PI/2021/115 Predbežná informácia k návrhu zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenska

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) Podnet č. 1: V súlade s vytýčeným cieľom navrhovaného zákona odporúčam premietnuť nasledovné Princípy klimatickej zodpovednosti vzťahujúce sa k stavebnej činnosti v území: 1. Preukázanie efektívneho zadržiavania, vsakovania a postupného odparovania zrážkovej vody v mieste jej spadu. Osobitná pozornosť musí byť venovaná budovaniu technických opatrení a prvkov rýchlej retencie prívalových zrážok a schopnosti prijať opakované prívalové zrážky. Zdôvodnenie: Pre obnovenie retenčnej schopnosti územia a zvýšenie jeho odolnosti voči prehrievaniu je dôležité, aby sa zrážková voda zadržala v území jej spadu. Postupné odparovanie zadržanej vody môže tak priniesť zníženie tvorby tepelných ostrovov, keď prehriate plochy spôsobujú rýchly odpar vody s dôsledkami vysúšania krajiny a rizika prívalových búrok. Tieto opatrenia tiež prispievajú ochrane územia pred škodami z prívalových zrážok. Opatrenia v zastavanom území : vegetačné retenčné strechy, vegetačné retenčné steny, vodozádržné a vodovýparne spevnené plochy, umelé mokrade a iné krajinotvorné prvky na zadržiavanie vody. 2. Obnova biodiverzity v zastavanom území Osobitnú pozornosť je potrebné zamerať na využitie plôch najmä striech a to tak novobudovaných ako i existujúcich. Zdôvodnenie: Slovensko ročne stráca plochy zelene a prirodzenej retencie pôdy novými zastavanými plochami. Len v malej miere sú využívané a vyžadované prvky zelenej strechy, steny ako ekvivalent náhrady za zastavanú plochu. Ekvivalent náhrady zelenej strechy sa veľakrát akceptuje len ak ide o intenzívnu, resp. polointenzívny zelenú strechu určované cez výšku substrátu. Extenzívne vegetačné strechy, vegetačné steny sú preto akceptované len v obmedzenej miere. Takmer žiadna pozornosť nie je venovaná využitiu existujúcich rozsiahlych plôch v zastavanom území, ako sú priemyselné a logistické haly, obchodné centrá, bytové domy. Samotná plocha biodiverzity prispieva tiež k znižovaniu tvorby tepelných ostrovov, pomáha manažmentu so zrážkovými vodami, prispieva k ochladzovaniu územia. Opatrenia: vegetačné retenčné strechy, vegetačné retenčné steny, vodozádržné a vodovýparne spevnené plochy v kombinácii so zeleňou, umelé mokrade a iné krajinotvorné prvky na zadržiavanie vody. Základným kritériom sú ukazovatele retencie vody a zelenej plochy i v jednoduchších, suchomilných zloženiach vegetácie. 4. Cirkulárna ekonomika - využitie odpadu ako zdroja suroviny Stavebná činnosť poskytuje viaceré možnosti na zvýšenie podielu využívania výrobkov z recyklovaných odpadov. Zdôvodnenie: Uplatňovanie stavebných výrobkov z recyklátov v stavbe môže priniesť zníženie spotreby výrobkov z neobnoviteľných, prírodných zdrojov suroviny. Významne sa zníži podiel odpadov, smerujúcich na skládku. Efektívne je, aby sa pozornosť zamerala na využitie priemyselných, technologických odpadov, ktoré tvoria čistý zdroj suroviny. Podpora recyklovaniu priemyselných, technologických odpadov zároveň podporuje využitie odpadov pri spracovaní výrobku po skončení životnosti. Opatrenie: Každá novostavba alebo obnovovaná stavba by mala mať vyjadrený podiel využitých stavebných výrobkov z recyklátov, ak takéto na trhu sú ponúkané a spĺňajú parametre, určené zákonom o stavebných výrobkoch. Odoslaná Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) Podnet č. 2: V súlade s vytýčeným cieľom navrhovaného zákona odporúčam premietnuť nasledovné Pravidlá klimatickej zodpovednosti vzťahujúce sa k stavebnej činnosti: 1. Každá stavebná činnosť v území by mala obsahovať vyznačenie rozsahu použitia princípov klimatickej zodpovednosti s vyčíslením merateľných ukazovateľov: - množstvo zadržanej zrážkovej vody v litroch - množstvo vody do odparovania v litroch - plocha zelene v m2 - energetické úspory na chladení budovy vyvolané ochranou pred prehrievaním v KWh - množstvo využitej prečistenej vody na energetickú využitie ( odparovanie ) v litroch - podiel vyrobenej energie z OZE v kWh - množstvo využitých stavebných výrobkov z recyklátov v tonách 2. Pri použití prostriedkov z podporovaných programov ŠEIF, Modernizačný fond, Plán obnovy a odolnosti je použitie princípov záväzné a výška stimulov zohľadňuje merateľné ukazovatele. 