LP/2021/505 Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov

Naspäť na pripomienkovanie

Detail hromadnej pripomienky

Autor: Fiš, Ladislav
Pripomienka k: k návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, LP.2021.505 („nová súdna mapa“)
Dátum vytvorenia: 28.09.2021
Počet podporovateľov: 451
Pripomienka:
Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo 13.09.2021 do pripomienkového konania  návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (ďalej len „navrhovaný zákon“).  Cieľom tohto návrhu zákona je zmena súdnych obvodov, ktorá bude mať zásadný vplyv aj na existenciu Okresného súd Ružomberok. S návrhom zákona tak, ako bol predložený do pripomienkového konania nesúhlasíme. Navrhujeme návrh zákona stiahnuť z legislatívneho procesu, podrobiť ho odbornej diskusii a každú navrhovanú zmenu predkladateľom vecne odôvodniť. 

Ad I./ Všeobecné pripomienky
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do pripomienkového konania 4 návrhy zákonov, ktorými chce realizovať svoj pôvodný cieľ a to  zmenu „súdnej mapy“ na zmenu sídiel a obvodov súdov SR. Všetky návrhy zákonov vychádzajú z návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z decembra 2020.
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (ďalej len „návrh zákona“), ktorý bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024, ako aj Plánu legislatívny úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. 
Podľa programového vyhlásenia vlády „Reforma súdnej mapy bude jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívnej justície a pretrhnutie korupčných väzieb v justícii, ako aj na špecializáciu sudcov na hlavné agendy na úrovni okresných aj krajských súdov, na vytvorenie nových súdnych obvodov, vrátane krajských súdov, pri súčasnom znížení počtu súdov, s možnosťou nanovo spustiť výberové konania na predsedov súdov pre nové súdne obvody.“ Cieľom reformy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Navrhovaná zmena vytvorí predpoklady pre obnovenie dôvery v súdnu moc, zefektívnenie fungovania súdov a konečnom dôsledku pre zlepšenie prístupu k spravodlivosti a vymáhateľnosti práva. Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené a malé súdy sú menej efektívne a menej odolné k miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo.
Zámer MS SR „prekreslenia súdnej mapy“ nebol dopredu konzultovaný s dotknutými subjektmi (súdy) ale ani s inštitúciami, ktoré spolupracujú so súdmi, ako ani s subjektmi verejnej správy a podnikateľskou sférou. O tom svedčí  460 pripomienok vznesených voči pôvodnému návrhu  zákona  v pripomienkovom konaní, prostredníctvom ktorých dotknuté subjekty (súdy, Súdna rada SR, prokuratúra, Slovenská advokátska komora mestá, obce, úrady práce ale aj podnikateľské subjekty a verejnosť) vyjadrili námietky voči pripravovanému kroku MS SR. Z počtu a obsahu pripomienok je zrejmé, že predchádzajúca diskusia k zámeru MS SR sa neuskutočnila.
Podľa pripomienky Generálnej prokuratúra SR súdy ako súčasť sústavy orgánov verejnej moci Slovenskej republiky nie je možné vnímať oddelene od celkového územnosprávneho členenia štátu, systému orgánov verejnej správy a špecializovanej štátnej správy. V tomto smere má logicky reforma súdnej mapy aj svoje východiská a limity. O to viac je potrebné takúto reformu vykonať s jediným determinantom – dosiahnuť efektívnejšie fungovanie nového mechanizmu (súbor orgánov, ich právomocí a súčinnostných vzťahov) v celkovo nezreformovanom mechanizme. Inak budú dôsledky z pohľadu autority štátu veľmi vážne, minimálne v podobe straty dôvery občanov v schopnosť štátu efektívne manažovať horizontálne procesy. Ďalší hroziaci dôsledok je, že reforma sa nakoniec môže ukázať ako neefektívne, respektíve nie celkom efektívne vynaloženie finančných prostriedkov občanov, prípadne aj prostriedkov Európskej únie. Úlohou štátu a jeho orgánov je vytvárať systém pravidiel a vo vzájomnej súčinnosti zabezpečiť a zlepšovať podmienky pre život občanov a pôsobenie organizácií na území Slovenskej republiky.

Ministerstvo spravodlivosti v dôvodovej správe k návrhu zákona uvádza, že „súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať aj do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania“.

Podľa platnej právnej úpravy je spôsob prideľovania vecí na súdoch upravený v § 51 ods. 2 zákona č.757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého podmienka náhodného výberu je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
Nie je známe, na základe akých faktov alebo skutočností ministerstvo dospelo k názoru, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ak zákon ustanovuje podmienku minimálne dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
Je pravdou, že na „malých“ súdoch s počtom sudcom do 10, sa sudca venuje aj dvom agendám, spravidla však ide o príbuzné agendy, kde sa využíva rovnaký procesný predpis, napr. civilné veci, spotrebiteľské veci, určite to však nie je na úkor kvality súdneho rozhodnutia, sudca je povinný ku každej prejednávanej veci pristupovať zodpovedne, pripravený naštudovaním problematiky. 
V prípade neprítomnosti sudcu sa však dokážu sudcovia kvalifikovane zastúpiť .Aj na malých sudoch je však zachovaný náhodný výber, to znamená pridelenie veci aspoň jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov podľa § 51 ods. 2 zákona č.757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tvrdenie MS SR, že „nová súdna mapa“ prispeje k zvýšeniu transparentnosti súdnych rozhodnutí  nemôže mať žiadny vplyv na transparentnosť súdneho rozhodnutia, nakoľko samotné súdne rozhodnutie je výsledkom dokazovania a myšlienkovej činnosti konkrétneho sudcu, ktorý je pri výkone svojej funkcie viazaný ústavou, zákonmi, je povinný rozhodovať nezávisle, nestranne, rozhodnutie musí byť v súlade s požiadavkami  stanovenými príslušnými zákonnými normami. 
Súdy sú povinné za podmienok a v rozsahu podľa paragrafu 82a zákona č.757/2004 Z.z. zverejňovať  a sprístupňovať svoje rozhodnutia na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti. Prijatie tejto právnej úpravy bolo jedným z krokov ministerstva  ako zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva a transparentnosť rozhodovania súdov.  Súčasná právna úprava poskytuje dostatočné záruky na zvýšenie transparentnosti súdnych rozhodnutí a zvýšenie dôveryhodnosti súdov.

Tvrdenie MS SR, že „rozdrobené a malé súdy sú menej efektívne a menej odolné k miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo“ nie je podložené a odôvodnené žiadnym relevantným dôkazom, práve naopak zo štatistiky MS SR vyplýva, že práve menšie súdy sú v rýchlosti konania a rozhodovaní rýchlejšie a efektívnejšie ako veľké súdy. Súčasne platí, že existujúce usporiadanie súdov je súčasťou celkového územnosprávneho členenia štátu, systému orgánov verejnej správy a špecializovanej štátnej správy, preto jednostranná a účelová zmena súdnej mapy je zásahom územnosprávneho členenia štátu bez diskusie a dohody s ostatnými subjektmi štátnej a verejnej správy. 
Ministerstvo  spravodlivosti SR prezentuje zámer zabezpečiť lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie pre sudcov a zamestnancov súdov, pričom z návrhu zákona  a dôvodovej správy materiálu nie je zrejmé, ako bude zrušením súdov tento cieľ naplnený  ako ani tom aký bude mať zmena súdnej mapy  vplyv na celkový počet sudcov a zamestnancov zrušených súdov.  Nie je zrejmé, či sa počíta s presunom všetkých zamestnancov súdov, ani ako bude zohľadnené ich každodenné cestovanie z miesta bydliska na nové pracovisko (príspevok na cestovné má byť sudcom a zamestnancom vyplácaný len po dobu 1 roka). Nutnosť dochádzania na súd v inom meste je vyvolaná zásahom štátu, ktorý zruší súd, na ktorý bol sudca pridelený a zamestnanec prijatý, nejde teda o dobrovoľné rozhodnutie sudcu s vedomím, že bude musieť sám znášať zvýšené výdavky s tým spojené, preto ak štát nevytvorí podmienky pre to, aby zvýšené výdavky s dochádzaním nevznikali, napr. poskytnutím služobného bytu, mal by štát byť povinný ich uhrádzať po celú dobu trvania.
Z predložených materiálov nie je zrejmé, ako si ministerstvo reálne predstavuje prácu sudcov a zamestnancov zrušených súdov, ktorých agenda prejde na súd v inom meste, a tiež, to, že sústredenie veľkého počtu sudcov a zamestnancov do jedného miesta môže viesť k vzniku problému s ich obsadením, pre jednoduchý nezáujem vysoko kvalifikovaných a odborne zdatných sudcov, či zamestnancov dochádzať mimo bydliska. 
Podľa dôvodových správ k návrhom zákonov Ministerstvo spravodlivosti ráta so zrušením miest, nakoľko predpokladá v súvislosti s reformou súdnictva dopad na rozpočet roku 2022 v oblasti transferov: 
- na krajských súdoch odhaduje  odchod 33 sudcov – výdavky vo výške 1 402 100 eur a 155 zamestnancov – výdavky vo výške 1 240 000 eur, celkom vo výške 2 642 100 eur,
- na okresných sudoch odhaduje odchod 17 sudcov – výdavky vo výške 668 300 eur a 137 zamestnancov – výdavky vo výške 1 096 000 eur, celkom vo výške 1 764 300 eur.
Je teda zrejmé, že ministerstvo predpokladá zrušenie 292 miest zamestnancov a odchod 50 sudcov, nie je však uvedené, či ministerstvo predpokladá odchod zamestnancov na základe toho, že nebudú ochotní dochádzať do nového sídla súdu, alebo či plánuje rušiť existujúce funkčné miesta zamestnancov súdov.

Ministerstvom predložená reforma súdnej mapy si vyžiada investície na modernizáciu existujúcich prip. výstavbu, obstaranie nových priestorov pre určené súdy v novej súdnej mape, v sprievodných materiáloch vyčíslilo náklady na rozpočet verejnej správy súvisiace s reformou na viac ako 250 miliónov eur. Mnohé z budov súdov, ktoré majú byť podľa novej súdnej mapy zrušené, prešli v posledných rokoch kompletnými rekonštrukciami, na ktoré štát vynaložil rádovo milióny eur, preto sa nám javí  ich rušenie a následné nevyužívanie ako aj vynakladanie ďalších finančných prostriedkov na nové sídla súdov ako neefektívne a neúčelné vynakladanie verejných prostriedkov.
V dôvodových správach nie sú predložené analýzy, aký efekt v podobe úspory verejných financií reforma súdnictva prinesie, je tam len uvedené, že „predmetný návrh predpokladá postupom času zefektívnenie výkonu súdnictva pri zníženom objeme vstupov – priestorov a zamestnaneckých miest, čo povedie na rozdiel od prvotného negatívneho vplyvu na rozpočet k pozitívnemu vplyvu na rozpočet v neskoršom období (napr. zníženie prevádzkových výdavkov na spravované budovy vrátane zníženia počtu objektov strážených príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže, úspora riadiacich príplatkov, a pod.), ktorý však nie je možné aktuálne presnejšie kvantifikovať“, z čoho je evidentné, že ministerstvo nevie aký dopad na rozpočet verejnej správy by mala mať reforma súdnej mapy. 
Zrušenie existujúcich súdov bude mať vplyv na nárast výdavkov pre občanov a účastníkov konania ale aj výdavkov štátu z dôvodov zvýšených nákladov prokuratúry, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj úhrad finančných prostriedkov štátu pre advokátov, znalcov, svedkov a prísediacich.

Ministerstvo v návrhu zákona uvádza, že špecifikom predkladaného návrhu zákona v porovnaní s verziou predloženou do legislatívneho procesu v roku 2020 je aj to, že v prípade štyroch okresných súdov sa výslovne v návrhu zákona upravujú ich pracoviská mimo ich sídla. 
V pôvodnom návrhu reformy súdnej mapy z roku 2020 bola možnosť zriaďovať pracoviská súdov, v novom návrhu zákona táto možnosť uvedená nie je, čo znamená, že okrem štyroch okresných súdov, v zrušených sídlach súdov nebude realizovaná žiadna súdna agenda, a všetci zamestnanci,  súdne spisy a agenda zrušených  súdov bude presunutá do nových sídiel súdov, čím sa pre občanov z okresov, v ktorých má dôjsť k rušeniu súdov sa jednoznačne zníži dostupnosť súdu a to hlavne pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. 
Pôvodný opakovane deklarovaný verejný prísľub ministerky spravodlivosti SR o zachovaní detašovaných pracovísk na zaniknutých okresných súdoch sa nedostal do nového návrhu mapy. 
Podľa tvrdenia MS SR návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Zámer MS SR „prekreslenia súdnej mapy“ nebol dopredu „konzultovaný“ s dotknutými subjektmi (súdy) ale ani s inštitúciami, ktoré úzko spolupracujú so súdmi. O tom svedčí 460 pripomienok vznesených v prvom pripomienkovom konaní, prostredníctvom ktorých dotknuté subjekty  (súdy, Súdna rada SR, prokuratúra, Slovenská advokátska komora mestá, obce, úrady práce ale aj podnikateľské subjekty a verejnosť) vyjadrili námietky voči pripravovanému kroku MS SR. Z počtu a obsahu pripomienok je zrejmé, že predchádzajúca diskusia k zámeru MS SR sa neuskutočnila.
Podľa pripomienky Generálnej prokuratúra SR k pôvodnému návrhu zákona „súdy ako súčasť sústavy orgánov verejnej moci Slovenskej republiky nie je možné vnímať oddelene od celkového územnosprávneho členenia štátu, systému orgánov verejnej správy a špecializovanej štátnej správy“.   
Nový návrh súdnej mapy je v podstate tým istým návrhom reformy súdnej mapy ako bol predložený v roku 2020 pričom takisto nebol  predmetom diskusie s dotknutými subjektmi štátnej a verejnej správy. 
V návrhu zákona nie je uvedená dopadová analýza navrhovanej zmeny súdnej mapy, najmä: - celková analýza finančných dopadov, a to za všetky dotknuté subjekty – súdy, polícia, prokuratúra, verejná správa, občania; - meranie zmeny úžitku (zrýchlenie súdnych konaní, odstránenie korupcie) v závislosti so zmenou jednotky nákladov (najmä finančných) prostredníctvom CUA analýzy (Cost Utility Analysis), stručne o koľko človeko-dní sa zníži čas prejednania jedného druhu súdnej veci na eurá, ktoré do tohto projektu vložia (prezentovaných cca 300 miliónov Eur); - zhodnotenie pozitívnych a negatívnych účinkov navrhovaných zmien prostredníctvom analýzy dopadov legislatívy RIA (Regulatory Impact Analysis) na presun súdnej agendy, najmä k prieťahom v dôsledku opakovania súdnych konaní pri zmene zákonného sudcu, prepravné náklady, časové zaťaženie právnych profesií, znalcov, tlmočníkov a podobne. 
Porovnanie toho, aké dopady prinesú tieto zmeny oproti nelegislatívnym zmenám (napríklad navýšenie počtu súdneho personálu, vytvorenie metodiky riadenia súdnych prípadov, sfunkčnenie disciplinárnych konaní, elektronizácia prepisovania zápisníc a podobne); - analýza na odmeranie/zistenie najvýznamnejších javov, udalostí, rizík a vplyvov, ktoré ovplyvňujú alebo budú ovplyvňovať navrhovanú zmenu, napríklad zhodnotenie reálnej možnosti vybudovania sídelných súdov s dostatočným počtom kancelárií a pojednávacích miestností v navrhovaných lokalitách (Trnava, Bratislava, Prešov, Banská Bystrica), analýza mobility súdneho personálu, vplyvy na prokuratúru a iné rezorty; - plán realizácie zmeny formou projektu, teda konkretizovanie jednotlivých krokov zmeny (v návrhu sú špecifikované iba dva – zmena legislatívy a prechod súdnej agendy). 
Nie je stanovený vôbec harmonogram, plán jednotlivých krokov, plán riadenia rizík (napríklad ako zabezpečiť, resp. obstarať priestory a celkové materiálno-technické zabezpečenie pre niekoľko stoviek ľudí – niektoré odhady hovoria o počte asi 700 ľudí pri navrhovanom novovzniknutom Krajskom súde Trnava, ako reálne postupovať v prípade, ak sudcovia zo zaniknutých krajských súdov odmietnu „transfer“ do Trnavy, čo ak náklady nebudú iba 300 miliónov Eur atď.); - kvalifikovaný odhad vyčíslenia jednorazových nákladov, ako je napríklad odstupné. 
Návrh vôbec nezohľadňuje zvýšené náklady iných úradov a inštitúcií, ktoré participujú na konaní pred súdom, napríklad prokuratúry, Policajného zboru, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale ani štátom platených subjektov ako ustanovených obhajcov, znalcov a podobne. 
Je veľmi otázne, či zníženie počtu odvolacích a prvostupňových súdov povedie k zrýchleniu konania na týchto súdoch alebo k vzniku väčšej časovej spotreby a vyšším ekonomickým nákladom všetkých účastníkov konania i sudcov, z dôvodu potreby prepravy súdnych spisov zo vzdialenejších prvostupňových súdov na odvolacie súdy a tiež z dôvodu nutnosti cestovania účastníkov do iných vzdialenejších obvodov, napríklad prokurátorov, pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obhajcov a podobne. 
V návrhu chýbajú adekvátne kompenzačné mechanizmy na zaistenie prechodu pracovníkov súdov (sudcov a administratívy), napríklad v podobe adekvátnych a časovo neobmedzených cestovných náhrad, kompenzácie ekonomických strát v prípade sťahovania a obstarania nového obydlia v mieste nového súdu. 
V návrhu chýba kvalifikovaný odhad nákladov na vybudovanie nových sídiel súdov. 
Časový plán zlúčenia je absolútne nerealizovateľný, nie je reálne vytvoriť v Trnave budovu pre personál  4 zlúčených krajských súdov a v prípade ponechania režimu sídelný súd s pobočkami, stráca reforma svoju logiku. Rovnako to platí aj pri ostatných zlučovaných krajských súdoch. 
Predkladateľ chce v prvom kroku súdy zlúčiť a až následne zrealizovať plán na vykonanie reorganizácie, pričom najprv by mal byť do detailu vytvorený plán reorganizácie a až následne, po zabezpečení organizačných, technických, personálnych a materiálnych predpokladov jeho realizácie, pristúpiť k reálnemu zlúčeniu súdov. Je zrejmé, že aj vzhľadom na navrhovaný spôsob určenia územných obvodov prokuratúr v čl. XI. bode 1 predloženého návrhu zákona doložka vplyvov nezohľadňuje náklady, ktoré v súvislosti s reformou súdnej mapy vzniknú na strane prokuratúry, a to ani personálnej povahy (presťahovanie a/alebo dochádzanie prokurátorov a odborného personálu zlúčených/zrušených prokuratúr na nové pracovisko, prípadne odstupné, ak prokurátori alebo zamestnanci prokuratúry zmenu miesta výkonu práce nebudú akceptovať), ani čo sa týka nákladov na sťahovanie úradov a ich spisov, nákladov na získanie nových priestorov (kúpa alebo prenájom kancelárií) a ich vybavenie na riadne plnenie úloh prokuratúry

V návrhu zákona v Čl. VI bode 1 § 3 znie „Sídla  a obvody krajských súdov“, kde  v texte ministerstvo uviedlo súčasné sídla krajských súdov, tak ako keby sa reforma súdnej mapy netýkala krajských súdov, čo v dôvodovej správe odôvodňuje tým, že „na základe výsledkov pripomienkového konania návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587) a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborne a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces“.
Takéto rozdelenie pôvodného návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587) „salámovou metódou“ na štyri samostatné návrhy  na zmenu súdnej mapy sa javí ako účelové s cieľom prijať akékoľvek priechodné zmeny v sústave súdov bez ohľadu na vplyv a dopad realizovaných zmien na súdy a ich zamestnancov. 

Ak má ministerstvo ambíciu a schopnosť realizovať „reformu súdnej mapy“, malo by ju realizovať celú a súčasne, nie tak ako uvádza v dôvodovej správe, že  „Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov napokon nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Reforma súdne mapy zameraná na oblasť správneho súdnictva je nadstavbou vo vzťahu k reforme súdnej mapy v časti týkajúcej sa krajských súdov, preto návrh zákona pojednávajúci o zriadení správnych súdov je posledným návrhom v rámci reformy súdnej mapy“.
diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces“.
Rozdelenie pôvodného návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587) „salámovou metódou“ na  samostatné návrhy na zmenu súdnej mapy sa javí ako účelové s cieľom prijať „akékoľvek“ priechodné zmeny v sústave súdov bez ohľadu na vplyv a dopad realizovaných zmien na súdy a ich zamestnancov. 

S predloženým návrhom zákona, ako takým  nesúhlasíme a tento navrhujeme stiahnuť z legislatívneho procesu a zachovanie súčasného stavu, pokiaľ nebude reforma podrobená vecnej a odbornej diskusii. 
Aktuálne v rámci tzv. Liptovského obvodu pôsobia dva súdy – Okresný súd Ružomberok a Okresný súd Liptovský Mikuláš, pričom každý z nich napĺňa stanovené ciele reformy. 










Ad II./ Osobitné pripomienky
V prípade, ak nebude návrh zákona stiahnutý z legislatívneho procesu, vznášame nasledovné pripomienky: 

1. K čl. II., bod 2 § 23 písm. e), ktorý znie:
e) Okresný súd Liptovský Mikuláš pre obvod Krajského súdu v Žiline,

navrhujeme nové znenie:
e) Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline,


2. K čl. VI, § 2 ods. 11 navrhovaného zákona, ktorý znie:
(11) Sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Okresný súd Liptovský Mikuláš má pracovisko pre trestnoprávnu agendu v meste Ružomberok.

navrhujeme nové znenie ods. 11, ktoré znie:
(11) „Sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš“. 

zároveň odsek 23 znie:
(23) „Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok“.

ods. 24 až 30 sa označuje ako ods. 25 až 31.

alternatívne znenie ods. 11 navrhujeme nasledovne: 

alternatíva 1
(11) Sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Okresný súd Liptovský Mikuláš má pracovisko v meste Ružomberok“.  

Navrhujeme na pracovisku Ružomberok ponechať vybavovanie  celej občianskoprávnej, rodinnoprávnej a trestnoprávnej agendy, tak ako na pracovisku Okresného súdu Banská Bystrica v Brezne.

alternatíva 2
 (11) „Sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Okresný súd Liptovský Mikuláš má pracovisko pre trestnoprávnu agendu a na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky v meste Ružomberok“.  

Sudcovia  Okresného  súdu  Ružomberok od roku 2016 rozhodujú v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, kedy bola Okresnému súdu Ružomberok  určená príslušnosť na konanie  v pracovnoprávnych sporoch.  Posunutie  miesta konania v individuálnych pracovnoprávnych sporoch  na mesto Liptovský Mikuláš je pre občanov z obvodu Krajského súdu v Žiline zhoršením fyzickej dostupnosti.


V nadväznosti na uvedené navrhujeme doplniť aj:
- čl. VI, § 3 ods. 8 o písm. e/ v znení „Okresný súd Ružomberok“, 
- čl. VI, § 181 ods. 1 vypustiť písm. k)“.





3. V Čl. VI bod 2 § 18l Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023 ods. 5 znie:
„Ak má pred 1. januárom 2023 uplynúť funkčné obdobie predsedu okresného súdu, ktorý od 1. januára 2023 zaniká, funkčné obdobie predsedu súdu uplynie 31. decembra 2022; ak v tomto období zanikne funkcia predsedu súdu z iného dôvodu, výberové konanie na funkciu predsedu súdu sa nevyhlasuje“.

navrhujeme nové znenie ods. 5 nasledovne:
(5)„Minister vyhlási výberové konanie na funkciu predsedov okresných súdov, ktorých obvod sa od 1. januára 2023 mení, tak aby sa uskutočnilo do 30. septembra 2022. Vymenovaním nového predsedu okresného súdu zaniká funkcia predsedu doterajšie predsedu okresného súdu“.

V pôvodnom návrhu zákona  z roku 2020 bol navrhnutý spôsob vyhlásenia výberového konania na predsedu súdu nasledovne: „Minister vyhlási výberové konanie na funkciu predsedov okresných súdov a na predsedov krajských súdov, ktorých obvod sa od 1. júla 2022 mení, a na predsedov mestských súdov, tak aby sa uskutočnilo do 30. septembra 2021. Vymenovaním nového predsedu okresného súdu zaniká funkcia predsedu doterajšie predsedu okresného súdu a vymenovaním nového predsedu krajského súdu zaniká funkcia predsedu doterajšie predsedu krajského súdu. Vymenovaním predsedu mestského súdu sa predsedovia okresných súdov v sídle mestského súdu stávajú podpredsedami mestského súdu; riadenie okresných súdov v sídle mestského súdu zabezpečuje do 30. júna 2022 predseda mestského súdu v spolupráci s podpredsedami týchto okresných súdov“.  
Navrhujeme,  aby bol predseda súdu, ktorý má vzniknúť po reforme spojením územných obvodov viacerých okresov vymenovaný do funkcie po vykonaní výberového konania. 

4. Vo vzťahu k čl. VI § 181 ods. (4) poukazujeme na to, že nerieši otázku špecializácie, ktorá je prezentovaná ako jeden z hlavných dôvodov novej súdnej mapy. Sudcovia, ktorí neboli doposiaľ špecializovaní, si na nový súd so sebou prinesú spisy z viacerých agend, ktoré budú musieť ako zákonní sudcovia dokončiť. Nemožno ich teda porovnávať so sudcami, ktorí boli doposiaľ špecializovaní len na jednu agendu. 


Podľa predloženého návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš, jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Dôvodová správa k ust. § 2 návrhu zákona pod bodom 13. (ktorý je totožný s odôvodnením materiálu Reforma súdnej mapy, november 2020, na str.26 bod 13)  za  centrum Liptovského obvodu  navrhuje Liptovský Mikuláš  „ ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie so širšou hospodárskou funkcionalitou, kde navrhujeme zriadiť sídlo civilného a rodinného súdu. Liptovský súdny obvod je však príkladom, kde sídlo trestného súdu navrhujeme zriadiť mimo centra – v tomto prípade v Ružomberku, pretože je tam umiestnený ústav na výkon trestu odňatia slobody“.
Materiál použitý pri príprave súdnej mapy  http://web.ac-mssr.sk/wpcontent/uploads/2020/sudna_mapa/nova_sudna_mapa_3_0_final.pdf uvádza, že medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš nie sú z hľadiska dostupnosti veľké rozdiely, obe mestá možno považovať za dôležitý dopravný bod nadregionálneho významu. 
V meste Ružomberok existuje viac priamych spojov na sever a juh. Mesto Ružomberok je historicky predurčené na výkon súdnictva. Okres Ružomberok má cca 59 000 obyvateľov, jeho územný obvod tvorí 25 obcí na rozlohe 646,83 km2. Cez mesto Ružomberok vedú cesty medzinárodného významu, kde sa aj pretínajú v smere západ – východ, juh – sever. Mesto je ľahko dostupné pre všetkých obyvateľov jednotlivých obcí v okrese. Z hľadiska počtu obyvateľov je mesto  Ružomberok  24. najväčším mestom na Slovensku. Mestá Ružomberok a Liptovský Mikuláš sú z hľadiska samosprávneho postavenia hierarchicky rovnocenné mestá, v prospech mesta Ružomberok je umiestnenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je  priamo (podzemným traktom) prepojený s budovou Okresného súdu Ružomberok, čím sa minimalizujú náklady na presun odsúdených na potrebné úkony v budove súdu. Predmetné budovy boli postavené na účely výkonu súdnictva (prvostupňový, ako aj odvolací súd) a väzenstva za čias prvej ČSR, pričom ide o jedinečný justičný komplex tvoriaci súd, prokuratúru, políciu a väzenstvo, budovy sú stavebne a technicky prepojené, nachádzajúce sa priamo v centre mesta, ľahko dostupné širokej verejnosti. 
Mesto Ružomberok je zároveň je sídlom Fakultnej nemocnice Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok, pričom práve Okresný súd Ružomberok je miestne príslušný na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, kde je ex lege daná potreba vypočutia hospitalizovanej osoby v mieste hospitalizácie (t.j. v Ružomberku) a rozhodnutia o prípustnosti prevzatia v lehote 5 dní od začiatku hospitalizácie. Umiestnením sídla centra tzv. Liptovského súdneho obvodu v Ružomberku by došlo k podstatnému zníženiu cestovných nákladov súdu na výsluchy hospitalizovaných a súčasne časovej úspore na strane sudcov vybavujúcich túto agendu, ktorí by nemuseli neefektívne tráviť pracovný čas dochádzaním na tieto výsluchy.
V meste Ružomberok sa nachádza viacero detských domov a reedukačných centier, v ktorých sú umiestňovaní maloletí na základe rozhodnutia súdu, keď umiestňovanie je nie zriedka sprevádzané potrebou výkonu rozhodnutia, pričom dochádzaním sudcov, resp. ostatného justičného personálu z Liptovského Mikuláša do Ružomberka by dochádzalo k zvýšeniu cestovných nákladov, ako aj časového zaťaženia personálu spojeného s týmito výkonmi.    Mesto Ružomberok je významným univerzitným mestom so sídlom Katolíckej univerzity, ktorej študenti sú v rámci výuky základov procesného práva účastní ako verejnosť na súdnych pojednávaniach, obdobne aj študenti ružomberských gymnázií a odborných škôl.  Stanovenie mesta Liptovský Mikuláš za centrum súdneho obvodu nie je dostatočne zdôvodnené, keď pri porovnaní hierarchického stupňa a hospodárskej funkcie oboch miest ministerstvo vychádzalo zo štúdie z roku 2002 (O.Bašovský –A.Švecová), o aktuálnosti ktorej, vzhľadom na vek tejto štúdie, ako aj krátkosť času od znovukonštitúcie mesta Ružomberok ako okresného mesta od jej vypracovania, možno mať dôvodné pochybnosti. 

Podľa dokumentu  Závery pracovných skupín „Špecializácia súdov a sudcov“ a „Súdna mapa“(Proces implementácie) Verzia: 1.0 Dátum: 05. 04. 2019 Útvar: Kancelária ministra, Analytické centrum, MS SR :  Aby bolo možné pristúpiť k návrhu novej súdnej mapy, je potrebné v prvom rade analyzovať súčasný stav súdnictva SR. 
Postupnosť krokov pri spracovaní analýzy výkonnosti a efektívnosti súdov: 
1. Spracovať analýzu skladby vecí v jednotlivých regiónoch so zameraním na rozdielnosť. 
2. Stanoviť kritériá výkonnosti a efektívnosti súdov, až potom kreovať súdnu mapu. 
3. Vypracovať tabuľku hodnotenia výkonnosti a efektívnosti súdov (súdy navrhli kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, ktoré by sa mali aplikovať).
 Ďalej vymedzuje  pracovná skupina Postupnosť krokov pri stanovení zaťaženosti sudcov: 
1. Potrebné stanoviť, koľko je treba sudcov v sídle kraja a koľko agendy má sudca na súde v sídle kraja vybaviť v priemere za rok v jednotlivých agendách. Stanoviť kritériá. 
2. Potrebné stanoviť, koľko je treba sudcov na okresnom súde mimo sídla kraja a koľko agendy má sudca na okresnom súde mimo sídla kraja vybaviť v priemere za rok v jednotlivých agendách. Stanoviť kritériá. 
3. Stanovenie jednotných pravidiel pri vykazovaní delených agend jednému sudcovi. 
4. Dohľad predsedu súdu nad sudcami – nápad vecí, rozhodnuté veci, nerozhodnuté veci, nevybavené veci, počet odvolaní a spôsob ich vybavenie ako aj počet pojednávacích dní a ich využitie. 
5. Počet reštančných vecí. 

Pracovná skupina odporúča,  aby sa posúdila situácia na regionálnej úrovni, na úrovni jednotlivých súdov, a dokonca aj na úrovni jednotlivých sudcov. Cieľom je zistiť, aké je optimum vecí, ktoré môže reálne zvládať súd a sudca, a to pri zohľadnení špecifík konkrétnej agendy a súdu.
Pracovná skupina „Súdna mapa“ definovala a odsúhlasila kritéria pre návrh súdnej mapy podľa poradia dôležitosti nasledovne : 
1) Nápad vecí v súdnej sústave a jeho štruktúra, 
2) Počet obyvateľov, vývoj demografie, 
3) Potrebný počet sudcov (optimálny nápad na 1 sudcu), 
4) „Produktivita súdov“, 
5) Blízkosť iných orgánov štátnej správy (polícia, prokuratúra, správne orgány, väznice...), 
6) Investície do budov, dostupnosť pre občanov a historický kontext, 
7) Vývoj budúcich investícií - rozvoj regiónu, 
8) Efektívnejšie využitie verejných financií pri správe súdov. 
Uvedené kritériá je možné rozdeliť na tie, ktoré sa týkajú výkonnosti a efektívnosti súdov a záťaže sudcov, ďalej na kritéria demografické a ekonomické a nakoniec zostáva posúdenie blízkosti iných orgánov štátnej správy. 

Výkonnosť a efektívnosť súdov a záťaž sudcov merajú kritériá: 
a. Nápad vecí v súdnej sústave a jeho štruktúra, 
b. Potrebný počet sudcov (optimálny nápad na 1 sudcu), 
c. „Produktivita súdov“. 

Ekonomické a demografické kritériá sú: 
a. Počet obyvateľov, vývoj demografie, 
b. Investície do budov, dostupnosť pre občanov a historický kontext, 
c. Vývoj budúcich investícií - rozvoj regiónu, 
d. Efektívnejšie využitie verejných financií pri správe súdov. 

Samostatným kritériom ostáva blízkosť iných orgánov štátnej správy (polícia, prokuratúra, správne orgány, väznice...). S ohľadom na možné prerozdelenie špecializovaných súdnych oddelení v rámci SR bude tiež nutné zohľadniť potrebnú nadväznosť súdov, najmä v oblasti agendy T, na iné organizácie (polícia, prokuratúra, ústavy na výkon väzby a trestu odňatia slobody). Posúdenie vplyvu reformy súdnej mapy na orgány štátnej správy bude vyžadovať konzultáciu s dotknutými orgánmi. 
Žiadna  Analýza výkonnosti a efektívnosti okresných a krajských súdov nebola  predložená, rovnako ani výsledky analýzy odsúhlasených kritérií, podľa ktorých sa má určovať sídlo okresného súdu. 
V rámci Žilinského kraja sa navrhuje zriadenie 4 prvostupňových súdov (so sídlom v Dolnom Kubíne, v Liptovskom Mikuláši, v Martine, v Žiline)  avšak so značne diferencovaným nápadom v hlavných agendách a taktiež s rozdielnou hustotou obyvateľstva vo svojej územnej pôsobnosti.
Pri posudzovaní stanovenie sídla súdu v rámci Liptovského obvodu  nie je zrejmé, ako boli vyhodnotené kritériá týkajúce sa výkonnosti a efektívnosti súdov a záťaže sudcov, ktoré kritériá odporučila pre návrh súdnej mapy pracovná skupina „Špecializácia súdov a sudcov“ a „Súdna mapa“ (Závery pracovných skupín, verzia 1.0 zo dňa 5.4.2019). V tejto súvislosti dávame do pozornosti štatistiky analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR, keď z  hľadiska rýchlosti konania Okresný súd Ružomberok patrí medzi prvých päť súdov s najkratšou dĺžkou konania v rámci Slovenskej republiky a podľa priemerného mesačného nápadu na jedného sudcu patrí medzi súdy s vyšším nápadom vecí na súd (podľa nápadu na 15. mieste v rámci Slovenska). 
Pokiaľ ide o špecializáciu sudcov, Okresný súd  Ružomberok je od 01.07.2016  príslušný v pracovnoprávnych sporoch pre celý obvod Krajského súdu v Žiline, pričom zákonodarca stanovením kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch sledoval zabezpečenie špecializácie v tomto type agendy, pričom pri výbere Okresného súdu Ružomberok pre celý obvod žilinského kraja bola vzatá do úvahy najmä štatistika nápadu, dopravná infraštruktúra a dostupnosť.  
Z vyššie uvedených dôvodov v prípade realizácie požiadavky zväčšenia súdneho obvodu a vytvorenia tzv. Liptovského súdneho obvodu navrhujeme za centrum tohto obvodu Ružomberok ako mesto z hľadiska posúdenia sociálnych aspektov dostupnejšie, so širokou hospodárskou funkcionalitou, z hľadiska realizácie výkonu súdnictva ako mesto vhodnejšie, nakoľko je v ňom umiestnený Ústav na výkon trestu odňatia slobody  (v nedávnej minulosti aj výkon väzby), ako aj využitie jedinečného justičného komplexu, ktorý bol budovaný práve so zámerom moderného napredovania súdnictva, ako aj hospodárnosti spočívajúcej v minimalizovaní nákladov na eskorty väzňov na pojednávania súdu.

sudcovia a zamestnanci Okresného súdu Ružomberok

Pripomienky sú uplatnené prostredníctvom elektronického portálu Slov lex a zároveň spolu so zoznamami osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou doručené v písomnej forme sekcii legislatívy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava. Prílohy: Zoznamy osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou

V zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je súčasťou pripomienky aj splnomocnenie pre zástupcov verejnosti, a to menovite: 
1. zástupca
JUDr. Ivan Štepita, sudca Okresného súdu Ružomberok
ivan.stepita@justice.sk
044/8859142