| RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) | PRIPOMIENKY A NÁMETY – PRÍPRAVA NÁVRHU NOVELY VYHLÁŠKY ÚRSO Č. 18/2017 Reflexia európskej legislatívy V procese prípravy návrhu novely cenovej vyhláške v časti cenovej regulácie dodávky elektriny navrhujeme Úradu zadefinovať minimálny rámec (tzn. vo forme základnej legislatívnej zmienky / zadefinovaní pojmu) pre produkty s dynamickou cenou, ktorých dostupnosť pre každého spotrebiteľa vyplýva priamo z tzv. štvrtého energetického balíka EÚ. V podmienkach SR ide de facto o odberateľov na napäťovej úrovni NN, ktorých odberné miesta sú vybavené systémom inteligentného merania spotreby. Navrhujeme legislatívne ukotvenie prípadu, v ktorom odberateľ s inštalovaným IMS môže bez obmedzení využiť svoje právo vyplývajúce z novej európskej legislatívy a uzavrieť so svojím dodávateľom elektriny kontrakt o produkte s dynamickou cenou. V prípade, ak odberateľ alebo dodávateľ takto dobrovoľne uzavretý kontakt v zmluvne dohodnutých podmienkach v budúcnosti vypovie, vyhláška o cenovej regulácii v elektroenergetike by definovala automatický návrat k bežným jednotarifným alebo dvojtarifným produktom. Predpokladaný finančný dopad: Zreálnenie ceny dodávky elektriny voči skutočnej hodnote elektriny v čase a nákladom spojených so službou dodávky elektriny koncovému odberateľovi. Inštalácia inteligentného meracieho systému v kombinácii s dynamickou tarifikáciou dodávky elektriny dokáže voči koncovému odberateľovi generovať cenové stimuly motivujúce k presunu spotrieb do želaných časových okien. Koncový odberateľ elektriny dostáva z IMS všetky potrebné vstupy tak, aby dokázal priebeh svojej spotreby reálne optimalizovať, a to s pozitívnym dopadom na náklady dodávky premietnuté do jeho celkových nákladov na nákup elektriny. Súbor návrhov týkajúcich sa výpočtu regulovaných cien dodávky elektriny Navrhujeme doplniť rozsah oprávnených nákladov uvedených v § 4 ods. 1 o nové písmená o) a p) v nasledovnom znení: o „o) odpis pohľadávok z vystavených faktúr za združenú dodávku elektriny a súvisiacich služieb vrátane DPH, o p) čistá tvorba opravných položiek (prírastky znížené o úbytky) k pohľadávkam po splatnosti z vystavených faktúr za združenú dodávku elektriny a súvisiacich služieb vrátane DPH.“ Na vysvetlenie, navrhujeme do ekonomicky oprávnených nákladov dodávateľa doplniť náklady na opravné položky a odpis pohľadávok, ktoré dodávateľovi pri jeho činnosti vznikajú v dôsledku neuhradených faktúr za združenú dodávku elektriny a súvisiacich služieb. Sú to náklady, ktoré vznikajú dodávateľovi v súvislosti s výkonom regulovanej činnosti. Opravné položky sú daňovo uznateľný náklad podľa platnej legislatívy SR a teda mali by byť súčasťou regulačného rámca. V prípade, ak by si dodávateľ chcel tieto náklady uplatniť, predpokladalo by to absolvovanie individuálneho cenového konania, v ktorom by dané náklady preukázal regulačnému úradu. Následne by sa dané náklady podľa cenového rozhodnutia ÚRSO pripočítavali k cenám formou pripočítania k výške mesačného nákladu za dodávku (NDOt). Návrh taktiež reflektuje očakávaný budúci nárast nákladov dodávateľov na opravné položky a odpisy pohľadávok z dôvodu negatívnych vplyvov pandémie COVID-19 v segmente regulovaných firemných odberateľov elektriny; zvlášť v skupine tých odberateľov elektriny, ktorých činnosť je priamo dotknutá opatreniami hlavného hygienika v súvislosti s ochranou verejného zdravia. Rovnako podporným argumentom je analógia s poslednými zmenami v daňovej legislatíve, konkrétne s novým mechanizmom spätného vyplácania platieb DPH zo strany štátu v prospech dodávateľov tovarov a služieb, ktorým odberatelia týchto tovarov a služieb za dodanie nezaplatili a z ktorých dodávatelia tovarov a služieb DPH štátu vopred odviedli. Obdobne navrhujeme odpis pohľadávok a opravné položky definovať ako oprávnené náklady spojené s výkonom cenovo regulovaných činností aj pre ostatné kategórie účastníkov trhu s elektrinou, tzn. pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľov distribučných sústav a operátora trhu s elektrinou. Odhad finančného dopadu: Zreálnenie nákladov spojených s jednotlivými činnosťami na trhu s elektrinou. Navrhujeme transparentne a predvídateľne určiť spôsob výpočtu povolených nákladov na odchýlku, pričom uznaný náklad na odchýlku by mal byť univerzálny pre všetkých dodávateľov elektriny v cenovo regulovaných segmentoch. To v praxi znamená stanovenie výšky nákladu, pričom metodika výpočtu je všeobecne známa, stanovovanie uznaného nákladu na odchýlku je včasné (napr. v priebehu leta v roku, ktorý predchádza roku dodávky, pre ktorý sa hodnota odchýlky určuje) a v neposlednom rade hodnota uznaného nákladu na odchýlku je ekonomicky motivujúca pre dodávateľov, aby v čo najväčšej miere optimalizovali svoje obchodné stratégie a tým prispievali ku kontinuálnemu znižovaniu celkových nákladov na odchýlku v sústave v priebehu času. S týmto zreteľom ponúkame ako návrh dvojicu alternatívnych prístupov k určeniu nákladu na odchýlku: o stanovenie ako 2-násobok váženého aritmetického priemeru vypočítaných nákladov jednotlivých dodávateľov v regulovaných segmentoch na odchýlku, o alebo stanovenie ako 2-násobok skutočného nákladu na odchýlku celej sústavy. Odhad finančného dopadu: V bezprostrednom období z pohľadu koncového odberateľa mierne negatívny, avšak tento negatívny dopad by bol z prevažnej časti kompenzovaný efektívnejšou cenovou súťažou medzi jednotlivými dodávateľmi. Zo strednodobého hľadiska má návrh pozitívny finančný vplyv na koncového odberateľa, nakoľko benchmarkové stanovenie nákladu na odchýlku povedie k vyššej snahe dodávateľov optimalizovať svoje obchodné stratégie v záujme ekonomického benefitu v každom kalendárnom roku. V strednodobom hľadisku tak bude celkový náklad na odchýlku sústavy klesajúci. Navrhujeme úpravy koeficientov vo vzorci pre výpočet regulovanej ceny dodávky elektriny: o Navrhujeme určiť hodnotu koeficientu kt fixne, a to na úrovni 1,15 (resp. 15 %). Fixné určenie koeficientu zvyšuje predikovateľnosť cenových konaní. Na základe porovnania spotových a forwardových cien elektriny za ostatné roky možno konštatovať, že Úradom znížená hodnota kt nekorešponduje s reálnou nákladovosťou činnosti dodávky elektriny. Predpokladaný finančný dopad: miery nárast v koncovej cene elektriny v priemere o zhruba +0,5 %. o Navrhujeme ustanoviť výšku primeraného zisku na dodávke elektriny regulovaným zákazníkom v domácnostiach fixne na úrovni 5,- EUR/MWh a regulovaným malým podnikom fixne na úrovni 12,- EUR/MWh. Odôvodnenie: bez ohľadu na vývoj ceny komodity, dodávka elektriny je služba s fixnými prevádzkovými nákladmi a ako služba by mala mať v priebehu času rovnakú ziskovosť. Predpokladaný finančný dopad: V koncovej cene elektriny nárast o zhruba +1,5 % pre regulovaných zákazníkov. Na druhej strane sa môže zvýšiť atraktívnosť podnikania v činnosti dodávky elektriny v regulovanom segmente, čo by viedlo k zintenzívneniu konkurencie a hospodárskej súťaže, s pozitívnym vplyvom na koncovú cenu elektriny v dlhšom časovom horizonte. Náklady na dodávku elektriny na jedno odberné miesto (NDOt) navrhujeme upraviť na minimálne 1,70 EUR na jedno odberné miesto na mesiac. Na základe reálnych nákladov spojených s obsluhou odberného miesta (komunikácia so zákazníkom, náklady na fakturáciu, doručovanie, prevádzkovanie informačného systému, personálne kapacity oddelení zákazníckych služieb a pod.) je možné preukázať, že súčasná hodnota 0,75 EUR/OM/mesiac nepokrýva skutočnú nákladovosť dodávky elektriny do odberného miesta. Naviac zachovávanie statusu quo v určení hodnoty NDOt (a v nedávnom období dokonca prechodné zníženie na 0,65) je v rozpore s dlhodobým vývojom inflácie či vývojom výšky miezd v SR. Súčasná hodnota taktiež nekorešponduje s benchmarkom nákladov na obsluhu zákazníkov v iných sektoroch (telekomunikácie, poštové služby, bankové služby a pod.). Predpokladaný finančný dopad: zreálnenie nákladov na obsluhu odberného miesta. V celkových nákladoch koncového odberateľa nárast mesačnej platby o +0,95 EUR (ročný náklad +11,40 EUR). Navrhujeme nahradiť individuálne maximálne cenové stropy pre jednotlivých dodávateľov výpočtom univerzálne platného jednotného cenového stropu, ktorý by zohľadňoval úpravy koeficientu kt, výšky primeraného zisku a fixných nákladov na odberné miesto uvedené v predchádzajúcom bode, a bol ako maximálna východisková cena záväzný pre všetkých dodávateľov elektriny (celoslovenský price-cap), čo znamená: V prípade jednotarifného produktu dodávky by takto stanovená hodnota predstavovala maximálnu regulovanú jednotkovú cenu. V prípade dvojtarifného produktu dodávky by takto stanovená hodnota predstavovala základ pre určenie cien vo vysokej a nízkej tarife použitím koeficientov pre VT/NT, ktoré si v zmysle vyhlášky o cenovej regulácii stanoví dodávateľ v rámci svojej obchodnej stratégie individuálne. Takýto jednotný price-cap by ÚRSO vydával vo forme univerzálneho cenového rozhodnutia pre všetkých dodávateľov elektriny s tým, že ak by niektorý z dodávateľov chcel uplatniť odlišný cenový strop, jeho právo na podanie vlastného cenového návrhu by týmto nebolo dotknuté. Takémuto dodávateľovi by ÚRSO vydal individuálne cenové rozhodnutie na základe individuálneho cenového konania. V § 32 ods. 4 navrhujeme vypustiť ustanovenie v poslednej vete, ktoré znie: „pričom pre koeficienty KVTDi a KNTDi platí, že koeficient KVTDi musí byť výrazne vyšší ako koeficient KNTDi“, a súčasne v § 35 ods. 4 navrhujeme vypustiť obdobné ustanovenie v znení „pričom pre koeficienty KVTMPi a KNTMPi platí, že koeficient KVTMPi musí byť výrazne vyšší ako koeficient KNTMP“. Odôvodnenie: je na obchodnej politike každého dodávateľa, ako si pomery daných koeficientov nastaví, príp. či i v distribučnej dvojpásmovej tarife bude poskytovať dodávkový dvojtarif de facto s jednou fixnou cenou Odbúravanie administratívnych záťaží a zvýšenie transparentnosti na trhu s elektrinou: Navrhujeme ukončiť: (a) schvaľovanie Obchodných podmienok dodávateľa Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, (b) záväznosť Vzorových obchodných podmienok, ktoré vydáva ÚRSO, pre dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu. Súčasná prax nie je iba neprimeranou administratívnou bariérou, ale rovnako brzdí rozvoj hospodárskej súťaže a konkurencie. Obchodné podmienky sú bilaterálnym a individuálnym zmluvným dojednaním medzi dodávateľom a odberateľom. Možnosť definovať vlastné obchodné podmienky umožní dodávateľom v konkurenčnom prostredí reálne sa od seba odlíšiť a ponúknuť odberateľovi služby s vyššou pridanou hodnotou, obdobne ako to funguje na maloobchodnom trhu v iných hospodárskych odvetviach. Týmto nie je dotknutá povinnosť dodávateľa predkladať vlastné Obchodné podmienky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre účel posudzovania a rozhodovania v spotrebiteľských sťažnostiach. Navrhujeme zjednodušiť formu cenového konania v prípade, ak prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy preberá cenník prevádzkovateľa nadradenej regionálnej distribučnej sústavy. Ako výlučný podklad pre cenové konanie navrhujeme ustanoviť vo forme novej prílohy k cenovej vyhláške formulár, ktorým prevádzkovateľ MDS Úradu oznámi, že mu (1) za rok t-1 nevznikne prebytok výnosov za distribúciu elektriny a (2) v roku t používa cenník nadradenej sústavy. Na základe tohto oznámenia má prevádzkovateľ právo používať pri fakturácii ceny z cenníka prevádzkovateľa nadradenej distribučnej sústavy, do ktorej je MDS pripojená. Analogicky k predošlému bodu navrhujeme, aby bol pre prevádzkovateľa MDS záväzný Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa nadradenej distribučnej sústavy. Tým nie je dotknuté právo prevádzkovateľa MDS požiadať ÚRSO o schválenie vlastného Prevádzkového poriadku, zahŕňajúceho špecifiká danej MDS. Odhad finančného dopadu (spoločne k skupine námetov zameraných na odbúravanie neprimeraných administratívnych záťaží): pozitívny (dané opatrenia nevyvolajú tlak na koncovú cenu), tzn. zníženie administratívnej náročnosti na strane dodávateľov, z čoho môžu profitovať aj koncoví odberatelia elektriny v podobe rozvoja konkurencie a hospodárskej súťaže, čo má spravidla pozitívny vplyv na koncovú cenu elektriny Ochrana a nediskriminácia spotrebiteľa Pre odberateľov elektriny s inštalovaným systémom IMS, ktorým sa vyhodnocuje a finančne penalizuje prekračovanie hodnoty účinníka navrhujeme zaviesť strop pre sankciu za prekračovanie hodnôt, a to kumulatívne max. do výšky nákladu na distribúciu (vrátane ceny strát v distribúcii) v rovnakom období. Návrh odôvodňujeme ochranou odberateľa, ktorý síce musí znášať penále za prekračovanie určených parametrov, ale v úmernej a nie neprimeranej (v extrémnych prípadoch likvidačnej) miere. Súčasne je potrebné pripomenúť, že pred inštaláciou IMS sa zariadenia pripojené za predmetným odberným miestom pravdepodobne správali z hľadiska svojich fyzikálnych vlastností rovnako, len prevádzkovateľ distribučnej sústavy hodnotu účinníka nevyhodnocoval. V neposlednom rade zdôrazňujeme, že vyhodnocovanie účinníka na čoraz väčšom počte odberných miestach znamená nárast kreditného rizika prenášaného na dodávateľa v prípade, ak koncový odberateľ elektriny odmieta penále za prekročenie účinníka uhradiť. Predpokladaný finančný dopad: pozitívny vo forme zavedenia stropu pre penalizáciu prekročenia hodnoty účinníka a vo forme stanovenia stropu pre sankciu, ktorý nie je pre odberateľa potenciálne likvidačný. Ustanovenie v § 26 ods. 28 navrhujeme spresniť vložením vety: „Prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity v odbernom mieste podľa ods. 27 o viac ako 10 % sa nefakturuje za predpokladu, že o to vlastník odberného miesta požiada a súčasne preukáže, že k prekročeniu došlo v dôsledku vyššej moci.“ Návrh odôvodňujeme praxou prevádzkovateľa trakčnej železničnej energetickej sústavy. Z dlhoročných skúseností možno konštatovať, že niekedy dochádza k prekročeniu MRK v trakčnej napájacej stanici (TNS) nezavinene. Napríklad pri výpadku napájania zo susednej TNS a súčasnému nahromadeniu ťažkých vlakových súprav musí jedna TNS pokryť neštandarde vysoký odber. A to napriek skutočnosti, že MRK je vždy nastavená s rezervou, vo väčšine objektov činí rezerva dokonca 30 – 50 %. Podľa našich informácii analogicky nefakturujú prekročenie MRK vodárenským spoločnostiam niektorí prevádzkovatelia distribučných sústav pri prívalových dažďoch, kedy pracujú naplno všetky čerpadlá v prečerpávacích staniciach splaškových vôd. Predpokladaný finančný dopad: pozitívny pre majiteľov odberných miest podľa § 26 ods. 27 v prípade prekročení MRK v dôsledku vyššej moci. Z pohľadu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, do ktorej je odberné miesto pripojené, neutrálny dopad s ohľadom na skutočnosť, že hodnota MRK sa počíta zo súčtov maximálnych výkonov nameraných v odberných miestach v čase, keď je tento súčet v danom mesiaci najvyšší – prekročenie MRK teda vstupuje do výpočtu MRK v budúcom období. Sprehľadnenie štruktúry distribučných taríf a ukončenie diskriminácie odberateľov elektriny na základe nemožnosti využívať rovnaké obchodné produkty za rovnaké ceny a pri uplatnení rovnakých podmienok u rôznych prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav: o Navrhujeme sprehľadniť a zjednodušiť štruktúru distribučných taríf na napäťovej úrovni nízkeho napätia spôsobom zjednotenia distribučných taríf poskytovaných všetkými prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav, a to v rozsahu: a) počtu poskytovaných taríf (rovnaký u všetkých PDS), (b) zjednotenia ich štruktúry (rovnaká u všetkých PDS), (c) zjednotenia časov a pravidiel pre spínanie VT a NT (vysoká a nízka tarifa), pričom nejednotnosť pravidiel spínania VT/NT a v niektorých prípadoch i podozrenie na nespínanie VT má priamy vplyv na ekonomiku činnosti dodávky elektriny. V prípade, ak niektorý z regionálnych PDS vysokú tarifu nespína, resp. spína ju v časových oknách s minimálnych/žiadnym odberom elektriny na odbernom mieste, spôsobuje tým dodávateľovi ekonomickú škodu vo forme ušlých výnosov. (d) zavedenia jednotných cien distribúcie na Slovensku, pričom skutočné náklady jednotlivých prevádzkovateľov distribučných sústav by sa prerozdeľovali obdobne, ako sa dnes prerozdeľujú medzi jednotlivých prevádzkovateľov sústav výnosy z centrálnej fakturácie tarify za prevádzkovanie systému. Jednotné ceny distribúcie by znamenali ich socializovanie medzi všetkých odberateľov elektriny v SR s tým, že odberatelia s odbernými miestami pripojenými do distribučných sústav so stagnujúcim alebo klesajúcim objemom distribúcie by neboli do budúcnosti vystavení riziku vysokého nárastu ceny distribúcie, ktoré vyplýva z fixného charakteru nákladov na prevádzkovanie sústavy. Odôvodnenie: ukončenie diskriminácie jednotlivých koncových odberateľov elektriny pripojených na napäťovej úrovni NN v závislosti od toho, do ktorej regionálnej distribučnej sústavy sú pripojení. Navrhujeme v rámci unifikovanej štruktúry distribučných taríf taktiež: zavedenie samostatnej distribučnej tarify pre odberné miesta s inštalovaným IMS (z pohľadu distribúcie 1-tarif bez blokovania spotrebičov, s možnosťou poskytovania obchodnej variabilnej tarifikácie), zavedenie samostatnej distribučnej tarify pre nabíjacie stanice elektromobilov (technológia IMS prináša na trh s elektrinou inovatívne možnosti a riešenia, ktoré sa dajú využiť okrem iného aj v rozvíjajúcom sa segmente elektromobility, a to s ekonomickou pridanou hodnotou ako pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, tak i pre dodávateľa elektriny do danej nabíjacej stanice). Predpokladaný finančný dopad (spoločne pre skupinu námetov zameraných na sprehľadnenie distribučných taríf: Vo všeobecnosti z pohľadu trhu s elektrinou neutrálny, z pohľadu koncového odberateľa elektriny pozitívny v prípade, ak sa mu harmonizáciou distribučných sadzieb rozšíri možnosť výberu z viacerých distribučných sadzieb. Naviac samostatné distribučné tarify pre IMS a elektrické nabíjacie stanice by pre predmetného odberateľa elektriny znamenali možnosť využívať možnosti technológie IMS s možným pozitívnym dopadom na koncový účet za elektrinu. Definovanie podpory pre využitie biometánu v zariadeniach KVET Navrhujeme stanoviť pevnú cenu elektriny vyrobenej zo spaľovania biometánu vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou dodaného distribučnou sieťou do zariadenia výrobcu elektriny vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, a to na úrovni 134,08 eur/MWh. Uvedená výkupná cena, ktorú si uplatní konečný spotrebiteľ biometánu (napríklad teplárenská spoločnosť, ktorá zároveň bude vedieť využiť vyrobené teplo na 100 %) by mala byť určená na refundáciu nákladov na výrobu biometánu len pre existujúce bioplynové stanice a mala by im umožniť efektívne prejsť zo spaľovania bioplynu na výrobu biometánu (vzhľadom na špecifiká nie je repoweringová schéma ako v prípade fotovoltických elektrární vhodnou alternatívou). Vytvorenie biometánového registra umožní obchodovanie so zárukami pôvodu na biometán a bude motivovať dodávať biometán odberateľom, ktorí budú vedieť naplno využiť jeho potenciál v KVET. Zjednodušene, biometán je de facto bioplynom, ktorého kvalitatívne parametre sú upravené na parametre zemného plynu. V takom prípade je ho možné využiť ako substitúciu zemného plynu, prípadne ho distribuovať spoločne so zemným plynom v existujúcich plynárenských distribučných sieťach. Vzhľadom na to, že ide o domáci zdroj, zadefinovaním jeho podpory by sa mierne zvýšila energetická bezpečnosť a energetická sebestačnosť Slovenskej republiky. Obmedzenie výkonu zariadenia výrobcu biometánu by malo byť odstránené, pretože podpora výroby elektriny z biometánu sa viaže na zariadenie výrobcu elektriny. Táto limitácia mala zmysel pre bioplynové stanice, avšak pre biometánové stanice nemá zmysel žiadny, pretože biometán môže byť distribučnou sieťou dodaný do rôznych zariadení, prípadne výrobca elektriny môže nakúpiť biometán z rôznych biometánových staníc. Tento limit tak bráni vzniku väčších a efektívnejších zariadení na výrobu biometánu. Navrhujeme tiež začať diskusiu o nastavení podpory výroby a využívania biometánu v nových zariadeniach. Biometán by bol vyrábaný z biologicky rozložiteľného odpadu, ako obnoviteľného zdroja tepla a elektriny, ktorý môže prispieť k zvyšovaniu podielu obnoviteľných zdrojov energie v systémoch centrálneho zásobovania teplom (CZT) – prostredníctvom mechanizmu umožňujúceho zmeniť výšku podpory v prípade, ak by výrobca s už schválenou podporou výroby elektriny vysokoúčinnou kombinovanou výrobou nahradil pôvodný zdroj energie biometánom pre zariadenia s inštalovaným výkonom výrobcu elektriny nad 1 MW (ide najmä o náhradu vykurovacieho oleja, uhlia a biomasy, resp. v horizonte po roku 2030 aj zemného plynu). Využívanie biometánu vyrobeného z biologicky rozložiteľného odpadu umožní plniť kumulatívne viaceré ciele SR v oblasti nakladania s odpadom (obmedzenie skládkovania, cirkulárna ekonomika), ochrany klímy (zvyšovanie podielu OZE v CZT), ochrany ovzdušia (nízke úrovne emisií v porovnaní s biomasou) a je plne s súlade s Integrovaným energetickým a klimatickým plánom, Nízkouhlíkovou stratégiou a ďalšími strategickými dokumentmi na úrovni Slovenska a EÚ. Pre úspešné zavedenie využívania biologicky rozložiteľného odpadu ako zdroja biometánu a jeho využívania na výrobu elektriny a tepla v KVET je nutná predchádzajúca diskusia s účastníkmi trhu, v rámci ktorej budú posúdené a následne implementované opatrenia, vrátane regulačných opatrení, motivujúcich systémy CZT využívať tento zdroj energie so zohľadnením vplyvu na odberateľov elektriny a tepla. | Odoslaná | Detail |
| Klub 500 (Klub 500) | Klub 500 si dovoľuje uviesť nasledovné pripomienky k Predbežnej informácii evidovanej pod číslom PI/2021/52: 1. Dovoľujeme si uviesť, že regulovaný subjekt predkladá návrhy ceny pre kategóriu zraniteľný odberateľ v rozsahu vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ako „ÚRSO“) č. 18/2017 Z. z, aj ÚRSO č.223/2016 Z. z.. Navrhujeme, aby ÚRSO v zmysle § 12 odst. 1) b) Zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach priamo určil maximálne ceny pre jednotlivé kategórie zraniteľných odberateľov. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že okrem jednej hodnoty, ktorá vstupuje do výpočtu ceny a je spojená s konkrétnym dodávateľom, všetky ostatné hodnoty určuje ÚRSO. Odbúra sa zbytočné administratívne zaťaženie regulovaných subjektov a zamestnancov Úradu. 2. K § 5 navrhujeme nasledovné doplnenie: Navrhujeme výšku primeraného zisku upraviť tak aby dosahoval maximálne 50% súčasnej hodnoty. Prenos a distribúcia elektriny sú regulované činnosti. Roky zápasíme s neprimerane vysokou koncovou cenou elektriny a zároveň spoločnosti zabezpečujúce túto „regulovanú“ činnosť , každoročne obsadzujú popredné priečky rebríčka ziskovosti firiem na Slovensku. 3. K § 12 navrhujeme nasledovné doplnenie: Navrhujeme do tohto paragrafu doplniť bod (14) so znením: Maximálna ročná výška platby za TPS, ktorú koncový odberateľ elektriny uhrádza za spotrebu elektriny v rámci 1 odberného miesta nemôže presiahnuť 3 000 000 eur za kalendárny rok. V súlade so stratégiou podpory konkurencieschopnosti kľúčových odvetvi priemyslu navrhujeme stanoviť maximálnu platbu za TPS pre koncového odberateľa elektriny obdobne ako pri platbe za NJF. 4. K § 12 body 8), 9), 10) a 11) navrhujeme nasledovné doplnenie: Tieto ustanovenia §12) upraviť tak, aby sa na výrobu a spotrebu elektriny vyrobenú z obnoviteľných zdrojov (na ktoré sa neuplatňuje prevádzková pomoc) a na spotrebu takto vyrobenej elektriny spotrebovanú bez využitia nadradenej sústavy neuplatňovala TPS. Jedná sa o podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v priemyselných areáloch, kde samotný prevádzkovateľ ako aj odberatelia pripojení do miestnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojená výroba elektriny z OZE, by za takto spotrebovanú elektrinu tarifu TPS neplatili, čím by sa dosiahlo zníženie ich koncovej ceny a teda zvýšený záujem o takúto prevádzku. Zároveň je potrebné poukázať aj na rozporuplnosť vyžadovať takúto platbu na spotrebu elektriny vyrobenú z OZE vzhľadom na charakter tarify TPS a jej zložiek. Takýto mechanizmus a regulačný nástroj podporuje decentralizovanú a inteligentnú výrobu a spotrebu elektriny. Účelom je čo najviac podporiť taký systém, aby mohol v súlade so záväzkami Slovenska voči EÚ podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov a znižovať produkciu CO2. Návrh je v súlade s nariadením EP 2019/943 Článok 3, body. c, f, g,l. 5. K §12a odst.(3) - nasledovné doplnenie: Elektroenergetická náročnosť podniku v percentách sa vypočíta podľa vzorca EEn = E x C/HPH x 100 V uvedenom vzorci navrhujeme nahradiť číslo 100 číslom 20 v zmysle EU legislatívy (bod 186 Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (2014/C 200/01) v znení neskorších predpisov. Tým dôjde k uplatňovanie individuálnych taríf pre rozšírenú skupinu podnikov. V súlade s európskou právnou úpravou považujeme za dôležité aby primerane boli rovnako nastavené podmienky konkurencieschopnosti podnikov pôsobiacich na trhu EÚ. Uvedené je tiež dôležité z národno-hospodárskeho hľadiska. 6. K § 18 - Podmienky uplatňovania tarify za prevádzkovanie systému účastníkmi trhu s elektrinou nasledovné doplnenie: V §18 odseku 2) navrhujeme doplniť - rozšíriť výnimku - náklady na prevádzkovanie systému sa neuplatňujú u obnoviteľných zdrojov výroby elektrickej energie, u ktorých skončila podpora podľa zákona č. 309/2009. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7. §23 odsek1 bod c), §24 odsek 3 bod b), §25 odsek 1 bod b), §25 odsek 3 bod b) nasledovné doplnenie: Navrhujeme naformulovať pri zneniach predkladanej vyhlášky URSO 18/2017 Z. z. kde je v súčasnosti oslobodený len odberateľ pripojený k prenosovej sústave: ...objem koncovej spotreby elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t odobratej koncovými odberateľmi elektriny priamo pripojenými do ZVN alebo VVN (prenosovej alebo distribučnej) sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou odberateľa menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného preneseného množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3; splnenie podmienok zvýhodnenia odberového diagramu na rok t sa preukazuje znaleckým posudkom, predloženým prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a úradu, a to tými koncovými odberateľmi priamo pripojenými do VVN sústavy, u ktorých je predpoklad splnenia týchto podmienok v roku t. V rámci podpory stabilného odberu koncového odberateľa – platby za TSS navrhujeme zjednotiť zvýhodnenia pre všetkých veľkých odberateľov pripojených k zvn alebo vvn (prenosová sústava alebo distribučná sústava), nie len pripojených do SEPS. Teda, nemal by byť energeticky náročný podnik znevýhodňovaný podľa toho či je, alebo nie je pripojený priamo na prenosovú sústavu. V prípade, ak ide o odberateľa s vyrovnaným diagramom odberu, pričom odberateľ môže byť pripojený na prenosovú aj distribučnú sústavu, nebude tento odberateľ platiť celú platbu za TSS ale iba časť podľa rozhodnutia úradu. Zároveň je nutné zmeniť aj §12 odsek 6 zákona o regulácii v sieťových odvetviach č. 250/2012 Z .z.. 8. K §26 bod 13) navrhujeme nasledovné doplnenie:: Navrhujeme upraviť metodiku fixných a variabilných nákladov a teda aj výnosov pre distribučné spoločností Bod 13): Podiel výnosov z platieb za rezerváciu výkonu a celkových výnosov za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektriny pri distribúcii elektriny sa ustanovuje maximálne vo výške 0,35. Medziročná zmena podielu výnosov z platieb za rezervovanú kapacitu a celkových výnosov za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektriny pri distribúcii elektriny na rok t sa ustanovuje maximálne vo výške 3 % z povolenej hodnoty podielu výnosov z platieb za rezerváciu výkonu a celkových výnosov za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektriny pri distribúcii elektriny v roku t-1. Súčasný systém regulácie je nastavený tak aby garantoval výnosy bez ohľadu na to, či distribučná sústava investuje vlastné zdroje do rozvoja, modernizácie a decentralizácie sietí pričom vlastne garantuje výnosy bez ohľadu na prínos pre odberateľov, spoľahlivosť či reálny rozvoj sietí. Z tohto dôvodu navrhujeme aby bol systém nastavený viac trhovo a motivačne v prospech rozvoja, ktorý s ohľadom na spoločenský odklon od niektorých iných nosičov energie bude do budúcnosti nevyhnutný. 9. K §26 odseky (24) a (26) navrhujeme nasledovné doplnenie: Navrhujeme vložiť odsek 27) ktorý znie: Platba za prístup do distribučnej sústavy v zmysle bodu (24) a bodu (26) b), c) pokiaľ sa jedná o ďalšie napájacie vedenie, sa cena za prístup do distribučnej sústavy určuje vo výške 15 % z tarify za rezervovanú kapacitu podľa cenového rozhodnutia na rok t. Body (27) až (39) prečíslovať. Súčasné znenie vyhlášky nepamätá na prípady ak je hlavné napájacie vedenie cez prenosovú sústavu a ďalšie (zálohové) vedenie cez regionálnu sústavu. 10. K § 39 navrhujeme doplniť odsek 5. nasledovne: Do § 39 navrhujeme doplniť odsek 5. - Úhrada za pripojenie sa od distribučnej sústavy (MDS/RDS) nevyžaduje pri opätovnom pripojení do výšky pôvodnej maximálnej rezervovanej kapacity. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s preplácaním časti nákladov (pomer 60%-40%) prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri ukončení platnosti zmluvy o pripojení a uzatváraní „novej“ zmluvy o pripojení (pokračovanie stávajúceho roky trvajúceho vzťahu) pri nezmenenej výške rezervovanej kapacity, kedy náklady na pripojenie nie sú vyvolané zo strany distribučnej sústavy. Dochádza k dvojitým platbám. Odpisy vstupujú ako oprávnený náklad pri stanovení výšky poplatkov v §20. 11. K § 40 navrhujeme doplniť odsek 6 nasledovne: Do § 40 navrhujeme doplniť odsek (6) - Úhrada za pripojenie sa od odberateľa elektriny nevyžaduje pri opätovnom pripojení do výšky pôvodnej maximálnej rezervovanej kapacity (tak ako je tomu pri distribučných sústavách v §41 bod (6) c). Odôvodnenie: Nesúhlasíme s preplácaním nákladov prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri ukončení platnosti zmluvy o pripojení a uzatváraní „novej“ zmluvy o pripojení (pokračovanie stávajúceho roky trvajúceho vzťahu) pri nezmenenej výške rezervovanej kapacity, kedy náklady na pripojenie nie sú vyvolané zo strany odberateľa. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy uzatvára s užívateľom typu odberateľ, výrobca, zmluvu na dobu určitú, (RDS majú na dobu neurčitú) po ktorej uplynutí si musíte znovu podať žiadosť o pripojenie a účtuje vám pripojovací poplatok vo výške skutočných nákladov na rekonštrukciu dožitých zariadení, aj napriek tomu že odpisy sú oprávneným nákladom a platíte ich už roky v cene za prenos podľa §20. Dvojitá platba za to isté, v rôznych paragrafoch vyhl. 18/2017. Rozdielny prístup k účastníkom trhu (zmluvy na dobu určitú a neurčitú) je aj v rozpore s nariadením EP 2019/943 článok 3 bod. q. 12. Pripomienka k definícii malého podniku nasledovne: Zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v § 2 odst. l) 3. definuje malý podnik ako zraniteľného odberateľa. Taktiež vyhláška ÚRSO č. 18/2017 Z.z, §2 f) definuje malý podnik ako zraniteľného odberateľa. Navrhujeme malý podnik nedefinovať ako zraniteľného odberateľa Odôvodnenie: Vypustením malého podniku z kategórie zraniteľných odberateľov sa odstráni aj cenová regulácia pre túto kategóriu odberateľov, ktorá je v dnešnom liberalizovanom trhu v dodávke elektriny a plynu úplne zbytočná. Zároveň týmto Klub 500 prejavuje záujem v ďalšom legislatívnom procese zúčastniť sa konzultácií k uvedenému materiálu. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z, §23 odsek1 bod c), §24 odsek 3 bod b), §25 odsek 1 bod b), §25 odsek 3 bod b) Naformulovať pri zneniach vo vyhláške URSO18/2017 Z.z. kde je v súčasnosti oslobodený len odberateľ pripojený k prenosovej sústave: ...objem koncovej spotreby elektriny v jednotkách množstva elektriny v roku t odobratej koncovými odberateľmi elektriny priamo pripojenými do ZVN alebo VVN (prenosovej alebo distribučnej) sústavy s dobou ročného využitia maxima v roku t-2 vyššou ako 6800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou odberateľa menšou ako 0,025; dobou ročného využitia maxima sa rozumie podiel celkového ročného preneseného množstva elektriny v roku t-2 a rezervovanej kapacity určenej ako aritmetický priemer mesačných maxím štvrťhodinového výkonu za mesiace november roku t-4 až február roku t-3; splnenie podmienok zvýhodnenia odberového diagramu na rok t sa preukazuje znaleckým posudkom, predloženým prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a úradu, a to tými koncovými odberateľmi priamo pripojenými do VVN sústavy, u ktorých je predpoklad splnenia týchto podmienok v roku t. Podpora stabilného odberu koncového odberateľa – platby za TSS Navrhujeme zjednotiť zvýhodnenia pre všetkých veľkých odberateľov pripojených k zvn alebo vvn (prenosová sústava alebo distribučná sústava), nie len pripojených do SEPS. Teda, nemal by byť energeticky náročný podnik znevýhodňovaný podľa toho či je, alebo nie je pripojený priamo na prenosovú sústavu. V prípade, ak ide o odberateľa s vyrovnaným diagramom odberu, pričom odberateľ môže byť pripojený na prenosovú aj distribučnú sústavu, nebude tento odberateľ platiť celú platbu za TSS ale iba časť podľa rozhodnutia úradu. Zároveň je nutné zmeniť aj §12 odsek 6 zákona o regulácii v sieťových odvetviach č. 250/2012 Z.z. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška ÚRSO č. 18/2017 Z.z, § 40 Do § 40 doplniť bod (6) Úhrada za pripojenie sa od odberateľa elektriny nevyžaduje pri opätovnom pripojení do výšky pôvodnej maximálnej rezervovanej kapacity (tak ako je tomu pri distribučných sústavách v §41 bod (6) c). Nesúhlasíme s preplácaním nákladov prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri ukončení platnosti zmluvy o pripojení a uzatváraní „novej“ zmluvy o pripojení (pokračovanie stávajúceho roky trvajúceho vzťahu) pri nezmenenej výške rezervovanej kapacity, kedy náklady na pripojenie nie sú vyvolané zo strany odberateľa. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy uzatvára s užívateľom typu odberateľ, výrobca, zmluvu na dobu určitú, (RDS majú na dobu neurčitú) po ktorej uplynutí si musíte znovu podať žiadosť o pripojenie a účtuje vám pripojovací poplatok vo výške skutočných nákladov na rekonštrukciu dožitých zariadení, aj napriek tomu že odpisy sú oprávneným nákladom a platíte ich už roky v cene za prenos podľa §20. Dvojitá platba za to isté, v rôznych paragrafoch vyhl. 18/2017. Rozdielny prístup k účastníkom trhu (zmluvy na dobu určitú a neurčitú) je aj v rozpore s nariadením EP 2019/943 článok 3 bod. q. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z, §12a odst.(3) Elektroenergetická náročnosť podniku v percentách sa vypočíta podľa vzorca EEn = E x C/HPH x 100 V uvedenom vzorci nahradiť číslo 100 číslom 20 v zmysle EU legislatívy (bod 186 Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (2014/C 200/01) v znení neskorších predpisov. Tým dôjde k uplatňovanie individuálnych taríf pre rozšírenú skupinu podnikov. Podpora vybraných podnikov zabezpečujúcich podstatné fungovanie ekonomiky individuálnou sadzbou TPS. V súlade s európskou právnou úpravou považujeme za dôležité aby primerane boli rovnako nastavené podmienky konkurencieschopnosti podnikov pôsobiacich na trhu EÚ. Uvedené je tiež dôležité z národno-hospodárskeho hľadiska. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška ÚRSO č. 18/2017 Z.z, § 39 odst. 2) Do § 39 navrhujeme doplniť bod. 5 Úhrada za pripojenie sa od distribučnej sústavy (MDS/RDS) nevyžaduje pri opätovnom pripojení do výšky pôvodnej maximálnej rezervovanej kapacity Nesúhlasíme s preplácaním časti nákladov (pomer 60%-40%) prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri ukončení platnosti zmluvy o pripojení a uzatváraní „novej“ zmluvy o pripojení (pokračovanie stávajúceho roky trvajúceho vzťahu) pri nezmenenej výške rezervovanej kapacity, kedy náklady na pripojenie nie sú vyvolané zo strany distribučnej sústavy. Dochádza k dvojitým platbám. Odpisy vstupujú ako oprávnený náklad pri stanovení výšky poplatkov v §20. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Aktuálny stav / legislatívne znenie Regulovaný subjekt predkladá návrhy ceny pre kategóriu zraniteľný odberateľ v rozsahu vyhlášky ÚRSO č. 18/2017 Z.z, aj ÚRSO č.223/2016 Z.z. Navrhovaný stav / znenie Úrad v zmysle § 12 odst. 1) b) Zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach priamo určí maximálne ceny pre jednotlivé kategórie zraniteľných odberateľov. Pozn. / upresnenie Vzhľadom na skutočnosť, že okrem jednej hodnoty, ktorá vstupuje do výpočtu ceny a je spojená s konkrétnym dodávateľom, všetky ostatné hodnoty určuje Úrad. Odbúra sa zbytočné administratívne zaťaženie regulovaných subjektov a zamestnancov Úradu. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z, §12 má body 1 až 13 Navrhujeme do tohto paragrafu doplniť bod (14) so znením: Maximálna ročná výška platby za TPS, ktorú koncový odberateľ elektriny uhrádza za spotrebu elektriny v rámci 1 odberného miesta nemôže presiahnuť 3 000 000 eur za kalendárny rok. V súlade so stratégiou podpory konkurencieschopnosti kľúčových odvetvi priemyslu navrhujeme stanoviť maximálnu platbu za TPS pre koncového odberateľa elektriny obdobne ako pri platbe za NJF. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z, §5 Navrhujeme výšku primeraného zisku upraviť tak aby dosahoval maximálne 50% súčasnej hodnoty Prenos a distribúcia elektriny sú regulované činnosti. Roky zápasíme s neprimerane vysokou koncovou cenou elektriny a zároveň spoločnosti zabezpečujúce túto „regulovanú“ činnosť , každoročne obsadzujú popredné priečky rebríčka ziskovosti firiem na Slovensku. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v § 2 odst. l) 3. definuje malý podnik ako zraniteľného odberateľa. Taktiež vyhláška ÚRSO č. 18/2017 Z.z, §2 f) definuje malý podnik ako zraniteľného odberateľa Navrhujeme malý podnik nedefinovať ako zraniteľného odberateľa Vypustením malého podniku z kategórie zraniteľných odberateľov sa odstráni aj cenová regulácia pre túto kategóriu odberateľov, ktorá je v dnešnom liberalizovanom trhu v dodávke elektriny a plynu úplne zbytočná. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z, §12 body 8), 9), 10) a 11) Tieto ustanovenia §12) upraviť tak, aby sa na výrobu a spotrebu elektriny vyrobenú z obnoviteľných zdrojov (na ktoré sa neuplatňuje prevádzková pomoc) a na spotrebu takto vyrobenej elektriny spotrebovanú bez využitia nadradenej sústavy neuplatňovala TPS. Jedná sa o podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v priemyselných areáloch, kde samotný prevádzkovateľ ako aj odberatelia pripojení do miestnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojená výroba elektriny z OZE, by za takto spotrebovanú elektrinu tarifu TPS neplatili, čím by sa dosiahlo zníženie ich koncovej ceny a teda zvýšený záujem o takúto prevádzku. Zároveň je potrebné poukázať aj na rozporuplnosť vyžadovať takúto platbu na spotrebu elektriny vyrobenú z OZE vzhľadom na charakter tarify TPS a jej zložiek. Takýto mechanizmus a regulačný nástroj podporuje decentralizovanú a inteligentnú výrobu a spotrebu elektriny. Účelom je čo najviac podporiť taký systém, aby mohol v súlade so záväzkami Slovenska voči EÚ podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov a znižovať produkciu CO2. Návrh je v súlade s nariadením EP 2019/943 Článok 3, body. c, f, g,l. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z, §26 bod 13) Navrhujeme upraviť metodiku fixných a variabilných nákladov a teda aj výnosov pre distribučné spoločností Bod 13): Podiel výnosov z platieb za rezerváciu výkonu a celkových výnosov za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektriny pri distribúcii elektriny sa ustanovuje maximálne vo výške 0,35. Medziročná zmena podielu výnosov z platieb za rezervovanú kapacitu a celkových výnosov za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektriny pri distribúcii elektriny na rok t sa ustanovuje maximálne vo výške 3 % z povolenej hodnoty podielu výnosov z platieb za rezerváciu výkonu a celkových výnosov za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny okrem výnosov za straty elektriny pri distribúcii elektriny v roku t-1. modernizácie a decentralizácie sietí pričom vlastne garantuje výnosy bez ohľadu na prínos pre odberateľov, spoľahlivosť či reálny rozvoj sietí. Z tohto dôvodu navrhujeme aby bol systém nastavený viac trhovo a motivačne v prospech rozvoja, ktorý s ohľadom na spoločenský odklon od niektorých iných nosičov energie bude do budúcnosti nevyhnutný. | Odoslaná | Detail |
| AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) | Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 18/2017 Z.z, §26 body (24) a (26) Navrhujeme vložiť bod (27) ktorý znie: Platba za prístup do distribučnej sústavy v zmysle bodu (24) a bodu (26) b), c) pokiaľ sa jedná o ďalšie napájacie vedenie, sa cena za prístup do distribučnej sústavy určuje vo výške 15 % z tarify za rezervovanú kapacitu podľa cenového rozhodnutia na rok t. Body (27) až (39) prečíslovať. Súčasné znenie vyhlášky nepamätá na prípady ak je hlavné napájacie vedenie cez prenosovú sústavu a ďalšie (zálohové) vedenie cez regionálnu sústavu. | Odoslaná | Detail |
| ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) | Námety na novelizáciu vyhlášky č. 18/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike za spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. 1. Úprava nesprávne nastaveného korekčného mechanizmu súvisiaceho s korekciou ceny za straty Úprava nesprávne nastaveného korekčného mechanizmu súvisiaceho s korekciou ceny za straty v distribučnej sústave na skutočné spotové ceny: vypustenie plánovanej odchýlky z korekcie a. Korekcia sa má prvýkrát použiť za rok 2021 v roku 2022 pri stanovení cien na rok 2023 b. Korekcia porovnáva spotovú cenu s cenou za straty v distribučnej sústave (t.z. PXE forwardová cena základného pásma krát koeficient reflektujúci diagram strát ako aj odchýlku), pričom odchýlka nemôže byť započítaná pri korekcii, pretože tento náklad nesúvisí s cenou komodity, ale s rozdielom medzi nominovanou hodnotou strát a skutočnými stratami a korekcia nemôže tieto náklady „zmazať“, resp. ich neakceptovať PDS 2. Úprava koeficientu zahrnutia neuhradených nákladov Úprava koeficientu zahrnutia neuhradených nákladov vynaložených v roku 2019 prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav na podporu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou doplatkom a príplatkom pre rok 2022 až 2026 vo výške 0,2 pre rok 2022, vo výške 0,2 pre rok 2023, vo výške 0,2 pre rok 2024, vo výške 0,2 pre rok 2025 a vo výške 0,1999 pre rok 2026 Nastavenie predmetného koeficientu je síce v rozpore s úhradou skutočných nákladov na podporu PDS v čo najkratšom čase, každopádne návrh predstavuje aspoň minimálnu predikovateľnosť stanovenia predmetného koeficientu a zároveň je v súlade s argumentáciou ÚRSO v rozhodnutí č. 0105/2021/E zo dňa 18.12.2020, ktorým ÚRSO určil pre spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. tarifu za prevádzkovanie systému na rok 2021 a korekcia neuhradených nákladov pre rok 2021 za rok 2019: „Zároveň bude úrad počas roka 2021 na účely možného splnenia podmienok na zmenu cenového rozhodnutia vyhodnocovať určené ceny a parametre podľa aktuálneho vývoja na trhu s elektrinou tak, aby bol zachovaný účel regulácie ako aj oprávnený záujem regulovaného subjektu. Úrad v nasledujúcich rokoch plánuje určovať v rámci cenových konaní výšku korekcie neuhradených nákladov vynaložených na podporu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou doplatkom za rok 2019 tak, aby bola celková suma vo výške 20 894 789,49 € vysporiadaná najneskôr do konca roka 2026, čím bude naplnené ustanovenie § 18i ods. 17 zákona č. 309/2009 Z. z. 3. Úprava spôsobu výpočtu ceny za straty v distribučnej sústave na rok 2022 a. Nepoužitie spotovej ceny elektriny na nákup strát (plus náklady na odchýlku), ale PXE forwardovej ceny základného pásma (krát koeficient reflektujúci diagram strát plus náklady na odchýlku) b. Spotová cena, ktorá je ustanovená v súčasnosti pre korekciu skutočných nákladov za rok 2021+ (s dopadom na ceny 2023+) predstavuje nepredikovateľnú volatilitu (oboma smermi) c. Návrhom PXE forwardovej ceny základného pásma (krát koeficient reflektujúci diagram strát plus náklady na odchýlku) by sa nepredikovateľná volatilita vylúčila s pozitívnymi dopadmi na predikovateľné náklady PDS a predikovateľnú cenotvorbu ÚRSO (bez korekcií) d. Návrhom PXE forwardovej ceny základného pásma (krát koeficient reflektujúci diagram strát plus náklady na odchýlku) by sa postupovalo už v roku 2021 na rok 2022, pričom korekcia na spotové ceny za 2021 (pre rok 2023 v roku 2022) by korektne a transparentne „dobehla“ e. Návrhom PXE forwardovej ceny základného pásma (krát koeficient reflektujúci diagram strát plus náklady na odchýlku) by sa postupovalo už v roku 2021 na rok 2022, pričom je potrebné ustanoviť relevantné obdobie, za ktoré sa vypočíta priemer PXE forwardovej ceny základného pásma (t.z. po schválení novely vyhlášky za obdobie minimálne 3 mesiacov, napr. za obdobie júl-september) 4. Zmena spôsobu stanovenia poplatku za prístup do prenosovej sústavy pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav. Podľa európskeho nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou č. 943/2019, kde sa v článku 18 ods. 1 uvádza „Poplatky účtované prevádzkovateľmi sústav za prístup do sústav vrátane poplatkov za napojenie na sústavy, poplatkov za používanie sústav, prípadne poplatkov za súvisiace posilnenia sústav musia byť nákladovo orientované, transparentné, zohľadňovať potrebu bezpečnosti a flexibility sústavy, odzrkadľovať skutočné vzniknuté náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi efektívneho a štrukturálne porovnateľného prevádzkovateľa sústavy, a byť uplatňované nediskriminačným spôsobom.“ nie je dovolené pri stanovovaní poplatkov za prenos alebo distribúciu elektriny uplatňovať žiadnu diskrimináciu. Teda z dôvodu odstránenia diskriminácie prevádzkovateľov regionálnych sústav ako najvýznamnejších užívateľov prenosovej sústavy a taktiež z dôvodu zníženia nákladov na prenos ktoré musia vo svojich cenách znášať odberatelia elektriny pripojený do distribučnej sústavy navrhujeme upraviť znenie vyhlášky nasledovane. V § 20 ods. 4 písm. a) sa slová „koncového odberateľa elektriny“ nahrádzajú slovami „užívateľa prenosovej sústavy“. a V § 20 ods. 4 písm. b) sa slová „koncového odberateľa elektriny“ nahrádzajú slovami „užívateľa prenosovej sústavy“. a V § 20 ods. 4 písm. c) sa slová „koncového odberateľa elektriny“ nahrádzajú slovami „užívateľa prenosovej sústavy“. 5. Vypustenie ustanovenia o limitácii výkonu, ktorý je možné dodať do sústavy V prípade pripojenia nového výrobného zariadenia do miestnej distribučnej sústavy (MDS) alebo zvyšovanie výkonu už existujúceho výrobného zariadenia pripojeného do MDS je prevádzkovateľ MDS povinný podpísať zmluvu o pripojení s regionálnou distribučnou sústavou do ktorej je buď priamo alebo nepriamo prostredníctvom jednej alebo viacerých MDS pripojený s rezervovanou kapacitou vo výške inštalovaného výkonu výrobného zariadenia. Táto výška rezervovanej kapacity je limitovaná výškou rezervovanej kapacity, ktorú je technicky možné dodať do regionálnej distribučnej sústavy a ktorú prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy písomne odsúhlasil. Toto ustanovenie sa nachádza vo viacerých paragrafoch vyhlášky. Navrhujeme ustanovenie „, maximálne však do výšky rezervovanej kapacity, ktorú je technicky možné dodať do regionálnej distribučnej sústavy“ vypustiť zo všetkých paragrafov vyhlášky. Dôvodom na vypustenie predmetného ustanovenia je fakt, že je v rozpore s definíciou inštalovaného výkonu v primárnej legislatíve a tak isto s ustanoveniami v sekundárnej legislatíve najmä vo vyhláške č. 24/2013 Z. z. pravidlá trhu. Predmetné ustanovenie je tak isto problémové z praktického hľadiska, nakoľko neexistuje presný postup na stanovenie výkonu, ktorý je technicky možné dodať do regionálnej sústavy. 6. Doplnenie definície napäťovej úrovne veľmi vysokého napätia Pri definícii postupu na stanovenie pripojovacích poplatkov v § 42 na napäťovej úrovni veľmi vysokého napätia pri definícii napäťovej úrovne vypadlo slovo „vrátane“ za slovami „do 110 kV“. Bez tohto slova neexistuje paragraf, ktorý by z matematického hľadiska definoval postupy stanovenia pripojovacích poplatkov pre napätie 110 kV. | Odoslaná | Detail |
| | | |
