LP/2019/830 Návrh rámcového zabezpečenia účasti Slovenskej republiky na akcii Európske hlavné mesto kultúry – Slovenská republika 2026

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
KBS (Konferencia biskupov Slovenska) Na strane 7 v prvom odseku vo vete: „Každá z inštitúcií a orgánov EÚ sa svojím výberom usiluje zabezpečiť ... “ navrhujeme pojem „rodovú rovnováhu“ nahradiť pojmom „rovnováhu pohlaví“. Pojem „rovnováha pohlaví“ v príslušnom gramatickom tvare navrhujeme zároveň používať aj pre účely z materiálu vychádzajúcich dokumentov a aktivít. Odôvodnenie: V texte vlastného materiálu a v nadväzujúcich dokumentoch a aktivitách navrhujeme, aby bol pojem „rodová rovnováha“ v príslušnom gramatickom tvare nahradený pojmom „rovnováha pohlaví“ v príslušnom gramatickom tvare vychádzajúc z terminológie v anglickej verzii rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorá používa pojem „gender balance“. Ústava Slovenskej republiky ani žiadny záväzný základný ľudskoprávny dokument nepozná pojem „gender“, ale používa pojmy muži a ženy, ako kategórie pohlavia. Preto navrhujeme používať pojmy rovnováhu pohlaví. Vzhľadom na uvedené špecifiká slovenského jazyka je potrebné rozlišovať v slovenskom jazyku v právnej terminológii „pohlavie“ (muž – žena) a „rod“ (zrod, narodenie, birth). Nepresnosť prekladateľských oddelení v európskych inštitúciách nesmie mať dopad na konzistentnosť právnych pojmov uvedených a) v Ústave Slovenskej republiky, b) v primárnom práve EÚ a c) v § 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov s korpusom Slovníka Slovenského jazyka, kodifikovanom Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej republiky. Ad a) Ústava Slovenskej republiky používa pojem „rod“ ako aj pojem „pohlavie“, pričom pojem „rod“ nijako neodkazuje na kategóriu „žien a mužov“, keďže žena a muž sú kategórie pohlavia. Ústava SR používa pojem „rod“ v jeho obvyklom lingvistickom význame, ako je uvedené v Slovníku slovenského jazyka, teda s odkazom na predkov a potomkov, na líniu rodu. Z uvedeného dôvodu je potrebné používať v slovenskom právnom poriadku a tiež aj v nelegislatívnom všeobecnom materiáli pojem „pohlavie“, resp. pojmy „muž a žena“. Ad b) Primárne právo Európskej únie je základom pre všetky predpisy sekundárneho práva a práva EÚ, pričom tieto predpisy a materiály a ich preklad do jednotlivých jazykov nemôže byť v rozpore s obsahom a významom pojmov, ktoré používa primárne právo EÚ. Zmluva o EÚ a Zmluva o fungovaní EÚ ako pramene primárneho práva, v kvalite medzinárodnej zmluvy, poznajú pojem pohlavie, v anglickom znení „sex“. Vnútroštátny zákonodarca sa nesmie odvolávať na zjavne chybný (i keď dlhodobo) preklad pojmu „gender“ do slovenského jazyka, ktorý je zrejme spôsobený nesprávnym prekladom právnych významov a použitých zdrojových jazykov pri preklade do slovenského jazyka. Poukazujeme na to, že napr. nemčina, chorvátčina, čeština, slovinčina, poľština prekladajú anglický pojem „gender“ ako pohlavie, „gender identity“ ako pohlavná identita a „gender - based violence“ ako „násilie páchané na základe pohlavia, teda tak, ako to vyplýva z obsahu a významu primárneho práva EÚ. Zároveň, s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá potvrdzuje princíp, že žiadna jazyková verzia predpisu nemá prednosť pred inou jazykovou verziou, všetky oficiálne jazyky EÚ majú rovnoprávne postavenie. Dokonca ani väčšinová prevaha jedného významu prekladu neodôvodňuje správnosť jeho použitia (Princíp stanovený Súdnym dvorom EÚ vo veci CILFIT C-283/81, podľa ktorého výklad ustanovenia práva EÚ vyžaduje porovnanie rôznych jazykových verzií; rovnako pri výklade existuje zákaz izolácie jednej jazykovej verzie – vec STAUDER 29/69; súd musí pri pochybnostiach vykladať predpis v závislosti od všeobecnej systematiky a účelu právneho predpisu - prípad BOUCHEREAU 30/77). Pre chybné používanie pojmu nemôže byť dôvodom argument, že určité dokumenty v právnom poriadku SR (napríklad schválené Vládou SR), prípadne právne dokumenty EÚ v (nie všetkých) jazykových verziách používajú nekorektné právne pojmy, ktoré nie sú obsahovo v súlade s primárnym právom EÚ, resp. vnášajú jazykovú neprehľadnosť a nejednotnosť do právneho systému. Ad c) Pojem „ROD“ (in. Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) Rod: rod -u m. 1. rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie: starý r., šľachtický r. 2. odb. zákl. jednotka v prvotnom polit.-ekon. systéme 3. zool., bot. systematická jednotka zahŕňajúca najbližšie príbuzné druhy živočíchov al. rastlín 4. pôvod (význ. 2): bola zemianskeho r-u; je r-om Slovák 5. narodenie, zrod: je nadaný od r-u 6. lingv.: (gram.) r. gram. kategória vyjadrujúca príslušnosť podst. m. do jednej z troch zákl. skupín: mužský, ženský, stredný r.; slovesný r. gram. kategória vyjadrujúca vzťah slovesného deja k jeho východisku a k podmetu; rodový príd. k 1 – 3, 6: r-é tradície, r-é zriadenie; r-é znaky; r-é prípony (Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/). Pojem „POHLAVIE“ Krátky slovník slovenského jazyka z r. 2003 – kodifikačná príručka.; http://slovniky.korpus.sk/) pohlavie -ia s. 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích): novorodenec mužského p-ia 2. súhrn ženských al. mužských jedincov: počtom prevládlo ženské p.; hovor.: nežné p. ženy; silné p. muži 3. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo; pohlavný príd.: p-á výchova, p-é orgány; p. styk súlož; pohlavne prísl.: p. dospelý; pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita. Podľa § 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov sa pri tvorbe právneho predpisu používa štátny jazyk v kodifikovanej podobe, najmä z hľadiska jazykovej, štylistickej a významovej správnosti. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Právny predpis (resp. podzákonná norma, príp. nelegislatívny všeobecný materiál) musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Je vhodné, aby terminológia v kontexte právneho systému Slovenskej republiky zostala jednotná, hoci už teraz niektoré legislatívne ale najmä nelegislatívne akty vytvorili právne nesúrodý stav. V záujme zachovania právnej istoty by mal zákonodarca, tvorca noriem nižšej právnej sily a tvorca nelegislatívnych materiálov vylúčiť ďalšie zavádzanie významu pojmu, ktorý nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ba práve sa usilovať napraviť tento stav. Je neakceptovateľné, ak sa tieto subjekty, ktoré by mali dbať na konzistentnosť a vnútornú bezrozpornosť právneho systému, uchýlia k pseudo-argumentu, že: „veď sa pojem „rod“ vo význame sociálneho konštruktu „gender“ už masovo používa, aj v slovenskom jazyku, aj zo strany štátnych orgánov a aj v (niektorých chybných prekladoch) sekundárnom práve EÚ (nie v primárnom)“. V práve platí princíp, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda analogicky z chyby a chybného používania pojmu, ktorý odporuje jednak korpusu Slovenského jazyka a jednak Ústave Slovenskej republiky, nemôže vzniknúť nový jazykový a právny obsah ako ani žiadny právny dôsledok. V Slovenskej republike neexistuje žiadny konsenzus, aby sa používal, prípadne zavádzal do právneho poriadku nový pojem „gender“, alebo aby sa vytváral dvojitý obsah pre pojem „rod“. Ak sa niektoré štáty v medzinárodnom priestore hlásia k zavedeniu nového sociálneho konštruktu „gender“, nevzniká z toho žiadna povinnosť ďalším štátom, aby predmetnú prax iných štátov akceptovali. Text Návrhu rámcového zabezpečenia účasti Slovenskej republiky na akcii Európske hlavné mesto kultúry – Slovenská republiky 2026 musí reflektovať právne pojmy súladné s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko môže byť podkladom pre úpravu legislatívy SR, prípadne podzákonných noriem. V tejto súvislosti poukazujeme na korekciu textu v zmysle uvedenej argumentácie napríklad v materiáli Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu: Správa o realizácii priorít a cieľov Aktualizovanej Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky za rok 2018 v kapitole 2.4 Populácia ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením v druhom odseku (str. 16), k tomu pozri: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2019-745 . Alebo v materiáli Ministerstva kultúry SR: Návrh Koncepcie udržateľného rozvoja nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry na rok 2020-2025, k tomu pozri: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2019-725. A i. Z medzinárodných dokumentov, ktoré používajú pojmy rovnosť pohlaví uvádzame oficiálny dokument Organizácie spojených národov a Európskej únie: Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti (ku ktorému sa MZVEZ SR prihlásilo v rámci Procesu definovania priorít SR v OBSE, materiál Priority predsedníctva Slovenskej republiky v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v roku 2019 ako k prvku medzinárodného regulatívneho rámca, ktorého implementáciu majú regionálne organizácie ako OBSE v regióne podporovať, str. 10 materiálu) a Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti, ktoré používa pojmy rovnosť pohlaví (gender equality) s ohľadom na posilnenie postavenia žien. Pojem „rovnosť pohlaví“ sa používa aj v oficiálnom slovenskom preklade Parížskej dohody, ktorá je uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (Oznámenie č. 99/2017 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) k predloženému návrhu nemá pripomienky Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov Súhlasíme s predkladateľom, že v súčasnosti sa iba pripravuje verejná súťaž EHMK a že víťazný projekt ešte nepoznáme a preto nie je možné konkretizovať žiaden z vybraných vplyvov, ako aj s vyjadrením predkladateľa v bode 10 Poznámky doložky vybraných vplyvov, že akcia EHMK 2026 bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Máme však zato, že tento návrh prináša aj pozitívne sociálne vplyvy vzhľadom na fakt, že v prípade EHMK Košice 2013 vytvorili stavebné investície v regióne 771 nových pracovným miest priamo a nepriamo. Na základe danej skutočnosti navrhujeme explicitne uviesť do bodu 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov, že tento návrh predpokladá aj pozitívne sociálne vplyvy, ktoré budú po schválení víťazného projektu spracované a zhodnotené (kvalitatívne a kvantitatívne) aj v príslušnej analýze sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Pripomienka k materiálu Príloha č. 3 (zd_priloha-c.-3_Financovanie-EHMK-20191030), časť 2. 2. Preskúmanie možnosti financovania z programov EÚ, str. 2. Navrhujeme doplniť informácie: „Na ďalšie aktivity súvisiace s EHMK možno tiež využiť programy ako Kreatívna Európa (podpora kultúrnych a kreatívnych sektorov), Erasmus + (podpora vzdelávania, školenia, mládeže a športu), Horizont 2020 (podpora výskumu a inovácií), COSME (podpora konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti podnikov EÚ a MSP a podpora podnikateľskej kultúry), či Nástroj na prepájanie Európy (podpora, okrem iného, aj kultúry digitálnych sietí Európy), a pod.” OM MŠVVaŠ SR navrhuje do zoznamu programov, ktoré je súvisiace s EHMK možné využiť, doplniť aj Európsky zbor solidarity, s apelom na využívanie možností dobrovoľníckej práce. Navrhujeme vo vyššie uvedenom texte, za informáciu o Erasmus+, doplnenie textu: „...,Európsky zbor solidarity (dobrovoľnícke partnerstvá, dobrovoľnícke projekty, stáže a pracovné miesta)...” Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
TTSK (Trnavský samosprávny kraj) K návrhu rámcového zabezpečenia účasti Slovenskej republiky na akcii Európske hlavné mesto kultúry - Slovenská republika 2026 Trnavský samosprávny kraj namieta nejasné podmienky poskytnutia finančných prostriedkov EÚ (EŠIF a pod.) pri realizácii projektu vzhľadom na nový legislatívny rámec EHMK, chýba garancia Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
TTSK (Trnavský samosprávny kraj) Trnavský samosprávny kraj uvádza riziko ochoty zapojenia sa samospráv do projektu EHMK vzhľadom na napätú fiškálnu situáciu v rozpočtoch samospráv (nové povinnosti a kompetencie vyplývajúce z prijímanej legislatívy na národnej úrovni, makroekonomické prognózy) Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
TTSK (Trnavský samosprávny kraj) Trnavský samosprávny kraj by uvítal prísľub Vlády SR na finančnom spolupodieľaní sa projektu EHMK, tak ako sa uvádza v bode 1 kapitoly Odporúčania EK pre plánovanie financovania EHMK v prílohe č. 3 Financovanie EHMK (MK SR sa podieľalo na financovaní EHMK Košice 2013 17 %) Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Obyčajná pripomienka k "UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. ... z ... k návrhu nelegislatívneho všeobecného materiálu Návrh rámcového zabezpečenia účasti Slovenskej republiky na akcii Európske hlavné mesto kultúry – Slovenská republika 2026" Znenie pripomienky: Odporúčame doplniť termín: „priebežne do 31. decembra 2026" k úlohe D.1. s názvom „poskytnúť ministrovi kultúry na žiadosť súčinnosť pri zabezpečovaní účasti Slovenskej republiky na akcii Európske hlavné mesto kultúry – Slovenská republika 2026“ z dôvodu jeho absencie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail