PI/2019/207 Návrh vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o propagácii a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) V rámci predbežnej informácie k príprave návrhu vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o propagácii a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, uvádza ministerstvo ako základný cieľ, ktorý má byť v rámci legislatívneho procesu naplnený, nasledovné: „Dňa 01.05.2019 nadobudol účinnosť zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý doplnil v zákone č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) povinnosť pre toho, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, pri listinnej alebo elektronickej propagácii a marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie zabezpečiť, aby najmenej polovicu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z celkového množstva poľnohospodárskych výrobkov a potravín určených na účel propagácie a marketingu uvedených v každom letáku, reklamnom časopise alebo inej obdobnej forme komunikácie tvorili poľnohospodárske výrobky a potraviny označené podľa § 9b alebo potraviny vyrobené v Slovenskej republike. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri výklade ustanovenia § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách je nevyhnutné súčasné usmernenie k aplikácii predmetného ustanovenia zákona o potravinách pretransponovať do formy všeobecne záväzného právneho predpisu.“ Slovenská aliancia moderného obchodu predkladá v súvislosti s predmetnou predbežnou informáciou nasledovné stanovisko: Slovenská aliancia moderného obchodu (ďalej aj „SAMO“) sa nestotožňuje so zámerom ministerstva spracovať v súvislosti s § 12 ods. 1 písm. q) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o potravinách“) návrh vyhlášky, ktorou by sa ustanovili podrobnosti k výkladu daného zákonného ustanovenia a následne iniciovať v súvislosti s predmetným návrhom legislatívny proces a to všetko z dôvodu, že SAMO má za to, že samotné ustanovenie § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách, na ktoré má návrh vyhlášky ministerstva nadväzovať, je v rozpore s európskym právom. Podľa názoru SAMO predmetné ustanovenie zákona o potravinách je predovšetkým v rozpore s právnou úpravou práva voľného pohybu tovaru, ktoré tvorí inherentnú súčasť primárneho práva a je upravené v čl. 28 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej aj „ZoFEÚ“). V zmysle čl. 34 ZoFEÚ „Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“ Z ustálenej praxe vyplýva, že zákaz vyplývajúci z citovaného čl. 34 ZFEÚ sa vzťahuje na akúkoľvek obchodno-právnu úpravu členských štátov, ktorá je spôsobilá narušiť priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne obchod v rámci Európskej únie (viď rozhodnutie vo veci C-8/74 Dassonville). Povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách má podľa názoru SAMO vplyv na obchodovanie so slovenskými poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami ako aj s výrobkami a potravinami z iných členských štátov Európskej únie, pričom tým, že zákon o potravinách v uvedenom ustanovení explicitne rozlišuje medzi slovenskými poľnohospodárskymi produktami a potravinami na jednej strane a výrobkami a potravinami iného pôvodu na strane druhej, dochádza priamo zo zákona k poskytnutiu výhody domácim poľnohospodárskym produktom a potravinám v porovnaní s výrobkom alebo potravinou so zahraničným pôvodom. Zároveň vzhľadom na významnú úlohu reklamy, ktorú táto hrá v procese vstupu výrobku jedného členského štátu na trh iného členského štátu ako aj vzhľadom na prepojenie medzi propagáciou produktov a ich predajom, je zrejmé, že tzv. povinnosť v súvislosti s marketingom alebo propagáciou má rozdielny vplyv na uvádzanie domácich výrobkov alebo potravín na trh a na uvádzanie výrobkov alebo potravín z iných členských štátov na trh. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, povinnosti v súvislosti s reklamou resp. propagáciou produktov sa považujú za tzv. podmienky predaja, ktoré, ak sa neaplikujú rovnakým spôsobom na národné produkty ako aj na produkty z iných členských štátov, spadajú ako opatrenia s rovnocenným účinkom pod zákaz v zmysle čl. 34 ZoFEÚ. Povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách, predstavuje výslovne a nepochybne všeobecne konštruovanú podporu slovenským poľnohospodárskym produktom a potravín, a to v neprospech produktov alebo potravín s inou krajinou pôvodu, pričom Súdny dvor Európskej únie už aj v minulosti, napr. v rozhodnutí vo veci C-249/81 Buy Irish skonštatoval, že takýto typ povinnosti resp. opatrenia porušuje čl. 34 ZoFEÚ. V súlade s vyššie uvedeným je aj postoj Komisie k propagácii poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov rybného hospodárstva, v zmysle ktorého „propagačné kampane, ktoré vyzývajú spotrebiteľov k tomu, aby kupovali domáce produkty len na základe ich domáceho pôvodu, sú jasne v rozpore so zásadami voľného pohybu tovaru.“ (Oznámenie Komisie týkajúce sa zasahovania štátu do propagácie poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov rybného hospodárstva OJ 1986 C 227). Skutočnosť, že povinnosť propagácie založená na pôvode porušuje pravidlá voľného pohybu, potvrdzuje aj ustanovenie čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 1144/2014 o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách a o zrušení nariadenia Rady, v zmysle ktorého: „Informačné a propagačné akcie nesmú byť zamerané na pôvod. Takéto akcie nesmú byť zamerané na podporu spotreby výrobku len na základe jeho pôvodu.“ Okrem vyššie uvedenej de jure diskriminácie poľnohospodárskych výrobkov z iných členských štátov, povinnosť v súvislosti s propagáciou vyplývajúca zo zákona o potravinách má o. i. dopad na tých predajcov, ktorí nepredávajú žiadne resp. predávajú iba obmedzené množstvo slovenských výrobkov, pričom týmto predajcom propagačná povinnosť bráni vo veľkej miere alebo aj úplne v propagovaní nimi predávaných výrobkov. Povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách ich tým pádom, ak chcú propagovať výrobky, ktoré bežne predávajú núti, aby svoj sortiment, ako aj reklamu doplnili aj o výrobky alebo potraviny vyrobené v Slovenskej republiky. Vnútroštátne právne predpisy vyžadujúce nákup určitého množstva domácich produktov pritom taktiež porušuje čl. 34 ZFEÚ, čo skonštatoval aj Súdny dvor Európskej únie vo svojej súdnej praxi (napr. rozhodnutie vo vec C-379/98 Preussen Elektra, rozhodnutie vo veci C-21/08 Du Pont de Nemours). S prihliadnutím na vyššie uvedené, nakoľko ustanovenie § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách je v rozpore s európskym právom, bude aj samotná vyhláška, ktorá má slúžiť ako výklad predmetného ustanovenia, v rozpore s európskym právom. V nadväznosti na predmetné a zohľadňujúc základnú zásadu európskeho práva spočívajúcu v priamom účinku primárneho práva európskej únie navrhuje SAMO, aby ministerstvo upustilo od ďalšieho legislatívneho procesu v súvislosti s návrhom predmetnej vyhlášky. Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) RÚZ sa nestotožňuje so zámerom ministerstva spracovať v súvislosti s § 12 ods. 1 písm. q) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o potravinách“) návrh vyhlášky, ktorou by sa ustanovili podrobnosti k výkladu daného zákonného ustanovenia a následne iniciovať v súvislosti s predmetným návrhom legislatívny proces a to všetko z dôvodu, že RÚZ má za to, že samotné ustanovenie § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách, na ktoré má návrh vyhlášky ministerstva nadväzovať, je v rozpore s európskym právom. Podľa názoru RÚZ predmetné ustanovenie zákona o potravinách je predovšetkým v rozpore s právnou úpravou práva voľného pohybu tovaru, ktoré tvorí inherentnú súčasť primárneho práva a je upravené v čl. 28 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej aj „ZoFEÚ“). V zmysle čl. 34 ZoFEÚ „Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“ Z ustálenej praxe vyplýva, že zákaz vyplývajúci z citovaného čl. 34 ZFEÚ sa vzťahuje na akúkoľvek obchodno-právnu úpravu členských štátov, ktorá je spôsobilá narušiť priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne obchod v rámci Európskej únie (viď rozhodnutie vo veci C-8/74 Dassonville). Povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách má podľa názoru RÚZ vplyv na obchodovanie so slovenskými poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami ako aj s výrobkami a potravinami z iných členských štátov Európskej únie, pričom tým, že zákon o potravinách v uvedenom ustanovení explicitne rozlišuje medzi slovenskými poľnohospodárskymi produktami a potravinami na jednej strane a výrobkami a potravinami iného pôvodu na strane druhej, dochádza priamo zo zákona k poskytnutiu výhody domácim poľnohospodárskym produktom a potravinám v porovnaní s výrobkom alebo potravinou so zahraničným pôvodom. Zároveň vzhľadom na významnú úlohu reklamy, ktorú táto hrá v procese vstupu výrobku jedného členského štátu na trh iného členského štátu ako aj vzhľadom na prepojenie medzi propagáciou produktov a ich predajom, je zrejmé, že tzv. povinnosť v súvislosti s marketingom alebo propagáciou má rozdielny vplyv na uvádzanie domácich výrobkov alebo potravín na trh a na uvádzanie výrobkov alebo potravín z iných členských štátov na trh. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, povinnosti v súvislosti s reklamou resp. propagáciou produktov sa považujú za tzv. podmienky predaja, ktoré, ak sa neaplikujú rovnakým spôsobom na národné produkty ako aj na produkty z iných členských štátov, spadajú ako opatrenia s rovnocenným účinkom pod zákaz v zmysle čl. 34 ZoFEÚ. Povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách, predstavuje výslovne a nepochybne všeobecne konštruovanú podporu slovenským poľnohospodárskym produktom a potravín, a to v neprospech produktov alebo potravín s inou krajinou pôvodu, pričom Súdny dvor Európskej únie už aj v minulosti, napr. v rozhodnutí vo veci C-249/81 Buy Irish skonštatoval, že takýto typ povinnosti resp. opatrenia porušuje čl. 34 ZoFEÚ. V súlade s vyššie uvedeným je aj postoj Komisie k propagácii poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov rybného hospodárstva, v zmysle ktorého „propagačné kampane, ktoré vyzývajú spotrebiteľov k tomu, aby kupovali domáce produkty len na základe ich domáceho pôvodu, sú jasne v rozpore so zásadami voľného pohybu tovaru.“ (Oznámenie Komisie týkajúce sa zasahovania štátu do propagácie poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov rybného hospodárstva OJ 1986 C 227). Skutočnosť, že povinnosť propagácie založená na pôvode porušuje pravidlá voľného pohybu, potvrdzuje aj ustanovenie čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 1144/2014 o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách a o zrušení nariadenia Rady, v zmysle ktorého: „Informačné a propagačné akcie nesmú byť zamerané na pôvod. Takéto akcie nesmú byť zamerané na podporu spotreby výrobku len na základe jeho pôvodu.“ Okrem vyššie uvedenej de jure diskriminácie poľnohospodárskych výrobkov z iných členských štátov, povinnosť v súvislosti s propagáciou vyplývajúca zo zákona o potravinách má o. i. dopad na tých predajcov, ktorí nepredávajú žiadne resp. predávajú iba obmedzené množstvo slovenských výrobkov, pričom týmto predajcom propagačná povinnosť bráni vo veľkej miere alebo aj úplne v propagovaní nimi predávaných výrobkov. Povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách ich tým pádom, ak chcú propagovať výrobky, ktoré bežne predávajú núti, aby svoj sortiment, ako aj reklamu doplnili aj o výrobky alebo potraviny vyrobené v Slovenskej republiky. Vnútroštátne právne predpisy vyžadujúce nákup určitého množstva domácich produktov pritom taktiež porušuje čl. 34 ZFEÚ, čo skonštatoval aj Súdny dvor Európskej únie vo svojej súdnej praxi (napr. rozhodnutie vo vec C-379/98 Preussen Elektra, rozhodnutie vo veci C-21/08 Du Pont de Nemours). S prihliadnutím na vyššie uvedené, nakoľko ustanovenie § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách je v rozpore s európskym právom, bude aj RÚZtná vyhláška, ktorá má slúžiť ako výklad predmetného ustanovenia, v rozpore s európskym právom. V nadväznosti na predmetné a zohľadňujúc základnú zásadu európskeho práva spočívajúcu v priamom účinku primárneho práva európskej únie navrhuje RÚZ, aby ministerstvo upustilo od ďalšieho legislatívneho procesu v súvislosti s návrhom predmetnej vyhlášky. V prípade ak sa Ministerstvo rozhodne v legislatívnom procese pokračovať navrhujeme zvážiť a uplatniť nasledovné princípy a požiadavky: 1. Ministerstvo pôdohospodárstva sa v predbežnej informácii k príprave Vyhlášky odvoláva na zákonné ustanovenie zavádzajúce povinnosť minimálne 50% domácich produktov v promomateriáloch. Máme za to, že vydanie takejto vyhlášky by malo byť podmienené zmocňujúcim ustanovením v zákone, ktoré tu však nie je. Hoci v záujme jasných pravidiel pre podnikanie by sme uvítali prijatie jasnej metodiky čo najskôr, bez zmocňujúceho ustanovenia Vyhláška nemôže byť prijatá. 2. Ak sa Ministerstvo pôdohospodárstva sa napriek vyššie uvedenému bude snažiť vytvoriť Vyhlášku v súlade s ustanoveniami Usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva k aplikácii ust. § 12 ods. 1 písm. q) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov z 26. júna 2019 (ďalej len Usmernenie), žiadame, aby z uplatňovania povinnosti minimálne 50% domácich produktov v promomateriáloch boli jasne vyňaté: a. propagácia ponuky výrobcu potravinárskych alebo poľnohospodárskych produktov smerom na obchodníka s potravinami, prevádzkovateľov hotelových a stravovacích zariadení, tzv. B2B komunikácia b. priama propagácia výrobcu na spotrebiteľa v mieste predaja formou informačných letákov s vlastnosťami produktov, dekoráciou miesta predaja alebo ochutnávok, ktoré sú dnes definované v rozsahu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami pri možnosti využitia marketingových služieb obchodníka s potravinami c. priama propagácia výrobkov výrobcu k zákazníkovi a to vrátane vlastných kamenných alebo elektronických obchodov. Obzvlášť v prípade spoločností, ktoré nemajú vo svojom portfóliu potraviny alebo poľnohospodárske produkty vyprodukované na území Slovenska, je nereálne, aby takáto spoločnosti akokoľvek legálne komunikovali svoju ponuku k zákazníkovi. Práve naopak, sú jej vytvorené prekážky pre podnikanie na jednotnom európskom trhu v podmienkach slovenského právneho prostredia. 3. Žiadame, aby vo Vyhláške nebola na rozdiel od Usmernenia viazaná definícia promomateriálov „na časovo obmedzenú dobu ... s uvedením spravidla zvýhodnenej ceny“. Máme za to, že takáto definícia môže vytvárať tlak na nezamýšľanú cenovú promóciu výrobcu a zo strany obchodníka vyžadovať automatickú zvýhodnenú cenu v prípade zaradenia do promomateriálu napríklad uvedenia novinky na trh za štandardnú, t.j. nie zvýhodnenú cenu. 4. Žiadame, aby vo Vyhláške neboli použité výrazy, ktoré nie sú definované zákonom ako napríklad „druh potraviny“. Takéto ustanovenie nepomáha vyjasneniu problému, ktorý vznikol kvôli predmetnému ustanoveniu zákona. Namiesto toho navrhujeme pre účely Vyhlášky definoval promomateriál obchodníka s potravinami ako taký, ktorý prezentuje výrobky aspoň troch rôznych výrobcov. 5. V prípade, ak obchodník prezentuje výrobky uvádzané pod značkou obchodníka, tzv. privat label, považujeme pre účely bodu 5 nášho návrhu takéto produkty za produkty jedného výrobcu, aj keď obchodník na účel pokrytia svojej ponuky privátnych produktov využil služby viacerých výrobcov. 6. Žiadame, aby sa Vyhláška vyhla definície „Potraviny vyrobenej na Slovensku“, ako je uvedené v Usmernení. Máme za to, že takáto definícia priamo zvýhodňuje spoločnosti, ktoré sa nevenujú výrobe potravín, ale na Slovensku len potraviny porcujú a balia. Uvedené vnímame nielen z pohľadu definície exotického ovocia alebo pochutín prezentovaných ako „potravina vyrobená na Slovensku“, ale do takejto definície spadajú aj mäsové výrobky zo zvierat chovaných a/alebo porazených mimo územia Slovenska bez náležitej kontroly od miesta chovania. Takéto označenie „potravina vyrobená na Slovensku“ je z nášho pohľadu zavádzaním spotrebiteľa. Odoslaná Detail
SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) 1. Na základe právnych analýz realizovaných v súvislosti s opatrením § 12 ods. 1 písm. q) Zákona o potravinách, ktoré zaviedlo povinnosť uvádzať minimálne 50% domácich produktov v propagačných materiáloch, sme hlboko presvedčení, že toto ustanovenie zákona o potravinách porušuje princíp jednotného európskeho trhu. Uvedené presvedčenie zdieľa aj Európska komisia, ktorá v písomnom vyjadrení verejne dostupnom na stránke Európskeho parlamentu z 20. júna tohto roka oficiálne vyjadrila presvedčenie, že toto zákonné ustanovenie možno prirovnať k obmedzeniu vstupu na trh (Vyjadrenie EK z 20. júna 2019 dostupné na stránke Európskeho parlamentu: „Vo všeobecnosti platí, že vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa ukladajú reklamné obmedzenia na predaj výrobku, môžu predstavovať opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu, ako sa uvádza v článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ak by sa tieto právne predpisy nedotýkali rovnakým spôsobom – právne aj skutkovo –, marketingu domácich výrobkov a výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov.“). Táto regulácia dostáva do nevýhody aj štandardne podnikajúce spoločnosti dodržiavajúce slovenskú legislatívu v porovnaní s medzinárodne pôsobiacimi elektronickými obchodmi komunikujúcimi aj na slovenských zákazníkov. Z uvedených dôvodov namiesto prípravy vyhlášky, ktorá by nastavila pravidlá pre marketing potravinárskych a poľnohospodárskych produktov s prihliadnutím na zákonnú povinnosť uvádzať minimálne 50% domácich produktov v propagačných materiáloch, navrhujeme vyvinúť maximálne úsilie a v čo najkratšom čase uvedenú požiadavku zákona zo zákona odstrániť. 2. Ministerstvo pôdohospodárstva sa v predbežnej informácii k príprave Vyhlášky odvoláva na zákonné ustanovenie zavádzajúce povinnosť minimálne 50% domácich produktov v promomateriáloch. Máme za to, že vydanie takejto vyhlášky by malo byť podmienené zmocňujúcim ustanovením v zákone, ktoré tu však nie je. Hoci v záujme jasných pravidiel pre podnikanie by sme uvítali prijatie jasnej metodiky čo najskôr, bez zmocňujúceho ustanovenia Vyhláška nemôže byť prijatá. 3. Súc si vedomí, že Ministerstvo pôdohospodárstva sa napriek vyššie uvedenému bude snažiť vytvoriť Vyhlášku v súlade s ustanoveniami Usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva k aplikácii ust. § 12 ods. 1 písm. q) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov z 26. júna 2019 (ďalej len Usmernenie), žiadame, aby z uplatňovania povinnosti minimálne 50% domácich produktov v promomateriáloch boli jasne vyňaté: a. propagácia ponuky výrobcu potravinárskych alebo poľnohospodárskych produktov smerom na obchodníka s potravinami, prevádzkovateľov hotelových a stravovacích zariadení, tzv. B2B komunikácia b. priama propagácia výrobcu na spotrebiteľa v mieste predaja formou informačných letákov s vlastnosťami produktov, dekoráciou miesta predaja alebo ochutnávok, ktoré sú dnes definované v rozsahu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami pri možnosti využitia marketingových služieb obchodníka s potravinami c. priama propagácia výrobkov výrobcu k zákazníkovi a to vrátane vlastných kamenných alebo elektronických obchodov. Obzvlášť v prípade spoločností, ktoré nemajú vo svojom portfóliu potraviny alebo poľnohospodárske produkty vyprodukované na území Slovenska, je nereálne, aby takáto spoločnosti akokoľvek legálne komunikovali svoju ponuku k zákazníkovi. Práve naopak, sú jej vytvorené prekážky pre podnikanie na jednotnom európskom trhu v podmienkach slovenského právneho prostredia. 4. Žiadame, aby vo Vyhláške nebola na rozdiel od Usmernenia viazaná definícia promomateriálov „na časovo obmedzenú dobu ... s uvedením spravidla zvýhodnenej ceny“. Máme za to, že takáto definícia môže vytvárať tlak na nezamýšľanú cenovú promóciu výrobcu a zo strany obchodníka vyžadovať automatickú zvýhodnenú cenu v prípade zaradenia do promomateriálu napríklad uvedenia novinky na trh za štandardnú, t.j. nie zvýhodnenú cenu. 5. Žiadame, aby vo Vyhláške neboli použité výrazy, ktoré nie sú definované zákonom ako napríklad „druh potraviny“. Takéto ustanovenie nepomáha vyjasneniu problému, ktorý vznikol kvôli predmetnému ustanoveniu zákona. Namiesto toho navrhujeme pre účely Vyhlášky definoval promomateriál obchodníka s potravinami ako taký, ktorý prezentuje výrobky aspoň troch rôznych výrobcov. 6. V prípade, ak obchodník prezentuje výrobky uvádzané pod značkou obchodníka, tzv. privat label, považujeme pre účely bodu 5 nášho návrhu takéto produkty za produkty jedného výrobcu, aj keď obchodník na účel pokrytia svojej ponuky privátnych produktov využil služby viacerých výrobcov. 7. Žiadame, aby sa Vyhláška vyhla definície „Potraviny vyrobenej na Slovensku“, ako je uvedené v Usmernení. Máme za to, že takáto definícia priamo zvýhodňuje spoločnosti, ktoré sa nevenujú výrobe potravín, ale na Slovensku len potraviny porcujú a balia. Uvedené vnímame nielen z pohľadu definície exotického ovocia alebo pochutín prezentovaných ako „potravina vyrobená na Slovensku“, ale do takejto definície spadajú aj mäsové výrobky zo zvierat chovaných a/alebo porazených mimo územia Slovenska bez náležitej kontroly od miesta chovania. Takéto označenie „potravina vyrobená na Slovensku“ je z nášho pohľadu zavádzaním spotrebiteľa. Odoslaná Detail