PI/2019/166 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) Na základe predbežnej informácie MŠVVAŠ v návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní Vám zasielame nasledovné podnety: 1. Nesúhlasíme so zavedením pojmu „profesijná kvalifikácia,“ nakoľko táto nie je jasne definovaná a žiadame zotrvať na pojmoch, čiastočná a úplná kvalifikácia, ktoré boli definované a rozpracované cez projekty NSK. 2. Za najdôležitejšiu súčasť novely považujeme vytvorenie systému uznávania kvalifikácie, ktorý doposiaľ nebol v SR zavedený. Nestotožňujeme sa s názorom, že „takéto členenie kvalifikácií (úplná a čiastočná kvalifikácia) už v súčasnosti nezodpovedá potrebám ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike.“ Zdieľame názor, že nie je problém v úplných a čiastkových kvalifikáciách, ale problém je v tom, že nie sú stanovené zodpovedné inštitúty a inštitúcie, ktoré by overili spôsobilosť dosiahnutia predpísanej kvalifikácie a vydávali by osvedčenie o ich dosiahnutí. Odoslaná Detail
SŽZ (Slovenský živnostenský zväz) Celoživotné vzdelávanie v medzisektorovom kontexte Súčasný stav CŽV na Slovensku Vzhľadom na nedostatočnú ponuku stredných odborných škôl v oblasti tradičných remeselných povolaní a aj nezáujem mladých ľudí o štúdium remeselne zameraných odborov, nahrádzajú vyučenie sa v týchto odborov (napr. kachliar, strechár, podlahár) profesijné organizácie, a to formou vzdelávania dospelých, ktorí sa rozhodnú o zmenu profesijnej orientácie. Mnohokrát sa jedná o vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí. V ponuke profesijných organizácií sú rôzne rekvalifikačné kurzy, špecializované kurzy na získanie odbornej spôsobilosti a pod. Tieto vzdelávacie programy sú spravidla akreditované MŠVVaŠ SR, a sú financované takmer výlučne zo súkromných finančných zdrojov, bez dotácie štátu. Tak sa profesijné organizácie iniciatívne podieľajú na zabezpečovaní odbornej prípravy v remeslách a prispievajú k naplneniu spoločenských potrieb v oblasti služieb a prác pre obyvateľstvo. Mapovanie zdrojov Kľúčové miesto v ďalšom vzdelávaní formou rekvalifikačných kurzov, vyššieho odborného vzdelávania v nadstavbovom 3.ročníku (viď kapitolu „Zručnosti“), či formou majstrovského vzdelávania majú a chcú zohrávať profesijné cechy a združenia (stavovské organizácie) cez akreditované vzdelávacie programy. Keďže vo väčšine remesiel sa jedná o SZČO, podpora výchovy na tieto remeslá sa dá len obtiažne realizovať v systéme duálneho vzdelávania. Navrhujeme preto priznať dotáciu na akreditované vzdelávacie programy aj cechom, ktoré vzdelávanie zvládnu svojpomocne alebo v spolupráci s príslušnými SOŠ, napr. na základe finančnej dohody o refundácii finančných prostriedkov vynaložených školami. Treba si uvedomiť, že aj keď profesijné cechy prenechajú vzdelávaciu aktivitu na SOŠ, majú mať rozhodujúce slovo ku kvalite takéhoto odborného vzdelávania. Prioritou cechov je preverovanie odbornej spôsobilosti a členstvo v odborných komisiách pri udeľovaní dokumentov o záverečnej skúške. Tu vidíme záruku odbornej kvality vykonanej práce budúcich živnostníkov alebo zamestnancov v príslušnej profesii. Zručnosti Analýza mapovania stavu u vzdelávateľov a zamestnávateľov V tejto časti je vhodné prehľadným spôsobom uviesť, pre ktoré kvalifikácie (podľa Národnej sústavy kvalifikácií (NSK), resp. podľa Informačného systému ďalšieho vzdelávania (ISDV), ďalej len „informačný portál“) boli vydané akreditácie, ďalej, ktorým subjektom boli pridelené a zmapovať kvalifikácie, ktoré program vzdelávania pre získanie odbornej spôsobilosti v dospelosti nemajú. Tým sa sprehľadní ponuka ďalšieho vzdelávania a bude možné ju aj propagovať smerom k verejnosti, aby sa zvýšil podiel obyvateľstva zapojeného do celoživotného vzdelávania. MPSVaR zverejnilo „Zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti za rok 2017 nižšou ako 5 %“, do ktorého boli údaje čerpané od zamestnávateľov cez pracovné agentúry. Tu je potrebné poznamenať, že mnohé remeselné profesie sa dnes už nevykonávajú ako zamestnanecký pomer, ale už len ako SZČO, a týchto pracovné agentúry neevidujú. Z týchto dôvodov treba prihliadnuť aj na zoznam, ktoré MŠVVaŠ predkladá na Radu vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu (RV SR pre OVP) ako „Zoznamy študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a Zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce“. Na tvorbe aktualizácie tohto zoznamu podľa záznamov z 13. zasadania RV SR pre OVP zo dňa 29.1.2015, by malo MPSVaR SR, spolupracovať so stavovskými organizáciami, cechmi, samosprávnymi krajmi, odborovými organizáciami, pretože tu sú práve združení remeselníci podnikajúci ako SZČO, a zoznam potrebných profesií by bol tak komplexnejší. V takto vytvorenom komplexnom Zozname chýbajúcich profesií musí byť na informačnom portáli návrh riešenia, ako zabezpečiť chýbajúcich absolventov v systéme neformálneho či informálneho vzdelávania. Pokiaľ sa jedná o odborné vzdelávanie žiakov, Slovenský živnostenský zväz presadzuje podporu dvojročných učebných odborov (napr. 3686 F – stavebná výroba), ktoré poskytnú všeobecné základné zručnosti napr. pre stavebné, alebo strojárske povolania, a na ktoré potom nadviaže špecializované 1-1,5 ročné odborné štúdium, už v konkrétnom zvolenom odbore (maliar, podlahár, murár a pod.) Tým sa zabezpečí, že sa absolvent základnej školy nemusí rozhodnúť pre konkrétne povolanie vo veku 14-15 rokov, ale až keď spozná odlišnosti jednotlivých prác a rozhodne sa podľa vlastnej skúsenosti. Súčasná učebná osnova dvojročného základného štúdia sa preto musí zosúladiť s potrebami ovládania základného praktických zručností pre viaceré následné profesie (napr. v stavebníctve pre murára, tesára, strechára, podlahára, kachliara), aby sa nadväzujúce profesijné vzdelanie mohlo zamerať už na osvojenie a dokvalifikovanie na špecifiká jednotlivých remesiel). Na takto získané odborné vzdelanie absolventov odborného vzdelávania by nadväzovalo štúdium pre získania ďalšej odbornosti, formou majstrovského vzdelávania. Absolventi by boli majstrami remesla na úrovni SKKR/EKR4 alebo licencovanými majstrami na úrovni SKKR/EKR6. Takéto vyššie odborné vzdelávanie navrhujeme vzdelávať v Centrách odborného vzdelávania a prípravy (COVP), ktorú budú vytvorené pre vybrané profesie napr. v 3 územných regiónoch, tak, aby sa pokrylo celé územie SR. V týchto kvalitne vybavených COVP by sa vykonávali aj záverečné skúšky formálneho odborného vzdelávania, rekvalifikačných kurzov, aj majstrovského vzdelávania. Vytvorenie kariérovej vertikály pre absolventov prispeje k zatraktívneniu štúdia remesiel, keďže vznikne priestor pre zvyšovanie kvalifikácie v odbore. Majstrovské vzdelávanie prispeje aj k posilneniu stavovskej hrdosti a k propagáciu remesla ako perspektívneho povolania. V neposlednom rade je príležitosťou pre skvalitňovanie služieb obyvateľstvu. V súvislosti s týmito témami Slovenský živnostenský zväz ešte v roku 2017 predstavil MPSVaR dva ideové zámery, ako zlepšiť možnosti ďalšieho (celoživotného) vzdelávania, s využitím finančných prostriedkov z Operačného programu Ľudské zdroje, Prioritná os Vzdelávanie. Boli to I. „Projekt výučbových remeselných centier (resp. COVP)“, ktorého zameranie by bolo na vybudovanie centier pre praktické vyučovanie v remeselných odboroch – či už pre stredné odborné vzdelanie alebo pre rekvalifikácie v odbore pre nezamestnaných. Tieto centrá by boli vybudované pri odborných školách v spolupráci s cechmi. Keďže OP Ľudské zdroje nevie pokryť náklady spojené s materiálno-technickým vybavením, pre úspešnú realizáciu by bolo potrebné zároveň podať žiadosť o podporu napr. na Ministerstvo pôdohospodárstva, z Regionálneho operačného programu. Tento program má za cieľ Zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní a predpokladá synergiu a doplnkovosť s OP Ľudské zdroje. Je určený pre zlepšenie podmienok pre uplatnenie absolventov odborného vzdelávania na trhu práce, na zlepšenie materiálno-technického vybavenia centier odborného vzdelávania a prípravy. II. Projekt: Optimalizácia siete živností v regiónoch Slovenska, teda projekt štatistického charakteru, ktorého cieľom by bola štrukturálna analýza živnostenského podnikania – počet živnostníkov v regiónoch podľa odboru, veku, praxe a pod. a jej prepojenie s potrebami daného regiónu- Výsledky projektu by boli podkladom pre poradenské útvary úradov práce, aby vedeli usmerniť uchádzačov o zamestnanie - ponúknuť im rekvalifikáciu alebo podnikanie v takých živnostiach, ktorých je v danom regióne nedostatok. Bola by to nadstavba prognóz o potrebách trhu práce, so špeciálnym zameraním na rozvoj živnostenského podnikania. Systém kvalifikácií Prepojenie medzi Národnou sústavou kvalifikácií a Národnou sústavou povolaní Ako uvádza MŠVVaŠ SR vo svojich informačných materiáloch: „Jedným zo základných princípov tvorby Národnej sústavy kvalifikácií je väzba na potreby pracovného trhu, ktoré sú vyjadrené v Národnej sústave povolaní. Národná sústava kvalifikácií nadväzuje na Národnú sústavu povolaní. Kým Národná sústava povolaní popisu je nároky trhu práce na jednotlivé pracovné miesta, Národná sústava kvalifikácií definuje vedomosti, zručnosti a kompetencie pre každú kvalifikáciu, ktorá je potrebná na výkon určitého povolania. Zároveň umožňuje uznávanie kvalifikácie, ktorú občan získal aj neformálnym alebo informálnym vzdelávaním. Kvalifikačné štandardy majú tiež slúžiť ako podkladový materiál pre tvorbu vzdelávacích programov.“ Nakoľko tvorba NSK prebehla účelovo a narýchlo, je nevyhnutná revízia niektorých kariet NSK, v spolupráci so zodpovednými inštitúciami, definovanými na informačnom portáli. Následne musí nastať zákonné zosúladenie NSK s akreditovanými vzdelávacími programami formálneho vzdelávania, s prílohami živnostenského zákona v popisoch remeselných a viazaných živností, ako aj so zákonom o celoživotnom vzdelávaní pri obsahovom overovaní odbornej kvalifikácie. Overovanie výsledkov neformálneho a informálneho vzdelávania sa V oblasti overovania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa je dôležité vytvoriť nosný základ nového systému v rámci siete cechov a profesijných organizácií, ktoré sú už teraz akreditované na vzdelávanie a udeľovanie odbornej spôsobilosti. Cech overí stanoveným spôsobom získané zručnosti a vedomosti záujemcu a udelí mu príslušný doklad. Profesijná organizácia, ktorá bude oprávnená vykonávať takéto overovanie, bude mať na to mandát, akreditáciu a bude klásť dôraz na praktické overenie zručností žiadateľa. Po overení získaných zručnosti a vedomosti záujemcu mu udelí príslušný doklad alebo mu odporučí dovzdelanie sa v odbore a opätovné preskúšanie. Odoslaná Detail