LP/2020/549 Ústavný zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe
| Subjekt: | SBA (Slovenská banková asociácia) |
| Pripomienka k: | 1. Pripomienka k celému návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Pripomienka: Návrh ústavného zákona, ktorý má zmeniť nastavenie tak kľúčovej časti sociálneho aparátu štátu akou je dôchodkový systém si podľa nášho názoru vyžaduje uskutočnenie celospoločenskej verejnej diskusie, rozsiahlej odbornej diskusie a vykonanie množstva analýz dopadov. Takýto návrh môže vyvolať zásadné zmeny správania širokej skupiny zamestnancov a ich správania sa na trhu práce, čo môže negatívne ovplyvniť aj zamestnávateľov v niektorých odvetviach. Navrhujeme stiahnuť celý návrh ústavného zákona, vykonať a predložiť analýzy dopadov, podrobiť ich odbornej ako aj verejnej diskusii, a následne opäť predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie: Návrh zákona môže pôsobiť diskriminačne (či už pozitívne alebo negatívne) na konkrétne skupiny osôb, zároveň je neúplný a je potrebné doplniť jeho chýbajúce časti, okrem iného obsahuje nové nastavenia a princípy, ktoré vyvolajú značné požiadavky aj na štátny rozpočet. Nižšie si dovoľujeme uviesť niekoľko bodov navrhovanej úpravy ktoré podporujú návrh na stiahnutie celého materiálu v tomto štádiu. Považujeme za neakceptovateľné, aby sa s platnosťou od roku 2022 bez verejnej diskusie zaviedol pre vznik nároku na starobný dôchodok počet odpracovaných rokov 40. Navrhovaná úprava môže byť bez zohľadnenia príslušných okolností diskriminačná voči niektorým skupinám obyvateľov (napr. v závislosti od možnosti započítať roky vzdelávania). Musí byť zrejmé, ako to zasiahne tú ktorú skupinu obyvateľstva a zákon sa s tým musí vysporiadať. V návrhu zákona chýbajú ustanovenia Čl. 17, hoci osobitná dôvodová správa k nim obsahuje odôvodnenie. Návrh Čl. 18 ods. 4 sa odvoláva na ustanovenie Čl. 10 ods. 2, avšak návrh Čl. 10 nemá odsek 2. Vnášanie nového prvku do systému starobného dôchodkového zabezpečenia v podobe príplatku k starobnému dôchodku osobe, ktorá vychovala dieťa, zo sumy časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa na starobnom dôchodkovom systéme bez kvantifikácie dopadu na verejné financie považujeme za neprijateľné, nakoľko je zrejmý negatívny vplyv tohto prvku na stabilitu vývoja starobného dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Návrh bez vyčíslenia predpokladaných dopadov na verejné financie, ako aj spôsobu, ako sa s týmito dopadmi verejné financie vysporiadajú, ohrozuje stabilitu celého systému dôchodkového zabezpečenia, ako aj verejných financií. Návrh v predloženej podobe vzhľadom na nejasnosti v jeho formulácii predstavuje potenciálny výpadok až 2/5 príjmov systému dôchodkového zabezpečenia. Pritom v doložke vplyvov sa uvádza, že návrh ústavného zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Uvedené tvrdenie evidentne nie je pravdivé vzhľadom na znenie čl. 4 ods. 5 a čl. 8. |
| Subjekt: | AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 5 a ods.6: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | (5) Spôsob určenia hodnoty starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia vo väzbe na okamih vzniku nároku na starobný dôchodok alebo okamih uplatnenia tohto nároku sa zákonom ustanoví tak, aby celková suma predpokladaných doživotne poskytnutých starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia bola v priemere rovnaká bez ohľadu na to, kedy nárok na starobný dôchodok vznikne alebo je uplatnený, zohľadňujúc priemernú strednú dĺžku života v Slovenskej republike, predpokladané úpravy starobného dôchodku v budúcnosti podľa čl. 7 ods. 1 a zmenu hodnoty starobného dôchodku v čase. (6) Podmienka počtu rokov veku na účely odseku 1 sa zákonom ustanoví tak, aby počet rokov veku bol priamo úmerne závislý od zmeny priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike a zmena priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike sa zohľadňovala bez potreby ďalšej právnej úpravy alebo vykonania právneho úkonu; tým nie je dotknutá možnosť s deklaratórnym účinkom zverejňovať aktuálne hodnoty týchto premenných. Navrhujeme, aby tieto odseky odrážali existujúce používané parametre, ako napríklad stredná dĺžka života pri konkrétnom veku. Je potrebné určiť, pri ktorom veku bude stredná dĺžka života rozhodujúca, napríklad 50-tom roku života, alebo že zákon upraví tento spôsob, alebo to do ústavného zákona neuvádzať. Odvodnenie: parameter priemerná stredná dĺžka života nie je sledovaná, a nie je známa ani metodika výpočtu. Sleduje sa stredná dĺžka života v konkrétnom veku. |
| Subjekt: | AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) |
| Pripomienka k: | Čl. 8 ods. 1 až 3: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | „(1) Osoba, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a ktorá vychovala dieťa, má nárok na príplatok k starobnému dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré vychovala, na starobnom dôchodkovom zabezpečení. (2) Príplatok k starobnému dôchodku podľa odseku 1 je najmenej v sume jednej pätiny sumy uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. (3) Uplatnenie nároku a poskytovanie príplatku podľa odsekov 1 a 2 nemá vplyv na hodnotu nároku na starobný dôchodok ani na hodnotu starobného dôchodku dotknutého dieťaťa zo starobného dôchodkového zabezpečenia.“ Navrhujeme vynechať. Odvodnenie: Ide o zavedenie jednoznačne diskriminačného prístupu, porušujúceho ústavné práva. Veľa pacientov z titulu svojho ochorenia, povahy svojho ochorenia alebo samotnej liečby nemôže vychovať dieťa. Alebo dieťa z dôvodov závažnej genetickej poruchy veľmi skoro po narodení zomrie...alebo z titulu iného ochorenia, respektíve úrazu, nehody dieťa zomrie. Ďalšie články navrhujeme prečíslovať. |
| Subjekt: | AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) |
| Pripomienka k: | Čl. 3 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme aby znenie: „Zákon môže ustanoviť, že zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa poskytuje aj plnenie na účely základného práva na hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo pri strate živiteľa. Ak dôjde ku kumulácii nárokov na plnenie alebo kumulácii plnení pri výkone základného práva na hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo pri strate živiteľa, zákon môže ustanoviť, že sa poskytuje len jedno plnenie, ktoré je pre osobu výhodnejšie alebo ustanoviť, že sa niektoré plnenia poskytujú len v čiastočnej hodnote. “ bolo vynechané. Odvodnenie: Je zrejmé, že sa tým naruší princíp dôchodkového zabezpečenia a poskytovania dávok ako takého. Na účely uvedených životných situácií sú určené iné zdroje ako starobné dôchodkové zabezpečenie. |
| Subjekt: | AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | „Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa každému poberateľovi pravidelne zvyšuje o zákonom ustanovené percento tak, aby zvýšenie bolo priamo úmerne závislé od rastu životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, vyjadrených vývojom spotrebiteľských cien.“ Navrhujeme nahradiť: „Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa každému poberateľovi pravidelne zvyšuje o zákonom ustanovené percento tak, aby zvýšenie bolo priamo úmerne závislé od rastu životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, vyjadrených vývojom spotrebiteľských cien. Metodiku prepočtu vývoja spotrebiteľských cien bude určená zákonom.“ Odvodnenie: Potrebné definovať k čomu sa vzťahuje aký bude podstatný rozdiel v akých časových obdobiach. |
| Subjekt: | AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) |
| Pripomienka k: | Čl. 6 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | „Zákon ustanoví dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, vrátane kvalitatívnych podmienok s ňou spojených, po ktorej dosiahnutí musí hodnota starobného dôchodku dosahovať hodnotu, ktorá postačuje na zabezpečenie základných životných podmienok.“ Navrhujeme zmeniť na: „Zákon ustanoví dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, po ktorej dosiahnutí musí hodnota starobného dôchodku dosahovať hodnotu, ktorá postačuje na zabezpečenie základných životných podmienok.“ Odôvodnenie: Dikcia „vrátane kvalitatívnych podmienok s ňou spojených“ je jednoznačne diskriminačná porušuje princíp solidarity. Zavádzanie kvalitatívnych podmienok vytvára kastáciu občanov a teda vznik kvalitnejších a menej kvalitných občanov. |
| Subjekt: | AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) |
| Pripomienka k: | Čl. 6 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa v jednom kalendárnom roku poskytuje najviac v hodnote dvanástich starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Navrhujeme, aby sa tento odsek nahradil za odsek: „Starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa v jednom kalendárnom roku poskytuje najviac v hodnote dvanásťnásobku mesačnej sumy dôchodkovej dávky starobného dôchodkového zabezpečenia .“ Odôvodnenie: Terminologické zosúladenie. |
| Subjekt: | AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 5 a ods. 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Čl. 7 ods. 5 a ods. 6 navrhujeme vynechať. Je to obmedzenie, ktoré pri deflácii spotrebiteľských cien ale súčasne pri navyšovaní životných nákladov neumožnia iný spôsob navyšovania dôchodku. ČL 7 ods. 7, navrhujeme zmeniť a uvádzať ako čl. 7 ods. 5. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme doplniť článok 17. Odôvodnenie: V návrhu absentuje čl. 17, vzhľadom na význam tohto ustanovenia aj napríklad vo vzťahu k článku 8 ide o zásadný nedostatok. |
| Subjekt: | PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 3. K čl. 12 odsekom 3 a 4 návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Návrhom ustanovenia čl. 12 ods. 3 návrhu sa výrazne obmedzuje možnosť nechať si vyplatiť nasporenú sumu jednorazovo, v zmysle návrhu to bude možné len v prípade, ak ide o osobu v ťažkej životnej situácii alebo ak vzhľadom na nízku hodnotu nasporenej sumy nemožno jej doživotným poskytovaním dosiahnuť primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Ustanovením čl. 12 ods. 4 návrhu sa obmedzuje možnosť dedenia, resp. sa zavádza, že nasporená suma už nebude predmetom dedičstva v prípade, ak sporiteľ zomrel po uplatnení si nároku na starobný dôchodok, teda ak už z nasporenej sumy čerpal. Po posúdení predmetného návrhu úradom sa javí, že ustanoveniami čl. 12 odseku 3 a odseku 4 dochádza k zásadnému obmedzeniu práva sporiteľov/spotrebiteľov nakladať s nimi nasporenou sumou, ako aj k výraznému obmedzeniu možnosti dedenia, resp. možnosti, aby nasporená suma zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) mohla byť predmetom dedičstva. Uvedené predstavuje zásah do nedotknuteľnosti vlastníctva a závažné obmedzenie vlastníckeho práva, zvlášť s poukazom na skutočnosť, že navrhovaná úprava sa dotkne aj tých sporiteľov, ktorí do II. piliera starobného dôchodkového sporenia vstupovali s presvedčením, že nimi investovaná a zhodnotená suma bude v budúcnosti predmetom dedenia. „Sporiteľ“ sa tak dostáva do nevýhodnej pozície, keďže podmienky sa neustále menia a jeho výber, resp. disponibilita prostriedkami, ktoré si sporí do budúcnosti sa značne zužuje. Hoci je prirodzene isté obmedzenie potrebné, uvedené je výrazným zásahom do nedotknuteľnosti vlastníctva, pričom v spojení so skutočnosťou, že veková hranica odchodu do dôchodku bude narastať, to môže vytvárať aj situácie, že niektorí sporitelia, sa k tejto nasporenej sume nemusia vôbec dostať, resp. ani ich rodinní príslušníci. Navrhovanou úpravou sa podstatným spôsobom znižuje atraktivita daného systému a v budúcnosti sa dá očakávať znížený záujem zo strany spotrebiteľov, a v konečnom dôsledku môže dôjsť k vytvoreniu nerovnováhy na danom trhu. |
| Subjekt: | SBA (Slovenská banková asociácia) |
| Pripomienka k: | 2. Pripomienka k č. 8 ods.1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Pripomienka: Navrhujeme presne a jasne špecifikovať okruh osôb, na ktoré sa čl. vzťahuje, resp. ktoré zabezpečujú výchovu dieťaťa a majú nárok na príplatok. Odôvodnenie: V zmysle návrhu čl. 8 ods. 1 sa nárok vzťahuje na osobu, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Znamená to, že príplatok k starobnému dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré oprávnená osoba vychovala, sa vzťahuje na oboch rodičov (prípadné iné osoby, ktoré sa podieľali na výchove dieťaťa)? Zo znenia textu čl. 8 ods. 1 rovnako nie je jasné, čo sa myslí pod pojmom „osoba... ...ktorá vychovala dieťa“. Čo v prípade, ak sa na výchove dieťaťa podieľalo postupne viacero osôb (rozvod rodičov a opätovný sobáš, poručníci,...)? |
| Subjekt: | PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 2. K čl. 9 odseku 2 návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Úpravou článku 9 odseku 2 návrhu sa zavádza, že starobné dôchodkové sporenie môže vykonávať tak ako subjekt súkromného práva aj subjekt verejnej správy. Z daného znenia predmetného ustanovenia, ani k nemu sa vzťahujúcej časti osobitnej dôvodovej správy nie je zrejmé, akým spôsobom má predkladateľ zámer meniť súčasný okruh osôb, resp. subjektov, ktoré môžu vykonávať starobné dôchodkové sporenie. Nakoľko má uvedené zásadný vplyv na rovnováhu daného trhu a zachovanie pravidiel hospodárskej súťaže na danom trhu, požadujeme uvedené špecifikovať, aby to bolo možné vyhodnotiť. |
| Subjekt: | PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 1. K čl. 3 odseku 1 návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predmetným ustanovením návrhu zákona sa zavádza možnosť poskytnutia starobného dôchodku ako nefinančného plnenia, resp. ako „v peniazoch oceniteľného plnenia“. Takýto pojem považujeme za neurčitý, nakoľko ani dôvodová správa k predmetnému článku návrhu nespresňuje, aké plnenie mal navrhovateľ za cieľ uvedeným pokryť. Zároveň máme za to, že nakoľko sporiteľ prispieva do II. piliera dôchodkového sporenia v peniazoch, aj následné vyplácanie starobného dôchodku sporiteľovi by malo mať formu peňažného plnenia. Navrhujeme uvedené z návrhu vypustiť. |
| Subjekt: | MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | ústavnému zákonu všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 5 ods. 1 úvodnej vete odporúčame slovo „nasledujúcich“ nahradiť slovom „týchto“. Rovnaká pripomienka sa vzťahuje aj na čl. 7 ods. 3. V čl. 7 ods. 7 odporúčame slovo „než“ nahradiť slovom „ako“. V čl. 9 ods. 6 odporúčame slovo „ktorá“ nahradiť slovom „ktorý“. Upozorňujeme na absentujúci čl. 17, ktorého odôvodnenie je predmetom úpravy dôvodovej správy. V nadväznosti na vnútorný odkaz v čl. 18 ods. 4 upozorňujeme, že čl. 10 sa nečlení na odseky. Legislatívno-technické pripomienky. |
| Subjekt: | SBA (Slovenská banková asociácia) |
| Pripomienka k: | 4. Pripomienka č. 11 k čl. 9 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Pripomienka: Navrhujeme vypustiť z návrhu čl. 9 ods. 2 text: „subjekt verejnej správy alebo“. Odôvodnenie: Zo znenia návrhu čl. 9 ods. 2 v kombinácii s dôvodovou správou nie sú jasné podmienky, za ktorých by starobné dôchodkové sporenie mohol vykonávať subjekt verejnej správy, ako aj prípadné dopady na štát, na konkurenčné prostredie ako aj na samotný proces udelenia povolenia zo strany regulátora. |
| Subjekt: | SBA (Slovenská banková asociácia) |
| Pripomienka k: | 3. Pripomienka k čl. 10 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Pripomienka : Návrh čl. 10 predstavuje zníženie výšky povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení oproti existujúcemu stavu. Odôvodnenie: Aj keď návrh čl. 10 predstavuje ústavnú podmienku minimálne výšky sumy povinnej platby na starobné dôchodkové sporenie, nevidíme dôvod, aby táto minimálna výška bola nižšia ako je v súčasnosti, resp. ako je uvedená v zákone č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K názvu a obsahu ústavného zákona: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Podľa zverejnenej predbežnej informácie sa mal pripraviť návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme, do MPK je ale predložený návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme. Znamená to, že invalidné poistenie (zabezpečenie z dôvodu invalidity) nebude ústavným zákonom garantované? Žiadame o zdôvodnenie tejto zmeny. |
| Subjekt: | SBA (Slovenská banková asociácia) |
| Pripomienka k: | 5. Pripomienka č. 12 všeobecná |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Privítali by sme v návrhu ústavného zákona zapracovanú garanciu, že finančné prostriedky akumulované v systéme starobného dôchodkového sporenia nemôžu byť prevedené do systému starobného dôchodkového zabezpečenia, resp. iným spôsobom zoštátnené alebo znárodnené. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V doložke vybraných vplyvov (ďalej len „doložka vplyvov“) je uvedené, že návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom jednotlivé vplyvy bude zakladať až nadväzujúca zákonná úprava sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, ktorá bude vypracovaná a predložená do legislatívneho procesu v rokoch 2021 a 2022. Zastávame názor, že v záujme kvalifikovaného posúdenia návrhu ústavného zákona a informovaného rozhodnutia vlády SR a Národnej rady SR by predkladateľ mal doplniť materiál o predpoklady ako aj dôsledky navrhovaných zmien na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to aspoň rámcovým odhadom, prípadne identifikovaním zlepšenia/zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Princíp dlhodobej udržateľnosti má byť podľa samotného návrhu ústavného zákona jeden zo základných princípov organizácie starobného dôchodkového systému. Zároveň je potrebné identifikovať vplyv navrhovaných opatrení v krátkodobom horizonte (napríklad intervalovo pre každé významnejšie opatrenie s vplyvom). Aj napriek tomu, že ústavný zákon neustanovuje konkrétne hodnoty viacerých parametrov a ponecháva ich na zákonnú úpravu, nie je vzhľadom na dôležitosť návrhu ústavného zákona doložka vplyvov pripravená dostatočne. Z uvedeného dôvodu žiadame prepracovať doložku vplyvov a materiál doplniť o Analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu najmenej na horizont 10 rokov (aj nad rámec požiadaviek vyplývajúcich zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). V nadväznosti na to, že návrh ústavného zákona neustanovuje žiadne parametre exaktným spôsobom, je zároveň vhodné vypracovať viaceré alternatívne predpoklady vplyvov. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 5 ods. 1 návrhu sa nárok na starobný dôchodok ustanovuje dosiahnutím doby účasti na starobnom dôchodkovom systéme, a to buď dosiahnutím počtu rokov alebo dosiahnutím počtu odpracovaných rokov. V prechodných ustanoveniach (čl. 18 ods. 1 a 2) sa na rok 2022 vek určuje ako 63 rokov a odpracované roky v počte 40. V tejto súvislosti upozorňujeme, že návrh ústavného zákona priamym definovaním parametrov na rok 2022 zakladá vplyv na rok 2022, ktorý by mal byť aspoň rámcovo kvantifikovaný. Zavedenie výpočtu dôchodku, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov z dlhodobého hľadiska zhoršuje udržateľnosť verejných financií v podobe vyšších budúcich dôchodkov (najmä žien). Podľa aktuálne platnej legislatívy za obdobie čerpania materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky je vymeriavací základ na štátom platené poistné 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov – osobný mzdový bod je potom za predmetné roky nižší ako 0,6. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame slovné spojenie „počet rokov veku“ nahradiť pojmom „dôchodkový vek“ v zmysle definície uvedenej v § 65 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Formulácia „počet rokov veku“ opomína mesiace a dni veku, ktoré potenciálne vzniknú v závislosti od mechanizmu naviazania na priemernú strednú dĺžku života v Slovenskej republike. Ak by nedošlo k navrhovanej úprave, dôchodkový vek by sa v závislosti od zmeny dĺžky života menil skokovite o celé roky raz za dlhšie obdobie a nie priebežne každý rok o pár desiatok dní. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby bola v súvislosti so zavedením princípu aktuárnej neutrality zároveň explicitne ukotvená možnosť súbehu poberania dôchodku a vykonávania pracovnej činnosti. Zavedenie princípu aktuárnej neutrality zaručí, že suma vyplatených dôchodkov vyplývajúcich z dôchodkových práv získaných v čase odchodu do dôchodku bude v priemere rovnaká bez ohľadu na začiatok jeho poberania. Na druhej strane je žiadúce, aby poberateľ dôchodku mohol naďalej pracovať a zvyšovať si svoje nároky, ako aj príjmy dôchodkového systému. Zároveň tým bude umožnené zaviesť inštitút postupného odchodu do dôchodku. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K preambule i k ďalším ustanoveniam ústavného zákona: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Slová „hospodárenie Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch žiadame v celom texte ústavného zákona nahradiť slovami „hospodárenie Sociálnej poisťovne“. Odôvodnenie: Podľa nášho názoru by sa poberatelia starobného dôchodku nemali stať obeťou nesprávnych rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré by viedli k neudržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. Štát musí garantovať zavedený starobný dôchodkový systém, nemôže tomu byť naopak, teda aby dôchodcovia garantovali hospodárenie Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame znenie preambuly návrhu ústavného zákona, ktorá popisuje ciele ústavného zákona, sformulovať aj v novom článku 1 „Úvodné ustanovenia“ a nasledujúce články prečíslovať. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. júna 1999 „Preambuly nie sú esenciálnou náležitosťou žiadneho normatívneho aktu a sú pre posudzovanie jeho normatívneho obsahu bez právneho významu“. Z tohto dôvodu je z pohľadu výkladu jednotlivých článkov ústavného zákona žiaduce, aby ciele ústavného zákona boli definované v samostatnom článku. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V samostatnom článku žiadame uviesť vymedzenie pojmov používaných v návrhu ústavného zákona, ako napríklad definície pojmov „počet rokov veku“, „počet odpracovaných rokov“, „stredná dĺžka života“, „dôchodkové zabezpečenie“, „dôchodkové sporenie“, „dôchodkový systém“, „nízka hodnota nasporenej sumy“. Tieto pojmy sú používané v návrhu ústavného zákona bez jasnej definície. Aby v budúcnosti nedochádzalo k rozličným výkladom, žiadame ich v návrhu explicitne vysvetliť. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť definíciu pojmu „priemerná stredná dĺžka života v Slovenskej republike“. Je potrebné definovať strednú dĺžku života z hľadiska veku, v ktorom sa skúma (napríklad tzv. referenčný vek), zároveň slovo „priemernej“ indikuje neznámy mechanizmus prepočtu. Žiadame použiť výraz „stredná dĺžka života v starobe“. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť pojem „počet odpracovaných rokov“ tak, aby zohľadňoval aj mesiace a dni. Predložené znenie opomína mesiace a dni veku, ktoré potenciálne vzniknú v závislosti od mechanizmu naviazania na strednú dĺžku života v Slovesnej republike. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Návrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (ďalej len „príloha LPV“) [napríklad v čl. 3 ods. 2 za slovom „zabezpečenia“ vypustiť čiarku, v čl. 4 ods. 3 za slovom „zabezpečení“ vypustiť čiarku, za slovo „vzniká“ vložiť slová „zo zákona“, za slovo „nevzniká“ vložiť slová „zo zákona“ a za slová „nezaniká zo zákona“ vložiť čiarku, v čl. 5 ods. 1 slovo „dosiahnutie“ pred slovom „počtu“ nahradiť slovom „dovŕšenie“, v čl. 5 ods. 7 slová „odseku 5“ nahradiť slovami „odseku 6“, v čl. 7 ods. 3 úvodnej vete slovo „nasledovných“ nahradiť slovom „týchto“, v čl. 7 ods. 3 úvodnej vete za slovo „spočívať“ vložiť slovo „len“ a slovo „nasledovných“ nahradiť slovom „týchto“, v čl. 7 ods. 3 písm. a) slovo „vedúca“ nahradiť slovami „ktorá vedie“, v čl. 9 ods. 6 slovo „ktorá“ nahradiť slovom „ktorý“, v čl. 13 ods. 2 slová „Osoba, ktorá vykonáva dôchodkové sporenie je povinná“ nahradiť slovami „Subjekt, ktorý vykonáva dôchodkové sporenie je povinný“, v čl. 18 ods. 3 slová „článku 8 ods. 1“ nahradiť slovami „čl. 8 ods. 1“, v čl. 18 ods. 4 prvej vete upraviť vnútorný odkaz na čl. 10 ods. 2, pretože článok 10 sa nečlení na odseky, v čl. 19 slovo „článku“ nahradiť slovom „čl.“ (2x) v súlade s bodom 64.1 prílohy LPV, v čl. 5 druhom odseku prvej vete osobitnej časti dôvodovej správy slovo „sporenia“ nahradiť slovom „zabezpečenia“]. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ústava SR prisudzuje dobrovoľnému sporeniu na dôchodok v čl. 39 významné postavenie spolu s priebežne financovaným dôchodkovým systémom, avšak návrh ústavného zákona dostatočne nezohľadňuje postavenie dobrovoľného dôchodkového sporenia. Keďže priebežne financovaný dôchodkový systém vzhľadom na starnúcu populáciu nedokáže zabezpečiť dostatok zdrojov na zabezpečenie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe a navyše vytvára potrebu na dofinancovanie dôchodkového systému z iných zdrojov, považujeme za mimoriadne dôležité, aby dobrovoľné sporiace nástroje a dobrovoľné sporenie na dôchodok mali aj týmto ústavným zákonom vytvorený dostatočný priestor na zapojenie obyvateľstva do vytvárania úspor pre účely post-produktívneho obdobia. V zmysle vyššie uvedeného je potrebné upraviť aj dôvodovú správu, minimálne predposledný odsek na druhej strane dôvodovej správy. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Na základe navrhovaného znenia čl. 2 ods. 6 by mal byť systém dôchodkového zabezpečenia založený na solidarite. Navrhujeme, aby celá solidarita v dôchodkovom systéme bola financovaná zo štátneho rozpočtu, rovnako ako ostatné štátne sociálne dávky (napríklad 13. dôchodok alebo rodičovský príspevok). Vzniklo by tak viaczdrojové financovanie, v ktorom by bola celá solidárna časť financovaná zo solidárnych daní a zásluhová časť primárne zo zásluhových sociálnych odvodov. Viaczdrojové financovanie starobných dôchodkov je nevyhnutným predpokladom pre zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce pri súčasnom zabezpečení primeranosti výšky dôchodkov, ako aj dlhodobej udržateľnosti verejných financií (spolu so znížením odvodového zaťaženia je nevyhnutné doplniť výpadok vyšším výberom daní). |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 2 k odseku 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Druhú vetu navrhujeme preformulovať takto: „Štát zriadenie dobrovoľných sporiacich nástrojov podporuje a prijíma opatrenia zvyšujúce motivácie k ich využívaniu tak pre sporiteľov, ako aj zamestnávateľov“. Zároveň navrhujeme na konci pripojiť túto vetu: „Štátny dohľad zabezpečí, aby správcovia aktív ponúkali produkty vhodné pre sporenia na dôchodok.“. Napriek tomu, že dobrovoľné sporiace nástroje nie sú z pohľadu tohto zákona priamou súčasťou dôchodkového systému, je vhodné, aby existoval ústavný princíp, ktorý by výmenou za štátnu podporu zároveň definoval úlohu štátu aj v jeho regulácii (podobne ako v prípade dôchodkového sporenia). |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V osobitnej časti dôvodovej správy k čl. 2 štvrtom odseku je uvedené, že „pojem „hospodárenie Slovenskej republiky“ sa navrhuje zaviesť ako samostatný pojem, ktorého výklad a uplatňovanie sa predpokladá najmä v kontexte pravidiel ustanovených ústavným zákonom č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ustanovených pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ale nie je týmto ústavným zákonom limitovaný“. V ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti je obsiahnutá legálna definícia pojmu dlhodobá udržateľnosť. V tomto kontexte je potrebné dôvodovú správu upraviť. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Medzi ciele ústavného zákona (v rámci preambuly, resp. nového čl. 1) žiadame doplniť piaty odsek v znení „prispieť ku diverzifikácii makroekonomického rizika a minimalizácii politického rizika“. Jednou z úloh II. piliera je diverzifikácia zdrojov príjmov na dôchodku. Táto úloha by mala byť zohľadnená v cieľoch ústavného zákona. Zároveň, práve politické zásahy do fungovania II. piliera od roku 2005 zásadne zhoršovali jeho efektívne fungovanie. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame výrazne prepracovať a doplniť osobitnú časť dôvodovej správy tak, aby detailne vysvetľovala každý odsek návrhu ústavného zákona. Je kľúčové, aby zámer predkladateľa bol v prípade schválenia tohto ústavného zákona vždy jednoznačný a nedochádzalo k polemike pri interpretácii. Návrh ústavného zákona je na viacerých miestach formulovaný veľmi zložito a nejednoznačne. Vo viacerých prípadoch osobitná časť dôvodovej správy neposkytuje oporu pre jednoznačný výklad resp. pochopenie zámeru predkladateľa. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | k PREAMBULE |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ako ďalší bod preambuly žiadame doplniť: „zabezpečiť princíp zásluhovosti v starobnom dôchodkovom systéme“ Odôvodnenie: Systém sociálneho poistenia bol vytvorený na základe prevažujúceho princípu zásluhovosti, na rozdiel od systému sociálneho zabezpečenia, čo žiadame v preambule ústavného zákona jasne deklarovať. Považujeme za nedostatočné uvádzať princíp zásluhovosti len v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 2 k odseku 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme za slová „pre všetky zúčastnené osoby“ vložiť čiarku a slová „a to rovnako pre mužov a ženy“. Doplnením navrhovaných slov sa zabezpečí pokrytie širšej škály možností odlišnej úpravy, ktorá sa týmto ustanovením vymedzuje negatívne. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 4 k odsekom 4 až 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odseky 4 až 6 žiadame vypustiť. Nie je vhodné, aby sa riešenie príjmov správneho fondu, kompenzácie straty príjmov dôchodkového zabezpečenia z dôvodu existencie II. piliera a dotovania príjmov dôchodkového zabezpečenia dávalo na úroveň ústavných princípov, ktoré majú riešiť dlhodobé problémy dôchodkového systému. Požadované nastavenie by navyše výrazným spôsobom zaťažilo štátny rozpočet (napríklad v roku 2019 by to bolo 721 mil. eur). Návrh bližšie nešpecifikuje, pre aký účel by boli tieto prostriedky použité. Podľa kvantifikácie Inštitútu finančnej politiky by však prevedené prostriedky postačovali na financovanie príplatku k starobnému dôchodku podľa čl. 8, s ktorým nesúhlasíme. Navyše ustanovenie odseku 5 zakladá negatívny rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je v súlade s deklarovaným cieľom dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti. Pokiaľ vychádzame z dôvodovej správy, k uvedenému opatreniu sa uvádza, že cieľom je „udržateľnosť priebežného financovania starobného dôchodkového zabezpečenia, prinajmenšom do doby takpovediac „začiatku riadnej výplaty starobných dôchodkov z oboch pilierov“. Deficit základného fondu starobného poistenia je vykrývaný z vnútorných zdrojov Sociálnej poisťovne (najmä z rezervného fondu solidarity, ktorý je určený aj na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde), ako aj prostredníctvom finančnej výpomoci zo strany štátu. V aktuálnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 sa výška postúpených príspevkov na starobné dôchodkové sporenie predpokladá v objeme 890 – 1 072 mil. eur. Percentuálna výška príspevkov do II. piliera predstavuje v roku 2021 5,25 %, v roku 2022 5,50 % a v roku 2023 5,75 %, t. j. zatiaľ nedosahuje minimálnu percentuálnu výšku, ktorá sa navrhuje zakotviť ústavným zákonom. Výška postúpených príspevkov by mala po prijatí navrhovaných zmien stúpať v nadväznosti na vyššiu percentuálnu mieru postúpených príspevkov, rastúcu priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ako aj v dôsledku predpokladaného nárastu počtu sporiteľov v II. pilieri (navrhuje sa automatický vstup s možnosťou výstupu do dvoch rokov). Navyše, nie je zrejmé prečo by do Sociálnej poisťovne mala byť postupovaná suma rovná príspevkom postúpeným na starobné dôchodkové sporenie aj v čase, keď už bude odchádzať do dôchodku výrazne viacej ľudí participujúcich prevažnú časť svojho života v oboch dôchodkových pilieroch – t. j. v čase kedy II. pilier začne výraznejšie odbremeňovať výdavky I. piliera. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 k odseku 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame doplnenie minimálnej výšky dôchodku ako podmienku pre priznanie starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku s cieľom zamedziť dodatočné navyšovanie sumy dôchodku vo vysokom veku. Zámerom návrhu ústavného zákona je zaviesť tzv. aktuárnu neutralitu. To znamená, že jednotlivcovi by bola vyplatená počas poberania dôchodku rovnaká suma bez ohľadu na vek pri odchode do dôchodku (zodpovedajúca nárokom získaným k času kedy sa rozhodne ísť do dôchodku). Navrhovaný odsek 1 umožňuje jednotlivcom začať poberať dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Ak by túto podmienku splnil v relatívne nízkom veku, odišiel by do dôchodku kvôli aktuárnej neutralite s nižším dôchodkom a počas jeho poberania by mu mohol vzniknúť nárok na minimálny dôchodok. To by viedlo k dodatočným výdavkom na dôchodky. Obdobnú podmienku minimálnej sumy dôchodku ustanovuje zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov už dnes, a to pri predčasných starobných dôchodkoch. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 3 k odseku 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme zvážiť preformulovanie tohto ustanovenia na všeobecnejšie znenie s odkazom na zákon, ktorý má uvádzané skutočnosti vecne upraviť podrobnejšie, pričom v rámci úpravy navrhujeme vypustiť text „na účely základného práva na hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo“. V starobe by mal jednotlivec poberať starobný dôchodok. Invalidný dôchodok by mal slúžiť ako ochrana v prípade poklesu príjmu z dôvodu invalidity. V súlade so súčasným právnym stavom sa invalidný dôchodok poskytuje z fondu invalidného poistenia, pričom jasné oddelenie zdrojov financovania jednotlivých odlišných dôchodkových dávok považujeme za žiaduce. Z uvedeného dôvodu nevidíme opodstatnenie na navrhnutú úpravu. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 2 k odseku 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Nesúhlasíme s možnosťou zohľadňovať náročnosť alebo prospešnosť profesie pri výške priznaného starobného dôchodku. Zohľadňovanie náročnosti alebo prospešnosti profesie pri výpočte dôchodku povedie k zvýšeniu komplikovanosti systému dôchodkového zabezpečenia. To je v rozpore s cieľmi návrhu ústavného zákona. Žiadame preto, aby sa problematika odlišnej náročnosti výkonu jednotlivých profesií riešila pomocou doplnkového dôchodkového sporenia (III. pilier), ako je tomu v súčasnosti. Slovné spojenie „náročnosť alebo všeobecná prospešnosť činnosti“ zakladá do budúcnosti možnosť vytvárania špeciálnych režimov napríklad pre rôzne kategórie zamestnancov, tak ako tomu bolo pred rokom 2004, čo do istej miery narušuje princíp univerzality definovaný v čl. 2 ods. 1 návrhu. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 k odseku 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame možnosť odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch riešiť v rámci podmienok na predčasný dôchodok, pričom odchod do dôchodku vo výraznejšie nižšom veku ako je dôchodkový vek by mal primerane zohľadňovať podmienku minimálnej výšky takého dôchodku. Nárok na starobný dôchodok má vzniknúť iba dovŕšením dôchodkového veku. Poberanie dôchodku pred alebo po dosiahnutí dôchodkového veku má riešiť predčasný dôchodok alebo neskorý dôchodok, pričom pri ich výpočte sa uplatňujú princípy aktuárnej neutrality vo vzťahu k odchodu v dôchodkovom veku. Doplnenie druhej podmienky vzniku nároku na dôchodok (po 40 rokoch) tak ako to predpokladá návrh ústavného zákona považujeme za nesystematické riešenie. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K Základným ustanoveniam ústavného zákona: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Za článok 1 žiadame vložiť nový článok 2 S nasledujúcim textom: „Čl. 2 Garantom starobného dôchodkového systému je štát.“ Odôvodnenie: Ústavný zákon by mal jednoznačne deklarovať garanciu štátu (Slovenskej republiky) nad starobným dôchodkovým systémom a to vrátane starobného dôchodkového sporenia, nakoľko dohľad nad ním vykonáva Národná banka Slovenska. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 4 k odseku 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Nesúhlasíme s ústavným ukotvením dobrovoľného poistenia v sociálnom poistení. Možnosť dobrovoľne sa poistiť krátko pred vznikom poistnej udalosti, či dokonca spätne si doplatiť poistné po vzniku poistnej udalosti, je v rozpore so základnými princípmi poistenia a deformuje už aktuálne účinné nastavenie sociálneho poistenia. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 3 k odseku 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme upresniť, akým nefinančným plnením je možné poskytovať starobný dôchodok. V opačnom prípade navrhujeme vypustiť odsek 1. Vyplácanie starobných dôchodkov v nefinančnom plnení nie je v súčasnosti možné a z návrhu nie je jasné, v akej forme by malo prebiehať. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 k odseku 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ustanovenie odseku 3 navrhujeme bližšie špecifikovať a preformulovať. Navrhovaný text ustanovenia nie je zrozumiteľný a umožňuje rôzny výklad samotného ustanovenia, čo neprináša právnu istotu pre jeho aplikovanie v praxi. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 k odseku 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby bol korekčný mechanizmus upravený tak, aby k realizácii nápravných opatrení muselo dôjsť už v krátkodobom horizonte a aby sa korekčný mechanizmus spúšťal iba v prípade, že k posunu do pásma vysokého rizika došlo v dôsledku zmien v dôchodkovom systéme. Pravdepodobnosť realizácie prijatých opatrení s cieľom zlepšenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií klesá s časovým horizontom, v ktorom majú byť tieto opatrenia realizované. Ako príklad možno uviesť valorizáciu dôchodkov o infláciu, ktorá bola prijatá v roku 2012, ale jej realizovanie bolo odkladané najskôr prijatím pevnej valorizácie, potom minimálnej garantovanej valorizácie, ktorá bude platiť až do roku 2021. Možnosť realizácie nápravných opatrení za horizontom volebného cyklu vytvára len malú motiváciu pre politikov neprijímať opatrenia so zásadným vplyvom na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti, keďže za ich prijatie nebudú znášať politické dôsledky v tom istom volebnom období alebo vôbec. Táto možnosť tiež vytvára riziko, že nasledujúca vláda nápravné opatrenia prijaté predchádzajúcou vládou zruší. Zároveň nie je dôvod, aby zhoršenie udržateľnosti verejných financií zapríčinené v iných oblastiach mimo dôchodkového systému bolo kompenzované v dôchodkovom systéme. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 k odseku 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame presnejšie definovať prepojenie dôchodkového veku s rastom strednej dĺžky života. Žiadame do návrhu ústavného zákona doplniť, že dôchodkový vek sa musí zmeniť aspoň o polovicu zmeny v strednej dĺžke života v starobe. Návrh uvádza, že sa počet rokov veku bude priamo úmerne prispôsobovať priemernej strednej dĺžke života. Tempo rastu dôchodkového veku relatívne k rastu strednej dĺžky života však nie je jednoznačne pomenované a môže byť časom menené. Z hľadiska zlepšenia dlhodobej finančnej udržateľnosti by bolo optimálne premietnuť celú zmenu strednej dĺžky života aj do úpravy dôchodkového veku. Vzhľadom na širší kontext problematiky však žiadame ako nevyhnutné minimum aspoň jasne ustanoviť, aká minimálna časť zmeny v strednej dĺžke života sa premietne do zmeny dôchodkového veku. V opačnom prípade môže byť zrušenie stropu na dôchodkový vek len symbolické a v praxi nemusí viesť k relevantnému zlepšeniu deklarovaného cieľa dlhodobej udržateľnosti. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 k odseku 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby sa predkladateľ vysporiadal s problémom diskriminácie medzi človekom, ktorý nie je účastný v dôchodkovom sporení, a človekom, ktorý je účastný v dôchodkovom sporení. Pre dôchodky zo starobného dôchodkového zabezpečenia platí, že je možné určiť hodnotu dôchodku tak, aby rodičovstvo nemalo negatívny vplyv na hodnotu dôchodku. Pri dôchodkovom sporení je však nevyhnutné, aby za osobu starajúcu sa o dieťa boli platené príspevky počas tohto obdobia, keďže nejde o dávkovo definovanú schému. Návrh ústavného zákona neurčuje, aký mechanizmus sa pre výpočet týchto príspevkov použije. Je potrebné nájsť taký mechanizmus, aby sporiteľom boli v reálnom čase zasielané príspevky na účet v dôchodkovom sporení, ktoré zodpovedajú alikvotnej časti získavaných nárokov v starobnom dôchodkovom zabezpečení. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 k odseku 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 1. Žiadame, aby mimoriadna valorizácia bola možná len v prípade, že riziko dlhodobej udržateľnosti bude nízke a ani po mimoriadnej valorizácii sa systém nedostane do stredného rizika. Návrh umožňuje mimoriadnu valorizáciu aj pri strednom riziku. Keďže starobné dôchodky sú dlhodobo vyplácanou dávkou, ich dnešné zvýšenie bude mať efekt dlhšiu dobu. Mimoriadna valorizácia v ekonomicky dobrých rokoch preto môže výrazne ohroziť udržateľnosť v ekonomicky zlých časoch. 2. Žiadame vypustiť podmienku dosiahnutia potrebných hodnôt makroekonomických ukazovateľov. Naviazanie umožnenia mimoriadnej valorizácie na vopred nešpecifikované makroekonomické ukazovatele považujeme za nejasné. Za prvoradé a rozhodujúce považujeme naviazanie možnosti mimoriadnej valorizácie na výšku rizika dlhodobej udržateľnosti. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 6 k odseku 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odsek 2 žiadame vypustiť. Hlavným cieľom ústavného zákona je znížiť vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Ústavná garancia minimálnych dôchodkov výrazne sťaží možnosť znížiť riziko dlhodobej udržateľnosti. Aktuálne nastavenie minimálnych dôchodkov pritom nielen výrazne zhoršuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, ale je zároveň v rozpore s cieľom zabezpečiť spravodlivú mieru solidarity (preambula a čl. 2 ods. 5 a 6). Pri dnešnom nastavení minimálnych dôchodkov môžu mať osoby s nižšou sumou zaplatených odvodov rovnaký dôchodok ako tí, ktorí zaplatili výrazne viac. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 k odseku 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť definíciu aktuárnej neutrality tak, aby bola výška dôchodku naviazaná na dovŕšenie dôchodkového veku a nie na okamih vzniku nároku na starobný dôchodok alebo okamih uplatnenia tohto nároku. Ak jednotlivec odíde do dôchodku pred alebo po dovŕšení dôchodkového veku, jeho dôchodok (nároky získané v čase odchodu) by sa mal krátiť, resp. zvýšiť tak, aby mu počas dôchodku bola vyplácaná rovnaká suma, ako keby išiel do dôchodku v dôchodkovom veku. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 7 k odseku 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame doplniť postup pri úprave dôchodkov v prípade poklesu životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok. Žiadame, aby sa v prípade poklesu cenovej hladiny dôchodky zmrazili a znovu sa zvyšovali až keď sa cenová hladina vráti na pôvodnú úroveň. Návrh upravuje len rast životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok. Nie je jasné, čo sa bude diať v prípade poklesu cenovej hladiny. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 k odseku 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame zosúladiť mechanizmus zvyšovania počtu odpracovaných rokov s mechanizmom rastu dôchodkového veku. Predkladateľ navrhuje premietnuť polovicu zmeny v strednej dĺžke života do zvýšenia minimálneho počtu odpracovaných rokov. Tento mechanizmus by mal byť zosúladený s efektom rastu strednej dĺžky života na dôchodkový vek. Žiadame preto, aby sa v počte rokov účasti prejavila aspoň polovica zmeny strednej dĺžky života. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 6 k odseku 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odsek 1 odporúčame vypustiť. Obmedzenie starobného dôchodku v jednom kalendárnom roku na hodnotu najviac 12 starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia neobmedzuje vytváranie nových a zachovanie existujúcich štátnych dávok definovaných osobitnými zákonmi a vyplácanými priebežným dôchodkovým systémom. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Článok 8 žiadame vypustiť. Zároveň žiadame vypustiť aj súvisiace prechodné ustanovenie v čl. 18 ods. 3. Opatrenie navrhované v čl. 8 spôsobí výrazné zvýšenie rizika dlhodobej udržateľnosti. Návrh je tak v priamom rozpore s čl. 2 ods. 4, ako aj s navrhovaným článkom 55a Ústavy SR (požiadavka na dlhodobú udržateľnosť). Navrhované opatrenie by bolo možné zaviesť až po posúdení vplyvov na rozpočet verejnej správy a na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky. Navyše, odseky 1 a 3 sú v súčasnosti už vecne duplicitné s úpravou obsiahnutou v navrhovanom novom znení čl. 39 ods. 5 Ústavy SR. Výška negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy by závisela od počtu osôb, ktorým sa bude tento príspevok vyplácať, ako aj od konkrétnych nastavení tohto príspevku. Starobný dôchodok v súčasnosti poberá cca 1,09 mil. dôchodcov, ak budeme uvažovať, že v dôsledku rôznych okolností bude vyplatených 900 tis. až 1 mil. príspevkov, tak vplyv môže v roku 2023 dosiahnuť 685 až 761 mil. eur. V ďalšom období bude vplyv narastať približne tempom rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve, prípadne sa zmení v dôsledku nastavenia legislatívnych podmienok po prechodnom období. V nadväznosti na uvedené žiadame, aby predkladateľ kvantifikoval predpokladaný vplyv rodičovského bonusu na rozpočet verejnej správy. Predpokladáme, že v prípade, ak by bol návrh ústavného zákona prijatý v nezmenenej podobe, uvedený negatívny vplyv by bol krytý zvýšeným transferom zo štátneho rozpočtu, ktorý sa navrhuje v čl. 4 ods. 5. Uvedené má však za následok, že na príspevok rodičom pracujúcich detí by neprispievali tieto deti, ale vplyv by sa rozložil na všetkých občanov Slovenskej republiky v podobe vyššieho dlhu verejnej správy, resp. potreby vyššej konsolidácie verejných financií. Prijatie navrhovanej asignácie odvodov v tejto podobe je navyše ústavne diskriminačné voči rodičom, ktorých deti neuhrádzajú povinné platby do systému starobného dôchodkového zabezpečenia z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, práce v zahraničí, alebo ak došlo k úmrtiu dieťaťa alebo z iných obdobných príčin. Riešenie týchto diskriminácií by znamenalo dodatočné výrazné zhoršenie dlhodobej udržateľnosti. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 k odsekom 4 a 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme, aby v prípade že v návrhu ústavného zákona nedôjde k legislatívnemu ukotveniu ďalších dodatočných opatrení dôchodkového sporenia, ktoré by zvýšili budúce výnosy dôchodkového sporenia bolo upustené od povinnosti vstupu do dôchodkového sporenia. Vyššie spomínanými dodatočnými opatreniami rozumieme najmä určenie predvolenej sporiacej stratégie pre nových sporiteľov, reguláciu poplatkov správcovským spoločnostiam, presunutie aktív z garančných fondov do investičných a akciových fondov so zreteľom na investičný horizont sporiteľov V prípade neukotvenia spomínaných a ďalších opatrení v návrhu ústavného zákona nemusí mať povinnosť vstupu pozitívny vplyv na výšku budúcich dôchodkov z dôchodkového sporenia. Naopak vplyv povinného vstupu na výšku budúcich dôchodkov a dlhodobú udržateľnosť môže byť v takomto prípade negatívny. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 k odseku 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Znenie odseku 4 žiadame upraviť tak, aby k vzniku účasti na starobnom dôchodkovom sporení došlo v okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ak tento okamih nastal najmenej 30 rokov pred dovŕšením aktuálne platného všeobecného dôchodkového veku. Podľa návrhu ústavného zákona môže nárok na starobný dôchodok vzniknúť podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) po dosiahnutí 40 odpracovaných rokov. V prípade ponechania pôvodného znenia čl. 9 ods. 4 a čl. 5 ods. 1 písm. b) by sa mohlo stať, že účasť na dôchodkovom sporení nevznikne aj u časti populácie vo veku pod 30 rokov. Takéto opatrenie by malo negatívny vplyv na výšku budúcich dôchodkov zo starobného sporenia. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 10 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme slová „povinnej platby“ nahradiť slovami „efektívnej platby“ a v dôvodovej správe uviesť, že pod efektívnou platbou sa rozumie platba poistného plateného na starobné dôchodkové poistenie, starobné dôchodkové sporenie a do rezervného fondu solidarity. Zároveň navrhujeme uviesť cieľ nastavenia sadzby do dôvodovej správy s cieľom jasnej interpretácie v prípade budúcich zmien. Z predloženého znenia nie je jasné, či ide o jednu štvrtinu z 18 % z vymeriavacieho základu (súčasná zákonná sadzba poistného na starobné poistenie a sporenie) alebo z 22,75 % (sadzba na starobné dôchodkové poistenie a sporenie + rezervný fond solidarity). |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 k odseku 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť možnosť subjektu verejnej správy vykonávať starobné dôchodkové sporenie. Výkon správy starobného dôchodkového sporenia subjektom verejnej správy je spojený s vyšším politickým rizikom, vrátane rizika znárodnenia majetku sporiteľov a tým i zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Navyše platí, že ak bude starobné dôchodkové sporenie vykonávať subjekt verejnej správy, budú prostriedky, s ktorými bude nakladať, verejnými prostriedkami. Tento fakt dodatočne zvyšuje politické riziko. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 k odseku 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V navrhovanom ustanovení je Národná banka Slovenska ustanovená ako orgán dohľadu nad subjektami vykonávajúcimi starobné dôchodkové sporenie. Navrhujeme toto ustanovenie vypustiť alebo preformulovať len všeobecne tak, že subjekty vykonávajúce starobné dôchodkové sporenie podliehajú dohľadu. V súčasnosti síce dohľad nad týmito subjektami vykonáva Národná banka Slovenska, avšak v budúcnosti nemožno vylúčiť, že by tento dohľad vykonával iný subjekt. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 k odseku 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V odseku 7 odporúčame na konci pripojiť tieto slová: „za účelom zlepšenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému“. Navrhujeme odsek 7 spresniť v tom zmysle, aby boli umožňované iba úpravy smerujúce k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Inak by bolo možné tento článok použiť na negáciu automatických úprav podľa odsekov 3 a 4. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 k odseku 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby v prípade mimoriadnej valorizácie k určeniu percenta a realizácií zvýšenia nemohlo dôjsť automaticky, ale len na základe rozhodnutia zákonodarcu. Automatická mimoriadna valorizácia (nad úroveň inflácie základnej valorizácie) by viedla k zhoršeniu udržateľnosti dôchodkového systému a verejných financií. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 k odseku 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odsek 6 navrhujeme upraviť tak, aby jasne definoval, že správca má nárok na odplatu za zhodnotenie len v prípade vyššieho výnosu než v referenčnom indexe. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 13 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 1. Žiadame, aby boli zásadne prepracované časti návrhu týkajúce sa starobného dôchodkového sporenia. Konkrétne žiadame, aby boli doplnené opatrenia upravujúce a) predvolenú sporiacu stratégiu, ktorá by sa uplatnila pri vzniku sporenia s možnosťou zmeny iba aktívnym zásahom sporiteľa (založené na princípe lifecycling), b) presun sporiteľov z garantovaných fondov do akciových a indexových fondov, tak aby boli optimalizované očakávané výnosy vzhľadom na investičný horizont, c) ustanovenie Investičnej rady pre dôchodky, d) ochranu sporiteľov pred neprimeraným krátením dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia, e) poplatky pri pasívne spravovaných fondoch, f) typ aktív, do ktorých môžu byť prostriedky investované, g) definovanie investičnej politiky komunikovanej vo forme referenčných indexov nezávislou Investičnou radou pre dôchodky, i) zavedenie povinnosti pre dôchodkové správcovské spoločnosti vytvárať a spravovať minimálne jeden akciový fond a jeden dlhopisový fond, ktorého výkonnosť sa porovnáva s príslušným referenčným indexom delegovaným od Investičnej rady pre dôchodky. 2. Zároveň žiadame v ústavnom zákone explicitne garantovať zákaz ďalšieho otvárania II. piliera a ústavnú ochranu majetku sporiteľov. Riešenie problémov starobného dôchodkového sporenia bolo jedným z najdôležitejších dôvodov, prečo sa pristúpilo k tvorbe návrhu ústavného zákona. Vyššie spomenuté opatrenia adresujú základné problémy v súčasnom fungovaní starobného dôchodkového sporenia a považujeme ich za zásadné pre zaistenie dostatočnej výšky dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia v budúcnosti. Bez zahrnutia týchto opatrení by došlo k výraznému zníženiu pozitívneho vplyvu prijatia ústavného zákona na dlhodobú udržateľnosť a výšku budúcich dôchodkov. Zavedenie výnosnejšej predvolenej investičnej stratégie založenej na life-cycle princípe je nevyhnutným predpokladom lepšieho zhodnotenia u bežného sporiteľa (nie každý je profesionálny investor), a teda vyšších dôchodkov nie len pre nadpriemerne, ale aj pre nižšie príjmových sporiteľov. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame doplniť tento článok tak, aby bola ustanovená povinnosť štátu automaticky každoročne zasielať informácie o predpokladanom stave a vývoji hmotného zabezpečenia osoby zo starobného dôchodkového zabezpečenia a starobného dôchodkového sporenia. Zároveň žiadame, aby článok explicitne definoval, že jednotlivcovi musí byť poskytnutá informácia o jeho očakávanom starobnom dôchodku. Navrhované znenie čl. 14 ustanovuje len právo osôb na informácie pre zúčastnené osoby. Dôvodom ustanovenia povinnosti štátu poskytovať informácie je čo najviac zjednodušiť dostupnosť informácií, aby sa nestávalo, že nadmerná byrokratická alebo časová náročnosť spojená s ich vyhľadávaním domotivuje zúčastnené osoby od získavania informácii, čo by zásadne znížilo pozitívny vplyv z ich poskytovania. Ďalším dôvodom je, aby bolo zaručené, že sporiteľ informáciu dostane pred uplynutím lehoty pre dobrovoľné vystúpenie zo starobného dôchodkového sporenia. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 12 k odseku 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Podľa odseku 4 sa vo vzťahu k dedeniu nasporenej sumy navrhuje explicitne na ústavnej úrovni umožniť dedenie nasporenej sumy len na prípady pred uplatnením nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia. Predkladateľ pritom uvádza, že možnosť širšej úpravy na zákonnej úrovni sa nevylučuje. Z uvedeného odseku vyplýva, že v prípade, ak sporiteľ v II. pilieri zomrie v čase, keď už bude poberateľom starobného dôchodku, našetrené finančné prostriedky v II. pilieri už nebude možné dediť. V tejto súvislosti upozorňujeme, že ak bude problematika dedenia explicitne ustanovená v ústavnom zákone, zákonná úprava už nebude môcť tieto nastavenia zmeniť. Zároveň odporúčame, aby právna úprava dedenia bola vyňatá z ústavného zákona a bola riešená iba formou zákona. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 15 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V odseku 2 navrhujeme ustanoviť povinnosť vyčíslovať vplyv na verejné financie ako celok, vplyvy na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a vplyvy opatrení na dlhodobom horizonte. Zároveň navrhujeme, aby bola ustanovená povinnosť vyčíslovať aj vplyv pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Navrhovanú formuláciu odseku 2 považujeme za nepostačujúcu, pretože zaväzuje k vyčíslovaniu vplyvov iba na dôchodkový systém a nie na verejné financie ako celok, nezaväzuje k vyčíslovaniu vplyvov na dlhodobom horizonte a nezaväzuje k vyčíslovaniu vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dôvodom vyčíslovania vplyvov pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je doterajšia prax, že opatrenia s negatívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť boli v minulosti častokrát prijímané prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Bez ohľadu na to však platí, že hlasovanie o konečnej podobe zákona má byť uskutočnené na základe aktuálnych informácií o vplyvoch návrhu zákona. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 12 k odseku 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Návrh žiadame doplniť o možnosť poberať dôchodok z dôchodkového sporenia formou dlhodobého programového výberu. Ústavný zákon nemusí určovať konkrétny typ vyplácania dôchodku z II. piliera, mal by však zakázať jednorazový alebo krátkodobý výber. Sporiteľ v II. pilieri môže získať dodatočný výnos investovaním aj po dovŕšení dôchodkového veku. Peniaze nepotrebuje vybrať naraz, naopak postupným výberom a znižovaním rizika si dokáže dodatočne zvýšiť dôchodok. V prípade jednorazového výberu hrozí riziko neadekvátneho dôchodku vo vysokom veku. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 16 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ustanovenie čl. 16 žiadame preformulovať tak, aby nespôsobil ohrozenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Z návrhu nie je jasné, ktoré situácie článok rieši. Na základe navrhovaného znenia by mohol osobe, ktorá išla do dôchodku po 47 odpracovaných rokoch vzniknúť nárok na spätné zvýšenie dôchodku, keďže podľa navrhovaného znenia jej stačí odpracovať 40 rokov. Návrh v súčasnom znení tak výrazne ohrozuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 13 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V odseku 1 navrhujeme vypustiť slovo „povinných“, prípadne nahradiť slová „povinných platieb“ slovami „príspevkov na starobné dôchodkové sporenie“. Navrhovaný všeobecný pojem by poňal nielen povinné, ale aj dobrovoľné príspevky, ktoré sa v súčasnosti tiež môžu poukazovať, pričom je žiaduce, aby podmienky platili rovnako pre oba druhy platieb. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 12 k odseku 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť možnosť vyplatenia celej sumy v prípade osobitne ťažkej životnej situácie. Takáto možnosť nie je možná ani v I. pilieri dôchodkového systému, zvyšuje komplikovanosť systému a zvyšuje riziko nízkeho dôchodku vo vysokom veku. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 1. Zásadná pripomienka k návrhu ako celku: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme stiahnuť celý návrh ústavného zákona, vykonať a predložiť analýzy dopadov, podrobiť ich odbornej ako aj verejnej diskusii, a následne opäť predložiť do medzirezortného pripomienkového konania Návrh ústavného zákona, ktorý má zmeniť nastavenie tak kľúčovej časti sociálneho aparátu štátu akou je dôchodkový systém si podľa nášho názoru vyžaduje uskutočnenie celospoločenskej verejnej diskusie, rozsiahlej odbornej diskusie a vykonanie množstva analýz dopadov. Takýto návrh môže vyvolať zásadné zmeny správania širokej skupiny zamestnancov a ich správania sa na trhu práce, čo môže negatívne ovplyvniť aj zamestnávateľov v niektorých odvetviach. Takisto by sme privítali v návrhu ústavného zákona zapracovanú garanciu, že finančné prostriedky akumulované v systéme starobného dôchodkového sporenia nemôžu byť prevedené do systému štátneho starobného dôchodkového zabezpečenia, resp. iným spôsobom zoštátnené alebo znárodnené Odôvodnenie: Návrh ústavného zákona nenapĺňa v plnom rozsahu žiadny z deklarovaných cieľov, najmä však predvídateľnosť a stabilitu. Návrh obsahuje úpravy v sporiacej aj výplatnej fáze II. piliera, ktoré nie sú vo vzájomnej rovnováhe, čo môže ohroziť celý systém starobného dôchodkového sporenia. Naviac - návrh nespĺňa ani často zdôrazňovaný politický cieľ a to riešenie nesprávnych a častých zásahov štátu do systému starobného dôchodkového sporenia. Obsah návrhu nebol pred jeho prípravou dostatočne prekonzultovaný s dotknutými subjektmi a to tak občanmi ako aj so zástupcami podnikateľského prostredia, ktorých sa jeho jednotlivé ustanovenia dotknú. Návrh zákona môže pôsobiť diskriminačne (či už pozitívne alebo negatívne) na konkrétne skupiny osôb, zároveň je neúplný a je potrebné doplniť jeho chýbajúce časti, okrem iného obsahuje nové nastavenia a princípy, ktoré vyvolajú značné požiadavky aj na štátny rozpočet. Nižšie si dovoľujeme uviesť niekoľko bodov navrhovanej úpravy ktoré podporujú návrh na stiahnutie celého materiálu v tomto štádiu. Považujeme za neakceptovateľné, aby sa s platnosťou od roku 2022 bez verejnej diskusie zaviedol pre vznik nároku na starobný dôchodok počet odpracovaných rokov 40. Navrhovaná úprava môže byť bez zohľadnenia príslušných okolností diskriminačná voči niektorým skupinám obyvateľov (napr. v závislosti od možnosti započítať roky vzdelávania). Musí byť zrejmé, ako to zasiahne tú ktorú skupinu obyvateľstva a zákon sa s tým musí vysporiadať. V návrhu zákona chýbajú ustanovenia Čl. 17, hoci osobitná dôvodová správa k nim obsahuje odôvodnenie. Návrh Čl. 18 ods. 4 sa odvoláva na ustanovenie Čl. 10 ods. 2, avšak návrh Čl. 10 nemá odsek 2. Vnášanie nového prvku do systému starobného dôchodkového zabezpečenia v podobe príplatku k starobnému dôchodku osobe, ktorá vychovala dieťa, zo sumy časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa na starobnom dôchodkovom systéme bez kvantifikácie dopadu na verejné financie považujeme za neprijateľné, nakoľko je zrejmý negatívny vplyv tohto prvku na stabilitu vývoja starobného dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Návrh bez vyčíslenia predpokladaných dopadov na verejné financie, ako aj spôsobu, ako sa s týmito dopadmi verejné financie vysporiadajú, ohrozuje stabilitu celého systému dôchodkového zabezpečenia, ako aj verejných financií. Návrh v predloženej podobe vzhľadom na nejasnosti v jeho formulácii predstavuje potenciálny výpadok až 2/5 príjmov systému dôchodkového zabezpečenia. Pritom v doložke vplyvov sa uvádza, že návrh ústavného zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Uvedené tvrdenie evidentne nie je pravdivé vzhľadom na znenie čl. 4 ods. 5 a čl. 8. Navrhujeme stiahnuť celý návrh ústavného zákona, vykonať a predložiť analýzy dopadov, podrobiť ich odbornej ako aj verejnej diskusii, a následne opäť predložiť do medzirezortného pripomienkového konania Návrh ústavného zákona, ktorý má zmeniť nastavenie tak kľúčovej časti sociálneho aparátu štátu akou je dôchodkový systém si podľa nášho názoru vyžaduje uskutočnenie celospoločenskej verejnej diskusie, rozsiahlej odbornej diskusie a vykonanie množstva analýz dopadov. Takýto návrh môže vyvolať zásadné zmeny správania širokej skupiny zamestnancov a ich správania sa na trhu práce, čo môže negatívne ovplyvniť aj zamestnávateľov v niektorých odvetviach. Takisto by sme privítali v návrhu ústavného zákona zapracovanú garanciu, že finančné prostriedky akumulované v systéme starobného dôchodkového sporenia nemôžu byť prevedené do systému štátneho starobného dôchodkového zabezpečenia, resp. iným spôsobom zoštátnené alebo znárodnené Odôvodnenie: Návrh ústavného zákona nenapĺňa v plnom rozsahu žiadny z deklarovaných cieľov, najmä však predvídateľnosť a stabilitu. Návrh obsahuje úpravy v sporiacej aj výplatnej fáze II. piliera, ktoré nie sú vo vzájomnej rovnováhe, čo môže ohroziť celý systém starobného dôchodkového sporenia. Naviac - návrh nespĺňa ani často zdôrazňovaný politický cieľ a to riešenie nesprávnych a častých zásahov štátu do systému starobného dôchodkového sporenia. Obsah návrhu nebol pred jeho prípravou dostatočne prekonzultovaný s dotknutými subjektmi a to tak občanmi ako aj so zástupcami podnikateľského prostredia, ktorých sa jeho jednotlivé ustanovenia dotknú. Návrh zákona môže pôsobiť diskriminačne (či už pozitívne alebo negatívne) na konkrétne skupiny osôb, zároveň je neúplný a je potrebné doplniť jeho chýbajúce časti, okrem iného obsahuje nové nastavenia a princípy, ktoré vyvolajú značné požiadavky aj na štátny rozpočet. Nižšie si dovoľujeme uviesť niekoľko bodov navrhovanej úpravy ktoré podporujú návrh na stiahnutie celého materiálu v tomto štádiu. Považujeme za neakceptovateľné, aby sa s platnosťou od roku 2022 bez verejnej diskusie zaviedol pre vznik nároku na starobný dôchodok počet odpracovaných rokov 40. Navrhovaná úprava môže byť bez zohľadnenia príslušných okolností diskriminačná voči niektorým skupinám obyvateľov (napr. v závislosti od možnosti započítať roky vzdelávania). Musí byť zrejmé, ako to zasiahne tú ktorú skupinu obyvateľstva a zákon sa s tým musí vysporiadať. V návrhu zákona chýbajú ustanovenia Čl. 17, hoci osobitná dôvodová správa k nim obsahuje odôvodnenie. Návrh Čl. 18 ods. 4 sa odvoláva na ustanovenie Čl. 10 ods. 2, avšak návrh Čl. 10 nemá odsek 2. Vnášanie nového prvku do systému starobného dôchodkového zabezpečenia v podobe príplatku k starobnému dôchodku osobe, ktorá vychovala dieťa, zo sumy časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa na starobnom dôchodkovom systéme bez kvantifikácie dopadu na verejné financie považujeme za neprijateľné, nakoľko je zrejmý negatívny vplyv tohto prvku na stabilitu vývoja starobného dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Návrh bez vyčíslenia predpokladaných dopadov na verejné financie, ako aj spôsobu, ako sa s týmito dopadmi verejné financie vysporiadajú, ohrozuje stabilitu celého systému dôchodkového zabezpečenia, ako aj verejných financií. Návrh v predloženej podobe vzhľadom na nejasnosti v jeho formulácii predstavuje potenciálny výpadok až 2/5 príjmov systému dôchodkového zabezpečenia. Pritom v doložke vplyvov sa uvádza, že návrh ústavného zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Uvedené tvrdenie evidentne nie je pravdivé vzhľadom na znenie čl. 4 ods. 5 a čl. 8. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 3. Zásadná pripomienka k čl. 9 ods. 2: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť celý odsek. Odôvodnenie: Podľa aktuálnej právnej úpravy vykonávajú starobné dôchodkové sporenie súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Podmienky pre ich vznik a činnosť upravuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska. Systém starobného dôchodkového sporenia aktuálne funguje na princípe zdravej konkurencie medzi súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, a teda sporiteľ má možnosť výberu dôchodkovej správcovskej spoločnosti na základe svojich potrieb a preferencií. V zmysle navrhovaného ustanovenia čl. 9 ods. 2 môže starobné dôchodkové sporenie vykonávať tak subjekt verejnej správy ako aj subjekt súkromného práva. Máme za to, že vznik štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti nie je spôsobilý priniesť zlepšenie systému starobného dôchodkového sporenia. Naopak pre zlepšenie systému je nevyhnutné aby sa eliminovali škody, ktoré by prípadne spôsobil štát hromadným presunutím sporiteľov do nevhodných fondov, neodbornými zásahmi do možnosti investovania či do výberu fondov sporiteľmi. Zároveň akékoľvek zoštátňovanie súkromných podnikov považujeme za v rozpore s ústavnými princípmi demokratického a právneho štátu. V zmysle čl. 55 Ústavy SR je hospodárstvo Slovenskej republiky založené na princípoch trhovej ekonomiky, pričom Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Trhová ekonomika je založená na systéme voľného a slobodného podnikania a najdôležitejším predpokladom pre správne fungovanie tejto ekonomiky je konkurencia a minimálna regulácia. Podporou trhovej konkurencie nielen v oblasti starobného dôchodkového sporenia sa zabezpečuje dosiahnutie najlepšej možnej ponuky a dopytu na trhu. Vznik štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti by spôsobil závažné obmedzenie konkurencie v systéme starobného dôchodkového sporenia a v konečnom dôsledku spôsobil narušenie voľného, fungujúceho a dynamického trhu v SR. Nie je prípustné, aby rovnakú činnosť vykonávali vedľa seba subjekty s tak odlišnou právnou povahou. Regulácia vykonávania starobného dôchodkového sporenia musí byť rovnako záväzná pre všetky subjekty a tieto musia mať rovnaké postavenie na trhu. Opačný prístup znamená minimálne rozpor s pravidlami hospodárskej súťaže, so systémom správy a riadenia takéhoto subjektu, dohľadom nad činnosťou tohto subjektu a nezávislosťou dohľadu. Problémom by bolo aj preberanie zodpovednosti z pohľadu garancií ale aj vysoko pravdepodobný tlak štátu, ktorý by mohol využívať svoje mocenské zdroje na „onboarding“ klientov, a pod. Pripustením subjektu verejnej správy na trh starobného dôchodkového sporenia by sa zavádzal do systému ešte väčší politický vplyv ako tomu bolo doteraz – pripomíname zásahy štátu do druhého piliera (od momentu vzniku 2. piliera), ktoré mali vždy negatívny dopad na sporiteľov (aj na ich dôveru) a tiež na stabilitu systému. Máme na mysli najmä zásahy do investovania do fondov, garancie a presuny sporiteľov medzi fondami (roky 2009 a 2013). Vidíme v tom rozpor s ďalším deklarovaným cieľom v úvode návrhu zákona a to „zabezpečiť výkon základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe efektívnym spôsobom! . |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 4. Zásadná pripomienka k čl. 9 ods. 6: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Text navrhujeme vypustiť ako nejasný. Odôvodnenie: Náklady na bežný chod DSS (správcovský poplatok) sú všade vo svete fixné. Výkonnostná odmena musí byť motivujúca, ale nastavenie nemôže byť likvidačné v prípade jej nedosiahnutia. Inak správca nebude môcť riskovať jej nedosiahnutie a bude investovať konzervatívne (t. j. kopírovať benchmark). Porovnanie aktuálneho stavu a navrhovaného: • Aktuálny výkonnostný poplatok - ak fondy vytvárajú nové maximá, t. j. keď sporitelia zarábajú. • Navrhovaný výkonnostný poplatok - ak fondy prekonajú benchmark – aj keď benchmark prerába. Naviac nie je jasné, aký benchmark má navrhovateľ na mysli. Benchmarky sú rôzne a v čase sa menia, neexistuje jeden najlepší. V rôznom období sa lepšie darí rôznym trhom a v prípade určeného benchmarku nebude mat správca možnosť opustiť trh s aktuálne horšími vyhliadkami a presunúť investície inde. V prípade rovnakého benchmarku pre celý sektor stratí sporiteľ možnosť výberu a vytratí sa prirodzená konkurencia (DSS budú de facto nútené kopírovať benchmark). Samotné prekonávanie benchmarku navyše nijako negarantuje lepšie zhodnotenie pre sporiteľa. Sústavné zameranie na prekonanie konkrétneho benchmarku by tak nebolo v súlade s odbornou starostlivosťou pre sporiteľa. V záujme sporiteľa je maximalizovanie nasporenej sumy v dlhodobom horizonte, nie prekonávanie vybraného benchmarku, ktorý nemusí byť zvolený vhodne. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 k odseku 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame prehodnotiť zavedenie jednotného dôchodkového veku v roku 2022 na úrovni 63 rokov. Zároveň žiadame zvážiť definíciu dôchodkového veku na úrovni kohorty (roku narodenia) a nie kalendárneho roku. „Počet rokov veku“ sa v roku 2022 zjednotí na 63 rokov. Zjednotením príde k skokovému navýšeniu dôchodkového veku voči aktuálnemu legislatívnemu stavu. Navýšenie predstavuje od 2 mesiacov v prípade muža/bezdetnej ženy do 1 roka a 9 mesiacov v prípade ženy, ktorá vychovala 5 alebo viac detí. Pod navýšením myslíme rozdiel dvoch legislatív pre rok 2022, teda nemyslíme medziročnú zmenu, ktorá bude vyššia. Pravdepodobne prichádza k opätovnému naviazaniu dôchodkového veku (v znení ako „počet rokov veku“) na kalendárny rok jeho dovŕšenia a nie kalendárny rok narodenia osoby, čo je v rozpore so zásadou zakotvenou zákonom č. 184/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý túto problematiku riešil s odôvodnením, že „spresnenie vychádza zo zásady, že poistenci narodení v tom istom kalendárnom roku majú rovnaký dôchodkový vek“. Problém príliš prudkého rastu dôchodkového veku môže byť vyriešený zavedením maximálneho nárastu dôchodkového veku medzi kohortami. Stredná dĺžka života by sa porovnávala voči danej kohorte (napríklad kohorte narodenej v roku 1959) a nie v danom roku. Takto je v súčasnosti definovaný aj dôchodkový vek. Takáto zmena prispeje k jednoduchosti a prehľadnosti systému. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 2. Pripomienka k č. 8 ods.1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme presne a jasne špecifikovať okruh osôb, na ktoré sa čl. vzťahuje, resp. ktoré zabezpečujú výchovu dieťaťa a majú nárok na príplatok. Odôvodnenie: V zmysle návrhu čl. 8 ods. 1 sa nárok vzťahuje na osobu, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Znamená to, že príplatok k starobnému dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré oprávnená osoba vychovala, sa vzťahuje na oboch rodičov (prípadné iné osoby, ktoré sa podieľali na výchove dieťaťa)? Zo znenia textu čl. 8 ods. 1 rovnako nie je jasné, čo sa myslí pod pojmom „osoba... ...ktorá vychovala dieťa“. Čo v prípade, ak sa na výchove dieťaťa podieľalo postupne viacero osôb (rozvod rodičov a opätovný sobáš, poručníci,...)? |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 k odseku 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odsek 1 žiadame vypustiť, pokiaľ nebude definovaný pojem „počet odpracovaných rokov“. Navrhované ustanovenie definuje konkrétny počet odpracovaných rokov pre získanie nároku na starobný dôchodok. Z návrhu nie je napríklad jasné, či sa do počtu rokov budú započítavať roky strávené štúdiom alebo obdobie nezamestnanosti pred rokom 2004, ktoré sú súčasťou dnešného výpočtu dôchodku. Bez jasného vymedzenia započítaných rokov nie je možné správne určiť ich minimálny počet, bez čoho sa nedá garantovať, že nedôjde k výraznému zníženiu veku odchodu do dôchodku oproti dnešku, čo by malo významný negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 k odseku 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V odseku 4 žiadame vypustiť druhú vetu. Ak by sa do roku 2030 zmenilo nastavenie vymeriavacieho základu (napríklad prechod na superhrubú mzdu), šesť percent v takomto novom systéme by pravdepodobne znamenalo inú hodnotu, ako šesť percent v súčasnom systéme. Dôvodová správa ani text návrhu ústavného zákona neuvádza argument pre zavedenie takéhoto obmedzenia, ktoré nepovažujeme za nevyhnutné. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby bol vzájomný vzťah medzi predloženým návrhom ústavného zákona a osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov upravený presne a zrozumiteľne, a to spôsobom, ktorý bude garantovať to, že práva, právom chránené záujmy a legitímne očakávania príslušníkov dotknutých ozbrojených, resp. bezpečnostných zborov ním nebudú dotknuté. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 5. Pripomienka k čl. 10 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Návrh čl. 10 predstavuje zníženie výšky povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení oproti existujúcemu stavu. Odôvodnenie: Aj keď návrh čl. 10 predstavuje ústavnú podmienku minimálne výšky sumy povinnej platby na starobné dôchodkové sporenie, nevidíme dôvod, aby táto minimálna výška bola nižšia ako je v súčasnosti, resp. ako je uvedená v zákone č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 7. Zásadná pripomienka k čl. 12 ods. 2: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Prvú vetu odseku navrhujeme upraviť nasledovne: „Hodnotu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia určuje poistiteľ v závislosti od hodnoty nasporenej sumy , s použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému pričom zohľadňuje budúci demografický vývoj a vek budúceho poberateľa dôchodku.“ Z druhej vety odseku navrhujeme vypustiť spojenie „dobu účasti na starobnom dôchodkovom sporení“. Odôvodnenie: Hodnota starobného dôchodku nemôže závisieť od „priemernej strednej dĺžky života v SR“, pretože predpokladaná priemerná stredná dĺžka života osoby, ktorej vzniká nárok na dôchodok z II. piliera nie totožná s priemernou strednou dĺžkou života v SR. Lepším znením by bolo : „priemernej strednej doby dožitia od veku odchodu do dôchodku“. Avšak ani tento prístup nezohľadňuje súvisiace náklady, finančné predpoklady a rizikové prirážky na možné zmeny pravdepodobností dožitia a situácie na finančných trhoch. Ak by teda mala poisťovňa pri určovaní hodnoty starobného dôchodku z II. piliera vychádzať z navrhovaných parametrov, nebola by zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému a poisťovne by nemohli anuity vyplácať, pretože by nespĺňali kritériá vlastnej solventnosti. Príklad: Stredná doba dožitia v roku 2019: • pri narodení – t. j. novorodencov o mužov 74,31 rokov o ženy 80,84 rokov • pre ľudí nastupujúcich na dôchodok- t.j. 63 ročných o mužov 16,99 rokov a o ženy 20,93 rokov. Z uvedeného vyplýva, že keby sa použila stredná doba života, pri 63 ročnom mužovi by sa teda predpokladalo, že sa dožije ešte 11,31 roka života (74,31-63,0), ale jeho skutočná stredná doba dožitia je 16,99 rokov. Použitie strednej dĺžky života by na vypočítaný dôchodok malo obrovský dosah – poisťovne by boli tlačené do vyplácania vyšších dôchodkov, ale vzhľadom na vysoké riziko dlhovekosti by neboli rezervy na vyplácanie takýchto dôchodkov dostatočné, čo by bolo v rozpore s deklarovaným cieľom stability systému. Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení § 46 (3) a § 46a (3) sumu dôchodku určí poistiteľ použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému. Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku použije poistiteľ vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku. K časti našej pripomienky – k druhej vete uvedeného odseku uvádzame nasledovné. Ak by hodnota nasporenej sumy musela zohľadňovať dobu účasti na starobnom dôchodkovom sporení, DSS by mali povinnosť garantovať, že čím dlhšie si sporiteľ sporí v systéme, tým bude jeho nasporená suma vyššia. Takúto garanciu je možné dať len pri garantovaných fondoch, ktoré sa v minulosti už viac krát ukázali ako veľmi nevhodný spôsob správy dôchodkových úspor – cenou za garancie sú významne nižšie výnosy. Samotné garancie sú v rozpore aj so samotným nastavením benchmarkov, keďže žiaden benchmark negarantuje zhodnotenie. Naviac samotný sporiteľ má zákonnú možnosť zmeniť fond/DSS, a to je umožnené práve zákonným rámcom, kde DSS spravuje dôchodkové fondy, a nie individuálne účty sporiteľov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovaná zákonná garancia je nevykonateľná. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Nie je bežnou legislatívnou praxou, aby fungovanie dôchodkového systému upravoval ústavný zákon. Táto skutočnosť predpokladá, že takéto výnimočné legislatívne riešenie by malo reagovať na výnimočnú situáciu, s cieľom jej nápravy. Návrh ústavného zákona by preto mal ukotviť základné princípy fungovania dôchodkového systému, reagujúc na negatívne skúsenosti s prijímaním nesystémových zmien v dôchodkovom systéme za ostatných 15 rokov. V prípade priebežne financovaného dôchodkového systému ide najmä o zásahy do dôchodkového veku, valorizácie, miery solidarity/zásluhovosti, minimálnych dôchodkov, pričom ústavný zákon by mal definovať len základné princípy hlavných parametrov tak, aby sa zvýšila stabilita a predvídateľnosť pri dlhodobo udržateľnom financovaní. V prípade druhého piliera ide najmä o neustále zmeny s dopadmi na jeho čistú výnosnosť v dôsledku nevhodnej investičnej stratégie sporiteľov a neefektivitu pri správe prostriedkov. Dôležitou podmienkou zakotvenia ústavných princípov zároveň je, aby na takýchto princípoch existovala silná zhoda naprieč politickým spektrom. Podľa názoru KRRZ sa predložený návrh ústavného zákona vo viacerých častiach nedostatočne zameriava na riešenie dlhodobých problémov. Zároveň zavádza niektoré opatrenia, ktoré s dlhodobými problémami dôchodkového systému nesúvisia a neexistuje zhoda na potrebe ich prijatia ako ústavného princípu. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 8. Zásadná pripomienka k čl. 13 ods. 1: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť celý odsek. Odôvodnenie: Tento návrh je v rozpore so zákonným nastavením sporenia v 2 pilieri - každý sporiteľ má právo vybrať si fond, ktorý preferuje. Tieto fondy DSS spravuje, no nestará sa o individuálny účet sporiteľa a nemá možnosť riadene presúvať sporiteľa medzi fondami podľa jeho veku. Povinnosť vykonávať tzv. „life-cycling“ by rezultoval pre sporiteľa zákazom slobodného výberu fondu, čo zrejme nie je zámerom predkladateľa. Navyše nie je jasné, aký má súvis priemerná stredná dĺžka života v SR so zhodnocovaním úspor v SDS. Priemerná stredná dĺžka života sa vzťahuje na generáciu narodenú v období jej výpočtu a nie na súbor sporiteľov v II. pilieri. Pojem priemerná stredná dĺžka života v SR je príliš všeobecný a v zákone by mal byť presnejšie definovaný – aby bolo zrejmé, či sa jedná o očakávanú priemernú dĺžku života sporiteľov v II. pilieri v okamihu vzniku nároku na dôchodok. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 9. Zásadná pripomienka k čl. 13 ods. 2: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť druhú vetu odseku. Odôvodnenie: Bolo avizované, že na tento účel sa má zriadiť investičná rada, nominovaná vládou, pričom jej návrhy podliehajú schváleniu vlády – a táto rada by mala stanovovať investičnú politiku pre nezávislé podnikateľské subjekty DSS. Vidíme veľké riziko v takomto štátnom a politickom zasahovaní do chodu podnikateľských subjektov, nakoľko všetky doterajšie vládne zásahy do investovania významne znížili budúce výnosy sporiteľov. Zákon by v tejto forme priamo implementoval pravidelné politické zásahy do investovania, čo len rozkolísalo systém – zákon a reforma mali riešiť nesprávne a časté zásahy štátu do SDS, ale jeho dôsledkom bude presný opak tvrdeného zámeru. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | doložka vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame prepracovať doložku vplyvov tak, aby obsahovala informáciu o tom, v akom rozsahu môžu jednotlivé opatrenia ovplyvniť dlhodobú udržateľnosť (napríklad intervalovo pre každé významnejšie opatrenie s vplyvom). Zdôvodnenie: Princíp dlhodobej udržateľnosti má byť podľa samotného návrhu ústavného zákona jeden zo základných princípov organizácie starobného dôchodkového systému. V nadväznosti na to KRRZ navrhuje výrazne dopracovať doložku vplyvov. Aj napriek tomu, že ústavný zákon nestanovuje konkrétne hodnoty viacerých parametrov a ponecháva ich na vykonávací zákon, je vzhľadom na dôležitosť tejto zákonnej úpravy doložka vplyvov pripravená nedostatočne. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | osobitná časť dôvodovej správy |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame výrazne prepracovať a doplniť osobitnú časť dôvodovej správy tak, aby detailne vysvetľovala každý jeden odsek zákona. Zdôvodnenie: Návrh ústavného zákona je na viacerých miestach formulovaný veľmi zložito a nejednoznačne, pričom ani osobitná časť dôvodovej správy neposkytuje oporu pre jeho jednoznačný výklad resp. pochopenie zámeru predkladateľa. Zároveň, veľká časť odsekov ústavného zákona nie je dôvodovou správou vôbec vysvetlená. Je kľúčové, aby bol zámer predkladateľa vždy jednoznačný a nedochádzalo ku interpretačnej polemike. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame ciele ústavného zákona definované v preambule uviesť v článku 1 „Úvodné ustanovenia“ a zvyšné články prečíslovať. Preambulu žiadame vypustiť. Zdôvodnenie: Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR z 28. júna 1999 (Uznesenie sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. júna 1999) „Preambuly nie sú esenciálnou náležitosťou žiadneho normatívneho aktu a sú pre posudzovanie jeho normatívneho obsahu bez právneho významu“. Z tohto dôvodu je z pohľadu výkladu jednotlivých článkov ústavného zákona žiaduce, aby ciele ústavného zákona boli definované v samostatnom článku (úvodné ustanovenia). |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 6. Zásadná pripomienka k čl. 12 ods. 1: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme slová „doživotného finančného plnenia “ nahradiť slovami „ doživotného dôchodku“. Odôvodnenie: Nie je jasné aké iné doživotné plnenie má navrhovateľ na mysli okrem doživotného dôchodku„. Poisťovne žiadne iné plnenie ( ktoré by neobsahovalo biometrické riziko) poskytovať nemôžu a nároky podľa ods. 3 uvažujú iba s jednorazovým výberom (prekvapujúco ho navrhovateľ nazýva starobným dôchodkom) |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 10. Zásadná pripomienka k čl. 14: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme doplniť, že osobe zúčastnenej na starobnom dôchodkovom systéme a na dobrovoľnom sporení budú poskytnuté informácie v rozsahu stanovenom zákonom. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 2 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame v prvej vete doplniť, že činnosti v oblasti dobrovoľných sporiacich nástrojov vykonáva subjekt, ktorý je právnickou osobou vykonávajúcou činnosti vo verejnom záujme. Žiadame preformulovať druhú vetu nasledovne: “Štát zriadenie dobrovoľných sporiacich nástrojov podporuje a prijíma opatrenia zvyšujúce motivácie k ich využívaniu tak pre sporiteľov ako aj zamestnávateľov“. Zároveň žiadame doplniť aj úlohy štátu, konkrétne: definovanie referenčných indexov pre investičné produkty a poplatky a zabezpečenie, aby správcovia aktív ponúkali produkty vhodné pre sporenie na dôchodok a podobne. Zdôvodnenie: Napriek tomu, že dobrovoľné sporiace nástroje nie sú z pohľadu tohto zákona priamou súčasťou dôchodkového systému, je vhodné, aby existoval ústavný princíp, ktorý by výmenou za štátnu podporu zároveň definoval úlohu štátu aj v jeho regulácii (podobne ako v prípade dôchodkového sporenia). Zároveň definovanie verejného záujmu je dôležité vo vzťahu ku povinnosti poskytovať údaje napríklad pre účely oranžovej obálky (čl. 14 Informovanosť). |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | k vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Na konci ústavného zákona žiadame doplniť nový článok, ktorým sa ruší Čl.39 ods. 3 zákona 460/1992 (Ústava). Zdôvodnenie: Vzhľadom na opätovné zavedenie mechanizmu naviazania dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života bez existencie hornej hranice je potrebné súčasne v Ústave zrušiť existenciu stropu dôchodkového veku, vrátane jeho znížení pre ženy podľa počtu vychovaných detí. Bez odstránenia maximálneho dôchodkového veku z Ústavy SR nedôjde ku zmene v dlhodobej udržateľnosti, vzhľadom na to, že dôchodkový vek by sa podľa vývoja dĺžky života menil iba do doby, kým by nedosiahol strop definovaný v ústave. Menej preferovaným riešením by bolo dôsledne sa v návrhu ústavného zákona vysporiadať s možným sporným výkladom vo vzťahu k Ústave tak, aby bol tento vzťah explicitne v zákone vyriešený. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 10 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme doplniť ako bude určovaná výška povinnej platby spojená s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. Odôvodnenie: Vítame snahu ústavným zákonom stanoviť minimálnu proporciu povinných platieb na starobné dôchodkové sporenie, no z návrhu nevyplýva z akej platby bude toto percento určené. Vieme, že aktuálne je starobné poistenie dlhodobo deficitné a na jeho dofinancovanie sú používané prebytky z ostatných fondov Sociálnej poisťovne ako aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. Dôležité preto je v rámci tak významnej dôchodkovej reformy ustanoviť „férové“ sadzby pre všetky subsystémy sociálneho poistenia a starobné dôchodkové zabezpečenie, ktoré by viedli aj k odstráneniu dlhodobej diskriminácie pri výpočte dôchodkových dávok účastníkov v druhom pilieri a následne aj k zvýšeniu jeho atraktivity. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme doplniť znenie Doložky vybraných vplyvov k návrhu tohto ústavného zákona aj o Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie, resp. požadujeme úpravu všeobecnej dôvodovej správy s ohľadom na skutočnosť, že v rámci tejto dôvodovej správy nie je nikde uvedený výsledok konzultácii s podnikateľskými subjektmi, ktoré vyjadrili zásadné pripomienky k zámeru tohto návrhu ústavného zákona. Odôvodnenie: Na základe legislatívnych pravidiel vlády boli v rámci prípravy tohto návrhu ústavného zákona vykonané aj konzultácie s podnikateľskými subjektmi, na ktoré bude mať návrh tohto zákona dopad. V predloženom materiáli však chýba akákoľvek informácia o výsledku týchto konzultácii aj napriek tomu, že v rámci konzultácii bolo upozorňované na zásadné dopady na podnikateľské subjekty a zo strany zástupcov podnikateľských subjektov boli predložené zásadné pripomienky. Požadujeme preto materiál doplniť o túto informáciu v Doložke vybraných vplyvov, resp. v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 3 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame preformulovať druhú vetu na znenie „Starobný dôchodok je poskytovaný ako peňažné plnenie.“, pokiaľ predkladateľ jasne nevysvetlí zámer slovného spojenia „v peniazoch oceniteľné plnenie“. Zdôvodnenie: Poskytovanie starobného dôchodku v nepeňažnom plnení resp. peniazmi oceniteľnom plnení bez jasného vymedzenia situácií, v ktorých je takáto možnosť prípustná, nezakladá na systémovom riešení a naopak vzbudzuje obavy z potenciálnych dôsledkov existencie takéhoto princípu. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | k vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame doplniť piaty cieľ ústavného zákona (v rámci nového čl.1 Úvodné ustanovenia) v znení „prispieť ku diverzifikácii makroekonomického rizika“. Zdôvodnenie: Vo vzťahu ku požiadavke na doplnenie piateho cieľa KRRZ upozorňuje, že diverzifikácia makroekonomického rizika je jedným zo základných dôvodov existencie viacpilierového dôchodkového systému. Je pomerne zvláštne ak tento princíp chýba medzi základnými princípmi fungovania viacpilierového systému. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 2 ods. 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť druhú vetu. Zdôvodnenie: Slovné spojenie „náročnosť alebo všeobecná prospešnosť činnosti“ zakladá do budúcna možnosť vytvárania špeciálnych režimov napríklad pre rôzne kategórie zamestnancov tak, ako tomu bolo pred rokom 2004 (zákon č. 100/1988). Podkopáva sa tým princíp univerzality, definovaný v článku 2 odsek 1, no najmä to je v rozpore s princípom dlhodobej udržateľnosti. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 2 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame znenie na konci odseku „, ak takúto úpravu výslovne neumožňuje tento ústavný zákon.“ preformulovať a doplniť tak, aby bolo zrejmé, ktorý článok a odsek možno vnímať ako výnimku (chýbajúci čl. 17). Zdôvodnenie: Odstránenie potenciálnych interpretačných diskrepancií. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | k vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame v samostatnom článku (čl. 2) „Vymedzenie pojmov“ uviesť definície používané v zákone, najmä: počet rokov veku, počet odpracovaných rokov, aktuárna neutralita a ďalšie potrebné. V prípade ponechania článku 8 je potrebné uviesť definíciu výchovy dieťaťa. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 1a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spojenie „počet rokov veku“ nahradiť spojením „dôchodkový vek“. Pojem „dôchodkový vek“ zároveň navrhujeme uviesť v novom článku „Vymedzenie pojmov“, pričom tento by mal byť v zmysle definície podľa § 65 platného zákona č. 461/2003 Z. z. a explicitne uviesť, že dôchodkový vek je rovnaký pre všetky pohlavia. Zároveň navrhujeme namiesto slova „dosiahnutie“ používať zaužívaný výraz „dovŕšenie“ (princíp zákazu synonymizácie naprieč právnym poriadkom). Príslušný odsek 1 písmeno a) by potom mal znieť: „a) dosiahnutie doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dovŕšenie dôchodkového veku“. Zdôvodnenie: Formulácia „počet rokov veku“ opomína mesiace a dni veku, ktoré potenciálne vzniknú v závislosti od mechanizmu naviazania na priemernú strednú dĺžku života v Slovenskej republike. V prípade, ak by nedošlo k úprave (mesiace a dni veku), by sa dôchodkový vek v závislosti od zmeny dĺžky života menil skokovite o celé roky raz za dlhšie obdobie a nie priebežne každý rok o pár desiatok dní. Rovnaký problém sa vzťahuje aj na termín „počet odpracovaných rokov“ v iných odsekoch. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 1b |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť čl. 5 ods. 1 písm. b). Zdôvodnenie: Podľa názoru KRRZ má nárok na dôchodok vznikať výhradne dovŕšením dôchodkového veku. Priznanie dôchodku pred alebo po dovŕšení dôchodkového veku má zákon riešiť formou predčasného alebo neskorého dôchodku, pričom pri ich výpočte sa uplatňujú princípy aktuárnej neutrality vo vzťahu ku odchodu v dôchodkovom veku (inými slovami ich dôchodkového nároky k času odchodu do dôchodku sa do výšky dôchodku prepočítajú tak, ako keby odchádzali v dôchodkovom veku). Možnosť odchodu do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch je potrebné riešiť v rámci úpravy podmienok na predčasný dôchodok, pričom takýto dôchodok by mal byť podmienený jeho minimálnou výškou (aby v krátkom čase od jeho priznania nespadli poberatelia do minimálneho dôchodku). Doplnenie druhej podmienky vzniku nároku na dôchodok (po 40 rokoch) tak ako to predpokladá návrh zákona považuje KRRZ za nesystematické riešenie, ktoré môže priniesť nezamýšľané dôsledky a veľké problémy. Príkladom je situácia, ak sa človek rozhodne odísť do dôchodku vo veku 61 rokov po 43 odpracovaných rokoch (pri dôchodkovom veku 63 rokov). Z podhľadu navrhnutého znenia takýto človek do dôchodku odchádza 2 roky po vzniku nároku na dôchodok, a preto sa jeho dôchodok má v zmysle aktuárnej neutrality ešte zvýšiť (lebo 2 roky dôchodok nečerpal). |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame doplniť nový odsek, podľa ktorého dôchodkové nároky zo starobného dôchodkového zabezpečenia spravodlivo zohľadňujú dobu účasti a výšku sadzby príspevkov v starobnom dôchodkovom sporení. Zdôvodnenie: Zámerom je, aby krátenie dôchodkov z 1. piliera pre sporiteľov bolo plne a automaticky previazané na sadzby do 2.piliera (dnes je to v zákone o sociálnom poistení úplne nezávislé od seba hoci výška krátenia spravodlivo zodpovedá sadzbe). V budúcnosti sa môže stať, že vláda nespravodlivo znevýhodní sporiteľov tým, že výrazne zvýši krátenie dôchodkov z 1. piliera bez toho, aby sa čokoľvek zmenilo vo výške príspevkovej sadzby. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 4 ods. 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť článok 4 ods. 5. Zdôvodnenie: Je nevhodné, aby sa riešenie kompenzácie zníženia príjmov dôchodkového zabezpečenia z dôvodu existencie druhého piliera dávalo na úroveň ústavných princípov, ktoré majú riešiť dlhodobé problémy dôchodkového systému. Navyše, uvedené znenie symetricky nezohľadňuje budúcu úsporu výdavkov dôchodkového zabezpečenia z dôvodu existenciu druhého piliera (v budúcnosti práve vďaka existencii druhého piliera bude úspora výdavkov vyššia ako strata príjmov). Ide zároveň o nadbytočnú úpravu aj z dôvodu, že rieši finančné toky v rámci sektora verejnej správy. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 1b |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť spojenie „počet odpracovaných rokov“ tak, aby zohľadňovalo aj mesiace a dni. Zdôvodnenie: predložené spojenie opomína mesiace a dni veku, ktoré potenciálne vzniknú v závislosti od mechanizmu naviazania na priemernú strednú dĺžku života. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 3 ods. 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby predkladateľ k prvej vete, ktorá znie „Účasť na starobnom dôchodkovom systéme je spojená s povinnosťou úhrady platby s výnimkami, ktoré ustanoví zákon.“ objasnil zámer, ktorý sleduje slovné spojenie „s výnimkami, ktoré ustanoví zákon.“ |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 4 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť článok 4 ods. 4. Zdôvodnenie: Je nevhodné, aby sa riešenie príjmov správneho fondu Sociálnej poisťovne dávalo na úroveň ústavných princípov, ktoré majú riešiť dlhodobé problémy dôchodkového systému. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 4 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť článok 4 ods. 6. Zdôvodnenie: Je nevhodné, aby sa riešenie dotovania príjmov dôchodkového zabezpečenia dávalo na úroveň ústavných princípov, ktoré majú riešiť dlhodobé problémy. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 1b |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame doplniť definíciu „počtu odpracovaných rokov“ najmä kvôli jednoznačnosti jej výkladu a odlíšenia vo väzbe na „dobu účasti“. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame zosúladiť mechanizmus naviazania dôchodkového veku a počtu odpracovaných rokov tak, aby sa upravovali identicky vo vzťahu ku zmene strednej dĺžky života. Zdôvodnenie: Predložený návrh zákona predpokladá polovičnú úpravu odpracovaných rokov v porovnaní s úpravou dôchodkového veku. To bude v budúcnosti viesť ku zväčšovaniu rozdielu medzi zákonným dôchodkovým vekom a efektívnym dôchodkovým vekom (priemerným vekom kedy ľudia skutočne odchádzajú do dôchodku). Okrem negatívneho vplyvu na výšku dôchodkov (výraznejšie krátenie dôchodkov ľudí odchádzajúcich veľmi skoro do dôchodku) to bude zároveň zvyšovať riziko pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií (nesystémové dávky ako vianočný dôchodok alebo 13. dôchodok, ktoré sa budú snažiť nízke dôchodky kompenzovať napriek tomu, že ich nízka výška spravodlivo zohľadňuje dlhšiu dobu poberania dôchodku). |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spojenie „počet rokov veku“ nahradiť spojením „dôchodkový vek“ v zmysle už uvedenej pripomienky k Čl. 5 ods. 1a. Zdôvodnenie: Formulácia „počet rokov veku“ opomína mesiace a dni veku, ktoré potenciálne vzniknú v závislosti od mechanizmu naviazania na priemernú strednú dĺžku života v Slovenskej republike. Ak by nedošlo k úprave, by sa dôchodkový vek v závislosti od zmeny dĺžky života menil skokovite o celé roky raz za dlhšie obdobie, a nie priebežne každý rok o pár desiatok dní. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame preformulovať odsek tak, aby zmena dôchodkového veku priamo úmerne závisela od zmeny strednej dĺžky života, minimálne však z jednej polovice. Zdôvodnenie: Stanovenie minimálnej zmeny dôchodkového veku vzhľadom na zmenu strednej dĺžky života má za cieľ zamedziť takej právnej úprave vo vykonávacom zákone, ktorej dôsledkami by boli len zanedbateľné zmeny dôchodkového veku v porovnaní so zmenami strednej dĺžky života, čím by došlo k výraznému zníženiu pozitívneho vplyvu previazania dôchodkového veku a strednej dĺžky života na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť definíciu aktuárnej neutrality tak, aby sa uplatňovala vo väzbe na obdobie zostávajúce do dovŕšenia dôchodkového veku resp. na obdobie po dovŕšení dôchodkového veku t.j. na vznik nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia výlučne podľa čl. 5 ods. 1 písmena a). Zdôvodnenie: Pri vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia podľa čl. 5 ods. 1 písmena b) by tento dôchodok mal byť v zmysle aktuárnej neutrality krátený z dôvodu dlhšieho obdobia vo výplatnej fáze, čo ale predložený ústavný zákon jednoznačne nezabezpečuje. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby sa predkladateľ vysporiadal s problémom vzniku diskriminácie občanov účastných v dôchodkovom sporení. Zdôvodnenie: Je potrebné nájsť taký mechanizmus, aby sporiteľom boli v reálnom čase zasielané príspevky na účet v dôchodkovom sporení, ktoré zodpovedajú alikvotnej časti získavaných nárokov v starobnom dôchodkovom zabezpečení a nedochádzalo tak k negatívnemu vplyvu na hodnotu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť definíciu „priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike“. Zdôvodnenie: Je potrebné definovať strednú dĺžku života z hľadiska veku, v ktorom sa skúma (napr. tzv. referenčný vek). Zároveň slovo „priemernej“ indikuje neznámy mechanizmus prepočtu. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť definíciu „priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike“. Zdôvodnenie: Je potrebné definovať strednú dĺžku života z hľadiska veku, v ktorom sa skúma (napr. tzv. referenčný vek). Zároveň slovo „priemernej“ indikuje neznámy mechanizmus prepočtu. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť definíciu „priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike“. Zdôvodnenie: Je potrebné definovať strednú dĺžku života z hľadiska veku, v ktorom sa skúma (napr. tzv. referenčný vek). Zároveň slovo „priemernej“ indikuje neznámy mechanizmus prepočtu. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame v čl. 5 odseku 7 opraviť nesprávny odkaz na odsek 5, pričom zjavne malo ísť o odkaz na odsek 6. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, výrazne prepracovať a upresniť formuláciu článku 5 ods. 8. Zároveň žiadame doplniť detailný popis zámeru predkladateľa do dôvodovej správy. Z pohľadu KRRZ nie je jasné, aký zámer uvedený odsek sleduje, vzhľadom na jeho viaceré možné interpretácie. Podľa vnímania KRRZ môže takto formulované znenie viesť ku zníženiu starobného dôchodku u poberateľov invalidných a pozostalostných dôchodkov po prechode na starobný dôchodok (zohľadnenie poberania týchto plnení pred vznikom nároku do starobného dôchodku). Zdôvodnenie: Ak zákon ustanoví možnosť plnenia zo starobného dôchodkového zabezpečenia pred vznikom nároku na dôchodok, toto plnenie sa môže poskytovať len do okamihu vzniku nároku na dôchodok. Podľa čl. 3 ods. 4 môže byť za plnenie zo starobného dôchodkového zabezpečenia považovaný aj invalidný dôchodok a pozostalostné dôchodky. Zároveň znenie čl. 5 ods. 8 zakazuje pokračovanie v takýchto plneniach a ustanovuje, že suma z takýchto plnení sa má zohľadniť v hodnote starobného dôchodku z dôchodkového zabezpečenia a primerane sa aplikovať aktuárna neutralita. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 6 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť. Zdôvodnenie: Z pohľadu KRRZ ide o neefektívne opatrenie, ktoré neobmedzuje používanie kreatívnych spôsobov vyplácania špeciálnych príplatkov k dôchodkom. Obmedzenie starobného dôchodku v jednom kalendárnom roku na hodnotu najviac 12 starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia neobmedzuje vytváranie nových a zachovanie existujúcich nesystémových štátnych dávok definovaných osobitnými zákonmi a vyplácanými priebežným dôchodkovým systémom. Zároveň je uvedený odsek možné obísť výplatou napríklad dvanásteho dôchodku v mimoriadnej výške. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby sa veta „Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa každému poberateľovi mimoriadne zvýši o zákonom ustanovené percento,“ nahradila vetou „Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa môže každému poberateľovi mimoriadne zvýšiť o zákonom ustanovené percento,“. Zdôvodnenie: Formuláciu navrhujeme upresniť tak, aby bolo jednoznačné, že k mimoriadnej valorizácii nemôže dôjsť automaticky. Automatická mimoriadna valorizácia (nad rámec bežnej valorizácie) by viedla k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 6 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V prípade ponechania odseku 2 žiadame o explicitné doplnenie možnosti posudzovania akýchkoľvek iných príjmov osoby (vrátane príplatku k starobnému dôchodku podľa článku 8) pre nárok na minimálny dôchodok vo vzťahu k možnosti zabezpečiť si základné životné podmienky. Rovnako navrhujeme zavedenie možnosti testovania výšky hodnoty majetku. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby k mimoriadnej valorizácii mohlo dôjsť iba ak existuje nízke riziko dlhodobej udržateľnosti a jej realizácia riziko udržateľnosti neposunie do vyššieho pásma. Zdôvodnenie: Predložený návrh považujeme za nedostatočný, nakoľko zavádza automatickú mimoriadnu valorizáciu už aj pri strednom riziku a umožňuje aby mimoriadna valorizácia zvýšila riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame znenie „vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a súčasne“ preformulovať na znenie „vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky vyhodnotené Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a súčasne“. Zdôvodnenie: Zjednotenie pojmu vyhodnotenia rizika dlhodobej udržateľnosti s vyhodnotením podľa čl. 15 ods. 1, t.j. aby bolo jednoznačné, že ide o vyhodnotenie Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť podmienku dosiahnutia potrebných hodnôt makroekonomických ukazovateľov. Zdôvodnenie: Naviazanie umožnenia mimoriadnej valorizácie na vopred nešpecifikované makroekonomické ukazovatele považujeme za nejasné. Za prvoradé a rozhodujúce považujeme naviazanie možnosti mimoriadnej valorizácie na výšku rizika dlhodobej udržateľnosti. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame slovo „zvýšenie“ nahradiť slovom „úprava“. Zdôvodnenie: Použitie slova „zvýšenie“ neumožňuje zmraziť nominálnu výšku dôchodkov (nulovú valorizáciu) ani v prípade výnimočných okolností poklesu cenovej hladiny v ekonomike (deflácia). |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 6 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť ustanovenie, ktorým sa minimálny dôchodok ustanovuje ako neoddeliteľná súčasť dôchodkového systému. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme čl. 7 odsek 3 písmeno b) nahradiť spojením „zavedenie zdanenia alebo zvýšenie zdanenia dávok dôchodkového systému,“. Zdôvodnenie: Dodatočné zvyšovanie dôchodkového veku vyplývajúce z korekčného mechanizmu môže byť v kolízii s automatickým naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života podľa čl. 5 odsek 6. Navrhované korekčné mechanizmy môžu v prípade ich uplatnenia viesť ku medzigeneračnej nespravodlivosti v dôsledku zaťažovania budúcich generácií poberateľov v prospech súčasnej generácie poberateľov (napr. valorizujeme súčasné dôchodky štedro a korekčný mechanizmus zaťaží súčasných pracujúcich alebo budúcich dôchodcov (súčasní pracujúci)). Ustanovenie zdaňovania dôchodkov ako jedného z možných korekčných mechanizmov by umožnilo v danej situácii uplatniť také opatrenie, ktoré by nebolo rozpore s princípom medzigeneračnej solidarity (teda v rozpore s cieľmi tohto zákona). Žiadame, aby v prípade mimoriadnej valorizácie k určeniu percenta a realizácií zvýšenia nemohlo dôjsť automaticky, ale len na základe rozhodnutia zákonodarcu, prijatím potrebných právnych úprav a vykonaním potrebných právnych úkonov. Zdôvodnenie: Automatická mimoriadna valorizácia (nad úroveň tzv. dôchodcovskej inflácie vyplývajúcej zo základnej valorizácie) by viedla k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame zmeniť druhú vetu „Mechanizmus korekcie môže spočívať v jednej z nasledovných možností alebo v ich kombinácii...“ na všeobecnejšie ustanovenie tak, aby výpočet možností korekčných mechanizmum nebol limitujúci, ale zároveň poskytoval isté mantinely pri jeho tvorbe v nižšom právnom predpise.“ Zdôvodnenie: slovné spojenie „môže spočívať“ dáva priestor pre takú interpretáciu, že sa môže prijať iné opatrenie mimo menovaných troch. V súlade s touto pripomienkou je potrebné upraviť popis k čl. 7 ods. 3 v osobitnej časti dôvodovej správy. Takéto ustanovenie neposkytuje pevné mantinely v rámci ktorých by mohli korekčné mechanizmy vznikať. Dôležité pri ich tvorbe bude akým spôsobom majú eliminovať náklady, v akom čase, akých skupín sa majú dotýkať (medzigeneračnná spravodlivosť) a pod. Rovnako ustanovenie by malo pripúšťať riešenie cez zdaňovanie dôchodkov, |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby bol korekčný mechanizmus upravený tak, aby k realizácii nápravných opatrení muselo dôjsť už v krátkodobom horizonte. Zdôvodnenie: Ukazuje sa, že pravdepodobnosť realizácie prijatých opatrení s cieľom zlepšenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií klesá s časovým horizontom, v ktorom majú byť tieto opatrenia realizované. Ako príklad možno uviesť valorizáciu dôchodkov o infláciu, ktorá bola prijatá v roku 2012, ale jej realizovanie bolo odkladané najskôr prijatím pevnej valorizácie, potom minimálnej garantovanej valorizácie, ktorá bude platiť až do roku 2021. Možnosť realizácie nápravných opatrení za horizontom volebného cyklu vytvára len malú motiváciu pre politikov neprijímať opatrenia so zásadným vplyvom na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti, keďže za ich prijatie nebudú znášať politické dôsledky v tom istom volebnom období alebo vôbec. Táto možnosť tiež vytvára riziko, že nasledujúca vláda nápravné opatrenia prijaté predchádzajúcou vládou zruší. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 1. Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odporúčame zvážiť, či navrhovaná problematika v predkladanom pomerne širokom rozsahu má byť upravená ústavným zákonom. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom. Rovnako aj podľa čl. 39 ods. 5 ústavy podrobnosti o právach podľa § 39 ods. 1 až 4 (primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa) ustanoví zákon. V prípade, že ústavodarca mal potrebu upraviť niektoré podmienky a rozsah základných práv ústavným zákonom výslovne to uvádza v ústave (napr. čl. 51 ods. 2 ústavy). |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť článok 8. Zdôvodnenie: Ide o opatrenie s významným negatívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť (podľa predbežných výpočtov MF SR najmenej 0,8 % HDP), preto KRRZ považuje za nutné aby prijatiu tohto opatrenia predchádzala široká verejná a odborná diskusia o pozitívnych a negatívnych vplyvoch tohto opatrenia. Opatrenie navyše nepatrí k ústavným princípom, ktorými by sa mali riešiť problémy dôchodkového systému identifikované odbornou verejnosťou za ostatných 15 rokov, preto nie je vhodné aby bolo ustanovené v ústavnom zákone. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ak by nedošlo k vypusteniu článku 8, žiadame stanovenie pravidiel pre vznik nároku na príplatok v prípade viacerých rodičov, ktorí vychovali dieťa a spôsob výpočtu jeho výšky. Zdôvodnenie: Podľa článku 8 navrhovaného ústavného zákona nie je jasné, či rodičovský príspevok majú dostávať obaja rodičia. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 2. K čl. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Podľa navrhovaného znenia čl. 1 tento ústavný zákon ustanovuje niektoré podrobnosti o základnom práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a ustanovuje organizáciu starobného dôchodkového systému. V nadväznosti na predchádzajúcu všeobecnú pripomienku upozorňujeme, že podľa čl. 39 ods. 5 ústavy ako prvotného a základného prameňa práva sa tieto podrobnosti majú upraviť zákonom a nie ústavným zákonom. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ak by nedošlo k vypusteniu článku 8, žiadame, aby bolo upravené znenie tak, aby nedochádzalo k diskriminácii rodičov, ktorých deti neuhrádzajú povinné platby do systému starobného dôchodkového zabezpečenia z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, práce v zahraničí, alebo ak došlo k úmrtiu dieťaťa alebo z iných obdobných príčin. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 7 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby toto opatrenie bolo pozmenené tak, aby sa mechanizmus korekcie spúšťal iba v prípade, že k posunu do pásma vysokého rizika došlo v dôsledku zmien v dôchodkovom systéme. Zdôvodnenie: Nie je dôvod, aby zhoršenie udržateľnosti zapríčinené v iných oblastiach mimo dôchodkového systému bolo kompenzované v dôchodkovom systéme. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 9 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame znenie odseku 2 doplniť tak, aby bolo explicitne uvedené, že ak subjekt verejnej správy vykonáva starobné dôchodkové sporenie, musia pre tento subjekt platiť rovnaké podmienky, aké platia pre subjekty súkromného práva. Zároveň štát nemôže zneužívať svoje postavenie a umožňovať verejným subjektom vykonávajúcim starobné dôchodkové sporenie vytvorenie konkurenčných výhod, ktoré by nemohli dosiahnuť, ak by išlo o súkromné subjekty. Zdôvodnenie: Zmyslom existencie viacerých subjektov vykonávajúcich starobné dôchodkové sporenie je vytvorenie konkurenčného prostredia, ktoré by vytváralo súťaž o sporiteľov. Cieľom je, aby nedochádzalo k diskriminácii súkromných subjektov vykonávajúcich starobné dôchodkové sporenie v dôsledku poskytnutia neférových výhod verejnému subjektu zo strany štátu. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 9 ods. 4 a 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ak v návrhu ústavného zákona o dôchodkovom systéme nedôjde k legislatívnemu ukotveniu ďalších dodatočných opatrení dôchodkového sporenia, ktoré by zvýšili výnosnosť dôchodkového sporenia, je potrebné zvážiť upustenie od povinnosti vstupu do dôchodkového sporenia. Zdôvodnenie: Pod vyššie spomínanými dodatočnými opatreniami rozumieme najmä opatrenia podľa pripomienky k čl. 13. Ak nepríde k ukotveniu spomínaných opatrení v ústavnom zákone o dôchodkoch, nemusí mať povinnosť vstupu pozitívny vplyv na výšku budúcich dôchodkov z dôchodkového sporenia. Naopak, vplyv povinného vstupu na výšku budúcich dôchodkov a dlhodobú udržateľnosť môže byť v takomto prípade negatívny. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 9 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame na koniec odseku doplniť nasledovné znenie: „, ktorý je právnickou osobou vykonávajúcou činnosti vo verejnom záujme.“ Zdôvodnenie: V prípade subjektov vykonávajúcich starobné dôchodkové sporenie žiadame špecifikovať, že ide o právnické osoby vykonávajúce činnosti vo verejnom záujme (bez ohľadu na ich formu vlastníctva). Definovanie verejného záujmu je dôležité z dôvodu povinnosti poskytovať údaje štátu napríklad pre účely tzv. oranžovej obálky (čl. 14). |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 10 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme, aby sa slovné spojenie „povinnej platby“ nahradilo slovným spojením „efektívnej platby“ a v dôvodovej správe sa uviedlo, že pod efektívnou platbou sa rozumie platba poistného plateného na starobné dôchodkové poistenie, starobné dôchodkové sporenie a do rezervného fondu solidarity. Zdôvodnenie: Z predloženého znenia nie je jasné či sa jedná o jednu štvrtinu z 18 % z vymeriavacieho základu (súčasná zákonná sadzba poistného na starobné poistenie a sporenie) alebo z 22,75 % (sadzba na starobné dôchodkové poistenie a sporenie + rezervný fond solidarity). |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 9 ods. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme zmeniť znenie odseku 4 tak, aby k vzniku účasti na starobnom dôchodkovom sporením došlo v okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ak tento okamih nastal najmenej 30 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku. Zdôvodnenie: V návrhu ústavného zákona môže nárok na starobný dôchodok vzniknúť podľa článku 5 odseku 1 písmena b) po dosiahnutí 40 odpracovaných rokov. Takáto podmienka nie je v praxi aplikovateľná. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 5. K predkladacej správe a všeobecnej časti dôvodovej správy |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Upozorňujeme na totožné znenie predkladacej správy a všeobecnej časti dôvodovej správy. Náležitosti predkladacej správy a všeobecnej časti dôvodovej správy upravujú čl. 18 a čl. 19 ods. 2 a3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 4. K čl. 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Detailná úprava vzniku nároku na starobný dôchodok v čl. 5 návrhu formou ústavného zákona sa javí byť nesystémová nielen z hľadiska ústavného práva, ale aj práva sociálneho zabezpečenia. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 9 ods. 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme formuláciu „Sumu, ktorú môže subjekt, ktorá vykonáva...“ preformulovať na „Sumu, ktorú môže subjekt, ktorý vykonáva...“. Zdôvodnenie: Gramatická úprava. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 3. K čl. 5 ods. 2 až 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Rovnako považujeme za problematické navrhované splnomocnenia na vydávanie ďalších vykonávacích zákonov z hľadiska súčasného znenia čl. 39 ústavy. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 13 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby boli zásadne prepracované časti materiálu týkajúce sa starobného dôchodkového sporenia. Konkrétne navrhujeme, aby Čl. 13 obsahoval nasledovné opatrenia: (1) Investičná politika je určovaná a komunikovaná vo forme referenčných indexov Investičnou radou pre dôchodky, pričom tieto sú aktualizované minimálne raz za tri roky. Investičná politika je nastavená tak aby: a) zabezpečila diverzifikáciu makroekonomického rizika, b) bola v súlade s dlhodobým investičným horizontom sporiteľov na dôchodok, c) zohľadňovala ESG kritériá. (2) Investičná rada pre dôchodky pozostáva výhradne z odborníkov s dlhodobými skúsenosťami s investovaním na finančných trhoch a v oblasti makroekonómie. Jej zriadenie a fungovanie upravuje osobitný zákon. (3) Právnické osoby podľa čl. 9 ods. 2 spravujúce aktíva sú povinné vytvoriť a spravovať minimálne jeden akciový a minimálne jeden dlhopisový fond, ktorého výkonnosť sa porovnáva s príslušným referenčným indexom delegovaným od Investičnej rady pre dôchodky. (4) Sporiteľ má na výber obmedzený počet kombinácií akciového a dlhopisového fondu. Obmedzením rozpätia podielu akciovej zložky je možné ovplyvniť úroveň rizika v starobnom dôchodkovom sporení. (5) Osobitný zákon bližšie špecifikuje obmedzenia pre investičnú stratégiu jednotlivých fondov (napr. minimálne prekrytie s referenčným indexom na úrovni cenných papierov, regiónov a sektorov, stropy pre investovanie do tried aktív, ktoré sú mimo referenčného indexu atď.). (6) Od výkonu konkrétneho fondu v porovnaní s referenčným indexom sa odvíja odplata za zhodnotenie. (7) Súčasťou procesu stanovenia investičnej politiky je zverejňovanie a aktualizácia očakávaných dlhodobých výnosov aktív, ktoré tvoria jeden zo základov pre výpočet očakávanej penzie (čl. 14). (8) Štát stanovuje optimálnu alokáciu portfólia sporiteľa zohľadňujúcu vek s cieľom maximalizovať dlhodobý výnos pre účastníka zohľadňujúc primerané riziko a náklady. (9) Osoba, ktorej vznikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa čl. 9 ods. 4 je v optimálnej alokácii portfólia podľa bodu 8. (10) Za účelom diverzifikácie makroekonomického rizika, zabezpečenia transparentnosti a minimalizácie politického rizika sú aktíva v druhom pilieri investované výlučne v zahraničí a výlučne vo verejne obchodovateľných aktívach. (11) Aktíva v druhom pilieri sú investované do akcií a dlhopisov rozvinutých a rozvíjajúcich sa trhov, pričom alokácia do jednotlivých tried aktív a regiónov sveta je nastavená tak aby: (i) maximalizovala diverzifikáciu makroekonomického rizika, (ii) bola v súlade s investičným horizontom sporiteľov na dôchodok, (iii) zohľadňovala ESG kritériá. (12) Presun súčasných sporiteľov do optimálnej alokácie portfólia, ktorá maximalizuje dlhodobý výnos pre účastníka zohľadňujúc primerané riziko, náklady a vek sporiteľa. Zdôvodnenie: Riešenie dlhodobých problémov starobného dôchodkového sporenia bolo jedným z najdôležitejších dôvodov vzniku myšlienky ukotvenia dôchodkového systému ústavným zákonom. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 15 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme znenie odseku 1 nahradiť textom: “V prípade legislatívnych návrhov týkajúcich sa dôchodkového systému podľa čl. 3 ods. 1 má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť právo vystúpiť v Národnej rade SR pred ich prerokovaním v druhom čítaní a odprezentovať svoje stanovisko podľa Čl. 4 odsek 1 písm. c) zákona č. 493/2011 Z. z. zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Národná rada SR v primeranej lehote umožní Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vypracovať svoje stanovisko.“ Zdôvodnenie: Znenie odseku 1 ustanovuje povinnosť vlády predložiť návrh opatrení v starobnom dôchodkovom zabezpečení, ktoré by prispeli k zníženiu rizika dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. Toto opatrenie žiadame vypustiť, nakoľko v prípade, že posun do pásma vysokého rizika nebol spôsobený zmenami v dôchodkovom systéme, tento problém by nemal byť riešený korekciami dôchodkového systému. Taktiež ide o duplicitné opatrenie ku automatickým korekčným mechanizmom ustanoveným v čl. 7, keďže v oboch prípadoch spustenie opatrení predpokladá, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dospeje k záveru, že existuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti. Namiesto toho navrhujeme znenie opatrenia zmeniť s odôvodnením: Ostatné roky poukazujú na to, že nastavenie dôchodkového systému sa môže zásadne zhoršiť veľmi rýchlo bez akejkoľvek diskusie a dokonca bez doložky vplyvov na verejné financie. Primárne išlo o zmeny prostredníctvom poslaneckých návrhov. Táto úprava by dávala právo KRRZ, v prípade ak vyhodnotí potenciálnu legislatívnu zmenu ako zásadnú z pohľadu jej mandátu (dlhodobej udržateľnosti), vystúpiť v Národnej rade SR, kde by zákonodarcov a verejnosť oboznámila s kvantifikáciou vplyvov a jej pohľadom. Právo vystúpiť v NRSR by sa týkalo návrhov legislatívnych zmien v starobnom dôchodkovom zabezpečení a v starobnom dôchodkovom sporení. Ide o akúsi poistku v prípade, ak legislatívny návrh nebude mať vypracovanú doložku vplyvov na verejné financie (vrátane dlhodobých vplyvov) a sociálnych vplyvov na občanov, prípadne táto bude podľa názoru KRRZ vypracovaná v nezodpovedajúcom rozsahu alebo kvalite. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame doplnenie článku 14 tak, aby bola ustanovená povinnosť štátu automaticky každoročne zasielať informácie o predpokladanom stave a vývoji hmotného zabezpečenia osoby zo starobného dôchodkového systému, ako aj z dobrovoľných sporiacich nástrojov. Zdôvodnenie: Znenie článku 14 stanovuje len právo osôb na informácie pre zúčastnené osoby. Dôvodom stanovenia povinnosti štátu poskytovať informácie je čo najviac zjednodušiť dostupnosť informácií, aby sa nestávalo, že nadmerná byrokratická alebo časová náročnosť spojená s ich vyhľadávaním demotivuje zúčastnené osoby od získavania informácii, čo by zásadne znížilo pozitívny vplyv z ich poskytovania. Ďalším dôvodom je, aby bolo zaručené, že sporiteľ informáciu obdrží pred uplynutím lehoty pre dobrovoľné vystúpenie zo starobného dôchodkového sporenia. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 12 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť článok 12 ods. 3 písmeno b). Zdôvodnenie: Nejasnosť znenia a chýbajúca definícia „osobitne ťažkej životnej situácie“ umožňuje široké možnosti jednorazového poskytnutia nasporenej sumy alebo jej časti, vrátane takých situácii, ktoré sú v rozpore s účelom starobného dôchodkového sporenia. Cieľom je zamedziť zneužívaniu a špekuláciám pri jednorazovom výbere, napríklad na splatenie pôžičky z nebankovej spoločnosti, exekúcie, a pod. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 12 ods. 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ak nebude vypustený článok 12 ods. 3 písmeno b), navrhujeme upraviť znenie článku 12 ods. 3 písmena b) tak, aby situácie, v ktorých môže dôjsť k jednorazovému poskytnutiu nasporenej sumy alebo jej časti boli explicitne vymenované a k jednorazovému poskytnutiu nasporenej sumy alebo jej časti nemohlo dôjsť pri iných situáciách. Zdôvodnenie: Cieľom takejto úpravy je zamedziť zneužívaniu a špekuláciám pri jednorazovom výbere, napríklad na splatenie pôžičky z nebankovej spoločnosti, exekúcie, a pod. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 12 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť znenie nasledovne: „Preferovanou formou poskytovania starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia je doživotné finančné plnenie“. Zdôvodnenie: Doživotné finančné plnenie považujeme za preferovanú formu poskytovania dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (prenos rizika dlhovekosti), pripúšťame však aj možnosť existencie programového výberu za prísnych podmienok, ktoré ustanoví vykonávací zákon. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 12 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť definíciu „priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike“. Zdôvodnenie: Je potrebné definovať strednú dĺžku života z hľadiska veku, v ktorom sa skúma (napr. tzv. referenčný vek). Zároveň slovo „priemernej“ indikuje neznámy mechanizmus prepočtu. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 13 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spresniť definíciu „priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike“. Zdôvodnenie: Je potrebné definovať strednú dĺžku života z hľadiska veku, v ktorom sa skúma (napr. tzv. referenčný vek). Zároveň slovo „priemernej“ indikuje neznámy mechanizmus prepočtu. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 12 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V nadväznosti na návrh úpravy odseku 1 (preferovaná forma) navrhujeme odsek 4 upraviť tak, aby predmetom dedenia bola nasporená suma zo starobného dôchodkového sporenia, ktorá nebola použitá na zakúpenie doživotného finančného plnenia. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 18 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame prehodnotiť zavedenie jednotného dôchodkového veku v roku 2022 na úrovni 63 rokov. Zdôvodnenie: „Počet rokov veku“ sa v roku 2022 zjednotí na 63 rokov. Zjednotením príde k skokovému navýšeniu dôchodkového veku voči aktuálnemu legislatívnemu stavu od 2 mesiacov (muž/bezdetná žena) do 1 roka a 9 mesiacov (žena, ktorá vychovala 5 alebo viac detí). Pod navýšením myslíme rozdiel dvoch legislatív pre rok 2022, teda nemyslíme medziročnú zmenu, ktorá bude vyššia. Pravdepodobne prichádza k opätovnému naviazaniu dôchodkového veku (v znení ako „počet rokov veku“) na kalendárny rok jeho dovŕšenia a nie kalendárny rok narodenia osoby, čo je v rozpore so zásadou uvedenou v súvislosti so zákonom č. 184/2017 Z. z., ktorý túto problematiku riešil s odôvodnením, že „spresnenie vychádza zo zásady, že poistenci narodení v tom istom kalendárnom roku majú rovnaký dôchodkový vek“. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 15 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame ustanoviť povinnosť vyčíslovať vplyv na verejné financie ako celok, vplyvy na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a vplyvy opatrení na dlhodobom horizonte. Zároveň žiadame, aby bola ustanovená povinnosť vyčíslovať podľa vyššie spomenutých bodov aj vplyv pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zdôvodnenie: Formuláciu článku 15 ods. 2 považujeme za nepostačujúcu pre posúdenie fiškálnych dopadov návrhov zákonov, nakoľko zaväzuje k vyčíslovaniu vplyvov iba na dôchodkový systém a nie na verejné financie ako celok, nezaväzuje k vyčíslovaniu vplyvov na dlhodobom horizonte a nezaväzuje k vyčíslovaniu vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Dôvodom vyčíslovania vplyvov pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je doterajšia prax, že opatrenia s negatívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť boli v minulosti častokrát prijímané prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Bez ohľadu na to platí, že hlasovanie o konečnej podobe zákona má byť na základe aktuálnych informácií o vplyvoch návrhu zákona. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 18 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame spojenie „počet rokov veku“ nahradiť spojením „dôchodkový vek“ v zmysle už uvedenej pripomienky k Čl. 5 ods. 1a. Zdôvodnenie: Formulácia „počet rokov veku“ opomína mesiace a dni veku, ktoré potenciálne vzniknú v závislosti od mechanizmu naviazania na priemernú strednú dĺžku života v Slovenskej republike. Podľa návrhu zákona by sa dôchodkový vek v závislosti od zmeny dĺžky života menil skokovite o celé roky raz za dlhšie obdobie, a nie priebežne každý rok o pár desiatok dní. Aj keď v tomto odseku ide o nastavenie štartovacej hodnoty na rok 2022 uvedenej v celých rokoch, definične to nie je správne. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 17 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame zapracovať ustanovenia týkajúce sa dôchodkového systému policajtov, vojakov, hasičov a ďalších skupín osôb, pre ktoré už dnes existujú samostatné dôchodkové systémy. Zdôvodnenie: Čl. 2 ods. 1. predloženého návrhu zákona explicitne zakazuje „odlišnú úpravu pre konkrétne, druhovo určené skupiny zúčastnených osôb, ak takúto úpravu neumožňuje tento ústavný zákon“. Bez ďalšej úpravy predloženého návrhu ústavného zákona by sa dnes existujúce dôchodkové systémy pre vyššie spomenuté skupiny osôb dostali do rozporu s predloženým ústavným zákonom. Podľa osobitnej dôvodovej správy mal takúto úpravu obsahovať článok 17, ktorý v predloženom návrhu chýba. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 18 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť spojenie „počet odpracovaných rokov“ tak, aby zohľadňovalo aj mesiace a dni. Zdôvodnenie: predložené spojenie opomína mesiace a dni veku, ktoré potenciálne vzniknú v závislosti od mechanizmu naviazania na priemernú strednú dĺžku života. Aj keď v tomto odseku ide o nastavenie štartovacej hodnoty na rok 2022 uvedenej v celých rokoch, definične to nie je správne. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 16 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame uvedený článok vypustiť. Zdôvodnenie: Umožňuje pozitívnu retroaktivitu (teda uplatňovanie nových pravidiel spätne aj na existujúcich dôchodcov v prípade, ak to má na ich dôchodok pozitívny vplyv), pričom nie je jasné, akých situácií sa týka. Potenciálne môže mať negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K názvu a obsahu ústavného zákona: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Podľa zverejnenej predbežnej informácie sa mal pripraviť návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme, do MPK je ale predložený návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme. Znamená to, že invalidné poistenie (zabezpečenie z dôvodu invalidity) nebude ústavným zákonom garantované? Žiadame o zdôvodnenie tejto zmeny. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 18 ods. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme upraviť znenie odseku tak, aby neodkazovalo na neexistujúci čl. 10 ods. 2. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 18 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť z dôvodu, že sa viaže na článok 8, ktorý navrhujeme vypustiť. |
