LP/2016/1121 Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby

Zoznam pripomienok

Autor Text pripomienky Typ Stav Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) V materiáli sa navrhuje v časti 4.6. (str. 16) opatrenie pre Ministerstvo financií SR „vytvoriť mechanizmy pre zabezpečenie finančných prostriedkov na úhradu všetkých nákladov spojených s opatreniami na riešenie energetickej chudoby“. S uvedenou úlohou nesúhlasíme a žiadame tento bod z materiálu vypustiť. V prípade, že relevantné ústredné orgány štátnej správy navrhnú opatrenia na riešenie energetickej chudoby, budú tieto návrhy predmetom posudzovania vplyvu na rozpočet verejnej správy. Ministerstvo financií SR preferuje na riešenie energetickej chudoby využívanie európskych fondov tak, ako je to uvedené v časti 4.8., bod 3. predloženého materiálu Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme v kap. 2 na str. 4 vypustiť uvedenú vetu: „Je preto dôležité, aby Európska únia konala a vypracovala politiky v rámci svojich právomocí a zapracovala návrh na koncepciu riešenia Energetickej únie.“ Odôvodnenie: V zmysle vyjadrení Európskej Komisie by energetická politika nemala nahrádzať sociálnu politiku. Máme za to, že problematika energetickej chudoby, ktorá je v každej krajine do určitej miery zastúpená by mala byť vždy riešená formou sociálnej politiky. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme v kap. 4.4 bod 2) vypustiť vetu, ktorá znie: „U rizikových skupín odberateľov energií inštalovať meradlá na báze kreditného systému z dôvodu eliminovania špekulatívneho správania sa odberateľov a zamedzenia prípadného zneužívania podpory.“ Odôvodnenie: Problematika kreditných meradiel nie je doteraz upravená v žiadnej legislatíve. Prvýkrát sa uvádzajú v dokumente predchádzajúcej Koncepcii na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby schválenej uznesením vlády č. 287/2014 zo dňa 11.06.2014 ako dokumentu bez všeobecne záväzného charakteru. V prípade, že bude v budúcnosti snaha o zavedenie kreditných meradiel, máme za to, že v prvom rade sa bude musieť novelizovať zák. č.142/2000 Z.z. o metrológii, a to doplnením prívlastku kreditný k pojmu určené meradlo, pričom tento dokument nespomína úpravu v tomto smere. Avšak, zastávame názor, že v súčasnej dobe postupného zavádzania inteligentných meracích systémov (ďalej len „IMS“), akékoľvek úvahy o zavádzaní kreditných meradiel sa nám javia ako neaktuálne a ako tzv. „krok späť“. Skúsenosti z ostatných členských krajín Európskej únie nepotvrdili zvýšenú opodstatnenosť kreditných meradiel, nakoľko podľa nami dostupných údajov sa v súčasnosti tieto meradlá (prepayment meters) využívajú iba vo Veľkej Británii a v Belgickom kráľovstve, pričom ich skúsenosti uvádzajú niekoľko nevýhod s tým spojených ako napr.: - zvýšená cena kreditných meradiel; - odberateľ, ktorý bude odpojený z dôvodu nedostatočného kreditu môže zažiť osobnú/domovú nekomfortnosť (elektrické kúrenie, osvetlenie, teplá voda a pod.) dokým nebude schopný zaplatiť za znovuzapojenie resp. dobitie kreditu; - odberateľ musí pravidelne kontrolovať, že má dostatočný kredit, v opačnom prípade dôjde k automatickému odpojeniu; - počas zimných mesiacov, odberateľ potrebuje vyšší kredit v porovnaní s nákladmi počas letných mesiacov; - v prípade, že odberateľ po čase bude chcieť vymeniť meradlo za klasické, znáša zvýšené náklady súvisiace s výmenou meradla; - v prípade, že odberateľ má zdravotné alebo iné problémy môže byť pre neho komplikované používať samotné kreditné meradlo; - používanie kreditného meradla môže v konečnom dôsledku viesť k vyšším nákladom za dodanú elektrinu, nakoľko nepredpokladáme zvýšenú tarifnú konkurenciu zo strany dodávateľov elektriny ako v prípade klasických tarifných produktov. Rovnako si dovoľujeme vyzdvihnúť skutočnosť, že na to, aby mohlo byť kreditné meradlo plne využívané zo strany odberateľa musí byť umiestnené v priestoroch (obydlí) odberateľa, ku ktorým má nepretržitý prístup, aby si mohol v reálnom čase kontrolovať priebeh svojej spotreby, resp. zvyšnú hodnotu predplateného kreditu. To by si vyžadovalo zvýšené náklady odberateľa na rekonštrukciu prívodného kábla a premiestnenie merania. To je však v priamom rozpore so zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že meradlá musia byť umiestňované na verejne prístupné miesta. V súvislosti s IMS by sme chceli uviesť, že sú nasadzované v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 358/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje postup a podmienky v oblasti zavádzania a prevádzky inteligentných meracích systémov v elektroenergetike, pričom v § 3 ods. 4 sa ustanovuje ročná prahová hodnota 4 MWh na inštaláciu IMS pre odberateľov. Spoločnosť SSE-D nepredpokladá, že väčšina "energeticky chudobných" spĺňa tento limit, čím by boli oprávnenými prijímateľmi IMS. Rovnako by sme chceli uviesť, že títo odberatelia majú nárok na základnú funkcionalitu IMS, ktorá nedisponuje diaľkovým odpojením (určeným pre pokročilú funkcionalitu IMS), to znamená, že PDS v prípade „vyčerpania kreditu“ nemá možnosť diaľkového odpojenia a zabezpečenia bezodkladného neodoberania elektriny. Samotné zavedenie IMS nepovažujeme za efektívny nástroj riešenia energetickej chudoby. Na jednej strane meranie elektriny neodstráni a nezamedzí energetickej chudobe a na druhej strane občania ohrození energetickou chudobou vo väčšine prípadov nemajú možnosť plnohodnotne využiť potenciál IMS pri riadení a optimalizovaní vlastnej spotreby (majú obvykle menší počet spotrebičov, nedostatok finančných prostriedkov na automatizáciu riadenia spotreby alebo na technickú úpravu na odbernom mieste, alebo nedostatočnú kvalifikáciu na posúdenie využiteľnosti IMS. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme v kap. 4.2 ods. 5 vypustiť slová „prípadne možnosť inštalácie špeciálneho elektromeru obmedzujúceho spotrebu na určitú hodnotu.“ Odôvodnenie: Problematika kreditných meradiel nie je doteraz upravená v žiadnej legislatíve. Prvýkrát sa uvádzajú v dokumente predchádzajúcej Koncepcii na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby schválenej uznesením vlády č. 287/2014 zo dňa 11.06.2014 ako dokumentu bez všeobecne záväzného charakteru. V prípade, že bude v budúcnosti snaha o zavedenie kreditných meradiel, máme za to, že v prvom rade sa bude musieť novelizovať zákon č.142/2000 Z.z. o metrológii, a to doplnením prívlastku kreditný k pojmu určené meradlo, pričom tento dokument nespomína úpravu v tomto smere. Avšak, zastávame názor, že v súčasnej dobe postupného zavádzania inteligentných meracích systémov (ďalej len „IMS“), akékoľvek úvahy o zavádzaní kreditných meradiel sa nám javia ako neaktuálne a ako tzv. „krok späť“. Skúsenosti z ostatných členských krajín Európskej únie nepotvrdili zvýšenú opodstatnenosť kreditných meradiel, nakoľko podľa nami dostupných údajov sa v súčasnosti tieto meradlá (prepayment meters) využívajú iba vo Veľkej Británii a v Belgickom kráľovstve, pričom ich skúsenosti uvádzajú niekoľko nevýhod s tým spojených, ako napr.: - zvýšená cena kreditných meradiel; - odberateľ, ktorý bude odpojený z dôvodu nedostatočného kreditu môže zažiť osobnú/domovú nekomfortnosť (elektrické kúrenie, osvetlenie, teplá voda a pod.) dokým nebude schopný zaplatiť za znovuzapojenie resp. dobitie kreditu; - odberateľ musí pravidelne kontrolovať, že má dostatočný kredit, v opačnom prípade dôjde k automatickému odpojeniu; - počas zimných mesiacov, odberateľ potrebuje vyšší kredit v porovnaní s nákladmi počas letných mesiacov; - v prípade, že odberateľ po čase bude chcieť vymeniť meradlo za klasické, znáša zvýšené náklady súvisiace s výmenou meradla; - v prípade, že odberateľ má zdravotné alebo iné problémy môže byť pre neho komplikované používať samotné kreditné meradlo; - používanie kreditného meradla môže v konečnom dôsledku viesť k vyšším nákladom za dodanú elektrinu, nakoľko nepredpokladáme zvýšenú tarifnú konkurenciu zo strany dodávateľov elektriny ako v prípade klasických tarifných produktov. Rovnako si dovoľujeme vyzdvihnúť skutočnosť, že na to, aby mohlo byť kreditné meradlo plne využívané zo strany odberateľa musí byť umiestnené v priestoroch (obydlí) odberateľa, ku ktorým má nepretržitý prístup, aby si mohol v reálnom čase kontrolovať priebeh svojej spotreby, resp. zvyšnú hodnotu predplateného kreditu. To by si vyžadovalo zvýšené náklady odberateľa na rekonštrukciu prívodného kábla a premiestnenie merania. To je však v priamom rozpore so zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že meradlá musia byť umiestňované na verejne prístupné miesta. V súvislosti s IMS by sme chceli uviesť, že sú nasadzované v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 358/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje postup a podmienky v oblasti zavádzania a prevádzky inteligentných meracích systémov v elektroenergetike, pričom v § 3 ods. 4 sa ustanovuje ročná prahová hodnota 4 MWh na inštaláciu IMS pre odberateľov. Spoločnosť SSE-D nepredpokladá, že väčšina "energeticky chudobných" spĺňa tento limit, čím by boli oprávnenými prijímateľmi IMS. Rovnako by sme chceli uviesť, že títo odberatelia majú nárok na základnú funkcionalitu IMS, ktorá nedisponuje diaľkovým odpojením (určeným pre pokročilú funkcionalitu IMS), to znamená, že PDS v prípade „vyčerpania kreditu“ nemá možnosť diaľkového odpojenia a zabezpečenia bezodkladného neodoberania elektriny. Samotné zavedenie IMS nepovažujeme za efektívny nástroj riešenia energetickej chudoby. Na jednej strane meranie elektriny neodstráni a nezamedzí energetickej chudobe a na druhej strane občania ohrození energetickou chudobou vo väčšine prípadov nemajú možnosť plnohodnotne využiť potenciál IMS pri riadení a optimalizovaní vlastnej spotreby (majú obvykle menší počet spotrebičov, nedostatok finančných prostriedkov na automatizáciu riadenia spotreby alebo na technickú úpravu na odbernom mieste, alebo nedostatočnú kvalifikáciu na posúdenie využiteľnosti IMS). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme v kap. 3 doplniť uvedenie návrhu, v ktorom predpise a ako bude definícia energetickej chudoby upravená. Odôvodnenie: Súčasná právna úprava nedefinuje prípad (ani § 2 písm. o) zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach), kedy nastáva na strane odberateľa stav „energetickej chudoby“ resp. kedy tvoria „významný podiel“ na nákladoch domácnosti náklady na energie. Koncepcia ochrany pred energetickou chudobou by mala upraviť definíciu alebo aspoň spôsob tejto definície. Bez tohto bude takmer nemožné vykonať potrebné opatrenia. Preto SSE-D odporúča v koncepcii uviesť návrh, v ktorom predpise a ako bude definície energetickej chudoby upravená. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Spoločnosť SSE-D v prvom rade víta, že v porovnaní s predchádzajúcou Koncepciou na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby schválenou uznesením vlády č. 287/2014 zo dňa 11.06.2014, súčasný dokument častejšie spomína opatrenia na strane sociálnej politiky štátu a energetickej efektívnosti. Máme za to, že opatrenia na strane energetickej efektívnosti by mali byť považované za kľúčový nástroj na riešenie energetickej chudoby, nakoľko práve táto kategória odberateľov sa zvyčajne vyznačuje slabou energetickou účinnosťou domácností a ich vybavenia. Tieto opatrenia by mali za následok dlhodobé a systémové vyriešenie (nie krátkodobé a jednorazové ako v prípade špeciálnych taríf a kreditných meradiel) situácie energeticky chudobných odberateľov, ktoré by znížili spotrebu energií a tým aj náklady na energie. V tejto súvislosti by sme chceli uviesť, že aj dokument „INSIGHT_E, Energy poverty and vulnerable consumers in the energy sector across the EU: analysis of policies and measures 2015”, na ktorý sa odvoláva tak táto Koncepcia, ako aj analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví “Energetická chudoba a zraniteľní odberatelia v energetickom sektore v Európe. Prehľad výskumných projektov v európskych štátoch” uvádza: - na str. vii: vzhľadom na štruktúru energetickej chudoby v niektorých východoeurópskych štátoch, opatrenia energetickej efektívnosti môžu poskytnúť dôležitý nástroj na zníženie energetickej spotreby a zvýšiť dostupnosť energií, predovšetkým pre domácnosti s nízkymi príjmami; - na str. 54: dôležitosť programov určených na energetickú efektívnosť vo Východnej Európe, v ktorej sa nachádza množstvo budov zo socialistickej éry. Tieto budovy sa vyznačujú najnižšími energetickými štandardmi a implementáciou jednoduchých a lacných energeticky efektívnych opatrení možno dosiahnuť dlhodobé úspory. Takisto by sme chceli uviesť, že aj zimný balíček Energetickej únie zverejnený dňa 30.11.2016, spomína energetickú efektívnosť na prvom mieste, pričom ju považuje za jeden z najlepších spôsobov ako adresne riešiť pôvod energetickej chudoby. Tak návrh smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou - COM (2016) 864 final, návrh smernice, ktorou sa mení smernica č. 2012/27/EU o energetickej efektívnosti - COM (2016) 761 final, návrh smernice, ktorou sa mení smernica č. 2010/31/EU o energetickej náročnosti budov - COM (2016) 765 final, vyzdvihujú sociálny aspekt energetickej efektívnosti, v ktorom energetické úspory a zvyšovanie efektívnosti bývania umožnia mnohým odberateľov vyhnúť sa energetickej chudobe. Rovnako čl. 3.4 (str. 51 a nasl.) časti 1/4 a časti 2/4 "Good practice in energy efficiency", ktoré tvoria prílohu návrhu smernice, ktorou sa mení smernica č. 2012/27/EU o energetickej efektívnosti - COM (2016) 761 final, popisujú úspešne realizované opatrenia energetickej efektívnosti v jednotlivých členských štátoch EÚ. Energetická chudoba (nakoniec aj definícia) by mala odlišovať nedostatok energie pre: - energiu potrebnú na bežné fungovanie domácnosti (okrem vykurovania, teda elektrickú energiu pre ohrev teplej vody a pre nevyhnutné a bežné spotrebiče na zabezpečenie ochrany života a zdravia) - energiu potrebnú na vykurovanie a ohrev teplej vody - zemný plyn, elektrická energia, teplo, palivové drevo, uhlie a pod. V koncepcii na ochranu pred energetickou chudobou by sa nemalo uvažovať o elektrickej energii ako základnom zdroji energie na zabezpečenie vykurovania domácnosti a ohrev teplej vody, nakoľko je to v rozpore so zabezpečením energetickej efektívnosti a účinnosti, s ohľadom na vynaložené náklady na vykurovanie pri elektrickej energii a ostatných zdrojoch energie. Preukázateľne najlacnejším zdrojom energie na vykurovanie je palivové drevo. V koncepcii absentuje riešenie energetickej chudoby napr. decentrálnymi zdrojmi energie, ktorých výstavba a prevádzka by bola podporená z verejných zdrojov a vyprodukovaná elektrina a teplo by boli použitá na riešenie energetickej chudoby vo vybraných lokalitách. Takéto decentralizované zdroje energie by mohli prevádzkovať príspevkové organizácie zriadené štátom alebo orgánmi samosprávy, čím by sa zabezpečilo adresné a účelné využitie finančných prostriedkov. Záverom by som chceli uviesť, že predmetný dokument navrhuje také zmeny, ktoré budú mať významný vplyv tak na rozpočet verejnej správy ako aj na podnikateľské prostredie, preto je potrebné doplniť dokument „Doložka vplyvov“. Okrem toho nám nie je zrejmé, ako nebude mať Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby žiadny sociálny vplyv. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme v kap. 4.3 ods. 3 vypustiť časť vety, ktorá znie „a vytvoriť podmienky pre optimalizáciu tarifných štruktúr pre dodávku a distribúciu energií energeticky chudobným domácnostiam“ Odôvodnenie: Spoločnosť SSE-D zastáva názor, že zavedenie špeciálnej tarify či už na distribúciu alebo dodávku energií by bolo nesystémové, neefektívne a neúčinné riešenie. Rovnako vytvorenie špeciálnych taríf na úrovni dodávky elektriny by malo za následok priamy dopad/zhoršenie liberalizácie trhu s elektrinou, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že alternatívni dodávatelia by nemali záujem uzatvárať zmluvy o združenej dodávke elektriny s takýmito odberateľmi s radovo nižšími odbermi, a teda s nižšími tarifami ako pri normálnych domácnostiach. Dôsledkom toho by bola situácia, že týchto odberateľov by združovali len tradiční dodávatelia. Podľa ods. 8 čl. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES platí, že prijaté opatrenia na ochranu týchto odberateľov nesmú brániť otváraniu alebo narúšať fungovanie trhu s elektrinou a všetky opatrenia majú byť oznámené Európskej Komisii. To by malo negatívny dopad na liberalizáciu trhu, čím by sa porušil ods. 8 čl. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES. Takisto by sme chceli uviesť, že vytvorenie špeciálnej distribučnej tarify bude mať za následok zvýšenie cien pre ostatných odberateľov s "klasickými" tarifami, ktoré budú kompenzovať toto zníženie. To by bolo v priamom rozpore so záverom tohto dokumentu, ktorý uvádza, že "Opatrenia zo všetkých zainteresovaných strán...v žiadnom prípade však nesmú byť diskriminačné voči ostatným vrstvám obyvateľstva alebo zadávať príčinu na deformáciu liberalizovaného trhu s energiami." Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme odstrániť v kap. 4.4 bod 1) Odôvodnenie: Spoločnosť SSE-D zastáva názor, že zavedenie špeciálnej tarify či už na distribúciu alebo dodávku energií by bolo nesystémové, neefektívne a neúčinné riešenie. Rovnako vytvorenie špeciálnych taríf na úrovni dodávky elektriny by malo za následok priamy dopad/zhoršenie liberalizácie trhu s elektrinou, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že alternatívni dodávatelia by nemali záujem uzatvárať zmluvy o združenej dodávke elektriny s takýmito odberateľmi s radovo nižšími odbermi, a teda s nižšími tarifami ako pri normálnych domácnostiach. Dôsledkom toho by bola situácia, že týchto odberateľov by združovali len tradiční dodávatelia. Podľa odsek 8 článku 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES platí, že prijaté opatrenia na ochranu týchto odberateľov nesmú brániť otváraniu alebo narúšať fungovanie trhu s elektrinou a všetky opatrenia majú byť oznámené Európskej Komisii. To by malo negatívny dopad na liberalizáciu trhu, čím by sa porušil odsek 8 článku 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES. Takisto by sme chceli uviesť, že vytvorenie špeciálnej distribučnej tarify bude mať za následok zvýšenie ceny pre ostatných odberateľov s "klasickými" tarifami, ktoré budú kompenzovať toto zníženie. To by bolo v priamom rozpore so záverom tohto dokumentu, ktorý uvádza, že "Opatrenia zo všetkých zainteresovaných strán...v žiadnom prípade však nesmú byť diskriminačné voči ostatným vrstvám obyvateľstva alebo zadávať príčinu na deformáciu liberalizovaného trhu s energiami." Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme v treťom odseku kap. 4.4. doplniť na konci nasledovnú vetu: „Predmetná koncepcia bude vydaná ešte pred prípravou Regulačnej politiky na ďalšie regulačné obdobie, aby Regulačná politika mohla nastaviť mechanizmus regulácie tak, aby boli pokryté všetky oprávnené náklady regulovaných subjektov súvisiacich s predmetnou Koncepciou“ Odôvodnenie: Máme za to, že predmetná koncepcia musí byť vydaná pred prípravou Regulačnej politiky, nakoľko tá musí následne všetky opatrenia premietnuť do svojej Regulačnej politiky a musí stanoviť mechanizmus kompenzácie vzniknutých nákladov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme v kap. 2 na str. 4 nahradiť slová „energetickej politiky“ slovami „sociálnej politiky“ Odôvodnenie: V zmysle vyjadrení Európskej Komisie by energetická politika nemala nahrádzať sociálnu politiku. Máme za to, že problematika energetickej chudoby, ktorá je v každej krajine do určitej miery zastúpená by mala byť vždy riešená formou sociálnej politiky. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) Podľa Note of DG Energy and Transport on Directives 2003/54/EC a 2003/55/EC členské štáty môžu uložiť podnikom tzv. povinnosti verejnej služby („PVO“) vo všeobecnom hospodárskom záujme. PVO sú v čl. 2 Council Regulation 1191/69 z 26.6.1969 definované ako „povinnosti, ktoré by podnik ..., ak by ich zvažoval na základe vlastných komerčných záujmov, neprevzal v tom istom rozsahu alebo za tých istých podmienok. Podľa čl.106 (2) ZoFEÚ „podniky poverené výkonom služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme podliehajú najmä pravidlám o hospodárskej súťaži, pokiaľ aplikácia týchto pravidiel nebráni výkonu pridelených úloh. EK aplikuje definíciu PVO v energetickom odvetví, ak sú splnené nasledovné podmienky: 1. uložené podmienky sa musia týkať dodávky služby vo verejnom záujme (bezpečnosť, pravidelnosť, kvality, cena, ochrana životného prostredia), 2. musia priamo prispievať k zabezpečeniu všeobecného hospodárskeho záujmu, 3. musia byť uložené spôsobom, ktorý neovplyvňuje rozvoj trhu v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmami Spoločenstva. Službou vo všeobecnom hospodárskom záujme je: • služba, ktorej poskytovaním boli poverení súkromní operátori a nie všetky podniky v sektore, • služby, ktorých cieľom je zabezpečiť všeobecné potreby, najmä v prípade univerzálnej služby alebo v prípade niektorých sieťových služieb a ktoré nezvýhodňujú špecifickú kategóriu užívateľa. Podľa Oznámenie Komisie Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe z decembra 2011 služby všeobecného záujmu sú služby, ktoré podľa verejných orgánov členských štátov reprezentujú všeobecný záujem a ktoré preto podliehajú osobitným záväzkom služby vo verejnom záujme. Pojem sa vzťahuje na hospodárske činnosti, ako aj na služby nehospodárskeho charakteru. Služby všeobecného hospodárskeho záujmu sú hospodárske činnosti, ktorých výsledkom je všeobecný verejný prospech, ktoré by sa na trhu nevyskytovali bez verejnej intervencie (alebo by boli poskytnuté za iných podmienok, pokiaľ ide o kvalitu, bezpečnosť, dostupnosť, rovnaký prístup alebo všeobecný prístup). Záväzok služby vo verejnom záujme poskytovateľovi vzniká prostredníctvom poverenia a na základe kritéria všeobecného záujmu, čím je zabezpečené, aby sa služba poskytovala za podmienok, ktoré jej umožňujú splniť svoju úlohu. Na služby majúce hospodársky charakter sa vzťahujú pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, pokiaľ ich uplatňovanie nebráni, právne alebo fakticky, plneniu zvláštnych úloh, ktorými boli poverené. Podľa Oznámenia Komisie Rámec kvality pre služby všeobecného záujmu v Európe sektorové právne predpisy prijaté na úrovni EÚ vždy opatrne vyvažovali potrebu posilňovať hospodársku súťaž a využívať trhový mechanizmus s potrebou zaručiť, aby mal každý občan aj naďalej prístup k základným službám vysokej kvality za dostupnú cenu. Platí to aj pre sieťové odvetvie energetiky. Opatrenia prijaté na základe smerníc tretieho energetického balíka vo všeobecnom záujme, musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné a overiteľné a musia zaručovať rovnosť prístupu. Tretí energetický balíček umožňuje teda finančnú kompenzáciu pre spoločnosti v oblasti energetiky pri plnení povinností verejnej služby. Kompenzácia by mala byť poskytnutá za nediskriminačných a transparentných podmienok. EK nedostala notifikácie štátnej pomoci v súvislosti s kompenzáciami za také služby vo verejnom záujme ako sú univerzálna služba, záväzky pre zraniteľných zákazníkov alebo zákazníkov v odľahlých oblastiach alebo dodávateľov poslednej inštancie. Navrhovaný inštitút tzv. verejného dodávateľa musí spĺňať EU case law a je nevyhnutná diskusia so širokou verejnosťou na túto tému. Považujeme za netransparentné navrhnúť zákon o energetickej chudobe s inštitútom verejného dodávateľa, ktorým nepochybne bude podnikateľský subjekt, bez analýzy a možnosti podnikateľského prostredia podeliť sa s konkrétnymi skúsenosťami z praxe. Žiadame preto 1. analýzu trhu, 2. definovanie problémov na trhu, 3. odôvodnenie, prečo navrhované opatrenia riešia neefektívnosti na trhu navrhovaných opatrení finančné zhodnotenie dopadov 4. konzultácie k návrhom opatrení 5. dodržanie pravidiel hospodárskej súťaže pri navrhovaných opatreniach. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) Energetická politika krajiny v prípade zraniteľných odberateľov nemá nahrádzať sociálnu politiku a nesmie byť v rozpore s liberalizáciou trhu a jeho fungovaním. Energeticky chudobné domácnosti zvyčajne nie sú atraktívne pre hráčov na trhu, avšak dodávka elektriny, plynu je pre domácnosti nevyhnutnosťou. Aby nebol zbytočne zaťažovaný sociálny systém podpory a energetický sektor, je potrebné energetickú chudobu odlíšiť od chudoby: len domácnosti s relatívne nízkym disponibilným príjmom a vysokými výdavkami na energiu sú energeticky chudobnými. Regulované ceny pre domácnosti v energetickej chudobe sú v konečnom dôsledku na ujmu všetkých domácností (o dopade na podniky nehovoriac). Trhovo orientovaným riešením sú opatrenia energetickej efektívnosti (zateplenie, výmena spotrebičov, zvýšenie povedomia o možnostiach zníženia spotreby, zmena nevhodných taríf). Energetická chudoba by v každom prípade mala byť riešené cez sociálnu politiku štátu a teda by nemala zaťažovať podnikateľské prostredie neprimeranými regulačnými zásahmi. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) Považujeme za nevyhnutné správne definovať domácnosti v energetickej chudobe, aby nenastala situácia ako je dnes pri kategórii zraniteľných odberateľov, a do kategórie energetickej chudoby by nesprávne patrila väčšia množina odberateľov než je podstatou konceptu energetickej chudoby. Energetická chudoba ako verejný záujem štátu znamená pokrytie priemerných mesačných výdavkov domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody. Existuje viacero definícií energetickej chudoby a preto slovenská definícia by mala odrážať ciele konkrétnej politiky na znižovanie energetickej chudoby. Podotýkame, že podľa publikácie EU SILC Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia 2012, Eurostat, 2013, bolo v roku 2012 rizikom chudoby ohrozených 13,2 % obyvateľov Slovenska, pričom od roku 2005 patrí Slovensko ku krajinám s najnižšou mierou rizika chudoby v rámci EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) V každom prípade inštitút energetickej chudoby bude mať dopad na prostredie, či už podnikateľské alebo na rozpočet štátu. Preto namietame vyjadrenie ÚRSO v doložke vplyvov, že predložený materiál nemá žiadny vplyv. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ZSE Energia (ZSE Energia, a.s.) Pred detailným definovaním pojmu „energetická chudoba“ navrhujeme upraviť súvisiace koncepty, konkrétne „univerzálnu službu“, „zraniteľných odberateľov“, „dodávateľa poslednej inštancie“ a chránených odberateľov, tak aby bola zrejmá súvzťažnosť medzi jednotlivými kategóriami odberateľov, ktoré majú nárok na rôzne druhy výhod z poskytovania tzv. verejnej služby. Univerzálna služba Univerzálna služba („US“) Európskej únie je verejnou službou vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorú môžu členské štáty uložiť podnikom. Povinnosti verejnej služby vo všeobecnom hospodárskom záujme sú definované ako „povinnosti, ktoré by podnik ..., ak by ich zvažoval na základe vlastných komerčných záujmov, neprevzal v tom istom rozsahu alebo za tých istých podmienok“. Ide o služby, ktoré sú pre verejnosť nevyhnutné (voda, plyn, elektrina). Zároveň podľa čl. 106 (2) Zmluvy o fungovaní Európskej únie „podniky poverené výkonom služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme podliehajú najmä pravidlám o hospodárskej súťaži, pokiaľ aplikácia týchto pravidiel nebráni výkonu pridelených úloh.“ US bola Európskou Komisiou („EK“) definovaná ako prístup k službám v určitej kvalite a za prijateľnú cenu, pre každého bez ohľadu na jeho ekonomickú, sociálnu alebo geografickú situáciu. Podmienky US v energetickom odvetví sa musia týkať dodávky služby vo verejnom záujme (bezpečnosť, pravidelnosť, kvality, cena, ochrana životného prostredia), musia priamo prispievať k zabezpečeniu všeobecného hospodárskeho záujmu a musia byť uložené spôsobom, ktorý neovplyvňuje rozvoj trhu v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmami Spoločenstva. Podľa Smernice 2009/72/EC (ďalej len „Smernica“) všetky domácnosti, a kde to štát uzná za vhodné aj malé podniky (s menej ako 50 zamestnancami a ročným obratom nepresahujúcim 10 mil. EUR), majú právo na univerzálnu službu vo forme dodávky elektriny v určitej kvalite za primerané, zrozumiteľné, porovnateľné a transparentné ceny. Na zabezpečenie tejto povinnosti môže štát určiť dodávateľa poslednej inštancie. Za účelom konkrétneho definovania obsahu US členský štát musí spraviť analýzu trhu a ak z nej vyplynie jeho zlyhanie (na trhu chýba nejaký tovar, služba a účastníci trhu si ho bez zásahu štátu nezabezpečia), definuje obsah US, čiže štát určí, ktoré práva spotrebiteľov je nevyhnutné zabezpečiť. Zároveň štát zváži, či za poskytovanie US dostane vybraný podnik nejaké práva alebo nie a posúdi, či a aký kompenzačný mechanizmus je vhodný na odstránenie skreslenia hospodárskej súťaže. Samotná povinnosť univerzálnej služby totiž skresľuje hospodársku súťaž na trhu, pretože určený poskytovateľ univerzálnej služby musí poskytovať neekonomickú službu alebo produkt a pritom svoje straty nemôže preniesť na zákazníkov vo forme ceny. Zraniteľní odberatelia Energetická politika EÚ venuje značnú pozornosť znevýhodneným skupinám spotrebiteľov ako sú odberatelia s nízkym príjmom, žijúci v odľahlých oblastiach, s nízkou spotrebou, pretože majú slabú vyjednávaciu silu, sú finančne alebo fyzicky slabí vo vzťahu k dodávateľom. Tretí energetický balíček požaduje, aby členské štáty definovali koncept zraniteľných odberateľov, pričom sa očakáva, že počet odberateľov, ktorí splnia podmienky definície zraniteľného odberateľa bude malý. Teda nie všetci spotrebitelia sú zraniteľní, ale len tí, ktorí sú napríklad ťažko zdravotne postihnutí, majú nízky príjem alebo poberajú dôchodok. Ochrana takýchto spotrebiteľov by mala spočívať v zákaze odpojenia v kritickom období, napr. v zime, ak používajú energiu na kúrenie. Zraniteľní odberatelia zároveň môžu byť energeticky chudobní, avšak nie všetci zraniteľní odberatelia sú zároveň energeticky chudobní. Definícia domácnosti v energetickej chudobe je ponechaná na členské štáty. Chránení odberatelia V oblasti dodávok plynu sa ešte rozlišuje kategória osobitne zraniteľných odberateľov, ktorí sa podľa Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu nazývajú chránení odberatelia. Chránení odberatelia znamenajú všetkých zákazníkov, ktorí patria do kategórie domácností, pripojených k plynárenskej distribučnej sieti a v prípade, ak tak rozhodne príslušný členský štát, môžu okrem toho zahŕňať aj ďalšie kategórie. V SR boli tieto kategórie služieb vo verejnom záujme nesystematicky „prikázané“ zo strany štátu bez toho, aby boli naplnené právne podmienky ich aplikácie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP-D (SPP - distribúcia, a.s.) V súvislosti so zrejmou ambíciou riešiť problém energetickej chudoby (okrem iného) podporou, presadzovaním alebo zavádzaním tzv. inteligentných meracích systémov a kreditných meradiel (IMS a KM) považujeme za potrebné uviesť námietky k navrhovanému materiálu. Je potrebné identifikovať špecifiká charakteristické pre jednotlivé sektory, t.j. samostatne pre elektroenergetiku a plynárenstvo tak, aby sa predišlo neprimeranému uplatneniu prístupu „one size fits all“. Je potrebné v súvislosti s podporou a zavádzaním IMS rozlišovať medzi oblasťou elektroenergetiky a plynárenstva, nakoľko v uvedených sektoroch existujú rozdielne podmienky a predpoklady na zavádzanie IMS. V sektore plynárenstva doposiaľ neexistujú vo všeobecnosti dostatočné a objektívne predpoklady pre povinné zavádzanie IMS. Nevýhodou zavedenia IMS v sektore plynárenstva (aj vo všeobecnosti) sú pomerne vysoké bezprostredné náklady na obstaranie určených meradiel, a to bez toho, že by takto vynaložené náklady priniesli preukázateľnú zodpovedajúcu úsporu v nákladoch na energie vynakladaných odberateľmi. Spolu s inštaláciou IMS by bolo nevyhnutné vynaložiť aj dodatočné náklady súvisiace s vybudovaním a prevádzkou informačného systému nevyhnutného pre správne fungovanie meradiel. Vo svetle uvedeného sa teda snaha o zavádzanie IMS ako prostriedku na riešenie problému energetickej chudoby javí ako značne ekonomicky neefektívna a neprimeraná účelu. V neposlednom rade je potrebné upozorniť na potenciálne riziká spojené s inštaláciou tzv. kreditných IMS. V prípade uvedených meracích systémov sa predpokladá obmedzenie, resp. prerušenie spotreby po prečerpaní určitého limitu. Uvedené je však možné vnímať ako opatrenie majúce v dôsledkoch opačný efekt ako je primárny cieľ koncepcie energetickej chudoby, za ktorý sa dá považovať univerzálna dostupnosť zdrojov energie bez ohľadu na sociálnu alebo ekonomickú situáciu dotknutých domácností. Akokoľvek je uvedené opatrenie cielené na rozumné využívanie energií, nie je prakticky možné, aby spravodlivo zodpovedalo jednotlivým rozmanitým životným situáciám a energetickým nárokom domácností a jeho konečným efektom je praktické obmedzenie, resp. znemožnenie prístupu k zdrojom energie a paradoxne práve tento efekt môže vyústiť do akútnej energetickej núdze. Je rovnako dôležité upozorniť aj na potenciálne nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo majetku, ku ktorému môže dôjsť v súvislosti s neodbornou manipuláciou IMS. Na rozdiel od konvenčných meradiel sa u IMS predpokladá, že pre ich správne fungovanie je potrebné zariadenie pripojené k zdroju elektrickej energie. To znamená, že v prípade, ak je s meradlom neodborne manipulované, existuje významne vyššie riziko ohrozenia života a zdravia alebo poškodenia majetku, kde inštalované zariadenie pripojené k zdroju elektrickej energie môže predstavovať iniciačný prvok prípadného výbuchu plynu. Plynárenská infraštruktúra navyše inherentne vykazuje najväčší počet únikov na spojoch, teda aj na spojoch meradiel s plynovodom. Pri potrebe zaviesť elektrinu alebo batériu do meradla by tým neprimerane narastalo riziko výbuchu, ktoré nevyváži žiadny ekonomický argument. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP-D (SPP - distribúcia, a.s.) V kontexte uvádzanej správy Európskeho parlamentu o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti z 2. júna 2016 navrhujeme aspoň demonštratívne uviesť závery Ročnej správy o pokroku pri dosahovaní národných cieľov energetickej efektívnosti za rok 2015 vypracovanej MHSR, podľa ktorej došlo v Slovenskej republike k poklesu konečnej energetickej spotreby o 3% a primárnej energetickej spotreby o 9%. Uvedené doplnenie navrhujeme z dôvodu dodržania objektívnosti a vyváženosti informácií majúcich význam pre určenie východísk a návrhov opatrení pre riešenie problému energetickej chudoby tak, aby okrem relevantných údajov na úrovni Európskej únie boli zohľadnené aj príslušné relevantné informácie týkajúce sa plnenia cieľov energetickej efektívnosti na vnútroštátnej (národnej) úrovni. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP-D (SPP - distribúcia, a.s.) Dovoľujeme si vyjadriť nesúhlas so zámerom vytvoriť legislatívne podmienky pre zákaz prerušiť distribúciu energií (bod 4.5 materiálu). Z uvedeného návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom sa má navrhované opatrenie podieľať na riešení problému energetickej chudoby, nakoľko zjavným cieľom navrhovanej koncepcie je univerzálna dostupnosť energetických komodít. Ak má byť takéto opatrenie efektívne, je potrebné aby sa uvedený zákaz týkal nemožnosti prerušenia dodávky jednotlivých energetických komodít a nie distribúcie. Dodávka energií predstavuje v podmienkach príslušnej legislatívy jediný štandardný režim umožňujúci odberateľom prístup k energetickým komoditám a akákoľvek fyzická doprava energií k odberateľom výlučne v režime distribúcie (bez zmluvy o dodávke) by mala byť v zásade posudzovaná ako neoprávnené plnenie. Je teda možné tvrdiť, že vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na zakotvený režim dodávateľa poslednej inštancie, neexistujú v podmienkach Slovenskej republiky také okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od všeobecnej povinnosti uskutočňovať riadnu dodávku energií výlučne na základe zmluvy o dodávke. V tejto súvislosti preto navrhujeme zmeniť slovné spojenie „prerušiť distribúciu“ na slovné spojenie „prerušiť dodávku“. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP-D (SPP - distribúcia, a.s.) V časti materiálu týkajúcom sa kompetencií úradu sa spomína možnosť vyhodnotenia tarifných štruktúr ako prostriedku pre riešenie problému energetickej chudoby. Ako už bolo uvedené, za cieľ koncepcie energetickej chudoby je možné považovať univerzálnu dostupnosť energií pre všetky domácnosti bez ohľadu na ich sociálnu alebo ekonomickú situáciu. Práve nepriaznivá sociálna a ekonomická situácia je bezprostrednou príčinou vzniku fenoménu energetickej chudoby. Vychádzajúc z uvedeného máme za to, že zmena v tarifných štruktúrach neprináša riešenie problému energetickej chudoby, ktorej predchádza a s ktorou bezprostredne súvisí chudoby ekonomická. Zásah do tarifných štruktúr preto nevnímame ako vhodný nástroj pre riešenie daného problému, ale ako neprimeraný zásah do trhového prostredia s ťažko predvídateľnými a pravdepodobne všeobecnými dopadmi. Riešenie problému energetickej chudoby by preto malo byť primárne predmetom adresnej a efektívne cielenej sociálnej politiky štátu, ktorá (na rozdiel od zmeny tarifných štruktúr v jednotlivých sektoroch) nezasahuje do celkového prostredia ponuky, ale individuálne napomáha vyrovnávať nedostatky v možnosti uplatnenia nárokov na strane dopytu, t.j. na strane jednotlivých dotknutých odberateľov. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP-D (SPP - distribúcia, a.s.) V časti materiálu týkajúcej sa vládnych schém riešenia energetickej chudoby sa spomína úloha prijímať zákony, ktoré nebudú mať vplyv na zvyšovanie cien energií. V súvislosti s uvedeným si dovoľujeme nesúhlasiť a navrhnúť úpravu znenia v tom zmysle, že akákoľvek prijímaná vnútroštátna legislatíva by nemala ovplyvňovať vývoj cenových hladín energetických komodít takým spôsobom, ktorý by vylučoval zohľadnenie objektívnych faktorov vstupujúcich do procesu tvorby alebo určenia cien. Inak vyjadrené, prijímanie zákonov nesmie viesť k obmedzeniu alebo vylúčeniu možnosti zmeny ceny energií v prípadoch, ak pre to existujú objektívne dôvody. Prijímanie legislatívy v rozpore s vyššie uvedenou požiadavkou by takisto mohlo viesť k obmedzeniu alebo porušeniu základného práva na podnikanie a súvisiacich ekonomických slobôd chránených Ústavou SR ako aj príslušnou legislatívou EÚ. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SPP-D (SPP - distribúcia, a.s.) Dovoľujeme si vyjadriť nesúhlas s tvrdením týkajúcim sa nárastu počtu domácností, ktoré sa dostávajú do problémov so zabezpečením svojich energetických potrieb. Uvedené tvrdenie je príliš všeobecné a minimálne v aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky odôvodnene spochybniteľné. Makroekonomické ukazovatele týkajúce sa napr. nárastu HDP (podľa prognóz má HDP per capita v Slovenskej republike dosahovať historické maximá – 80 % priemeru EÚ), poklesu nezamestnanosti či nárastu reálnych miezd v ostatnom období svedčia skôr o vytváraní podmienok pre všeobecné zlepšenie ekonomickej situácie domácností a tým aj pre reálny pokles energetickej chudoby. V tejto súvislosti dávame do pozornosti vyjadrenie (zdroj: http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-50/jaguar-spusti-prehrievanie-ekonomiky.html), v ktorom sa uvádza, že „koncom roka 2016 sa podľa ministerstva financií uzatvára obdobie hospodárskeho cyklu charakterizované vysokou nezamestnanosťou, nízkym využitím výrobných kapacít a potrebou stimulácie ekonomiky zo strany štátu či centrálnej banky.“
 Navrhujeme do textu uviesť, že návrh koncepcie energetickej chudoby by nemal vytvárať podmienky na prenášanie nákladov nielen na ostatné obyvateľstvo, ale aj na podnikateľské prostredie. Riešenie problému energetickej chudoby je možné označiť za otázku verejného záujmu, a preto aj bremeno spočívajúce v eventuálnej finančnej záťaži by preto nemalo byť akokoľvek prenesené na súkromný sektor. Je preto vhodné, aby sa v texte materiálu aspoň všeobecne zakotvil princíp neutrálneho bezprostredného ekonomického dopadu (spočívajúci vo vylúčení akýchkoľvek priamych peňažných plnení poskytovaných inými ako verejnými subjektmi) príslušných opatrení na podnikateľské prostredie. Navrhujeme uviesť odkaz alebo akúkoľvek referenciu na materiál týkajúci sa uvedeného údaju o počte obyvateľov ohrozených energetickou chudobou (50 až 125 miliónov ľudí). Nie je zrejmé, aký je pôvod a ani relevancia uvedenej informácie. Hoci sa uvedené údaje o počte ľudí ohrozených energetickou chudobou zrejme týkajú prostredia celej Európy (resp. EÚ), môžu objektívne vplývať na presvedčenie kompetentných autorít o naliehavej potrebe riešenia problému energetickej chudoby prostredníctvom opatrení, ktoré nemusia byť vzhľadom na reálne vnútroštátne podmienky Slovenskej republiky primerané svojmu účelu. Je preto potrebné minimálne verifikovať zdroj uvedenej informácie a objektivizovať uvedené údaje vzhľadom na reálnu potrebu riešenia problému energetickej chudoby v podmienkach Slovenskej republiky. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Odporúčame na strane 11, v treťom odseku opraviť názov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Odporúčame na strane 12, v druhom riadku opraviť gramaticky „podľa jednotlivých typov domácností...“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Odporúčame uviesť termín vypracovania Analýzy minimálnych výdavkov na bývanie a záťaže výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácnosti, keďže bude dôležitá pre vypracovanie samotného zákona o pomoci v energetickej chudobe. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Odporúčame doplniť informácie o „cestovnej mape“, ktorá predstaví ucelený postup od definovania energetickej chudoby až po prípravu zákona. Napríklad, s kým je plánované konzultovať definíciu ako aj návrh zákona a podobne. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Navrhujeme špecifikovať vecne príslušné ústredné orgány štátnej správy na plnenie jednotlivých úloh. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Odporúčame predkladateľovi informácie z časti „2. Definícia problému“ uviesť do časti „3. Ciele a výsledný stav“, a naopak. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Odporúčame doplniť zdroj, odkiaľ boli čerpané dáta o kWh/mesiac. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) V texte popisujúcom zákon o energetickej efektívnosti odporúčame upraviť text tak, aby informoval o možnostiach, ktoré tento zákon poskytuje na riešenie energetickej chudoby. V prvom rade sa to týka povinnosti informovať spotrebiteľa o jeho spotrebe energie, a to v rozsahu § 21, § 22 a § 23 zákona. Preto odporúčame doplniť informácie týkajúce sa riešenia energetickej chudoby v SR, ktoré sú uvedené v zákone č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti. Jedná sa najmä o § 21 a § 22, v ktorých sú podrobne definované informácie, ktoré majú byť uvedené podľa § 21 vo vyúčtovacej faktúre a v priebežnej informácii o dodávke tepla a podľa § 22 vo vyúčtovacej faktúre a v materiáli zasielanom súčasne s vyúčtovacou faktúrou pre elektrinu a plyn. Účelom týchto informácií je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o jeho vlastnej spotrebe elektriny, plynu a tepla. § 24 zákona ustanovuje povinnosti poskytovania informácií pre potreby monitorovacieho systému energetickej efektívnosti a sledovanie spotreby energie. Avšak súčasťou tohto systému nie sú informácie o príjmovej časti obyvateľstva, a preto tento systém nemôže monitorovať energetickú chudobu v SR. Umožňuje iba monitorovať spotrebu energie a úsporu energie, avšak konkrétne neobsahuje informácie, ktoré by podporili riešenie energetickej chudoby. § 25 ustanovuje úlohy pre Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru, ktoré sa týkajú priamo riešenia energetickej chudoby, avšak iba z pohľadu poskytovania informácií a poradenstva pre dotknutých obyvateľov. Taktiež odporúčame odstrániť poslednú vetu v tomto odseku týkajúcu sa článku 8, ktorá sa energetickej chudoby netýka. Odôvodnenie: Informácie uvedené na str. 8 v popise riešení týkajúcich sa energetickej chudoby sú neúplné a nie vždy sa týkajú energetickej chudoby. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) V bode 1 žiadame uviesť v súvislosti s presadzovaním efektívnosti výroby a spotreby energie v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov ako vecne príslušné Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Odporúčame na záver kapitoly doplniť vyhodnotenie predmetných úloh z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 227 z 15. mája 2013. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Navrhujeme doplniť do prílohovej časti hodnotiace analýzy vplyvov spomínaných riešení. Taktiež navrhujeme uviesť spomínané riešenia do doložky vplyvov časti „5. Alternatívne riešenia“. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Na strane 4, v prvom odseku pod grafom č. 1 žiadame v poslednej vete nahradiť slovné spojenie „dostatok financií“ slovným spojením „dostatok finančných prostriedkov“. Odsek, ktorý informuje, akým spôsobom je riešená energetická chudoba v európskych štátoch, odporúčame doplniť alebo nahradiť tabuľkou, ktorá bude prehľadnejšia. V nasledujúcej časti „Kritériá štátov EÚ pre energetickú chudobu“ žiadame doplniť, ako sa určuje v daných krajinách „nízky príjem rodiny“ a ako je chápaný v konkrétnych krajinách „mnohopočetnosť rodín“. V časti, v ktorej sa hovorí o Správe o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti, žiadame vysvetliť, čo znamená „dosiahnutie 20 % úspor primárnej energie je ohrozené“, rovnako tiež doplniť zdroj, z ktorého bol tento údaj prevzatý. V nasledujúcom odseku odporúčame rozpísať skratku EP, nakoľko nikde predtým nebola táto skratka uvedená. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Žiadame doplniť text na strane 7 na konci časti 2: „Slovenská republika transponovala článok 7 smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti alternatívnym spôsobom. Dôvodom sú hlavne dopady na ceny pre koncového odberateľa, ktoré by sa v prípade zavedenia povinných schém energetickej efektívnosti zvýšili, ako je dokumentované v tých členských štátoch, ktoré povinnú schému zaviedli.“, alebo alternatívne vypustiť vety o povinných schémach (strana 7, posledná veta v prvom odseku: „Rovnako by mali členské štáty do povinných schém v energetickej efektívnosti začleniť ustanovenie o významnom minimálnom percente opatrení s cieľom zamerať sa na spotrebiteľov s nízkymi príjmami.“ a posledná veta v treťom odseku „Vyzýva členské štáty, aby do povinných systémov energetickej efektívnosti začlenili ustanovenie o opatreniach zameraných na spotrebiteľov s nízkymi príjmami.“). Odôvodnenie: Slovenská republika povinné schémy nezaviedla, článok 7 smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti transponovala alternatívnym spôsobom. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) Zabezpečiť vhodné a transparentné mechanizmy na získanie finančných zdrojov pre riešenie nevhodných podmienok pre pripojenie odberateľa v odbernom mieste v majetku samosprávy a obce, aby bolo možné tieto odberné miesta vybaviť inteligentným merací prístrojom, ktorý bude riadiť prevádzkovateľ sústavy. Odôvodnenie: Je potrebné zaviazať obce a samosprávy k tomu, aby mali záujem riešiť technické podmienky pre pripojenie odberateľov v bytových domoch, ktoré sú vo vlastníctve samosprávy a v súčasnosti ich siete nie sú technicky vyhovujúce na riešenie kreditných meraní a vyžadujú vysoké investície. Samozrejme, rovnako ako obce a samosprávy zaviazať, je potrebné riešiť aj vytvorenie dostatočných financií pre ne. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Žiadame, spresniť informácie týkajúce sa dostatočného dosahovania cieľa energetickej efektívnosti v citácii správy Európskeho parlamentu o vykonávaní smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti. Odôvodnenie: Vybraté informácie zo správy Európskeho parlamentu o vykonávaní smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti nie sú už celkom relevantné, keďže Európska komisia v správe o energetickej spotrebe v rokoch 2000-2014 vydanej v októbri 2016 konštatuje, že cieľ energetickej efektívnosti stanovený predmetnou smernicou pre rok 2020 v konečnej energetickej spotrebe bol v roku 2014 dosiahnutý na európskej úrovni. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Žiadame doplniť text na strane 6, o poslednú vetu: „V súčasnosti je smernica 2012/27/EU o energetickej efektívnosti v SR plne transponovaná.“ Odôvodnenie: Slovenská republika plne transponovala predmetnú smernicu zákonom č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 100/2014 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) V druhom odseku, v prvej vete spresniť, že energia je iba jedna, avšak má rôzne formy. Odporúčame preto v celom texte používať jednotné číslo slova „energia“. V štvrtom odseku v prvej vete odporúčame nahradiť slovo „najobecnejšie“ slovenským ekvivalentom. V rovnakej vete odporúčame špecifikovať, že ide o príjem finančný. Odporúčame v celom dokumente pri slove „príjem“ doplniť, že ide o finančný príjem. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) V prvom odseku na strane 7, v prvej vete je potrebné bližšie špecifikovať, či členské štáty majú preukazovať iba výhodnosť systémov energetickej účinnosti, ktoré sú financované z daní alebo aj z iných zdrojov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) V prvej vete odporúčame uviesť v poznámke pod čiarou zdroj, odkiaľ bola prevzatá definícia energetickej chudoby. Rovnako odporúčame uviesť zdroj, odkiaľ bola prevzatá definícia Európskej komisie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) navrhujeme vložiť nový odsek 4 v znení: Vytvorenie legislatívnych a regulačných podmienok pre prípady, ak bude prevádzkovateľ distribučnej sústavy inštalovať kreditné meradlá v cudzích objektoch na cudzom elektroenergetickom majetku často na miestach, kde nebude možné umiestnenie meradla s verejným prístupom. Odôvodnenie: Umiestnenie meradla na miesto, ktoré nie je verejne prístupné, zvyšuje riziko manipulácie. Je preto nevyhnutné nastaviť pravidlá pre umiestňovanie meradiel na vhodnom mieste- aj z pohľadu bezpečnosti, aj z pohľadu znemožnenia manipulácie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) Na konci posledného odseku navrhujeme vložiť nasledovný text: Pred zavedením navrhovaných opatrení je mnohokrát nevyhnutné investovať do rekonštrukcie sietí, prípojok a odberných zariadení, aby vyhovovali bezpečnej prevádzke. Vlastník časti sietí a odberného zariadenia nemá dostatok finančných prostriedkov na túto rekonštrukciu. Zabezpečenie potrebného objemu financií je podmienkou realizácie programu riešenia energetickej chudoby. Odôvodnenie: v zmysle textu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) Navrhujeme upraviť, aby kreditný systém bol nastavený na denné limitné množstvá. Odôvodnenie: Vytvorí sa tak prirodzený mechanizmus, ktorý pomáha vytvárať návyky pre „rozumné hospodárenie“ a zabezpečí sa tak, aby odberateľ kredit nevyčerpal za niekoľko málo dní a zvyšok mesiaca by bol bez elektriny. Mesačný limit môže pôsobiť nekoncepčne; práve denný limit môže v praxi zabezpečiť kontinuitu pomoci. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) Odôvodnenie: PDS nemôže spotrebu za odberateľa riadiť- to môže len odberateľ v súčinnosti s dodávateľom. PDS môže vytvoriť len technické predpoklady, aby takýto systém mohol fungovať. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) navrhujeme vložiť nový odsek v znení: poskytovať oprávneným odberateľom (vlastníkom odberného zariadenia) z verejných zdrojov potrebnú finančnú podporu na rekonštrukciu prípojky a odberného zariadenia pre dosiahnutie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky Odôvodnenie: v korelácii s pripomienkou ku bodu 4.1 pojednávajúcou o vyhovujúcom technickom stave zariadenia. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) V materiáli odporúčame uvádzať správny a celý názov „koncepcie“ schválenej uznesením vlády č. 287/2014 (napr. v časti 4. v prvom odseku na str. 11). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) Zastávame názor, že energetická chudoba by sa mala primárne riešiť cez sociálnu politiku štátu, ktorý by mal niesť aj bremeno financovania takejto politiky. Zdôrazňujeme, že riešenie koncepcie energetickej chudoby by v žiadnom prípade nemalo byť povinne financované alebo subvencované zo strany ostatných účastníkov trhu alebo zo strany ostatných spotrebiteľov, aby sa tak nedeformoval trh prípadne neprimerane finančne zaťažovali akýkoľvek ostaní spotrebitelia. V súčasnom právnom rámci je nesprávne nastavený koncept zraniteľných zákazníkov v Slovenskej republike, ktorý v žiadnom prípade neodráža v sebe koncept energetickej chudoby, keďže zraniteľným zákazníkom sú všetky domácnosti a navyše aj malé podniky. Je preto nevyhnutné, aby sa v čo najkratšom čase zmenila legislatíva SR a korektne sa zadefinoval zraniteľný zákazník v podmienkach SR berúc do úvahy problematiku energetickej chudoby. Preto navrhujeme, aby sa do materiálu doplnila úloha ustanoviť pracovnú skupinu, ktorá by pripravila návrh riešenia problematiky energetickej chudoby, a ktorej členmi by boli zástupcovia zamestnávateľov. Odborný dialóg so zainteresovanými subjektmi by mal jednoznačne predchádzať diskusii o vytvorení inštitútu tzv. verejného dodávateľa elektriny a plynu, kde výsledkom tejto diskusie by bola hĺbková analýza prínosov ako aj nedostatkov takéhoto konceptu. V súvislosti s navrhovanou koncepciou energetickej chudoby uvádzame, že nie je možné očakávať, že inštaláciou IMS sa zmení spotrebiteľské správanie a to obzvlášť v tak elementárnej oblasti ako je vykurovanie a ohrev teplej vody. Taktiež nemožno očakávať, že by spotrebitelia spadajúci pod definíciu energetickej chudoby, resp. zraniteľného zákazníka prejavili veľký záujem o obchodovanie na báze intraday, nakoľko sa poväčšine bude jednať o starších ľudí, sociálne odkázaných alebo sociálne menej prispôsobivých. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSE, a.s. (Východoslovenská energetika a.s.) Navrhujeme vypustiť druhý odsek. Odôvodnenie: inštitút v podobe zákazu prerušenia distribúcie by mal kontraproduktívne účinky, nemotivoval by odberateľov správať sa efektívne, práve naopak. Odberateľom by v ich neefektívnom správaní sa pri spotrebe „nič nehrozilo“. Takýto inštitút neúmerne zvýši dlhy uvedenej skupiny odberateľov (budú odoberať bez platenia) a ich dlhy sa budú navyšovať, čim sa dostanú do neriešiteľnej situácie.. Navyše, práve inštitút kreditných meradiel umožní odberateľom svojím konaním ovplyvniť, aby rozhodli kedy elektrinu chcú a kedy nechcú využívať, ergo inštitút „neprerušenia“ majú vo svojich rukách. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) Na konci druhého odseku navrhujeme vložiť text: Je pritom nevyhnutné zdôrazniť, že vybavenie odberného miesta špeciálnym meradlom je len technickým predpokladom zabezpečeným zo strany prevádzkovateľa sústavy- konkrétne využívanie tarifných pásiem a podobne je predmetom produktu dohodnutého medzi dodávateľom a odberateľom a musí reflektovať odberateľov záujem riadiť svoju spotrebu. Odôvodnenie: v zmysle textu pripomienky Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) ku vybavovaniu odberných miest domácností IMS navrhujeme vložiť, že dané odberné miesta musia spĺňať technické a bezpečnostné podmienky pripojenia. Odôvodnenie: Umiestňovať drahé elektromery IMS na miesta pripojenia, ktoré nevyhovujú technickým podmienkam, by bolo nielen neefektívne, ale aj nebezpečné. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Z materiálu vyplýva, že v tejto etape nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, a preto nie je potrebné v doložke vybraných vplyvov uvádzať rozpočtovo zabezpečené vplyvy. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) Navrhujeme v kap. 4.1 odstrániť vetu „Je potrebné inštalovať na odberné miesta domácností inteligentné meracie systémy (za použitia jednoduchých kreditných meradiel) – riadenie spotreby odberateľom elektriny, využívanie odberu elektriny na ohrev a vykurovanie presmerované do časových pásiem s nižšou tarifou resp. mimo špičiek odberu.“ Odôvodnenie: Samotná inštalácia kreditných meradiel v súvislosti s návrhom Koncepcie energetickej chudoby nevedie k zmene správania sa odberateľa, je len jednoduchý nástroj na obmedzenie dodávky v prípade, ak nie je k dispozícii dostatočný kredit. Zároveň pokiaľ odberateľ nebude mať záujem o presúvanie svojej spotreby a zmenu návykov spotrebiteľa bude tento nástroj neefektívny. Taktiež si dovoľujeme uviesť, že sa jedná v prípade energetickej chudoby aj o sociálne odkázaných a sociálne menej prispôsobivých ľudí, kde je potrebné zvážiť dostatočne všetky okolnosti a súvislosti pre dodávku energií. Domnievame sa, že meranie elektriny neodstráni a nezamedzí energetickú chudobu a odberatelia ohrození energetickou chudobou vo väčšine prípadov nemajú možnosť plnohodnotne využiť potenciál IMS pri riadení a optimalizovaní vlastnej spotreby (majú obvykle menší počet spotrebičov, nedostatok finančných prostriedkov na automatizáciu riadenia spotreby alebo na technickú úpravu na odbernom mieste, alebo nedostatočnú kvalifikáciu na posúdenie využiteľnosti IMS). Dovoľujeme si na tomto mieste poznamenať, že problematika kreditných meradiel nie je doteraz upravená v žiadnej legislatíve. Prvýkrát sa uvádzajú v dokumente predchádzajúcej Koncepcii na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby schválenej uznesením vlády č. 287/2014 zo dňa 11.06.2014 ako dokumentu bez všeobecne záväzného charakteru. V prípade, že bude v budúcnosti snaha o zavedenie kreditných meradiel, máme za to, že v prvom rade sa bude musieť novelizovať zákon č. 142/2000 Z.z. o metrológii, a to doplnením prívlastku kreditný k pojmu určené meradlo, pričom tento dokument nespomína úpravu v tomto smere. Skúsenosti z ostatných členských krajín Európskej únie nepotvrdili zvýšenú opodstatnenosť kreditných meradiel, nakoľko podľa nami dostupných údajov sa v súčasnosti tieto meradlá (prepayment meters) využívajú iba vo Veľkej Británii a v Belgickom kráľovstve, pričom ich skúsenosti uvádzajú niekoľko nevýhod, ako napr. odpojenie odberateľa, ktorý nemá dostatočný kredit, čím môže zažiť osobnú/domovú nekomfortnosť (elektrické kúrenie, osvetlenie, teplá voda a pod.) pokiaľ nebude schopný zaplatiť za znovuzapojenie resp. dobitie kreditu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) Návrh opatrení pre riešenie energetickej chudoby a vládne schémy jej riešenia by mali byť nákladovo efektívne, mali by v prvom rade podporovať odberateľov k zníženiu ich spotreby energií, resp. ich motivovať k úsporám energií z dlhodobého hľadiska a to bez negatívneho vplyvu na trh s energiami a konkurencieschopnosť. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme stiahnutie Koncepcie z medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie: Sprievodná dokumentácia k návrhu Koncepcie, konkrétne doložka vybraných vplyvov a predkladacia správa uvádza, že Koncepcia v tomto štádiu nebude mať vplyv na žiadnu z posudzovaných oblastí, pričom toto konštatovanie nie je podložené žiadnou analýzou. Naďalej z návrhu Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby nie je zrejmé ako posudzovať, ktorá domácnosť má byť v podmienkach Slovenskej republiky považovaná za energeticky chudobnú v zmysle definície stanovenej v zákone č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Súčasná právna úprava nedefinuje prípad (ani § 2 písm. o) zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach), kedy nastáva na strane odberateľa stav „energetickej chudoby“ resp. kedy tvoria „významný podiel“ na nákladoch domácnosti náklady na energie. Koncepcia ochrany pred energetickou chudobou by mala upraviť definíciu alebo aspoň spôsob tejto definície pre ďalšiu implementáciu, inak bude takmer nemožné vykonať potrebné opatrenia. Na základe uvedeného odporúčame v koncepcii uviesť návrh, v ktorom predpise a ako bude definícia energetickej chudoby upravená. Zároveň vo vzťahu k definícii „energeticky chudobných odberateľov“ navrhujeme tiež upraviť súvisiace pojmy ako „zraniteľný odberateľ“, „chránený odberateľ“ (v plynárenstve), „univerzálna služba“, „dodávateľ poslednej inštancie“ za účelom ošetrenia vzťahov medzi týmito pojmami, ich prienikov, a aplikácie odlišných postupov. Už v súčasnosti totiž existujú duplicitné definície, z ktorých nie je jasná ich súvzťažnosť a vzťahujú sa na nich odlišné druhy výhod. Príkladom je pojem „zraniteľný odberateľ“, ktorý je odlišne definovaný v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike ako „odberateľ elektriny v domácnosti, ktorého životné funkcie sú závislé od odberu elektriny alebo ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a elektrinu využíva na vykurovanie“ a odlišne v zákone č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach všeobecne ako „odberateľ v domácnosti a malý podnik“. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) Koncepcia zavádza nový inštitút tzv. verejného dodávateľa energií, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Z hľadiska obsahu Koncepcie je nevyhnutné doplniť v dokumente definíciu verejného dodávateľa energií, požiadavky na jeho výkon, podmienky za ktorých sa bude zabezpečovať dodávka pre energeticky chudobných odberateľov, uviesť jeho postavenie v rámci trhu s elektrinou a plynom, ako aj kritéria, ktoré by mal dodávateľ spĺňať aby mohol vykonávať funkciu verejného dodávateľa. V návrhu Koncepcie vidíme zásadný rozpor medzi vytvorením inštitútu verejného dodávateľa energií na jednej strane a na druhej strane odporúčanými opatreniami smerujúcimi k zákazu prerušenia distribúcie energií a to za podmienok stanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Vychádzame z predpokladu, že ak sa vytvorí verejný dodávateľ, bude zabezpečovať dodávky energií pre všetkých energeticky chudobných odberateľov, a preto nie je dôvod obmedzovať zákonné práva ostatných dodávateľov formou zákazu prerušenia distribúcie energií. Špecifické podmienky (vrátane prerušenia distribúcie energií) by sa mali vzťahovať práve na verejného dodávateľa. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) Navrhujeme odstrániť v kap. 4.5 bod 2 Odôvodnenie: Prerušenie distribúcie elektriny prevádzkovatelia distribučných sústav realizujú na základe požiadavky dodávateľa elektriny, a to až po predchádzajúcej výzve dodávateľa elektriny, že v prípade nezaplatenia dlhu je PDS oprávnený odpojiť ich odberné miesto. Podmienky, za ktorých dodávateľ elektriny má právo odpojiť odberateľa sú uvedené v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odberateľ je upozornený na svoj splatný záväzok vopred, rovnako je mu poskytnutá primeraná časová lehota na uhradenie a v špecifických prípadoch k vystaveniu splátkového kalendára zo strany dodávateľa. Podľa názoru spoločnosti SSE táto úprava je adekvátna a predstavuje vyvážený vzťah medzi ochranou oprávnených záujmov dodávateľa elektriny/distribútora ako aj odberateľa. V prípade, že by nedošlo k odpojeniu/prerušeniu distribúcie elektriny je dôvodný predpoklad, že by odberateľ naďalej odoberal elektrinu a jeho finančný záväzok za odobratú elektrinu by sa len naďalej zväčšoval, čím by sa dostal do ešte ťažšej finančnej tiesne ako predtým. Toto opatrenie by mohlo byť aj zneužívané, ak by odberatelia vedome neuhrádzali platby za elektrinu s vedomím, že odpojení nebudú. Na druhej strane v takom prípade budú mať regulované subjekty nárok na náhradu škody voči štátu, ktorý im zabránil odpojiť odberateľov, ktorí si neuhrádzali svoje záväzky. Zároveň sme presvedčení, že toto opatrenie opätovne porušuje princíp Európskej Komisie, podľa ktorého by energetická politika nemala nahrádzať sociálnu politiku. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) Navrhujeme v kap. 2 na str. 4 nahradiť slová „energetickej politiky“ slovami „sociálnej politiky“ Odôvodnenie: V zmysle vyjadrení Európskej Komisie by energetická politika nemala nahrádzať sociálnu politiku. Máme za to, že problematika energetickej chudoby, ktorá je v každej krajine EÚ do určitej miery zastúpená, by mala byť vždy riešená formou sociálnej politiky štátu. Zároveň každý členský štát EÚ vo svojej sociálnej politike môže zohľadniť špecifiká a rôznorodosť v nadväznosti na energetickú chudobu, zvoliť formu podpory a v neposlednom rade aj financovanie takejto politiky. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) Spoločnosť SSE vníma pozitívne zmeny v návrhu novej Koncepcie v porovnaní s predchádzajúcou Koncepciou na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby schválenou uznesením vlády č. 287/2014 zo dňa 11.06.2014, súčasný návrh častejšie spomína opatrenia na strane sociálnej politiky štátu a energetickej efektívnosti. SSE naďalej považuje opatrenia na strane energetickej efektívnosti za kľúčový nástroj na riešenie energetickej chudoby, nakoľko práve táto kategória odberateľov zvyčajne problematiku úspory energií z dlhodobého hľadiska nedokáže sama vyriešiť (napríklad zateplenie, výmenu účinnejšieho zdroja pre kúrenie, ale aj samotné spotrebiče s nižšou spotrebou energie). V súvislosti s uvedenou problematikou je vhodné zohľadniť v rámci návrhu novej Koncepcie aj zimný balíček Energetickej únie zverejnený dňa 30.11.2016, kde sa spomína energetická efektívnosť na prvom mieste, pričom sa považuje za jeden z najlepších spôsobov ako adresne riešiť pôvod energetickej chudoby. V koncepcii na ochranu pred energetickou chudobou by sa nemalo uvažovať o elektrickej energii ako základnom zdroji energie na zabezpečenie vykurovania domácnosti a ohrev teplej vody, nakoľko je to v rozpore so zabezpečením energetickej efektívnosti a účinnosti, s ohľadom na vynaložené náklady na vykurovanie pri elektrickej energii a ostatných zdrojoch energie. V koncepcii absentuje riešenie energetickej chudoby napr. decentrálnymi zdrojmi energie, ktorých výstavba a prevádzka by bola podporená z verejných zdrojov a vyprodukovaná elektrina a teplo by boli použité na riešenie energetickej chudoby vo vybraných lokalitách. Takéto decentralizované zdroje energie by mohli prevádzkovať príspevkové organizácie zriadené štátom alebo orgánmi samosprávy, čím by sa zabezpečilo adresné a účelné využitie finančných prostriedkov. Záverom by sme chceli zdôrazniť, že návrh Koncepcie obsahuje také zmeny, ktoré budú mať významný vplyv tak na rozpočet verejnej správy, ako aj na podnikateľské prostredie, preto je potrebné doplniť dokument „Doložka vplyvov“. Zároveň je potrebné objasniť zo strany spracovateľov Koncepcie prečo nebude mať Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby žiadny sociálny vplyv. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Jedna zo základných príčin energetickej chudoby je vysoká spotreba energií. Tá sa však špeciálnymi príspevkami na na "zlacnenie" spotreby nevyrieši. Skôr naopak, lacnejšia energia povedie k vyššej spotrebe. Prvotný princíp pri riešení energetickej chudoby by mal byť princíp znižovania spotreby (rôzne nástroje energetickej efektívnosti a vzdelávania) až následne cez špeciálne tarify alebo podpory na lacnejší nákup energie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Odporúčame uviesť v koncepcii, že sa nedotýka ochrany zraniteľných odberateľov podľa zákona o energetike, teda že uvažovaný prístup na riešenie energetickej chudoby založený na výške príjmov domácností nebude ďalšou podmienkou pre ochranu zraniteľných odberateľov podľa zákona o energetike. Odôvodnenie: Pre podobnú používanú terminológiu (zraniteľní odberatelia) a základ ochrany navrhujeme v záujme istoty navrhované doplnenie. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Text "2. Optimalizácia podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE) s cieľom eliminácie zvyšovania koncových cien elektrickej energie v dôsledku podpory OZE ." je zavádzajúci. Na koncové ceny elektriny nevplýva len OZE ale všetky zložky TPS. Teda aj podpora KVET a domáceho uhlia. Odporúčam zmeniť na: "2. Optimalizácia podpory formou TPS s cieľom eliminácie zvyšovania koncových cien elektrickej energie v dôsledku podpory viacerých druhov výroby elektriny (OZE, KVET a z domáceho uhlia)." Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Nie je účelné vytvárať ďalší zákon o špeciálnej pomoci v energetickej chudobe. Táto problematika je vždy súčasťou širšej hmotnej núdze, preto: odporúčam riešiť len v rámci novely zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi ako súčasti celého systému podpory. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Prílohu č. 1 ku koncepcii prepracovať tak aby sa veličiny "minimálnej energetickej potreby domácnosti" vzťahovali aj na obytnú plochu a typ objektu. Takto sú hodnoty nezmyselné a nie je možné na ich základe nič porovnať. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme v kap. 4.1 odstrániť vetu „Je potrebné inštalovať na odberné miesta domácností inteligentné meracie systémy (za použitia jednoduchých kreditných meradiel) – riadenie spotreby odberateľom elektriny, využívanie odberu elektriny na ohrev a vykurovanie presmerované do časových pásiem s nižšou tarifou resp. mimo špičiek odberu.“ Odôvodnenie: Problematika kreditných meradiel nie je doteraz upravená v žiadnej legislatíve. Prvýkrát sa uvádzajú v dokumente predchádzajúcej Koncepcii na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby schválenej uznesením vlády č. 287/2014 zo dňa 11.06.2014 ako dokumentu bez všeobecne záväzného charakteru. V prípade, že bude v budúcnosti snaha o zavedenie kreditných meradiel, máme za to, že v prvom rade sa bude musieť novelizovať zákon č.142/2000 Z.z. o metrológii, a to doplnením prívlastku kreditný k pojmu určené meradlo, pričom tento dokument nespomína úpravu v tomto smere. Avšak, zastávame názor, že v súčasnej dobe postupného zavádzania inteligentných meracích systémov (ďalej len „IMS“), akékoľvek úvahy o zavádzaní kreditných meradiel sa nám javia ako neaktuálne a ako tzv. „krok späť“. Skúsenosti z ostatných členských krajín Európskej únie nepotvrdili zvýšenú opodstatnenosť kreditných meradiel, nakoľko podľa nami dostupných údajov sa v súčasnosti tieto meradlá (prepayment meters) využívajú iba vo Veľkej Británii a v Belgickom kráľovstve, pričom ich skúsenosti uvádzajú niekoľko nevýhod s tým spojených, ako napr.: - zvýšená cena kreditných meradiel; - odberateľ, ktorý bude odpojený z dôvodu nedostatočného kreditu môže zažiť osobnú/domovú nekomfortnosť (elektrické kúrenie, osvetlenie, teplá voda a pod.) dokým nebude schopný zaplatiť za znovuzapojenie resp. dobitie kreditu; - odberateľ musí pravidelne kontrolovať, že má dostatočný kredit, v opačnom prípade dôjde k automatickému odpojeniu; - počas zimných mesiacov, odberateľ potrebuje vyšší kredit v porovnaní s nákladmi počas letných mesiacov; - v prípade, že odberateľ po čase bude chcieť vymeniť meradlo za klasické, znáša zvýšené náklady súvisiace s výmenou meradla; - v prípade, že odberateľ má zdravotné alebo iné problémy môže byť pre neho komplikované používať samotné kreditné meradlo; - používanie kreditného meradla môže v konečnom dôsledku viesť k vyšším nákladom za dodanú elektrinu, nakoľko nepredpokladáme zvýšenú tarifnú konkurenciu zo strany dodávateľov elektriny ako v prípade klasických tarifných produktov. Rovnako si dovoľujeme vyzdvihnúť skutočnosť, že na to, aby mohlo byť kreditné meradlo plne využívané zo strany odberateľa musí byť umiestnené v priestoroch (obydlí) odberateľa, ku ktorým má nepretržitý prístup, aby si mohol v reálnom čase kontrolovať priebeh svojej spotreby, resp. zvyšnú hodnotu predplateného kreditu. To by si vyžadovalo zvýšené náklady odberateľa na rekonštrukciu prívodného kábla a premiestnenie merania. To je však v priamom rozpore so zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že meradlá musia byť umiestňované na verejne prístupné miesta. V súvislosti s IMS by sme chceli uviesť, že sú nasadzované v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 358/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje postup a podmienky v oblasti zavádzania a prevádzky inteligentných meracích systémov v elektroenergetike, pričom v § 3 ods. 4 sa ustanovuje ročná prahová hodnota 4 MWh na inštaláciu IMS pre odberateľov. Spoločnosť SSE-D nepredpokladá, že väčšina "energeticky chudobných" spĺňa tento limit, čím by boli oprávnenými prijímateľmi IMS. Rovnako by sme chceli uviesť, že títo odberatelia majú nárok na základnú funkcionalitu IMS, ktorá nedisponuje diaľkovým odpojením (určeným pre pokročilú funkcionalitu IMS), to znamená, že PDS v prípade „vyčerpania kreditu“ nemá možnosť diaľkového odpojenia a zabezpečenia bezodkladného neodoberania elektriny. Samotné zavedenie IMS nepovažujeme za efektívny nástroj riešenia energetickej chudoby. Na jednej strane meranie elektriny neodstráni a nezamedzí energetickej chudobe a na druhej strane občania ohrození energetickou chudobou vo väčšine prípadov nemajú možnosť plnohodnotne využiť potenciál IMS pri riadení a optimalizovaní vlastnej spotreby (majú obvykle menší počet spotrebičov, nedostatok finančných prostriedkov na automatizáciu riadenia spotreby alebo na technickú úpravu na odbernom mieste, alebo nedostatočnú kvalifikáciu na posúdenie využiteľnosti IMS). Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme odstrániť v kap. 4.5 bod 2 Odôvodnenie: Prerušenie distribúcie elektriny prevádzkovatelia distribučných sústav realizujú na základe požiadavky dodávateľa elektriny, a to až po predchádzajúcej výzve dodávateľa elektriny, že v prípade nezaplatenia dlhu je PDS oprávnený odpojiť ich odberné miesto. Táto úprava sa nachádza v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odberateľ je upozornený na svoj splatný záväzok, rovnako je mu poskytnutá primeraná časová lehota na uhradenie. Podľa názoru spoločnosti SSE-D táto úprava je adekvátna a predstavuje vyvážený vzťah medzi ochranou oprávnených záujmov dodávateľa elektriny/distribútora ako aj odberateľa. V prípade, že by nedošlo k odpojeniu/prerušeniu distribúcie elektriny je dôvodný predpoklad, že by odberateľ naďalej odoberal elektrinu a jeho finančný záväzok za odobratú elektrinu by sa len naďalej zväčšoval, čím by sa dostal do ešte ťažšej finančnej situácie ako predtým. Toto opatrenie by bolo skôr zneužívané a odberatelia by vedome neuhrádzali platby za elektrinu s vedomím, že odpojení nebudú. Na druhej strane v takom prípade budú mať regulované subjekty nárok na náhradu škody voči štátu, ktorý im zabránil odpojiť odberateľov, ktorí si neuhrádzali svoje záväzky. Zároveň sme presvedčení, že toto opatrenie opätovne porušuje princíp Európskej Komisie, podľa ktorého by energetická politika nemala nahrádzať sociálnu politiku. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE-D (Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) Navrhujeme vypustiť odsek 5 v kapitole 4 na str. 11, ktorý znie nasledovne: „Jedným z vhodných riešení, ktoré predložila pracovná skupina ešte v júni 2015 bola implementácia kreditných meradiel do vhodných lokalít. Teda do oblastí s koncentrovaným výskytom občanov spadajúcich do kategórie energetickej chudoby, z ktorých časť možno zároveň zaradiť do kategórie neprispôsobivých. Zároveň je však možné zvážiť aj implementáciu kreditných meradiel do jednotlivých domácností v prípade, že obyvatelia splnia podmienky na zaradenie do kategórie energetickej chudoby a zároveň budú mať o túto službu záujem.“ Odôvodnenie: Máme za to, že princíp kreditných meradiel je postavený len na tom, že ak odberateľ nemá dostatočný kredit, bude od dodávky energii odpojený. Znamená to však rovnaký princíp ako je platný aj teraz, kedy odberateľ v prípade neuhradenia faktúr bude odpojený. Súhlasíme, že v prípade niektorých chronických neplatičov, by mali byť zavedené tieto kreditné meradlá, avšak je potrebné si uvedomiť, že v praxi to prinesie problémy v tom, že veľká časť poplatkov za dodávku elektriny je fixných a platí sa mesačne, čo zabraňuje postupnému znižovaniu kreditu v meradle podľa objemu spotrebovanej elektriny. Naopak bude viesť k snahe niektorých odberateľov poškodiť meradlo, falšovať kredity a v konečnom dôsledku povedie k vyšším stratám. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Slová „Odpojenie z dôvodu neplatenia“ odporúčame nahradiť slovami „Zákaz odpojenia z dôvodu neplatenia“. Odôvodnenie: Spresnenie textu. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
VSD, a.s. (Východoslovenská distribučná, a.s.) Odôvodnenie: tento inštitút- zákaz prerušenia distribúcie- pôsobí úplne kontraproduktívne- nemotivuje odberateľov správať sa efektívne, ale práve naopak, nakoľko im „nič nehrozí“. Takýto inštitút neúmerne zvýši dlhy takýchto ľudí (budú odoberať bez platenia), čo bude pre nich neriešiteľná situácia a začarovaný kruh. Navyše, presne inštitút kreditných meradiel umožní odberateľom svojím konaním ovplyvniť, aby rozhodli kedy elektrinu chcú a kedy nechcú využívať, ergo inštitút „neprerušenia“ majú vo svojich rukách. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
SSE, a.s. (Stredoslovenská energetika, a.s.) Navrhujeme v kap. 4.3 ods. 3 vypustiť časť vety, ktorá znie „a vytvoriť podmienky pre optimalizáciu tarifných štruktúr pre dodávku a distribúciu energií energeticky chudobným domácnostiam“ Odôvodnenie: Spoločnosť SSE zastáva názor, že zavedenie špeciálnej tarify či už na distribúciu alebo dodávku energií by bolo nesystémové, neefektívne a neúčinné riešenie. Chceme poukázať na to, že zavedením osobitných taríf za dodávku energií alebo príspevkov štátu na platby za energie sa podporuje nesystémové riešenie, ktoré bude podporovať energetickú chudobu do budúcna. Uvedené opatrenia podľa nášho názoru nebudú motivovať odberateľov k tomu, aby zmenili svoje obvyklé správanie z hľadiska spotreby energií, ďalej aby hľadali možnosti úspor energií a v konečnom dôsledku znížili svoju spotrebu energií. Mame za to, že vytvorenie špeciálnych taríf na úrovni dodávky elektriny by malo za následok priamy dopad/zhoršenie liberalizácie trhu s elektrinou, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že alternatívni dodávatelia by nemali záujem uzatvárať zmluvy o združenej dodávke elektriny s takýmito odberateľmi s radovo nižšími odbermi, a teda s nižšími tarifami ako pri normálnych domácnostiach. Dôsledkom toho by bola situácia, že týchto odberateľov by združovali len tradiční dodávatelia. Podľa ods. 8 článku 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES platí, že prijaté opatrenia na ochranu týchto odberateľov nesmú brániť otváraniu alebo narúšať fungovanie trhu s elektrinou, a všetky opatrenia majú byť oznámené Európskej Komisii. To by malo negatívny dopad na liberalizáciu trhu, čím by sa porušil odsek 8 článku 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚNMSSR (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky) ÚNMS SR nemá k predloženému materiálu žiadne pripomienky. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Predmetný zákon ako uvádzate „zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov“ nie je v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR ale je v kompetencii Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Preto navrhujeme tento zákon vypustiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) navrhujeme z vecného a systémového hľadiska a aj s prihliadnutím na znenie a účel zákona č. 417/2013 Z. z. upraviť znenie takto: „4. Aktualizácia schém riešenia energetickej chudoby v Slovenskej republike Pri stanovovaní opatrení na riešenie energetickej chudoby treba vychádzať zo zásady, že všetky opatrenia na riešenie energetickej chudoby musia byť také, aby sa minimalizovali možnosti zneužitia týchto prijatých opatrení. Koncepciu energetickej chudoby na Slovensku schválila vláda SR 11. júna 2014, kedy na jej základe bola vytvorená pracovná skupina, ktorá mala povinnosť pripraviť legislatívu riešiacu otázku energetickej chudoby v SR. Členmi pracovnej skupiny sú zástupcovia MH SR, MF SR, MPSVR SR a úrad. Jedným z vhodných riešení, ktoré predložila pracovná skupina ešte v júni 2015 bola implementácia kreditných meradiel do vhodných lokalít. Teda do oblastí skoncentrovaným výskytom občanov spadajúcich do kategórie energetickej chudoby, z ktorých časť možno zároveň zaradiť do kategórie neprispôsobivých. Zároveň je však možné zvážiť aj implementáciu kreditných meradiel do jednotlivých domácností v prípade, že obyvatelia splnia podmienky na zaradenie do kategórie energetickej chudoby a zároveň budú mať o túto službu záujem. Primárnym problémom pre riešenie energetickej chudoby je definícia energetickej chudoby, meranie jej úrovne a spôsob identifikácie ľudí, ktorí pri platení svojich záväzkov za energiu potrebujú pomoc. Koncepciu energetickej chudoby je potrebné prepojiť už s existujúcimi politikami, najmä s koncepciou sociálnej politiky štátu, koncepciou energetickej efektívnosti. Mala by jej predchádzať sociálno-ekonomická analýza, celospoločenská diskusia a vyčíslenie dopadov, pretože navrhované riešenia by nemali v žiadnom prípade neprimerane zaťažovať ostatných účastníkov trhu. V rámci vecnej pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny sa od roku 2014 v sociálnej oblasti uplatňuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom tohto zákona je zabezpečenie základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi v závislosti od výšky príjmu fyzických osôb, ktoré sa na daný účel spoločne posudzujú a žijú spolu v domácnosti. S prihliadnutím na pojmy „energetická chudoba“ a „hmotná núdza“ možno konštatovať, že obidva pojmy čiastočne navzájom súvisia. Domácnosti, ktorej členom sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi a príslušných príspevkov k tejto dávke, sú domácnosťami, u ktorých možno objektívne predpokladať možnosť ohrozenia energetickou chudobou. Z dôvodu nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie takýchto domácností môže dochádzať aj k neuhrádzaniu alebo nepravidelnému, prípadne neúplnému uhrádzaniu platieb za dodávku energií a následne aj k možnému obmedzeniu, prípadne až zastaveniu dodávok. V nadväznosti na zachovanie finančnej udržateľnosti bývania a v súlade s možnosťami verejných financií a princípmi napĺňania sociálnej úlohy štátu bude v súlade s uznesením vlády SR č. 13/2015 potrebné vypracovať legislatívnu úpravu pre vznik a poskytovanie samostatného príspevku na bývanie tak, aby bolo možné stanovovať podmienky pre získanie príspevku na bývanie najmä v závislosti od počtu členov v domácnosti, úhrad súvisiacich s bývaním a od príjmovej situácie členov domácnosti. Budúci príspevok na bývanie by mal predstavovať adresnú, priamu finančnú podporu štátu bytovým domácnostiam, určenú najmä na krytie, resp. zmiernenie tej časti výdavkov bytovej domácnosti v rámci legálnych foriem bývania, ktoré majú priamy vplyv na zachovanie bývania, a ktoré bytová domácnosť spravidla pre ich výšku a nízky príjem členov bytovej domácnosti môže uhrádzať len s problémami alebo ich vôbec nemôžu uhrádzať. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že budúci samostatný príspevok na bývanie nebude mať charakter plošnej dávky, ale mal by sa poskytovať len za predpokladu, ak zo strany oprávnených osôb boli splnené zákonom určené nárokové podmienky, ktoré by priamo nadväzovali na úhrady súvisiace najmä s legálnym užívaním bytu alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ale aj legálnym užívaním rodinného domu a udržaním si takýchto foriem bývania.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Navrhované znenie kapitoly 4.7. žiadame upraviť takto: „4.7. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Vypracovať novú právnu úpravu samostatného príspevku na bývanie, a to vyčlenením tohto príspevku z pomoci v hmotnej núdzi a určením jeho výšky tak, aby boli vytvorené podmienky pre udržateľnosť primeraného bývania. S cieľom zachovania finančnej udržateľnosti bývania a v súlade s možnosťami verejných financií a princípmi napĺňania sociálnej úlohy štátu je potrebné vypracovať legislatívnu úpravu pre poskytovanie príspevku tak, aby bolo možné stanovovať podmienky na získanie príspevku v závislosti od veľkosti domácnosti, formy bývania, úhrad bezprostredne súvisiacich s bývaním, ale aj od príjmovej situácie domácnosti.“ Odôvodnenie: Navrhované znenie v troch bodoch považujeme za zmätočné, nakoľko navrhované znenia bodov 1. a 3. priamo vecne súvisia výlučne s navrhovaným bodom 2., t. j. s budúcim zákonom o príspevku na bývanie, ktorý je vo vecnej kompetencii MPSVR SR. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) V odseku 7 navrhujeme nahradiť slovo „prijať“ slovom „vypracovať“, Odôvodnenie: Zákony v rámci SR môže prijať len NR SR a z tohto dôvodu je potrebné nahradiť slovo „prijať“ slovom „vypracovať“, čo je aktuálne aj pre daný stav. Nadväzne na uvedené je potrebné určiť gestora vypracovania zákona o pomoci v energetickej chudobe a znenie úlohy presunúť do kapitoly 4.4. alebo 4.5. V tejto súvislosti upozorňujeme, že o. i. podobný účel bude mať aj nový príspevok na bývanie, ktorý má byť vypracovaný vo vecnej pôsobnosti MPSVR SR – kapitola 4.7. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Navrhujme v súvislosti s pripomienkou ku kapitole 4.3. upraviť znenie 1. bodu nasledovne: „1. v rámci svojej vecnej pôsobnosti spolupracovať na príprave návrhu zákona o pomoci v energetickej chudobe,“ Odôvodnenie: Navrhovaná zmena spresňuje súčinnosť orgánov na príprave zákona o energetickej chudobe. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) Navrhujeme uviesť gestora vypracovania zákona o pomoci v energetickej chudobe, Odôvodnenie: V návrhu predmetnej koncepcie absentuje adresný údaj o gestorovi zodpovednom za vypracovanie zákona o pomoci v energetickej chudobe, sú tam uvedené len orgány poskytujúce súčinnosť . Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) V prvom odseku žiadame posledné dve vety vypustiť z dôvodu ich metodického a nie koncepčného charakteru a znenie odseku 3 navrhujeme upraviť takto: „Zavedenie opatrení v rámci energetickej efektívnosti – podporné programy, klásť dôraz na šetrenie energie, zapojiť do riešenia energetickej chudoby orgány miestnej štátnej správy, samosprávy, spoločenstvá vlastníkov bytov, správcov budov, napr. stanoviť nenávratný štátny príspevok pre identifikovaných odberateľov energie, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, na čiastočnú úhradu nákladov na kúpu energeticky efektívnejších spotrebičov a zateplenie príbytkov. Odôvodnenie: Zrozumiteľnosť navrhovaného znenia aj vypustením príspevku na úhradu energií, ktorý aktuálna platná legislatíva neupravuje. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) v odseku Kritériá štátov EÚ pre energetickú chudobu ... (str.5), navrhujeme znenie v prvej odrážke upraviť takto: „odkázanie občana na sociálnu službu“, Odôvodnenie: Zosúladenie so slovenskou terminológiou. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
Verejnosť (Verejnosť) Predmetný zákon ako uvádzate „zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov“ nie je v kompetencii Ministerstva hospodárstva SR ale je v kompetencii Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Preto navrhujeme tento zákon vypustiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZVaEZSR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) Bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) S prihliadnutím na článok 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES a čl.3 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES, odporúčam v časti/ podkapitole 4.2. názvu Všeobecné opatrenia pre riešenie energetickej chudoby v bode 5 zadefinovať požiadavku ústavne konformného riešenia zákazu odpojenia takýchto odberateľov v krízových časoch. Vzhľadom aj k príslušným výkladovým stanoviskám orgánov OSN vykladajúcim právo na primerané bývanie, takouto krízovou situáciou je aj zimné obdobie/mimoriadne nepriaznivé podmienky. Uvedený návrh predkladám v súlade s legislatívnymi aj nelegislatívnymi právnymi aktmi EÚ pričom osobitne upriamujem pozornosť aj na uznesenie P7_TA(2013)0246 Sociálne bývanie v Európskej únii - Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii (2012/2293(INI)). Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) Aj keď rozhodne podporujem materiál ako celok, s poukazom napríklad na vetu z čl. 53 úvodných citácií smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES, ako aj na čl. 50 citácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES odporúčam preveriť možnosť do materiálu zapracovať najmä pre dodávateľov energii konečným, zraniteľným spotrebiteľom v častiach materiálu, napríklad vládnych schém, alebo v častiach materiálu definujúcich potrebu legislatívnych opatrení, možnosť poskytovania energii konečným spotrebiteľom za zníženú cenu (osobitné programy), prípadne zadefinovať rámec takejto partnerskej spolupráce medzi dodávateľmi a štátom. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) V kapitole 4,v druhom odseku na strane 11 žiadam v druhej časti druhej vety slová „z ktorých časť možno zároveň zaradiť do kategórie neprispôsobivých“ nahradiť slovami „z ktorých časť tvoria/rili príslušníci marginalizovaných spoločenstiev Rómov.“. Navrhovanú zmenu predkladám v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodným právnym poriadkom, pretože uvedené slovné spojenie v použité v texte sa často a nesprávne používa ako podružný, substitučný názov pre osoby, ktoré sú členmi marginalizovaných spoločenstiev – Rómov. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SVSLPRK (Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity) Na strane 4 v odseku za grafom žiadam za slová „nezamestnaní“ vložiť slová „ľudia z marginalizovaných spoločenstiev vrátane Rómov“. Pripomienku predkladám za účelom precizácie demonštratívneho výpočtu najzraniteľnejších sociálnych skupín a to v súlade s pojmoslovím únijného práva. Uvedenú pripomienku predkladám aj s poukazom na Závery Rady - Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 EUCO 23/11, publikácia aj v Ú.v. EÚ C 258 , 2.9.2011. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚPVSR (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚJDSR (Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
ÚVO (Úrad pre verejné obstarávanie) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) Navrhujeme prepracovať znenie celej časti vrátane názvu. Prípadné úlohy treba rozdeliť jednotlivým ústredným orgánom štátnej správy podľa ich vecnej príslušnosti a viac ich konkretizovať. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nie je ako ústredný orgán štátnej správy vecne príslušné na plnenie úloh časti 4.8. v znení, v akom sú tam uvedené. Najmä nie je vecne príslušné na splnenie úlohy: „pripraviť návrh zákona o pomoci v energetickej chudobe,“. Uvedený legislatívny materiál môže iba pripomienkovať. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SEAS (Slovenské elektrárne, a.s.) V prvom rade zdôrazňujeme, že v súčasnosti je nesprávne nastavený koncept zraniteľných zákazníkov v Slovenskej republike, ktorý v žiadnom prípade neodráža v sebe koncept energetickej chudoby, keďže zraniteľným zákazníkom sú všetky domácnosti ako aj malé podniky. Je preto nevyhnutné, aby sa v čo najkratšom čase zmenila legislatíva SR a korektne sa zadefinoval zraniteľný zákazník v podmienkach SR berúc do úvahy problematiku energetickej chudoby. Zastávame názor, že energetická chudoba by sa mala primárne riešiť cez sociálnu politiku štátu, ktorý by mal niesť aj bremeno financovania takejto politiky. Zdôrazňujeme, že riešenie koncepcie energetickej chudoby by v žiadnom prípade nemalo byť povinne financované alebo subvencované zo strany ostatných účastníkov trhu alebo zo strany ostatných spotrebiteľov, aby sa tak nedeformoval trh prípadne neprimerane finančne zaťažovali akýkoľvek ostaní spotrebitelia. V súvislosti s navrhovanou koncepciou energetickej chudoby uvádzame, že nie je možné očakávať, že inštaláciou IMS sa zmení spotrebiteľské správanie a to obzvlášť v tak elementárnej oblasti ako je vykurovanie a ohrev teplej vody. Taktiež nemožno očakávať, že by spotrebitelia spadajúci pod definíciu energetickej chudoby, resp. zraniteľného zákazníka prejavili veľký záujem o obchodovanie na báze intraday, nakoľko sa poväčšine bude jednať o starších ľudí, sociálne odkázaných alebo sociálne menej prispôsobivých. Odborný dialóg so zainteresovanými subjektmi by mal jednoznačne predchádzať diskusii o vytvorení inštitútu tzv. verejného dodávateľa elektriny a plynu, kde výsledkom tejto diskusie by bola hĺbková analýza prínosov ako aj nedostatkov takéhoto konceptu. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) Požadujeme za potrebné, aby sa koncept energetickej chudoby zosúladil s konceptom zraniteľných zákazníkov v SR. Koncept zraniteľných zákazníkov v elektrine predpokladá ako zraniteľné všetky domácnosti a taktiež aj malé podniky, čo vedie k vyššej tarifnej záťaži stredných a veľkých podnikov, vrátane energeticky intenzívnych. Vzniká tu teda riziko podobného efektu ako je tzv. „únik uhlíka“, kedy v dôsledku neprimerane vysokých cien elektriny môžu predovšetkým energeticky intenzívne podniky presúvať svoju výrobu do oblastí mimo EÚ, kde regulácia emisií skleníkových plynov nie je taká prísna ako v EÚ. Z rovnakého dôvodu dôrazne upozorňujeme na to, že ani riešenie koncepcie energetickej chudoby by v žiadnom prípade nemalo byť povinne financované resp. subvencované zo strany ostatných odberateľov energií. Koncept energetickej chudoby by mal byť primárne riešený cez sociálnu politiku štátu, ktorý by mal niesť aj bremeno financovania takejto politiky. Zásadne nesúhlasíme s bodom 4.8. vlastného materiálu. Tak ako je formulovaný a adresovaný všetkým ústredným orgánom štátnej správy je v rozpore so znením zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o využívanie európskych fondov odkazujeme spracovateľa posudzovaného materiálu na štruktúru operačných programov pre viacročný finančný rámec Európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 – 2020. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) Do materiálu odporúčame pridať aj tabuľku „Zloženie súkromných domácností v členení podľa ekonomickej aktivity prednostu“ Ukazovateľ Domácnosti podľa ekonomickej aktivity prednostu Households by economical activity of head of household Ekono- micky aktívny v tom Ekono-micky neaktívny v tom domácnosti of which of which pracujúci neza-mestnaný starobných dôchodcov iné Econ. active Employed Un- employed Econom. non-active Old pensioners Others Počet sledovaných domácností 2 984 2 887 97 1 801 1 682 119 Prepočítaný počet domácností (%) 71,5 69,9 1,6 28,5 27,0 1,5 Priemerný počet na domácnosť: členov spolu 3,27 3,28 3,12 2,07 2,05 2,34 v tom ekonomicky aktívnych 1,96 1,97 1,73 0,30 0,29 0,44 závislých detí 0,94 0,94 1,11 0,14 0,13 0,46 dôchodcov 0,20 0,20 0,12 1,49 1,56 0,21 ostatných členov 0,17 0,17 0,17 0,13 0,07 1,22 z dôvodu možnosti prepočítania príjmov a výdavkov uvedených v prílohách č. 2 a č. 3 na domácnosti. Príjmy a výdavky v tabuľkách v prílohách č. 2 a č. 3 sú uvedené v eurách na osobu a rok. V prípade, že chceme posudzovať údaje za domácnosť, je potrebné príjmy a výdavky v eurách na osobu a rok násobiť priemerným počtom členov domácnosti (priložená tabuľka). Príklad: v prílohe č. 3 sú uvedené výdavky za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá – úhrn uvedené pre „pracujúci“ vo výške 758,98 a pre kategóriu „starobných dôchodcov“ 994,76 € na osobu a rok. Výdavky na domácnosť vypočítame vynásobením výdavkov na osobu priemerným počtom členov domácnosti, t. zn. výdavky na domácnosť „pracujúci“ = 758,98 x 3,28 = 2 489,45 € na domácnosť a rok. Výdavky na domácnosť „starobných dôchodcov“ = 994,76 x 2,05 = 2 039,26 € na domácnosť a rok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
MKSR (Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky) Bez pripomienok. Obyčajná pripomienka Odoslaná Detail
SPP (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) Koncepcia bola predložená do medzirezortného pripomienkového konania bez predchádzajúcej diskusie s odbornou verejnosťou a zainteresovanými subjektmi. Zverejnenie Koncepcie, ako dokumentu, ktorý má vplyv na všetkých dodávateľov energií na Slovensku, ale aj ďalšie subjekty, na pripomienkovanie počas vianočných a novoročných sviatkov neposkytuje dostatok času na dôkladnejšiu analýzu a priestor na predloženie podrobnejších pripomienok. Navrhujeme pred ďalším pokračovaním v legislatívnom procese k návrhu Koncepcie riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení a následne návrh Koncepcie, spolu s dopracovanou doložkou vplyvov predložiť na predbežné pripomienkové konanie a následne na medzirezortné pripomienkové konanie. Návrh Koncepcie navrhujeme dopracovať po obsahovej stránke tak, aby došlo v porovnaní s Koncepciou na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby z júna 2014 k objasneniu, ktoré domácnosti, resp. ktorí zo zraniteľných odberateľov majú byť v podmienkach Slovenskej republiky považovaní za energeticky chudobných. Opatrenia na riešenie energetickej chudoby a vládne schémy jej riešenia by mali byť nákladovo efektívne, mali by motivovať aj odberateľov znížiť svoju spotrebu energie, resp. ju zefektívniť a nemali by negatívne vplývať na trh s energiami a konkurencieschopnosť. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme stiahnutie Koncepcie z medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie: Sprievodná dokumentácia k návrhu Koncepcie, konkrétne doložka vybraných vplyvov a predkladacia správa uvádza, že Koncepcia v tomto štádiu nebude mať vplyv na žiadnu z posudzovaných oblastí, pričom toto konštatovanie nie je podložené žiadnou analýzou. Súdiac podľa všeobecných opatrení pre riešenie energetickej chudoby, tieto ak majú byť implementované, môžu mať nepochybne vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, napríklad účinná podpora na zvýšenie energetickej hospodárnosti domov, informačné povinnosti a poradenstvo vo vzťahu k odberateľom energií alebo postupy pre energetické spoločnosti, ak sa domácnosť ocitne v situácii, kedy nebude môcť zaplatiť za dodanú energiu. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme stiahnuť materiál z pripomienkového konania, riadne posúdiť vybrané vplyvy návrhu Koncepcie v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení ďalších uznesení, návrh Koncepcie predložiť na predbežné pripomienkové konanie a následne opakovane predložiť na pripomienkové konanie. Čo sa týka obsahu návrhu Koncepcie, v porovnaní s Koncepciou na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby z júna 2014, v Koncepcii naďalej absentuje jasná metodológia a konkrétny návrh ako posudzovať, ktorá domácnosť má byť v podmienkach Slovenskej republiky považovaná za energeticky chudobnú v zmysle definície stanovenej v zákone č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Z tohto hľadiska, je následne problematické aj posudzovať navrhované schémy riešenia energetickej chudoby, čo konštatuje aj samotný Úrad v návrhu Koncepcie. Definovaniu energetickej chudoby na Slovensku a následne prijatiu akýchkoľvek opatrení by podľa názoru našej spoločnosti mala predchádzať rozsiahla odborná diskusia všetkých zainteresovaných strán, t.j. nielen Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva, práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ale aj ostatných zainteresovaných subjektov, orgánov štátnej správy, energetických spoločností, organizácií na ochranu práv spotrebiteľov a spotrebiteľskej verejnosti. Opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby by mali byť adresné a efektívne a mali by byť implementované na základe dôkladnej analýzy tak, aby nemali negatívny dopad na energetický trh. Ničmenej, niektoré z navrhnutých všeobecných opatrení a vládnych schém riešenia energetickej chudoby uvedených v návrhu Koncepcie sa javia byť podľa skúseností iných členských štátov Európskej únie neefektívne. Ide najmä o rôzne druhy osobitných taríf za dodávku energií alebo príspevkov štátu na platby za energie, ktoré nie sú schopné problém energetickej chudoby vyriešiť, keďže nemotivujú odberateľov, aby zmenili svoje zaužívané zvyklosti spotreby energie, využívali ju efektívnejšie a znižovali jej spotrebu. Niektoré uvedené schémy, ako napríklad zavedenie príspevku na palivové drevo, nezodpovedajú, okrem iného, cieľom v oblasti ochrany životného prostredia a klimatických zmien a rozvinutému trhu s dodávkou energií v Slovenskej republike. Zavádzaniu inteligentných meracích systémov by malo predchádzať dôkladné posúdenie nákladov súvisiacich s ich zavedením a možných prínosov z ich využívania. Odberatelia spĺňajúci podmienky energetickej chudoby sú spravidla zároveň odberateľmi s relatívne vysokou spotrebou energií. Najúčinnejšími opatreniami na boj s energetickou chudobou sú adresné opatrenia v oblasti sociálnej politiky prepojené s opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti, ktorých cieľom je znížiť spotrebu odberateľov, a to vo forme zliav alebo dotácií na opatrenia zvyšujúce energetickú efektívnosť domácností spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby najmä s cieľom modernizácie zastaraných budov vo forme napr. zatepľovania, výmeny starých okien alebo nákupu efektívnych kondenzačných plynových kotlov. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť zníženie spotreby energií odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby a tým výrazne znižovať ich výdavky na energie. Zásadná pripomienka Odoslaná Detail