LP/2022/229 Druhá správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov Odporúčame predkladateľovi doplnenie bodu „8. Preskúmanie účelnosti“ a bodu „12. Zdroje“ v zmysle platnej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (uznesenie vlády SR č. 24 zo 14. januára 2015 v znení uznesenia vlády SR č. 513 zo 16. septembra 2015 a uznesenia vlády SR č. 76 z 24. februára 2016). Odôvodnenie: V zmysle platnej Jednotnej metodiky patria body 8. a 12. medzi povinné údaje. Predkladateľ v rámci bodu 8. by mal doplniť časový rámec kedy dôjde k preskúmaniu, ako aj kritériá na základe ktorých sa prieskum zrealizuje. Kritériom môžu byť pravidelné monitorovania pokroku v implementácií národných priorít Agendy 2030, termín môže byť stanovený v súlade s ďalšou monitorovacou správou. V bode 12. je potrebné uviesť zdroje odkiaľ boli získané podklady k odpočtu priorít. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu: v Zozname skratiek na s. 282 pri skratke WHO je potrebné slová „World Hospital Organisation“ nahradiť slovami „World Health Organization“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu: v Zozname skratiek na s. 282 pri skratke UNHCR je potrebné slová „Medzinárodný detský fond OSN pre pomoc v núdzi“ nahradiť slovami „Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu: v Zozname skratiek na s. 282 pri skratke UNICEF je potrebné slová „Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov“ nahradiť slovami „Medzinárodný detský fond OSN pre pomoc v núdzi“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) K návrhu uznesenia vlády SR (bod B.1.): Navrhujeme zmenu termínu splnenia úlohy vyplývajúcej z bodu B.1., a to z navrhovaného „30. júna 2027“ na „30. jún 2025“. Odôvodnenie: V záujme zachovania relevantnosti vyhodnocovaných údajov navrhujeme skrátiť termín na predloženie 3. monitorovacej správy na 3 roky, z predpokladaných 5 rokov. Pôvodne schválená 2-ročná periodicita (v zmysle uznesenia vlády SR č. 350 z 24. júla 2017) bude predĺžená o 1 rok, čím sa zásadne neporuší zmysel hodnotenia stavu implementácie cieľov a ukazovateľov udržateľného rozvoja Agendy 2030. Vyhodnocovanie v horizonte 5 rokov by viedlo k akumulovaniu veľkého rozsahu informácií so značným časovým omeškaním a so zníženou perspektívou využiteľnosti – na národnej úrovni, ale aj v rámci pôsobenia SR na pôde EÚ. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Metodika monitorovania - Pripomienka: V prípade indikátorov, ktoré nemajú explicitný cieľ sa javí ako vhodnejšie merať pokrok relatívne k vývoju priemeru krajín EÚ, resp. OECD a nie na základe arbitrárne stanovených hodnôt rastu. Odôvodnenie: Zvolená metodika môže viesť k tomu, že na základe miery rastu indikátora bude deklarovaný značný pokrok, ale v skutočnosti pri ešte vyššom raste v sledovaných krajinách sa v skutočnosti bude relatívna pozícia SR zhoršovať. Národný program reforiem SR 2022 v tomto prípade používa vhodnejšiu metodiku. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) K celému dokumentu - Pripomienka: NBS navrhuje analytickejšie vyhodnotenie užšieho výberu kľúčových indikátoroch napríklad formou medzinárodného porovnanie a identifikácie najproblematickejších oblastí. Odôvodnenie: Medzinárodné porovnanie voči krajinám EÚ, resp. OECD umožní lepšie identifikovať najproblematickejšie oblasti a priority pre vládnu politiku. Zároveň pre túto analýzu môžu byť relevantnejšie aj iné databázy než OSN. Napríklad podiel obyvateľstva pod medzinárodnou hranicou chudoby alebo pod národnou hranicou chudoby nie sú vhodné ukazovatele pre medzinárodné porovnanie. Miera rizika chudoby, resp. miera materiálnej deprivácie z Eurostatu by boli objektívnejšie ukazovatele na takéto porovnanie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) K celému dokumentu - Pripomienka: NBS navrhuje zúžiť počet sledovaných indikátorov. Odôvodnenie: Jednotlivé ukazovatele sú často málo relevantné pre krajinu na našom stupni rozvoja alebo majú malú výpovednú hodnotu. Napríklad sledovanie podielu matiek s novorodencami poberajúcimi peňažné dávky v materstve, ktorý dosahoval 100 % v rokoch 2016 a 2020 má veľmi obmedzenú informačnú hodnotu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 235 doplniť text Zavedenie štandardov IUCN pre hodnotenie a kategorizáciu chránených území na Slovensku bolo zapracované aj do Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030. Odskúšaná v praxi bola aj metodika vypracovávania obnovných plánov a postupov v mokradiach (vydaná v máji 2016). Novelou zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, účinnou od januára 2020, bola v súlade s medzinárodnými štandardmi upravená definícia národných parkov a ich zonácie a zavedené „územia medzinárodného významu“. Podľa nových pravidiel začala zonácia národných parkov Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 281-282 pripomienka Odporúčame a skontrolovať zoznam skratiek podľa textu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 227 upraviť grafy Podiel jednotlivých sektorov na emisiách skleníkových plynov Agregované emisie skleníkových plynov bez LULUCF a nepriamych emisií; emisie k 15. 04. 2022 Zdroj: SHMÚ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 133 vypustiť text Mokrade sú vo všeobecnosti územia, ktoré sú nasiaknuté alebo zaplavované vodou, či už trvalo alebo sezónne. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 245 pripomienka Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019) Ciele bude potrebné aktualizovať, aby boli v súlade so Stratégiou EÚ v oblasti ochrany biodiverzity, pripravovaným legislatívnym návrhom EÚ týkajúceho sa degradovaných ekosystémov a aj s pripravovaným globálnym rámcom pre ochranu biodiverzity po roku 2020. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál Str. 128 upraviť text na: Vytváraniu podmienok pre predchádzanie nedostatku vody a jej racionálne využívanie je predmetom viacerých koncepčných a strategických dokumentov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 203 žiadame upraviť text na: Indikátor zahŕňa vzniknutý nebezpečný odpad, vzniknutý nebezpečný odpad podľa druhu (vrátane elektroodpadu ako čiastkového indikátora) a podiel spracovaného nebezpečného odpadu. V prípade podkategórie elektroodpadu je gestorom Univerzita Spojených národov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 213 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] Najväčší podiel medzi vytriedenými zložkami komunálnych odpadov majú kovy (otázna je relevancia týchto údajov, najmä vzhľadom na enormný nárast zaznamenaný od roku 2015, [jeho hlavným dôvodom je zásadná zmena výkazníctva vo vzťahu k zberniam a výkupniam komunálneho odpadu od roku 2016)“.] Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 234-235 upraviť text na: Povinnosť vyhlásiť ÚEV v národnej kategórii chráneného územia sa vzťahuje na 473 (z celkového počtu 642 ÚEV), pre ktoré uplynula 6 ročná lehota a EK vedie voči SR konanie k porušeniu č. 2019/2141. V roku 2020 vstúpila do platnosti novela zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, podľa ktorej budú všetky ÚEV vyhlásené jedným nariadením vlády SR. Jednotlivými nariadeniami vlády bola požiadaviek EK vyhlásená len časť lokalít. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 151 Záväzok, že mladí ľudia dostanú kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončenia formálneho vzdelávania, zostal zachovaný. Pripomienka: V zahraničí je bežnou praxou zapojenie mladých do dobrovoľníckej činnosti, ktorá pomáha získať pracovné návyky a rovnako takúto prax v zásade akceptuje aj zamestnávateľ. Toto absolútne v podmienkach SR absentuje a ani s ňou nepočíta väčšina strategických dokumentov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 224 žiadame doplniť a upraviť text na Emisná inventúra skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O a F-plynov) pod Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy (UNFCCC) je ročnou bilanciou množstva emisií skleníkových plynov vyprodukovaných na území SR. Inventúra sa pripravuje každoročne k termínu 15. apríl, za dva roky spätne od roku 1990 (základný rok pre SR). Emisie sa vypočítavajú podľa sektorov – energetika vrátane dopravy, priemyselné procesy a používanie produktov, poľnohospodárstvo, LULUCF (využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo) a odpady. Inventúry emisií skleníkových plynov sú zverejňované a je možné ich nájsť na stránke UNFCCC https://unfccc.int/ghg-inventories-annex-i-parties/2022 Dňa 15. marca 2022 Slovenská republika predložila Európskej komisii Národnú inventarizačnú správu o emisiách 2022 . Podľa podanej inventúry emisií skleníkových plynov celkové antropogénne emisie skleníkových plynov Slovenskej republiky za rok 2020 predstavovali 37 002,71 Gg ekvivalentu CO2 (bez LULUCF (záchytov) a bez nepriamych emisií). V percentuálnom vyjadrení dosiahnuté emisie v roku 2020 (37 002,71Gg ekvivalentu CO2 bez LULUCF a bez nepriamych emisií) predstavujú pokles o 7 % v porovnaní s rokom 2019 a o 49.57% v porovnaní so základným rokom 1990. Pokles celkových emisií v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 bol spôsobený poklesom emisií v sektoroch energetiky a priemyslu. Tento trend bol na druhej strane sprevádzaný aj medziročným nárastom záchytov v sektore LULUCF o takmer 2 Mt. Tieto údaje budú reportované k 15. aprílu 2022 aj do UNFCCC. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 226-227 upraviť a doplniť text na: Súhrnné informácie k emisiám skleníkových plynov Sektor energetiky (vrátane dopravy) s podielom 66,5 % bol v roku 2020 hlavným prispievateľom k celkovým emisiám skleníkových plynov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom emisie v doprave klesli o vyše 3,5 % a ich podiel na celkových emisiách bol 19,1 %. Najväčším zdrojom emisii v tomto sektore je cestná doprava (96.38%), ktorá v dôsledku pandémie vykázala výraznejší medziročný pokles prvý krát od začiatku milénia (13.8%). V roku 2020 emisie z cestnej dopravy vzrástli o 46,97% v porovnaní s východiskovým rokom. Okrem spaľovania paliva v stacionárnych zdrojoch znečisťovania aj znečisťovanie z malých zdrojov bytových vykurovacích systémov a prchavé emisie metánu z dopravy, spracovania a distribúcie ropy a zemného plynu významne prispievajú k celkovým emisiám skleníkových plynov. Sektor priemyselné procesy a použitie produktov bol v roku 2020 druhou najvýznamnejšou oblasťou s 22 % podielom na celkových emisiách skleníkových plynov. Najčastejšie rastúce emisie v rámci tohto odvetvia sú emisie niektorých fluórovaných skleníkových plynov (HFC, SF6) v dôsledku priemyselného dopytu po týchto plynoch a použitia v stavebníctve, pri izolácii budov, v elektrotechnickom a automobilovom priemysle. Odvetvie poľnohospodárstva sa vyznačuje vysokými emisiami metánu a oxidu dusného z rastlinnej a živočíšnej výroby. V menšej miere produkuje emisie oxidu uhličitého hlavne z vápnenia pôd. V 2020 bol podiel odvetvia poľnohospodárstvo na celkových emisiách skleníkových plynov necelých 7 % a trend v emisiách zostal relatívne stabilný od roku 2000. Emisie oxidu uhličitého z využívania krajiny sa bilancujú v sektore LULUCF. Sektor odpady prispel k celkovým emisiám skleníkových plynov podielom 4,55 %. Z hľadiska sektoru odpady je najväčším producentov emisií metánu skládkovanie odpadov ako najneekologickejšie „zhodnocovanie“ odpadov. Produkcia komunálnych odpadov na Slovensku sa v posledných dvoch rokoch medziročne spomalila, zrejme aj z dôvodu COVID-19 pandémie. Prudký medziročný rast o 8 až 9 percent, ktorý bol pozorovaný medzi rokmi 2019 a 2019, sa spomalil na bežný rast okolo 2 až 3 percent. V roku 2020 po prvýkrát kleslo množstvo skládkovaného komunálneho odpadu pod 50 percent. Podiely jednotlivých sektorov na celkových skleníkových plynoch emisie sa v porovnaní so základným rokom 1990 významne nezmenili. Podiely jednotlivých sektorov na celkových emisiách skleníkových plynov sa v porovnaní s východiskovým (základným) rokom 1990 výrazne nezmenili. Napriek tomu je badateľný nárast emisií z dopravy v trende od roku 1990 a pokles podielu stacionárnych zdrojov znečistenia v sektore energetiky. Spaľovanie fosílnych palív, ktoré predstavujú približne 76% celkových emisií CO2 v Slovenskej republike (bez LULUCF), predstavuje najdôležitejší antropogénny zdroj emisií CO2 Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 114 upraviť text na: Podľa plánu sa priority výstavby verejných vodovodov sústreďujú na ich realizáciu súbežne so stavbou verejnej kanalizácie a na zvyšovanie podielu obyvateľov zásobovaných bezpečnou pitnou vodou... Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 122 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] V prípade, ak komunálne odpadové vody nie sú odvádzané verejnou kanalizáciou, ale sú akumulované vo vodotesných žumpách, aj tieto vody musia byť [odvážané a] zneškodňované v čistiarni odpadových vôd. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 113 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] Vývoj v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou prostredníctvom verejných vodovodov má v SR stúpajúcu tendenciu. Od roku 2005 sa podiel zásobovaných obyvateľov zvýšil z 85,4 % na 89,81 % [(k 31.12.2018).] Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str, 119 pripomienka Touto podporou sa umožní cieľovej skupine alebo obci nadobudnúť k pozemkom pod obydliami právny titul a následne bude možné zrealizovať opatrenia smerujúce k zlepšeniu štandardov hygieny bývania miestnych obyvateľov. Pripomienka: text nehovorí o prístupe k vode ale o prístupe k primeranému bývaniu. Pokiaľ autor nextu nespojí problematiku bývania s prístupom k vode, tak text navrhujeme odstrániť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 114 Kvalita pitnej vody dodávanej do verených vodovodných sietí dosahuje v SR vysokú úroveň. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2020 hodnotu 99,72 %. Nepriaznivejšia situácia sa týka kvality vody v domových studniach. Podľa dostupných údajov približne jedna tretina vlastných studní nevyhovuje požiadavkám na pitnú vodu pre nadlimitný obsah dusičnanov Pripomienka: Chýba väzba na dokumenty, ktoré riešia znižovanie používania priemyselných hnojív alebo pesticídov (napr. Stratégia EÚ pre ochranu biodiverzity alebo stratégia EÚ z farmy na stôl – napr. zvyšovanie podielu ekologického poľnohospodárstva). Do výpočtu strategických dokumentov nižšie sa však nehodia, nakoľko určite neriešia svojim obsahom vodovody. Z hľadiska kvality vody chýba aj prepojenie na strategické dokumenty, ktoré riešia ochranu lesov alebo mokradí. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 70 pripomienka: Podporou výskumu tejto oblasti je aj implementácia Nagojského protokolu k Dohovoru o biologickej diverzite a s ním súvisiaceho nariadenia EÚ č. 511/2014. Podpora výskumu však nie je v indikátoroch nijak reflektovaná! Indikátory bohužiaľ nijak nesúvisia s cieľom 3b! Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.10 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] SR dlhodobo spolupracuje s Centrom svetového dedičstva UNESCO a pravidelne poskytuje dobrovoľné finančné príspevky do špecializovaných fondov na záchranu kultúrneho [a prírodného] dedičstva vo svete. Pripomienka: Tému integrácie ochrany biodiverzity vo vzťahu k ubránenému prostrediu na globálnej úrovni rieši aj Dohovor o biologickej diverzite (CBD), do ktorého rokovaní sa SR aktívne zapája. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.47 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] Podiel vládnych výdavkov za pôdohospodárstvo na celkových výdavkoch vlády sa dlhodobo znižuje stabilizáciou trendu za posledné roky. Samotná výška výdavkov zostáva stabilná. Zníženie podielu je spôsobené najmä zvýšením výdavkov na ostatné politiky štátu. . [V tejto oblasti značne pomáha aj naše členstvo v EÚ a finančné príspevky na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).] Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 13 pripomienka Napĺňanie cieľa 17. Mobilizácia zdrojov, budovanie kapacít aj transfer technológií sú kľúčovými nástrojmi na dosahovanie biodiverzitných cieľov vo svete a tvoria zásadnú časť rokovaní na úrovni dohovoru o biologickej diverzite Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.10 SR sa v rámci FAO odborne podieľa na príprave globálnych Dobrovoľných smerníc pre potravinové systémy a výživu a Dobrovoľného kódexu pre redukciu potravinových strát a odpadu. Pripomienka: Tému ochrany biodiverzity vo vzťahu k udržateľnému využívaniu zdrojov alebo k spotrebe pesticídov na globálnej úrovni rieši aj Dohovor o biologickej diverzite (CBD), do ktorého rokovaní sa SR aktívne zapája. Rovnako je téma spotreby pesticídov premietnutá aj do aktuálnych strategických dokumentov EÚ (napr. v oblasti biodiverzity a poľnohospodárstva). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.11 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] Napĺňanie cieľa 14 (Život vo vode) [Prínos SR k implementácii uvedeného cieľa spočíva v aktívnej účasti na rokovaniach o Dohovore OSN o morskom práve (United Nations Convention on the Law of the Sea/UNCLOS), zameranom na ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity za hranicou národnej jurisdikcie a rovnako aj Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), ktorý rieši aj ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity v rámci národnej jurisdikcie alebo Medzinárodného dohovoru o regulácii lovu veľrýb. Globálnym nástrojom na napĺňanie tohto cieľa je aj Protokol o ochrane životného prostredia k Zmluve o Antarktíde.] Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.11 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] Napĺňanie cieľa 15 (Život na súši) [Pri napĺňaní uvedeného cieľa ide predovšetkým o zachovanie, obnovu a udržateľné využívanie pozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a to najmä lesov, mokradí, horských ekosystémov. Slovensko v tejto súvislosti implementuje viacero biodiverzitne orientovaných dohovorov, z ktorých zastrešujúcim je Dohovor o biologickej diverzite (CBD). V súčasnosti prebieha v rámci CBD nastavovanie nového biodiverzitného rámca po roku 2020, ktorého sa Slovensko aktívne zúčastňuje. Z ďalších je možné spomenúť napríklad Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor), Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) alebo UNESCO - Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstvaOchrana biodiverzity zároveň tvorila hlavnú tému aj 75. zasadnutia VZ OSN, kde Slovensko svojim príhovorom zastúpila prezidentka SR Z. Čaputová. SR sa angažuje aj v rámci Fóra OSN o lesoch (UNFF). Význam angažovanosti SR potvrdzuje pôsobenie slovenského zástupcu vo funkcii predsedu Byra UNFF počas predchádzajúceho dvojročného obdobia. Okrem aktívneho pôsobenia v rámci programu UNESCO Človek a biosféra SR prispieva aj k napĺňaniu Medzinárodného geovedného programu UNESCO, zameraného najmä na ekologické využívanie prírodných zdrojov, nakoľko ochrany prírody, biodiverzity, ekosystémov a ich služieb tvorí absolútny základ aj pre napĺňanie viacerých ďalších SDGs cieľov. SR sa významne angažuje v celoeurópskom politickom procese v záujme udržateľného hospodárenia v lesoch – FOREST EUROPE, kde dlhodobo zastáva naša krajina pozíciu politického lídra. Rovnako bola v roku 2021 na Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP26) prijatá Glasgowská deklarácia lídrov o využívaní lesov a pôdy, ktorej cieľom je zastavenie odlesňovania degradácie pôdy do roku 2030, ktorú za Slovensko podpísala prezidentka Čaputová. V roku 2021 boli na úrovni EÚ pripravené 3 strategické dokumenty s významným vplyvom na napĺňanie tohto cieľa: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, Stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030 a Stratégia z farmy na stôl, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody. Súčasne Európska komisia začala s prípravou návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010. Predmetné nariadenie má ambíciu byť nástrojom EÚ na spomalenie/zastavenie odlesňovania vo svete.] Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.2 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] V súlade s dokumentom Slovensko 2030 [a platnými strategickými dokumentmi EÚ] sa národné priority majú premietnuť do plánov a programov podpory nielen vo všetkých relevantných sektoroch štátu, ale aj na úrovni územnej samosprávy, vrátane programov európskych štrukturálnych a investičných fondov. Týmto sa vytvára predpoklad pre vyhodnocovanie dosahovania pokroku vo výzvach národných priorít. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 2 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] Agenda 2030 je bezprecedentného rozsahu a významu. Platí pre všetkých, s ohľadom na rozdielne reálie, kapacity a úrovne rozvoja jednotlivých krajín, pri rešpektovaní národných politík a priorít. Prepojením globálnych cieľov, [cieľov EÚ] a národných priorít je možné identifikovať tie národné ciele, ktoré sa zhodujú alebo sú harmonizované s globálnymi cieľmi Agendy 2030. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.9 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľa 6, ale tiež cieľa 7, týkajúceho sa dosiahnutia vodnej bezpečnosti. [K napĺňaniu tohto cieľa prispieva napríklad aj implementácia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) alebo Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) vo vzťahu k ochrane a obnove ekosystémov súvisiacich s vodou.] Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.8 V konkurencii zvíťazili diela dvoch vedkýň zo Slovenska: Petry Dragonidesovej z Archeologického ústavu SAV s dielom Connection a Marty Novotovej, vedeckej pracovníčky Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV s dielom Virus in us and me in science, ktoré sú potvrdením slovenskej excelentnosti. Pripomienka: Tému rodovej rovnosti rieši aj Dohovor o biologickej diverzite (CBD) a je aj predmetom aktuálnych rokovaní, do ktorých sa SR zapája. V tejto oblasti sa predpokladá aj rozhodnutie na nasledujúcej konferencii jeho zmluvných strán COP 15. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.6 žiadame doplniť text v hranatých zátvorkách [ ] Prostredníctvom bilaterálnych projektov SR podporila rozvoj poľnohospodárstva v Keni, Ugande, Rwande a Južnom Sudáne. Projekty sú prioritne zamerané na udržateľné využívanie prírodných zdrojov a inovatívne pracovné postupy. [K napĺňaniu tohto cieľa prispieva napríklad aj implementácia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) a jeho protokolov. Od roku 2016 je SR Súčasťou koalície na ochranu opeľovačov ako jej zakladajúci člen.] Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.9 SR sa podieľa na realizácii spoločného projektu krajín V4 v Keni, zameranom na rozvoji pobrežných provincií tvorbou pracovných miest prostredníctvom BIO produkcie kešu orechov. Fair Trade garancia minimálnej výkupnej ceny a výstavba spracovateľskej fabriky zabezpečí stabilný príjem pre 16-tisíc farmárov za dopestovanú úrodu. Pripomienka: Tému integrácie ochrany biodiverzity vo vzťahu k využívaniu zdrojov na globálnej úrovni rieši aj Dohovor o biologickej diverzite (CBD), do ktorého rokovaní sa SR aktívne zapája. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.7 V rámci spolupráce s krajinami V4 vyvíja SR aktivity na akcelerovanie informovaných zdravotných politík na základe vedeckých dôkazov. SR sa podieľa na rozvoji európskeho priestoru zdravotných dát. Úspešné sú projekty Covid-19 informačného V4 centra (V4 Information Exchange Centre for COVID-19; monitorovanie odpadových vôd; vzdelávanie ľudských zdrojov; hodnotenie zdravotných technológií; záchranná zdravotná služba a jej cezhraničné aspekty a cezhraničné nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi. Pripomienka: Téma zdravia rezonuje aj na úrovni Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) a je aj predmetom aktuálnych rokovaní, do ktorých sa SR zapája. V tejto oblasti sa predpokladá aj rozhodnutie na nasledujúcej konferencii jeho zmluvných strán COP 15. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 115 upraviť text na: Plnenie cieľa SDG 6.1.1 bolo zabezpečované najmä prostredníctvom Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR – aktualizácia 2015, V roku 2021 bol prijatý nový Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 – 2027.. Detailné informácie sa nachádzajú: https://www.minzp.sk/voda/verejne-vodovody-verejne-kanalizacie/ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál Str. 118 upraviť text na: Operačný program Kvalita životného prostredia na roky 2014 – 2020 (v pôsobnosti MŽP SR), Integrovaný regionálny operačný program 2014 – 2020 (v pôsobnosti MPRV SR), ako aj Operačný program Ľudské zdroje (v pôsobnosti MV SR) sú významné zdroje financovania. Na roky 2021 – 2027 sa pripravuje na schválenie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 116 pripomienka Nie je jasné, odkiaľ pochádza tabuľka a ako bola aplikovaná metodika. Hovorí o odhadovaných údajov, pritom uvádza percento obyvateľov používajúcich sanitačné služby. Ako sa došlo nato, že sa podiel znižuje? Už som na toto upozornila v predchádzajúcom, aby bolo skontrolované (možno na štatistickom úrade alebo či na MZ tento indikátor nejako sledujú) odkiaľ dáta pochádzajú. Navrhujeme graf odstrániť, pretože nasledujú grafy 6.2.1 (na tejto strane) a tabuľka 6.2.1 (na str. 118) Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 121 žiadame vypustiť text v hranatých zátvorkách [ ] a upraviť text na: Znečisťovanie vôd organickým znečistením a živinami a vypúšťanie odpadových vôd s obsahom špecifického znečistenia z potenciálnych významných priemyselných a iných bodových zdrojov znečistenia je na úrovni EÚ regulované najmä smernicou Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd [nasledovnými smernicami: • smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd, • smernica Rady 86/278/EHS o ochrane životného prostredia a zvlášť pôdy pri využívaní kalov v poľnohospodárstve, • smernica Rady 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov • smernica 2010/75/EU o priemyselných emisiách (integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia), • nariadenie EP 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES. Požiadavky uvedených smerníc boli transponované do právneho poriadku SR, menovite do: • zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacích predpisov (ďalej len „zákon č.364/2004 Z. z. o vodách“), • zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“), • zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.] Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str. 75 žiadame doplniť text https://www.minedu.sk/data/att/22182.pdf Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Vlastný materiál str.9 SR sa aktívne zúčastnila na prípravách Summitu OSN o podzemnej vode a pripravuje svoju účasť v rámci 9. Svetového fóra o vode (marec 2022). Pripomienka: – ktoré konkrétne organizácie? Navrhujeme špecifikovať. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, Definícia, strana 67, navrhujeme preformulovať, resp. opraviť nasledujúci text na začiatku vety, aby bolo jasné, či sa jedná o nezabezpečenú vodu alebo nebezpečnú vodu: „Úmrtnosť pripisovaná nezabezpečnej vode, nebezpečným hygienickým zariadeniam a nedodržiavaniu hygieny (vystavenie nebezpečným (WASH) službám v oblasti vody, sanitácie a hygieny pre všetkých), ako je definovaná ako počet úmrtí na nebezpečnú vodu, nebezpečnú sanitáciu a nedodržiavanie hygieny (vystavenie nebezpečné WASH služby) za rok vydelené počtom obyvateľov a vynásobené 100 000.“ Odôvodnenie: precizovanie textu Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, Definícia, strana 60, druhý odsek, prvá veta znie: „Celková spotreba alkoholu na obyvateľa (15 a viac rokov) (APC) je definovaná ako celkové (súčet trojročného priemeru zaznamenaných APC a nezaznamenaných APC upravených o turistickú spotrebu) množstvo čistého alkoholu skonzumovaného na dospelú osobu (15 a viac rokov) v kalendárnom roku, v litroch čistého alkoholu.“ Predmetný text odporúčame upraviť nasledovne: „Celková ročná spotreba čistého alkoholu na obyvateľa (ďalej len „APC“) (15 a viac rokov) je definovaná ako celkové (súčet trojročného priemeru zaznamenaných APC a nezaznamenaných APC upravených o turistickú spotrebu) množstvo čistého alkoholu v litroch skonzumovaného na dospelú osobu (15 a viac rokov) v kalendárnom roku.“ Odôvodnenie: precizovanie textu v súlade s definíciou. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, Analytický vstup, strana 73, posledný odstavec, druhá veta: žiadame nahradiť slovné spojenie „rezidentský program pre lekárov“ slovným spojením „rezidentské štúdium pre zdravotnícke povolania lekár a sestra“. Odôvodnenie: Ide o uvedenie správneho pomenovania rezidentského štúdia a zadefinovanie pre koho je určené. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, Analytický vstup, strana 57, navrhujeme doplniť nasledujúci text: „Pozitívny trend strednej dĺžky života v SR pri narodení trval len do roku 2019, kedy stredná dĺžka života dosiahla maximálnu hodnotu u oboch pohlaví. U mužov mala stredná dĺžka života pri narodení hodnotu 74,3 roka, u žien bola 80,8 roka. V roku 2020 bol v súvislosti s vyššou intenzitou úmrtnosti zaznamenaný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení u oboch pohlaví. U mužov pokles predstavoval 0,8 roka a u žien 0,6 roka. Trendom posledných rokov je približovanie strednej dĺžky života mužov a žien, ich rozdiel pri narodení predstavuje 6,5 – 6,7 roka.“ Zdroj: Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2015-2020 Odôvodnenie: aktualizácia textu Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, Analytický vstup, strana 59, posledné dve vety tretieho odseku znejú: „Sú to napr. Národný projekt s názvom: „Rodinné poradne – poradensko-psychologické služby pre jednotlivcov, páry a rodiny“, Národná linka na podporu duševného zdravia, Novovzniknutá Rada vlády SR pre duševné zdravie, Národný program duševného zdravia, Reforma zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria a detská psychiatria, ktorých koncepcie prinášajú do zdravotnej starostlivosti multidisciplinárny a komunitný prístup. Vznik takto zameraných centier, napr. Psychosociálnych centier, Psychiatrických stacionárov a špecializovaných pracovísk pre ľudí s PAS, ktoré budú financované z Plánu obnovy a odolnosti, so sebou prinesie systémové navýšenie špecializovaných psychologických a psychiatrických ambulancií.“ Predmetný text odporúčame upraviť nasledovne: „Sú to napr. Národný projekt s názvom „Rodinné poradne – poradensko-psychologické služby pre jednotlivcov, páry a rodiny“, Národná linka na podporu duševného zdravia, novovzniknutá Rada vlády SR pre duševné zdravie, Národný program duševného zdravia, Reforma zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria a detská psychiatria, ktorých koncepcie prinášajú zmenu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, multidisciplinárny a komunitný prístup. Vznik Psychosociálnych centier (ďalej len „PSC“), Psychiatrických stacionárov (ďalej len „PS“)a špecializovaných centier pre Poruchy autistického spektra (ďalej len „PAS“), financovaných z Plánu obnovy a odolnosti, systémovo navýšia špecializované psychologické a psychiatrické ambulancie.“ Odôvodnenie: precizovanie textu v súlade s Komponentom 12 Plánu obnovy a odolnosti, Koncepciou zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria a detská psychiatria. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, Analytický vstup, strana 115, navrhujeme vynechať nasledujúci text na konci Analytického vstupu, nakoľko rovnaký text sa v predmetnej časti nachádza aj na predchádzajúcej strane 114: „V roku 2021 bol prijatý nový Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 – 2027. Podľa plánu sa priority výstavby verejných vodovodov sústreďujú na ich realizáciu súbežne so stavbou verejnej kanalizácie a na zvyšovanie podielu obyvateľov zásobovaných nezávadnou a kvalitnou pitnou vodou, najmä v tých okresoch, ktoré v súčasnosti nedosahujú ani celoslovenskú úroveň. Zabezpečenie všeobecného, spravodlivého a udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene pre všetkých a vo všetkých oblastiach, pričom sa podporí integrované riadenie vodných zdrojov a bezpečné používanie odpadových vôd, bolo tiež jednou z priorít Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR V. (NEHAP V).“ Odôvodnenie: precizovanie textu Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, Napĺňanie cieľa 3 (Zdravie a kvalitný život), strana 7: text je primárne orientovaný na rozvojovú a humanitárnu pomoc SR rozvojovým krajinám, čo nepovažujeme za správne pri implementácii Agendy 2030. Žiadame upraviť text časti „Napĺňanie cieľa 3 (Zdravie a kvalitný život)“, v kontexte neskôr uvedeného textu na str. 57, nasledovne: Stredná dĺžka života na Slovensku sa medzi rokmi 2010 a 2019 predĺžila o viac ako dva roky, pričom sa v roku 2020 skrátila takmer o jeden rok v dôsledku úmrtí spôsobených ochorením COVID-19. V porovnaní s priemerom EÚ je stále o štyri roky kratšia. Rozdiely v strednej dĺžke života na základe sociálnoekonomického postavenia sú naďalej jedny z najväčších v EÚ. Slovensko má takisto jednu z najvyšších mier úmrtnosti na rakovinu v EÚ. Hoci sa spotreba tabaku u dospelých v minulom desaťročí vo väčšine krajín znížila, na Slovensku zostala stabilná a v súčasnosti je v porovnaní s priemerom EÚ vyššia. Spotreba alkoholu je porovnateľná s priemerom EÚ. Miery obezity u dospelých a mladistvých sú na vzostupe a sú vyššie v porovnaní s priemerom EÚ, a to sčasti pre nesprávne stravovacie návyky a nízku úroveň fyzickej aktivity. Všetky spomenuté rizikové faktory sú v asociácii s uvedenými neprenosnými ochoreniami. Slovensko má jedny z najvyšších mier úmrtnosti v EÚ z príčin, ktorým sa dalo predísť, a príčin, ktoré sú liečiteľné. Napriek zlepšeniam zostávajú kardiovaskulárne ochorenia najvýznamnejšou príčinou smrti. Stále existuje značný priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o účinné politiky v oblasti verejného zdravia s cieľom znížiť počet predčasných úmrtí. V roku 2018 Slovensko zaviedlo Národný plán boja proti rakovine zameraný na zníženie výskytu onkologických ochorení aj úmrtnosti na ne a na zlepšenie kvality života pacientov, v roku 2021 vláda SR prijala aktualizované Akčné plány Národného onkologického programu. Implementácia národných preventívnych programov je však ohrozená nedostatočným systémovým financovaním. Výdavky na preventívnu starostlivosť sú najnižšie v EÚ a v roku 2019 predstavovali menej ako 1 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 2,9 %. Ak by sa venoval prioritný záujem preventívnej starostlivosti, mohli by nastať výrazné zlepšenia v oblasti zdravia. Slovensko sa ocitlo medzi piatimi krajinami, ktoré dosiahli najhoršie výsledky, pokiaľ ide o ischemickú chorobu srdca, a medzi tromi krajinami, ktoré dosiahli najhoršie výsledky, pokiaľ ide o rakovinu hrubého čreva a konečníka, rakovinu prsníka a pneumóniu. Historicky Slovensko zaostávalo za ostatnými krajinami EÚ v investovaní do podpory zdravia a prevencie chorôb. Napriek prijatiu národného programu podpory zdravia v roku 2014 a jeho aktualizácii v roku 2021 sú konkrétne opatrenia na riešenie rizikových faktorov, ako je spotreba tabaku a alkoholu, a na prevenciu obezity naďalej obmedzené. V roku 2018 vláda otvorila diskusiu o možnosti zavedenia nových daní na sladené nápoje a elektronické cigarety, od čoho sa však v roku 2019 upustilo. Dane na tabakové výrobky sa vo februári 2021 zvýšili, pričom sa očakáva ďalšie zvýšenie v rokoch 2022 a 2023. Miery skríningu rakoviny patria k najnižším v EÚ. Miery skríningu rakoviny prsníka zostali od roku 2006 pomerne stabilné, pričom v dvoch rokoch pred rokom 2019 sa na skríningu rakoviny prsníka zúčastnilo len 31 % žien vo veku 50 – 69 rokov, čo je približne polovica priemeru EÚ. Iba 46 % žien vo veku 20 – 69 rokov absolvovalo v tomto období skríning rakoviny krčka maternice v porovnaní s 58 % v EÚ. Odôvodnenie: OSN vyzýva štáty k spoločnému koordinovanému postupu pri riešení globálnych výziev aj v rámci vlastných krajín. Ciele udržateľného rozvoja, ktoré Agenda 2030 stanovuje, sa týkajú všetkých krajín sveta, bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, Analytický vstup, strana 73, posledný odstavec, druhá veta: žiadame nahradiť slovo „medicíny“ slovom „všeobecného lekárstva“. Odôvodnenie: V kontexte vety je uvedený študijný odbor ošetrovateľstvo a za ním by mal nasledovať opäť názov študijného odboru. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli na str. 237 navrhujeme texty časti „analytický vstup“ (cieľ 15 „Chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie ekosystémov, udržateľne riadiť lesné hospodárstvo, bojovať proti znehodnocovaniu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity“ – čiastkový cieľ 15.2 „Do roku 2020 podporiť zavádzanie udržateľného hospodárenia so všetkými typmi lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a obnovu lesov na celom svete“) v rámci indikátora 15.2.1: „Pokrok smerom k udržateľnému obhospodarovaniu lesov“, ktoré znejú: „Daný stav sa dosiahol realizáciou opatrení Národného lesníckeho programu 2007 a jeho akčného plánu, ďalej uplatňovaním právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva (najmä zákona o lesoch a právnych predpisov vydaných na jeho základe), ako aj realizáciou určitých dobrovoľných opatrení podporujúcich udržateľné hospodárenie v lesoch Slovenska (napr. certifikácia lesov).“ a „Daný stav sa dosiahol realizáciou opatrení strategických dokumentov a uplatňovaním právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva a ochrany prírody a krajiny“ uviesť v rámci jedného textu a upraviť takto: „Daný stav sa dosiahol najmä dlhodobým uplatňovaním lesníckej politiky na území Slovenska v oblasti trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch prostredníctvom programov starostlivosti o lesy ako aj realizáciou opatrení strategických dokumentov a uplatňovaním právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva a ochrany prírody a krajiny (napr. opatrení Národného lesníckeho programu, ktorý bol prijatý v roku 2007 a jeho akčných plánov, uplatňovaním zákona o lesoch a právnych predpisov vydaných na jeho základe, ako aj realizáciou určitých dobrovoľných opatrení podporujúcich udržateľné hospodárenie v lesoch Slovenska (napr. certifikácia lesov).“ Zdôvodnenie: V kontexte indikátora „Pokrok smerom k udržateľnému obhospodarovaniu lesov“ považujeme za najzásadnejší dlhodobo na Slovensku uplatňovaný princíp hospodárenia v lesoch na základe programov starostlivosti o lesy a takisto je podľa nás vhodnejšie uvádzať jeden analytický vstup a nerozdeľovať ho na samostatný analytický vstup vo vzťahu k skupinám čiastkových indikátorov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli na str. 228 navrhujeme vyhodnotenie trendu (cieľ 15 „Chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie ekosystémov, udržateľne riadiť lesné hospodárstvo, bojovať proti znehodnocovaniu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity“ – čiastkový cieľ 15.1 „Do roku 2020 zabezpečiť ochranu, obnovu a udržateľné využívanie suchozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, hlavne lesy, mokrade, hory a suché oblasti, v súlade s povinnosťami podľa medzinárodných dohôd“) v rámci indikátora 15.1.1: „Lesná plocha ako podiel na celkovej rozlohe územia“, ktorý predstavuje: „Obmedzený alebo žiadny pokrok“ upraviť takto: „Na dobrej ceste“ a zohľadniť to aj v tabuľke „Zoznam indikátorov OSN“ na str. 275. Zdôvodnenie: Rast lesnatosti je vo všeobecnosti dlhodobý proces a na území SR k nemu postupne dochádza. Nami požadované hodnotenie (na dobrej ceste) je uvedené aj v rámci druhého indikátora tohto špecifického cieľa (indikátor 15.1.2: „Podiel dôležitých lokalít pre suchozemskú a sladkovodnú biodiverzitu, ktoré sú pokryté chránenými územiami, podľa typu ekosystému“), ktorého grafický trend je takmer totožný. Preto sme toho názoru, že vývoj indikátora 15.1.1: „Lesná plocha ako podiel na celkovej rozlohe územia“ je v kontexte cieľa zameraného na podporu udržateľného hospodárenia v lesoch na „dobrej ceste“ a nemal by byť vyhodnotený tak, ako je uvedené v materiáli („Obmedzený alebo žiadny pokrok“). Zároveň dodávame, že s ohľadom na charakter krajiny (napr. urbanizovanosť, poľnohospodárska plocha, atď.) nie je možné očakávať výrazný nárast lesnatosti na území SR, ktorá je zároveň 13. najlesnatejšou krajinou spomedzi 43 európskych štátov (podľa správy FOREST EUROPE o stave európskych lesov). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli na str. 236 – 237 navrhujeme nevyhodnocovať trendy jednotlivých čiastkových indikátorov v rámci indikátora 15.2.1 „Pokrok smerom k udržateľnému obhospodarovaniu lesov“ (cieľ 15 „Chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie ekosystémov, udržateľne riadiť lesné hospodárstvo, bojovať proti znehodnocovaniu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity“ – čiastkový cieľ 15.2 „Do roku 2020 podporiť zavádzanie udržateľného hospodárenia so všetkými typmi lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a obnovu lesov na celom svete“) samostatne, ale vyhodnotiť trend celkom za tento indikátor takto: „na dobrej ceste“ a zohľadniť to aj v tabuľke „Zoznam indikátorov OSN“ na str. 276. Zdôvodnenie: V rámci indikátora, ktorý je zameraný na dosiahnutie udržateľného hospodárenia v lesoch nie je správne hodnotiť čiastkové indikátory ako samostatné a bez kontextu s indikátorom. Nesúhlasíme s tým, že v kontexte udržateľného hospodárenia v lesoch SR je hodnotenie jednotlivých čiastkových indikátorov uvedené takto: - Zásoba nadzemnej biomasy v lese: „Primeraný pokrok, ale je potrebné zrýchlenie“. Zásoba nadzemnej biomasy v lese je podľa grafického znázornenia v posledných obdobiach stabilná, čo v kontexte udržateľného hospodárenia znamená, že v lesoch Slovenska sa nevyťaží viac drevnej hmoty ako jej prirastie. Navyše podľa údajov Správy o lesnom hospodárstva v SR za rok 2020 sú v lesoch SR historicky najvyššie zásoby dreva v dôsledku aktuálneho nerovnomerného vekového zloženia s vyšším plošným zastúpením starších lesov (nad 70 rokov), celkový bežný prírastok (objem dreva, ktorý v lese prirasti e za jeden rok) v roku 2020 dosiahol hodnotu 11,97 mil. m3 a celková ťažba dreva vrátane kalamitných situácií v roku 2020 predstavovala 7,5 mil. m3 (najnižší objem ťažby dreva od roku 2005). Preto je podľa nášho názoru zásoba nadzemnej biomasy v lesa na území SR v kontexte cieľa zameraného na dosiahnutie udržateľného hospodárenia v lesoch na dobrej ceste a nie je potrebné realizovať opatrenia na zlepšenie, resp. zrýchlenie tohto indikátora. - Lesná plocha v rámci nezávisle overeného systému certifikácie obhospodarovania lesov: „Obmedzený alebo žiadny pokrok“ Skutočnosť, že viac ako 60 % lesov na Slovensku je certifikovaných v spojitosti so skutočnosťou, že 100 % lesov na Slovensku má vyhotovený program starostlivosti o lesy (nástroj SR na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch) nie je podľa nášho názoru vhodné hodnotiť v kontexte cieľa zameraného na dosiahnutie udržateľného hospodárenia v lesoch tak, že nie je dosiahnutý žiadny, resp. obmedzený pokrok. Práve naopak, uvedené skutočnosti potvrdzujú, že SR má zabezpečený systém udržateľného hospodárenia v lesoch a teda je na dobrej ceste. - Ročná miera zmeny lesnej plochy: „Zhoršenie“ To, že sa miera zvyšovania lesnatosti spomaľuje neznamená, že sa SR zhoršuje v kontexte cieľa zameraného na dosiahnutie udržateľného hospodárenia v lesoch. Zároveň dodávame, že s ohľadom na charakter krajiny (napr. urbanizovanosť, poľnohospodárska plocha, atď.) nie je možné očakávať výrazný nárast lesnatosti na území SR, ktorá je zároveň 13. najlesnatejšou krajinou spomedzi 43 európskych štátov (podľa správy FOREST EUROPE o stave európskych lesov). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli na str. 228 navrhujeme text časti „analytický vstup“ (cieľ 15 „Chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie ekosystémov, udržateľne riadiť lesné hospodárstvo, bojovať proti znehodnocovaniu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity“ – čiastkový cieľ 15.1 „Do roku 2020 zabezpečiť ochranu, obnovu a udržateľné využívanie suchozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, hlavne lesy, mokrade, hory a suché oblasti, v súlade s povinnosťami podľa medzinárodných dohôd“) v rámci indikátora 15.1.1: „Lesná plocha ako podiel na celkovej rozlohe územia“, ktorý znie: „Daný stav sa dosiahol realizáciou opatrení Národného lesníckeho programu 2007 a jeho akčného plánu, ďalej uplatňovaním právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva (najmä zákona o lesoch a právnych predpisov vydaných na jeho základe), ako aj realizáciou určitých dobrovoľných opatrení podporujúcich udržateľné hospodárenie v lesoch Slovenska (napr. certifikácia lesov).“ upraviť takto: „Daný stav sa dosiahol realizáciou opatrení Národného lesníckeho programu, ktorý bol prijatý v roku 2007 a jeho akčných plánov, ďalej uplatňovaním právnych predpisov v oblasti lesného hospodárstva (najmä zákona o lesoch a právnych predpisov vydaných na jeho základe), ako aj realizáciou určitých dobrovoľných opatrení podporujúcich udržateľné hospodárenie v lesoch Slovenska (napr. certifikácia lesov). Podľa Správy o lesnom hospodárstva v SR za rok 2020 lesná plocha dosiahla 41,3 % výmery SR a v prípade započítania výmery bielych plôch (poľnohospodárske a ostatné pozemky porastené lesnými drevinami s charakterom lesa) by lesná plocha dosiahla 45,7 ± 0,9 %. Podľa správy FOREST EUROPE o stave európskych lesov je SR 13. najlesnatejšia krajina spomedzi 43 európskych štátov“. Zdôvodnenie: Považujeme za potrebné v tejto časti uviesť aj informácie z údajov Správy o lesnom hospodárstve v SR, ktoré problematiku o lesnatosti SR objektívne popisujú, sú súčasťou štatistiky EUROSTATu a uvádzajú aj európsky kontext. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vlastný materiál – str. 112 – posledný odsek – navrhujeme nasledovnú úpravu predposlednej vety: „Článok 26 paktu zakotvuje rovnosť pred zákonom a možno ho uplatniť na ochranu práva žien na nediskrimináciu a rovnosť nielen v súvislosti s občianskymi a politickými právami, ale aj s hospodárskymi a sociálnymi právami.“ Máme za to, že ide o článok 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli na str. 228 v rámci indikátora 15.1.1: „Lesná plocha ako podiel na celkovej rozlohe územia“ (cieľ 15 „Chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie ekosystémov, udržateľne riadiť lesné hospodárstvo, bojovať proti znehodnocovaniu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity“ – čiastkový cieľ 15.1 „Do roku 2020 zabezpečiť ochranu, obnovu a udržateľné využívanie suchozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, hlavne lesy, mokrade, hory a suché oblasti, v súlade s povinnosťami podľa medzinárodných dohôd“) navrhujeme započítavať aj plochy poľnohospodárskej pôdy zarastajúce drevinovou vegetáciou do výmery lesných pozemkov a plnenia ukazovateľa, pretože značná časť z nich je porastená lesnými drevinami, hoci predpokladáme, že v rámci jednotnej metodiky hodnotenia indikátorov sa spoločný indikátor pre všetky krajiny neuvádza. Zdôvodnenie: V podmienkach SR z komplexu dôvodov (legislatíva ochrany prírody, ekonomiky a demografie vidieka) dochádza k pustnutiu poľnohospodárskej kultúrnej krajiny. Podľa materiálov MPRV SR ako aj odborných organizácií NPPC-VUPOP, NLC, či Geografický ústav SAV, ide o problém nevyužívania krajiny veľkého rozsahu približne na ploche 420-450 tis. ha t.j. 17,5 % – 18,6 % z výmery 2 423 478 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorá zarastá drevinovou vegetáciou. Snahy o racionálne využitie územia napr. cez agrolesnícke systémy narážajú na legislatívne prekážky, keďže žiadny zákon neupravuje spôsoby a oprávnenosť zakladania takýchto systémov (v súčasnosti sa navrhuje legislatíva, ktorá plánuje do budúcna tieto systémy definovať). Plochy poľnohospodárskej pôdy zarastajúce drevinovou vegetáciou vyžadujú systémové riešenia, ktoré by viedli na časti týchto plôch k možnosti započítať ich do výmery lesných pozemkov a plnenia ukazovateľa, keďže značná časť z nich je porastená lesnými drevinami. Nejde len o nevyužívanie potenciálu krajiny, ale aj stratu jej environmentálnych, estetických hodnôt a biodiverzity. Vyvstáva potreba inventarizácie týchto plôch a produkčného a hospodárskeho potenciálu a systému ich ďalšieho manažmentu, aj v súvislosti so záväzkami inventarizácie emisií skleníkových plynov v sektore využitia krajiny a lesníctva (LULUCF) podľa článku 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 529/2013/EÚ a dodatku ku Kjótskemu protokolu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli na str. 228 navrhujeme doplniť znenie čiastkového cieľa 15.1 takto: „Do roku 2020 zabezpečiť ochranu, obnovu a udržateľné využívanie suchozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, hlavne lesy, mokrade, hory a suché oblasti, v súlade s povinnosťami podľa medzinárodných dohôd“ Zdôvodnenie: Vo vlastnom materiáli sa uvádza neúplné znenie: „Do roku 2020 zabezpečiť ochranu, obnovu a udržateľné využívanie suchozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, hlavne lesy, mokrade, hory a suché oblasti, v súlade so“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vlastný materiál – str. 6 – odsek „Napĺňanie cieľa 2 (Koniec hladu) – žiadame vetu v znení: „Stála predstaviteľka SR bola zvolená za podpredsedníčku Európskej komisie pre poľnohospodárstvo, ktorá identifikuje príspevok poľnohospodárskych a potravinových systémov k plneniu SDGs v regióne Európy a Strednej Ázie.“ upraviť nasledovne: „Stála predstaviteľka SR pri FAO a WFP bola zvolená za podpredsedníčku Európskej komisie FAO pre poľnohospodárstvo, ktorá prispela k identifikovaniu oblastí transformácie, ktorá identifikuje príspevok poľnohospodárskych a potravinových systémov pre plnenie SDGs v regióne Európy a Strednej Ázie.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vlastný materiál, strana 43-47. Odporúčame upraviť znenie celej časti vrátane grafov tak, aby boli v texte uvedené len grafy so správnymi údajmi a relevantné texty. MPRV SR pri príprave materiálu navrhlo úpravu grafov a dátových zdrojov. Napriek tomu sú v texte materiálu uvedené pôvodné aj upravené grafy a aj text, ktorý bol určený len pre informovanie spracovateľov o nesprávnosti údajov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Na str. 244 opraviť rok v čiastkovom cieli 15.5 na 2030 Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Na str. 45 – posledná veta: opraviť preklep „štátnu“ ... zvýšili sa výdavky štátu na ostatné politiky. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Na str. 38 Analytický vstup: nesprávna metodika výpočtu porovnania vývoja prevalencie podvýživy v SR. Údaje sú uvádzané v absolútnych číslach, teda medzi rokmi 2001 a 2019 počet ľudí s podvýživou klesol o 33,3 %. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Na str. 60 graf G 3.5.2: spotrebu alkoholu v 100 % hodnote liehu ŠÚ SR udáva nižšiu; 3-ročný priemer rokov 2017-2019 predstavuje 8,6 l/osobu Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Na str. 43 Analytický vstup – posledná veta: dovoľujeme si oponovať, že zvýšenie percenta ohrozených alebo vyhynutých plemien ovplyvňuje biodiverzitu, pretože sa stráca rozmanitosť živočíšnych druhov bez ohľadu na to, že sú chované a nežijú vo voľnej prírode. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) V časti Vlastný materiál, str.34: K vete „Podobné problémy naznačuje aj fakt, že segregovaných osídlení MRK bolo v roku 2004 149, v roku 2013 233 so 73 920 obyvateľmi (celkový odhadovaný počet Rómov bol 402 tisíc), v roku 2019 194 segregovaných osídlení“ navrhujeme pripojiť reflexiu (môže byť formou poznámky pod čiarou), že prezentované rozdiely nemusia vyplývať z reálnej zmeny počtov segregovaných osídlení, ale zo zmeny metodiky v rámci jednotlivých zisťovaní Atlasu rómskych komunít. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) V časti Vlastný materiál, str.34: Vo vete „1. Na jednej strane mohol narásť počet občanov v marginalizovaných rómskych komunitách podľa odhadu z roku 2001 z 380 tisíc na 580 tisíc...“ navrhujeme buď uviesť relevantný zdroj pre údaj 580 tisíc alebo predmetné tvrdenie odstrániť. Odôvodnenie: Táto hodnota údaju sa bežne neuvádza. Domnievame sa, že ak ide o MRK, nie Rómov, tak ide o veľmi nadhodnotené číslo. Odhadovaný počet Rómov žijúcich v obciach s výraznejším zastúpením Rómov, resp. s rómskymi osídleniami je podľa Atlasu 2019 približne 417 tisíc. Z nich zhruba 262 tisíc žije v osídleniach. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
KBS (Konferencia biskupov Slovenska) V celom texte vlastného materiálu Druhá správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 (konkrétne, najmä ale nielen v kapitolách - Cieľ 4 Zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých a - Cieľ 5 „Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat navrhujeme: i) pojem „rodová rovnosť“ v príslušnom gramatickom tvare nahradiť pojmom „rovnosť medzi mužmi a ženami“ alebo alternatívne na „rovnosť mužov a žien“ v príslušnom gramatickom tvare a zároveň ii) preformulovať pojmy (v príslušnom gramatickom tvare): rodovo citlivé (na „zohľadňovať rovnosť mužov a žien“), rodové hľadisko (na „zohľadňovanie rovnosti mužov a žien“), rodové rozdiely (na rozdiely medzi mužmi a ženami/rozdiely medzi pohlaviami), rodová parita, index rodovej parity (na index rovnosti medzi mužmi a ženami/index rovnosti mužov a žien). Odôvodnenie: Navrhujeme v texte vlastného materiálu uskutočniť legislatívno-technickú korekciu pojmov z dôvodu zjednotenia terminológie vlastného materiálu a z dôvodu potreby zosúladenia pojmov s Ústavou SR, s pojmami uvedenými v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, ktorými je SR viazaná a s kodifikovanou podobou Slovenského jazyka. Korekciu terminológie vlastného materiálu navrhujeme zosúladiť aj s Programovým vyhlásením vlády SR na obdobie rokov 2021-2024, ktoré obsahuje text: „Vláda SR bude realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovností medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien.“ V texte vlastného materiálu navrhujeme používať pojmy: muži a ženy/pohlavie, napríklad vychádzajúc z pojmu cieľa Agendy 2030 k Národným prioritám - „5 rovnosť mužov a žien“, resp. z článku 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorý zaručuje rovnosť žien a mužov a v článku 2 zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia. Pojem „rod“ v kontexte kategórií pohlavia – ženy a muži nie je v súlade s a) Ústavou Slovenskej republiky a záväznými ľudskoprávnymi dokumentami, ktorými je SR viazaná, b) s primárnym právom EÚ a c) s kodifikovanou podobou Slovenského jazyka. Ad a) Ústava Slovenskej republiky ani žiadny záväzný základný ľudskoprávny dokument, ktorým je SR viazaná nepozná pojem „gender“, ale používa pojmy muži a ženy, ako kategórie pohlavia. Ústava Slovenskej republiky používa pojem „rod“ ako aj pojem „pohlavie“, pričom pojem „rod“ nijako neodkazuje na kategóriu „žien a mužov“, keďže žena a muž sú kategórie pohlavia. Ústava SR používa pojem „rod“ v jeho obvyklom lingvistickom význame, ako je uvedené v Slovníku slovenského jazyka, teda s odkazom na predkov a potomkov, na líniu rodu. Ad b) Zmluva o EÚ a Zmluva o fungovaní EÚ ako pramene primárneho práva v kvalite medzinárodnej zmluvy poznajú pojem „pohlavie“, v anglickom znení „sex“ a pojem „rovnosť medzi ženami a mužmi„ – „equality between women and men“. V SR, ale ani v rámci EÚ neexistuje konsenzus, aby sa používal, prípadne zavádzal do právnej úpravy nový pojem gender, alebo aby sa vytváral dvojitý obsah pre pojem „rod“. Ak sa niektoré štáty v medzinárodnom priestore hlásia k zavedeniu sociálneho konštruktu „gender“, nevzniká z toho žiadna povinnosť ďalším štátom, aby predmetnú prax iných štátov akceptovali. Poukazujeme na to, že napr. nemčina, chorvátčina, čeština, slovinčina, poľština prekladajú anglický pojem „gender“ ako pohlavie, „gender identity“ ako pohlavná identita a „gender - based violence“ ako „násilie páchané na základe pohlavia, teda tak, ako to vyplýva z obsahu a významu primárneho práva EÚ. Zároveň, s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá potvrdzuje princíp, že žiadna jazyková verzia predpisu nemá prednosť pred inou jazykovou verziou, všetky oficiálne jazyky EÚ majú rovnoprávne postavenie. Dokonca ani väčšinová prevaha jedného významu prekladu neodôvodňuje správnosť jeho použitia (Princíp stanovený Súdnym dvorom EÚ vo veci CILFIT C-283/81, podľa ktorého výklad ustanovenia práva EÚ vyžaduje porovnanie rôznych jazykových verzií; rovnako pri výklade existuje zákaz izolácie jednej jazykovej verzie – vec STAUDER 29/69; súd musí pri pochybnostiach vykladať predpis v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu - prípad BOUCHEREAU 30/77). Pre chybné používanie pojmu nemôže byť dôvodom argument, že určité dokumenty v právnom poriadku SR (napríklad schválené Vládou SR), prípadne právne dokumenty EÚ v (nie všetkých) jazykových verziách používajú nekorektné právne pojmy, ktoré nie sú obsahovo v súlade s primárnym právom EÚ, resp. vnášajú jazykovú neprehľadnosť a nejednotnosť do právneho systému. Ad c) Pojem „ROD“ (in. Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Rod: rod -u m. 1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r. 2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme 3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín 4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u; je r-om Slovák 5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u 6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.; slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu; rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie; r-é znaky; r-é prípony (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/). Pojem „POHLAVIE“ Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) pohlavie -ia s. 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích): novorodenec mužského p-ia 2. súhrn ženských al. mužských jedincov: počtom prevládlo ženské p.; hovor.: nežné p. ženy; silné p. muži 3. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo; pohlavný príd.: p-á výchova, p-é orgány; p. styk súlož; pohlavne prísl.: p. dospelý; pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita. Podľa § 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov sa pri tvorbe právneho predpisu používa štátny jazyk v kodifikovanej podobe, najmä z hľadiska jazykovej, štylistickej a významovej správnosti. Právne akty najvyššej právnej sily, zakladajúce zmluvy EÚ (teda Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únie a Charta základných práv EÚ) obsahujú iba pojem "sex" (pohlavie) a pojem "equality between women and men" (rovnosť medzi ženami a mužmi) a nepoznajú pojem "gender". Pokiaľ ide o normy sekundárneho práva, tieto nejednotne, v rôznych jazykoch, používajú niekedy pojem rovnosť medzi ženami a mužmi a niekedy genderovú rovnosť (alebo aj rodovú rovnosť). Slovenská republika uznáva a presadzuje rovnosť medzi mužmi a ženami ako kategórie pohlavia. Tzv. rodová terminológia oddeľuje pojem „rod“ od biologického pohlavia, čím zasahuje do otázok týkajúcich sa národnej identity SR, o ktorých neexistuje všeobecná zhoda v SR ani na úrovni členských štátov EÚ. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť a odkazujeme na postup, ktorý: i) uplatnila prezidentka SR odoslaním listu Rade Európy, a v ktorom informuje o tom, že SR sa nemôže stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru obsahujúceho rodovú terminológiu (k tomu pozri napríklad https://www.teraz.sk/najnovsie/brief-prezidentka-informovala-radu-eur/450438-clanok.html, zobrazené 10.1.2022); a ii) tiež Národná rada Slovenskej republiky (viacnásobným hlasovaním odmietla rodovú ideológiu v rámci postupu Slovenskej republiky, ktorý bol uplatnený v prípade riešenia otázky ratifikácie tzv. „Istanbulského dohovoru“, ktorý je aj na úrovni EÚ považovaný za kontroverznú medzinárodnú dohodu, pri ktorej možno očakávať principiálny nesúhlas zo strany členských štátov.) V súvislosti s predmetnou pripomienkou poukazujeme aj na skutočnosť, že pojem „rodová rovnosť“ nemá ustálenú právnu definíciu v slovenskom právnom poriadku ani v medzinárodnom práve. Na Slovensku nedisponujeme zákonnou definíciou rodovej rovnosti, ani doposiaľ nemáme jej samostatnú právnu úpravu. K tomu pozri: https://www.snslp.sk/wp-content/uploads/2019-19-Odborne-stanovisko-chranene-dovody-pohlavia-a-rodu.pdf (zobrazené 3.5.2022) . Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Na strane 103 v odseku nad tabuľkou navrhujeme vetu „Taktiež bezbarierivosť obsahuje Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláší a v niektorých Národných parkoch a Chránených krajinných územiach sú naúčné chodníky budované tak, aby ich mohli navšítviť aj vozíčkari.“ preformulovať nasledovne: „Bezbariérový prístup má aj Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a v niektorých národných parkoch a chránených krajinných územiach sú náučné chodníky prispôsobené aj návštevníkom na invalidných vozíkoch.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Na strane 10 v rámci časti o plnení cieľa 11 ,,Udržateľné mestá a obce“ navrhujeme doplniť aj nasledujúce informácie: „SR je zmluvnou stranou Dohovoru UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva má SR v súčasnosti zapísaných osem prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva. (https://ich.unesco.org/en/liststext=&country[]=00202&multinational=3&display1=inscriptionID#tabs) Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 6. novembra 2019 schválila Koncepciu udržateľného rozvoja nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry na roky 2020 – 2025 (uznesenie vlády SR č. 543/2019), koncepčný materiál zameraný na udržateľný rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry s dôrazom na ich uplatnenie v širšom kultúrno-spoločenskom kontexte. Materiál vznikol z nevyhnutnosti reflektovať na národnej úrovni obsahové a tematické rozšírenie Operačných smerníc a ďalších súvisiacich aplikačných dokumentov k Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO prijatých na medzinárodnej úrovni v nadväznosti na ciele Agendy 2030 a udržateľný rozvoj, ktorých aktuálne zameranie presahuje pôsobnosť a kompetencie rezortu kultúry.". Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Na strane 11 v rámci časti o plnení cieľa 13 ,,Klimatické zmeny“ navrhujeme doplniť nasledujúce informácie: „V kontexte záverov Samitu Organizácie spojených národov ku klíme v roku 2019 požiadalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ministerstvo kultúry SR o pristúpenie k Iniciatíve pre ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva pred účinkami klimatických zmien. Cieľom tejto iniciatívy, ktorú predstavilo Grécko, je zvyšovanie povedomia o následkoch klimatických zmien, úsilia štátov znižovať tieto nepriaznivé následky, ako aj koordinácia využívania vedeckých poznatkov a nástrojov na prispôsobenie sa zmene klímy. Iniciatíva OSN je založená na flexibilnom mechanizme vytvorenom v spolupráci UNESCO, WMO a UNFCC spolu s cestovnou mapou aktivít s cieľom ochrániť kultúrne pamiatky a prírodné miesta. Za SR prevzal iniciatívu Pamiatkový úrad SR. Informácia o ustanovení Pamiatkového úradu SR ako národného kontaktného bodu pre Iniciatívu na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva pred účinkami klimatických zmien bola v januári 2022 zaslaná Výskumnému centru pre fyziku atmosféry a klimatológiu pri Akadémii v Aténach (hlavný medzinárodný koordinátor iniciatívy). Národné kontaktné body si budú vymieňať informácie a zdieľať pozitívne príklady z praxe ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva.". Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Vlastný materiál, str. 161, v časti „Indikátor 8.9.1 Priamy HDP cestovného ruchu ako podiel na celkovom HDP a jeho miera rastu“ žiadame namiesto textu „príspevková organizácia MDV SR“ uviesť text „rozpočtová organizácia MDV SR“. Odôvodnenie: Slovakia Travel bola zriadená Rozhodnutím ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky číslo 35/2021 zo dňa 17. 03. 2021 ako rozpočtová organizácia. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Vlastný materiál, str. 10, v časti „Napĺňanie cieľa 11 (Udržateľné mestá a obce)“ navrhujeme vetu „V domácom prostredí je však potrebné aktivity ďalej rozvíjať a v budúcom cykle zabezpečiť prípravu správy o implementácii Novej urbánnej agendy v SR.“ preformulovať takto: „V domácom prostredí je Nová urbánna agenda v SR v kompetencii Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré v určených intervaloch pripravuje Informácie o pokroku pri uplatňovaní cieľov Novej urbánnej agendy aj v spolupráci s dotknutými rezortmi a ďalšími zainteresovanými subjektmi.“. Odôvodnenie: Pôvodný text evokuje dojem, že Slovenská republika si nesplnila podmienku prípravy správy o pokroku implementácie, tá však bola spracovaná na základe uznesenia vlády SR č. 137/2017 v roku 2019. V súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby SR upravuje prostredie tak, aby národné správy boli synchronizované s globálnym odpočtom Novej urbánnej agendy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) V čiastkovom cieli 16.2 (str. 251-252) odporúčame nové doplnené znenie pojmu „Definícia:“ takto: „Indikátor je definovaný ako pomer medzi celkovým počtom obetí obchodovania s ľuďmi zistených alebo žijúcich v krajine a počtom obyvateľov žijúcich v krajine vyjadrený na 100 000 obyvateľov. Podľa článku 3 písm. a) doplňujúceho Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi („ďalej len „doplňujúci Protokol“) k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu sa obchodovaním s ľuďmi rozumie verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prevzatie ľudí pod hrozbou alebo použitím násilia alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, ľsti, zneužitia právomoci alebo zraniteľného postavenia, alebo prijatia, alebo poskytnutia platieb alebo prospechu na dosiahnutie súhlasu osoby majúcej kontrolu nad inou osobou s cieľom vykorisťovania. Vykorisťovanie zahŕňa minimálne vykorisťovanie prostitúcie iných alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo odoberanie orgánov. Podľa článku 3 písm. b) doplňujúceho Protokolu k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu sa súhlas obete obchodovania s cieľom jej vykorisťovania uvedeného v písmene a) tohto článku považuje za irelevantný, ak bol použitý ktorýkoľvek zo spôsobov uvedených v písmene a). Podľa článku 3 písm. c) doplňujúceho Protokolu k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu verbovanie, preprava, odovzdanie, prechovávanie alebo prijímanie detí s cieľom ich vykorisťovania je považované za „obchodovanie s ľuďmi“ dokonca aj v prípade, keď nie sú použité spôsoby uvedené v písmene a) tohto článku. Podľa článku 3 písm. d) doplňujúceho Protokolu k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu sa dieťaťom rozumie akákoľvek osoba mladšia ako osemnásť rokov.“. Odôvodnenie: Zosúladenie pojmov s právnym predpisom č. 34/2005 Z. z. Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorým Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. novembra 2000 bol v New Yorku prijatý Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Na str. 147, v treťom odseku vetu v znení „Z makroekonomického hľadiska je možné konštatovať, že doplnkovým prostriedkom zmierňovania miery nezamestnanosti je uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) najmä prostredníctvom poskytovaných finančných prostriedkov.“ odporúčame preformulovať nasledovne: „Z makroekonomického hľadiska je možné konštatovať, že významným prostriedkom zmierňovania miery nezamestnanosti je aj uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) najmä prostredníctvom poskytovaných finančných prostriedkov.“ Odôvodnenie: Máme za to, že aktívne opatrenia na trhu práce, a to najmä v poslednom období (aj prostredníctvom realizácie NP „Prvá pomoc“ s cieľom zmiernenia dopadov pandémie ochorenia COVID-19 na zamestnanosť uplatňovaním podpory zamestnávateľov na udržanie pracovných miest a SZČO na udržanie prevádzkovania ich činnosti), sú nezanedbateľným nástrojom na udržanie zamestnanosti a predchádzaniu nárastu nezamestnanosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Na str. 85, piaty odsek, na konci prvej vety formuláciu v znení „...pričom je potrebné v nej zdôrazniť aspekty riadenia, financovania a rovnosti vo vzdelávaní“ žiadame nahradiť slovami „...pričom je potrebné v nej zdôrazniť aspekty riadenia, financovania, rovnosti vo vzdelávaní a jeho prepojenia na potreby trhu práce“. Odôvodnenie: Zabezpečenie súladu so stratégiou schválenou uznesením vlády SR č. 678 z 24.11.2021. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Na str. 86, piaty odsek, vetu v znení „Okrem investícií do vybavenia IKT a konektivity, zriadi v rámci plánu obnovy a odolnosti sieť školských digitálnych digitálnych metodických koordinátorov, vypracuje online maturitné skúšky,...“ odporúčame odstrániť duplicitu slova „digitálnych“. Odôvodnenie: Oprava štylistickej chyby. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Na str. 85, piaty odsek, v prvej vete za slovami uvedenými v zátvorke v znení „Stratégia CŽVaP na roky 2021-2030“, žiadame doplniť nový odkaz a v poznámke pod čiarou uviesť link https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26635/1. Odôvodnenie: Objektivizácia textu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Na str. 27, v indikátore 1.3.1. v časti o peňažných dávkach na dieťa/rodinu vo štvrtom odseku v prvej vete odporúčame vypustiť slová na konci vety: „a toho, či sa dieťa dožilo 28 dní“, a v druhej vete vypustiť slová: „ktoré sa dožilo 28 dní,“. Odôvodnenie: Od 01 .04. 2022 nadobudla účinnosť novela zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Odporúčame v obsahu materiálu k jednotlivým cieľom priradiť aj ich názvy. Odôvodnenie: V obsahu sú uvedené len čísla cieľov, priradenie ich názvov sprehľadní vlastný materiál, ktorý je pomerne rozsiahly. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Na str. 139, vetu v odseku Definícia: „Ročná miera rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa sa sa počíta ako percentuálna zmena....“ odporúčame odstrániť duplicitu slova „sa“. Odôvodnenie: Oprava štylistickej chyby. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Odporúčame v celom texte predmetnej správy nahradiť slovné spojenie „osoby s postihnutím“ slovným spojením „osoby so zdravotným postihnutím“. Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú pripomienku s cieľom zosúladiť terminológiu používanú v dokumente s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Na str. 173, druhý odsek, poslednú vetu v znení „Je zároveň poznamenať, že výraznejšie využívanie automatizácie pri konkrétnych pracovných úkonoch nemusí viesť k zániku profesie alebo pracovných miest, ale skôr k reprofilizácii pracovníkov.“ odporúčame v jej úvode preformulovať. Odôvodnenie: Oprava štylistickej chyby. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Text: „Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces na druhom stupni základných škôl vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania“ ) a „ Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces na školách vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania“ ) – projekty si kladú za cieľ zlepšiť technologickú pripravenosť na dištančnú/hybridnú výučbu na stredných školách, podporiť rizikové skupiny ohrozené školským neúspechom aj koordinovanú digitálnu transformáciu škôl. Návrh zmeny textu (doplnenie slova „stredných“ v názve projektu a zároveň vypustenie slova „stredných“ v predposlednej vete; dôvod: precizovanie textu): „Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces na druhom stupni základných škôl vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania" a „ Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces na stredných školách vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania" – projekty si kladú za cieľ zlepšiť technologickú pripravenosť na dištančnú/hybridnú výučbu na stredných školách, podporiť rizikové skupiny ohrozené školským neúspechom aj koordinovanú digitálnu transformáciu škôl. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Str. 77, 1. odrážka: Vo vete odstrániť duplicitné slovo „digitálnych“ a zároveň odstrániť slovo „metodických“. V zmysle platnej legislatívy ide o „školských digitálnych koordinátorov“. „Okrem investícií do vybavenia IKT a konektivity zriadi v rámci plánu obnovy a odolnosti sieť školských digitálnych digitálnych metodických koordinátorov,...“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Odporúčame podľa vzoru kapitoly týkajúcej sa vzdelávania uviesť zdroje v celom dokumente aj k ostatným tvrdeniam, kde zdroje chýbaju. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Str. 86, 3. odsek: Vo vete odstrániť duplicitné slovo „digitálnych“ a zároveň odstrániť slovo „metodických“. V zmysle platnej legislatívy ide o „školských digitálnych koordinátorov“. „Okrem investícií do vybavenia IKT a konektivity zriadi v rámci plánu obnovy a odolnosti sieť školských digitálnych digitálnych metodických koordinátorov,...“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Str. 77, 1. odrážka: Text: „Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces na druhom stupni základných škôl vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania“ ) a „ Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces na školách vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania“ ) – projekty si kladú za cieľ zlepšiť technologickú pripravenosť na dištančnú/hybridnú výučbu na stredných školách, podporiť rizikové skupiny ohrozené školským neúspechom aj koordinovanú digitálnu transformáciu škôl. Návrh zmeny textu (doplnenie slova „stredných“ v názve projektu a zároveň vypustenie slova „stredných“ v predposlednej vete; dôvod: precizovanie textu): „Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces na druhom stupni základných škôl vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania" a „ Zmiernenie dopadu pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávací proces na stredných školách vrátane zlepšenia dostupnosti vzdelávania" – projekty si kladú za cieľ zlepšiť technologickú pripravenosť na dištančnú/hybridnú výučbu na stredných školách, podporiť rizikové skupiny ohrozené školským neúspechom aj koordinovanú digitálnu transformáciu škôl. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, príloha č. 4 – zoznam skratiek: odporúčame doplniť vysvetlenie pre skratku NEET. Odôvodnenie: predovšetkým v kapitole o cieli č. 8 sa na viacerých miestach vyskytuje skratka NEET, pričom jej vysvetlenie v zátvorke v definícii pod indikátorom 8.6.1 je iba čiastočné. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, Cieľ 3, Indikátor 3.4.1, Vyhodnotenie trendu resp. prvá veta Analytického výstupu (str. 57): odporúčame prehodnotiť označenie trendu resp. formuláciu prvej vety v Analytickom výstupe, ktoré sa nejavia ako jednotné. Odôvodnenie: vyhodnotenie trendu „semaforom“ je označené ako „značný pokrok / na dobrej ceste“. Analytický výstup sa začína vetou „Trend bol vyhodnotený ako obmedzený, alebo žiadny pokrok“. To sa nám javí ako nekonzistentné. Preto odporúčame vyjadrenie zjednotiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, Cieľ 2, Indikátor 2.1.2. Analytický výstup k závažnej potravinovej neistote (posledný odsek pre daný indikátor, str. 40): vo vete „V celkovej populácii v absolútnom vyjadrení to predstavovalo 6 tis. obyvateľov.“ odporúčame zmeniť hodnotu z 6 tisíc na 60 tisíc. Odôvodnenie: podľa našich výpočtov by spomenuté 1,1% obyvateľov SR malo predstavovať približne 60.000 obyvateľov, a nie 6.000 ako je uvedené. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, Cieľ 2, Indikátor 2.a1, „Index orientácie na poľnohospodárstvo pre vládne výdavky (prepočítané podľa dát Eurostatu)“ (str. 45) a „Podiel pôdohospodárstva na vládnych výdavkoch (prepočítané podľa dát Eurostatu)“ (str. 47) odporúčame zmeniť vyhodnotenie trendu z označenia „značný pokrok / na dobrej ceste“ na „zhoršenie“. Odôvodnenie: Metodika monitorovania (str. 19-21) hovorí, že „na posúdenie trendu sa použil východiskový rok – prvý dostupný rok použitý v grafe“. Zároveň že ak je cieľom, aby hodnoty indikátora rástli, použije sa výpočet podľa priloženého vzorca, a výsledná hodnota určí farebné hodnotenie podľa „semafora“. Čiastkový cieľ 2.a (str. 43) hovorí o cieli „zvýšiť investície do vidieckej infraštruktúry...“. Nazdávame sa teda, že hodnoty ukazovateľa by mali medzi sledovanými rokmi narastať. Podľa našich výpočtov vychádzajúcich z predložených grafov a na základe spomenutej metodiky, medzi rokmi uvedenými v grafe (2001 a 2020) klesli hodnoty v „Indexe orientácie na poľnohospodárstvo pre vládne výdavky (prepočítané podľa dát Eurostatu)“ tak, že výsledná hodnota CAGRα dosahuje -0,054 a pre „Podiel pôdohospodárstva na vládnych výdavkoch (prepočítané podľa dát Eurostatu)“ CAGRα je -0,064. Obidve tieto hodnoty sú nižšie ako -0,01, z čoho vyplýva, že vyhodnotenie trendu by malo byť označené ako „zhoršenie“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, príloha č. 4 – zoznam skratiek: odporúčame doplniť vysvetlenie pre skratku BRO, prípadne v texte a v grafe v kapitole o cieli 12 skratku nahradiť celým slovným spojením „biologicky rozložiteľný odpad“. Odôvodnenie: v kapitole o cieli 12 sa využíva skratka BRO v texte i v grafe, pritom nikde nie je vysvetlené, že ide o biologicky rozložiteľný odpad. Zároveň sa v ostatnej časti kapitoly všeobecne využíva slovné spojenie „biologicky rozložiteľný (komunálny / kuchynský) odpad“ bez použitia skratky. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, Cieľ 3, Indikátor 3.b.1, Vyhodnotenie trendu: odporúčame prehodnotiť konečné vyhodnotenie trendu pre daný indikátor zo „značný pokrok / na dobrej ceste“ na „obmedzený alebo žiadny pokrok“. Odôvodnenie: tak ako zdôvodňujeme v pripomienke vyššie, pre daný indikátor podľa našich výpočtov je CAGRα rovné -0,001, čo by zodpovedalo hodnoteniu „Obmedzený alebo žiadny pokrok“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, Cieľ 13, čiastkový cieľ Analytický vstup (str. 220): odporúčame vypustiť odseky 1 až 5 (odsek začínajúci slovami „Na základe Prehľadu environmentálnych cieľov“ až odsek začínajúci slovami „Čiastkový cieľ 13.1 s indikátorom 13.1.2 spadá do gescie MV SR“ vrátane). Odôvodnenie: spomenuté odseky nie sú obsahovo previazané na analytické hodnotenie plnenia daného cieľa, a pre potreby hodnotiacej správy sú irelevantné. Považujeme za nepodstatné v tejto časti materiálu zaoberať sa kompetenciami jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, keďže takéto konštatovania nemajú vplyv na hodnotenie plnenia predmetných cieľov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
OZ BB (OZ Bez bariéry - Národná platforma proti bariéram) V materiáli je výborne ako pozitívny príklad spracovaná oblasť bezbariérovosti školského prostredia, čo považujeme za výrazný posun. Navrhujeme do materiálu doplniť aspoň všeobecne potrebu debarierizácie prostredia pre ostatné oblasti života, čo vyplýva nielen z opatrení EK a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (článok 9), ale aj z obsahu a podmienok zdrojov podpory EU pre slovenské prostredie a podmienok ich čerpania. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail