LP/2021/267 Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu (tlač 516)

Pridať
POSLANECKÝ NÁVRH - ZÁKON
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu (tlač 516)


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K predmetnému poslaneckému návrhu zákona, ktorý ste nám zaslali na pripomienkové konanie, Vám oznamujeme, že k predkladacej správe predkladateľa neuplatňujeme žiadne pripomienky a stotožňujeme sa so stanoviskom predkladateľa. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne V doložke vybraných vplyvov je označený „žiadny“ vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom v bode A.3. Poznámky je uvedené: „Predkladatelia návrhu zákona – skupina poslancov predpokladajú, že prijatie zákona bude mať mierne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vďaka úspore časti výdavkov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú poskytované bývalým predstaviteľom komunistického režimu. Náklady súvisiace s navýšením počtu zamestnancov Ústavu pamäti národa súvisiacim s vytváraním evidencie budú kryté úsporou. Dnes je však zložité presne odhadnúť, aká bude celková výška tejto úspory.“ S uvedeným tvrdením predkladateľa, že výdavky súvisiace s navýšením počtu zamestnancov Ústavu pamäti národa budú v roku 2021 kryté z úspor, sa nestotožňujeme z dôvodu časového nesúladu, o čom svedčí t. č. predložená žiadosť o zvýšenie rozpočtu Ústavu pamäti národa na rok 2021. Predložený návrh, podľa nášho názoru, zakladá pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiadame kvantifikovať úsporu a potreby Ústavu pamäti národa vyplývajúce z realizácie predloženého návrhu zákona a zároveň doplniť kvantifikáciu vplyvov aj o ostatné subjekty verejnej správy podieľajúce sa na realizácii návrhu zákona (Sociálna poisťovňa, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo obrany SR). Upozorňujeme, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo svojom stanovisku uvedenom v predkladacej správe konštatuje, že útvary sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nemajú informačné systémy prispôsobené navrhovaným zmenám, čo si v prípade schválenia zákona v predloženom znení vyžiada ich úpravu. Predpokladané finančné dôsledky návrhu zákona na rozpočet verejnej správy je potrebné uviesť nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. V nadväznosti na navrhovaný dátum nadobudnutia účinnosti, a to 5. august 2021, upozorňujeme, že rozpočet verejnej správy na rok 2021 s výdavkami na uvedené účely neuvažoval, rovnako tieto výdavky nie sú alokované ani v aktuálnej etape prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k predkladacej správe Pripomienku k čl. II § 143an ods. 8 ako aj pripomienku k doložke vplyvov, ktoré sú uvedené v predkladacej správe odporúčame uviesť v predkladacej správe aj v ďalšom legislatívnom procese. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k čl. II bodu 3 Povinnosť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia predkladať vláde každoročne správu o odnímaní nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu navrhovanú v bode 3 považujeme za nadbytočnú, vzhľadom na to, že doručením tejto správy na rokovanie vlády sa údaje z nej stanú verejnými, pričom jej prerokovanie vládou nevyvoláva žiadne právne účinky. Rovnaký účinok možno dosiahnuť zverejnením takejto správy na webovom sídle útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, resp. Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k čl. II bodu 2 Upozorňujeme, že navrhovaná právna úprava nezohľadňuje zásadu dvojinštančnosti administratívno-právneho konania ako súčasti práva na spravodlivý proces. Hoci návrh zákona predpokladá dvojinštančnosť konania vo veci nového určenia sumy dôchodkovej dávky po vylúčení doby služby, o samotnom vylúčení doby služby bude v oboch stupňoch konať ako o predbežnej otázke Ústav pamäti národa, a to zrejme s rovnakou funkčnou príslušnosťou. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k čl I. V návrhu novely zákona o pamäti národa odporúčame vyšpecifikovať, ktoré zložky ŠtB, a ktoré funkcie tejto zložky by eventuálne spadali pod možnú právnu úpravu. V záujme kontinuity právneho poriadku odporúčame riešiť problematiku odkazom na prílohu č. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov. V rámci navrhovanej úpravy tiež odporúčame zohľadniť zákon č. 169/1990 Zb. o občianskych komisiách pôsobiacich v rezortoch ministerstiev vnútra. Na základe tohto zákona totiž došlo k posudzovaniu príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti občianskymi komisiami vo vzťahu k ich ďalšej službe a k odoberaniu príspevku za službu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k čl. II všeobecne Navrhované zmeny a doplnenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov budú v mnohých prípadoch nevykonateľné vzhľadom na predchádzajúce právne úpravy týkajúce sa hmotného zabezpečenia v starobe bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradených v zložkách ŠtB. Podľa dôvodovej správy sa pri navrhovanom spôsobe výpočtu dôchodkovej dávky majú z platnej právnej úpravy vylúčiť doby trvania služobného pomeru jeho poberateľa v zložkách ŠtB a zárobky, resp. vymeriavacie základy spadajúce do týchto dôb. Nevykonateľnosť vo vzťahu k predchádzajúcim právnym predpisom upravujúcim sociálne zabezpečenia príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, resp. Policajného zboru, tak spočíva v tom, že pri vylúčení zárobkov, resp. vymeriavacích základov, nebude možné vypočítať novú sumu dôchodkovej dávky tak, ako sa to uvádza v prechodných ustanoveniach návrhu zákona s poukazom na použitie ustanovení doterajších právnych predpisov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k čl. II bodu 4 Ustanovenie o minimálnom dôchodku podľa navrhovaného § 143an ods. 5 sa vzťahuje na poberateľov výsluhových dôchodkov priznaných do účinnosti tohto návrhu zákona. Podľa neho by nová suma výsluhového dôchodku nemala byť nižšia ako minimálna suma starobného dôchodku, pričom sa v navrhovaných ustanoveniach jeho spracovateľ nezaoberá tým, že sumy výsluhových dôchodkov u niektorých poberateľov sú v súčasnej dobe vyplácané v nižšej sume, ako je suma minimálneho dôchodku. V navrhovanom § 143an ods. 6 a 7 sa navrhuje začiatok konania a osobitná lehota 90 dní na vydanie rozhodnutia, čo považujeme za nadbytočné. Začiatok dávkového konania a lehoty na rozhodnutie o nároku na dávku upravujú § 83 a 84 zákona č. 328/2002 Z. z., čo považujeme za dostačujúce aj na konanie o nároku na dôchodok podľa odsekov 1 až 5. Okrem toho ustanovenie o neprípustnosti predĺženia navrhovanej lehoty 90 dní nemožno vnímať a vykonať absolútne. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 32 a 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) rozhodnutie možno vydať až na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu, inak by bolo nezákonné. V aplikačnej praxi sa nezriedka stáva, že v uvedených lehotách sa skutkový stav dostatočne nezistí. Odseky 6 a 7 navrhujeme z dôvodu nadbytočnosti vypustiť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) k návrhu zákona Z hľadiska ústavnosti návrhu zákona je potrebné posúdiť primeranosť použitých prostriedkov. Mechanizmus, aký navrhujú jeho predkladatelia, predpokladá uplatnenie princípu objektívnej zodpovednosti fyzických osôb, ktoré vykonávali službu podľa navrhovaného § 27a ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov v zmysle predkladanej novely, s liberačnými dôvodmi uvedenými v navrhovanom § 27b ods. 2 novely zákona. Takýto mechanizmus teda postihuje dotknuté osoby bez skúmania ich individuálneho podielu na nemorálnosti, protiprávnosti a zločinnosti komunistického režimu, čo môže vyvolať otázky o primeranosti navrhovanej právnej úpravy vzhľadom na pomerne široký a do určitej miery neurčitý okruh dotknutých osôb na jednej strane a na strane druhej na možnú absenciu iných osôb v navrhovanom výpočte dotknutých osôb, ktoré naopak mohli mať podiel na protiprávnosti komunistického režimu, ako aj na uplynutie vyše 30 rokov od pádu komunistického režimu. Návrh zákona ďalej za benefit priznaný bývalým príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli zaradení v zložkách Štátnej bezpečnosti (ŠtB), považuje ich dôchodkové zabezpečenie, ktoré je podľa jeho predkladateľov vysoko nadpriemerné. S takýmto záverom nie je možné generálne súhlasiť s poukazom na skutočnosť, že v predchádzajúcom období bolo dôchodkové zabezpečenie vykonávané v rámci jednotného dôchodkového systému spočívajúceho okrem iného v tom, že všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení ustanovovali maximálnu sumu starobného dôchodku, ktorú nebolo možné prekročiť. V dôvodovej správe nie je uvedené relevantné porovnanie údajov na účely tvrdenia o nadštandarde dôchodkového, resp. výsluhového zabezpečenia. Systém odvodovej povinnosti bol založený na tzv. daňovo-odvodovej povinnosti, pričom návrh zákona nezohľadňuje túto skutočnosť, pretože navrhovanou právnou úpravou sa nezapočítava žiadne obdobie plnenia si tejto povinnosti počas pracovného zaradenia v zákonnom ustanovených zložkách. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) k čl. II, ktorý upravuje zákon č. 328.2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Odborový zväz polície v Slovenskej republike ako členský odborový zväz združený v KOZ SR má k čl. II návrhu zákona nasledovnú zásadnú pripomienku: Navrhované zmeny a doplnenia zákona, ktoré sú obsahom čl. II návrhu zákona, budú nevykonateľné z dôvodu, že nebude možné vypočítať novú sumu dôchodkovej dávky tak, ako sa to uvádza v prechodných ustanoveniach návrhu zákona s poukazom na použitie ustanovení právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie príslušníkov ZNB, resp. PZ. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) k čl. I, ktorý upravuje zákon č. 553.2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov Odborový zväz polície v Slovenskej republike ako členský odborový zväz združený v KOZ SR má k návrhu zákona nasledovné zásadné pripomienky: 1.) Návrh zákona zavádza v § 27a ods. 1 písm. g) a h) objektívnu zodpovednosť všetkých osôb uvedených v navrhovanom znení ustanovenia. Zavádza sa tým princíp kolektívnej viny u každého jedného príslušníka uvedených zložiek bez akéhokoľvek posúdenia jeho konkrétnej činnosti na úseku jeho zaradenia. Takáto paušalizácia a kolektivizácia viny len z dôvodu, že niekto niekde pracoval bez ohľadu na druh práce a povahu ním reálne vykonaných činností je v demokratickom a právnom štáte neprípustná. Nikto žiadnym spôsobom nie je povinný skúmať, akým spôsobom bol príslušník na svoju funkciu zaradený a aký rozdielny benefit poberal vo funkcii, na ktorej bol zaradený v porovnaní s príslušníkom bezpečnostných síl a zborov, ktoré nie sú v ustanovení uvedené. Výsledkom je postih za niečo, čo postihnutá osoba nemusela de facto vykonávať. Takýto prístup je v rozpore s predstaveným cieľom návrhu zákona ako aj s princípom zodpovednostných konaní, lebo nech sa tvárime ako chceme, návrh napriek oblasti, ktorú upravuje (dôchodkové zabezpečenie), de facto zavádza istý osobitý druh zodpovednostného konania. Rovnako sa neprihliada ani na činnosť občianskych komisií zriadených podľa zákona č. 169/1990 Zb. o občianskych komisiách pôsobiacich v rezortoch ministerstiev vnútra a o zmene a doplnení zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení zákonov č. 63/1983 Zb. a č. 74/1990 Zb., ktoré posudzovali ich dovtedajšiu činnosť príslušníkov a na základe ich rozhodnutí mohol príslušník pokračovať v služobnom pomere v Policajnom zbore. Navrhujeme návrh zákona doplniť o prílohu konkrétnych funkcií, ktoré budú dotknuté prijatým zákonom tak, ako je to napríklad taxatívne uvedené v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2.) Návrh zákona v § 27a ods. 1 neuvádza príslušníkov mocenského aparátu: Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, prokurátorov a sudcov atď. napriek tomu, že komunistický režim, ktorý hrubo potláčal a porušoval slobodu a základné ľudské práva a slobody občanov, by bez ich aktívnej účasti nebol možný. Pritom je všeobecne známe, že aj príslušníci ZVJS, prokurátori a sudcovia sa aktívne podieľali na podpore komunistického režimu. 3.) V § 27b ods. 2 písm. c) sú upravené výnimky, z ktorých sa ale nedá posúdiť, ktorá je to tá netypická činnosť pre takéto členstvo, zamestnanie alebo služobný pomer a ktorá je tá typická? Na základe čoho sa bude vec posudzovať? Aké kritériá bude ústav stanovovať? Bude takéto rozhodnutie preskúmateľné súdom? Ak vychádzame z toho, že ide o spravodajská činnosť, príp. realizáciu konkrétnych „bezpečnostných“ opatrení, tak to nie sú len športovci ale aj sekretárky, administratívni pracovníci, lekári, atď. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) všeobecne k celkovému návrhu zákona Odborový zväz polície v v Slovenskej republike ako členský odborový zväz združený v KOZ SR má k návrhu zákona nasledovné zásadné pripomienky: 1.) Pre zachovanie právnej istoty, ako aj navrhovaného účelu zákona, je nevyhnutné presné zacielenie snahy o zhojenie krívd predošlého politického režimu na konkrétne osoby, ktoré budú nejakým v návrhu presne neurčeným spôsobom (a preto rovnako aktuálne právne neistým) označené ako podporovatelia komunistického režimu. Jeho rozšírenie na vdovy a vdovcov po takýchto osobách je tendenčné a zavádza objektívnu zodpovednosť založenú na rodinnom zväzku, čo je v prípade zodpovednostných konaní a vyvodzovaní následkov za spáchané „protiprávne“ konanie jednoznačne nesprávne a nelegálne. 2.) Ekonomická efektivita návrhu je otázna, keďže financie ušetrené na dôchodkoch štát v nesúlade s Programovým vyhlásením vlády SR investuje do navýšenia rozpočtu konkrétneho subjektu a financovania rozšírenia štátneho aparátu. Návrh a priložené materiály postrádajú akúkoľvek finančnú analýzu, akékoľvek čísla a výpočty, ktoré by ilustrovali výšku čo i len priemernú takto poberaných dôchodkov, vek poberateľov, ako aj prípadné ušetrenie, či náklady na nové organizačné zložky ústavu. S uvedeným konštatovaním sa stotožnilo aj MF SR vo svojom vyjadrení. Predkladá sa návrh, ktorý reálne nemusí vyprodukovať úsporu a naopak zároveň môže vyvodiť ďalšie dodatočné náklady na súdne procesy, ktoré reálne môžu nasledovať. 3.) Návrh je diskriminačný z dôvodu, že marginalizuje konkrétnu skupinu poberateľov dôchodkov. Zákonné vymedzenie ich činnosti bolo prijaté vždy zákonodarným orgánom (napr. zákon č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti) a v danej dobe bolo legálne. Teda napriek skutočnosti, že dotknutí reálne legálne pracovali na základe konkrétneho personálneho rozkazu, či iného rozhodnutia, príp. zmluvy, ktorá bola v súlade s vtedajším právnym stavom, plnili svoje úlohy tak, ako im určoval nadriadený, či popis ich činnosti. Opätovne v súlade s existujúcou právnou úpravou a plne legálne, zamestnávateľ za nich odvádzal potrebné odvody. Uvedené obdobie sa im nebude započítavať do celkovej doby odpracovaných (odslúžených) rokov pre výpočet ich výsluhového, či starobného dôchodku, zatiaľ čo inej skupine obyvateľstva sa za rovnaké obdobie bude započítavať celý počet odpracovaných rokov. Treba zdôrazniť, že napriek dojmu, ktorý sa návrh ako aj dôvodová a predkladacia správa snažia vzbudiť, dôchodky (starobné aj výsluhové) nie sú také vysoké ako predkladateľ konštatuje. Na základe uvedených zásadných pripomienok navrhujeme zákon ako celok stiahnuť z konania a dopracovať ho. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) článku III – k bodu 5 – k § 293fp ods. 6 Vzhľadom na neidentifikovaný možný počet konaní nie je možné spoľahlivo posúdiť, či je lehota na rozhodnutie uvedená v § 293fp ods. 6 návrhu postačujúca, keďže prvé konania začnú najskôr po 30. septembri 2021, teda v období, kedy začína obdobie najvyššieho pracovného zaťaženia Sociálnej poisťovne v oblasti dávok dôchodkového poistenia. Vo všeobecnosti treba uviesť, že Sociálna poisťovňa nemá voľné pracovné kapacity a predmetnú právnu úpravu bude vykonávať popri plnení bežných úloh. Navyše, v niektorých prípadoch pre nedostatok údajov, objektívne nebude možné rozhodnúť v 90 dňovej lehote, preto Sociálna poisťovňa bude povinná prerušiť konanie z dôvodu nemožnosti úplne a presne zistiť skutočný stav veci alebo z dôvodu prebiehajúceho konania o predbežnej otázke. Počet takýchto rozhodnutí pritom priamo ovplyvní dĺžka lehoty na rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu navrhujeme v konaniach začatých v roku 2021 stanoviť dlhšiu lehotu na rozhodnutie, prípadne upraviť začiatok plynutia lehoty na rozhodnutie podľa potvrdení doručených podľa § 29a ods. 3 zákona č. 553/2002 Z. z. od 1. januára 2022. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) článku III - k bodu 5 - k § 293fp Podľa predloženého návrhu prechodného ustanovenia sa vylúčenie obdobia služby netýka určenia sumy sirotského dôchodku a invalidného dôchodku. Podľa navrhovaného § 60 ods. 10 sa však toto obdobie vylučuje vo vzťahu ku všetkým druhom dôchodkov, preto právnu úpravu je potrebné zosúladiť. Zo súčasného znenia zákona vyplýva, že Sociálna poisťovňa by v konaní o odňatí nezaslúžených benefitov poberateľov dôchodku, ktorí pred priznaním starobného dôchodku poberali invalidný dôchodok, bola povinná určiť sumu dôchodku z priemerného osobného mzdového bodu (priemerného mesačného zárobku), z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Predmetný postup by platil aj v prípade, ak vyššie uvedené činitele boli vypočítané zo zárobkov dosiahnutých počas vylúčeného obdobia služby. Takýto postup určenia sumy dôchodku však nie je v súlade s účelom právnej úpravy, preto aj s prihliadnutím na súdmi všeobecne uplatňovaný ústavne konformný výklad, navrhujeme znenie návrhu upraviť tak, aby zodpovedalo účelu zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) článku III – k bodom 1 a 2 - k § 60 ods. 9 a 10 Obdobie služby, ktoré sa vylučuje, je dobou zamestnania a náhradnou dobou získanou pred 1. januárom 2004. Ak uvedené obdobie nemá byť obdobím dôchodkového poistenia, je potrebné to vecne upraviť aj v § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý sa týka hodnotenia doby zamestnania a náhradných dôb získaných pred 1. januárom 2004. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) Všeobecne Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu stotožňuje so stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uvedeným v predkladacej správe. Obyčajná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) K čl. III bod 1 a 2 návrhu zákona Navrhujem: - upraviť navrhované znenie § 60 ods. 9 prvá veta a ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aby sa na účely starobného dôchodku zhodnocovali aspoň náhradné doby podľa § 9 ods. 1 písm. e), f) a k) zákona č. 100/1988 Zb., a to buď v plnom rozsahu alebo s primeraným krátením, - rovnako upraviť aj zohľadňovanie týchto dôb na účely výsluhového dôchodku. Podľa navrhovaného znenia § 60 ods. 9 prvá veta a ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa na účely starobného dôchodku nebude zhodnocovať ani náhradná doba počas obdobia služby. Náhradnou dobou je pritom podľa § 9 ods. 1 písm. e), f) a k) zákona č. 100/1988 Zb. aj obdobie starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, obdobie čerpania nemocenského, peňažnej pomoci v materstve či doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna. Navrhovaná právna úprava teda spôsobuje, že dotknutým osobám sa na účely starobného dôchodku vôbec nebudú zhodnocovať doby, kedy preukázateľne nevykonávali činnosť spočívajúcu v aktívnej podpore totalitného režimu, ale starali sa o svoje deti, blízkych prípadne boli chorí, a to napriek tomu, že iným osobám v iných zamestnaniach sa tieto doby zhodnocovať budú. Takáto úprava by mohla presahovať rámec primeraného postupu pri odnímaní politicky motivovaných benefitov počas totalitného režimu a zasahovať do podstaty práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe týchto osôb. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhujem: - upraviť navrhované znenie § 60 ods. 9 prvá veta a ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aby sa na účely starobného dôchodku zhodnocovali aspoň náhradné doby podľa § 9 ods. 1 písm. e), f) a k) zákona č. 100/1988 Zb., a to buď v plnom rozsahu alebo s primeraným krátením, - rovnako upraviť aj zohľadňovanie týchto dôb na účely výsluhového dôchodku. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) K čl. II bod 4 a čl. III bod 5 návrhu zákona Navrhujem: - upraviť navrhované znenie § 143an zákona č. 328/2002 Z. z. a § 293fp zákona č. 461/2003 Z. z. tak, aby starobné a výsluhové dôchodky osôb po (ne)zohľadnení doby služby podľa navrhovaného zákona nemohli byť nižšie ako priemerný starobný a výsluhový dôchodok v predchádzajúcom roku; pokiaľ sumu priemerného starobného alebo výsluhového dôchodku nedosahovali, aby sa ďalej neznižovali; - alternatívne upraviť znenie navrhovaného zákona tak, aby sa na dobu služby pre účely posudzovania nároku na starobný a výsluhový dôchodok a výpočtu sumy prihliadalo, avšak s iným (menej výhodným) koeficientom, ako v prípade iných rokov zamestnania; - upraviť navrhované znenie zákona tak, aby sa prehodnocovanie a zohľadňovanie doby služby zosnulých osôb nevzťahovalo na vdovské a vdovecké dôchodky a výsluhové dôchodky ich rodinných príslušníkov, - upraviť primeranú minimálnu hranicu, pod ktorú nemôže vdovský a vdovecký dôchodok a vdovský výsluhový a vdovecký výsluhový dôchodok klesnúť po zohľadnení doby služby upravenej návrhom zákona. Ako som už uviedla vo svojich predchádzajúcich pripomienkach, rešpektujem legitímny cieľ, ktorý sleduje predkladaný návrh zákona. Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva sa však v tomto smere ustálila, že toto samo osebe nestačí. Právna úprava nastavujúca režim odoberania neoprávnených benefitov vo vzťahu k právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe musí byť aj primeraná a nemôže odňať podstatu tohto práva. Európsky súd pre ľudské práva posudzujúc obdobné úpravy v rôznych postkomunistických štátoch Rady Európy v zásade akceptoval ako primerané také úpravy, ktoré krátili starobné dôchodky na úroveň priemerných dôchodkov v štáte (teda odstraňovali neoprávnené, resp. politicky motivované zvýhodnenie), znižovali hodnotu obdobia služby pre protiprávny režim, avšak na túto (s iným koeficientom) stále prihliadali, a súčasne sa vzťahovali len na samotných funkcionárov, nie na ich rodinných príslušníkov (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Cichopek proti Poľsku zo dňa 14. mája 2013, sťažnosť č. 15189/10; vo veci Lessing a Reichelt proti Nemecku zo dňa 16. októbra 2012, sťažnosti č. 49646/10 a č. 3365/11; vo veci Schwengel proti Nemecku zo dňa 3. februára 2000, sťažnosť č. 52442/99 či vo veci Domalewski proti Poľsku zo dňa 15. júna 1999, sťažnosť č. 34610/97 a iné). Javí sa, že navrhovaná právna úprava týmto štandardom nevyhovuje a môže tak byť rozporná s Ústavou alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na rozdiel od právnych úprav iných členských štátov Rady Európy, ktoré odobril Európsky súd pre ľudské práva, navrhovaná právna úprava neupravuje len odlišný koeficient, či spôsob prepočítavania vymedzených dôb služby počas totality, ale pre účely výpočtu sumy starobného dôchodku na toto obdobie služby ani vôbec neprihliada – ako keby toto obdobie nebolo. Dotknutým osobám preto nielenže odopiera neoprávnený benefit, ktorý v danom čase mohli mať vo forme vyššieho príjmu, ale tieto osoby trestá formou úplného neprihliadania na tieto doby služby pre účely výpočtu sumy primeraného hmotného zabezpečenia v starobe. Na tieto doby sa podľa navrhovanej právnej úpravy prihliadne len pre posúdenie nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Je potrebné uviesť, že priemerný starobný dôchodok k 30. aprílu 2021 bol 500,70 EUR, zatiaľ čo minimálny dôchodok (pri zohľadnení 30 rokov poistenia) je v sume 334,30 EUR (https://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/1600s; https://www.socpoist.sk/minimalny-dochodok-od-roku-2021/69148s). Obdobne je tomu aj v prípade výsluhových dôchodkov. Ide teda o podstatný rozdiel. Navrhovaná právna úprava tak môže prekračovať rámec primeraného odňatia politicky motivovaných, neoprávnených, výhod a nadobúda charakter trestania, pričom tento pokles môže zasahovať do podstaty práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeranosť totiž súvisí nielen so životnou úrovňou spoločnosti ako celku, ale aj životnou úrovňou jednotlivca, výškou jeho príjmov a kontribúcie do systémov sociálneho zabezpečenia. Osobitne významná je aj skutočnosť, že navrhovaná právna úprava sa nesústredí len na samotné osoby, ktoré vykonávali službu podľa navrhovaného zákona, ale sankcionuje aj ich rodinných príslušníkov formou prehodnocovania vdovských a vdoveckých dôchodkov a výsluhových dôchodkov. V tomto smere je potrebné uviesť, že podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania Slovenskej republiky právo aj na primerané hmotné zabezpečenie pri strate živiteľa. Navrhovaná právna úprava tým, že vôbec neprihliada na doby služby určené týmto zákonom a neustanovuje ani minimálny vdovský a vdovecký dôchodok po prehodnotení, umožňuje, že pozostalým po týchto osobách budú vdovské a vdovecké dôchodky úplne odňaté. Problémom takejto formulácie právnej úpravy teda je, že jednak uplatňuje a rozširuje princíp kolektívnej viny (sankcionuje rodinných príslušníkov osôb vykonávajúcich službu podľa navrhovaného zákona za činnosť ich príbuzných bez ohľadu na to, či s ňou súhlasili a bez