PI/2022/109 Návrh zákona o pozemkoch nezistených vlastníkov

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) Cieľom návrhu zákona je vyriešenie dlhodobého problému v evidencii vlastníctva pozemkov, ktorý spôsobujú pozemky nezistených vlastníkov, pričom sa v návrhu zákona má upraviť konanie, ktorého výsledkom bude prechod práv k pozemkom nezistených vlastníkov na štát. Na základe daného cieľa sa upraví správne konanie viazané na pozemky a spoluvlastnícke podiely patriace neznámym vlastníkom. Predmetné pozemky sa majú rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu budú tvoriť pozemky, ku ktorým nebol uplatnený nárok právnych nástupcov nezistených vlastníkov. Druhá skupina pozemkov bude tvorená pozemkami nezistených vlastníkov, ku ktorým bol uplatnený nárok právneho nástupcu nezisteného vlastníka na vlastnícke právo k predmetnému pozemku alebo spoluvlastníckemu podielu. V súvislosti s informáciami uvedenými v predbežnej informácii si však dovoľujeme poukázať na jeden zásadný problém, ktorý spočíva v tom, že po začatí správneho konania o vyselektovanie pozemkov neidentifikovaných (neznámych) vlastníkov, budú mať dotknuté osoby (domnelí dedičia pozemkov) stanovenú lehotu na to, aby si uplatnili svoje nároky. Následne sa vytvoria dve skupiny nezistených vlastníkov, tí u ktorých si dedičia neuplatnili a tí ktorí si nárok uplatnili. V skupine pozemkov po neidentifikovaných vlastníkoch, kde si nároky dedičia neuplatnili, vyplýva dodatočná lehota 10 rokov na uplatnenie si práv dedičov po týchto vlastníkoch na náhradu za tieto pozemky z garančného fondu (obnova konania o nároku dediča). V danom prípade však nie je zrejmé, či pôjde len o nárok na finančnú náhradu za pozemky, alebo reálnu možnosť dedičov dodatočne nadobudnúť tieto pozemky do vlastníctva. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že podľa nášho názoru by aj zavedenie dodatočnej lehoty 10 rokov na uplatnenie si práv dedičov znamenalo zásadný zásah do vlastníckych práv dotknutých osôb, vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva. V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj na aktuálne prebiehajúcu fázu legislatívneho procesu by sme si Vás týmto dovolili požiadať o zorganizovanie konzultácie v rámci predbežnej informácie k návrhu zákona, ktorej by sme sa radi zúčastnili. Odoslaná Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „predkladateľ) zverejnilo predbežnú informáciu o pripravovanom právnom predpise – návrhu zákona o pozemkoch nezistených vlastníkov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (ďalej len „SPPK“) týmto predkladá pripomienky k predbežnej informácii. Cieľom predloženého návrhu zákona o pozemkoch nezistených vlastníkov má byť podľa predkladateľa vyriešenie dlhodobého problému v evidencii vlastníctva pozemkov, ktorý spôsobujú pozemky nezistených vlastníkov. Riešenie tohto problému má podľa predkladateľa spočívať v tom, že sa zavedie osobitné správne konanie, ktorého predmetom budú pozemky (podiely) nezistených vlastníkov. V konaní si právni nástupcovia nezistených vlastníkov budú môcť uplatniť svoje individuálne nároky k pozemkom. Po uplynutí lehoty na uplatnenie nárokov sa predmetné pozemky rozdelia do dvoch skupín: prvú skupinu budú tvoriť pozemky, ku ktorým nebol uplatnený nárok právnych nástupcov nezistených vlastníkov, pričom vlastníctvo týchto pozemkov prejde na základe rozhodnutia správneho orgánu na štát. Druhú skupinu budú tvoriť pozemky, ku ktorým bol uplatnený nárok právneho nástupcu nezisteného vlastníka. Ak účastník konania preukáže svoj nárok, príslušný správca mu vydá pozemok do vlastníctva. Ak nebude možné pozemok vydať do