3. Pri investíciách zo súkromných zdrojov štát motivuje investora formou zjednodušených schém poskytnutím zelených dotácií a zvýhodneného zeleného financovania, pričom zohľadňuje merateľné ukazovatele. Odoslaná Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) Podnet č. 3: Do návrhu zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenska navrhujeme zapracovať tieto body: • zadefinovanie ekologických palív (napr. Bioplyny, Biometán), ktoré budú prispievať k nižšej produkcii CO2 a ich spaľovaním k minimálnym emisiám CO2, • rozvoj fotovoltaiky nad 50 MWh, • energeticky efektívne budovy (pasívne/pozitívne), • podpora technológií, ktoré vedú k uhlíkovej neutralite, • podpora výskumu pre nové druhy/typy vykurovania s využitím odpadov a cirkulárnej ekonomiky, • využiteľnosť odpadov ako obnoviteľného zdroja namiesto fosílnych palív. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Navrhujeme doplniť Základné ciele pripravovaného právneho predpisu nasledovne: Cieľom nového zákona o zmene klímy je sprehľadnenie právneho klimatického rámca na Slovensku, tak aby bolo jasné, že cieľom klimatickej politiky nie je len znižovanie dôsledkov zmeny klímy (tzv. mitigácia) a prispôsobovanie sa jej (tzv. adaptácia), ale hlavne nízkouhlíková transformácia Slovenska s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu Slovenska čo najskôr v súlade s aktualizovanými poznatkami klimatickej vedy, ideálne do roku 2040, najneskôr do roku 2050. Zákon by mal vyjadrovať náš záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu tak, aby každá vláda až do dosiahnutia uhlíkovej neutrality primerane prispela k plneniu tohto cieľa. Ďalej tento zákon logicky nadväzuje na prijatie Európskeho klimatického predpisu (do konca tohto roka by sa mal v Európskej únii po prvýkrát prijať právny predpis, ktorý sa horizontálne venuje zmene klímy) ako aj balíka legislatívnych návrhov k dosiahnutiu klimatickej neutrality „Fit for 55“. Hoci politiky a legislatíva prijatá v rámci EÚ zaväzujú aj Slovenskú republiku, nový zákon o zmene klímy by mal zabezpečiť ich kvalitné premietnutie do politík na národnej úrovni, jasnejšiu zodpovednosť príslušných orgánov a inštitúcií, ako aj vymožiteľnosť povinností vyplývajúcich z tejto zodpovednosti. Zákon definuje naše národné klimatické ciele do roku 2040, resp. 2050 a čiastkové ciele do r. 2030. Zákon ďalej ustanoví inštitucionálny rámec, ktorý zaručí že Slovenské klimatické ciele budú dosiahnuté včas. V neposlednom rade zákon zlepší informovanosť verejnosti o klimatickej zmene a prispeje k participácií verejnosti a to aj cez zvýšenie transparentnosti a zlepšenie mechanizmu zodpovednosti a vymáhateľnosti povinností na ochranu klímy. S pozdravom, Dana Mareková, Juraj Melichár a Marcel Glasa, Priatelia Zeme-CEPA Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom 082 13 Tulčík 310, týmto zasiela podnety k pripravovanému Návrhu zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenska. Predbežnú informáciu o pripravovanom právnom predpise zverejnilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dňa 8. 6. 2021 pod rezortným číslom 9725/2021-1.7. Verejnosť sa môže zapojiť do prípravy právneho predpisu formou zasielania podnetov alebo návrhov v intenciách vecného zamerania podľa bodu 2. predbežnej informácie počas celého procesu prípravy právneho predpisu. Lehota na vyjadrenie je desať pracovných dní. Pripomienkovaný materiál je zverejnený na stránke https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2021/115 pod číslom PI/2021/115. V intenciách základných cieľov pripravovaného právneho predpisu predkladá Lesoochranárske zoskupenie VLK nasledovné návrhy, ktoré požaduje zapracovať do zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenska: 1. Uznať bezzásahové lesy (samolesy) ako významné uložisko uhlíka. 2. Zaradiť prísnu ochranu lesov, resp. nezasahovanie v nich, medzi dôležité nástroje boja s klimatickou zmenou. 3. Využiť výnosy z dražieb emisných kvót na financovanie rozširovania rozlohy bezzásahových území (napr. výkup/nájom/finančná náhrada) a starostlivosti o bezzásahové územia (napr. financovanie odbornej organizácie ochrany prírody). Odôvodnenie: Nedotknuté lesy sú suchozemskými ekosystémami s najväčšou rôznorodosťou života a s najvyššou zásobou uhlíka – obsahujú ekvivalent 80 % všetkého uhlíka, ktorý sa v súčasnosti nachádza v zemskej atmosfére. Zmeny vo využívaní krajiny (napr. odlesňovanie) a degradácia existujúcich lesov napr. ťažbou dreva sú zodpovedné za 25% globálnych emisií uhlíka. Ničenie lesov uvoľňuje do ovzdušia veľké množstvá CO2 a zároveň poškodzuje prirodzené úložisko uhlíka. Donedávna prevládala všeobecná predstava, že rýchlosť rastu stromov sa s vekom znižuje. Aktuálne vedecké štúdie však ukázali, že to tak nie je. Veľké, staré stromy nepôsobia ako stagnujúce zásobníky uhlíka, ale naďalej aktívne ukladajú veľké množstvo uhlíka v porovnaní s menšími stromami; v extrémnom prípade môže za rok na jedinom veľkom strome pribudnúť rovnaké množstvo uhlíka, aké obsahuje celý stredne veľký strom. Na výskumných plochách na západe USA tvorili stromy s priemerom väčším ako 100 cm iba 6% všetkých stromov, no napriek tomu tvorili 33% ročného prírastku lesnej hmoty. Pri pomyslení na les si každý prirodzené predstaví stromy, no v nadzemnej biomase je uložených iba 30% uhlíka. Zvyšných 70% je uložených v pôde vo forme živej biomasy (pôdne organizmy, korene, ...) ale hlavne vo forme organického a anorganického pôdneho uhlíka. Ťažba dreva, či už obnovná alebo výchovná, má veľký vplyv na zásobu uhlíka v lesoch. Samotná ťažba predstavuje odliv uhlíka uloženého vo vyťaženom dreve. Ďalej pri ťažbe dochádza k rozrušeniu a obnaženiu lesnej pôdy, v prípade výchovnej ťažby k presvetleniu, čo má za následok zvýšený rozklad uhlíka v pôdnom profile. Zrýchlenie rozkladu je spôsobené prístupom svetla a tepla, zvýšeným prístupom kyslíka do pôdnych horizontov a následným zintenzívnením oxidačných procesov v dôsledku rozrušovania pôdy, ale napr. aj zvýšenou vlhkosťou z dôvodu zníženej evapotranspirácie. Do ovzdušia sa tak dostáva nielen uhlík z nadzemnej biomasy, ale aj uhlík uložený v pôde po tisícročia. Staré, nedotknuté lesy účinne pohlcujú uhlík z atmosféry a slúžia ako jeho globálne úložisko. V lesoch, starších ako 15 rokov, uhlíková bilancia nie je neutrálna, ako sa donedávna myslelo, ale je pozitívna. To znamená, že ukladajú viac uhlíka ako ho uvoľňujú. Len samotné staré lesy mierneho a chladného severného pásma dokážu pohltiť 1,3 ± 0,5 Gt uhlíka ročne (3,5 Gt CO2/rok). Predstava, že hospodárenie v lesoch je uhlíkovo neutrálne je dávno prekonaným konceptom. Na úrovni EU zvýšená ťažba dreva v období rokov 2013-2017 výrazne prispela k zníženiu uloženého uhlíka. Ak bude ťažba dreva pokračovať takýmto tempom, predpokladá sa, že do roku 2030 sa zníži schopnosť lesov ukladať uhlík až o tretinu oproti roku 2005. Umožnenie lesom rásť bez ľudských zásahov a dosiahnuť tak ich ekologický potenciál je efektívny, okamžitý a nízko nákladový spôsob ako ukladať významné množstvá uhlíka a zároveň zabrániť jeho uvoľňovaniu do atmosféry. Tento spôsob sa dá uplatniť v lesoch všetkých typov a veku. Nezasahovanie navyše maximalizuje ostatné mimoprodukčné funkcie lesa a ekosystémové služby, ako sú zvyšovanie biodiverzity, zlepšovanie kvality vody a ovzdušia, protipovodňová a protierózná ochrana, prínosy pre verejné zdravie, vytváranie potenciálu pre prírodný turizmus a krajinárske hodnoty. Záverom týmto vyjadrujeme záujem participovať na tvorbe zákona. S pozdravom, Juraj Lukáč náčelník LZ VLK Odoslaná Detail