PI/2017/32 Predbežná informácia k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Zoznam vyjadrení

Autor Text vyjadrenia Stav Detail
SLK (Slovenská lekárska komora) Zásadné pripomienky Slovenskej lekárskej komory k predbežnej informácii č. PI/2017/32, rezortné číslo MF/009009/2017-721 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - výzva na zaslanie podkladov K bodu 2. (Základné ciele právnej úpravy) predbežnej informácie: Navrhujeme doplniť aj zavedenie odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za výdavky zdravotníckych pracovníkov, ktoré vynaložili na ich ďalšie vzdelávanie. K bodu 3. (Zhodnotenie súčasného stavu) V nadväznosti na doplnenie ustanovenia v bode 2 navrhujeme v bode 3 doplniť text s týmto znením“ Navrhované opatrenie na podporu celoživotného sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov vyplýva z odseku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013“. . Odôvodnenie: Podľa odseku 15 citovanej Smernice Európskeho parlamentu a Rady majú členské štáty Európskej únie „predovšetkým podporovať kontinuálny odborný rozvoj lekárov, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, farmaceutov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych odborníkov“. Zároveň majú podľa tohto ustanovenia smernice členské štáty Európskej komisii oznamovať opatrenia, ktoré prijali na podporu kontinuálneho odborného rozvoja. Prax a skúsenosti Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej lekárskej spoločnosti jednoznačne ukázali, že doterajšie opatrenia prijaté v oblasti vykazovania a zdaňovania peňažného a nepeňažného plnenia prijatého na účel odborných vzdelávacích podujatí od - držiteľa registrácie lieku, - držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, - držiteľa povolenia na výrobu liekov, - od farmaceutickej spoločnosti (podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti alebo držiteľa registrácie humánneho lieku), - výrobcu a distribútora zdravotníckej pomôcky, - výrobcu a distribútora dietetickej potraviny alebo - prostredníctvom tretej osoby pôsobia na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov inhibične a negatívne. Zákonom uložená povinnosť komplikovane administratívne sledovať a vykazovať prijaté plnenia zdravotníckych pracovníkov pôsobí negatívne na celý systém sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Na všetky jeho formy, vrátane vydávania nezávislých odborných časopisov a publikácií. Nadmerne kapacitne a finančne neefektívne zaťažuje aj poskytovateľov sústavného vzdelávania (tretie osoby). Demotivuje prednášateľov a zdravotníckych pracovníkov k účasti na odborných vzdelávacích podujatiach, ktorá je aj všeobecne a celospoločensky prospešnou činnosťou. Preto Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť navrhujú, aby sa do zákona o dani z príjmov zapracovalo motivačné opatrenie na podporu kontinuálneho odborného rozvoja zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych povolaniach a to zavedením odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za vlastné výdavky vynaložené na ich sústavné ďalšie vzdelávanie. Toto ustanovenie už raz v zákone o dani z príjmov bolo prijaté (zákon č. 653/2007 Z. z.) a osvedčilo sa.. Jednoznačne preukázalo pozitívny vplyv na podporu celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť sú pripravené participovať na inovácii príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov už v štádiu ich prípravy. Podľa nášho názoru, uvedený prvok podpory celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov by mohol vo svojich sekundárnych účinkoch pozitívne vplývať aj na motiváciu mladých lekárov, absolventov našich lekárskych fakúlt, aby neodchádzali do zahraničia, ale vykonávali zdravotnícke povolanie v SR. Denníky Sme, Hospodárske noviny a Topky začiatkom roka 2017 uverejnili štatistiky vypracované Inštitútom finančnej politiky MF SR na základe údajov zdravotných poisťovní, podľa ktorých v období rokov 2010 až 2013 odišiel za prácou do zahraničia každý desiaty vysokoškolák z toho najmä absolventi medicíny. Uvedené výsledky výskumu len potvrdzujú trend zaznamenaný už v roku 2006 Inštitútom pre výskum práce a rodiny, podľa ktorého bol zistený najvýraznejší migračný sklon práve u absolventov lekárskych a farmaceutických vied, kde migrovať za prácou do zahraničia bolo vtedy ochotných 8 z 10 respondentov. Nie sú to nové informácie, ale reálne podložené fakty a známe skutočnosti. Je nevyhnutné postupne a viacerými účinnými opatreniami vytvárať pre absolventov našich lekárskych fakúlt a iných vysokých škôl zameraných na zdravotnícke povolania, také podmienky, aby zatraktívňovali výkon ich praxe na Slovensku. Z registra lekárov Slovenskej lekárskej komory a databázy členov Slovenskej lekárskej spoločnosti už dlhodobo vyplýva, že kmeň poskytovateľov zdravotnej starostlivosti postupne starne (priemerný vek lekárov je 57 rokov veku, v niektorých špecializáciách aj vyšší). Bolo by preto vhodné prijať viaceré celospoločensky prospešné opatrenia v oblasti starostlivosti o odborné ľudské zdroje v zdravotníctve. Zavedenie odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za ich vlastné výdavky na ďalšie sústavné vzdelávanie považujeme za pozitívny signál pre celú spoločnosť. Bol by nielen motivačným prvkom, ale aj prejavom záujmu štátu o podporu zvyšovania odbornej spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov, tým i kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom. O to viac, ak štát ukladá zdravotníckym pracovníkom zákonom povinnosť sústavne sa vzdelávať, ale na túto formu celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov finančne neprispieva. Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) VEC: Pripomienky k predbežnej informácii č. PI/2017/32, rezortné číslo MF/009009/2017-721 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - výzva na zaslanie podkladov K bodu 2. (Základné ciele právnej úpravy) predbežnej informácie: Navrhujeme doplniť aj oslobodenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti 1. od povinnosti uhradiť odvody (dodanenie neuhradených faktúr po lehote splatnosti) z neuhradených fakturovaných záväzkov ako aj o ich oslobodenie 2. od úhrad predpísaného poistného (zdravotného a dôchodkového) a to aj spätne v prípade, že sú držiteľmi dvoch a viac licencií (napríklad licencia na výkon odborného zástupcu + licencia na samostatnú zdravotnícku prax) a to vtedy, ak najmenej pri jednej licencii zdravotnícky pracovník/poskytovateľ zdravotnej starostlivosti platil alebo platí poistné riadne a včas. K bodu 3. (Zhodnotenie súčasného stavu) V nadväznosti na úpravu navrhovanú v bode 2. navrhujeme v bode 3. doplniť text s týmto znením: “Navrhované opatrenie č. 1 oslobodenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od úhrad odvodov z neuhradených fakturovaných záväzkov (dodaňovanie neuhradených faktúr po lehote splatnosti) je nevyhnutné zaviesť na ochranu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred prehlbovaním ich zadlženia z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Navrhovaným opatrením č. 2 oslobodenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od úhrad predpísaného poistného v prípade, že sú držiteľmi viacerých licencií a aspoň na základe jednej z licencií platili poistné riadne a včas, má ochrániť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (klinickí logopédi, liečební pedagógovia) pred ich finančnou a existenčnou likvidáciou, pretože sú v systéme zdravotnej starostlivosti potrební a vykonávajú celospoločensky prospešnú činnosť, ktorej zánik nie je žiaduci.“ Pripomienky sú zásadné. Odôvodnenie: Dnes je už všeobecne známe, že kmeň poskytovateľov zdravotnej starostlivosti starne. Zhruba do 5 rokov, kedy vznikne nárok na odchod do dôchodku tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú dnes vo veku 60 a viac rokov veku v niektorých segmentoch – najmä v ambulantnej zdravotnej starostlivosti - nastane situácia, že pre systém zdravotnej starostlivosti zostane k dispozícii iba polovica zo súčasných poskytovateľov. Uvedené opatrenia, ktoré boli prijaté v nedávnom období v oblasti odvodov (dane a iné odvody) ako napríklad úhrada odvodu z neuhradených faktúr (dodaňovanie neuhradených faktúr po lehote splatnosti) a duplicitná úhrada predpísaného poistného ak sú okrem inej licencie aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pôsobia ako urýchľovače ich odchodu zo systému a nezáujem mladých zdravotníckych pracovníkov o segment ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Toto daňové a odvodové zaťaženie demotivuje aj tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí v systéme zdravotnej starostlivosti zostávajú. Vzhľadom na alarmujúcu situáciu z hľadiska veku zdravotníckych pracovníkov, ktorý sú držiteľmi licencií pre výkon zdravotníckeho povolania, samostatnej zdravotníckej praxe i výkon odborného zástupcu zdravotníckeho zariadenia v ambulantnom segmente a ich demotiváciu práve zo strany štátu enormným odvodovým a daňovým zaťažením je nevyhnutné vykonať také zmeny, ktoré by boli motivačné a priniesli zatraktívnenie práce v ambulantnom sektore. Situácia z hľadiska daňovo - odvodového systému v dnešných podmienkach nezaťažuje len ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (Ambulancie primárnej a sekundárnej starostlivosti, laboratória, zariadenia fyzioterapie, atď.) ale táto situácia je evidentne v neprospech pacienta a je aj sťažovaním aj tak zlej situácie v slovenskom zdravotníctve. Príklad k navrhovanému opatreniu č. 1.: Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý sa ocitol v druhotnej platobnej neschopnosti napríklad z dôvodu neuhradenia tzv. nadlimitných zdravotných výkonov zo strany zdravotných poisťovní. Napríklad poskytovateľ v laboratóriu riadne vykonal zdravotnú starostlivosť, ktorú si u neho objednal iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorá bola pre pacienta potrebná. (napr.: lekár objednáva v laboratóriu, resp. v zariadení fyzioterapie a i.), Poskytovateľ ktorý takýto výkon objednáva v systéme slovenského zdravotníctva neplatí, ale platcom je tretia osoba - zdravotná poisťovňa, ktorá sa rozhodla, že zaplatí napríklad len polovicu výkonu a zvyšok bez uvedenia dôvodu označí za tzv. nadlimitné, čím sa stane prakticky nevymáhateľný. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti z etických pohnútok nemal ako ovplyvniť nevykonanie objednaných výkonov, pretože mohlo ísť o záchranu života alebo navrátenie zdravia. A v tejto situácii druhotnej platobnej neschopnosti, do ktorej sa dostal nie vlastnou vinou, je ešte zaviazaný z neuhradených faktúr odviesť odvody – dodanenie faktúr po lehote splatnosti. Keďže vykonával celospoločensky potrebnú a žiadúcu činnosť v prospech občanov navrhuje sa ho v takomto prípade oslobodiť od úhrady odvodov z takýchto faktúr. Príklad k navrhovanému opatreniu č. 2.: Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonáva činnosť ako odborný zástupca právnickej osoby a v rámci tejto právnickej osoby aj realizuje všetky povinné odvody, môže byť zároveň držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, na základe ktorej vykonáva isté špecifické zdravotnícke výkony možno raz do mesiaca v každom mesiaci roku, ale podľa súčasného právneho stavu je povinný odvádzať odvody v plnej výške resp. z určeného minima na základe obidvoch licencií, čo neodôvodnene zvyšuje jeho administratívu a náklady na prevádzku, ktoré sú niekedy vyššie ako reálne príjmy za takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Spätné požadovanie predpísaného poistného (ako sa to deje v súčasnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni) ak aj na licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykonával žiadnu činnosť, alebo len nepravidelnú činnosť a v hlavnej svojej činnosti (licencia na výkon zdravotníckeho povolania, resp. licencia na výkon činnosti odborného zástupcu) dlhodobo uhrádzal poistné na základe riadne a včas, aj keď príjmy od zdravotných poisťovní zďaleka nepokrývali náklady na vykonanú zdravotnú starostlivosť, je zo strany Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov považované za neznalosť problematiky systému slovenského zdravotníctva zo strany štátu a vedie k prehlbovanie nedôvery občanov, že štát má úprimný záujem riešiť prehlbujúcu sa situáciu v zdravotníctve. Navyše táto situácia prehlbuje pocit zdravotníckych pracovníkov ich nedocenenia, neuznania celospoločenského významu výkonu zdravotníckeho povolania a demotivuje pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v existujúcom systéme. Za takýchto podmienok nemôžeme očakávať záujem mladých lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov o zotrvanie po ukončení štúdia v Slovenskej republike, čo ohrozuje do budúcnosti v konečnom dôsledku prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Slovenska. Keďže pri nedostatku ľudských zdrojov je v slovenskom zdravotníckom systéme potrebný skutočne každý kvalitný zdravotnícky pracovník a tu navrhovanými oslobodeniami je možné účinne vyjadriť celospoločenský význam výkonu zdravotníckeho povolania na Slovensku, navrhujeme, aby MF SR aj MZ SR spoločne tieto návrhy podporili a do pripravovaného návrhu zákona ich zapracovali nielen na účel zvýšenia celospoločenského významu výkonu zdravotníckych povolaní, ale aj na zníženie rizika pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti z dôvodu nedostatku poskytovateľov alebo ich demotivácie a vyhorenia z dôvodu kladenia prehnaných povinností, nárokov a očakávaní, ktoré im nie sú zatiaľ nijako inak celospoločensky adekvátne kompenzované. Toto by mohol byť prvý z krokov, ktorým by sa prejavilo, že vláda SR myslí zámer zvýšenia celospoločenskej prestíže výkonu zdravotníckych povolaní skutočne vážne. Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 2.V ustanoveniach § 20 ods. 4 a ods. 5 zákona je upravená tvorba opravných položiek v prípade daňovníkov, ktorí sú bankami, na ktorých sa nevzťahuje nový § 20 ods. 22 zákona z roku 2015. Banky uplatňujú ustanovenia § 20 ods. 4 a ods. 5 zákona pre daňové výdavky pri odpise príslušenstva úverových pohľadávok. Odôvodnenie: Keďže zámerom novely zákona z roku 2015 nebolo meniť v bankách spôsob uplatňovania daňových výdavkov v prípade príslušenstva, mal by sa zachovať spôsob uplatňovania daňového výdavku pri postúpení príslušenstva k pohľadávkam tak, ako bol platný do 31.12.2014. Preto navrhujeme upraviť pri tvorbe novely zákona odpisovanie a postúpenie pohľadávok vrátane úrokov z omeškania pre banky v zmysle stanoviska MF SR (vyjadreného listom z 1.12.2015). Našu žiadosť o určité čiastočné úpravy v záujme jednoznačnosti znenia zákona sme adresovali na MF SR listom č. 32/KOD/2016 zo dňa 12.2.2016. Zároveň pri príležitosti verejnej konzultácie k novele zákona dňa 30.6.2016 MF SR potvrdilo, že úprava zákona bude vykonaná v tomto roku s účinnosťou od roku 2018. Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 1. Navrhujeme zvýšiť odpočet nákladov na výskum a vývoj vo výške 100% minimálne však 75%. Odôvodnenie: Terajšie nastavenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v objeme 20% je v porovnaní s okolitými štátmi málo motivujúce pre daňovníka. Ak daňovník zohľadní svoje administratívne náklady a náklady potrebné na vytvorenie zákonom požadovanej dokumentácie a evidencie pre účely odpočtu, potom daňovník odpočítava reálne 10 až 15 % nákladov na výskum a vývoj. Pre porovnanie v ČR zákon umožňuje už v súčasnosti 100%ný odpočet. Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 5. Navrhujeme úpravu ustanovenia zákona o daňových výdavkov v §19 v súvislosti s aktuálnou novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnou od 1.3.2016. Odôvodnenie: Do zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa dopĺňa štvrtá časť zákona a to ODDLŽENIE. O oddlžení rozhodne súd v uznesení, pričom oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Zároveň sa do zákona dopĺňa aj inštitút zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer. Nakoľko novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa oddlženie dopĺňa ako štvrtá časť tohto zákona (mimo ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii), navrhujeme upraviť ustanovenia o daňovom odpise pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. h) tak, aby aj odpis pohľadávky na základe nového inštitútu, akým je oddlženie, bol považovaný za daňový výdavok; v uvedenom duchu by bolo potrebné taktiež upraviť ustanovenia § 20 – daňové opravné položky. Poznámka: Zákon o dani z príjmov ako aj Metodický pokyn k odpisu pohľadávok vydaný FRSR rieši prípady odpisov pohľadávok, resp. opravné položky v konkurze a reštrukturalizácií; ako sa z pohľadu dane z príjmov postaviť k situácii k tvorbe opravných položiek a odpisu pohľadávok v prípade nového oddlženia. Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 3. Navrhujeme upresniť problematiku odpisovania nepremlčaných pohľadávok tak, aby sa nesporne rešpektovalo odpisovanie pohľadávky kedykoľvek v priebehu účtovného roka – zdaňovacieho obdobia bez ohľadu na presný deň premlčania pohľadávky – striktné sledovanie lehoty je enormne zaťažujúce. Odôvodnenie: Návrh vyplýva z praxe. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) je o možnosti odpísania pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok: Je to odpísanie takej pohľadávky, na ktorú bolo možné pri omeškaní 1080 dní a viac od splatnosti tvoriť daňovú opravnú položku (t.j. v tom čase bola pohľadávka nepremlčaná a po splnení ostatných podmienok daňovú opravnú položku daňovník tvoriť mohol, hoci túto možnosť nevyužil ), aj keď v čase trvalého vyradenia pohľadávky (odpisu) je už táto pohľadávka premlčaná. Podľa Občianskeho zákonníka sú určité pohľadávky premlčané až po 3 rokoch (365 dní krát 3 roky= 1095 dní), od splatnosti, t.j. ak by daňovník mohol daňovo účinne odpisovať iba pohľadávky, ktoré sú nepremlčané ešte aj v momente ich trvalého odpisu, reálne má na odpis iba 15 dní, čo je z procesného a administratívneho hľadiska pre veľkých daňovníkov nevykonateľné. Je zrejmé, že daňovníci, ktorí neuplatňujú daňové opravné položky, odvádzajú priebežne do štátneho rozpočtu vyššiu daň z príjmov a preto by v tomto ohľade nemali byť znevýhodnení. Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 8. Navrhujeme doplniť ustanovenia zákona o dani z príjmov o dani vyberanej zrážkou tak, aby bola zohľadnená správa držiteľských účtov (tj. účtov, na ktorých sú vedené cenné papiere klientov u obchodníkov s cennými papiermi, bankami) aj pre zdanenie a oznamovanie dividend rovnako, ako sa postupuje pri výplate výnosov z dlhopisov. Odôvodnenie: Jednou z podstatných dôvodov tohto návrhu je, že v prípade držiteľskej správy cenných papierov obchodníkom s cennými papiermi údajmi o konečných majiteľoch cenných papierov vrátane akcií disponuje iba tento obchodník s cennými papiermi, ale samotný emitent cenných papierov má iba informácie týkajúce sa tohoto OCP. Prakticky teda výber dane ale aj oznámenie príjemcov takýchto výnosov ( pri osobách z tzv. rizikových krajín jednotlivo) môže vykonať iba tento obchodník s cennými papiermi. Inak podľa súčasného znenia zákona emitent, ani ak strhne 35% zrážkovú daň ( strhne najvyššiu možnú daň, lebo nemá údaje o konečných príjemcoch), nemôže splniť oznamovaciu povinnosť. Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 7. Navrhujeme začať analyzovať štandard IFRS 9 Finančné nástroje kvôli jeho účinnosti od 1.1.2018. Odôvodnenie: Podľa nášho názoru tzv. daňový prevodový mostík : Opatrenie MF SR č. MF/011053/2006-72 nepokryje v budúcnosti situácie, ktoré vzniknú uplatňovaním nariadenia Komisie (EÚ) č. 2016/2067 o IFRS 9 v praxi obchodných spoločností a najmä finančného sektora. Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 6.Navrhujeme doriešiť otvorené otázky vyplývajúce z praxe, ktoré už boli predmetom rokovania s MF SR v r.2016. Odôvodnenie: Okruh premlčaných pohľadávok v prípade úmrtia a zdĺhavé dedičské konanie a okruh dobrovoľnej dražby (list MF SR z roku 2016 pre SBA pod číslom MF/076017/2016-721). Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 4. Navrhujeme zosúladenie zdaňovania cenných papierov vyberanou zrážkou. Odôvodnenie: Podľa ustanovenia §7 sa z výnosov z cenných papierov plynúcich zo zdroja na území SR vyberá daň zrážkou (§7 ods. 1 písm. a) + ods. 3), avšak v § 43 sú definované iba niektoré cenné papiere, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Podľa nášho názoru ide o určitý nesúlad (v týchto ustanoveniach § 7 a § 43). Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) 8. Navrhujeme doplniť ustanovenia zákona o dani z príjmov o dani vyberanej zrážkou tak, aby bola zohľadnená správa držiteľských účtov (tj. účtov, na ktorých sú vedené cenné papiere klientov u obchodníkov s cennými papiermi, bankami) aj pre zdanenie a aj pre oznamovanie dividend rovnako, ako sa postupuje pri výplate výnosov z dlhopisov. Odôvodnenie: Jednou z podstatných dôvodov tohto návrhu je, že v prípade držiteľskej správy cenných papierov obchodníkom s cennými papiermi údajmi o konečných majiteľoch cenných papierov vrátane akcií disponuje iba tento obchodník s cennými papiermi, ale samotný emitent cenných papierov má iba informácie týkajúce sa tohoto OCP. Prakticky teda výber dane ale aj oznámenie príjemcov takýchto výnosov ( pri osobách z tzv. rizikových krajín jednotlivo) môže vykonať iba tento obchodník s cennými papiermi. Inak podľa súčasného znenia zákona emitent, ani ak strhne 35% zrážkovú daň ( strhne najvyššiu možnú daň, lebo nemá údaje o konečných príjemcoch), nemôže splniť oznamovaciu povinnosť. Odoslaná Detail
SASS (Slovenská asosciácia správcovských spoločností) Námety SASS k predbežnej informácii o plánovanej novele zákona o dani z príjmov. 1. Navrhujeme odstránenie právnej neistoty pri zdaňovaní zahraničných fondov (s právnou subjektivitou aj bez právnej subjektivity) na strane investora tak, aby bolo pre ne jednoznačne aplikovateľné použitie §7 ods. 1 písm. g) zákona aj po novele zákona o kolektívnom investovaní, ktorý v §3 písm. d) nanovo definuje investora. Podľa nášho názoru je možné túto právnu neistou zmeniť doplnením §7 ods. 1 písm. g) o možnosti investovania do zahraničných cenných papierov a majetkových účastí subjektov kolektívneho investovania. 2. Navrhujeme pri domácich subjektoch kolektívneho investovania s premenlivým základným imaním – SICAV (ktoré doposiaľ neexistujú) aby boli zdaňované daňou z príjmu v sadzbe 0%, avšak iba v prípade, že pôjde o fondy určené pre verejnú ponuku. Táto zmena zrovnoprávni obe formy vytvárania fondov kolektívneho investovania a umožní reálne využitie týchto právnych možností na pri vytváraní domácich investičných fondov pre slovenský aj zahraničný trh. Táto navrhovaná úprava sadzby dane je pre štátny rozpočet daňovo neutrálna z dôvodu neexistencie takýchto typov fondov v súčasnosti a možnosti vytvárať presne tie isté investičné štruktúry s identickými možnosťami vo forme podielových fondov bez právnej subjektivity. 3. Navrhujeme, aby novelou zákona č. 595/2004 o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov bola možnosť znovu obnoviť časový test, a to takým spôsobom, aby sa časový test nevzťahoval len na predaj cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) obchodovaných na regulovanom trhu cenných papierov ale aj na vyplatenie (vrátenie) podielových listov. Tento návrh má potenciál podporiť nielen investovanie do podielových fondov, ale aj určitým spôsobom rozvíjať kapitálový trh. Po dodržaní stanového časového horizontu medzi nákupom a spätným predajom podielového listu by bol dosiahnutý výnos oslobodený od platenia dane z príjmov. Takáto daňová motivácia investovania na kapitálovom trhu je štandardným nástrojom daňových systémov nielen v okolitých krajinách ale aj na celom svete. Typickým príkladom je Česká republika. Máme za to, že by sa časový test nemal dotýkať len príjmu z predaja cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu, ale aj príjmu z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, nakoľko investície do podielových listov podielových fondov sú obľúbené a využívané najmä bežnými retailovými klientmi, najmä vzhľadom na výhody podielových fondov ako napr. výnosový potenciál, nákladová efektívnosť, diverzifikácia z pohľadu tried aktív, stratégií, väčšieho počtu cenných papierov a pod. 4. Z identických dôvodov ako v bode 3. navrhujeme aby podielové a investičné fondy boli prípustnými finančnými nástrojmi pre 15 ročné Dlhodobé investičné sporenie, ktoré je zadefinované v súčasnom znení zákona č. 595/2004 o dani z príjmov. Pokladáme podielové a investičné fondy za veľmi užitočné nástroje pri vytváraní portfólií dlhodobého investičného sporenia, hlavne z dôvodu ich vnútornej širokej diverzifikácie a bezpečnosti voči správcovi. Pridaním podielových a investičných fondov do Dlhodobého investičného sporenia bude možné sprístupniť túto alternatívu veľkému počtu bežných investorov, tak aby sa stala prirodzeným doplnkom k II. a III. pilieru dôchodkového sporenia. Odoslaná Detail
SLS (Slovenská lekárska spoločnosť) Zásadné pripomienky Slovenskej lekárskej spoločnosti k predbežnej informácii č. PI/2017/32, rezortné číslo MF/009009/2017-721 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - výzva na zaslanie podkladov K bodu 2. (Základné ciele právnej úpravy) predbežnej informácie: Navrhujeme doplniť aj zavedenie odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za výdavky zdravotníckych pracovníkov, ktoré vynaložili na ich ďalšie vzdelávanie. K bodu 3. (Zhodnotenie súčasného stavu) V nadväznosti na doplnenie ustanovenia v bode 2 navrhujeme v bode 3 doplniť text s týmto znením“ Navrhované opatrenie na podporu celoživotného sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov vyplýva z odseku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013“. . Odôvodnenie: Podľa odseku 15 citovanej Smernice Európskeho parlamentu a Rady majú členské štáty Európskej únie „predovšetkým podporovať kontinuálny odborný rozvoj lekárov, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, farmaceutov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych odborníkov“. Zároveň majú podľa tohto ustanovenia smernice členské štáty Európskej komisii oznamovať opatrenia, ktoré prijali na podporu kontinuálneho odborného rozvoja. Prax a skúsenosti Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej lekárskej spoločnosti jednoznačne ukázali, že doterajšie opatrenia prijaté v oblasti vykazovania a zdaňovania peňažného a nepeňažného plnenia prijatého na účel odborných vzdelávacích podujatí od - držiteľa registrácie lieku, - držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, - držiteľa povolenia na výrobu liekov, - od farmaceutickej spoločnosti (podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti alebo držiteľa registrácie humánneho lieku), - výrobcu a distribútora zdravotníckej pomôcky, - výrobcu a distribútora dietetickej potraviny alebo - prostredníctvom tretej osoby pôsobia na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov inhibične a negatívne. Zákonom uložená povinnosť komplikovane administratívne sledovať a vykazovať prijaté plnenia zdravotníckych pracovníkov pôsobí negatívne na celý systém sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Na všetky jeho formy, vrátane vydávania nezávislých odborných časopisov a publikácií. Nadmerne kapacitne a finančne neefektívne zaťažuje aj poskytovateľov sústavného vzdelávania (tretie osoby). Demotivuje prednášateľov a zdravotníckych pracovníkov k účasti na odborných vzdelávacích podujatiach, ktorá je aj všeobecne a celospoločensky prospešnouj činnosťou. Preto Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť navrhujú, aby sa do zákona o dani z príjmov zapracovalo motivačné opatrenie na podporu kontinuálneho odborného rozvoja zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych povolaniach a to zavedením odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za vlastné výdavky vynaložené na ich sústavné ďalšie vzdelávanie. Toto ustanovenie už raz v zákone o dani z príjmov bolo prijaté (zákon č. 653/2007 Z. z.) a osvedčilo sa.. Jednoznačne preukázalo pozitívny vplyv na podporu celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť sú pripravené participovať na inovácii príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov už v štádiu ich prípravy. Podľa nášho názoru, uvedený prvok podpory celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov by mohol vo svojich sekundárnych účinkoch pozitívne vplývať aj na motiváciu mladých lekárov, absolventov našich lekárskych fakúlt, aby neodchádzali do zahraničia, ale vykonávali zdravotnícke povolanie v SR. Denníky Sme, Hospodárske noviny a Topky začiatkom roka 2017 uverejnili štatistiky vypracované Inštitútom finančnej politiky MF SR na základe údajov zdravotných poisťovní, podľa ktorých v období rokov 2010 až 2013 odišiel za prácou do zahraničia každý desiaty vysokoškolák z toho najmä absolventi medicíny . Uvedené výsledky výskumu len potvrdzujú trend zaznamenaný už v roku 2006 Inštitútom pre výskum práce a rodiny, podľa ktorého bol zistený najvýraznejší migračný sklon práve u absolventov lekárskych a farmaceutických vied, kde migrovať za prácou do zahraničia bolo vtedy ochotných 8 z 10 respondentov. Nie sú to nové informácie, ale reálne podložené fakty a známe skutočnosti. Je nevyhnutné postupne a viacerými účinnými opatreniami vytvárať pre absolventov našich lekárskych fakúlt a iných vysokých škôl zameraných na zdravotnícke povolania, také podmienky, aby zatraktívňovali výkon ich praxe na Slovensku. Z registra lekárov Slovenskej lekárskej komory a databázy členov Slovenskej lekárskej spoločnosti už dlhodobo vyplýva, že kmeň poskytovateľov zdravotnej starostlivosti postupne starne (priemerný vek lekárov je 57 rokov veku, v niektorých špecializáciách aj vyšší). Bolo by preto vhodné prijať viaceré celospoločensky prospešné opatrenia v oblasti starostlivosti o odborné ľudské zdroje v zdravotníctve. Zavedenie odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za ich vlastné výdavky na ďalšie sústavné vzdelávanie považujeme za pozitívny signál pre celú spoločnosť. Bol by nielen motivačným prvokom, ale aj prejavom záujmu štátu o podporu zvyšovania odbornej spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov, tým i kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom. O to viac, ak štát ukladá zdravotníckym pracovníkom zákonom povinnosť sústavne sa vzdelávať, ale na túto formu celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov finančne neprispieva. Odoslaná Detail
SLS (Slovenská lekárska spoločnosť) Zásadné pripomienky Slovenskej lekárskej spoločnosti k predbežnej informácii č. PI/2017/32, rezortné číslo MF/009009/2017-721 k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - výzva na zaslanie podkladov K bodu 2. (Základné ciele právnej úpravy) predbežnej informácie: Navrhujeme doplniť aj zavedenie odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za výdavky zdravotníckych pracovníkov, ktoré vynaložili na ich ďalšie vzdelávanie. K bodu 3. (Zhodnotenie súčasného stavu) V nadväznosti na doplnenie ustanovenia v bode 2 navrhujeme v bode 3 doplniť text s týmto znením“ Navrhované opatrenie na podporu celoživotného sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov vyplýva z odseku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013“. . Odôvodnenie: Podľa odseku 15 citovanej Smernice Európskeho parlamentu a Rady majú členské štáty Európskej únie „predovšetkým podporovať kontinuálny odborný rozvoj lekárov, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, farmaceutov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych odborníkov“. Zároveň majú podľa tohto ustanovenia smernice členské štáty Európskej komisii oznamovať opatrenia, ktoré prijali na podporu kontinuálneho odborného rozvoja. Prax a skúsenosti Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej lekárskej spoločnosti jednoznačne ukázali, že doterajšie opatrenia prijaté v oblasti vykazovania a zdaňovania peňažného a nepeňažného plnenia prijatého na účel odborných vzdelávacích podujatí od - držiteľa registrácie lieku, - držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, - držiteľa povolenia na výrobu liekov, - od farmaceutickej spoločnosti (podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti alebo držiteľa registrácie humánneho lieku), - výrobcu a distribútora zdravotníckej pomôcky, - výrobcu a distribútora dietetickej potraviny alebo - prostredníctvom tretej osoby pôsobia na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov inhibične a negatívne. Zákonom uložená povinnosť komplikovane administratívne sledovať a vykazovať prijaté plnenia zdravotníckych pracovníkov pôsobí negatívne na celý systém sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Na všetky jeho formy, vrátane vydávania nezávislých odborných časopisov a publikácií. Nadmerne kapacitne a finančne neefektívne zaťažuje aj poskytovateľov sústavného vzdelávania (tretie osoby). Demotivuje prednášateľov a zdravotníckych pracovníkov k účasti na odborných vzdelávacích podujatiach, ktorá je aj všeobecne a celospoločensky prospešnouj činnosťou. Preto Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť navrhujú, aby sa do zákona o dani z príjmov zapracovalo motivačné opatrenie na podporu kontinuálneho odborného rozvoja zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych povolaniach a to zavedením odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za vlastné výdavky vynaložené na ich sústavné ďalšie vzdelávanie. Toto ustanovenie už raz v zákone o dani z príjmov bolo prijaté (zákon č. 653/2007 Z. z.) a osvedčilo sa.. Jednoznačne preukázalo pozitívny vplyv na podporu celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska spoločnosť sú pripravené participovať na inovácii príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov už v štádiu ich prípravy. Podľa nášho názoru, uvedený prvok podpory celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov by mohol vo svojich sekundárnych účinkoch pozitívne vplývať aj na motiváciu mladých lekárov, absolventov našich lekárskych fakúlt, aby neodchádzali do zahraničia, ale vykonávali zdravotnícke povolanie v SR. Denníky Sme, Hospodárske noviny a Topky začiatkom roka 2017 uverejnili štatistiky vypracované Inštitútom finančnej politiky MF SR na základe údajov zdravotných poisťovní, podľa ktorých v období rokov 2010 až 2013 odišiel za prácou do zahraničia každý desiaty vysokoškolák z toho najmä absolventi medicíny . Uvedené výsledky výskumu len potvrdzujú trend zaznamenaný už v roku 2006 Inštitútom pre výskum práce a rodiny, podľa ktorého bol zistený najvýraznejší migračný sklon práve u absolventov lekárskych a farmaceutických vied, kde migrovať za prácou do zahraničia bolo vtedy ochotných 8 z 10 respondentov. Nie sú to nové informácie, ale reálne podložené fakty a známe skutočnosti. Je nevyhnutné postupne a viacerými účinnými opatreniami vytvárať pre absolventov našich lekárskych fakúlt a iných vysokých škôl zameraných na zdravotnícke povolania, také podmienky, aby zatraktívňovali výkon ich praxe na Slovensku. Z registra lekárov Slovenskej lekárskej komory a databázy členov Slovenskej lekárskej spoločnosti už dlhodobo vyplýva, že kmeň poskytovateľov zdravotnej starostlivosti postupne starne (priemerný vek lekárov je 57 rokov veku, v niektorých špecializáciách aj vyšší). Bolo by preto vhodné prijať viaceré celospoločensky prospešné opatrenia v oblasti starostlivosti o odborné ľudské zdroje v zdravotníctve. Zavedenie odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za ich vlastné výdavky na ďalšie sústavné vzdelávanie považujeme za pozitívny signál pre celú spoločnosť. Bol by nielen motivačným prvokom, ale aj prejavom záujmu štátu o podporu zvyšovania odbornej spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov, tým i kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom. O to viac, ak štát ukladá zdravotníckym pracovníkom zákonom povinnosť sústavne sa vzdelávať, ale na túto formu celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov finančne neprispieva. Odoslaná Detail