vlastníctva, právny nástupca nezisteného vlastníka bude mať právo na vydanie náhradného pozemku alebo finančnej náhrady, pričom vlastníctvo pozemku prejde na štát. SPPK súhlasí s tým, že problematiku nezistených vlastníkov je potrebné riešiť. Desiatky rokov neriešený problém nezistených vlastníkov je prekážkou územného rozvoja, budovania infraštruktúry, cyklotrás, krajinotvorby, rozvoja poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, na druhej strane je možným zdrojom korupcie a klientelizmu pri nakladaní s pozemkami nezistených vlastníkov. SPPK má však zásadné pripomienky k navrhovanému riešeniu problematiky nezistených vlastníkov, uvedenému v predbežnej informácii k návrhu zákona o pozemkoch nezistených vlastníkov. Navrhovaný spôsob riešenia problematiky nezistených vlastníkov vykazuje viacero nedostatkov, nepresností a formulácií, ktorých obsah je nejasný (napr. „vlastnícke právo nezistených vlastníkov nezanikne, iba prejde na štát“). Navrhovaná koncepcia riešenia problematiky nezistených vlastníkov sa javí ako nedopracovaná. Spornou otázkou je i koncepcia prechodu vlastníctva pozemkov nezistených vlastníkov na štát, a to predovšetkým z toho pohľadu, aké by mali byť dopady a spoločenský prínos prechodu vlastníctva na štát. V súčasnosti spravuje a nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, pričom sme svedkami mnohých problémov – od nevyriešených nájmov, niekoľkoročného sklzu pri vybavovaní žiadostí o uzavretie nájomnej zmluvy až po korupciu a klientelizmus. Z hľadiska správy a nakladania s pozemkami nezistených vlastníkov by k zmene prakticky nedošlo, tak ako doteraz by správu a nakladanie s týmito pozemkami vykonával štát a je teda otázne, či by štát dokázal eliminovať všetky nedostatky, ktoré v súvislosti so správou týchto pozemkov poznáme dnes. Takisto treba brať do úvahy prípady, kedy je nezistený vlastník len podielovým spoluvlastníkom pozemku (častokrát s minoritným podielom) a brať zreteľ na záujem ostatných spoluvlastníkov o tieto podiely a takisto aj ich záujem na tom, aby sa do okruhu spoluvlastníkov nedostal nový subjekt (štát). Nezistený spoluvlastník je často vzdialený príbuzný existujúcich spoluvlastníkov, prechod jeho podielu na štát znamená vstup cudzieho prvku do okruhu spoluvlastníkov. Prirastenie podielu nezisteného spoluvlastníka k podielom ostatných spoluvlastníkov (v prípade ich záujmu) je nesporne prínosom z hľadiska riešenia rozdrobenosti vlastníctva pozemkov, čo v konečnom dôsledku prinesie pozitívny efekt i z pohľadu verejného záujmu – zníženie rozdrobenosti vlastníctva umožní lepšie využitie pozemkov pokiaľ ide o rozvoj poľnohospodárstva a vidieka, prístup k poľnohospodárskej pôde a riadne obhospodarovanie a právno-ekonomické využitie poľnohospodárske pôdy. Z tohto pohľadu, v záujme zabezpečenia potravinovej bezpečnosti a posilnenia postavenia slovenského poľnohospodárstva je vhodným riešením aj prechod pozemkov nezistených vlastníkov do vlastníctva poľnohospodára, ktorý je ich nájomcom. Takisto z hľadiska naplnenia definovaných verejných záujmov, ako je efektívny manažment krajiny, zabezpečenie ekologických a hospodárskych funkcií krajiny či realizácia potrebných infraštruktúrnych zámerov je otázne, či je práve prechod vlastníctva na štát tým najvhodnejším riešením a či by nebolo vhodnejšie, aby toto vlastníctvo prešlo na obce, prípadne na samosprávne kraje, ktoré majú bližšie k napĺňaniu definovaných cieľov na regionálnej úrovni. SPPK preto nepovažuje navrhované riešenie prechodu vlastníctva pozemkov nezistených vlastníkov na štát za vhodné, naopak, toto riešenie sa javí ako riešenie, ktoré neprispeje k naplneniu definovaných verejných záujmov. SPPK navrhuje, aby okruh osôb, na ktoré by mohlo prejsť vlastníctvo k pozemkom nezistených vlastníkov (okruh záujemcov, účastníkov konania), by bol určený v nasledovnom poradí: 1. spoluvlastníci; ak ich niet (podiel 1/1) alebo ak žiaden neprejaví záujem, tak: 2. nájomca pozemku; ak ho niet (pozemok nie je predmetom nájomnej zmluvy) alebo ak neprejaví záujem, tak: 3. obec; ak obec neprejaví záujem, tak: 4. samosprávny kraj; ak samosprávny kraj neprejaví záujem, tak: 5. štát. Je nepochybné, že problematiku nezistených vlastníkov v konečnej fáze nemožno riešiť inak ako administratívnym konaním, ktorého výsledkom bude rozhodnutie správneho orgánu o prechode vlastníctva (s možnosťou jeho prieskumu). SPPK však upozorňuje, že prechod vlastníctva musí byť vykonaný: a) na základe zákona – k prechodu vlastníctva dôjde na základe právoplatného rozhodnutia v riadnom administratívnom konaní, so zachovaním všetkých základných zásad dobrej verejnej správy, b) vo verejnom záujme – desiatky rokov nevyriešiteľný problém nezistených vlastníkov je prekážkou územného rozvoja, budovania infraštruktúry, cyklotrás, krajinotvorby, rozvoja poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, na druhej strane je zdrojom korupcie pri nakladaní s pozemkami nezistených vlastníkov; verejný záujme na riešení tohto problému je daný, c) v nevyhnutnej miere – pred finálnym riešením je treba urobiť maximum pre to, aby sa podarilo vyriešiť čo najviac nezistených vlastníkov cez aktivitu vlastníka, súčinnosť katastra, čím sa docieli to, že finálne riešenie sa bude týkať naozaj len nevyhnutného rozsahu nezistených vlastníkov, ktorí aj pri maximálnej snahe o ich identifikáciu zostali v tomto statuse, d) za náhradu – výška náhrady stanovená znaleckým posudkom, deponovaná na osobitom účte, ak by oprávnená osoba preukázala nárok. Iba pri dodržaní týchto podmienok bude prechod vlastníctva vyhovovať ústavným kritériám pre vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Predložený návrh pripravovaného zákona vôbec neuvažuje o náhrade za prechod vlastníctva, čo je jeho zásadný nedostatok. Vlastnícke právo nemožno odňať bez náhrady. Výška náhrady by mala byť určená znaleckým posudkom podľa BPEJ. Výťažok z predaja by štát deponoval na osobitnom účte pre prípad, ak by oprávnená osoba (známy vlastník) preukázala právny nárok. V prípade nesúhlasu oprávnenej osoby s výškou výťažku z predaja by mohlo byť zachované právo namietať výšku žalobou na súde, avšak bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť prechodu vlastníctva. Výťažok z predaja by sa mohol každoročne upravovať o mieru inflácie. Ďalším podstatným nedostatkom pripravovanej právnej úpravy je to, že v prípade právneho nástupcu nezisteného vlastníka predkladateľ uvažuje o „vydaní pozemku nezisteného vlastníka do vlastníctva právneho nástupcu“. Takáto konštrukcia je na prvý pohľad nelogická. Totiž, osoba, ktorá je právnym nástupcom nezisteného vlastníka, je už len na základe tejto skutočnosti vlastníkom pozemku nezisteného vlastníka. Právny nástupca nezisteného vlastníka nadobudol vlastníctvo k pozemku nezisteného vlastníka už smrťou nezisteného vlastníka (právneho predchodcu), nadobudnutie vlastníctva dedením má potvrdené dedičským rozhodnutím (bez ktorého nemožno hovoriť o právnom nástupníctve). Právny nástupca nezisteného vlastníka tak na vznik vlastníctva nepotrebuje žiadne ďalšie „rozhodnutie o vydaní pozemku do vlastníctva“. Takáto konštrukcia odporuje základným zásadám občianskeho práva a svedčí o nepochopení podstaty problematiky. Právny nástupca nadobúda vlastníctvo dedením (v prípade nezistených vlastníkov - právnických osôb aj inými zákonnými spôsobmi) a nie „vydaním“, navyše vydaním od niekoho, kto nie je vlastníkom, ale len správcom. V tejto súvislosti vyznieva absurdne aj úvaha o „nemožnosti vydania pozemku a následného vydania náhradného pozemku“. Nakoľko právny nástupca nezisteného vlastníka z titulu právneho nástupníctva je vlastníkom pozemku (ktorý bol pôvodne vo vlastníctve nezisteného vlastníka), nie je vôbec možné si predstaviť, ako by sa mala naplniť naznačená hypotéza budúcej právnej normy v znení „ak pozemok nemožno vydať“. Predložený návrh zákona takisto vôbec neuvažuje o možnosti, že zapísaný nezistený vlastník stále žije (t. j. nemá právneho nástupcu), pričom takýto zápis možno doplniť aktualizáciou údajov katastra, súčinnosťou vlastníka alebo súčinnosťou katastra nehnuteľností. V takomto prípade sa treba predovšetkým zamerať na doplnenie identifikačných údajov o vlastníkovi a tým v čo najširšej miere eliminovať počet prípadov, na ktoré bude zákon dopadať. Zákon o pozemkoch nezistených vlastníkov by teda logicky mal upravovať len tie prípady, kedy nie je známy ani žiadny právny nástupca nezisteného vlastníka. Predkladateľ by vôbec by nemal riešiť prípady, kedy je známy právny nástupca nezisteného vlastníka - ak je niekto dedičom (právnym nástupcom) nezisteného vlastníka, jeho vlastníctvo sa potvrdzuje v konaní o dedičstve. Pokiaľ by snáď predkladateľ mal na mysli to, že by na preukázanie právneho nároku k pozemku nezisteného vlastníka v rámci navrhovaného správneho konania malo postačovať niečo iné, ako dedičské rozhodnutie (napr. čestné prehlásenie osoby, tvrdiacej o sebe, že je právnym nástupcom nezisteného vlastníka), SPPK takéto úvahy dôrazne odmieta – jednak na preukázanie právneho nástupníctva máme v právnom poriadku SR zavedené zaužívané inštitúty, potom, aj vlastnícke právo nezistených vlastníkov (ktorí reálne existujú, len z pohľadu evidencie katastra nevedno, ktorí to sú) by malo požívať primeranú ochranu, čo by pri takejto zjednodušenej forme „preukazovania“ právneho nároku nebolo zabezpečené, a v neposlednom rade, akákoľvek zjednodušená forma „preukazovania“ právneho nároku je len zdrojom podvodov a neprávostí. V súvislosti s informáciami uvedenými v predbežnej informácii si dovoľujeme poukázať na ďalší zásadný problém, ktorý spočíva v tom, že po začatí správneho konania o vyselektovanie pozemkov neidentifikovaných (neznámych) vlastníkov, budú mať dotknuté osoby (domnelí dedičia pozemkov) stanovenú lehotu na to, aby si uplatnili svoje nároky. Následne sa vytvoria dve skupiny nezistených vlastníkov, tí u ktorých si dedičia neuplatnili a tí ktorí si nárok uplatnili. V skupine pozemkov po neidentifikovaných vlastníkoch, kde si nároky dedičia neuplatnili, vyplýva dodatočná lehota 10 rokov na uplatnenie si práv dedičov po týchto vlastníkoch na náhradu za tieto pozemky z garančného fondu (obnova konania o nároku dediča). V danom prípade však nie je zrejmé, či pôjde len o nárok na finančnú náhradu za pozemky, alebo reálnu možnosť dedičov dodatočne nadobudnúť tieto pozemky do vlastníctva. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že podľa názoru SPPK by aj zavedenie dodatočnej lehoty 10 rokov na uplatnenie si práv dedičov znamenalo zásadný zásah do vlastníckych práv dotknutých osôb, vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o celkový návrh riešenia problematiky nezistených vlastníkov, SPPK navrhuje, aby sa táto problematika, s cieľom úplného vyradenia pojmu „nezistený vlastník“ z právneho poriadku SR, uskutočňovala v dvoch fázach. V prvej fáze je potrebné umožniť efektívnu identifikáciu nezistených vlastníkov aktualizáciou údajov