PI/2020/77 Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a s tým súvisiaca zmena a doplnenie príslušných zákonov

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
Verejnosť (Verejnosť) Možno sa stotožniť s potrebou zriadenia najvyššieho správneho súdu s právomocou (o. i.) disciplinárneho stíhania sudcov a príslušníkov iných právnických profesii. Ak má mať nový súd právomoc v oblasti disciplinárneho konania, mal by zahŕňať všetky relevantné právnické profesie. Ústava by ale mala upravovať právne vzťahy rámcovo. Ústavnoprávna úprava by mala počítať s možnosťou, že v budúcnosti sa budú právnické profesie volať inak než dnes alebo by mohla pribudnúť nejaká ďalšia kategória či do niektorej kategórie by pribudli ďalšie označenia. Napríklad v minulosti sme mali okrem advokátov aj komerčných právnikov. Išlo pritom o jednu kategóriu právnických profesii. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) V súvislosti s plánom zriadiť Najvyšší správny súd sa dáva na zváženie presunutie právomoci podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy vo vzťahu aspoň k voľbám do orgánov územnej samosprávny z Ústavného súdu na Najvyšší správny súd, ale súčasne s dôrazom na to, že táto právomoc by mala byť explicitne uvedená v ústavnom texte, nemala by sa vypúšťať, a to ako významná ústavná garancia slobodných volieb. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) V súvislosti s plánom zriadiť Najvyšší správny súd sa dáva na zváženie výslovné zavedenie právomoci rozpúšťať politickú stranu alebo hnutie alebo pozastavovať ich činnosť na Najvyšší správny súd s opravným prostriedkom podľa čl. 129 ods. 4 Ústavy v terajšom znení, ak sa nejaví ako vhodné preniesť túto rozpúšťaciu a pozastavovaciu právomoc priamo na Ústavný súd (napr. podobne ako v Nemecku, čl. 21 ods. 4 GG). Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) V súvislosti s plánom zriadiť Najvyšší správny súd sa dáva na zváženie presunutie právomoci podľa čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) na Najvyšší správny súd, a to centrálne (dnes sú tieto konanie v prvej inštancii disperzované na osem krajských súdov). Ak sa, samozrejme, nejaví ako vhodné znovuzaviesť výlučnosť právomoci Ústavného súdu v týchto otázkach opäť priamo v ústavnom texte, ako tomu bolo v minulosti. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Rovnako v súvislosti so zámerom zakotviť pravidlo, že parlament, vláda a prezident nominujú do Súdnej rady iné osoby ako sudcov, sa dáva na zváženie aj preskúmanie možnosti zaviesť podrobnejšie pravidlá na hodnotenie toho, či sa osoba považuje za sudcu. Postačí napr. kritérium pre hodnotenie osoby ako sudcu fakt, že daná osoba práve v čase potenciálnej nominácie je ustanovená do funkcie sudcu a táto jej ešte nezanikla, alebo je vhodné zaviesť aj nejakú cooling-off period pre emeritných sudcov, než budú môcť byť nominovaní ako nesudcovia do Súdnej rady? Ak je zámerom reprezentovať na strane iných mocí ako súdnej moci iný mentálny svet/životnú skúsenosť (a to v dobrom, ale aj v zlom slova zmysle; ide o pluralitu názorov a pohľadov), než je svet a skúsenosť (spravidla kariérnych) sudcov, postačí, ak sa dlhoročný sudca jednoducho vzdá pred svojou nomináciou funkcie, a už bude na všetky účely nesudcom? Rovnako sa dáva na zváženie zavedenie pravidla, čo s členom Súdnej rady nominovaným ako nesudca, ktorý by sa potenciálne stal sudcom počas trvania svojho členstva v rade. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) V súvislosti so zámerom zakotviť pravidlo, že parlament, vláda a prezident nominujú do Súdnej rady iné osoby ako sudcov, sa dáva na zváženie aj zavedenie pravidla, že ak je predsedom Súdnej rady sudca, musí byť podpredsedom iná osoba ako sudca, a naopak. Tým by sa dosiahol balans zastúpenia ako sudca a nesudcov vo vedení Súdnej rady, tak aj balans súdnej moci a ostatných mocí v tomto vedení. V súvislosti s tým by sa do Ústavy vniesla aj úprava funkcie podpredsedu Súdnej rady, aby mal predseda upravené zastúpenie aj v rovine ústavného textu (dnes je to len na úrovni zákona), podobne ako iné ústavné orgány. Odoslaná Detail