LP/2019/332 Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) Verejný dodávateľ – nutné detailnejšie rozpracovať Koncepcia zavádza nový inštitút tzv. verejného dodávateľa energií, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Z hľadiska obsahu Koncepcie je nevyhnutné doplniť v dokumente definíciu verejného dodávateľa energií, proces a kritériá výberu verejného dodávateľa energií, požiadavky na jeho výkon, podmienky za ktorých sa bude zabezpečovať dodávka pre energeticky chudobných odberateľov, uviesť jeho postavenie v rámci trhu s elektrinou a plynom, ako aj podmienky kompenzačného mechanizmu na úhradu neprimeraného zaťaženia súvisiaceho s funkciou verejného dodávateľa. Inštitút verejného dodávateľa elektriny a plynu musí naplniť definíciu služby všeobecného hospodárskeho záujmu, že ide o všeobecný verejný prospech a o služby, ktoré by sa na trhu nevyskytovali bez verejnej intervencie (alebo by boli poskytnuté za iných podmienok). Zdôrazňujeme, že inštitút verejného dodávateľa elektriny a plynu, ktorý bude zabezpečovať dodávky energií pre odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby musí spĺňať podmienky právnych noriem EÚ, musia byť uložené spôsobom, ktorý neovplyvňuje rozvoj trhu v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmami Spoločenstva. Samotná povinnosť univerzálnej služby totiž skresľuje hospodársku súťaž na trhu, pretože určený poskytovateľ univerzálnej služby musí poskytovať neekonomickú službu alebo produkt a pritom svoje straty nemôže preniesť na zákazníkov vo forme ceny. Za poskytovanie služby tohto inštitútu dostane vybraný podnik nejaké práva alebo nie a/alebo kompenzačný mechanizmus na odstránenie skreslenia hospodárskej súťaže. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) Upraviť súvisiace koncepty verejného záujmu Pred detailným definovaním pojmu „energetická chudoba“ navrhujeme upraviť súvisiace koncepty, konkrétne „univerzálnu službu“, „zraniteľných odberateľov“, „dodávateľa poslednej inštancie“ a chránených odberateľov, tak aby bola zrejmá súvzťažnosť medzi jednotlivými kategóriami odberateľov, ktoré majú nárok na rôzne druhy výhod z poskytovania tzv. verejnej služby. V súčasnosti je nesprávne nastavený koncept zraniteľných zákazníkov v Slovenskej republike, keďže zraniteľným zákazníkom sú všetky domácnosti ako aj malé podniky. Energetická politika EÚ venuje značnú pozornosť znevýhodneným skupinám spotrebiteľov ako sú odberatelia s nízkym príjmom, žijúci v odľahlých oblastiach, s nízkou spotrebou, pretože majú slabú vyjednávaciu silu, sú finančne alebo fyzicky slabí vo vzťahu k dodávateľom. Teda nie všetci spotrebitelia sú zraniteľní, ale len tí, ktorí sú napríklad ťažko zdravotne postihnutí, majú nízky príjem alebo poberajú dôchodok. Ochrana takýchto spotrebiteľov by mala spočívať v zákaze odpojenia v kritickom období, napr. v zime, ak používajú energiu na kúrenie. Zraniteľní odberatelia zároveň môžu byť energeticky chudobní, avšak nie všetci zraniteľní odberatelia sú zároveň energeticky chudobní. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) Zavedenie sociálnej tarify pre domácnosti je nesystémové riešenie Zavedenie špeciálnej tarify na dodávku energií pre domácnosti spĺňajúce podmienky energetickej chudoby a časovo obmedzenej na vykurovacie obdobie by bolo nesystémové, neefektívne a neúčinné riešenie, pretože nebude motivovať odberateľov k tomu, aby zmenili svoje obvyklé správanie z hľadiska spotreby energií, ďalej aby hľadali možnosti úspor energií a v konečnom dôsledku znížili svoju spotrebu energií. Vytvorenie špeciálnych taríf na úrovni dodávky elektriny by okrem toho malo priamy dopad na trh s energiou, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že vzhľadom na podiely dodávateľov na trhu väčšina relevantných odberateľov by tvorila najväčší podiel u tradičných dodávateľov, ktorí by tým boli znevýhodnení voči alternatívnym dodávateľom. Vo vzťahu k inštitútu verejného dodávateľa je zavedenie špeciálne tarify aj duplicitné a komplikuje proces obsluhy zákazníka (kredity, špeciálne tarify). Okrem toho namietame, že by sa špeciálne tarify týkali len dodávky elektriny a plynu, pretože cieľ ochrany domácností v energetickej chudobe, vykurovanie, vo veľkej miere sa zabezpečuje aj inými spôsobmi (napríklad poskytovanie tepla cez centrálne vykurovacie systémy v činžiakoch). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) v časti „5.2.4 Ministerstvo dopravy a výstavby SR - Systémové riešenia“ na str. 28 Navrhujeme doplniť nový bod c) s nasledovným znením: „c) z environmentálneho hľadiska budú bonifikované zateplenia rodinných domov a bytových domov, v ktorých zdroj vykurovania spaľuje tuhé palivá.“. Odôvodnenie: Problém energetickej chudoby je v mnohých prípadoch aj environmentálnym problémom, pretože najlacnejšie palivá majú aj najhoršie ekologické parametre, či už sa to týka produkcie znečisťujúcich látok zhoršujúcich kvalitu ovzdušia alebo skleníkových plynov. Zvýšením energetickej hospodárnosti budov sa zníži aj spotreba palív a tým pádom aj produkcia škodlivých emisií, ktoré majú aj negatívny vplyv na zdravie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu by preto malo byť zohľadňované aj environmentálne hľadisko a zatepľovanie budov so zdrojmi vykurovania na tuhé palivá by mali byť bonifikované vyššou výškou dotácie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) k časti „5.2.5 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – Systémové riešenia“ na str. 29 Navrhujeme, aby sa v rámci možných alternatív riešenia energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky upustilo od zavedenia sociálnej tarify. Odôvodnenie: Stotožňujeme sa s názorom prezentovaným v Koncepcii a síce, že sociálna tarifa nepredstavuje koncepčné riešenie. Máme za to, že správne nastavenie výšky príspevku na energie dokáže efektívne pomôcť energeticky chudobným odberateľom bez toho, aby bolo potrebné meniť fungujúci tarifný systém a nastavené procesy súvisiace s objednávaním/zmenami zaradenia odberných miest do príslušných tarifných skupín. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K hodnoteniu sociálnych vplyvov Predložený návrh predpokladá pozitívne sociálne vplyvy týkajúce sa bodu 4.1 analýzy sociálnych vplyvov – vplyvy na hospodárenie dotknutých domácností, a tiež aj bodu 4.2 - zlepšenie prístupu k zdrojom, právam, tovarom a službám. Tieto vplyvy je potrebné v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov označiť v bode 9 doložky vybraných vplyvov a v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov) zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov. Ak predkladateľ v tomto štádiu nevie kvantitatívne zhodnotiť sociálne vplyvy navrhovaných opatrení, resp. možných návrhov riešení, je potrebné uviesť aspoň ich kvalitatívne hodnotenie spolu so stručným opisom hodnotených návrhov opatrení so sociálnym vplyvom a špecifikáciou dotknutých skupín. Túto skutočnosť odporúčame zohľadniť aj v príslušnom texte predkladacej správy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu k časti 5.2.2 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Systémové riešenia - systémové riešenie uvedené pod písm. d) „Vypracovať zákon o pomoci v energetickej chudobe v spolupráci s MH SR, MF SR.“ žiadame vypustiť a zaradiť ho do systémových riešení 5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR. Odôvodnenie: Uvedená problematika nie je v kompetencii MPSVR SR. MPSVR SR navrhujeme ako spolupracujúci subjekt. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Všeobecne: Jednou z hlavných príčin energetickej chudoby podľa predkladateľa je monopolné postavenie dodávateľov tepla v centrálnych systémoch a ich cenová politika. Považujeme preto za potrebné, aby sa predkladateľ zaoberal v predloženom materiáli dôslednejšie aj touto príčinou. Odporúčame v tejto súvislosti zamerať sa na pravidlá cenotvorby tejto energie; napríklad, v akej miere sa podieľa spotrebiteľ a výrobca na strate na teple, ktorá vznikne „po ceste“ ešte pred tým, ako je teplo dodané k domu spotrebiteľa, resp. bytovému domu spotrebiteľov, či už z dôvodu poruchy alebo zastarania materiálov prepravných systémov, alebo ich zlej údržby. Ak tieto straty znášajú v Slovenskej republike spotrebitelia, resp. ich znášajú vo významnej miere, odporúčame v tejto súvislosti doplniť do materiálu porovnanie, akou mierou sa v iných, vyspelosťou porovnateľných krajinách, spotrebitelia podieľajú na týchto stratách a akou výrobcovia. Odporúčame, aby sa predkladaný materiál zaoberal aj výrobcami tepla, ich spravovaním prepravných zariadení a systémov, napr.. ako sú motivovaní títo výrobcovia, aby investície do prepravných zariadení uskutočňovali. Medzi skupiny ohrozené energetickou chudobou predkladateľ identifikoval aj samoživiteľov a nezamestnaných, ktorí žijú v bytoch s veľkými energetickými stratami. Aj v súvislosti s vyššie uvedeným odporúčame doplniť zhodnotenie (napr. prostredníctvom modelových príkladov), do akej miery vstupujú do ceny tepla jej zložky, ktoré nesúvisia so spotrebou a teda nie sú ovplyvňované jej znižovaním a do akej miery sa úspora na teple, ktorá vznikla pri premene obydlia na energeticky efektívne (vhodným zateplením), premietne do úspory na výdavkoch domácností na teplo dodávané z centrálnych systémov a ako reflektuje túto úsporu príslušná cenotvorba, keďže podpora zatepľovania obydlí je aj podľa predkladaného materiálu jedným z hlavných riešení problematiky energetickej chudoby. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu k časti 2: Navrhujeme v materiáli uviesť: 1. medzinárodné porovnanie výdavkov rôznych typov domácností na energie ako podiel z celkových výdavkov domácností. Odôvodnenie: Uvedené porovnanie, najmä s ohľadom na ohrozené skupiny ako sú nízkopríjmové domácnosti či seniori, považujeme za potrebné na doplnenie opisu situácie na Slovensku a v EÚ. Na základe údajov z Eurostatu (Eurostat [hbs_str_t211], Eurostat [hbs_str_t225], Eurostat [hbs_str_t223]) mali slovenské domácnosti v roku 2015 druhý najvyšší podiel výdavkov na elektrinu, plyn a iné palivá v domácnosti (11,4 % výdavkov) z krajín EÚ, pričom priemer EÚ predstavoval 6,7 % a priemer krajín V3 (Česko, Maďarsko a Poľsko) 10,7 %. Pre osoby staršie ako 60 rokov na Slovensku tvorili výdavky na energie 15 % celkových výdavkov, teda najvyšší podiel v EÚ. Priemer EÚ dosahoval 8,2 % a priemer štátov V3 12,9 %. Pätina domácností s najnižším príjmom dávala na Slovensku až 16,1% na energie (priemer EÚ bol 9,4 % a priemer V3 14,2%). Keďže výdavky slovenských domácností vrátane seniorov a nízkopríjmových domácností patria k najvyšším v EÚ, odporúčame tieto údaje uviesť aj priamo v texte materiálu. 2. Navrhujeme v materiáli uviesť medzinárodné porovnanie cien energií z pohľadu parity kúpnej sily. Odôvodnenie: V predloženom materiáli na str. 12 sa uvádza, že „(...) z pohľadu parity kúpnej sily (...) sú ceny elektriny, resp. plynu pre obyvateľstvo na Slovensku nad priemerom EÚ“. K uvedenému tvrdeniu navrhujeme doplniť údaje (porovnanie cien z pohľadu parity kúpnej sily) alebo zdroj informácií. Uvedené porovnanie považujeme za potrebné na doplnenie kontextu o príčinách energetickej chudoby. Považujeme za potrebné, aby predkladateľ doplnil do tohto porovnania aj údaje o koncových cenách tepla dodávaného centrálnymi systémami Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
VSE, a.s. (Východoslovenská energetika a.s.) kap. 5.2.1 zákaz prerušenia dodávky Nesúhlasíme so zákazom prerušenia dodávky a distribúcie pre neplatenie počas vykurovacieho obdobia tak, ako je popísaný v koncepcii. Odôvodnenie: Zákon o energetike upravuje podmienky, za akých môže dodávateľ požiadať PDS o prerušenia dodávky, zároveň chráni aj odberateľa, ktorý musí byť na svoj splatný záväzok vopred upozornený, je mu poskytnutá primeraná lehota na uhradenie dlhu a nie je neobvyklé, že na jeho uhradenie dodávateľ poskytuje splátkový kalendár. Návrh koncepcie obmedzuje zákonné právo dodávateľa a narúša tak z nášho pohľadu už dnes adekvátne vyvážený vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Nielenže tento inštitút môže byť v praxi zneužívaný zo strany odberateľov, ale neodpojenie a následné narastanie dlhu by odberateľa dostávalo do ešte horšej finančnej pozície. Pokiaľ tento inštitút má byť zavedený, navrhujeme jasne definovať, kto prevezme záväzok za odberateľa, aké budú podmienky poskytnutia splátkového kalendára, aké budú podmienky jeho uhrádzania zo strany odberateľa a aké následky bude mať neuhrádzanie aj poskytnutého splátkového kalendára. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Žiadame dopracovať doložku vplyvov a príslušné analýzy a predlžiť materiál na záverečné posúdenie podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Nesúhlasíme s predkladateľom, že materiál nemá žiadne vplyvy. Poskytovanie mesačného príspevku bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, podnikateľské prostredie bude mať náklady spojené so zavádzaním kreditných meradiel. Materiál bude mať pozitívne sociálne vplyvy, a zároveň aj nepriame pozitívne vplyvy na životné prostredie. Presnú analýzu ponecháme na zvážení predkladateľa. Navyše Doložka vplyvov nespĺňa náležitosti podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Všeobecne: Zásadne nesúhlasíme s predloženým návrhom Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby (ďalej len „koncepcia“), nakoľko nebol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tak, ako to ukladá ustanovenie § 9 ods. 3 písm. f) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a žiadame materiál stiahnuť a prepracovať. Hoci samotný materiál to uvádza, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa nepodieľalo na vypracovaní predmetnej koncepcie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSE, a.s. (Východoslovenská energetika a.s.) kap. 5.2.5 zavedenie sociálnej tarify Nesúhlasíme so zavádzaním sociálnych taríf Odôvodnenie: Zavedenie sociálnych taríf by podľa nášho názoru bolo nesystémové a neefektívne riešenie, bránilo by liberalizácii trhu a odporovalo ods. 8 článku 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES, podľa ktorého prijaté opatrenia na ochranu týchto odberateľov nesmú brániť otváraniu alebo narúšať fungovanie trhu s elektrinou. Takéto opatrenie nebude motivovať odberateľov k zmene správania pri spotrebe energií a teda riešeniu energetickej chudoby z dlhodobého hľadiska. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Navrhujeme doplniť ďalšie opatrenie na znižovanie energetickej chudoby na str. 15: „príspevok na výmenu starších kotlov na tuhé palivo za kotly na zemný plyn (Ministerstvo životného prostredia SR) – príspevok je určený pre domácnosti, ktoré vlastnia spaľovacie zariadenie na tuhé palivo s nízkou energetickou účinnosťou. Výmeny majú prebehnúť za novšie, energeticky účinnejšie spaľovacie zariadenia na zemný plyn. Poskytovanie dotácií začne v druhej polovici tohto roku. Dotačná schéma bude financované z OPKŽP.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
VSE, a.s. (Východoslovenská energetika a.s.) kap. 5.2.1 verejný dodávateľ Nový inštitút tzv. verejného dodávateľa je potrebné bližšie špecifikovať čo do definície verejného dodávateľa energií, požiadaviek na jeho výkon, podmienok, za ktorých bude zabezpečovať dodávku, postavenie na trhu s elektrinou a plynom. Odôvodnenie: Návrh Koncepcie vytvára rozpor medzi inštitútom verejného dodávateľa a opatrením v podobe zákazu prerušenia dodávok. Ak cieľom verejného dodávateľa bude zabezpečovať dodávky pre energeticky chudobných odberateľov, zákaz prerušenia dodávok stráca na význame tak, ako je v koncepcii spomenutý. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Žiadame v materiáli jasne určiť problém. Z materiálu nie je jasné, či má riešiť ochranu spotrebiteľov odberateľov ohrozených energetickou chudobou, alebo aj predchádzanie vzniku energetickej chudoby. V súčasnosti sú opatrenia zamerané aj na znižovanie energetickej chudoby (napr. zatepľovanie budov), aj na opatrenia, ktoré riešia dôsledky (napr. príspevok).Opatrenia sa v materiáli miešajú a nie je jasné, aký cieľ má daná koncepcia. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SPP (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) zásadná pripomienka k zavedeniu tzv. sociálnej tarify a zriadeniu tzv. verejného dodávateľa v zmysle časti 5.2.5 Navrhujeme z Koncepcie vypustiť ako jedno z opatrení zavedenie sociálnej tarify a zriadenie verejného dodávateľa. Alternatívne navrhujeme, aby tzv. sociálna tarifa bola ako spôsob cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu ponechaná len v prípade obmedzeného počtu odberateľov elektriny a plynu v domácnosti, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, a len v prípade, že zároveň bude úplne zrušená cenová regulácia dodávky elektriny a plynu pre ostatných odberateľov elektriny a plynu v domácnosti. Odôvodnenie: V Slovenskej republike podlieha dodávka elektriny a plynu odberateľom v domácnosti plošne cenovej regulácii. Cenová regulácia dodávky elektriny a plynu je však krajným prostriedkom, ktorý by nemal byť využívaný plošne, pretože vedie k deformáciám trhu a môže narúšať efektivitu iných opatrení pri odstraňovaní energetickej chudoby. V zmysle Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá by mala nahradiť Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, by členské štáty mali umožniť dodávateľom slobodne stanoviť koncové ceny elektriny. Členské štáty môžu zaviesť cenovú reguláciu koncových cien elektriny len pre zraniteľných odberateľov alebo odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, a takéto opatrenia by mali byť primerané a časovo ohraničené. Plošné stanovenie regulovaných cien pre všetkých odberateľov elektriny (plynu) v domácnosti, ktoré nezohľadňuje skutočnosť, či odberatelia spĺňajú podmienky energetickej chudoby, pôsobí diskriminačne práve na túto skupinu odberateľov. V prípade elektriny je zrejmé, že dodávka elektriny je v súčasnosti nevyhnutná na zabezpečenie základných potrieb domácností, a teda rozsah odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, by mohol zohľadňovať najmä výdavky na elektrinu a efektívnosť týchto výdavkov v pomere k príjmom. Zároveň však treba uviesť, že v prípade dodávky plynu je potrebné pri stanovovaní rozsahu odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, zohľadniť, že dodávka plynu slúži na viaceré účely, pričom za odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energeticky chudobných, by mali byť považovaní tí, ktorí spotrebúvajú plynu ako zdroj tepla, resp. teplej vody (v tejto súvislosti nie je efektívne zohľadňovať tie domácnosti, ktoré využívajú plyn len ako zdroj energie na varenie). Upozorňujeme však, že osobitné druhy „sociálnych“ taríf za dodávku energií nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Uvedené vyplýva aj zo samotného textu koncepcie keďže Úrad v časti 5.2.5 uvádza, že sociálna tarifa „nepredstavuje koncepčné riešenie, ale za určitých podmienok môže byť prechodným nástrojom riešenia energetickej chudoby“. Akýkoľvek druh sociálnej tarify teda môže byť zavedený len v prípade úplného ukončenia cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu pre ostatných odberateľov elektriny a plynu v domácnosti. Upozorňujeme tiež, že opatrenia, ktoré sú v koncepcii uvedené ako príklad riešenia problematiky energetickej chudoby, ako napríklad regulačná politika na regulačné obdobia 2017-2021 alebo tzv. vratky za plyn, sú aplikované na všetkých odberateľov bez rozlíšenia toho či ide o odberateľov ohrozených energetickou chudobou. Zároveň vratky nemožno považovať za efektívny nástroj pri riešení energetickej chudoby, nakoľko energeticky chudobní odberatelia potrebujú príspevok pri platbe zálohy, nie spätne. Rovnako nekoncepčným prostriedkom je zavedenie osobitného dodávateľa, tzv. verejného dodávateľa. Návrh koncepcie žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ktorý subjekt by mal vykonávať úlohy tzv. verejného dodávateľa a akým spôsobom by mali byť hradené náklady na jeho činnosť. Vzhľadom na uvedené navrhujeme vypustiť z návrhu Koncepcie zriadenie tzv. verejného dodávateľa. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 6. Zásadná pripomienka k časti 5.1.1 odsek „Zavedenie príspevku na energie“ (str. 21 – 23) a k na ňu nadväzujúcej časti „Kreditný merací systém ako jedna z alternatív“ na str. 22 Navrhujeme, aby sa v rámci možných alternatív riešenia energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky upustilo od tzv. kreditného meracieho systému a s ním spojeného zavádzania kreditných meradiel. Odôvodnenie: Ako jedno z operatívnych riešení materiál navrhuje využitie kreditných meradiel, s tým, že náklady na zavádzanie budú znášať distribučné spoločnosti. Toto riešenie sa objavuje v Koncepcii bez predchádzajúcej verejnej konzultácie s distribučnými spoločnosťami. Konzultácie považujeme za potrebné uskutočniť z dôvodu, že zavádzanie kreditných meradiel, tak ako je popísané v materiáli neodráža súčasný stav používaný v praxi a súčasný stav technických možností v oblasti meradiel. Modelový príklad použitý v koncepcii navrhujeme úplne vypustiť z tohto materiálu, nakoľko ilustruje len jeden špecifický prípad, kedy sú všetci užívatelia kreditných meradiel sústredení v jednej oblasti. V skutočnosti však energetickí chudobní odberatelia budú rozptýlení po celom území Slovenska. Pri využití kreditných meradiel na riešenie energetickej chudoby budú vznikať aj problémy týkajúce sa uplatňovania cien a fakturácie, ktorých riešenie materiál ani nenaznačuje. Náklady spojené so zavádzaním kreditných meradiel musia byť súčasťou oprávnených nákladov distribučných spoločností. Považujeme tiež za potrebné upozorniť, že pri príprave primárnej a sekundárnej legislatívy je nutné doriešiť aj to, že: • súčasná legislatíva nepozná pojem „kreditné meradlo“, preto by malo byť ustanovené v legislatíve spolu so všetkými súvisiacimi právami a povinnosťami účastníkov trhu, ak sa predkladateľ / zákonodarca tak rozhodne • je potrebné ustanoviť prerušenie distribúcie z dôvodu dočerpania kreditu / to súčasná legislatíva nepozná, • je potrebné ustanoviť, že na tieto meradlá sa nevzťahuje odpočtová povinnosť distribučných spoločností (odpočítať spotrebu aspoň raz do roka) • je potrebné ustanoviť prípadné obmedzenia (napr. nemožná zmena dodávateľa), resp. vyriešiť otvorené záležitosti (napr. čo so zmenou ceny k 1. januáru nasledujúceho roka) v prípade odberateľov s kreditným meradlom a pod. V kontexte energetickej chudoby považujeme za potrebné rozlišovať medzi chudobou ako takou (t.j. obyvateľmi, ktorí majú nízke príjmy a sú v hmotnej núdzi, no zároveň majú záujem energie odoberať a riadne za ne platiť) a stavom, keď sa obyvatelia úhradám za energie zámerne vyhýbajú (t.j. napr. neplatiči alebo neoprávnení odberatelia). Tomuto rozlíšeniu je zároveň potrebné prispôsobiť vhodné opatrenia. Kombináciu opatrení „príspevok na energie“ a „systém kreditných meracích systémov“ považujeme za nesystémovú a jej realizácia v praxi by bola značne obtiažna a nákladná. Príspevok na energie je opatrením, ktoré prispeje k riešeniu energetickej chudoby (nakoľko obyvateľom v hmotnej núdzi pomôže uhradiť účty za energie), avšak zavedenie kreditných meradiel na tento účel nie je efektívnym riešením. Koncepcia obsahuje rámcový návrh postupu pri poskytovaní príspevku pre energeticky chudobné domácnosti, avšak neobsahuje žiadny návrh týkajúci sa kreditných meracích systémov (t.j. nevyplývajú z nej žiadne okolnosti a podmienky umiestňovania, udržiavania, monitorovania kreditných meradiel a pod.). Dodávame, že tak ako predložená koncepcia, aj súčasná právna úprava je v tomto smere zatiaľ nedostatočná . Hmotná núdza obyvateľa a jeho zaradenie v kategórii energeticky chudobných nemusí predstavovať trvalý stav a obyvateľ aj v priebehu jedného kalendárneho roka môže svoje príjmy navýšiť a prestať byť v hmotnej núdzi a energeticky chudobný. Ak táto zmena nastane a obyvateľ stratí nárok na príspevok, jeho vyplácanie sa zastaví. Takto operatívne však nie je možné konať vo vzťahu k už namontovanému meradlu na odbernom mieste a vždy, keď obyvateľ prestane byť energeticky chudobný, toto meradlo vymeniť za iné (pozn. to isté platí aj v opačnom prípade, t.j. ak sa obyvateľ stane energeticky chudobným a má na svojom odbernom mieste už namontované nekreditné meradlo, ktoré bude potrebné vymeniť za kreditné). Z kapacitných, technických a aj vopred nepredvídateľných nákladových dôvodov je premiestňovanie meradiel medzi odbernými miestami (podľa toho, ktoré odberné miesto sa ocitne v kategórii energeticky chudobných alebo stratí tento status) v súčasných podmienkach fungovania trhu s plynom nerealizovateľné. V Koncepcii sú primárne spomenuté kreditné meradlá spotreby elektriny, nie plynu. Napriek tomu však už v tomto štádiu úvah dávame do pozornosti, že systém fungovania kreditných meradiel elektriny nie je možné analogicky aplikovať aj na meradlá plynu. Existujú technické riešenia na diaľkové automatické prerušenie dodávky zemného plynu, z bezpečnostných dôvodov je ale nevyhnutné obnoviť dodávku zásahom na mieste (nie diaľkovo a automaticky), aby bolo zaručené, že všetky spotrebiče sú odstavené od plynu (horáky na šporákoch, večný plameň na starších typoch kotlov a ohrievačov). V opačnom prípade hrozí únik plynu do prostredia a nebezpečenstvo výbuchu. Ďalším limitujúcim faktorom nasadenia týchto zariadení je legislatívne nedoriešené umiestňovanie elektrických zariadení s bezpečným napätím v zóne s nebezpečenstvom výbuchu. V tejto súvislosti máme zároveň za to, že zapínanie / vypínanie odberu energií nie je systémovým riešením a nie je spôsobilé eliminovať energetickú chudobu obyvateľov. Akceptujeme úvahy o tom, že pre obyvateľov by mohlo byť prospešné, ak by si sami dokázali priebežne monitorovať stav spotreby energií. Na tento účel však môže slúžiť aj iné flexibilnejšie opatrenie vo forme štandardizovaného informačného letáku (alebo aj elektronickej notifikácie), ktorým by odberatelia priebežne od svojho dodávateľa energií dostávali avízo o vývoji spotreby na ich odbernom mieste a na základe toho by si vedeli svoju spotrebu prispôsobovať. Aj v nadväznosti na uvedené dôvody je podľa nášho názoru zrejmé, že poskytovanie príspevku na energie môže prispieť pri riešení energetickej chudoby a obyvateľom pomôcť, avšak celoplošné zavedenie kreditného systému merania a kreditných meradiel nie je na tento účel vhodným riešením. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 7. Pripomienka k bodu 5.1.1 - Kreditný merací systém ako jedna z alternatív (str. 24) V časti „Kreditný merací systém ako jedna z alternatív“ navrhujeme zvážiť nastavenia systému kreditných meracích systémov v závislosti od komodity. Odôvodnenie: Navrhujeme zvážiť nastavenia systému kreditných meracích systémov v závislosti od komodity keďže problém energetickej chudoby sa týka všetkých energií a zároveň neexistuje univerzálne technické riešenie vhodné pre všetky komodity ako elektrina, teplo, voda a plyn. Vo vzťahu k zavádzaniu kreditných meradiel je nevyhnutné, aby pri takejto alternatíve bolo vyšpecifikované akým spôsobom by boli dodávky energií riadené, napríklad pripájanie/odpájanie v reálnom čase. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k návrhu Koncepcie ako celku Koncepcia bola predložená do medzirezortného pripomienkového konania bez predchádzajúcej diskusie s odbornou verejnosťou a zainteresovanými subjektmi. Zverejnenie Koncepcie, ako dokumentu, ktorý má vplyv na všetkých dodávateľov energií na Slovensku, ale aj ďalšie subjekty, na pripomienkovanie počas 9 pracovných dní neposkytuje dostatok času na dôkladnejšiu analýzu a priestor na predloženie podrobnejších pripomienok. Navrhujeme pred ďalším pokračovaním v legislatívnom procese k návrhu Koncepcie riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení a následne návrh Koncepcie, spolu s dopracovanou doložkou vplyvov predložiť na konzultácie, predbežné pripomienkové konanie a následne na medzirezortné pripomienkové konanie. Všetky opatrenia navrhované na riešenie otázky energetickej chudoby musia byť transparentné, nediskriminačné, adresné, efektívne a nesmú mať negatívny dopad na fungovanie trhu s energiami. Odôvodnenie: Sprievodná dokumentácia k návrhu Koncepcie, konkrétne doložka vybraných vplyvov a predkladacia správa, uvádza, že Koncepcia v tomto štádiu nebude mať vplyv na žiadnu z posudzovaných oblastí, pričom toto konštatovanie nie je podložené žiadnou analýzou. Súdiac podľa všeobecných opatrení pre riešenie energetickej chudoby, tieto, ak majú byť implementované, môžu mať nepochybne vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, napríklad účinná podpora na zvýšenie energetickej hospodárnosti domov, informačné povinnosti a poradenstvo vo vzťahu k odberateľom energií alebo postupy pre energetické spoločnosti, ak sa domácnosť ocitne v situácii, kedy nebude môcť zaplatiť za dodanú energiu. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme stiahnuť materiál z pripomienkového konania, riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení, návrh Koncepcie predložiť na konzultácie, predbežné pripomienkové konanie a následne opakovane predložiť na pripomienkové konanie. Definovaniu energetickej chudoby na Slovensku a následne prijatiu akýchkoľvek opatrení by mala predchádzať rozsiahla odborná diskusia všetkých zainteresovaných strán, t.j. nielen Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ale aj Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a ostatných zainteresovaných subjektov, orgánov štátnej správy, energetických spoločností, organizácií na ochranu práv spotrebiteľov a spotrebiteľskej verejnosti. Opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby by mali byť transparentné, nediskriminačné, adresné a efektívne a mali by byť implementované na základe dôkladnej analýzy tak, aby nemali negatívny dopad na energetický trh. Niektoré z navrhnutých všeobecných opatrení a vládnych schém riešenia energetickej chudoby uvedených v návrhu Koncepcie sa javia byť neefektívne nielen podľa skúseností iných členských štátov Európskej únie, ale aj z textu samotnej Koncepcie. Ide najmä o druhy osobitných „sociálnych“ taríf za dodávku energií alebo príspevkov štátu na platby za energie, ktoré nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Zavádzaniu inteligentných meracích systémov by malo predchádzať dôkladné posúdenie nákladov súvisiacich s ich zavedením a možných prínosov z ich využívania. Odberatelia spĺňajúci podmienky energetickej chudoby sú spravidla zároveň odberateľmi s relatívne vysokou spotrebou energií. Najúčinnejšími opatreniami na boj s energetickou chudobou sú adresné opatrenia v oblasti sociálnej politiky prepojené s opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti, ktorých cieľom je znížiť spotrebu odberateľov, a to vo forme zliav alebo dotácií na opatrenia zvyšujúce energetickú efektívnosť domácností spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, najmä s cieľom modernizácie zastaraných budov vo forme napr. zatepľovania, výmeny starých okien alebo nákupu efektívnych kondenzačných plynových kotlov. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť zníženie spotreby energií odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a tým výrazne znižovať ich výdavky na energie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 5. Zásadná pripomienka k časti 5.1.1- Zavedenie príspevku pre energeticky chudobné domácnosti (str. 21) Navrhujeme zjednodušiť uvedený postup tak, aby bola poskytovaná domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou poukážka (vo forme papierového, poštového alebo elektronického poukazu), ktorú môžu uplatniť len na úhradu u dodávateľa energie. Navrhujeme vypustiť občana ako medzičlánok/nositeľa informácie od miestne príslušného odboru sociálnych vecí k dodávateľovi elektriny (tepla, plynu) a túto funkciu prenechať miestne príslušného odboru sociálnych vecí, ktorý na základe podkladov od občana/odberateľa bude disponovať všetkými potrebnými informáciami na postúpenie informácie/ potvrdenia priamo dodávateľovi elektriny(plynu, tepla). Zároveň chceme tiež upozorniť na to, že nedoplatky vznikajú odberateľom väčšinou po vystavení vyúčtovacej faktúry, ktorá im je vystavovaná vždy v rámci ich zúčtovacieho cyklu – každý rok v rovnakom mesiaci. Takže určitej skupine odberateľov vznikajú nedoplatky pred vykurovacím obdobím a ďalšej skupine počas vykurovacieho obdobia. Odôvodnenie: Schéma uvedená v obrázku 3 časti 5.1.1 je komplikovaná pre všetky zúčastnené strany. Schéma nezohľadňuje možnosť rôznych dodávateľov jednotlivých druhov energií pre jedného odberateľa a vyčísľuje príspevok len jednotne za všetky energie. Schéma tiež nezohľadňuje možnosti zmeny dodávateľa počas roka, v rámci odpočtového cyklu, v ktorom je odberné miesto odberateľa zaradené, alebo dopady prerušenia priznania príspevku. Navrhovaná schéma by si tiež vyžiadala vysoké náklady všetkých dodávateľov energií na zmenu fakturačných systémov, pričom návrh neuvádza akým spôsobom by tieto náklady boli dodávateľom kompenzované. Vzhľadom na spomenuté negatíva navrhujeme ako vhodnejší nástroj zaviesť úhradu prostredníctvom poukazu na spotrebu energií, ktorým by odberatelia uhradili časť faturovanej sumy (poukaz možno vystaviť na menšie sumy a rozdeliť celkovú sumu na viaceré časti a použiť osobitne u dodávateľa elektriny, plynu alebo tepla). Systém poukazov by bol administratívne jednoduchší, aj keď aj v takom prípade by sa dodávatelia stali úvercami do doby preplatenia poukazov, výrazne by sa však systém zjednodušil. Alternatívnym jednoduchým a efektívnym riešením pre dotknutých odberateľov riešením by mohla byť tiež znížená sadzba DPH na energie pre energeticky chudobné domácnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 8. Zásadná pripomienka k: časti „5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR – Systémové riešenia“ (str. 26 – 27) V procese vytvárania legislatívnych podmienok pre zákaz prerušiť dodávky energií energeticky chudobným obyvateľom navrhujeme, aby MH SR vzalo do úvahy súčasný stav fungovania trhu s plynom (t.j. rozdelenie úloh medzi dodávateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete v procese prerušenia dodávky plynu) a aby boli posilnené kompetencie dodávateľa plynu vrátane povinnosti dôkladne posudzovať splnenie podmienok pre zadanie žiadosti o prerušenie dodávok plynu. Odôvodnenie: Prevádzkovateľ distribučnej siete („PDS“) vykonáva prerušenie dodávky plynu do odberného miesta vždy na základe žiadosti príslušného dodávateľa plynu (s výnimkou zákonom vymedzených prípadov). Vyhodnotenie dôvodov pre prerušenie dodávky plynu prináleží dodávateľovi plynu, nakoľko primárne dodávateľ (a nie PDS) má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o odberateľovi / odbernom mieste. Po prijatí žiadosti o prerušenie dodávky plynu je PDS povinný prerušenie vykonať (viď § 50 Vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z.z.), pričom PDS vecnú dôvodnosť tejto žiadosti neskúma a prerušenie vykoná. Z týchto dôvodov tak máme za to, že v nových legislatívnych podmienkach pre prerušenie dodávky plynu bude potrebné upraviť právomoci a povinnosti a postup predovšetkým dodávateľa plynu v procese prerušenia dodávky s dôrazom na povinnosť dôkladne vyhodnocovať splnenie podmienok pre prerušenie dodávky. S touto povinnosťou dodávateľa plynu by zároveň mala/mohla korešpondovať povinnosť PDS informovať jednotlivé miestne príslušné odbory sociálnych vecí o tom, ktorý konkrétny dodávateľ dodáva plyn do odberných miest energeticky chudobných odberateľov (t.j. aby príslušný dodávateľ dokázal vo svojom portfóliu správne identifikovať energeticky chudobného odberateľa na základe informácie od sociálneho odboru). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 3. Pripomienka k tabuľke v časti 4.3 (strana 18) Navrhujeme overiť hodnotu spotreby energie pre ohrev vody za trojčlennú domácnosť. Odôvodnenie: V uvedenej tabuľke malo byť pravdepodobne uvedená ako hodnota spotreby energie pre trojčlennú domácnosť za ohrev vody hodnota 125,88 kWh. Hodnota 152,88 kWh je neprimerane vysoká, keďže v takom prípade by rozdiel medzi 1 a 2 člennou domácnosťou bol cca 40 kWh a rozdiel medzi 2 a 3-člennou domácnosťou cca 70 kWh. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 4. Pripomienka k tabuľke 4 v časti 4.4 (strana 20) Navrhujeme v tabuľke zohľadniť regionálne rozdiely a z nich vyplývajúce dopady na energetickú potrebu. Odôvodnenie: V uvedenej tabuľke nezohľadňujú sumy nákladov na minimálnu energetickú potrebu regionálne rozdiely. Z hľadiska jednotlivých častí Slovenska však môžu byť nevyhnutné náklady na energie rozdielne vzhľadom na rozdielnu potrebu vykurovania. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) pripomienka k návrhu Koncepcie ako celku Koncepcia bola predložená do medzirezortného pripomienkového konania bez predchádzajúcej diskusie s odbornou verejnosťou a zainteresovanými subjektmi. Zverejnenie Koncepcie, ako dokumentu, ktorý má vplyv na všetkých dodávateľov energií na Slovensku, ale aj ďalšie subjekty, na pripomienkovanie počas 9 pracovných dní neposkytuje dostatok času na dôkladnejšiu analýzu a priestor na predloženie podrobnejších pripomienok. Navrhujeme pred ďalším pokračovaním v legislatívnom procese k návrhu Koncepcie riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení a následne návrh Koncepcie, spolu s dopracovanou doložkou vplyvov predložiť na konzultácie, predbežné pripomienkové konanie a následne na medzirezortné pripomienkové konanie. Všetky opatrenia navrhované na riešenie otázky energetickej chudoby musia byť transparentné, nediskriminačné, adresné, efektívne a nesmú mať negatívny dopad na fungovanie trhu s energiami. Odôvodnenie: Sprievodná dokumentácia k návrhu Koncepcie, konkrétne doložka vybraných vplyvov a predkladacia správa, uvádza, že Koncepcia v tomto štádiu nebude mať vplyv na žiadnu z posudzovaných oblastí, pričom toto konštatovanie nie je podložené žiadnou analýzou. Súdiac podľa všeobecných opatrení pre riešenie energetickej chudoby, tieto, ak majú byť implementované, môžu mať nepochybne vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, napríklad účinná podpora na zvýšenie energetickej hospodárnosti domov, informačné povinnosti a poradenstvo vo vzťahu k odberateľom energií alebo postupy pre energetické spoločnosti, ak sa domácnosť ocitne v situácii, kedy nebude môcť zaplatiť za dodanú energiu. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme stiahnuť materiál z pripomienkového konania, riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení, návrh Koncepcie predložiť na konzultácie, predbežné pripomienkové konanie a následne opakovane predložiť na pripomienkové konanie. Definovaniu energetickej chudoby na Slovensku a následne prijatiu akýchkoľvek opatrení by mala predchádzať rozsiahla odborná diskusia všetkých zainteresovaných strán, t.j. nielen Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ale aj Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a ostatných zainteresovaných subjektov, orgánov štátnej správy, energetických spoločností, organizácií na ochranu práv spotrebiteľov a spotrebiteľskej verejnosti. Opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby by mali byť transparentné, nediskriminačné, adresné a efektívne a mali by byť implementované na základe dôkladnej analýzy tak, aby nemali negatívny dopad na energetický trh. Niektoré z navrhnutých všeobecných opatrení a vládnych schém riešenia energetickej chudoby uvedených v návrhu Koncepcie sa javia byť neefektívne nielen podľa skúseností iných členských štátov Európskej únie, ale aj z textu samotnej Koncepcie. Ide najmä o druhy osobitných „sociálnych“ taríf za dodávku energií alebo príspevkov štátu na platby za energie, ktoré nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Zavádzaniu inteligentných meracích systémov by malo predchádzať dôkladné posúdenie nákladov súvisiacich s ich zavedením a možných prínosov z ich využívania. Odberatelia spĺňajúci podmienky energetickej chudoby sú spravidla zároveň odberateľmi s relatívne vysokou spotrebou energií. Najúčinnejšími opatreniami na boj s energetickou chudobou sú adresné opatrenia v oblasti sociálnej politiky prepojené s opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti, ktorých cieľom je znížiť spotrebu odberateľov, a to vo forme zliav alebo dotácií na opatrenia zvyšujúce energetickú efektívnosť domácností spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, najmä s cieľom modernizácie zastaraných budov vo forme napr. zatepľovania, výmeny starých okien alebo nákupu efektívnych kondenzačných plynových kotlov. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť zníženie spotreby energií odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a tým výrazne znižovať ich výdavky na energie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) pripomienka k zavedeniu tzv. sociálnej tarify a zriadeniu tzv. verejného dodávateľa v zmysle časti 5.2.5 Navrhujeme z Koncepcie vypustiť ako jedno z opatrení zavedenie sociálnej tarify a zriadenie verejného dodávateľa. Alternatívne navrhujeme, aby tzv. sociálna tarifa bola ako spôsob cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu ponechaná len v prípade obmedzeného počtu odberateľov elektriny a plynu v domácnosti, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, a len v prípade, že zároveň bude úplne zrušená cenová regulácia dodávky elektriny a plynu pre ostatných odberateľov elektriny a plynu v domácnosti. Odôvodnenie: V Slovenskej republike podlieha dodávka elektriny a plynu odberateľom v domácnosti plošne cenovej regulácii. Cenová regulácia dodávky elektriny a plynu je však krajným prostriedkom, ktorý by nemal byť využívaný plošne, pretože vedie k deformáciám trhu a môže narúšať efektivitu iných opatrení pri odstraňovaní energetickej chudoby. V zmysle Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá by mala nahradiť Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, by členské štáty mali umožniť dodávateľom slobodne stanoviť koncové ceny elektriny. Členské štáty môžu zaviesť cenovú reguláciu koncových cien elektriny len pre zraniteľných odberateľov alebo odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, a takéto opatrenia by mali byť primerané a časovo ohraničené. Plošné stanovenie regulovaných cien pre všetkých odberateľov elektriny (plynu) v domácnosti, ktoré nezohľadňuje skutočnosť, či odberatelia spĺňajú podmienky energetickej chudoby, pôsobí diskriminačne práve na túto skupinu odberateľov. V prípade elektriny je zrejmé, že dodávka elektriny je v súčasnosti nevyhnutná na zabezpečenie základných potrieb domácností, a teda rozsah odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, by mohol zohľadňovať najmä výdavky na elektrinu a efektívnosť týchto výdavkov v pomere k príjmom. Zároveň však treba uviesť, že v prípade dodávky plynu je potrebné pri stanovovaní rozsahu odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, zohľadniť, že dodávka plynu slúži na viaceré účely, pričom za odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energeticky chudobných, by mali byť považovaní tí, ktorí spotrebúvajú plynu ako zdroj tepla, resp. teplej vody (v tejto súvislosti nie je efektívne zohľadňovať tie domácnosti, ktoré využívajú plyn len ako zdroj energie na varenie). Upozorňujeme však, že osobitné druhy „sociálnych“ taríf za dodávku energií nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Uvedené vyplýva aj zo samotného textu koncepcie keďže Úrad v časti 5.2.5 uvádza, že sociálna tarifa „nepredstavuje koncepčné riešenie, ale za určitých podmienok môže byť prechodným nástrojom riešenia energetickej chudoby“. Akýkoľvek druh sociálnej tarify teda môže byť zavedený len v prípade úplného ukončenia cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu pre ostatných odberateľov elektriny a plynu v domácnosti. Upozorňujeme tiež, že opatrenia, ktoré sú v koncepcii uvedené ako príklad riešenia problematiky energetickej chudoby, ako napríklad regulačná politika na regulačné obdobia 2017-2021 alebo tzv. vratky za plyn, sú aplikované na všetkých odberateľov bez rozlíšenia toho či ide o odberateľov ohrozených energetickou chudobou. Zároveň vratky nemožno považovať za efektívny nástroj pri riešení energetickej chudoby, nakoľko energeticky chudobní odberatelia potrebujú príspevok pri platbe zálohy, nie spätne. Rovnako nekoncepčným prostriedkom je zavedenie osobitného dodávateľa, tzv. verejného dodávateľa. Návrh koncepcie žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ktorý subjekt by mal vykonávať úlohy tzv. verejného dodávateľa a akým spôsobom by mali byť hradené náklady na jeho činnosť. Vzhľadom na uvedené navrhujeme vypustiť z návrhu Koncepcie zriadenie tzv. verejného dodávateľa. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) k časti „5.2 Systémové riešenia“ na str. 26 a nasl. Navrhujeme do tejto časti doplniť nový bod 5.2.6 s nasledovným znením: „5.2.6 Ministerstvo životného prostredia SR Ministerstvo životného prostredia SR riadi národný projekt „Zelená domácnostiam“ v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia. Projekt je súčasťou prioritnej osi č. 4 zameranej na podporu energetiky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva. Systémové riešenia: a) Poskytovanie účinnej podpory na zvýšenie energetickej efektívnosti zdrojov vykurovania v bytových a rodinných domov. b) Z hľadiska energetickej efektívnosti je potrebné podporiť znižovanie spotreby energie u energeticky chudobných obyvateľov znížením spotreby tuhých palív prostredníctvom podpory zámeny neefektívnych zdrojov vykurovania v rodinných a bytových domov za efektívnejšie. c) Z environmentálneho hľadiska budú v národnom projekte Zelená domácnostiam dodatočne bonifikované také náhrady, pri ktorých dochádza k zámene zdrojov vykurovania na tuhé palivá za ekologickejšie zariadenia využívajúce OZE.“. Odôvodnenie: Ministerstvo životného prostredia SR by malo prostredníctvom projektu Zelená domácnostiam podporovať primárne náhradu neefektívnych, neekologických zdrojov vykurovania za efektívnejšie zdroje využívajúce OZE, čím sa dosiahne synergia medzi zvyšovaním podielu OZE, riešením zhoršenej kvality ovzdušia a riešením energetickej chudoby. Nové, efektívnejšie zariadenia dokážu požadované množstvo tepla vyrobiť z menšieho množstva paliva, takže dochádza k úsporám energie a finančných prostriedkov, čo môže v kombinácií so zateplením výrazne pomôcť pri riešení problému energetickej chudoby. Odôvodenie pre bonifikáciu pri náhrade, pri ktorej dochádza k zámene zdrojov vykurovania na tuhé palivá, je rovnaké ako odôvodnenie v pripomienke č. 5. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) pripomienka k postupu pri poskytovaní príspevku pre energeticky chudobné domácnosti v časti 5.1.1 Navrhujeme zjednodušiť uvedený postup tak, aby bola poskytovaná domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou poukážka (vo forme papierového, poštového alebo elektronického poukazu), ktorú môžu uplatniť len na úhradu u dodávateľa energie. Odôvodnenie: Schéma uvedená v obrázku 3 časti 5.1.1 je komplikovaná pre všetky zúčastnené strany. Schéma nezohľadňuje možnosť rôznych dodávateľov jednotlivých druhov energií pre jedného odberateľa a vyčísľuje príspevok len jednotne za všetky energie. Schéma tiež nezohľadňuje možnosti zmeny dodávateľa počas roka, v rámci odpočtového cyklu, v ktorom je odberné miesto odberateľa zaradené, alebo dopady prerušenia priznania príspevku. Navrhovaná schéma by si tiež vyžiadala vysoké náklady všetkých dodávateľov energií na zmenu fakturačných systémov, pričom návrh neuvádza akým spôsobom by tieto náklady boli dodávateľom kompenzované. Vzhľadom na spomenuté negatíva navrhujeme ako vhodnejší nástroj zaviesť úhradu prostredníctvom poukazu na spotrebu energií, ktorým by odberatelia uhradili časť faturovanej sumy (poukaz možno vystaviť na menšie sumy a rozdeliť celkovú sumu na viaceré časti a použiť osobitne u dodávateľa elektriny, plynu alebo tepla). Systém poukazov by bol administratívne jednoduchší, aj keď aj v takom prípade by sa dodávatelia stali úvercami do doby preplatenia poukazov, výrazne by sa však systém zjednodušil. Alternatívnym jednoduchým a efektívnym riešením pre dotknutých odberateľov riešením by mohla byť tiež znížená sadzba DPH na energie pre energeticky chudobné domácnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) pripomienka k bodu 5.1.1 V časti „Kreditný merací systém ako jedna z alternatív“ navrhujeme zvážiť nastavenia systému kreditných meracích systémov v závislosti od komodity. Odôvodnenie: Navrhujeme zvážiť nastavenia systému kreditných meracích systémov v závislosti od komodity keďže problém energetickej chudoby sa týka všetkých energií a zároveň neexistuje univerzálne technické riešenie vhodné pre všetky komodity ako elektrina, teplo, voda a plyn. Vo vzťahu k zavádzaniu kreditných meradiel je nevyhnutné, aby pri takejto alternatíve bolo vyšpecifikované akým spôsobom by boli dodávky energií riadené, napríklad pripájanie/odpájanie v reálnom čase. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) pripomienka k tabuľke v časti 4.3 Navrhujeme overiť hodnotu spotreby energie pre ohrev vody za trojčlennú domácnosť. Odôvodnenie: V uvedenej tabuľke malo byť pravdepodobne uvedená ako hodnota spotreby energie pre trojčlennú domácnosť za ohrev vody hodnota 125,88 kWh. Hodnota 152,88 kWh je neprimerane vysoká, keďže v takom prípade by rozdiel medzi 1 a 2 člennou domácnosťou bol cca 40 kWh a rozdiel medzi 2 a 3-člennou domácnosťou cca 70 kWh. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) pripomienka k tabuľke 4 v časti 4.4 Navrhujeme v tabuľke zohľadniť regionálne rozdiely a z nich vyplývajúce dopady na energetickú potrebu. Odôvodnenie: V uvedenej tabuľke nezohľadňujú sumy nákladov na minimálnu energetickú potrebu regionálne rozdiely. Z hľadiska jednotlivých častí Slovenska však môžu byť nevyhnutné náklady na energie rozdielne vzhľadom na rozdielnu potrebu vykurovania. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu: Odporúčame v časti 2 na str. 9 v poslednom odseku upraviť vetu nasledovne: "Je potrebné uprednostniť opatrenia na nákladovo efektívnu obnovu existujúcich budov.". Odôvodnenie: V materiáli nie sú definované oblasti s najvyššou energetickou chudobou. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu: Žiadame text v časti 5.2.4 upraviť nasledovne: "Vo vecnej pôsobnosti rezortu dopravy a výstavby je zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Systémové riešenie: a) Poskytovanie účinnej podpory zlepšovania energetickej hospodárnosti bytových domov a rodinných domov.". Odôvodnenie: Novela zákona uvedená v druhej vete nezavádza novú formu podpory, ktorá by mala obsahový súvis s predmetom predkladanej koncepcie. Ministerstvo má zavedené legislatívne opatrenie a nástroje v oblasti zlepšovania energetickej hospodárnosti bytových budov. Zníženie spotreby energie sa môže dosiahnuť zateplením, zlepšením tepelnotechnických vlastností obvodového plášťa budovy, a tým znížením potreby tepla na vykurovanie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu: Odporúčame v časti 1 na str. 5 nahradiť slovo "objektov" slovom "budov" a taktiež nahradiť slovné spojenie "energetická renovácia" slovným spojením "významná obnova budovy". Odôvodnenie: Obsah pojmov budova a významná obnova budovy, resp. ich definície sú zavedené zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Všeobecne k materiálu: Odporúčame dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy v súvislosti s časťou 5.3 materiálu v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Odôvodnenie: Doložka vybraných vplyvov uvádza, že materiál nemá žiadne vplyvy, pričom časť 5.3 uvádza finančný dosah na štátny rozpočet vyplývajúci zo zavedenia príspevku na energie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu: Odporúčame v časti 3.2 zosúladiť text uvádzaných opatrení v časti 3.2.1 a v časti 3.2.5 za druhým odsekom uvedené ako ďalšie opatrenia. Odôvodnenie: Tretie a štvrté menované opatrenie je duplicitné s opatreniami v časti 3.2.5 na str. 15. Ďalšie opatrenia uvedené v časti 3.2.5 nemajú vecný súvis s názvom kapitoly "Otázky zamestnávania starších". Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Všeobecne k materiálu: Odporúčame doplniť povinné časti materiálu v súlade s Metodickým pokynom na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR. Odôvodnenie: Materiál nemá vypracovaný návrh uznesenia vlády, ktorý je povinnou časťou materiálu nelegislatívnej povahy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu: Odporúčame v časti 1 na str. 5 preformulovať poslednú vetu alebo ju vypustiť. Odôvodnenie: Nájomník vo väčšine prípadov nemá legálnu možnosť začať obnovu budovy bez súhlasu vlastníka. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Všeobecne k materiálu: Odporúčame dopracovať materiál v súlade s Návrhom Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) Navrhujeme vypustiť v podkapitole 5.1.1 časť „Kreditný merací systém ako jedna z alternatív“ Odôvodnenie: Domnievame sa, že inštalácia kreditných meracích systémov by mala byť založená dobrovoľnom rozhodnutí PDS. Ako vyplýva aj z uvedeného príkladu, kreditný merací systém má zmysel aplikovať len v geograficky koncentrovaných komunitách zasiahnutých energetickou chudobou. Jeho aplikácia však nezávisí len od prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ale aj od dodávateľa, ktorý musí súhlasiť s tým, že na jeho odbernom mieste bude dochádzať k odpájaniu (s čím súvisí aj nákup elektriny pre tieto OM), ako aj od vlastníka odberného miesta, ktorý musí súhlasiť s inštaláciou a zabezpečením kreditného meradla. Pričom legislatíva nielenže nepozná pojem „kreditné meradlo“, zároveň však neumožňuje PDS prerušiť dodávku elektriny po vyčerpaní kreditu. V zmysle platnej legislatívy je však proces prerušenia distribúcie jasne popísaný a v tomto prípade neaplikovateľný. Preto je možné toto riešenie navrhovať až po zmenách v primárnej legislatíve, ktoré zároveň zabezpečia, že náklady na kreditné meradlá sú oprávnenými nákladmi, ktoré Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zohľadní v regulovaných cenách. Zároveň by sme radi uviedli, že je aj v záujme PDS, aby eliminoval vznik dubióznych pohľadávok, a preto ak to bude technicky a legislatívne umožnené a odsúhlasené s dodávateľom elektriny a vlastníkom odberného miesta môžu byť v niektorých geograficky ucelených lokalitách inštalované kreditné meradlá. Malo by to byť však na dobrovoľnej báze pre PDS a nie ako opatrenie uvedené v koncepcii. Okrem toho by sme radi poukázali, že kreditné meradlá a ich aplikácia je v priamom rozpore s navrhovaným systémovým opatrením odpájania odberateľov od dodávky elektriny. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) Navrhujeme vypustiť riešenie uvedené v podkapitole 5.2.1 časť „Systémové riešenia“ písm. e) nakoľko z uvedeného nie je zrejmé, aké systémové riešenie by malo byť vykonané. Odôvodnenie: Elektrické prípojky, ktoré sú súčasťou distribučnej sústavy PDS vyhovujú bezpečnej prevádzke. Ak koncepcia prehlasuje, že odberné elektrické zariadenia nevyhovujú bezpečnej prevádzke tak zároveň prehlasuje, že vlastníci týchto odberných elektrických zariadení porušujú platnú legislatívu a ohrozujú život a zdravie obyvateľov tejto krajiny. Z toho dôvodu by mali byť urýchlene odpojené a zrekonštruované, pričom nie je uvedené, kto by mal tieto náklady znášať. Každopádne kreditné meradlá, resp. kreditný systém nevyrieši nevyhovujúci technický stav odberných elektrických zariadení, za ktoré zodpovedá užívateľ sústavy a nie prevádzkovateľ sústavy. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) Navrhujeme upraviť riešenie uvedené v podkapitole 5.2.1 časť „Systémové riešenia“ písm. b) tak, aby bolo zrejmé, z akej rozpočtovej kapitoly štátneho rozpočtu bude kompenzovaný účastníkom trhu vznik takýchto dubióznych pohľadávok, kedy odberatelia síce nebudú uhrádzať svoje pohľadávky, ale zároveň budú naďalej pripojení do sústavy alebo siete. Odôvodnenie: V praxi môže dôjsť k situácii, kedy odberateľovi vznikne nedoplatok a aj napriek jeho nesplateniu nebude môcť dodávateľ prerušiť dodávku do OM. Tým pádom by dlh odberateľa narastal a aj napriek tomu by odberateľ zostal pripojený a odoberal elektrinu, čo by ďalej zvyšovalo jeho zadlženie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) Navrhujeme vypustiť všetky ustanovenia o využívaní kreditných meradiel z podkapitoly 5.1.1 ako operatívne riešenie. Odôvodnenie: Vzhľadom na fakt, že kreditné meradlá ako také nie sú legislatívne zadefinované a ich aplikácia má vplyv nie len na prevádzkovateľov distribučných sústav, ale aj na dodávateľov a odberateľov, je potrebné, aby sa v tejto oblasti najprv upravila primárna legislatíva a až následne sa kreditné meradlá aplikovali. Zároveň je potrebné upozorniť, že ich použitie je limitované viacerými faktormi. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) Navrhujeme v podkapitole 5.25 vypustiť všetky uvádzané systémové riešenia. Odôvodnenie: Máme za to, že zavedenie sociálnych taríf je v rozpore s pripravovanou Smernicou o vnútornom trhu s elektrinou, v ktorej sa v článku 5 ods. 2 uvádza, že riešenie energetickej chudoby musí byť zabezpečené inak než zásahmi do stanovovania cien dodávok elektriny. Z toho dôvodu takéto riešenie nebude možné, podľa tohto návrhu Smernice, aplikovať. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) Navrhujeme vypustiť v písm. a) podkapitoly 5.1 text „prípadne možnosť inštalácie špeciálneho elektromeru obmedzujúceho spotrebu na určitú hodnotu“, prípadne ho nahradiť nasledovným textom: „prípadne možnosť optimalizácie veľkosti hlavného ističa pre domácnosť“ Odôvodnenie: Zavádzanie špeciálneho typu elektromera považujeme za nesystematické riešenie odstraňovania energetickej chudoby, ktoré sa dá riešiť aj iným spôsobom a tou je výmena hlavného ističa na odbernom mieste za nižší, ktorý obmedzí maximálne odoberaný výkon zo sústavy. Táto výmena má rovnaký efekt bez dodatočných nákladov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSD (Stredoslovenská distribučná, a. s.) k podkapitole 4.3 tabuľka 2: Navrhujeme jasne popísať spôsob výpočtu, nakoľko nie je zrejmé ako sa kvantifikovali náklady na energie. Zároveň je potrebné, aby výpočet nákladov zohľadňoval aj zdroj energie ako aj priemernú cenu tohto zdroja energie resp. použitie energie. Odôvodnenie: V podkapitole 5.2.2 sa ako systémové riešenie uvádza, že Inštitút pre výskum práce a rodiny vypracuje výskumnú úlohu na tému „Analýza minimálnych výdavkov na bývanie a záťaže na bývanie na celkovom príjme domácnosti. Nie je jasné, ako je možné, že v podkapitole 4.3 sú uvedené náklady na energetickú potrebu, keď takáto analýza má byť ešte len vypracovaná. Nie je nám zrejmé, prečo úrad stanovil jednotkovú cenu za energie 0,21 €/kWh, pričom nezohľadnil viaceré faktory ako sú: i) rôzne ceny energii podľa druhu (nie uvedené ako sa v týchto nákladoch odzrkadlil fakt, že na kúrenie a ohrev vody sa môže využívať tak elektrická energia ako aj plyn alebo teplo z CZT, pričom zemný plyn a teplo z CZT má iné jednotkové ceny), ii) rôzne jednotkové ceny elektriny podľa spotreby. (Odberatelia, ktorí využívajú elektrinu na kúrenie majú iné ceny elektrickej energie ako odberatelia, ktorí elektrinou nekúria a majú nižšiu spotrebu. Z toho dôvodu vychádzajú priemerné náklady na elektrinu v roku 2019 pre dvojčlennú a trojčlennú domácnosť na úrovni 0,16 €/kWh aj vrátane DPH.) Na základe vyššie uvedeného považujeme za nevyhnutné uviesť detailnú kvantifikáciu nákladov, nakoľko nie je zrejmé, ako sú hodnoty spotrieb vypočítané (rovnaké hodnoty sa nachádzajú aj v návrhu Koncepcie z roku 2016). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu k časti 5: Zásadne nesúhlasíme s úlohami, ktoré sú pre rezort práce, sociálnych vecí a rodiny zadefinované v časti 5 bez odbornej diskusie. Konkrétne uvádzame k niektorým navrhovaným úlohám: 5.1.1 Zavedenie príspevku na energie (novozavedená zložka príspevku na bývanie) - žiadame vypustiť celú časť Odôvodnenie: Predmetom žiadnej diskusie nebolo zavedenie príspevku na energie alebo ako samostatnej zložky príspevku na bývanie. Práce na príprave novej legislatívnej úpravy príspevku na bývanie sú v štádiu rozpracovanosti, z toho dôvodu nám nie je známe, ako prišiel predkladateľ k takým konkrétnym záverom. Z uznesenia vlády SR v č. 13/2015 vyplýva pre MPSVR SR úloha vypracovať novú legislatívnu úpravu príspevku na bývanie, avšak jeho podstatou je prispievanie zo strany štátu predovšetkým nízkopríjmovým domácnostiam na úhradu nákladov za bývanie. V rámci nákladov na bývanie sú premietnuté výdavky nájomné, na energie, vodu, iné služby a pod.. Táto úloha stále platí a SR pristupuje k riešeniu zvýšenej záťaže príjmu domácnosti vo vzťahu k výdavkom na bývanie komplexne. Jeho účelom však nie je primárne riešiť samostatne energie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky - k návrhu úlohy C.6. (a C.5.) Žiadame úlohu C.6. z návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky vypustiť. Odôvodnenie: V predloženom materiáli sa uvádza, že Inštitút pre výskum práce a rodiny vypracuje výskumnú úlohu na tému „Analýza minimálnych výdavkov na bývanie a záťaže výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácnosti“. Vypustenie tejto úlohy z navrhovaného uznesenia navrhujeme z dôvodu, že uvedená analýza nebude predkladaná na rokovanie vlády Slovenskej republiky a bude podľa predkladaného materiálu slúžiť ako východiskový podklad pri nastavení parametrov a kritérií pre výpočet nového príspevku na bývanie. Zároveň upozorňujeme, že navrhovaná úloha sa podľa predloženého návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky má splniť do 31.marca 2020, čo nie je, vzhľadom na vyššie uvedený účel analýzy, v súlade s termínom ďalšej úlohy pre naše ministerstvo č. C.8. vyplývajúcej z predmetného návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky – do 31. decembra 2019 vypracovať legislatívnu úpravu poskytovania príspevku na bývanie. Táto pripomienka sa rovnako vzťahuje aj na úlohu č. C.5. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu k časti 2 Navrhujeme do materiálu zapracovať problematiku tzv. nelegálnych obydlí v marginalizovaných komunitách, vrátane príslušných opatrení a doplniť spolupracujúci subjekt Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity Odôvodnenie: Problematiku tzv. nelegálnych obydlí považujeme za dôležitú v kontexte energetickej chudoby. Administratívne údaje v prepojení s Atlasom rómskych komunít ukazujú, že pre domácnosti v hmotnej núdzi v marginalizovaných komunitách často nevzniká nárok na príspevok na bývanie, ktorý predkladaný materiál uvádza ako jedno z hlavných opatrení na znižovanie energetickej chudoby. V roku 2017 malo na Slovensku nárok na príspevok na bývanie 22 % všetkých domácností v systéme pomoci v hmotnej núdzi. V obciach s koncentrovanými marginalizovanými rómskymi komunitami bol príspevok na bývanie priznaný len 11 % domácnostiam v systéme pomoci v hmotnej núdzi. Preto navrhujeme do materiálu doplniť opatrenia zamerané na podporu legalizácie obydlí, vysporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov alebo podporu pri realizácii stavby nových obydlí pre obyvateľov marginalizovaných komunít. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu Žiadame, aby sa riešenia problémov energetickej chudoby predkladaného materiálu neobmedzovali najmä na jednu z ich príčin, a to nedostatočné príjmy dotknutých ohrozených skupín domácností v spojení s tým, že energetická chudoba ohrozuje uvedené identifikované skupiny obývajúce energeticky značne neefektívne obydlia. Aj v nadväznosti na naše predchádzajúce pripomienky považujeme za potrebné, aby sa predkladateľ zaoberal výškou ceny za dotknuté energie ako jednou u hlavných príčin energetickej chudoby, a to aj vo vzťahu k pravidlám ich cenotvorby a k postaveniu dotknutých výrobcov na trhu (aj v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami). Považujeme za potrebné, aby predkladateľ zvážil aj tieto skutočnosti a podrobne sa nimi zaoberal vo vzťahu k vysokým cenám energií ako jednou z hlavných príčin energetickej chudoby, vyhodnotil tieto skutočnosti v predkladanom materiáli a navrhol opatrenia na elimináciu ich negatívnych dôsledkov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky - k návrhu úlohy C.7. Žiadame zmeniť gestora predmetnej úlohy. Odôvodnenie: Podľa predloženého návrhu má naše ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej republiky do 30. júna 2020 vypracovať zákon o pomoci v energetickej chudobe. Sme toho názoru, že naše ministerstvo by nemalo byť gestorom vypracovania tohto zákona, ale spolupracujúcim subjektom. Zákon o pomoci v energetickej chudobe by mal podľa nášho názoru zahŕňať komplexné systémové opatrenia v tejto problematike, minimálne tak, ako sú uvedené na str. 26 predkladaného vlastného materiálu a ktoré sa netýkajú len navrhovaného príspevku na bývanie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) Zásadná pripomienka k postupu pri poskytovaní príspevku pre energeticky chudobné domácnosti v časti 5.1.1 Navrhujeme zjednodušiť uvedený postup tak, aby bola poskytovaná domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou poukážka (vo forme papierového, poštového alebo elektronického poukazu), ktorú môžu uplatniť len na úhradu u dodávateľa energie. Odôvodnenie: Schéma uvedená v obrázku 3 časti 5.1.1 je komplikovaná pre všetky zúčastnené strany. Schéma nezohľadňuje možnosť rôznych dodávateľov jednotlivých druhov energií pre jedného odberateľa a vyčísľuje príspevok len jednotne za všetky energie. Schéma tiež nezohľadňuje možnosti zmeny dodávateľa počas roka, v rámci odpočtového cyklu, v ktorom je odberné miesto odberateľa zaradené, alebo dopady prerušenia priznania príspevku. Navrhovaná schéma by si tiež vyžiadala vysoké náklady všetkých dodávateľov energií na zmenu fakturačných systémov, pričom návrh neuvádza akým spôsobom by tieto náklady boli dodávateľom kompenzované. Vzhľadom na spomenuté negatíva navrhujeme ako vhodnejší nástroj zaviesť úhradu prostredníctvom poukazu na spotrebu energií, ktorým by odberatelia uhradili časť faturovanej sumy (poukaz možno vystaviť na menšie sumy a rozdeliť celkovú sumu na viaceré časti a použiť osobitne u dodávateľa elektriny, plynu alebo tepla). Systém poukazov by bol administratívne jednoduchší, aj keď aj v takom prípade by sa dodávatelia stali úvercami do doby preplatenia poukazov, výrazne by sa však systém zjednodušil. Alternatívnym jednoduchým a efektívnym riešením pre dotknutých odberateľov riešením by mohla byť tiež znížená sadzba DPH na energie pre energeticky chudobné domácnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) Obyčajná pripomienka k bodu 5.1.1 V časti „Kreditný merací systém ako jedna z alternatív“ navrhujeme zvážiť nastavenia systému kreditných meracích systémov v závislosti od komodity. Odôvodnenie: Navrhujeme zvážiť nastavenia systému kreditných meracích systémov v závislosti od komodity keďže problém energetickej chudoby sa týka všetkých energií a zároveň neexistuje univerzálne technické riešenie vhodné pre všetky komodity ako elektrina, teplo, voda a plyn. Vo vzťahu k zavádzaniu kreditných meradiel je nevyhnutné, aby pri takejto alternatíve bolo vyšpecifikované akým spôsobom by boli dodávky energií riadené, napríklad pripájanie/odpájanie v reálnom čase. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Klub 500 (Klub 500) Nesúhlasíme, aby náklady spojené so zavedením systému podpory formou príspevku na energie, konkrétne zavádzanie kreditných meradiel znášali distribučné spoločnosti, nakoľko tieto náklady sa ako súčasť oprávnených nákladov prenášajú do výšky poplatkov a navyšujú koncovú cenu elektriny pre všetkých odberateľov. Veľkí priemyselní odberatelia už v súčasnosti platia jedny z najvyšších koncových cien elektriny v rámci EU. Žiadame, aby tak, ako sa navrhuje hradiť príspevok na energie z prostriedkov štátneho rozpočtu, tak aj náklady na zavedenie kreditných meradiel boli distribučným spoločnostiam kompenzované z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Žiadame uviesť do materiálu, že po zavedení sociálnej tarify bude príspevok na energie zrušený. Z uznesenia k predkladanému materiálu vyplýva, že bude zavedená sociálna tarifa. Avšak nie je jasne uvedené, či príspevok bude zrušený. Uplatňovať dve opatrenia na ten istý problém nemá svoje opodstatnenie a navyše to bude predstavovať dodatočnú finančnú záťaž. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) Obyčajná pripomienka k tabuľke v časti 4.3 Navrhujeme overiť hodnotu spotreby energie pre ohrev vody za trojčlennú domácnosť. Odôvodnenie: V uvedenej tabuľke malo byť pravdepodobne uvedená ako hodnota spotreby energie pre trojčlennú domácnosť za ohrev vody hodnota 125,88 kWh. Hodnota 152,88 kWh je neprimerane vysoká, keďže v takom prípade by rozdiel medzi 1 a 2 člennou domácnosťou bol cca 40 kWh a rozdiel medzi 2 a 3-člennou domácnosťou cca 70 kWh. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SPP (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) Obyčajná pripomienka k tabuľke 4 v časti 4.4 Navrhujeme v tabuľke zohľadniť regionálne rozdiely a z nich vyplývajúce dopady na energetickú potrebu. Odôvodnenie: V uvedenej tabuľke nezohľadňujú sumy nákladov na minimálnu energetickú potrebu regionálne rozdiely. Z hľadiska jednotlivých častí Slovenska však môžu byť nevyhnutné náklady na energie rozdielne vzhľadom na rozdielnu potrebu vykurovania. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Zároveň žiadame uviesť ciele koncepcie aj jednotlivých opatrení, ktoré sa majú dosiahnuť. Stanovenie cieľov umožní vyhodnotenie opatrení. Ciele by mali byť stanovené kvantitatívnym vyjadrením, alebo minimálne kvalitatívne popísané. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SPP (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) zásadná pripomienka k návrhu Koncepcie ako celku: Koncepcia bola predložená do medzirezortného pripomienkového konania bez predchádzajúcej diskusie s odbornou verejnosťou a zainteresovanými subjektmi. Zverejnenie Koncepcie, ako dokumentu, ktorý má vplyv na všetkých dodávateľov energií na Slovensku, ale aj ďalšie subjekty, na pripomienkovanie počas 9 pracovných dní neposkytuje dostatok času na dôkladnejšiu analýzu a priestor na predloženie podrobnejších pripomienok. Navrhujeme pred ďalším pokračovaním v legislatívnom procese k návrhu Koncepcie riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení a následne návrh Koncepcie, spolu s dopracovanou doložkou vplyvov predložiť na konzultácie, predbežné pripomienkové konanie a následne na medzirezortné pripomienkové konanie. Všetky opatrenia navrhované na riešenie otázky energetickej chudoby musia byť transparentné, nediskriminačné, adresné, efektívne a nesmú mať negatívny dopad na fungovanie trhu s energiami. Odôvodnenie: Sprievodná dokumentácia k návrhu Koncepcie, konkrétne doložka vybraných vplyvov a predkladacia správa, uvádza, že Koncepcia v tomto štádiu nebude mať vplyv na žiadnu z posudzovaných oblastí, pričom toto konštatovanie nie je podložené žiadnou analýzou. Súdiac podľa všeobecných opatrení pre riešenie energetickej chudoby, tieto, ak majú byť implementované, môžu mať nepochybne vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, napríklad účinná podpora na zvýšenie energetickej hospodárnosti domov, informačné povinnosti a poradenstvo vo vzťahu k odberateľom energií alebo postupy pre energetické spoločnosti, ak sa domácnosť ocitne v situácii, kedy nebude môcť zaplatiť za dodanú energiu. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme stiahnuť materiál z pripomienkového konania, riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení, návrh Koncepcie predložiť na konzultácie, predbežné pripomienkové konanie a následne opakovane predložiť na pripomienkové konanie. Definovaniu energetickej chudoby na Slovensku a následne prijatiu akýchkoľvek opatrení by mala predchádzať rozsiahla odborná diskusia všetkých zainteresovaných strán, t.j. nielen Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ale aj Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a ostatných zainteresovaných subjektov, orgánov štátnej správy, energetických spoločností, organizácií na ochranu práv spotrebiteľov a spotrebiteľskej verejnosti. Opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby by mali byť transparentné, nediskriminačné, adresné a efektívne a mali by byť implementované na základe dôkladnej analýzy tak, aby nemali negatívny dopad na energetický trh. Niektoré z navrhnutých všeobecných opatrení a vládnych schém riešenia energetickej chudoby uvedených v návrhu Koncepcie sa javia byť neefektívne nielen podľa skúseností iných členských štátov Európskej únie, ale aj z textu samotnej Koncepcie. Ide najmä o druhy osobitných „sociálnych“ taríf za dodávku energií alebo príspevkov štátu na platby za energie, ktoré nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Zavádzaniu inteligentných meracích systémov by malo predchádzať dôkladné posúdenie nákladov súvisiacich s ich zavedením a možných prínosov z ich využívania. Odberatelia spĺňajúci podmienky energetickej chudoby sú spravidla zároveň odberateľmi s relatívne vysokou spotrebou energií. Najúčinnejšími opatreniami na boj s energetickou chudobou sú adresné opatrenia v oblasti sociálnej politiky prepojené s opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti, ktorých cieľom je znížiť spotrebu odberateľov, a to vo forme zliav alebo dotácií na opatrenia zvyšujúce energetickú efektívnosť domácností spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, najmä s cieľom modernizácie zastaraných budov vo forme napr. zatepľovania, výmeny starých okien alebo nákupu efektívnych kondenzačných plynových kotlov. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť zníženie spotreby energií odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a tým výrazne znižovať ich výdavky na energie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 13. Zásadná pripomienka k: časti „5.2.5 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – Systémové riešenia“ (str. 29) Navrhujeme, aby sa v rámci možných alternatív riešenia energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky upustilo od zavedenia sociálnej tarify. Odôvodnenie: Stotožňujeme sa s názorom prezentovaným v Koncepcii a síce, že sociálna tarifa nepredstavuje koncepčné riešenie. Máme za to, že správne nastavenie výšky príspevku na energie dokáže efektívne pomôcť energeticky chudobným odberateľom bez toho, aby bolo potrebné meniť fungujúci tarifný systém a nastavené procesy súvisiace s objednávaním/zmenami zaradenia odberných miest do príslušných tarifných skupín. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 12. Zásadná pripomienka k časti 5.2.5 - Zavedenie tzv. sociálnej tarify a zriadeniu tzv. verejného dodávateľa (str. 29) Navrhujeme z Koncepcie vypustiť ako jedno z opatrení zavedenie sociálnej tarify a zriadenie verejného dodávateľa. Alternatívne navrhujeme, aby tzv. sociálna tarifa bola ako spôsob cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu ponechaná len v prípade obmedzeného počtu odberateľov elektriny a plynu v domácnosti, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, a len v prípade, že zároveň bude úplne zrušená cenová regulácia dodávky elektriny a plynu pre ostatných odberateľov elektriny a plynu v domácnosti. Odôvodnenie: V Slovenskej republike podlieha dodávka elektriny a plynu odberateľom v domácnosti plošne cenovej regulácii. Cenová regulácia dodávky elektriny a plynu je však krajným prostriedkom, ktorý by nemal byť využívaný plošne, pretože vedie k deformáciám trhu a môže narúšať efektivitu iných opatrení pri odstraňovaní energetickej chudoby. V zmysle Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá by mala nahradiť Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, by členské štáty mali umožniť dodávateľom slobodne stanoviť koncové ceny elektriny. Členské štáty môžu zaviesť cenovú reguláciu koncových cien elektriny len pre zraniteľných odberateľov alebo odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, a takéto opatrenia by mali byť primerané a časovo ohraničené. Plošné stanovenie regulovaných cien pre všetkých odberateľov elektriny (plynu) v domácnosti, ktoré nezohľadňuje skutočnosť, či odberatelia spĺňajú podmienky energetickej chudoby, pôsobí diskriminačne práve na túto skupinu odberateľov. V prípade elektriny je zrejmé, že dodávka elektriny je v súčasnosti nevyhnutná na zabezpečenie základných potrieb domácností, a teda rozsah odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, by mohol zohľadňovať najmä výdavky na elektrinu a efektívnosť týchto výdavkov v pomere k príjmom. Zároveň však treba uviesť, že v prípade dodávky plynu je potrebné pri stanovovaní rozsahu odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, zohľadniť, že dodávka plynu slúži na viaceré účely, pričom za odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energeticky chudobných, by mali byť považovaní tí, ktorí spotrebúvajú plynu ako zdroj tepla, resp. teplej vody (v tejto súvislosti nie je efektívne zohľadňovať tie domácnosti, ktoré využívajú plyn len ako zdroj energie na varenie). Upozorňujeme však, že osobitné druhy „sociálnych“ taríf za dodávku energií nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Uvedené vyplýva aj zo samotného textu koncepcie keďže Úrad v časti 5.2.5 uvádza, že sociálna tarifa „nepredstavuje koncepčné riešenie, ale za určitých podmienok môže byť prechodným nástrojom riešenia energetickej chudoby“. Akýkoľvek druh sociálnej tarify teda môže byť zavedený len v prípade úplného ukončenia cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu pre ostatných odberateľov elektriny a plynu v domácnosti. Upozorňujeme tiež, že opatrenia, ktoré sú v koncepcii uvedené ako príklad riešenia problematiky energetickej chudoby, ako napríklad regulačná politika na regulačné obdobia 2017-2021 alebo tzv. vratky za plyn, sú aplikované na všetkých odberateľov bez rozlíšenia toho či ide o odberateľov ohrozených energetickou chudobou. Zároveň vratky nemožno považovať za efektívny nástroj pri riešení energetickej chudoby, nakoľko energeticky chudobní odberatelia potrebujú príspevok pri platbe zálohy, nie spätne. Rovnako nekoncepčným prostriedkom je zavedenie osobitného dodávateľa, tzv. verejného dodávateľa. Návrh koncepcie žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ktorý subjekt by mal vykonávať úlohy tzv. verejného dodávateľa a akým spôsobom by mali byť hradené náklady na jeho činnosť. Vzhľadom na uvedené navrhujeme vypustiť z návrhu Koncepcie zriadenie tzv. verejného dodávateľa. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 10. Zásadná pripomienka k: časti „5.2 Systémové riešenia“ na str. 26 a nasl. Navrhujeme do tejto časti doplniť nový bod 5.2.6 s nasledovným znením: „5.2.6 Ministerstvo životného prostredia SR Ministerstvo životného prostredia SR riadi národný projekt „Zelená domácnostiam“ v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia. Projekt je súčasťou prioritnej osi č. 4 zameranej na podporu energetiky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva. Systémové riešenia: a) Poskytovanie účinnej podpory na zvýšenie energetickej efektívnosti zdrojov vykurovania v bytových a rodinných domov. b) Z hľadiska energetickej efektívnosti je potrebné podporiť znižovanie spotreby energie u energeticky chudobných obyvateľov znížením spotreby tuhých palív prostredníctvom podpory zámeny neefektívnych zdrojov vykurovania v rodinných a bytových domov za efektívnejšie. c) Z environmentálneho hľadiska budú v národnom projekte Zelená domácnostiam dodatočne bonifikované také náhrady, pri ktorých dochádza k zámene zdrojov vykurovania na tuhé palivá za ekologickejšie zariadenia využívajúce OZE.“. Odôvodnenie: Ministerstvo životného prostredia SR by malo prostredníctvom projektu Zelená domácnostiam podporovať primárne náhradu neefektívnych, neekologických zdrojov vykurovania za efektívnejšie zdroje využívajúce OZE, čím sa dosiahne synergia medzi zvyšovaním podielu OZE, riešením zhoršenej kvality ovzdušia a riešením energetickej chudoby. Nové, efektívnejšie zariadenia dokážu požadované množstvo tepla vyrobiť z menšieho množstva paliva, takže dochádza k úsporám energie a finančných prostriedkov, čo môže v kombinácií so zateplením výrazne pomôcť pri riešení problému energetickej chudoby. Odôvodenie pre bonifikáciu pri náhrade, pri ktorej dochádza k zámene zdrojov vykurovania na tuhé palivá, je rovnaké ako odôvodnenie v pripomienke č. 5. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 9. Zásadná pripomienka k časti „5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR – Systémové riešenia, písm. e)“ (str. 26 – 27) Navrhujeme, aby na účely investícii do rekonštrukcie sietí, prípojok a odberných zariadení odberateľov bol potrebný objem finančných prostriedkov zabezpečený vo forme modernizačného formu / dotácií a pod. (obdobne, ako je to napr. v prípade projektu „Zelená domácnostiam“). Zároveň navrhujeme, aby prípadné rekonštrukcie sietí a zariadení neboli vnímané ako nevyhnutnosť, ale aby sa aplikoval individuálny prístup a potreba investícii sa dôkladne zvažovala vždy v individuálnych prípadoch. Odôvodnenie: V Koncepcii sa rekonštrukcie považujú za nevyhnutnosť, avšak bez toho, aby boli bližšie vymedzené ich podmienky a s tým súvisiaca participácia dotknutých subjektov (vlastník, odberateľ, PDS, iný subjekt). Koncepcia taktiež nestanovuje, z akých zdrojov majú byť rekonštrukcie financované. Uvedené riešenie tak aktuálne vyznieva zmätočne a nejaví sa ako systémové. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 11. Zásadná pripomienka k časti „5.2.4 Ministerstvo dopravy a výstavby SR - Systémové riešenia“, (str. 28) Navrhujeme doplniť nový bod c) s nasledovným znením: „c) z environmentálneho hľadiska budú bonifikované zateplenia rodinných domov a bytových domov, v ktorých zdroj vykurovania spaľuje tuhé palivá.“. Odôvodnenie: Problém energetickej chudoby je v mnohých prípadoch aj environmentálnym problémom, pretože najlacnejšie palivá majú aj najhoršie ekologické parametre, či už sa to týka produkcie znečisťujúcich látok zhoršujúcich kvalitu ovzdušia alebo skleníkových plynov. Zvýšením energetickej hospodárnosti budov sa zníži aj spotreba palív a tým pádom aj produkcia škodlivých emisií, ktoré majú aj negatívny vplyv na zdravie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu by preto malo byť zohľadňované aj environmentálne hľadisko a zatepľovanie budov so zdrojmi vykurovania na tuhé palivá by mali byť bonifikované vyššou výškou dotácie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Zásadná pripomienka k materiálu ako celku Koncepcia predstavuje materiál, ktorý by už mal jasne definovať, ktoré opatrenia majú byť realizované, prípadne aj v akom časovom horizonte. Predložený návrh Koncepcie obsahuje viacero alternatív riešenia problému energetickej chudoby a je aj pojmovo nejednotný (napr. znížená cena/sociálna tarifa a podobne). Niektoré alternatívy sú v materiáli podrobnejšie popísané, niektoré načrtnuté len okrajovo, pričom z materiálu nie je zrejmé kto bude rozhodovať o realizovaní/nerealizovaní konkrétnej alternatívy. Keďže materiál obsahuje aj alternatívu na riešenie energetickej chudoby vo forme zavedenia sociálnych taríf, považujeme za potrebné poukázať na znenie novej smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Podľa čl. 5 ods. 2 a nasl. členské štáty zabezpečia ochranu energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti v zmysle článkov 28 a 29 prostredníctvom sociálnej politiky alebo inak než verejnými zásahmi do stanovovania cien dodávok elektriny. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti. Na takéto verejné zásahy sa vzťahujú podmienky uvedené v odsekoch 4 a 5.Verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny: a) musia sledovať všeobecný hospodársky záujem a nepresahovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie všeobecného hospodárskeho záujmu; b) musia byť jasne vymedzené, transparentné, nediskriminačné a overiteľné; c) elektroenergetickým firmám z Únie musia zaručovať rovnocenný prístup k odberateľom; d) musia byť časovo obmedzené a primerané z hľadiska príjemcov; e) účastníkom trhu nesmú spôsobovať dodatočné diskriminačné náklady. Koncepcia by už mala pracovať aj s novou európskou legislatívou, ktorá momentálne vstupuje do platnosti a obsahuje aj právnu úpravu, ktorá ovplyvní spôsob riešenia problému energetickej chudoby. Materiál v súčasnom znení obsahuje len odkazy na legislatívu z tretieho energetického balíčka. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZDE (Združenie dodávateľov energií) 3. Zásadná pripomienka k časti 5.1.1- Zavedenie príspevku pre energeticky chudobné domácnosti (str. 21) Navrhujeme zjednodušiť uvedený postup tak, aby bola poskytovaná domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou poukážka (vo forme papierového, poštového alebo elektronického poukazu), ktorú môžu uplatniť len na úhradu u dodávateľa energie. Ako alternatívu navrhujeme zaviesť bezhotovostné úrady hodnoty poukazu priamo na účet dodávateľa energie (v kombinácii s kreditným systémom úhrada predplateného kreditu priamo voči dodávateľovi, bez občana ako medzičlánku – takýto mechanizmus by dokázal v prípade niektorých sociálnych skupín aktívne zvýšiť adresnosť a efektívnosť tým, že by sa efektívne zamedzovalo napríklad sociálno-ekonomickému problému úžery). Navrhujeme vypustiť občana ako medzičlánok/nositeľa informácie od miestne príslušného odboru sociálnych vecí k dodávateľovi elektriny (tepla, plynu) a túto funkciu prenechať miestne príslušného odboru sociálnych vecí, ktorý na základe podkladov od občana/odberateľa bude disponovať všetkými potrebnými informáciami na postúpenie informácie/ potvrdenia priamo dodávateľovi elektriny (plynu, tepla). Zároveň chceme tiež upozorniť na to, že nedoplatky vznikajú odberateľom väčšinou po vystavení vyúčtovacej faktúry, ktorá im je vystavovaná vždy v rámci ich zúčtovacieho cyklu – každý rok v rovnakom mesiaci. Takže určitej skupine odberateľov vznikajú nedoplatky pred vykurovacím obdobím a ďalšej skupine počas vykurovacieho obdobia. Návrh koncepcie implicitne predpokladá, že daný odberateľ vstúpi do systému bez nedoplatkov. Súčasne, koncepcia nedefinuje nástroje, ktoré by mali daného odberateľa efektívne motivovať k vysporiadaniu si prípadných existujúcich alebo v budúcnosti vzniknutých nedoplatkov. Pripomíname tiež, že vymáhanie pohľadávok predstavuje pre dodávateľov energií významný personálno-administratívny a teda i finančný náklad, ktorý mu nie je kompenzovaný. V kombinácii s kreditným systémom by mala byť dodávka energií podmienená priebežným splácaním existujúcich nedoplatkov. Z textácie v bode 5.1.1 nie je rovnako jednoznačné, či sa kreditom rozumie množstvo energií alebo sa kredit poníma vo finančnom vyjadrení. V nadväznosti na toto sa napr. v ďalšej časti v bode 5.2.1 vníma kredit skôr v množstve energií. Navrhujeme preto jednoznačne zadefinovať pojmovú kategóriu „kredit“. Odôvodnenie: Schéma uvedená v obrázku 3 časti 5.1.1 je komplikovaná pre všetky zúčastnené strany. Schéma nezohľadňuje možnosť rôznych dodávateľov jednotlivých druhov energií pre jedného odberateľa a vyčísľuje príspevok len jednotne za všetky energie. Schéma tiež nezohľadňuje možnosti zmeny dodávateľa počas roka, v rámci odpočtového cyklu, v ktorom je odberné miesto odberateľa zaradené, alebo dopady prerušenia priznania príspevku. Navrhovaná schéma by si tiež vyžiadala vysoké náklady všetkých dodávateľov energií na zmenu fakturačných systémov, pričom návrh neuvádza akým spôsobom by tieto náklady boli dodávateľom kompenzované. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) kap. 5.2.5 Zavedenie sociálnej tarify: Nesúhlasíme so zavádzaním sociálnych taríf - rozpor s EU smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Sociálne tarify zároveň nepovažujeme za systémové riešenie energetickej chudoby. Odôvodnenie: Spoločnosť SSE zastáva názor, že zavedenie sociálnej tarify by bolo nesystémové, neefektívne a neúčinné riešenie. Zavedenie takýchto taríf považujeme za rozpor s článkom 5 odsek 2 a nasl, Pozície Európskeho parlamentu prijatej v prvom čítaní dňa 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ, ktorý znie: „Členské štáty zabezpečia ochranu energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti v zmysle článkov 28 a 29 prostredníctvom sociálnej politiky alebo inak než verejnými zásahmi do stanovovania cien dodávok elektriny." Chceme poukázať na to, že zavedením osobitných taríf za dodávku energií alebo príspevkov štátu na platby za energie sa podporuje nesystémové riešenie, ktoré bude podporovať energetickú chudobu do budúcna. Uvedené opatrenia podľa nášho názoru nebudú motivovať odberateľov k tomu, aby zmenili svoje obvyklé správanie z hľadiska spotreby energií, ďalej aby hľadali možnosti úspor energií a v konečnom dôsledku znížili svoju spotrebu energií. Mame za to, že vytvorenie sociálnych taríf na úrovni dodávky elektriny by malo za následok priamy dopad/zhoršenie liberalizácie trhu s elektrinou, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že tzv. „alternatívni dodávatelia“ by nemali záujem uzatvárať zmluvy o združenej dodávke elektriny s takýmito odberateľmi s radovo nižšími odbermi, a teda s nižšími tarifami ako pri „štandardných“ domácnostiach. Dôsledkom toho by bola situácia, že týchto odberateľov by združovali len tradiční dodávatelia. Navyše z návrhu nie je zrejmé akým spôsobom by boli dodávatelia poskytujúci sociálne tarify kompenzovaní za prípadné nepokryté náklady, ktoré by pri uplatnení takýchto taríf vznikli. Nie je jasné aké by boli náklady spojené s implementáciou takéhoto systému ani ako by bol takýto systém v súlade s aktuálne aplikovanou cenovou reguláciou. Podľa článku 3 ods. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, prijaté opatrenia na ochranu týchto odberateľov nesmú brániť otváraniu alebo narúšať fungovanie trhu s elektrinou. Uvedené by malo negatívny dopad na liberalizáciu trhu, čím by došlo k porušeniu tohto ustanovenia. Riešenie otázky energetickej chudoby by malo byť adresované prostredníctvom sociálnych opatrení a nie ďalšou deformáciou trhu s dodávkami energií, ktoré dlhodobo dáva odberateľom nesprávne signály z hľadiska úspor. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
BPB (Budovy pre budúcnosť) Materiál na strane 10 konštatuje, že „Hlavný dôraz sa musí klásť na opatrenia zvyšujúce energetickú účinnosť pre energeticky chudobné domácnosti. EP v zmysle článku 24 platnej smernice navrhuje, aby členské štáty vo svojich národných akčných plánoch energetickej efektívnosti stanovili opatrenia na zníženie rizika energetickej chudoby. Je potrebné uprednostniť opatrenia na nákladovo efektívnu obnovu existujúcich budov v oblastiach s najvyššou energetickou chudobou.“ – s týmto tvrdením súhlasíme. Zároveň materiál na strane 18 uvádza - Priemerné náklady na minimálnu energetickú potrebu za jeden mesiac – tu však nie je jasné, či sa pri výpočtoch zohľadňoval fakt, že ľudia s nižším príjmom často krát platia za energie viac ako obyvatelia, ktorí sú na tom ekonomicky lepšie. Dôvodom je, že domácnosti s nízkymi príjmami nemajú možnosť obnoviť si svoje bývanie do takej mieri, aby poskytovali dostatočný tepelný komfort – bývanie v starých domoch a nízke príjmy spôsobujú, že majiteľ nie je schopný investovať do energeticky úsporných opatrení. Nekvalitné budovy sú na Slovensku zodpovedné za zhoršené zdravie a teda aj produktivitu obyvateľov. Až pätina domácností hovorí, že má nekvalitné bývanie a tieto domácnosti zároveň uvádzajú 1,5 – 2,9 násobne častejšie zdravotné problémy. Vykurovanie nekvalitných (energeticky nehospodárnych budov) tuhým palivom (spolu s dopravou) významne (viac ako priemysel) prispieva k vzniku smogových situácií v mnohých častiach Slovenska Riešenie energetickej chudoby by malo byť založené aspoň na troch princípoch: 1. Adresnosť – zameranie na problematické oblasti, teda tie, kde sa stretáva problém zdravotný – najviac postihnuté oblasti smogom z lokálnych kúrenísk a sociálny – nízke príjmy obyvateľov. 2. Systémovosť – zameranie rovnako na zníženie emisií ako aj skvalitnenie bývania a zároveň snaha o zlepšenie kvality ovzdušia prostredníctvom orientácie nielen na jednotlivé domácnosti, ale na ulice, štvrte či obce. 3. Nadrezortnosť – keďže problém a jeho riešenia súvisia s bývaním, energetickou hospodárnosťou, životným prostredím, ale aj sociálnymi vecami a politikou práce, riešenie by malo vzniknúť na úrovni medzirezortnej spolupráce ministerstiev. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) kap. 5.2.1 Zákaz prerušenia dodávky: Nesúhlasíme so zákazom prerušenia dodávky a distribúcie pre neplatenie počas vykurovacieho obdobia z dôvodu obmedzenia zákonného práva dodávateľa. Odôvodnenie: Prerušenie distribúcie elektriny prevádzkovatelia distribučných sústav realizujú na základe požiadavky dodávateľa elektriny, a to až po predchádzajúcej výzve dodávateľa elektriny, že v prípade nezaplatenia dlhu je PDS oprávnený odpojiť ich odberné miesto. Podmienky, za ktorých má dodávateľ elektriny právo odpojiť odberateľa sú upravené v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike. Odberateľ je upozornený na svoj splatný záväzok vopred, rovnako je mu poskytnutá primeraná časová lehota na uhradenie dlhu, a v bežnej praxi dochádza po dohode s odberateľom aj k priznaniu splátkového kalendára zo strany dodávateľa. Podľa názoru spoločnosti SSE táto úprava je adekvátna a predstavuje vyvážený vzťah medzi ochranou oprávnených záujmov dodávateľa elektriny/distribútora ako aj odberateľa. V prípade, že by nedošlo k odpojeniu/prerušeniu distribúcie elektriny je dôvodný predpoklad, že by odberateľ naďalej odoberal elektrinu a jeho finančný záväzok za odobratú elektrinu by sa len naďalej zväčšoval, čím by sa dostal do ešte ťažšej finančnej tiesne ako predtým. Toto opatrenie by mohlo byť zároveň zneužívané, ak by odberatelia cielene neuhrádzali platby za energie s vedomím, že odpojení nebudú. Na druhej strane v takom prípade by mali mať regulované subjekty nárok na náhradu škody voči štátu, ktorý im zabránil odpojiť odberateľov, ktorí si neuhrádzali svoje záväzky. Zároveň sme presvedčení, že toto opatrenie opätovne porušuje princíp Európskej Komisie, podľa ktorého by energetická politika nemala nahrádzať sociálnu politiku. Zákaz prerušenia dodávky a distribúcie pre neplatenie považujeme za „úverovanie" odberateľa zo strany dodávateľa keďže na konci dostane dodávateľ s určitosťou len časť zaplatenej ceny za dodávku, a to vo forme príspevku, nakoľko nevieme predpokladať, že odberateľ svoju časť uhradí. Toto riešenie nepovažujeme za systémové a efektívne. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) Všeobecne k materiálu: Obdobne ako sme sa už vyjadrili k predošlému návrhu koncepcie z decembra 2016, SSE naďalej považuje opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti za kľúčový nástroj na riešenie energetickej chudoby, nakoľko práve kategória energeticky chudobných odberateľov zvyčajne problematiku úspory energií z dlhodobého hľadiska nedokáže sama vyriešiť (napríklad zateplenie, výmenu účinnejšieho zdroja pre kúrenie ako aj prechod na ekologickejšie palivo, ale aj samotné spotrebiče s nižšou spotrebou energie). V koncepcii na ochranu pred energetickou chudobou absentuje riešenie energetickej chudoby napr. decentrálnymi zdrojmi energie, ktorých výstavba a prevádzka by bola podporená z verejných zdrojov a vyprodukovaná elektrina a teplo by boli použité na riešenie energetickej chudoby vo vybraných lokalitách. Takéto decentralizované zdroje energie by mohli prevádzkovať príspevkové organizácie zriadené štátom alebo orgánmi samosprávy, čím by sa zabezpečilo adresné a účelné využitie finančných prostriedkov. Tiež by sme chceli zdôrazniť, že návrh koncepcie obsahuje také zmeny, ktoré by mali významný vplyv tak na rozpočet verejnej správy, ako aj na podnikateľské prostredie, preto je potrebné doplniť dokument „Doložka vplyvov“. Zároveň je potrebné objasniť zo strany spracovateľov koncepcie prečo by nemala Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby žiadny sociálny vplyv. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) k bodu 5.1.1 Odberateľ o zaradenie do kategórie energeticky chudobným písomne má požiadať miestne príslušný odbor sociálnych vecí, pričom k žiadosti má priložiť doklad, ako list vlastníctva k nehnuteľnosti, nájomnú zmluvu alebo iný doklad o legálnom užívaní nehnuteľnosti. Táto podmienka je nesplniteľná pre tých, ktorí žijú v totálnej chudobe, ako sú obyvatelia z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí žijú v obydliach, ktoré nie sú skolaudované a nie sú na vysporiadaných pozemkoch. Ako sa spomína v dokumente, táto prekážka je aj dôvodom, prečo sa nevyužíva vo väčšej miere príspevok na bývanie v prípade, že osoba je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. V tomto bode by mali byť len tieto náležitosti: ◦ platné zmluvy o dodávke elektriny, plynu a tepla, resp. predpis zálohových platieb; ◦ doklady o príjmoch členov domácnosti za posledných dvanásť mesiacov vrátane sociálnych dávok, vyplácanie dôchodkov a pod.; ◦ právoplatné rozhodnutie súdu o výške výživného pre každého člena domácnosti, ktorý si mohol uplatniť právo na výživné. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) kap. 4.2 Definícia energetickej chudoby: Navrhujeme úpravu definície pojmu energetická chudoba s cieľom zjasnenia, nasledovne: „Pod pojmom energetickej chudoby rozumieme stav, keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií potrebných na fungovanie domácnosti, čo v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje, že výdavky domácnosti na energie predstavujú viac ako 10,0 % priemerných čistých peňažných príjmov domácnosti a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi.“ Odôvodnenie: Navrhujeme miernu úpravu samotnej definície energetickej chudoby nakoľko pôvodná definícia nebola z nášho pohľadu jednoznačná. V praxi však môže pri posúdení stavu, vzhľadom na nemožnosť presne určiť koľko osôb je reálne členom domácnosti (viacgeneračné domy, členovia domácnosti, ktorý nemajú korektne zapísaný trvalý pobyt a pod.), čistý príjem domácnosti a tým pádom aj korektne určiť či sa domácnosť nachádza v energetickej chudobe. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZDE (Združenie dodávateľov energií) 6. Zásadná pripomienka k: časti „5.2.5 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – Systémové riešenia“ (str. 29) Navrhujeme, aby sa v rámci možných alternatív riešenia energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky upustilo od zavedenia sociálnej tarify. Odôvodnenie: Stotožňujeme sa s názorom prezentovaným v Koncepcii a síce, že sociálna tarifa nepredstavuje koncepčné riešenie. Máme za to, že správne nastavenie výšky príspevku na energie dokáže efektívne pomôcť energeticky chudobným odberateľom bez toho, aby bolo potrebné meniť fungujúci tarifný systém a nastavené procesy súvisiace s objednávaním/zmenami zaradenia odberných miest do príslušných tarifných skupín. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) k bodu 4.2 Definovať energetickú chudobu na základe toho, či jednotlivec alebo domácnosť sú poberateľmi dávky hmotnej núdzi, resp. či spĺňajú podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, nie je správne. Viaceré výskumy ukazujú, že aj jednotlivci a domácnosti, ktorí nespĺňajú podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, sa môžu ocitnúť v stave, kedy nemajú dostatok finančných prostriedkov na pokrytie platieb spojených s vykurovaním a ďalšími energiami. Tento stav môže byť zapríčinený napríklad rôznymi splátkami úverov, výživného či nájomným. Na toto je potrebné prihliadať berúc do úvahy aj regionálne rozdiely. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) k bodu 3.2.4 Je potrebné doplniť informácie o tom, v akých životných podmienkach žijú nezamestnaní Rómovia. Toto je dôležité predovšetkým preto, pretože v obciach s výrazne vyšším podielom dlhodobo nezamestnaných, žije rómska populácia v nevyhovujúcich životných podmienkach a samotná zamestnanosť tieto podmienky nezlepší, ak rodiny žijú segregovane alebo na nelegálnych a nevysporiadaných pozemkoch. Takže len riešenie nezamestnanosti nebude mať veľký dopad na zníženie energetickej chudoby. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZDE (Združenie dodávateľov energií) 2. Zásadná pripomienka k návrhu Koncepcie ako celku Koncepcia bola predložená do medzirezortného pripomienkového konania bez predchádzajúcej diskusie s odbornou verejnosťou a zainteresovanými subjektmi. Zverejnenie Koncepcie, ako dokumentu, ktorý má vplyv na všetkých dodávateľov energií na Slovensku, ale aj ďalšie subjekty, na pripomienkovanie počas 9 pracovných dní neposkytuje dostatok času na dôkladnejšiu analýzu a priestor na predloženie podrobnejších pripomienok. Navrhujeme pred ďalším pokračovaním v legislatívnom procese k návrhu Koncepcie riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení a následne návrh Koncepcie, spolu s dopracovanou doložkou vplyvov predložiť na konzultácie, predbežné pripomienkové konanie a následne na medzirezortné pripomienkové konanie. Všetky opatrenia navrhované na riešenie otázky energetickej chudoby musia byť transparentné, nediskriminačné, adresné, efektívne a nesmú mať negatívny dopad na fungovanie trhu s energiami. Odôvodnenie: Sprievodná dokumentácia k návrhu Koncepcie, konkrétne doložka vybraných vplyvov a predkladacia správa, uvádza, že Koncepcia v tomto štádiu nebude mať vplyv na žiadnu z posudzovaných oblastí, pričom toto konštatovanie nie je podložené žiadnou analýzou. Súdiac podľa všeobecných opatrení pre riešenie energetickej chudoby, tieto, ak majú byť implementované, môžu mať nepochybne vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, napríklad účinná podpora na zvýšenie energetickej hospodárnosti domov, informačné povinnosti a poradenstvo vo vzťahu k odberateľom energií alebo postupy pre energetické spoločnosti, ak sa domácnosť ocitne v situácii, kedy nebude môcť zaplatiť za dodanú energiu. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme stiahnuť materiál z pripomienkového konania, riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení, návrh Koncepcie predložiť na konzultácie, predbežné pripomienkové konanie a následne opakovane predložiť na pripomienkové konanie. Definovaniu energetickej chudoby na Slovensku a následne prijatiu akýchkoľvek opatrení by mala predchádzať rozsiahla odborná diskusia všetkých zainteresovaných strán, t.j. nielen Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ale aj Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a ostatných zainteresovaných subjektov, orgánov štátnej správy, energetických spoločností, organizácií na ochranu práv spotrebiteľov a spotrebiteľskej verejnosti. Opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby by mali byť transparentné, nediskriminačné, adresné a efektívne a mali by byť implementované na základe dôkladnej analýzy tak, aby nemali negatívny dopad na energetický trh. Niektoré z navrhnutých všeobecných opatrení a vládnych schém riešenia energetickej chudoby uvedených v návrhu Koncepcie sa javia byť neefektívne nielen podľa skúseností iných členských štátov Európskej únie, ale aj z textu samotnej Koncepcie. Ide najmä o druhy osobitných „sociálnych“ taríf za dodávku energií alebo príspevkov štátu na platby za energie, ktoré nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Zavádzaniu inteligentných meracích systémov by malo predchádzať dôkladné posúdenie nákladov súvisiacich s ich zavedením a možných prínosov z ich využívania. Odberatelia spĺňajúci podmienky energetickej chudoby sú spravidla zároveň odberateľmi s relatívne vysokou spotrebou energií. Najúčinnejšími opatreniami na boj s energetickou chudobou sú adresné opatrenia v oblasti sociálnej politiky prepojené s opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti, ktorých cieľom je znížiť spotrebu odberateľov, a to vo forme zliav alebo dotácií na opatrenia zvyšujúce energetickú efektívnosť domácností spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, najmä s cieľom modernizácie zastaraných budov vo forme napr. zatepľovania, výmeny starých okien alebo nákupu efektívnych kondenzačných plynových kotlov. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť zníženie spotreby energií odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a tým výrazne znižovať ich výdavky na energie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZDE (Združenie dodávateľov energií) 5. Zásadná pripomienka k časti 5.2.5 - Zavedenie tzv. sociálnej tarify a zriadeniu tzv. verejného dodávateľa (str. 29) Navrhujeme z Koncepcie vypustiť ako jedno z opatrení zavedenie sociálnej tarify a zriadenie verejného dodávateľa. Alternatívne navrhujeme, aby tzv. sociálna tarifa bola ako spôsob cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu ponechaná len v prípade obmedzeného počtu odberateľov elektriny a plynu v domácnosti, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, a len v prípade, že zároveň bude úplne zrušená cenová regulácia dodávky elektriny a plynu pre ostatných odberateľov elektriny a plynu v domácnosti. Odôvodnenie: V Slovenskej republike podlieha dodávka elektriny a plynu odberateľom v domácnosti plošne cenovej regulácii. Cenová regulácia dodávky elektriny a plynu je však krajným prostriedkom, ktorý by nemal byť využívaný plošne, pretože vedie k deformáciám trhu a môže narúšať efektivitu iných opatrení pri odstraňovaní energetickej chudoby. V zmysle Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá by mala nahradiť Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, by členské štáty mali umožniť dodávateľom slobodne stanoviť koncové ceny elektriny. Členské štáty môžu zaviesť cenovú reguláciu koncových cien elektriny len pre zraniteľných odberateľov alebo odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, a takéto opatrenia by mali byť primerané a časovo ohraničené. Plošné stanovenie regulovaných cien pre všetkých odberateľov elektriny (plynu) v domácnosti, ktoré nezohľadňuje skutočnosť, či odberatelia spĺňajú podmienky energetickej chudoby, pôsobí diskriminačne práve na túto skupinu odberateľov. V prípade elektriny je zrejmé, že dodávka elektriny je v súčasnosti nevyhnutná na zabezpečenie základných potrieb domácností, a teda rozsah odberateľov elektriny, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, by mohol zohľadňovať najmä výdavky na elektrinu a efektívnosť týchto výdavkov v pomere k príjmom. Zároveň však treba uviesť, že v prípade dodávky plynu je potrebné pri stanovovaní rozsahu odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, zohľadniť, že dodávka plynu slúži na viaceré účely, pričom za odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energeticky chudobných, by mali byť považovaní tí, ktorí spotrebúvajú plynu ako zdroj tepla, resp. teplej vody (v tejto súvislosti nie je efektívne zohľadňovať tie domácnosti, ktoré využívajú plyn len ako zdroj energie na varenie). Upozorňujeme však, že osobitné druhy „sociálnych“ taríf za dodávku energií nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Uvedené vyplýva aj zo samotného textu koncepcie keďže Úrad v časti 5.2.5 uvádza, že sociálna tarifa „nepredstavuje koncepčné riešenie, ale za určitých podmienok môže byť prechodným nástrojom riešenia energetickej chudoby“. Akýkoľvek druh sociálnej tarify teda môže byť zavedený len v prípade úplného ukončenia cenovej regulácie dodávky elektriny a plynu pre ostatných odberateľov elektriny a plynu v domácnosti. Upozorňujeme tiež, že opatrenia, ktoré sú v koncepcii uvedené ako príklad riešenia problematiky energetickej chudoby, ako napríklad regulačná politika na regulačné obdobia 2017-2021 alebo tzv. vratky za plyn, sú aplikované na všetkých odberateľov bez rozlíšenia toho či ide o odberateľov ohrozených energetickou chudobou. Zároveň vratky nemožno považovať za efektívny nástroj pri riešení energetickej chudoby, nakoľko energeticky chudobní odberatelia potrebujú príspevok pri platbe zálohy, nie spätne. Rovnako nekoncepčným prostriedkom je zavedenie osobitného dodávateľa, tzv. verejného dodávateľa. Návrh koncepcie žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ktorý subjekt by mal vykonávať úlohy tzv. verejného dodávateľa a akým spôsobom by mali byť hradené náklady na jeho činnosť. Vzhľadom na uvedené navrhujeme vypustiť z návrhu Koncepcie zriadenie tzv. verejného dodávateľa. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZDE (Združenie dodávateľov energií) 1. Zásadná pripomienka k materiálu ako celku Navrhujeme materiál z legislatívneho procesu stiahnuť a dopracovať, a to s dôrazom na dva ciele: (1) spresniť niektoré pojmy a ustanovenia a (2) stanoviť jasný obsahový a časový plán uplatňovania koncepcie v praxi. Odôvodnenie: Koncepcia má totiž predstavovať materiál, ktorý by už mal jasne definovať, ktoré opatrenia majú byť realizované, prípadne aj v akom časovom horizonte. Predložený návrh Koncepcie obsahuje viacero alternatív riešenia problému energetickej chudoby a je aj pojmovo nejednotný (napr. znížená cena/sociálna tarifa a podobne). Niektoré alternatívy sú v materiáli podrobnejšie popísané, niektoré načrtnuté len okrajovo, pričom z materiálu nie je zrejmé kto bude rozhodovať o realizovaní/nerealizovaní konkrétnej alternatívy. Keďže materiál obsahuje aj alternatívu na riešenie energetickej chudoby vo forme zavedenia sociálnych taríf, považujeme za potrebné poukázať na znenie novej smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Podľa čl. 5 ods. 2 a nasl. členské štáty zabezpečia ochranu energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti v zmysle článkov 28 a 29 prostredníctvom sociálnej politiky alebo inak než verejnými zásahmi do stanovovania cien dodávok elektriny. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti. Na takéto verejné zásahy sa vzťahujú podmienky uvedené v odsekoch 4 a 5.Verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny: a) musia sledovať všeobecný hospodársky záujem a nepresahovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie všeobecného hospodárskeho záujmu; b) musia byť jasne vymedzené, transparentné, nediskriminačné a overiteľné; c) elektroenergetickým firmám z Únie musia zaručovať rovnocenný prístup k odberateľom; d) musia byť časovo obmedzené a primerané z hľadiska príjemcov; e) účastníkom trhu nesmú spôsobovať dodatočné diskriminačné náklady. Koncepcia by už mala pracovať aj s novou európskou legislatívou, ktorá momentálne vstupuje do platnosti a obsahuje aj právnu úpravu, ktorá ovplyvní spôsob riešenia problému energetickej chudoby. Materiál v súčasnom znení obsahuje len odkazy na legislatívu z tretieho energetického balíčka. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZDE (Združenie dodávateľov energií) 4. Zásadná pripomienka k: časti „5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR – Systémové riešenia“ (str. 26 – 27) V procese vytvárania legislatívnych podmienok pre zákaz prerušiť dodávky energií energeticky chudobným obyvateľom navrhujeme, aby MH SR vzalo do úvahy súčasný stav fungovania trhu s plynom (t.j. rozdelenie úloh medzi dodávateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete v procese prerušenia dodávky plynu) a aby boli posilnené kompetencie dodávateľa plynu vrátane povinnosti dôkladne posudzovať splnenie podmienok pre zadanie žiadosti o prerušenie dodávok plynu. Odôvodnenie: Prevádzkovateľ distribučnej siete („PDS“) vykonáva prerušenie dodávky plynu do odberného miesta vždy na základe žiadosti príslušného dodávateľa plynu (s výnimkou zákonom vymedzených prípadov). Vyhodnotenie dôvodov pre prerušenie dodávky plynu prináleží dodávateľovi plynu, nakoľko primárne dodávateľ (a nie PDS) má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o odberateľovi / odbernom mieste. Po prijatí žiadosti o prerušenie dodávky plynu je PDS povinný prerušenie vykonať (viď § 50 Vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z.z.), pričom PDS vecnú dôvodnosť tejto žiadosti neskúma a prerušenie vykoná. Z týchto dôvodov tak máme za to, že v nových legislatívnych podmienkach pre prerušenie dodávky plynu bude potrebné upraviť právomoci a povinnosti a postup predovšetkým dodávateľa plynu v procese prerušenia dodávky s dôrazom na povinnosť dôkladne vyhodnocovať splnenie podmienok pre prerušenie dodávky. S touto povinnosťou dodávateľa plynu by zároveň mala/mohla korešpondovať povinnosť PDS informovať jednotlivé miestne príslušné odbory sociálnych vecí o tom, ktorý konkrétny dodávateľ dodáva plyn do odberných miest energeticky chudobných odberateľov (t.j. aby príslušný dodávateľ dokázal vo svojom portfóliu správne identifikovať energeticky chudobného odberateľa na základe informácie od sociálneho odboru). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) kap. 5.2.1 Verejný dodávateľ: Koncepcia zavádza nový inštitút tzv. verejného dodávateľa elektriny a plynu, s ktorého zriadením nemôžeme súhlasiť, nakoľko je bez akejkoľvek bližšej špecifikácie obdobne ako pri predchádzajúcej koncepcii. Z hľadiska obsahu koncepcie je nevyhnutné doplniť v dokumente definíciu verejného dodávateľa energií, požiadavky na jeho výkon, podmienky za ktorých sa bude zabezpečovať dodávka pre energeticky chudobných odberateľov, uviesť jeho postavenie v rámci trhu s elektrinou a plynom, ako aj kritéria, ktoré by mal dodávateľ spĺňať aby mohol vykonávať funkciu verejného dodávateľa. Odôvodnenie: V návrhu Koncepcie vidíme zásadný rozpor medzi vytvorením inštitútu verejného dodávateľa energií na jednej strane a na druhej strane odporúčanými opatreniami smerujúcimi k zákazu prerušenia distribúcie energií a to za podmienok stanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Vychádzame z predpokladu, že ak by sa vytvoril verejný dodávateľ, zabezpečoval by dodávky energií pre všetkých energeticky chudobných odberateľov, a preto by nebol dôvod obmedzovať zákonné práva ostatných dodávateľov formou zákazu prerušenia distribúcie energií. Špecifické podmienky (vrátane prerušenia distribúcie energií) by sa mali vzťahovať práve na verejného dodávateľa. Zavedenie takéhoto inštitútu má však výrazný dopad na fungovanie liberalizovaného trhu, ktorý je už dnes výrazne ovplyvnený celoplošnou reguláciou cien za dodávku elektrickej energie, zemného plynu a tepla pre domácnosti. Koncepcia ochrany zákazníkov trpiacich energetickou chudobou by nemala byť v rozpore s cieľom otvárania trhu. V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na rozpor s článkom 3 ods. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, podľa ktorého prijaté opatrenia na ochranu týchto odberateľov nesmú brániť otváraniu alebo narúšať fungovanie trhu s elektrinou. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) kap. 5.1.1 str. 24 Zavedenie kreditných meradiel: Nesúhlasíme so zavádzaním kreditných meradiel. Odôvodnenie: Samotná inštalácia kreditných meradiel v súvislosti s návrhom Koncepcie energetickej chudoby nevedie k zmene správania odberateľa, je len jednoduchý nástroj na obmedzenie dodávky v prípade, ak nie je k dispozícii dostatočný kredit. Zároveň pokiaľ odberateľ nebude mať záujem o presúvanie svojej spotreby a zmenu návykov, bude tento nástroj neefektívny. Taktiež si dovoľujeme uviesť, že sa jedná v prípade energetickej chudoby aj o sociálne odkázaných a sociálne menej prispôsobivých odberateľov, kde je potrebné zvážiť dostatočne všetky okolnosti a súvislosti pre dodávku energií. Skúsenosti z ostatných členských krajín Európskej únie nepotvrdili zvýšenú opodstatnenosť kreditných meradiel, nakoľko podľa nami dostupných údajov uvádzajú z ich skúseností niekoľko nevýhod, ako napr. odpojenie odberateľa, ktorý nemá dostatočný kredit, čím môže zažiť osobný/domový nekomfort (elektrické kúrenie, osvetlenie, teplá voda a pod.) pokiaľ nebude schopný zaplatiť za znovuzapojenie resp. dobitie kreditu. Navyše so zavedením takýchto meradiel by boli spojené dodatočné náklady prevádzkovateľov sietí, ktoré by sa mali preniesť do zvýšenia cien za distribúciu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) kap. 5.1.1 str. 23 Postup pri poskytovaní príspevku pre energeticky chudobné domácnosti: Rovnako nie je možné súhlasiť s nasledovným návrhom uvedeným na strane 23 materiálu, ktorý žiadame vypustiť: „na dodávku príslušnej energie pre oprávnenú osobu, ktorej bola prerušená dodávka elektriny, plynu alebo tepla, dodávateľ opätovne uplatní zníženú cenu na základe požiadavky miestne príslušného odboru sociálnych vecí.“ Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že dodávka energií domácnostiam už dnes podlieha cenovej regulácii nie je opodstatnené požadovať uplatňovanie iných podmienok ako tých, ktoré regulátor upravil pre dané obdobie dodávky. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) kap. 5.1.1 str. 23 Postup pri poskytovaní príspevku pre energeticky chudobné domácnosti - schéma: Nestotožňujeme sa s navrhovaným postupom, aby dodávateľ žiadal miestne príslušný odbor sociálnych vecí a rodiny o preplatenie preddavku/nedoplatku, a to najmä z dôvodu nárastu administrácie. Súčasne administrácia narastie aj pri povinnom vystavovaní splátkových kalendárov vo vykurovacom období v prípade vzniku nedoplatku energeticky chudobného odberateľa. Hoci táto služba je už v súčasnosti bežným štandardom, dôvodne predpokladáme nárast počtu vystavených splátkových kalendárov a teda aj nákladov, ktoré by mali byť dodávateľovi zohľadnené. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) kap. 5.1.1 str. 22 Postup pri poskytovaní príspevku pre energeticky chudobné domácnosti: Nesúhlasíme so zavádzaním kreditného systému navrhovaným spôsobom, kde by kredit mal uplatniť dodávateľ energie pre danú domácnosť/odberné miesto na základe požiadavky miestne príslušného odboru sociálnych vecí, ktorý na základe žiadosti odberateľa/domácnosti rozhodne o tom, či domácnosť patrí do kategórie energeticky chudobných alebo nie. Odôvodnenie: Nie je jasné ako by takýto systém v praxi fungoval a ani aké administratívne náklady by s jeho zriadením a administráciou boli spojené. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) - časti „5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR – Systémové riešenia, písm. e)“ na str. 26 Navrhujeme, aby na účely investícii do rekonštrukcie sietí, prípojok a odberných zariadení odberateľov bol potrebný objem finančných prostriedkov zabezpečený vo forme modernizačného formu / dotácií a pod. (obdobne, ako je to napr. v prípade projektu „Zelená domácnostiam“). Zároveň navrhujeme, aby prípadné rekonštrukcie sietí a zariadení neboli vnímané ako nevyhnutnosť, ale aby sa aplikoval individuálny prístup a potreba investícii sa dôkladne zvažovala vždy v individuálnych prípadoch. Odôvodnenie: V Koncepcii sa rekonštrukcie považujú za nevyhnutnosť, avšak bez toho, aby boli bližšie vymedzené ich podmienky a s tým súvisiaca participácia dotknutých subjektov (vlastník, odberateľ, PDS, iný subjekt). Koncepcia taktiež nestanovuje, z akých zdrojov majú byť rekonštrukcie financované. Uvedené riešenie tak aktuálne vyznieva zmätočne a nejaví sa ako systémové. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) - Časti „5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR – Systémové riešenia“ na str. 26 – 27 V procese vytvárania legislatívnych podmienok pre zákaz prerušiť dodávky energií energeticky chudobným obyvateľom navrhujeme, aby MH SR vzalo do úvahy súčasný stav fungovania trhu s plynom (t.j. rozdelenie úloh medzi dodávateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete v procese prerušenia dodávky plynu) a aby boli posilnené kompetencie dodávateľa plynu vrátane povinnosti dôkladne posudzovať splnenie podmienok pre zadanie žiadosti o prerušenie dodávok plynu. Odôvodnenie: Prevádzkovateľ distribučnej siete („PDS“) vykonáva prerušenie dodávky plynu do odberného miesta vždy na základe žiadosti príslušného dodávateľa plynu (s výnimkou zákonom vymedzených prípadov). Vyhodnotenie dôvodov pre prerušenie dodávky plynu prináleží dodávateľovi plynu, nakoľko primárne dodávateľ (a nie PDS) má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o odberateľovi / odbernom mieste. Po prijatí žiadosti o prerušenie dodávky plynu je PDS povinný prerušenie vykonať (viď § 50 Vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z.z.), pričom PDS vecnú dôvodnosť tejto žiadosti neskúma a prerušenie vykoná. Z týchto dôvodov tak máme za to, že v nových legislatívnych podmienkach pre prerušenie dodávky plynu bude potrebné upraviť právomoci a povinnosti a postup predovšetkým dodávateľa plynu v procese prerušenia dodávky s dôrazom na povinnosť dôkladne vyhodnocovať splnenie podmienok pre prerušenie dodávky. S touto povinnosťou dodávateľa plynu by zároveň mala/mohla korešpondovať povinnosť PDS informovať jednotlivé miestne príslušné odbory sociálnych vecí o tom, ktorý konkrétny dodávateľ dodáva plyn do odberných miest energeticky chudobných odberateľov (t.j. aby príslušný dodávateľ dokázal vo svojom portfóliu správne identifikovať energeticky chudobného odberateľa na základe informácie od sociálneho odboru). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) vlastný materiál, strany 26 a 27. Vzhľadom na zapracovanie pripomienok z predchádzajúcich rokov do materiálu vychádzajúcich z úvodnej citácie 53 a čl. 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, ako aj na čl. 50 úvodnej citácie a čl. 3 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, podporujem materiál ako celok, súčasne odporúčam v súlade s navrhovanou úlohou C.9. návrhu uznesenia a § 33 ods. 1,2 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov preskúmať možnosť medzi opatrenia na riešenie energetickej chudoby zapracovania podpory pri budovaní nových odberných miest odberateľov elektriny v domácnosti v rámci revitalizácie urbanistických sídiel marginalizovaných rómskych komunít žijúcich v koncentrovanej a generačnej chudobe[§ 2 písm. j) z. č. 250/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 8 a 9 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov], pretože nie je v ekonomických silách týchto obyvateľov takéto miesta zriadiť výhradne na vlastné náklady, pričom regulačný okruh zákonov č. 150/2013 Z. z. a č. 443/2010 Z. z. túto oblasť nerieši komplexne. T. z. navrhovaný kreditový systém neorientovať len na rekonštrukciu existujúcich odberných miest, ale aj na budovanie nových odberných miest domácnosti a prípojok. Pripomienka vychádza z aplikačnej praxe Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu k časti 5.2.2 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Systémové riešenia - systémové riešenie uvedené pod písm. e) žiadame uviesť v znení „V spolupráci s príslušnými ministerstvami priorizovať podporu tvorby pracovných miest v sektoroch a regiónoch, ktorých obnova, reštrukturalizácia a rozvoj vytvoria predpoklady na zvýšenie ich príspevku k ekonomickému rastu, a tým aj k rastu zamestnanosti.“ Odôvodnenie: Politika zamestnanosti má vytvárať podmienky pre vstup na trh práce pre všetkých, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať, hľadajú prácu a pre udržateľnú zamestnanosť, pričom aktívnymi opatreniami na trhu práce je podporovaná zamestnanosť, zamestnateľnosť a udržanie zamestnanosti vybraných skupín uchádzačov o zamestnanie. MPSVR SR nemá kompetenciu ani zodpovednosť za tvorbu pracovných miest v sektoroch a regiónoch ktorých obnova, reštrukturalizácia a rozvoj vytvoria predpoklady na zvýšenie ich príspevku k ekonomickému rastu, a tým aj k rastu zamestnanosti. Uvedené súvisí s hospodárskou politikou. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov - V predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia a v bode 12. Zdroje, a to tak, aby boli v súlade s obsahovými požiadavkami upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. - Upozorňujeme predkladateľa na bod 9.2. jednotnej metodiky, podľa ktorého sa na záverečné posúdenie vybraných vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladajú Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky materiály, ktoré majú identifikovaný niektorý z vybraných vplyvov, a ktorých vybrané vplyvy sa významne zmenili podľa výsledkov medzirezortného pripomienkového konania alebo podľa výsledkov medzirezortného pripomienkového konania bola zmenená aspoň jedna z analýz vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) Vlastný materiál. V kapitole 1 na strane 5 za slová „domácnosti na dedinách“ žiadam vložiť čiarku a za čiarkou slová „domácnosti dislokované v priestoroch koncentrovanej a generačnej chudoby (napr. marginalizované rómske komunity)“. Odôvodnenie: V oblasti energetickej chudoby významný podiel predstavujú marginalizované rómske komunity (ich domácnosti), žijúce v nepriaznivej sociálnej situácii v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby - § 2 ods. 2 písm. h), ods. 8 a 9 zákona č. 448/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) - časti 5.1.1 „Zavedenie príspevku na energie“ na str. 21 – 23 a k na ňu nadväzujúcej časti - „Kreditný merací systém ako jedna z alternatív“ na str. 22 Navrhujeme, aby sa v rámci možných alternatív riešenia energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky upustilo od tzv. kreditného meracieho systému a s ním spojeného zavádzania kreditných meradiel. Odôvodnenie: V kontexte energetickej chudoby považujeme za potrebné rozlišovať medzi chudobou ako takou (t.j. obyvateľmi, ktorí majú nízke príjmy a sú v hmotnej núdzi, no zároveň majú záujem energie odoberať a riadne za ne platiť) a stavom, keď sa obyvatelia úhradám za energie zámerne vyhýbajú (t.j. napr. neplatiči alebo neoprávnení odberatelia). Tomuto rozlíšeniu je zároveň potrebné prispôsobiť vhodné opatrenia. Kombináciu opatrení „príspevok na energie“ a „systém kreditných meracích systémov“ považujeme za nesystémovú a jej realizácia v praxi by bola značne obtiažna a nákladná. Príspevok na energie je opatrením, ktoré prispeje k riešeniu energetickej chudoby (nakoľko obyvateľom v hmotnej núdzi pomôže uhradiť účty za energie), avšak zavedenie kreditných meradiel na tento účel nie je efektívnym riešením. Koncepcia obsahuje rámcový návrh postupu pri poskytovaní príspevku pre energeticky chudobné domácnosti, avšak neobsahuje žiadny návrh týkajúci sa kreditných meracích systémov (t.j. nevyplývajú z nej žiadne okolnosti a podmienky umiestňovania, udržiavania, monitorovania kreditných meradiel a pod.). Dodávame, že tak ako predložená koncepcia, aj súčasná právna úprava je v tomto smere zatiaľ nedostatočná . Hmotná núdza obyvateľa a jeho zaradenie v kategórii energeticky chudobných nemusí predstavovať trvalý stav a obyvateľ aj v priebehu jedného kalendárneho roka môže svoje príjmy navýšiť a prestať byť v hmotnej núdzi a energeticky chudobný. Ak táto zmena nastane a obyvateľ stratí nárok na príspevok, jeho vyplácanie sa zastaví. Takto operatívne však nie je možné konať vo vzťahu k už namontovanému meradlu na odbernom mieste a vždy, keď obyvateľ prestane byť energeticky chudobný, toto meradlo vymeniť za iné (pozn. to isté platí aj v opačnom prípade, t.j. ak sa obyvateľ stane energeticky chudobným a má na svojom odbernom mieste už namontované nekreditné meradlo, ktoré bude potrebné vymeniť za kreditné). Z kapacitných, technických a aj vopred nepredvídateľných nákladových dôvodov je premiestňovanie meradiel medzi odbernými miestami (podľa toho, ktoré odberné miesto sa ocitne v kategórii energeticky chudobných alebo stratí tento status) v súčasných podmienkach fungovania trhu s plynom nerealizovateľné. V Koncepcii sú primárne spomenuté kreditné meradlá spotreby elektriny, nie plynu. Napriek tomu však už v tomto štádiu úvah dávame do pozornosti, že systém fungovania kreditných meradiel elektriny nie je možné analogicky aplikovať aj na meradlá plynu. Existujú technické riešenia na diaľkové automatické prerušenie dodávky zemného plynu, z bezpečnostných dôvodov je ale nevyhnutné obnoviť dodávku zásahom na mieste (nie diaľkovo a automaticky), aby bolo zaručené, že všetky spotrebiče sú odstavené od plynu (horáky na šporákoch, večný plameň na starších typoch kotlov a ohrievačov). V opačnom prípade hrozí únik plynu do prostredia a nebezpečenstvo výbuchu. Ďalším limitujúcim faktorom nasadenia týchto zariadení je legislatívne nedoriešené umiestňovanie elektrických zariadení s bezpečným napätím v zóne s nebezpečenstvom výbuchu. V tejto súvislosti máme zároveň za to, že zapínanie / vypínanie odberu energií nie je systémovým riešením a nie je spôsobilé eliminovať energetickú chudobu obyvateľov. Akceptujeme úvahy o tom, že pre obyvateľov by mohlo byť prospešné, ak by si sami dokázali priebežne monitorovať stav spotreby energií. Na tento účel však môže slúžiť aj iné flexibilnejšie opatrenie vo forme štandardizovaného informačného letáku (alebo aj elektronickej notifikácie), ktorým by odberatelia priebežne od svojho dodávateľa energií dostávali avízo o vývoji spotreby na ich odbernom mieste a na základe toho by si vedeli svoju spotrebu prispôsobovať. Aj v nadväznosti na uvedené dôvody je podľa nášho názoru zrejmé, že poskytovanie príspevku na energie môže prispieť pri riešení energetickej chudoby a obyvateľom pomôcť, avšak celoplošné zavedenie kreditného systému merania a kreditných meradiel nie je na tento účel vhodným riešením. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) Systém kreditov je potrebné upresniť. Z predloženého návrhu nie je jednoznačne zrejmé ako bude systém kreditov fungovať vo vzťahu k dodávateľovi energie. Chýba definícia kreditu a popis procesu na str. 22 a 23 návrhu (vrátane obrázku č. 3) sa zdá byť nesúrodý až protichodný z pohľadu dodávateľa energie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) K bodu 5.2 Návrh konceptu nekonkretizuje, ako by mali jednotlivé orgány štátu a iné subjekty medzirezortne spolupracovať. Nepopisuje sa, ako by mohlo vyzerať fungujúce rozdelenie kompetencií medzi orgánmi štátu, miestnej štátnej správy, samosprávami a medzi kľúčovými účastníkmi trhu s energiami. Svet energetiky a sociálny svet zostáva v predloženom návrhu konceptu oddelený. Navrhujeme pre elektrinu vytvoriť komunikačnú infraštruktúru systému predplateného odoberania elektriny s možnosťou poskytovania energetického minima. Vybudovanú na platforme organizátora krátkodobého trhu s elektrinou s prepojením spolupracujúcich organizácií, ktorá by zahŕňala dodávateľov elektriny, distribútorov elektriny a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). ÚPSVaR musí byť integrálnou súčasťou riešenia aj v rámci rozumného prepojenia informačných systémov. Bezpapierovo. Nemá sa vyžadovať, aby pracovníci ÚPSVaR rozumeli elektrine, tarifám, vzťahom na trhu s elektrinou, napriek tomu majú mať celý proces úplne pod kontrolou. S možnosťou priebežného monitorovania vývoja platobnej disciplíny domácností, pre prijímanie opatrení a pre vyhodnocovanie účinnosti prijímaných opatrení na ochranu zraniteľných odberateľov. Náklady na pomoc majú byť transparentné a kontrolovateľné. Návrh je postavený na realizovateľnom riešení. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Všeobecne k návrhu Plánovaný inštitútu tzv. verejného dodávateľa elektriny by znamenal významný zásah do liberalizovaného prostredia trhu s elektrinou. Pravdepodobne dôjde k porušeniu existujúceho práva na slobodný výber dodávateľa elektriny, ak bude zároveň domácnosť zraniteľným odberateľom. Dôsledkom môže byť narušenie aj tak chabého konkurenčného prostredia a narušenie finančných tokov na trhu s elektrinou. Trh s elektrinou sa zavedením verejného dodávateľa elektriny zásadne zmení. Navrhujeme zavedenie poskytovania energetického minima v prostredí liberalizovaného trhu s elektrinou bez nutnosti zmeniť dodávateľa elektriny na verejného dodávateľa elektriny. Aj počas poskytovania ochrany zraniteľným odberateľom pred odpojením a počas poskytovania energetického minima musí zostať zachovaná možnosť zmeny dodávateľa energií. Dodávateľ elektriny pritom nesmie doplácať na to, že v svojom portfóliu má zraniteľného odberateľa. Návrh je postavený na realizovateľnom riešení na platforme organizátora trhu, na inteligentnom meraní a so súčinnosťou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvažuje s ktorýmkoľvek dodávateľom elektriny bez potreby zmeniť dodávateľa elektriny. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Všeobecne k návrhu Zatepľovanie ako užitočná forma pomoci energeticky chudobným sa zdá byť nedoriešenou. Nerieši sa, ako sa reálne pomôže energeticky chudobným domácnostiam zateplením tých bytov, v ktorých síce bývajú, ale nie sú ich vlastníkmi. Návrh konceptu nespomína, ako sa má systém pomoci vysporiadať s presťahovaním sa chudobnej domácnosti po zateplení obydlia. Alebo ako zatepliť jeden byt chudobnej domácnosti v bytovom dome. Energeticky chudobní pravdepodobne nebudú mať prostriedky na počiatočné investície do zatepľovania, ak nemajú na zaplatenie účtov za energie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) K bodu 5.1.1 - Postup pri poskytovaní príspevku pre energeticky chudobné domácnosti Povinná ponuka splátkového kalendára, ako nástroja pre splácanie nedoplatkov za energie je nedostatočná. Splátkový kalendár je bežne používaným nástrojom, ktorý doteraz situáciu nevyriešil. Bude ešte menej pravdepodobné, že domácnosť bude priebežne platiť splátky, ak bude chránená pred odpojením. Z navrhovaného postupu vyplýva, že po jednej vykurovacej sezóne a neplatení bude možné domácnosť pred začiatkom nasledujúcej vykurovacej sezóny odpojiť. Ochrana pre odpojením je tak časovo limitovaná len na jeden rok. Obyčajný splátkový kalendár preto nemôže byť vnímaný ako systémové riešenie. Zanecháva nezaplatené dlhy. Nerieši problém dodávateľa energií s odpisovaním nevymožiteľných pohľadávok za nedoplatky. Navrhujeme zavedenie predplatného spôsobu odoberania energií s možnosťou podmieneného odoberania energií. Podmienkou odoberania by bolo postupné splácanie nedoplatkov. Primeraná časť z predplatného by sa použila úhradu nedoplatkov. Zvyšok z predplatného sa použije na nákup predplatených energií. Vytvorili by sa tak predpoklady, aby sa domácnosti vlastným ústím zbavili nedoplatkov. Zabezpečí sa postupné celoplošné oddlžovanie domácností. Splácanie by bolo opakované, postupné, primerané možnostiam domácnosti. Po nezaplatení splátky by bolo dodávanie energií nakrátko prerušené, do zaplatenia splátky. Potom by bolo dodávanie operatívne obnovené. Bez dodatočných poplatkov. Vytvorí sa silný motivačný mechanizmus splácať pravidelne a načas. Predplatené odoberanie by bolo povinnou ponukou pred odpojením pre neplatenie. Dodávateľom energií postupne ubudne počet neplatičov a nedoplatky znížia sa. Domácnosť s predplateným odoberaním energií sa tak už nikdy nestane neplatičom. Zabezpečí sa tak ochrana zraniteľného odberateľa energií pred odpojením. Návrh je postavený na realizovateľnom riešení na platforme organizátora trhu, so súčinnosťou dodávateľa energií a s inteligentným meraním. Bez nárokov na štátny rozpočet. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) K bodu 5.2.5 písm. a) Koncept uvažuje s poskytovaním sociálnej tarify. Pomoc tak bude neadresná. Bez motivácie pre odberateľov správať sa efektívne a využívať energie rozumne. Bez ochrany pred zneužívaním. Bude vznikať závislosť od podpory štátu. Návrh konceptu nestanovuje žiadnu proporcionalitu opatrení zo strany štátu a vlastného úsilia ľudí postihnutých energetickou chudobou. Navrhujeme zavedenie poskytovania energetického minima pre domácnosti. Každá domácnosť by mohla mať individuálne určené denné množstvo elektriny pomoci od štátu. Napríklad podľa počtu členov domácnosti. Podľa dostupnosti teplej vody. Tiež podľa toho, či je k dispozícii centrálne vykurovanie a podobne. V lete elektriny menej, v zime viac. V krutých mrazoch dočasne na niekoľko dní ešte viac. S možnosťou dokúpenia si predplatenej elektriny, ak bude mať domácnosť vyššie nároky. Dokupovanie sa môže podmieniť postupným splácaním nedoplatkov. Podmienkou by bolo postupné splácanie nedoplatkov. Primeraná časť z predplatného by sa použila postupnú úhradu dlhov. Citlivo, podľa možností domácnosti a pritom dôsledne. Návrh je postavený na realizovateľnom riešení na platforme organizátora trhu, so súčinnosťou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, so súčinnosťou dodávateľa energií a s inteligentným meraním. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Všeobecne k návrhu Navrhovaný koncept má ambíciu riešiť energetickú chudobu komplexne, teda v dodávkach elektriny, plynu a tepla súčasne. Hľadanie riešenia súčasne pre všetky tri energetické médiá bude náročné a potrvá zrejme pridlho. Na Slovensku funkčná infraštruktúra inteligentného merania v potrebnom rozsahu existuje len pre elektrinu. Navrhujeme preto alternatívu, aby sa energetická chudoba riešila prednostne v elektrine. Elektrina môže byť vhodným nosičom energie. Je dostupná takmer v každej domácnosti. Plyn je aj napriek rozsiahlej plynofikácii Slovenska jednoznačne menej dostupný ako elektrina. Zásobovanie teplom je ešte menej dostupné. Elektrinou možno prikurovať aj svietiť v každej obci. Vhodne nastavenou proporcionalitou pomoci štátu a vlastného úsilia domácnosti pre zachovanie odoberania elektriny možno docieliť zvýšenie efektívnosti v spotrebe elektriny a k jej úsporám. Riešenie energetickej chudoby pre plyn a pre teplo by tak bolo pre chudobných použiteľné výrazne neskôr ako riešenie pre elektrinu. Ochrana zraniteľných odberateľov plynu a tepla by sa mala dočasne odložiť na neskôr. Pre plyn dovtedy, kým sa vybuduje predplatené odoberanie plynu. S primeranými legislatívnymi úpravami sa dá sa uvažovať aj o princípe, že možnosť dokúpenia si elektriny k energetickému minimu sa podmieni zaplatením časti nedoplatkov napríklad za teplo. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Všeobecne k návrhu Energetická chudoba je skôr sociálnym problémom. Nástroje pre pomoc chudobným sa však podľa nášho názoru ponúkajú v smart systémoch merania elektriny. Fungujúce inteligentné meranie elektriny a organizátor trhu s elektrinou môžu v blízkej budúcnosti zohrať významu úlohu pri vytváraní užitočného riešenia pre pomoc chudobným. Navrhujeme budovanie systému pre ochranu zraniteľných odberateľov po častiach, etapovito, v troch krokoch. Na platforme organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. V prvom kroku navrhujeme vybudovať systém predplateného odoberania elektriny s možnosťou podmieneného odoberania elektriny postupným splácaním nedoplatkov. S minimom nutných legislatívnych zmien. Bez zásahu do regulačných mechanizmov ÚRSO a bez nákladov zo štátneho rozpočtu. Komerčný spôsob predplateného odoberania elektriny by mal byť užitočný pre chaty, garáže, ubytovne, záhradky alebo málo využívané odbery elektriny, pritom by mal byť bez registrácie a bez zmluvnej viazanosti. V druhom kroku rozšíriť systém predplateného odoberania elektriny o spôsob poskytovania časti sociálnej dávky bezhotovostne na zaplatenie predplatenej elektriny. Zachová sa možnosť podmieneného dokúpenia si elektriny k poskytovanej sociálnej dávke za vlastné postupným splácaním nedoplatkov. Bez potreby navýšenia štátneho rozpočtu. Pomoc bude adresná. Sociálna dávka bude mať nezneužiteľnú formu s ochranou pred úžerou. V treťom kroku dokončiť systém poskytovaním energetického minima s možnosťou podmieneného dokúpenia si elektriny k poskytovanému minimu za vlastné. Nedoplatky sa budú musieť postupne splácať aj počas poberania podpory. Správne nastavená proporcionalita pomoci štátu a vlastného úsilia domácnosti minimalizuje riziko vytvorenia si závislosti od pomoci štátu. Systém by mal fungovať bez deformít trhového prostredia. Financovanie poskytovania energetického minima nemá zaťažovať dodávateľov elektriny a ani distribútorov. Pomoc musí byť adresná a nezneužiteľná a bez použitia zvláštnych sociálnych taríf. Samozrejmosťou musí byť zachovanie možnosti kedykoľvek zmeniť dodávateľa elektriny podľa súčasných pravidiel, teda aj počas poskytovania energetického minima. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) K bodu 5.1.1 Model Luník IX môže byť podľa nášho názoru vhodným a užitočným riešením iba pre obmedzený počet koncentrovaných komunít domácností bývajúcich v nájomných sociálnych bytoch obcí. Z popisu sa dá dedukovať, že „odberatelia“ sú vlastne nájomníci, pre ktorých je dodávka elektriny súčasťou poskytovania služby bývania. Za elektrinu sa platí bytovému podniku. Nájomník nemá zmluvy s dodávateľom elektriny a nie je účastníkom liberalizovaného trhu s elektrinou. Tento príklad systémového riešenia energetickej chudoby pre celé Slovensko nemožno použiť najmä z nasledujúcich dôvodov - nájomník nie je odberateľom elektriny s dodávateľom elektriny s prístupom na liberalizovaný trh a s možnosťou slobodného výberu dodávateľa, - nájomník nemôže využívať ochranu zraniteľného odberateľa, ktorú má riešenie podľa tejto predkladanej koncepcie poskytnúť; nemôže byť chráneným odberateľom; - model nemožno použiť pre riadneho odberateľa elektriny v bežnej zástavbe, v bytoch a v domoch mimo koncentrovaných komunít, v prostredí rozptýlenej zástavby majoritného obyvateľstva. Predkladaný príklad by nemal byť vzorom pre systémové riešenie energetickej chudoby. Môže byť optimálnym riešením pre mestá a obce a pre miestne komunity. Už fungujúce aplikácie v praxi by mali byť integrovateľné do národného riešenia. Národné riešenie energetickej chudoby však musí pokrývať celú spoločnosť, nediskriminačne, bez miestnych (geografických) obmedzení. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) K bodu 5.2.1 písm. b) Zákaz prerušiť distribúciu elektriny, plynu alebo tepla ako forma ochrany neplatiaceho chudobného odberateľa v neriadenej forme môže znamenať, že nakoľko odberateľom „nič nehrozí“, nikdy nebudú motivovaní nevytvárať dlhy. Takýto inštitút neúmerne zvýši dlhy ľudí, čo bude pre nich neriešiteľná situácia a začarovaný kruh. Výsledkom bude, že budú odoberať bez platenia. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR, str. 26: Žiadame vypustiť bod „c) Vytvorenie legislatívnych podmienok na vznik inštitútu tzv. verejného dodávateľa elektriny a plynu, ktorý bude zabezpečovať dodávky energií pre odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby.“ v prípade, ak nebude inštitút tzv. verejného dodávateľa elektriny a plynu v materiáli rozpracovaný a následne vzájomne zosúladený vrátane úloh, práv a povinností takéhoto subjektu a posúdenia jeho súladu s legislatívou EÚ. Odôvodnenie: Inštitút verejného dodávateľa nie je v materiáli vôbec rozpracovaný. Nie je dostatočne definovaná jeho funkcia a význam, jeho práva a povinnosti ani podmienky, ktoré má takýto dodávateľ spĺňať. Takto zriadený dodávateľ pre elektrinu a plyn neposkytuje dostatočný nástroj pre riešenie energetickej chudoby tam, kde je primárne potrebné zabezpečiť teplo. Je potrebné posúdiť súlad takejto úpravy s legislatívou EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Úvod Vlastného materiálu, str. 4: Odporúčame v celom dokumente aktualizovať všetky údaje súvisiace s energetickou chudobou. Odôvodnenie: V úvode vlastného materiálu na str. 4 sa uvádza, že „Podľa Európskej komisie je týmto stavom v Únii postihnutých viac ako 23 miliónov domácností.„ Zdroj je uvedený ako „Stanovisko EHSV na tému Energetická chudoba v kontexte liberalizácie a hospodárskej krízy (2011/C 44/09)“. Avšak podľa novších informácií EU Energy Poverty Observatory Európskej komisie (https://www.energypoverty.eu/about/what-energy-poverty) viac ako 50 miliónov domácnosti v EÚ žije v podmienkach energetickej chudoby. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 5.1 Operatívne riešenia, str. 21: Odporúčame doplniť informácie k písm. „c) Vhodnými mechanizmami motivovať odberateľov energií na riadenie ich spotreby“. Odôvodnenie: Tieto mechanizmy nie sú v texte hlbšie rozvinuté a rozpracované, čo znižuje vypovedaciu hodnotu riešenia. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR, str. 26: Žiadame v bode d) definovať, kto má komu poskytovať uvedené informácie a čo má byť ich obsahom, a v bode e) definovať navrhované povinnosti. Odôvodnenie: Je potrebné jasne stanoviť navrhované opatrenia, aby bolo možné zabezpečiť ich realizáciu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Úvod Vlastného materiálu, str. 4: Keďže neexistuje jednotná definícia energetickej chudoby, čo je uvedené aj v samotnom materiáli, navrhujeme nahradiť text „Energetickú chudobu môžeme definovať ako situáciu, keď jednotlivci alebo...“ textom: „Energetická chudoba je vnímaná ako situácia, keď jednotlivci alebo...“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Žiadame vypustiť bod C.1 návrhu uznesenia vlády SR - „vypracovať príručku pre zaradenie žiadateľa do kategórie energeticky chudobných” Odôvodnenie: Pre zaradenie žiadateľa do kategórie energeticky chudobných je v prvom rade potrebné posúdiť celkový disponibilný príjem domácnosti a možnosti jeho využitia pre úhradu energetických nosičov. Prípadné vypracovanie príručky stanovujúcej hranice primeranosti príjmov a potrebných výdavkov na energie nespadá do pôsobnosti MH SR. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Žiadame vypustiť bod C.3 návrhu uznesenia vlády SR - „vytvoriť legislatívne podmienky odpojenia energeticky chudobného v prípade, ak neplatí svoje ďalšie pohľadávky z titulu dodávky energie“, ak nebudú v materiáli podrobne rozpracované a následne vzájomne zosúladené podmienky takéhoto postupu, resp. princípy alebo zásady pre zákaz prerušiť dodávku elektriny, plynu alebo tepla ustanovené v zmysle materiálu vo vyhláške ÚRSO. Odôvodnenie: Podmienky zákazu prerušiť dodávku elektriny, plynu alebo tepla nie sú v materiáli rozpracované. Nie sú definované práva a povinnosti účastníkov trhu, ani podmienky, ktoré majú spĺňať. Tiež je potrebné posúdiť súlad takejto úpravy s legislatívou EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Žiadame vypustiť bod C.2 návrhu uznesenia vlády SR - „vypracovať metodiku procesu poskytovania kreditu energeticky chudobným od dodávateľa“ Odôvodnenie: Poskytovanie kreditu energeticky chudobným je v materiáli spomínané ako nástroj pre pridelenie „príspevku na energie“. Kreditné meracie systémy sú v praxi aplikovateľné len pre elektrinu, pre ostatné nosiče energie ako plyn a teplo je aplikácia kreditných meradiel v súvislosti s riešením energetickej chudoby diskutabilná. Príspevok na energie energeticky chudobným navrhujeme preto riešiť paušálnymi dávkami. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 1. Príčiny energetickej chudoby, str. 5, Obrázok 1: Prepojenie faktorov súvisiacich so vznikom energetickej chudoby Odporúčame zvážiť vhodnosť nákresu na Obrázku 1. Podľa nášho názoru je energetická chudoba priesečníkom troch kruhov - energetickej neefektívnosti, disponibilného príjmu domácností a cenovej nedostupnosti energie. Navrhujeme nahradiť v 1. vete 2. odseku slovné spojenie „vysoké ceny energií“ slovným spojením „cenová nedostupnosť energie“ Odôvodnenie: Navrhované slovné spojenie spresňuje jednu z príčin energetickej chudoby. Výška ceny energie je relatívny pojem, je potrebné zohľadniť výšku disponibilných zdrojov domácnosti, od ktorej sa odvíja nielen energetická chudoba, ale celkovo aj chudoba ako taká. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 3. Súčasná situácia v Slovenskej republike, str. 11: Odporúčame v texte jasne rozlíšiť, kedy sa jedná o sociálnu a kedy o energetickú chudobu a zároveň doplniť informácie o zásobovaní teplom. Odôvodnenie: Energetickú a sociálnu chudobu nepovažujeme za synonymá, čo môže byť v niektorých častiach predkladaného materiálu takto chápané. Energetická chudoba sa týka aj udržiavania vhodnej teploty v príbytku. Domácnosti, ktoré by mohli byť zaradené medzi energeticky chudobné, vykurujú svoje príbytky rôznymi spôsobmi vrátane dreva, odpadov a podobne. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, 3.2.5 Otázky zamestnávania starších, str. 15: Odporúčame presunúť „Ďalšie opatrenia na znižovanie energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky“ do samostatnej sekcie 3.2.6. Okrem zdrojov operačných programov navrhujeme doplniť aj iné zdroje, ktoré môžu súvisieť s riešením energetickej chudoby, napríklad SlovSEFF III, ktorý zastrešuje granty pre projekty rezidenčnej energetickej efektívnosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 3.2.2 Operačné programy, str. 13: Odporúčame vypustiť slovo „primárne“ z vety „Operačné programy (na programové obdobie 2014 – 2020), ktoré primárne aj sekundárne podporujú znižovanie energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky“. Odôvodnenie: Súčasné operačné programy a ich nastavenie neriešia priamo energetickú chudobu, a teda ani „primárne“ nepodporujú jej znižovanie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 3.2.1 Opatrenia v hospodárskej politike, str. 13: Odporúčame doplniť aktuálny stav opatrení. Odôvodnenie: Materiál vymenúva „úlohy s priamym dosahom na problematiku energetickej chudoby z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 227 z 15. mája 2013“, avšak nešpecifikuje stav plnenia týchto úloh v roku 2018/2019. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 3.2.2 Operačné programy, str. 13: Odporúčame spresniť a doplniť zoznam operačných programov, ktoré sa týkajú energetickej chudoby. Odôvodnenie: Podľa nášho názoru je napr. potrebné doplniť OP KŽP (Kvalita životného prostredia), z ktorého je financovaný aj projekt „Zelená domácnostiam“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časti 4 Definícia a stanovenie kritérií energetickej chudoby a 5 Riešenie energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky: Odporúčame zmeniť sled textu a argumentácie v oboch kapitolách – od vysvetlenia po finálny návrh. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 4.4 Stanovenie kritéria energetickej chudoby, str. 19: Žiadame vysvetliť, prečo bolo zvolené takéto kritérium a spôsob výpočtu, i to, s akými alternatívami sa uvažovalo. V súvislosti s tým žiadame prehodnotiť výpočet indexu X max v Tabuľke 3 a následne príspevku na energie v Tabuľke 4. Odôvodnenie: Máme za to, že voľba kritéria a spôsob výpočtu budú mať významné vplyvy na rozpočet, podnikateľské prostredie a iné vplyvy, a preto je dôležité vysvetliť ich vhodnosť, výhody, nevýhody, či riziká. V prípade tohto konkrétneho výpočtu si myslíme, že vážený priemer je vhodnejší pre výpočet indexu ako aritmetický, pretože lepšie zohľadňuje pomer ekonomicky aktívnych obyvateľov SR a ekonomicky neaktívnych obyvateľov SR. Zároveň podľa nášho názoru údaje korešpondujú s čistým príjmom a výdavkami na energiu na jednu osobu, pričom výpočet príspevku v Tabuľke 4 je uvádzaný podľa počtu členov v domácnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 4.3 Stanovenie hodnoty minimálnej energetickej potreby domácnosti, str. 18: Žiadame predkladateľa okrem uvedenia zdroja údajov v Tabuľke 2 aj o upresnenie kalkulácie minimálnej energetickej spotreby a priemerných nákladov. Odôvodnenie: Je potrebné jasne vysvetliť postup pri výpočte minimálnej spotreby energie na mesiac a s ňou súvisiace náklady, či sa jedná o priemer za 12 mesiacov, alebo zvolený mesiac, akú cenu energie pri výpočte použil a z ktorého roku údaje pochádzajú. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 3.2.5 Otázky zamestnávania starších, str. 15: Odporúčame presunúť druhý bod „príspevok na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach poskytovaný z finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR“ pod časť 3.2.2 Operačné programy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov: Odporúčame doplniť doložku vybraných vplyvov, konkrétne bod 4. Dotknuté subjekty o všetky subjekty, ktorých sa táto Koncepcia týka, vrátane distribučných spoločností, dotknutých ministerstiev, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, atď. Odôvodenie: V samotnom materiáli sú navrhnuté riešenia, ktoré sa zjavne dotýkajú distribučných spoločností, ministerstiev, ÚRSO a iných. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov: Odporúčame predkladateľovi dopracovať v časti 12. zdroje (Predkladateľ vychádza z relevantných údajov a informácií, akými môžu byť dostupné štatistiky, výsledky prieskumov, a pod.). Odôvodenie: Odporučenie je v zmysle obsahových náležitostí Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 4.2 Definícia energetickej chudoby, str. 17: Žiadame vysvetliť, prečo je navrhnutá práve takáto definícia a aké alternatívne definície boli zvažované. Navrhujeme uviesť príklady z definícií ktorých štátov EÚ (ako je uvedené v materiáli) vychádza navrhovaná definícia. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu všeobecne: Žiadame doplniť zdroje k tabuľkám a obrázkom a zjednotiť terminológiu v celom dokumente. Odôvodnenie: 1) Je potrebné doplniť vymedzenie rozdielu medzi sociálnou chudobou a energetickou chudobou. 2) Je potrebné spresniť, ako sa energetická chudoba odlišuje od definície zraniteľného odberateľa. 3) Je potrebné jednoznačne zmieniť druhy nosičov energie, ktorých sa navrhované riešenie v koncepcii energetickej chudoby týka – elektrina, plyn, centrálne zásobovanie teplom, a/alebo iné nosiče, prípadne špecifikovať, prečo sa daný bod týka iba jednej a nie ostatných druhov energetických nosičov. 4 ) Keďže v dokumente nie sú uvedené zdroje údajov, nie je možné ich overiť. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu všeobecne: Žiadame v materiáli jasne vysvetliť vhodnosť navrhovaného operatívneho riešenia energetickej chudoby, doplniť možné alternatívy, zhodnotiť ich vhodnosť pre aplikáciu v podmienkach SR, výhody, nevýhody, riziká a vplyvy. Odôvodenie: Materiál sa zameriava na popis čiastkového riešenia energetickej chudoby formou príspevku na energie aplikovanej kreditným meracím systémom, ale nereflektuje výhody a nevýhody tohto riešenia, jeho vplyvy na rôzne oblasti a ani žiadne iné alternatívy, ktoré by možno boli v podmienkach SR vhodnejšie. Zároveň materiál spomína sociálnu tarifu a iné možnosti, ale bez potrebných detailov, čím je znemožnené vyhodnotenie ich vhodnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) Všeobecná pripomienka Myslíme si, že Koncepcia predstavuje materiál, ktorý by už mal jasne definovať, ktoré opatrenia majú byť realizované, prípadne aj v akom časovom horizonte. Predložený návrh Koncepcie obsahuje viacero alternatív riešenia problému energetickej chudoby a je aj pojmovo nejednotný (napr. znížená cena/sociálna tarifa a podobne). Niektoré alternatívy sú v materiáli podrobnejšie popísané, niektoré načrtnuté len okrajovo, pričom z materiálu nie je zrejmé kto bude rozhodovať o realizovaní/nerealizovaní konkrétnej alternatívy. Keďže materiál obsahuje aj alternatívu na riešenie energetickej chudoby vo forme zavedenia sociálnych taríf, považujeme za potrebné poukázať na znenie novej smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Podľa čl. 5 ods. 2 a nasl. členské štáty zabezpečia ochranu energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti v zmysle článkov 28 a 29 prostredníctvom sociálnej politiky alebo inak než verejnými zásahmi do stanovovania cien dodávok elektriny. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti. Na takéto verejné zásahy sa vzťahujú podmienky uvedené v odsekoch 4 a 5.Verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny: a) musia sledovať všeobecný hospodársky záujem a nepresahovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie všeobecného hospodárskeho záujmu; b) musia byť jasne vymedzené, transparentné, nediskriminačné a overiteľné; c) elektroenergetickým firmám z Únie musia zaručovať rovnocenný prístup k odberateľom; d) musia byť časovo obmedzené a primerané z hľadiska príjemcov; e) účastníkom trhu nesmú spôsobovať dodatočné diskriminačné náklady. Koncepcia by už mala pracovať aj s novou európskou legislatívou, ktorá momentálne vstupuje do platnosti a obsahuje aj právnu úpravu, ktorá ovplyvní spôsob riešenia problému energetickej chudoby. Materiál v súčasnom znení obsahuje len odkazy na legislatívu z tretieho energetického balíčka. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 5.2.1 Ministerstvo hospodárstva SR, str. 26: Žiadame vypustiť bod „b) Vytvorenie legislatívnych podmienok pre zákaz prerušiť združenú dodávku elektriny alebo plynu a dodávku tepla na základe žiadosti dodávateľa elektriny, plynu a tepla pri splnení podmienok ustanovených vo vyhláške úradu“ v prípade, ak nebudú rozpracované a následne vzájomne akceptované v materiáli aj podmienky takéhoto postupu, resp. princípy alebo zásady pre zákaz prerušiť dodávku elektriny, plynu alebo tepla, ktoré by boli v zmysle materiálu ustanovené vo vyhláške ÚRSO. Odôvodnenie: Toto riešenie nie je v texte vôbec rozpracované a chýbajú argumenty vysvetľujúce návrh tohto riešenia. Ak majú byť vytvorené legislatívne podmienky pre zákaz prerušenia dodávok nosičov energií, musia byť nastavené konkrétne podmienky pre dotknutých účastníkov trhu, ktorých splnenie bude mať za následok zakázanie prerušenia. Tento bod naznačuje vstup štátu do obchodného vzťahu a je potrebné špecifikovať aké podmienky treba splniť, v akej vyhláške budú ustanovené, a ako je nastavený celý mechanizmus fungovania navrhovaného riešenia. Tiež je potrebné posúdiť súlad s legislatívou EÚ. K navrhovanému riešeniu sa bude možné komplexne vyjadriť až na základe uvedeného. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) K postupu pri poskytovaní príspevku pre energetickej chudobné domácnosti Navrhujeme vypustiť občana ako medzičlánok/nositeľa informácie od miestne príslušného odboru sociálnych vecí k dodávateľovi elektriny (tepla, plynu) a túto funkciu prenechať miestne príslušného odboru sociálnych vecí, ktorý na základe podkladov od občana/odberateľa bude disponovať všetkými potrebnými informáciami na postúpenie informácie/ potvrdenia priamo dodávateľovi elektriny(plynu, tepla). Zároveň chceme tiež upozorniť na to, že nedoplatky vznikajú odberateľom väčšinou po vystavení vyúčtovacej faktúry, ktorá im je vystavovaná vždy v rámci ich zúčtovacieho cyklu – každý rok v rovnakom mesiaci. Takže určitej skupine odberateľov vznikajú nedoplatky pred vykurovacím obdobím a ďalšej skupine počas vykurovacieho obdobia. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 5.3 Finančný dosah z návrhu, str. 29: Žiadame nahradiť slovo „dosah“ slovom „vplyv“ a upraviť doložku vybraných vplyvov a doplniť jednotlivé analýzy vplyvov. Odôvodnenie: Materiál je predkladaný ako bez vplyvov na všetky vybrané oblasti, ale táto kapitola jednoznačne identifikuje vplyvy. Do analýz treba zahrnúť okrem riešenia formou príspevku na energie aplikovaného systémom kreditných meračov aj ostatné riešenia ako sociálna tarifa, motivácia na znižovanie spotreby a doplniť i odhad nákladov pre distribučné spoločnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov: Žiadame vyznačiť v bode „9. Vplyvy navrhovaného materiálu“ vplyvy na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy, životné prostredie a sociálne vplyvy. Zároveň žiadame vypracovať jednotlivé analýzy a predložiť materiál na záverečné posúdenie Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov v zmysle bodu 9 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (UV SR č. 24 zo 14. januára 2015 v znení UV SR č. 513 zo 16. septembra 2015 a UV SR č. 76 z 24. februára 2016). Odôvodenie: Riešenia a opatrenia navrhované v materiáli majú podľa nášho názoru vplyvy na podnikateľské prostredie (distribučné a iné spoločnosti v elektroenergetike a teplárenstve), rozpočet verejnej správy (príspevok na energie), životné prostredie (zmena vykurovacieho paliva u nízkopríjmových odberateľov) a sociálne vplyvy (pomoc v hmotnej núdzi). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Žiadame vypustiť bod C.4 návrhu uznesenia vlády SR - „vytvoriť legislatívne podmienky na vznik inštitútu tzv. verejného dodávateľa elektriny a plynu, ktorý bude zabezpečovať dodávky energií pre odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby“, v prípade, ak nebude inštitút tzv. verejného dodávateľa elektriny a plynu v materiáli rozpracovaný a následne vzájomne zosúladený vrátane úloh, práv a povinností takéhoto subjektu a posúdenia jeho súladu s legislatívou EÚ. Odôvodnenie: Inštitút verejného dodávateľa nie je v materiáli vôbec rozpracovaný. Nie je dostatočne definovaná jeho funkcia a význam, jeho práva a povinnosti ani podmienky, ktoré má takýto dodávateľ spĺňať. Takto zriadený dodávateľ pre elektrinu a plyn neposkytuje dostatočný nástroj pre riešenie energetickej chudoby tam, kde je primárne potrebné zabezpečiť teplo. Je potrebné posúdiť súlad takejto úpravy s legislatívou EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 5.2.5 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, str. 29: Zavedenie Sociálnej tarify sa má podľa návrhu týkať iba cien elektriny a plynu. V prípade, ak bude potrebné zavádzať sociálnu tarifu, navrhujeme toto systémové riešenie prepracovať tak, aby sa týkalo aj tepla, ako jedného z hlavných problémov energeticky chudobných domácností. Odôvodnenie: Keď sa v predošlých častiach tohto materiálu uvádza ako zásadný problém energeticky chudobnej domácnosti zabezpečenie primeranej teploty, nastavenie sociálnej tarify iba na cenu plynu a elektriny je pre energeticky chudobné domácnosti v bytových domoch, kde každá bytová jednotka platí za teplo oddelene, nedostatočné. Taktiež pre energeticky chudobné domácnosti v rodinných domoch, ktoré na kúrenie používajú drevo, nepredstavuje takáto sociálna tarifa systémové riešenie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 5.2.5 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, str. 29: Žiadame v materiáli doplniť vysvetlenie sociálnej tarify, doplniť uvedenie jej princípov a fungovania, vysvetliť prečo je sociálna tarifa zaradená medzi systémové riešenia koncepcie, keď je zároveň uvedené, že sa nepovažuje za koncepčné riešenie. Odôvodnenie: Materiál spomína v súvislosti so systémovým riešením energetickej chudoby zavedenie sociálnej tarify pre ceny elektriny a plynu, čo však materiál ďalej nerozvíja a nepovažuje za koncepčné riešenie. Text podrobnejšie neuvádza ani fungovanie a princípy opatrenia. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 2: Uvedené Smernice Európskeho parlamentu a Rady navrhujeme preformulovať do aktuálne platného znenia. Text v odseku, ktorý nasleduje za Smernicami EP a Rady 2009/72/ES, 2009/73/ES a 2012/27/EÚ žiadame aktualizovať podľa platného znenia. Odôvodnenie: Celý text pod uvedenými smernicami je potrebné prepracovať so zohľadnením aktuálneho znenia, nie podľa ich návrhu, keďže po ich schválení boli návrhy buď akceptované alebo neakceptované, a preto uvádzať iba ich návrhy je bezpredmetné. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 2. Súčasná situácia v Európskej únii: V materiáli sa uvádza „EK preto navrhne ustanovenie, ktoré by zaviazalo členské štáty definovať, merať a pravidelne podávať správy o riešení energetickej chudoby“. Odporúčame predkladateľovi doplniť bližšie informácie o ustanovení, časovom pláne návrhu a zdroji. Odôvodnenie: Takýto text je vágny a neoveriteľný. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) K doložke vybraných vplyvov: Odporúčame predkladateľovi doplniť doložku vybraných vplyvov, bod 5. Alternatívne riešenia. Podľa Jednotnej metodiky je nutné uviesť minimálne nulový variant, t.j. analýza súčasného stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy alebo nelegislatívneho materiálu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Vlastný materiál, časť 3.1. Legislatívna úprava, str. 12: Odporúčame doplniť konkrétny súvis Regulačnej politiky na regulačné obdobie 2017-2021 a novelizovaných vyhlášok ÚRSO s riešením energetickej chudoby. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ZSD (Západoslovenská distribučná, a.s.) K časti 5.1 Operatívne riešenia – kreditné meradlá Ako jedno z operatívnych riešení materiál navrhuje využitie kreditných meradiel, s tým, že náklady na zavádzanie budú znášať distribučné spoločnosti. Toto riešenie sa objavuje v Koncepcii bez predchádzajúcej verejnej konzultácie s distribučnými spoločnosťami. Konzultácie považujeme za potrebné uskutočniť z dôvodu, že zavádzanie kreditných meradiel, tak ako je popísané v materiáli neodráža súčasný stav používaný v praxi a súčasný stav technických možností v oblasti meradiel. Modelový príklad použitý v koncepcii navrhujeme úplne vypustiť z tohto materiálu, nakoľko ilustruje len jeden špecifický prípad, kedy sú všetci užívatelia kreditných meradiel sústredení v jednej oblasti. V skutočnosti však energetickí chudobní odberatelia budú rozptýlení po celom území Slovenska. Pri využití kreditných meradiel na riešenie energetickej chudoby budú vznikať aj problémy týkajúce sa uplatňovania cien a fakturácie, ktorých riešenie materiál ani nenaznačuje. Náklady spojené so zavádzaním kreditných meradiel musia byť súčasťou oprávnených nákladov distribučných spoločností. Považujeme tiež za potrebné upozorniť, že pri príprave primárnej a sekundárnej legislatívy je nutné doriešiť aj to, že: • súčasná legislatíva nepozná pojem „kreditné meradlo“, preto by malo byť ustanovené v legislatíve spolu so všetkými súvisiacimi právami a povinnosťami účastníkov trhu, ak sa predkladateľ / zákonodarca tak rozhodne • je potrebné ustanoviť prerušenie distribúcie z dôvodu dočerpania kreditu / to súčasná legislatíva nepozná, • je potrebné ustanoviť, že na tieto meradlá sa nevzťahuje odpočtová povinnosť distribučných spoločností (odpočítať spotrebu aspoň raz do roka) • je potrebné ustanoviť prípadné obmedzenia (napr. nemožná zmena dodávateľa), resp. vyriešiť otvorené záležitosti (napr. čo so zmenou ceny k 1. januáru nasledujúceho roka) v prípade odberateľov s kreditným meradlom a pod. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) 1. Absencia definície pojmu „kredit“ Odôvodnenie: V dokumente sa spomína pojem „kredit“ raz ako vyjadrenie finančného objemu, a na inom mieste zasa ako počet technických jednotiek. Je preto nevyhnutné pojem „kredit“ definovať tak, aby bol jednoznačný a nedochádzalo k jeho rôznym interpretáciám. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) V návrhu uznesenia vlády SR navrhujeme znenie úlohy C.9 „zapracovanie financovania prípadných návrhov opatrení zameraných na riešenie energetickej chudoby do rozpočtu bude podliehať štandardným rozpočtový rokovaniam“ zmeniť nasledovne „posúdiť návrhy opatrení na riešenie energetickej chudoby a v spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a zahrnúť ich do štátneho rozpočtu“. Odôvodnenie: Veta nebola formulovaná ako úloha. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Vo vlastnom materiáli, na str.4 v poslednom odseku navrhujeme namiesto konštatovania, koľko domácností v EÚ je postihnutých energetickou chudobou uviesť odhad počtu dotknutých domácností v SR. Odôvodnenie: V celom materiáli nie je explicitne uvedené, aký počet domácností spadá pod definíciu, podľa ktorej sú energeticky chudobné domácnosti, ktoré vynakladajú viac ako 10 % príjmov na zabezpečenie energie pre domácnosť. Tieto údaje sú dostupné aspoň z európskeho zisťovania SILC. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) V návrhu uznesenia vlády SR navrhujeme znenie úlohy C.7 „vypracovať zákon o pomoci v energetickej chudobe v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom financií SR“ zmeniť nasledovne „zahrnúť opatrenia o pomoci v energetickej chudobe do zákona o pomoci v hmotnej núdzi a do súvisiacich zákonov“. Odôvodnenie: Nie je účelné vytvárať nové zákony na riešenie čiastkovej problematiky, ak je možné zahrnúť tému do existujúcich zákonov ich novelizáciou. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) 3. Uplatňovanie kreditov nielen cez dodávateľa Odôvodnenie: Sú situácie, kedy je odberateľom (elektriny) mesto alebo obec, pričom v mestských bytoch bývajúci nájomníci majú ako súčasť nájmu aj dodávky energií (rozpočítanie pomocou napr. podružných elmerov). Koncepcia by sa mohla zaoberať aj takouto alternatívou, kedy by obec zaplatila dodávateľovi elektriny, obyvateľom by rozpočítali energie už so „zľavou“ a následne by si nechala preplatiť časť nákladov/príspevok na bývanie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) 2. Inštitút tzv. verejného dodávateľa elektriny a/alebo plynu nie je motivačný Odôvodnenie: Riešenie energetickej chudoby takýmto inštitútom je neadresné, a absentuje motivácia na strane odberateľov šetriť resp. rozumne nakladať s energiami, čo by malo byť poslaním celej koncepcie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) K materiálu ako celku: Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov ako aj podľa samotnej Predkladacej správy, ktorá je súčasťou materiálu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predkladá túto koncepciu na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené sa v tomto prípade za nevyhnutnú súčasť materiálu predkladaného do medzirezortného pripomienkového konania považuje návrh uznesenia vlády Slovenskej republiky. I keď Obal materiálu vo svojom obsahu tento dokument uvádza, v materiáli predloženom na medzirezortné pripomienkové konanie chýba, a preto ho odporúčame doplniť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Vlastný materiál na str. 11 kapitola 3. Súčasná situácia v Slovenskej republike žiadame vypustiť „Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015 na roky 2011 – 2015“ a Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016 – 2018 a nahradiť aktuálnymi materiálmi. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Vlastný materiál na str. 11 kapitola 3. Súčasná situácia v Slovenskej republike žiadame za „Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015 na roky 2011 – 2015“ a Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016 – 2018 doplniť aktuálne materiály. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Nie je predložený návrh uznesenia vlády, z čoho vyplýva, že nie je uvedené za príslušný rezort kto a akú úlohu bude plniť a v akom časovom horizonte. Žiadame doplniť a opätovne predložiť na MPK. Odôvodnenie: Predkladaný materiál neobsahuje úlohy pre MŠVVaŠ SR, ale napr. na str. 11 v kapitole č. 3 sa uvádza ...“ piliere sú však dopĺňané aktivitami smerom k vzdelávaciemu systému“ z čoho môžu vzniknúť v uznesení vlády SR úlohy pre MŠVVaŠ SR, pričom to nie je uvedené. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail