LP/2020/459 Návrh na zrušenie a zmenu niektorých úloh pre ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) Pripomienka: k číslu úlohy C.13 úlohu č. C.13 nezrušiť a predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 91/2019 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorým sa ustanoví začiatok plynutia splatnosti faktúry pri obchode s potravinami od doručenia faktúry Odôvodnenie: Platby za dodaný tovar sa realizujú až po doručení faktúr a v niektorých prípadoch účtovný systém maloobchodníkov a veľkoobchodníkov ani nedovoľuje zrealizovať platby pred zaregistrovaním príslušných faktúr. Príjemcovia faktúr nimi potrebujú disponovať, okrem iného pre potreby vedenia účtovníctva, riadnej evidencie a pre účely DPH. Bez faktúry nemôžu kupujúci uplatniť odpočet DPH alebo požiadať o vrátenie DPH (dodací list nepostačuje pre tieto účely). Z toho dôvodu nie je primerané požadovať od obchodníkov platiť za dodaný tovar bez faktúry, nakoľko v momente dodania tovaru výsledná suma ani nemusí byť známa. Doručenie faktúry je neskorší termín na splatnosť ako dodanie tovaru a preto aj nastavenie splatnosti „len na doručenie faktúry“ je režim, ktorý je aj v súlade so Smernicou, nakoľko Smernica stanovuje dva termíny na výber, a to v závislosti od toho, ktorý termín je neskorší. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Zásadné pripomienky k úlohám C.11 a C.12 uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 a k súvisiacemu platnému právnemu poriadku - k zákonu č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov Všetky nižšie uvedené pripomienky považujte za zásadné. Žiadam bezodkladne zrušiť úlohy C.11 a C.12 uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020. Kvôli ochrane života, zdravia, bezpečnosti a prevencii a kvôli ochrane sociálne najslabších obyvateľov zásadne nesúhlasím s vyššie uvedenými neprípustnými úlohami uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 a žiadam ich bezodkladné zrušenie. Rovnako zásadne nesúhlasím s nedávnym vypustením povinnosti poskytovať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám (toho času je možný iba ich dobrovoľný bezodplatný prevod, ktorý by navrhovaný predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti prinajmenšom minimalizoval) a žiadam predmetnú povinnosť opätovne bezodkladne ustanoviť s čo najkratšou možnou účinnosťou. Uvedená povinnosť bola neakceptovateľne zrušená v čl. IV zákona č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Odôvodnenie: S úlohou C.11 uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 (pre ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka do 30. novembra 2020 predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým sa zníži minimálna hranica pokuty podľa § 28 odsek 8 pri opakovanom porušení povinností, za ktoré bola uložená pokuta) zásadne nesúhlasím z hľadiska ochrany života a zdravia obyvateľov. § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon") obsahuje sankcie za viacnásobné opakované porušenie veľmi dôležitých povinností podľa § 28 ods. 4 zákona, ktoré sú ustanovené na účel ochrany života a zdravia ľudí. Ide napr. o tieto porušenia: výroba alebo umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, potravín bez označenia prítomnosti látok spôsobujúcich alergiu alebo neznášanlivosť, výroba alebo umiestňovanie na trh neschválených GMO, ohrozenie alebo poškodenie zdravia ľudí, umiestňovanie potravín po uplynutí dátumu spotreby na trh ... Pri prvom porušení povinnosti podľa § 28 ods. 4 zákona je ustanovená dolná hranica pokuty 1 000 eur, pri opakovanom porušení do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty sa uloží pokuta do dvojnásobku sadzby podľa § 28 ods. 4 zákona a až pri ďalšom opakovanom porušení povinností do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení poslednej pokuty je terajšia dolná hranica pokuty 1 000 000 eur. Podľa môjho názoru by takýto subjekt už vôbec nemal ďalej podnikať a nie je správne