ohľadu na to, či takúto činnosť sami vykonávali), a súčasne umožňuje, aby týmto bola odňatá podstata garantovaného ústavného práva (neustanovuje aspoň minimálnu výšku vdovského a vdoveckého dôchodku a výsluhového dôchodku, pod ktorú nemožno pri prehodnotení ísť). Môže byť teda v rozpore tak s Ústavou ako aj medzinárodnými zmluvami. S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem: - upraviť navrhované znenie § 143an zákona č. 328/2002 Z. z. a § 293fp zákona č. 461/2003 Z. z. tak, aby starobné a výsluhové dôchodky osôb po zohľadnení doby služby podľa navrhovaného zákona nemohli byť nižšie ako priemerný starobný a výsluhový dôchodok v predchádzajúcom roku; pokiaľ sumu priemerného starobného alebo výsluhového dôchodku nedosahovali, aby sa ďalej neznižovali; - alternatívne upraviť znenie navrhovaného zákona tak, aby sa na dobu služby pre účely posudzovania nároku na starobný a výsluhový dôchodok a výpočtu sumy prihliadalo, avšak s iným (menej výhodným) koeficientom, ako v prípade iných rokov zamestnania; - upraviť navrhované znenie zákona tak, aby sa prehodnocovanie a zohľadňovanie doby služby zosnulých osôb nevzťahovalo na vdovské a vdovecké dôchodky a vdovské výsluhové a vdovecké dôchodky ich rodinných príslušníkov, - alternatívne upraviť primeranú minimálnu hranicu, pod ktorú nemôže vdovský a vdovecký dôchodok a vdovský výsluhový a vdovecký výsluhový dôchodok klesnúť po zohľadnení doby služby upravenej návrhom zákona. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) K čl. I bod 2 návrhu zákona Navrhujem: - vylúčiť z navrhovaného znenia § 27a ods. 1 písm. f) zákona č. 553/2002 Z. z. „zamestnancov“, keďže navrhované znenie by mohlo nespravodlivo dopadnúť aj na pomocný personál, ktorý nečerpal významné benefity z titulu svojej funkcie (administratívni pracovníci a pracovníčky, šoféri a pod.); - precizovať navrhované znenie § 27a ods. 1 písm. g) a i) zákona č. 553/2002 Z. z. tak, aby bolo zrejmé, že sa nevzťahuje na všetkých zamestnancov ministerstiev, ale len na tých zodpovedných, ktorí boli zodpovední za riadenie vymedzených represívnych zložiek; - upraviť znenie § 27a ods. 2 zákona č. 553/2002 Z. z., aby umožnilo individuálne skúmať, či osoba v zákonom vymedzenej funkcii/povolaní, skutočne aktívne presadzovala totalitný režim a či z výkonu svojej funkcie poberala neprimerané benefity; - upraviť znenie § 27b ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 553/2002 Z. z. tak, aby umožnili lepšie (vo väčšom rozsahu) zohľadniť individuálnu situáciu osôb, na ktorých právna úprava dopadá, ich celkový život a aj historické, spoločenské či iné zásluhy. Návrh zákona vkladá do aktuálneho znenia zákona č. 553/2002 Z. z. ustanovenie § 27a ods. 1 a 2 vymedzujúce obdobie služby pre účely odoberania neoprávnených benefitov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Zatiaľ čo vymedzenie niektorých funkcionárov je pomerne jasné (ide o vedúcich funkcionárov totalitného režimu a represívnych zložiek udržujúcich tento režim), iné sú nastavené pomerne široko. Opakovane uvádzam, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je možné vyvodiť, že zákonodarca by sa pri prijímaní takýchto právnych úprav mal riadiť zásadou nevyhnutnosti, teda aby postihol len také osoby, ktoré z titulu funkcie požívali neoprávnené, politicky motivované výhody, avšak mal by sa zdržať uplatňovania princípu kolektívnej viny (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o veci Cichopek proti Poľsku zo dňa 14. mája 2013, sťažnosť č. 15189/10, ods. 136 až 138, 146; vo veci Lessing a Reichelt proti Nemecku zo dňa 16. októbra 2012, sťažnosti č. 49646/10 a č. 3365/11, ods. 29 a 30 a iné). Osobitne v tomto smere upozorňujem na navrhované znenie § 27a ods. 1 písm. f) zákona č. 553/2002 Z. z., ktoré dopadá na nielen všetkých členov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Slovenska (vrcholové funkcie totalitného režimu), ale aj na všetkých jeho zamestnancov. Teda dopadá aj na administratívny a podporný personál (sekretárky, sekretárov, zapisovateľky a zapisovateľov, šoférov a pod.). Nie je pritom žiadnym spôsobom preukázané, že by títo zamestnanci z titulu svojho zamestnania na strane príjmov požívali neoprávnené benefity, pričom títo neboli zvýhodnení ani formou príspevkov či príplatkov k starobným dôchodkom a pod. Práve naopak, spadali do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia ako ďalší civilní zamestnanci. Zaradiť činnosť týchto osôb do obdobia služby (na rozdiel od sudcov či prokurátorov aktívne presadzujúcich totalitný režim), môže byť posúdené ako prekračujúce hranice nevyhnutnosti a uplatňujúce princíp kolektívnej viny. Poukazujem tiež na skutočnosť, že navrhované znenie § 27a ods. 1 písm. g) zákona č. 553/2002 Z. z. je na mieste precizovať, keďže z neho nie je zrejmé, či sa za obdobie služby bude považovať celková doba zamestnania všetkých zamestnancov tam uvedených ministerstiev, alebo len tých, ktorí zodpovedali za zložku Štátnej bezpečnosti. Rovnako nie je zrejmé, kto sú zamestnanci právnych predchodcov orgánov uvedených v § 27a ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 553/2002 Z. z., ktorých má obsiahnuť § 27a ods. 1 písm. i), keďže v navrhovanom znení § 27a ods. 1 písm. g) a h) sú uvedené všetky súdobé názvy tam uvedených štátnych orgánov. Vo vzťahu k navrhovanému zneniu § 27a ods. 2 zákona č. 553/2002 Z. z. považujem za potrebné uviesť, že podľa dôvodovej správy má toto len deklaratórny charakter. Inými slovami pri uplatňovaní redukčných mechanizmov k dôchodkom dotknutých zamestnancov sa má skúmať len existencia sporného obdobia služby, nie však to, či dotknutí zamestnanci naozaj aktívne presadzovali totalitný režim alebo či z toho zamestnania požívali neoprávnené výhody. V tomto smere považujem za vhodné poukázať na rozhodovaciu činnosť okolitých ústavných súdov, ktoré takýto prístup považovali za neprípustný (vo veci Lessing a Reichelt proti Nemecku zo dňa 16. októbra 2012, sťažnosti č. 49646/10 a č. 3365/11, ods. 19 a 20 či vo veci Schwengel proti Nemecku zo dňa 3. februára 2000, sťažnosť č. 52442/99). Navrhovaný § 27b ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 553/2002 Z. z. upravujú obdobia, ktoré nebudú sankcionované ako obdobia služby podľa § 27a. Tieto ustanovenia však sú pomerne reštriktívne (umožňujú nezapočítať len obdobia, kedy osoba dlhodobejšie vykonávala činnosť proti režimu, alebo jednorazovo pomohla bojovníkom proti totalitnému režimu najviac však do 5 rokov) a neumožňujú náležite vyvážiť skutočnosť, či činy, skutky a celkovo život osôb, na ktoré navrhnutá právna úprava dopadá, môžu byť pomerne zložité. Paradoxom tejto situácie je, že aj osoby, ktoré sú historicky vnímané pozitívne (napr. Alexander Dubček) by podľa takejto právnej úpravy mali byť z hľadiska ich celého profesného života odsúdené a ich dôchodok znížený na minimálny dôchodok. S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem: - vylúčiť z navrhovaného znenia § 27a ods. 1 písm. f) zákona č. 553/2002 Z. z. „zamestnancov“, keďže navrhované znenie by mohlo nespravodlivo dopadnúť aj na pomocný personál, ktorý nečerpal významné benefity z titulu svojej funkcie (administratívni pracovníci a pracovníčky, šoféri a pod.); - precizovať navrhované znenie § 27a ods. 1 písm. g) a i) zákona č. 553/2002 Z. z. tak, aby bolo zrejmé, že sa nevzťahuje na všetkých zamestnancov ministerstiev, ale len na tých zodpovedných, ktorí boli zodpovední za riadenie vymedzených represívnych zložiek; - upraviť znenie § 27a ods. 2 zákona č. 553/2002 Z. z., aby umožnilo individuálne skúmať, či osoba v zákonom vymedzenej funkcii/povolaní, skutočne aktívne presadzovala totalitný režim a či z výkonu svojej funkcie poberala neprimerané benefity; - upraviť znenie § 27b ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 553/2002 Z. z. tak, aby umožnili lepšie (vo väčšom rozsahu) zohľadniť individuálnu situáciu osôb, na ktorých právna úprava dopadá, ich celkový život a aj historické, spoločenské či iné zásluhy. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail
KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) Všeobecne k návrhu zákona Navrhujem prehodnotiť tento návrh zákona, vypracovať podrobnú analýzu priemerných platov vo funkciách, na ktoré má táto právna úprava dopadať a ich porovnania s priemernými platmi v hospodárstve štátu v danom čase, rovnako aj analýzu sumy dôchodkov funkcionárov, na ktorých táto právna úprava dopadá a jej porovnanie s priemernými dôchodkami a v nadväznosti na tieto skutočnosti upraviť návrh zákona tak, aby postihoval len osoby, ktoré svojím pôsobením vo vymedzených funkciách získali a naďalej požívajú neoprávnené benefity v oblasti sociálneho zabezpečenia, a to aj v reflexii na časový aspekt súvisiaci s plynutím času od pádu totalitného režimu. Na úvod k tejto pripomienke považujem za potrebné uviesť, že akceptujem a rešpektujem legitímny cieľ, ktorý sleduje predložený návrh zákon spočívajúci vo vyrovnaní sa s krivdami páchanými v totalitnom režime, ktorý na území Slovenskej republiky panoval pred rokom 1989. A to aj formou odňatia neprimeraných benefitov, ktoré získavali funkcionári minulého režimu v oblasti sociálneho zabezpečenia z politických dôvodov (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o veci Cichopek proti Poľsku zo dňa 14. mája 2013, sťažnosť č. 15189/10, ods. 138 a 142; vo veci Lessing a Reichelt proti Nemecku zo dňa 16. októbra 2012, sťažnosti č. 49646/10 a č. 3365/11, ods. 29; vo veci Schwengel proti Nemecku zo dňa 3. februára 2000, sťažnosť č. 52442/99; vo veci Domalewski proti Poľsku zo dňa 15. júna 1999, sťažnosť č. 34610/97 a iné). Na druhej strane však považujem za potrebné, ako verejná ochrankyňa práv, upozorniť, že takýto postup na to, aby mohol byť z ústavného ako aj medzinárodnoprávneho hľadiska udržateľný, musí byť primeraný a vychádzať z náležite zistenej reality (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o veci Cichopek proti Poľsku zo dňa 14. mája 2013, sťažnosť č. 15189/10, ods. 136 až 138, 146). Nastoľovanie spravodlivosti odnímaním neoprávnených benefitov v oblasti sociálneho zabezpečenia nemôže presahovať medze primeranosti, zákazu uplatňovania kolektívnej viny a pod. V tomto smere poukazujem na skutočnosť, že predkladaná právna úprava a jej dôvodová správa neprináša analýzu právneho a ani skutkového stavu či už v minulosti alebo dnes (priemerné príjmy, nastavenie dôchodkových systémov v minulosti, valorizácia, reflexia odoberania príplatkov k starobným dôchodkom v minulosti a pod.), na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, či osoby, na ktoré navrhovaná právna úprava dopadá, naozaj poberajú nadpriemerné starobné dôchodky, vdovské a vdovecké dôchodky, či mali v minulosti nadpriemerné príjmy z titulu výkonu politických funkcií, resp. funkcií aktívne presadzujúcich totalitný režim, a teda je legitímne im takéto neoprávnené benefity odobrať. Takáto analýza je nevyhnutná aj z toho dôvodu, že skupiny osôb, na ktoré sa predkladaná právna úprava vzťahuje, pracovali v rôznych zložkách a na rôznych pozíciách, preto sa starobné dôchodky vypočítavali rôzne. V tomto smere je relevantné, osobitne pri civilných zamestnancoch pracujúcich v rámci pozícií vymedzených predkladaným návrhom zákona, že ich príjmy boli výrazne krátené na účely výpočtu starobného dôchodku, ak sa vypočítavali podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“). Podľa § 12 ods. 6 zákona. o sociálnom zabezpečení sa starobný dôchodok vypočítaval v celosti len z príjmu do sumy 2 500 Kčs, zo sumy nad 2 500 Kčs do 6 000 Kčs sa započítavala jedna tretina a zo sumy nad 6 000 Kčs do 10 000 Kčs jedna desatina. Na sumy nad 10 000 Kčs sa neprihliadalo. Konečnú výšku dôchodku tiež ovplyvňovali aj pracovné kategórie (§ 14 a nasl. zákona o sociálnom zabezpečení) a nastavený spôsob výpočtu dôchodku, prípadne rôzne príplatky. Právna úprava pritom zakotvovala aj hranice najvyššej výmery starobných dôchodkov (§ 24 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). Rovnako starobné dôchodky príslušníkov ozbrojených zborov boli obdobne limitované najvyššími výškami (§ 133 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení). Zvyšovanie sociálneho zabezpečenia funkcionárov slúžiacich totalitnému režimu bolo realizované najmä prostredníctvom rôznych príplatkov (napr. príspevok za službu podľa § 110 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti), ktoré boli často po páde totalitného režimu dotknutým osobám odňaté (napr. odňatie príspevku za službu, odchodného, platového vyrovnania niektorým príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, osobitne príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti zaradených do zložky Štátnej bezpečnosti - § 114a ods. 1 až 3 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti). Je pravdou, že relevantné sú v tomto smere aj neskoršie úpravy spojené s aplikáciou § 293k a § 293ds zákona o sociálnom poistení, avšak navrhovaná právna úprava neposkytuje žiadne dáta, na základe ktorých by bolo možné porovnať dôchodky funkcionárov, ktorí majú byť zasiahnutí predmetným návrhom zákona a iných osôb v porovnateľnom veku. S ohľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé, či predložená právna úprava bude dopadať len na osoby, ktoré skutočne požívajú politicky motivované benefity v rámci sociálneho zabezpečenia v starobe z dôvodu výkonu funkcií pre totalitný režim, prípadne postihne aj osoby, ktoré takéto benefity nepožívajú. Takáto právna úprava by potom, s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súvisiacu judikatúru ústavných súdov okolitých krajín, mohla byť potenciálne v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky obsiahnutými v Ústave, ako aj v medzinárodných ľudskoprávnych dohovoroch. Súčasne považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetná právna úprava je do Národnej rady Slovenskej republiky predkladaná takmer 32 rokov od pádu totalitného režimu. V tomto smere Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že aj časový moment prijatia takejto právnej úpravy je relevantný, pričom zváženie tohto aspektu je v prvom rade na vnútroštátnych orgánoch (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o veci Cichopek proti Poľsku zo dňa 14. mája 2013, sťažnosť č. 15189/10, ods. 143, 144 a 147). Predložený návrh zákona a ani dôvodová správa nepredkladajú zásadnejšie argumenty, prečo je namieste práve v tomto období prijať takýto, pomerne prísny zásah do práva na sociálne zabezpečenie starších osôb, keď podstatná časť hlavných funkcionárov bývalého režimu, na ktorých táto právna úprava cieli, už dnes nežije. S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem prehodnotiť tento návrh zákona, vypracovať podrobnú analýzu priemerných platov vo funkciách, na ktoré má táto právna úprava dopadať, a ich porovnania s priemernými platmi v hospodárstve štátu v danom čase, rovnako aj analýzu sumy dôchodkov funkcionárov, na ktorých táto právna úprava dopadá a jej porovnanie s priemernými dôchodkami a v nadväznosti na tieto skutočnosti upraviť návrh zákona tak, aby postihoval len osoby, ktoré svojim pôsobením vo vymedzených funkciách získali a naďalej požívajú neoprávnené benefity v oblasti sociálneho zabezpečenia, a to aj v reflexii na časový aspekt súvisiaci s plynutím času od pádu totalitného režimu. Zásadná pripomienka Odoslaná 3.6.2021 Detail