PI/2018/302 Predbežná informácia k novele zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme osobitný odvod zrušiť bez náhrady. Základným dôvodom, ktorý bol zo strany Slovenskej republiky sledovaný pri prijímaní Zákona o osobitnom odvode, bolo „preklenutie dôsledkov finančnej krízy trvajúcej v období rokov 2008 až 2014". Predkladacia správa k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 uvádza, že po historicky najnižšom schodku verejnej správy v roku 2017, ktorý by mal dosiahnuť 0,78 % HDP, sa predpokladá na rok 2018 schodok 0,6 % HDP, pôvodný rozpočtový cieľ na 2018 vo výške 0,83 % HDP by tak mal byť zlepšený 0 0,23 % HDP a po očistení o úrokové náklady na verejný dlh by mali byť verejné financie opätovne v primárnom prebytku. Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky (2019 — 2021) predpokladá pokračovanie ozdravovania verejných financií v kontexte pozitívneho makroekonomického vývoja — v roku 2019 sa predpokladá takmer vyrovnané hospodárenie s poklesom deficitu až na úroveň 0,10 % HDP, čo zabezpečí dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa, v roku 2020 sa predpokladá vyrovnané hospodárenie a v nasledujúcom roku dokonca po prvýkrát prebytok na úrovni 0,2 % HDP. Je teda zjavné, že cieľ Zákona o osobitnom odvode už bol dosiahnutý, vzhľadom na ekonomickú situáciu v Slovenskej republike, rast HDP a stav verejných financií, a pokračovanie účinnosti Zákona o osobitnom odvode by neodôvodnene zaťažovalo príslušné podnikateľské subjekty. Zákon o osobitnom odvode a odvod platený na jeho základe je sám o sebe rozporuplným opatrením vzhľadom na to, že je adresovaný len pre určitý okruh subjektov, ktorých určujúcim prvkom bolo pôsobení v regulovaných odvetví, a nebol nastavený ako opatrení všeobecného charakteru. Z tohto pohľadu sa teda jedná o opatrení, ktoré môže vykazovať určité diskriminujúce prvky. V uvedenej súvislosti si dovoľujeme poukázať aj na potenciálny nesúlad Zákona o osobitnom odvode s Ústavou Slovenskej republiky („Ústava”) a Listiny základných práv a slobôd („Listina”), a to najmä z nasledujúcich dôvodov: (a) Ústava a Listina nedovoľujú ukladať iné verejné dávky než dane a poplatky; (b) Bez ohľadu na to, či je legitímne zaťažiť odvodom hospodársky výsledok z regulovaných činností (čiže len vybraný okruh osôb), je odvodom zaťažený aj hospodársky výsledok dosiahnutý povinnou osobou z inej ako regulovanej činnosti len preto, že je povinná osoba regulovanou osobou v zmysle Zákona o osobitnom odvode, čím dochádza k neodôvodniteľnej diskriminácii (regulovaná osoba je povinná platiť odvod z hospodárskeho výsledku z určitej činnosti zatiaľ čo neregulovaná osoba z hospodárskeho výsledku z rovnakej činnosti povinná platiť odvod nie je). Zákonodarca mal úmysel zjavnú diskrimináciu tohto charakteru, ktorá bola obsiahnutý v pôvodnom zneniu Zákona o osobitnom odvode odstrániť novelou, žiaľ k tejto diskriminácii v aplikačnej praxi dochádza naďalej z dôvodov nastavenia výpočtu základu odvodu a skutočnosti, že regulované osoby vykonávajú aj inú činnosť. Z uvedených dôvodov navrhujeme ukončenie platnosti Zákona o osobitnom odvode a zrušenie osobitného odvodu bez náhrady. Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) Deklarovaným cieľom Ministerstva financií je prehodnotiť pravidlá aplikácie a efektivitu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Vzhľadom k vývoju verejných financií je RÚZ presvedčená, že existujú rozhodné dôvody pre zrušenie osobitného odvodu ako takého. A) Štátny rozpočet 2012 v čase zavedenia osobitného odvodu a teraz V čase zavedenia osobitného odvodu boli podľa plnenia štátneho rozpočtu za rok 2012 príjmy 11,83 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2018 to už je 15,38 mld. eur, čo predstavuje nárast o 3,55 mld. eur. Pri tomto razantnom náraste príjmov nie je dôvod na zachovávanie akýchkoľvek odvetvovo špecifických daní, resp. odvodov. B) Negatívne vplyvy osobitného odvodu Predĺženie platnosti a zdvojnásobenie výšky osobitného odvodu bolo v jednoznačnom rozpore s princípom legitímnych očakávaní investorov, ktoré vychádzali z vyhlásení SR o ukončení osobitného odvodu v roku 2016, teda jeho platnosti iba na určitú dobu. Predĺženie platnosti malo negatívny vplyv na výšku budúcich investícií, čo je presný opak toho, o čo usiluje súčasná vláda. Opatrenie prišlo v čase, kedy sa prioritizovala digitalizácia spoločnosti, jednotný digitálny trh, digitálna ekonomika, ako aj potreba ďalších investícií, ktoré boli práve týmto odvodom namiereným proti investorom do sietí ohrozené.Slovenská republika môže čeliť hroziacim žalobám v zmysle ustanovení dohody o medzinárodnej ochrane investícií. Stále je otvorené riziko potencionálnych súdnych sporov. Dodatočné výnosy z osobitného odvodu nie sú tak veľké; štát drží v mnohých regulovaných osobách významný podiel a prostredníctvom odvodu znižuje zisk týchto spoločností a tým i vlastnú dividendu, ktorej výplata by, na rozdiel od odvodu, bola nespochybniteľná a oslobodená od všetkých rizík – štát sa tak zbytočne zaťažuje rizikom plnenia, ktoré by bol schopný získať aj inými nástrojmi. C) Reputačné riziko vlády SR Záväzok vlády, včlenený do právneho predpisu, že tento inštitút bude uplatňovaný iba na obmedzenú dobu, t.j. do roku 2016, nebol dodržaný. To prispieva k poklesu dôvery v spoľahlivosť vládnej politiky, a to najmä v očiach zahraničných investorov. D) Finančný aspekt – dodatočné zaťaženie regulovaných subjektov Síce došlo k zníženiu dane z príjmu o právnických osôb o 1%, ale zároveň sa zvýšila výška osobitného odvodu, a to až 2-násobne. Takto došlo k ďalšiemu zaťažovaniu regulovaných subjektov. Regulované spoločnosti teda platia daň z príjmu na úrovni takmer 30%, čo je nekonkurenčné hlavne pri spoločnostiach, ktorých priami konkurenti sú spoločnosti podnikajúce v zahraničí (napr. preprava a skladovanie plynu, telekomunikácie a pod.). Takéto nekonkurenčné podmienky pre tieto spoločnosti vytvárajú tlak na nižšie investície do infraštruktúry a v konečnom dôsledku neatraktívnosť pre zahraničných zákazníkov, čo môže vyvolať postupné znižovanie príjmov štátu, keďže práve v regulovaných spoločnostiach má významné vlastnícke podiely. E) Právne riziká Ide o sektorovú daň, ktorá je v priamom rozpore s cieľmi EÚ (okrem iného o zavedení jednotného trhu). Zavádzanie špeciálnych sektorových daní a poplatkov je v EU striktne limitované a je Európskou komisiou vnímané negatívne (Európska komisia podala v tejto súvislosti napr. na Francúzsko žalobu na Súdny dvor EU pre porušenie smernice 2002/20/ES sektorovou reguláciou v oblasti telekomunikácií). Evidentným problém takejto dane sú jej diskriminačné účinky: Diskriminácia (i): rovnaká transakcia s vplyvom na výsledok hospodárenia má na dva subjekty (pričom jeden podniká v reg. odvetvi) úplné odlišný ekonomický vplyv, keďže subjekt, ktorý podlieha zákonu o osobitnom odvode zaplatí z takejto transakcie odvod. Konkrétne odvod nerešpektuje požiadavky smernice Rady 2009/133/ES o daňovej neutralite ak určité transakcie (napr.: skupinové nepeňažné vklady) zahrňuje do základu pre stanovenie výšky odvodu. Diskriminácia (ii): dva subjekty ktoré podnikajú v regulovanej činnosti, ale v iných krajinách v rámci EU sú voči sebe zvýhodňované podľa toho na ktorú dopadá sektorová daň. Diskriminácia (iii): odvodom je zaťažený aj hospodársky výsledok dosiahnutý povinnou osobou z inej ako regulovanej činnosti len preto, že je povinná osoba regulovanou osobou v zmysle Zákona o osobitnom odvode, čím dochádza k neodôvodniteľnej diskriminácii (regulovaná osoba je povinná platiť odvod z hospodárskeho výsledku z určitej činnosti zatiaľ čo neregulovaná osoba z hospodárskeho výsledku z rovnakej činnosti povinná platiť odvod nie je). Zákonodarca mal úmysel zjavnú diskrimináciu tohto charakteru, ktorá bola obsiahnutá v pôvodnom znení Zákona o osobitnom odvode, odstrániť novelou, no žiaľ k tejto diskriminácii v aplikačnej praxi dochádza aj naďalej z dôvodov nastavenia výpočtu základu odvodu a skutočnosti, že regulované osoby vykonávajú aj inú činnosť. Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) Pri predkladaní zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (ďalej len „Zákon o osobitnom odvode“) sa vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádzali ako hlavné dôvody zavedenia osobitného odvodu: • Rozdelenie bremena vplyvov globálnej finančnej a hospodárskej krízy. • Na základe svojich medzinárodných záväzkov a z titulu ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti je Slovenská republika nútená do konca roka 2013 znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP, • Aby celá ťarcha konsolidácie nespočívala iba na pleciach občanov, vláda Slovenskej republiky pristupuje k zavedeniu osobitného odvodu vybraných spoločností, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach. • Vláda Slovenskej republiky chce takýmto spôsobom nielen spravodlivejšie rozdeliť bremeno nákladov hospodárskej krízy, ale aj efektívnym spôsobom mobilizovať zdroje za účelom zvýšenia tempa hospodárskeho rastu, a teda zlepšenia základne pre výber príjmov verejných financií. Posledné odvodové obdobie bolo v zákone určené na december 2013. Pri novele zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v roku 2013 sa posunulo posledné odvodové obdobie na december 2016 s odôvodnením: „Vzhľadom na opodstatnenosť trvania konsolidácie verejných financií sa navrhuje zmena posledného odvodového obdobia“ . V roku 2016 bolo vypustené ustanovenie o poslednom odvodovom období s odôvodnením: „Vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády SR, ktorého hlavnými prioritami sú aj konsolidácia verejných financií a posilnenie aktívnej úlohy štátu v rozvoji hospodárstva, sa predkladaným návrhom zákona navrhuje úprava sadzby odvodu a pokračovanie v uplatňovaní zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, nakoľko tento predstavuje stabilný konsolidačný nástroj.“ Vývoj daňových príjmov V roku 2012 (schválenie Zákona o osobitnom odvode) boli príjmy verejnej správy SR na úrovni 11,190 mld. EUR . Prognóza Ministerstva financií SR na roky 2018 – 2021 je nasledovná : Rok 2018 2019 2020 2021 Daňové príjmy VS spolu 16,017 16,927 17,832 18,531 % nárast oproti roku 2012 43% 51% 59% 66% Právne aspekty Máme za to, že postupné predlžovanie platnosti, so súčasným navyšovaním osobitného odvodu zo strany zákonodarcu, predstavuje porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní súkromnoprávnych subjektov, nakoľko tieto vychádzali z vyhlásení SR a predpokladali zavedenie osobitného odvodu len na dobu určitú (pôvodne do decembra 2013, predĺženú do decembra 2016). Napriek dôvodným očakávaniam súkromnoprávnych subjektov ohľadom dočasnosti odvádzania osobitného dôvodu, je tento naďalej vyberaný po dobu viac ako 5 rokov po termíne pôvodne plánovaného termínu ukončenia jeho platnosti, čo predstavuje porušenie dohôd o ochrane investícií, zásah do majetkových práv súkromnoprávnych subjektov a u zahraničných investorov (na ktorých dopadá odvod najviac) zakladá možnosť medzinárodnej arbitráže. S prezentovaným názorom sa stotožňuje aj judikatúra, kde sa napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 2MCdo/1/2015, uvádza: „V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že materiálny právny štát stojí mimo iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo.“ Naviac, okrem vyššie uvedeného, dodávame, že osobitný odvod predstavuje sektorovú daň, ktorá je v priamom rozpore s cieľmi EÚ (okrem iného so zámerom zavedenia jednotného trhu). Zavádzanie špeciálnych sektorových daní a poplatkov je v EÚ striktne limitované a je Európskou komisiou vnímané negatívne (Európska komisia podala v tejto súvislosti napr. na Francúzsko žalobu na Súdny dvor EU pre porušenie smernice 2002/20/ES sektorovou reguláciou v oblasti telekomunikácií). Zavedenie takéhoto typu dane so sebou prináša nežiadúce diskriminačné účinky, ktoré vidíme predovšetkým v nasledujúcich oblastiach: a) ak porovnáme dva súkromnoprávne subjekty, z ktorých jeden podniká v regulovanom odvetví a vzťahuje sa na neho Zákon o osobitnom odvode, tak rovnaká transakcia s vplyvom na výsledok hospodárenia má na každý z týchto subjektov úplné odlišný ekonomický vplyv, keďže subjekt, ktorý podlieha Zákonu o osobitnom odvode, je povinný zaplatiť z takejto transakcie odvod. Osobitný odvod nie je v súlade s požiadavkami smernice Rady 2009/133/ES o daňovej neutralite, ak určité transakcie (napr.: skupinové nepeňažné vklady) zahrňuje do základu pre stanovenie výšky odvodu. b) dva subjekty, ktoré podnikajú v totožnej regulovanej činnosti, ale v iných krajinách v rámci Európskej únie, nemajú totožné postavenie, pričom ten subjekt, na ktorý dopadá sektorová daň, je voči subjektu, na ktorý takáto daň nedopadá, jednoznačne diskriminovaný. Záverom dodávame, že osobitným odvodom boli postihnuté spoločnosti, ktoré pôsobia v regulovaných odvetviach. Nakoľko osobitný odvod mali postihnuté spoločnosti odvádzať len po určitú dobu, zákonodarca v príslušných regulačných právnych predpisoch (napr. zákon č. 250/2012 Z. z., o regulácii v sieťových odvetviach) žiadnym spôsobom nezohľadnil možnosť kompenzácie voči týmto spoločnostiam, ak by k odvádzaniu osobitného odvodu dochádzalo aj po pôvodne určenom období (december 2013). Týmto vznikol stav, kedy postihnuté spoločnosti odvádzajú osobitný odvod po dobu viac ako 5 rokov od jeho pôvodnej platnosti, pričom takto vynaložené finančné prostriedky zo strany spoločností pôsobiacich v regulovaných odvetviach nie sú nijakým spôsobom kompenzované a zohľadnené v cenových konaniach vedených podľa príslušných právnych predpisov. Máme za to, že takýto stav je diskriminačný a je v rozpore s princípom právnej istoty. Záver Vzhľadom na vývoj daňových príjmov a ich prognózu a vývoj deficitu verejnej správy (2012: -4,3; 2017: -0,8) z nášho pohľadu nie je nutné udržiavať Zákon o osobitnom odvode naďalej v platnosti, keďže bol pôvodne zavedený ako dočasné opatrenie na rozloženie bremena finančnej krízy a tento dôvod pominul. Navyše výpadok príjmov zo štátneho rozpočtu by bol pri zrušení Zákona o osobitnom odvode čiastočne kompenzovaný vyššími daňovými povinnosťami (keďže osobitný odvod je zároveň aj daňovým výdavkom) a vyššími dividendami pre štát (keďže osobitný odvod priamo znižuje distribuovateľnú dividendu. Odoslaná Detail
INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) Navrhujeme osobitný odvod zrušiť bez náhrady. Odvod predstavuje administratívnu záťaž, spôsobuje odklon od ideálu jednoduchého a prehľadného daňového systému, kanibalizuje výnosy DPPO a znižuje dividendu SPP a výnosy z tohto odvodu v súčasnej fiškálnej situácií nepredstavujú životne dôležitú položku pre verejné financie. Odoslaná Detail