skupiny osoby bez domova, čo nepracujú. míľnik % z ceny zákazky získanie dohody o vykonaní práce na aspoň 100 € 40 % vykonávanie DoVP aspoň 100 € mesiac 2 10 % vykonávanie DoVP aspoň 100 € mesiac 3 20 % vykonávanie DoVP aspoň 100 € mesiac 4 30 % Poznámky: maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: . Cenová ponuka: ________€ * maximálne 10 osôb Zamestnanie ľudí bez domova Nástroj pre 5 ľudí z Bratislavy zo skupiny osoby bez domova, čo nepracujú. míľnik % z ceny zákazky podpísanie pracovnej zmluvy 30 % mzda z pracovnej zmluvy aspoň 400 € počas mesiaca 2 20 % mzda z pracovnej zmluvy aspoň 400 € počas mesiaca 3 20 % mzda z pracovnej zmluvy aspoň 400 € počas mesiaca 4 20 % mzda z pracovnej zmluvy aspoň 400 € počas mesiaca 5 10 % Poznámky: maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 5 osôb Z domova do domova Nástroj pre 5 ľudí z okresu Kysucké Nové Mesto z obce Kolárovo alebo Dedina Mládeže zo skupiny deti z detského domova staršie ako 18 rokov. míľnik % z ceny zákazky získanie stabilného bývania 30 % získanie zamestnania 30 % udržanie bývania 2. mesiac 10 % udržanie zamestnania 2. mesiac 10 % udržanie bývania 3. mesiac 10 % udržanie zamestnania 3. mesiac 10 % Poznámky: maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 5 osôb Plánované rodičovstvo Nástroj pre 20 ľudí z okresu Humenné z obce konkrétna obec zo skupiny deti vo veku 14 – 16 rokov . míľnik % z ceny zákazky I. návšteva gynekológa 30 % II. návšteva gynekológa 30 % III. návšteva gynekológa 30 % IV. návšteva gynekológa 10 % Poznámky: potvrdenie od lekára o absolvovaní preventívnej prehliadky, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 2 roky. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 20 osôb Na strednú školu do mesta Nástroj pre 15 ľudí z okresu Košice II z obce Luník IX zo skupiny žiaci s ukončenou ZŠ . míľnik % z ceny zákazky zapísanie sa do zmiešanej strednej školy 70 % menej ako 5 vymeškaných hodín v škole v prvom mesiaci 10 % menej ako 5 vymeškaných hodín v škole v druhom mesiaci 10 % menej ako 5 vymeškaných hodín v škole v treťom mesiaci 10 % Poznámky: potvrdenie o zápise do zmiešanej strednej školy, potvrdenie od školy o vymeškaných hodinách, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 6 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 15 osôb Zápis detí do MŠ Nástroj pre 10 ľudí z okresu Medzilaborce segregované rómske komunity zo skupiny deti vo veku 3 rokov. míľnik % z ceny zákazky zapísanie do MŠ 70 % menej ako tri vymeškané dni v mesiaci 10 % menej ako tri vymeškané dni v mesiaci 10 % menej ako tri vymeškané dni v mesiaci 10 % Poznámky: potvrdenie o zápise do MŠ, potvrdenie od škôlky o návšteve za niektoré z prvých 6 mesiacov, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 7 mesiacov. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 10 osôb Zamestnanie absolventov stredných škôl Nástroj pre 50 ľudí z okresu Košice II z obce Luník IX zo skupiny absolventi stredného vzdelania. míľnik % z ceny zákazky získanie zamestnania 50 % udržanie zamestnania 2. mesiac 30 % udržanie zamestnania 5. mesiac 20 % Poznámky: pracovná zmluva min. na 1 rok, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 50 osôb Zamestnanie pre slobodné matky Nástroj pre 20 ľudí z Košíc zo skupiny slobodné matky . míľnik % z ceny zákazky získanie zamestnania u zamestnávateľa 50 % udržanie zamestnania 2. mesiac 20 % udržanie zamestnania 5. mesiac 20 % udržanie zamestnania 8 mesiac 10 % udržanie zamestnania 12 mesiac Poznámky: pracovná zmluva min. na 1 rok, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 20 osôb Splátkový kalendár pre miestne dane Nástroj pre 50 ľudí z okresu Skalica zo skupiny ľudia, ktorí majú dlhy na miestnych daniach. míľnik % z ceny zákazky dohodnúť splátkové kalendáre na 100 % dlžôb 50 % splácať mesiac číslo 1 10 % splácať mesiac číslo 2 10 % splácať mesiac číslo 3 10 % splácať mesiac číslo 4 10 % splácať mesiac číslo 5 10 % Poznámky: dohoda o splátkovom kalendári, potvrdenie o zaplatení splátky v danom mesiaci, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 1 rok . Cenová ponuka: ________€ * maximálne 50 osôb Očkovanie na covid 70+ Nástroj pre 40 ľudí z okresu Bardejov obce vzdialené viac ako 40 km od veľkokapacitného očkovacieho centra zo skupiny ľudia nad 70 rokov, ktorí nie sú očkovaní proti covidu. míľnik % z ceny zákazky očkovanie prvá dávka 50 % očkovanie druhá dávka 50 % Poznámky: digitálny covid preukaz, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 2 mesiace. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 40 osôb Tretia dávka proti covidu Nástroj pre 60 ľudí z okresu Prešov obce vzdialené viac ako 40 km od veľkokapacitného očkovacieho centra zo skupiny ľudia nad 70 rokov očkovaní bez booster dávky. míľnik % z ceny zákazky očkovanie tretia dávka 100 % Poznámky: digitálny covid preukaz, maximálna dĺžka realizácie projektu od podpisu zmluvy: 2 mesiace. Cenová ponuka: ________€ * maximálne 60 osôb Rozpočet Cieľom tohto návrhu je vytvoriť a dlhodobo udržať ekosystém organizácií, ktoré budú pomáhať rôznym cieľovým skupinám v rôznych problémoch. Aby tento ekosystém bol funkčný, treba aby v ňom bolo 10 – 15 organizácií v každom okrese. Aby každá z organizácií bola dlhodobo udržateľná a nebola založená na iniciatíve jedného človeka, ktorý môže ľahko vyhorieť, musí mať aspoň 10 až 15 zamestnancov. Keďže máme 79 okresov, tak pri priemerných nákladoch na jedného zamestnanca (vrátane miezd, odvodov, dopravy, pracovných pomôcok) 2 000 € mesačne celkový rozpočet na rok predstavuje 350 miliónov € na celé Slovensko. Na Slovensku je každoročne cca 700 000 osôb nezamestnaných, pričom na nejakú formu aktívnych opatrení trhu práce sa dostane iba jednociferné percento z nich. Pre porovnanie, rozpočet na aktívne opatrenia v rokoch 2012 a 2013 predstavoval cca 1000 € na každého piateho nezamestnaného ročne, čo rozhodne nemožno považovať za sumu podporujúcu individuálnu prácu. Za rok 2013 bolo na občana so zdravotným postihnutím (ktorý o to požiadal) vynaložených v priemere 2300 €. Obstarávanie musí byť transparentné a musia z neho plynúť dostatočné zdroje, aby poskytovatelia mali reálne šance na získanie zákazky. Možné problémy Prvým problémom bude zabezpečiť dôveru potenciálnych dodávateľov v to, že tento systém bude férový, dlhodobý a transparentný. Ak budú veriť tomu, že dlhodobo sa za férových podmienok budú vedieť dostať k zákazkám, tak zvýšia svoje personálne kapacity, vyškolia ľudí a pripravia sa na dlhodobé fungovanie. Časť problémov vznikne tým, že dodávatelia precenia svoje sily a možnosti, sľúbia realizovať aktivity za menej, ako je reálne možné. Predpokladáme, že po niekoľkých kolách zákaziek už budú vedieť reálnejšie odhadnúť prácnosť a nákladovosť jednotlivých aktivít. Z tohto dôvodu navrhujeme zákazky veľmi malé, na niekoľko mesiacov a desať – dvadsať ľudí, priebežne opakované. Cieľom je, aby každý úrad práce mal desiatky dodávateľov a každý dodávateľ niekoľko nezávislých zákaziek. Asi vzniknú aj špekulatívni dodávatelia, ktorí sľúbia službu pre 30 ľudí, ale reálne ju urobia iba pre tých dvoch najjednoduchších. Ak by sa toto dialo, mali by sa krátiť financie, ak dodávateľ dodá službu iba malému percentu ľudí. Slovník pojmov V systéme zákaziek komunitných služieb zamestnanosti je dôležité, aby jednotlivé pojmy, najmä čo sa týka míľnikov, boli všetkými účastníkmi v každom regióne chápané rovnako. Vyplatenie za míľnik: úrad práce vyplatí dodávateľovi dohodnutú odmenu ihneď po úspešnom overení tohto míľnika, spravidla mesačne. Získanie zamestnania: človek, ktorý predtým nepracoval, získa zamestnanie podľa zákonníka práce (pracovnú zmluvu) v dohodnutej odmene aspoň minimálnej mzdy. Úrad práce overuje v Sociálnej poisťovni mesačný výkaz za prvý mesiac a vymeriavací základ. Udržanie zamestnania: úrad práce overí v Sociálnej poisťovni, či v danom mesiaci má klient mesačný výkaz práce s vymeriavacím základom aspoň ¾ minimálnej mzdy (časť mohol klient byť na PN či OČR). Počet vymeškaných hodín: úrad práce overí vo výkazoch školy počet vymeškaných hodín. Krátenie o percentuálny bod: ak je míľnik splnený iba čiastočne, krátenie o p. b. znamená, že sa odmena za daný míľnik zníži o špecifikovaný počet p. b. (teda napr. o 1 p. b. znamená pokles z 5 % na 4 %). Odmena ale nesmie byť záporná. viac na iz.sk/komunitne-sluzby Odoslaná Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K celému materiálu – zásadná pripomienka: V nadväznosti na uskutočnené pracovné stretnutie na MPSVaR SR dňa 11.1.2022, ktorého predmetom bolo zamestnávanie príslušníkov tretích krajín, a s ohľadom na pripravované zmeny v zákone o službách zamestnanosti sa KOZ SR zapája do prípravy právneho predpisu s nasledujúcimi podnetmi najmä k tézam: 1. revízia právneho rámca poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti: v tejto súvislosti KOZ SR uvádza, že revízia finančných príspevkov AOTP musí byť realizovaná na základe hodnotenia dát účinnosti jednotlivých opatrení. KOZ SR v rámci projektu PKSD hodnotila účinnosť jednotlivých opatrení, pričom analytický výstup bude verejne dostupný. Na základe svojich analýz KOZ SR konštatuje, že je nevyhnutné zmeniť vnútorné členenie výdavkov AOTP v prospech vzdelávacích programov pre UoZ, keďže prevaha zdrojov určených na dotovanie pracovných miest, v očakávanom prebytku neobsadených pracovných miest v dôsledku starnutia populácie, prestáva mať zmysel. Ďalej financovanie politík zamestnanosti musí byť nastavené dlhodobo udržateľne, a teda tak, aby nebolo čisto závislé na financovaní zo zdrojov EÚ. Takisto je nevyhnutné zabezpečiť dostupnosť odborných poradenských služieb pre všetkých UoZ najmä v skorších štádiách evidencie s cieľom zabezpečiť kvalitné individualizované služby zamestnanosti. Profilácia klientov pri registrácii je nutnou podmienkou systematizácie poskytovania podpory pomocou nástrojov AOTP, pričom táto musí byť založená na predikcii zotrvania v evidencii UoZ. 2. úprava právneho rámca podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti: v tejto súvislosti KOZ SR uvádza, že väčším problémom v rámci podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím ako právny rámec je prax na jednotlivých úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré nie sú uspôsobené na podávanie služieb občanom so zdravotným postihnutím a ďalej dochádza aj k odrádzaniu takýchto uchádzačov od poberania verejných služieb zamestnanosti. 3. úprava určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov: v kontexte zjednodušenia zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín je nevyhnutné okrem zmien v zoznamoch nedostatkových pracovných miest aj: - vyhodnotiť plnenie Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, a to tak odpočet prijatých opatrení, a rovnako realizovať opatrenia definované v Stratégii, ktoré zatiaľ neboli splnené, ale aj vyhodnotiť nakoľko realizované opatrenia prispeli k zlepšeniu mobility cudzincov v SR a aké pozitíva, či negatíva priniesli. - napriek úpravám v regulácii agentúr dočasného zamestnávania (ADZ), KOZ SR zotrváva na názore, že ADZ by nemalo byť umožnené dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, keďže užívateľský zamestnávateľ nemá zodpovednosť za všetky záväzky voči prideleným zamestnancom, teda nie sú zabezpečené rovnaké pracovné a sociálne podmienky pre všetkých zamestnancov. Bolo by vhodné vyhodnotiť, ako sa na pracovnom prostredí odrazilo otvorenie trhu pre ADZ. KOZ SR požaduje, a to s cieľom ochrániť práva zamestnancov a importovať kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá sa plne integruje v slovenskej spoločnosti, zamestnávanie takejto pracovnej sily v štandardných pracovných pomeroch. 4. úprava pôsobnosti Aliancie sektorových rád a sektorových rád a vzdelávania prípravy pre trh práce v súlade so schválenou Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 - 2030, 5. úprava spôsobu vykazovania nezamestnanosti z dôvodu ukončenia poskytovania štatistických dát o počte pracujúcich osôb na úrovni okresov Štatistickým úradom SR. Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) AZZZ SR žiada o zaradenie do konzultácií k uvedenému materiálu. Odoslaná Detail