katastra nehnuteľností, súčinnosťou vlastníka a súčinnosťou katastrálnych odborov. Nezistení vlastníci resp. ich právni nástupcovia by tak mali možnosť usporiadať si svoje vlastnícke právo. Tomu by predchádzala mediálna a osvetová kampaň, smerujúca k tomu, aby sa vlastníci aktívne zapojili do riešenia problému nezistených vlastníkov, s tým, že budú vedieť, že pokiaľ tak neurobia, „hrozí“, že o svoje vlastníctvo prídu. Táto prvá fáza riešenia problematiky nezistených vlastníkov pozostáva z nasledovných krokov: Prvým krokom je zníženie počtu nezistených vlastníkov aktualizáciou údajov katastra nehnuteľností. V katastri nehnuteľností sú totiž časté prípady, kedy je zapísané meno a priezvisko vlastníka, ako aj jeho dátum narodenia, avšak chýba údaj o mieste trvalého pobytu. Pozemok s takto evidovaným vlastníkom tak spadá pod definíciu pozemku s nezisteným vlastníkom. Štát však disponuje aktuálnymi údajmi o mieste trvalého pobytu takýchto vlastníkov, a to prostredníctvom Registra obyvateľov SR, ktorý spadá pod Ministerstvom vnútra SR (rovnako ako katastrálne odbory okresných úradov). Prepojením databázy registra obyvateľov s databázou katastra nehnuteľností je možné docieliť zápis aktuálnych údajov o mieste trvalého pobytu, čím sa dosiahne zníženie počtu zápisov nezistených vlastníkov. Takýmto spôsobom sa zároveň zabezpečí aj do budúcna priebežná automatická aktualizácia údajov o mieste trvalého pobytu v katastri nehnuteľností v prípade, ak dôjde na základe oznámenia vlastníka k zmene miesta trvalého pobytu v registri obyvateľov SR. Tento vedľajší benefit je z pohľadu poľnohospodárskej praxe veľmi podstatný predovšetkým z hľadiska riadneho vedenia evidencie pôdy. Aj z pohľadu vlastníka, ktorý si splní oznamovaciu povinnosť ohľadom miesta trvalého pobytu voči štátu, možno legitímne očakávať, že raz oznámená zmena by sa mala prejaviť aj v ostatných evidenciách vedených štátom, t. j. aj v katastri nehnuteľností. Druhým krokom je zníženie počtu nezistených vlastníkov súčinnosťou vlastníka. V katastri nehnuteľností sú časté prípady, kedy pri údajoch o vlastníkovi chýba či už dátum narodenia, alebo údaj o mieste trvalého pobytu (prípadne oboje), ale chýbajúce údaje je možné (v nadväznosti na evidovaný nadobúdací titul vlastníka) spoľahlivo identifikovať a doplniť napríklad na základe rodného listu, sobášneho listu či fotokópie občianskeho preukazu. Vyžaduje si to však aktivitu samotných vlastníkov, k čomu by mali byť vyzvaní vhodnou formou mediálnej či osvetovej kampane (v zmysle zásady „treba sa riadne postarať o svoje vlastníctvo“). Tretím krokom je zníženie počtu nezistených vlastníkov súčinnosťou katastrálnych odborov. V katastri nehnuteľností sú časté prípady, kedy pri údajoch o vlastníkovi chýba či už dátum narodenia, alebo údaj o mieste trvalého pobytu (prípadne oboje), ale priamo z údajov z nadobúdacieho titulu vlastníka či iných listín, evidovaných v zbierke listín katastra nehnuteľností, je možné spoľahlivo identifikovať a doplniť chýbajúce údaje. Vyžaduje si to však aktivitu samotných katastrálnych odborov a dostatočné personálne zabezpečenie plnenia takejto úlohy. V nadväznosti na uvedené návrhy SPPK zdôrazňuje potrebu zvýšenia transparentnosti a verejnosti evidencie pozemkov nezistených vlastníkov. Správa fondu by mala byť povinne zapísaná v katastri nehnuteľností vo vzťahu ku všetkým pozemkom nezistených vlastníkov. V súčasnosti je v katastri zapísaná správa fondu iba pri časti takýchto pozemkov a v prípade veľkého množstva pozemkov nezistených vlastníkov tak údaj o správe fondu na liste vlastníctva chýba. Takýto stav spôsobuje nejednoznačnosť a neprehľadnosť, preto SPPK odporúča nanovo, jednoznačne a presne legislatívne definovať pojem „nezistený vlastník“ (dnes je to upravené neprehľadne vo viacerých predpisoch) a legislatívne zabezpečiť povinnosť zápisu údajov o správe fondu k pozemkom nezistených vlastníkov do katastra nehnuteľností. SPPK dáva do pozornosti aj možnosť zníženia počtu nezistených vlastníkov predajom minoritných spoluvlastníckych podielov nezistených vlastníkov ostatným spoluvlastníkom. Ide o návrh zjednodušeného a zrýchleného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhované riešenie sa vzťahuje na minoritné spoluvlastnícke podiely nezistených vlastníkov na poľnohospodárskych pozemkov, maximálne do výmery 2000 m² pripadajúcej na výmeru daného minoritného spoluvlastníckeho podielu. Obmedzenie tohto riešenia na minoritný podiel o výmere do 2000 m² vychádza z bežných spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorými sú rozdelenie veci, prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa podielov. V prípade poľnohospodárskeho pozemku ako prvé, typické riešenie, prichádza do úvahy rozdelenie pozemku. Rozdelenie poľnohospodárskeho pozemku je však regulované ustanoveniami o zákaze drobenia pozemkov (§ 21 až 24 zákona č. 180/1995 Z. z.). V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva štandardným spôsobom nemôže dôjsť k rozdeleniu pozemku medzi spoluvlastníkov, ak je výmera podielu spoluvlastníka menšia ako 2000 m² a do úvahy tak pripadá iba prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Inak povedané, minoritný podiel nadobudne jeden alebo viacerí spoluvlastníci, ak o neho prejavia záujem, pričom sú povinní nahradiť minoritnému spoluvlastníkovi hodnotu tohto podielu. Postup, pri ktorom by minoritný spoluvlastnícky podiel nezisteného vlastníka prešiel na inú osobu za náhradu, by teda z pohľadu ochrany záujmu minoritného vlastníka bol v zásade rovnaký, ako keby išlo o bežné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Výška náhrady (cena za minoritný podiel) by bola určená znaleckým posudkom podľa BPEJ. Výťažok z predaja by fond deponoval na osobitnom účte pre prípad, ak by oprávnená osoba (známy vlastník) preukázala právny nárok. V prípade nesúhlasu oprávnenej osoby s výškou výťažku z predaja by mohlo byť zachované právo namietať výšku žalobou na súde, avšak bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť prevodu. Výťažok z predaja by mohol každoročne upravovať o mieru inflácie. Realizácia tohto kroku predpokladá stanovenie primeranej lehoty na uplatnenie záujmu spoluvlastníkov o nadobudnutie podielov (zoznam dotknutých podielov by fond včas zverejnil, príp. dotknutí spoluvlastníci by mohli byť priamo upovedomení o možnosti odkúpenia podielov ponukovým listom) a zabezpečenie dostatočného časového priestoru na prípravu a distribúciu prevodných zmlúv (zodpovedným orgánom by bol fond). K prevodu vlastníctva by došlo na základe zmluvy, uzavretej na jednej strane fondom a na druhej strane oprávnenou osobou. K realizácii tohto kroku bude potrebné legislatívne upraviť možnosť prevodu vlastníctva minoritného spoluvlastníckeho podielu v rámci okruhu spoluvlastníkov, a to doplnením § 19 zákona č. 180/1995 Z. z. Až následne, po vykonaní navrhovaných úkonov v rámci prvej fázy riešenia problematiky nezistených vlastníkov SPPK odporúča pristúpiť k realizácii nového právneho prostriedku - správneho konania, výsledkom ktorého bude prechod vlastníctva pozemkov nezistených vlastníkov, ktorého úpravu by mal obsahovať nový zákon o pozemkoch nezistených vlastníkov. Týmto by sa zabezpečilo to, že ešte pred začatím realizácie finálneho riešenia pozemkov nezistených vlastníkov by sa v maximálne možnej miere docielila identifikácia nezistených vlastníkov (t. j. došlo by k zmene ich statusu z nezistených vlastníkov na „bežných“ vlastníkov) tak, aby k prechodu vlastníctva pozemkov na oprávnené subjekty (ako určitej forme vyvlastnenia resp. núteného obmedzenia vlastníckeho práva) došlo skutočne len v nevyhnutnom rozsahu. V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj na aktuálne prebiehajúcu fázu legislatívneho procesu Vás úctivo žiadame o zorganizovanie konzultácie v rámci predbežnej informácie k návrhu zákona. Odoslaná Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) Z predbežnej informácie k návrhu nie sú jasné viaceré dôležité informácie a obsah nie je jednoznačný. Napríklad sa v texte uvádza, že „Vlastnícke právo nezistených vlastníkov teda nezanikne, iba prejde na štát“ – nie je jasné akým titulom a ako sa to bude prejavovať napríklad pri správe tohto majetku, prípadne zápise na LV, či nakladaní s takýmto majetkom a zároveň to odporuje tvrdeniu v texte, ktoré znie „Správny orgán vydá rozhodnutia, ktorými prejde vlastníctvo pozemkov a spoluvlastníckych podielov nezisteného vlastníka na štát.“ Nie je jasné, čo v prípade, že by aj nejaký iný subjekt ako právny nástupca k nezistených vlastníkov vzniesol námietku, že je vlastníkom nehnuteľnosti, napríklad hlavné mesto nachádza stále listiny, ktoré preukazujú jeho vlastníctvo, aj napriek zápisu iného vlastníka v evidencií katastra. Hlavné mesto ako obec, prípadne všeobecne obce, by mali mať možnosť dostať sa k informáciám o vydaní takýchto rozhodnutí o prechode vlastníctva navrhovaným spôsobom, prípadne už o začatí takéhoto procesu týkajúceho sa pozemkov v jeho katastrálnych územiach. Obce boli aj súčasťou konania ROEP alebo aj reštitučných konaní. Informácia nie je jasná ani pri stanovení titulu, akým sa štát, či právni nástupcovia stanú vlastníkmi, či a kým sa bude suplovať činnosť súdu alebo notára... Rovnako sa neuvádzajú prípady, v ktorých nebude možné pozemky vydať. Vzhľadom k tomu, že ide o vstup do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované v katastri, je predbežná informácia k návrhu zákona veľmi povrchná a nejasná. Prijatím takéhoto zákona by malo pravdepodobne prísť aj k novelizáciám iných podstatných zákonov, ako napríklad správneho poriadku. Činnosti sekcie správy nehnuteľností sa prijatie takéhoto zákona môže dotknúť z dôvodu nachádzania a hľadania právnych listín preukazujúcich vlastnícke práva mesta k takýmto pozemkom, prípadne uplatňovania jeho nárokov, podávania žalôb alebo uplatnenia si iných prostriedkov na opätovné získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho katastrálnych území. Odoslaná Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) Citát : „ Správny orgán zverejní túto zostavu verejnou vyhláškou aj v spolupráci s obcou na lehotu, ktorou sa zabezpečí dostatočný čas na uplatnenie individuálnych nárokov právnych nástupcov nezistených vlastníkov k pozemkom, ktoré budú predmetom konania.“ Predmetná lehota nie je konkretizovaná, a ak by sa jednalo o lehotu podľa zverejnenia vyhlášky, tak 15 dňovú lehotu po zverejnení nepovažujeme za lehotu s dodatočným časom, nakoľko sa jedná o zásah do ústavného práva vlastniť majetok a požívať jeho právnu ochranu. I vzhľadom k tomu , že predpokladaní neznámi vlastníci sú lustrovaní z historických zápisov vlastníctva cca desiatky rokov vzad (rádovo i viac ako 60 rokov, čo je problematika celej generácie ). K preukázania domnelého právneho nároku na vlastníctvo je potrebné veľké množstvo času na získanie mnohých archívnych dokumentoch z rôznych fondov, získať svedectvá svedkov, ktorí zmenili i pôsobisko a je mnohokrát rôzna od lokality nachádzajúcich pozemkov v lustrovaných kat. územiach. Legislatívny proces usporiadania pozemkového vlastníctva sa začal prijatím zákona 180/1995 a do roku 2022 nie je problematika doriešená, z tohto dôvodu namietame nedostatočnú lehotu – ak to bude iba lehota prislúchajúca k verejnej vyhláške. Odoslaná Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) Namietame i spôsob zverejnenia rozhodnutí o prechode vlastníctva na štát, pokiaľ by to bolo výlučne iba na Centrálnej úradnej elektronickej tabuli (https://cuet.slovensko.sk/), tak súčasná miera digitálnej zručnosti generácie domnelých vlastníkov nie je na takej úrovni, aby bola dostupná mnohým občanom, a vzniká aj priestor pre špekulatívne skupiny. Odoslaná Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) Vznik 2 druhov skupín na riešenie vlastníctva považujeme za neefektívne nakladanie s finančnými prostriedkami štátu, keďže i doteraz právne úpravy riešia správcovstvo majetku nezistených vlastníkov. Vznik garančného fondu nie je dostatočne vysvetlený, najmä jeho financovanie. Odoslaná Detail
Klub 500 (Klub 500) Žiadosť k predbežnej informácii k návrhu zákona o pozemkoch nezistených vlastníkov (ďalej len „návrh zákona“) (lehota na zapojenie sa do prípravy právneho predpisu do 25. 5. 2022) - žiadosť o zapojenie sa do konzultácií. Cieľom návrhu zákona je vyriešenie dlhodobého problému v evidencii vlastníctva pozemkov, ktorý spôsobujú pozemky nezistených vlastníkov, pričom sa v návrhu zákona má upraviť konanie, ktorého výsledkom bude prechod práv k pozemkom nezistených vlastníkov na štát. Na základe daného cieľa sa upraví správne konanie viazané na pozemky a spoluvlastnícke podiely patriace neznámym vlastníkom. Predmetné pozemky sa majú rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu budú tvoriť pozemky, ku ktorým nebol uplatnený nárok právnych nástupcov nezistených vlastníkov. Druhá skupina pozemkov bude tvorená pozemkami nezistených vlastníkov, ku ktorým bol uplatnený nárok právneho nástupcu nezisteného vlastníka na vlastnícke právo k predmetnému pozemku alebo spoluvlastníckemu podielu. V súvislosti s informáciami uvedenými v predbežnej informácii si však dovoľujeme poukázať na jeden zásadný problém, ktorý spočíva v tom, že po začatí správneho konania o vyselektovanie pozemkov neidentifikovaných (neznámych) vlastníkov, budú mať dotknuté osoby (domnelí dedičia pozemkov) stanovenú lehotu na to, aby si uplatnili svoje nároky. Následne sa vytvoria dve skupiny nezistených vlastníkov, tí u ktorých si dedičia neuplatnili a tí ktorí si nárok uplatnili. V skupine pozemkov po neidentifikovaných vlastníkoch, kde si nároky dedičia neuplatnili, vyplýva dodatočná lehota 10 rokov na uplatnenie si práv dedičov po týchto vlastníkoch na náhradu za tieto pozemky z garančného fondu (obnova konania o nároku dediča). V danom prípade však nie je zrejmé, či pôjde len o nárok na finančnú náhradu za pozemky, alebo reálnu možnosť dedičov dodatočne nadobudnúť tieto pozemky do vlastníctva. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že podľa nášho názoru by aj zavedenie dodatočnej lehoty 10 rokov na uplatnenie si práv dedičov znamenalo zásadný zásah do vlastníckych práv dotknutých osôb, vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva. V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj na aktuálne prebiehajúcu fázu legislatívneho procesu by sme si Vás týmto dovolili požiadať o zorganizovanie konzultácie v rámci predbežnej informácie k návrhu zákona, ktorej by sme sa radi zúčastnili. Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR žiada o zapojenie sa do konzultácií. Odoslaná Detail