PI/2021/241 Návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje percento určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2022

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
SKIZP (Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov) 1. a) Do zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti zapracovať definíciu typológie zdravotnej starostlivosti a prevencie a to takto: Za § 10 sa vkladá nový § 10a, ktorý znie: „§ 10a Spôsoby poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti (1) Ambulantná starostlivosť sa poskytuje ako primárna, sekundárna a terciárna (následná) zdravotná starostlivosť. (2) Primárna zdravotná starostlivosť je prvá úroveň systému zdravotnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje len ambulantnou formou ako kombinácia všeobecnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti a zabezpečuje vstup osoby do systému pri všetkých jej nových potrebách a problémoch týkajúcich sa jej zdravotného stavu s výnimkou veľmi nezvyčajných alebo zriedkavých stavov vrátane urgentnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Primárna zdravotná starostlivosť zabezpečuje starostlivosť pre všetky stavy osoby kontinuálne v priebehu celého jej života; je orientovaná na zdravotné potreby a problémy osoby a je komplexná vzhľadom k potrebám, ktoré sú v populácii bežné. Poskytuje sa v interdisciplinárnom multiprofesionálnom tíme odborníkov, v ktorom okrem všeobecných lekárov, zubných lekárov, gynekológov a pôrodníkov, príslušných sestier a pôrodných asistentiek aktívne pôsobia aj asistenti výživy alebo nutriční terapeuti, verejní zdravotníci, laboratórni diagnostici, psychológovia, logopédi, liečební pedagógovia, fyzioterapeuti, farmaceuti a ďalší. Multiprofesionálny tím odborníkov primárnej zdravotnej starostlivosti je v oblasti manažmentu osoby v procese poskytovania starostlivosti odborne vedený a koordinovaný príslušným ošetrujúcim všeobecným lekárom, ktorý zároveň koordinuje alebo integruje inde a inými odborníkmi osobe, rodine alebo komunite poskytovanú zdravotnú, sociálnu alebo inú starostlivosť. Spoluprácu členov mutiprofesionálneho tímu primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti koordinuje a integruje zdravotnícky pracovník, ktorý je jedným z členov tohto tímu a jeho úlohou je okrem koordinácie vnútro tímovej spolupráce aj tvorba a udržiavanie partnerstiev s osobami alebo inštitúciami v rámci príslušnej komunity alebo územia na podporu zlepšovania zdravotného stavu jednotlivcov, skupín, komunít a inak charakterizovanej populácie daného územia. Súčasťou primárnej zdravotnej starostlivosti je aj poskytovanie všeobecnej primárnej populačnej prevencie podľa tohto zákona (§ 2 ods. 7) a ochrany a podpory zdravia podľa osobitného predpisu č. 355/2007 Z. z. (hlavne § 14 ods. 3 a 4). Na tento účel sa môžu ako organizačná súčasť všeobecných a špecializovaných ambulancií primárnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu§ 7 ods. 3 písm. a) body 1. a 2. zákona č. 578/2004 Z. z zriaďovať aj poradne zdravia alebo poradenské centrá zdravia odkaz na 578-cku novelu tu v tomto zákone. (3) Sekundárna zdravotná starostlivosť je druhá úroveň systému zdravotnej starostlivosti, ktorá presahuje rámec primárnej zdravotnej starostlivosti a poskytuje sa spravidla na základe odporúčania lekára primárnej zdravotnej starostlivosti ambulantnou alebo ústavnou formou, prípadne v ich kombinácii. Sekundárna zdravotná starostlivosť má spravidla jednorazový alebo krátkodobý charakter, s výnimkou prípadov kontinuálnej špecializovanej sekundárnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu dispenzarizácie pacienta u ošetrujúceho lekára s príslušnou špecializáciou podľa osobitného predpisu. Súčasťou sekundárnej zdravotnej starostlivosti je aj poskytovanie selektívnej sekundárnej populačnej prevencie podľa tohto zákona (§ 2 ods. 7) a ochrany a podpory zdravia podľa osobitného predpisu .