| Subjekt: | KRRZ (Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) |
| Pripomienka k: | k vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme, aby bol ustanovený zákaz obmedzovania súbehu poberania dôchodku a vykonávania zárobkovej činnosti. Zdôvodnenie: V budúcnosti (v kontexte starnutia populácie) bude zvlášť nevyhnutné, aby zdravá populácia v poproduktívnom veku mohla popri dôchodku naďalej pracovať. Tento princíp je dôležitý, lebo vlády sa historicky opakovane uchyľujú ku riešeniu nezamestnanosti „mladých“ tým, že „posielajú“ starších ľudí nútene do dôchodku, čo je trvalá strata pre trh práce. Platná legislatíva dnes obmedzuje iba súbeh práce a predčasného dôchodku (povolené sú iba dohody v nejakom rozsahu). V prípade uplatňovania aktuárnej neutrality, by však poberanie dôchodku (vrátane predčasného pokiaľ nespadne rovno do minimálneho dôchodku) nemalo byť vôbec podmienené odchodom z trhu práce. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 2 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Z textu ods. 6 žiadame vypustiť slová „ako aj medzi zúčastnenými osobami v rámci jednej generácie“. Odôvodnenie: Starobný dôchodkový systém je postavený na princípe zásluhovosti. I keď v súčasnom systéme starobného poistenia sú aj prvky solidarity medzi osobami v jednej generácii(napr. obmedzené zohľadňovanie sumy odvodov pri výpočte sumy starobného dôchodku), zavádzanie princípu solidarity medzi osobami v jednej generácii vedie k deformácii systému, nakoľko osoby, najmä SZČO, majú potom tendenciu „optimalizovať“ svoje odvody na dôchodkové zabezpečenie a budú sa spoliehať na solidaritu v rámci jednej generácie napr. požadovaním odlišnej miery valorizácie nízkych dôchodkových dávok oproti dávkam vyšším. Štát má dostatok iných možností, ako riešiť sociálnu situáciu poberateľov nízkych dôchodkov. Deklarovanie princípu solidarity medzi osobami jednej generácie v ústavnom zákone povedie k potláčaniu princípu zásluhovosti, pretože sa ním odôvodní akékoľvek opatrenie prijaté na úkor poberateľov vyšších dôchodkov. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K preambule i k ďalším ustanoveniam ústavného zákona: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Slová „hospodárenie Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch žiadame v celom texte ústavného zákona nahradiť slovami „hospodárenie Sociálnej poisťovne“. Odôvodnenie: Podľa nášho názoru by sa poberatelia starobného dôchodku nemali stať obeťou nesprávnych rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré by viedli k neudržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. Štát musí garantovať zavedený starobný dôchodkový systém, nemôže tomu byť naopak, teda aby dôchodcovia garantovali hospodárenie Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K preambule i k ďalším ustanoveniam ústavného zákona: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Slová „hospodárenie Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch žiadame v celom texte ústavného zákona nahradiť slovami „hospodárenie Sociálnej poisťovne“. Odôvodnenie: Podľa nášho názoru by sa poberatelia starobného dôchodku nemali stať obeťou nesprávnych rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré by viedli k neudržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. Štát musí garantovať zavedený starobný dôchodkový systém, nemôže tomu byť naopak, teda aby dôchodcovia garantovali hospodárenie Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 3 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odsek 4 navrhujeme z návrhu ústavného zákona vypustiť. Odôvodnenie: Ak poberateľ invalidného dôchodku po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, pretože mu nevznikol nárok na výplatu starobného dôchodku alebo výška starobného dôchodku by bola nižšia ako aktuálna výška poberaného invalidného dôchodku, nemal by sa tento dôchodok uhrádzať zo systému starobného dôchodkového zabezpečenia, na účely riešenia uvedených životných situácií sú určené iné zdroje ako starobné dôchodkové zabezpečenie (fond invalidného poistenia). |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K Základným ustanoveniam ústavného zákona: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Za článok 1 žiadame vložiť nový článok 2 S nasledujúcim textom: „Čl. 2 Garantom starobného dôchodkového systému je štát.“ Odôvodnenie: Ústavný zákon by mal jednoznačne deklarovať garanciu štátu (Slovenskej republiky) nad starobným dôchodkovým systémom a to vrátane starobného dôchodkového sporenia, nakoľko dohľad nad ním vykonáva Národná banka Slovenska. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K Preambule |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ako ďalší bod preambuly žiadame doplniť: „zabezpečiť princíp zásluhovosti v starobnom dôchodkovom systéme“ Odôvodnenie: Systém sociálneho poistenia bol vytvorený na základe prevažujúceho princípu zásluhovosti, na rozdiel od systému sociálneho zabezpečenia, čo žiadame v preambule ústavného zákona jasne deklarovať. Považujeme za nedostatočné uvádzať princíp zásluhovosti len v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K Preambule |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ako ďalší bod preambuly žiadame doplniť: „zabezpečiť princíp zásluhovosti v starobnom dôchodkovom systéme“ Odôvodnenie: Systém sociálneho poistenia bol vytvorený na základe prevažujúceho princípu zásluhovosti, na rozdiel od systému sociálneho zabezpečenia, čo žiadame v preambule ústavného zákona jasne deklarovať. Považujeme za nedostatočné uvádzať princíp zásluhovosti len v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K názvu a obsahu ústavného zákona: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Podľa zverejnenej predbežnej informácie sa mal pripraviť návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme, do MPK je ale predložený návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme. Znamená to, že invalidné poistenie (zabezpečenie z dôvodu invalidity) nebude ústavným zákonom garantované? Žiadame o zdôvodnenie tejto zmeny. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Text ods. 1 žiadame nahradiť textom: „(1) Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa každému poberateľovi pravidelne zvyšuje o zákonom ustanovenú časť percenta vyjadrujúceho vývoj rastu životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, vyjadrených vývojom spotrebiteľských cien a o časť percenta, vyjadrujúceho rast priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, pričom a) súčet oboch častí je 1, b) časť vyjadrujúca rast priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky je najmenej 0,3. Metodika prepočtu vývoja spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov bude stanovená zákonom.“ Odôvodnenie: Zákonná úprava zvyšovania poberaných dôchodkov prijatá v roku 2012, podľa ktorej sa postupne až na nulu znižovala váha rastu priemernej mzdy vo vzorci pre určenie percenta zvyšovania dôchodkov v príslušnom kalendárnom roku sa jednak v praxi neosvedčila, pretože následne sa muselo od roku 2017 pristúpiť k zmene prijatého valorizačného mechanizmu, jednak sa systém starobného dôchodkového zabezpečenia stal vysoko nespravodlivým, poprel sa v ňom princíp zásluhovosti. Pre lepšie pochopenie porušenia princípu zásluhovosti uvedieme jednoduchý príklad. Poistencovi s dobou poistenia 40 rokov a získaným priemerným osobným mzdovým bodom v hodnote 1, sa v roku 2013 priznal starobný dôchodok v sume 411,60 eur (vrátane zvýšenia dôchodkov priznaných v roku 2013), čo predstavovalo 51,1 % priemernej mzdy za rok 2012, resp. 121,9 % minimálnej mzdy roku 2013. V roku 2020 dostáva tento poistenec starobný dôchodok vo výške 469,00 eur, čo predstavuje už len 46,3 % priemernej mzdy z roku 2019 a len 80,9 % minimálnej mzdy za rok 2020. Poistencovi z rovnakou „zásluhovosťou“ sa v roku 2020 priznáva starobný dôchodok vo výške561,40 eur (vrátane zvýšenia dôchodkov priznaných v roku 2020). Záver: obaja poistenci rovnakou mierou prispievali na starobné dôchodkové poistenie, ale rozdiel vo výške ich dôchodkov predstavuje v roku 2020 92,40 eur. Ten rozdiel sa nám zdá privysoký na to, aby sme mohli hovoriť o „spravodlivom“ dôchodkovom systéme. Z úpravy mechanizmu valorizácie dôchodkov z roku 2012 profitoval štát. Pri zavádzaní starobného dôchodkového sporenia (2. Pilier) štát sľuboval, že bude Sociálnej poisťovni vyrovnávať platby odvádzané dôchodcovským správcovským spoločnostiam. Vďaka zníženiu výdavkov Sociálnej poisťovne na valorizáciu dôchodkov a zvyšovaniu príjmov Sociálnej poisťovne danej rastom priemernej mzdy a minimálnej mzdy štát postupne znižoval Transfer finančných prostriedkov Sociálnej poisťovni zo štátneho rozpočtu SR (prostredníctvom kapitoly MF SR), ktorý bol určený na krytie deficitu vzniknutého v dôsledku zavedenia II. piliera a ako finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia zo sumy 900 miliónov eur poskytnutých v roku 2014 na sumu 0 eur v roku 2019. Ak by štát aspoň zčasti plnil to, čo pri zavádzaní 2. Piliera sľuboval, mohli mať poberatelia dôchodkov výrazne vyššie dôchodky a Sociálna poisťovňa finančné rezervy na „horšie“ časy. Zčasti i na úkor dôchodcov si štát riešil svoju finančnú situáciu. Aby sa mohlo naplniť ustanovenie čl. 5 ods. 5 („celková suma predpokladaných doživotne poskytnutých starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia bola v priemere rovnaká bez ohľadu na to, kedy nárok na starobný dôchodok vznikne alebo je uplatnený“), je nevyhnutné zmeniť mechanizmus valorizácie dôchodkov a vo výpočte pre stanovenie percenta valorizácie zahrnúť zčasti i rast priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Článok 8 žiadame z návrhu ústavného zákona Vypustiť. Odôvodnenie: Schválením tohto článku dôjde k hrubej deformácii systému starobného dôchodkového zabezpečenia založenom na priebežnom financovaní vyplácaných starobných dôchodkov zo systému starobného dôchodkového zabezpečenia, a to uprednostnením výplaty príplatku pre dôchodcov, ktorých deti odvádzajú poistné do starobného dôchodkového systému. Celkovo sa tak podstatne zníži objem finančných prostriedkov, ktoré bude možné použiť na výplatu dôchodkov zo systému starobného dôchodkového zabezpečenia, pretože časť finančných prostriedkov bude prednostne vyplácaná ako príplatok k dôchodku. Výška príplatku pre rodiča sa nevypočítava len z poistného plateného dieťaťom, ale i z poistného plateného zamestnávateľom za tohto poistenca. A výška príplatku by mala byť vypočítaná z rovnakého základu bez ohľadu na to, či dieťa je alebo nie je účastníkom starobného dôchodkového sporenia (2. Pilier). Pokiaľ je dieťa účastníkom starobného dôchodkového sporenia, časť poistného plateného zamestnávateľom nezostáva v systéme starobného dôchodkového zabezpečenia, ale presúva sa do systému starobného dôchodkového sporenia (do dôchodcovskej správcovskej spoločnosti), takže tieto prostriedky budú chýbať v systéme starobného dôchodkového zabezpečenia, ale rodič bude mať nárok na rovnakú výšku príplatku ako rodič, ktorého dieťa nie je účastníkom starobného dôchodkového sporenia a odvody platené za neho zostávajú v plnej výške v systéme starobného dôchodkového zabezpečenia. Tie príplatky tak zaplatí niekto iný, zo zaplateného odvodu súvisiaceho s účasťou dieťaťa na starobnom dôchodkovom sporení nepôjdu. Navyše ide o zavedenie jednoznačne diskriminačného prístupu k niektorým skupinám rodičov. Veľa manželov alebo partnerov z titulu svojho ochorenia, povahy svojho ochorenia alebo samotnej liečby nemôže vychovať dieťa, prípadne dieťa z dôvodov závažnej genetickej poruchy alebo následkom úrazu alebo nehody zomrie. Diskriminovaní budú i rodičia, ktorých deti z dôvodu zdravotného postihnutia nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Celkovo ide o veľkú skupinu rodičov, ktorí svoje dieťa nemohli mať alebo ho i vychovávali ale z vyššie uvedených dôvodov im tieto deti nemôžu prispievať na zlepšenie ich situácie po dosiahnutí dôchodkového veku alebo im nemá kto prispievať. A nakoniec, prijímať takéto opatrenie bez akéhokoľvek vyčíslenia finančných dopadov na systém starobného dôchodkového zabezpečenia považujeme za maximálne nezodpovedné zo strany MPSVaR SR. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Tento odsek žiadame z návrhu ústavného zákona vypustiť, prípadne na jeho koniec doplniť slová „ podľa čl. 5 ods. 1 písm. b)“. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s tým, aby sa v prípade pokračovania doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení po uplatnení si nároku na výplatu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia pravidelne nezvyšovala (nevalorizovala) hodnota poberaného starobného dôchodku. Dôvodom je skutočnosť, že zvýšenie dôchodku za ďalšiu účasť na starobnom dôchodkovom zabezpečení v predchádzajúcom kalendárnom roku môže byť výrazne nižšie (viď súčasne platné pravidlo v § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) ako priznaná valorizácia v príslušnom kalendárnom roku. Prípadné uplatnenie tejto zásady ide priamo proti princípu zásluhovosti, pretože po ukončení ďalšej zárobkovej činnosti môže mať poberateľ starobného dôchodku dôchodok nižší ako poberatelia, ktorí po priznaní starobného dôchodku už zárobkovú činnosť nevykonávali, čo považujeme za neprijateľné. Určitým kompromisom by mohla byť úprava, podľa ktorej by sa navrhované ustanovenie ods. 6 vzťahovalo len na poberateľov starobných dôchodkov priznaných podľa čl. 5 ods. 1 písm. b), ktorí si uplatnili nárok na výplatu starobného dôchodku po dosiahnutí počtu odpracovaných rokov. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 6 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Text ods. 2 žiadame upraviť nasledovne: „(2) Minimálna doba účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení sa stanovuje na 15 rokov. Po jej dosiahnutí a po splnení zákonom určených kvalitatívnych podmienok s ňou spojených musí hodnota starobného dôchodku dosahovať hodnotu, ktorá postačuje na zabezpečenie základných životných podmienok.“ Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa ústavným zákonom priamo určila a tým garantovala minimálna konkrétna doba účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a neponechával sa tento dôležitý parameter systému len na následnú zákonnú úpravu. Súčasne navrhujeme zachovať súčasný právny stav – 15 rokov dôchodkového poistenia. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Z ods. 3 žiadame vypustiť text pod písm. c). Odôvodnenie: Ide o návrh, ktorý by narušoval princíp dlhodobej stability podmienok, určujúcich sumu starobného dôchodku. Dočasné pozastavenie alebo spomalenie zvyšovania hodnoty nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia platnej ku dňu začatia jeho poskytovania by v praxi znamenalo, že v prípade jeho zavedenia sa bude jednej skupine poistencom suma starobného dôchodku určovať podľa iných pravidiel ako skupine poistencov, ktorým vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku v predchádzajúcich obdobiach – zaviedli by sa nerovnaké pravidlá pre stanovenie sumy starobného dôchodku, čo považujeme za neprijateľné. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 5 a 6K |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme, aby tieto odseky odrážali existujúce používané parametre, ako napríklad stredná dĺžka života pri konkrétnom veku. Je potrebné určiť, pri ktorom veku bude stredná dĺžka života rozhodujúca, napríklad 50-tom roku života, alebo že zákon spresní spôsob určovania strednej dĺžky života. Odôvodnenie: Podľa nám poskytnutých informácií parameter priemerná stredná dĺžka života nie je sledovaný, a nie je známa ani metodika výpočtu. Sleduje sa stredná dĺžka života v konkrétnom veku. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Tento odsek navrhujeme z návrhu ústavného zákona vypustiť. Odôvodnenie: Z dôvodu možného zneužitia a zabránenia svojvôle žiadame toto ustanovenie z návrhu ústavného zákona vypustiť, s odkazom na jeho znenie by mohlo dochádzať k ľubovoľnej úprave pravidiel v systéme starobného dôchodkového zabezpečenia, čo považujeme za neprijateľné. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 6 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Text ods. 1 navrhujeme spresniť nasledovne: „Starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa v jednom kalendárnom roku poskytuje najviac v hodnote dvanásťnásobku mesačnej sumy dôchodkovej dávky starobného dôchodkového zabezpečenia .“ Odôvodnenie: Terminologické zosúladenie a spresnenie textu. |
| Subjekt: | NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 ods. 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Tento odsek žiadame z návrhu ústavného zákona vypustiť, pripomienka súvisí s vypustením článku 8. |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 5 ods 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | doplniť vetu "Spôsob určenia hodnoty starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia je taký, aby celková suma predpokladaných doživotne poskytnutých starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia bola v prípade priemerného človeka rovnaká, ako je suma odvodov zaplatených priemerným človekom, zohľadňujúc infláciu, priemernú dĺžku života, predpokladané úpravy starobného dôchodku v budúcnosti podľa čl. 7 ods. 1 a zmenu hodnoty starobného dôchodku v čase. " zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému aby vždy platilo, že priemerný človek s priemernou mzdou a priemernou dobou života platila počas pracovného života odvody v rovnakej výške ako dostane dôchodkové dávky |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 2 bod 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | zmeniť "v starobe" na "práva na primerané hmotné zabezpečenie z dôvodu nespôsobilosti na prácu kvôli starobe " Je potrebné presnejšie definovať dôvody poskytnutia tohto hmotného zabezpečenie. Je to dôležité z hľadiska začiatku poberania starobného dôchodku kde je dôchodkový vek nutnou podmienkou ale až žiadosť poistenca je dostačujúcou podmienkou. Poistene podaním žiadosti sám o sebe rozhoduje, že z dôvodu staroby už nie je spôsobilý pracovať. Zosúladenie s čl. 3 ods (4) |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 5 ods 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | doplniť vetu "Zákon ustanoví spôsob zvýšenia hodnoty starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia osobám, ktoré si uplatnia nárok na starobný dôchodok neskôr ako je okamih vzniku nároku podľa bodu (2). Poskytovateľ musí informovať osoby o finančnej kvantifikácii tohto zvýhodnenia." je dôležité zvýšiť flexibilitu možností odchodu do dôchodku napríklad neskorším odchodom do dôchodku. informovanie o budúcich výškach dôchodku, ak osoba odíde do dôchodku nie v okamihu vzniku nároku. |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 3 bod 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | zmeniť úvod prvej vety na "Zákon môže ustanoviť, že zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa poskytuje aj plnenie na účely základného práva na hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti" Zosúladenie s navrhovanou zmenou Čl. 2 ods (1) . analogické terminologické zosúladenie je potrebné aj na ďalších miestach |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 2 bod 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | vypustiť poslednú vetu a nahradiť ju vetou "Zákon ustanoví podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ platiť zvýšené platby do dôchodkového zabezpečenia." vyššia pracovná náročnosť niektorých povolaní alebo ich všeobecná prospešnosť sa musí prejaviť v čase ich realizácie, nie roky po ich skončení, vyšším platom. druhou možnosťou sú vyššie odvody, ktoré umožnia vyšší alebo skorší dôchodok. |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 4 ods 6 a 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | zmeniť ukazovateľ "stredná dĺžka života" na "stredná dĺžka života v dobrom zdraví" Sschopnosť pracovať závisí od veku dožitia v dobrom zdraví a veku dožitia všeobecne. Zohladniť samostatne alebo v kombinácii s vhodnými váhami. |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 3 bod 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | zmeniť začiatok prvej vety na "Hmotným zabezpečením nespôsobilosti na prácu kvôli starobe" Zosúladenie s navrhovanou zmenou Čl. 2 ods (1) . analogické terminologické zosúladenie je potrebné aj na ďalších miestach |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 2 bod 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | doplniť "Dávky dôchodkového systému sú oslobodené od zdanenia a zodvodnenia" Zosúladenie s Čl 2 ods (2) kde sa pod motivovaním rozumie hlavne oslobodenia od daní |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 5 bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | zosúladiť návrh ústavného zákona s realitou, že čoraz viac budúcich poberateľov dôchodkov časť svojho pracovného života pracuje a platí odvody v iných krajinách EÚ |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 8 bod 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | zmeniť na "Osoba, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a ktorá spolu vychovala dieťa, má nárok na príplatok k starobnému dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré vychovala, na starobnom dôchodkovom zabezpečení. O rozdelení a smerovaní tejto platby podla zákona rozhoduje dieťa" v bode 2 zníženie sumy z pätiny na desatinu - keďže môže rozdeliť medzi dve osoby. spresnenie definície a zabezpečenie aby o tom, kto vychovával dieťa rozhodovalo dieťa samotné a mohlo rozdeliť medzi dvoch ľudí, ktorí sa oň počas detstva starali. |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | upraviť na "Nárok na starobný dôchodok alebo jeho časti zo starobného dôchodkového sporenia vzniká v najskôr okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia." zosúladí so skutočnosťou, kedy dôchodok vzniká až podaním žiadosti. V súbehu s navrhovanou spresnením definovania starobného dôchodku to zakáže súbeh riadnej práce na plný úväzok a plného dôchodku. umožní tiež poberanie čiastkového dôchodku tak, aby odchod z práce mohol byť postupný. |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 5 ods 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | doplniť vetu "Zákon môže ustanoviť možnosť čerpať sabatikal, krátkodobý dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, pričom o jeho dĺžku sa predlžujú lehoty v odseku (1)." vyhorenie je rizikom čoraz väčšieho množstva zamestnancov, jedným z riešení je sabatikal teda čerpanie niekoľko mesiacov dôchodku už počas aktívneho veku. |
| Subjekt: | IZ (Inštitút zamestnanosti) |
| Pripomienka k: | čl 7 bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | vypustiť čl 7 bod 2 takýto návrhy ide v rozpore s dlhodobou udržateľnosťou dôchodkového systému. Jednorazové zlepšenie ekonomiky (resp “ak neexistuje vysoké riziko”) zvýši dôchodky všetkých poberateľov nie jednorazovo, ale naveky. preto tento bod vypustiť trvať na dlhodobej udržateľnosti. |
| Subjekt: | SIS (Slovenská informačná služba) |
| Pripomienka k: | K čl. 15 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Za čl. 14 sa vkladá nový čl. 15, ktorý znie: „Čl. 15 (1) Výsluhové zabezpečenie sa garantuje. Do výsluhového zabezpečenia je možné prijať iba také zmeny, ktorými sa zachová osobný rozsah a vecný rozsah výsluhového zabezpečenia ustanovený osobitným zákonom účinným ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona. (2) Na vznik nároku na starobný dôchodok podľa čl. 5 ods. 1 sa zhodnocuje aj dosiahnutá doba trvania služobného pomeru ustanoveného osobitným zákonom, ktorý ustanovuje výsluhové zabezpečenie. (3) Do výsluhového zabezpečenia je možné prijať zmeny vyplývajúce z čl. 8.“. Doterajšie čl. 15 až 19 sa označujú ako čl. 16 až 20. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Odôvodnenie k bodom 1. a 2. pripomienok Slovenská informačná služba v súvislosti s pripomienkami uplatnenými k článku 1 a článku 15 návrhu ústavného zákona požaduje expressis verbis precizovať zákonnú garanciu osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej aj ako „príslušník“) realizovaného podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v navrhovanom znení ústavného zákona regulujúcom in generalis starobný dôchodkový systém v podmienkach Slovenskej republiky, a to spôsobom nepripúšťajúcim možnosť nejednoznačného výkladu a garantujúcim zachovanie súčasného „status quo“. (pozn. aj v nadväznosti na skutočnosť, že v návrhu ústavného zákona absentuje čl. 17, ktorý podľa dôvodovej správy pripúšťa existenciu výnimky na zákonnej úrovni umožňujúcej zohľadniť náročnosť alebo prospešnosť činnosti určených kategórií osôb). Poznamenávame, že v súčasnej dobe efektívne fungujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia predstavuje vecne samostatný a organizačne nezávislý systém a je, popri systéme personálnej práce a systéme odmeňovania, jedným z troch základných legislatívnych pilierov výkonu profesionálnej služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v záchranných zboroch, ostatných bezpečnostných zložkách a v ozbrojených silách. Zastávame názor, že rozhodujúcim dôvodom pre jeho koncipovanie bol nesporne prioritný záujem štátu na personálnom zabezpečení plnenia úloh štátu na úseku ochrany života, zdravia, majetku a obrany štátu a následná kompenzácia za stratu na právach štátnych zamestnancov v služobnom pomere, ktoré sú iným občanom garantované Ústavou Slovenskej republiky (napr. zákaz členstva v politických stranách a hnutiach, zákaz štrajku). Uvádzame, že Slovenskou informačnou službou navrhované exaktné doplnenie návrhu ústavného zákona je opodstatnené aj z dôvodu zákonnej limitácie možnosti vykonávania, až na niekoľko zákonných výnimiek, počas výkonu štátnej služby, resp. existencie služobného pomeru, akejkoľvek inej platenej funkcie, podnikateľskej činnosti alebo inej zárobkovej činnosti príslušníkmi vykonávajúcimi štátnu službu v služobnom pomere. Okrem iného by neakceptovanie nami uplatnených pripomienok bolo nesporne v rozpore s Programovým vyhlásením vlády na roky 2020 - 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky exaktne zaviazala, že bude garantovať stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, aby bol dlhodobo pevnou oporou, s cieľom posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania. Zastávame názor, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia je v súčasnej dobe adekvátne koncipovaný tak, aby zohľadňoval nielen sociálne udalosti v živote príslušníkov a ich rodín, ktoré vyplývajú zo špecifických dôsledkov služby v týchto zboroch, ale aj skutočnosť, že na príslušníkov sú kladené spoločensky vysoké nároky, pričom v súvislosti s výkonom ich služby sa nepredpokladá zlyhanie ľudského faktora, a to ani v osobitne záťažových situáciách. Špecifický charakter služobného pomeru vyplýva už zo samotnej prísahy príslušníka Slovenskej informačnej služby vyjadrenej v § 17 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú príslušníci povinní plniť služobné povinnosti podľa najlepších schopností a chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky a za týmto účelom sú povinní nasadiť aj svoj vlastný život. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do služobného pomeru, ale skutočným potvrdením zákonného záväzku. Zložením služobnej prísahy sa občan stáva príslušníkom Slovenskej informačnej služby, teda súčasťou kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude posudzované aj cez prizmu tohto sľubu. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uvedenú skutočnosť konštatoval v konaniach, predmetom ktorých bolo posudzovanie porušenia služobných povinností príslušníkov ozbrojených zložiek a z toho plynúcich konzekvencií (napr. rozsudok sp. zn. 4Sž118/02, sp. zn. 2Sžo/189/2010, sp. zn. 2Sžo159/2008). Takéto prísne posudzovanie morálnych vlastností príslušníkov je odôvodnené aj skutočnosťou, že títo sú účastní na plnení funkcií štátu, ktoré plnia za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne a výsluhové zabezpečenie. Uvedené závery vyplývajú aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok ESĽP vo veci Pellegrin proti Francúzsku, Frydlender proti Francúzsku) a judikatúry Ústavného súdu SR (nález č. II 403-2011-23), podľa ktorej sú z pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých zamestnanie je charakteristické špecifickými činnosťami verejnej správy (v tomto prípade najmä ozbrojené sily a polícia). Zároveň je potrebné konštatovať, že služobný pomer príslušníkov je svojou povahou inštitútom verejného práva, pričom takýto právny pomer nevzniká na základe zmluvy, ale mocenským aktom služobného orgánu vydávaným vo forme rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, v rámci ktorého majú jeho účastníci rovnaké postavenie. Z uvedeného dôvodu tak osobitný systém sociálneho zabezpečenia príslušníkov nepochybne predstavuje jednu z foriem kompenzácie osobitných charakteristík uvedených špecifík výkonu štátnej služby, jedným z cieľov ktorej je finančne zabezpečiť príslušníkov po skončení plnenia úloh štátu na osobitne rizikovom úseku, pri plnení ktorých sú príslušníci ex lege povinní, obetovať o. i. aj svoj vlastný život. Ku konkrétnym legislatívnym formuláciám uvádzame, že navrhované znenie čl. 15 ods. 2 návrhu ústavného zákona reflektuje na čl. 5 cit. návrhu, ktorý predstavuje podmienky určenia vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a spôsob ich zákonnej úpravy. V cit. článku sa navrhuje na zákonnej úrovni ustanoviť dve kombinácie podmienok, pričom pri splnení ktorejkoľvek z nich dôjde k vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia. Znamená to, že zákon ustanoví aj dobu účasti v kombinácii s počtom rokov veku a aj dobu účasti v kombinácii s počtom odpracovaných rokov a nárok na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia vznikne pri splnení jednej alebo oboch týchto kombinácií. Podmieniť vznik nároku na starobný dôchodok inými podmienkami nebude možné. Pri legislatívnom koncipovaní kombinácie podmienok, pri splnení ktorých dôjde k vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, je však potrebné zohľadniť aj situácie, ak občan počas služobného pomeru v silových rezortoch (vrátane Slovenskej informačnej služby) nesplní dobu služobného pomeru potrebnú pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a zároveň z objektívnych dôvodov nemôže dosiahnuť ani požadovanú dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení. V záujme prevencie vzniku takýchto nedostatkov v aplikačnej praxi Slovenská informačná služba požaduje, aby sa na vznik nároku na starobný dôchodok zhodnocovala aj doba trvania služobného pomeru ustanoveného cit. zákonom č. 328/2002 Z. z. K čl. 15 ods. 3 návrhu ústavného zákona na záver poznamenávame, že nami navrhované znenie koncipuje možnosť analogickej aplikácie princípu medzigeneračnej solidarity aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. |
| Subjekt: | SIS (Slovenská informačná služba) |
| Pripomienka k: | K čl. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Doterajší text čl. 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Na výsluhové zabezpečenie profesionálnych vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojených príslušníkov finančnej správy ustanovené osobitným zákonom (ďalej len „výsluhové zabezpečenie“) sa vzťahuje tento ústavný zákon len ak je to ďalej výslovne ustanovené.“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Odôvodnenie k bodom 1. a 2. pripomienok Slovenská informačná služba v súvislosti s pripomienkami uplatnenými k článku 1 a článku 15 návrhu ústavného zákona požaduje expressis verbis precizovať zákonnú garanciu osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej aj ako „príslušník“) realizovaného podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v navrhovanom znení ústavného zákona regulujúcom in generalis starobný dôchodkový systém v podmienkach Slovenskej republiky, a to spôsobom nepripúšťajúcim možnosť nejednoznačného výkladu a garantujúcim zachovanie súčasného „status quo“. (pozn. aj v nadväznosti na skutočnosť, že v návrhu ústavného zákona absentuje čl. 17, ktorý podľa dôvodovej správy pripúšťa existenciu výnimky na zákonnej úrovni umožňujúcej zohľadniť náročnosť alebo prospešnosť činnosti určených kategórií osôb). Poznamenávame, že v súčasnej dobe efektívne fungujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia predstavuje vecne samostatný a organizačne nezávislý systém a je, popri systéme personálnej práce a systéme odmeňovania, jedným z troch základných legislatívnych pilierov výkonu profesionálnej služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v záchranných zboroch, ostatných bezpečnostných zložkách a v ozbrojených silách. Zastávame názor, že rozhodujúcim dôvodom pre jeho koncipovanie bol nesporne prioritný záujem štátu na personálnom zabezpečení plnenia úloh štátu na úseku ochrany života, zdravia, majetku a obrany štátu a následná kompenzácia za stratu na právach štátnych zamestnancov v služobnom pomere, ktoré sú iným občanom garantované Ústavou Slovenskej republiky (napr. zákaz členstva v politických stranách a hnutiach, zákaz štrajku). Uvádzame, že Slovenskou informačnou službou navrhované exaktné doplnenie návrhu ústavného zákona je opodstatnené aj z dôvodu zákonnej limitácie možnosti vykonávania, až na niekoľko zákonných výnimiek, počas výkonu štátnej služby, resp. existencie služobného pomeru, akejkoľvek inej platenej funkcie, podnikateľskej činnosti alebo inej zárobkovej činnosti príslušníkmi vykonávajúcimi štátnu službu v služobnom pomere. Okrem iného by neakceptovanie nami uplatnených pripomienok bolo nesporne v rozpore s Programovým vyhlásením vlády na roky 2020 - 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky exaktne zaviazala, že bude garantovať stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, aby bol dlhodobo pevnou oporou, s cieľom posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania. Zastávame názor, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia je v súčasnej dobe adekvátne koncipovaný tak, aby zohľadňoval nielen sociálne udalosti v živote príslušníkov a ich rodín, ktoré vyplývajú zo špecifických dôsledkov služby v týchto zboroch, ale aj skutočnosť, že na príslušníkov sú kladené spoločensky vysoké nároky, pričom v súvislosti s výkonom ich služby sa nepredpokladá zlyhanie ľudského faktora, a to ani v osobitne záťažových situáciách. Špecifický charakter služobného pomeru vyplýva už zo samotnej prísahy príslušníka Slovenskej informačnej služby vyjadrenej v § 17 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú príslušníci povinní plniť služobné povinnosti podľa najlepších schopností a chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky a za týmto účelom sú povinní nasadiť aj svoj vlastný život. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do služobného pomeru, ale skutočným potvrdením zákonného záväzku. Zložením služobnej prísahy sa občan stáva príslušníkom Slovenskej informačnej služby, teda súčasťou kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude posudzované aj cez prizmu tohto sľubu. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uvedenú skutočnosť konštatoval v konaniach, predmetom ktorých bolo posudzovanie porušenia služobných povinností príslušníkov ozbrojených zložiek a z toho plynúcich konzekvencií (napr. rozsudok sp. zn. 4Sž118/02, sp. zn. 2Sžo/189/2010, sp. zn. 2Sžo159/2008). Takéto prísne posudzovanie morálnych vlastností príslušníkov je odôvodnené aj skutočnosťou, že títo sú účastní na plnení funkcií štátu, ktoré plnia za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne a výsluhové zabezpečenie. Uvedené závery vyplývajú aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok ESĽP vo veci Pellegrin proti Francúzsku, Frydlender proti Francúzsku) a judikatúry Ústavného súdu SR (nález č. II 403-2011-23), podľa ktorej sú z pôsobnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých zamestnanie je charakteristické špecifickými činnosťami verejnej správy (v tomto prípade najmä ozbrojené sily a polícia). Zároveň je potrebné konštatovať, že služobný pomer príslušníkov je svojou povahou inštitútom verejného práva, pričom takýto právny pomer nevzniká na základe zmluvy, ale mocenským aktom služobného orgánu vydávaným vo forme rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, v rámci ktorého majú jeho účastníci rovnaké postavenie. Z uvedeného dôvodu tak osobitný systém sociálneho zabezpečenia príslušníkov nepochybne predstavuje jednu z foriem kompenzácie osobitných charakteristík uvedených špecifík výkonu štátnej služby, jedným z cieľov ktorej je finančne zabezpečiť príslušníkov po skončení plnenia úloh štátu na osobitne rizikovom úseku, pri plnení ktorých sú príslušníci ex lege povinní, obetovať o. i. aj svoj vlastný život. Ku konkrétnym legislatívnym formuláciám uvádzame, že navrhované znenie čl. 15 ods. 2 návrhu ústavného zákona reflektuje na čl. 5 cit. návrhu, ktorý predstavuje podmienky určenia vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a spôsob ich zákonnej úpravy. V cit. článku sa navrhuje na zákonnej úrovni ustanoviť dve kombinácie podmienok, pričom pri splnení ktorejkoľvek z nich dôjde k vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia. Znamená to, že zákon ustanoví aj dobu účasti v kombinácii s počtom rokov veku a aj dobu účasti v kombinácii s počtom odpracovaných rokov a nárok na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia vznikne pri splnení jednej alebo oboch týchto kombinácií. Podmieniť vznik nároku na starobný dôchodok inými podmienkami nebude možné. Pri legislatívnom koncipovaní kombinácie podmienok, pri splnení ktorých dôjde k vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, je však potrebné zohľadniť aj situácie, ak občan počas služobného pomeru v silových rezortoch (vrátane Slovenskej informačnej služby) nesplní dobu služobného pomeru potrebnú pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a zároveň z objektívnych dôvodov nemôže dosiahnuť ani požadovanú dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení. V záujme prevencie vzniku takýchto nedostatkov v aplikačnej praxi Slovenská informačná služba požaduje, aby sa na vznik nároku na starobný dôchodok zhodnocovala aj doba trvania služobného pomeru ustanoveného cit. zákonom č. 328/2002 Z. z. K čl. 15 ods. 3 návrhu ústavného zákona na záver poznamenávame, že nami navrhované znenie koncipuje možnosť analogickej aplikácie princípu medzigeneračnej solidarity aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. |
| Subjekt: | NBÚ (Národný bezpečnostný úrad) |
| Pripomienka k: | čl.14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Za článok 14 žiadame vložiť nový článok 15, ktorý vrátane nadpisu znie: „Čl. 15 Výsluhové zabezpečenie (1) Odlišná úprava skupiny osôb zúčastnených na výsluhovom zabezpečení sa garantuje. Zmeny odlišnej úpravy výsluhového zabezpečenia je možné vykonať iba pri súčasnom zachovaní osobného a vecného rozsahu takejto úpravy minimálne na úrovni stavu ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona. (2) Dobou účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení je pre vznik nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia aj doba účasti na výsluhovom zabezpečení podľa osobitného predpisu.1)“. Doterajšie články 15 a 16 sa označujú ako články 16 a 17. Túto pripomienku považuje Národný bezpečnostný úrad za zásadnú. Odôvodnenie Ako už bolo uvedené, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom Programovom vyhlásení v oblasti „Posilnenia úlohy štátu a ochrany verejného záujmu, v časti Vnútorný poriadok a bezpečnosť“ zaviazala: „...vláda podporí posilnenie spoločenského statusu policajného povolania zvýšením jeho atraktivity, garanciou stability existujúceho sociálneho systému policajtov a príslušníkov ostatných zložiek, zavedením motivačných nástrojov do systému kariérneho postupu, ktoré budú odrážať výkonnosť a kvalitu vykonávanej pracovnej činnosti.“ Preto žiadame priamo v „Návrhu Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme“ zakotviť garanciu osobitného systému sociálneho zabezpečenia pre určenú skupinu osôb zúčastnených na sociálnom zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to pri zachovaní osobného a vecného rozsahu minimálne na úrovni súčasného stavu, resp. stavu ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona. Zároveň žiadame, aby bola za dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení pre vznik nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia považovaná aj doba účasti na výsluhovom zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Tak, ako je konštatované v dôvodovej správe k článku 5 „Pri dobe účasti je poskytnutá voľnosť pre úpravu toho, ktoré obdobia sa za ňu považujú, a to vrátane úpravy formou právnej fikcie.“ Považujeme za potrebné riešiť uvedenú problematiku nielen u príslušníkov, ktorým nevznikne nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ale aj u tých príslušníkov, ktorí po ukončení služobného pomeru odpracujú roky aj v tzv. civilnej sfére, ktoré im nie je možné zohľadniť pre výsluhový dôchodok. Zároveň žiadame už nedopĺňať „vypadnutý“ text článku 17, v ktorom mala byť podľa dôvodovej správy riešená osobitná úprava výsluhového zabezpečenia, pretože túto problematiku žiadame riešiť v novom znení článku 15. |
| Subjekt: | NBÚ (Národný bezpečnostný úrad) |
| Pripomienka k: | čl. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 1 žiadame doterajší text označiť ako odsek 1 a doplniť nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Tento ústavný zákon sa vzťahuje na výsluhové zabezpečenie profesionálnych vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a ozbrojených príslušníkov finančnej správy upravené osobitným predpisom1) (ďalej len „výsluhové zabezpečenia“), len ak to výslovne ustanovuje.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. Túto pripomienku považuje Národný bezpečnostný úrad za zásadnú. Odôvodnenie: Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom Programovom vyhlásení (vlády 2020-2024) v oblasti „Posilnenia úlohy štátu a ochrany verejného záujmu, v časti Vnútorný poriadok a bezpečnosť“ zaviazala: „...vláda podporí posilnenie spoločenského statusu policajného povolania zvýšením jeho atraktivity, garanciou stability existujúceho sociálneho systému policajtov a príslušníkov ostatných zložiek, zavedením motivačných nástrojov do systému kariérneho postupu, ktoré budú odrážať výkonnosť a kvalitu vykonávanej pracovnej činnosti.“ Preto žiadame priamo v „Návrhu Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme“ zakotviť garanciu osobitného systému sociálneho zabezpečenia pre určenú skupinu osôb zúčastnených na sociálnom zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. |
| Subjekt: | NBÚ (Národný bezpečnostný úrad) |
| Pripomienka k: | čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 8 žiadame vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Osobitný zákon1) upravujúci výsluhové zabezpečenie môže upraviť vznik nároku a výšku nároku na príplatok k výsluhovému dôchodku osoby, ktorá vychovala dieťa.“. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. Túto pripomienku považuje Národný bezpečnostný úrad za zásadnú. Odôvodnenie Predkladateľ v osobitnej časti dôvodovej správy konštatuje, že „podrobnosti o základnom práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ustanoví zákon. Návrh ústavného zákona má za cieľ ustanoviť na ústavnej úrovni takpovediac východiská a základné limity, obmedzenia pre zákonnú úpravu tohto základného práva.“. Žiadame preto, aby tento ústavný zákon zakotvil možnosť úpravy niektorých podrobností aj v osobitnom zákone upravujúcom výsluhové zabezpečenie (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nie iba v zákone, ktorý sa pripravuje pre „civilnú sféru“. |
| Subjekt: | NBÚ (Národný bezpečnostný úrad) |
| Pripomienka k: | čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V odseku 4 žiadame nahradiť text „podľa odsekov 1 a 2“ textom „podľa odsekov 1 až 3“. Túto pripomienku považuje Národný bezpečnostný úrad za zásadnú. Odôvodnenie Predkladateľ v osobitnej časti dôvodovej správy konštatuje, že „podrobnosti o základnom práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ustanoví zákon. Návrh ústavného zákona má za cieľ ustanoviť na ústavnej úrovni takpovediac východiská a základné limity, obmedzenia pre zákonnú úpravu tohto základného práva.“. Žiadame preto, aby tento ústavný zákon zakotvil možnosť úpravy niektorých podrobností aj v osobitnom zákone upravujúcom výsluhové zabezpečenie (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nie iba v zákone, ktorý sa pripravuje pre „civilnú sféru“. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 9 ods. 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 8. V čl. 9 ods. 6 navrhujeme, berúc do úvahy aj pripomienku k čl. 4 ods. 4, namiesto pozitívneho vymedzenia, čo sa zahrňuje do sumy, ktorú môže subjekt, ktorý vykonáva starobné dôchodkové poistenie použiť na správu starobného dôchodkového sporenia, uviesť negatívne vymedzenie, čo sa do tejto sumy nezahrňuje so zohľadnením zákonom stanovených započítateľných súm. Namiesto slov „pričom miera zhodnotenia povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, vyhodnocovanej voči referenčným ukazovateľom sa v tejto sume zohľadňuje“ navrhujeme uviesť: „Na správu sa nesmú použiť povinné platby uhradené na starobné dôchodkové sporenie. Mieru použitia zhodnotenia povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, vyhodnocovanej voči referenčným ukazovateľom ustanoví zákon.“. Zmenu navrhujeme z dôvodu, aby boli ochránené povinné platby a nepoužili sa na účely správy starobného dôchodkového sporenia. Na správu by malo byť možné použiť výhradne peňažné prostriedky akumulované zo zhodnotenia povinných platieb, ktorých výšku bude zákon regulovať. Jedná sa o ochranné opatrenie v prípade, že DSS nedokážu zhodnotiť povinné platby a finančné prostriedky na svoju správu by tak čerpali z povinných platieb, ktorých výšku by takto znižovali v neprospech dôchodkového sporiteľa. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme v rámci starobného dôchodkového systému ponechať starobné poistenie. Odôvodnenie:Prvýkrát bolo zabezpečenie zavedené v Slovenskej socialistickej republike v roku 1952 a v zásade fungovalo až do roku 2003 kedy bol zákon 100/1988 Z. z. nahradený dnes splatným zákonom 461/2003 Z. z. Hlavným argumentom dôchodkovej reformy z roku 2004 bola zavedenie poistenia práve s naviazaním na vyššiu sociálnu spravodlivosť a potrebou poukázať na vyššiu zodpovednosť občanov za ich dôchodky. Poistný systém totiž evokuje lepšie prepojenie medzi povinnosťami občana platiť poistné, aby dostal benefity, než je to v zabezpečovacom systéme. V samotnom návrhu ústavného zákona nie je žiadne ustanovenie, ktoré by túto zmenu vyžadovalo. Dôvod je uvedený len v dôvodovej správe, kde v komentári k článku 4 je definovaný zámer zmeniť systém poistenia na systém Notional Defined Contributions. To je ale zásadná zmena, na ktorú nemáme dostatočné časové kapacity a ani nebola táto zmena s občanmi diskutovaná. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 8 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 7. Znenie čl. 8 navrhujeme preformulovať v tom smere, aby poskytnutie príplatku k starobnému dôchodku rodiča zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré starobný dôchodca vychoval, na starobnom dôchodkovom zabezpečení, bolo zo strany dieťaťa dobrovoľné, s tým, že zákon ustanoví podmienky, ktoré budú dieťa motivovať na poskytnutie tohto príplatku. K ďalším podmienkam poskytnutia príplatku by malo patriť, že poskytnutie tohto príplatku nebude mať negatívny dopad na starobný dôchodok rodiča v tom smere, že bude o tento príplatok krátený a ani na primerané hmotné zabezpečenie dieťaťa v starobe vyplývajúce z nižšie zaplatenej sumy odvodu. Odvod by sa mal posudzovať ako zaplatený v plnej výške. Tieto podmienky vyjadruje odsek 3. Ústavný zákon môže definovať aj výšku tohto príplatku v zmysle odseku 2. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 4 ods. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 5. Ustanovenie čl. 4 ods. 4 rieši len povinnosť zákonne ustanoviť sumu, ktorú môže subjekt, ktorý vykonáva starobné dôchodkové zabezpečenie použiť na správu starobného dôchodkového zabezpečenia. Kým pri úprave týkajúcej sa povinností a nárokov oprávnených osôb zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa dôraz kladie na úpravu rozličných mechanizmov, ktoré majú zabezpečiť stabilitu, udržateľnosť a dlhodobosť systému, úprava sumy za správu sa týka len splnomocnenia na vydanie zákona, ktorý by túto sumu ustanovil, pričom jej stanovenie nepodlieha návrhom ústavného zákona definovaným podmienkam ani žiadnemu mechanizmu, ktorý by stanovil jasne definované pravidlá stanovovania tejto sumy. Takto formulované ustanovenie pripúšťa aj stanovenie pevných súm. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | všeobecne k vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona je v niektorých bodoch zbytočne podrobný, niektoré časti dôchodkového systému nerieši dostatočne. Chýbajú jasne definované pravidlá pre zabezpečenie výkonu ústavného práva o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. To môže viesť v budúcnosti k právnej neistote. Uvedenú absenciu považujeme za nedostatok zásadného významu aj vo vzťahu k cieľom tohto návrhu ústavného zákona, ktorým malo byť práve zvýšenie transparentnosti a zlepšenie predvídateľnosti a stability vývoja starobného dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Navrhujeme stiahnuť návrh ústavného zákona z legislatívneho procesu a precizovať jednotlivé ustanovenia. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | všeobecne k vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona zakladá časovú tieseň pre prípravu, verejnú diskusiu a schvaľovanie (legislatívny proces) jednotlivých nižších vykonávacích právnych predpisov. Existuje reálna možnosť, že nedôjde k naplneniu časového harmonogramu a tým vzniká riziko prípadného nesúladu nižších vykonávacích právnych predpisov s ústavným zákonom. Môže tak vzniknúť ohrozenie, že Ústavný súd SR bude musieť v prípade podnetu pozastaviť účinnosť konkrétnych ustanovení dotknutých nižších vykonávacích právnych predpisov. Otázkou je, či by táto situácia mohla viesť k ochromeniu funkčnosti starobného poistenia. Navrhujeme stiahnuť návrh ústavného zákona z legislatívneho procesu a prehodnotiť časový harmonogram. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | všeobecne k vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona vytrháva dôchodkový systém z celkovej koncepcie sociálneho poistenia. Realizovaná dôchodková reforma spojená so zavedením starobného dôchodkového sporenia a následná nečinnosť v oblasti re-definície jednotlivých sadzieb sociálneho poistenia viedla k organickému prepojeniu finančných tokov sociálneho poistenia. Predložený návrh nedáva predstavu ako to chce zákonodarca riešiť. Navrhujeme stiahnuť predložený návrh z legislatívneho procesu až do vyriešenia predmetných otázok financovania dôchodkov. V opačnom prípade môže ísť o principiálne ohrozenie dnes priznaných dôchodkových dávok. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 12 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 9. V čl. 12 navrhujeme nové znenie odseku 4, ktoré znie: „(4) Nasporená suma zo starobného dôchodkového sporenia je predmetom dedenia.“. Navrhujeme, aby úspory po uplatnení nároku na starobný dôchodok a následnej smrti poistníka zo starobného dôchodkového sporenia neprepadli v prospech správcovskej spoločnosti. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 6 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 6. V čl. 6 ods. 1 navrhujeme zmeniť slovo „najviac“ na „najmenej“. Ak to ekonomická situácia štátu umožní, bude možné zo starobného dôchodkového zabezpečenia v jednom kalendárnom roku vyplatiť aj viac dôchodkov, ak štát bude mať prostriedky na dotovanie. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9. ods. 2 a 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme Čl. 9. ods. 2 a 3 upraviť nasledovne: Alt. 1: Upraviť ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že inštitúcia verejnej správy vykonáva výplatnú časť starobného dôchodkového sporenia. Alt. 2:„Starobné dôchodkové sporenie môže vykonávať subjekt s príslušným povolením v zmysle osobitných zákonov a dohliadaný Národnou bankou Slovenska.“ Odôvodnenie: Z predloženého návrhu nie je jasný úmysel zákonodarcu, prečo chce v rámci ústavného zákona explicitne uviesť možnosť inštitúcie verejnej správy vykonávať Starobné dôchodkové sporenie. Ak ide len návrh vzťahujúci sa k výplatnej fáze, kedy chce mať štát legislatívne ošetrené, že v prípade ak by žiadna komerčná poisťovňa nevyplácala anuity z II. piliera, bude tak robiť osobitná inštitúcia (napr. Sociálna poisťovňa), navrhujeme, aby bolo toto explicitne uvedené v návrhu ústavného zákona. Ak má však štát ambíciu vytvárať štátnu DSS pre sporiacu fázu, jej explicitné ustanovenie v ústavnom zákone prináša viacero pochybností. Starobné dôchodkové sporenie bolo v roku 2005 zverené súkromným spoločnostiam najmä z dôvodu diverzifikácie rizika budúceho dôchodkového zabezpečenia na Slovensku medzi štát a súkromné spoločnosti. Nerozumieme prečo chce štát od takéhoto rozloženia rizika upustiť a opätovne prebrať vyššiu časť rizika spojené s dôchodkovým zabezpečením. Konkurenciu v rámci starobného dôchodkového sporenia považujeme za dôležitú a potrebnú. Ak má štát záujem vstúpiť do tejto konkurencie prostredníctvom vlastnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, môže tak urobiť už aj dnes na základe platných pravidiel ustanovených zákonom o starobnom dôchodkovom sporení. Dôležité totiž je, aby sa rozširovanie konkurencie v tomto sektore bolo založené na rovnakých podmienkach, tak aby nedochádzalo k trhovým deformáciám. Považujeme za potrebné upozorniť na analógiu s pokusom paralelne vyplácať anuity komerčnými subjektmi a Sociálnou poisťovňou, ktoré nebolo na základe európskej regulácie možné. Explicitné ustanovenie subjektu verejnej správy na výkon starobného dôchodkového sporenia v ústavnom zákone vnáša pochyby o tom, či budú pre takúto inštitúciu zachované rovnaké podmienky na vznik a fungovanie ako pre subjekty súkromného práva. Považujeme za nevyhnutné, aby aj štátna DSS splnila všetky podmienky pre získanie povolenia na vznik a činnosť DSS. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností preto navrhujeme z ustanovenia vypustiť subjekt verejnej správy a stanoviť aby všetky inštitúcie podliehali rovnakému dohľadu a pravidlám NBS. Zriadenie „štátnej DSS“ by mohlo naraziť na obdobnú reguláciu ako poskytovanie anuít v rámci prípravy anuitnej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Navyšovanie počtu štátnych manažérov je aj v rozpore zo zásadou hodnota za peniaze. V prípade záujmu centralizovať správu celého druhého piliera, je možné očakávať žaloby na ochranu investícií od renomovaných zahraničných firiem. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Nesúhlasíme so zrušením dedenia vo výplatnej fáze zo starobného dôchodkového sporenia v prípade, ak nebudú upravené pozostalostné dôchodky z I. piliera. Odôvodnenie: V návrhu ústavného zákona absentuje akákoľvek informácia o pozostalostných dôchodkoch v rámci dôchodkového systému. V pôvodných zásadách sa práve pozostalostné dôchodky mali preniesť výlučne do I. piliera, čo v tomto návrhu ústavného zákona nie je nikde uvedené. Ak k takejto úprave nedôjde, nesúhlasíme s úplným zrušením dedenia vo výplatnej fáze z II. piliera a požadujeme zachovanie poistno-matematického prepočtu a vyplácanie časti dávok pre prípad skoršieho úmrtia sporiteľa. Motiváciou pre sporenie v II. pilieri bola pre veľkú časť sporiteľov možnosť dedenia. Aktuálne je táto možnosť aspoň čiastočne vo výplatnej fáze zabezpečená 7 ročnou garanciou, pozostalostným krytím (1 až 2 roky) ale najmä dedením všetkých nevyplatených prostriedkov pri programovom výbere. Ak sa možnosť dedenia obmedzí výhradne na sporiacu fázu pozostalí po sporiteľovi, ktorí zomrie po zahájení výplatnej fázy budú výrazne diskriminovaní nie len voči pozostalým po poistencovi, ktorý bol výlučne v I. pilieri, keďže pozostalým po sporiteľoch sa bude pozostalostný dôchodok vyplácať iba z kráteného dôchodku z I. piliera, ale aj voči pozostalým po sporiteľovi, ktorí zomrie v rámci výplatnej fázy. Pre iluzórnosť, ak zomrie sporiteľ s nasporenou sumou 50 000 eur tesne pred začatím výplatnej fázy, jeho pozostalá dostane vdovský dôchodok z I. piliera, ktorý síce bude krátený z titulu účasti v II. pilieri, ale naviac dostane celú nasporenú sumu. Ak však zomrie tento sporiteľ hoci aj mesiac po začatí výplaty dôchodku, pozostalá dostane iba krátený vdovský dôchodok z I. piliera. Takéto nerovnaké postavenie je podľa nášho názoru v rozpore so zásadou univerzálnosti uvedenou v čl. 2 ods. 1. Rovnako je potrebné zachovať dedenie vo výplatnej fáze v prípade, že bude aj naďalej zachovaná možnosť vyplácania dôchodku programovým výberom. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme ustanovenie vypustiť a na úrovni zákona potom jasne upraviť kedy najneskôr môže vzniknúť povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení. Odôvodnenie: Pri nastavení univerzálneho systému s povinným druhým pilierom, je toto ustanovenie podľa nášho názoru irelevantné pre ústavný zákon, keďže by malo byť platné len na prechodné obdobie. Preto by bolo vhodnejšie ho z ústavného zákona vypustiť a detailnejšie ho špecifikovať na úrovni zákona. Ak by to tak nebolo a existovala by možnosť výstupov zo systému, existovalo by pre účastníkov pomerne dlhé obdobie (od vstupu na trh práce do obdobia 30 rokov pre dôchodkovým vekom) aby do systému vstupovali a vystupovali. Čo bude pomerne administratívne náročné a prinesie do systému veľa otázok. Navyše to predĺži transformačné obdobie tak ako je uvedené vyššie. Ustanovenie hovorí o tom, že povinná účasť bude vznikať v okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ak tento okamih nastal najneskôr 30 rokov pred zákonom ustanoveným okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Ten však podľa čl. 5 návrhu ústavného zákona bude vznikať a) dosiahnutím doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutím počtu rokov veku, b) dosiahnutím doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutím počtu odpracovaných rokov. Pričom dosiahnutie počtu rokov veku sa bude v čase meniť vzhľadom na vývoj priemernej dĺžky dožitia, a nebude ho tak možné explicitne stanoviť 30 rokov vopred. Rovnako je to s počtom odpracovaných rokov, nakoľko tento parameter nehovorí len o počte rokov od vstupu na trh práce, ale predpokladáme, že bude do značnej miery ovplyvnený rôznymi výpadkami v pracovnej kariére. Preto navrhuje na úrovni zákona následne stanoviť jasné a explicitné pravidlo do akého veku je možný automatický vstup do II. piliera. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme zadefinovať pojem doživotné finančné plnenie. Odôvodnenie: Z ustanovení čl. 12 nie je jasné, čo zákonodarca myslí pojmom doživotné finančné plnenie najmä v kontexte podmienok stanovených pre výplatu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, ktoré sa má určovať len v závislosti od hodnoty nasporenej sumy a priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike. Komerčné poisťovne, ktoré dnes poskytujú doživotný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia (tzv. Anuitu), a ktoré ako jediné dokážu kryť riziko dlhovekosti, v súlade so zákonom určujú hodnotu dôchodku použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť ich záväzku voči poistenému. Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku používajú vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, a medzinárodných skúseností pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku. Ustanovenie odseku 2 výrazne narúša tento princíp, pravdepodobne pôjde o rozpor s pravidlami o solventnosti v zákone o poisťovníctve, ktoré vyplývajú z európskej smernice Solvency II. Komerčné poisťovne nemôžu pracovať s národným rizikovým poolom, t.j. priemernou strednou dĺžkou života v Slovenskej republike. Komerčné poisťovne musia podľa vlastnej regulácie tvoriť vlastné rezervy, vierohodne ohodnotiť rizika cez vlastné úmrtnostne tabuľky a pod. Uvedený princíp ústavného zákona by tak bol v rozpore s európskou reguláciou o poisťovníctve. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 4 a 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V súlade so zásadou univerzality navrhujeme ponechať povinné vstupy do starobného dôchodkového sporenia, bez možnosti výstupu z tohto systému. Odôvodnenie: Akákoľvek možnosť vystúpenia z druhého piliera je nesystémová. Ide o rozpor s článkom 2 tohto návrhu. Keď má byť základný dôchodkový systém univerzálny a je tvorený dvomi piliermi, je nutné, aby na účasť na dvojpilierovej schéme bola povinná. Pôvodné nastavenie druhého piliera umožňovalo len dobrovoľný vstupu bez možnosti výstupu. Pre osoby vstupujúce prvý krát na trh práce bol vstup povinný. Nedostatočne odbornými zásahmi bol druhý pilier viackrát „otváraný“ a bola zavedená opcia do systému vstúpiť aj v prípade tých čo prvý krát vstúpili na trh práce. Motívom bolo najmä znížiť transformačné náklady spojené so zavedením druhého piliera. Dôsledkom tohto konania je neuniverzálny dôchodkový systém bez jasnej doby ukončenia prechodného obdobia. Uvedené ustanovenie bude naďalej predlžovať obdobie kedy budeme musieť spravovať dva paralelné dôchodkové systémy. Okrem finančných nákladov na ich prevádzku ide najmä o fakt, že budú mať dvaja občana s obdobným priebehom zamestnania rozdielne dôchodkové nároky. To je v rozpore s princípom univerzality. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť druhú vetu z dôvodu odôvodnenej nadbytočnosti alebo v prípade ponechania druhej vety navrhujeme vypustiť slová „primerane zohľadňuje“ a navrhujeme ich nahradiť slovom „vyplýva najmä z“. Odôvodnenie: Druhá veta je z nášho pohľadu nadbytočná, keďže nehovorí o žiadnej zásade dôchodkového systému, ale iba konštatuje ako je tvorená hodnota nasporenej sumy. Ak chce zákonodarca uvedenú vetu v ústavnom zákone ponechať, navrhujeme, aby bolo vypustené slovné spojenie „primerane zohľadňuje“ nakoľko nie je vzhľadom na charakter starobného dôchodkového sporenia adekvátne. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme v dôvodovej správe detailnejšie špecifikovať zámer zákonodarcu v rámci možnosti jednorazových výplat zo starobného dôchodkového sporenia. Odôvodnenie: Do systému starobného dôchodkového sporenia sa týmto ustanovením zavádzajú nové povinnosti pričom nie je jasné kto ich má vykonávať a ani to na základe akých pravidiel. Ak bude povinnosť rozhodovať o jednorazových výplatách prenesená na dôchodkové správcovské spoločnosti, bude to znamenať ďalšie rozšírenie ich činností, ktorá musia v súvislosti so správou vykonávať, čo na seba opäť bude viazať vyššie náklady pre spoločnosti. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Čl. 8 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že nie sú jasné finančné dopady a ani finančné krytie takéhoto opatrenia, čo je aj v rozpore s ustanovením čl.15 ods. 2, navrhujeme toto ustanovenie z ústavného zákona vypustiť. Navyše tento zámer je úplne nekompatibilný s návrhom zaviesť NDC schému. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 10 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme doplniť ako bude určovaná výška povinnej platby spojená s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona je v niektorých bodoch zbytočne podrobný, niektoré časti dôchodkového systému nerieši dostatočne. Chýbajú jasne definované pravidlá pre zabezpečenie výkonu ústavného práva o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. To môže viesť v budúcnosti k právnej neistote. Uvedenú absenciu považujeme za nedostatok zásadného významu aj vo vzťahu k cieľom tohto návrhu ústavného zákona, ktorým malo byť práve zvýšenie transparentnosti a zlepšenie predvídateľnosti a stability vývoja starobného dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Navrhujeme stiahnuť návrh ústavného zákona z legislatívneho procesu a precizovať jednotlivé ustanovenia. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona zakladá časovú tieseň pre prípravu, verejnú diskusiu a schvaľovanie (legislatívny proces) jednotlivých nižších vykonávacích právnych predpisov. Existuje reálna možnosť, že nedôjde k naplneniu časového harmonogramu a tým vzniká riziko prípadného nesúladu nižších vykonávacích právnych predpisov s ústavným zákonom. Môže tak vzniknúť ohrozenie, že Ústavný súd SR bude musieť v prípade podnetu pozastaviť účinnosť konkrétnych ustanovení dotknutých nižších vykonávacích právnych predpisov. Otázkou je, či by táto situácia mohla viesť k ochromeniu funkčnosti starobného poistenia. Navrhujeme stiahnuť návrh ústavného zákona z legislatívneho procesu a prehodnotiť časový harmonogram. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona vytrháva dôchodkový systém z celkovej koncepcie sociálneho poistenia. Realizovaná dôchodková reforma spojená so zavedením starobného dôchodkového sporenia a následná nečinnosť v oblasti re-definície jednotlivých sadzieb sociálneho poistenia viedla k organickému prepojeniu finančných tokov sociálneho poistenia. Predložený návrh nedáva predstavu ako to chce zákonodarca riešiť. Navrhujeme stiahnuť predložený návrh z legislatívneho procesu až do vyriešenia predmetných otázok financovania dôchodkov. V opačnom prípade môže ísť o principiálne ohrozenie dnes priznaných dôchodkových dávok. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 4 ods. 5 a 6 Navrhujeme preformulovať nasledovne: „Za solventnosť starobného dôchodkového zabezpečenia preberá záruky štát.“ |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Bod 5 nastavuje finančný mechanizmus, na základe ktorého je štát povinný poskytnúť systému starobného zabezpečenia zdroje vo výške prostriedkov odvedených na starobné sporenie. Bod 6 umožňuje štátu poskytnúť aj zdroje nad rámec tejto povinnosti. Transfer na úrovni odvodov do starobného dôchodkového sporenia je približne polovica krížovej dotácie, ktorú prevádza Sociálna poisťovňa do fondu dôchodkového a invalidného poistenia z ostatných fondov sociálneho poistenia. To znamená, že aplikáciou tohto ustanovenia bude v starobnom zabezpečení chýbať rádovo 700 miliónov eur. Je nemožné, aby transformáciou poistenia na zabezpečenie došlo v priebehu roka k takejto úspore a to na už priznaných nárokoch. Poskytnutie ďalších prostriedkov štátom je možné na základe bodu 6. Ale ide o možnosť nie povinnosť a má odloženú účinnosť až od roku 2024. Spoločne s odhadovaným navýšením výdavkov podľa článku 8 tohto návrhu bude výpadok zdrojov na výplatu dôchodkov v roku 2023 medzi 1,2-1,4 miliardy eur. To môže predstavovať kolaps dôchodkového systému. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 2 ods. 3. Navrhujeme detailnejšie zadefinovať opatrenia, ktoré bude štát prijímať na motiváciu k využívaniu dobrovoľných sporiacich nástrojov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Obdobná zásada sa v Ústave Slovenskej republiky nachádza už aktuálne. Aj napriek tomu, že súhlasíme s týmto pozitívnym záväzkom štátu k podpore dobrovoľného sporenia na dôchodok, je vzhľadom na ďalšie časti návrhu tohto ústavného zákona veľmi málo detailný. Ide o jediné ustanovenie týkajúce sa dobrovoľných schém v návrhu ústavného zákona, čím sa táto dôležitá časť dôchodkového zabezpečenia dostáva v porovnaní s povinným systémom do úzadia. Pričom práve doplnkové dobrovoľné dôchodkové schémy budú mať v budúcnosti rozhodujúci vplyv na kvalitu života na dôchodku, hmotné zabezpečenie v starobe a budú rozhodujúcim faktorom pre udržanie požadovanej životnej úrovne dôchodcov. Forma a najmä výška štátnej podpory je kľúčová pre záujem dotknutých osôb sa do podobných schém zapojiť, preto ju navrhujeme detailnejšie špecifikovať aj na úrovni ústavného zákona a stanoviť výšku minimálneho záväzku štátu pre podporu občanov zúčastnených na dobrovoľných schémach. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 4 ods. 2 Navrhujeme zmeniť ustanovenie nasledovne: Starobné dôchodkové zabezpečenie (poistenie) vykonáva verejno-právna Sociálna poisťovňa. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Článok 4 bod 2 definuje ako vykonávateľa starobného zabezpečenia výhradne subjekt verejnej správy. Dôvodová správa k tomu dodáva, že „(dnes Sociálna poisťovňa)“. Účelom tohto ustanovenia je neumožniť správu starobného zabezpečenia osobám súkromného práva. Sociálna poisťovňa je ale subjektom sui generis, ktorá má verejno-právny charakter. Verejnoprávnosť zabezpečuje sociálnym partnerom vlády podiel na kontrole činnosti a hospodárenia Sociálnej poisťovne (v minulosti to bol aj podiel na jej riadení). Ak bude toto ustanovenie schválené môže to predstavovať transformáciu Sociálnej poisťovne alebo vytvorenie nového subjektu. V jednom aj druhom prípade môže byť ohrozené práva zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov pri kontrole systému do ktorého prispievajú. K tomuto bodu je potrebné si uvedomiť ešte jednu súvislosť. Pri realizácii NDC systému bude potrebné zabezpečiť anuitnú fázu. Štát túto povinnosť na seba neprevzal v rámci druhého piliera, ale dikciou tohto ustanovenia ju na seba bude musieť prevziať minimálne pre potreby NDC. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 2 Navrhujeme v rámci starobného dôchodkového systému ponechať starobné poistenie. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Prvýkrát bolo zabezpečenie zavedené v Slovenskej socialistickej republike v roku 1952 a v zásade fungovalo až do roku 2003 kedy bol zákon 100/1988 Z. z. nahradený dnes splatným zákonom 461/2003 Z. z. Hlavným argumentom dôchodkovej reformy z roku 2004 bola zavedenie poistenia práve s naviazaním na vyššiu sociálnu spravodlivosť a potrebou poukázať na vyššiu zodpovednosť občanov za ich dôchodky. Poistný systém totiž evokuje lepšie prepojenie medzi povinnosťami občana platiť poistné, aby dostal benefity, než je to v zabezpečovacom systéme. V samotnom návrhu ústavného zákona nie je žiadne ustanovenie, ktoré by túto zmenu vyžadovalo. Dôvod je uvedený len v dôvodovej správe, kde v komentári k článku 4 je definovaný zámer zmeniť systém poistenia na systém Notional Defined Contributions. To je ale zásadná zmena, na ktorú nemáme dostatočné časové kapacity a ani nebola táto zmena s občanmi diskutovaná. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 3 ods. 1 Požadujeme vypustiť slová: „alebo v peniazoch oceniteľné plnenie“. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Návrh ústavného zákona deklaruje cieľ zvýšiť transparentnosť dôchodkového systému. Rovnako by mal garantovať občanom aspoň základné istoty. Možnosť nefinančného plnenia dôchodkovej dávky ale vnáša výraznú mieru neistoty. Podstatným problémom tohto ustanovenia je priamy rozpor napríklad s dikciou článku 17 dohovoru MOP 128/1967. Uvedené ustanovenie hovorí o dôchodkovej dávke ako o pravidelnej platbe (The old-age benefit shall be a periodical payment). Všeobecná predkladacia správa pri tom uvádza, že predložený návrh ústavného zákona je v súlade okrem iného aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Slovensko ratifikovalo uvedený dohovor 128/1967 dňom svojho vzniku 1.1.1993. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 3 ods. 4 Navrhujeme doplniť úpravu pozostalostných dôchodkov. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Článok 3 bod 4 hovorí o možnosti poskytovať zo systému starobného zabezpečenia aj invalidné a pozostalostné dávky. Predpokladáme, že systém zabezpečenia by takúto možnosť zvládol, otázne je ale jeho nastavenie. Nepredpokladáme, že takúto úpravu je možné robiť v NDC systéme. Najmä v prípade invalidity ide o rizikové poistenie, ktoré je s príspevkovo definovanou schémou nekompatibilné. Problém je ale z nášho pohľadu to, že tento návrh zákona neustanovuje to, ako budú riešené pozostalostné dôchodky v prípade sporiteľov v II. pilieri. Preto požadujeme doplnenie tejto úpravy. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 7 ods. 2 Navrhujeme precizovať, či pôjde o jednorazovú dávku, alebo navýšenie doživotných dôchodkov. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Je potrebné stanoviť či mimoriadne zvýšenie dôchodkových dávok bude jednorazové (napríklad v decembrovom dôchodku budú dôchodcom vyplatené „podiely na hospodárení štátu“) alebo dôjde k zvýšeniu aj ďalších pravidelne sa opakujúcich platieb. Túto problematiku nerieši ani dôvodová správa. Uvedenie tohto bodu hneď za problematiku valorizácie, by sa dalo predpokladať dlhodobé zvýšenie dôchodkovej dávky. Z pohľadu právnej istoty by bolo potrebné presnejšie špecifikovať celý mechanizmus. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 2 Navrhujme na úrovni ústavného zákona stanoviť minimálnu hodnotu, ktorou by bolo zabezpečené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, napríklad stanovením minimálnej percentuálnej sadzby miery náhrady starobného dôchodkového zabezpečenia vo vzťahu napríklad k priemernej, alebo minimálnej mzde. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Cieľom ústavného zákona má byť ozrejmenie toho, ako má byť naplnené ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Navrhujeme preto, aby bola na úrovni ústavného zákona stanovená minimálna výška hodnoty dôchodku napríklad vo väzbe na priemernú mzdu alebo minimálnu mzdu. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 6 ods. 1 Navrhujeme, aby ústavný zákon definoval aj frekvenciu dávok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Má ísť o pravidelnú mesačnú dávku vyplácanú predlehotne alebo polehotne. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Takéto ustanovenie dá občanom istotu pravidelného príjmu, bez možnosti špekulácie v rámci vykonávacieho zákona. Navyše je toto ustanovenie podstatné aj pre architektov dôchodkového systému pri výpočte dávok zabezpečenia (alebo poistenia) ako aj pri nastavovaní anuity NDC systému. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9. ods. 2 a 3 Navrhujeme upraviť nasledovne: Alt. 1: Upraviť ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že inštitúcia verejnej správy vykonáva výplatnú časť starobného dôchodkového sporenia. Alt. 2:„Starobné dôchodkové sporenie môže vykonávať subjekt s príslušným povolením v zmysle osobitných zákonov a dohliadaný Národnou bankou Slovenska.“ |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Z predloženého návrhu nie je jasný úmysel zákonodarcu, prečo chce v rámci ústavného zákona explicitne uviesť možnosť inštitúcie verejnej správy vykonávať Starobné dôchodkové sporenie. Ak ide len návrh vzťahujúci sa k výplatnej fáze, kedy chce mať štát legislatívne ošetrené, že v prípade ak by žiadna komerčná poisťovňa nevyplácala anuity z II. piliera, bude tak robiť osobitná inštitúcia (napr. Sociálna poisťovňa), navrhujeme, aby bolo toto explicitne uvedené v návrhu ústavného zákona. Ak má však štát ambíciu vytvárať štátnu DSS pre sporiacu fázu, jej explicitné ustanovenie v ústavnom zákone prináša viacero pochybností. Starobné dôchodkové sporenie bolo v roku 2005 zverené súkromným spoločnostiam najmä z dôvodu diverzifikácie rizika budúceho dôchodkového zabezpečenia na Slovensku medzi štát a súkromné spoločnosti. Nerozumieme prečo chce štát od takéhoto rozloženia rizika upustiť a opätovne prebrať vyššiu časť rizika spojené s dôchodkovým zabezpečením. Konkurenciu v rámci starobného dôchodkového sporenia považujeme za dôležitú a potrebnú. Ak má štát záujem vstúpiť do tejto konkurencie prostredníctvom vlastnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, môže tak urobiť už aj dnes na základe platných pravidiel ustanovených zákonom o starobnom dôchodkovom sporení. Dôležité totiž je, aby sa rozširovanie konkurencie v tomto sektore bolo založené na rovnakých podmienkach, tak aby nedochádzalo k trhovým deformáciám. Považujeme za potrebné upozorniť na analógiu s pokusom paralelne vyplácať anuity komerčnými subjektmi a Sociálnou poisťovňou, ktoré nebolo na základe európskej regulácie možné. Explicitné ustanovenie subjektu verejnej správy na výkon starobného dôchodkového sporenia v ústavnom zákone vnáša pochyby o tom, či budú pre takúto inštitúciu zachované rovnaké podmienky na vznik a fungovanie ako pre subjekty súkromného práva. Považujeme za nevyhnutné, aby aj štátna DSS splnila všetky podmienky pre získanie povolenia na vznik a činnosť DSS. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností preto navrhujeme z ustanovenia vypustiť subjekt verejnej správy a stanoviť aby všetky inštitúcie podliehali rovnakému dohľadu a pravidlám NBS. Zriadenie „štátnej DSS“ by mohlo naraziť na obdobnú reguláciu ako poskytovanie anuít v rámci prípravy anuitnej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Navyšovanie počtu štátnych manažérov je aj v rozpore zo zásadou hodnota za peniaze. V prípade záujmu centralizovať správu celého druhého piliera, je možné očakávať žaloby na ochranu investícií od renomovaných zahraničných firiem |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | KOZ SR nepovažuje za potrebné zakotviť v Ústave Slovenskej republiky viac podrobností o starobnom dôchodkovom zabezpečení ako je uvedené v čl. 39 Ústavy SR. Súčasné znenie Čl. 39 dostatočne zakotvuje právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj základné atribúty dôchodkového systému, ktorý sa v Slovenskej republike uplatňuje. Čl. 39 súčasne splnomocňuje na úpravu podrobností dôchodkového systému zákon. Všetky podrobnosti, ktoré obsahuje predložený Návrh Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme predstavujú neobvyklú právnu úpravu na ústavnej úrovni. Keďže účasť v systéme starobného dôchodkového zabezpečenia je na základe legislatívnej úpravy povinná pre všetky osoby vykonávajúce ekonomicky aktívnu činnosť, z ktorej majú príjem podliehajúci dani z príjmu, v celom texte predloženého Návrhu Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme chýba táto charakteristika starobného dôchodkového zabezpečenia, teda že ide o povinný dôchodkový systém. Predložený materiál tiež nereflektuje na zmeny, ktorým ako pracujúci tak aj spoločnosť budú na trhu práce čeliť, ako napr. digitalizácia, klimatické zmeny a podobne. Uvedené zmeny podstatne vážne ovplyvnia svet práce, čo bude mať priamy vplyv na systém sociálneho zabezpečenia. Posilňovanie princípu solidarity, preto podľa nášho názoru bude nevyhnutným prístupom aj v otázkach dôchodkového zabezpečenia. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že v predloženom materiáli nie je miera solidarity dostatočná, preto žiadame o premietnutie solidarity vo vyššej miere do predloženého návrhu ústavného zákona a rovnako aj do vykonávacieho zákona tak, aby základnou hodnotovou orientáciou dôchodkového systému nebola individuálna starostlivosť o seba samého, ale medzigeneračná solidarita. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 4 a 5 V súlade so zásadou univerzality navrhujeme ponechať povinné vstupy do starobného dôchodkového sporenia, bez možnosti výstupu z tohto systému |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Akákoľvek možnosť vystúpenia z druhého piliera je nesystémová. Ide o rozpor s článkom 2 tohto návrhu. Keď má byť základný dôchodkový systém univerzálny a je tvorený dvomi piliermi, je nutné, aby na účasť na dvojpilierovej schéme bola povinná. Pôvodné nastavenie druhého piliera umožňovalo len dobrovoľný vstupu bez možnosti výstupu. Pre osoby vstupujúce prvý krát na trh práce bol vstup povinný. Nedostatočne odbornými zásahmi bol druhý pilier viackrát „otváraný“ a bola zavedená opcia do systému vstúpiť aj v prípade tých čo prvý krát vstúpili na trh práce. Motívom bolo najmä znížiť transformačné náklady spojené so zavedením druhého piliera. Dôsledkom tohto konania je neuniverzálny dôchodkový systém bez jasnej doby ukončenia prechodného obdobia. Uvedené ustanovenie bude naďalej predlžovať obdobie kedy budeme musieť spravovať dva paralelné dôchodkové systémy. Okrem finančných nákladov na ich prevádzku ide najmä o fakt, že budú mať dvaja občana s obdobným priebehom zamestnania rozdielne dôchodkové nároky. To je v rozpore s princípom univerzality. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 4 Navrhujeme upraviť vznik povinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení v lehote do 12 mesiacov od okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Aj napriek tomu, že v súlade so zásadou univerzálnosti súhlasíme s povinným vznikom účasti na starobnom dôchodkovom sporení, vzhľadom však na predchádzajúce skúsenosti z automatických vznikov účasti na starobnom dôchodkovom sporení navrhujeme sporiteľom ponechať určitý čas od vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečí na rozhodnutie o tom v akej DSS si chcú sporiť. Automatickými vstupmi a automatickým priradzovaní DSS sa obmedzuje slobodné rozhodovanie sporiteľa o voľbe DSS a dôchodkového fondu podľa vlastných preferencií. Pri automatických vstupoch navyše absentuje akákoľvek analýza potrieb daného klienta. Minulé skúsenosti s automatickými vstupmi tiež priniesli viaceré problémy v možnostiach ako kontaktovať pridelených sporiteľov vzhľadom na nedostatok kontaktných údajov. Títo klienti sú v rámci SDS veľmi pasívni, často ani len nevedia, že sú sporiteľmi, v ktorej spoločnosti si sporia, prípade v akom fonde. Preto považuje za nutné ponechať určitý čas na slobodné rozhodovanie o vstupe do systému. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Celková koncepcia Ústavy SR zodpovedá charakteru základného zákona, teda okrem iného, právnej úpravy o základných právach a povinnostiach občanov s tým, že podrobnosti upravujú zákony. V iných častiach Ústavy SR nie sú uvedené podrobnosti, preto predložený Návrh Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme považuje KOZ SR za odporujúci základnej koncepcii Ústavy SR.V návrhu napr. predkladateľ zavádza nový pojem „starobný dôchodkový systém“, bez toho aby bol v nej definovaný a bola tak zavedená legálna definícia tohto pojmu. Predkladateľ definuje iba jeho organizáciu pre všetky zúčastnené osoby bez možnosti výnimky. Zásadná pripomienka V čl. 1 KOZ SR navrhuje uvedený text označiť ako odsek 1 a vložiť nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Na výsluhové zabezpečenie profesionálnych vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a ozbrojených príslušníkov ustanovené osobitným zákonom (ďalej len „výsluhové zabezpečenie“), sa vzťahuje tento ústavný zákon len ak je to ďalej výslovne ustanovené.“ Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | ÚPVSR (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. 12 (dôvodová správa, posledný odsek) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V dôvodovej správe k čl. 12 je uvedené, že vo vzťahu k dedeniu nasporenej sumy sa v kontexte preferencie doživotného poskytovania navrhuje explicitne na ústavnej úrovni umožniť dedenie nasporenej sumy len na prípady pred uplatnením nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia. Z uvedenej citácie dôvodovej správy vyplýva, že po uplatnení nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia (použitie slova „len“) už dedenie nasporenej sumy nebude umožnené. Napriek tomu, v ďalšej vete tejto časti dôvodovej správy predkladateľ uvádza, že „možnosť širšej úpravy na zákonnej úrovni sa nevylučuje“. Vzhľadom na uvedené máme za to, že uvedená časť dôvodovej správy nie je súladná, resp. uvedené dve vety sa navzájom vylučujú. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 7 bod 3 a 7 navrhujeme vypustiť. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Tieto ustanovenia navrhujeme z návrhu ústavného zákona vypustiť, nakoľko všetky uvedené korekčné mechanizmy ma štát už dnes k dispozícii (úpravami § 131, § 65 alebo § 66 zákona o sociálnom poistení). Navyše ustanovenie vyznieva byť v rozpore s inými ustanoveniami tohto zákona, napr. automatickým zvyšovaním dôchodkového veku (čl. 5 ods. 6). |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. 8 navrhujeme vypustiť. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Vzhľadom na to, že nie sú jasné finančné dopady a ani finančné krytie takéhoto opatrenia, čo je aj v rozpore s ustanovením čl.15 ods. 2, navrhujeme toto ustanovenie z ústavného zákona vypustiť. Navyše tento zámer je úplne nekompatibilný s návrhom zaviesť NDC schému. |
| Subjekt: | ÚPVSR (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. 5 ods. 5 (dôvodová správa) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V dôvodovej správe (osobitná časť) k článku 5 ods. 5 odporúčame opraviť označenie odseku (nesprávne je označený ako odsek 4). |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | návrhu ústavného zákona všeobecne: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Z predkladacej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 (ďalej len „programové vyhlásenie vlády“), v ktorom vláda Slovenskej republiky deklarovala cieľ prijať ústavnú úpravu definujúcu základné parametre prvého a druhého piliera dôchodkového systému a pomenovala jej fázy. Návrh ústavného zákona podľa tvrdenia predkladateľa, vychádza z týchto téz a premieta ich do právnej úpravy. Podľa čl. 2 ods. 1 návrhu ústavného zákona je starobný dôchodkový systém organizovaný ako univerzálny systém, založený na jednotných podmienkach výkonu základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe pre všetky zúčastnené osoby, bez možnosti odlišnej úpravy pre konkrétne, druhovo určené skupiny zúčastnených osôb, ak takúto úpravu výslovne neumožňuje tento ústavný zákon. Z osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že svojho druhu výnimku tiež predstavuje úprava čl. 17 vo vzťahu k výsluhovému zabezpečeniu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Predložený návrh ústavného zákona však normatívny text čl. 17 neobsahuje. Zastávame názor, že predkladateľ tejto právnej úpravy nielenže ide nad rámec programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého mal prijať právnu úpravu definujúcu základné parametre prvého a druhého piliera dôchodkového systému, ale hneď v základných ustanoveniach, kde konštatuje univerzálnosť starobného dôchodkového systému a len na okraj pripúšťa možnosť odlišnej úpravy, aj to len za predpokladu, ak to má tento ústavný zákon výslovne umožniť, je s ním aj v rozpore. V tejto súvislosti dávame do pozornosti časť programového vyhlásenia vlády s názvom Zaistenie bezpečnosti, v ktorom sa tá istá vláda zaviazala, že bude garantovať stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, aby bol dlhodobo pevnou oporou, s cieľom posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania. Nemôžeme súhlasiť s názorom predkladateľa, aby bol starobný dôchodkový systém organizovaný ako univerzálny systém. Minimálne od 1. mája 1998, keď nadobudol účinnosť zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, nie je možné v Slovenskej republike hovoriť o univerzálnosti systému sociálneho zabezpečenia, nakoľko bola uvedeným zákonom prekonaná najprv len vo vzťahu k jednej profesijnej skupine, ktorou boli vojaci a zákonom č. 328/2002 Z. z. vo vzťahu k ďalším kategóriám osôb – policajtom, a v súčasnosti vo vzťahu k príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov ako aj bezpečnostných zborov. V tejto súvislosti si dovolíme tvrdiť, že univerzalita systému sociálneho zabezpečenia, resp. dnes uvádzaná univerzalita dôchodkového systému, v úplnom rozsahu neexistovala ani pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, pretože sociálne zabezpečenie, použijúc terminológiu navrhovaného ústavného zákona niektorých „druhovo určených zúčastnených osôb“ - predovšetkým policajtov, vojakov a príslušníkov ďalších ozbrojených a bezpečnostných zborov, bolo vždy upravené v samostatnej časti zákonov upravujúcich sociálne zabezpečenie v tom ktorom období a obsahovalo samostatnú úpravu podmienok pre vznik nároku na jednotlivé dávky sociálneho zabezpečenia. Okrem tejto „základnej“ právnej úpravy bola problematika sociálneho zabezpečenia vojakov upravená aj v ďalších právnych predpisoch, napríklad v zákone č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. O univerzalite dôchodkového systému tiež nemožno hovoriť ani vo vzťahu k niektorým ďalším kategóriám zamestnancov, ktorými sú napríklad sudcovia a prokurátori, u ktorých sa výnimka z navrhovanej univerzálnosti dôchodkového systému asi ani nepredpokladá, avšak podľa platnej právnej úpravy § 95 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 134 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov ich hmotné zabezpečenie v starobe, kedy sa k starobnému dôchodku poskytuje ešte príplatok, takouto osobitnou úpravou je. Ďalšia výhrada k predloženému návrhu ústavného zákona ako celku spočíva v tom, že nijakým spôsobom nepredpokladá prepojenie všeobecnej úpravy starobného dôchodkového systému s osobitnou úpravou sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v tých oblastiach, kde je takéto prepojenie žiaduce, ako napr. v čl. 5 pri vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia alebo v čl. 8, ktorý predpokladá účasť dieťaťa na starobnom zabezpečení svojich rodičov. Minimálne v týchto ustanoveniach je potrebné zohľadniť aj osobitosť právnej úpravy podľa zákona č. 328/2002 Z. z. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – starobný dôchodkový systém v Slovenskej republike nie je univerzálny, keďže policajti, vojaci, iné ozbrojené zložky, hasiči, záchranári a niektoré ďalšie povolania majú vytvorený osobitný starobný dôchodkový systém s osobitnou legislatívou. Navrhnutá formulácia Ústavného zákona by bola v rozpore s realitou. V žiadnom z ďalších navrhnutých článkov predloženého návrhu Ústavného zákona nie je uvedená žiadna konkrétna, druhovo určená skupina osôb, ktorá by mala umožnenú úpravu odlišnú od univerzálnej. V ods. 5 tohto článku sa uvádza zohľadnenie činnosti zúčastnenej osoby, nie konkrétna, druhovo určená skupina osôb. Výnimku podľa predloženého návrhu nebude mať nikto, teda ani kategórie zamestnancov, na ktoré sa vzťahuje osobitný systém sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prečo tomu tak je, však predkladateľ nevysvetľuje. Zásadná pripomienka Ods. 2– KOZ SR nesúhlasí s formuláciou „starobné dôchodkové zabezpečenie“, keďže podmienkou nároku na starobnú dôchodkovú dávku je určitá doba poistenia a platenia príspevkov určených ako podiel zo mzdy, platu alebo iného zdaniteľného príjmu, čiže bez príspevkov na starobné dôchodkové poistenie nevzniká nárok na starobný dôchodok, ide teda o dôchodkové poistenie sui generis. Ani termín „starobné dôchodkové sporenie“ nezodpovedá skutočnosti, keďže v tzv. II. pilieri nejde o sporenie, ale o kumuláciu príspevkov na účte zúčastnenej osoby, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť investuje s možnosťou zisku, ale aj s rizikom straty. Tomuto starobnému dôchodkovému systému chýba hlavný znak sporenia, a to istota, že účastník dostane po uplynutí stanovenej doby najmenej všetko to, čo na svoj účet vložil. Zásadná pripomienka Konfederácia odborových zväzov SR vždy dôrazne odmietala vytvorenie kapitalizačnej schémy dôchodkového zabezpečenia, a preto aj v tomto svojom stanovisku k predloženému Návrhu Ústavného zákona zdôrazňuje svoju trvalú požiadavku na zrušenie tzv. II. piliera starobného dôchodkového sporenia. Odvody významnej časti príspevkov do II. piliera oslabujú finančnú stabilitu priebežne financovaného verejného povinného dôchodkového systému, ktorý aj podľa odporúčaní Európskej únie má byť hlavným a nosným systémom dôchodkového zabezpečenia občanov v členských štátoch EÚ. Pritom kapitalizácia vlastných príspevkov neprináša slovenským účastníkom starobného dôchodkového sporenia sľubovaný profit ani istotu. Po štrnástich rokoch sporenia dostávali v roku 2019 účastníci v priemere starobný dôchodok vo výške 21,77 eura. Ale priemerný starobný dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou predstavuje sumu 486 euro. Napriek tomu sa nájdu ekonómovia, ktorí tvrdia, že priebežne financovaný dôchodkový systém je neefektívny a pod. Druhý dôchodkový pilier prináša profit zatiaľ iba jeho vykonávateľom, ktorí si v roku 2020 z 10,2 miliardy nasporených eur sporiteľov odvedú ročnú odplatu za správu viac ako 35 miliónov eur, a to majú nárok na ďalšie dve odplaty z osobných účtov sporiteľov. Na základe ekonomických informácií o dôchodkových správcovských spoločnostiach aj z informácií zo susedných členských štátov EÚ, KOZ SR žiada zrušenie starobného dôchodkového sporenia. Zásadná pripomienka Ods. 4 – má deklaratórny charakter a jeho výklad môže mať najrôznejšie podoby. Môže vyznievať ako výzva pre štátnu exekutívu, ktorá si inak vôbec neuvedomuje nevyhnutnosť dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. KOZ SR považuje návrh textu tohto odseku za zbytočný. Zásadná pripomienka Ods. 5- predkladateľ nevysvetľuje, čo si predstavuje pod pojmom „zákonná úprava hodnoty starobného dôchodku“. Znenie tohto odseku je koncipované veľmi všeobecne a neurčito. Umožňuje najrôznejší výklad a vytvára priestor na ľubovoľnú právnu úpravu v zákone. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 6 Požadujeme ponechanie oddelenia odplaty za správu dôchodkového fondu nezávisle od miery zhodnotenia povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, a jej zohľadnenie výlučne v odplate za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V obdobných zákonných úpravách napríklad v oblasti kolektívneho investovania, podielových fondov, či bankových produktov na Slovensku ako aj pri väčšine dôchodkových produktov v zahraničí je štandardne ustanovená samostatná odplata za správu, ktorá nie je naviazaná na žiadne ďalšie parametre ani mieru zhodnotenia, ale dotknutý subjekt má na túto odplatu právo bez ohľadu na to, či sa majetok sporiteľov v dôchodkových fondoch zhodnocuje alebo nie. Odplata za správu slúži na krytie nákladov spoločnosti v súvislosti so správou, ktorou je podľa § 47 ods. 2zákona o starobnom dôchodkovom sporení okrem riadenia investícii aj administrácia (vedeniu účtov sporiteľov, zoznamov sporiteľov, obchodnej dokumentácie, vyplácanie programového výberu, zabezpečovanie právnych služieb, informovanie sporiteľov, a iné), propagácia a reklama a výber dobrovoľných príspevkov. Tieto činnosti musia byť zo strany dôchodkovej správcovskej spoločnosti vykonávané bez ohľadu na to, akú aktuálnu výkonnosť dosahujú dôchodkové fondy. Preto by sa výška tejto odplaty nemala nadväzovať na mieru zhodnotenia. Stanovenie výšky odplát za správu by bolo vhodné realizovať na základe exaktného prepočtu obligatórnych povinností správcovských spoločností, ktoré vyplývajú s príslušnej legislatívy. Aktuálna odplata za správu fondov je už dnes jednou z najnižších aj v porovnaní s veľkými globálnymi pasívnymi fondmi, kde je odplata za správu na úrovni 0,2 – 0,5 %. U nás je aktuálna odplata za správu na úrovni 0,3% pri násobne nižších objemoch spravovaného majetku aj v aktívne spravovaných fondoch. Preto požadujeme ponechanie samostatnej odplaty za správu bez zohľadňovania akýchkoľvek ďalších parametrov. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 4 Navrhujeme ustanovenie vypustiť a na úrovni zákona potom jasne upraviť kedy najneskôr môže vzniknúť povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Pri nastavení univerzálneho systému s povinným druhým pilierom, je toto ustanovenie podľa nášho názoru irelevantné pre ústavný zákon, keďže by malo byť platné len na prechodné obdobie. Preto by bolo vhodnejšie ho z ústavného zákona vypustiť a detailnejšie ho špecifikovať na úrovni zákona. Ak by to tak nebolo a existovala by možnosť výstupov zo systému, existovalo by pre účastníkov pomerne dlhé obdobie (od vstupu na trh práce do obdobia 30 rokov pre dôchodkovým vekom) aby do systému vstupovali a vystupovali. Čo bude pomerne administratívne náročné a prinesie do systému veľa otázok. Navyše to predĺži transformačné obdobie tak ako je uvedené vyššie. Ustanovenie hovorí o tom, že povinná účasť bude vznikať v okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ak tento okamih nastal najneskôr 30 rokov pred zákonom ustanoveným okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Ten však podľa čl. 5 návrhu ústavného zákona bude vznikať a) dosiahnutím doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutím počtu rokov veku, b) dosiahnutím doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutím počtu odpracovaných rokov. Pričom dosiahnutie počtu rokov veku sa bude v čase meniť vzhľadom na vývoj priemernej dĺžky dožitia, a nebude ho tak možné explicitne stanoviť 30 rokov vopred. Rovnako je to s počtom odpracovaných rokov, nakoľko tento parameter nehovorí len o počte rokov od vstupu na trh práce, ale predpokladáme, že bude do značnej miery ovplyvnený rôznymi výpadkami v pracovnej kariére. Preto navrhuje na úrovni zákona následne stanoviť jasné a explicitné pravidlo do akého veku je možný automatický vstup do II. piliera. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 3 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 3 ods. 1 odporúčame vypustiť slová „alebo v peniazoch oceniteľné plnenie“. Odôvodnenie: Uvedené slovné spojenie je neurčité. Nie je zrejmé, čo mal zákonodarca na mysli pod pojmom „v peniazoch oceniteľné plnenie“. V dôvodovej správe absentuje účelnosť takéhoto postupu a aj zdôvodnenie zavedenia možnosti poskytovať starobný dôchodok aj v inej forme, než formou peňažného plnenia. Taktiež nie je jasné, akým spôsobom by sa uskutočňovala voľba medzi poskytnutím finančného a nefinančného plnenia, či takto poskytnuté v peniazoch oceniteľné plnenie bude plne zodpovedať finančnému vyjadreniu starobného dôchodku, na ktorý vznikol zúčastnenej osobe nárok, resp. kto bude posudzovať jeho hodnotu a odplatnosť. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 1 žiadame navrhovaný text označiť ako odsek 1 a doplniť odsek 2 v tomto znení: „(2) Na výsluhové zabezpečenie profesionálnych vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojených príslušníkov finančnej správy ustanovené osobitným zákonom (ďalej len „výsluhové zabezpečenie“) sa vzťahuje tento ústavný zákon, len ak je to ďalej výslovne ustanovené.“. Odôvodnenie: Z dôvodov uvedených pri všeobecnej pripomienke žiadame výslovne ustanoviť, že na výsluhové zabezpečenie sa ústavný zákon bude vzťahovať, len ak to ústavný zákon výslovne ustanoví. Túto pripomienku považuje Ministerstvo obrany SR za zásadnú. |
