PI/2018/199 Analýza a návrh opatrení na odstránenie neopodstatneného goldplatingu

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) Na základe zverejnenej predbežnej informácie PI/2018/199 Analýza a návrh opatrení na odstránenie neopodstatneného goldplatingu Republiková únia zamestnávateľov zasiela nasledovné podnety. 1. Limity na výkon auditu RÚZ navrhuje úpravu limitov na výkon auditu stanovených v zákone č. 431/2002 o účtovníctve §19 odsek 1, písmeno a) a upraviť ich, tak aby sa slovenská úprava priblížila limitom stanoveným smernicou. V súčasnosti sú tieto limity nastavené omnoho prísnejšie Odôvodnenie: Navrhujeme limity stanovené v §19 odsek 1, písmeno a) zákona o účtovníctve upraviť, tak aby sa slovenská úprava priblížila limitom stanoveným smernicou. Súčasná právna úprava výrazným spôsobom presahuje limity stanovené európskou legislatívou, čím spôsobuje, že povinnosť auditu dopadá na veľké množstvo menších podnikov, pri ktorých audit ako taký nemá väčší zmysel. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov stanovuje v čl. 34 povinnosť auditu len pre subjekty verejného záujmu a stredne veľké a veľké podniky. Stredne veľký podnik následne smernica definuje v čl. 3.3 ako podnik, ktorý nie je mikropodnikom alebo malým podnikom a ku dňu, ku ktorému sa ich účtovná závierka zostavuje, neprekročil limity aspoň dvoch z týchto troch kritérií: a) celková bilančná suma: 20 000 000 EUR; b) čistý obrat: 40 000 000 EUR; c) priemerný počet zamestnancov počas účtovného roka: 250 Požiadavky Slovenskej legislatívy sú pritom celková bilančná suma 1 000 000 eur, čistý obrat 2 000 000 eur priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30. Požiadavku na úpravu limitov odôvodňujeme nasledovne: 1. Audit obchodnej spoločnosti predstavuje významnú nákladovú položku, v závislosti od veľkosti spoločnosti. Uvedená povinnosť pritom podľa platnej legislatívy nerozlišuje spoločnosti podľa ďalších ukazovateľov, ktoré reálne ovplyvňujú potrebu výkonu auditu (vlastnícka štruktúra, riadenie vlastníkom vs. najatým manažmentom a pod.). 2. Vzhľadom k slabej rozvinutosti kapitálového a akciového trhu nie je potrebné, aby značný počet obchodných spoločností mal povinnosť auditu. V prípade priamych kapitálových vstupov, alebo zlučovania spoločností (akvizície, fúzie) sa zvyčajne vykonáva due dilligence, ktoré by malo poskytnúť obraz o stave spoločnosti (pričom je možné pri tejto príležitosti vykonať dobrovoľný audit). 3. Bez ohľadu na zavedené limity je možné vykonať audit dobrovoľne Interpretáciu smernicu zo strany RÚZ a nami predloženú argumentáciu podporuje aj znenie recitálu smernice 2013/34/ES bod 43: „Ročná účtovná závierka malých podnikov by nemala podliehať tejto povinnosti vykonať audit, pretože audit môže pre túto kategóriu podnikov predstavovať výrazné administratívne zaťaženie, keďže v prípade mnohých malých podnikov sú tie isté osoby akcionármi aj riadiacimi pracovníkmi, a preto majú obmedzenú potrebu overenia účtovnej závierky treťou stranou.“ 2. Minimálne bezpečnosté a zdravotné požiadavky na stavenisko V zmysle §3 NV 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko sa na staveniskách, na ktorých sa vykonávajú stavebné, alebo stavebno-inžinierske práce, je stavebník povinný : a. Ustanoviť jedného alebo viacej koordinátorov dokumentácie b. Ustanoviť jedného alebo viacej koordinátorov bezpečnosti práce c. Zabezpečiť vypracovanie plánu BOZP Vyššie uvedené požiadavky je stavebník povinný plniť, ak na stavenisku vykonáva práce viac ako jeden zamestnávateľ, alebo viac ako jedna fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, bez ohľadu na rozsah prevádzaných prác - neberie do úvahy dĺžku trvania prác, ani počet osôb zúčastnených na prácach. Predmetné požiadavky sú najmä pri malých stavebných prácach neadekvátne a často zbytočné. Je predpoklad, že v praxi najmä u malých a stredných podnikateľoch, príp. aj v organizáciách štátnej správy nie sú tieto požiadavky rešpektované a zo strany IP ani vyžadované. NV 396/2006 Z.z. je transformovanou Smernicou Rady 92/57/EHS v čl. Uvedená Smernica v čl.3 pripúšťa možnosť odchýlky pre plnenie povinnosti v bodoch a., b., c. nasledovne: Požiadavky uvedené v bodoch a, b, c nemusia byť zo strany stavebníka plnené, ak plánované trvanie prác na stavenisku nebude dlhšie ako 30 pracovných dní a na stavenisku nebude súčasne pracovať viac ako 20 fyzických osôb alebo rozsah plánovaných prác neprekročí 500 osobodní a nebude sa jednať o práce s osobitným nebezpečenstvom uvedené v prílohe č. 1 NV 396/2006 Z.z. Návrh riešenia: Novelizovať NV 396/2006 Z.z. o. a zrušiť povinnosť stavebníka ustanovovať koordinátora bezpečnosti, koordinátora dokumentácie a vypracovať plán bezpečnosti pre staveniská, kde nebudú práce trvať dlhšie ako 30 pracovných dní a na stavenisku nebude súčasne pracovať viac ako 20 fyzických osôb alebo rozsah plánovaných prác neprekročí 500 osobodní a nebude sa jednať o práce s osobitným nebezpečenstvom uvedené v prílohe č. 1 NV 396/2006. Odôvodnenie: Predmetné povinnosti stavebníka predstavujú neopodstatnené administratívne a finančné zaťaženie zamestnávateľov. Ako bolo konštatované vyššie v texte, máme za to, že v praxi ani nerealizované a nevyžadované. Smernica 92/57/EHS pripúšťa možnosť tejto pozitívnej odchýlky a zjednodušenie režimu pre jednotlivé štáty. V národnej legislatíve SR táto možnosť nebola využitá. Dôsledné dodržiavajúce súčasne platného režimu môže viesť k znižovaniu konkurencie schopnosti firiem v porovnaní s firmami, ktoré predmetné požiadavky nedodržujú. 3. Uznávanie odborných spôsobilostí občanov členských štátov Európskej únie Národný inšpektorát práce (NIP) v zmysle ustanovenia § 6 ods.(1) písm. e) 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce vydáva rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá je občanom členského štátu EÚ, na vykonávanie činností, na ktorú osobitný predpis požaduje odbornú spôsobilosť. V zmysle usmernenia NIP, uznanie dokladu o odbornej kvalifikácii vydaného v členskom štáte príslušným orgánom v Slovenskej republike oprávňuje jeho držiteľa na prístup k regulovanému povolaniu a výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike za rovnakých podmienok ako fyzická osoba, ktorá získala príslušnú odbornú kvalifikáciu v Slovenskej republike. NIP na svojej web stránke zároveň informuje, že proces uznávania odborných spôsobilostí občanov členských štátov Európskej únie však nie je potrebné absolvovať v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, nakoľko títo sú oprávnení dočasne vykonávať regulované povolania na základe platného osvedčenia nadobudnutého v inom štáte členskom štáte Európskej únie bez potreby jeho uznania zo strany NIP. Vyslaným zamestnancom je pritom v zmysle § 6 písm. a) zákonníka zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie (hosťujúci zamestnanec). Návrh: Zrušiť ustanovenie § 6 ods.(1 ) písm. e) 125/2006 Z.z. bez náhrady. Odôvodnenie: Z odborného hľadiska nedáva zmysel robiť rozdiel medzi kvalifikáciou zamestnanca (pre regulované povolania v zmysle prílohy 1a zák.124/2006 Z.z.), ktorý vykonáva prácu v Slovenskej republike iba počas určitej doby (a nemusí mať uznanú odbornú spôsobilosť NIP) a zamestnancom ktorý vykonáva prácu dlhodobo (a ten má mať uznanú odbornú spôsobilosť NIP). V oboch prípadoch majú/ môžu mať osoby odbornú spôsobilosť získanú presne rovnakým spôsobom a u rovnakej vzdelávacej organizácii. Z uvedeného pohľadu je systém vyžadovania uznávania odbornej kvalifikácie zo strany IP pre zamestnávateľov a dotknuté osoby zbytočnou byrokraciou a neopodstatnenou administratívnou a finančnou záťažou. Výklad pojmu pre dočasné a príležitostné poskytovanie služieb podľa §40 zák. 351/2015 Z.z., ktorý rieši problematiku vzájomného uznávania kvalifikácií pracovníkov v rámci vysielania zamestnancov, a na ktorý sa odvoláva NIP vo svojom stanovisku, nie je jednoznačný a môže byť zbytočným zdrojom možným sporov medzi IP a zamestnávateľmi. 4. Emisné limity pre spaľovacie zariadenia pre emisie znečisťujúcich látok NOx a CO Dotknutý legislatívny predpis: Vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší Prekračovanie požiadaviek EU legislatívy: Predmetná vyhláška MŽP stanovuje emisné limity pre spaľovacie zariadenia pre emisie znečisťujúcich látok NOx a CO. Nižšie uvedená legislatíva EÚ nestanovuje priamo emisné limity CO, tieto sú v Záveroch o BAT určené iba ako „orientačné“. Prevádzkovatelia sú nútení riadiť svoje spaľovacie zariadenia tak, aby jednak znižovali emisie NOx, ktoré majú definované EL v legislatíve EÚ, ale aj regulovať emisie CO, ktoré majú exaktne stanovené EL v legislatíve SR. Regulácia CO môže v určitých prípadoch viesť k nárastu emisií NOx. EÚ legislatívny rámec Smernica EPaR č. 2010/75/EÚ - IED Smernica EPaR č. 2015/2193/EÚ – stredne veľké spaľovacie zariadenia Vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2017/1442 – závery o BAT pre LCP 5. Emisné limity tuhých znečisťujúcich látok Dotknutý legislatívny predpis: Vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší Prekračovanie požiadaviek EU legislatívy: Predmetná vyhláška MŽP stanovuje emisné limity pre 2. skupinu tuhých anorganických látok a 5. skupiny znečisťujúcich látok s karcinogénnym účinkom (ďalej „ŤK“) pre všetky technológie, ktoré tieto znečisťujúce látky môžu produkovať. Znižovanie týchto emisií je priamo závislé od účinnosti filtračných zariadení tuhých znečisťujúcich látok, v ktorých sú tieto ŤK spolu s TZL odstraňované. Závery o BAT pre technológie spadajúce pod IED emisné limity pre ŤK nestanovujú. Ak prevádzkovatelia už majú aplikované najlepšie dostupné techniky v zmysle relevantných záverov o BAT, súvisiace so znižovaním TZL, miera zníženia koncentrácií ŤK vo filtračných zariadeniach môže kopírovať iba mieru zníženia koncentrácií TZL. EÚ legislatívny rámec Smernica EPaR č. 2010/75/EÚ - IED Vykonávacie rozhodnutia Komisie, ktorými sa stanovujú závery o najlepších dostupných technikách 6. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie Dotknutý legislatívny predpis: Zákon NR SR č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na ŽP Prekračovanie požiadaviek EU legislatívy: Aplikačná prax § 18, ods. (2) písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. pre zmenu navrhovanej činnosti, ktorá samotná nedosahuje a ani neprekračuje prahovú hodnotu podľa § 18, ods. (1) písm. d) a zmena nemôže/nemá ani významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, je napriek uvedeným legislatívnym požiadavkám vyžadované zisťovacie konanie o posudzovaní vplyvov, čo predlžuje proces získavania ďalších povolení v zmysle stavebného zákona, resp. zákona o IPKZ. EÚ legislatívny rámec Smernica EPaR č. 2001/42/ES, č. 2011/92/EÚ, č. 2014/52/EÚ Odoslaná Detail
SARM (SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA RIZIKOVĚHO MANAŽMENTU) K zákonu 186/2009 Z.z : 1. Nad rámec smernice IDD, je požadovaných 15 hodín finančného vzdelávania až 20 hodín. NA Slovensku nie sú inštitúcie , ktore by takéto špecializované a vysoko odborné vzdelávania pre sektor poistenia a zaistenia vôbec vykonávali. 2. Napriek najvyššie dosiahnutému vzdelaniu a odbornosť musí mať SZČO nad rámec EU smerníc aj inú firmu s iným konateľom , aby mohol vykonávať činnosť finančného agenta a finančného poradcu pre sektor poistenia. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Podnet ku: § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odôvodnenie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML Smernica“) dala členským štátom v čl. 3 ods. 3 možnosť, aby sami rozhodli o tom, že povinné osoby, ktoré sú zapojené do finančnej činnosti príležitostne alebo veľmi obmedzene a s malým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu neboli za splnenia podmienok uvedených v IV. AML Smernici považované za povinné osoby. Túto možnosť však Slovenská republika nevyužila a naopak rozšírila, resp. ponechala okruh povinných osôb bez možnosti výnimky. Z uvedeného vyplýva, že napr. aj osoby, ktoré niektoré činnosti uvedené v § 5 ods. 1 zákona vykonávajú len ako doplnkové činnosti alebo tieto činnosti reálne nevykonávajú, sa napriek tomu považujú za povinné osoby a v tej súvislosti im vznikajú zo zákona neprimerané a administratívne náročné povinnosti. Žiadame preto, aby zákonodarca aj v nadväznosti na čl. 3 ods. 3 IV. AML Smernice prehodnotil možnosť udelenia výnimky pre osoby, ktoré takéto činnosti vykonávajú len ako doplnkové a sú malým rizikom prania špinavých peňazí. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Podnet ku: § 5 ods. 1 písm. e) a m) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odôvodnenie: Transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML Smernica“) naďalej zákon nad rámec IV. AML Smernice upravuje, že povinnou osobou je okrem iného (i) právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu, služby verejných nosičov a poslov alebo zasielateľstvo a (ii) právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať aukčnú sieň, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená obchodovať s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená uvádzať na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať záložňu, pričom chýba akékoľvek zdôvodnenie zo strany zákonodarcu, prečo sú tieto osoby zaradené nad rámec požiadaviek IV. AML Smernice medzi povinné osoby. A preto považujeme za potrebné upraviť výpočet povinných osôb v súlade so IV. AML Smernicou. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Podnet k: Zákonu č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (§ 7b ods. 5) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009). Odôvodnenie: Podľa tabuľky zhody právneho predpisu s právom Európskej únie bola priama zodpovednosť odberateľa cezhranične poskytovanej služby a užívateľského zamestnávateľa za nelegálne zamestnávanie do zákona č. 82/2005 Z. z. implementovaná na základe článku 8 ods. 4 smernice 2009/52. Ďalej Smernica (i) sa týka len nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, (ii) obsahuje prenesenú zodpovednosť za nelegálne zamestnávanie len v rámci subdodávateľského reťazca, (iii) umožňuje zbaviť sa zodpovednosti, ak boli splnené povinnosti s náležitou starostlivosťou, (iv) sa netýka priameho dočasného zamestnávania (iba v rámci subdodávateľského reťazca), (v) obsahuje možnosť určiť zodpovednosť popri alebo za primárneho porušiteľa zákazu nelegálneho zamestnávania, a (v) umožňuje členským štátom stanoviť prísnejšiu zodpovednosť. Zákon (prísnejšie od smernice) obsahuje priamu a absolútnu zodpovednosť priameho odberateľa cezhranične poskytovanej služby a užívateľského zamestnávateľa, a teda (i) vo vzťahu k akýmkoľvek osobám (nielen príslušníkom tretích krajín, ktorých nelegálne zamestnávanie je predmetom smernice), (ii) ukladá zodpovednosť popri primárnom porušiteľovi, (iii) nie len v rámci subdodávateľského reťazca (ale v rámci priameho vzťahu medzi odberateľom a poskytovateľom/agentúrou dočasného zamestnávania), a (iv) neumožňuje sa zbaviť zodpovednosti pri splnení náležitej starostlivosti. Výsledkom implementácie je teda prísnejšia zodpovednosť pre slovenské subjekty v porovnaní so smernicou. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Podnet k: Zákonu č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie: Zákon implementuje Smernicu 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok a Smernicu 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov. Účelom smerníc je predovšetkým definovanie postavenia a povinností štatutárnych audítorov a zásady tvorby účtovných závierok pre tzv. subjekty verejného záujmu. Smernica 2006/43/ES jednak definuje subjekty verejného záujmu (napr. úverové inštitúcie, poisťovne) a jednak dáva možnosť členským štátom určiť aj iné subjekty ako subjekty verejného záujmu. Zákon túto možnosť využíva v § 2 ods. 16 (napr. dopĺňa Železnice Slovenskej republiky). Avšak nad rámec Smernice 2006/43/ES zákon medzi dohliadané subjekty v § 2 ods. 15 písm. f) zaraďuje aj obchodnú spoločnosť, ktorá spĺňa podmienku stanovenej sumy majetku, sumy čistého obratu alebo počtu zamestnancov, pričom však smernice takýto postup nevyžadujú. Takto zákon zaraďuje medzi dohliadané subjekty aj obchodné spoločnosti, ktoré by inak nespadali pod definíciu subjektov verejného záujmu a nad rámec požiadaviek smerníc pridáva týmto obchodným spoločnostiam administratívne povinnosti a ďalšie zodpovednosti a zvyšuje náklady (ročný príspevok v zmysle § 68 ods. 3, písm. d) zákona). Ako príklad administratívnej záťaže môže slúžiť povinnosť zriadenia výboru pre audit (§ 34). Ďalej povinnosti výboru pre audit zahŕňajú o.i. aj preverovanie a sledovanie nezávislosti štatutárneho audítora; toto je však predovšetkým povinnosťou samotného štatutárneho audítora a auditovaný subjekt túto povinnosť ani nemusí byť objektívne schopný splniť, čo zakladá riziko nezavineného porušenia zákona zo strany auditovaného subjektu a tým aj riziko uloženia pokuty. Odoslaná Detail