LP/2017/211 Znenie so zapracovanou pripomienkou Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) k vlastnému materiálu: V opatrení č. 5 nápravu súčasného stavu neodporúčame riešiť navrhnutým opatrením z nasledujúcich dôvodov: Zlepšenie podnikateľského prostredia z hľadiska rýchlejšej registrácie zamestnancov v Sociálnej poisťovni je v podmienkach SR možné dosiahnuť predovšetkým dôsledným uplatňovaním zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente a nie je potrebné vynakladať dodatočné zdroje na rozširovanie funkcionality JKM. Právne relevantné údaje a informácie potrebné na registráciu možných zamestnávateľov, sú prístupné v jednom zo základných registrov ISVS – v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (zriadený zákonom č. 272/2015 Z. z.), z ktorého ich môžu všetky orgány verejnej moci (nielen Sociálna poisťovňa) získavať automatizovaným spôsobom na účely plnenia vlastných úloh. Rovnako neodporúčame aplikovať ani tzv. podmienečné zaregistrovanie novej firmy ako zamestnávateľa, keďže tým vzniknú dodatočné povinnosti a náklady spojené s následným overovaním právneho postavenia firiem, z ktorých sa veľká väčšina (hlavne vznikajúcich firiem) nestáva zamestnávateľom vôbec, alebo sa stáva zamestnávateľom až po uplynutí dlhšieho časového obdobia. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) V časti 2.5 Podpora podnikania navrhujeme doplniť prioritu č. 29 nasledovne: Žiadame doplniť text priority č. 29 tak, že táto bude znieť: "Vláda sa zasadí o vytvorenie priaznivého prostredia pre rozvoj podnikového výskumu, vývoja a inovácií a nastavenie efektívnych nástrojov pre motiváciu priemyselného sektora na podporu výskumu a za lepšiu informovanosť podnikateľského sektora o možnostiach zapojiť sa do medzinárodných programov zameraných na vedu, výskum a inovácie." Odôvodnenie: zabezpečenie informovanosti podnikateľského sektora o možnostiach zapojiť sa do medzinárodných programov je kľúčovým predpokladom vytvárania komplexného priaznivého prostredia pre rozvoj podnikateľského výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. Žiadame, aj v súvislosti s predchádzajúcou požiadavkou upraviť text opatrenia tak, aby znelo nasledovne: "Opatrenie: Zvýšiť superodpočet výdavkov na výskum, vývoj, inovácie a startupy, ktoré vzniknú v kreatívnom priemysle na úroveň 100 %. Pripraviť jasnú reguláciu a metodológiu ohľadne využívania možnosti odpočtu. Jasne zadefinovať inovatívne prvky R&D projektu, a kritéria projektu pre uplatnenie odpočtu (využiť FRASCATTI Manual OECD 2002 a CZ model).“ Odôvodnenie: inovácie a startupy, ktoré vzniknú v kreatívnom priemysle zaslúžia rovnakú pozornosť a podporu v nastavení motivácií priemyselného sektora ako výskum a vývoj. Zároveň navrhujeme doplniť do dôvodu zmeny text: „Zvýšiť mieru istotu s akou daňovník môže uplatňovať superodpočet.“ Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) V časti 2.4 Dane navrhujeme doplniť nasledujúce opatrenie: Priorita PVV: V súvislosti s úhradou nákladov zamestnávateľa na dopravu zamestnancov do práce a späť, ktoré je považované za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. , považovať takúto dopravu za nevyhnutnú pre zabezpečenie výrobných potrieb a nie za benefit, ktorý predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem. Súčasný stav: V prípade ak zamestnávateľ hradí zamestnancovi náklady na dopravu z práce do zamestnania a späť ide o nepeňažný príjem podliehajúci zdaneniu. Dokonca zamestnanci dochádzajúci zo vzdialenejších destinácií sú tým pádom postihovaný vyššou mierou zdanenia. Opatrenie: Podporiť mobilitu aj tým, že v prípade ak zamestnávateľ zaplatí dopravu, tak pre zamestnancov nepôjde o nepeňažný príjem. Termín plnenia: 01. 01. 2018 Zodpovedný: Ministerstvo financií SR Prínos: Podpora mobility zamestnancov a zatraktívnenie pracovných ponúk vyžadujúcich od nových zamestnancov cestovanie zo vzdialenejších oblastí. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) V časti 2.4 Dane navrhujeme doplniť nasledujúce opatrenie: Priorita PVV: So znižujúcimi možnosťami vyhľadávania zamestnancov v blízkom okolí výrobných podnikov, musia zamestnávatelia zamestnávať čoraz častejšie ľudí aj zo vzdialenejších oblastí. Súčasný stav: V prípade ak sa v súčasnosti zamestnávateľ rozhodne preplácať zamestnancovi náklady na ubytovanie z titulu podpory mobility za prácou predstavuje táto úhrada pre zamestnanca nepeňažný príjem podliehajúci zdaneniu. Opatrenie: Podporiť mobilitu aj tým, že v prípade ak zamestnávateľ zaplatí ubytovanie, tak pre zamestnancov nepôjde o nepeňažný príjem. Úhradu nákladov zamestnávateľa na ubytovanie zamestnancov považovať za daňový výdavok podľa stanovených podmienok (nad určitý poč. km; urč. skupina zamest. a pod..) Termín plnenia: 01. 01. 2018 Zodpovedný: Ministerstvo financií SR Prínos: Podpora mobility zamestnancov a zatraktívnenie pracovných ponúk vyžadujúcich od nových zamestnancov cestovanie zo vzdialenejších oblastí. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) V časti 2.5 Podpora podnikania k priorite č. 33 dodávame nasledujúci text: „Zmenu legislatívnych a administratívnych podmienok treba orientovať na možnosť zlepšenia spolupráce MSP s mestami – podpora mestských inovácií má veľký význam pre rozvoj regiónov – aj tých menej rozvinutých. Ak sa podnik inováciou presadí v regióne, je veľká pravdepodobnosť, že sa presadí aj na globálnych trhoch. Ani mestá, ani MSP nemajú zatiaľ motiváciu na spoluprácu. Začať treba od podpory inovácií pre Smart cities.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ASL SR (Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiály, bod. 4 - pracovnú zdravotnú službu nie je možné zrušiť ani obmedziť akýmkoľvek skupinám zamestnancov čo je deklarované aj v odôvodnenom stanovisku EK pre SR. Pred rokom 2014 bola pracovná zdravotná služba tri roky zúžená iba pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v kategórii 3 a 4 (5% zamestnancov), čo v Odôvodnenom stanovisku pre SR - Porušenie č. 2013/ 4113 zo dňa 20.02.2014 zásadne namietala Európska komisia, a to z dôvodu nesprávnej transpozície článku 7 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci do slovenského právneho poriadku. Zdravotný dohľad pri práci nie je možné obmedzovať/diferencovať podľa veľkosti podniku alebo počtu zamestnancov, ale iba podľa miery zdravotného rizika vyskytujúceho sa pri práci a z uvedeného dôvodu nie je zabezpečenie PZS limitované počtom osôb u zamestnávateľa. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) Nová úloha: Stav: súčasné legislatívne nastavenie v §4 ods. 1 písmeno d) v zákone 461/2003 Zz vytvára obrovskú právnu neistotu podnikateľov a najmä ich zamestnancov, ktorí nevedia či sú zamestnancami a teda či ich poberanie dávok PN je trestným činom. Na rozdiel od obdobného ustanovenia v §12 ods 1 písm a) bod 2 zákona 580/2004 Zz, kde zamestnávateľ musí vyplniť tlačivo, v zákone o sociálnom poistení zamestnanec ani zamestnávateľ aktívne nevedia či platia odvody oprávnene. Toto má ďalekosiahle dôsledky pre cieľovú skupinu, ktorá vzhľadom na svoje nízke vzdelanie nemá o tomto ani potuchy. Druhým problémom je, že títo zamestnanci zamestnancami nie sú a nie sú nemocensky poistení (ani dôchodkovo ani invalidne). Toto je jednak v rozpore s sociálnymi smernicami EÚ a druhak nás to radí na úroven rozvojových krajín, ktoré nemajú akékoľvek sociálne istoty. Opatrenie: zrušiť §4 ods. 1 písmeno d) v zákona 461/2003 Zz Termín: 31.12.2017 Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) K bodu 7: zmeniť opatrenie na: "Publikovať postupy verejného sektora, ktoré používajú na dosiahnutie legislatívnych povinností tak, aby súkromný sektor vedel tieto postupy skopírovať". zdôvodnenie: nelegálne zamestnávanie opätovne začína byť problémom ekonomiky SR. Uvádzaná legislatíva, ktorá túto problematiku mala riešiť, ešte nestihla prejísť aplikačnou praxou. Verejné inštitúcie, ako významný odberateľ služieb, nešli príkladom a nepublikovali postupy, ktoré príkladne a dostatočne dajú zadosť legislatívnym požiadavkám. Namiesto explicitného tolerovania nelegálnej práce, by mala byť úloha štátu túto nelegálnu prácu potierať, nie si zmývať ruky pred týmto problémom. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) K bodu 27: zmeniť Opatrenie na "vytvoriť možnosť pre daňové subjekty, aby poverili finančnú správu sťahovať si nedoplatky formou inkasa, bez manuálneho zásahu daňového subjektu". zdôvodnenie: vzhľadom na existujúce informačné systémy bánk na Slovensku, je oveľa efektívnejšie, lacnejšie a pre daňové subjekty pohodlnejšie realizovať platbu pohľadávok bankovým prevodom formou inkasa. Ak inkaso neprebehne, banka už teraz informuje svojho klienta o nezrealizovaní bankového prevodu, čím dostatočne informuje svojich klientov. Realizovať ďalší informačný systém, ktorý by duplikoval existujúce, je z pohľadu financií verejného sektora neefektívne. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) Nová úloha: Stav: zákonník práce je historicky stavaný na ochranu malého zamestnanca pred veľkým zamestnávateľom. Túto veľkostnú asymetriu vyrovnáva. Avšak zlyháva v nastavení rovnocenného a realistického vzťahu medzi malým zamestnávateľom a malým zamestnancom. Opatrenie: prehodnotiť niektoré ustanovenia zákonníka práce aby sa nevzťahovali na malých zamestnávateľov (napr. dôvody výpovede, niektoré BOZP, držanie miesta počas materskej, ...) Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) K bodu 9: zmeniť Opatrenie na: "poskytovať údaje na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností ako strojovo spracovateľné open-data" zdôvodnenie: jedná sa o zosúladenie legislatívy katastra so zákonom o e-governmente, zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a s príslušnými smernicami EU, Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) K bodu 6: zmeniť Opatrenie na "zrušiť povinnosť zamestnávateľa predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia" zdôvodnenie: všetky údaje, ktoré zamestnávatelia vypĺňajú v evidenčnom liste už Sociálna poisťovňa má. Jedná sa o zbytočnú duplicitnú povinnosť. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) K úlohe 17: zrušiť úlohu. zdôvodnenie: legislatíva sa nemá meniť kvôli zlepšeniu pozície SR v niektorom rebríčku, ale kvôli zlepšeniu pozície subjektov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) K bodu 17: skrátiť termín plnenia na 31.12.2017 Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 3. K Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu: Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy na strane 3 uvádza k opatreniu č. 29 (navýšenie superodpočtu na VaV) fiškálny vplyv v objeme 7 730 000 eur každoročne. Vzhľadom na pravdepodobné konečné parametre návrhu na navýšenie superodpočtu na VaV, upozorňujem na zmeny v predpokladaných rozpočtových vplyvoch tohto opatrenia. Považujem za potrebné zohľadniť tieto zmeny aj vo Vami predloženom materiáli. MF SR aktuálne odhaduje, že fiškálny vplyv opatrenia č. 29 bude pokles v príjmoch verejnej správy, v rozpočtových prostriedkoch ŠR, na úrovni 9 013 000 eur v roku 2018, 10 994 000 eur v roku 2019 a 13 339 000 eur v roku 2020. Navrhujem preto prepracovanie Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy so zreteľom na tieto informácie. Zároveň dodávam, že ku kvantifikácii vplyvu opatrenia č. 29 na príjmy v riadku „Rozpočtové prostriedky“ v tabuľke č. 1 je potrebné z dôvodu jednoznačnosti doplniť, že ide o opatrenie č. 29, tak ako sa uvádza aj na strane výdavkov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
IZ (Inštitút zamestnanosti) Nový bod: Stav: SR je jedna z mála krajín EÚ, kde je možný bezbrehý súbeh dôchodku a práce. Dôsledky pre jednotlivé sektory sú alarmujúce, kde až 10% zamestnancov poberá starobný dôchodok a štát takto diskriminačne podľa veku dotuje prácu vybraných zamestnancov. Vytvára to rozdiely medzi fér podnikateľmi, ktorí majú demograficky vyvážených zamestnancov a tých nefér, ktorí nemyslia na budúcnosť. Dôchodcovia dobrovoľne vypisujú dokumenty, ktorými žiadajú o vyplácanie poistnej dávky na základe toho, že nevládzu pracovať kvôli vysokému veku. Jedná sa o ich dobrovoľné rozhodnutie. Opatrenie: Zaviesť maximálny limit odmeny za prácu, ktorú môže poberateľ starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku poberať. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 4. K Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu: V spojitosti s opatrením č. 26 „zaviesť hodnotenie daňových subjektov na základe spoľahlivosti“ sa uvádza v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy finančná kvantifikácia na rok 2018 vo výške 2 700 000 eur. Žiadam tento vplyv vo výške 2 700 000 eur, vzniknutý v spojitosti so zavedením hodnotenia daňových subjektov, uviesť do roka 2017. Odôvodnenie: Nakoľko je účinnosť novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) plánovaná od 1. 1. 2018, z dôvodu nastavenia systémov je potrebné túto kvantifikáciu zohľadniť už v roku 2017. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 1. K Doložke vybraných vplyvov a Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu: Z doložky vybraných vplyvov vyplýva, že materiál bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude rozpočtovo čiastočne zabezpečený. V tabuľke č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy však nie sú uvedené údaje za „financovanie zabezpečené v rozpočte“ ani „rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora“. V nadväznosti na uvedené žiadam doplniť všetky relevantné údaje k zabezpečenosti finančných zdrojov, vrátane špecifikácie programov, z ktorých sa budú opatrenia realizovať. Odôvodnenie: S predloženým materiálom bude možné súhlasiť len s podmienkou, že z materiálu nevyplynie negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 5. K Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu: V spojitosti s opatrením č. 26 „zaviesť hodnotenie daňových subjektov na základe spoľahlivosti“ dodávam, že je potrebné doplniť aj súvisiace výdavky na roky 2018 až 2020 a aktualizovať sumy výdavkov podľa návrhu novely zákony č. 563/2009 Z. z., ktorá je v súčasnosti v legislatívnom procese. Rovnako je potrebné aktualizovať vplyvy ostatných opatrení MF SR. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 2. K Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu: V tabuľke č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy sú v kapitole MŽP SR na rok 2018 kvantifikované výdavky na obstaranie informačného systému pre vykazovanie odpadu v objeme 15 407 550 eur, ale z časti 2.1.1. Financovanie návrhu nie je zrejmé, či táto suma zahŕňa aj výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Uvedené žiadam doplniť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Klub 500 (Klub 500) Klub 500 navrhuje dopracovať do návrhu materiálu opatrenie zamerané na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) k vlastnému materiálu: Navrhujeme doplniť úlohu s názvom „Prehodnotiť systém zdaňovania lesných pozemkov a navrhnúť zjednodušený systém výpočtu základu dane z lesných pozemkov". Odôvodnenie: Nakoľko jednou z prioritných oblastí materiálu „Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia“, ktoré predkladá minister hospodárstva SR (na základe bodu B.1 uznesenia vlády SR č. 28/2017 k Plánu práce vlády SR na rok 2017) sú „dane“, sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR považuje za potrebné navrhnúť nový systém zdaňovania lesných pozemkov, nakoľko súčasný systém zdaňovania lesných pozemkov nie je rovnoprávny v porovnaní s ostatnými typmi majetkových daní. Daň z lesných pozemkov upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Základ dane sa určuje na základe hodnoty pozemku, ktorá je určená na základe znaleckých posudkov (podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), čo predstavuje nadbytočné nákladové zaťaženie daňovníka (na rozdiel od ostatných typov majetkových daní, kde je hodnota pozemku ustanovená priamo v prílohe zákona). V prípade ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom, správca dane (obec) môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť hodnotu pozemku. Pri súčasnom nastavení dane z lesných pozemkov pri hornej sadzbe dane z lesných pozemkov (10-násobok), daňovník zaplatí celú hodnotu pozemku za 40 rokov. Ak zoberieme do úvahy, že produkcia dreva na lesnom pozemku, ktorá sa dá trhovo zhodnotiť, je raz za 90 až 100 rokov, ekonomická stabilita podnikateľského prostredia v oblasti lesného hospodárstva je daňovými povinnosťami ohrozená (so súčasnou možnosťou ohrozenia ekologickej stability lesného prostredia). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) V časti 2.1. Zamestnávanie, k opatreniu č. 1, ktoré znie „Predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z 1 dňa na 8 dní.“, nesúhlasíme s uvedenými dôvodmi vykonania zmeny, tak ako sú určené v predloženom návrhu. Odôvodnenie: Zastávame názor, že uvedené dôvody k predĺženiu lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sú nesprávne. Vo vzťahu k uvedenému dôvodu zmeny a súčasnému právnemu stavu uvádzame, že § 239 zákona o sociálnom poistení poskytuje Sociálnej poisťovni možnosť uložiť pokutu, neukladá jej takúto povinnosť. Z tohto dôvodu je v kompetencii Sociálnej poisťovne, aby posúdila objektívnu/subjektívnu stránku nesplnenia odhlasovacej povinnosti zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a rozhodla v individuálnych prípadoch o uložení, prípadne neuložení pokuty. Rovnako vo vzťahu k uvedenému konštatujeme, že ustanovenia § 240 zákona o sociálnom poistení týkajúce sa predpísania penále s plnením povinnosti zamestnávateľa odhlásiť zamestnanca nesúvisí. Podľa uvedeného ustanovenia Sociálna poisťovňa predpíše penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného vyplýva, že dôvody na uloženie penále sú definované zákonom o sociálnom poistení a vo vzťahu k nesplneniu odhlasovacej povinnosti zamestnávateľa za zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nie je možné ich aplikovať. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 9. K bodu 29 Vlastného materiálu: Vlastný materiál na strane 16 v opise opatrenia 29 konštatuje, že prínosom opatrenia na podporu vedy a výskumu má byť zvýšenie motivácie podnikateľov v tejto oblasti. Prínos samotného zvýšenia superodpočtu však nie je podporený detailnejšou analýzou ďalších faktorov ako napr. administratívna náročnosť, či možné praktické problémy v procese uplatnenia odpočtu, ktoré môžu byť jedným z hlavných dôvodov dnes pozorovaného nízkeho využitia superodpočtu pre VaV. Z uvedeného dôvodu žiadam doplniť dokument o opatrenie spočívajúce v analýze súčasného stavu administrácie superodpočtu VaV z hľadiska daňových subjektov, s cieľom identifikovať hlavné problémy daňových subjektov pri uplatnení superodpočtu. Navrhujem, aby za realizáciu uvedeného opatrenia zodpovedalo Ministerstvo hospodárstva SR, nakoľko ide o monitoring podnikateľského prostredia. Odôvodnenie: Považujem za nevyhnutné podporiť využitie superodpočtu aj odbúraním administratívnej záťaže, ktoré má byť založené na spätnej väzbe od podnikateľskej sféry. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 8. K bodu 28 Vlastného materiálu: Navrhujem nové znenie: „Zasielanie predvyplnených elektronických DP k DzMV daňovníkom s povinnosťou elektronického doručovania do elektronickej schránky daňovníka; povinnosť daňovníka podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel tým nie je dotknutá. Vo vygenerovanom DP budú predvyplnené všetky údaje zo spracovaných DP za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, (vrátane údajov o vozidle a dani a údaje z neštruktúrovaných oznámení o zániku daňovej povinnosti daňovníka), čím dôjde k časovej úspore.“ Odôvodnenie: Pripomienka vyplýva z pôvodne dohodnutého návrhu, od ktorého sa aktuálne znenie bodu 28 Vlastného materiálu odlišuje. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Nesúhlasíme s názorom uvedeným vo vlastnom materiáli, časti 2.1 Zamestnávanie, v opatrení č. 7 na konci, v ktorom sa uvádza, že úspora na pokute sa považuje za prínos. Odôvodnenie: Pokuta je obvyklým a legitímnym nástrojom na prevenciu porušovania právnych predpisov (hrozba pokutou) a na vynútenie dodržiavania právnych ustanovení, a preto nemôže byť prínosom. Prínosom je dodržanie zákonom ustanovenej povinnosti (pozitívnym dôsledkom čoho je napr. absencia pracovných úrazov a chorôb z povolania) a teda z toho dôvodu neuložená pokuta. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 6. K Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu: Z viacerých opatrení (č. 2, č. 7 a č. 9) vyplýva možný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu zníženia príjmov a podľa nášho názoru je možné predpokladať zvýšené výdavky (IT) aj pri opatreniach č. 17 a č. 34. V nadväznosti na uvedené žiadam tieto opatrenia aspoň rámcovo špecifikovať. Z formálneho hľadiska tiež upozorňujem, že nie sú vyplnené všetky relevantné tabuľky analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) 7. K bodu 24 Vlastného materiálu: V texte „súčasný stav“ odporúčam text „Výška preddavkov je viazaná na výšku dane uhradenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie“ nahradiť textom „Výška preddavkov je viazaná na výšku priznanej dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie“. Ide o spresnenie návrhu, pretože daňový subjekt má povinnosť platiť preddavky podľa výšky priznanej dane bez ohľadu na to, či priznanú daň uhradil alebo nie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli v časti 2.1. Zamestnávanie, k opatreniu č. 2, ktoré znie: „Zrušenie pokuty a penále pre zamestnávateľa za nepravdivé čestné vyhlásenie zamestnanca pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov“, a k súvisiacemu bodu B.2. z uznesenia vlády Slovenskej republiky, zásadne nesúhlasíme s navrhovaným termínom na prijatie predmetného opatrenia do 31. decembra 2017. Odôvodnenie: V znení § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 má fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov (študent), právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že takýto študent a jeho zamestnávateľ neplatia poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Študent, ktorý si želá uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Pri porušení tejto povinnosti (určenie viacerých dohôd o brigádnickej práci študentov na jeden kalendárny mesiac), môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu študentovi podľa § 239 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Za toto porušenie, však zákon o sociálnom poistení neumožňuje udeliť pokutu zamestnávateľovi. Študent oznamuje uplatnenie tejto výnimky výlučne svojmu zamestnávateľovi predložením čestného vyhlásenia o tom, že si túto výnimku súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Zamestnávateľ následne poskytuje informáciu o študentovi s uplatnenou výnimkou Sociálnej poisťovni. Spôsob uplatňovania tejto výnimky bol predmetom diskusie pri príprave novely zákona o sociálnom poistení, ktorým bola táto výnimka zavedená. V aktuálnom čase nepovažujeme za vhodné zavádzať nový režim výnimky a to až do zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ku ktorému legislatíva má byť prijatá do konca roku 2018 s účinnosťou od 1. januára 2019. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli v časti 2.1 Zamestnávanie, žiadame vypustiť opatrenie č. 7, ktoré znie: „Vypustiť zo zákona č. 82/2005 Z. z. (§7b) o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť podnikateľa zisťovať nelegálnu prácu u zamestnancov jeho poskytovateľa služby“, a v návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky, časti B, žiadame vypustiť úlohu B.6. Odôvodnenie: Účelom zákazu podľa § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) je eliminovať nelegálne zamestnávanie a zabrániť tak upieranie zákonných práv zamestnancov a daňových a odvodových povinností. Opatrenie smeruje aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia a k celospoločensky zodpovednému podnikaniu, keď je zodpovednosťou každého podnikateľa, aby uzatváral a udržiaval obchodné styky s dôveryhodnými a zodpovednými partnermi a podnikal v súlade s predpismi. Doplnenie § 7b zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní o odseky 4 až 10 je realizáciou úlohy „pokračovať v eliminácii nelegálneho zamestnávania“ z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2012-2016. Kontrola príslušných dokladov (napr. pracovnej zmluvy, prihlášky zamestnanca do Sociálnej poisťovne) je jedným z možných, ale nie povinných nástrojov na zamedzenie nelegálneho zamestnávania. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neukladá v opatrení uvedenú povinnosť, tzn. vyžiadanie si príslušných dokladov od dodávateľa služby alebo práce a zisťovať nelegálnu prácu zamestnanca – ide o fakultatívne vymedzenie, nie obligatórne. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní upravuje možnosť „skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania“. Súčasne upravuje, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať zmluvne dohodnutú prácu alebo službu od jej dodávateľa, ktorý pri tejto dodávke práce alebo služby porušuje zákaz nelegálneho zamestnávania“ a za porušenie tohto zákazu upravuje odberateľovi služby sankciu – peňažnú pokutu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli v časti 2.1 Zamestnávanie v opatrení č. 3, nesúhlasíme z uvedeným názorom, že orgány štátnej správy majú rozličné stanoviská k problematike oboznamovania vodičov motorových vozidiel. Odôvodnenie: Postoje Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národného inšpektorátu práce k oboznamovaniu vodičov motorových vozidiel je rovnaký – ide o základnú povinnosť zamestnávateľa vo vzťahu ku všetkým zamestnancom, teda aj k vodičom motorových vozidiel, ak ide aj o dopravné predpisy a technické predpisy, čo vyjadrujú zverejnené stanoviská oboch inštitúcií. Podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. povinnosťou zamestnávateľa je oboznamovať najmenej raz za 2 roky všetkých zamestnancov z bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP), nielen vodičov. Pri oboznamovaní vodičov motorových vozidiel ide o oboznamovanie o zaistení BOZP pri používaní vozidla, napr. – o používaní OOPP (napr. výstražnej vesty), bezpečných postupoch pri nakládke a vykládke tovaru a osôb, pri údržbe vozidla, pri pohybe po účelových priestoroch zamestnávateľa, o nedostatkoch, ktoré viedli k pracovným úrazom, resp. dopravným nehodám a pod. Oboznamovať môže sám zamestnávateľ, ktorý určuje obsah a rozsah oboznamovania i znalé osoby, ktoré budú oboznamovať. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli v časti 2.1. Zamestnávanie, k opatreniu č. 5, ktoré znie: „Vypracovať analýzu rozšírenia funkcionality Jednotného kontaktného miesta o komunikáciu so Sociálnou poisťovňou pri zamestnávaní prvého zamestnanca“, zásadne nesúhlasíme s uvedením zodpovednosti za vykonanie predmetného opatrenia. Navrhujeme vypustiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z okruhu zodpovedných osôb a nahradiť ho Sociálnou poisťovňou. Odôvodnenie: Predmetom opatrenia je výkon sociálneho poistenia, ktorý je na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo výlučnej pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Komunikácia medzi zamestnávateľmi a Sociálnou poisťovňou prebieha elektronicky a jej riešenie je technickou záležitosťou, ktorá je v pôsobnosti Sociálnej poisťovne a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý má v kompetencii zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Vo vlastnom materiáli, časti 2.1 Zamestnávanie v opatrení 3. žiadame nahradiť slovo „podnikateľov“ slovami „AZZZ SR, RÚZ“ . Odôvodnenie: MPSVR SR považuje za dostatočné, aby podnikateľov v expertnej skupine zastrešovali tieto dve reprezentatívne združenia zamestnávateľov, ktoré si názory na problematiku môžu vyžiadať od širokej podnikateľskej komunity. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 5. Zásadná pripomienka – doplnenie nového opatrenia RÚZ navrhuje zaradiť medzi navrhované opatrenia ďalšie opatrenie spočívajúce v znížení administratívnej záťaže zamestnávateľov uchádzajúcich sa o vstup do systému duálneho vzdelávania. Systém duálneho vzdelávania považujeme za veľmi dôležitý nástroj na odstránenie nesúladu vzdelávania s potrebami trhu práce a na prípravu budúcej vzdelanej a kvalifikovanej pracovnej sily. Zákon č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §12 stanovuje náležitosti žiadosti o overenie spôsobilosti zamestnávateľa s cieľom vstupu do systému duálneho vzdelávania. RÚZ navrhuje dôkladne preskúmať súčasný a administratívny postup a zásadným spôsobom ho zjednodušiť. Podľa informácií z praxe zákon v súčasnej podobe stanovuje viaceré nezmyselné požiadavky napr. v podobe značného množstva príloh k žiadosti v podobe rôznych potvrdení v verejne prístupných registrov, alebo v podobe nezmyselného obmedzenia termínom na podanie žiadosti (§12 odsek 1). Takéto požiadavky sú prekážkou pre zapojenie najmä malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
PKS (Potravinárska komora Slovenska) PKS a členovia považuje zákon o odpadoch za právny predpis so zásadnými dopadmi na kvalitu podnikateľského prostredia. Navrhované znenie opatrenia - znížiť administratívnu záťaž podnikateľov v nadväznosti na povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedením elektronického vykazovania odpadu PKS podporuje, avšak opatrenie považuje len za čiastkové a podružné, ktoré nerieši problémy, ktoré spôsobilo prijatie nového zákona o odpadoch. PKS konštatuje, že systém nakladania s odpadmi v navrhovanej podobe trpí niekoľkými zásadnými nedostatkami napr. považujeme, za potrebné zapojiť všetkých pôvodcov odpadu do systému, nakoľko v súčasnom nastavení dochádza k diskriminácií výrobcov odpadu a podporuje sa obchádzanie systému. Navrhujeme preto úlohu rozšíriť o komplexné posúdenie súčasného fungovania systému odpadového hospodárstva a následne vykonanie ďalších úprav vedúcich k zníženiu finančného a administratívneho zaťaženia najmä v komodite odpadov z obalov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Zásadná pripomienka k opatreniu č. 20 (strany 11 a 12) RÚZ považuje zákon o odpadoch za právny predpis so zásadnými dopadmi na kvalitu podnikateľského prostredia. Navrhované znenie opatrenia - znížiť administratívnu záťaž podnikateľov v nadväznosti na povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavedením elektronického vykazovania odpadu RÚZ plne podporuje. Konštatujeme však, že v navrhovanej podobe ide len o čiastkové riešenie problémov odpadového hospodárstva. Konštatujeme, že systém v navrhovanej podobe trpí niekoľkými zásadnými nedostatkami napr. považujeme, za potrebné zapojiť všetkých pôvodcov odpadu do systému, nakoľko v súčasnom nastavení dochádza k diskriminácií výrobcov odpadu a podporuje sa obchádzanie systému. Navrhujeme preto úlohu rozšíriť o komplexné posúdenie súčasného fungovania systému odpadového hospodárstva a následne vykonanie ďalších úprav vedúcich k zníženiu finančného a administratívneho zaťaženia. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k opatreniu č. 29. A.1 RÚZ navrhuje doplniť text priority tak, že táto bude znieť: "Vláda sa zasadí o vytvorenie priaznivého prostredia pre rozvoj podnikového výskumu, vývoja a inovácií a nastavenie efektívnych nástrojov pre motiváciu priemyselného sektora na podporu výskumu a za lepšiu informovanosť podnikateľského sektora o možnostiach zapojiť sa do medzinárodných programov zameraných na vedu, výskum a inovácie.". Odôvodnenie: Zabezpečenie informovanosti podnikateľského sektora o možnostiach zapojiť sa do medzinárodných programov je kľúčovým predpokladom vytvárania komplexného priaznivého prostredia pre rozvoj podnikateľského výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. A.2 Navrhujeme, aj v súvislosti s predchádzajúcou požiadavkou upraviť text opatrenia tak, aby znelo nasledovne: "Opatrenie: Zvýšiť superodpočet výdavkov na výskum, vývoj, inovácie a startupy, ktoré vzniknú v kreatívnom priemysle na úroveň 100 %." Odôvodnenie: Inovácie a startupy, ktoré vzniknú v kreatívnom priemysle zaslúžia rovnakú pozornosť a podporu v nastavení motivácií priemyselného sektora ako výskum a vývoj. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 3. Zásadná pripomienka k opatreniu č. 33 B. K Priorite PVV č. 33 poznamenávame: zmenu legislatívnych a administratívnych podmienok treba orientovať na možnosť zlepšenia spolupráce MSP s mestami – podpora mestských inovácií má veľký význam pre rozvoj regiónov – aj tých menej rozvinutých. Ak sa podnik inováciou presadí v regióne, je veľká pravdepodobnosť, že sa presadí aj na globálnych trhoch. Ani mestá, ani MSP nemajú zatiaľ motiváciu na spoluprácu. Začať treba od podpory inovácií pre Smart cities. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) K vlastnému materiálu - k časti 2.1 - k opatreniu 2 a k uzneseniu vlády (bod B.2.) Podľa zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa môže uložiť zamestnancovi - študentovi pokutu v prípade uplatnenia práva na určenie dohody o brigádnickej práci študentov v jednom kalendárnom mesiaci na viac ako jednu dohodu. Zamestnávateľovi sa za nepravdivé čestné vyhlásenie zamestnanca pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov pokutu neukladá a ani zákon o sociálnom poistení neumožňuje Sociálnej poisťovni uložiť zamestnávateľovi pokutu za toto porušenie. Vychádzajúc z uvedených skutočností, navrhované opatrenie vo vzťahu k zrušeniu pokuty zamestnávateľovi za nepravdivé čestné vyhlásenie zamestnanca pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov je neopodstatnené, preto navrhujeme v texte opatrenia vypustiť slová „pokuty a“. Túto skutočnosť je potrebné premietnuť aj do návrhu uznesenia vlády, bod 2.1. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) K Opatreniu č. 29: Privítame zavedenie opatrenia do praxe s platnosťou čo najskôr, teda už od 1.1.2018 - s navrhovaným termínom splneniam do konca tohto roka. Považujeme ho za pozitívny krok, ktorý bude mať nesporne priaznivý vplyv na budúci vývoj ekonomiky v SR z dlhodobého hľadiska. Veda a výskum je motorom každej úspešnej ekonomiky a daňová podpora môže byť prospešným faktorom pre rozvoj. Terajšie nastavenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v objeme 20% nie je v porovnaní s okolitými štátmi dostatočne motivujúce pre daňovníka. Pre porovnanie v ČR zákon umožňuje už v súčasnosti 100% odpočet už v súčasnosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) k vlastnému materiálu Odporúčame v opatrení č. 5 v časti Dôvod zmeny v prvej vete slová „JKM nahlási vznikajúcu firmu do registra zamestnancov“ nahradiť slovami „JKM nahlási vznikajúcu firmu do registra zamestnávateľov“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) k vlastnému materiálu: Žiadame v opatrení č. 15 v časti Zodpovední vypustiť slová „Štatistický úrad SR“. Odôvodnenie: Ide o návrh opatrenia, ktoré je plne v kompetencii Ministerstva dopravy a výstavby SR, nakoľko ide o opatrenie týkajúce sa procesu stavebného konania, ktorý je legislatívne pokrytý zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon vymedzuje náležitosti stavebného konania čo sa týka činnosti stavebného úradu, procesu vydávania stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia a ich obsahu. Opatrenie navrhnuté Ministerstvom dopravy a výstavby SR nie je, podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, v pôsobnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky. Samozrejme, že Štatistický úrad SR v prípade potreby na základe požiadania poskytne súčinnosť MDV SR. O tejto skutočnosti boli informovaní aj zástupcovia MH SR. Na rokovaní pracovnej skupiny Doing Business sa hovorilo o skutočnosti, že uvedené opatrenie nemá priamy vplyv na zníženie zaťaženia podnikateľského prostredia, nakoľko stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia vydávajú stavebné úrady, ale určite by napomohlo zefektívneniu procesov stavebného konania, ktoré súvisia so spracovaním a následným využívaním informácií zo stavených povolení a kolaudačných rozhodnutí. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ÚGKKSR (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky) K vlastnému materiálu – opatrenie č. 9 Opatrenie č. 9 navrhujeme uviesť nasledovne: „Súčasný stav: Zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je umožnené sledovať údaje katastra vo forme výpisu z katastra nehnuteľností na niektorom z portálov prevádzkovaných Úradom geodézie, kartografie a katastra SR alebo osobnou návštevou príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru. Zároveň je uložená povinnosť podnikateľom podnikajúcim v oblasti geodézie a kartografie požiadať o podklady na vykonávanie geodetických a kartografických činností a povinnosť poskytnúť výsledky geodetických a kartografických činností. Dôvod zmeny: Elektronizácia služby katastra nehnuteľností Opatrenie: Zaviesť službu sledovania zmien na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností Termín plnenia: 31. 12. 2018 Zodpovední: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Prínos: V prípade služby sledovania zmien na liste vlastníctva, ako navrhuje opatrenie, dôjde k zníženiu administratívnych nákladov, ako aj k úspore z časového hľadiska cca 39 minút pre jedného podnikateľa. Zavedenie tejto služby bude okrem geodetickej verejnosti znamenať prínos aj pre každého podnikateľa, ktorý čerpá údaje z katastra nehnuteľností a v konečnom dôsledku aj pre každého občana.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) K vlastnému materiálu - k časti 2.1 - k opatreniu 5 V súvislosti s opatrením 5 „Vypracovať analýzu rozšírenia funkcionality Jednotného kontaktného miesta o komunikáciu so Sociálnou poisťovňou pri zamestnávaní prvého zamestnanca“ uvádzame, že register zamestnávateľov, ktorí nemajú zamestnancov na účely sociálneho poistenia pre Sociálnu poisťovňu nie je potrebný. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z § 231 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca. V nadväznosti na uvedené by bolo možné znížiť administratívnu záťaž spojenú so sociálnym poistením zrušením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť sa a odhlásiť sa do/z registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne s tým, že zamestnávateľ by sa považoval za prihláseného prihlásením prvého zamestnanca, to isté platí aj pre odhlásenie posledného zamestnanca. Okrem uvedeného, vzhľadom na to, že spracovanie analýzy rozšírenia funkcionality by sa malo týkať predovšetkým možných technických riešení, participovať na plnení uvedeného opatrenia by mala aj Sociálna poisťovňa. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) k vlastnému materiálu: Odporúčame v opatrení č. 15 v časti Súčasný stav preformulovať záver poslednej vety „vypĺňať ich budú žiadatelia o stavebné povolenie“. Odôvodnenie: Text odporúčame preformulovať, nakoľko stavebné povolenia nevypĺňajú žiadatelia o stavebné povolenie. Podľa § 58 stavebného zákona žiadatelia podávajú na stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie „Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu.“ Vydávať „stavebné povolenie“ a “kolaudačné rozhodnutie“ je plne v kompetencii stavebného úradu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) k návrhu uznesenia: Žiadame v časti ukladá v bode B. 17. vypustiť slová „v spolupráci s predsedom Štatistického úradu SR“. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) k návrhu uznesenia: Žiadame v časti Vykonajú vypustiť slová „predseda Štatistického úradu Slovenskej republiky“. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 4. Zásadná pripomienka – doplnenie nového opatrenia RÚZ navrhuje zaradiť medzi navrhované opatrenia ďalšie opatrenie, v ktorom sa navrhne úprava limitov na výkon auditu stanovených v zákone č. 431/2002 o účtovníctve §19 odsek 1, písmeno a) a upraviť ich, tak aby sa slovenská úprava priblížila limitom stanoveným smernicou. V súčasnosti sú tieto limity nastavené omnoho prísnejšie Odôvodnenie: Navrhujeme limity stanovené v §19 odsek 1, písmeno a) zákona o účtovníctve upraviť, tak aby sa slovenská úprava priblížila limitom stanoveným smernicou. Súčasná právna úprava výrazným spôsobom presahuje limity stanovené európskou legislatívou, čím spôsobuje, že povinnosť auditu dopadá na veľké množstvo menších podnikov, pri ktorých audit ako taký nemá väčší zmysel. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov stanovuje v čl. 34 povinnosť auditu len pre subjekty verejného záujmu a stredne veľké a veľké podniky. Stredne veľký podnik následne smernica definuje v čl. 3.3 ako podnik, ktorý nie je mikropodnikom alebo malým podnikom a ku dňu, ku ktorému sa ich účtovná závierka zostavuje, neprekročil limity aspoň dvoch z týchto troch kritérií: a) celková bilančná suma: 20 000 000 EUR; b) čistý obrat: 40 000 000 EUR; c) priemerný počet zamestnancov počas účtovného roka: 250 Požiadavku na úpravu limitov odôvodňujeme nasledovne: 1. Audit obchodnej spoločnosti predstavuje významnú nákladovú položku, v závislosti od veľkosti spoločnosti. Uvedená povinnosť pritom podľa platnej legislatívy nerozlišuje spoločnosti podľa ďalších ukazovateľov, ktoré reálne ovplyvňujú potrebu výkonu auditu (vlastnícka štruktúra, riadenie vlastníkom vs. najatým manažmentom a pod.). 2. Vzhľadom k slabej rozvinutosti kapitálového a akciového trhu nie je potrebné, aby značný počet obchodných spoločností mal povinnosť auditu. V prípade priamych kapitálových vstupov, alebo zlučovania spoločností (akvizície, fúzie) sa zvyčajne vykonáva due dilligence, ktoré by malo poskytnúť obraz o stave spoločnosti (pričom je možné pri tejto príležitosti vykonať dobrovoľný audit). 3. Bez ohľadu na zavedené limity je možné vykonať audit dobrovoľne Interpretáciu smernicu zo strany RÚZ a nami predloženú argumentáciu podporuje aj znenie recitálu smernice 2013/34/ES bod 43: „Ročná účtovná závierka malých podnikov by nemala podliehať tejto povinnosti vykonať audit, pretože audit môže pre túto kategóriu podnikov predstavovať výrazné administratívne zaťaženie, keďže v prípade mnohých malých podnikov sú tie isté osoby akcionármi aj riadiacimi pracovníkmi, a preto majú obmedzenú potrebu overenia účtovnej závierky treťou stranou.“ Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ÚNMSSR (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) K celému materiálu nemáme pripomienky. Nad rámec predloženého návrhu uvádzame: Ministerstvo kultúry SR má v kompetencii starostlivosť o ľudovo-umeleckú výrobu, ktorej výkon zabezpečuje aj prostredníctvom inštitúcie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti – Ústredia ľudovej umeleckej výroby. Keďže nastavenie podnikateľského prostredia sa dotýka aj ľudovo-umeleckých výrobcov, v snahe o zlepšenie ich postavenia, ako aj podmienok ich ekonomického výkonu, má Ministerstvo kultúry SR záujem zapojiť sa do prípravy ďalších balíčkov opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia v rámci práce medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá sa podieľala na príprave daného materiálu. Ide o špecifický druh remeselnej výroby, ktorá je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle jeho ochrany by bolo žiaduce upraviť postavenie výrobcov napr. formou ako je predaj z dvora u poľnohospodárov. Pre zlepšenie postavenia výrobcov by bolo ďalej vhodné včleniť do časti 2.4 Dane úpravu v systéme zdaňovania aj pre živnostníkov, ktorí podnikajú v oblasti tradičných remesiel a ľudovej umeleckej výroby. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) 4. Pri kapitole MŽP SR sú kvantifikované výdavky v sume 15 407 550 eur na rok 2018, pričom z opatrenia č. 20 vyplýva, že ide o výdavky na obstaranie informačného systému v súvislosti so zavedením elektronického vykazovania odpadu, ktoré majú byť financované z prostriedkov EÚ. V tabuľke č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je uvedený žiadny vplyv na štátny rozpočet z titulu spolufinancovania. Navrhujeme doplniť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) 5. V prípade opatrení č. 10 až č.15, ktoré sú v pôsobnosti MDV SR sa v Doložke vplyvov v časti 10. Poznámky konštatuje, že vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať až legislatívna zmena a vplyvy budú vyčíslené v materiáloch k príslušnej legislatíve. Navrhujeme v materiáli uviesť, ktoré z uvedených opatrení by mohli mať vplyv na rozpočet verejnej správy a opatrenia s vplyvom aspoň rámcovo kvantifikovať v doložke vybraných vplyvov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) 3. Z doložky vybraných vplyvov vyplýva, že materiál bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude čiastočne zabezpečený. V tabuľke č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy však nie sú uvedené údaje za „financovanie zabezpečené v rozpočte“ a „rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora“. Odporúčame uvedené časti materiálu uviesť do súladu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) 1. Navrhujeme každé opatrenie posudzovať nielen z pohľadu zlepšenia pozície Slovenska v rebríčku Doing Business ale aj z pohľadu prínosu pre podnikanie, čo by malo predstavovať hlavný cieľ návrhu opatrení. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) 2. Navrhujeme zvážiť posun termínov plnenia opatrení typu "vypracovať analýzu", "preskúmať možnosť" a "vyhodnotiť prax" z decembra 2018 a 2019 na december 2017. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBÚSR (Národný bezpečnostný úrad) K vlastnému materiálu V opatrení č. 8, 17 a 19 sa navrhuje nahradiť pojem „zaručený elektronický podpis“ v príslušnom gramatickom tvare pojmom „kvalifikovaný elektronický podpis“ v príslušnom gramatickom tvare a v opatrení č. 19 sa navrhuje vypustiť akronym „ZEP“. Odôvodnenie: Zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) došlo v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES k nahradeniu pojmu „zaručený elektronický podpis“ pojmom „kvalifikovaný elektronický podpis“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) 6. V tabuľke č. 4 analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy absentuje rozdelenie výdavkov podľa ekonomickej klasifikácie. Navrhujeme doplniť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPVSR (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) k návrhu Uznesenia vlády Slovenskej republiky: v znení „predložiť ministrovi hospodárstva informáciu o plnení opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia každoročne do 31. januára“ žiadame vyňať ministra obrany Slovenskej republiky a vypísať konkrétne ministerstvá, kt. sa týka daná úloha. Odôvodnenie: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je vecným gestorom žiadnej z úloh uvedených v predkladanom materiáli „Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia“ a ani úlohy B.1. až B.35. uvedené v návrhu uznesenia vlády SR nie sú uložené ministrovi obrany Slovenskej republiky, preto ani úloha uvedená v bode B.36. nemôže byť uložená ministrovi obrany Slovenskej republiky Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) K návrhu uznesenia vlády uplatňujeme túto pripomienku: K bodu B.9. „vypracovať analýzu nákladov a prínosov a právnu analýzu možnosti viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu“ Uvedenú úlohu žiadame vypustiť v plnom rozsahu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) dokáže už na základe dostupných údajov a informácií vyhodnotiť, že zavedenie možnosti viazať evidenčné číslo vozidla (EČV) trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu, by malo za následok nutnosť úprav v informačných systémoch štátnej správy v prostredí MV SR s predpokladaným nákladom v miliónoch eur. Prostriedky na zmeny a úpravy v informačných systémoch MV SR vyvolané týmto opatrením, nie sú v rozpočte rezortu MV SR alokované, pričom rozsah týchto úprav v nadväzujúcich informačných systémoch iných rezortov štátnej správy je možné sumarizovať až po dôkladnej analýze. Značný by bol tiež negatívny dopad na verejné financie. Implementáciou opatrenia by nebol nahradený výpadok vo výške viac ako 3.580.000,00 EUR ročne (priemer rokov 2013 – 2016) generovaný správnymi poplatkami. Zavedenie možnosti viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu by tiež malo za následok značné administratívne zmeny v celej sústave previazaných legislatívnych predpisov, ako aj v procesných a evidenčných úkonoch v prostredí MV SR, čo predstavuje časovú a finančnú záťaž, ktorú je potrebné zohľadniť pri posudzovaní návrhu opatrenia. Už v súčasnosti môžeme konštatovať, že toto opatrenie by malo vplyv najmä na nasledovné oblasti: 1. zákon 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 2. vyhlášku MV SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 3. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav informačného systému evidencia vozidiel, 4. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav v informačných systémoch v gescii MV SR, 5. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav v informačných systémoch v gescii iných ministerstiev, štátnych orgánoch, poisťovní, združení a pod., 6. dopad na potrebnú úpravu pripojenia k medzinárodným informačným systémom. Odhliadnuc od uvedeného, predmetné opatrenie tak, ako je koncipované, by s veľkou pravdepodobnosťou zvýhodnilo určitú skupinu podnikateľov, najmä právnické osoby a fyzické osoby zaoberajúce sa dovozom a následným predajom vozidiel, pri ktorých najčastejšie dochádza k úkonom „prihlásenie vozidla z iného okresu“; opatrenia na zníženie administratívnej záťaže resp. administratívnych nákladov, by však mali pôsobiť systémovo a smerovať na plošné zmeny podmienok tak, aby spolu s inými opatreniami pôsobili synergicky na celé podnikateľské prostredie. Už v súčasnej dobe je možné konštatovať, že implementácia opatrenia by mala marginálne prínosy, opatrenie nie je systémové a naopak, negatívne dopady by vyvolali potrebu značných nákladov na strane štátu a negatívne by ovplyvnili fungujúci systém evidencie vozidiel v Slovenskej republike a zásadne by znížili príjem verejných financií. Požiadavku predkladateľa opatrenia na znižovanie administratívnych nákladov v oblasti evidencie vozidiel pre podnikateľské subjekty je možné riešiť intenzívnejším využívaním existujúcich elektronických služieb e Government-u v prostredí Národnej evidencie vozidiel. Opatrenie v predkladanom materiáli sa opiera o argumentáciu, ako tieto úkony prebiehajú v klasickom „okienkovom“ (papierovom svete), pričom Národná evidencia vozidiel už v súčasnosti ponúka možnosti riešiť zmeny v evidencii elektronicky, bez toho, aby sa niekto musel presúvať z Košíc do Bratislavy. Na základe doterajších štatistických údajov možno konštatovať, že okrem predajcov vozidiel, ostatní podnikatelia túto službu využívajú len minimálne. Toto vyplýva aj z toho, že záujem podnikateľov o elektronický občiansky preukaz je stále minimálny, pritom aj iné veci vyžadované v iných opatreniach by prostredníctvom eID, mohli vyriešiť. Štát v tejto oblasti vynaložil nemalé finančné prostriedky, a napriek tomu sú požadované ďalšie náklady zo strany štátu na to, čo už optimalizované minimálne pri opatrení č. 16 bolo. Samozrejme chceme zlepšovať naše služby a uvítame akékoľvek požiadavky na zlepšenie alebo rozvoj elektronických služieb. Ak má tento materiál dodržať princíp účelnosti a efektívnosti, ktorý je uvedený v predkladacej správe, tak konštatujeme, že uvedené opatrenie ho nespĺňa, a preto ho žiadame vypustiť. Všetky tieto zmeny budú vyžadovať finančné náklady, ktoré by podľa materiálu malo hradiť MV SR, s čím nesúhlasíme. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) V materiáli na str. 10 v bode 2.2. k opatreniu č. 16 „Vypracovať analýzu nákladov a prínosov a právnu analýzu možnosti viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu“. Uvedenú úlohu žiadame vypustiť v plnom rozsahu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) dokáže už na základe dostupných údajov a informácií vyhodnotiť, že zavedenie možnosti viazať evidenčné číslo vozidla (EČV) trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu, by malo za následok nutnosť úprav v informačných systémoch štátnej správy v prostredí MV SR s predpokladaným nákladom v miliónoch eur. Prostriedky na zmeny a úpravy v informačných systémoch MV SR vyvolané týmto opatrením, nie sú v rozpočte rezortu MV SR alokované, pričom rozsah týchto úprav v nadväzujúcich informačných systémoch iných rezortov štátnej správy je možné sumarizovať až po dôkladnej analýze. Značný by bol tiež negatívny dopad na verejné financie. Implementáciou opatrenia by nebol nahradený výpadok vo výške viac ako 3.580.000,00 EUR ročne (priemer rokov 2013 – 2016) generovaný správnymi poplatkami. Zavedenie možnosti viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu by tiež malo za následok značné administratívne zmeny v celej sústave previazaných legislatívnych predpisov, ako aj v procesných a evidenčných úkonoch v prostredí MV SR, čo predstavuje časovú a finančnú záťaž, ktorú je potrebné zohľadniť pri posudzovaní návrhu opatrenia. Už v súčasnosti môžeme konštatovať, že toto opatrenie by malo vplyv najmä na nasledovné oblasti: 1. zákon 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 2. vyhlášku MV SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 3. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav informačného systému evidencia vozidiel, 4. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav v informačných systémoch v gescii MV SR, 5. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav v informačných systémoch v gescii iných ministerstiev, štátnych orgánoch, poisťovní, združení a pod. 6. dopad na potrebnú úpravu pripojenia k medzinárodným informačným systémom. Odhliadnuc od uvedeného, predmetné opatrenie tak, ako je koncipované, by s veľkou pravdepodobnosťou zvýhodnilo určitú skupinu podnikateľov, najmä právnické osoby a fyzické osoby zaoberajúce sa dovozom a následným predajom vozidiel, pri ktorých najčastejšie dochádza k úkonom „prihlásenie vozidla z iného okresu“; opatrenia na zníženie administratívnej záťaže resp. administratívnych nákladov, by však mali pôsobiť systémovo a smerovať na plošné zmeny podmienok tak, aby spolu s inými opatreniami pôsobili synergicky na celé podnikateľské prostredie. Už v súčasnej dobe je možné konštatovať, že implementácia opatrenia by mala marginálne prínosy, opatrenie nie je systémové a naopak, negatívne dopady by vyvolali potrebu značných nákladov na strane štátu a negatívne by ovplyvnili fungujúci systém evidencie vozidiel v Slovenskej republike a zásadne by znížili príjem verejných financií. Požiadavku predkladateľa opatrenia na znižovanie administratívnych nákladov v oblasti evidencie vozidiel pre podnikateľské subjekty je možné riešiť intenzívnejším využívaním existujúcich elektronických služieb e Government-u v prostredí Národnej evidencie vozidiel. Opatrenie v predkladanom materiáli sa opiera o argumentáciu, ako tieto úkony prebiehajú v klasickom „okienkovom“ (papierovom svete), pričom Národná evidencia vozidiel už v súčasnosti ponúka možnosti riešiť zmeny v evidencii elektronicky, bez toho, aby sa niekto musel presúvať z Košíc do Bratislavy. Na základe doterajších štatistických údajov možno konštatovať, že okrem predajcov vozidiel, ostatní podnikatelia túto službu využívajú len minimálne. Toto vyplýva aj z toho, že záujem podnikateľov o elektronický občiansky preukaz je stále minimálny, pritom aj iné veci vyžadované v iných opatreniach by prostredníctvom eID, mohli vyriešiť. Štát v tejto oblasti vynaložil nemalé finančné prostriedky, a napriek tomu sú požadované ďalšie náklady zo strany štátu na to, čo už optimalizované minimálne pri opatrení č. 16 bolo. Samozrejme chceme zlepšovať naše služby a uvítame akékoľvek požiadavky na zlepšenie alebo rozvoj elektronických služieb. Ak má tento materiál dodržať princíp účelnosti a efektívnosti, ktorý je uvedený v predkladacej správe, tak konštatujeme, že uvedené opatrenie ho nespĺňa, a preto ho žiadame vypustiť. Všetky tieto zmeny budú vyžadovať finančné náklady, ktoré by podľa materiálu malo hradiť MV SR, s čím nesúhlasíme. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) V materiáli na str. 10 v bode 2.2. k opatreniu č. 17 „Zaviesť možnosť získať výpis zo živnostenského registra na integrovaných obslužných miestach občana (IOMO)“. Žiadame doplniť prijaté opatrenie o dopad na rozpočet verejnej správy, o čom predložený materiál neuvažuje. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Opatrenie bude spojené s finančnými nákladmi tieto musia byť už v návrhu vyčíslené a musí byť jednoznačne určené odkiaľ budú čerpané. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) V materiáli na str. 5 v bode 2.1. k opatreniu č. 5 „Vypracovať analýzu rozšírenia funkcionality Jednotného kontaktného miesta o komunikáciu so Sociálnou poisťovňou pri zamestnávaní prvého zamestnanca.“ Žiadame doplniť o dopady na rozpočet verejnej správy. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: V súčasnom období jednotné kontaktné miesta elektronicky komunikujú so Sociálnou poisťovňou. Upozorňujeme, že nevzniknutý podnikateľský subjekt nemôže uzatvárať pracovné vzťahy ani v čase tzv. podmienečného zaregistrovania novej firmy, ako zamestnávateľa. Takýto právny úkon nemá právnu oporu. Predpokladáme, že navrhovateľ opatrenia má záujem, aby splnenie si povinnosti zamestnávateľa bolo možné na jednotnom kontaktnom mieste. Táto povinnosť je možná až po vzniku oprávnenia na podnikanie na základe legislatívnych zmien. Na strane jednotných kontaktných miest si to vyžaduje úpravu informačných systémov a aplikačného programového vybavenia vrátane personálneho posilnenia, čo bude mať dopad na rozpočet verejnej správy o čom predložený materiál neuvažuje. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) V materiáli na str. 11 v bode 2.5. k opatreniu č. 34 „Zabezpečovať prístup k informáciám podľa čl. 7 smernice č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu zameraných na oblasť voľného pohybu služieb na vnútornom trhu, ktoré uľahčia poskytovateľom služieb (podnikateľom) z iných členských štátov EÚ prístup na trh služieb SR (zefektívnenie prístupu k podnikaniu na trhu služieb)“. Žiadame vypustiť navrhované opatrenie, pretože informácie v súlade so smernicou č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu zameraných na oblasť voľného pohybu služieb na vnútornom trhu sú zverejnené a pravidelne aktualizované na portáli jednotných kontaktných miest v slovenskom jazyku, časť z nich je v anglickom jazyku. Úplnosť informácii v anglickom jazyku je podmienená finančnými prostriedkami a personálnymi kapacitami. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) 1. V materiáli na str. 10 v bode 2.2. k opatreniu č. 16 „Vypracovať analýzu nákladov a prínosov a právnu analýzu možnosti viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu“. Uvedenú úlohu žiadame vypustiť v plnom rozsahu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) dokáže už na základe dostupných údajov a informácií vyhodnotiť, že zavedenie možnosti viazať evidenčné číslo vozidla (EČV) trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu, by malo za následok nutnosť úprav v informačných systémoch štátnej správy v prostredí MV SR s predpokladaným nákladom v miliónoch eur. Prostriedky na zmeny a úpravy v informačných systémoch MV SR vyvolané týmto opatrením, nie sú v rozpočte rezortu MV SR alokované, pričom rozsah týchto úprav v nadväzujúcich informačných systémoch iných rezortov štátnej správy je možné sumarizovať až po dôkladnej analýze. Značný by bol tiež negatívny dopad na verejné financie. Implementáciou opatrenia by nebol nahradený výpadok vo výške viac ako 3.580.000,00 EUR ročne (priemer rokov 2013 – 2016) generovaný správnymi poplatkami. Zavedenie možnosti viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu by tiež malo za následok značné administratívne zmeny v celej sústave previazaných legislatívnych predpisov, ako aj v procesných a evidenčných úkonoch v prostredí MV SR, čo predstavuje časovú a finančnú záťaž, ktorú je potrebné zohľadniť pri posudzovaní návrhu opatrenia. Už v súčasnosti môžeme konštatovať, že toto opatrenie by malo vplyv najmä na nasledovné oblasti: 1. zákon 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 2. vyhlášku MV SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 3. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav informačného systému evidencia vozidiel, 4. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav v informačných systémoch v gescii MV SR, 5. dopad na nevyhnutnosť vykonania úprav v informačných systémoch v gescii iných ministerstiev, štátnych orgánoch, poisťovní, združení a pod. 6. dopad na potrebnú úpravu pripojenia k medzinárodným informačným systémom. Odhliadnuc od uvedeného, predmetné opatrenie tak, ako je koncipované, by s veľkou pravdepodobnosťou zvýhodnilo určitú skupinu podnikateľov, najmä právnické osoby a fyzické osoby zaoberajúce sa dovozom a následným predajom vozidiel, pri ktorých najčastejšie dochádza k úkonom „prihlásenie vozidla z iného okresu“; opatrenia na zníženie administratívnej záťaže resp. administratívnych nákladov, by však mali pôsobiť systémovo a smerovať na plošné zmeny podmienok tak, aby spolu s inými opatreniami pôsobili synergicky na celé podnikateľské prostredie. Už v súčasnej dobe je možné konštatovať, že implementácia opatrenia by mala marginálne prínosy, opatrenie nie je systémové a naopak, negatívne dopady by vyvolali potrebu značných nákladov na strane štátu a negatívne by ovplyvnili fungujúci systém evidencie vozidiel v Slovenskej republike a zásadne by znížili príjem verejných financií. Požiadavku predkladateľa opatrenia na znižovanie administratívnych nákladov v oblasti evidencie vozidiel pre podnikateľské subjekty je možné riešiť intenzívnejším využívaním existujúcich elektronických služieb e Government-u v prostredí Národnej evidencie vozidiel. Opatrenie v predkladanom materiáli sa opiera o argumentáciu, ako tieto úkony prebiehajú v klasickom „okienkovom“ (papierovom svete), pričom Národná evidencia vozidiel už v súčasnosti ponúka možnosti riešiť zmeny v evidencii elektronicky, bez toho, aby sa niekto musel presúvať z Košíc do Bratislavy. Na základe doterajších štatistických údajov možno konštatovať, že okrem predajcov vozidiel, ostatní podnikatelia túto službu využívajú len minimálne. Toto vyplýva aj z toho, že záujem podnikateľov o elektronický občiansky preukaz je stále minimálny, pritom aj iné veci vyžadované v iných opatreniach by prostredníctvom eID, mohli vyriešiť. Štát v tejto oblasti vynaložil nemalé finančné prostriedky, a napriek tomu sú požadované ďalšie náklady zo strany štátu na to, čo už optimalizované minimálne pri opatrení č. 16 bolo. Samozrejme chceme zlepšovať naše služby a uvítame akékoľvek požiadavky na zlepšenie alebo rozvoj elektronických služieb. Ak má tento materiál dodržať princíp účelnosti a efektívnosti, ktorý je uvedený v predkladacej správe, tak konštatujeme, že uvedené opatrenie ho nespĺňa, a preto ho žiadame vypustiť. Všetky tieto zmeny budú vyžadovať finančné náklady, ktoré by podľa materiálu malo hradiť MV SR, s čím nesúhlasíme. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) 1) Vo vlastnom materiály, na str. 5, bod. 4 v nadpise priority PVV slová „zrušením povinnej“ nahradiť slovami „prehodnotením pracovnej“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Odborne správny a legislatívne ustálený je pojem „pracovná zdravotná služba“, nie „povinná zdravotná služba“. Zároveň sa Európska komisia v odôvodnenom stanovisku pre SR v minulosti jasne vyjadrila, že pracovnú zdravotnú službu nie je možné zrušiť ani obmedziť akýmkoľvek skupinám zamestnancov, preto je správne uvádzať termín „prehodnotenie“ namiesto „zrušenie“. 2) Vo vlastnom materiály, na str. 5, bod. 4 vo vete opisujúcej súčasný stav nahradiť slovo „rozšírila“ slovami „opätovne zaviedla“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Od 01.08.2014 sa nerozšírila povinnosť zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov, táto povinnosť sa vrátila do pôvodného stavu. Pred rokom 2014 bola pracovná zdravotná služba tri roky zúžená iba pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v kategórii 3 a 4 (5% zamestnancov), čo v Odôvodnenom stanovisku pre SR - Porušenie č. 2013/ 4113 zo dňa 20.02.2014 zásadne namietala Európska komisia, a to z dôvodu nesprávnej transpozície článku 7 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci do slovenského právneho poriadku. 3) K priorite č. 31 na str. 17 vypustiť slová „pracovnú zdravotnú službu rieši zamestnávateľ od prvého zamestnanca“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Pracovnú zdravotnú službu (resp. zdravotný dohľad pri práci) nie je možné obmedzovať/diferencovať podľa veľkosti podniku alebo počtu zamestnancov, ale iba podľa miery zdravotného rizika vyskytujúceho sa pri práci. Zdraviu škodlivé faktory práce a pracovného prostredia, riziková práca alebo poškodenie zdravia z práce sa môžu vyskytnúť aj v mikropodniku alebo u SZČO a v takom prípade nie je možné obmedziť zdravotný dohľad pri práci. Európska komisia viedla niekoľko súdnych sporov s členskými štátmi EÚ, ktoré sa pokúšali akokoľvek zjemniť povinnosti zamestnávateľov v ochrane zdravia pri práci v mikro alebo malých podnikoch, alebo obmedziť pracovnú zdravotnú službu len od určitého počtu zamestnancov v podniku a podobne. Výskyt rizikových prác alebo chorôb z povolania nie je priamo úmerný veľkosti podnikov, preto nebude možné obmedzenie pracovnej zdravotnej služby podľa týchto kritérií. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) 1) Vo vlastnom materiály, na str. 5, bod. 4 v nadpise priority PVV slová „zrušením povinnej“ nahradiť slovami „prehodnotením pracovnej“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Odborne správny a legislatívne ustálený je pojem „pracovná zdravotná služba“, nie „povinná zdravotná služba“. Zároveň sa Európska komisia v odôvodnenom stanovisku pre SR v minulosti jasne vyjadrila, že pracovnú zdravotnú službu nie je možné zrušiť ani obmedziť akýmkoľvek skupinám zamestnancov, preto je správne uvádzať termín „prehodnotenie“ namiesto „zrušenie“. 2) Vo vlastnom materiály, na str. 5, bod. 4 vo vete opisujúcej súčasný stav nahradiť slovo „rozšírila“ slovami „opätovne zaviedla“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Od 01.08.2014 sa nerozšírila povinnosť zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov, táto povinnosť sa vrátila do pôvodného stavu. Pred rokom 2014 bola pracovná zdravotná služba tri roky zúžená iba pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v kategórii 3 a 4 (5% zamestnancov), čo v Odôvodnenom stanovisku pre SR - Porušenie č. 2013/ 4113 zo dňa 20.02.2014 zásadne namietala Európska komisia, a to z dôvodu nesprávnej transpozície článku 7 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci do slovenského právneho poriadku. 3) K priorite č. 31 na str. 17 vypustiť slová „pracovnú zdravotnú službu rieši zamestnávateľ od prvého zamestnanca“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Pracovnú zdravotnú službu (resp. zdravotný dohľad pri práci) nie je možné obmedzovať/diferencovať podľa veľkosti podniku alebo počtu zamestnancov, ale iba podľa miery zdravotného rizika vyskytujúceho sa pri práci. Zdraviu škodlivé faktory práce a pracovného prostredia, riziková práca alebo poškodenie zdravia z práce sa môžu vyskytnúť aj v mikropodniku alebo u SZČO a v takom prípade nie je možné obmedziť zdravotný dohľad pri práci. Európska komisia viedla niekoľko súdnych sporov s členskými štátmi EÚ, ktoré sa pokúšali akokoľvek zjemniť povinnosti zamestnávateľov v ochrane zdravia pri práci v mikro alebo malých podnikoch, alebo obmedziť pracovnú zdravotnú službu len od určitého počtu zamestnancov v podniku a podobne. Výskyt rizikových prác alebo chorôb z povolania nie je priamo úmerný veľkosti podnikov, preto nebude možné obmedzenie pracovnej zdravotnej služby podľa týchto kritérií. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZVaEZSR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail