LP/2020/89 Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) ku grafu 9 vlastného materiálu: Na osi sú drobné odchýlky o 0,1 napr. v priemyselnej produkcii, podľa aktuálneho stavu: Zdroj: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/pm0006ms/v_pm0006ms_00_00_00_sk Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) ku grafu 5 vlastného materiálu: V grafe nesedia 3 roky 2014 - uvedené 134,4 ; správne má byť 134,0 2017 - uvedené 142,4 ; správne má byť 149,3 2019 - v tabuľke je uvedený údaj za 2.Q 2019 - 127,7 ; za celý rok má byť 128,6 Porovnajte zdroj: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/pr3105qr/v_pr3105qr_00_00_00_sk Rovnako v texte pod grafom sú miesto ročných dát uvedené dáta za 2. štvrťrok 2019. Bolo by preto dobré uviesť, že ide o dáta za 2.polrok, alebo ich zmeniť na ročné. I keď i v roku 2019 došlo k poklesu celkového počtu Slovákov pracujúcich v zahraničí[1] (podľa VZPS[2] sa počet pracujúcich v zahraničí do 1 roka znížil a v 2. štvrťroku 2019 dosiahol 127,7 tis. osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 8,7 % a 12,1 tis. osôb), naďalej nerovnováhu zručností v SR posilňuje aj emigrácia mladých a vysokovzdelaných Slovákov. V roku 2019 najviac slovenských občanov pracovalo v Rakúsku (40 tis.), ČR (29 tis.) a Nemecku (24 tis. osôb). Z regionálneho hľadiska najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského kraja (27 tis. osôb). Správne má byť za rok 2019, podľa ich zaokrúhľovania. Rakúsko - 42 tis (presne 42,2) ČR - sedí 29 tis. (presne 29,1) Nemecko - 23 tis.(presne 23,2) Prešovský kraj - 28 tis ( presne 27,7) Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme doplniť do materiálu: Pre budúce obdobia je vhodné pripraviť aktualizovaný systém pre efektivizáciu zamestnania zdravotne postihnutých s vytvorením legislatívneho a praktického prostredia pre podnikateľov a zamestnávateľov tak, aby boli motivovaní zvažovať zamestnanie tejto skupiny obyvateľov Slovenska. Ako základný nástroj odporúčame vytvorenie medzirezortnej skupiny pre analýzu legislatívy a nastavenie optimálneho systému v zložení : MF SR, MH SR, MPSVR SR, MVO, združenia zamestnávateľov, akademická sféra Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) ku grafu 7 vlastného materiálu: Pri roku 2019 je údaj za 3.Q (v čase tvorby materiálu ešte nebol dostupný údaj za celý rok - zverejnené až 6.3.2020). Priemerná mesačná mzda za rok 2019 bola teda 1092 EUR. Potom by sa ale musel upraviť aj text pred grafom. A ešte za rok 2009 je drobná chybička, nie 744 ale správne 745 eur. Zdroj: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/np3112qr/v_np3112qr_00_00_00_sk Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K materiálu všeobecne: Odporúčame doplniť nasledujúci text v znení: „Národná rada Slovenskej republiky dňa 13. marca 2018 schválila zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon) s účinnosťou od 1. mája 2018, ktorý vytvára komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky všeobecne a sociálnych podnikov zvlášť. Cieľom zákona je vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie pre sociálne podnikanie; vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a regulácii; odstrániť prekážky, ktoré rozvoju sociálnej ekonomiky bránia; vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky a obsiahnuť pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku. Definuje sociálne podnikanie ako osobitný typ podnikania, ktoré pozostáva zo sústavnej ponuky tovarov alebo služieb na trh, ale ktorého hlavným cieľom je dosahovať pozitívny sociálny vplyv. Zákon definuje a zároveň pomenúva a bližšie špecifikuje subjekty sociálnej ekonomiky, vrátane spôsobu ich priamej a nepriamej podpory, v zmysle zabezpečenia ich dlhodobej udržateľnosti pri rešpektovaní princípov trhu a pravidiel štátnej pomoci. Zákon je súčasťou celkovej stratégie rozvoja sociálnej ekonomiky v Slovenskej republike. Sociálna ekonomika je postavená na troch pilieroch – legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Zákon definuje priamu a nepriamu podporu pre sociálne podniky. . Od mája 2018, teda od platnosti zákona, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) zaregistrovalo k marcu 2020, 92 registrovaných sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú okolo 1000 zamestnancov, z toho približne 700 znevýhodnených a zraniteľných osôb. Z uvedených 92 registrovaných sociálnych podnikov je 91 MSP a 1 je Fyzická osoba podnikateľ. Podporné aktivity pre uvedený zákon sú realizované prostredníctvom národného projektu „Inštitút sociálnej ekonomiky“, ktorý realizuje Implementačná agentúra MPSVR SR. V rámci aktivít projektu je otvorených 7 regionálnych centier sociálnej ekonomiky v územnej pôsobnosti každého samosprávneho kraja, ktoré spolu so zastúpením v Bratislave, zvyšujú povedomie o sociálnej ekonomike, koordinovane poskytujú záujemcom a potenciálnym subjektom sociálnej ekonomiky informácie o sociálnom podnikaní, informujú o zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a taktiež usmerňujú a poskytujú nevyhnutnú pomoc a podporu pri rozbehu novovznikajúcim sociálnym podnikom. V roku 2018 MPSVR SR pripravilo a začalo realizovať prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny národný projekt Podpora integračných podnikov (NP PIP) zameraný na podporu registrovaných integračných sociálnych podnikov. Týmto národným projektom sa v regiónoch prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny implementujú aktívne opatrenia na trhu práce zamerané na podporu zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb formou poskytovania príspevkov §53f §53g zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o službách zamestnanosti). Prostredníctvom NP PIP sú finančne podporované aj malé a stredné podniky. V roku 2019 boli uzatvorené dohody s registrovanými sociálnymi podnikmi v zmysle zákona o službách zamestnanosti, projekt má celkovú alokáciu zo zdrojov EŠIF a štátneho rozpočtu v hodnote 49 997 240,00 Eur a napĺňa ciele Operačného programu Ľudské zdroje vo svojej Prioritnej osi 3 Zamestnanosť. Počas roka 2019 MPSVR SR intenzívne pracovalo na spustení ďalšieho národného projektu Investičná pomoc pre sociálne podniky - nenávratná zložka, ktorého cieľom je vytvoriť a spustiť funkčný systém investičnej podpory sociálnym podnikom a prispieť tak k posilňovaniu zamestnanosti znevýhodnených a zraniteľných osôb. Zákonom jednou z definovaných foriem podpory sociálnym podnikom je poskytovanie investičnej podpory vo forme kombinácie grantov a finančných nástrojov, teda návratnej a nenávratnej zložky. Národný projekt vytvorí podmienky na poskytovanie nenávratnej zložky pomoci pre sociálne podniky, a to v povinnej kombinácii s podporou z návratných finančných zdrojov. Obsahom aktivít bude podpora subjektov sociálnej ekonomiky s cieľom posilniť štrukturálne stabilnú zamestnanosť prostredníctvom podpory podnikania, vytvárania a podpory podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky a podnikov vo väzbe na potreby trhu práce a regionálnych trhov práce, a to prostredníctvom grantovej podpory sociálnym podnikom na účely pokrytia niektorých nákladov ich investičného zámeru. Zákonom č. 374/2019 Z. z., zo 16. októbra 2019, sa menil a doplnil zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menili a doplnili niektoré zákony (novela zákona), s účinnosťou od 01. 01. 2020. Hlavným cieľom novely zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Novela zákona je zameraná na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona ako napríklad presnejšia definícia, akým spôsobom sa znevýhodnenie osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autista), bude preukazovať. Bolo potrebné zjednodušiť úpravu základného dokumentu, čo sa týka podmienok prispôsobenia jeho štruktúry pri právnych formách neziskového sektora právnym formám v „podnikateľskom“ sektore. Rovnako je podstatné predefinovanie pojmu podnik so sociálnym dosahom tak, aby viac subjektov dokázalo naplniť podmienky ustanovené pre podnik so sociálnym dosahom ako „medzikrok“ k splneniu podmienok ustanovených pre sociálny podnik. Novelou zákona sa spresňuje, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci, servisné poukážky, kompenzačné príspevky podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti alebo iná výhoda (napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy) musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami. Návrhom zákona sa zavádza informačný systém sociálnej ekonomiky. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch MPSVR SR, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K Prílohe 1: Legislatívne zmeny v roku 2019, týkajúce sa podnikateľov: Predkladateľ do prehľadu legislatívnych zmien, ktoré nastali v roku 2019 a týkajú sa podnikateľov zaradil okrem iného aj zákon č. 380/2019, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Predmetná novela zákona navyšuje základnú výmeru dovolenky zo 4 týždňov na 5 týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. Odporúčame predkladateľovi, aby pri danom právnom predpise spresnil, že účinnosť tohto nového opatrenia je až od 1.1.2020. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K Prílohe 1: Legislatívne zmeny v roku 2019, týkajúce sa podnikateľov: Predkladateľ do prehľadu legislatívnych zmien, ktoré nastali v roku 2019 a týkajú sa podnikateľov zaradil zákon č. 307/2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predmetná novela upravuje práva zahraničných pracovníkov vyslaných na Slovensko. Odporúčame predkladateľovi, aby pri danom právnom predpise spresnil, že predmetný predpis nadobudne účinnosť až 30.7.2020. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Upozorňujeme, že v materiáli sa nachádzajú viaceré gramatické chyby a preklepy (napr. na strane 27 má byť správne uvedené opatrenie „Repas+“), ktoré je potrebné opraviť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) Žiadame, aby do dokumentu boli doplnené aj odporúčania na zlepšenie podnikateľského prostredia, obzvlášť v súvislosti s bojom proti takým zmenám zákonov, ktoré neboli predmetom verejného pripomienkovania. Tu dávame do pozornosti zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorý formou poslaneckej novely vytvoril vážnu bariéru v podnikateľskom prostredí na Slovensku a ako sa vyjadrila EK v písomnej odpovedi poslancovi Európskeho parlamentu R. Sulíkovi, ktorý sa od 21. marca 2020 ministrom hospodárstva, schválený poslanecký návrh s povinným uvádzaním minimálne 50% domácich produktov pri propagácii potravín v tomto zákone je v rozpore s princípom jednotného európskeho trhu. Rovnako zrušenie odkladu splatnosti pokút je bezprecedentný zásah do ústavných práv a výrazne znižuje právnu istotu podnikateľských subjektov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K časti 2.1.4. Mzda a cena práce, tretí odsek: Predkladateľ uvádza, že „V 1Q. roku 2019 minimálna mzda narástla z hodnoty 480 eur v roku 2018 na 520 eur. Toto predstavovalo medziročné zvýšenie o 8,35 % a nárast hodinovej mzdy z 2,99 eur. na 3,33 eur.“ Odporúčame preformulovať a aktualizovať predmetné vyjadrenie, nakoľko išlo o medziročný nárast, nie iba o kvartálny nárast. Zároveň medziročný nárast predstavoval 8,33% (nie 8,35%) a minimálna mzda za každú hodinu práce sa zvyšovala z 2,759 v roku 2018 na 2,989 v roku 2019 (nie z 2,99 v roku 2018 na 3,33 v roku 2019). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Odporúčame, aby v podkapitole 2.1.4. Mzda a cena práce bol spomenutý očakávaný pozitívny vplyv navýšenia minimálnej mzdy na podnikateľské prostredie v podobe nárastu agregátneho dopytu domácností. Odôvodnenie: Aktuálne materiál hodnotí dopad nárastu minimálnej mzdy výlučne z pohľadu nárastu výdavkov firiem. K poskytnutiu uceleného a korektného pohľadu dopadu nárastu minimálnej mzdy na podnikateľské prostredie je ale nevyhnutné aj spomenutie pozitívnych dopadov nárastu minimálnej mzdy na podnikateľské prostredie, a to najmä vo forme nárastu agregátneho dopytu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K časti 2.1.4. Mzda a cena práce, prvý odsek : Vzhľadom na skutočnosť, že v čase predkladania materiálu do MPK sú Štatistickým úradom SR publikované údaje o priemernej nominálnej mzde zamestnanca v národnom hospodárstve za celý rok 2019 vo výške 1092 eur, odporúčame aktualizovať údaje (aj grafy) v predloženom materiáli, nakoľko predkladateľ uvádza iba údaje za 3. kvartál 2019. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K časti 3.1. Hodnotenie Svetovej banky „Doing Business“: Predkladateľ na str. 17 uvádza : „Naopak 7 krajín zaznamenalo vzostup, a to Litva (+8 priečok), Chorvátsko (+7 priečky) Slovinsko a Cyprus (+3 priečky) Maďarsko a Švédsko (+2 priečky) a Maďarsko (+1 priečka)“. Odporúčame upraviť, nakoľko v uvedenom hodnotení sa Maďarsko opakuje dvakrát. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) Žiadame, aby bol do materiálu doplnený aj prehľad prípadných konaní/infrigementov Európskej komisie voči Slovenskej republike v oblasti podnikateľského prostredia a to nielen z rezortu hospodárstva, ale aj (napríklad) Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Ku grafu 1 na str. 7 vlastného materiálu: Odporúčame uviesť, že uvedené predikcie nebrali do úvahy (ani nemohli) dopady pandémie ochorení COVID-19 na prelome rokov 2019 a 2020. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Odporúčame doplniť vysvetlenie skratiek, ktoré sa v Správe používajú (napr. na str. 26 skratka „VaV“, na str. 35 skratka „PLÚ“, v prílohe 3 skratka „JM“, na str. 58 skratka „FFM“). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) Žiadame, aby do dokumentu boli doplnené aj odporúčania na zlepšenie podnikateľského prostredia, obzvlášť v súvislosti s bojom proti takým zmenám zákonov, ktoré neboli predmetom verejného pripomienkovania. Tu dávame do pozornosti zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorý formou poslaneckej novely vytvoril vážnu bariéru v podnikateľskom prostredí na Slovensku a ako sa vyjadrila EK v písomnej odpovedi poslancovi Európskeho parlamentu R. Sulíkovi, ktorý sa od 21. marca 2020 ministrom hospodárstva, schválený poslanecký návrh s povinným uvádzaním minimálne 50% domácich produktov pri propagácii potravín v tomto zákone je v rozpore s princípom jednotného európskeho trhu. Rovnako zrušenie odkladu splatnosti pokút je bezprecedentný zásah do ústavných práv a výrazne znižuje právnu istotu podnikateľských subjektov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) Hoci je materiál nelegislatívny, jeho obsah považujeme za mimoriadne dôležitý a preto by mal byť predmetom širšej verejnej diskusie. V čase riešenia dopadov koronavírusu práve na fungovanie priemyslu preto považujeme za mimoriadne nešťastné, aby takýto dokument bol predmetom len sedemdňového pripomienkového konania. Krátke pripomienkové konanie nevytvorí dostatočný priestor pre podnety dotknutej podnikateľskej verejnosti a preto navrhujeme dodatočne otvoriť pripomienkovanie tohto dokumentu na ďalšie minimálne 14 dňové obdobie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) Vzhľadom na rozsah materiálu - 81 strán považujeme za nešťastné, že mu chýba základný obsah kapitol. Vítame, že materiál má aj manažérske zhrnutie, je však neprimerané, že toto "zhrnutie", ktoré v štandardných podmienkach býva v rozsahu jednej strany, má v tomto prípade štyri strany. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Graf č. 13 minimálna mzda v krajinách V4, resp. príslušný text navrhujeme doplniť o informáciu o vývoji HDP (produktivity). Je síce pravda, že všetky okolité krajiny zvyšovali minimálnu mzdu, Slovensko však dosiahlo v regióne najnižší rast HDP, mzdu však zvyšovalo najrazantnejšie, hneď za Poľskom. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) V rámci kapitoly 3.1 navrhujeme doplniť hodnotenie v rebríčku Doing Business aj v porovnaní s okolitými krajinami V4, keďže konkurencieschopnosť treba vždy vnímať aj v širšom kontexte spolu s vývojom ostatných konkurentov. Podobné porovnanie navrhujeme uviesť aj v kapitole 3.4. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) V prílohe číslo 2 navrhujeme pridať graf, resp. tabuľku s cenami energií krajín EÚ, z ktorej by bolo zrejmé, že na Slovensku sú ceny energií pre podniky na vysokej úrovni v rámci regiónu, aj v rámci EÚ. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Materiál bol pripravovaný v štandardných sociálnoekonomických podmienkach (up-date minuloročného vydania). Medzitým však šírenie koronavírusu natoľko ovplyvnilo (a ešte ovplyvní) podnikateľské prostredie, že je nevyhnutné posúdiť účelnosť predloženého materiálu (Bod 8. Preskúmanie účelnosti v Doložke vplyvov). Vzhľadom na zmenenú spoločenskú situáciu materiál považujeme za bezpredmetný, navrhujeme ho stiahnuť z MPK, dopracovať o aktuálne riešenia a v spolupráci s ostatnými rezortmi urýchlene predložiť do MPK. Samotný materiál prezentuje ideu, že „prístup k tvorbe podnikateľského prostredia je vládou SR kontinuálne prehodnocovaný v súvislosti s aktuálnymi výzvami“ (s.1 vlastného materiálu) a jeho cieľom je „upozorniť na niektoré kľúčové zmeny v prostredí“ (bod. 3 Doložky vplyvov). Vytýčený cieľ a spracovanie sú v rozpore so zmenenou spoločenskou situáciou. Materiál by aj v tejto podobe (ak zohľadníme termín spracovania) mal jasne informovať o stave plnenia opatrení na podporu podnikateľského prostredia. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Do MPK bol materiál predložený bez informácie o dôvode neplnenia opatrenia B.30 uznesenia vlády SR č. 51/2019 (s. 38). Vzhľadom na to, že získavanie stavebných povolení je indikátor v rámci hodnotenia Doing Business, v prípade ktorého má Slovensko najhoršie hodnotenie, neplnenie úloh práve v tejto oblasti vzbudzuje aj obavy, či je úsilie zodpovedných orgánov správne alokované na jednotlivé úlohy v agende zlepšovania podnikateľského prostredia. Navrhujeme doplniť podrobnú informáciu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Formálne pripomienky: 1. na obale materiálu je uvedený neaktuálny dátum (9. augusta 2017), 2. Bod 2. Doložky vplyvov (Definícia problému) uvádza, že Správa mapuje podnikateľské prostredie s údajmi dostupnými k 31. decembru 2020. Navrhujeme opraviť dátum „k 31. decembru 2020“ na „k 31. decembru 2019“. 3. Na str. 78 text „NBS – Národná banky Slovenska“ navrhujeme nahradiť textom „NBS – Národná banka Slovenska“. 4. Niektoré čísla grafov a tabuliek nekorešpondujú s číslami a názvami v texte. Navrhujeme upraviť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Na strane 30 v kap. 4.1.1 Štátna podpora odporúčame v prvej odrážke preformulovať text "Táto zmena vychádza z novely č. 301/2019 Z. z., Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 a znamená..." nasledovne "Táto zmena vychádza zo zákona č. 301/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a znamená..." Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) V grafe 13 na strane 18 chýba označenie oranžového a modrého poľa. Na rovnakej strane je nesprávna odvolávka na Graf 13, odporúčame nahradiť „(Graf 14)“. V tabuľkách 9, 10, 16 a 17 odporúčame nahradiť bodky desatinnými čiarkami. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Navrhujeme do textu doplniť hlbšiu analýzu, prečo Slovensko zaostáva vo výskume a vývoji, resp. uviesť najdôležitejšie opatrenia okolitých krajín (najmä v prípade Maďarska, ako lídra v regióne), ktoré zaviedli na zvýšenie atraktivity investícií do výskumu a ktoré by SR mohla brať ako zdroj inšpirácií. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) V Predkladacej správe odporúčame preformulovať druhý odsek, príp. vypustiť časť vety „vrátane príloh sa prezentuje obraz o vývoji a formách podnikateľského prostredia v roku 2019.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli odporúčame upraviť znenie predposledného ods. na strane 17, kde sa konštatuje, že Maďarsko a Švédsko zaznamenali vzostup o +2 priečky a Maďarsko o +1 priečku. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Vo všetkých sprievodných dokumentoch materiálu odporúčame opraviť veľké množstvo gramatických chýb a technických nepresností. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SKSO (Slovenská komora spotrebiteľských organizácii) Slovenská komora spotrebiteľských organizácii nemá pripomienky k materiálu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitoly 3.6., 3.7., 3.8.: navrhujeme podkapitoly presunúť z hlavnej kapitoly „3. Komparatívne hodnotenie podnikateľského prostredia“. Odôvodnenie: podkapitoly 3.6., 3.7., 3.8. síce čiastočne hodnotia stav podnikateľského prostredia, viac však hovoria o samotných opatreniach v jednotlivých oblastiach. Pritom sa takmer úplne vyhýbajú porovnávaniu – komparácii (azda čiastočne okrem podkapitoly 3.8.). Navrhujeme ich preto vyňať z kapitoly 3 do samostatnej časti hodnotiacej politiky MH SR. Prípadne je možné kapitolu 3 adekvátne premenovať, nakoľko komparatívne hodnotenie v rámci rôznych rebríčkov je odlišné od zhrnutia politík na úrovni SR. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitola „4.3. Informácia o Agende lepšej regulácie“, odsek začínajúci vetou „V rámci prvého cieľa bolo v sledovanom období aktuálnych 9 úloh“, druhá odrážka: do zátvorky navrhujeme doplniť aj MO SR. Odôvodnenie: v odseku sa píše, že ÚOŠS z vlastnej iniciatívy zrealizovali úlohu č. 6. Fakt, že tak urobilo MO SR je možné dohľadať neskôr v texte, konkrétne v „prílohe 3: Akčný plán implementácie RIA 2020 – Stratégie lepšej regulácie“, pri hodnotení úlohy č. 6. Preto považujeme za vhodné, aby bola táto informácia doplnená aj do tela textu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K prílohe č. 3, ktorou sa aktualizuje Akčný plán implementácie RIA 2020 – Stratégia lepšej regulácie: V súvislosti s úlohou - Vypracovať metodiku ex post hodnotenia, ktorá bude zahŕňať analýzu hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti regulácie - považujeme za potrebné doplniť ako spolupracujúce subjekty ostatných gestorov (okrem MH SR ako gestora za podnikateľské prostredie) hodnotených oblastí podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov - MF SR, MPSVR SR, MŽP SR, MV SR, ÚPVII, združenie na podporu MSP (ako členovia komisie RIA), keďže ide o úlohu, ktorá rovnako zasahuje do pôsobnosti všetkých gestorov (vrátane MH SR) podľa tejto metodiky. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitola „3.3. Globálny monitoring podnikania“, tretí a štvrtý odsek: navrhujeme zmeniť číslovanie tabuliek v texte. Odôvodnenie: text sa odkazuje na tabuľky 8 a 9, ktoré by mali „uviesť „námety/oblasti, ktoré obmedzujú podnikateľskú aktivitu na Slovensku“ (tabuľka 8) ako aj „námety/oblasti, ktoré podporujú podnikateľskú aktivitu na Slovensku“ (tabuľka 9)“. Tieto informácie sa však nachádzajú v tabuľkách 9 resp. 10. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitola „2.1.3 Vývoj na trhu práce“, tretí odsek: v druhej vete navrhujeme medzi slovami „najviac“ a „klesol“ vypustiť slovo „počet“ Odôvodnenie: gramaticko-technická pripomienka odstráni sa duplicita . Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) Žiadame, aby do dokumentu boli doplnené aj odporúčania na zlepšenie podnikateľského prostredia, obzvlášť v súvislosti s bojom proti takým zmenám zákonov, ktoré neboli predmetom verejného pripomienkovania. Tu dávame do pozornosti zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorý formou poslaneckej novely vytvoril vážnu bariéru v podnikateľskom prostredí na Slovensku a ako sa vyjadrila EK v písomnej odpovedi poslancovi Európskeho parlamentu R. Sulíkovi, ktorý sa od 21. marca 2020 ministrom hospodárstva, schválený poslanecký návrh s povinným uvádzaním minimálne 50% domácich produktov pri propagácii potravín v tomto zákone je v rozpore s princípom jednotného európskeho trhu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitola „2.1.3 Vývoj na trhu práce“, šiesty odsek (medzi grafmi 5 a 6): navrhujeme odsek preformulovať tak, aby sa venoval jedinému problému, prípadne ozrejmiť vzťah medzi spomenutými fenoménmi. Odôvodnenie: na začiatku odsek hovorí o zamestnávaní cudzincov. Neskôr prejde do zamestnávania občanov SR v cudzine. Následne znova hovorí o zamestnávaní (kvalifikovaných) cudzincov. Pritom nie je jasné, ako súvisí odliv občanov SR do cudziny v konkrétne zmienených odvetviach (priemysel, stavebníctvo, zdravotníctvo) s nutnosťou náboru (najmä kvalifikovaných) cudzincov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitola „3.3. Globálny monitoring podnikania“, tabuľka 8: navrhujeme preformulovať názvy niektorých položiek. Odporúčame názov položky „financovanie“ zmeniť na „dostupnosť financií pre podnikateľov“ a položky „vzdelávanie (základné a stredné)“ a „vzdelávanie (odb., prof., VŠ)“ doplniť o frázu „k podnikaniu“ za slovo „vzdelávanie“. Odôvodnenie: bez kontextu, ktorý ponúka GEM je dosť nejasné, čo sa myslí pod jednotlivými položkami. Odporúčame ich preto aspoň čiastočne doplniť, čím sa zvýši ich výpovedná hodnota. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) Hoci je materiál nelegislatívny, jeho obsah považujeme za mimoriadne dôležitý a preto by mal byť predmetom širšej verejnej diskusie. V čase riešenia dopadov koronavírusu práve na fungovanie priemyslu preto považujeme za mimoriadne nešťastné, aby takýto dokument bol predmetom len sedemdňového pripomienkového konania. Krátke pripomienkové konanie nevytvorí dostatočný priestor pre podnety dotknutej podnikateľskej verejnosti a preto navrhujeme dodatočne otvoriť pripomienkovanie tohto dokumentu na ďalšie minimálne 14 dňové obdobie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitola „3.3. Globálny monitoring podnikania“, tabuľka 8: navrhujeme overiť presnosť jednotlivých údajov v tabuľke. Odôvodnenie: pri štúdiu materiálov GEM 2017/2018 a GEM 2018/2019 sa mnoho z údajov v tabuľke 8 odlišovalo od údajov prezentovaných v správe. Napr. financovanie je v práci GEM 2017/2018 udávané pri SR ako 4.86 (str. 88), vo vašom materiáli v tabuľke 8 za rok 2017 ako 2,65. V práci GEM 2018/2019 je táto položka pri SR 4.79 (str. 102), v tabuľke 8 za rok 2018 2,85. Takéto nepresnosti sú pri všetkých položkách. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) Žiadame, aby bol do materiálu doplnený aj prehľad prípadných konaní/infrigementov Európskej komisie voči Slovenskej republike v oblasti podnikateľského prostredia a to nielen z rezortu hospodárstva, ale aj (napríklad) Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitola „3.3. Globálny monitoring podnikania“, poznámka 41: navrhujeme zmeniť ročník citovanej správy GEM Odôvodnenie: na stránkach GEM sa správa GEM 2018 nenachádza, po správnosti by malo ísť o správu GEM 2018/2019. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Text na strane 44 vlastného materiálu považujeme za potrebné upraviť tak, aby sa vypustilo, že predkladatelia postupujú pri identifikácii vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Odôvodnenie: Hodnotenie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu nie je súčasťou agendy lepšej regulácie. Aktuálne účinná šablóna doložky vybraných vplyvov podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „jednotná metodika“) https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika/dokumenty je v bode 9. bez riadku vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže tieto vplyvy neboli vládou Slovenskej republiky schvaľované ako súčasť jednotnej metodiky, nie sú preto ani súčasťou šablóny doložky vybraných vplyvov podľa jednotnej metodiky a teda nemajú byť ani súčasťou príslušnej šablóny doložky vybraných vplyvov uplatňovanej na Slov-lexe, a to aj v súlade so zmenami a doplneniami Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky schválených vládou Slovenskej republiky dňa 29. 5. 2019, podľa ktorých sa hodnotenie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrhu právneho predpisu uvedie vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Na hodnotenie a posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu sa nevzťahuje ani proces podľa jednotnej metodiky (napr. predbežné pripomienkové konanie, záverečné posúdenie vybraných vplyvov). Uvedené vyplýva nielen z jednotnej metodiky, ale aj z uvedených zmien a doplnení Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, podľa ktorých predkladateľ zhodnotí (okrem vybraných vplyvov hodnotených podľa jednotnej metodiky) aj vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu podľa § 7 ods. 3 písm. b) a ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 217/2018 Z. z. a toto hodnotenie uvedie vo všeobecnej časti dôvodovej správy (hodnotenie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu sa netýka nelegislatívnych materiálov). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K prílohe č. 3, ktorou sa aktualizuje Akčný plán implementácie RIA 2020 – Stratégia lepšej regulácie: V súvislosti s úlohou - Vypracovať metodiku hodnotenia pozitívnych vplyvov predkladaných materiálov v rámci existujúcich metodík vypracovania analýz vybraných vplyvov - žiadame v stave plnenia explicitne uviesť, že úloha sa týka iba vplyvov na podnikateľské prostredie a v tejto súvislosti predložený text plnenia primerane upraviť. Predmetná úloha pri jej vzniku bola prezentovaná ako úloha týkajúca sa hodnotenia vplyvov na podnikateľské prostredie, keďže v súčasnosti sa metodika hodnotenia týchto vplyvov dostatočne nezaoberá pozitívnymi vplyvmi; na rozdiel od ostatných hodnotených oblastí, pri ktorých sú pozitívne vplyvy v zásade rovnocenne metodicky rozpracované ako negatívne vplyvy. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že gestorom tejto úlohy je MH SR bez spolupráce s inými subjektami, pritom ak by sa táto úloha dotýkala aj ostatných hodnotených oblastí v rámci doložky vybraných vplyvov, bola by formulovaná ako úloha, ktorú budú minimálne v spolupráci (ak nie ako jej spolugestori) plniť aj ostatní gestori jednotlivých oblastí hodnotenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Je potrebné v časti 4.3. a 4.4. materiálu upresniť text týkajúci sa informácie o počte materiálov, pri ktorých v roku 2019 nebol dodržaný proces podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. V predkladanom materiáli sa uvádza, že sa tak stalo pri šiestich materiáloch. S týmto tvrdením, ako jeden z gestorov doložky vybraných vplyvov – teda ako subjekt priamo zapojený do procesov posudzovania hodnotených vybraných vplyvov - nesúhlasíme; takýchto materiálov bolo podstatne viac, aj keď štatistiku v tejto súvislosti osobitne nevedieme. Domnievame sa, že ide o údaj v prípade, ak predkladateľ predložil materiál súbežne do PPK aj MPK, čo sa považuje za nedodržanie ustanovených procesov, avšak tento údaj pravdepodobne nezahŕňa ďalšie častejšie prípady (ako je uvedený) nedodržania záväzných procesov, a to, ak predkladateľ predložil materiál priamo do MPK, bez jeho predloženia do PPK alebo nepredložil materiál na záverečné posúdenie vybraných vplyvov a mal takú povinnosť podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) Vzhľadom na rozsah materiálu - 81 strán považujeme za nešťastné, že mu chýba základný obsah kapitol. Vítame, že materiál má aj manažérske zhrnutie, je však neprimerané, že toto "zhrnutie", ktoré v štandardných podmienkach býva v rozsahu jednej strany, má v tomto prípade štyri strany. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Odporúčame doplniť presnú identifikáciu zdrojov dát, ktoré sa použili v Správe. Pod grafmi a tabuľkami sú štandardne uvádzané iba názvy inštitúcií, ktoré tvoria alebo diseminujú použité štatistiky, bez označenia konkrétneho časového radu. Odôvodnenie: Bez konkrétneho označenia použitého časového radu je komplikované nájsť pôvodný prameň dát. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu, podkapitola „3.3. Globálny monitoring podnikania“, druhý odsek: navrhujeme doplniť ozrejmenie o tom, čo znamenajú jednotlivé hodnoty z tabuľky 8. Odôvodnenie: bolo by vhodné, ak by čitateľ rozumel, že nízke hodnoty na škále od 1-10 znamenajú nespokojnosť oslovených podnikateľov so službou/stavom ukazovateľa v krajine, a vysoké hodnoty indikujú spokojnosť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov: V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia a v bode 12. Zdroje, a to v súlade s ustanovenými minimálnymi obsahovými požiadavkami na doložku vybraných vplyvov upravenými v časti II Jednotnej metodike na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚGKKSR (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) V Tabuľke č. 14 na str. 36 vlastného materiálu navrhujeme pri označení rezortu štátnej správy SR uviesť označenie "ÚGKK SR". Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Vo vlastnom materiáli, časti Vyhodnotenie III. balíčka opatrení, vo vyhodnotení opatrenia "Zabezpečiť vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti vytvorenia jednotnej evidencie veľkostnej kategorizácie podnikov a v zmysle jej záverov určiť gestora realizácie národného systému jednotnej evidencie veľkostnej kategórie podnikov." navrhujeme zmeniť status opatrenia z „nevyjadrili sa“ na „čiastočne splnené“. Odôvodnenie: Štúdia bola v novembri 2019 vypracovaná, sprístupnená na portáli MetaIS. Na základe požiadavky MHSR, ktoré sa priebežne prihlásilo ako budúci gestor Evidencie bola štúdia stiahnutá, čaká sa na stanovisko MHSR o ďalšom postupe. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Vo vlastnom materiáli, bode 3.6 Digitalizácia priemyslu, Inteligentný priemysel, predkladateľ uvádza nasledovné: "V rámci operačného programu Výskum a inovácie (ďalej len „OP VaI“) bolo v roku 2019 otvorených päť výziev v gescii MH SR z ktorých jedna bola zameraná na podporu inteligentných inovácií v priemysle.“ Navrhujeme skontrolovať uvedený počet otvorených výziev MH SR v roku 2019. Podľa exportov DOP výziev MH SR z ITMS2014+ bol počet otvorených výziev nasledovný: k 31.7.2017 – 3 výzvy a od 31.8.2019 až do 31.12.2019 (a následne aj k 10.1.2020)- 4 výzvy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Zákon č. 301/2019 Z. z. Na strane 53 odporúčame slovo „zavádza“ nahradiť pojmom „umožňuje“. Pod pojmom „zavádza“ sa predpokladá, že ide o nové ustanovenie v ZDP, ktoré tam doteraz nebolo. Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP nie je novým opatrením, ktoré by sa od 1.1.2020 zavádzalo do ZDP. Od 1.1.2020 sa zvyšuje iba výška odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj na 200 %. Rovnako uplatňujem aj v tomto prípade pripomienku uvedenú k bodu 4.1.1. – obsahová stránka popisu podpory „superodpočtu na výskum a vývoj“. Zákonom č. 301/2019 Z. z. došlo nielen k zvýšeniu výšky odpočtu na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 ZDP na 200 % od 1.1.2020, ale zároveň prechodným ustanovením § 52zza ods. 17 ZDP sa pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019 umožnilo pri realizácii projektu výskumu a vývoja odpočítať 150 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2019. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K bodu 3.6. – Digitalizácia priemyslu – Inteligentný priemysel Na strane 26 sa uvádza, že za účelom podpory rozvoja aspektov tzv. 4 priemyselnej revolúcie (Industry 4.0) v prostredí slovenských podnikov, ako aj za účelom uľahčenia adaptácie slovenskej ekonomiky na súvisiace zmeny vypracovalo MH SR v roku 2017 „Koncepciu inteligentného priemyslu pre Slovensko“ a následne koncom roka 2018 „Akčný plán inteligentného priemyslu SR“. Akčný plán pokrýva 5 oblastí: veda, výskum a inovácie; kybernetická bezpečnosť; trh práce a vzdelávanie; štandardizácia a normotvorba; informovanie a propagácia, ktoré boli rozdelené do 35 opatrení. Do konca roka 2019 sa podarilo naplniť 19 opatrení, ostatné sú v plnení. V tejto časti je potrebné doplniť aj informáciu o materiáli „Návrh opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete“, schválenom uznesením vlády SR č. 185/2019. Z tohto uznesenia vyplynula pre MF SR úloha C.16. predložiť do legislatívneho procesu návrh rozšírenia možností uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj aj na zavádzanie technológií súvisiacich s konceptom priemyslu 4.0. MF SR zverejnilo predbežnú informáciu k novele ZDP ešte koncom roka 2019, v rámci ktorej mohli subjekty zasielať svoje návrhy na formu podpory investícií do 14.2.2020. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K obsahovej stránke popisu podpory „superodpočtu na výskum a vývoj“ V predkladacej správe sa uvádza, že „predložená správa mapuje rôzne aspekty aktuálneho stavu podnikateľského prostredia v SR v roku 2019“. Z tohto dôvodu považujem za potrebné doplniť v oblasti odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj aj informáciu o jeho podpore v roku 2019. Zákonom č. 301/2019 Z. z. došlo nielen k zvýšeniu výšky odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 ZDP na 200 % od 1.1.2020, ale zároveň prechodným ustanovením § 52zza ods. 17 ZDP sa pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019 umožnilo pri realizácii projektu výskumu a vývoja odpočítať 150 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2019. Zároveň navrhujem spresniť, že od 1.1.2020 postačuje projekt výskumu a vývoja „vypracovať a podpísať osobou oprávnenou konať za daňovníka“ do lehoty na podanie daňového priznania Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K prílohe č. 1: Legislatívne zmeny v roku 2019, týkajúce sa podnikateľov Zákon č. 315/2019 Z. z. Na strane 53 sa ako pozitívne opatrenie uvádza zákon č. 315/2019 Z. z., ktorý umožňuje uplatnenie zníženej sadzby dane z príjmov vo výške 15 %. Z navrhovaného textu požadujem vypustiť slovo „obrat“, nakoľko v zákone č. 315/2019 Z. z., ktorým sa od 1.1.2020 novelizoval ZDP sa nepoužíva pojem „obrat“, ale sadzba dane z príjmov 15 % sa u právnických osôb a fyzických osôb, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP odvíja od toho, či ich príjmy (výnosy) nepresiahnu v zdaňovacom období sumu 100 000 eur. Pod príjmami (výnosmi) sa považujú všetky príjmy (výnosy) bez ohľadu na to, či sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené podľa ZDP. Pojem „obrat“ by mohol mylne navádzať na definíciu obratu uvedenú napr. v zákone o DPH, čím by sa pre posúdenie výšky 100 000 eur uplatnila iná suma, ako je definovaná v ZDP pre účely uplatnenia zníženej sadzby dane. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Zároveň odporúčam preformulovať odsek uvedený na strane 53 „V daňovom priznaní v budúcom roku, podľa ktorého sa budú platiť dane za rok 2019, budú všetky firmy platiť ešte 21 % sadzbu a nižšia daň príde na rad až v daňovom priznaní za rok 2020. To sa týka aj výpočtu preddavkov, na ktorý sa použije sadzba 21 %, keďže nie je možné vopred určiť, aká sadzba sa v konečnom dôsledku použije“. Tento text je zmätočný, pretože za zdaňovacie obdobie roka 2019 podáva právnická osoba daňové priznanie k dani z príjmov v roku 2020, pričom pri výpočte dane použije sadzbu dane 21 %. Sadzbu dane 15 % bude môcť uplatniť až za zdaňovacie obdobie roka 2020 pri podaní daňového priznania v roku 2021, ak jej príjmy (výnosy) nepresiahnu sumu 100 000 eur. Pri výpočte preddavkov platených na rok 2020 sa naďalej použije sadzba dane 21 %, nakoľko daňovník až na konci zdaňovacieho obdobia vie identifikovať, či bude podliehať sadzbe dane 15 % alebo 21 %. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) Navrhujeme doplniť do materiálu: Pre budúce obdobia je vhodné pripraviť aktualizovaný systém pre efektivizáciu zamestnania zdravotne postihnutých s vytvorením legislatívneho a praktického prostredia pre podnikateľov a zamestnávateľov tak, aby boli motivovaní zvažovať zamestnanie tejto skupiny obyvateľov Slovenska. Ako základný nástroj odporúčame vytvorenie medzirezortnej skupiny pre analýzu legislatívy a nastavenie optimálneho systému v zložení: MF SR, MH SR, MPSVR SR, MVO, združenia zamestnávateľov, akademická sféra. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K bodu 3.2 Konkurencieschopnosť Slovenska v rámci V4 Na strane 18 a v tabuľke na strane 19 sa konštatuje, že SR má najvyššiu sadzbu dane z príjmov v rámci krajín V4. Podotýkam, že zákonom č. 315/2019 Z. z., ktorým sa od 1.1.2020 novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sa môže uplatniť aj nižšia sadzba dane vo výške 15 %, ak príjmy (výnosy) právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona nepresiahnu v zdaňovacom období výšku 100 000 eur. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K bodu 4.1.1. - Štátna podpora Na strane 30 je jedným z bodov štátnej podpory uvedený „superodpočet výdavkov na výskum a vývoj“. Nárok na odpočet výdavkov na výskum a vývoj podľa § 30c ZDP požadujem vylúčiť z časti materiálu označeného ako forma štátnej podpory. Môže byť uvedený v inej časti materiálu (napr. v bode 4.2), ale bez označenia, že ide o štátnu podporu. Nárok na tento odpočet má každý daňovník, ktorý splní podmienky pre jeho uplatnenie. Nevyžaduje sa na jeho schválenie súhlas štátneho orgánu, ani táto forma podpory nepodlieha notifikácii EK, ako je tomu napr. v prípade úľavy na dani podľa § 30a, resp. § 30b ZDP. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) V správe absentuje všeobecný prehľad – kvantitatívna analýza o tom aké spôsoby financovania svojich aktivít používajú podnikateľské subjekty v SR. Analýza by mala obsahovať spôsoby financovania: vlastné zdroje vs. cudzie zdroje (z toho: miera používania cudzích zdrojov napr. dotácie zo ŠR, nenávratné finančné príspevky z EŠIF, finančné nástroje, bankové úvery a iné). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Vo vlastnom materiáli, Kapitola 4.1.2 "Podpora z prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov” by mala obsahovať kvantifikované objemy poskytnutej podpory. Ak neboli reálne v rámci niektorých výziev poskytnuté prostriedky v r. 2019, v takom prípade je postačujúce uviesť výšku alokovaných zdrojov. Žiadame uviesť poskytnutú podporu bez ohľadu na to, či išlo o štátnu pomoc alebo pomoc de minimis. Odôvodnenie: Správa o poskytnutej štátnej pomoci v SR, ktorú každoročne vypracováva PMÚ SR obsahuje len informácie o štátnej pomoci a žiadne informácie o pomoci de minimis, ktorá je vo veľkej miere využívaná v SR. Preto by komplexne kvantifikovanú podporu do podnikateľského prostredia mala obsahovať práve Správa MH SR o stave podnikateľského prostredia v SR. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Pripomienka č. 2: Pripomienka k: vlastný materiál Text pripomienky: Text na strane č. 4 uvádza: „Znamená to, že všetky rezorty by si mali prehodnotiť svoje politiky aj vo vzťahu k požiadavkám na podnikateľské prostredie, napr. v oblasti daní a odvodov, vymožiteľnosti práva, byrokracie, či frekvencie prijímania regulácií. Domnievame sa, že cesta participácie a konsenzu, ktorú zvolilo MH SR pri tvorbe balíčkov, je správna a mala by byť uplatňovaná na každom orgáne štátnej správy.“ Navrhujeme tento text preformulovať nasledovne: „Znamená to, že tvorba relevantných rezortných politík by mala prebiehať v úzkej spolupráci aj so zainteresovanými stranami z podnikateľského sektoru. Sme toho názoru, že cesta participácie a konsenzu, ktorú zvolilo MH SR pri tvorbe balíčkov, je správna a mala by byť uplatňovaná na každom orgáne štátnej správy.“ Odôvodnenie pripomienky: Rezorty pri tvorbe svojich politik vnímajú ako prioritu portfólio, ktoré im vyplýva zo zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (Zákon č. 575/2001 Z. z.). Je preto dôležité a potrebné hľadať kompromisy medzi rôznymi prioritami, pričom hlavným motívom by malo byť zabezpečenie udržateľného rozvoja ako takého. Sme názoru, že zhodnotenie rezortných politík vo vzťahu k požiadavkam na podnikateľské prostredie by malo prebiehať prostredníctvom vzájomnej spolupráce rezortov na tvorbe politík, pričom priestor na pripomienkovanie vplyvu politík na podnikateľské prostredie má MH SR v neposlednom rade aj počas predbežného a následne i medzirezortného pripomienkového konania. Typ pripomienky: obyčajná Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Pripomienka č. 5: Pripomienka k: vlastný materiál Text pripomienky: Na strane č. 47 sa uvádza: „Ako už bolo v tejto správe viac krát spomenuté, zlepšovanie podnikateľského prostredia je zdieľanou úlohou celej vlády a politík všetkých rezortov. Približne 15 % z opatrení zahrnutých v antibyrokratických balíčkoch sú v gescii MH SR, ďalšie sú v gescii ďalších 19 subjektov štátnej správy. Aj z tohoto vyplýva, všetky rezorty by si mali prehodnotiť svoje politiky aj vo vzťahu k požiadavkám na podnikateľské prostredie.„ V súlade s pripomienkami č. 2 a 3 navrhujeme preformulovať znenie poslednej vety nasledovne: „Aj z tohto vyplýva, aby rezorty zvažovali a zohľadňovali dopady svojich politík na podnikateľské prostredie.“ Odôvodnenie pripomienky: V súlade so zdôvodnením pripomienky č. 2, aj v tomto prípade súhlasíme s tým, aby tvorba rezortných politík brala do úvahy potreby na strane podnikateľského sektora. Sme názoru, že zhodnotenie rezortných politík vo vzťahu k požiadavkam na podnikateľské prostredie by malo prebiehať prostredníctvom vzájomnej spolupráce rezortov na tvorbe politík, pričom priestor na pripomienkovanie vplyvu politík na podnikateľské prostredie má MH SR v neposlednom rade aj počas predbežného a následne i medzirezortného pripomienkového konania. Typ pripomienky: obyčajná Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Pripomienka č. 1: Pripomienka k: vlastný materiál Text pripomienky: Odporúčame zohľadniť v materiáli „Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike“ aj iné ako makroekonomické či technologické trendy a poukázať na ďalšie faktory ovplyvňujúce stav a vývoj podnikateľského prostredia, medzi ktoré patrí aj ochrana životného prostredia a zmena klímy. Odôvodnenie pripomienky: Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike by mala mapovať rôzne aspekty stavu podnikateľského prostredia v SR v roku 2019, analyzovať a hodnotiť štruktúru prostredia, uvádzať a popisovať aktuálne témy a definovať priority agendy podnikateľského prostredia. Medzi kľúčové zmeny a aktuálne témy patria aj výzvy v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Na tieto výzvy upozorňuje okrem iných strategických dokumentov aj Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. Odporúčame preto poskytnúť komplexnú informáciu ohľadom súčasného stavu a vývoja podnikateľského prostredia, ktorá by zohľadňovala všetky najdôležitejšie trendy a výzvy. Typ pripomienky: obyčajná Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Pripomienka c. 3 k: vlastný materiál Text pripomienky: Text na strane č. 4 uvádza: „Na základe uvedeného bola do návrhu IV. antibyrokratického balíčka zaradená úloha pre všetky orgány štátnej správy „predložiť ministrovi hospodárstva návrhy opatrení na zlepšenie postavenia SR v hodnoteniach kvality podnikateľského prostredia s termínom do 31. decembra každoročne“. Jej cieľom je, aby rezorty vnímali podnikateľské prostredie ako integrovanú súčasť ich vlastných agend a tiež, aby sledovali umiestnenia v rôznych rebríčkoch kvality.“ Navrhujeme preformulovať poslednú vetu tohto textu nasledovne: „Jej cieľom je, aby rezorty zvažovali a zohľadňovali dopady svojich politík na podnikateľské prostredie a tiež aby sledovali umiestnenia v rôznych rebríčkoch kvality.“ Odôvodnenie pripomienky: Navrhované znenie vnímame ako adekvátnejší opis úlohy zo IV. antibyrokraického balíčka, ktorá ukladá všetkým orgánom štátnej správy „predložiť ministrovi hospodárstva návrhy opatrení na zlepšenie postavenia SR v hodnoteniach kvality podnikateľského prostredia s termínom do 31. decembra každoročne“. Typ pripomienky: obyčajná Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Pripomienka č. 4: Pripomienka k: vlastný materiál Text pripomienky: Na strane č. 20 sa uvádza: „Minister hospodárstva nemá porovnateľné postavenie ako minister financií v spojitosti s vplyvmi na verejný rozpočet a bolo by vhodné, aby mal právo veta na vládne legislatívne iniciatívy, majúce zásadné vplyvy na zamestnávateľov a podnikateľské prostredie.“ Navrhujeme tento text vynechať. Odôvodnenie pripomienky: S daným znením nesúhlasíme, nakoľko podobnú argumentáciu pre obdobné právo veta by mohli požadovať aj iní ministri, keďže vládne legislatívne iniciatívy môžu mať vplyv nielen na zamestnávateľov a podnikateľské prostredie, ale napríklad aj na životné prostredie či spoločnosť. Typ pripomienky: obyčajná Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚNMSSR (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky) 1) V celom materiáli žiadame nahradiť skratku "ÚMNS" a "ÚNMS" za skratku "ÚNMS SR". 2) Na str. 26 bode 3.6 Digitalizácia priemyslu - Inteligentný priemysel navrhujeme v prvom odseku nahradiť slovo "normotvorba" slovami "tvorba technických noriem". Odôvodnenie: Slová "tvorba technických noriem" obsahuje schválený Akčný plán inteligentného priemyslu SR. 3) Na str. 35 v časti II. balíček opatrení (schválený uznesením vlády SR č. 228 zo 16. mája 2018) navrhujeme v druhom odseku nahradiť slovo "úrad" za skratku "ÚNMS SR" a nahradiť číselný údaj "11,11 %" za "11,1 %". 4) Na str. 39 v tabuľke Nesplnené opatrenia v roku 2019 v časti Termín/Odôvodnenie navrhujeme nahradiť slovo "úrad" za skratku "ÚNMS SR" a nahradiť číselný údaj "11,11 %" za "11,1 %". 5) Na str. 79 do zoznamu skratiek navrhujeme doplniť skratku "STN - slovenská technická norma". Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
OZ BB (OZ Bez bariéry - Národná platforma proti bariéram) Navrhujeme doplniť do materiálu: Pre budúce obdobia je vhodné pripraviť aktualizovaný systém pre efektivizáciu zamestnania zdravotne postihnutých s vytvorením legislatívneho a praktického prostredia pre podnikateľov a zamestnávateľov tak, aby boli motivovaní zvažovať zamestnanie tejto skupiny obyvateľov Slovenska. Ako základný nástroj odporúčame vytvorenie medzirezortnej skupiny pre analýzu legislatívy a nastavenie optimálneho systému v zložení: MF SR, MH SR, MPSVR SR, MVO, združenia zamestnávateľov, akademická sféra. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail