| Verejnosť (Verejnosť) | Vážená inštitúcia, napriek viacerým vyjadreniam v tejto veci si dovoľujeme opätovne predložiť pripomienky Slovenskej asociácie sprostredkovateľov v poisťovníctve (SASP) k predkladanému materiálu, kde zotrvávame na nami prezentovaných a prekladaných záveroch, a to v nasledovnom rozsahu: V rámci súčasného nastavenia zverejňovania informácií na požiada- nie klienta sme v praxi nezaznamenali žiadne problémy a takýto postup považujeme za primeraný, osvedčený a vyvážený - ak má klient záujem o informovanie, je finančný agent povinný mu informácie poskytnúť. Naproti tomu prípadné “automatické“ zverejňovanie môže viesť k čiastočnému útlmu výkonu finančného sprostredkovania. V prípade útlmu výkonu finančného sprostred-kovania je možné očakávať zníženie kvality sprostredkovania poistenia z dôvodu absencie činností vykonávaných zo strany finančných agentov. Opätovne upozorňujeme na to, že navrhovaná právna úprava by sa nemala vzťahovať na neprofesionálnych klientov, ktorí denne vstupujú do obchodných vzťahov a pracujú s informáciami inak ako spotrebiteľ. Rovnako tiež máme za to, že navrhovaná právna úprava by sa nemala vzťahovať na sektor neživotného poistenia, kde v praxi neboli zaznamenané žiadne problémy s výkonom finančného sprostredkovania. Z našej praxe máme informáciu a dennodennú prax, že klienti o takéto informácie nejavia záujem a pri komplexnosti a komplikovanosti dnešných finančných produktoch klient nemajú reálny „automatický“ záujem o informácie, ktoré priamo nijako nesúvisia so samotným finančným produktom. Návrh zverejňovania nijako nezvyšuje ochranu klienta, priamo nezlepšuje jeho právne postavenie v rámci finančného produktu vo vzťahu k finančným inštitúciám. Obávame sa tiež toho, že čím viac súvisiacich informácií má klient k dispozícii, tým menej sa samotný klient zameriava na to podstatné a to parametre samotného finančného produktu. Už v súčasnosti sa klientovi poskytujú nasledovné osobitné typy informácií: - základné informácie o finančnom produkte (1.) - základné informácie o finančnom sprostredkovaní (2.) - informácie o ochrane osobných údajov (3.) - informačný formulár (pri poistnej zmluve) (4.) - parametre finančného produktu (5.), - obchodné podmienky (6.), - formulár vyplňovaný pre účely finančného agenta (7.) - formulár vyplňovaný pre účely poisťovne (8.). Poskytovanie ďalšieho dokumentu resp. druhu informácie tak považujeme za neprijateľné a ide podľa našich skúseností proti ochrane spotrebiteľa. Formálne síce vyzerá byť takéto finančné sprostredkovanie v poriadku, v praxi však nastáva zahltenie klienta informáciami, ktoré nie je schopný pre ich rozsah vnímať. Ak klient prejaví záujem individuálny záujem, finančný agent mu informácie rád poskytne, automatické poskytovanie informácií však považujeme za nesprávne. Z návrhu nie je úplne zrejmé ako by takéto zverejňovanie vyzeralo v praxi z pohľadu údajov v ňom uvedených. Náklady samotného poistenia, ale aj distribučné náklady, závisia od viacerých faktorov a môžu sa v priebehu času meniť. Do kalkulácie nákladov poistenia vstupujú viaceré faktory, ktoré sa v čase menia. Nie je tiež zrejmé, ako by vyzerali a boli vypočítavané distribučné náklady poisťovní v prípade, že nepôjde o výkon sprostredkovania cez finančných agentov ale priamo cez finančné inštitúcie (náklady na mzdy zamestnancov, prevádzkové náklady, náklady na budovy, vozový park, odmeny manažmentu a pod.). Otáznou teda ostáva aj samotný spôsob výpočtu takýchto nákladov. Má Ministerstvo financií SR záujem zverejňovať predpokladané priemerné všeobecne kalkulované náklady na konkrétny typ produktu zo strany poisťovne alebo náklady v rámci konkrétnej poistnej zmluvy? V rámci konkrétneho poistenia totiž môže dochádzať k rôznym špecifikáciám (dopoisteniam, obchodným zľavám) a výpočet v konkrétnom prípade môže predstavovať relatívne komplikovaný prepočet. Finanční agenti nie sú oprávnení vyplniť všetky údaje korektne a bez zmeny v čase, keďže niektorými údajmi disponujú len finančné inštitúcie a môžu sa pravidelne meniť. Problematické sa tiež javí vyplňovanie pri rôznych limitoch poistného plnenia pri rôznych rizikách, rozpisovanie výnimiek a pod. Navrhovaná právna úprava bude ťažko riešiť otázku, ako sa bude postupovať pri zmenách, ktoré môžu vstupovať do výpočtov počas životnosti poistnej zmluvy. V praxi si nevieme predstaviť spôsob aktualizácie údajov, ktorý by mal pre klienta praktický význam. Zverejňovanie provízií považujeme za výrazný administratívny zásah do obchodno-právneho vzťahu medzi finančnými inštitúciami a finančnými agentmi, bez bližšieho jasného benefitu pre klienta. Dovoľujeme si upozorniť na skutočnosť, že nemáme vedomosť o žiadnom inom sektore ekonomiky v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý by bol postavený na tak výrazne trhových princípoch ako finančné sprostredkovanie a zároveň bol regulovaný takýmto typom opatrenia. V súčasnosti pôsobí na Slovensku približne 650 poisťovní - z toho približne 40 aktívne a na dennej báze - a niekoľko tisícok finančných agentov. V žiadnom prípade tak nejde o monopolné alebo oligopolné časti ekonomiky, v rámci ktorých sa takáto regulácia môže vyskytovať. Spôsob odmeňovania finančných agentov zo strany finančných inštitúcií predstavuje v súčasnosti dôverné informácie a ich zverejnenie môže mať za dôsledok zníženie konkurenčného fungovania jednotlivých poisťovní, z dôvodu možnej uniformity finančných schém jednotlivých poisťovní. Takýto systém môže vytvárať tlak na následnú uniformitu distribučných kanálov, ale aj distribuovaných produktov, čo v konečnom dôsledku škodí samotnému klientovi a rozsahu jemu poskytovaných služieb. Prílišná uniformita tiež tlmí kreativitu a schopnosť prinášať inovatívne produkty, pričom na tieto skutočnosti dopláca vždy klient. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme neprijímať právnu úpravu informačných formulároch k jednotlivým zložkám poisteného. S úctou Ing. Michaela Kristiníková prezident Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve | Odoslaná | Detail |
| SARM (SLOVENSKÁ ASOCIÁCIA RIZIKOVĚHO MANAŽMENTU) | Dovoľujeme si požiadať o vysvetlenie pred tvorbou Vyhlášky MFSR a) definíciu a metodiku čo všetko sa má zahrnúť do distribučných nákladov a ostatných nákladov a ako pravidelne sa majú zverejňovať informačné formuláre o zložkách poistenia dojednaného na dobu neurčitú ? b) či je úmyslom legislatívy, aby klient dostal informáciu o distribučných nákladoch pre daný konkrétny distribučný kanál, ktorý osloví o návrh poistenia alebo tieto distribučné náklady budú "spriemerované" za všetky distrib. kanály ? c) s akými admin. nákladmi na vyčíslenie a dopadmi pre poisťovne a/alebo aj poisťovne na základe FOS pre implemetáciu vyhlášky MFSR počíta d) ako slovenský FA pre slovenský subjekt sprostredkuje poistenie v poisťovni pôsobiacej na Slovensku v rámci FOS, bude povinný vzor IF rovnako pre každú poisťovňu bez rozdielu adresy sídla ( SK vs. FOS )? e) Kde sa bude a ako vyčíslovať daň z poistenia pre neživotné poistenie ? V ostatných nákladoch poisťovne ? | Odoslaná | Detail |
