LP/2018/350 II. Správa o plnení opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020 a návrh na jeho aktualizáciu

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) K opatreniu 4.1.1 V Odpočte plnenia opatrenia 4.1.1. Šíriť povedomie o Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a o Agende 2030 ako nástroji na jeho implementáciu 1 v časti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Žiadame pripojiť na koniec textu „5.10.2017 – Nonhandicap Incheba BA, zástupcovia prezentovali záverečné odporúčanie Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím“ Pripojiť text „na konferencii „Aktuálny stav a perspektívy uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím“ organizovanej Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím v SR“. 2. Na koniec časti „hodnotenie plnenia žiadame doplniť Tento text „Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR- - 5. 10. 2018 zorganizovala NROZP v SR konferenciu „Aktuálny stav a perspektívy uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím“, ktorá sa zaoberala aj Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj ako nástrojom na podporu implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. - NROZP priebežne informovala prostredníctvom internetového časopisu Mosty inklúzie o záverečných odporúčaniach OSN k Východiskovej správe vlády SR k implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a o Agende 2030 pre udržateľný rozvoj.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) K opatreniu 4.5.2. Na konci Odpočtu plnenia úlohy 4.5.2. Podporovať zachovanie zliav vo verejnej hromadnej doprave osôb so zdravotným postihnutím (železničná doprava). V časti Ministerstvo doprav a výstavby SR Žiadame vypustiť text „a to aj napriek tomu, že pri poskytovaní týchto zliav vznikajú straty pre štát“. Ide o pripomienku zásadnú. Odôvodnenie Takéto hodnotenie benefitov poskytovaných štátom pre hohokoľvek je neetické a neakceptovateľné . Benefity poskytované štátom, ako sociálne dávky, zľavy v doprave a bezplatná doprava, zdravotná starostlivosť, ... atĎ., sú prejavom jeho politiky a preto nemôžu byť charakterizované ako „straty pre štát“. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
APPVI (Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie) K opatreniu: 4.5.8. Prehodnotiť povahu, účel, vecný obsah a financovanie služby včasnej intervencie v zmysle odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Na základe súčasného stavu rozvoja včasnej intervencie na Slovensku máme zato, že bod 4.5.8 má zotrvať Národnom programe rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na základe nasledovných argumentácií a záveru z nich. V SR je včasná intervencia ako podpora vývinu dieťaťa realizovaná v 3 rezortoch – MPSVaR, MŠVVaŠ, MZ. V každom rezorte je spektrum služieb a spôsob a princípy poskytovania rôzne . Nejestvuje evidencia cieľovej skupiny VI. Dostupnosť služby VI je pre deti so zaostávaním vývinu do 3 rokov nasledovná: Rezort Dostupnosť MPSVaR SR (sociálna služba včasnej intervencie) 4% (561 rodín) MŠVVaŠ SR (poradenské služby CŠPP) 11% MZ SR (fyzioterapeutické cvičenia vo FBLR zariadeniach) 17% Máme na základe referencií rodičov niekoľko príkladov dobrej praxe (vybraní poskytovatelia sociálnej služby včasnej intervencie, vybrané CŠPP), keď sa podpora poskytuje: • pre celú rodinu, • v domácom prostredí, • koordinovane a • prostredníctvom kľúčového pracovníka. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že viac ako 90% rodín detí so ZP sa nachádza v komplikovanej situácii, ktorá rodinu i dieťa so ZP segreguje od spoločnosti. Hlavnými dôvodmi sú: • aktuálna dostupnosť včasnej zďaleka nepokrýva potreby cieľovej skupiny • nie sú naplnené práva na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia • nie je prístup k dostatočnej zdravotnej starostlivosti vrátane liečebnej rehabilitácie • stále jestvujú rodiny s deťmi so ZP, ktorú nedostanú komplexnú podporu stimulácie vývinu dieťaťa (potrebné sú stimuly napr. kognície, senzoriky, motoriky, komunikácie...) • terapie dostupné u súkromných alebo neziskových organizácií sú platené rodinami (bežne mesačne rodiny platia aj 300—1000 Eur) • kompetencie jednotlivých rezortov MŠVVaŠ, MPSVaR a MZ sa v súčasnosti prekrývajú (napr. fyzioterapia v ambulanciách fyziatrie, balneológie aj v Centrách špeciálno-pedagogického poradenstva) • spolupráca jednotlivých poskytovateľov včasnej intervencie v rôznych rezortoch nie je obsahovo ani kompetenčne vymedzená • kompetencia koordinovať služby pre dieťa so ZP u sociálnej služby včasnej intervencie podľa Zákona o sociálnych službách č. 448/2018 Z.z. sa realizuje iba vo výnimočných prípadoch • nie sú nastavené prepojenia následnej starostlivosti o dieťa so ZP (napr. v niektorých neonatologických oddeleniach sa deti s rizikovým vývinom posúvajú do sociálnej služby včasnej intervencie, ale napr. ambulanciách pre rizikových novorodencov a u pediatrov, v Centrách špeciálno-pedagogického poradenstva len výnimočne. • Podpora odborníkov včasnej intervencie pri tranzícii/prechode do systému starostlivosti o dieťa so ZP v materských školách alebo základných školách sa realizuje len výnimočne • financovanie jednotlivých zložiek systému vo všetkých troch rezortoch je nedostatočné a realizované z mnohých zdrojov (VUC, MF SR, MV SR, zdravotné poisťovne) • sociálna služba včasnej intervencie podľa Zákona o sociálnych službách č. 448/2018 Z.z. má v porovnaní s ostatnými krajinami zúženú cieľovú skupinu na deti s rizikovým vývinom z dôvodu ZP • Nekoordinovaná podpora z rôznych rezortov často ústi do: o nutnosti náročného cestovania za terapiami s dieťaťom so ZP o prestimulovania dieťaťa, ak skladba terapií nie je koordinovaná jedným odborníkom o nevhodnej kombinácie terapií, ak skladba terapií nie je koordinovaná jedným odborníkom o nezvládaní začleniť do bežného dňa odporúčania všetkých separátne pracujúcich odborníkov dieťaťa o odborníci prevažne učia rodičov stimulovať deti mimo rituálov bežného dňa dieťaťa (napr. štyrikrát denne robiť orofaciálnu stimuláciu dieťa ako samostatnú činnosť – nie ako súčasť kŕmenia a pod.), režim dieťaťa sa tak oproti jeho vrstovníkom mení na zostavu cvičení a nácvikov o nepochopenia zodpovednosti rodiča za dôležitosť priebežnej stimulácie dieťaťa počas dňa počas rituálov, pretože práca odborníkov sa prevažne zameriava na dieťa so ZP a nevenuje pozornosť tomu, či je rodič dostatočne podporený na samostatnú prácu s dieťaťom. Tento aspekt je nesmierne dôležitý, nakoľko rodičia trávia s dieťaťom niekoľkonásobne viac času ako terapeuti. o výmenu rodičovskej role za rolu terapeuta. Záver: Posledné trendy vo VI zdôrazňujú bio-psycho-sociálny model, zameranie na rodinu, komplexnosť, dostupnosť, transdisciplinárny tím, partnerský prístup a spoluprácu systémov podpory vrátane inštitúcií sektoru školstva a zdravotníctva. Považujeme aktuálny stav systému včasnej intervencie na Slovensku za nedostatočný. Pracovná skupina na MPSVaR SR k bodu 4.5.8 v roku 2017 bola zvolaná len trikrát a z toho len raz boli prítomní zástupcovia rezortov MŠVVaŠ SR, MZ SR a krajov. Preto žiadame o obnovenie činnosti tejto medzirezortnej skupiny a zavedenie pravidelných stretnutí zástupcov rezortov a dôležitých partnerov v oblasti včasnej intervencie. Cieľom by malo byť spoločnou diskusiou vybudovať jeden komplexný a koordinovaný systém včasnej intervencie v Slovenskej republike (rodina má jedného kľúčového pracovníka a prostredníctvom neho prepojenie na odborníkov, ktorých potrebuje). Predmetom rokovaní by malo byť: 1. Vymedzenie princípov a rámcov jedného uceleného modelu včasnej intervencie 2. Vymedzenie cieľovej skupiny, identifikácia, skríning, kritériá vstupu do VI, odporúčanie do služby 3. Nastavenie kompetencií - ktoré organizácie majú byť zahrnuté do systému VI čo do obsahu (subjekty v pôsobnosti MPSVaR SR, MŠVVaŠ SR, MZ SR, Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, zastupiteľské organizácie rodín detí so ZP a osôb so ZP ako takých) 4. Definovanie štandardov kvality v jednom ucelenom systéme včasnej intervencie 5. Definovanie finančných zodpovedností v jednom ucelenom systéme včasnej intervencie 6. Stanovenie zodpovedností na národnej a krajskej úrovni 7. Návrh na legislatívne ukotvenie jedného uceleného systému včasnej intervencie Pozn 1 - Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie – 2018: „V podmienkach SR chápeme včasnú intervenciu v širšom slova zmysle (ďalej len VI) ako súbor možných intervencií a opatrení pre dieťa s rizikovým vývinom do 7 rokov jeho veku a/alebo jeho rodinu reflektujúcich ich potreby.  V rezorte zdravotníctva včasná intervencia zahŕňa preventívne, skríningové, diagnostické, terapeutické, liečebné a poradenské intervencie od obdobia zistenia rizika oneskoreného vývinu alebo diagnózy a to formou ambulantných alebo ústavných/pobytových intervencií. Včasná intervencia tak zahŕňa výkony jednotlivých zdravotníckych pracovníkov a zabezpečenie zdravotníckych pomôcok.  V rezorte školstva prostredníctvom činnosti zariadení špeciálnopedagogického poradenstva včasná intervencia zahŕňa preventívne, diagnostické, rehabilitačné, stimulačné a poradenské služby. Kooperácia pracovníkov zariadení špeciálnopedagogického poradenstva so pedagógmi zariadení predprimárneho a primárneho vzdelávania v podobe tranzitného procesu je realizovaná v záujme efektívneho začlenenia dieťaťa do vzdelávacieho procesu.  V rezorte sociálnych vecí zahŕňa sociálnu službu včasnej intervencie a iné sociálne služby, kompenzácie zdravotného postihnutia vrátane pomôcok poskytovaných ÚPSVaR  Nedostatočne saturovaná potreba cielených stimulačných a terapeutických intervencií zo strany štátu je čiastočne realizovaná v súkromnom a neziskovom sektore. Jedná sa o obdobné intervencie ako v systéme školstva a zdravotníctva, ktorých legislatívne ukotvenie často nekorešponduje s reálne poskytovanými službami. V užšom slova zmysle chápeme včasnú intervenciu (ďalej len SVI) ako sociálnu službu včasnej intervencie pre deti do 7 rokov veku a jeho rodinu, ak je ich vývin ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia (§33, Z. o soc. službách č. 448/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov). Služba včasnej intervencie zahŕňa preventívnu aktivitu, komplexnú stimuláciu vývinu, sociálnu rehabilitáciu, špecializované sociálne poradenstvo a komunitnú rehabilitáciu (vrátane koordinácie všetkých služieb pre dieťa so ZP a jeho rodinu). V súčasnosti je v SR 25 poskytovateľov. Dodnes bolo sprevádzaných 857 detí so ZP a ich rodín, k 1.1.2018 službu poberalo 515 rodín detí so ZP, čo predstavuje 3,7 %-ný podiel cieľovej skupiny.“ Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Platforma rodín (Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením) Pripomienka k bodu: 4.5.8. Prehodnotiť povahu, účel, vecný obsah a financovanie služby včasnej intervencie v zmysle odporúčania Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Na základe súčasného stavu rozvoja včasnej intervencie na Slovensku máme zato, že bod 4.5.8 má zotrvať Národnom programe rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na základe nasledovných argumentácií a záveru z nich. V SR je včasná intervencia ako podpora vývinu dieťaťa realizovaná v 3 rezortoch – MPSVaR, MŠVVaŠ, MZ. V každom rezorte je spektrum služieb a spôsob a princípy poskytovania rôzne . Nejestvuje evidencia cieľovej skupiny VI. Dostupnosť služby VI je pre deti so zaostávaním vývinu do 3 rokov nasledovná: Rezort Dostupnosť MPSVaR SR (sociálna služba včasnej intervencie) 4% (561 rodín) MŠVVaŠ SR (poradenské služby CŠPP) 11% MZ SR (fyzioterapeutické cvičenia vo FBLR zariadeniach) 17% Máme na základe referencií rodičov niekoľko príkladov dobrej praxe (vybraní poskytovatelia sociálnej služby včasnej intervencie, vybrané CŠPP), keď sa podpora poskytuje: • pre celú rodinu, • v domácom prostredí, • koordinovane a • prostredníctvom kľúčového pracovníka. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že viac ako 90% rodín detí so ZP sa nachádza v komplikovanej situácii, ktorá rodinu i dieťa so ZP segreguje od spoločnosti. Hlavnými dôvodmi sú: • aktuálna dostupnosť včasnej zďaleka nepokrýva potreby cieľovej skupiny • nie sú naplnené práva na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia • nie je prístup k dostatočnej zdravotnej starostlivosti vrátane liečebnej rehabilitácie • stále jestvujú rodiny s deťmi so ZP, ktorú nedostanú komplexnú podporu stimulácie vývinu dieťaťa (potrebné sú stimuly napr. kognície, senzoriky, motoriky, komunikácie...) • terapie dostupné u súkromných alebo neziskových organizácií sú platené rodinami (bežne mesačne rodiny platia aj 300—1000 Eur) • kompetencie jednotlivých rezortov MŠVVaŠ, MPSVaR a MZ sa v súčasnosti prekrývajú (napr. fyzioterapia v ambulanciách fyziatrie, balneológie aj v Centrách špeciálno-pedagogického poradenstva) • spolupráca jednotlivých poskytovateľov včasnej intervencie v rôznych rezortoch nie je obsahovo ani kompetenčne vymedzená • kompetencia koordinovať služby pre dieťa so ZP u sociálnej služby včasnej intervencie podľa Zákona o sociálnych službách č. 448/2018 Z.z. sa realizuje iba vo výnimočných prípadoch • nie sú nastavené prepojenia následnej starostlivosti o dieťa so ZP (napr. v niektorých neonatologických oddeleniach sa deti s rizikovým vývinom posúvajú do sociálnej služby včasnej intervencie, ale napr. ambulanciách pre rizikových novorodencov a u pediatrov, v Centrách špeciálno-pedagogického poradenstva len výnimočne. • Podpora odborníkov včasnej intervencie pri tranzícii/prechode do systému starostlivosti o dieťa so ZP v materských školách alebo základných školách sa realizuje len výnimočne • financovanie jednotlivých zložiek systému vo všetkých troch rezortoch je nedostatočné a realizované z mnohých zdrojov (VUC, MF SR, MV SR, zdravotné poisťovne) • sociálna služba včasnej intervencie podľa Zákona o sociálnych službách č. 448/2018 Z.z. má v porovnaní s ostatnými krajinami zúženú cieľovú skupinu na deti s rizikovým vývinom z dôvodu ZP • Nekoordinovaná podpora z rôznych rezortov často ústi do: o nutnosti náročného cestovania za terapiami s dieťaťom so ZP o prestimulovania dieťaťa, ak skladba terapií nie je koordinovaná jedným odborníkom o nevhodnej kombinácie terapií, ak skladba terapií nie je koordinovaná jedným odborníkom o nezvládaní začleniť do bežného dňa odporúčania všetkých separátne pracujúcich odborníkov dieťaťa o odborníci prevažne učia rodičov stimulovať deti mimo rituálov bežného dňa dieťaťa (napr. štyrikrát denne robiť orofaciálnu stimuláciu dieťa ako samostatnú činnosť – nie ako súčasť kŕmenia a pod.), režim dieťaťa sa tak oproti jeho vrstovníkom mení na zostavu cvičení a nácvikov o nepochopenia zodpovednosti rodiča za dôležitosť priebežnej stimulácie dieťaťa počas dňa počas rituálov, pretože práca odborníkov sa prevažne zameriava na dieťa so ZP a nevenuje pozornosť tomu, či je rodič dostatočne podporený na samostatnú prácu s dieťaťom. Tento aspekt je nesmierne dôležitý, nakoľko rodičia trávia s dieťaťom niekoľkonásobne viac času ako terapeuti. o výmenu rodičovskej role za rolu terapeuta. Záver: Posledné trendy vo VI zdôrazňujú bio-psycho-sociálny model, zameranie na rodinu, komplexnosť, dostupnosť, transdisciplinárny tím, partnerský prístup a spoluprácu systémov podpory vrátane inštitúcií sektoru školstva a zdravotníctva. Považujeme aktuálny stav systému včasnej intervencie na Slovensku za nedostatočný. Pracovná skupina na MPSVaR SR k bodu 4.5.8 v roku 2017 bola zvolaná len trikrát a z toho len raz boli prítomní zástupcovia rezortov MŠVVaŠ SR, MZ SR a krajov. Preto žiadame o obnovenie činnosti tejto medzirezortnej skupiny a zavedenie pravidelných stretnutí zástupcov rezortov a dôležitých partnerov v oblasti včasnej intervencie. Cieľom by malo byť spoločnou diskusiou vybudovať jeden komplexný a koordinovaný systém včasnej intervencie v Slovenskej republike (rodina má jedného kľúčového pracovníka a prostredníctvom neho prepojenie na odborníkov, ktorých potrebuje). Predmetom rokovaní by malo byť: 1. Vymedzenie princípov a rámcov jedného uceleného modelu včasnej intervencie 2. Vymedzenie cieľovej skupiny, identifikácia, skríning, kritériá vstupu do VI, odporúčanie do služby 3. Nastavenie kompetencií - ktoré organizácie majú byť zahrnuté do systému VI čo do obsahu (subjekty v pôsobnosti MPSVaR SR, MŠVVaŠ SR, MZ SR, Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, zastupiteľské organizácie rodín detí so ZP a osôb so ZP ako takých) 4. Definovanie štandardov kvality v jednom ucelenom systéme včasnej intervencie 5. Definovanie finančných zodpovedností v jednom ucelenom systéme včasnej intervencie 6. Stanovenie zodpovedností na národnej a krajskej úrovni 7. Návrh na legislatívne ukotvenie jedného uceleného systému včasnej intervencie Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie – 2018: „V podmienkach SR chápeme včasnú intervenciu v širšom slova zmysle (ďalej len VI) ako súbor možných intervencií a opatrení pre dieťa s rizikovým vývinom do 7 rokov jeho veku a/alebo jeho rodinu reflektujúcich ich potreby.  V rezorte zdravotníctva včasná intervencia zahŕňa preventívne, skríningové, diagnostické, terapeutické, liečebné a poradenské intervencie od obdobia zistenia rizika oneskoreného vývinu alebo diagnózy a to formou ambulantných alebo ústavných/pobytových intervencií. Včasná intervencia tak zahŕňa výkony jednotlivých zdravotníckych pracovníkov a zabezpečenie zdravotníckych pomôcok.  V rezorte školstva prostredníctvom činnosti zariadení špeciálnopedagogického poradenstva včasná intervencia zahŕňa preventívne, diagnostické, rehabilitačné, stimulačné a poradenské služby. Kooperácia pracovníkov zariadení špeciálnopedagogického poradenstva so pedagógmi zariadení predprimárneho a primárneho vzdelávania v podobe tranzitného procesu je realizovaná v záujme efektívneho začlenenia dieťaťa do vzdelávacieho procesu.  V rezorte sociálnych vecí zahŕňa sociálnu službu včasnej intervencie a iné sociálne služby, kompenzácie zdravotného postihnutia vrátane pomôcok poskytovaných ÚPSVaR  Nedostatočne saturovaná potreba cielených stimulačných a terapeutických intervencií zo strany štátu je čiastočne realizovaná v súkromnom a neziskovom sektore. Jedná sa o obdobné intervencie ako v systéme školstva a zdravotníctva, ktorých legislatívne ukotvenie často nekorešponduje s reálne poskytovanými službami. V užšom slova zmysle chápeme včasnú intervenciu (ďalej len SVI) ako sociálnu službu včasnej intervencie pre deti do 7 rokov veku a jeho rodinu, ak je ich vývin ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia (§33, Z. o soc. službách č. 448/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov). Služba včasnej intervencie zahŕňa preventívnu aktivitu, komplexnú stimuláciu vývinu, sociálnu rehabilitáciu, špecializované sociálne poradenstvo a komunitnú rehabilitáciu (vrátane koordinácie všetkých služieb pre dieťa so ZP a jeho rodinu). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) K opatreniu : 4.5.1 Podporiť realizáciu procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb. V odpočte plnenia sú informácie o tom, čo sa za účelom plnenia opatrenia robí. Z nášho pohľadu je hodnotenie neúplné a žiadame MPSVaR ako predkladateľa správy doplniť ju o informácie, ktoré hovoria o kritickej situácii v oblasti implementácie procesu deisnštitucionalizácie, ktorá nastala a o jej dôsledkoch. Odôvodnenie: Opatrenie a spôsob plnenia na jednej strane umožňuje gestorom a spolupracujúcim subjektom hodnotenie jeho priebehu na úrovni všeobecných vyjadrení (tak, ako tomu je v predkladanej správe) a na strane druhej neumožňuje zainteresovanej verejnosti (aj cieľovej skupine) posúdiť skutočný stav procesu. Slovenská republika ratifikovala v roku 2010 Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Následne v roku 2011 schválila Vláda SR Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti a príslušné akčné plány. Proces deinštitucionalizácie v sociálnych službách sa aj napriek viacerým implementačným problémom začal postupne realizovať a to predovšetkým prostredníctvom Národného projektu Podpora deinštitucionalizácie v systéme sociálnych služieb v SR, ktorý bol ukončený v roku 2015 a bol financovaný z predchádzajúceho programového obdobia. V súčasnom programovom období aj napriek dobre nastaveným podmienkam a synergii na začiatku programového obdobia sa proces deinštitucionalizácie zastavil a od konca roku 2015 sa v tejto oblasti nedeje žiadna podpora zo strany štátu. Táto skutočnosť viedla k tomu, že v súčasnosti čelíme veľkým problémov v oblasti implementácie procesu deinštitucionalizácie, čoho dôsledkom je aj nedostatočné čerpanie štrukturálnych fondov v tejto oblasti. Nedostatočná synergia medzi IROP a OP ĽZ v oblasti deinštitucionalizácie vedie k tomu, že samotný proces deinštitucionalizácie v SR je ohrozený a tým aj plnenie našich medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru z a viacerých národných stratégií. Napriek tomu, že je zriadená pracovná skupina pre zabezpečenie synergie, za celé súčasné programové obdobie zasadla len 3 krát. Na celú problematiku poukazuje podrobne aj štúdia Deinštitucionalizácia sociálnych služieb alebo keď chýba synergia v praxi. Prípadová štúdia pre oblasť synergie v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov vypracovaná v rámci národného projektu Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Sme toho názoru, že chýbajúca synergia vyústila do nízkeho záujmu o výzvu IROP. Na základe zdôvodnenia, ktoré RO IROP predložil Monitorovaciemu výboru IROP 13. júna 2018, rastie naša obava, že investičné finančné prostriedky, ktoré sú určené na podporu DI nebudú využité na tento účel v plnom rozsahu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Platforma rodín (Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením) k opatreniu 4.7.3 V súčastnosti MŠVVaŠ poskytlo finančné prostriedky na AU v počte 1737, ale požiadavky boli v počte 5273,6. Považujeme toto opatrenie len za čiastočne splnené pretože: MŠVVaŠ v rámci vzdelávania AU uskutočnilo iba jednu celoslovenskú konferenciu, ktorú organizoval okresný úrad Žilina. Táto ojedinelá aktivita však nerieši systémovo prípravu a vzdelávanie AU pre prax v rámci väčšej miery individualizovanej podpory pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím. Výzva „V ZŠ úspešnejší“ nerieši systémovo dopyt po AU, ale naopak skončením týchto EU projektov sa školy dostávajú do kolabsu, deti sa často vracajú späť do predškolského zariadenia s odporúčaním odkladu povinnej školskej dochádzky, alebo u vekovo starších žiakov odporúčajú preradenie do špeciálnych škôl, resp. odchádzajú do núteneného domáceho vzdelávania. Zabezpečiť väčšiu podporu individualizovanej podpory vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím nedokážu zabezpečiť ani špeciálne školy. Kde chýbajú rovnako základné ľudské zdroje, t.j. asistent učiteľa, špeciálny a liečebný pedagóg a ďalší odborní zamestnanci, čoho dôsledkom, je taktiež časté nútené domáce vzdelávanie. I napriek pokusom Komisára pre osoby so ZP osloviť MPSVR SR, MŠVVŠ SR a MZ SR k legislatívnej zmene vedúcej k rozšíreniu rozsahu asistencie pri všetkých úkonoch, ktoré žiaci s ťažkým zdravotným postihnutím potrebujú zabezpečiť počas pobytu v škole a školskom zariadení, kde dokonca informuje o predrokovaní legislatívneho zámer na jednotlivých ministerstvách sa tieto snahy nepretavili do konkrétnej legislatívnej úpravy v novele zákona č.447/2008 z.z., kde táto možnosť reálne existovala. Mieru individualizovaného prístupu negujú i súčasné vzdelávacie programy, ktoré diskriminujú žiakov so ZP a vylučujú ich zo vzdelávania povinnými špecifickými predmetmi, ktoré sú dané vo vzdelávacích programoch. Návrhujeme zmenu v plnení opatrenia: 1. Predložiť návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa systémovo riadne zadefinujú jednotlivé podporné pracovné pozície na všetkých stupňoch vzdelávania a to pozície: Asistent učiteľa, Pomocný asistent (viď terajší Osobný asistent pod MPSVaR,) vychovávateľ, školská sestra 2. Zadefinovať: Kompetenčný model pracovného miesta: Asistent učiteľa, Pomocný asistent, Vychovávateľ, Školská sestra 3. Zaviesť do systému vyššieho stredoškolského a nižšieho VŠ vzdelávania akreditované modely vzdelávania pre tieto pracovné miesta. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Číslo opatrenia: 4.5.1 Názov opatrenia: Podporiť realizáciu procesu deinštitucionalizácie a transformácie systému sociálnych služieb. Pripomienka: V odpočte plnenia sú informácie o tom, čo sa za účelom plnenia opatrenia robí. Z nášho pohľadu je hodnotenie neúplné a žiadame MPSVaR ako predkladateľa správy doplniť ju o informácie, ktoré hovoria o kritickej situácii v oblasti implementácie procesu deisnštitucionalizácie, ktorá nastala a o jej dôsledkoch. Zdôvodenie pripomienky: Opatrenie a spôsob plnenia na jednej strane umožňuje gestorom a spolupracujúcim subjektom hodnotenie jeho priebehu na úrovni všeobecných vyjadrení (tak, ako tomu je v predkladanej správe) a na strane druhej neumožňuje zainteresovanej verejnosti (aj cieľovej skupine) posúdiť skutočný stav procesu. Slovenská republika ratifikovala v roku 2010 Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Následne v roku 2011 schválila Vláda SR Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti a príslušné akčné plány. Proces deinštitucionalizácie v sociálnych službách sa aj napriek viacerým implementačným problémom začal postupne realizovať a to predovšetkým prostredníctvom Národného projektu Podpora deinštitucionalizácie v systéme sociálnych služieb v SR, ktorý bol ukončený v roku 2015 a bol financovaný z predchádzajúceho programového obdobia. V súčasnom programovom období aj napriek dobre nastaveným podmienkam a synergii na začiatku programového obdobia sa proces deinštitucionalizácie zastavil a od konca roku 2015 sa v tejto oblasti nedeje žiadna podpora zo strany štátu. Táto skutočnosť viedla k tomu, že v súčasnosti čelíme veľkým problémov v oblasti implementácie procesu deinštitucionalizácie, čoho dôsledkom je aj nedostatočné čerpanie štrukturálnych fondov v tejto oblasti. Nedostatočná synergia medzi IROP a OP ĽZ v oblasti deinštitucionalizácie vedie k tomu, že samotný proces deinštitucionalizácie v SR je ohrozený a tým aj plnenie našich medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru z a viacerých národných stratégií. Napriek tomu, že je zriadená pracovná skupina pre zabezpečenie synergie, za celé súčasné programové obdobie zasadla len 3 krát. Na celú problematiku poukazuje podrobne aj štúdia Deinštitucionalizácia sociálnych služieb alebo keď chýba synergia v praxi. Prípadová štúdia pre oblasť synergie v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov vypracovaná v rámci národného projektu Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Sme toho názoru, že chýbajúca synergia vyústila do nízkeho záujmu o výzvu IROP. Na základe zdôvodnenia, ktoré RO IROP predložil Monitorovaciemu výboru IROP 13. júna 2018, rastie naša obava, že investičné finančné prostriedky, ktoré sú určené na podporu DI nebudú využité na tento účel v plnom rozsahu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) k predloženému návrhu bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
KSK (Košický samosprávny kraj) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Požadujeme zmenu gestora, keďže ÚPPVII nemá v kompetencii monitorovanie využívania finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov pre potreby realizácie opatrení NPRŽPOZP. V odpočte pre roky 2014 – 2015 oddelenie monitorovania predkladalo všeobecný odpočet za PD a poukázalo sa na to, že túto špecifickú oblasť monitoruje v rámci EŠIF gestor RMŽaND, viď odpočet: Európska komisia schválila 20. júna 2014 Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020. Tento strategický dokument definuje na úrovni Slovenskej republiky stratégiu a priority pre efektívne a účinné využitie európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020. Dokument okrem iného reflektuje na záväzky vyplývajúce z ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa SR zaviazala zabezpečiť. Ide predovšetkým o odstránenie diskriminácie zdravotne postihnutých osôb najmä v nasledovných oblastiach: prístup ku vzdelávaniu, zamestnanosť, doprava, infraštruktúra a budovy otvorené pre verejnosť, zlepšenie účasti na politickom živote a zabezpečenie plnej spôsobilosti na právne úkony pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím. V súvislosti s realizovaním aktivít, ktorých súčasťou je i posilnenie rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím, je v rámci národnej priority „Rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce“ stanovené nasledovné: - v tematickom cieli 8: Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily - investície Európskeho sociálneho fondu (ESF) budú zamerané na zvýšenie zamestnanosti, zníženie nezamestnanosti ohrozených skupín, najmä nízko kvalifikovaných, mladých, starších, zdravotne postihnutých osôb, MRK a ich začlenenie na trh práce. - v tematickom cieli 9: Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii – v prípade zdravotného postihnutia, staroby a detí v náhradnej starostlivosti často dochádza k sociálnemu vylúčeniu, spôsobenému nedokonalým systémom poskytovania sociálnych služieb. Sprievodným znakom chudoby a sociálneho vylúčenia je úroveň zdravotného stavu obyvateľstva. Zlý zdravotný stav obyvateľov (chronické ochorenie, zdravotné postihnutie) je jednou z príčin sociálneho vylúčenia a chudoby (najmä z dôvodu následnej straty zamestnania a príjmu). Napĺňanie uvedených tematických cieľov je predmetom najmä operačného programu Ľudské zdroje, ktorého riadiacim orgánom je MPSVR SR, resp. vybraných prioritných osí Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorého riadením bolo poverené MPRV SR. Na monitorovanie napĺňania uvedených tematických cieľov boli na úrovni oboch operačných programov zadefinované ukazovatele, prostredníctvom ktorých budú získavané informácie o priebežnom stave dosahovania cieľov o čom bude riadiaci orgán informovať v rámci Výročných správ o vykonávaní programu. Monitorovanie využívania finančných prostriedkov a napĺňania cieľov v predmetnej oblasti naprieč všetkými operačnými programami EŠIF programového obdobia 2014 – 2020 vykonáva gestor horizontálnych princípov Rovnosť mužov a žien a Nediskriminácia (gestor HP RMŽaN) zriadený na MPSVR SR. Pre operačné programy financované z prostriedkov ESF je nevyhnutné vytvárať podmienky pre uplatňovanie rovnosti príležitostí, prijímania opatrení na prevenciu a prekonávanie rôznych foriem znevýhodnení a boja proti diskriminácii. Pre ostatné programy EŠIF je prioritou zabezpečiť rovnosť príležitostí v prístupe a využívaní infraštruktúry a služieb, pričom osobitný dôraz si vyžadujú osoby so zdravotným postihnutím, pre ktoré je potrebné vytvorenie mimoriadnych podmienok prístupnosti. Bez takto vytvorených podmienok nie je možné osoby so zdravotným postihnutím začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu. Gestor HP RMŽaN je povinný v zmysle Systému riadenia EŠIF pre programové obdobie 2014 – 2020 monitorovať a informovať o progrese a napĺňaní stanovených cieľov v uvedenej oblasti prostredníctvom Výročných správ o implementácii horizontálneho princípu RMŽaND. Súčasťou výročných správ bude aj vyhodnotenie napĺňania ukazovateľov, ktoré sú explicitne zadefinované pre zdravotne postihnuté osoby. Úrad vlády SR ako centrálny koordinačný orgán bude informovať o plnení HP RMŽaN na základe podkladov gestora v rámci Správ o stave implementácie EŠIF vypracovanej v zmysle Systému riadenia EŠIF. V súčasnosti sa už Správa o implementácii EŠIF nepredkladá, kde boli uvedené informácie o gestoroch HP. Malo by ísť o monitorovacie správy gestora RMŽaND, ako orgánu zodpovedného za monitorovanie dodržiavanie horizontálneho princípu v oblasti EŠIF. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu odporúčame: 1. Upraviť poznámky pod čiarou, ktoré sa považujú za vety a začínajú veľkým začiatočným písmenom a končia bodkou. 2. Dôsledne vysvetliť všetky zavedené skratky v zozname použitých skratiek, alebo ich zaviesť v texte na mieste, kde sa prvýkrát použijú (napr." ZPMV v SR" str. 9, MRK str. 104). 3. V odpočte plnenia úloh v Banskobystrickom samosprávnom kraji v poslednom odseku na str. 18 pred slovami "verejnej zbierke" predložku "na" nahradiť predložkou "pri". 4. V odpočte plnenia úloh v Bratislavskom samosprávnom kraji druhom odseku na str. 19 pred slovami "alzheimerovej choroby" vypustiť slovo "problematika". 5. V odpočte plnenia úloh v Nitrianskom samosprávnom kraji na str. 20 treťom odseku za slovami "v roku 2017" vypustiť slovo "knižnica". 6. V odpočte plnenia úloh Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v druhom odseku za slovami "o cestnej premávke" doplniť slová "v znení neskorších predpisov". To isté sa vzťahuje aj na odpočet plnenia úloh Rady pre vysielanie a retransmisiu za slovami "č. 308/2000 Z.z."na str. 41. 6. V odpočte úloh Rady pre vysielanie a retransmisiu na str. 41 je v prvom odseku zavedená skratka "Rada", v ďalších odsekoch sa používa skratka "RVR", v zozname skratiek na str. 140 je vysvetlená skratka ako "Rada" aj "RPVaR. Odporúčame používať len jednu skratku pre Radu pre vysielanie a retransmisiu. Obdobne odporúčame používať len jednu skratku pre Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (napr. na str. 48 je uvedený "Úrad komisára", na str. 49 "Úrad". 7. V odpočte úloh Rady pre vysielanie a retransmisiu na str. 42 v písm. bode 4 písm. a) za slová "ministerstva kultúry" vložiť slová "Slovenskej republiky" a v písm. b) na str. 43 slová "ministerstvo kultúry" nahradiť slovami "Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky". 8. V odpočte plnenia úloh Ministerstva kultúry Slovenskej republiky skratku "SKN" najprv vypísať slovne "Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči" a až následne ju používať v texte. To isté sa vzťahuje na skratku "MMUAW" - Múzeum moderného umenia Andyho Warholu na str. 112 v odpočte plnenia úloh Prešovského samosprávneho kraja, na skratku Liptovská galéria P.M.B v Liptovskom Mikuláši, kde žiadame vypísať slovom "Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši (str. 113) a Liptovskú knižnicu GFB (str. 113) vypísať slovami " Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotpckého v Liptovskom Mikuláši. 9. Celý materiál odporúčame dôsledne jazykovo upraviť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Opatrenie 4.3.10 - časť „Spôsob plnenia: 5. Zabezpečiť, aby v čase nadobudnutia účinnosti predpisov ukladajúcich povinnosti FO a PO v oblasti elektronickej komunikácie boli k dispozícii nástroje na ich realizáciu prístupné osobám so zdravotným postihnutím“. Navrhované nové opatrenie žiadame preformulovať, nakoľko pripomienka ÚPPVII v neformálnom pripomienkovom kole znela „za oblasť informatizácie ISVS“. Táto časť nebola v opatrení zohľadnená. Práve sa pripravuje novela výnosu pre štandardy ISVS z dôvodu transpozície smernice EK pre prístupnosť webových sídel. V rámci tohto bude v našej legislatíve riešená prístupnosť . Z vyššie uvedených dôvodov žiadame stretnutie s jeho navrhovateľmi. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) K návrhu uznesenia vlády SR: odporúčame doplniť podstatné náležitosti návrhu uznesenia vlády SR podľa čl. 6 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR (schválená uznesením vlády SR č. 512/2001). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZVaEZSR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚGKKSR (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚVSR (Úrad vlády Slovenskej republiky) Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
RVR (Rada pre vysielanie a retransmisiu) Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Na strane 47 predloženého materiálu v časti Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR navrhujeme vypustiť druhý odsek, ktorý znie: „Všetky školy a školské zariadenia sú zabezpečené IKT, technikou s pripojením na internet, interaktívnymi tabuľami a tabletmi prostredníctvom rôznych projektov napr. „DIGIŠKOLA“ - funkčný elektronický vzdelávací systém, v rámci ktorého je vybudovaný a vytvorený funkčný elektronický vzdelávací systém, zriadenie a vybavenie digitálnych tried, vyškolenie vybraných pracovníkov pre zabezpečenie ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov.“ Vypustený odsek navrhujeme nahradiť nasledujúcim textom: „Školy a školské zariadenia sú zabezpečené IKT, technikou s pripojením na internet, interaktívnymi tabuľami a tabletmi prostredníctvom rôznych projektov, ako napríklad Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva (Digiškola). Ministerstvo poskytuje základným a stredným školám licencie spoločnosti Microsoft, vďaka čomu môžu učitelia a žiaci pracovať na študijných materiáloch nielen v škole, ale aj doma.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) k celému materiálu: bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Na str. 6 navrhujeme opraviť text „Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky - V marci 2017 schválila vláda SR Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Tento dokument zasahuje do všetkých oblastí života spoločnosti, obsahuje aj explicitné zmienky o zdravotnom postihnutí, celkom 11 výskytov. Implicitne však obsahuje zdravotné postihnutie vo väčšine cieľov udržateľného rozvoja, lebo sú určené pre všetkých.“ na „ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - V marci 2016 schválila vláda SR materiál Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorý zakotvil princíp delenej gescie za implementáciu Agendy 2030 OSN medzi Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (vnútroštátna implementácia) a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (implementácia v medzinárodnom prostredí). Agenda 2030 OSN zasahuje do všetkých oblastí života spoločnosti, obsahuje aj explicitné zmienky o zdravotnom postihnutí, celkom 11 výskytov. Implicitne je však oblasť zdravotného postihnutia obsiahnutá vo väčšine cieľov udržateľného rozvoja, ktorú sú určené pre všetkých a ústredným motívom ktorých je „nenechať nikoho bokom“. Ďalej navrhujeme k odpočtu plnenia za roky 2016-2017 v oblasti Agendy 2030 za Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu doplniť nasledovný text: V júli 2017schválila vláda SR materiál Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030, ktorý predstavil základný implementačný, inštitucionálny a monitorovací rámec pre implementáciu Agendy v podmienkach SR a vytvoril tak predpoklady pre integráciu Agendy 2030 do verejných politík.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) k textu správy: na str. 48 odporúčame v časti venujúcej sa činnosti Ministerstva spravodlivosti SR nahradiť slová "dokument c spolupráci" slovami "dokument v spolupráci". Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) k predkladacej správe. Navrhujeme zarovnať text predkladacej správy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail