| APZ (Asociácia priemyselných zväzov) | Ministerstvo financií SR predložilo do pripomienkového konania predbežnú informáciu o vecnom zámere prípravy návrhu Zákona o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov. Predkladateľ návrhu zákona chce zaviesť úplne novú zákonnú povinnosť vystavovať faktúru pre všetkých podnikateľov a to úplne z každej obchodnej transakcie a z nej zasielať vopred údaje finančnej správe a to od dodávateľa a zároveň i od odberateľa. Upozorňujeme na to, že ide o výrazný zásah do výkonu podnikateľskej činnosti, na ktorý by mal byť relevantný dôvod. Žiadny takýto relevantný dôvod sa však v predbežnej informácií neuvádza. Podľa predkladateľa je totiž jediným zámerom návrhu zákona zabezpečiť pre finančnú správu získanie informácií o deklarovaných plneniach, ku ktorým sa vyhotovuje faktúra a to v reálnom čase. Namietame, osobitne v súčasnosti kedy zamestnávatelia a podnikatelia s obrovským nasadením bojujú o udržanie každého pracovného miesta, aby vláda zavádzala úplné nové povinnosti len preto, lebo chce mať viac informácií. V súčasnej dobe ohrozenia ekonomickej činnosti takmer každého podnikateľa odporúčame predkladateľovi zamerať sa na pomoc a podporu zamestnávateľom a podnikateľskému prostrediu tak, aby dokázali udržať zamestnanosť a pokračovanie vo svojej podnikateľskej činnosti. Okrem uvedeného namietame, že takýto návrh je úplne v rozpore s Programovým vyhlásením vlády o znižovaní byrokracie. Namietame, že predložený návrh neuvádza žiadnu pridanú hodnotu pre podnikateľov. Návrh zákona neprimerane zasahuje do zmluvnej voľnosti subjektov a neberie do úvahy komplexnosť obchodných a ekonomických vzťahov, pri ktorých je plnenie predpokladaných povinností podľa vecného návrhu zákona nereálne. Vecný návrh zákona je veľmi všeobecný, nejednoznačný a podľa nášho názoru neaplikovateľný vo veľkej časti obchodných operácií. Vzhľadom na naše skúsenosti s IT systémami štátnej správy máme vážnu a odôvodnenú obavu, že návrh zákona môže nielen výrazne sťažiť podnikanie na Slovensku, ale ho i vážne ohroziť a nakoniec i spôsobiť veľké škody. Návrh zákona bude znamenať obrovskú administratívnu záťaž a taktiež veľmi vysoké finančné náklady na strane podnikateľov pri implementácií IT systémov, ako i plnení povinností ktoré sú v zásadnom nepomere voči jedinému zámeru návrhu zákona a to, že štát chce mať viac informácií. V súčasnej dobe sú podnikatelia zo strany štátu pod úplným drobnohľadom a opakovane a duplicitne poskytujú štátu informácie o svojej činnosti. Preto zavádzanie nových povinnosti považujeme za neodôvodnené a neefektívne. Na základe vyššie uvedených skutočností odmietame vecný návrh zákona a žiadame jeho stiahnutie z pripomienkového konania. Taktiež žiadame o konzultácie k vecnému zámeru návrhu zákona. | Odoslaná | Detail |
| Klub 500 (Klub 500) | Pripomienky k predbežnej informácii k návrhu zákona o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov (ďalej len „predbežná informácia k návrhu zákona“) Zámerom návrhu zákona je zaviesť všetkým podnikateľským subjektom povinnosť vyhotovovať v stanovenej lehote faktúru z každej obchodnej transakcie, pri ktorej neplatí povinnosť evidovať tržbu pokladnicou e-kasa klient. Súčasne sa predpokladá zavedenie povinnosti zaslať pred vyhotovením konečnej verzie faktúry vybrané fakturačné údaje finančnej správe a rovnakú povinnosť plánuje zaviesť k prijatým faktúram. Vítame a podporujeme ambíciu Ministerstva financií SR v boji proti daňovým únikom a snahe znižovať medzery vo výbere daní. Zastávame však názor, že bez poznania legislatívneho znenia návrhu zákona nie je možné sa v tejto chvíli konkrétnejšie vyjadriť k samotnému navrhovanému inštitútu zasielania údajov finančnej správy z faktúr daňových subjektov. Naopak, zverejnená predbežná informácia v nás vyvoláva mnoho otázok týkajúcich sa systému fungovania tohto inštitútu či subjektov, na ktoré by sa táto právna úprava mala vzťahovala. Nakoľko sa jedná o výraznú zmenu v doterajšom fungovaní vystavovania faktúr a zásah do aktuálne platných povinností podnikateľov, vyjadrujeme svoj záujem zúčastniť sa konzultácií k pripravovanému právnemu predpisu a prispieť tak našimi praktickými skúsenosťami k nastaveniu legislatívnej úpravy, ktorá by bola efektívna, nezvyšovala by administratívnu záťaž podnikateľských subjektov a dosiahli by sa ňou ciele stanovené v programovom vyhlásení vlády. Podľa nášho názoru by navrhovaná právna úprava v rozsahu informácií, ktoré máme o nej aktuálne k dispozícii v podobe predbežnej informácie, zvyšovala administratívnu záťaž a náklady daňových subjektov. Klub 500 si dovoľuje uviesť niekoľko konkrétnych návrhov: 1. Uvítali by sme a predpokladáme, že zámerom navrhovateľa je aj zrušenie kontrolného výkazu ako nadmerného administratívneho zaťaženia a zavedenie zjednodušenej formy zasielania požadovaných údajov z faktúr. 2. Pri tvorbe návrhu zákona máme za to, že je nutné zaviesť jednotný formát faktúry aby sa pri elektronickej komunikácii, medzi podnikateľmi navzájom, ako aj s finančnou správou, dali údaje jednoducho aplikovať do jednotlivých softvérov. Táto úloha by mala predchádzať zavedeniu povinnosti zasielania faktúr. 3. Z predloženého zámeru sa dá predpokladať, že komunikácia bude prebiehať zo strany podnikateľov na finančnú správu pod kontrolou a máme za to, že takéto riešenie by malo spĺňať nasledovné bezpečnostné atribúty: • pripojenie cez pevnú VPN ( virtuálna privátna sieť ) • modul sa následne pripojí k web službám (v e-schránkach je to slovensko.sk) • zabezpečenie komunikácie šifrovaním cez SSL • kontrola platnosti a validity certifikátu technického účtu Dovoľujeme si tiež uviesť, Slovenská legislatíva (napr. zákon o DPH, zákon o účtovníctve) v súčasnosti upravuje povinnosti podnikateľských subjektov pri vyhotovovaní faktúr (náležitosti, lehoty a pod.) za dodávky tovarov a služieb ako aj príslušné sankcie za neplnenie týchto povinností. Zavedenie novej povinnosti pre všetky podnikateľské subjekty reportovať finančnej správe údaje zo všetkých vyhotovovaných a prijatých faktúr (okrem obchodných transakcií, pri ktorých je povinnosť evidovať tržbu pokladnicou e-kasa klient) by podľa nášho znamenalo len ďalšiu administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty pôsobiace na Slovensku, pričom uvedené vnímame ako rozpor s programovým vyhlásením vlády. Zároveň, v zmysle predbežnej informácie k návrhu zákona by si podnikateľské subjekty mali reportovaciu povinnosť plniť prostredníctvom nimi používaného účtovného softvéru, ktorého súčasťou bude aj komunikačný komponent certifikovaný finančnou správou, alebo bezplatnou štátnou online aplikáciou. Zavedenie nového komponentu do existujúceho účtovného softvéru podnikateľského subjektu bude spojené s dodatočnými nákladmi na jeho vývoj a implementáciu. Povinnosť reportovania prostredníctvom novej bezplatnej štátnej online aplikácie môže viesť k potrebe zvýšenia počtu administratívnych zamestnancov, čo rovnako povedie k zvýšeniu nákladov podnikateľov (napr. mzdové náklady, náklady na zaškoľovanie a pod.). Taktiež si dovoľujeme upozorniť predkladateľa, že finančné prostriedky, ktoré si úpravy softvérov budú vyžadovať si netrúfame odhadnúť, pretože to sú nielen účtovné softvéry, ale aj zvýšenie objemu prenášaných dát, zabezpečenie a pod., čo v dnešnej kritickej ekonomickej situácii bude pre mnohých podnikateľov nerealizovateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti by sme uvítali, ak by v rámci konzultácií prebehla konštruktívna diskusia o možnostiach a alternatívach riešenia zasielania údajov finančnej správe, nakoľko nastavenie správnej a efektívnej formy zasielania považujeme za kľúčové. Tak ako sme komunikovali prostredníctvom ministerstva hospodárstva SR, Klub 500 má záujem zúčastniť sa na konzultáciách k pripravovanému zákonu o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov. V Bratislave, dňa 25.01.2021 | Odoslaná | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Naše pripomienky sme vypracovali v zmysle zverejnenej predbežnej informácie a zverejnenej štúdie IS EFA z decembra 2020. V štúdii je uvedených viacero odporujúcich si informácií. Ide napríklad o skutočnosť, že pri preferovanej variante A2 je uvedené, že bude eliminovaný kontrolný výkaz k DPH (ďalej len „KV DPH“), avšak v ďalšom texte je uvádzané, že KV DPH sa ponechá a subjekt bude schopný skontrolovať si údaje zo systému IS EFA tak, aby vedel zostaviť KV DPH. Preto rozumieme, že benefit pre podnikateľské subjekty, že bude zrušená administratívna záťaž nevznikne, pretože povinnosť zasielania kontrolných výkazov DPH bude aj po zavedení systému IS EFA v slovenskej legislatíve ponechaná. V štúdii je uvádzané, že vzniknú viaceré výhody – ide napríklad o ušetrenie času na tlač alebo poštovné pri zasielaní faktúr, avšak tieto výhody bude môcť využiť výlučne Government, resp. Business, ktorý dodáva tovary alebo služby pre Government. Na podnikateľský segment nebude zavedenie IS EFA prinášať výhody vzhľadom na skutočnosť, že doručovanie faktúr svojim obchodným partnerom bude vykonávať podnikateľský subjekt tak, ako do zavedenia IS EFA - a to poštou, emailom, osobne (vo svojej réžii). (Zásadná pripomienka) V štúdii absolútne absentujú finančné a časové nároky na segment Business, ktorý bude povinný zasielať vybrané údaje z faktúr na finančnú správu. Je zrejmé, že proces vyhotovenia faktúry, ktorá bude „registrovaná“ v IS EFA bude pre Business zdĺhavejší, čo pravdepodobnejšie spôsobí zvýšenú potrebu pracovnej sily. Zároveň budú vznikať významné náklady napríklad na zmenu informačných systémov, na internetové pripojenie a na technické vybavenie, z ktorého sa bude vykonávať registrácia faktúr v IS EFA. Porozumeli sme, že systém IS EFA je pre B2G alebo G2G povinný vzhľadom na povinnú úniovú legislatívu. (Zásadná pripomienka) Avšak administratívne a finančné zaťaženie podnikateľov v čase bezprostredne po pandémii COVID-19, resp. počas nej, považujeme za nevhodné. Preto navrhujeme, aby systém IS EFA bol zavedený pre vzťahy pre Government, avšak aplikácia na podnikateľské prostredie by mala byť posunutá po významnom zlepšení kondície podnikateľského prostredia po pandémii. Je zrejmé, že niektorí drobní podnikatelia, ktorí pre svoju prácu nevyužívajú internet, nemajú dostatočnú počítačovú gramotnosť a svoje faktúry, resp. účtovné doklady vyhotovujú „v ruke na tlačive z papiernictva“ alebo v Exceli budú mať významne zvýšené náklady aj vzhľadom na skutočnosť, že tieto osoby spravidla komunikujú s účtovníčkou raz ročne a to pred podaním daňového priznania k dani z príjmov, čo po zavedení systému eFaktúra nebude možné. Aplikácia na odoslanie údajov z takto ručne vyhotovenej faktúry potom vôbec nebude reflektovať jeden z cieľov, ktorým je zníženie chybovosti faktúr, čo môže mať za následok riziká aj na strane prijímateľov týchto faktúr (napríklad priemyselné podniky). Odporúčame zvážiť tieto okolnosti pri zavedení tejto povinnosti. Je nevyhnutné, aby bola v pripravovanom zákone zohľadnená doba, do ktorej je podnikateľ oprávnený faktúru „zaregistrovať“ v IS EFA, nakoľko je pravdepodobné, že podnikateľ nemusí mať na mieste, kde faktúru vyhotovuje, ani technické vybavenie ani prístup na internet. Poukazujeme aj na paralelu, že aj v legislatíve eKasy je definovaná možnosť zasielania dokladov v čase pripojenia podnikateľa na internet. Upozorňujeme na možné riziká vzťahujúce sa na faktúry vyhotovované formou tzv. splátkového kalendára napríklad pri prenájmoch alebo leasingoch, ktoré sú vyhotovené na začiatku obdobia prenájmu na niekoľko mesiacov, resp. rokov vopred. Odporúčame, aby boli dopracované výnimky z „registrácie“ faktúr, napríklad: - bol stanovený limit na hodnotu faktúry, nakoľko je zrejmé, že v prípade minimálnych hodnôt nebude výnos z dodatočného výberu dane prevyšovať administratívnu záťaž podnikateľa, - boli stanovené výnimky z „registrácie“ faktúr, ktorými sú rôzne typy zjednodušených faktúr – napríklad rôzne cestovné lístky a pod. (Zásadná pripomienka) Vzhľadom na skutočnosť, že finančná správa bude mať v reálnom čase informácie z vyhotovenej faktúry a bude vykonávať rizikové analýzy, bude zasielať soft warning alebo bude vykonávať miestne zisťovania u odberateľa, žiadame do pripravovaného zákona doplniť, aby v prípade, ak podnikateľský subjekt nebude upozornený do dňa podania DPH priznania na chybu vo faktúre, resp. na skutočnosť, že by mohol byť napríklad prostredníctvom svojho tretieho subdodávateľa zúčastnený na podvodnom reťazci, aby táto skutočnosť automaticky znamenala, že správca dane nemá právo spochybňovať jeho odpočítanie dane. Odporúčame, aby bol systém IS EFA nastavený tak, že faktúry nebudú predmetom odpočítania dane v období, kedy boli vyhotovené, nakoľko v podnikateľských subjektoch sú nastavené kontrolné mechanizmy, počas ktorých sa jednotlivé faktúry schvaľujú. Tieto procesy obvykle trvajú niekoľko dní, prípadne aj dlhšie časové obdobie. Preto by bolo nesprávne očakávať, že odpočítaná daň bude presne vo výške, ktorú voči daňovému subjektu deklarovali jeho dodávatelia v danom mesiaci. Vzhľadom na posuny v odpočítaní dane môžu nastať rôzne situácie. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade, ak si bude daňový subjekt odpočítavať DPH z faktúry, ktorá nie je registrovaná, je vhodné, aby bol nastavený informačný systém finančnej správy tak, aby mal daňový subjekt možnosť preveriť správnosť uvádzaných odpočtov DPH pred odoslaním kontrolného výkazu k DPH (napríklad prostredníctvom kontroly načítaného KV DPH) a mal následnú možnosť rozhodnúť sa, či si DPH z „neregistrovaných alebo chybných“ faktúr odpočíta. Porozumeli sme, že pre účely dane z príjmov nebude možná žiadna kontrola „neregistrovaných alebo chybných faktúr“. Odporúčame zvážiť doplnenie kontrolného mechanizmu do IS FS tak, aby bol daňový subjekt oprávnený, resp. schopný zistiť, či akákoľvek faktúra, ktorá nebude obsahovať sumu DPH bola registrovaná v IS EFA. Bez tejto kontroly nebude daňovému subjektu objektívne umožnené akokoľvek benefitovať zo systému IS EFA a akokoľvek identifikovať riziko na jeho strane. Je zrejmé, že daňový subjekt nebude oprávnený požadovať od svojho odberateľa ním v reálnom čase overiteľné potvrdenie o registrácii faktúry tak, ako je to napríklad pri eKase (prostredníctvom QR kódu). Odporúčame zvážiť dopad na výber na dani z príjmov, nakoľko množstvo údajov z IS EFA bude pri fyzických osobách, ktoré si uplatňujú paušálne výdavky, pre správcu dane nadbytočná. Zároveň je množstvo údajov z faktúr, ktoré sa pri výpočte základu dane z príjmov zahŕňajú bez akejkoľvek faktúry – ide napríklad o časové rozlíšenie nákladov a výnosov, rôzne zmluvné pokuty alebo iné plnenia, ktoré predstavujú účtovný prípad na základe uzatvorenej zmluvy. | Odoslaná | Detail |
| Verejnosť (Verejnosť) | Mám za to, že cieľ návrhu novej legislatívy spočívajúci v efektívnom boji proti kráteniu daní, je vhodné prijať. Technické riešnie informačného systému ale musí zodpovedať viacerým požiadavkám: 1. Integrácia na systém finančnej správy cez komunikačný modul musí byť jednoduchá, rýchla, bezpečná a bez dodatočných zariadení. Ideálne s využítím API rozhrania cez SSL/TLS šifrovanú komunikáciu. 2. Integrácia nesmie vyžadovať dodatočné komunikačné protokoly ako napríklad VPN, ktoré napriek svojej bezpečnosti môžu spôsobovať problémy so škálovateľnosťou dátových prenosov a automatickou reautentifikáciou zariadení (VPN certifikát by musel byť nahraný na zariadení, a to by znižovalo bezpečnosť. Ručné prihlasovanie cez VPN nie akceptovateľné). 3. Komunikačný modul musí byť integrovateľný do všetkých typov aplikácií, ktoré v súčastnosti vystavujú faktúry. Teda nie len účtovných programov! Je potrebné vykonať prieskum u výberového typu spoločností, aké softvéry využívajú a nájsť také technológie na integráciu, ktoré im umožnia automatizovanú komunikáciu so systémom finančnej správy. Napríklad prieskum u výrobných podnikov, IT spoločností, webových obchodov, obchodných spoločností, distribútorov u ktorých faktúry vystavujú obchodní cestujúci, špedičných spoločností, taxislužieb a taxislužieb s informačnými systémami a mobilnými aplikáciami, online predajcami lístkov na podujatia, gastro prevádzky. Jednoducho na príkladoch vopred transparentne dokážte, že sa každý typ softvéru rýchlo a lacno dokázal naintegrovať. 4. Integraný modul musí umožňovať komunikáciu nie len z dedikovaných serverov spoločností, ale aj z hostingových služieb (zdieľaný hosting, spravidla PHP platformy), cloudu (napr. google firebase aplikácie), ktoré neumožňujú inštalácie bežných aplikácií (.exe, knižnice/programy pracujúce pod operačným systémom) ale iba nahrávanie programových kódov. 5. Je potrebná podpora pre mobilné zariadenia, bez komplikovaného spôsobu autentifikácie a autorizácie. Napríklad nie je vhodný spôsob využívať prihlasovanie cez UPVS/slovensko.sk 6. autentifikácia cez certifikáty by nemala byť jediná možnosť, nakoľko nie všetky informačné systémy umožňujú inštaláciu certifikátu do operačného systému. Preferovaný by mal byť spôsob generovania API kľúčov, s krátkou platnosťou napríklad 30minút, ktoré by sa obnovovali počas výmený dát, pričom iniciálne získanie API kľúča by bolo na zariadení podmienené prihlásením a/alebo prideleným textovým tokenom. 7. Modul by mal umožňovať jednoduchú integráciu nielen pre veľké systémy typu SAP ale aj pre opensource systémy postavené na rôznych platformách alebo programových jazykoch (SAP/ABAP, PHP, JAVA, ASP.NET, C#, PERL, PYTHON). Vhodné je pre najpoužívanejšie systémy pripraviť softvérové knižnice alebo moduly, ktoré sa dajú využiť. Súčasťou návrhu informačného systému finančnej správy by malo byť aj deklarovanie minimálne na úrovni Proof of concept, že bežne využívané firemné systémy sú schopné komunikovať s týmto systémom. 8. Zverejnené by nemali byť iba popisy integračného API, ale aj ukážkové programy a kódy v jednotlivých jazykoch s príkladmi využívania. 9. K dispozícii by malo byť základné otvorené testovacie prostredie sprístupnené bez podpisu integračného zámeru alebo akýchkoľvek dohôd, aby si jednotlivé vývojové spoločnosti mohli vyskúšať možnosti integrácie na "mockované" prostredie prv než pristúpia k formalizácii spolupráce. Napriek tomu by bolo vhodné, aby integrácia na štátny systém nevyžadovala integračné dohody, ale umožňovala naintegrovanie každému po získaní prihlasovacích údajov, tokenu (alebo v krajnom prípade certifikátu) zo Slovensko.sk alebo bezplatnej online štátnej aplikácie. Správnosť zasielaných údajov a procesu práce s faktúrami by bola aktívne validovaná na strane štátneho systému. 10. Ak už je faktúra vystavená niektorému odberateľovi, mal by si ju mať možnosť stiahnuť a validovať. Mal by mať prístup cez API a webové rozhranie k všetkých faktúram, ktoré mu boli vystavené. Systém by mal umožňovať aj rozšírené zasielanie, pri ktorom môžu byť zaslané aj štruktúrované dáta s jednotlivými položkami, alebo aj prílohu vo formáte PDF. To by bolo samozrejme nepovinné, ale umožňovalo by to lepší komfort prijímateľa faktúry, aby si ju mohol strojovo spracovávať a autmatizovať napríklad v rámci skladového hospodárstva. 11. Mala by byť vytvorená štandardná štruktúra faktúry, aj s prípadným voliteľným rozšíreným údajov. 12. Maly by byť postupy aj pre rušenie a zmenu (opravu) faktúry. 13. Registrácia faktúr by nemala prebiehať iba pred jej reálnym vystavením, ale aj hromadne po vystavení faktúr. Taktiež by systém mal umožnovať priame vystavenie faktúry aj jej vizualizáciou s nastaveným logom firmy, pričom by to nahradzovalo následné vystavenie papierovej alebo elektronickej faktúry (nie len cez bezplatnú online aplikáciu). 14. K dispozícii by malo byť webové rozhranie, v ktorom si subjetky môžu pozerať všetky vystavené faktúry, spravovať ich tam (rušiť, meniť), ak je to potrebné, stiahnuť si zoznamy, reporty. Systém by mal obsahovať aj možnosť označenia nezaplatenej faktúry po splatnosti. Ak by u viacerých subjektov existovali faktúry označené ako nezaplatené (napr. min 3 subjekty, objem 5% vystavených faktúr), u vystavovateľov by sa objavil príznak o problematickom odberateľovi. | Odoslaná | Detail |
| PraF UK (Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta) | Rozumieme, že tzv. real time reporting transakcií podliehajúcich DPH je nastupujúcim trendom vo viacerých členských štátoch EÚ ako aj mimo EÚ a že je, o.i. aj základnou podmienkou zavedenia všeobecného režimu prenesenia daňovej povinnosti. Z toho dôvodu a priori zámer nevnímame ako kontroverzný a skôr predpokladáme, že jeho plošné zavedenie v celej EÚ je otázkou času. Dovolíme si však v tejto fáze (kým by Slovenská republika stále patrila medzi predvoj) apelovať na to, aby režim zasielania faktúr okrem cieľa získavať informácie pre Finančnú správu sledoval aj cieľ zlepšenia pohodlia pre podnikateľov a zvýšenia ich vlastnej ochrany pred zapojením do podvodných reťazcov (kde s ohľadom na dostupné súdne rozhodnutia vnímame, že následky účasti na podvodných reťazcoch vo významnej miere dopadajú aj na malých a stredných podnikateľov, ktorí sa v reťazci ocitli proti svojej vôli (prinajhoršom z nedbanlivosti). V danom kontexte navrhujeme, aby už v štádiu návrhu pravidiel pracoval koncept real time reportingu s: (i) princípom jedenkrát a dosť - kde už zaslaná "predbežná" faktúra vystavená dodávateľom bola automaticky preposielaná / evidovaná na strane odberateľa cez systém spravovaný štátom; odberateľ by sa tak obmedzil na jednoduché potvrdenie takejto faktúry na svojej strane s možnosťou ju stiahnuť do svojho účtovného softvéru a tým by sa šetrila administratívna záťaž spojená s plnením tejto povinnosti; (ii) systémom včasných varovaní pre odberateľov - kde by súčasne s doručenou predbežnou faktúrou systém spravovaný štátom odberateľa informoval o možných red flags na strane dodávateľa (registrácia v zoznamoch; nízky rating; skutočnosť, že ide o novú spoločnosť bez majetku a zamestnancov; atď.), čím by tento koncept podnikateľom prinášal aj pridanú hodnotu (časť obozretnejších a solventnejších podnikateľov na kontrolu týchto red flags využíva komerčné nástroje ako napr. Finstat, čo však súčasne znamená, že najmä malí a strední podnikatelia bez takýchto mechanizmov nesú vyššie riziko následkov nedobrovoľnej účasti na podvode); a (iii) funkciou predvypĺňania údajov z predbežných faktúr do formulárov daňových priznaní, súhrnných výkazov a kontrolných výkazov - táto funkcia môže byť užitočná primárne pre podnikateľov, ktorí nepoužívajú sofistikované softvéry (ktoré už uvedené výkazy spracúvajú automaticky). Domnievame sa, že vybudovanie technologickej infraštruktúry pre sfunkčnenie uvedených prvkov by mohlo byť financované aj z plánu rozvoja, keďže plne spadá pod rámec digitálnej štátnej správy. | Odoslaná | Detail |
| RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) | Vítame a podporujeme ambíciu Ministerstva financií SR v boji proti daňovým únikom a snahe znižovať medzery vo výbere daní. Zastávame však názor, že bez poznania legislatívneho znenia návrhu zákona nie je možné sa v tejto chvíli konkrétnejšie vyjadriť k samotnému navrhovanému inštitútu zasielania údajov finančnej správy z faktúr daňových subjektov. Naopak, zverejnená predbežná informácia v nás vyvoláva mnoho otázok týkajúcich sa systému fungovania tohto inštitútu či subjektov, na ktoré by sa táto právna úprava mala vzťahovala. Nakoľko sa jedná o výraznú zmenu v doterajšom fungovaní vystavovania faktúr a zásah do aktuálne platných povinností podnikateľov, vyjadrujeme svoj záujem zúčastniť sa konzultácií k pripravovanému právnemu predpisu a prispieť tak našimi praktickými skúsenosťami k nastaveniu legislatívnej úpravy, ktorá by bola efektívna, nezvyšovala by administratívnu záťaž podnikateľských subjektov a dosiahli by sa ňou ciele stanovené v programovom vyhlásení vlády. Podľa nášho názoru by navrhovaná právna úprava v rozsahu informácií, ktoré máme o nej aktuálne k dispozícii v podobe predbežnej informácie, zvyšovala administratívnu záťaž a náklady daňových subjektov. Máme za to, že prijatie zákona o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov bude predstavovať nie zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľov, ale naopak práve jeho zvýšenie, a to najmä u subjektov, ktoré vystavujú väčšie množstvo dodávateľských aj odberateľských faktúr, nakoľko podnikatelia by mali byť zároveň povinní zaslať pred vyhotovením konečnej verzie faktúry vybrané fakturačné údaje finančnej správe. Taktiež upozorňujeme na skutočnosť, že nie všetci daňovníci a vo všetkých prípadoch vystavujú e-faktúry. Súčasne sme toho názoru, že zákon o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov spôsobí zvyšovanie výdavkov pre daňové subjekty vo forme zabezpečenia zasielania e-faktúr/fakturačných údajov, úhrady mzdových nákladov ďalšej pracovnej sily alebo výdavkov na externé účtovné služby a to v čase pandémie a v období po pandémii, kedy daňové subjekty majú skôr existenčné problémy. Slovenská legislatíva (napr. zákon o DPH, zákon o účtovníctve) v súčasnosti upravuje povinnosti podnikateľských subjektov pri vyhotovovaní faktúr (náležitosti, lehoty a pod.) za dodávky tovarov a služieb ako aj príslušné sankcie za neplnenie týchto povinností. Zavedenie novej povinnosti pre všetky podnikateľské subjekty reportovať finančnej správe údaje zo všetkých vyhotovovaných a prijatých faktúr (okrem obchodných transakcií, pri ktorých je povinnosť evidovať tržbu pokladnicou e-kasa klient) by podľa nášho znamenalo len ďalšiu administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty pôsobiace na Slovensku, pričom uvedené vnímame ako rozpor s programovým vyhlásením vlády. Predbežná informácia k návrhu zákona zároveň uvádza aj povinnosť zasielať finančnej správe vybrané fakturačné údaje ešte pred vyhotovením konečnej verzie faktúry. Táto povinnosť podľa nášho názoru predstavuje významný zásah do činnosti podnikateľských subjektov a značný spôsobom obmedzuje slobodu podnikania. V praxi častokrát dochádza k situáciám, kedy podnikateľský subjekt disponuje finálnymi údajmi o dodávke tovaru/poskytnutí služby až tesne pred jeho dodaním/poskytnutím. V mnohých prípadoch dochádza k zmene, resp. úprave pôvodne dohodnutých dodacích podmienok a podnikateľské subjekty nie vždy disponujú v dostatočnom predstihu pred samotnou realizáciou transakcie všetkými informáciami potrebnými pre vystavenie faktúry (napr. z dôvodu na strane dodávateľa alebo odberateľa dochádza k zmene dátumu dodania, odberateľ môže na poslednú chvíľu zmeniť miesto dodania, zrušiť časť objednaného tovaru alebo naopak objednať si väčšie množstvo alebo iný druh tovaru, dodávateľ napr. z dôvodu poruchy pri výrobe nie je schopný dodať požadované množstvo tovaru a podobne). Reportovanie predbežných fakturačných údajov tak bude pre podnikateľské subjekty predstavovať duplicitnú aktivitu a vzhľadom na skôr uvedené bude podľa nášho názoru dochádzať k potrebe opravy už pôvodne reportovaných údajov. Kontrola správnosti vykazovaných údajov a porovnanie reportovaných zmien bude tiež viesť k zvýšenej administratívnej záťaži aj na strane finančnej správy. Taktiež nám nie je zrejmé, či a ako si bude vedieť finančná správa poradiť s takým veľkým množstvom e-faktúr/fakturačných údajov, pričom máme obavu, že dôjde k zahlteniu systému bez výraznejšieho využitia Zároveň, v zmysle predbežnej informácie k návrhu zákona by si podnikateľské subjekty mali reportovaciu povinnosť plniť prostredníctvom nimi používaného účtovného softvéru, ktorého súčasťou bude aj komunikačný komponent certifikovaný finančnou správou, alebo bezplatnou štátnou online aplikáciou. Zavedenie nového komponentu do existujúceho účtovného softvéru podnikateľského subjektu bude spojené s dodatočnými nákladmi na jeho vývoj a implementáciu. Povinnosť reportovania prostredníctvom novej bezplatnej štátnej online aplikácie môže viesť k potrebe zvýšenia počtu administratívnych zamestnancov, čo rovnako povedie k zvýšeniu nákladov podnikateľov (napr. mzdové náklady, náklady na zaškoľovanie a pod.). | Odoslaná | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Na strane podnikateľa v pozícii odberateľa má byť rovnako zavedená povinnosť zasielania zaevidovaných došlých fakturačných údajov. Cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť pre finančnú správu získanie informácií z faktúr v reálnom čase. Pripomienka: Navrhujeme presne zadefinovať túto povinnosť pre jednotlivé skupiny daňovníkov podľa toho, akým spôsobom vyčíslujú základ dane pre účely dane z príjmov – vedenie účtovníctva, vedenie daňovej evidencie, vedenie príjmov a uplatňovanie paušálnych výdavkov. Navrhujeme, aby sa táto povinnosť nevzťahovala na daňovníkov, ktorí pri vyčíslení základu dane uplatňujú paušálne výdavky, keďže títo daňovníci nemajú povinnosť viesť evidenciu záväzkov. Odôvodnenie: Nie je zrejmé, čo sa bude považovať za moment, kedy má odberateľ zaslať vybrané fakturačné údaje zo zaevidovaných došlých faktúr tak, aby mala FS informácie v reálnom čase. Bude to moment prijatia faktúry, alebo moment jej zaevidovania v účtovnom SW, ktorého súčasťou bude certifikovaný komunikačný komponent? V praxi mnohým firmám, ale predovšetkým podnikateľom (fyzické osoby) spracovávajú účtovníctvo resp. daňovú evidenciu externé účtovníčky alebo účtovnícke firmy. V takýchto prípadoch zabezpečuje evidenciu došlých dodávateľských faktúr externý účtovník. Medzi prijatím faktúry a jej zaevidovaní môže uplynúť rôzny čas, podľa toho, ako často potrebuje podnikateľ spracovať účtovníctvo resp. daňovú evidenciu. Pokiaľ ide o podnikateľa platiteľa DPH je to po skončení mesiaca alebo štvrťroka. V prípade podnikateľa neplatiteľa DPH je to často až po skončení roka. Podnikateľ, ktorý nevyčísluje základ dane pre účely dane z príjmov z účtovníctva ani z daňovej evidencie, ale uplatňuje paušálne výdavky v súlade s § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov má povinnosť viesť len evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane a evidenciu o zásobách a pohľadávkach. Takýto podnikateľ teda nemá vôbec povinnosť evidovať záväzky a teda ani povinnosť evidovať došlé dodávateľské faktúry. | Odoslaná | Detail |
| Verejnosť (Verejnosť) | K PI/2021/6 - Predbežnej informácii o vecnom zámere prípravy návrhu zákona o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov. Plne sa stotožňujeme s pripomienkami, ktoré k predbežnej informácii podala Asociácia priemyselných zväzov (APZ), a to najmä: 1. S pripomienkou, že ide o výrazný zásah do výkonu podnikateľskej činnosti, na ktorý by mal byť relevantný dôvod, žiadny takýto sa však v predbežnej informácii neuvádza. 2. S pripomienkou, aby osobitne v súčasnej dobe ohrozenia ekonomickej činnosti takmer každého podnikateľa, miesto zavádzania úplne nových povinností, vláda zamerala pozornosť na pomoc a podporu podnikateľom tak, aby dokázali udržať zamestnanosť a pokračovanie vo svojej podnikateľskej činnosti. 3. S pripomienkou, že takýto návrh je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády o znižovaní byrokracie. 4. S pripomienkou, že návrh zákona neprimerane zasahuje do zmluvnej voľnosti subjektov a neberie do úvahy komplexnosť obchodných a ekonomických vzťahov, pri ktorých je plnenie predpokladaných povinností podľa vecného návrhu zákona nereálne. 5. S pripomienkou, že návrh zákona bude znamenať vysokú administratívnu záťaž a taktiež vysoké finančné náklady na strane podnikateľov pri implementácií IT systémov, ako i plnení povinností, ktoré sú v zásadnom nepomere voči jedinému zámeru návrhu zákona a to, že štát chce mať viac informácií. | Odoslaná | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Pripomienka: Pri určení účinnosti nového zákona navrhujeme zaviesť minimálne 12-mesačné obdobie na implementáciu tohto riešenia, aby sa zabezpečil dostatok času pre výrobcov softvéru a pre daňové subjekty pripraviť sa na túto novú povinnosť. Pripomienka: Zámerom návrhu nového zákona je zaviesť všetkým podnikateľským subjektom povinnosť vyhotovovať v stanovenej lehote faktúru z každej obchodnej transakcie, pri ktorej neplatí povinnosť evidovať tržbu pokladnicou e-kasa klient. V tejto súvislosti bude potrebné zohľadniť termín na vyhotovenie faktúr po dodaní tovaru alebo služby, ktorý je už zavedený v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Navrhujeme preto, aby tento deň bol určený zhodne so zákonom o DPH t. j. do 15 dní od dodania tovaru alebo služby. | Odoslaná | Detail |
| SKDP (Slovenská komora daňových poradcov) | Z Predbežnej informácie vyplýva, že novým zákonom o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov bude zavedená všetkým podnikateľským subjektom povinnosť zasielať pred vyhotovením konečnej verzie faktúry vybrané fakturačné údaje finančnej správe. Pripomienka: Navrhujeme text „pred vyhotovením konečnej verzie faktúry“ nahradiť textom „pred odoslaním resp. odovzdaním konečnej verzie faktúry odberateľovi“. Odôvodnenie: podnikateľ musí faktúru v systéme najskôr vyhotoviť, aby z nej systém mohol odoslať požadované fakturačné údaje FS. Odoslanie fakturačných údajov pred samotným vyhotovením faktúry z účtovného resp. fakturačného SW, ktorého súčasťou bude certifikovaný komunikačný komponent je prakticky nerealizovateľné. | Odoslaná | Detail |
| AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) | 1. Navrhujeme zaviesť minimálne 12-mesačné obdobie na implementáciu tohto riešenia, aby sa zabezpečil dostatok času pre výrobcov softvéru a pre daňové subjekty pripraviť sa na túto novú povinnosť. 2. Je dôležité, aby boli po zavedení tohto systému recipročne zjednodušené slovenské fakturačné pravidlá a pravidlá pre vznik daňovej povinnosti, najmä v súvislosti s opakovanými a čiastkovými dodaniami. To by vo významnej miere odbremenilo daňové subjekty od kontroly správnosti prijatých aj vystavených faktúr. 3. Nakoľko je zámerom návrhu nového zákona zaviesť všetkým podnikateľským subjektom povinnosť vyhotovovať v stanovenej lehote faktúru z každej obchodnej transakcie, pri ktorej neplatí povinnosť evidovať tržbu pokladnicou e-kasa klient, bude potrebné v tejto súvislosti novelizovať aj zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko v súčasnosti daňové subjekty nemajú povinnosť vyhotoviť faktúru pri každej transakcii. 4. Rozsah údajov zasielaných Finančnej správe by mal byť stanovený tak, aby ich zverejnením nedošlo k porušeniu obchodného tajomstva. Navrhujeme, aby bol zoznam požadovaných údajov iba v rozsahu súčasného kontrolného výkazu. Nie je možné žiadať názov položiek a jednotkové ceny. Ide o natoľko citlivé údaje, že riziko ich zneužitia predstavuje okamžité reputačné riziko pre celú krajinu. Navrhujeme zverejniť zoznam požadovaných údajov z faktúr a takisto pripraviť pravidelný audit treťou stranou ohľadom nakladania s týmito údajmi (kontrolovať všetky logy a testovať osoby). 5. Je potrebné zabezpečiť, aby bol komunikačný komponent certifikovaný Finančnou správou kompatibilný so širokým spektrom účtovných/ ERP softvérov, vrátane zahraničných (napríklad SAP), a v súlade s európskymi eInvoicing štandardmi. 6. Bude zavedením e-faktúry automaticky zrušené podávanie kontrolného výkazu, ako následné zníženie administratívnej záťaže? 7. Navrhujeme zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu, resp. starostlivo špecifikovať nutné technické požiadavky pre dané faktúry, aby mohli byť z nich údaje zasielané Finančnej správe (napr. povinnosť obsahovať QR kód), a to s ohľadom najmä na tie subjekty, ktoré v súčasnosti nevystavujú faktúry elektronickou formou. V tejto súvislosti apelujeme aj na vzatie do úvahy dodatočnú administratívnu záťaž pre tieto subjekty, a teda o čo najväčšiu snahu o jej elimináciu. 8. Navrhujeme odstrániť povinnosť zaslať faktúru vopred na Finančnú správu a nastaviť jej okamžité odoslanie. To platí po zaúčtovaní dokladu, ako aj pre vystavené aj obdržané doklady. Zaviedol by sa štátom zadefinovaný formát a nastavil automatický job v ERP systéme. Pri spoločnostiach, ktoré účtujú tisícky dokladov a používajú centrum zdieľaných služieb (mimo EÚ), nie je možné očakávať rovnakú flexibilitu ako pri lokálnych subjektoch. 9. Navrhujeme pripraviť tok na opravu dokumentov a korekcie, nakoľko bez správneho popisu sa možnosti krátenia daní neodstránia. 10. Musia do systému zasielania údajov Finančnej správe z faktúr vstúpiť spoločnosti poskytujúce služby hlavne do zahraničia (napr. centrá zdieľaných služieb)? Pre mnohé spoločnosti tvorí export viac ako 90%. Tieto spoločnosti ako súčasť nadnárodných firiem podvody na DPH nerobia, nie sú zapojené a ani nemôžu byť zapojené do rôznych podvodných karuselových transakcií. Zastávame názor, že veľké subjekty nie sú tie, ktoré obchádzajú daňové povinnosti spôsobom, ktorý je tu kontrolovaný. Navrhujeme umožniť daňovým subjektom patriacim pod Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, prípadne tým, ktoré sú zapojené do Horizontálneho monitoringu, nezapojiť sa do povinného zasielania údajov. 11. Budú musieť zasielať údaje aj zahraničné osoby registrované v SR iba pre DPH dodávajúcich tovar (vystavujú tuzemské faktúry s DPH alebo s prenosom daňovej povinnosti)? Alebo iba podnikateľské subjekty (FO, PO) založené v SR? 12. V prípade, že sa nová povinnosť bude týkať aj zahraničných spoločností, navrhujeme, aby bezplatná štátna online aplikácia podporovala viaceré svetové jazyky (minimálne angličtinu), aby zahraničné subjekty nemali problém a ťažkosti pri plnení si svojich povinností. | Odoslaná | Detail |
| SAPPO (Slovenská asociácia petroléjárskeho priemyslu a obchodu) | Máme za to, že prijatie zákona o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov bude predstavovať nie zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľov, ale naopak práve jeho zvýšenie, a to najmä u subjektov, ktoré vystavujú väčšie množstvo dodávateľských aj odberateľských faktúr, nakoľko podnikatelia by mali byť zároveň povinní zaslať pred vyhotovením konečnej verzie faktúry vybrané fakturačné údaje finančnej správe. Taktiež upozorňujeme na skutočnosť, že nie všetci daňovníci a vo všetkých prípadoch vystavujú e-faktúry. Súčasne sme toho názoru, že zákon o zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov spôsobí zvyšovanie výdavkov pre daňové subjekty vo forme zabezpečenia zasielania e-faktúr/fakturačných údajov, úhrady mzdových nákladov ďalšej pracovnej sily alebo výdavkov na externé účtovné služby a to v čase pandémie a v období po pandémii, kedy daňové subjekty majú skôr existenčné problémy. Taktiež nám nie je zrejmé, či a ako si bude vedieť finančná správa poradiť s takým veľkým množstvom e-faktúr/fakturačných údajov, pričom máme obavu, že dôjde k zahlteniu systému bez výraznejšieho využitia. Máme za to, že ak je v záujme zákonodarcu zvýšiť, resp. stabilizovať príjmovú časť rozpočtu a potlačiť nelegálne konanie daňových subjektov, jednou z možností je zavedenie minimálnej povinnej výšky dane pre každého daňovníka, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť (tak ako musia platiť zamestnanci za výkon práce), a taktiež sme tohto názoru, že by finančná správa mala vo väčšej miere možnosti cielených miestnych zisťovaní a daňových kontrol. V prípade, že bude MF SR organizovať konzultácie k predmetnému návrhu zákona, má naša Asociácia záujem sa ich zúčastniť. | Odoslaná | Detail |
| Verejnosť (Verejnosť) | Zasielanie údajov cez certifikovaný komponent účtovného softvéru alebo cez online štátnu aplikáciu obmedzí fungovanie softvérov slúžiacích na vystavovanie faktúr a softvérov u ktorých nie je vystavovanie faktúr primárnou funkciou (ERP, CRM) vrátane veľa opensource programov a eshop-ov. Tým štát defacto bude pôsobiť likvidačne pre malé softvéry alebo ak má firma zabezpečený zahraničný softvér (na ktorý sa nepredpokladá že buder robiť certifikácia komponentu na komunikáciu so štátnym systémom) a neprimerane zvýhodní veľkých výrobcov účtovných softvérov. Online štátna aplikácia pravdepodobne bude fungovať podobne ako virtuálna eKasa, pri ktorej sa všetky údaje budú musieť zadávať ručne. To je nezanedbateľný krok späť, pričom využívané podnikové a onlinové softvéry nebudú môcť preniesť údaje do online štátnej aplikácie a zamestnanci firiem budú musieť ručne prepisovať faktúry. Je tu jednoducho veľké vákum z pohľadu efektívneho spôsobu zasielania faktúr do štátneho informačného systému. Navrhujem rozšíriť spôsoby zasielania (okrem certifikovaného komponentu a online štátnej aplikácie) aj o: - hromadný import faktúr v štruktúrovanej podobe (dátové súbory xml, json, csv) do online štátnej aplikácie a následne by oprávnený používateľ ich po kontrole hromadne zaevidoval. Autentifikácia bude plne realizovaná v štátnej online aplikácii, akurát vytvorené faktúry budú predpripravené z externého súboru. - jednotlivý import faktúry do online štátnej aplikácie cez vnorený link alebo okamžité odovzdanie štruktúrovaného súboru (xml, json, csv) s tým, že sa v štátnej online aplikácii predvyplnia položky faktúry a verifikovaný používateľ následne takúto faktúru vytvorí a odošle. Napríklad vo webovej firemnej aplikácii stlačím tlačidlo na vytvorenie faktúry. Softvér vytvorí štruktúrovaný dátový súbor a odovzdá ho štátnej online aplikácii (šoa), ktorá sa následne automaticky otvorí. Používateľ ju následne v ŠOA vytvorí odošle. ŠOA poskytne kompletné informácie o faktúre (číslo, dátumy, položky) vrátane jej PDF zobrazenia naspäť podnikovej aplikácii, aby si ju mohla zaevidovať. - zjednodušené API rozhranie na základný prenos údajov do štátneho systému bez certifikácie integračnej komponenty. Napríklad môže štát dať k dispozícii softvérové knižnice pre základné programové jazyky (java, php), ktoré budú sprostredkovávať komunikáciu so štátnym systémom, pričom autorizačné údaje (kľúč, certifikát) bude možné priamo vygenerovať v štátnej online aplikácii. Takýmto spôsobom bude možné jednoducho registrovať faktúry aj z eShopov, kde si vývojári iba naintegrujú knižnicu do eshopového softvéru. - pokročilá varianta zjednodušeného API by bola, ak by štát proaktívne pripravil pre eshopy moduly/pluginy do zopár najpoužívanejších eshopových frameworkov (eCommerce, WooCommerce, Shopify, Zen Cart...). - vytvorenie faktúry mobilnou online štátnou aplikáciou po odfotení QR kódu papierovej faktúry (vystavenej napr. eshopom), ktorý bude musieť obsahovať základné štruktúrované dáta faktúry. | Odoslaná | Detail |
| | | |