č. 355/2007 Z.z. (hlavne § 14 ods. 3 a 4). Na tento účel sa môžu ako organizačná súčasť všeobecných a špecializovaných ambulancií sekundárnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu§ 7 ods. 3 písm. a) body 1. a 2. zákona č. 578/2004 Z.z zriaďovať aj špecializované poradne zdravia alebo špecializované poradenské centrá zdravia odkaz na 578-cku novelu tu v tomto zákone. (4) Terciárna (následná) zdravotná starostlivosť je tretia úroveň systému zdravotnej starostlivosti, ktorá presahuje rámec primárnej a sekundárnej zdravotnej starostlivosti; poskytuje sa ambulantnou alebo ústavnou formou v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu alebo zmierňovania prejavov a dôsledkov zhoršovania zdravotného stavu osoby u nej alebo jej príbuzných a blízkych; má spravidla dlhodobý charakter (dlhodobá starostlivosť) a je zameraná hlavne na ošetrovateľskú, psychologickú a rehabilitačnú starostlivosť; poskytuje sa na základe odporúčania lekára primárnej alebo sekundárnej zdravotnej starostlivosti. Súčasťou terciárnej zdravotnej starostlivosti je aj poskytovanie selektívnej terciárnej populačnej prevencie podľa tohto zákona (§ 2 ods. 7) a ochrany a podpory zdravia podľa osobitného predpisu .č. 355/2007 Z.z. (hlavne § 14 ods. 3 a 4). Na tento účel sa môžu ako organizačná súčasť všeobecných a špecializovaných ambulancií terciárnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu§ 7 ods. 3 písm. a) body 1. a 2. zákona č. 578/2004 Z.z zriaďovať aj špecializované poradne zdravia alebo špecializované poradenské centrá zdravia podľa osobitného predpisu odkaz na 578-cku novelu tu v tomto zákone. (5) Súčasťou primárnej, sekundárnej a terciárnej zdravotnej starostlivosti je aj domáca všeobecná a špecializovaná lekárska a nelekárska zdravotná starostlivosť (vrátane ošetrovateľskej), ktorá zahŕňa aj koordináciu a integráciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti so sociálnou starostlivosťou pod vedením príslušného ošetrujúceho lekára. Ošetrujúci lekár môže poveriť sestru s najmenej 10 rokmi príslušnej odbornej zdravotníckej praxe z interdisciplinárneho tímu odborníkov koordináciou, integráciou a manažmentom poskytovanej zdravotnej a sociálnej starostlivosti u konkrétneho pacienta pre dosiahnutie čo najlepších zdravotných výsledkov (sestra prípadová manažérka), najmä u pacienta, u ktorého je vzhľadom na aktuálny zdravotný stav predpoklad nákladnej alebo náročnej dlhodobej liečby.“ Odôvodnenie: Doplnenie ustanovení nevyhnutne potrebných pre rozvoj hlavne primárnej a terciárnej (s osobitným zameraním na dlhodobú) zdravotnej starostlivosti. Dlhodobá absencia týchto ustanovení v zákone (od roku 2005, kedy bol zrušený zákon č. 277/1994 Z. z. s ustanoveniami o primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti bez kontinuity týchto pojmov v ďalšom príslušnom predpise, ktorým je zákon o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z.) spôsobuje stagnáciu zdravotníckeho systému vo vzťahu k rozširujúcim sa civilizačným ochoreniam a potrebám pacientov (pacienti v dlhodobej kóme a podobne), ktoré potrebujú iný systémový prístup k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. V navrhnutých definíciách sa rešpektujú odporúčania Európskej komisie na definovanie primárnej zdravotnej starostlivosti (panel Expertov pre účinné investovanie do zdravia z 10. júla 2014 - online: http://www.vpl.sk/files/file/uvodna/004_definitionprimarycare_sk.pdf), podmienky tímovej interdisciplinárnej spolupráce zdravotníckych profesionálov v starostlivosti o osobu komunitného zamerania zdravotnej starostlivosti so zapojením rodín, príbuzných a ďalších relevantných partnerov do starostlivosti o osobu, primárneho zamerania na potreby osoby a nie na chorobu alebo funkčnú poruchu u osoby počas poskytovania zdravotnej starostlivosti, prepojenia a spolupráce so zariadeniami sociálnej starostlivosti pod vedením lekára (gatekeeping), ktorý vedie tím zdravotníckych profesionálov atď. Sprístupnením interdisciplinárnych tímov pre zabezpečenie lepšej starostlivosti o pacienta pod vedením lekára sa zároveň rešpektuje a rieši aktuálny stav nedostatku personálnych kapacít lekárov na pokrytie potrebnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov na Slovensku pri súčasnej snahe o zachovanie, udržanie prípadne zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti rozsiahlejším zapojením zdravotníckych profesionálov s príslušným zdravotníckym vzdelaním. Konferencia MZ SR organizovaná v súvislosti s prípravou štandardných diagnostických a terapeutických postupov 15 .- 16. marca 2017 v Bratislave pod názvom Interdisciplinárna konferencia o inováciách v zdravotnej starostlivosti – IHCO 2017 opätovne potvrdila, že takéto úpravy v zákone sú potrebné aj pre čo najlepšie podrobnejšie rozpracovanie potrieb pacientov následne v príslušných štandardných diagnostických a terapeutických postupoch. V súlade so skúsenosťami zo zahraničia pre šetrenie prostriedkov plynúcich z verejného zdravotného poistenia sa taktiež odporúča zavedenie funkcie sestry – prípadovej manažérky – pre manažovanie prípadov a koordináciu starostlivosti o pacientov vyžadujúcich nákladnú alebo dlhodobú starostlivosť. Poradne zdravia a poradenské centrá zdravia = podpora výkonu populačnej prevencie. Prípadne ešte do § 2 ods. 9 možno doplniť ďalší odsek v znení: „Preventívna starostlivosť je vedomé ovplyvňovanie zdravotného stavu osoby s cieľom udržať jej zdravie (primárna prevencia), zabrániť zhoršovaniu zdravotného stavu (sekundárna prevencia) alebo zmierniť prejavy a dôsledky zhoršovania zdravotného stavu (terciárna prevencia). Má prevažne charakter poradenstva, podpory a sprevádzania osoby jej príbuzných a blízkych pri dodržiavaní preventívneho režimu osoby, ktoré sú vedené zdravotníckym pracovníkom s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Primárna, sekundárna a terciárna prevencia sa uskutočňuje nielen u jednotlivca, ale aj v populácii; vo všetkých prípadoch sa prostredníctvom nástrojov zdravotníckej výchovy a osvety, podpory zdravia, aktívneho včasného vyhľadávania osôb v riziku, poradenstva, podpory a sprevádzania, preventívnych projektov a programov a rehabilitácie. Primárna prevencia v populácii je všeobecná a uskutočňuje sa vo všetkých vekových skupinách, sekundárna prevencia v populácii sa uskutočňuje v skupinách osôb, u ktorých bolo identifikované riziko ochorenia a terciárna prevencia sa uskutočňuje v skupinách osôb, u ktorých bolo identifikované riziko relapsu.“ 2. V § 2 sa na konci pripájajú nové odseky 35 a 36, ktoré znejú: „(35) Preventívna starostlivosť je vedomé ovplyvňovanie zdravotného stavu osoby s cieľom udržať jej zdravie (primárna prevencia), zabrániť zhoršovaniu zdravotného stavu (sekundárna prevencia) alebo zmierniť prejavy a dôsledky zhoršovania zdravotného stavu (terciárna prevencia). Má prevažne charakter poradenstva, podpory a sprevádzania osoby jej príbuzných a blízkych pri dodržiavaní preventívneho režimu osoby, ktoré sú vedené zdravotníckym pracovníkom s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Primárna, sekundárna a terciárna prevencia sa uskutočňuje nielen u jednotlivca, ale aj v populácii; vo všetkých prípadoch sa prostredníctvom nástrojov zdravotníckej výchovy a osvety, podpory zdravia, aktívneho včasného vyhľadávania osôb v riziku, poradenstva, podpory a sprevádzania, preventívnych projektov a programov a rehabilitácie. Primárna prevencia v populácii je všeobecná a uskutočňuje sa vo všetkých vekových skupinách, sekundárna prevencia v populácii sa uskutočňuje v skupinách osôb, u ktorých bolo identifikované riziko ochorenia a terciárna prevencia sa uskutočňuje v skupinách osôb, u ktorých bolo identifikované riziko relapsu. (36) Preventívny režim je životospráva osoby na podporu udržania zdravia, podporu zabránenia zhoršovania zdravotného stavu alebo podporu zmierňovania prejavov a dôsledkov zhoršovania zdravotného stavu, ktorý určuje ošetrujúci lekár v spolupráci s ostatnými ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi v interdisciplinárnom tíme odborníkov (§ 10a). Súčasťou preventívneho režimu je aj podpora zdravia členov rodiny, alebo iných príbuzných a blízkych, komunity alebo členov inej prirodzenej sociálnej skupiny, v ktorej osoba uskutočňujúca preventívny režim prevažne žije.