PI/2021/74 Návrh vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) RÚZ si dovoľuje uviesť nasledovnú podnety k Predbežnej informácii evidovanej pod číslom PI/2021/74 Návrh vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov, v nasledovnom rozsahu: 1. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba úpravy uplatňovania tarify za prevádzkovanie systému (TPS) a vyňatia tejto povinnosti pre výrobcu elektriny podnikajúceho v oblasti energetiky, ktorý elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov sám vyrobí a spotrebuje v ostrovnej prevádzke, ktorá je nezávislá, izolovaná, a nie je pripojená do nadradenej sústavy (nevyužíva sústavu). V súčasti ho k povinnosti úhrady zaväzuje ust. § 31 ods. 17 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z.z. 2. Výrobca elektrickej energie v ostrovnej prevádzke v priemyselných areáloch, v ktorých je výrobca zároveň aj jediným odberateľom (výlučne pripojeným do miestnej distribučnej sústavy) by podľa nášho názoru nemal byť zaviazaný na úhradu TPS, a to vzhľadom na charakter tarify TPS a jej zložky. Uvedený stav spôsobuje rozporuplnosť uplatnenia tarify TPS na takého výrobcu elektrickej energie, ktorý nezaťažuje nadradenú sústavu, eklektickú energiu do tejto sústavy nedodáva, ani z nej elektrickú energiu neodoberá a zároveň s takto vyrobenou elektrinou neobchoduje. 3. Za súčasných podmienok, nastavenia vzorca na výpočet doplatku a nastavenia poplatkovej povinnosti TPS, sa vplyvom zvyšujúcich cien elektrickej energie výrobcovia elektrickej energie v ostrovných prevádzkach dostávajú do absurdnej situácie, v ktorej platby za TPS sú vyššie ako doplatok z dotačnej schémy podpory výroby elektriny OZE a KVET, čím sa uvedený výrobcovia elektriny dostávajú do straty. 4. Zároveň je dôležité posúdiť aj špecifickosť fungovania niektorých ostrovných prevádzok, ktorých podmienky odberu elektrickej energie nie sú predikovateľné a ich odber nie je predvídateľný v čase. Pre vymedzené prevádzky je podnikanie v schéme ostrovnej prevádzky jediné rentabilné riešenie, pri ktorom nezaťažujú nadradenú sieť nežiaducimi výkyvmi a zároveň vedia samoregulovať potrebu elektrickej energie v čase a podmienkach v ňom platných. V prípade, ak sa na dané prevádzky bude uplatňovať súčasná právna úprava, nebudú motivované podnikať v danom podnikateľskom prostredí, čo bude mať za dôsledok nekonkurencieschopnosť v rámci európskeho trhu. 5. V prípade vyňatia povinnosti úhrady tarify TPS na výrobcov elektriny podnikajúcich v energetike vo vyššie charakterizovaných ostrovných prevádzkach v priemyselných areáloch sa podporí decentralizovaná a integrovaná výroba elektrickej energie, čo v konečnom dôsledku zvýši záujem podnikateľských subjektov o výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí budú produkovať a spotrebúvať vlastnú „zelenú“ elektrickú energie bez zaťažovania nadradenej sústavy. Takýto trend spôsobí zníženie koncovej ceny energie pre takýto spôsob výroby elektriny OZE a KVET, a teda vyšší záujem o uvedené prevádzky, tým pádom aj vyššiu využiteľnosť obnoviteľných zdrojov a zníženú produkciu CO2, k čomu celá podpora obnoviteľných zdrojov speje. Uvedené je zároveň v súlade s vytýčeným cieľom EÚ dosahovať určené podiely výroby energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe elektrickej energie a s tým súvisiace zníženie emisií. 6. V zmysle vyššie uvedeného navrhujeme takú úpravu vyhlášky URSO č. 24/2013 Z.z., ktorá určí, že na výrobu a spotrebu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov bez využitia nadradenej sústavy sa neuplatní tarifa TPS a subjekty podnikajúce energetike v ostrovnej prevádzke, ktoré spadajú do vyššie uvedenej kategórie nebudú povinné platiť TPS. 7. V súčasnosti je pre ukončenie vnútrodenného obchodovania na každú obchodnú periódu stanovená lehota 60 minút pred začiatkom dodávky elektriny v danej obchodnej perióde (Bod 5 časti 5.4.1. PP OKTE). Ak sa jedná o blokovú objednávku, ukončenie vnútrodenného obchodovania je 60 minút pred začiatkom dodávky elektriny pre prvú obchodnú periódu z daného bloku. Zároveň je v zmysle prípade aktualizácie diagramov stanovená lehota 30min pred začiatkom obchodnej periódy (strana 105 bod 13 PP OKTE). Navrhujeme v pravidlách trhu stanoviť jednotnú lehotu a zároveň určiť jej dĺžku na maximálne 30 minút pred začiatkom periódy. Pre porovnanie v ČR funguje v systéme XBid ukončenie obchodovania 5min. pred začiatkom obchodnej periódy. Úprava bude mať pozitívny vplyv na rozvoj obchodovania na vnútrodennom trhu. V záujme úpravy uvedených ustanovení prevádzkového poriadku OKTE navrhujeme jasne stanoviť zjednotenie lehôt a ich skrátenie v rámci pravidiel tru. Konkrétne v rámci § 15 „Registrácia denných diagramov odberu a dodávky elektriny“, navrhujeme doplniť na koniec odseku 9 vetu „Prevádzkový poriadok organizátora krátkodobého trhu s elektrinou stanovuje rovnakú lehotu pre ukončenie obchodovania na vnútrodennom trhu na každú obchodnú periódu a na zasielanie aktualizácie v rámci vnútrodennej registrácie denných diagramov pred každou obchodnou periódou, najdlhšie však 30 minút pred začiatkom dodávky elektriny v danej obchodnej perióde.“ Odoslaná Detail
eustream (eustream, a.s.) Spoločnosť eustream, a.s. si dovoľuje zapojiť sa do prebiehajúceho pripomienkového konania v rámci predbežnej informácie (PI/2021/74) k návrhu vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov a predložiť svoje návrhy na úpravu niektorých ustanovení predmetnej vyhlášky k Pravidlám trhu. Potreba úpravy, prípadne aktualizácie predmetných ustanovení vyhlášky v prevažnej miere súvisí s potrebou harmonizácie a implementáciou niektorých osobitných sieťových predpisov z oblasti plynárenstva, ktoré je z nášho pohľadu potrebné, resp. žiadúce zapracovať do vyhlášky z dôvodu zachovania väčšej právnej istoty pre účastníkov trhu s plynom, ako aj za účelom zabránenia, prípadne predchádzania prípadným výkladovým komplikáciám pri následnej aplikácii v praxi. Naše podnety si dovoľujeme zaslať priamo formou konkrétnych úprav paragrafového znenia. Pripomienka k: § 40 ods. 2 písm. c) a d) Pripomienka: V § 40 ods. 2 navrhujeme písm. c) a d) spojiť do jedného ustanovenia, a to pod písm. c) s nasledovným znením „vstupné body do prepravnej siete alebo výstupné body z prepravnej siete,“. Odôvodnenie: Zmyslom navrhovanej zmeny je precizácia textu. V súvislosti s implementáciou príslušných sieťových predpisov v oblasti plynárenstva je užívateľom prepravnej siete umožnené v žiadosti o prístup do prepravnej siete v súvislosti s objednávaním prepravných kapacít uvádzať samostatne len vstupné body do prepravnej siete alebo samostatne len výstupné body z prepravnej siete alebo kombináciu vstupných bodov do prepravnej siete a výstupných bodov z prepravnej siete. Máme za to, že navrhovaná zmena korektne pokrýva všetky kombinácie. Pripomienka k: § 40 ods. 2 písm. e) a f) Pripomienka: V § 40 ods. 2 navrhujeme písm. e) a f) spojiť do jedného ustanovenia, a to pod písm. e) s nasledovným znením „požadovanú dennú kapacitu na príslušnom vstupnom bode alebo výstupnom bode v MWh,“ Odôvodnenie: Zmyslom navrhovanej zmeny je precizácia textu. V súvislosti s implementáciou príslušných sieťových predpisov v oblasti plynárenstva je užívateľom prepravnej siete umožnené v žiadosti o prístup do prepravnej siete v súvislosti s objednávaním prepravných kapacít uvádzať samostatne len vstupné body do prepravnej siete alebo samostatne len výstupné body z prepravnej siete alebo kombináciu vstupných bodov do prepravnej siete a výstupných bodov z prepravnej siete. Máme za to, že navrhovaná zmena korektne pokrýva všetky kombinácie. Pripomienka k: § 40 ods. ods. 2 písm. g) Pripomienka: Z § 40 ods. 2 písm. g) navrhujeme vypustiť (odstrániť). Odôvodnenie: Príslušné ustanovenie v súvislosti s očakávanou kvalitou plynu na príslušnom vstupnom bode navrhujeme odstrániť z dôvodu jeho obsolétnosti a neaplikovateľnosti. Užívateľ prepravnej siete je povinný rešpektovať kvalitu plynu v zmysle technických podmienok prevádzkovateľa prepranej siete. V súčasnosti už nie je potrebné, aby dané ustanovenie ohľadom očakávanej kvality plynu tvorilo jednu z náležitostí žiadosti o prístup do prepravnej siete. Pripomienka k: § 40 ods. 5 Pripomienka: Doterajšie ustanovenie § 40 ods. 5 navrhujeme nahradiť nasledovným ustanovením „Účastník trhu s plynom doručí žiadosť o prístup do prepravnej siete prevádzkovateľovi prepravnej siete spôsobom a v lehotách uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete.“ Odôvodnenie: Navrhovaná zmena je vyvolaná potrebou v dôsledku harmonizácie s nariadením Komisie (EÚ) 2017/459 zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o mechanizmoch prideľovania kapacity v plynárenských prepravných sieťach a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 984/2013 (CAM NC) z dôvodu zmeny spôsobu alokácie kapacít v súlade s CAM NC na osobitných bodoch (prepojovacích bodoch EÚ). Nariadenie CAM NC upravuje aj lehoty pre predkladanie žiadostí pre prístup do siete a prepravu plynu – podľa aukčného kalendára. Pôvodné znenie je z tohto dôvodu neaktuálne pre dané body (prepojovacie body EÚ). Na druhej strane pre prepojovacie body do/z tretích krajín a domáci bod je potrebné zachovať súčasný mechanizmus, ktorý je taktiež bližšie upravený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete.. Pripomienka k: § 40 ods. 6 Pripomienka: Doterajšie ustanovenie § 40 ods. 6 navrhujeme nahradiť nasledovným ustanovením „Prevádzkovateľ prepravnej siete po vyhodnotení údajov uvedených v odseku 2 pridelí účastníkovi trhu s plynom prepravnú kapacitu pre požadované vstupné body alebo výstupné body v lehotách uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete.“ Odôvodnenie: Navrhovaná zmena je vyvolaná potrebou v dôsledku zmeny spôsobu alokácie kapacít v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/459 zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o mechanizmoch prideľovania kapacity v plynárenských prepravných sieťach a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 984/2013 (CAM NC) pre príslušné body (prepojovacie body EÚ). Keďže aukcie prebiehajú v reálnom čase, aj výsledky aukcií sú dostupné v reálnom čase. Na druhej strane pre prepojovacie body do/z tretích krajín a domáci bod je potrebné zachovať súčasný mechanizmus, ktorý je taktiež bližšie upravený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete. . Pripomienka k: § 40 ods. 8 Pripomienka: V § 40 ods. 8 navrhujeme odstrániť (vypustiť). Odôvodnenie: Navrhovaná zmena v dôsledku duplicity s ustanovením uvedeným v § 40 ods. 11. Jedná sa o precizáciu textu. Pripomienka k: § 40 ods. 9 Pripomienka: V § 40 ods. 9 navrhujeme na koniec vety za slovo „plynu“ doplniť nasledovné slovné spojenie „pokiaľ nie je uzavretá rámcová zmluva o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu.“ Ustanovenie § 40 ods. 9 by po navrhovanej úprave bolo v znení „Prevádzkovateľ prepravnej siete uzatvorí s účastníkom trhu s plynom, ktorému bola pridelená prepravná kapacita, zmluvu o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu, pokiaľ nie je uzavretá rámcová zmluva o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu.“ Odôvodnenie: Precizácia textu z dôvodu, aby boli pokryté všetky spôsoby uzatvárania zmlúv o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu v zmysle prevádzkového poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete. Navrhovaná zmena súvisí s implementáciou nariadenia Komisie (EÚ) 2017/459 zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o mechanizmoch prideľovania kapacity v plynárenských prepravných sieťach a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 984/2013 (CAM NC). Pripomienka k: § 40 ods. 10 Pripomienka: V § 40 ods. 10 navrhujeme za prvú vetu doplniť novú vety v nasledovnom znení „Uvedené platí v prípade, že nie je uzavretá rámcová zmluva o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu v zmysle prevádzkového poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete.“ Ustanovenie § 40 ods. 10 by po navrhovanej úprave bolo v znení „Ak do troch dní pred plánovaným začiatkom prepravy, najneskôr do 30 dní od pridelenia prepravnej kapacity neuzavrie účastník trhu s plynom zmluvu o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu s prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľ prepravnej siete pridelenie prepravnej kapacity zruší, ak sa nedohodnú inak. Uvedené platí v prípade, že nie je uzavretá rámcová zmluva o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu v zmysle prevádzkového poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete.“ Odôvodnenie: Jedná sa o precizáciu textu. Uvedenú zmenu navrhujeme z dôvodu, aby daným ustanovením boli pokryté všetky situácie uzatvárania zmlúv o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu v zmysle prevádzkového poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete. Navrhovaná zmena súvisí s implementáciou nariadenia Komisie (EÚ) 2017/459 zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o mechanizmoch prideľovania kapacity v plynárenských prepravných sieťach a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 984/2013 (CAM NC). Pripomienka k: § 47 ods. 2 Pripomienka: V § 47 ods. 2 za slovné spojenie „rámcovej zmluvy“ navrhujeme doplniť „o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu“ Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava v dôsledku precizáciu textu Pripomienka k: § 47 ods. 6 Pripomienka: V § 47 ods. 6 za slovné spojenie „rámcovej zmluvy“ navrhujeme doplniť „o prístupe do prepravnej siete a preprave plynu“ a za s slovným spojením „vstupný bod“ navrhujeme spojku „a“ zmeniť za spojku „alebo“ Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava v dôsledku precizáciu textu. V prípade entry/exit systému, užívateľ siete zvyčajne si rezervuje prepravnú kapacitu na vstupný a výstupný bod samostatne. Pripomienka k: § 47 ods. 8 Pripomienka: V § 47 ods. 8 za slovným spojením „vstupný bod“ navrhujeme spojku „a“ zmeniť za spojku „alebo“ Odôvodnenie: Precizácia textu. V prípade entry/exit systému, užívateľ siete zvyčajne si rezervuje prepravnú kapacitu na vstupný a výstupný bod samostatne. Pripomienka k: § 47 ods. 12 Pripomienka: Doterajšie ustanovenie § 47 ods. 12 navrhujeme vypustiť (odstrániť). Odôvodnenie: Jedná sa o duplicitu s § 47 ods. 16. Pripomienka k: § 47 ods. 13 Pripomienka: V § 47 ods. 13 spojenie „podľa odseku 12“ navrhujeme odstrániť a nahradiť spojením „s prerušiteľnou kapacitou“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava Pripomienka k: § 47 ods. 14 Pripomienka: V § 47 ods. 14 navrhujeme na koniec vety za slovné spojenie „poskytnúť inému účastníkovi trhu s plynom“ doplniť nasledovné ustanovenie „za podmienok uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete.“ Odôvodnenie: Precizácia textu. Prevádzkovateľ prepranej siete je povinný stanoviť podmienky, za ktorých môže účastník trhu s plynom poskytnúť svoju nevyužitú kapacitu inému účastníkovi trhu s plynom. Pripomienka k: § 47 ods. 15 Pripomienka: Ustanovenie § 47 ods. 15 navrhujeme preformulovať na nasledovné znenie: „Ak účastník trhu s plynom, ktorý má uzatvorenú zmluvu s prerušiteľnou prepravnou kapacitou, nedostane možnosť využiť časť zmluvne dohodnutej prepravnej kapacity z dôvodu prerušenia prepravy plynu prevádzkovateľom prepravnej siete, jeho platba za prepravu bude vypočítaná na základe príslušného cenového rozhodnutia vydaného úradom pre prevádzkovateľa prepravnej siete.“ Odôvodnenie: Precizácia textu na základe potrieb implementačnej praxe, ako aj implementácie s nariadením Komisie (EÚ) 2017/460 zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o harmonizovaných štruktúrach taríf za prepravu plynu (TAR NC). Pripomienka k: § 47 ods. 16 Pripomienka: Ustanovenie § 47 ods. 16 navrhujeme preformulovať nasledovne “Ak prevádzkovateľ prepravnej siete nemá dostatočnú pevnú prepravnú kapacitu alebo žiadnu pevnú prepravnú kapacitu, môže s účastníkom trhu s plynom uzatvoriť zmluvu s prerušiteľnou prepravnou kapacitou, prípadne s pevnou prepravnou kapacitou v maximálnej možnej výške a časťou prerušiteľnej prepravnej kapacity.“ Odôvodnenie: Potrebná precizácia. Pripomienka k: § 48 ods. 2 Pripomienka: Z § 48 navrhujeme odstrániť ods. 2. Odôvodnenie: Precizácia textu v súvislosti s návrhom na úpravu vzorca použitého pre výpočet poplatku za prekročenie prepravnej kapacity, pôvodný vzorec je nejednoznačný a mohol by spôsobovať výkladové nejasnosti pri jeho aplikácii. Pripomienka k: § 49 ods. 1 Pripomienka: V § 49 ods. 1 navrhujeme spojku „a“ zameniť za spojku „alebo“ s následným znením textu „Užívateľ prepravnej siete nominuje prepravu plynu na každý deň na vstupnom bode alebo výstupnom bode v súlade s podmienkami prevádzkovateľa prepravnej siete uvedenými v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete.“ Odôvodnenie: Precizácia textu, nakoľko užívateľ siete zvyčajne si rezervuje a nominuje prepravnú kapacitu na vstupný a výstupný bod samostatne. Pripomienka k: § 49 ods. 3 Pripomienka: V § 49 ods. 3 navrhujeme za písm. c) doplniť nové písm. d) s nasledovným znením textu „d) smer toku plynu“. Pôvodné „písm. d)“ by sa premenovalo na „písm. e)“. Odôvodnenie: Zosúladenie s nariadením Komisie (EÚ) č. 312/2014 z 26. marca 2014 o vytvorení sieťového predpisu na vyvažovanie plynu v prepravných sieťach (BAL NC). Nariadenie definuje minimálny rozsah informácií, ktoré majú byť poskytnuté účastníkom trhu s plynom pri predkladaní nominácií. Pripomienka k: § 49 ods. 3 písm. d) Pripomienka: V doterajšom § 49 ods. 3 písm. d) navrhujeme spojku „a“ zameniť za spojku „alebo“ s nasledovným znením „vstupný bod alebo výstupný bod„ Odôvodnenie: Precizácia textu. V prípade entry/exit systému, užívateľ siete zvyčajne si rezervuje a nominuje prepravnú kapacitu na vstupný a výstupný bod samostatne. Pripomienka k: § 65 ods. 2 Pripomienka: V § 65 ods. 2 navrhujeme za písm. a) doplniť nové písm. b) a c) s nasledovným znením: „b) aukčným predajom prepravnej kapacity v zmysle osobitného predpisu 56),“ „c) uplatňovaním mechanizmov pre riadenie preťaženia v zmysle osobitného predpisu 57).“ Odkaz 56) Nariadenie Európskej komisie (EÚ) č. 2017/459 zo 16. marca 2017, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o mechanizmoch prideľovania kapacity v plynárenských prepravných sieťach a ktorý sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 984/2013 Odkaz 57) Rozhodnutie Komisie č. 2012/490/EU z 24. augusta 2012 o zmene a doplnení prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn Pôvodné písm. b) „nomináciou prepravy plynu v rámci dohodnutej a dostupnej prepravnej kapacity,“ zároveň navrhujeme odstrániť. Odôvodnenie: Zapracovanie vyššie uvedeného nariadenia a rozhodnutia Komisie. V prípade, ak je súhrnný dopyt všetkých užívateľov siete väčší ako kapacita ponúkaná na konci prvého ponukového kola alebo nasledujúceho ponukového kola, otvorí sa ďalšie ponukové kolo s cenou, ktorá sa rovná cene v predchádzajúcom ponukovom kole navýšenej o cenu veľkého cenového kroku. Postupy na riadenie preťaženia v zmysle rozhodnutia Komisie by sa mali uplatňovať v prípade zmluvného preťaženia a ich cieľom je riešiť tieto prípady prinesením nevyužitej kapacity späť na trh, aby bola prerozdelená počas obvyklých postupov prideľovania. Pripomienka k: § 65 ods. 3 Pripomienka: Doterajšie ustanovenie § 65 ods. 3 navrhujeme preformulovať nasledovne “Nedostatok voľnej prepravnej kapacity v prepravnej sieti rieši prevádzkovateľ prepravnej siete v súlade s podmienkami prevádzkovateľa prepravnej siete uvedenými v prevádzkovom poriadku.“ Odôvodnenie: Precizácia textu v súlade s potrebami vyvolanými implementačnou praxou. Pripomienka k: § 67 ods. 3 Pripomienka: Do § 67 ods. 3 navrhujeme za slovo „prevádzkovateľom“ doplniť slovo „distribučnej“.“ Odôvodnenie: Precizácia textu za účelom predchádzania prípadných výkladových diskrepancií pri aplikačnej praxi. Pripomienka k: § 68 ods. 3 Pripomienka: Z § 68 ods. 1 navrhujeme nahradiť nasledovným znením „Podmienky obchodného vyvažovania prepravnej siete a spôsob vyrovnania odchýlok užívateľa prepravnej siete sú v zmysle osobitného predpisu58) upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete.“ Odkaz 58) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 312/2014 z 26. marca 2014 o vytvorení sieťového predpisu na vyvažovanie plynu v prepravných sieťach. Odôvodnenie: Precizácia textu v súvislosti s implementáciou nariadenia Komisie č. 312/2014 o vytvorení sieťového predpisu na vyvažovanie plynu v prepravných sieťach. Nariadenie Komisie č. 312/2014 o vytvorení sieťového predpisu na vyvažovanie plynu v prepravných sieťach predpisuje podmienky vyvažovania nevyvážených nominácií užívateľov prepravnej siete na vstupe a výstupe do/z prepravnej siete, ktoré je povinný vykonávať prevádzkovateľ prepravnej siete. Konkrétne podmienky, aj s ohľadom na vývoj na trhu SR, sú upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa prepravnej siete, ktorý podlieha schváleniu zo strany úradu. Pripomienka k: Príloha č. 10 Pripomienka: Vzorec na výpočet poplatku za prekročenie dennej prepravnej kapacity uvedený v prílohe č. 10 navrhujeme upraviť nasledovným spôsobom: „Poplatok za prekročenie dennej prepravnej kapacity sa vypočíta podľa vzorca PCE = CE x 3 x P0, kde PCE - výška poplatku za prekročenie dohodnutej dennej prepravnej kapacity v EUR za deň, keď došlo k prekročeniu dohodnutej dennej kapacity, CE - výška prekročenia dohodnutej dennej prepravnej kapacity v príslušnom dni, v ktorom k tomuto prekročeniu došlo, v MWh, P0 - výsledná sadzba tarify pre zmluvu s dĺžkou trvania jeden deň vypočítaná pre výšku prekročenej kapacity v príslušnom dni kedy k prekročeniu zmluvnej kapacity na danom vstupnom, resp. výstupnom bode došlo.“ Odôvodnenie: Precizácia vzorca použitého pre výpočet poplatku za prekročenie dennej prepravnej kapacity. Pôvodný vzorec je z nášho pohľadu nejednoznačný a mohol by spôsobovať výkladové ťažkosti pri jeho aplikácii v praxi. Navrhovaná zmena vzorca je podľa nášho názoru spravodlivejšia, ako aj transparentnejšia pre účastníkov trhu s plynom, nakoľko reflektuje sankciu výlučne za množstvo prekročené voči zmluvnej kapacite. Prípadná sankcia vypočítaná na základe navrhovanej úpravy by bola v porovnaní s aktuálnym vzorcom v nižšom rozsahu a bola by z nášho pohľadu pre užívateľov prepravnej siete zároveň motivujúcejšia, aby opakovane neprekračovali zmluvnú prepravnú kapacitu v rámci príslušného mesiaca. Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) Námety spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. do pripravovanej novely vyhlášky č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov (Pravidlá trhu): 1) Vyjasniť postavenie prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav (MDS) voči nadradeným sústavám. 2) Podmienkou uzatvorenia Zmluvy o pripojení pre prevádzkovateľov distribučných sústav má byť aj predloženie platného povolenia na distribúciu elektriny v danej lokalite. 3) Akákoľvek zmena na existujúcom odbernom mieste sa uskutočňuje na základe zmluvy o pripojení. 4) Ak úrad rozhodne, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy môže vykonať odpojenie, prevádzkovateľ prenosovej sústavy vykoná odpojenie najskôr po 48 mesiacoch. 5) Žiadosť o zmenu alebo vydanie povolenia na distribúciu pre miestne distribučné sústavy by mala byť podmienená predchádzajúcim súhlasom PDS po preukázaní opodstatnenosti ich vzniku alebo rozšírenia distribúcie v danej oblasti. 6) Zrušiť povinnosť, aby Zmluva o prístupe do DS a distribúcii elektriny a Rámcová distribučná zmluva obsahovali rovnaké podstatné náležitosti. 7) V prípade riešenia preťaženia sústavy by mal zmenu zapojenia elektroenergetických zariadení v distribučnej sústave riadiť príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy. 8) Zaviesť možnosť zamietnuť proces zmeny dodávateľa elektriny ak má nový dodávateľ v čase podania procesnej požiadavky voči prevádzkovateľovi sústavy nevyrovnané záväzky po splatnosti. 9) Zjednodušiť informovanie zraniteľných odberateľov o plánovanom prerušení. 10) Zrušiť povinnosť vymieňať meradlá na NN napäťovej hladine za priebehové merania 11) Ak porušenie štandardov kvality malo za následok vyplatenie kompenzačnej platby zo strany PDS z dôvodu porušenia povinnosti dodávateľa elektriny, táto platba by mala byť v plnej výške nahradená dodávateľom elektriny. 12) Navrhujeme upraviť proces v prípade neumožnenia prerušenia distribúcie elektriny po výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy. 13) Možnosť ukončiť rámcovú distribučnú zmluvu odstúpením a nie výpoveďou, v prípade ak dodávateľ neuhrádza včas svoje záväzky. Detailnejší popis: 1) Navrhujeme stanoviť, že ak MDS odoberajú elektrinu z nadradenej sústavy platia pre tieto MDS primerane práva a povinnosti týkajúce sa odberateľov elektriny a ak MDS dodávajú elektrinu do nadradenej sústavy, vzťahujú sa na tieto MDS primerane práva a povinnosti platné pre výrobcov elektriny. Je potrebné jasne špecifikovať aké majú MDS práva a povinnosti, pričom tie sa odvíjajú od ich správania sa na trhu. 2) Navrhujeme, aby podmienkou na uzatvorenie zmluvy o pripojení uzatváranej medzi prevádzkovateľmi distribučných sústav bolo predloženie platného povolenia na prevádzku distribučnej sústavy s uvedením oblasti, na ktorú sa dané povolenie vydalo a ktorá je predmetom zmluvy o pripojením. Cieľom je zabezpečiť, aby bol dodržaná legislatíva týkajúca sa vzniku MDS. 3) Akákoľvek zmena na existujúcom odbernom mieste sa uskutočňuje na základe zmluvy o pripojení. Navrhujem doplniť, že PDS uzatvoriť novú zmluvu o pripojení pri akejkoľvek zmene na existujúcom odbernom mieste priamo alebo prostredníctvom dodávateľa elektriny pre odberateľov, ktorý využívajú prístup do sústavy cez rámcovú distribučnú zmluvu. V opačnom prípade nemá PDS dostatok informácii o odberných miestach, čo má za následok zhoršenú komunikáciu s odberateľmi. (§5 ods. 1). 4) Ak úrad rozhodne, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy môže vykonať odpojenie, prevádzkovateľ prenosovej sústavy vykoná odpojenie najskôr po 48 mesiacoch od vydania rozhodnutia. Navrhujeme upraviť situáciu, kedy SEPS plánuje zrušiť pripojenie, ale dotknutý odberateľ sa odvolá a rozhodovať bude o tom úrad, ktorý rozhodnutie SEPS potvrdí. V takýchto prípadoch je zrejmé, že odberateľ dané pripojenie potrebuje. Ak napriek tomu však úrad rozhodne, že pripojenie sa môže zrušiť, navrhujeme predĺžiť lehotu na 48 mesiacov, aby odberateľ mal dostatok času zabezpečiť si nové pripojenie. (§5 ods. 4) 5) Žiadosť o zmenu alebo vydanie povolenia na distribúciu pre MDS by malo byť podmienený predchádzajúcim súhlasom PDS a po preukázaní opodstatnenosti ich vzniku alebo rozšírenia distribúcie v danej oblasti. Navrhujeme v § 5 doplniť nový odsek (a upraviť § 19 ods. 4), ktorý by zabezpečil ekonomickú návratnosť a efektívne využívanie existujúcich sietí, pričom by zabránil vzniku MDS v rámci existujúceho vymedzeného územia regionálnej distribučnej spoločnosti, kde nie je zhodnotený dopad na existujúce odberné miesta v danej oblasti prípadne využitie už vybudovanej siete. V aplikačnej praxi sa stretávame s prípadmi, kedy sa až po vydaní povolenia na podnikanie PDS sa dozvie o vzniku MDS na vlastnom vymedzenom území. Zároveň dochádza k zníženiu návratnosti už vybudovaných sietí. 6) Zmluva o prístupe do DS a distribúcii elektriny a RDZ sú obsahovo odlišné zmluvy, a preto nemôžu obsahovať rovnaké podstatné náležitosti. K § 7 ods. 9. V prípade zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a rámcovej distribučnej zmluvy ide o odlišné zmluvné vzťahy uzatvárané s odlišnými typmi zmluvných partnerov a teda ich obsahom sú rozdielne náležitosti a podmienky. Nie je možné tieto dva typy zmlúv úplne unifikovať. 7) V prípade riešenia preťaženia sústavy navrhujeme uviesť, že zmenu zapojenia elektroenergetických zariadení v distribučnej sústave riadi príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy. (§ 21 ods. 2) Zmenu zapojenia elektroenergetických zariadení prevádzkovateľa distribučnej sústavy by mal riadiť príslušný elektroenergetický dispečing prevádzkovateľa distribučnej sústavy a nie dispečing prevádzkovateľa prenosovej sústavy. 8) Navrhujeme zaviesť možnosť zamietnuť proces zmeny dodávateľa elektriny ak má nový dodávateľ v čase podania procesnej požiadavky voči prevádzkovateľovi sústavy nevyrovnané záväzky po splatnosti. V praxi nie je možné pozastaviť resp. pozdržať proces zmeny dodávateľa v prípade, ak záväzok dodávateľ elektriny uhradí posledný deň pred zmenou. PDS v takom prípade už nevie dodržať legislatívne termíny oznamovania a doručovania dát. Preto navrhujeme upraviť § 26 ods. 4. 9) Informovanie zraniteľných odberateľov o plánovanom prerušení by sa malo zjednodušiť. V súvislosti s evidenciou zraniteľných odberateľov v domácnosti, za prijatie informácie o plánovanom prerušení distribúcie elektriny by sa mala považovať aj skutočnosť, ak adresát do 6-tich pracovných dní od odoslania doporučeného listu zo strany PDS nevyjadrí svoj nesúhlas s prerušením na telefónnom čísle k tomu určenom. (§ 38 ods. 8.) 10) Navrhujeme vypustiť ustanovenia ohľadom inštalácie určené meradla s meraním typu A vzťahujúce sa na odberné miesta na napäťovej úrovni nízkeho napätia, a to z dôvodu neopodstatnenosti a neefektívnosti inštalovať priebehové merania pri tak nízkych výkonoch a spotrebách a rovnako aj v súvislosti s vyhláškou MHSR č. 358/2013 Z.z.. ( § 39 ods. 2). Uvedené ustanovenie je zároveň v rozpore s §12 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktoré požaduje ekonomickú efektívnosť. 11) PDS by mala byť oprávnená uplatniť si u dodávateľa elektriny výšku kompenzačnej platby, ktorú bola povinná zaslať koncovému odberateľovi podľa vyhlášky č. 236/2016 Z.z., z dôvodu, že dodávateľ elektriny porušil svoju povinnosť bezodkladne informovať PDS o zmene technických alebo netechnických údajov odberného miesta odberateľa elektriny. K Príloha č. 9, časť D, bod 1. V praxi sa stáva, že ak nenahlási dodávateľ elektriny aktuálne údaje PDS je oprávnená pokutovať ho vo výške 10 Eur, avšak ak PDS vyrozumie nesprávne o odstávke elektriny koncového odberateľovi (napr. z dôvodu neaktuálnej korešpondenčnej adresy) zaplatí 20 Eur. 12) Navrhujeme upraviť proces v prípade prerušenia distribúcie elektriny po výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V prílohe č. 9, časť D, bod 2. doplniť v súlade s § 46 odsek 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike ustanovenie, podľa ktorého, v prípade, že odberateľ neumožnil prerušenie distribúcie elektriny po predchádzajúcej výzve PDS, by sa za dátum prerušenia distribúcie považoval deň kedy uplynula lehota uvedená vo výzve PDS. 13) Možnosť ukončenia RDZ odstúpením a nie výpoveďou, v prípade ak dodávateľ neuhrádza včas svoje záväzky: Navrhujeme nahradiť inštitút výpovede (príp. doplniť popri) za inštitút odstúpenia ako zákonnej možnosti ukončenia zmluvy v zmysle § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. (Príloha 9, časť J ods. 3) Odoslaná Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) Námety na novelizáciu vyhlášky č. 24/2013 Z. z – Pravidlá trhu  podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o regulácii“) platí, že: „Pravidlá trhu transparentným a nediskriminačným spôsobom upravujú podmienky fungovania trhu s elektrinou, podmienky fungovania trhu s plynom a podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike a plynárenstve vrátane obchodných podmienok.".  podľa § 24 ods. 2 písm. c) Zákona o regulácii platí, že: „Pravidlá trhu upravujú najmä podmienky (...) pripojenia do sústavy a siete, (...).“.  podľa § 24 ods. 2 Zákona o regulácii platí, že: „Pravidlá trhu upravujú aj spôsob uplatnenia podmienok uvedených v odseku 2 na trhu s elektrinou a na trhu s plynom vrátane lehôt pre prístup do sústavy a siete, lehôt na pripojenie do sústavy a siete, lehôt na dodávku elektriny a plynu a lehôt na poskytovanie služby, ako aj náležitosti zmlúv uzatváraných na trhu s elektrinou a na trhu s plynom.".  podľa § 1 písm. c) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o pravidlách trhu“) platí, že: „Táto vyhláška ustanovuje pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, a to pre (...) pripojenie do sústavy a siete, (...).“. V zmysle vyššie uvedeného by pravidlá trhu (Vyhláška o pravidlách trhu) mali obsahovať okrem iného aj a) podmienky pripojenia, b) spôsob uplatnenia podmienok pripojenia a c) podmienky vykonávania pripojenia do sústavy ako regulovanej činnosti - „služba súvisiaca s regulovanou činnosťou, ktorou je distribúcia elektirny“ (podľa § 2 písm. c) bod 1 Zákona o regulácii platí, že: „Na účely tohto zákona sa rozumie (...) regulovanými činnosťami (...) výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny a s nimi súvisiace služby, (...).“. Oblasti pripojenia do sústavy sa Vyhláška o pravidlách trhu venuje aktuálne iba na dvoch miestach a to v: a) § 5 Vyhlášky o pravidlách trhu (tento paragraf je označený ako „Pripojenie do sústavy") so skromnými 10 odsekmi a b) § 37 ods. 4 Vyhlášky o pravidlách trhu (tento paragraf je označený ako „Náležitosti zmlúv na trhu s elektrinou"), čo je žalostne málo, keďže v zmysle vyššie uvedeného by mali toho v súvislosti s pripojením do sústavy obsahovať určite ďaleko viac a komplexne. Je tu tak priestor na unifikáciu pravidiel týkajúcich sa pripojenia (tak, aby nevznikali nedôvodné regionálne, či miestne rozdiely, t.j. v rámci regionálnych distribučných sústav a miestnych distribučných sústav, či prenosovej sústavy. Uvedený nedostatok je totiž kompenzovaný právnou úpravou prevádzkových poriadkov jednotlivých prevádzkovateľov sústav, ktorá je však napriek snahe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o ich unifikáciu vydaním vzorového prevádzkového poriadku, naďalej rôzna (podľa § 45 ods. 5 Zákona o regulácii totiž platí, že: „(...) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete zapracujú osobitné podmienky prevádzkovania svojej distribučnej sústavy alebo distribučnej siete do vzorového prevádzkového poriadku. (...).“. Zapracovávaním osobitných noriem do prevádzkového poriadku (pod rúškom zapracovávania osobitných podmienok prevádzkovania príslušnej sústavy) tak v priebehu rokov vznikol značný rozdiel v obsahu jednotlivých prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav. Je tu zároveň priestor na prenesenie právnych noriem týkajúcich sa pripojenia obsiahnutých v prevádzkovom poriadku do pravidiel trhu (Vyhlášky o pravidlách trhu) ako právnej normy vyššej právnej sily a právnej normy s ďaleko lepším právnym základom ako má prevádzkový poriadok. 1. Absentuje právna úprava pripojenia zariadenia na distribúciu elektriny do distribučnej sústavy  podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky o pravidlách trhu platí, že: „Pripojenie nového odberného elektrického zariadenia alebo zariadenia na výrobu elektriny alebo zmena technických parametrov existujúceho odberného elektrického zariadenia alebo zariadenia na výrobu elektriny sa uskutočňuje na základe zmluvy o pripojení do sústavy8) uzatvorenej s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia po splnení technických podmienok9) a obchodných podmienok prevádzkovateľa sústavy.". V § 5 ods. 1 Vyhlášky o pravidlách trhu sa hovorí len o pripojení odberného elektrického zariadenia alebo zariadenia na výrobu elektriny. Nie je tu žiadna zmienka o pripojení zariadenia na distribúciu elektriny. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o energetike“ však platí, že: „Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie.“. Zákon o energetike teda počíta aj s pripojením zariadenia na distribúciu elektirny. Ide o špecifickú kategóriu zariadení (zariadení na distribúciu elektriny). Spravidla ide o zariadenia, ktoré tvoria miestnu distribučnú sústavu, nemusí to však tak byť, keďže nie vždy je distribúcia elektirny považovaná za podnikanie v energetike (viď. § 4 ods. 2 Zákona o energetike podľa ktorého platí, že: „Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny, distribúcia elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu a dodávka elektriny vrátane zabezpečenia prenosu elektriny, distribúcie elektriny a ostatných služieb spojených s dodávkou elektriny a dodávka plynu vrátane zabezpečenia prepravy plynu, distribúcie plynu a ostatných služieb spojených s dodávkou plynu pre iné osoby za nákupné ceny vrátane zložiek ceny za prenos elektriny, distribúciu elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou elektriny a zložiek ceny za prepravu plynu, distribúciu plynu a ostatné služby spojené s dodávkou plynu bez ďalšieho zvýšenia; to neplatí, ak ide o dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 12 až 14."). Navrhujem preto rozšírenie § 5 ods. 1 a § 5 ods. 3 Vyhlášky o pravidlách trhu o zariadenia na distribúciu elektirny. Zariadenie na distribúciu elektriny je elektroenergetickým zariadením (viď. § 2 písm. b) bod 9 Zákona o energetike podľa ktorého platí, že: „Na účely tohto zákona sa rozumie (...) v elektroenergetike (...) elektroenergetickým zariadením zariadenie, ktoré slúži na výrobu, pripojenie, prenos, distribúciu alebo dodávku elektriny, (...).“. Zariadenie na distribúciu elektriny je zároveň energetickým zariadením (viď. § 12 ods. 1 Zákona o energetike podľa ktorého platí, že: „Energetickým zariadením sa na účely tohto ustanovenia rozumie elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.“.  podľa § 12 ods. 2 písm. d) Zákona o energetike platí, že: „Stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na (...) distribúciu elektriny, ktoré predstavuje rozšírenie, rekonštrukciu alebo modernizáciu existujúcej distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy v časti vymedzeného územia alebo v území bezprostredne nadväzujúcom na časť vymedzeného územia a ktoré bude prevádzkovať prevádzkovateľ distribučnej sústavy do úrovne vysokého napätia okrem prípadu, že ide o elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny medzi časťou územia Európskej únie alebo územia tretích štátov a vymedzeným územím alebo časťou vymedzeného územia, (...).“.  podľa § 12 ods. 13 Zákona o energetike platí, že: „Osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie, dokladom k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy a dokladom na pripojenie distribučnej siete, ku ktorej je pripojených menej ako 100 000 odberateľov plynu do distribučnej siete, ku ktorej je pripojených viac ako 100 000 odberateľov plynu. Osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je dokladom pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike podľa § 6 a 7. Osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia pre zariadenie pre kombinovanú výrobu sa posudzuje aj podľa osobitného predpisu. 31)“. Hoci osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia je potrebné aj na výstavbu zariadenia na distribúciu elektirny (s výnimkou prípadov týkajúcich sa existujúcej distribučnej sústavy uvedených vyššie v § 12 ods. 2 písm. d) Zákona o energetike), Zákon o energetike tento doklad v § 12 ods. 13 nedôvodne neuvádza ako doklad potrebný k žiadosti o pripojenie zariadenia na distribúciu elektirny (tento doklad ako doklad potrebný k žiadosti o pripojenie uvádza iba v prípade zariadenia na výrobu elektirny). Keďže pravidlá trhu majú v zmysle § 24 ods. a ods. 2 písm. c) Zákona o regulácii obsahovať podmienky pripojenia, navrhujem do § 5 Vyhlášky o pravidlách trhu zapracovať nasledujúce ustanovenie ako podmienku pripojenia, v zmysle ktorej bude platiť, že: „Ak je na výstavbu zariadenia na distribúciu elektriny a zariadenia na výrobu elektirny potrebné osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia, osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia je povinným dokladom k žiadosti o pripojenie do distribučnej sústavy“.     2. Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy sa môže uzatvárať aj s inou osobou ako je vlastník odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia  podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky o pravidlách trhu platí, že: „Pripojenie nového odberného elektrického zariadenia alebo zariadenia na výrobu elektriny alebo zmena technických parametrov existujúceho odberného elektrického zariadenia alebo zariadenia na výrobu elektriny sa uskutočňuje na základe zmluvy o pripojení do sústavy8) uzatvorenej s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia po splnení technických podmienok9) a obchodných podmienok prevádzkovateľa sústavy.". Uvedené ustanovenie § 5 ods. 1 Vyhlášky o pravidlách trhu sa zrejme pokúša reagovať na § 31 ods. 2 písm. h) Zákona o energetike, podľa ktorého platí, že: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný (...) uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy, (...).“. Ustanovenie § 31 ods. 2 písm. h) Zákona o energetike sa však interpretuje tak, že ak žiadosť o pripojenie podá vlastník odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia sme s ním povinní uzatvoriť zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a naopak, ak žiadosť o pripojenie podá osoba, ktorá nie je vlastník odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia, sme oprávnení s ním zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy neuzatvoriť. V praxi sa zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy uzatvárajú bežne aj s inými osobami ako s vlastníkmi. Sú to nájomcovia, užívatelia na základe iného právneho titulu ako je nájom, správcovia (napr. správcovia majetku štátu, správcovia a spoločenstvá v rámci bytových domov, ....) atď, pričom takýto žiadatelia o pripojenie v žiadosti o pripojenie a zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy čestne vyhlásia, že za účelom pripojenia disponujú užívacím právom, resp. súhlasom vlastníka. Navrhujem preto v § 5 ods. 1 Vyhlášky o pravidlách trhu vypustiť slovné spojenie „uzatvorenej s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia" ako nesúladné so Zákonom o energetike.     3. Technické podmienky pripojenia určuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy a nie žiadateľ o pripojenie  podľa § 5 ods. 2 Vyhlášky o pravidlách trhu platí, že: „Elektroenergetické zariadenie slúžiace na pripojenie do sústavy vybuduje príslušný prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba po vzájomnej dohode s užívateľom sústavy na základe požiadaviek užívateľa sústavy a v súlade s technickými podmienkami a obchodnými podmienkami prevádzkovateľa sústavy.“. Aplikačná prax nám nezriedka prináša situácie, kedy sa žiadateľ o pripojenie domáha pripojenia do distribučnej sústavy na konkrétnej napäťovej úrovni. To na akej napäťovej úrovni bude pripojenie uskutočnené, však určuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy, nie žiadateľ o pripojenie, a to v súlade so svojimi technickými podmienkami. Nie je vylúčené, že takýto žiadateľ o pripojenie sa môže pokúsiť poukázať na § 5 ods. 2 Vyhlášky o pravidlách trhu, v zmysle ktorého elektroenergetické zariadenie slúžiace na pripojenie do sústavy sa majú budovať na základe požiadaviek užívateľa sústavy (viď. vyššie), a tvrdiť, že takýmito požiadavkami môžu byť aj požiadavky týkajúce sa pripojenia na ním požadovanej napäťovej úrovni. Takýto výklad by bol síce podľa môjho názoru nesprávny, považujem však za vhodné vylúčiť aj teoretickú možnosť takejto interpretácie. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný:  v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona o energetike: zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť,  v zmysle § 31 ods. 2 písm. b) zákona o energetike: zabezpečiť užívateľom distribučnej sústavy nediskriminačné podmienky na pripojenie do sústavy,  v zmysle § 31 ods. 2 písm. c) zákona o energetike: zabezpečiť prístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe okrem plnenia povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme; v prípade odmietnutia prístupu do sústavy z dôvodu nedostatku kapacity sústavy uviesť opodstatnené dôvody založené na objektívnych a technicky a ekonomicky odôvodnených kritériách,  v zmysle § 31 ods. 2 písm. d) zákona o energetike: zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť sústavy tak, aby kapacita sústavy dlhodobo vyhovovala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu s elektrinou na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny,  v zmysle § 31 ods. 2 písm. h) zákona o energetike: uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy,  v zmysle § 31 ods. 2 písm. j) zákona o energetike: prideľovať transparentným a nediskriminačným spôsobom distribučnú kapacitu,  v zmysle § 31 ods. 2 písm. k) zákona o energetike: určovať transparentným a nediskriminačným spôsobom podmienky rezervácie distribučnej kapacity a zverejňovať o tom informácie,  v zmysle § 31 ods. 2 písm. q) zákona o energetike: každoročne vypracovať plán rozvoja sústavy na obdobie piatich rokov a predložiť ho ministerstvu každoročne do 30. novembra vrátane správy o plnení plánu rozvoja distribučnej sústavy za predchádzajúci rok; to neplatí, ak je do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy pripojených najviac 100 000 odberných miest,  v zmysle § 31 ods. 4 písm. a) zákona o energetike: prihliadať pri rozhodovaní o rozvoji distribučnej sústavy na zabezpečenie riadenia energetickej efektívnosti distribučnej sústavy tak, aby sa zlepšila energetická efektívnosť distribučnej sústavy aj bez dodatočných nových investícií do distribučných zariadení, V našom dokumente - Technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. (ide o dokument, ktorý je záväzný pre účastníkov trhu s elektrinou v zmysle § 19 ods. 15 zákona o energetike) máme v článku 2 nasledovnú všeobecnú úpravu pravidiel pre pripojenie do jednotlivých napäťových úrovní: Pripojenie do napäťovej úrovne VN je možne iba v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok: – v danej lokalite DS nie je vybudovaná dostatočná kapacita na úrovni NN, resp. ju nie je možne zabezpečiť technickými úpravami DS, – technicky charakter pripojenia žiadateľa z hľadiska spätného ovplyvňovania kvality elektriny v DS vyžaduje pripojenie do napäťovej úrovne VN, – v danej lokalite DS nie je pre PDS technicky, investične a prevádzkovo výhodnejšie a efektívnejšie pripojenie do napäťovej úrovne NN. Pripojenie do napäťovej úrovne VVN je možne iba v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok: – v danej lokalite DS nie je vybudovaná dostatočná kapacita na úrovni VN, resp. ju nie je možne zabezpečiť technickými úpravami DS, – technicky charakter pripojenia žiadateľa z hľadiska spätného ovplyvňovania kvality elektriny v DS vyžaduje pripojenie do napäťovej úrovne VVN, – v danej lokalite DS nie je pre PDS technicky, investične a prevádzkovo výhodnejšie a efektívnejšie pripojenie do napäťovej úrovne VN. Navrhujem preto v § 5 ods. 2 Vyhlášky o pravidlách trhu vypustiť slovné spojenie „na základe požiadaviek užívateľa sústavy a“ doplnenie nasledujúceho ustanovenia „To, na akej napäťovej úrovni bude zariadenie na odber elektirny, distribúciu elektirny alebo výrobu elektriny pripojené, určuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy v súlade s technickými podmienkami prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“.     4. Pravidlá, na základe ktorých by sa malo určovať technické dimenzovanie pripojenia by mali byť stanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise a nie v technických podmienkach prevádzkovateľa prenosovej sústavy  podľa § 5 ods. 5 Vyhlášky o pravidlách trhu platí, že: „Pri uzatváraní zmlúv o pripojení do prenosovej sústavy s užívateľmi prenosovej sústavy sa technické dimenzovanie pripojenia do prenosovej sústavy určuje podľa metodiky uverejnenej v technických podmienkach prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Technické dimenzovanie pripojenia do prenosovej sústavy je technologické dimenzovanie zariadenia na pripojenie výrobcu elektriny, odberateľa elektriny alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy do prenosovej sústavy, ktoré sa určí v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy samostatne pre každé jednotlivé miesto pripojenia.“. Považujem za nevhodné, aby stanovenie hodnoty technického dimenzovania pripojenia vychádzalo z metodiky, ktorú si jednostranne stanoví prevádzkovateľ prenosovej sústavy vo svojich technických podmienkach. V prípade pripojenia do distribučnej sústavy je napr. maximálna rezervovaná kapacita vymedzená vo Vyhláške o pravidlách trhu (§ 2 písm. a) bod 15) a rezervovaná kapacita v § 26 ods. 15 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cenová vyhláška“), t.j, vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Od hodnoty technického dimenzovania pripojenia a hodnoty kapacity pripojenia sa odvíjajú platby za poskytované služby (pripojenie, prístup, ...), príp. sankčné platby účtované prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Je preto neprípustné, aby stanovenie pravidiel pre výpočet, resp. určenie týchto hodnôt bolo zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, ktorý tieto pravidlá môže zároveň v rámci svojich technických podmienok kedykoľvek meniť.     5. Pravidlá týkajúce sa platby ceny, resp. nákladov na pripojenie by mali byť upravené komplexne v jednom právnom predpise Pravidlá týkajúce sa platby za pripojenie týkajúce sa platby ceny, resp. nákladov na pripojenie, sú aktuálne upravené vo viacerých právnych predpisoch, resp. normách. Aktuálne je to: a) Vyhláška o pravidlách trhu (§ 5 ods. 9 a 10 Vyhlášky o pravidlách trhu. b) Cenová vyhláška (§ 38 a nasl.) c) náš prevádzkový poriadkoch (článok 2) Považujem za vhodné, najmä z dôvodu prehľadnosti, aby pravidlá týkajúce sa platby ceny, resp. nákladov na pripojenie, ako aj pravidlá pre vrátenie ceny za pripojenie, boli upravené komplexne v jednom právnom predpise. Hoci vhodnejším miestom na takúto komplexnú právnu úpravu by zrejme bola Cenová vyhláška, nie je vylúčená ani úprava vo Vyhláške o pravidlách trhu (podmienky týkajúce sa platby ceny, resp. nákladov na pripojenie sú totiž jednými z podmienok pripojenia, ktoré majú pravidlá trhu upravovať).     6. Úprava účtovania prekročenia rezervovanej kapacity a dodávky alebo odberu jalovej elektriny pre zraniteľných odberateľov Doplnenie § 7 ods. 20 „Prekročenie kapacity, dodávky alebo odberu jalovej elektriny alebo nedodržanie predpísanej hodnoty účinníka na odbernom mieste alebo odovzdávacom mieste zraniteľného odberateľa podľa § 2 písm. l) zákona nie je obsahom vyúčtovania distribúcie elektriny na napäťovej úrovni nn. V prípade ak je odberné alebo odovzdávacie miesto zraniteľného odberateľa podľa § 2 písm. l) zákona vybavené inteligentným meracím systémom x), resp. priebehovým meraním typu A prekročenie kapacity, dodávky alebo odberu jalovej elektriny alebo nedodržanie predpísanej hodnoty účinníka na odbernom mieste alebo odovzdávacom mieste je obsahom vyúčtovania distribúcie elektriny na napäťovej úrovni nn.“ x) - § 42 zákona č. 251/2012 Z. z. Odôvodnenie: Odberatelia elektriny pripojení do napäťovej úrovne nízkeho napätia si v prípade, že ich odberné miesto je vybavené inteligentným meracím systémom môžu určiť rezervovanú kapacitu nižšiu ako je veľkosť hlavného ističa pred elektromerom. V praxi sa stáva, že takíto odberatelia si znížia svoju rezervovanú kapacitu na minimum a pri následnom odbere ju prekračujú bez rizika sankcionovania za takéto správanie sa. Navrhovaná právna úprava posilní prevádzkovateľovi distribučnej sústavy možnosť zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť.     7. Doplniť do § 20 nasledovné body, ktoré zadefinujú povinnosti OKTE súvisiace s vypracovaním a zmenou technickej špecifikácie pre výmenu údajov (7) Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou vypracuje technickú špecifikáciu pre výmenu údajov (ďalej len „technická špecifikácia“) upravujúcu spôsob, rozsah a štruktúru poskytovania informácií účastníkov trhu s elektrinou a potrebných dát v súvislosti s trhovými procesmi, fakturáciou a poskytovaním nameraných údajov. (8) Technická špecifikácia organizátora krátkodobého trhu s elektrinou je záväzná pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a účastníkov trhu s elektrinou. Technická špecifikácia a pravidlá komunikácie s informačným systémom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou sa uverejnení na jeho webovom sídle. (9) Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou uverejňuje na svojom webovom sídle navrhované zmeny v technickej špecifikácii a o tomto informuje dotknutých účastníkov trhu. Účastníci trhu majú v lehote desiatich dní po uverejnení návrhu právo doručiť organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou svoje pripomienky k uverejnenému návrhu. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou vyhodnotí pripomienky a výsledok vyhodnotenia spolu s odôvodnením uverejní do dvadsiatich dní po uplynutí lehoty na uplatňovanie pripomienok. Výsledný návrh uverejní organizátor krátkodobého trhu s elektrinou 60 dní pred účinnosťou zmeny technickej špecifikácie. (10) Postup podľa odseku (9) sa neuplatňuje v prípade zmeny alebo doplnenia v súvislosti s vydaním cenového rozhodnutia alebo z dôvodu zmeny a doplnenia technickej špecifikácie v súvislosti so zmenami osobitných predpisov. V týchto prípadoch organizátor krátkodobého trhu s elektrinou uverejní zmenu technickej špecifikácie 30 dní pred účinnosťou jej zmeny. Odôvodnenie: Neexistencia povinností OKTE súvisiace s vypracovaním a zmenou technickej špecifikácie pre výmenu údajov. Zverejňovanie zmien technickej špecifikácie v súčasnosti sa neriadi žiadnymi právnymi predpismi. Je žiadúce, aby takéto pravidlá boli zadefinované pre zverejňovanie zmien technickej špecifikácie OKTE. PDS tieto pravidlá majú zadefinované v § 7.     8. Zmena § 35 z „Finančná zábezpeka voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy“ na „Hodnotenie užívateľa sústavy“ a s tým spojené úpravy jednotlivých odsekov. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení vyhlášky č. 423/2013 Z. z. a vyhlášky č. 371/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa: I. V § 35 nadpis znie: „Hodnotenie užívateľa sústavy“ Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť názov, nakoľko finančná zábezpeka ako súčasť platobných podmienok je len jedným z následkov hodnotenia užívateľa sústavy. § 35 len rámcovo upravuje samotné hodnotenie, pričom konkrétne platobné podmienky sú predmetom prílohy č. 9 a prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. II. V § 35 ods. 1 znie: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo uskutočňovať hodnotenie užívateľa sústavy a zaraďovať ho do hodnotiacich skupín (ďalej len "hodnotenie užívateľa sústavy") a na základe toho určiť platobné podmienky v zmluve uzatvorenej medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a užívateľom sústavy, ktorej predmetom je zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy, distribúcie elektriny, a ostatných distribučných a súvisiacich služieb (ďalej len „distribučné služby“) do odberného miesta alebo odovzdávacieho miesta užívateľa sústavy.“ Odôvodnenie: Podľa § 3 písm. b) bod 15 zákona o energetike a podľa § 2 písm. a) bod 34 pravidiel trhu je užívateľom sústavy osoba, ktorá odoberá elektrinu alebo dodáva elektrinu prostredníctvom distribučnej sústavy, alebo má s jej prevádzkovateľom zmluvný vzťah. Užívateľom sústavy je teda tak odberateľ elektriny, dodávateľ elektriny, ako aj výrobca elektriny. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy by tak mal mať právo (nie povinnosť) vykonávať hodnotenie všetkých užívateľov sústavy a nie len niektorých z nich a zároveň právo takéto hodnotenie vykonávať výlučne podľa vlastného uváženia, či sa takéto hodnotenie rozhodne vykonávať alebo nie (podľa aktuálneho stavu na trhu, čo do plnenia platobných povinností užívateľmi sústavy). Hodnotenie užívateľa sústavy by teda malo byť len právom a nie povinnosťou (viď. písm. F. ods. 1 prílohy č. 9 pravidiel trhu). III. V § 35 ods. 2 znie: „Ak sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy rozhodne uskutočňovať hodnotenie užívateľa sústavy, uskutočňuje hodnotenie užívateľa sústavy podľa prílohy č. 9 v prípade uzavretia rámcovej distribučnej zmluvy s dodávateľom elektriny a podľa prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy v prípade uzavretia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s odberateľom elektriny a zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s výrobcom elektriny.“ Odôvodnenie: Tak ako v bode č. 2 tohto návrhu navrhujeme obsiahnuť všetkých užívateľov sústavy, a teda aj výrobcov elektriny a hodnotenie užívateľa sústavy vymedziť len ako právo a nie povinnosť. IV. V § 35 ods. 3 znie: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo uskutočniť hodnotenie užívateľa sústavy a) pri uzatvorení zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s odberateľom elektriny, b) pri uzatvorení rámcovej distribučnej zmluvy s dodávateľom elektriny, c) pri uzatvorení zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s výrobcom elektriny, d) pri významnej zmene vstupných údajov hodnotenia užívateľa sústavy, e) v prípade zmien právnych predpisov, ktoré môžu mať vplyv na hodnotenie užívateľa sústavy.“ Odôvodnenie: Tak ako v bode č. 2 tohto návrhu navrhujeme obsiahnuť všetkých užívateľov sústavy, a teda aj výrobcov elektriny a hodnotenie užívateľa sústavy vymedziť len ako právo a nie povinnosť. V. V § 35 ods. 4 znie: „Hodnotenie užívateľa sústavy oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy užívateľovi sústavy v súlade s prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy a platí a) odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy podľa odseku 3 písm. a) až c), b) od mesiaca nasledujúceho po doručení oznámenia hodnotenia užívateľa sústavy užívateľovi sústavy v prípade podľa odseku 3 písm. d) a e).“ Odôvodnenie: Úprava nadväzuje na úpravu v bode 4 tohto návrhu. VI. V § 35 ods. 5 znie: „Ak užívateľ sústavy nesúhlasí s hodnotením užívateľa sústavy uskutočneným prevádzkovateľom distribučnej sústavy, môže podať námietky prevádzkovateľovi distribučnej sústavy do troch pracovných dní odo dňa oznámenia hodnotenia užívateľa sústavy podľa odseku 4. Podanie námietky nemá odkladný účinok. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy preverí oprávnenosť námietky. V prípade oprávnenosti námietky prevádzkovateľ distribučnej sústavy upraví hodnotenie užívateľa sústavy s účinnosťou tri pracovné dni od doručenia námietky. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy informuje úrad o podanej námietke užívateľa sústavy a spôsobe jej vybavenia.“ Odôvodnenie: Prevádzkovateľ distribučnej sústavy hodnotenie užívateľa sústavy nezverejňuje ale oznamuje užívateľovi sústavy. VII. V § 35 ods. 6 znie: „Užívateľ sústavy môže jedenkrát za tri mesiace požiadať prevádzkovateľa distribučnej sústavy o zmenu hodnotenia užívateľa sústavy. Žiadosť o zmenu hodnotenia užívateľa sústavy je užívateľ sústavy povinný odôvodniť a dôvodnosť žiadosti o zmenu hodnotenia užívateľa sústavy preukázať. Prevádzkovateľ distribučnej sústav sa k žiadosti o zmenu hodnotenia užívateľa sústavy vyjadrí do 5 pracovných dní od doručenia žiadosti o zmenu hodnotenia užívateľa sústavy. Ak je žiadosť o zmenu hodnotenia užívateľa sústavy dôvodná, prevádzkovateľ distribučnej sústavy spolu s vyjadrením k žiadosti o zmenu hodnotenia užívateľa sústavy oznámi užívateľovi sústavy nové hodnotenie užívateľa sústavy, ktoré platí od mesiaca nasledujúceho po doručení oznámenia nového hodnotenia užívateľa sústavy užívateľovi sústavy.“ Odôvodnenie: Precizovanie pôvodného textu. VIII. V § 35 ods. 7 znie: „Hodnotenie užívateľa sústavy platí do ukončenia platnosti zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a, ak počas ich platnosti nedôjde k významnej zmene vstupných údajov hodnotenia užívateľa sústavy.“ Odôvodnenie: Tak ako v bode č. 2 tohto návrhu navrhujeme obsiahnuť všetkých užívateľov sústavy, a teda aj výrobcov elektriny.     9. Úprava možnosti odstúpenia od zmlúv a nie len formou výpovede I. V § 36 ods. 1 znie: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo z dôvodov uvedených v rámcovej distribučnej zmluve uzatvorenej medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a dodávateľom elektriny alebo z dôvodov podľa osobitných predpisov26) od rámcovej distribučnej zmluvy odstúpiť.“ Odôvodnenie: Štandardným nástrojom v obchodných záväzkových vzťahoch, medzi ktoré patrí aj obchodný záväzkový vzťah založený rámcovou distribučnou zmluvou, je pri neplnení povinností (napr. platobných) odstúpenie od zmluvy a nie je výpoveď. II. V § 36 ods. 2 znie: „Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má právo z dôvodov uvedených v zmluve o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny uzatvorenej medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy a účastníkom trhu s elektrinou alebo z dôvodov podľa osobitných predpisov26) od zmluvy o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny odstúpiť.“ Odôvodnenie: Štandardným nástrojom v obchodných záväzkových vzťahoch, medzi ktoré patrí aj obchodný záväzkový vzťah založený zmluvou o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny, je pri neplnení povinností (napr. platobných) odstúpenie od zmluvy a nie je výpoveď. III. V § 36 ods. 3 znie: „Prevádzkovateľ sústavy je oprávnený od zmluvy podľa odsekov 1 a 2 odstúpiť, pričom účinky odstúpenia nastanú uplynutím 10 kalendárnych dní od doručenia odstúpenia. Odôvodnenie: Navrhujeme skrátenie lehoty, kedy nastanú účinky ukončenia zmluvy. Pôvodný text totiž umožňoval vytváranie ďalšej pohľadávky v najhoršom prípade ešte takmer 2 mesiace, najmenej však vždy 1 celý mesiac, a to v čase, kedy sú tu už dôvody na ukončenie zmluvy. Zároveň nepovažujeme za správnu a spravodlivú možnosť blokovať ukončenie zmluvy podaním podnetu podľa § 37 alebo 38 zákona o regulácii, nakoľko tým sa okrem samotnej neprimeranej lehoty, kedy nastanú účinky ukončenia zmluvy táto lehota ďaleko násobne predlžuje, čo dostáva prevádzkovateľa sústavy do pozície rukojemníka dodávateľa elektriny/účastníka trhu s elektrinou, ktorý tak môže svoj dlh nekontrolovateľne zvyšovať. IV. V § 36 ods. 8 znie: „Prevádzkovateľ sústavy najneskôr 5 kalendárnych dní pred tým ako nastanú účinky odstúpenia podľa odseku 3 alebo bezprostredne po doručení informácie podľa odsekov 4, 5 alebo odseku 6 informuje príslušného dodávateľa poslednej inštancie, dotknutých odberateľov elektriny, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a úrad o začatí dodávky poslednej inštancie. Informácia, ktorá je posielaná dodávateľovi poslednej inštancie, úradu a organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, obsahuje dátum začiatku dodávky poslednej inštancie aj zoznam dotknutých odberných miest, za ktoré si ku dňu zaslania informácie účastník trhu neuzatvoril zmluvu o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny v lehote podľa § 7 ods. 3. Ak deň, ktorý je 5 kalendárnych dní pred tým ako nastanú účinky odstúpenia podľa odseku 3 pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je prevádzkovateľ sústavy povinný informovať príslušného dodávateľa poslednej inštancie, dotknutých odberateľov elektriny, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a úrad o začatí dodávky poslednej inštancie najneskôr najbližší predchádzajúci pracovný deň.“ Odôvodnenie: Úprava nadväzuje na úpravu odstúpenia od zmluvy a jej účinkov v § 36 ods. 3. V. V § 36 ods. 10 znie: „Prevádzkovateľ sústavy najneskôr 5 kalendárnych dní pred tým ako nastanú účinky odstúpenia podľa odseku 3 alebo bezprostredne po doručení informácie podľa odsekov 4, 5 alebo odseku 6 zasiela príslušnému dodávateľovi poslednej inštancie zoznam dotknutých odberných miest, pričom informácia obsahuje aj identifikačné čísla odberných miest a kmeňové dáta definované podľa technickej špecifikácie na výmenu údajov. Ak deň, ktorý je 5 kalendárnych dní pred tým ako nastanú účinky odstúpenia podľa odseku 3 pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je prevádzkovateľ sústavy povinný zaslať príslušnému dodávateľovi poslednej inštancie zoznam dotknutých odberných miest najneskôr najbližší predchádzajúci pracovný deň.“ Odôvodnenie: Úprava nadväzuje na úpravu odstúpenia od zmluvy a jej účinkov v § 36 ods. 3.     10. Niektoré z náležitostí zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy sú nedôvodné, resp. zbytočné  podľa § 24 ods. 2 Zákona o regulácii platí, že: „Pravidlá trhu upravujú aj spôsob uplatnenia podmienok uvedených v odseku 2 na trhu s elektrinou a na trhu s plynom vrátane lehôt pre prístup do sústavy a siete, lehôt na pripojenie do sústavy a siete, lehôt na dodávku elektriny a plynu a lehôt na poskytovanie služby, ako aj náležitosti zmlúv uzatváraných na trhu s elektrinou a na trhu s plynom.".  podľa § 37 ods. 4 Vyhlášky o pravidlách trhu platí, že: „Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy obsahuje najmä a) identifikačné údaje zmluvných strán, b) maximálnu rezervovanú kapacitu, spôsob jej určenia pre výrobcu elektriny, odberateľa elektriny a prevádzkovateľa distribučnej sústavy a podmienky zmeny maximálnej rezervovanej kapacity, c) technické podmienky pripojenia, d) termín a miesto pripojenia, e) cenu a podmienky splatnosti ceny za pripojenie, f) špecifikáciu pripojenia, g) identifikáciu odberného miesta alebo odovzdávacieho miesta, h) spôsob zabezpečenia merania dodávky elektriny alebo odberu elektriny, i) spôsob riešenia prípadov neplnenia zmluvných podmienok a sporov, j) zrušenie pripojenia, odstúpenie od zmluvy, trvanie zmluvy, ukončenie zmluvy a výpovedné lehoty, k) poučenie o neoprávnenom odbere elektriny a sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok, l) poučenie o povinnosti prevádzkovateľa sústavy súvisiace so štandardmi kvality vrátane ich vyhodnocovania.“. Za nedôvodné, resp. zbytočné náležitosti zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy považujem nasledovné: a) spôsob určenia maximálnej rezervovanej kapacity (ďalej len „MRK“) (§ 37 ods. 4 písm. b) Vyhlášky o pravidlách trhu) : MRK je legálnou definíciou vymedzená v § 2 písm. a) bod 35 Vyhlášky o pravidlách trhu, v zmysle ktorého platí, že: „Na účely tejto vyhlášky sa rozumie (...) v elektroenergetike (...) maximálnou rezervovanou kapacitou maximálna hodnota výkonu, ktorý je technicky možné odoberať z distribučnej sústavy; na napäťovej úrovni vvn a vn je maximálnou rezervovanou kapacitou hodnota štvrťhodinového výkonu dohodnutá v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy a určená v pripojovacích podmienkach a na napäťovej úrovni nn sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacity rovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch a pre odberné miesta na napäťovej úrovni nízkeho napätia vybavené určeným meradlom s meraním štvrťhodinového činného výkonu s mesačným odpočtom môže byť rezervovaná kapacita zmluvne dojednaná a môže byť nižšia, ako je hodnota kapacity zodpovedajúca amperickej hodnote hlavného ističa; maximálnou rezervovanou kapacitou pri výrobe kapacita, ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny v sústave pre zariadenie na výrobu elektriny vo výške, ktorá zodpovedá celkovému inštalovanému elektrickému výkonu zariadenia na výrobu elektriny a ktorú prevádzkovateľ sústavy rezervuje výrobcovi elektriny a ktorý je zároveň technicky možné dodať do sústavy, (...).“. MRK sa teda neurčuje ale je predmetom dohody v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy. Pokiaľ to kapacita sústavy umožňuje, je MRK v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy dohodnutá vo výške akú žiadateľ o pripojenie požaduje. Spôsob určenia MRK je teda taký, že sa určí dohodou v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy v súlade s § 2 písm. a) bod 35 Vyhlášky o pravidlách trhu v nadväznosti na kapacitné možnosti sústavy. Keďže MRK vymedzuje právny predpis, nie je dôvod, pre ktorý by malo byť toto vymedzenie MRK (spôsob jej určenia) formálne uvádzané aj v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy. b) podmienky zmeny MRK (§ 37 ods. 4 písm. b) Vyhlášky o pravidlách trhu): podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky o pravidlách trhu platí, že: „Pripojenie nového odberného elektrického zariadenia alebo zariadenia na výrobu elektriny alebo zmena technických parametrov existujúceho odberného elektrického zariadenia alebo zariadenia na výrobu elektriny sa uskutočňuje na základe zmluvy o pripojení do sústavy8) uzatvorenej s vlastníkom odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia po splnení technických podmienok9) a obchodných podmienok prevádzkovateľa sústavy.". Zmena MRK je zmenou technických parametrov existujúceho pripojenia a v zmysle § 5 ods. 1 Vyhlášky o pravidlách trhu sa realizuje na základe (novej) zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy. Podmienkou zmeny MRK je teda uzatvorenie novej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy. Táto skutočnosť vyplýva priamo z právneho predpisu (Vyhlášky o pravidlách trhu), nie je preto dôvod, aby bola upravená aj v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy. Zmena MRK sa realizuje aj postupom podľa § 41 ods. 5 Cenovej vyhlášky podľa ktorej platí, že: „Ak sa pridelená maximálna rezervovaná kapacita po uplynutí 12 mesiacov od zmluvne dohodnutého termínu nevyužíva aspoň na 50%, zníži sa na 50% pôvodne dohodnutej maximálnej rezervovanej kapacity, ak sa žiadateľ s prevádzkovateľom sústavy nedohodne inak. Ak sa znížená maximálna rezervovaná kapacita nevyužíva odberateľom elektriny ani ďalších 12 mesiacov po jej znížení prevádzkovateľom distribučnej sústavy, môže sa jednostranne znížiť na skutočne využívanú hodnotu za posledných 12 mesiacov, ak o zmene informuje odberateľa elektriny najneskôr 15 kalendárnych dní vopred, pričom za skutočne využívanú hodnotu sa považuje aj nulová hodnota odberu elektriny. Na základe žiadosti žiadateľa o opätovné pridelenie pôvodnej maximálnej rezervovanej kapacity sa táto kapacita opätovne žiadateľovi bezplatne pridelí. Podmienkou na bezplatné opätovné pridelenie maximálnej rezervovanej kapacity je predloženie žiadosti o opätovné pridelenie pôvodnej maximálnej rezervovanej kapacity do 12 mesiacov od zníženia maximálnej rezervovanej kapacity podľa prvej vety, ak má prevádzkovateľ distribučnej sústavy dostatočnú kapacitu. Ak žiadateľ o pripojenie nezačne odoberať elektrinu z distribučnej sústavy v priebehu 12 mesiacov, odkedy má možnosť pripojiť sa do distribučnej sústavy, zníži sa maximálna rezervovaná kapacita na úroveň 0 kW.“. Táto skutočnosť vyplýva rovnako priamo z právneho predpisu (Cenovej vyhlášky), nie je preto dôvod, aby bola upravená aj v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy. c) uvádzanie konkrétneho spôsobu ukončenia zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy MRK (§ 37 ods. 4 písm. j) Vyhlášky o pravidlách trhu): Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy by mala obsahovať v zmysle § 37 ods. 4 písm. j) Vyhlášky o pravidlách trhu „odstúpenie do zmluvy a výpovedné lehoty“. Postačujúce by však bolo, ak by zmluva o pripojení do distribučnej sústavy mala v zmysle § 37 ods. 4 písm. j) Vyhlášky o pravidlách trhu obsahovať len trvanie zmluvy a jej ukončenie. V týchto obsahových náležitostiach sú totiž obsiahnuté všetky spôsoby ukončenia zmluvy (nie je to totiž len odstúpenie, či výpoveď). d) náležitosť zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy „zrušenie pripojenia“ MRK (§ 37 ods. 4 písm. j) Vyhlášky o pravidlách trhu): Ide o neurčitú náležitosť. Pripojenie do sústavy je totiž ukončené po zániku zmluvy o pripojení do sústavy odpojením, nie „zrušením pripojenia“. Odpojenie je technický úkon technického pracovníka prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Je pritom sporné, čo by k tomuto úkonu mala zmluva o pripojení do distribučnej sústavy uvádzať. Náležitosti zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy (§ 37 ods. 4 Vyhlášky o pravidlách trhu sú považované za podstatné náležitosti zmluvy, pričom pri ich absencii je tu riziko, že zmluva bude považovaná za absolútne neplatnú. Jej náležitosti by preto mali byť vymedzené zrozumiteľne. e) poučenie o neoprávnenom odbere elektriny (§ 37 ods. 4 písm. k) Vyhlášky o pravidlách trhu): Aj v tomto prípade je sporné, čo by k neoprávnenému odberu mala zmluva o pripojení do distribučnej sústavy uvádzať (že neoprávnený odber elektriny je protiprávny, alebo ešte niečo viac?). Náležitosti zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy (§ 37 ods. 4 Vyhlášky o pravidlách trhu sú považované za podstatné náležitosti zmluvy, pričom pri ich absencii je tu riziko, že zmluva bude považovaná za absolútne neplatnú. Jej náležitosti by preto mali byť vymedzené zrozumiteľne. Poučenie o neopravnom odber elektriny je nadbytočné, keďže komplexná právna úprava neoprávneného odberu elektriny je obsiahnutá v § 46 Zákona o energetike a komplexná právna úprava neoprávneného dodávania elektriny do sústavy je obsiahnutá v § 46a Zákona o energetike. f) poučenie o povinnosti prevádzkovateľa sústavy súvisiace so štandardmi kvality vrátane ich vyhodnocovania.“ Povinnosti prevádzkovateľa sústavy súvisiace so štandardmi kvality vrátane ich vyhodnocovania sú obsiahnuté v Zákone o regulácii a Vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 236/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú štandardy kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny. Nie je preto žiaden dôvod na to, aby zmluva o pripojení obsahovala o týchto povinnostiach poučenie. Vyššie uvedené nedôvodné, resp. zbytočné náležitosti zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy navrhujem vypustiť.     11. Úprava prílohy č. 9 - OBCHODNÉ PODMIENKY PRE RÁMCOVÚ DISTRIBUČNÚ ZMLUVU v nadväznosti aj na predchádzajúce navrhované úpravy. I. V písm. A. prílohy č. 9 ods. 2 znie: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy sa na základe uzatvorenej zmluvy s dodávateľom elektriny zaväzuje zabezpečiť prístup do distribučnej sústavy, distribúciu elektriny a ďalšie distribučné služby, služby spojené s prenosom elektriny a ostatné sieťové služby a príslušné služby v zmysle zmluvy do odberných miest dodávateľa pripojených do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústavy (ďalej len „distribučné služby“). Dodávateľ elektriny je povinný uhrádzať prevádzkovateľovi distribučnej sústavy riadne a včas platby za distribučné služby ďalej (ďalej len „platby za distribučné služby“) a ostatné platby podľa osobitných predpisov a rozhodnutí úradu, ktoré je povinný uhrádzať prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vo vzťahu k odberným miestam dodávateľa elektriny pripojeným do distribučnej sústavy prevádzkovateľa distribučnej sústav (ďalej len „ostatné platby“).“. Odôvodnenie: Navrhujeme upresnenie distribučných služieb, platieb za distribučné služby a ostatných platieb. II. V písm. B. prílohy č. 9 ods. 1 znie: „Odberné miesta sú jednoznačne identifikovateľné v rámci procesov definovaných v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy poskytuje zoznam odberných miest dodávateľa elektriny, ktorým je výpis z jeho bilančnej skupiny podľa prílohy č. 9 časti K ods. 9.“ Odôvodnenie: Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má vlastný prevádzkový poriadok, nie vzorový. III. V písm. C. prílohy č. 9 ods. 3 znie: „V prípade prekročenia dohodnutej maximálnej rezervovanej kapacity alebo dohodnutej rezervovanej kapacity v odbernom mieste odberateľa má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo účtovať dodávateľovi za každý takto prekročený kW tarifu za prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity a tarifu za prekročenie rezervovanej kapacity podľa rozhodnutia úradu, ktorým sú určené alebo schválené ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.“. Odôvodnenie: Doplnenie prekročenia maximálnej rezervovanej kapacity. IV. V písm. C. prílohy č. 9 ods. 5 znie: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonáva odpočty určených meradiel odberných miest pre potreby vyúčtovania platieb za dodávku elektriny, platieb za distribučné služby a ostatných platieb, a poskytuje ich dodávateľovi elektriny v súlade s technickou špecifikáciou.“ Odôvodnenie: Navrhujem upresnenie tohto ustanovenia. V. V písm. D. prílohy č. 9 ods. 2 znie: „Ak odberateľ elektriny v bilančnej skupine dodávateľa elektriny podstatne porušuje zmluvu o združenej dodávke elektriny aj po doručení predchádzajúceho písomného upozornenia dodávateľa elektriny, môže dodávateľ elektriny v súlade s technickou špecifikáciou požiadať prevádzkovateľa distribučnej sústavy o prerušenie distribúcie do odberného miesta odberateľa a prevádzkovateľ distribučnej sústavy prerušenie vykoná a potvrdí dodávateľovi elektriny do štyroch pracovných dní po dni, v ktorom bola prijatá požiadavka na prerušenie distribúcie elektriny v prípade odberateľov elektriny v domácnosti a dvoch pracovných dní u ostatných odberateľov elektriny. Ak pominú dôvody na prerušenie distribúcie elektriny do odberného miesta odberateľa, dodávateľ elektriny požiada o obnovenie distribúcie v súlade s technickou špecifikáciou. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy obnoví distribúciu do jedného pracovného dňa od prijatia požiadavky dodávateľa elektriny.“ Odôvodnenie: Navrhujem zosúladenie s § 31 ods. 1 písm. e) bod 11 a § 34 ods. 1 písm. f) zákona o energetike. VI. V písm. E. prílohy č. 9 ods. 1 znie: „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy účtuje platby za distribučné služby a ostatné platby v súlade s rozhodnutiami úradu a príslušnými právnymi predpismi. V prípade zmeny cenníka prevádzkovateľa distribučnej sústavy zašle prevádzkovateľ distribučnej sústavy najmenej 30 dní pred jeho účinnosťou nový cenník dodávateľovi elektriny a zároveň ho uverejní na svojom webovom sídle. Ak medzi nadobudnutím účinnosti rozhodnutia úradu a účinnosťou cenníka schváleného úradom je menej ako 30 dní, považuje sa táto povinnosť za dodržanú, ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy uverejní schválený cenník na svojom webovom sídle najneskôr tri dni po doručení rozhodnutia úradu a informuje o tom dodávateľov elektriny prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo spôsobom upraveným v technickej špecifikácii. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy fakturuje dodávateľovi elektriny nové ceny odo dňa účinnosti zmeny cenníka prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“ Odôvodnenie: Navrhujem upresnenie tohto ustanovenia v nadväznosti na textové skratky „platby za distribučné služby“ a „ostatné služby“ použité v písm. A. prílohy č. 9 ods. 2. VII. V písm. E. prílohy č. 9 ods. 4 znie: „Ak je dodávateľ elektriny v omeškaní s akoukoľvek platbou alebo poruší platobné podmienky podľa týchto obchodných podmienok, prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo zaslať mu upomienku s výzvou na nápravu. Platba za upomienku vo výške 10 eur sa uhrádza dodávateľom elektriny. Ak k náprave nedôjde v lehote uvedenej v upomienke, ktorá nie je kratšia ako sedem dní, je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený odstúpiť od zmluvy a postupovať podľa prílohy č. 9 časti J ods. 3.“. VIII. V písm. E. prílohy č. 9 ods. 9 znie: „Mesačná agregovaná vyúčtovacia faktúra (ďalej len "mesačná faktúra") obsahuje vyúčtovanie platieb za distribučné služby a ostatných platieb za odberné miesto a) s mesačným odpočtovým cyklom na základe riadneho odpočtu určených meradiel, b) s ročným odpočtovým cyklom, ktorá obsahuje platby za opakované dodanie služieb pre odberné miesto, ktoré v príslušnom mesiaci nemali riadny odpočet, c) s ročným odpočtovým cyklom, ktoré mali v príslušnom mesiaci riadny odpočet určeného meradla, pričom predmetom vyúčtovania je rozdiel medzi uhradenými platbami za opakované dodanie služieb a celkovou vyúčtovanou čiastkou za dané obdobie. Odôvodnenie: Navrhujem upresnenie tohto ustanovenia v nadväznosti na textové skratky „platby za distribučné služby“ a „ostatné služby“ použité v písm. A. prílohy č. 9 ods. 2. Zároveň navrhujeme upresnenie, keďže na základe zmluvy sa poskytujú služby a nie tovar. IX. V písm. E. prílohy č. 9 ods. 10 znie „Mesačná faktúra obsahuje rozdelenie podľa jednotlivých taríf, pričom v každej tarife sú uvedené všetky položky distribučných služieb, vrátane systémových služieb, prevádzkovania systému, množstvo za celú tarifu, merná jednotka, jednotková cena a celková fakturovaná suma.“ Odôvodnenie: Navrhujeme z textu odstrániť text „vrátane systémových služieb, prevádzkovania systému“. Tarifu za systémové služby a tarifu za prevádzkovanie systému od 1.1.2014 fakturuje dodávateľovi OKTE, a.s.. Opravné faktúry v ZSD, a.s. sa spravidla vystavujú: pre podnikateľov 4 roky dozadu a pre domácnosti 3 roky dozadu a teda je málo pravdepodobné, že v agregovanej faktúre by boli zahrnuté tieto položky. X. V písm. E. prílohy č. 9 ods. 13 znie: „Úhrada platieb za distribučné služby a ostatných platieb sa môže vykonávať aj formou platenia preddavkov podľa písmena F týchto obchodných podmienok a na základe následne vystavenej vyúčtovacej faktúry, v ktorej budú odpočítané uhradené preddavky.“ Odôvodnenie: Navrhujem upresnenie tohto ustanovenia v nadväznosti na textové skratky „platby za distribučné služby“ a „ostatné služby“ použité v písm. A. prílohy č. 9 ods. 2. XI. Písm. F. v prílohe č. 9 znie: „(1) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo uskutočňovať hodnotenie užívateľa sústavy a zaraďovať ho do hodnotiacich skupín (ďalej len „hodnotenie rizika“). Ak sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy rozhodne uskutočňovať hodnotenie rizika, uskutočňuje ho v prípade každého dodávateľa elektriny, ktorý ho požiada o uzatvorenie zmluvy, a to transparentne a nediskriminačne. Výsledkom hodnotenia rizika je zaradenie dodávateľa elektriny do jednej zo skupín A až D, pričom pre každú z týchto skupín sú určené osobitné platobné podmienky, ktoré sa aplikujú na právny vzťah založený zmluvou. (2) Hodnotenie rizika a jeho zaradenie do jednej zo skupín A až D uskutočňuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy a) pri uzatvorení zmluvy na základe údajov zo žiadosti o uzatvorenie zmluvy, vlastných údajov a informácií verejne dostupných a relevantných pre hodnotenie kreditného rizika (napríklad register účtovných závierok, registre dlžníkov a pod.), b) pri významnej zmene vstupných podmienok pre hodnotenie rizika (napríklad zvýšenie množstva distribúcie elektriny o viac ako 10% alebo omeškanie dodávateľa s plnením platobných povinností vyplývajúcich zo zmluvy), c) v prípade zmien právnych predpisov, ktoré môžu mať vplyv na hodnotenie rizika. (3) Pri uzatvorení zmluvy oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy dodávateľovi elektriny hodnotenie rizika, ktoré platí od dňa účinnosti zmluvy, do piatich pracovných dní od predloženia kompletnej žiadosti dodávateľa elektriny o uzatvorenie zmluvy. V prípade významnej zmeny vstupných údajov hodnotenia rizika a v prípade zmien právnych predpisov, ktoré môžu mať vplyv na hodnotenie rizika je výsledok hodnotenia rizika účinný od mesiaca nasledujúceho po doručení oznámenia o výsledku hodnotenia rizika, a prevádzkovateľ distribučnej sústavy ho oznámi dodávateľovi elektriny najneskôr 6 kalendárnych dní pred jeho účinnosťou. (4) Ak dodávateľ elektriny nesúhlasí s hodnotením rizika uskutočneným prevádzkovateľom distribučnej sústavy, môže podať námietky prevádzkovateľovi distribučnej sústavy do troch pracovných dní odo dňa oznámenia hodnotenia rizika. Podanie námietky nemá odkladný účinok. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy preverí oprávnenosť námietky. V prípade oprávnenosti námietky prevádzkovateľ distribučnej sústavy upraví hodnotenie rizika s účinnosťou tri pracovné dni od doručenia námietky. (5) Ak dodávateľ elektriny nesúhlasí s posúdením námietky prevádzkovateľom distribučnej sústavy, má právo požiadať úrad o preskúmanie posúdenia námietky prevádzkovateľom distribučnej sústavy. (6) Dodávateľ elektriny môže jedenkrát za tri mesiace požiadať prevádzkovateľa distribučnej sústavy o zmenu hodnotenia rizika. Žiadosť o zmenu hodnotenia rizika je dodávateľ elektriny povinný odôvodniť a dôvodnosť žiadosti o zmenu hodnotenia rizika preukázať. Prevádzkovateľ distribučnej sústav sa k žiadosti o zmenu hodnotenia rizika vyjadrí do 5 pracovných dní od doručenia žiadosti o zmenu hodnotenia rizika. Ak je žiadosť o zmenu hodnotenia rizika dôvodná, prevádzkovateľ distribučnej sústavy spolu s vyjadrením k žiadosti o zmenu hodnotenia rizika oznámi dodávateľovi elektriny nové hodnotenie rizika, ktoré platí od mesiaca nasledujúceho po doručení oznámenia nového hodnotenia rizika dodávateľovi elektriny.“ (7) Hodnotenie rizika platí do ukončenia platnosti zmluvy, ak počas jej platnosti nedôjde k významnej zmene vstupných údajov hodnotenia rizika.“ (8) Jednotlivé skupiny A až D sú rozdelené takto: a) Skupina A: Do skupiny A je zaradený dodávateľ elektriny s kladným vlastným imaním, bez záväzkov po lehote splatnosti voči subjektom verejnej správy, s dobrou platobnou schopnosťou voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy - bez platieb za distribučné služby meškajúcich v priemere viac ako 3 dni počas predchádzajúcich 12 mesiacov. Dodávateľ elektriny uhrádza prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vyučovaciu faktúru platieb za distribučné služby a ostatných platieb vystavenú prevádzkovateľom distribučnej sústavy v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom boli distribučné služby poskytnuté, ktorej splatnosť je 15. deň mesiaca a poskytne prevádzkovateľovi distribučnej sústavy primeranú zábezpeku vo výške predpokladaných platieb za distribučné služby a ostatných platieb za obdobie jeden a pol kalendárneho mesiaca. b) Skupina B: Do skupiny B je zaradený dodávateľ elektriny s dobrou platobnou schopnosťou, bez platieb za distribučné služby meškajúcich v priemere viac ako 3 dni počas predchádzajúcich 12 mesiacov. Dodávateľ elektriny uhrádza prevádzkovateľovi distribučnej sústavy 60% predpokladanej platby za distribučné služby a ostatné platby za príslušným mesiac v 15. deň mesiaca a vyúčtovaciu faktúru platieb za distribučné služby a ostatných platieb v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom boli distribučné služby poskytnuté, ktorej splatnosť je 15. deň mesiaca. c) Skupina C: Do skupiny C je zaradený nový dodávateľ elektriny alebo dodávateľ elektriny so zhoršenou platobnou schopnosťou, s platbami za distribučné služby meškajúcimi v priemere viac ako 3 dni počas predchádzajúcich 12 mesiacov. Dodávateľ elektriny uhrádza 80% predpokladanej mesačnej platby za distribučné služby a ostatné platby za príslušný mesiac v 15. deň mesiaca, 20% predpokladanej mesačnej platby za distribučné služby a ostatné platby za príslušný mesiac v 25. deň mesiaca a vyúčtovaciu faktúru platieb za distribučné služby a ostatných platieb v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom boli distribučné služby poskytnuté, ktorej splatnosť je 15. deň mesiaca a zároveň poskytnú prevádzkovateľovi distribučnej sústavy primeranú zábezpeku vo výške predpokladaných platieb za distribučné služby a ostatných platieb za obdobie jeden a pol kalendárneho mesiaca. d) Skupina D: Do skupiny D je zaradený dodávateľ elektriny: 1. ktorého vlastné imanie je záporné, 2. ktorý je evidovaný v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, bankou, zoznamoch exekúcií, alebo v iných verejne dostupných zoznamoch a registroch, z ktorých vyplýva neplnenie peňažných záväzkov dodávateľa elektriny (ďalej len „registre“), 3. ktorý neuhradí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy platby za distribučné služby a ostatné platby ani v lehote 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, 4. ktorý má zhoršenú platobnú schopnosť, s platbami za distribučné služby a ostatnými platbami meškajúcimi v priemere viac ako 10 dni počas predchádzajúcich 12 mesiacov, 5. na ktorého majetok bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, na ktorého bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo sa začala likvidácia dodávateľa elektriny, 6. ktorý má majetkovú účasť v právnickej osobe, ktorá je dlžníkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy, 7. ktorý je v postavení ovládanej alebo ovládajúcej osoby v zmysle § 66a Obchodného zákonníka vo vzťahu k dlžníkovi prevádzkovateľa distribučnej sústavy, 8. ktorý je personálne prepojený s dlžníkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a to takým spôsobom, že v orgánoch dlžníka prevádzkovateľa distribučnej sústavy a orgánoch dodávateľa elektriny sa nachádza aspoň jedna spoločná fyzická osoba alebo sa v orgánoch dodávateľa elektriny nachádza aspoň jedna osoba v postavení blízkych osôb ku ktorémukoľvek z členov orgánov dlžníka prevádzkovateľa distribučnej sústavy, 9. ktorý bol podľa poslednej zostavenej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosťou v kríze podľa Obchodného zákonníka a na výzvu prevádzkovateľa distribučnej sústavy dostatočne nepreukázal, že dôvody na takúto krízu už pominuli, 10. ktorý nedoručil prevádzkovateľovi distribučnej sústavy doklady podľa odseku 10. Dodávateľ elektriny uhrádza platby za distribučné služby a ostatné platby podľa písmena c) a zároveň je povinný zložiť primeranú zábezpeku vo výške predpokladaných platieb za distribučné služby a ostatných platieb za obdobie troch kalendárnych mesiacov. (9) Za primeranú zábezpeku sa považuje: a) Zloženie hotovosti na účet prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo vinkulovaný vklad v banke v prospech prevádzkovateľa distribučnej sústavy, b) Banková záruka vystavená od banky s priznaným dlhodobým ratingom minimálne na úrovni BBB+ (Standard & Poor´s), BBB+ (Fitch), alebo Baa1 (Moody´s), c) Ručiteľské vyhlásenie od spoločnosti s priznaným dlhodobým ratingom minimálne na úrovni BBB+ (Standard & Poor´s), BBB+ (Fitch), alebo Baa1 (Moody´s). (10) Pre účely hodnotenia rizika je dodávateľ elektriny povinný v lehote 14 kalendárnych dní od doručenia výzvy prevádzkovateľa distribučnej sústavy kedykoľvek počas platnosti zmluvy poskytnúť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nasledujúce doklady: a) výkaz ziskov a strát za požadované účtovné obdobie, b) súvahu za požadované účtovné obdobie a c) poznámky k účtovnej závierke za požadované účtovné obdobie. Odôvodnenie: Na základe doterajšej praxe a získaných skúseností navrhujeme precizovať doterajšie ustanovenia. XII. V písm. J. prílohy č. 9 ods. 3 znie: „(3) Ak je dodávateľ elektriny v omeškaní s úhradou akejkoľvek platby podľa zmluvy a napriek písomnej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy toto omeškanie neodstráni do 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy prevádzkovateľa distribučnej sústavy, alebo ak dodávateľ elektriny poruší platobné podmienky a k náprave nedôjde ani do 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom účinky odstúpenia nastanú uplynutím 10 kalendárnych dní od doručenia odstúpenia. Za doručenie výzvy a za doručenie odstúpenia dodávateľovi elektriny sa považuje doručenie kópie výzvy a doručenie kópie odstúpenia elektronicky (emailom) alebo faxom. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný následne vždy odoslať aj originál výzvy a originál odstúpenia písomne. Výzva a odstúpenie sa považujú za doručené elektronicky (emailom) alebo faxom, ak boli zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy preukázateľne odoslané na adresu alebo číslo, ktoré mu na tento účel uviedol dodávateľ elektriny. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný odstúpenie od zmluvy odvolať, ak dodávateľ elektriny uhradí všetky svoje záväzky alebo odstráni porušenie platobných podmienok skôr, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy odošle príslušnému dodávateľovi poslednej inštancie, dotknutým odberateľom elektriny, organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a úradu informáciu o začatí dodávky poslednej inštancie. Na odvolanie odstúpenia od zmluvy nie je potrebný súhlas dodávateľa elektriny. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný odstúpenie od zmluvy odvolať iba v prípade prvého odstúpenia od zmluvy v príslušnom kalendárnom roku.“ Odôvodnenie: Štandardným nástrojom je v obchodných záväzkových vzťahoch, medzi ktoré patrí aj obchodný záväzkový vzťah založený rámcovou distribučnou zmluvou pri neplnení povinností (napr. platobných) odstúpenie od zmluvy a nie je výpoveď. Súhlasíme so zachovaní možnosti zvrátenia zániku zmluvy zavedením inštitútu odvolania odstúpenia od zmluvy (pôvodne späťvzatie výpovede), avšak s povinnosťou jeho aplikácie najviac 1 krát v priebehu kalendárneho roka. Cieľom je nepodporovať tzv. notorických neplatičov. XIII. V písm. J. prílohy č. 9 ods. 4 znie: „(4) Dodávateľ elektriny má právo z dôvodov uvedených zmluve alebo z dôvodov podľa osobitných predpisov26) od zmluvy odstúpiť, pričom účinky odstúpenia nastanú uplynutím 10 kalendárnych dní od doručenia odstúpenia.“ Odôvodnenie: Štandardným nástrojom je v obchodných záväzkových vzťahoch medzi ktoré patrí aj obchodný záväzkový vzťah založený rámcovou distribučnou zmluvou pri neplnení povinností (napr. platobných) odstúpenie od zmluvy a nie je výpoveď.     12. Úprava prílohy č. 13 (Technická špecifikácia) – úprava dotknutých subjektov na širší pojem a síce účastníkov trhu s elektrinou. Príloha č. 13 k vyhláške č. 24/2013Z. z. TECHNICKÁ ŠPECIFIKÁCIA Prílohu č. 13 upraviť nasledovne: (1) Technická špecifikácia je harmonizovaný dokument vytvorený za účelom harmonizovanej komunikácie medzi prevádzkovateľmi regionálnej distribučnej sústavy a účastníkmi trhu s elektrinou dodávateľmi elektriny. Technická špecifikácia je platná a záväzná pre všetkých účastníkov trhu prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav. (2) Technická špecifikácia popisuje priebeh a následnosť procesov pri výmene údajov a dátové toky. Povinnosti a zodpovednosti účastníkov trhu v procese výmeny údajov a časový harmonogram pre výmenu údajov sú definované v súlade s prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy a osobitnými predpismi. (3) Technická špecifikácia upravuje a) komunikáciu účastníkov trhu s elektrinou dodávateľov elektriny a prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, b) popis jednotlivých procesov prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav a procesných krokov, c) dátové formáty a špecifikáciu jednotlivých typov správ a ich obsahu v súlade so štandardami pre komunikáciu, d) pravidlá elektronickej komunikácie, e) popis bezpečnosti komunikácie. (4) V technickej špecifikácii sú definované a popísané jednotné a zhodné pravidlá komunikácie a výmeny dát pre nasledujúce procesy prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, a to najmä a) hlavné procesy 1. proces zmeny dodávateľa a bilančnej skupiny, 2. proces prepisu v rámci bilančnej skupiny, 3. proces zmeny odberateľa so zmenou bilančnej skupiny, 4. proces nového prihlásenia, 5. proces ukončenia distribúcie. b) zmeny zmluvných kmeňových údajov zo strany dodávateľa alebo prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy 1. proces zmeny technických parametrov odberného miesta, 2. proces zmeny obchodných parametrov. c) služby prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy zahŕňajú všetky služby, ktoré prevádzkovateľ poskytuje podľa cenníka a zoznamu poskytovaných služieb, a to najmä 1. prerušenie distribúcie elektriny, 2. obnovu distribúcie elektriny, 3. nahláseného stavu (kontrolný odpočet) - faktúra mimo cyklu, 4. nahláseného stavu (kontrolný odpočet) - rozdelená faktúra, 5. odhad (dopočet stavu) (kontrolný odpočet) - faktúra mimo cyklu, 6. odhad (dopočet stavu) (kontrolný odpočet) - rozdelená faktúra, 7. fyzický odpočet (kontrolný odpočet) - faktúra mimo cyklu, 8. fyzický odpočet (kontrolný odpočet) - rozdelená faktúra, 9. požiadavka na zaplombovanie/odplombovanie, 10. kontrola merania, 11. výmena merania, 12. historické dáta. d) procesy iniciované prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy 1. prerušenie alebo ukončenie distribúcie zo strany prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, 2. proces zmeny kmeňových dát, adresných údajov pripojeného objektu alebo merania. e) fakturačné procesy 1. proces reklamácie, 2. proces fakturácie. (5) Základné pravidlá pre proces, diagram procesu a technická špecifikácia, ktoré sa týkajú vzájomnej komunikácie medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a účastníkmi trhu s elektrinou dodávateľom elektriny sú pre všetkých prevádzkovateľov regionálnej distribučnej sústavy a účastníkov trhu s elektrinou jednotné a záväzné. (6) Súčasťou technickej špecifikácie sú najmä 1. implementačné príručky jednotlivých typov správ, 2. príslušné číselníky. (7) Technická špecifikácia sa vykonáva podľa týchto princípov komunikácie: a) každá prijatá správa obsahuje údaje len pre jedno odberné miesto identifikované EIC kódom, b) za každú doručenú správu odosiela prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy do jednej hodiny automatickú odpoveď, ktorá potvrdzuje doručenie správy; ak do jednej hodiny žiadateľ o zmenu nedostane potvrdenie o doručení od prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy podľa technickej špecifikácie, správa sa považuje za nedoručenú, c) obsah, štruktúra a požadované formáty vkladaných údajov sú jednotné a záväzné pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, d) prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy odpovedá na komunikáciu v rovnakej forme a formáte súboru, v akej mu bola doručená žiadosť, ak sa obe strany nedohodnú inak, e) ak sa vyskytne chyba v elektronickej komunikácii medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a účastníkom trhu s elektrinou dodávateľom elektriny, identifikuje sa, či príčina chyby je na strane odosielateľa alebo prijímateľa, pričom osoba, ktorá nepostupovala podľa technickej špecifikácie, chybu odstráni a zosúladí s technickou špecifikáciou; týmto nie dotknutá jej zodpovednosť za prípadné škody, f) prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy a účastník trhu s elektrinou dodávateľ elektriny môžu zamietnuť komunikáciu, ktorá nie je v súlade s technickou špecifikáciou, g) ak sa v procese vyžaduje doručenie dokumentov v písomnej forme, prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy môže akceptovať okrem doručenia dokumentov v písomnej forme, aj ich doručenie v elektronickej podobe. Odôvodnenie: Zosúladenie § 7 PT s prílohou č.13 PT. Technická špecifikácia má umožniť zadefinovať podmienky výmeny dát aj pre výrobcov a odberateľov elektriny nie len pre dodávateľov elektriny. Procesy a ponúkané služby prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav sa môžu meniť. Z tohto dôvodu navrhujem bod procesov a služieb zadefinovať tak, aby procesy a ponuka služieb nebola obmedzená striktne podľa tohoto bodu PT. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Spoločnosť si dovoľuje uviesť nasledovnú pripomienku k Predbežnej informácii evidovanej pod číslom PI/2021/74 Návrh vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov, v nasledovnom rozsahu: 1. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba úpravy uplatňovania tarify za prevádzkovanie systému (TPS) a vyňatia tejto povinnosti pre výrobcu elektriny podnikajúceho v oblasti energetiky, ktorý elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov sám vyrobí a spotrebuje v ostrovnej prevádzke, ktorá je nezávislá, izolovaná, a nie je pripojená do nadradenej sústavy (nevyužíva sústavu). V súčasti ho k povinnosti úhrady zaväzuje ust. § 31 ods. 17 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z.z. 2. Výrobca elektrickej energie v ostrovnej prevádzke v priemyselných areáloch, v ktorých je výrobca zároveň aj jediným odberateľom (výlučne pripojeným do miestnej distribučnej sústavy) by podľa nášho názoru nemal byť zaviazaný na úhradu TPS, a to vzhľadom na charakter tarify TPS a jej zložky. Uvedený stav spôsobuje rozporuplnosť uplatnenia tarify TPS na takého výrobcu elektrickej energie, ktorý nezaťažuje nadradenú sústavu, elektrickú energiu do tejto sústavy nedodáva, ani z nej elektrickú energiu neodoberá a zároveň s takto vyrobenou elektrinou neobchoduje. 3. Za súčasných podmienok, nastavenia vzorca na výpočet doplatku a nastavenia poplatkovej povinnosti TPS, sa vplyvom zvyšujúcich cien elektrickej energie výrobcovia elektrickej energie v ostrovných prevádzkach dostávajú do absurdnej situácie, v ktorej platby za TPS sú vyššie ako doplatok z dotačnej schémy podpory výroby elektriny OZE a KVET, čím sa uvedený výrobcovia elektriny dostávajú do straty. 4. Zároveň je dôležité posúdiť aj špecifickosť fungovania niektorých ostrovných prevádzok, ktorých podmienky odberu elektrickej energie nie sú predikovateľné a ich odber nie je predvídateľný v čase. Pre vymedzené prevádzky je podnikanie v schéme ostrovnej prevádzky jediné rentabilné riešenie, pri ktorom nezaťažujú nadradenú sieť nežiaducimi výkyvmi a zároveň vedia samoregulovať potrebu elektrickej energie v čase a podmienkach v ňom platných. V prípade, ak sa na dané prevádzky bude uplatňovať súčasná právna úprava, nebudú motivované podnikať v danom podnikateľskom prostredí, čo bude mať za dôsledok nekonkurencieschopnosť v rámci európskeho trhu. 5. V prípade vyňatia povinnosti úhrady tarify TPS na výrobcov elektriny podnikajúcich v energetike vo vyššie charakterizovaných ostrovných prevádzkach v priemyselných areáloch sa podporí decentralizovaná a integrovaná výroba elektrickej energie, čo v konečnom dôsledku zvýši záujem podnikateľských subjektov o výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí budú produkovať a spotrebúvať vlastnú „zelenú“ elektrickú energie bez zaťažovania nadradenej sústavy. Takýto trend spôsobí zníženie koncovej ceny energie pre takýto spôsob výroby elektriny OZE a KVET, a teda vyšší záujem o uvedené prevádzky, tým pádom aj vyššiu využiteľnosť obnoviteľných zdrojov a zníženú produkciu CO2, k čomu celá podpora obnoviteľných zdrojov speje. Uvedené je zároveň v súlade s vytýčeným cieľom EÚ dosahovať určené podiely výroby energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe elektrickej energie a s tým súvisiace zníženie emisií. 6. V zmysle vyššie uvedeného navrhujeme takú úpravu vyhlášky URSO č. 24/2013 Z.z., ktorá určí, že na výrobu a spotrebu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov bez využitia nadradenej sústavy sa neuplatní tarifa TPS a subjekty podnikajúce energetike v ostrovnej prevádzke, ktoré spadajú do vyššie uvedenej kategórie nebudú povinné platiť TPS. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Podnet: Navrhujem pri novelizácii vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. v § 31 ods. 17 odstrániť celý text „Ak zariadenie na výrobu elektriny výrobcu elektriny okrem výrobcu elektriny z malého zdroja, ktorý nepodniká v energetike, nie je pripojené do sústavy, výrobca elektriny uhrádza platbu na základe tarify za prevádzkovanie systému organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou.“ Odôvodnenie: Zdroju, ktorý je fyzicky, alebo galvanicky oddelený od regionálnej distribučnej sústavy, OKTE neposkytuje žiadne služby, a preto nemôže uhrádzať platbu tarifu za prevádzkovanie systému nakoľko ide o neoprávnenú a nezákonnú požiadavku. Požiadavku na platbu TPS považujem za bezdôvodné obohatenie, nakoľko za tento poplatok zo strany OKTE, a.s. nie je poskytnutá žiadna služba alebo plnenie, čiže ide o neoprávnené obohatenie, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Teplárenskému zdroju pracujúcemu v ostrovnom režime, bez pripojenia na regionálnu distribučnú sústavu, vznikajú platbou za TPS nové oprávnené náklady na výrobu tepla a tieto je povinný započítať do ceny tepla pre svojich odberateľov, ktorými sú i domácnosti. Zvyšujú sa i prevádzkové náklady firiem, ktoré majú zdroje nepripojené do distribučných sústav. Odoslaná Detail