LPEU/2020/66 COM(2020)80 Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis)

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme preložiť termíny všetkých aktivít z roku 2020 min. na rok 2021. Termíny roku 2020 sú možné splniť len a výhradne administratívne. Pred odsúhlasením je nutné spraviť analýzu technického skutkového stavu, posúdiť vplyvy na energetickú situáciu v rámci SR. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme rozpracovať a posúdiť možné technické riešenia výpadkov produkcie energie pre priemysel, transport, obyvateľstvo pri zastavení výroby a používaní uhlíkových zdrojov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme zosúladiť požiadavku EK na EDD s požiadavkami EK na program nízko- resp. nulovými energetickými budovami v rámci EÚ do roku 2050 vyžadujúcimi enormné finančné náklady. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme zhodnotiť ekonomické a sociálne vplyvy navrhovaných riešení na možný odchod priemyselných závodov zo Slovenska do iných teritórií mimo EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme následne zhodnotiť ekonomické dopady na ceny energie po odstavení tradičných zdrojov a požadovať finančné zdroje na vybudovanie obnoviteľných zdrojov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme do programu zaradiť finančné požiadavky na vybudovanie energetických zdrojov z jadra (dobudovanie súčasných stavieb a vybudovanie nových dvoch reaktorov). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Spoločná pripomienka 10 organizácií a iniciatív v pdf súbore aj tu: https://drive.google.com/file/d/1MGFSWVFUne8z2pwd7WDxWX5UXsWeE_kq/view?usp=sharing Navrhujeme upraviť a doplniť text riadneho predbežného stanoviska v bode 14. („Pozícia/vyjednávacia inštrukcia k predkladanému návrhu“), a to nasledovne: 1. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: Navrhujeme upraviť a doplniť text pozície SR: PÔVODNÝ TEXT "Preto bude SR presadzovať primárne záväznosť cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, pričom spôsob a časový plán dosiahnutia tohto cieľa by mal byť v kompetencii jednotlivých členských štátov vzhľadom na špecifické a rozdielne ekonomické, technické a environmentálne podmienky. Trajektória dosiahnutia cieľa by preto mala byť indikatívna.“ NAMI NAVRHOVANÝ TEXT „SR bude presadzovať záväznosť cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2040 a súčasne stanovenie záväzného čiastkového cieľa v rámci trajektórie a to zníženie emisií o 65% do roku 2030. V súlade s týmto cieľom je potrebné upraviť znenie čl. 2 a 3 návrhu nariadenia. Konkrétny spôsob dosiahnutia tohto cieľa by mal byť v kompetencii jednotlivých členských štátov vzhľadom na špecifické a rozdielne ekonomické, technické a environmentálne podmienky.“ ODÔVODNENIE: Nastavenie klimatických cieľov by sa malo v prvom rade opierať o vedecké štúdie o tom, čo EÚ a jej členské štáty musia spraviť na to aby hranica oteplenia neprekročila 1,5 °C. Európska Únia sa v Parížskej klimatickej dohode zaviazala vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Podľa analýzy organizácie CAN Europe, ktorá sa opiera o špeciálnu správu IPCC ku globálnemu otepleniu o 1,5 °C, je pre dodržanie tohto záväzku nevyhnutné znížiť emisie o minimálne 65% do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu dosiahnuť najneskôr v roku 2040. Navyše sa k obom cieľom (uhlíková neutralita v roku 2040 a zníženie o 65%) zaviazali tri zo štyroch koaličných strán pred voľbami. Znižovanie emisií skleníkových plynov je životne dôležité v najbližších rokoch a neskôr už môžu byť planetárne procesy nezvratné. Považujeme tiež za dôležité stanoviť záväzný a jednotný cieľ v rámci trajektórie dosiahnutia klimatickej neutrality na EU úrovni. Ak bude trajektória len indikatívna a nebudú záväzné aj čiastkové ciele, hrozí riziko opakovania sa scenára ako v prípade 14% cieľa pre obnoviteľné zdroje energie, ktorý sa Slovensku v tomto roku (2020) nepodarí dosiahnuť. 2. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: Navrhujeme vynechať nasledujúci text z pozície SR „Komisia má na základe čl. 3, čl. 5 a čl. 6 vyhodnocovať trajektóriu dosiahnutia klimatickej neutrality v 5-ročných intervaloch. Časté prehodnocovanie trajektórie, jej pevné nastavenie pre krátke časové horizonty, prípadne iné vonkajšie zásahy do prijímaných vnútroštátnych opatrení, ktoré sú výsledkom vlastnej analýzy ČŠ, môžu mať za následok nákladovú neoptimálnosť zavádzaných opatrení a zvýšenú administratívnu záťaž.“ ODÔVODNENIE: Cieľom prehodnocovania trajektórie dosahovania v 5 ročných intervaloch je monitorovania toho či ČŠ znižujú emisie skleníkových plynov v dostatočnom tempe tak, aby bolo reálne dosiahnutie klimatickej neutrality do r. 2040, resp. 2050, teda či ČŠ vykonávajú adekvátne opatrenia za týmto účelom. 5 ročný interval dosahovania cieľov a jeho vyhodnocovanie nie je v EU ničím nezvyčajným, napr. recyklačné ciele v najbližších 20 rokoch sú nastavené na plnenie cieľov v 5 ročných intervaloch (50% do r. 2020, 55% do r. 2025, 60% do r. 2030 a 65% do r. 2035. Každým rokom ukazujú klimatické modely vyššiu naliehavosť konať viac v oblasti ochrany klímy. Vzhľadom k uvedenému cieľu vyhodnocovania trajektórie považujeme argumenty „nákladovej neoptimálnosti“ a „zvýšenej administratívnej záťaže“ za nepodstatné. 3. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: Navrhujeme vynechať nasledujúci text z pozície SR „V tomto kontexte SR odmieta záväzné ciele na národnej úrovni pre OZE a energetickú efektívnosť, nakoľko základnou ambíciou má byť znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré si každý členský štát má nastavovať v závislosti od národného technického a ekonomického potenciálu.“ ODÔVODNENIE Zavádzajúce tvrdenie. Nariadenie o riadení energetickej únie nepožaduje od ČŠ záväzné ciele v týchto dvoch oblastiach a nepožaduje ich ani tento klimatický predpis. ČŠ si majú nastaviť ambície a orientačné ciele. Nie je preto zrejmé, prečo MŽP SR uvádza vo svojom stanovisku toto vyjadrenie. Vzhľadom na 51% podiel energetiky na emisiách skleníkových plynov v SR je nevyhnutné zvyšovať energetickú efektívnosť a podiel OZE. Navyše, podľa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu každé euro investované do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie tri až osem eur výhod. 4. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: Navrhujeme vynechať nasledujúci text z pozície SR „V nariadení nie je priamo zakotvený princíp technologickej neutrality ani právo na vlastný energetický mix, hoci viacero aspektov je ponechaných aj na jednotlivé členské štáty a na ich národné politiky a opatrenia, avšak bez bližších špecifikácií. Preto budeme presadzovať aby nariadenie obsahovalo oba tieto princípy.“ ODÔVODNENIE: Zavádzajúce tvrdenie. Predmetné nariadenie právo na vlastný energetický mix nespochybňuje. Nie je ani zrejmý, aký je účel tohto komentáru v pozícii SR. 5. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: Navrhujeme vynechať nasledujúci text z pozície SR „SR zásadne nesúhlasí s delegovanou právomocou Komisie, ktorá je uvedená v článkoch 9 a 3, nakoľko otázka stanovenia európskej trajektórie na dosiahnutie klimatickej neutrality je pre delegovanú právomoc príliš dôležitá s ďalekosiahlymi následkami. V tomto prípade je SR toho názoru, že určenie trajektórie dosiahnutia zámeru klimatickej neutrality by sa malo vykonávať prostredníctvom spolurozhodovania a riadneho legislatívneho postupu, kde rozhoduje Európsky parlament a Rada EÚ na základe návrhu Komisie. Riadny legislatívny postup umožní priame zapojenie ČŠ, ktoré sú priamo zodpovedné za realizáciu dekarbonizačných opatrení, čím sa zaistí adekvátna legitimita procesu stanovovania európskej trajektórie a kvalitnejšia úroveň dialógu o spoločnom prijímaní legislatívy. Ústupová pozícia Alternatívou k riadnemu legislatívnemu postupu je náhrada delegovaných aktov za vykonávacie akty. Prijímanie dodatočných opatrení prostredníctvom vykonávacích aktov umožní ČŠ priamu angažovanosť na tvorbe ich obsahu, a to prostredníctvom predkladania dôležitých zmien, navrhovaním posledných úprav a predovšetkým vplývaním na rozhodovací proces hlasovaním. Vykonávacie akty zabezpečia záujem a zapájanie ČŠ, čím sa zaistí kvalitnejšia úroveň dialógu o spoločnom prijímaní legislatívy.“ ODÔVODNENIE: V nadväznosti na našu pripomienku č.1, ktorou žiadame, aby pozícia SR presadzovala nielen určenie celkového cieľa, ktorým má byť dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040, ale aj čiastkového cieľa a to zníženie emisií o 65% do roku 2030 v predmetnom nariadení, má zmysel aj ponechať ustanovenia o delegovanej právomoci. Takto bude trajektória dosiahnutia zámeru klimatickej neutrality určená riadnym legislatívnym postupom (teda predmetným nariadením), bude jednotná v rámci EÚ a priamo predmetný predpis bude udeľovať poverenie Komisii. Máme za to, že delegované právne akty sú vhodným nástrojom, nakoľko sa v nich Komisia musí striktne držať EU legislatívy, navrhuje ich po konzultácii so skupinami expertov, zloženými zo zástupcov z každej krajiny EÚ a pripúšťajú aj námietky EU Parlamentu a Rady, teda ingerenciu ČŠ. Vykonávacie právne predpisy nie sú vhodné na plnenie tak dôležitých záväzkov, o ktorých opakované negociácie môžu znamenať oslabenie záväzkov a nenaplnenie celkového zámeru uhlíkovej neutrality. 6. ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA: Navrhujeme upraviť text pozície SR: PÔVODNÝ TEXT „Niektoré možné dopady týchto pravdepodobne v budúcnosti prijímaných opatrení sú identifikované v doložkách vplyvov, ktoré tvoria prílohu Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorá predstavuje a analyzuje národné opatrenia, prostredníctvom ktorých Slovenská republika môže dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050. Táto nízkouhlíková stratégia bola schválená uznesením vlády SR č. 104/2020 z 5.marca 2020.“ (pozn. text sa nachádza v IV časti „Vplyvy na nasledujúce oblasti“ ) NAMI NAVRHOVANÝ TEXT: „Niektoré možné dopady týchto pravdepodobne v budúcnosti prijímaných opatrení sú identifikované v doložkách vplyvov, ktoré tvoria prílohu Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorá predstavuje a analyzuje národné opatrenia, prostredníctvom ktorých Slovenská republika môže dosiahnuť 80 % zníženie emisií CO2 do roku 2050. Táto nízkouhlíková stratégia bola schválená uznesením vlády SR č. 104/2020 z 5.marca 2020 a bude do roku 2021 prepracovaná tak, aby modelovala ako Slovensko dosiahne klimatickú neutralitu.“ ODÔVODNENIE Upozorňujeme, že Nízkouhlíková stratégia nerieši dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, ale len 80 % zníženie emisií do roku 2050. Navrhujeme opraviť a zároveň stratégiu prepracovať tak, aby korešpondovala aktuálnym záväzkom SR v rámci EÚ. K tomuto sa súčasná vláda zaviazala aj vo svojom programovom vyhlásení. Pripomienkujúce organizácie: Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA Ján Karaba, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE Katarína Nikodemová, Budovy pre budúcnosť Liliana Rástocká, Slovenská klimatická iniciatíva Oto Hudec, Nestrácajme čas Katarína Juríková, Greenpeace Slovensko Karolína Gelatičová, Extinction Rebellion Slovakia Jakub Hrbáň, Fridays For Future Slovensko Lucia Szabová, Znepokojené matky Miroslava Plassmann, WWF Slovensko Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k bodu 14 predbežného stanoviska Ústupovú pozíciu v znení: “Alternatívou k riadnemu legislatívnemu postupu je náhrada delegovaných aktov za vykonávacie akty. Prijímanie dodatočných opatrení prostredníctvom vykonávacích aktov umožní ČŠ priamu angažovanosť na tvorbe ich obsahu, a to prostredníctvom predkladania dôležitých zmien, navrhovaním posledných úprav a predovšetkým vplývaním na rozhodovací proces hlasovaním. Vykonávacie akty zabezpečia záujem a zapájanie ČŠ, čím sa zaistí kvalitnejšia úroveň dialógu o spoločnom prijímaní legislatívy.“ navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Podporujeme stanovisko Slovenskej republiky, ktorá zásadné nesúhlasí s delegovanou právomocou Komisie, ktorá je uvedená v článkoch 9 a 3 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), nakoľko otázka stanovenia európskej trajektórie na dosiahnutie klimatickej neutrality je pre delegovanú právomoc príliš dôležitá s ďalekosiahlymi následkami. Systém delegovaných aktov sa v zmysle ZFEU štandardne využíva na dopĺňanie menej podstatných, resp. vedľajších ustanovení, máme teda za to, že aplikácia týchto legislatívnych nástrojov na zmenu politík s tak významným vplyvom na všetky oblasti života od energetiky cez priemysel, pôdohospodárstvo, dopravu, budovy atď. je neprijateľná a príliš direktívna. Dané tvrdenie potvrdzuje aj právny servis Európskeho parlamentu, ktorý v tejto veci vo svojom stanovisku zo dňa 31. 3. 2020 vyslovil záver, že daný návrh je v tejto súvislosti v rozpore s článkom 290 ZFEU nakoľko delegovanie legislatívnych právomocí sa nesmie dotknúť podstatných elementov legislatívneho aktu, ktoré sú vyhradené pre zákonodarcov EÚ a teda nesmú byť delegované. Podporujeme preto názor Slovenskej republiky a trváme na tom, aby určenie trajektórie dosiahnutia zámeru klimatickej neutrality sa vykonávalo prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Zároveň však dôrazne nesúhlasíme aby predbežné stanovisko obsahovalo navrhovanú ústupovú pozíciu, v ktorej sa navrhuje ako alternatíva k riadnemu legislatívnemu postupu nahradenie delegovaných aktov vykonávacími aktmi. Pre oba prípady platí, že pred prijatím vykonávacieho alebo delegovaného aktu je Komisia povinná konzultovať ten ktorý akt s výborom alebo so skupinou expertov, ktorých členmi sú zástupcovia členských štátov. Avšak, na rozdiel od delegovaných aktov, v prípade vykonávacích aktov absentuje možnosť Európskeho parlamentu a Rady vzniesť voči takémuto aktu námietky, ktoré by mali reálny dosah na neprijatie aktu. Jedná sa teda ešte o slabšiu pozíciu ako v prípade delegovaných aktov. Preto je dôležité, aby Slovenská republika zaujala jednotné stanovisko bez ústupovej pozície, ktorá predbežné stanovisko oslabuje Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K bodu 14 predbežného stanoviska V prvom odseku navrhujeme znenie vety: “Doteraz bolo rozhodovanie o týchto cieľoch výsadou Európskej rady, a teda podmienené jednomyseľnosťou. Členské štáty teraz ešte naposledy budú môcť schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti už bude tento cieľ v zásade určený len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“ nahradiť nasledovným znením: „Podľa dnes platnej legislatívy platí, že rozhodovanie o týchto cieľoch je výsadou Európskej rady, a teda je podmienené jednomyseľnosťou. Podľa navrhovanej právnej úpravy by teraz členské štáty mali naposledy schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti by už však tento cieľ mal byť v zásade určovaný len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“. Odôvodnenie: Predmetné znenie vety je potrebné upraviť tak, aby korešpondovalo aktuálne platnému právnemu stavu, a teda formuláciu danej vety zmeniť na podmieňovací spôsob, nakoľko sa jedná len o návrh predmetného nariadenia, ktoré zatiaľ nie je v platnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Pripomienka k bodu 14 predbežného stanoviska V prvom odseku navrhujeme znenie vety: “Doteraz bolo rozhodovanie o týchto cieľoch výsadou Európskej rady, a teda podmienené jednomyseľnosťou. Členské štáty teraz ešte naposledy budú môcť schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti už bude tento cieľ v zásade určený len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“ nahradiť nasledovným znením: „Podľa dnes platnej legislatívy platí, že rozhodovanie o týchto cieľoch je výsadou Európskej rady, a teda je podmienené jednomyseľnosťou. Podľa navrhovanej právnej úpravy by teraz členské štáty mali naposledy schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti by už však tento cieľ mal byť v zásade určovaný len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“. Odôvodnenie: Predmetné znenie vety je potrebné upraviť tak, aby korešpondovalo aktuálne platnému právnemu stavu, a teda formuláciu danej vety zmeniť na podmieňovací spôsob, nakoľko sa jedná len o návrh predmetného nariadenia, ktoré zatiaľ nie je v platnosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme reálne zhodnotiť technické riešenia navrhovaných požiadaviek na zníženie emisií CO2. Doterajšie návrhy riešení prenášajú problematiku výhradne na iné druhy priemyslu či produkcie s ešte vyššími nárokmi na energetické zdroje. Termodynamické stavy sa nedajú odignorovať. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K bodu 14 predbežného stanoviska Ústupovú pozíciu v znení: “Alternatívou k riadnemu legislatívnemu postupu je náhrada delegovaných aktov za vykonávacie akty. Prijímanie dodatočných opatrení prostredníctvom vykonávacích aktov umožní ČŠ priamu angažovanosť na tvorbe ich obsahu, a to prostredníctvom predkladania dôležitých zmien, navrhovaním posledných úprav a predovšetkým vplývaním na rozhodovací proces hlasovaním. Vykonávacie akty zabezpečia záujem a zapájanie ČŠ, čím sa zaistí kvalitnejšia úroveň dialógu o spoločnom prijímaní legislatívy.“ navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Podporujeme stanovisko Slovenskej republiky, ktorá zásadné nesúhlasí s delegovanou právomocou Komisie, ktorá je uvedená v článkoch 9 a 3 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), nakoľko otázka stanovenia európskej trajektórie na dosiahnutie klimatickej neutrality je pre delegovanú právomoc príliš dôležitá s ďalekosiahlymi následkami. Systém delegovaných aktov sa v zmysle ZFEU štandardne využíva na dopĺňanie menej podstatných, resp. vedľajších ustanovení, máme teda za to, že aplikácia týchto legislatívnych nástrojov na zmenu politík s tak významným vplyvom na všetky oblasti života od energetiky cez priemysel, pôdohospodárstvo, dopravu, budovy atď. je neprijateľná a príliš direktívna. Dané tvrdenie potvrdzuje aj právny servis Európskeho parlamentu, ktorý v tejto veci vo svojom stanovisku zo dňa 31. 3. 2020 vyslovil záver, že daný návrh je v tejto súvislosti v rozpore s článkom 290 ZFEU nakoľko delegovanie legislatívnych právomocí sa nesmie dotknúť podstatných elementov legislatívneho aktu, ktoré sú vyhradené pre zákonodarcov EÚ a teda nesmú byť delegované. Podporujeme preto názor Slovenskej republiky a trváme na tom, aby určenie trajektórie dosiahnutia zámeru klimatickej neutrality sa vykonávalo prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Zároveň však dôrazne nesúhlasíme aby predbežné stanovisko obsahovalo navrhovanú ústupovú pozíciu, v ktorej sa navrhuje ako alternatíva k riadnemu legislatívnemu postupu nahradenie delegovaných aktov vykonávacími aktmi. Pre oba prípady platí, že pred prijatím vykonávacieho alebo delegovaného aktu je Komisia povinná konzultovať ten ktorý akt s výborom alebo so skupinou expertov, ktorých členmi sú zástupcovia členských štátov. Avšak, na rozdiel od delegovaných aktov, v prípade vykonávacích aktov absentuje možnosť Európskeho parlamentu a Rady vzniesť voči takémuto aktu námietky, ktoré by mali reálny dosah na neprijatie aktu. Jedná sa teda ešte o slabšiu pozíciu ako v prípade delegovaných aktov. Preto je dôležité, aby Slovenská republika zaujala jednotné stanovisko bez ústupovej pozície, ktorá predbežné stanovisko oslabuje. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Dokument počíta s tým, že ambícia EÚ do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, sa naplní aj prostredníctvom schopnosti lesov eliminovať zvyšné skleníkové plyny so sektorov, kde dekarbonizácia predstavuje najväčší problém. Dokument počíta so zachovaním a rozširovaním lesov, pričom sa má zabezpečiť nákladová efektívnosť a širšie zavádzanie technológií. V tejto súvislosti upozorňujeme, že ambícia, aby lesný sektor v roku 2050 dokázal odstrániť všetok alebo väčšinu „emisného zvyšku“ sa javí ako nereálna. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že lesy sú a do budúcna budú značne poznačené klimatickými zmenami. Zvyšuje sa rozsah aj intenzita poškodení požiarmi, vetrom, suchom, podkôrnym hmyzom a pod. Tieto faktory schopnosť lesov odstraňovať uhlík znižujú. Preto ak chceme lesy zachovať potrebujeme ich v prvom rade aktívne adaptovať na zmenené podmienky. Ďalej upozorňujeme, že dokument priamo neodkazuje na produkty z dreva, ktoré prispievajú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality EÚ schopnosťou viazať uhlík a nahrádzať materiály s veľkou uhlíkovou stopou. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) 2. K bodu 14 predbežného stanoviska – zásadná pripomienka Ústupovú pozíciu v znení: “Alternatívou k riadnemu legislatívnemu postupu je náhrada delegovaných aktov za vykonávacie akty. Prijímanie dodatočných opatrení prostredníctvom vykonávacích aktov umožní členským štátom priamu angažovanosť na tvorbe ich obsahu, a to prostredníctvom predkladania dôležitých zmien, navrhovaním posledných úprav a predovšetkým vplývaním na rozhodovací proces hlasovaním. Vykonávacie akty zabezpečia záujem a zapájanie členských štátov, čím sa zaistí kvalitnejšia úroveň dialógu o spoločnom prijímaní legislatívy.“ navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Podporujeme stanovisko Slovenskej republiky, ktorá ZÁSADNE NESÚHLASÍ s delegovanou právomocou Komisie, ktorá je uvedená v článkoch 9 a 3 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), nakoľko otázka stanovenia európskej trajektórie na dosiahnutie klimatickej neutrality je pre delegovanú právomoc príliš dôležitá s ďalekosiahlymi následkami. Systém delegovaných aktov sa v zmysle ZFEU štandardne využíva na dopĺňanie menej podstatných, resp. vedľajších ustanovení, máme teda za to, že aplikácia týchto legislatívnych nástrojov na zmenu politík s tak významným vplyvom na všetky oblasti života od energetiky cez priemysel, pôdohospodárstvo, dopravu, budovy atď. je neprijateľná a príliš direktívna. Dané tvrdenie potvrdzuje aj právny servis Európskeho parlamentu, ktorý v tejto veci vo svojom stanovisku zo dňa 31. 3. 2020 vyslovil záver, že daný návrh je v tejto súvislosti v rozpore s článkom 290 ZFEU nakoľko delegovanie legislatívnych právomocí sa nesmie dotknúť podstatných elementov legislatívneho aktu, ktoré sú vyhradené pre zákonodarcov EÚ a teda nesmú byť delegované. Podporujeme preto názor Slovenskej republiky a trváme na tom, aby určenie trajektórie dosiahnutia zámeru klimatickej neutrality sa vykonávalo prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Zároveň však dôrazne nesúhlasíme aby predbežné stanovisko obsahovalo navrhovanú ústupovú pozíciu, v ktorej sa navrhuje ako alternatíva k riadnemu legislatívnemu postupu nahradenie delegovaných aktov vykonávacími aktmi. Pre oba prípady platí, že pred prijatím vykonávacieho alebo delegovaného aktu je Komisia povinná konzultovať ten ktorý akt s výborom alebo so skupinou expertov, ktorých členmi sú zástupcovia členských štátov. Avšak, na rozdiel od delegovaných aktov, v prípade vykonávacích aktov absentuje možnosť Európskeho parlamentu a Rady vzniesť voči takémuto aktu námietky, ktoré by mali reálny dosah na neprijatie aktu. Jedná sa teda ešte o slabšiu pozíciu ako v prípade delegovaných aktov. Preto je dôležité, aby Slovenská republika zaujala jednotné stanovisko bez ústupovej pozície, ktorá predbežné stanovisko oslabuje. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Klub 500 (Klub 500) K bodu 14 predbežného stanoviska – zásadná pripomienka Ústupovú pozíciu v znení: “Alternatívou k riadnemu legislatívnemu postupu je náhrada delegovaných aktov za vykonávacie akty. Prijímanie dodatočných opatrení prostredníctvom vykonávacích aktov umožní ČŠ priamu angažovanosť na tvorbe ich obsahu, a to prostredníctvom predkladania dôležitých zmien, navrhovaním posledných úprav a predovšetkým vplývaním na rozhodovací proces hlasovaním. Vykonávacie akty zabezpečia záujem a zapájanie ČŠ, čím sa zaistí kvalitnejšia úroveň dialógu o spoločnom prijímaní legislatívy.“ navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Podporujeme stanovisko Slovenskej republiky, ktorá zásadné nesúhlasí s delegovanou právomocou Komisie, ktorá je uvedená v článkoch 9 a 3 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), nakoľko otázka stanovenia európskej trajektórie na dosiahnutie klimatickej neutrality je pre delegovanú právomoc príliš dôležitá s ďalekosiahlymi následkami. Systém delegovaných aktov sa v zmysle ZFEU štandardne využíva na dopĺňanie menej podstatných, resp. vedľajších ustanovení, máme teda za to, že aplikácia týchto legislatívnych nástrojov na zmenu politík s tak významným vplyvom na všetky oblasti života od energetiky cez priemysel, pôdohospodárstvo, dopravu, budovy atď. je neprijateľná a príliš direktívna. Dané tvrdenie potvrdzuje aj právny servis Európskeho parlamentu, ktorý v tejto veci vo svojom stanovisku zo dňa 31. 3. 2020 vyslovil záver, že daný návrh je v tejto súvislosti v rozpore s článkom 290 ZFEU nakoľko delegovanie legislatívnych právomocí sa nesmie dotknúť podstatných elementov legislatívneho aktu, ktoré sú vyhradené pre zákonodarcov EÚ a teda nesmú byť delegované. Podporujeme preto názor Slovenskej republiky a trváme na tom, aby určenie trajektórie dosiahnutia zámeru klimatickej neutrality sa vykonávalo prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Zároveň však dôrazne nesúhlasíme aby predbežné stanovisko obsahovalo navrhovanú ústupovú pozíciu, v ktorej sa navrhuje ako alternatíva k riadnemu legislatívnemu postupu nahradenie delegovaných aktov vykonávacími aktmi. Pre oba prípady platí, že pred prijatím vykonávacieho alebo delegovaného aktu je Komisia povinná konzultovať ten ktorý akt s výborom alebo so skupinou expertov, ktorých členmi sú zástupcovia členských štátov. Avšak, na rozdiel od delegovaných aktov, v prípade vykonávacích aktov absentuje možnosť Európskeho parlamentu a Rady vzniesť voči takémuto aktu námietky, ktoré by mali reálny dosah na neprijatie aktu. Jedná sa teda ešte o slabšiu pozíciu ako v prípade delegovaných aktov. Preto je dôležité, aby Slovenská republika zaujala jednotné stanovisko bez ústupovej pozície, ktorá predbežné stanovisko oslabuje. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Pripomienky k riadnemu predbežnému stanovisku k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis) (ďalej len „predbežné stanovisko“): 1. K bodu 14 predbežného stanoviska – zásadná pripomienka V prvom odseku navrhujeme znenie vety: “Doteraz bolo rozhodovanie o týchto cieľoch výsadou Európskej rady, a teda podmienené jednomyseľnosťou. Členské štáty teraz ešte naposledy budú môcť schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti už bude tento cieľ v zásade určený len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“ nahradiť nasledovným znením: „Podľa dnes platnej legislatívy platí, že rozhodovanie o týchto cieľoch je výsadou Európskej rady, a teda je podmienené jednomyseľnosťou. Podľa navrhovanej právnej úpravy by teraz členské štáty mali naposledy schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti by už však tento cieľ mal byť v zásade určovaný len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“ Odôvodnenie: Predmetné znenie vety je potrebné upraviť tak, aby korešpondovalo aktuálne platnému právnemu stavu, a teda formuláciu danej vety zmeniť na podmieňovací spôsob, nakoľko sa jedná len o návrh predmetného nariadenia, ktoré zatiaľ nie je v platnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Klub 500 (Klub 500) Pripomienky k riadnemu predbežnému stanovisku k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis) (ďalej len „predbežné stanovisko“) K bodu 14 predbežného stanoviska – zásadná pripomienka V prvom odseku navrhujeme znenie vety: “Doteraz bolo rozhodovanie o týchto cieľoch výsadou Európskej rady, a teda podmienené jednomyseľnosťou. Členské štáty teraz ešte naposledy budú môcť schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti už bude tento cieľ v zásade určený len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“ nahradiť nasledovným znením: „Podľa dnes platnej legislatívy platí, že rozhodovanie o týchto cieľoch je výsadou Európskej rady, a teda je podmienené jednomyseľnosťou. Podľa navrhovanej právnej úpravy by teraz členské štáty mali naposledy schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti by už však tento cieľ mal byť v zásade určovaný len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“. Odôvodnenie: Predmetné znenie vety je potrebné upraviť tak, aby korešpondovalo aktuálne platnému právnemu stavu, a teda formuláciu danej vety zmeniť na podmieňovací spôsob, nakoľko sa jedná len o návrh predmetného nariadenia, ktoré zatiaľ nie je v platnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) 1. vo vlastnom materiáli odporúčame okrem viackrát spomínanej Parížskej dohody na vhodných miestach v texte uviesť odkaz aj na Rámcový dohovor OSN proti zmene klímy z r. 1992, ktorý predstavuje začiatok úsilia medzinárodného spoločenstva v boji proti klimatickým zmenám (oznámenie MZV SR č. 548/2006 Z. z.); 2. zároveň navrhujeme na vhodnom mieste v texte spomenúť a uviesť odkazy aj ďalšie súvisiace multilaterálne medzinárodné zmluvy záväzné pre SR, najmä Viedenský dohovor na ochranu ozónovej vrstvy z r. 1985 a Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovou vrstvu z r. 1987, do ktorých SR sukcedovala s účinnosťou od 1. januára 1993 (oznámenie MZV SR č. 53/1994 Z. z.). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) k návrhu nariadenia, ods. 15 v spojení s Článkom 3 bod 3: Navrhujeme v nariadení definovať nevyhnutnosť vytvorenia rovnakých podmienok pre domácich výrobcov a importérov v súvislosti s nákladmi na ochranu klímy stanovenými EU, vytvorením takých mechanizmov, ktoré by zabezpečili konkurencieschopnosť ohrozených odvetví v EU a vyrovnali podmienky na jednotnom trhu EÚ. Odôvodnenie: "Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), v bode 15 hovorí „Členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia by pri vykonávaní relevantných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme napĺňania zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu mali zohľadňovať prínos, ktorý transformácia na klimatickú neutralitu bude mať pre blaho občanov, prosperitu spoločnosti a konkurencieschopnosť hospodárstva...“. Zároveň, v Článku 3 bode 3 uvádza „3. Pri stanovení trajektórie v súlade s odsekom 1 Komisia musí prihliadať na: a) nákladovú účinnosť a energetickú efektívnosť; b) konkurencieschopnosť hospodárstva Únie; c) najlepšiu dostupnú technológiu;...“ V súvislosti s vyššie uvedeným, v návrhu nariadenia absentuje samotný spôsob zabezpečenia konkurencieschopnosti hospodárstva Únie a uvedenie prehľadu opatrení, ktoré by zabezpečili ochranu výrobcov v EÚ. Postupných prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo, vznikajú výrobcom v EÚ dodatočné náklady, ktorými výrobcovia z tretích krajín predávajúci na trhu v EÚ zaťažení nie sú, čím je ohrozená konkurencieschopnosť a existencia výrobcov EU. Bez zavedenia opatrení, ktoré by vyrovnávali podmienky na európskom trhu pri importoch výrobcov z tretích krajín, je ohrozená existencia viacerých strategických odvetví v EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) V bode IV. „Vplyvy na vybrané oblasti“ v časti „Vplyvy na rozpočet verejnej správy“ navrhujeme poslednú vetu nahradiť týmto textom: „Ministerstvo životného prostredia SR bude v súvislosti s implementáciou tohto nariadenia presadzovať prijatie takých politík a opatrení na európskej a národnej úrovni, ktoré nebudú zakladať zvýšené vplyvy na rozpočet verejnej správy. Prípadné negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.“. Uvedenú zmenu navrhujeme z dôvodu, že predkladateľ v bode IV. „Vplyvy na vybrané oblasti“ označil negatívne, rozpočtovo zabezpečené vplyvy návrhu nariadenia na rozpočet verejnej správy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K bodu 14 predbežného stanoviska – zásadná pripomienka Ústupovú pozíciu v znení: “Alternatívou k riadnemu legislatívnemu postupu je náhrada delegovaných aktov za vykonávacie akty. Prijímanie dodatočných opatrení prostredníctvom vykonávacích aktov umožní ČŠ priamu angažovanosť na tvorbe ich obsahu, a to prostredníctvom predkladania dôležitých zmien, navrhovaním posledných úprav a predovšetkým vplývaním na rozhodovací proces hlasovaním. Vykonávacie akty zabezpečia záujem a zapájanie ČŠ, čím sa zaistí kvalitnejšia úroveň dialógu o spoločnom prijímaní legislatívy.“ navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Podporujeme stanovisko Slovenskej republiky, ktorá zásadné nesúhlasí s delegovanou právomocou Komisie, ktorá je uvedená v článkoch 9 a 3 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky klimatický predpis), nakoľko otázka stanovenia európskej trajektórie na dosiahnutie klimatickej neutrality je pre delegovanú právomoc príliš dôležitá s ďalekosiahlymi následkami. Systém delegovaných aktov sa v zmysle ZFEU štandardne využíva na dopĺňanie menej podstatných, resp. vedľajších ustanovení, máme teda za to, že aplikácia týchto legislatívnych nástrojov na zmenu politík s tak významným vplyvom na všetky oblasti života od energetiky cez priemysel, pôdohospodárstvo, dopravu, budovy atď. je neprijateľná a príliš direktívna. Dané tvrdenie potvrdzuje aj právny servis Európskeho parlamentu, ktorý v tejto veci vo svojom stanovisku zo dňa 31. 3. 2020 vyslovil záver, že daný návrh je v tejto súvislosti v rozpore s článkom 290 ZFEU nakoľko delegovanie legislatívnych právomocí sa nesmie dotknúť podstatných elementov legislatívneho aktu, ktoré sú vyhradené pre zákonodarcov EÚ a teda nesmú byť delegované. Podporujeme preto názor Slovenskej republiky a trváme na tom, aby určenie trajektórie dosiahnutia zámeru klimatickej neutrality sa vykonávalo prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Zároveň však dôrazne nesúhlasíme aby predbežné stanovisko obsahovalo navrhovanú ústupovú pozíciu, v ktorej sa navrhuje ako alternatíva k riadnemu legislatívnemu postupu nahradenie delegovaných aktov vykonávacími aktmi. Pre oba prípady platí, že pred prijatím vykonávacieho alebo delegovaného aktu je Komisia povinná konzultovať ten ktorý akt s výborom alebo so skupinou expertov, ktorých členmi sú zástupcovia členských štátov. Avšak, na rozdiel od delegovaných aktov, v prípade vykonávacích aktov absentuje možnosť Európskeho parlamentu a Rady vzniesť voči takémuto aktu námietky, ktoré by mali reálny dosah na neprijatie aktu. Jedná sa teda ešte o slabšiu pozíciu ako v prípade delegovaných aktov. Preto je dôležité, aby Slovenská republika zaujala jednotné stanovisko bez ústupovej pozície, ktorá predbežné stanovisko oslabuje. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) K bodu 14 predbežného stanoviska – zásadná pripomienka V prvom odseku navrhujeme znenie vety: “Doteraz bolo rozhodovanie o týchto cieľoch výsadou Európskej rady, a teda podmienené jednomyseľnosťou. Členské štáty teraz ešte naposledy budú môcť schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti už bude tento cieľ v zásade určený len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“ nahradiť nasledovným znením: „Podľa dnes platnej legislatívy platí, že rozhodovanie o týchto cieľoch je výsadou Európskej rady, a teda je podmienené jednomyseľnosťou. Podľa navrhovanej právnej úpravy by teraz členské štáty mali naposledy schváliť cieľ pre rok 2030, v budúcnosti by už však tento cieľ mal byť v zásade určovaný len cez delegované akty, a teda len s obmedzenou možnosťou pre členské štáty tento cieľ nejakým spôsobom upraviť.“. Odôvodnenie: Predmetné znenie vety je potrebné upraviť tak, aby korešpondovalo aktuálne platnému právnemu stavu, a teda formuláciu danej vety zmeniť na podmieňovací spôsob, nakoľko sa jedná len o návrh predmetného nariadenia, ktoré zatiaľ nie je v platnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail