LP/2021/327 Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny poriadok)

Pridať
ZÁKON
o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny poriadok)


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 27 ods. 5 a čl. II až V Navrhuje sa ustanoviť, že premlčacia lehota, ktorej uplynutie spôsobuje zánik zodpovednosti za disciplinárne previnenie, neplynie počas prerušenia disciplinárneho konania podľa § 27 ods. 5. Bolo by nelogické a pomerne absurdné, ak by táto premlčacia lehota mala plynúť aj počas prerušeného konania podľa § 27 ods. 5. V takom prípade by totiž toto prerušenie konania nemalo takmer žiadny praktický efekt, keďže by nebolo možné zabrániť účelovým dočasným odvolaniam alebo rezignáciám z funkcie s cieľom vyhnúť sa disciplinárnemu postihu (ktoré sa spomínajú aj v dôvodovej správe). Ak by totiž bol disciplinárne obvinený znovu vymenovaný do funkcie po 3 až 5 rokoch, premlčacia lehota by už uplynula, a teda prerušené disciplinárne konanie by muselo byť zastavené z dôvodu zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie (v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty). Obyčajná pripomienka Odoslaná 7.7.2021 Detail
NK SR (Notárska komora Slovenskej republiky) Všeobecné pripomienky 1. Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „NK SR“) namieta rozhodnutie predkladateľa zaradiť pod disciplinárnu právomoc najvyššieho správneho súdu aj notárov. Odôvodnenie: Predkladateľ sa kreovaním a fungovaním Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky inšpiroval právnou úpravou a činnosťou Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Pritom notári v Českej republike sú z disciplinárnej právomoci NSS ČR vyňatí úplne a disciplinárne konanie na oboch stupňoch realizuje Notárska komora Českej republiky. Aj podľa analýzy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky Odbor Parlamentný inštitút Edícia: Porovnávacie analýzy 16/2020, ktorá porovnávala pôsobnosť najvyššieho správneho súdu v Českej republike, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku, iba v Nemecku najvyšší správny súd disciplinárne stíha notárov a aj to iba za trestný čin ohýbania práva. Zároveň vo väčšine pôsobia tieto súdy ako odvolacie resp. ako súdy, ktoré preskúmavajú v správnom konaní rozhodnutia disciplinárnych konaní samosprávnych organizácii. Napriek tomu predkladateľ rozšíril okruh subjektov aj na notárov. V krajinách EU ide tak o ojedinelý prípad. V takom prípade by si takýto návrh predkladateľa zaslúžil aj náležité zdôvodnenie, ktoré však v predkladanom materiáli chýba. Predkladateľ vo Všeobecnej časti Dôvodovej správy (str.3) síce argumentoval, že práve podľa kľúča, ktorý uviedol Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach (ako napríklad Sidbras a Džiautas proti Litve, Piktevich proti Rusku, Pellegrin proti Taliansku), vybral právnické profesie, nad ktorými bude mať disciplinárnu právomoc Najvyšší správny súd, pritom v rozhodnutí Sidabras a Džiautas proti Litve súd pojednával o diskriminácii bývalých dôstojníkov KGB pri strate zamestnania. pričom jeden z nich bol športový inštruktor, podobne v rozhodnutí Pitkevich proti Rusku išlo o odvolanie sudkyne, ktorá sa mimo iného dopustila proselytismu a modlila sa v priebehu súdnych pojednávaní a v treťom uvedenom rozhodnutí Pellegrin proti Taliansku išlo primárne o definovanie pojmu „štátna služba“. Vo všetkých prípadoch išlo o pracovnoprávny vzťah štátnych zamestnancov, čo sa môže tak vyťahovať na sudcov a prokurátorov, čo ale nijako nesúvisí a teda nie je ani možné porovnávať s notármi, ktorí činnosť vykonávajú nie ako štátni zamestnanci ale slobodné právnické povolanie povinne spojené s členstvom v samosprávnej organizácie - NK SR. Predkladateľ v dôvodovej správe uviedol, že pôvodný zámer zákonodarcu zveriť disciplinárnu právomoc jednotlivým právnickým stavom tak, aby tieto stavy mohli autonómne regulovať správanie svojich členov sa v aplikačnej praxi neosvedčil a vykazoval v mnohých prípadoch nefunkčnosť či nedostatočnú pružnosť reagovať na podnety na začatie disciplinárneho konania. Účelom predloženého návrhu zákona je preto aj odstránenie súčasného neefektívneho, v mnohých prípadoch až nefunkčného stavu disciplinárnych konaní. Predkladateľ neuviedol ani jeden konkrétny prípad neefektívnosti či nefunkčnosti disciplinárnych konaní vedených NK SR za takmer 30-rokov fungovania a ani NK SR neeviduje za uvedené obdobie ani jednu výhradu zo strany MS SR k neefektívnosti či nefunkčnosti disciplinárnych konaní vedených NK SR. Napriek evidentnému nárastu nápadu návrhov na začatie disciplinárneho konania v posledných 10 rokoch, jednotlivé prípady sú vybavované priebežne (všetky veci za r. 2018 a staršie sú zo strany Disciplinárnej komisie NK SR ukončené). V prípade potreby MS SR mohlo a môže ako gestor Notárskeho poriadku navrhnúť zvýšenie počtu členov DK NK SR. Úplné odňatie zo strany štátu právomoci samosprávnej organizácii, aby sama, v rámci výkonu samosprávy, rozhodovala o disciplinárnom previnení svojich členov po takmer 30-ročnom fungovaní v demokratickom spoločenskom zriadení, znamená výrazné obmedzenie samotného samosprávneho princípu, ktorý charakterizuje samosprávnu organizáciu. Znamená zásadný zásah do samosprávnej povahy NK SR a taký zásah si vyžaduje aj náležité odôvodnenie, ktoré ale nesporne chýba. Túto pripomienku považuje NK SR za zásadnú. 2. NK SR namieta voči jednoinštančnosti disciplinárneho konania pred Najvyšším správnym súdom. Odôvodnenie: Navrhované znenie Disciplinárneho poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len “DP NSS”) zavádza v zásade jednoinštančné disciplinárne konanie, pričom proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu je prípustný len mimoriadny opravný prostriedok - obnova konania. Takáto koncepcia predstavuje výraznú zmenu oproti doterajšej úprave, keď rozhodnutie disciplinárnej komisie podliehalo možnosti preskúmania súdom, a to v dvojinštančnom konaní (na základe žaloby a kasačnej sťažnosti). Predkladateľ návrhu v dôvodovej správe argumentuje predovšetkým tým, že právo na odvolanie nie je garantované ústavou a disciplinárne konanie nemá charakter trestného konania, ale ide o “vyvodzovanie zodpovednosti v rovine pracovnoprávnych vzťahov.” Takúto argumentáciu, vztiahnutú zo strany predkladateľa aj na notárov, NK SR kategoricky odmieta – viď arg. vyššie: notár nie je štátnym zamestnancom (!). NK SR odmieta aj argumentáciu, že disciplinárne konanie nemá charakter trestného konania. Samotný návrh DP NSS ráta s aplikáciou noriem Trestného poriadku v prípade niektorých procesných úkonov, pričom je nepochybné, že v prípadoch, ak sa disciplinárny senát bude musieť vysporiadať so situáciou, ktorú DP NSS explicitne nerieši, bude potrebné analogicky použiť princípy alebo zásady trestného práva procesného. Skutočnosť, že disciplinárne konanie má charakter trestného konania potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. Rozsudok zo 6. marca 2008, sp. zn. 8Sžo/28/2007, Rozsudok z 26. novembra 2015, sp. zn. 7Sžo/55/2014, Rozsudok z 26. októbra 2016, sp. zn. 6Sžf/16/2015, Rozsudok z 31. mája 2017, sp. zn. 10Sžo/58/2016 a iné), podľa ktorej trestanie za správne delikty (teda aj za disciplinárne previnenia) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Medzi takéto záruky nepochybne patrí aj dvojinštančnosť konania s možnosťou podania riadneho opravného prostriedku. K dvojinštančnosti konaní uvádza Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) napr. v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 452/2010 zo dňa 10.05.2011, že “princíp dvojinštančnosti konania je spravidla posudzovaný ako princíp ústavný, napriek tomu, že jednoznačne nie je deklarovaný ústavou. Samotné právo na dvojinštančné konanie je v dôsledku výkladu vnímané ako súčasť v širšom slova zmysle ponímaného práva na spravodlivý proces.” ÚS SR vo svojom rozhodnutí III. ÚS 152/2017 pripustil možnosť upustiť od dvojinštatnčného konania a tým aj od prieskumu rozhodnutí sankčného charakteru v inštančnom postupe iba „vo veciach objektívne bagateľného významu“. Podobne aj Nález ÚS SR I. ÚS 502/2019-40 uvádza, že z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. NK SR považuje za neprípustné v právnom štáte, aby proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladajú závažné sankcie ako zbavenie funkcie, pozastavenie výkonu funkcie alebo peňažná pokuta vyššej sumy, nebol prípustný riadny opravný prostriedok. NK SR je presvedčená, že navrhovaná právna úprava jednoinštančného konania vybočuje z ústavných medzí a neobstojí testom ústavnosti. Jedným z riešení by bolo ponechať disciplinárnu právomoc aspoň na úrovni prvého stupňa na samosprávnej organizácii – notárskej komore. Túto pripomienku považuje NK SR za zásadnú. 3. NK SR namieta nedostatočnú dĺžku legisvakačnej lehoty. Odôvodnenie: Zákon platnosť nadobudne dňom jeho vyhlásenia v zbierke zákonov a účinnosť pätnástym dňom po vyhlásení, ak nie je v ňom ustanovený neskorší deň účinnosti. V návrhu zákona je uvedený deň účinnosti 1.august 2021. Vzhľadom na štádium v akom sa nachádza legislatívny proces tohto zákona sa legisvakačná lehota - lehota medzi nadobudnutím právoplatnosti a účinnosti tohto zákona javí ako nedostatočná, nakoľko ide o zásadnú zmenu v doterajšej právnej úprave. NK SR považuje navyše celý legislatívny proces za príliš unáhlený, pripravený bez potrebnej odbornej analýzy a diskusie, pričom na takýto postup nevidí žiaden racionálny dôvod. Predkladateľ síce v dôvodovej správe uvádza, že návrh bol pripravovaný v kooperácii s dotknutými subjektami, teda aj za aktívnej účasti zástupcov NK SR. Je ale potrebné podotknúť, že v rámci pracovnej skupiny neprebehla širšia odborná diskusia. Diskusia neprebehla ani na spoločnej úrovni predkladateľa a všetkých ostatných dotknutých subjektov. Návrhy a podnety zo strany NK SR boli bez bližšie zdôvodnenia z väčšej časti zamietnuté. Množstvo navrhovaných ustanovení nebolo v rámci pracovných skupín vôbec predložených a predkladateľ ich autoritatívne bez ďalšieho zaradil do predloženého návrhu zákona. Týmto zákonom sa majú upraviť právne vzťahy disciplinárnych právomocí dlhodobého charakteru vysoko prekračujúce dobu volebného obdobia Národnej rady SR a tým aj vlády SR, neobstojí preto prijímať takýto zákon v takej časovej tiesni. Túto pripomienku považuje NK SR za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 27 ods. 6 návrhu zákona Poznámka na jazykovú úpravu slovného spojenia „súdneho exekútorského“ na „súdneho exekútora“. V tejto súvislosti zároveň dávame do pozornosti, že v dôvodovej správe k Čl. III sa na viacerých miestach namiesto označenia „exekútor“ používa označenie „notár“ v príslušnom gramatickom tvare. Obyčajná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K EP V ustanovení § 29 ods. 12 a 13 a § 221 ods. 3 Exekučného poriadku vypustiť obligatórnu povinnosť uloženia stanoveného disciplinárneho opatrenia. V ustanovení § 29 ods.12 a 13 Exekučného poriadku požadujeme vypustiť obligatórnu povinnosť uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 221ods.2 písm. c) a v ustanovení § 221 ods. 3 Exekučného poriadku vypustiť obligatórnu povinnosť uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 221ods. 2 písm. b) a c). V praxi sa ukázalo, že nedodržanie sedemdňovej lehoty podľa § 29 ods. 8 EP môže byť zapríčinené aj objektívnymi skutočnosťami, ktoré exekútor nevie ovplyvniť (hospitalizácia, dovolenka, chyba zamestnanca, chyba banky, Covid opatrenia), a to aj opakovane. Obligatórna povinnosť udelenia najprísnejšieho trestu – zbavenie úradu, bez objektívneho posúdenia veci a miery zavinenia exekútora sa javí ako nepatričné a nespravodlivé s nedozernými následkami na ďalší profesný, ale i osobný život exekútora a jeho rodiny. Zbavenie úradu exekútora diskvalifikuje z možnosti vykonávať akúkoľvek inú právnickú profesiu. Preto treba posúdenie miery zavinenia, ale aj uloženie primeraného trestu, nechať na rozhodnutie nezávislého senátu podľa § 220 ods. 2 EP. Opätovne zdôrazňujeme, že exekútor zodpovedá aj za činnosť svojich zamestnancov. Podľa aktuálnej právnej úpravy by aj nedbanlivosť zamestnanca exekútorského úradu pri rozúčtovaní dvoch platieb po uplynutí sedem dňovej lehoty mohla spôsobiť, že exekútor bude odvolaný, príde o živobytie a stratí aj možnosť vykonávať inú právnickú profesiu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 38 ods. 2 návrhu zákona Navrhujeme, aby pokuty uložené disciplinárnym rozhodnutím súdnym exekútorom boli príjmom SKE, tak ako doposiaľ. Príjem z uložených pokút je jedným zo zdrojov financovania činnosti SKE. Obyčajná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 45 návrhu zákona Navrhujeme, aby sa disciplinárne konanie proti súdnemu exekútorovi, ktoré napadlo do 31.12.2021, dokončilo podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na pandemickú situáciu mohla konferencia súdnych exekútorov zvoliť nových členov disciplinárnej komisie až dňa 29.06.2021. Odporúčame posunutie termínu, od ktorého NSS začne prejednávať disciplinárne veci súdnych exekútorov až od 01.01.2022. Vytvorí sa tak dostatočný časový priestor na začatie činnosti NSS a vysporiadanie sa s novou agendou. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 38 ods. 5 návrhu zákona Navrhujeme nahradiť nasledovným textom: „Rozhodnutie o odvolaní z funkcie, o zbavení funkcie, o zbavení výkonu funkcie a o zbavení úradu na základe disciplinárneho rozhodnutia môže senát rozhodnúť iba jednomyseľne.“ Poukazujeme na argumentáciu k Čl. I § 5 a § 36 návrhu zákona. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 36 návrhu zákona Požadujeme dvojinštančné disciplinárne konanie Najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní bude vykonávať tak dokazovanie, ako aj právne posúdenie veci. Pre spravodlivosť takéhoto rozhodovania vidíme ako nevyhnutnú podmienku zaviesť možnosť kontroly spravodlivosti rozhodnutia princípom dvojinštančnosti. Obzvlášť v prípadoch, keď bude NSS konať pod tlakom ustanovených lehôt môže nastať v rozhodovaní podstatná chyba, založená na hlasoch sudcov, ktorú bude treba napraviť. Škody, ktoré hrozia nesprávnym rozhodnutím NSS môžu byť značné a niekedy iba ťažko napraviteľné.  Aj v tomto smere nepovažujeme argumentáciu predkladateľa za korektnú, keď sa snaží disciplinárne konanie, už s uvedenými závažnými dôsledkami pre disciplinárne obvineného, prirovnať k vyvodzovaniu zodpovednosti v rovine pracovnoprávnych vzťahov. Predkladateľ by si mal uvedomiť, že najprísnejšie disciplinárne opatrenia znamenajú pre život disciplinárne obvineného väčšiu ujmu, ako trest odňatia slobody uložený osobe v inom postavení. Naša požiadavka dvojinštatnčnosti vyplýva z praktických a empiricky potvrdených skúseností. Sudcovia sú omylní a bez ohľadu na počet členov senátu sa môže súd rozhodnúť nesprávne. Hoci sme presvedčení, že upustenie od požiadavky dvojinštančnosti pri disciplinárnom trestaní nie je konformné s Ústavou a Dohovorom, nechceme, aby to bolo kľúčové pri diskusii o pripustení opravného prostriedku proti rozhodnutiu NSS. Podstatné je, že skôr či neskôr NSS rozhodne v rozpore s požiadavkou spravodlivosti a bude potrebný účinný prostriedok nápravy. Požiadavka rýchlosti vyvodzovania zodpovednosti by nemala byť na úkor spravodlivosti. Na dôvažok len dodávame, že je prípustná taká právna úprava opraveného prostriedku, ktorá zabezpečí, aby tento inštitút nebol zneužívaný. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. III bod 11. návrhu zákona Navrhované zvýšenie pokuty považujeme za zjavne neprimerané. Zvýšenie sumy disciplinárneho postihu by malo byť odôvodnené zvýšením príjmu súdnych exekútorov. Navrhnutá výška pokuty absolútne nezohľadňuje aktuálne ekonomické postavenie exekútorských úradov, keď uloženie pokuty v hornej sadzbe môže znamenať praktickú ekonomickú likvidáciu exekútorského úradu, bez potreby odvolania exekútora. Z tohto návrhu vyplýva, že ministerstvo napriek upozorneniam SKE o problémoch udržateľnosti vymáhania práva prostredníctvom súdnych exekútorov, nepozná ekonomickú realitu súdnych exekútorov. Predkladateľ zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty súdnych exekútorov odôvodňuje nasledovne: „Horná hranica sadzby peňažnej pokuty bola stanovená ešte s účinnosťou od 1.12.1995 v sume 100.000,- Sk. Aj po 25 rokoch od účinnosti Notárskeho poriadku je stále vo výške 3.310,- eur. V roku 1995 bola priemerná mesačná mzda v prepočte vo výške 238,83 eura (7.195,- Sk), v roku 2020 bola priemerná mesačná mzda vo výške 1.133,- eur (https://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s). Za 25 rokov sa priemerná mesačná mzda nominálne zvýšila 4,74násobne. Zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty o 4,53násobok oproti súčasnému stavu je nižšie než aké bolo zvýšenie priemernej mzdy v Slovenskej republike za obdobie od roku 1995.“ O povrchnosti argumentácie uvedenej v dôvodovej správe svedčí aj skutočnosť, že namiesto Exekučného poriadku sa uvádza Notársky poriadok, konferencia notárov namiesto konferencie exekútorov a Slovenská komora notárov namiesto Slovenskej komory exekútorov. Predkladateľ opomína, že podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. zo 7. decembra 1995 bola minimálna odmena súdneho exekútora vo výške 500,- Sk, t.j. 16,60 EUR. Dnes minimálna odmena exekútora nie je určená, teda je vo výške 0,- EUR. Podľa prepočtu uvedeného predkladateľom (koeficientom 4,53) by dnes mala byť minimálna odmena exekútora vo výške 75,- EUR. Súdny exekútor mal zároveň podľa vyhlášky z roku 1995 nárok na náhradu za stratu času 20,- Sk za každú aj len začatú polhodinu. Dnes nemá nárok na túto náhradu vôbec. Podľa predkladateľovho prepočtu by mala byť aspoň vo výške 3 EUR/začatá polhodina. Zároveň mal exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške, v ktorej ich skutočne vynaložil. Dnes je jeho nárok limitovaný paušálnou sumou 60 EUR, čo pri exekúcii vedenej 5 rokov (proti nemajetnej fyzickej osobe) predstavuje 1 EUR/mesiac. Exekútor nemá nárok na preddavok pri peňažnej exekúcii, ktorý bol v minulosti bežne požadovaný a exekútor mohol vykonanie úkonu odmietnuť, ak nebol zložený. V prípade nepeňažnej exekúcie má exekútor nárok na preddavok iba v rozsahu 50 % predpokladaných výdavkov. Preto napríklad aj úkony vypratania neprispôsobivých osôb musí exekútor financovať. Nárast nákladov však postihol práve súdnych exekútorov, ktorí sa musia prispôsobiť zvyšujúcej sa cene práce, poštovného, ako aj ďalších tovarov a služieb potrebných pre materiálne a technické zabezpečenie výkonu exekučnej činnosti. Ekonomickú stabilitu exekútorských úradov ovplyvnila aj znižujúca sa vymožiteľnosť práva pod vplyvom nesystémových právnych úprav populistických politikov. Z aktuálneho diania je zrejmé, že táto nepriaznivá situácia sa bude ešte prehlbovať aktuálnou zmenou nariadenia vlády o rozsahu zrážok pri výkone rozhodnutia a ďalšou „exekučnou amnestiou“. Preto navrhujeme zvýšenie hornej hranice pokuty maximálne na sumu 6000,- EUR avšak iba za predpokladu nevyhnutnej úpravy minimálnej odmeny exekútora aspoň vo výške 50,- EUR. Za absolútne neadekvátne považujeme porovnávanie maximálnej sankcie súdneho exekútora so sankciu sudcu. 1./ Sudca nie je povinný zo svojho príjmu zabezpečovať materiálnu stránku činnosti súdu. 2./ Sudca nie je povinný zo svojho príjmu platiť mzdy asistentov a vyšších súdnych úradníkov. 3./ Sudca nezabezpečuje zodpovedajúce priestory súdu a ich prevádzku. 4./ Súdny exekútor okrem disciplinárnej zodpovednosti znáša aj prísnu civilnoprávnu a administratívnu zodpovednosť (podľa osobitných právnych predpisov), ktorú sudca v žiadnom prípade nenesie. Všetky tieto druhy zodpovednosti súdny exekútor, na rozdiel od sudcu znáša aj za pochybenia svojich zamestnancov. 5./ Sudcovi aj pri maximálnej peňažnej sankcii ostane 30% z platu, teda priemerne 982,8 EUR mesačne, čo nepochybne stačí na úhradu životných nákladov. 6./ Sudca požíva ďalšie výhody a mimoriadne sociálne zabezpečenie. Zároveň žiadame o úpravu možnosti požiadať o splátkový kalendár, ktorý schvaľuje predseda senátu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. III bod 10. návrhu zákona Navrhované zvýšenie pokuty považujeme za zjavne neprimerané. Zvýšenie sumy disciplinárneho postihu by malo byť odôvodnené zvýšením príjmu súdnych exekútorov. Navrhnutá výška pokuty absolútne nezohľadňuje aktuálne ekonomické postavenie exekútorských úradov, keď uloženie pokuty v hornej sadzbe môže znamenať praktickú ekonomickú likvidáciu exekútorského úradu, bez potreby odvolania exekútora. Z tohto návrhu vyplýva, že ministerstvo napriek upozorneniam SKE o problémoch udržateľnosti vymáhania práva prostredníctvom súdnych exekútorov, nepozná ekonomickú realitu súdnych exekútorov. Predkladateľ zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty súdnych exekútorov odôvodňuje nasledovne: „Navrhuje sa zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty pri disciplinárnom opatrení za disciplinárne previnenie. Horná hranica sadzby peňažnej pokuty bola stanovená ešte s účinnosťou od 1.12.1995 v sume 10.000,- Sk. Aj po 25 rokoch od účinnosti Notárskeho poriadku je stále vo výške 330,- eur. V roku 1995 bola priemerná mesačná mzda v prepočte vo výške 238,83 eura (7.195,- Sk), v roku 2020 bola priemerná mesačná mzda vo výške 1133 eur (https://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s). Za 25 rokov sa priemerná mesačná mzda nominálne zvýšila 4,74-násobne. Zvýšenie hornej hranice sadzby peňažnej pokuty o 4,55-násobok oproti súčasnému stavu je nižšie než aké bolo zvýšenie priemernej mzdy v Slovenskej republike za obdobie od roku 1995.“ O povrchnosti argumentácie uvedenej v dôvodovej správe svedčí aj skutočnosť, že namiesto Exekučného poriadku sa uvádza Notársky poriadok, konferencia notárov namiesto konferencie exekútorov a Slovenská komora notárov namiesto Slovenskej komory exekútorov. Predkladateľ opomína, že podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. zo 7. decembra 1995 bola minimálna odmena súdneho exekútora vo výške 500,- Sk, t.j. 16,60 EUR. Dnes minimálna odmena exekútora nie je určená, teda je vo výške 0,- EUR. Podľa prepočtu uvedeného predkladateľom (koeficientom 4,55) by dnes mala byť minimálna odmena exekútora vo výške 75,- EUR. Súdny exekútor mal zároveň podľa vyhlášky z roku 1995 nárok na náhradu za stratu času 20,- Sk za každú aj len začatú polhodinu. Dnes nemá nárok na túto náhradu vôbec. Podľa predkladateľovho prepočtu by mala byť aspoň vo výške 3 EUR/začatá polhodina. Zároveň mal exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške, v ktorej ich skutočne vynaložil. Dnes je jeho nárok limitovaný paušálnou sumou 60 EUR, čo pri exekúcii vedenej 5 rokov (proti nemajetnej fyzickej osobe) predstavuje 1 EUR/mesiac. Exekútor nemá nárok na preddavok pri peňažnej exekúcii, ktorý bol v minulosti bežne požadovaný a exekútor mohol vykonanie úkonu odmietnuť, ak nebol zložený. V prípade nepeňažnej exekúcie má exekútor nárok na preddavok iba v rozsahu 50 % predpokladaných výdavkov. Preto napríklad aj úkony vypratania neprispôsobivých osôb musí exekútor financovať. Nárast nákladov však postihol práve súdnych exekútorov, ktorí sa musia prispôsobiť zvyšujúcej sa cene práce, poštovného, ako aj ďalších tovarov a služieb potrebných pre materiálne a technické zabezpečenie výkonu exekučnej činnosti. Ekonomickú stabilitu exekútorských úradov ovplyvnila aj znižujúca sa vymožiteľnosť práva pod vplyvom nesystémových právnych úprav populistických politikov. Z aktuálneho diania je zrejmé, že táto nepriaznivá situácia sa bude ešte prehlbovať aktuálnou zmenou nariadenia vlády o rozsahu zrážok pri výkone rozhodnutia a ďalšou „exekučnou amnestiou“. Preto navrhujeme zvýšenie hornej hranice pokuty maximálne na sumu 600,- EUR avšak iba za predpokladu nevyhnutnej úpravy minimálnej odmeny exekútora aspoň vo výške 50,- EUR. Za absolútne neadekvátne považujeme porovnávanie maximálnej sankcie súdneho exekútora so sankciu sudcu. 1./ Sudca nie je povinný zo svojho príjmu zabezpečovať materiálnu stránku činnosti súdu. 2./ Sudca nie je povinný zo svojho príjmu platiť mzdy asistentov a vyšších súdnych úradníkov. 3./ Sudca nezabezpečuje zodpovedajúce priestory súdu a ich prevádzku. 4./ Súdny exekútor okrem disciplinárnej zodpovednosti znáša aj prísnu civilnoprávnu a administratívnu zodpovednosť (podľa osobitných právnych predpisov), ktorú sudca v žiadnom prípade nenesie. Všetky tieto druhy zodpovednosti súdny exekútor, na rozdiel od sudcu, znáša aj za pochybenia svojich zamestnancov. 5./ Sudcovi aj pri maximálnej peňažnej sankcii ostane 30% z platu, teda priemerne 982,8 EUR mesačne, čo nepochybne stačí na úhradu životných nákladov. 6./ Sudca požíva ďalšie výhody a mimoriadne sociálne zabezpečenie. Zároveň žiadame o úpravu možnosti požiadať o splátkový kalendár, ktorý schvaľuje predseda senátu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) k Čl. I § 5 návrhu zákona Požadujeme zmenu pomeru sudcov a prísediacich v senáte v prospech prísediacich. Tento návrh vyplýva z požiadavky objektívneho a spravodlivého rozhodovania Najvyššieho správneho súdu.  Slovenská komora exekútorov pozorne sledovala proces kreovania Najvyššieho správneho súdu a voľbu (nie výber) jeho sudcov. Predseda Súdnej rady vyhlásil výberové konanie na 29 sudcov Najvyššieho správneho súdu s tým, že za sudcu tohto súdu možno vymenovať toho, kto vykonával právnickú prax najmenej po dobu 10 rokov a dosiahol vek 30 rokov najneskôr v prvý deň výberového konania. Z toho vyplýva, že podmienky pre kandidatúru na člena Najvyššieho správneho súdu spĺňajú advokáti, VSÚ alebo začínajúci sudcovia vo veku od 33 rokov. Súdni exekútori s odbornou skúškou a dlhoročnou praxou, hoci pôsobia aj v akademickej oblasti, sú z možnosti uchádzať sa o miesto sudcu NSS vylúčení. Viaceré skutočnosti týkajúce sa kreovania Najvyššieho správneho súdu vzbudzujú vážnu obavu, že ho nebude možné obsadiť všeobecne rešpektovanými osobnosťami z právnej praxe, či z akademickej oblasti. Najvyššiemu správnemu súdu bude v disciplinárnom konaní zverená mimoriadne dôležitá právomoc. Svojimi rozhodnutiami bude stanovovať hranice dovolenej interpretácie právnych noriem a vymedzenie etických zásad. Exekučné právo je však mimoriadne náročné na interpretáciu z hľadiska kvality právnej úpravy a množstva účelových novelizácií. Z praxe vyplýva, že pre bežného sudcu, ktorý s exekučnou agendou nie je podrobne oboznámený je neraz problémom preniknúť do niektorých jej špecifík. Dôkladné oboznámenie sa s právnou úpravou, judikatúrou a vzájomnými vzťahmi si vyžaduje dlhoročné špecializované štúdium a skúsenosti z praxe. Hoci nechceme a priori spochybňovať odbornosť sudcov Najvyššieho správneho súdu, je pravdepodobné, že väčšina bude bez uvedenej špecializácie a časť aj bez skúseností z vedenia pojednávania, či z vykonávania dokazovania. Navyše podľa navrhovanej právnej úpravy budú senáty NSS hneď od počiatku povinné pod tlakom krátkych lehôt vykonávať dokazovanie a rozhodovať v mnohých zložitých prípadoch. Nesprávne vyhodnotenie veci môže mať ďalekosiahle dôsledky nie len pre život disciplinárne obvineného, ale aj život jeho rodiny a zamestnancov. Odvolanie z funkcie alebo vysoká pokuta v disciplinárnom konaní (aj za zanedbanie povinností niektorého zamestnanca úradu) môžu pre exekútora znamenať stratu živobytia, prepustenie zamestnancov a zatvorenie úradu. Nejde len o stratu povolania, na ktoré sa pripravoval desiatky rokov a úradu, do ktorého investoval nemalé množstvo finančných prostriedkov, stráca aj možnosť uplatnenia sa v akomkoľvek inom právnickom povolaní. Na rozdiel od sudcu, či prokurátora musí odvolaný exekútor vysporiadať aj nároky zamestnancov a daňové pohľadávky. Pri tom treba pamätaťna drakonické ustanovenia Exekučného poriadku upravujúce fikciu závažnosti disciplinárneho previnenia, a to bez ohľadu na to, či previnenie nastalo z nedbanlivosti alebo činnosťou zamestnanca. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadame: 1.) dvojinštančné disciplinárne konanie pred Najvyšším správnym súdom; 2.) zmenu v pomere sudcov a prísediacich v prospech právnických povolaní, a to tak, že v prvom stupni rozhoduje senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich a v druhom stupni senát zložený z predsedu senátu, jedného člena a troch prísediacich; 3.) možnosť uloženia najprísnejšieho trestu iba jednomyseľným rozhodnutím; Ak by prísediaci z radov právnických povolaní mali byť dvaja, je zrejmé, že ich úloha bude zanedbateľná, pretože môžu byť v každej veci prehlasovaní. Síce môžu senátu poskytnúť reálny pohľad na výkon praxe, ich názor môže byť iba poradný, čo si zrejme uvedomuje predkladateľ. Jeho argumentáciu v dôvodovej správe však považujeme za zavádzajúcu: „Z  odseku 2 vyplýva, že pomer sudcov z povolania a nesudcov vo funkcii prísediacich disciplinárneho senátu bol určený na 3:2. Takto zvolená koncepcia má svoje opodstatnenie najmä pre dva dôvody. Príčinou, prečo by nebol vhodný koncept rovnomerného zastúpenia je, že tak ako je uvedené vyššie, snahou predkladateľa bolo predísť situácii, kedy by nastala rovnosť hlasov. Z tohto dôvodu rovnocenné zastúpenie 3:3 alebo inak zvolený párny počet členov disciplinárneho senátu sa nejavil ako vhodné riešenie. Akékoľvek iné alternatívne riešenia na zabezpečenie predchádzania rovnosti hlasov, ako napríklad riešenie, že v prípade rovnosti hlasov by prevážil hlas predsedu a podobné možnosti nie sú adekvátne vo vzťahu k presvedčivosti takéhoto rozhodnutia.“ Predkladateľ uvádza, že sa do značnej miery inšpiroval českým zákonom č. 7/2002 Sb. o řízení ve věcech soudců, státních zástupců a soudních exekutorů v znění pozdějších předpisu, ktorý však upravuje že súd v disciplinárnych veciach rozhoduje v šesťčlenných senátoch zložených v pomere 2:2:1:1, z čoho sú dvaja sudcovia, dvaja exekútori, jeden advokát a jedna osoba navrhnutá Verejným ochrancom práv. Takýto senát rozhoduje väčšinou hlasov a v prípade rovnosti hlasov pri rozhodovaní o tom, či sa disciplinárne obvinený dopustil previnenia rozhodne senát o oslobodení. Toto riešenie pri rovnosti hlasov tiež považujeme za adekvátne, pretože bráni v uložení disciplinárneho opatrenia v prípade existencie rôznych právnych názorov.“ Predkladateľ ďalej argumentuje, že väčšinové zastúpenie sudcov je odôvodnené predovšetkým tým, že ide o konanie pred súdnou inštitúciou: „Argumentom v prospech väčšieho zastúpenia sudcov v porovnaní so zastúpením nesudcov je, že disciplinárne konanie je fakticky súdnym konaním ako každé iné súdne konanie, ktoré je vedené pred súdnou inštitúciou. Koncept disciplinárnych senátov zriadených na pôde najvyššieho správneho súdu nemá alternovať existujúce disciplinárne komisie, či obdobné disciplinárne orgány, ktoré doteraz rozhodovali o disciplinárnej zodpovednosti v rámci profesijných samospráv, či sudcovského alebo prokurátorského stavu. Je to jednoducho riadne súdne konanie, a preto je viac ako dôvodné, aby takéto konanie viedol predseda, ktorý je sudcom z povolania a sudcovia mali v disciplinárnom senáte dominantné postavenie.“ Tu ide o svojvoľnú argumentáciu predkladateľa, ktorá nemá svoj podklad v princípoch, judikatúre, či medzinárodných dohovoroch. Zrejme tiež opomína zloženie senátov okresných súdov v trestných veciach, v ktorých rozhodujú prísediaci, ktorých volia obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z radov občanov, ktorí majú trvalý pobyt alebo pracujú v obvode súdu. Prísediacich navrhujú starostovia obcí a primátori miest. Ku kandidátom navrhovaným na voľbu si obecné zastupiteľstvo vyžiada vyjadrenie predsedu príslušného súdu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 34 ods. 3 návrhu zákona Navrhujeme vypustiť slovo „stručným“. Ak disciplinárne rozhodnutie nebolo prijaté jednomyseľne, disciplinárne rozhodnutie by malo obsahovať odôvodnenie odlišného názoru, tak ako ho predloží člen senátu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 33 ods. 1 návrhu zákona Navrhované ustanovenie § 33 ods. 1 požadujeme doplniť vetou: „Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že samotné prejednanie veci splnilo výchovný účel, disciplinárne opatrenie neuloží.” Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 31 návrhu zákona Lehota na rozhodnutie vo zvlášť zložitých prípadoch spravidla najneskôr do šiestich mesiacov sa nám javí ako príliš krátka v prípadoch keď sa vykonáva dokazovanie. Tlak takejto lehoty môže nepriaznivo pôsobiť na senát, následkom čoho môžu byť vykonané dôkazy chybne interpretované v neprospech disciplinárne obvineného. Navrhujeme tieto lehoty vypustiť s tým, že Najvyšší správy súd, ako najvyššia súdna autorita by mal preukázať dostatočnú samoreguláciu, aby veci rozhodoval v primeraných, avšak nevyhnutne potrebných, lehotách. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 23 ods. 1 a 28 ods. 3 návrhu zákona V návrhu zákona nie je stanovená minimálna lehota, ktorú má disciplinárne obvinený na vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu. Zároveň je však stanovená minimálna lehota päť pracovných dní na prípravu na pojednávanie, ktorá sa môže javiť ako príliš krátka. Navrhujeme, aby obe tieto lehoty boli zjednotené minimálne na 15 dní. V prípade ak súd bude doručovať súdnemu exekútorovi ako OVM do dátovej schránky (§ 44 návrhu zákona) platí, že podanie bude doručené ihneď, aj keď sa o ňom exekútor nedozvie (portál ÚPVS ihneď po doručení do schránky vytvorí doručenku, aj keď je exekútor na dovolenke). Sudcom a prokurátorom bude zrejme doručovať zásielky poštou s možnosťou odbernej lehoty, ktorá tiež umožňuje pripraviť sa. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 27 ods. 4 návrhu zákona Uvedené ustanovenie umožňuje duplicitný postih za to isté konanie; navrhujeme ods. 4 vypustiť a ods. 5 a 6 prečíslovať na ods. 4 a 5. Ide o zrejmé porušenie zásady ne bis in idem. Tuto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 26 ods. 1 písm. e) návrhu zákona Navrhujeme doplniť text ustanovenia tak, že disciplinárny senát aj bez nariadenia ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak pre ten istý skutok prebehlo skoršie konanie o priestupku, trestné konanie, disciplinárne konanie alebo konanie o inom správnom delikte a toto konanie sa skončilo právoplatným rozhodnutím, alebo bolo právoplatne zastavené a rozhodnutie vydané v skoršom konaní nebolo zrušené. Predmetné ustanovenie by malo rešpektovať zásadu ne bis in idem aj vo vzťahu k trestnému konaniu alebo inému disciplinárnemu konaniu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 25 ods. 2 návrhu zákona Podľa predmetného ustanovenia, ak sa disciplinárne konanie vedie pre skutok, ktorý môže spočívať v porušení zásad sudcovskej etiky alebo pravidiel prokurátorskej etiky, predseda disciplinárneho senátu si vyžiada stanovisko orgánu, ktorý tieto zásady alebo pravidlá ustanovuje. Obdobne navrhujeme, aby si v prípade, ak sa disciplinárne konanie vedie pre skutok, ktorý môže spočívať v porušení zásad etiky súdneho exekútora, predseda disciplinárneho senátu si vyžiadal stanovisko prezídia SKE. Obyčajná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K § 25 návrhu zákona Navrhujeme doplniť ods. 4, v ktorom bude upravený odklon od rozhodovania disciplinárneho senátu v prípade, ak sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky: 1. disciplinárny skutok sa netýka závažnej veci, 2. disciplinárne obvinený spáchanie skutku prizná a oľutuje, 3. disciplinárne obvinený prijme trest navrhnutý predsedom senátu, 4. navrhovateľ s uloženým trestom súhlasí. Domnievame sa, že takáto zrýchlená forma rozhodovania predsedom senátu môže pomôcť efektívne riešiť menej závažné disciplinárne previnenia. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail
SKE (Slovenská komora exekútorov) K Čl. I § 14 návrhu zákona Objektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu 3 roky a v prípade zavinenia prieťahov 5 rokov od spáchania disciplinárneho previnenia považujeme za neprimerane dlhú. Navrhujeme tieto lehoty ponechať tak, ako sú upravené v § 223 ods. 2 Exekučného poriadku v súčasnosti, a to dva roky a štyri roky pre prípad prieťahov. Poukazujeme na skutočnosť, že pôvodné znenie Exekučného poriadku upravovali subjektívnu lehotu troch mesiacov a objektívnu lehotu troch rokov. Vidíme istú nevyváženosť v tom, že lehoty pre úkony exekútorov sú neustále skracované a naopak, lehoty pre kontrolné orgány sú postupne predlžované, a to bez zrejmých objektívnych dôvodov. Nevidíme dôvod prečo by mal byť disciplinárny návrh podávaný až po takej dlhej dobe. Je potrebné sa vyhnúť špekulatívnym disciplinárnym návrhom. Je treba pripomenúť, že exekútori nemajú takú silnú garanciu nezávislosti proti politickým vplyvom, ako napríklad sudcovia a navyše majú skúsenosti so zneužívaním disciplinárnych konaní. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 6.7.2021 Detail