znižovať mu predmetné pokuty za minimálne tretie závažné porušenie tej istej povinnosti v krátkom čase za sebou, ktoré ohrozuje alebo môže ohrozovať život alebo zdravie ľudí. Úlohu C.11. žiadam bezodkladne zrušiť. S úlohou C.12 uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 (pre ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka do 30. novembra 2020 predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým sa umožní predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti) tiež zásadne nesúhlasím. Ide o avizovaný neakceptovateľný protisociálny návrh zákona s mimoriadne negatívnym dopadom na sociálne slabých a zraniteľných obyvateľov. Úlohu C.12 žiadam bezodkladne zrušiť. Mám za to, že úloha C.12 aj vypustenie vyššie uvedenej povinnosti zo zákona sú v rozpore o. i. s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR a s viacerými ustanoveniami Európskej sociálnej charty (ESCH). Súčasne zásadne nesúhlasím s nedávnym vypustením povinnosti prevádzkovateľov darovať bezpečné potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám a považujem za nevyhnutné jej opätovné ustanovenie v čo najkratšom možnom čase. Mám za to, že úloha C.12 uznesenia vlády SR č. 400/2020 aj vypustenie predmetnej povinnosti sú v priamom rozpore o. i. s princípmi sociálne orientovanej trhovej ekonomiky garantovanými v čl. 55 ods. 1 Ústavy SR a s viacerými ustanoveniami Európskej sociálnej charty. Sú tiež v priamom rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR na obdobie rokov 2020 - 2024, podľa ktorého „Osobitnú pozornosť budeme venovať chudobným, chorým a slabším. ... Vláda SR sa bude usilovať o znižovanie chudoby, predovšetkým v segregovaných oblastiach v menej rozvinutých regiónoch Slovenska.“. Podľa čl. 55 ods. 1 Ústavy SR hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Úloha C.12 uznesenia vlády SR č. 400/2020 aj vypustenie predmetnej povinnosti zo zákona sú neprijateľné, protisociálne a neetické a majú závažný negatívny dopad na sociálne slabých obyvateľov. Zo strany sociálne slabých obyvateľov je veľmi veľký záujem o bezplatné poskytovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Navyše, finančná situácia mnohých ľudí sa kvôli koronakríze zhoršila a je predpoklad jej zhoršovania aj v blízkej budúcnosti. Opätovné ustanovenie predmetnej povinnosti po potrebnej úprave a zrušenie úlohy C.12 pomôže prežiť mnohým sociálne slabým obyvateľom a ponechať im financie na iné nevyhnutné výdavky (napr. na lieky, bývanie ...). V materiáli „Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii COVID-19" sa uvádza nasledovné: „EK zároveň uviedla, že dôsledkom krízy bude nárast chudoby ... . Najodkázanejšie osoby boli mimoriadne zasiahnuté krízou. Síce ešte EK nemá k dispozícii údaje, ale dopyt po jedle vzrástol, v porovnaní so situáciou pred pandémiou, o 50%.". Splnením neprijateľnej úlohy C.12 pre ministra PaRV SR (umožniť predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti) v spojení s neakceptovateľným zrušením povinnosti určitých prevádzkovateľov darovať bezpečné potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám by sa ponechala len terajšia možnosť poskytnúť bezpečné potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charite a súčasne by sa zaviedla možnosť ich predaja. Mám za to, že väčšina podnikateľov by uprednostnila predaj kvôli zisku a darovanie potravín by bolo eliminované. Povinné poskytovanie bezpečných potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám mnohým sociálne najslabším obyvateľom zachráni život, preto je nevyhnutné úlohu C.12 okamžite zrušiť a predmetnú povinnosť po potrebných úpravách znovu bezodkladne ustanoviť. Predmetná povinnosť by po potrebných úpravách mala nadobudnúť účinnosť čím skôr (namiesto 1.1.2024; pôvodne sa navrhovalo, aby zákon č. 478/2019 Z. z. nadobudol účinnosť už 01.01.2020, a nie až 01.01.2024). Povinné poskytovanie takýchto bezpečných potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti platí napr. aj v ČR a bolo odobrené Ústavným súdom ČR. V súčasnosti podľa § 6 ods. 7 zákona o potravinách môže prevádzkovateľ potravinárskeho podniku bezpečné potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti bezodplatne previesť charitatívnej organizácii (t. j. osobe vykonávajúcej činnosť s verejnoprospešným účelom v oblasti poskytovania sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti alebo sociálnych služieb podľa osobitných predpisov). Od 1.1.2024 malo v dôsledku zákona č. 478/2019 Z. z. nadobudnúť účinnosť ustanovenie zákona o potravinách, podľa ktorého bol prevádzkovateľ, ktorý uvádza na trh potraviny v prevádzkarni s predajnou plochou väčšou ako 400 m2, povinný uzatvoriť zmluvu o darovaní bezpečných potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti aspoň s 1 charitatívnou organizáciou. Uvedenú neakceptovateľne zrušenú povinnosť (v čl. IV zákona č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 bol zrušený zákon č. 478/2019 Z. z.) považujem za nutné opätovne čím skôr ustanoviť a nahradiť povinnosť uzatvoriť zmluvu o darovaní napr. slovami: „je povinný bezodplatne poskytnúť“. Obdobná povinnosť platí v ČR (bez pojmu „darovať“) a odobril ju aj Ústavný súd ČR. Zrušenie predmetnej povinnosti a úloha C.12 uznesenia vlády SR č. 400/2020 nie sú správne, morálne a nie sú v súlade o. i. s princípmi sociálne orientovanej trhovej ekonomiky garantovanými v čl. 55 ods. 1 Ústavy SR ani s Európskou sociálnou chartou. Citujem z dôvodovej správy (ďalej aj „DS“) predkladateľa k čl. V bodu 3 návrhu zákona tlač 161: „Ustanovením sa zrušuje zákon č. 478/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, a ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Táto novela zákona o potravinách, ktorá síce nadobudla platnosť, nie však ešte účinnosť, obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie má byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje. Z tohto dôvodu sa ustanovením navrhuje zrušenie tejto novely zákona o potravinách.“. Ide o zavádzajúce a účelové tvrdenia. MH SR napr. v DS zavádzajúco tvrdí, že: „Táto novela zákona o potravinách ... obsahuje právnu úpravu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).“. S uvedeným zásadne nesúhlasím, naopak, navrhované zrušenie zákona č. 478/2019 Z. z. aj úloha C.12 sú v rozpore s princípmi sociálne orientovanej trhovej ekonomiky garantovanými v čl. 55 ods. 1 Ústavy SR a s viacerými ustanoveniami ESCH. Podľa čl. 55 ods. 1 Ústavy SR hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Povinné bezplatné poskytovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti pre najchudobnejších obyvateľov nie je v žiadnom prípade v rozpore s princípmi právneho štátu ani právnej istoty. Viď aj nález Ústavného súdu ČR z 18.12.2018 sp. zn. Pl. ÚS 27/16 (https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2019-51). Súčasne je absolútne neakceptovateľné, neetické a v rozpore s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR a viacerými ustanoveniami ESCH namiesto povinného poskytovania potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charite umožniť podnikateľom ich predaj (viď terajšia úloha C.12. uznesenia vlády SR č. 400/2020, ktorú je nutné zrušiť). V zmysle čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva aj medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná - vrátane ustanovení Európskej sociálnej charty (revidovanej) (ďalej aj „ESCH“), ktoré sú pre SR záväzné. ESCH je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. V súvislosti s predmetnou problematikou poukazujem na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/09-81 zo dňa 18. mája 2010, citujem: „Ústavný súd konštatuje, že Európska sociálna charta (revidovaná) je nepochybne medzinárodnou zmluvou, ktorej príslušné ustanovenia (s výnimkou tých ustanovení, vo vzťahu ku ktorým uplatnila Slovenská republika výhradu pri uložení ratifikačnej listiny, (POZN.: Ide iba o čl. 13 ods. 4 ESCH) majú charakter referenčných noriem v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, t. j. ústavný súd je oprávnený posudzovať súlad zákonov s ustanoveniami ESCH (revidovanej).“. Podľa I. časti ESCH zmluvné strany (vrátane SR) prijímajú za cieľ svojej vnútroštátnej a medzinárodnej politiky uskutočňovanej všetkými primeranými prostriedkami dosiahnutie podmienok na zabezpečenie účinného výkonu o. i. týchto práv a zásad: „13. Každá osoba bez primeraných zdrojov má právo na sociálnu ... pomoc. ... 16. Rodina ako základná jednotka spoločnosti má právo na primeranú sociálnu, právnu a hospodársku ochranu zabezpečujúcu jej plný rozvoj. 17. Deti a mladiství majú právo na primeranú sociálnu, právnu a hospodársku ochranu. ... 23. Každá staršia osoba má právo na sociálnu ochranu. 30. Každý má právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením...“. V zmysle čl. 13 ods. 1 ESCH Právo na sociálnu a lekársku pomoc sa zmluvné strany vrátane SR zaväzujú zabezpečiť, aby sa ktorejkoľvek osobe bez dostačujúcich finančných prostriedkov, ktorá nie je schopná si ich zabezpečiť či už vlastným úsilím, alebo z iných zdrojov, najmä (zdôrazňujem, že nielen) dávkami zo systému sociálneho zabezpečenia, poskytla primeraná pomoc. Podľa čl. 30 ESCH Právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením sa zmluvné strany vrátane SR na zabezpečenie účinného výkonu práva na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením zaväzujú o. i. : „a) prijať opatrenia v rámci celkového a koordinovaného nárastu postupov na podporu účinného prístupu k osobám, ktoré žijú v situácii sociálneho vylúčenia alebo chudoby, alebo k osobám vystaveným riziku vzniku takejto situácie, ako aj k ich rodinám, predovšetkým k zamestnaniu, bývaniu, odbornému vzdelávaniu a príprave, k výchove, kultúre a k sociálnej a lekárskej pomoci.“. Predkladateľ v DS ďalej argumentuje údajným „značným zásahom do zmluvnej slobody prevádzkovateľa potravinárskeho podniku vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, tzn. darovanie má byť vždy dobrovoľné a bezodplatné plnenie daru, nie povinnosť, ako to novela zákona o potravinách ustanovuje.“. Zo strany predkladateľa schváleného návrhu zákona tlač 161 (MH SR) ide jednoznačne o neprijateľné, protisociálne a nemorálne riešenie. Predmetná povinnosť je bez akýchkoľvek pochybností právne prijateľná, mám však za to, že v rámci terajšej povinnosti sú potrebné formálna právna úprava (aby namiesto povinného darovania bol použitý pojem „bezodplatné poskytnutie“ obdobne ako v ČR), ako aj ďalšie vecné doplnenia garantujúce o. i. štátnu pomoc (najmä finančnú a materiálnu) a vykonateľnosť. Predmetná povinnosť by mala byť realizovateľná a nezaťažujúca pre charitatívne organizácie aj podnikateľov. V ČR napr. štát dotuje sieť potravinových bánk. V SR považujem za nutné zaviesť štátnu pomoc (najmä finančnú a materiálnu) na účel plnenia predmetnej povinnosti pre charitatívne organizácie aj podnikateľov a doplniť ďalšie ustanovenia na účel dosiahnutia vykonateľnosti; ak je to potrebné, zvýšiť počet potravinových bánk; ak je to možné, rozšíriť predmetnú povinnosť na ďalšie subjekty ... - rozsah potrebných vecných úprav a doplnení je nevyhnutné odborne posúdiť. Povinné bezplatné poskytnutie predmetných potravín platí aj v iných štátoch (napr. v ČR, kde ho odobril Ústavný súd ČR). Poukazujem aj iné povinne uzatvárané zmluvy podľa slovenských osobitných predpisov. Podľa § 11 ods. 2 českého zákona č. 110/1997 Sb. o potravinách a tabákových výrobcích a o změně a doplnění některých souvisejících zákonů v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 110/1997 Sb.“) „Provozovatel potravinářského podniku, který uvádí na trh potraviny v provozovně s prodejní plochou větší než 400 m2, je povinen potraviny, které nejsou v souladu s požadavky stanovenými tímto zákonem nebo přímo použitelným předpisem Evropské unie upravujícím požadavky na potraviny, ale jsou bezpečné, poskytnout bezplatně neziskové organizaci, která shromažďuje bezplatně potraviny, skladuje a přiděluje je humanitárním nebo charitativním organizacím, které poskytují potravinovou pomoc klientům sociálních služeb; tyto organizace určí ministerstvo rozhodnutím vydaným z moci úřední. Potraviny určené klientům sociálních služeb musí být následně uváděny na trh pouze bezplatně.“. Podľa § 11 ods. 2 českého zákona č. 110/1997 Sb. „Potraviny uváděné na trh jiným provozovatelem potravinářského podniku než provozovatelem uvedeným v odstavci 2, které nejsou v souladu s požadavky stanovenými tímto zákonem nebo přímo použitelným předpisem Evropské unie upravujícím požadavky na potraviny, ale jsou bezpečné, mohou být bezplatně poskytnuty neziskové organizaci, která shromažďuje bezplatně potraviny, skladuje a přiděluje je humanitárním nebo charitativním organizacím, které poskytují potravinovou pomoc klientům sociálních služeb; tyto organizace určí ministerstvo rozhodnutím vydaným z moci úřední. Potraviny určené klientům sociálních služeb musí být následně uváděny na trh pouze bezplatně.“. O českej právnej úprave citujem z tlače nasledovné: „Zákon v roku 2016 na českom ústavnom súde napadla skupina členov hornej komory českého parlamentu. Senátori ho označili za „totalitný“ a navrhovali jeho zrušenie, pretože je protiústavným zásahom do vlastníckych práv. Súd ale ich návrh zmietol zo stola. Zákon podľa jeho výkladu sleduje legitímny cieľ, nakoľko odovzdávanie nepredaných potravín pomáha ľuďom v núdzi, znižuje produkciu odpadu a chráni životné prostredie.“ ..... Hlavným zámerom autorov novej právnej úpravy bolo znížiť objem potravinového odpadu a rozšíriť počet ľudí, ktorým môžu prebytočné, no nezávadné potraviny, pomôcť v ťažkej životnej situácii. To sa podľa údajov zverejnených Českou federáciou potravinových bánk (ČFPB) podarilo. Hodnota potravín, ktoré banky pomohli zachrániť, v roku 2018 dosiahla približne 282 miliónov korún (viac ako 10 miliónov eur). Dohromady zhromaždili 4127 ton potravín a drogérie, ktoré pomohli viac ako 100-tisíc ľudom. Podľa riaditeľky Potravinovej banky pre Prahu a Stredočeský kraj ... sa objem darovaných potravín obchodov strojnásobil. ... Kým na Slovensku máme zatiaľ len jednu potravinovú banku, v Česku funguje celá sieť potravinových bánk ... .“ (https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/cesko-ukazuje-slovensku-cestu-ako-na-zakaz-vyhadzovania-potravin/). Citujem aj z DS k zákonu č. 478/2019 Z. z., ktorý bol neprípustne zrušený: „Obdobné riešenie môžeme vidieť aj v susednej Českej republike, kde boli ustanovenia aj podrobené prieskumu Ústavným súdom Českej republiky, ktorý vo svojom Náleze č. 51/2019 zo dňa 18.12.2018 konštatuje súlad predmetných ustanovení s ústavou, napriek tomu, že sa zavádza nová povinnosť.“. V súčasnosti existuje len možnosť prevádzkovateľa potravinárskych podnikov bezodplatne previesť bezpečné potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti charitatívnej organizácii. Zrušenie predmetnej povinnosti aj neprijateľná úloha C.12. uznesenia vlády SR č. 400/2020 sú protisociálne a viedli by k neetickému a neprípustnému zarábaniu podnikateľov predajom potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti na úkor sociálne najslabších. Mám za to, že sú v rozpore o. i. s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR a s viacerými ustanoveniami ESCH (viď vyššie). V neposlednom rade sú v priamom rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR na obdobie rokov 2020 - 2024 (viď vyššie). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Nesúhlasíme s návrhom predkladateľa na zmenu termínu úlohy C.12 z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020. Žiadame predkladateľa o novelizáciu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyplýva z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 v nasledujúcom znení: „predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým sa umožní predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti“ v stanovenom termíne, t. j. do 30. novembra 2020. Odôvodnenie: Argumentáciu krátkeho časového úseku z dôvodu sťaženej realizácie konzultácií súvisiaci s aktuálnou mimoriadnou situáciou považujeme za neadekvátnu. Od prijatia vyššie uvedeného uznesenia vlády ubehol dostatočný čas na navrhnutie paragrafového znenia, ktorým sa umožní predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Sprístupnením potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, aj v samotných predajniach, by sa v čase aktuálnej krízy umožnil prístup k lacnejším potravinám širokej skupine obyvateľstva a nielen tým, ktorí sú odoberateľmi pomoci od Potravinovej banky Slovenska. Súčasne by to malo za následok aj zníženie tvorby potravinového odpadu, na ktorý boli pred jeho zaradením do kategórie „odpad“ vynaložené nemalé zdroje na výrobu, distribúciu a predaj. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Nesúhlasíme s návrhom predkladateľa na zmenu termínu úlohy C.12 z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020. Žiadame predkladateľa o novelizáciu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyplýva z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 v nasledujúcom znení: „predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým sa umožní predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti“ v stanovenom termíne, t. j. do 30. novembra 2020. Odôvodnenie: Argumentáciu krátkeho časového úseku z dôvodu sťaženej realizácie konzultácií súvisiaci s aktuálnou mimoriadnou situáciou považujeme za neadekvátnu. Od prijatia vyššie uvedeného uznesenia vlády ubehol dostatočný čas na navrhnutie paragrafového znenia, ktorým sa umožní predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Sprístupnením potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, aj v samotných predajniach, by sa v čase aktuálnej krízy umožnil prístup k lacnejším potravinám širokej skupine obyvateľstva a nielen tým, ktorí sú odoberateľmi pomoci od Potravinovej banky Slovenska. Súčasne by to malo za následok aj zníženie tvorby potravinového odpadu, na ktorý boli pred jeho zaradením do kategórie „odpad“ vynaložené nemalé zdroje na výrobu, distribúciu a predaj. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Nesúhlasíme s návrhom predkladateľa na zrušenie úlohy C.10 z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020. Žiadame predkladateľa o novelizáciu nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarňam, ktorá Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyplýva z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 v nasledujúcom znení: „predložiť na rokovanie vlády návrh novely nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 360/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkarňam, ktorým sa umožní odoberať suroviny na podnikanie od drobných lokálnych podnikateľov a súčasne sa rozšíri okruh komodít na predaj z dvora“. Odôvodnenie: Cieľom predmetného návrhu je umožniť odoberať suroviny na podnikanie od drobných lokálnych podnikateľov a súčasne rozšíriť okruh komodít na predaj z dvora. Ministerstvo hospodárstva SR nestanovilo, o ktoré komodity sa má predaj z dvora rozšíriť a taktiež neurčilo, ktoré suroviny na podnikanie by malo byť možné odoberať od drobných lokálnych podnikateľov. Konkrétne suroviny/komodity sú preto na zvážení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pričom ich rozšírenie by malo byť v súlade s predpismi Európskej únie. Predmetné nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 a č. 853/2004 sa nevzťahujú na priame dodávanie malých množstiev prvotných produktov ich výrobcom konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarňam, ktoré priamo zásobujú konečného spotrebiteľa, ale sú ponechané na úpravu jednotlivým členským štátom. Z daného dôvodu žiadame predmetné nariadenie vlády aktualizovať o prípadné nové produkty rastlinného pôvodu a taktiež o kvantitatívnu úpravu existujúceho okruhu produktov rastlinného i živočíšneho pôvodu. Nakoľko povolené množstvá si definuje každý členský štát sám, odporúčame na základe porovnania s inými členskými krajinami dané množstvá navýšiť tak, aby vo výsledku viedli k zvýšeniu motivácie drobných pestovateľov a chovateľov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Nesúhlasíme s návrhom predkladateľa na zmenu termínu úlohy C.11 z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020. Žiadame predkladateľa o novelizáciu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyplýva z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 v nasledujúcom znení: „predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorým sa zníži minimálna hranica pokuty podľa § 28 ods. 8 pri opakovanom porušení povinností, za ktoré bola uložená pokuta“ v stanovenom termíne, t. j. do 30. novembra 2020. Odôvodnenie: Argumentáciu krátkeho časového úseku z dôvodu sťaženej realizácie konzultácií súvisiaci s aktuálnou mimoriadnou situáciou považujeme za neadekvátnu, nakoľko od prijatia vyššie uvedeného uznesenia vlády ubehol dostatočný čas na navrhnutie zmeny dolnej sadzby pokút. Zmenu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorou sa zníži minimálna hranica pokuty pri opakovanom porušení povinnosti, považujeme za jednoduchú legislatívnu zmenu, ktorá si nevyžaduje výraznejší zásah do zákona o potravinách. Zároveň by sme chceli upozorniť na skutočnosť, že ohľadom aplikácie tohto ustanovenia sa vedú spory na Ústavnom súde SR, na ktoré sa obrátili priamo Krajské súdy Bratislava, Trenčín a Prešov, z dôvodu možného porušenia Ústavy SR, vrátane zásady proporcionality. Zásadným spôsobom totiž vnáša do podnikateľského prostredia právnu neistotu a neprimerane zvyšuje riziko podnikania. Uloženie takejto výšky pokuty je pre väčšinu potravinárskych firiem a maloobchodných či veľkoobchodných predajcov potravín likvidačné. Veľký rozptyl je možné vidieť aj pri nastavení spodnej hranice pokút pri treťom porušení povinnosti, kde sa spodná hranica sankcie pohybuje vo výške 1 milión eur v porovnaní s prvým a druhým porušením povinnosti, kde sa spodná hranica sankcie pohybuje rádovo v tisíckach eur. V súvislosti s týmto porušením povinnosti považujeme za odôvodnené prehodnotiť a následne znížiť hornú sadzbu sankcie pri opakovanom porušení povinnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Nesúhlasíme s návrhom predkladateľa na zrušenie úlohy C.13 z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020. Žiadame predkladateľa o novelizáciu zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyplýva z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 v nasledujúcom znení: „predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa ustanoví začiatok plynutia splatnosti faktúry pri obchode s potravinami od doručenia faktúry“. Odôvodnenie: Podľa súčasného znenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci sú ustanovené dva začiatky plynutia lehoty za splatnosť tovaru – jedna odo dňa doručenia faktúry dodávateľom a druhá odo dňa doručenia tovaru. Záväzná pre splatnosť tovaru je však tá lehota, ktorá začala plynúť neskôr. To znamená, že v praxi nemôže nastať situácia, kedy odberateľ nemá k dispozícii faktúru, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou v prípade úhrady kúpnej ceny. Súčasné znenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami je však nastavené v protiklade so smernicou, nakoľko záväzná pre odberateľa je tá lehota, ktorá začala plynúť skôr. V praxi tak dochádza k vzniku povinnosti odberateľov platiť za tovar, ku ktorému im nebola doručená faktúra (napr. z dôvodu technickej či ľudskej chyby). Tá je pre odberateľov nevyhnutnou podmienkou na vyplatenie kúpnej ceny, na daňové účely (a s tým spojené prípadné daňové konania) a v mnohých prípadoch aj pre automatizáciu platieb, ku ktorej dochádza po spárovaní objednávky s doručenou faktúrou. Zároveň považujeme za dôležité upozorniť na skutočnosť, že kontrolná činnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR za účelom zistenia plnenia tejto lehoty, vedie k vytváraniu tlaku na odberateľov, ktorí reálne nemajú možnosť manažovať platby dodávateľom výlučne na základe údajov o dodaní tovaru. Zároveň tak vytvára tlak aj na dodávateľov, ktorí sú následne zaväzovaní odberateľmi vystavovať a doručovať faktúry v čo najkratšom čase, za účelom minimalizácie pravdepodobnosti nedodržania lehoty platby kúpnej ceny počítanej od dňa dodania tovaru. Taktiež si dovolíme poukázať na dĺžku termínov splatnosti, ktoré sa výrazne odlišujú od maximálnych dĺžok splatností, ktoré sú povolené v zmysle smernice. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/633 o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci povoľuje maximálnu dĺžku splatnosti 30 dní pre „perishable goods“, t. j. dvoj, resp. trojnásobok dĺžky povolenej v zákone č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a 60 dní pre non-perishable goods, t. j. opäť dvoj, resp. trojnásobok dĺžky povolenej zákonom. Máme za to, že ponechanie súčasného stavu termínov splatnosti aktuálnym spôsobom a v aktuálnej dĺžke, je v zjavnom rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré si dalo za cieľ odstránenie goldplatingu aj v oblasti regulácie týkajúcej sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov v obchode s potravinami, preto súčasne žiadame o ich prehodnotenie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZO SR (Zväz obchodu SR) Pripomienka k Návrhu na zrušenie a zmenu niektorých úloh pre ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020 Pripomienka: k číslu úlohy C.13 úlohu č. C.13 nezrušiť a predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 91/2019 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorým sa ustanoví začiatok plynutia splatnosti faktúry pri obchode s potravinami od doručenia faktúry Odôvodnenie: Platby za dodaný tovar sa realizujú až po doručení faktúr a v niektorých prípadoch účtovný systém maloobchodníkov a veľkoobchodníkov ani nedovoľuje zrealizovať platby pred zaregistrovaním príslušných faktúr. Príjemcovia faktúr nimi potrebujú disponovať, okrem iného pre potreby vedenia účtovníctva, riadnej evidencie a pre účely DPH. Bez faktúry nemôžu kupujúci uplatniť odpočet DPH alebo požiadať o vrátenie DPH (dodací list nepostačuje pre tieto účely). Z toho dôvodu nie je primerané požadovať od obchodníkov platiť za dodaný tovar bez faktúry, nakoľko v momente dodania tovaru výsledná suma ani nemusí byť známa.   Doručenie faktúry je neskorší termín na splatnosť ako dodanie tovaru a preto aj nastavenie splatnosti „len na doručenie faktúry“ je režim, ktorý je aj v súlade so Smernicou, nakoľko Smernica stanovuje dva termíny na výber, a to v závislosti od toho, ktorý termín je neskorší. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) k návrhu uznesenia vlády SR: V bloku „Na vedomie:“ vložiť za slová: „podpredseda vlády“ spojku: „a“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) k návrhu uznesenia vlády SR: V časti A. zrušuje odporúčam za slovami: „úlohu v bode C.10“ a „úlohu v bode C.13“ a v časti B. mení za slovami: „v bode C.11“ a „v bode C.12“ vložiť slová: „uznesenia vlády SR č. 400 z 24. júna 2020“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K obalu: Upraviť predkladateľa z: „minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky“ na: „minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka“. Rovnako upraviť predkladateľa aj v časti: „návrh uznesenia vlády SR“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu V časti A. odporúčame z dôvodu prehľadnosti doplniť poradové čísla pred jednotlivé úlohy. V časti B. odporúčame z dôvodu prehľadnosti doplniť nad riadok „Číslo úlohy: C.12“ rovnaké riadky, ako pri predchádzajúcej úlohe C.11, to znamená: „Číslo uznesenia/zo dňa: Názov uznesenia: Predkladateľ:....“ Zároveň navrhujeme doplniť poradové čísla pred jednotlivé úlohy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail