LPEU/2020/582 COM(2020)593 Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
NBS (Národná banka Slovenska) K obalu materiálu: Navrhujeme doplniť do obsahu materiálu doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie (v súlade so stanoviskom Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR pre posudzovanie vybraných vplyvov). K riadnemu predbežnému stanovisku: V bode 8 navrhujeme opraviť nesprávne uvedený deň nadobudnutia účinnosti predmetného nariadenia. Odôvodnenie: Podľa navrhovaného znenia čl. 126 ods. 1 nariadenie nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. K návrhu nariadenia (ďalej len „MiCA“): 1. Navrhujeme dopracovať právnu úpravu aj pre decentralizované poskytovanie služieb kryptoaktív a zároveň objasniť vzťah MiCA a tzv. decentralizovaných financií (ďalej len „DeFI“). Odôvodnenie: Decentralizácia je kľúčovým aspektom využívania technológie distribuovanej databázy transakcií - DLT. Decentralizácia však na trhu s kryptoaktívami nekončí len pri DLT, ale je využívaná aj vo vzťahu k poskytovaniu služieb kryptoaktív pomocou smart kontraktov, vďaka čomu vznikol celý významný sektor DeFI, ktorý výrazne narástol najmä v roku 2020. Decentralizovaní poskytovatelia služieb kryptoaktív nie sú právnym subjektom a spravidla ich neriadia konkrétne osoby, ale priamo užívatelia. Takýmto spôsobom sú emitované nové kryptoaktíva, prevádzkované obchodné platformy pre kryptoaktíva, či poskytované úvery v kryptoaktívach. MiCA túto oblasť nijakým spôsobom neupravuje, a preto nie jasné či by tieto činnosti mali byť podľa MiCA zakázané alebo len neregulované. Rovnako nie je jasné, ako by mali v budúcnosti príslušné orgány dohľadu vymáhať povinnosti vyplývajúce z MiCA voči takýmto decentralizovaným subjektom. DeFI je oblasť, na ktorú nie je možné jednoducho aplikovať koncepty doteraz využívané v rámci regulácie finančného trhu. Napriek tomu je potrebné, aby sa vyjasnil vzťah MiCA a DeFI. Bez doriešenia tejto otázky nie je možné tvrdiť, že navrhovaná regulácia je odolná voči budúcim zmenám. 2. Navrhujeme právne regulovať aj poskytovanie úverov v kryptoaktívach s cieľom prevencie a eliminácie tzv. tieňového bankovníctva (shadow banking). Odôvodnenie: Jednou z rozšírených služieb kryptoaktív je poskytovanie úverov v kryptoaktívach. Podľa MiCA však táto služba má zrejme ostať neregulovaná, keďže nie je uvedená medzi službami kryptoaktív. Do budúcna môže objem úverov poskytnutých v kryptoaktívach výrazne narásť, a to najmä vo vzťahu k stablecoinom (tokeny kryté aktívami, tokeny elektronických peňazí, ostatné stablecoiny). Poskytovať úvery v stablecoinoch môžu aj subjekty, ktoré nie sú emitentom stablecoinov, a pokiaľ by neposkytovali iné regulované služby kryptoaktív, tak by zostali neregulované a nedohliadané, čo umožní vytvoriť podmienky pre vznik tzv. tieňového bankovníctva (shadow banking). 3. Navrhujeme definovať a objasniť vzťah MiCA k právu cenných papierov najmä z dôvodu absencie harmonizácie tohto odvetvia finančného práva v rámci členských štátov EÚ. Odôvodnenie: Podľa navrhovanej zmeny čl. 4 ods. 1 bod 15 MiFID sa za finančné nástroje budú považovať aj tie nástroje, ktoré sú uvedené v Prílohe 1, oddiel C, vrátane tých nástrojov, ktoré boli vydané pomocou DLT. Na tieto kryptoaktíva sa bude vzťahovať už existujúca regulácia finančných nástrojov. Na zvyšné kryptoaktíva sa bude vzťahovať MiCA. Posúdenie, či dané kryptoaktívum bude spadať do právneho režimu MiFID alebo do právneho režimu MiCA bude preto mať zásadný dopad. Jedným z najdôležitejších finančných nástrojov sú prevoditeľné cenné papiere. Problémom však je, že právna úprava cenných papierov nie je v rámci členských štátov EÚ harmonizovaná. Rovnaké kryptoaktívum tak môže v jednom členskom štáte EÚ byť považované za cenný papier a zaradené do právneho režimu MiFID a v inom členskom štáte EÚ nebude považované za cenný papier, a preto bude zaradené do právneho režimu MiCA. Tieto otázky budú veľmi relevantné najmä vo vzťahu k tzv. hybridným tokenom, ktoré kombinujú vlastnosti cenných papierov, ako aj úžitkových tokenov. Pokiaľ nedôjde k zosúladeniu prístupu k týmto tokenom na úrovni EÚ, budú mať emitenti hybridných tokenov motiváciu preferovať tie jurisdikcie, v rámci ktorých nebude daný hybridný token považovaný za cenný papier, vďaka čomu bude spadať do režimu MiCA. Následne bude môcť takýto emitent svoj hybridný token ponúkať vo všetkých členských štátoch EÚ, a to bez ohľadu na to, že v týchto členských štátoch EÚ by daný hybridný token bol považovaný za cenný papier. Rozdielny prístup k cenným papierom v jednotlivých členských štátoch EÚ preto vytvára priestor pre regulatórnu arbitráž. 4. Navrhujeme zosúladiť niektoré ustanovenia MiCA a smernice AML. Odôvodnenie: Na základe MiCA vzniknú nové dohliadané subjekty, a to poskytovatelia služieb kryptoaktív. Časť týchto novodohliadaných subjektov však nebude patriť medzi povinné osoby podľa súčasného slovenského AML zákona a zrejme ani na základe pripravovanej smernice AML VI, pokiaľ by tá vychádzala iba z odporúčaní FATF. Rozsah poskytovateľa služieb kryptoaktív podľa návrhu MiCA je totiž širší, ako rozsah poskytovateľa virtuálnych aktív podľa odporúčaní FATF. Pokiaľ nedôjde k zosúladeniu režimu MiCA a smernice AML, tak orgány dohľadu budú povinné vykonávať dohľad aj nad takými poskytovateľmi služieb kryptoaktív, ktorí nebudú povinnými osobami podľa AML predpisov. Keďže pri kryptoaktívach je vzhľadom na ich pseudonymitu zvýšené riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti (tzv. prania špinavých peňazí - AML), je potrebné, aby sa na všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí budú dohliadanými subjektmi, vzťahovala právna úprava týkajúca sa boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. V opačnom prípade hrozí, že orgán dohľadu nebude mať možnosť dostatočne kontrolovať, či v rámci nim dohliadaných subjektov nedochádza k legalizácii príjmov z trestnej činnosti. 5. Navrhujeme spresniť právnu definíciu kryptoaktív, ktorú považujeme za vágnu. Odôvodnenie: Podľa čl. 3 ods. 1 bodu 2 nariadenia: „kryptoaktívum“ je digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práv, ktoré možno prenášať a elektronicky uchovávať s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie;“ Táto definícia je právne vágna, preto by bolo vhodné ju bližšie špecifikovať (napr. treba vyjasniť, čo je považované za „podobnú technológiu“). Rovnako by bolo vhodné zosúladiť pojem „kryptoaktívum“ s pojmom „virtuálne aktívum“, ktorý používajú FATF odporúčania a ktoré zrejme preberie aj pripravovaná legislatíva SR v oblasti AML. 6. Navrhujeme prepracovať z právneho hľadiska poskytovanie služieb kryptoaktív bankami a obchodníkmi s cennými papiermi. Odôvodnenie: Banky a obchodníci s cennými papiermi budú môcť na základe MiCA poskytovať služby kryptoaktív. Bolo by preto vhodné prepojiť MiCA so sektorovými právnymi aktmi EÚ (napr. CRD ), a doriešiť aj prípadne prudenciálne aspekty vykonávania týchto služieb zo strany bánk a obchodníkov s cennými papiermi. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Všeobecne: 1. Návrh nariadenia predstavuje ambiciózny prístup Európskej únie k doposiaľ neregulovanej, resp. minimálne regulovanej oblasti vnútorného trhu. Vo všeobecnosti snahu o túto reguláciu, jej dôvody i ciele vnímame pozitívne. Primárne ide o úpravu v oblasti vnútorného trhu, ktorá zohľadňuje aj prvky boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, čo považujeme za dôležitú súčasť zvoleného prístupu. Súčasne považujeme za vhodné v rámci predbežného stanoviska zohľadniť aj niektoré otázky, ktoré predkladaný materiál necháva otvorené a ktoré bude potrebné ďalej analyzovať, najmä: a) reálna schopnosť (právna i technická) blokovania využívania kryptoaktív, ktoré nebudú spĺňať podmienky upravené v návrhu nariadenia, príslušnými orgánmi, b) vzťah regulácie a rozvoja nových technológií, súvis s konkurencieschopnosťou, c) obmedzenie pôsobenia fyzických osôb v rámci niektorých činností, d) vplyv kryptoaktív existujúcich mimo Európskej únie, ktoré nebudú spĺňať podmienky nariadenia, avšak ktoré môžu využívať aj obyvatelia Európskej únie, e) riziká navrhovanej regulácie vo vzťahu k prehĺbeniu využívania anonymizačných služieb a algoritmov a tým aj k zabezpečovaniu elektronických dôkazov o transakciách (je možné očakávať, že organizované skupiny, či páchatelia trestných činov, budú rozvíjať kryptoaktíva nepodliehajúce systému navrhnutému v rámci nariadenia). 2. V rámci ďalších rokovaní bude potrebné zabezpečiť zrozumiteľnosť jeho obsahu. Návrh v slovenskom jazyku je pomerne ťažko zrozumiteľný, terminológia často nevhodná (napríklad pojem „biely papier“). V tejto súvislosti súhlasíme s formulovanými výhradami predkladateľa k definovaniu „kryptoaktív“, ako aj s nevyhnutnosťou zohľadniť už existujúce právne nástroje (návrh predbežného stanoviska už odkazuje na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ, navrhujeme doplniť aj Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV – hoci právny základ tejto smernice je najmä článok 83 odsek 1 Zmluvy, je potrebné zohľadniť aj právne vzťahy upravené v tejto smernici). 3. Nad rámec zhodnotenia predkladateľa vyjadreného v predbežnom stanovisku navrhujeme, aby boli zohľadnené a podrobnejšie preskúmané mechanizmy spolupráce príslušných orgánov, získavanie údajov o dátovej a telekomunikačnej prevádzke, či možnosti odmietnutia poskytnutia informácií (zrejme by bolo vhodnejšie hovoriť o dôkazoch) orgánom činným v trestnom konaní (napríklad články 83, 105, 116), keďže tieto skutočnosti môžu mať priamy vplyv na vyšetrovanie trestných činov v členských štátoch EÚ. Ďalšie pripomienky k uvedenému materiálu v tomto štádiu neuplatňujeme, avšak považujeme za vhodné, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bola informovaná o priebehu rokovaní. V otázkach, ktoré môžu mať dopady na trestné konanie a zabezpečovanie dôkazov (vnútroštátne aj cezhranične) by bolo vhodné realizovať konzultácie. Hoci právny základ navrhovaného nariadenia je v časti týkajúcej sa vnútorného trhu, možno predpokladať prieniky aj do trestnoprávnej oblasti. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vlastný materiál K bodu 12. Analýza jednotlivých ustanovení predkladaného návrhu, časť Hlava II navrhujeme vetu „Návrh nariadenia vyžaduje, aby emitenti kryptoaktív založili právnickú osobu, ktorá nemusí mať sídlo v EÚ“ preformulovať napríklad nasledovne: „Návrh nariadenia nepovoľuje emitentom takýchto kryptoaktív v Únii takéto kryptoaktíva verejne ponúkať alebo žiadať o ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, pokiaľ nie sú právnickými osobami, pričom požiadavky na miesto sídla sa v tomto prípade nekladú.“ Odôvodnenie: V článku 4 návrhu nariadenia sa nestanovuje povinnosť emitentov kryptoaktív založiť právnickú osobu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vlastný materiál K bodu 12. Analýza jednotlivých ustanovení predkladaného návrhu, časť Hlava IX navrhujeme z textu „transpozície doplňujúcich smerníc a nadobudnutia platnosti návrhu nariadenia,“ „správu o uplatňovaní návrhu nariadenia“ a „po dátume nadobudnutia účinnosti návrhu nariadenia“ vypustiť slovo „návrhu“. Zároveň v časti III. Vplyvy na vybrané oblasti navrhujeme v tomto zmysle preformulovať text „návrh nariadenia ako taký nebude mať vplyvy,“ „príslušným orgánom na účely návrhu nariadenia“ a „nebude mať návrh nariadenia žiadne dopady“. Odôvodnenie: Predmetom uvedeného textu nie je návrh nariadenia, ale nariadenie samotné. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vlastný materiál K bodu 12. Analýza jednotlivých ustanovení predkladaného návrhu, časť Hlava VII navrhujeme výraz „Európska banková autorita“ nahradiť výrazom „Európsky orgán pre bankovníctvo“. Odôvodnenie: Zosúladenie s oficiálnym názvom agentúry EÚ. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vlastný materiál K bodu 8. Navrhovaný dátum implementácie navrhujeme text „dňom nasledujúcim“ nahradiť textom „dvadsiatym dňom“. Odôvodnenie: Zosúladenie s článkom 126 ods. 1 návrhu nariadenia. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail