| hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) | Pripomienka k základným cieľom právnej úpravy (časť 2. Predbežnej informácie (PI) doplnenie 1: Text pripomienky: Cieľom právnej úpravy by mala byť aj úprava výnimky zo stavebného zákona ohľadom ohlasovania drobných stavieb na pohrebiskách a to v prípadoch budovania kolumbárií (urnových stien), krýpt, náhrobných kameňov pri hrobových a urnových miestach. Odôvodnenie pripomienky: Neudelenie výnimky predstavuje nesmierny nápor na stavebný úrad, ktorý sa tak musí zaoberať vybavovaním takýchto stavebných konaní. Pripomienka obyčajná zásadná X Pripomienka k základným cieľom právnej úpravy (časť 2. PI) – doplnenie 2: Text pripomienky: Cieľom právnej úpravy by mala byť aj úprava elektronickej komunikácie prevádzkovateľa pohrebiska s nájomcom hrobového miesta ak mu je známa elektronická adresa na doručovanie písomností s uplatnením fikcie doručenia. Odôvodnenie pripomienky: Prevádzkovateľ pohrebiska je zaťažovaný veľkým počtom korešpondencie ohľadom komunikácie s nájomcom najmä v súvislosti s výzvami na zaplatenie dlžného nájomného a služieb s nájmom spojených, ďalej s výpoveďami a upozorneniami v zmysle zákona o pohrebníctve najmä v zmysle § 22 ods.1, 2, 5, 6, 7. Navrhuje sa upraviť možnosť elektronickej komunikácie s nájomcom (ak je prevádzkovateľovi pohrebiska takýto údaj známy, prípadne bol poskytnutý) prípadne prostredníctvom textovej správy SMS – najmä § 21 ods. 3 zákona o pohrebníctve. zásadná X Pripomienka k základným cieľom právnej úpravy (časť 2. PI) – doplnenie 3: Text pripomienky: Cieľom právnej úpravy by mala byť aj úprava tzv. ekopochovávania, ktoré spočíva v možnosti vykonať uloženie spopolnených ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov v biologicky rozložiteľnej urne, alebo vsyp ku koreňom stromu. Úprava by mala zohľadniť aj možnosť uzatvárať nájomnú zmluvu na dobu určitú, svojvoľné stanovenie rozmerov prevádzkovateľom pohrebiska k takémuto urnovému miestu, ako aj explicitne stanoviť dobu, po uplynutí ktorej je možné na rovnaké miesto uložiť ďalšiu biologicky rozložiteľnú urnu. Odôvodnenie pripomienky: V dnešnej dobe s ohľadom na potreby verejnosti a s ohľadom na ochranu životného prostredia mienia prevádzkovatelia pohrebísk vyjsť svojím zákazníkom v ústrety a zriadiť tzv. prírodné časti pohrebísk, na ktoré budú uložené tzv. ekologické urny. Ide najmä o biologicky rozložiteľné urny z prírodného materiálu. Popol zosnulých (prípadne ekologické urny) sa bude vsypávať (ukladať) do zeme v blízkosti kmeňov stromov. Týmto spôsobom sa zároveň šetrí aj životné prostredie, nakoľko nie je potrebné zabezpečovať rozsiahle plochy na vznik pohrebísk, ktoré osadením náhrobných kameňov a urnových stien nemajú už inú využiteľnosť. Tzv. ekopohrebníctvo už dlhé roky funguje v zahraničí vrátane susednej Českej republiky. Spoločenské zmeny spojené aj s tlakom na ochranu životného prostredia ovplyvňujú už aj segment pohrebníctva. Pripomienka obyčajná zásadná X Pripomienka k základným cieľom právnej úpravy (časť 2. PI) doplnenie 4: Text pripomienky: Cieľom právnej úpravy by mala byť aj jasnejšia úprava uvoľňovania hrobových miest, ku ktorým skončila platnosť nájomnej zmluvy a nedošlo k jej obnoveniu. Ide o prípady vo väčších mestách, kde prevádzkovateľ pohrebiska rieši nedostatočný počet voľných hrobových miest. V tejto súvislosti sa žiada zasiahnuť do úpravy právnych úkonov pri prevode opustenej veci (príslušenstva hrobového miesta) na štát a následne späť na obec prípadne prevádzkovateľa pohrebiska, ak ním nie je obec. Aplikačná prax poukazuje na potrebu úpravy uvoľňovania hrobiek (krýpt), v ktorých sú uložené ľudské pozostatky a s tým súvisiacich oprávnení prevádzkovateľa pohrebiska. Odôvodnenie pripomienky: Súčasná právna úprava vytvára aplikačné problémy s uvoľňovaním hrobových miest, ktoré nemajú nájomcu a príslušenstvo hrobového miesta možno považovať za opustenú vec. Aplikačná prax naráža na nedostatočnú právnu úpravu inštitútu odovzdania „opustenej veci“, najmä v zmysle ustanovenia § 22 ods. 7 a 8 zákona o pohrebníctve v znení neskorších predpisov a § 135 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na absenciu dostatočne presnej právnej úpravy prevádzkovatelia pohrebísk zatiaľ nemôžu pristupovať k uvoľňovaniu opustených hrobových miest (s príslušenstvom) pre nových nájomcov, keďže nie je právne jasne upravený postup, ako môžu opakovane získať späť už odovzdané príslušenstvo hrobového miesta, keďže zostáva na prevádzkovateľovi, aby hrobové miesto sprístupnil pre nového nájomcu a nakladal tak aj s príslušenstvom hrobového miesta (s opustenou vecou). Jedným z cieľov by malo byť vyjasnenie problému, na základe akého úkonu, aktu dôjde k prechodu vlastníctva / dispozície k príslušenstvu hrobového miesta, ktoré obec získa darovaním od štátu a následne, ktoré poskytne prevádzkovateľovi pohrebiska (ak ňou nie je samotná obec). Problém nakladania s príslušenstvom hrobového miesta, ktoré nemá nájomcu, navrhujeme v priloženom revidovanom texte zákona o pohrebníctve, bližšie pozri poznámku k § 22. K vytvoreniu jednotnej a zákonom akceptovateľnej konštrukcie likvidácie opustených vecí (príslušenstiev hrobových miest) a následného sprístupňovania takýchto hrobových miest novým nájomcom sa uskutočnili aj pracovné porady s poverenými zástupcami Ministerstva kultúry SR, avšak o spracovaní predmetnej problematiky k dnešnému dňu nemáme vedomosť. Úprava by mala upraviť kompetenciu prevádzkovateľa pohrebiska pri uvoľňovaní hrobiek (krýpt) po uplynutí výpovednej doby a pri ukončení nájomnej zmluvy. Ak nejde o hrobku, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, pamätihodnosťou – pamiatkou miestneho významu, pamätihodnosťou – príslušenstvo hrobového miesta významných osobností, prevádzkovateľ pohrebiska by mal mať explicitne zákonom upravenú možnosť zrušenia hrobky (krypty) s ľudskými ostatkami na náklady nájomcu (ak je známy), alebo na náklady prevádzkovateľa pohrebiska (ak nájomca nie je známy) takým spôsobom, že prevádzkovateľ pohrebiska by zabezpečil otvorenie hrobky, likvidáciu zvyškov rakiev a cínových vložiek, spálenie ľudských ostatkov a následný vsyp popola do spoločného hrobu. Pripomienka X zásadná Pripomienka k základným cieľom právnej úpravy (časť 2. PI) – doplnenie 5: Text pripomienky: Cieľom právnej úpravy by mala byť aj jasnejšia úprava prednostného práva na uzatvorenie nájomnej zmluvy na hrobové miesto blízkou osobou podľa § 21 ods. 4 zákona o pohrebníctve po úmrtí nájomcu hrobového miesta, najmä spôsob akým má prísť k preukazovaniu tohto statusu voči prevádzkovateľovi pohrebiska. Odôvodnenie pripomienky: Predchádzajúca právna úprava, zákon č. 470/2005 Z. z., za osoby, ktoré majú prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy po úmrtí nájomcu hrobového miesta, považovala dedičov (ak ich je viac, ten z dedičov, ktorý sa prihlásil ako prvý). Súčasná práva úprava oproti predchádzajúcej právnej úprave urýchlila proces prepisu hrobových miest po úmrtí nájomcu hrobového miesta a to v prospech blízkej osoby. Pojem blízkej osoby je upravený v § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu). V aplikačnej praxi však vyvstali problémy, ako má osoba, ktorá si uplatňuje prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy po úmrtí nájomcu a ktorá o sebe tvrdí, že je blízkou osobou zomrelého nájomcu, tento svoj status preukázať (najmä, ak by išlo o osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom so zomrelým nájomcom navzájom blízku, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu – posledná časť definície blízkej osoby). V praxi vystali problémy najmä pri situáciách, keď blízke osoby zomrelého nájomcu sú vzájomne rozhádané a prednostné právo chce využiť viacero takýchto osôb. Prevádzkovatelia pohrebísk by uvítali, keby bolo zákonom jasne definované, akým spôsobom má blízka osoba k zomrelému nájomcovi preukázať tento svoj status, nakoľko v prípade pochybností môže prísť k vážnym situáciám, že nedôjde k naplneniu úmyslu zákonodarcu ohľadom prednostného práva blízkej osoby a nájomná zmluva je uzatvorená s napr. osobou nie blízkou (čo možno vyplynie až neskôr aj napriek tomu, že prevádzkovateľ pohrebiska vynaložil všetko úsilie na preverenie statusu blízkej osoby, ktoré možno od neho spravodlivo očakávať), čo má negatívny dopad na prevádzkovateľov pohrebísk aj s ohľadom na prípadné súdne spory a následné kompenzácie nemajetkovej ujmy oprávneným osobám. Zároveň úprava predmetného ustanovenia (§ 21 ods. 4) by mala byť rozšírená z dôvodu preukázateľnosti momentu prihlásenia blízkej osoby ako prvej. Spory medzi blízkymi osobami nastávajú, ak osoby uplatňujú prednostné právo ústne napr. telefonicky. Jednou z možností ako upraviť predmetné ustanovenie navrhujeme v priloženom revidovanom texte zákona o pohrebníctve, bližšie pozri § 21 ods. 4. Ďalšou možnosťou je stanoviť uplatnenie prednostného práva písomne elektronicky, kde by sa vychádzalo z času prijatia takejto písomnosti prevádzkovateľom pohrebiska, prípadne uplatnenie prednostného práva doručované poštovým doručovateľom doporučenou zásielkou, kde by sa vychádzalo z času odovzdania písomnosti na poštovú prepravu. Prax ukazuje, že ak zomrelá osoba už nemá v rodinnom ani obdobnom pomere blízke osoby (bezdetní manželia bez súrodencov) nastáva situácia, že nájomnú zmluvu (aby nedošlo k zrušeniu hrobového miesta) chcú zachovať napr. bývalí spolužiaci zosnulého, obec (ak to bola osoba, ktorá napr. pre obec alebo spoločnosť vykonala niečo významné), alebo blízki známi, susedia a pod.. Preto by bolo vhodné zaoberať sa aj takýmito požiadavkami verejnosti a prijať adekvátnu úpravu zohľadňujúcu aj možnosť prepisu nájomnej zmluvy v týchto prípadoch. Pripomienka obyčajná zásadná X Pripomienka k základným cieľom právnej úpravy (časť 2. PI) – doplnenie 6: Text pripomienky: Na základe poznatkov z aplikačnej praxe odporúčame zapracovať do návrhu zmien zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov nasledovné zmeny (k tomu pozri priložený revidovaný text zákona o pohrebníctve): 1. § 5 ods. 1 písm. d): Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom by mal byť povinný vydať bezodkladne ľudské pozostatky iba pohrebnej službe poverenej obstarávateľom pohrebu a nie aj obstarávateľovi pohrebu, ako tomu bolo doposiaľ. 2. § 5 ods. 2 písm. e): Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom by mal byť ďalej povinný odstrániť pred odovzdaním ľudských pozostatkov pohrebnej službe z nich nielen zdravotnícky materiál ale aj hygienické potreby, ktoré často krát sú odovzdané pohrebnej službe spolu s ľudskými pozostatkami. 3. § 5 ods. 3: Je potrebné rozšíriť povinnosť patologicko-anatomického pracoviska a pracoviska súdneho lekárstva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zabezpečiť, aby pri každom odovzdaní ľudských pozostatkov, teda nie len po vykonaní pitvy, pred odovzdaním pohrebnej službe boli zašité, umyté a bol z nich odstránený zdravotnícky materiál, a aby boli označené podľa § 5 odseku 2 písm. c) zákona o pohrebníctve. 4. § 8 ods. 4 písm. a) bod 2 a § 11 ods. 3 písm. a) bod 2: Pas pre mŕtvolu v prípade, že nie je v jazyku českom alebo slovenskom, by mal byť úradne preložený do slovenského jazyka. 5. § 8 ods. 4 písm. d) bod 1 a § 11 ods. 3 písm. b) bod 1: Navrhuje sa zúženie povinnosti prevádzkovateľa pohrebnej služby a krematória viesť evidenciu o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami ohľadom miesta narodenia, rodného čísla ak bolo pridelené. 6. § 8 ods. 4 písm. g): Prevádzkovateľ pohrebnej služby by mal mať povinnosť vlastniť chladiace zariadenie na ukladanie ľudských ostatkov alebo mať užívacie právo na základe písomného zmluvného vzťahu s treťou osobou. 7. §11 ods. 3 písm. i): Skrátenie uchovávania obrazovej dokumentácie monitorovania procesu spopolňovania na najmenej 6 mesiacov odo dňa spopolnenia. 8. §11 ods. 3 písm. k): Vydanie urny s popolom na základe plnej moci len s úradne osvedčeným podpisom splnomocniteľa. 9. § 19 ods. 1 písm. a): Zmenšenie hĺbky prehĺbeného hrobu. 10. § 22 ods. 1: Vypustenie celého odseku. 11. § 22 ods. 5, 6 a 8: Navrhuje sa vypustenie uverejňovanie informácií prevádzkovateľom pohrebiska na mieste obvyklom na pohrebisku. Odôvodnenie pripomienky: 1. § 5 ods. 1 písm. d): Ľudské pozostatky by mali byť vydané len spôsobilým osobám, čo každý objednávateľ pohrebu rozhodne nie je. Obstarávateľ pohrebu je osoba, ktorá disponuje a preukáže sa listom o prehliadke mŕtveho a štatistickým hlásením o úmrtí alebo pasom pre mŕtvolu a obstaráva pohreb. Pohrebnú službu objednáva obstarávateľ pohrebu a nie obhliadajúci lekári, ktorí vo väčšine prípadov zneužívajú svoje postavenie a za objednávateľa objednávajú konkrétnu pohrebnú službu. 2. § 5 ods. 2 písm. e): Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a poskytovatelia sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom častokrát pred odovzdaním ľudských pozostatkov pohrebnej službe neodstraňujú hygienické potreby. Bez explicitnej úpravy tejto povinnosti uvedení poskytovatelia nie sú ochotní dodržiavať takúto svoju povinnosť a teda odstraňovať z ľudských pozostatkov nielen zdravotnícky materiál ale aj hygienické potreby. 3. § 5 ods. 3: Ide o najmä rozšírenie povinnosti uvedených pracovísk pred odovzdaním pohrebnej službe vždy odstrániť zdravotnícky materiál, nakoľko častokrát ide vysoko infekčné materiály, s ktorým by pracovníci pohrebnej služby nemali manipulovať. 4. § 8 ods. 4 písm. a) bod 2 a § 11 ods. 3 písm. a) bod 2: Pas pre mŕtvolu by mal byť úradne preložený do slovenského jazyka z dôvodu riadneho zabezpečenia opatrení z hľadiska zdravia a hygieny, nakoľko prevádzkovateľ pohrebnej služby a krematória nemusí vedieť zistiť príčinu úmrtia, ak je v inom jazyku ako slovenčina, čeština, resp. angličtina. Je dôležité, aby bolo pracovníkom pohrebnej služby, ktorí zabezpečujú prevoz ľudských pozostatkov, bolo zrejmé, či sa nejedná o úmrtie z dôvodu napríklad nakazenia nebezpečnou chorobou, kde je potrebné zabezpečiť iné postupy pri prevoze zosnulej osoby. 5. § 8 ods. 4 písm. d) bod 1 a § 11 ods. 3 písm. b) bod 1: Dôvodom zúženia je náročné získavanie údaja o mieste narodenia mŕtveho, rodného čísla, nakoľko ho neuvádzajú v liste o prehliadke zosnulého, ktorý je prvým dokladom o úmrtí a pozostalí väčšine prípadov takéto údaje nevedia uviesť. Taktiež v tejto súvislosti treba brať ohľad na platnosť nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 679/2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov zo dňa 27. apríla 2016 (General Data Protection Regulation = GDPR), ktorým sa zrušila smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov). 6. § 8 ods. 4 písm. g): Úprava má za cieľ sprehľadnenie a sprísnenie pravidiel na trhu pohrebných služieb nakoľko častokrát napr. prevádzkovateľ krematória supluje povinnosť iných nekvalifikovaných a nedostatočne vybavených pohrebných služieb. Novou úpravou by malo byť stanovenie povinnosti pre prevádzkovateľa pohrebnej služby preukázať vlastníctvo chladiaceho zariadenia alebo užívanie chladiaceho zariadenia na základe zmluvného vzťahu s treťou osobou. 7. §11 ods. 3 písm. i): Pôvodná nepomerná dlhá doba uchovávania dokumentácie neúmerne zaťažuje prevádzkovateľa krematória. 8. §11 ods. 3 písm. k): Z dôvodu citlivosti záležitosti vydávania urien a možných následkov pri sporoch o udelení plnomocenstva na vydanie urny sa navrhuje podpis splnomocniteľa na plnej moci úradne osvedčiť. Uvedenou úpravou sa eliminuje vydanie urny neoprávnenej osobe. 9. § 19 ods. 1 písm. a): Navrhuje sa zmenšenie hĺbky prehĺbeného hrobu na 2,00 m z dôvodu vysokej hladiny spodnej vody napr. na území mesta Bratislava a aby nedochádzalo k možnej kontaminácii spodných vôd. 10. § 22 ods. 1: Prevádzkovateľ pohrebiska je neúmerne zaťažovaný s povinnosťou vopred upozorňovať nájomcu, že uplynie lehota, na ktorú je nájomné zaplatené. Ide aj obťažovanie nájomcu, ktorý si riadne platí nájomné. Pri platbách nájomného, ktoré platia nájomcovia ročne ide o veľmi nehospodárnu agendu, čo ma negatívny dôsledok na hospodárenie s finančnými prostriedkami pre prevádzkovateľa pohrebiska. Nájomca, v prípade, že neuhradí nájomné včas, je upozorňovaný podľa § 22 ods. 2 zákona o pohrebníctve. 11. § 22 ods. 5, 6 a 8: Navrhuje sa vypustenie uverejňovania informácií prevádzkovateľom pohrebiska na mieste obvyklom na pohrebisku. V dnešnej dobe digitalizácie sa navrhuje ponechanie v kompetencii prevádzkovateľa pohrebiska akým spôsobom uverejní informáciu ukladanú danými ustanoveniami zákona o pohrebníctve. Najčastejšie pôjde o uverejňovanie týchto informácií na webovom sídle prevádzkovateľa pohrebiska. V tejto súvislosti treba brať ohľad na platnosť nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 679/2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov zo dňa 27. apríla 2016 (General Data Protection Regulation = GDPR), ktorým sa zrušila smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov). Uvedená informácia sa navrhuje posielať dotknutým osobám (ak sú známe) aj formou elektronickej pošty (e- mail), prípadne textovou správou SMS, ak prevádzkovateľovi pohrebiska takýto údaj bol poskytnutý a je mu známy. Pripomienka obyčajná X zásadná | Odoslaná | Detail |
| KBS (Konferencia biskupov Slovenska) | V roku 2017 sa na území Slovenskej republiky objavila výstava Human Body Exhibition, ktorá vystavovala odhalené, vypreparované ľudské telá bez dostatočnej piety a úcty. V tom čase boli na príslušné inštitúcie zaslané podnety na spáchanie trestného činu hanobenia mŕtveho. Všetky zainteresované subjekty (prokuratúra, polícia, nakoniec aj ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo vnútra) tvrdili, že naša právna úprava je nedostatočná a všetky inštitúcie majú zviazané ruky v tejto oblasti. Toto je podstatný dôvod na zmenu zákona o pohrebníctve. V zákone by sa mohlo doplniť konkrétne napríklad takéto ustanovenie: §3 Zákona 131/2010 Z.z. sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie: (12) Je zakázané využívať ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky s cieľom dosiahnutia finančného prospechu. Navrhovaný text totiž bude riešiť doposiaľ nesúladný právny stav, nakoľko z medzinárodného práva ako aj z práva Európskej únie vyplýva povinnosť Slovenskej republike zabezpečiť zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku a to konkrétne legislatívnym opatrením (pozri najmä čl. 1 ods. 2 Dohovoru o biomedicíne). Uvedené povinnosti vyplývajú z nasledovných ustanovení: Podľa čl. 3 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie "Každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti" a "V oblastiach medicíny a biológie sa musí rešpektovať najmä zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku." Vysvetlivky k Charte k článku 3, bod 2 – Právo na nedotknuteľnosť osoby 2. Zásady obsiahnuté v článku 3 charty sú už uvedené v Dohovore o ľudských právach a biomedicíne, ktorý prijala Rada Európy (ETS 164 a dodatkový protokol ETS 168) 40/2000 Z. z. Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (DOHOVOR O ĽUDSKÝCH PRÁVACH A BIOMEDICÍNE) čl. 21 Zákaz finančného zisku Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu. Čl. 1 ods. 2 Dohovoru o biomedicíne Každá zmluvná strana prijme v rámci svojho vnútroštátneho zákonodarstva nevyhnutné opatrenia potrebné na realizáciu článkov tohto dohovoru. Takáto absencia zákazu využitia tiel na zisk v praxi môže spôsobiť nielen opätovné pripustenie Human Body Exhibition na naše územie, ale odôvodnením ich obchodného modelu môžu tieto praktiky preparovania vystavovania ľudských tiel prevziať ďalšie podnikateľské subjekty a štát nebude mať dostatočný právny rámec, aby tomu zabránil. Totiž, podľa § 366 Trestného zákona, kto nakladá s ľudskými ostatkami v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až na tri roky. Polícia aj prokuratúra počas výstavy Human body Exhibiton tvrdila, že táto firma nakladá s ľudskými ostatkami v súlade s našim zákonom o pohrebníctve. To znamená, že všeobecne dovoľuje za súčasného právneho stavu takéto obchodovanie s telami a využívanie tiel na finančný zisk, čím si ale Slovenská republika neplní svoje medzinárodné záväzky z už citovaných prameňov. Z hľadiska legislatívneho zámerne navrhujeme širší pojem "využívať" ako legálne definovaný pojem "zaobchádzanie" v § 2 predmetného zákona, keďže by použitie pojmu "zaobchádzanie" pri extrémnom výklade mohlo zamedziť fungovaniu pohrebných služieb v zmysle zákona. Pojem "využívať" však reflektuje iné úkony ako tie, ktoré definuje zákon pre účely pochovania, medzi nimi napríklad aj obchodovanie s mŕtvymi ľudskými telami, vystavovanie ľudských tiel za účelom zisku. Zároveň, ak má byť zákaz využívania tiel za účelom zisku aj právne vykonateľný, je nevyhnutné spolu so zákonom o pohrebníctve novelizovať zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý rieši obhliadky mŕtvych tiel. V tomto kontexte navrhujeme vložiť takúto formuláciu: „V prípade medzinárodnej prepravy mŕtvych tiel cez územie Slovenskej republiky alebo na územie Slovenskej republiky za iným účelom ako pochovaním, je obhliadajúci lekár podľa odseku 4 oprávnený vyžiadať si od prepravcu pas pre mŕtvolu alebo obdobný dokument, ak má pochybnosti o existencii týchto dokladov alebo na základe podnetu. V prípade absencie dokumentov k mŕtvemu telu oznámi túto skutočnosť policajnému orgánu“ S tým súvisí aj rozšírenie kompetencie Ministerstva zdravotníctva na vydávanie povolenia pre prípad medzinárodnej prepravy mŕtvych tiel, ktoré sa prepravujú na územie Slovenskej republiky za iným účelom ako pochovaním a to na základe predložených dokladov preukazujúcich meno a priezvisko, dátum úmrtia, miesto úmrtia, dátum narodenia, miesto narodenia, štátne občianstvo a pohlavie. Pôjde zároveň o vykonávaciu legislatívu k medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 12/2015 Z. z. , ktorá doposiaľ nebola prijatá. V zmysle čl. 15 tohto dohovoru "Zmluvné štáty navzájom spolupracujú a poskytnú si najväčšiu mieru vzájomnej pomoci s cieľom pomôcť obetiam nedobrovoľného zmiznutia a pri pátraní, lokalizácii a oslobodení zmiznutých osôb a v prípade úmrtia pri ich exhumácii a identifikácii a vrátení ich pozostatkov.". V prípade, že sa na územie Slovenskej republiky bude mať previezť mŕtve telo na iné účely ako pohreb, napríklad na vedecké alebo edukačné, pre tento prípad musí existovať legislatívny mechanizmus preverenia príslušných dokladov sprevádzajúcich mŕtve telo, aby Slovenská republika zabránila, aby mŕtve telo patrilo zmiznutej osobe v zmysle ratifikovaného Dohovoru. Počas pripomienkového konania k zákonu o zdravotnej starostlivosti v minulom roku Ministerstvo zdravotníctva priznalo, že táto otázka nie je riešená na zákonnej úrovni, vychádza skôr z akejsi zaužívanej praxe či interných opatrení. Vzhľadom na možné zneužitie tiel v prípade medzinárodnej prepravy je nevyhnutné, aby sa úprava prevzatia mŕtveho tela za iným účelom ako pochovaním, presunula do zákonnej úpravy. Tak sa vytvorí komplexný mechanizmus ktorý zabráni jednak využívaniu tiel za účelom dosiahnutia zisku a zároveň prípadnému inému nekalému využitiu tela, ktoré by mohlo pochádzať z trestnej činnosti alebo byť telom osoby nedobrovoľne zmiznutej, ktoré by sa následne „stratilo“ v nejednoznačnom systéme. | Odoslaná | Detail |
| HFI (Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.) | Podnety a návrhy – pochovávanie potratených detí Nižšie uvedené podnety a návrhy sa dotýkajú problematiky pochovávania pozostatkov potratených detí. Niektoré z podnetov vychádzajú z aktuálnej úpravy v Českej republike, ktorá môže byť v mnohých ohľadoch inšpiráciou pre Slovensko, a niektoré podnety vychádzajú z praxe pri pochovávaní potratených detí na Slovensku, najmä zo situácií, kedy mali rodičia sťažený výkon práva na pochovanie svojho potrateného dieťaťa. 1. Po vzore Českej republiky navrhujeme pochovávať všetky potratené, alebo predčasne odňaté ľudské plody, a to aj v prípade, ak o ich vydanie na pochovanie nepožiadajú ich rodičia. V ČR prijali úpravu, podľa ktorej pri hmotnosti dieťaťa 500g a viac pochovanie zabezpečí obec, a do 499g je zabezpečená kremácia a uloženie na cintoríne na náklady zdravotníckeho zariadenia. Zdá sa nám vhodné, a humánne, aby s pozostatkami nenarodených detí bolo vždy nakladané v súlade s ich ľudskou dôstojnosťou. 2. Česká právna úprava upravuje časovú lehotu na uplatnenie práva rodičov požiadať o vydanie pozostatkov na pochovanie do 96 hodín od zákroku (od vyňatia dieťaťa z maternice). U nás v súčasnosti neexistuje žiadna stanovená minimálna časová hranica, v ktorej si rodičia môžu toto právo uplatniť, a niekedy sa stáva, že už po niekoľkých hodinách po zákroku vydanie pozostatkov nie je možné. 3. V niektorých prípadoch na Slovensku mali rodičia problém získať pozostatky svojho potrateného dieťaťa na pochovanie z dôvodu, že telo dieťaťa nebolo možné oddeliť od ostatných tkanív. To bolo prezentované ako dôvod zamietnutia žiadosti rodičov o vydanie pozostatkov. Je preto vhodné explicitne v zákone uviesť, že pokiaľ nie je možné oddelenie plodu od ostatných tkanív, vydáva sa celý obsah získaný po chirurgickom zákroku. 4. Po vzore Českej republiky navrhujeme zmeniť hranicu medzi potratom a narodením mŕtveho dieťaťa. U nás teraz platí hranica pôrodnej hmotnosti 1000g (§ 2 ods. 2 vyhlášky č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva), v Českej republike je táto hranica 500g, ktorá bola prijatá na základe odporúčaní WHO. Má to vplyv na povinnosť pochovania a na vydanie rodného listu. (Rakúsko, Poľsko a Nemecko napríklad umožňujú vydanie rodného listu na požiadanie rodičov aj v prípade potrateného dieťaťa.) 5. V praxi na Slovensku často narážame na rôzne problémy a rozdiely pri vydávaní pozostatkov potratených detí na pochovanie, medzi ktoré patrí otázka, či vydávať, alebo nevydávať tieto pozostatky priamo rodičom, alebo vždy len prostredníctvom pohrebnej služby. Zákon o pohrebníctve obsahuje ustanovenie o možnosti vydať pozostatky rodičom alebo nimi poverenej pohrebnej službe. Podmieňovanie vydania pozostatkov len cez pohrebnú službu niekedy spôsobuje neželané komplikácie. Prax pochovávania potratených detí nie je na Slovensku zatiaľ zaužívaná, a rodičia sa môžu cítiť neisto, ak by mali pohreb zabezpečovať cez pohrebnú službu. V raných štádiách tehotenstva ešte chýba citové naviazanie, takže rodičia môžu byť ľahšie odradený od zámeru dieťa pochovať, čo niekedy s odstupom času ľutujú. Dôležitý je aj finančný aspekt, kedy takýto pohreb vyjde aj na 600 Eur. Toto všetko môže niekedy odradiť rodičov, aby svoje dieťa pochovali. Praktickým problémom je niekedy to, že pohrebné služby nemôžu vstupovať na oddelenie, kde sa pozostatky dieťaťa nachádzajú. Jediná situácia, kedy sa pri nakladaní s potrateným dieťaťom vyžaduje asistencia pohrebnej služby, je vtedy, keď rodičia potratia v nemocnici. Ak potratia v domácom prostredí, pohrebnú službu spravidla neprivolajú. Ak si v nemocnici pozostatky nevyžiadajú, nakladá sa s nimi ako s odpadom. Trvať na pravidle, že s pozostatkami potrateného dieťaťa majú manipulovať len ľudia z pohrebnej služby sa javí neprimerane prísne, keďže v drvivej väčšine prípadov potratov sa takto s pozostatkami nezaobchádza. Predchádzanie prípadnému hygienickému riziku sa dá riešiť stanovením primeraných povinností pre rodičov, ak si chcú pozostatky prevziať osobne (napr. prenosný chladiaci box, ak je to potrebné, a pod.). Nie sú ani známe žiadne prípady zneužitia takto vydaných pozostatkov. Rodičia spontánne potrateného dieťaťa, ktorí žiadajú o jeho vydanie, robia tak z dôvodu, že si chcú zabezpečiť dôstojnú rozlúčku s týmto dieťaťom. Z etického hľadiska (možného rizika neetického zaobchádzania s pozostatkami) by bolo zrejme vhodné vyžadovať prítomnosť pohrebnej služby len v prípade, ak si matka žiada vydať pozostatky dieťaťa, ktoré dala umelo potratiť. 6. Pozostatky potratených detí sú oveľa menšie, ako pozostatky ostatných ľudí. Zákon v tomto smere rozlišuje len dve kategórie – 1) dospelí a deti staršie ako 10 rokov, a 2) deti mladšie ako 10 rokov (§ 19 ods. 1 Zákona o pohrebníctve). Podľa toho potom stanovuje najmä odlišné pravidlá na hĺbku hrobu. Pri pozostatkoch dieťaťa potrateného v raných štádiách tehotenstva, ktoré sa zmestia do zápalkovej škatuľky, a ich tlecia doba je veľmi krátka, sa hĺbka hrobu 1,2 m javí neprimeraná. Navrhujeme, aby sa v zákone vytvoril priestor pre zmenšenie hĺbky hrobu a skrátenie tlecej doby pri potratených deťoch tak, aby boli zachované reálne hygienické potreby. | Odoslaná | Detail |
| HFI (Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.) | Podnety a návrhy – dôstojné zaobchádzanie s mŕtvymi telami V čase výstavy mŕtvych tiel čínskych disidentov na Slovensku, bolo Úradu verejného zdravotníctva adresovaných viacero podnetov, aby zabránila zneužívaniu tiel týchto zosnulých na komerčné účely, ktoré nerešpektovalo ľudskú dôstojnosť. Úrad sa bránil, že zákony mu nedávajú priestor na to, aby zasiahol. Navrhujeme, aby sa tieto nedostatky legislatívy teraz odstránili. Medzi možné riešenia by sme navrhli tieto: 1. Precizovať § 3 ods. 2 v časti hovoriacej o dôstojnom zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a ostatkami, a to tak, že za rozporné s dôstojnosťou sa bude považovať komerčné vystavovanie mŕtvych tiel, ich aranžovanie do polôh, ktoré nemajú slúžiť na pietne účely, vystavovanie tiel, ktorých identita nie je uvedená, ako aj dovoz alebo prevoz takýchto tiel cez Slovensko. 2. K bodu 1. je potrebné naviazať primerané sankčné mechanizmy, ktoré v súčasnom zákone chýbajú. 3. K §47b (Prehliadka mŕtveho tela) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhujeme vložiť nový odsek ktorý zabezpečí, že v prípade medzinárodnej prepravy mŕtvych tiel cez územie Slovenskej republiky alebo na územie Slovenskej republiky za iným účelom ako pochovaním, je obhliadajúci lekár podľa odseku 4 oprávnený vyžiadať si od prepravcu pas pre mŕtvolu alebo obdobný dokument, ak má pochybnosti o existencii týchto dokladov alebo na základe podnetu. V prípade absencie dokumentov k mŕtvemu telu oznámi túto skutočnosť policajnému orgánu. 4. V § 18 ods. 1 Zákona č. 581/2004 Z. z. navrhujeme vložiť nové písmeno (novú kompetenciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), na základe ktorej bude Úrad vydávať povolenie pre prípad medzinárodnej prepravy mŕtvych tiel, ktoré sa prepravujú na územie Slovenskej republiky za iným účelom ako pochovaním a to na základe predložených dokladov o identite mŕtvej osoby. | Odoslaná | Detail |
| | | |