“ Odôvodnenie: Rozvoj segmentu preventívnej medicíny. Z doterajších skúseností z praxe vyplýva, že je pre rozvoj tejto časti poskytovania zdravotnej starostlivosti je potrebné zadefinovať pojmy primárna, sekundárna a terciárna prevencia ako aj to, čo sa považuje za preventívny režim. Primárna prevencia má byť zameraná na systematické udržiavanie zdravia zdravých osôb t. j. predchádzanie ochoreniam. Sekundárna prevencia má v prípade, že už došlo k ochoreniu alebo funkčnej poruche, zabrániť zhoršovaniu zdravotného stavu. Terciárna prevencia má v prípade, že už nie je možné zhoršovaniu zdravotného stavu zabrániť, zmierňovať prejavy a dôsledky zhoršovania. Uvedené sa má diať v kompetencii zdravotníckych pracovníkov (sestra, asistent výživy, nutričný terapeut, fyzioterapeut, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, laboratórny diagnostik atď.), ktorí na to majú potrebnú kvalifikáciu (EÚ odporúčania o tímoch zdravotníckych profesionálov) a pod vedením lekára ako gatekeepera príslušnej starostlivosti. Preventívny liečebný režim, ktorý sa potom uskutočňuje v tíme zdravotníckych profesionálov pod vedením lekára u konkrétneho pacienta sa potom zameriava buď na podporu jeho zdravia (primárna prevencia), podporu zabránenia zhoršovania zdravotného stavu (sekundárna prevencia) alebo na podporu zmierňovania prejavov a dôsledkov zhoršovania zdravotného stavu (terciárna prevencia). b) žiadame špecifikáciu výdavkov pre primárnu, sekundárnu a následnú zdravotnú starostlivosť Pripomienka je zásadná Odôvodnenie: V slovenskom zdravotníckom systéme chýba správna typológia zdravotnej starostlivosti, čo spôsobuje potom problémy pri tvorbe ostatných právnych predpisov a správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, v ktorej má byť zahrnutý aj správny stupeň prevencie, aby sme mohli správne vyhodnocovať vplyv preventívnej starostlivosti na zdravie obyvateľstva a efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť i účinnú prevenciu. Práve rozpočty zdravotných poisťovni by takýto údaj mali bezpodmienečne obsahovať. Odoslaná Detail
SKIZP (Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov) 3. Žiadame špecifikáciu výdavkov zdravotných poisťovni na celonárodne skríningové programy (napr.: oneskorený psychomotorický vývoj deti, skríning začínajúcich demencií, skríning syndrómu vyhorenia zdravotníckych pracovníkov, atď.) Pripomienka je zásadná Odôvodnenie: Zdravotné poisťovne majú zabezpečovať a financovať zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá správne a efektívne s ohľadom na bezpečnosť pacienta. V podmienkach, v ktorých sa dnes slovenské zdravotníctvo nachádza je nevyhnutné do rozpočtov zdravotných poisťovní zahrnúť aj financovanie skríningových programov zameraných na určité skupiny obyvateľstva, aby sa zlepšili ukazovatele zdravia občanov SR, ale aj na pomoc zdravotníckym pracovníkom, ktorých nám neskutočne ubúda aj z dôvodu absencie starostlivosti o nich. Odoslaná Detail
SKIZP (Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov) 4. Žiadame špecifikovať výdavky na výchovno-vzdelávacie programy v oblasti zdravia v rozpočtoch zdravotných poisťovní Pripomienka je zásadná Odôvodnenie: V slovenskej populácií ( u poistencov zdravotných poisťovní) chýba zdravotná gramotnosť orientovaný na získavanie hodnoverných informácii o zdraví, jeho podpore, udržaní i v prípade určitých diagnóz. Iba uvedomovaním si hodnoty zdravia a správnej starostlivosti o neho je možné meniť vnímanie celej populácie a tým aj ukazovatele zdravia. Na takúto edukáciu by mali zdravotné poisťovne prispievať, pretože prispievanie iba na liečbu nie je efektívne, ak sa nespája s edukáciou a účinnou prevenciou. Odoslaná Detail
SKIZP (Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov) 2. Žiadame uviesť tiež špecifikáciu výdavkov určených pre medicínske laboratória a zariadenia zobrazovacích metód osobitným spôsobom. Pripomienka je zásadná Odôvodnenie: Aby bolo možné dlhodobo sledovať a rozpočtovať výdavky na výkony medicínskych laboratórií a zariadení zobrazovacích metód, ktoré tvoria významnú položku výdavkov zdravotných poisťovní je nevyhnutné ich kontinuálne sledovanie aj pri tvorbe rozpočtov zdravotných poisťovní. Odoslaná Detail