| Subjekt: | ÚPVSR (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. 17 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V návrhu ústavného zákona chýba čl. 17, pričom však z dôvodovej správy vyplýva, že predkladateľ mal v úmysle, aby uvedený článok bol obsahom predloženého návrhu ústavného zákona. |
| Subjekt: | ÚPVSR (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. 18 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 18 ods. 4 je uvedený nesprávny vnútorný odkaz na čl. 10 ods. 2, keďže čl. 10 sa ďalej na odseky nedelí. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V odseku 1 navrhujeme vypustiť slová „organizovaný ako univerzálny systém“. Odôvodnenie: Rovnaké ako pri všeobecnej pripomienke vo vzťahu k univerzalite dôchodkového systému. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – Dôchodok je peňažné plnenie a KOZ SR zásadne nesúhlasí, aby sa starobný dôchodok menil na vecnú dávku. Dohovor MOP č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorým je Slovenská republika viazaná, v Časti V, Starobný dôchodok, Článok 28,ustanovuje, že „dávkou je pravidelne sa opakujúca platba“. V zmysle uvedeného uvedený dohovor neumožňuje realizovať starobný dôchodok iným spôsobom. Nie je zrejmé, prečo nad takouto formou dávky predkladateľ uvažuje, keďže tým poruší vyššie uvedený dohovor. Zásadná pripomienka Ods. 3 - Zásadne nesúhlasíme, aby základom pre výpočet povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom zabezpečení a s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení, teda pre platby poistného v tzv. I. pilieri a platenie povinných príspevkov v tzv. II. pilieri bol rovnaký, najmä čo sa týka určenia sadzby na platenie poistného a povinných príspevkov do oboch pilierov. Zásadná pripomienka Ods. 4 – Navrhnuté znenie ods. 4 uvedeného článku predpokladá plnenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, čiže pri invalidite zo starobného dôchodkového zabezpečenia. KOZ SR považuje tento návrh za neodôvodnený, keďže v systéme dôchodkového zabezpečenia máme osobitne vytvorený podsystém invalidného poistenia, na ktoré sa odvádza poistné vo výške 6 % z vymeriavacieho základu. V súvislosti s formuláciou pri výkone základného práva na hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predkladateľ zavádza do ústavného zákona pojem „podstatný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ avšak nijako tento pojem bližšie nevysvetľuje a ani nekonkretizuje. Vzhľadom k nadväznosti na ustanovenie podmienok nároku na invalidný dôchodok tak, ako ich upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý ustanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení žiadame slovo „podstatným“ z textu vypustiť a ponechať tak konkrétnu úpravu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na osobitný právny predpis. KOZ SR nepovažuje za spravodlivú ani súčasnú právnu úpravu, ktorá redukuje nárok na pozostalostné dávky pri súbehu s vlastným starobným alebo invalidným dôchodkom. Preto nesúhlasí ani s navrhovaným znením Ústavného zákona, ktoré ustanovuje možnosť poskytnutia iba čiastkovej hodnoty pozostalostnej dávky, alebo jej úplné odobratie. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 Navrhujeme zadefinovať pojem doživotné finančné plnenie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Z ustanovení čl. 12 nie je jasné, čo zákonodarca myslí pojmom doživotné finančné plnenie najmä v kontexte podmienok stanovených pre výplatu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, ktoré sa má určovať len v závislosti od hodnoty nasporenej sumy a priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike. Komerčné poisťovne, ktoré dnes poskytujú doživotný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia (tzv. Anuitu), a ktoré ako jediné dokážu kryť riziko dlhovekosti, v súlade so zákonom určujú hodnotu dôchodku použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť ich záväzku voči poistenému. Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku používajú vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, a medzinárodných skúseností pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku. Ustanovenie odseku 2 výrazne narúša tento princíp, pravdepodobne pôjde o rozpor s pravidlami o solventnosti v zákone o poisťovníctve, ktoré vyplývajú z európskej smernice Solvency II. Komerčné poisťovne nemôžu pracovať s národným rizikovým poolom, t.j. priemernou strednou dĺžkou života v Slovenskej republike. Komerčné poisťovne musia podľa vlastnej regulácie tvoriť vlastné rezervy, vierohodne ohodnotiť rizika cez vlastné úmrtnostne tabuľky a pod. Uvedený princíp ústavného zákona by tak bol v rozpore s európskou reguláciou o poisťovníctve. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 ods. 3 Alt. 1: Navrhujeme vypustiť bod b) Alt. 2: V prípade ponechania bodu b), navrhujeme aspoň v dôvodovej správe detailnejšie špecifikovať zámer zákonodarcu v rámci možnosti jednorazových výplat zo starobného dôchodkového sporenia. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Alt. 1: Obmedzenie akýchkoľvek jednorazových platieb pri výplate dávok z starobného dôchodkového sporenia je žiaduce. Príspevky odvedené na osobný účet účastníka majú charakter účelovej dane a preto by ich použitie malo byť striktne viazané na krytie konkrétnej sociálnej udalosti. Z pohľadu výnimiek z tohto pravidla je možné akceptovať len „malú nasporenú sumu“. Jej výšku by mal mať zákonodarca povinnosť upraviť v osobitnom zákone. V prípade ustanovenia písmena b) nie je možné s výnimkou súhlasiť z nasledovných dôvodov. Starobné dôchodkové sporenie nemá nahrádzať iné subsystémy sociálneho poistenia a už vôbec nie systém štátnej pomoci. Ide o účelovo viazané prostriedky na konkrétny typ sociálnej udalosti. V prípade smrti účastníka je zabezpečené dedenie. Alt. 2: Do systému starobného dôchodkového sporenia sa týmto ustanovením zavádzajú nové povinnosti pričom nie je jasné kto ich má vykonávať a ani to na základe akých pravidiel. Ak bude povinnosť rozhodovať o jednorazových výplatách prenesená na dôchodkové správcovské spoločnosti, bude to znamenať ďalšie rozšírenie ich činností, ktorá musia v súvislosti so správou vykonávať, čo na seba opäť bude viazať vyššie náklady pre spoločnosti. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 10 Požadujeme doplniť ako bude určovaná výška povinnej platby spojená s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Vítame snahu ústavným zákonom stanoviť minimálnu proporciu povinných platieb na starobné dôchodkové sporenie, no z návrhu nevyplýva z akej platby bude toto percento určené. Vieme, že aktuálne je starobné poistenie dlhodobo deficitné a na jeho dofinancovanie sú používané prebytky z ostatných fondov Sociálnej poisťovne ako aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. Dôležité preto je v rámci tak významnej dôchodkovej reformy ustanoviť „férové“ sadzby pre všetky subsystémy sociálneho poistenia a starobné dôchodkové zabezpečenie, ktoré by viedli aj k odstráneniu dlhodobej diskriminácie pri výpočte dôchodkových dávok účastníkov v druhom pilieri a následne aj k zvýšeniu jeho atraktivity. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 3 ods. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 3 ods. 4 odporúčame jednoznačne ustanoviť, či sa zo starobného dôchodkového zabezpečenia bude poskytovať aj plnenie na účely hmotného zabezpečenia pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo pri strate živiteľa. Odôvodnenie: Z textu uvedeného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, ako a či vôbec sa plnenie na účely hmotného zabezpečenia pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo plnenie pri strate živiteľa bude zo starobného dôchodkového zabezpečenia poskytovať. Neustanovuje sa ani to, akým spôsobom bude riešený možný súbeh predmetných dávok s výplatou starobného dôchodku. Uvedené nie je dostatočne vysvetlené ani v osobitnej časti dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, a to napriek tomu, že má ambíciu poukázať na možné riešenie tejto problematiky. Z návrhu ústavného zákona však jednoznačný postup nevyplýva. Tento postup je v úprave poskytovania vyššie zmienených dávok vágny, pričom ich výplatu zakotvuje iba ako možnosť a aj to s viacerými alternatívami. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 ods. 2 Navrhujeme vypustiť druhú vetu z dôvodu odôvodnenej nadbytočnosti alebo v prípade ponechania druhej vety navrhujeme vypustiť slová „primerane zohľadňuje“ a navrhujeme ich nahradiť slovom „vyplýva najmä z“ |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Druhá veta je z nášho pohľadu nadbytočná, keďže nehovorí o žiadnej zásade dôchodkového systému, ale iba konštatuje ako je tvorená hodnota nasporenej sumy. Ak chce zákonodarca uvedenú vetu v ústavnom zákone ponechať, navrhujeme, aby bolo vypustené slovné spojenie „primerane zohľadňuje“ nakoľko nie je vzhľadom na charakter starobného dôchodkového sporenia adekvátne. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 4 ods. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 4 ods. 4 odporúčame spresniť, z akých prostriedkov sa budú uhrádzať náklady na správu starobného dôchodkového zabezpečenia. Odôvodnenie: Vychádzajúc z čl. 4 ods. 2 návrhu ústavného zákona starobné dôchodkové zabezpečenie vykonáva subjekt verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že výdavky na správu starobného dôchodkového zabezpečenia by mali byť v tomto prípade hradené zo štátneho rozpočtu. Zo znenia predmetného ustanovenia však takáto možnosť jednoznačne nevyplýva. Toto je možné interpretovať aj tak, že na správu starobného dôchodkového zabezpečenia bude mať spravujúci subjekt právo použiť časť prostriedkov, ktoré odviedli osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení v rámci svojich povinných platieb. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 7 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 7 ods. 1 odporúčame valorizáciu starobných dôchodkov previazať na rast životných nákladov všetkých domácností, nielen na rast životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Odôvodnenie: Domácnosti poberateľov starobného dôchodku majú v mnohých prípadoch obmedzené prostriedky a žijú na hranici chudoby. Valorizácia v navrhovanom rozsahu by bola pre mnohých dôchodcov len „udržiavaním chudoby“. Z tohto dôvodu sa nám javí ako výhodnejšie naviazať valorizáciu starobných dôchodkov na rast životných nákladov všetkých domácností. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 5 ods. 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odporúčame precizovať ustanovenie čl. 5 ods. 5. Odôvodnenie: Znenie ustanovenia čl. 5 ods. 5 je nezrozumiteľné, zmätočné a nekorešponduje s odôvodnením uvedeným v osobitnej časti dôvodovej správy. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Keďže Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému občanovi primerané hmotné zabezpečenie v starobe a systém dôchodkového zabezpečenia je regulovaný štátom a upravený legislatívou, je štát povinný garantovať solventnosť verejnoprávnej inštitúcie, ktorá povinné dôchodkové zabezpečenie vykonáva. Preto je nevyhnutné doplniť Čl. 4 predloženého Návrhu Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme o odsek zakotvujúci povinnosť štátu zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na financovanie už vzniknutých dôchodkových nárokov. Zásadná pripomienka V samotnom Čl. 4 sa to neuvádza, ale v dôvodovej správe k Čl. 4 sa uvádza, že sa navrhuje upustiť od definície priebežne financovaného, tzv. I. piliera, ako „dávkovo definovaného“ a tiež upustiť od jeho označenia ako „poistenie“. KOZ SR nesúhlasí s navrhnutou zmenou definície priebežne financovaného systému. Ide o zásadnú zmenu spôsobu financovania dôchodkových dávok a k preneseniu zodpovednosti za výšku dôchodkovej dávky zo štátu na jednotlivého občana. Pri dávkovo definovanom systéme je zákonom určený spôsob výpočtu dávky, čím štát zaručuje povinne zúčastneným osobám určitú výšku dôchodkovej dávky. Pri príspevkovo definovaných dôchodkových systémoch sa vopred nedá predpokladať výška budúcej dávky, ani spôsob jej výpočtu, čiže celá ťarcha neistoty budúceho dôchodku je hodená na účastníkovi dôchodkového systému. Príspevkovo definované systémy úplne popierajú solidaritu. Účastník povinného dôchodkového systému, ani jeho prípadní pozostalí, sa nemôžu spoľahnúť na medzigeneračnú ani vnútrogeneračnú solidaritu. V rámci Notional Defined Contributions systému dostane účastník iba to, čo si do systému vložil, obdobne ako v kapitalizačnom II. pilieri (z ktorého sa pozostalostné dávky v podstate neposkytujú). Zásadná pripomienka Ods. 4 – Žiadame navrhovaný odsek vypustiť. Nevidíme opodstatnenie návrhu v tom, aby si subjekt verejnej správy (Sociálna poisťovňa) účtoval alebo určoval poplatky za vykonávanie dôchodkového zabezpečenia. Zákonodarca má potom v úmysle zaviesť tieto poplatky aj za vykonávanie nemocenského poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia či napr. poistenia v nezamestnanosti? Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 ods. 4 Nesúhlasíme so zrušením dedenia vo výplatnej fáze zo starobného dôchodkového sporenia v prípade, ak nebudú upravené pozostalostné dôchodky z I. piliera. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V návrhu ústavného zákona absentuje akákoľvek informácia o pozostalostných dôchodkoch v rámci dôchodkového systému. V pôvodných zásadách sa práve pozostalostné dôchodky mali preniesť výlučne do I. piliera, čo v tomto návrhu ústavného zákona nie je nikde uvedené. Ak k takejto úprave nedôjde, nesúhlasíme s úplným zrušením dedenia vo výplatnej fáze z II. piliera a požadujeme zachovanie poistno-matematického prepočtu a vyplácanie časti dávok pre prípad skoršieho úmrtia sporiteľa. Motiváciou pre sporenie v II. pilieri bola pre veľkú časť sporiteľov možnosť dedenia. Aktuálne je táto možnosť aspoň čiastočne vo výplatnej fáze zabezpečená 7 ročnou garanciou, pozostalostným krytím (1 až 2 roky) ale najmä dedením všetkých nevyplatených prostriedkov pri programovom výbere. Ak sa možnosť dedenia obmedzí výhradne na sporiacu fázu pozostalí po sporiteľovi, ktorí zomrie po zahájení výplatnej fázy budú výrazne diskriminovaní nie len voči pozostalým po poistencovi, ktorý bol výlučne v I. pilieri, keďže pozostalým po sporiteľoch sa bude pozostalostný dôchodok vyplácať iba z kráteného dôchodku z I. piliera, ale aj voči pozostalým po sporiteľovi, ktorí zomrie v rámci výplatnej fázy. Pre iluzórnosť, ak zomrie sporiteľ s nasporenou sumou 50 000 eur tesne pred začatím výplatnej fázy, jeho pozostalá dostane vdovský dôchodok z I. piliera, ktorý síce bude krátený z titulu účasti v II. pilieri, ale naviac dostane celú nasporenú sumu. Ak však zomrie tento sporiteľ hoci aj mesiac po začatí výplaty dôchodku, pozostalá dostane iba krátený vdovský dôchodok z I. piliera. Takéto nerovnaké postavenie je podľa nášho názoru v rozpore so zásadou univerzálnosti uvedenou v čl. 2 ods. 1. Rovnako je potrebné zachovať dedenie vo výplatnej fáze v prípade, že bude aj naďalej zachovaná možnosť vyplácania dôchodku programovým výberom. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 10 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 10 odporúčame doplniť maximálnu výšku povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení. Odôvodnenie: Určením maximálnej výšky platby na účely starobného dôchodkového sporenia sa zabezpečí minimálny príjem pre starobné dôchodkové zabezpečenie. Ustanovenia upravujúce starobné dôchodkové sporenie jednoznačne určujú, aká je minimálna suma platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení – ¼ sumy povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. Ustanovenia upravujúce starobné dôchodkové zabezpečenie však takúto úpravu výšky platieb neobsahujú. Teoreticky teda môže dôjsť k situácii, keď účastník starobného dôchodkového systému bude odvádzať vyššiu sumu na starobné dôchodkové sporenie ako na starobné dôchodkové zabezpečenie. Stanovením maximálnej výšky povinnej platby do starobného dôchodkového sporenia by v súlade s princípom solidarity bol zabezpečený minimálny príjem starobného dôchodkového zabezpečenia, z ktorého budú financované starobné dôchodky tých účastníkov systému, ktorí sa nemohli zúčastniť na starobnom dôchodkovom sporení. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k nedostatočnému priebežnému financovaniu starobného dôchodkového zabezpečenia a jeho destabilizácii. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 14 Upozorňujeme, že uvedený návrh bude mať finančné dopady. |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Aj keď s návrhom zlepšovať informovanosť o budúcich dôchodkových nárokoch súhlasíme, je nutné upozorniť, že táto povinnosť je administratívne náročná a spojená s dodatočnými investíciami a nákladmi pre všetky inštitúcie podieľajúce sa na správe dôchodkového systému. Osobitne chceme na tento fakt upozorniť v kontexte odplaty za správu, ktorá pokrýva aj povinnosti v oblasti informovanosti sporiteľov/účastníkov o ich budúcich dôchodkových nárokoch. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 15 ods. 2 Požadujeme, aby sa toto ustanovenie uplatnilo aj pre návrh tohto ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Podporujeme návrh, aby sa kvantifikoval vplyv právnych predpisov aj na dôchodkový systém. Vzhľadom na to, že práve tento návrh ústavného zákona zakladá výrazné zmeny v celom dôchodkovom systéme, požadujeme, aby sa v rámci tohto návrhu uplatnilo toto pravidlo a transparente sa kvantifikoval vplyv predkladaných zmien. Toto podporuje aj znenie všeobecnej dôvodovej správy. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 14 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 14 odporúčame doplniť v akých lehotách, akým spôsobom, resp. prostriedkami bude právo na informácie realizované. Odôvodnenie: Vychádzajúc z ustanovenia čl. 14 návrhu ústavného zákona ide o dôležité informácie, ktoré majú byť osobám zúčastneným na starobnom dôchodkovom systéme poskytnuté v dostatočnom predstihu a v požadovanom rozsahu tak, aby mohli na ich základe prijímať relevantné rozhodnutia týkajúce sa ich hmotného zabezpečenia v starobe. Je preto potrebné jednoznačne vymedziť kedy, akým spôsobom a s použitím akých prostriedkov budú informácie zúčastneným osobám poskytované. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 7 ods. 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V článku 7 odporúčame vypustiť odsek 7. Odôvodnenie: Ustanovenie umožňuje zákonom rozšíriť mechanizmus korekcie aj na iné, ako ústavným zákonom určené prípady. Ak má ústavný zákon garantovať stabilitu starobného dôchodkového systému, je potrebné prípadné mechanizmy jeho úpravy priamo ustanoviť v ústavnom zákone. Možnosť dodatočne ustanoviť úpravu starobného dôchodkového systému právnou normou nižšej právnej sily nepovažujeme za opatrenie, ktoré má prispievať k jeho stabilizácii. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 8 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 8 ods. 1 odporúčame jednoznačne vymedziť pojem „osoba, ktorá vychovala dieťa“. Odôvodnenie: Na výchove dieťaťa sa v rôznych fázach jeho výchovy z rôznych dôvodov môžu podieľať viaceré osoby. Odporúčame preto určiť tento okruh osôb explicitne, napríklad vymedzením predmetného pojmu priamo v návrhu ústavného zákona. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 5 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – KOZ SR trvá na zachovaní v súčasnosti platného ustanovenia Čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov veku. KOZ SR žiada, aby aj v predloženom Návrhu Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme bol ustanovený ako maximálny dôchodkový vek 64 rokov ako jedna z podmienok vzniku nároku na dávku. Vzhľadom na zdravotný stav zamestnancov a všetkých občanov v preddôchodkovom veku na Slovensku, považuje KOZ SR toto ustanovenie Ústavy SR za mimoriadne významné a dôležité. Predkladateľ navrhuje dve alternatívy (kombinácie) podmienok, ktorých splnenie bude potrebné na nárok na starobný dôchodok. Prečo to takto navrhuje však už nevysvetľuje. Súčasná právna úprava v podobe zákona o sociálnom poistení pri ustanovených podmienkach, ktoré je potrebné splniť na jednotlivé dávky sociálneho poistenia neumožňuje alternatívy alebo kombinácie podmienok. Pri takto nastavenom systéme sa domnievame, že bude dochádzať k porušovaniu princípu rovnosti poistencov, keďže systém sociálneho poistenia je postavený na princípe rovnosti poistencov pri splnení podmienok na jednotlivé dávky sociálneho poistenia a ich výplatu. Zásadná pripomienka Ods. 4 - KOZ SR trvá na zachovaní v súčasnosti platného ustanovenia Čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého má žena právo na zníženie veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok o 6, 12 alebo 18 mesiacov ak vychovala jedno, dve alebo tri a viac detí. Toto zníženie dôchodkového veku žien, resp. rodičov je významným ocenením starostlivosti rodičov o deti a súčasne významným propopulačným opatrením. Zásadná pripomienka Ods. 5 – Aj pri tomto návrhu ustanovenia Ústavného zákona KOZ SR žiada, aby bol zachovaný systém definovaný dávkami. Zásadná pripomienka Ods. 6 – Zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti na priemernej strednej dĺžke života v SR sa už 3 roky neúspešne realizovalo a nakoniec sa od tohto systému zvyšovania dôchodkového veku upustilo a to určite aj preto, lebo v celej EÚ sa uplatňuje iba v Portugalsku. KOZ SR nesúhlasí, aby sme sa pri určovaní dôchodkového veku vrátili k tomuto neúspešnému experimentu. KOZ SR trvá na zachovaní stropu pre zvyšovanie dôchodkového veku vo výške 64 rokov tak, ako je to uvedené v Ústave Slovenskej republiky v Čl. 39 ods. 3. Zásadná pripomienka Ods. 7 –Predĺženie potrebnej doby platenia príspevkov na starobné dôchodkové zabezpečenie zo súčasných 15 rokov doby poistenia na 40 rokov je neúmerné a nespravodlivé, pretože sa navrhuje z roka na rok naraz, bez prechodného obdobia a nedáva účastníkom systému možnosť prispôsobiť sa tejto zmene. Na základe navrhnutého ustanovenia čl. 5 ods. 7 predkladateľ navrhuje automatické zvyšovanie podmienky odpracovaných rokov o polovicu zmeny priemernej strednej dĺžky života v SR. KOZ SR nesúhlasí s každoročným zvyšovaním podmienky počtu odpracovaných rokov. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 19 Navrhujeme prehodnotiť predložený časový rámec zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Zákon s výnimkou niektorých ustanovení podľa článku 19 má zákon platiť od 1.1.2022. Keďže ide o ústavný zákon, tým ustanoveniam podriadených zákonov, ktoré môžu byť v rozpore s týmto ústavným zákonom môže ústavný súd pozastaviť platnosť. V ideálnom prípade je možné očakávať schválenie ústavného zákona najskôr koncom prvého polroka 2021. Na prípravu nového zákona o starobnom zabezpečení a jeho schválenie bude mať ministerstvo necelý rok. (To ani len neuvažujme o zavedení NDC systému). Nevidíme priestor na potrebnú celospoločenskú diskusiu, bez ktorej by nemal byť prijatý zákona takého rozsahu. Predložený návrh ústavného zákona neuvažuje s legisvakančnou lehotou. Sociálna poisťovňa nebude schopná v navrhovaných termínoch nový zákon aplikovať. Prípadne nebude priestor na vytvorenie novej inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 2. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov Požadujeme doplniť znenie Doložky vybraných vplyvov k návrhu tohto ústavného zákona aj o Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie, resp. požadujeme úpravu všeobecnej dôvodovej správy s ohľadom na skutočnosť, že v rámci tejto dôvodovej správy nie je nikde uvedený výsledok konzultácii s podnikateľskými subjektmi, ktoré vyjadrili zásadné pripomienky k zámeru tohto návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Na základe legislatívnych pravidiel vlády boli v rámci prípravy tohto návrhu ústavného zákona vykonané aj konzultácie s podnikateľskými subjektmi, na ktoré bude mať návrh tohto zákona dopad. V predloženom materiáli však chýba akákoľvek informácia o výsledku týchto konzultácii aj napriek tomu, že v rámci konzultácii bolo upozorňované na zásadné dopady na podnikateľské subjekty a zo strany zástupcov podnikateľských subjektov boli predložené zásadné pripomienky. Požadujeme preto materiál doplniť o túto informáciu v Doložke vybraných vplyvov, resp. v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 3 ods. (4) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného z podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo pri strate živiteľa je spravidla predmetom invalidného poistenia. Je správne, ak sa má toto plnenie poskytovať zo starobného dôchodkového zabezpečenia ? Podľa dostupných údajov je otázne, či bude v budúcnosti dostatok finančných prostriedkov na starobné dôchodkové zabezpečenie. Je preto na zváženie, či sa majú uvedené oblasti financovať aj zo starobného dôchodkového zabezpečenia a toto neriešiť v rámci invalidného poistenia. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 15 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | podľa nášho názoru je táto požiadavka nereálna. Vyčíslenie vplyvov na dôchodkový systém by mali obsahovať len také právne predpisy, ktoré sa tejto oblasti dotýkajú – napr. predpisy z oblasti financií, osobitne štátneho rozpočtu, pracovnoprávne predpisy a pod. Väčšina všeobecne záväzných právnych predpisov schvaľovaných vládou SR alebo NR SR sa dôchodkového systému netýka, nemá preto zmysel, aby boli vyčíslené dopady na dôchodkový systém takých právnych predpisov, ako sú napr. stavebný zákon, letecký zákon, katastrálny zákon, Trestný zákon a pod. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 18 ods. 1 Požadujeme vysvetlenie toho, akým spôsobom bolo rozhodnuté o období 40 rokov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Návrh zákona uvádza, že úpravy by mali byť v súlade s princípom aktuárnej neutrality. Na základe uvedeného preto požadujeme doplniť, spôsob výpočtu, ktorým bolo stanovené obdobe 40 rokov. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – KOZ SR považuje za neprijateľné navrhnuté ustanovenie Čl. 6, ods. 1, ktorým sa má ústavnou cestou uprieť nárok poberateľov starobných dôchodkov na akúkoľvek ďalšiu dôchodkovú dávku okrem 12 starobných dôchodkov v jednom kalendárnom roku. Návrhom tohto ustanovenia popiera vládna koalícia vlastné sľuby o zachovaní trinásteho dôchodku z obdobia tesne po voľbách do NR SR. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. (4) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | namiesto slov „starostlivosť o maloleté dieťa“ navrhujeme uviesť slová „doba starostlivosti o maloleté dieťa“, ktoré lepšie vystihujú dané časové obdobie. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 17 Navrhujeme doplniť článok 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V návrhu absentuje čl. 17, vzhľadom na význam tohto ustanovenia aj napríklad vo vzťahu k článku 8 ide o zásadný nedostatok. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – KOZ SR zásadne nesúhlasí s navrhnutým individualistickým a antisolidárnym ustanovením. Návrh, aby pracujúce deti prispievali k dôchodku rodičom, poberateľom starobných dôchodkov, priamo zo svojich príspevkov na dôchodkové zabezpečenie, je podľa názoru KOZ SR diskriminačný voči viacerým skupinám účastníkov starobného dôchodkového zabezpečenia. Napr. rodičia, ktorí vychovali zdravotne znevýhodnené deti, ktoré sa veľmi často stanú poberateľmi štátnych sociálnych dávok a nie zamestnancami, by nedostali žiadny prídavok k dôchodku. Pritom finančné náklady a nároky na starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti sú omnoho vyššie a väčšie ako nároky na výchovu zdravých detí. Bola by to tiež diskriminácia voči rodičom detí, ktoré si, nie vlastnou vinou, nemôžu nájsť prácu. Diskriminované by boli aj osoby, ktoré deti mať nemôžu. A diskriminovaní by boli aj bezdetní platitelia daní, pretože najmä z ich daní a príspevkov sa financuje zdravotná starostlivosť pre deti, ktorá je u nás bezplatná, rovnako ako aj vzdelanie. Z daní štát financuje príspevky na internáty a stravu pre študentov, rodičom vypláca rodičovský príspevok, ako aj prídavky na deti a príspevky k prídavkom na deti. A to všetko sa platí z daní, ktoré platia aj bezdetní prispievatelia, ktorí pracujú na plný úväzok. Keďže však nemajú deti, príspevok k dôchodku nedostanú. Povinný dôchodkový systém financovaný priebežným spôsobom je historicky založený na vysokej miere solidarity. Jeho úlohou je naplniť záväzok štátu obsiahnutý v Ústave SR, ktorým sa každému občanovi zaručuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Na splnenie tohto záväzku potrebuje štát nemalé finančné prostriedky a preto ustanovuje v zákonoch potrebnú mieru prerozdeľovania. Pokiaľ by sa časť odvedených príspevkov na dôchodkové zabezpečenie vyčlenila na priame príspevky k dôchodkom od pracujúcich detí rodičom, dôchodcom, prehĺbil by sa nedostatok peňazí na zabezpečenie starobných dôchodkov a štát by rezignoval na plnenie svojej významnej sociálnej funkcie, zabezpečiť dôstojný život svojich občanov v starobe a to je v ekonomicky vyspelom štáte neprípustné. Zásadná pripomienka Ods. 2 – Presné stanovenie minimálnej výšky príplatku k starobnému dôchodku rodičov bez finančnej analýzy je v priamom rozpore s predloženým Návrhom Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme, v čl. 15 ods. 2 sa uvádza: „Každý návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje Národná rada SR alebo vláda SR musí obsahovať vyčíslenie vplyvov...“. Podľa našich predbežných prepočtov ide o významnú sumu, ktorá by bola „vytrhnutá“ z balíka spoločných financií na dôchodky a dôsledkom by bolo zvýšenie nestability dôchodkového systému a jeho neudržateľnosti. Pokiaľ štát nedefinuje zdroj, z ktorého sa chýbajúce finančné prostriedky uhradia, KOZ SR vyjadruje nesúhlas s takýmto ustanovením. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – Zvyšovanie starobných dôchodkov iba v závislosti na raste životných nákladov domácností dôchodcov, bez zohľadnenia rastu miezd, bude znamenať sústavné znižovanie životnej úrovne poberateľov dôchodkov, najmä v porovnaní s ekonomicky aktívnou časťou populácie. V nadchádzajúcich dvoch rokoch sa predpokladá inflácia domácností dôchodcov na úrovni 1-2 %. To by znamenalo zvýšenie dôchodkov o 1 až 2 percentá. KOZ SR žiada zavedenie modelu valorizácie starobných dôchodkov rovnakým spôsobom ako vo väčšine členských štátov EÚ, a to v závislosti na raste cien ale aj raste miezd. Inak sa na Slovensku bude vytvárať veľká skupina veľmi chudobných starých ľudí. Zásadná pripomienka Ods. 2 – Návrh tohto ustanovenia vyznieva veľmi iluzórne, keďže starobné dôchodkové poistenie je dlhodobo v deficite a tento deficit každoročne rastie. Na starobné dôchodkové poistenie sa z rezervného fondu a z ostatných poistných fondov Sociálnej poisťovne presúvajú ročne asi 2 miliardy euro, čo mnohí ekonómovia označujú ako ohrozenie dlhodobej udržateľnosti a preto sa nedá predpokladať, žeby nastala situácia, aby sa dôchodky mimoriadne zvýšili. KOZ SR požaduje povinnú valorizáciu dôchodkov na základe inflácie a rastu miezd. Zásadná pripomienka Ods. 3 – KOZ SR nesúhlasí s paušálnym ustanovením mechanizmu korekcie, t. j. zvýšenia poistného, zvýšenia dôchodkového veku alebo zmrazenia valorizácie dôchodkov. Všetky tri navrhnuté opatrenia by znamenali významný zásah do sociálnej situácie občanov, či už prispievateľov na dôchodkové zabezpečenie alebo samotných dôchodcov a také významné opatrenie musí byť hlboko odborne aj politicky analyzované, prediskutované, odsúhlasené sociálnymi partnermi a veľmi citlivo a opatrne realizované, ak sa ukáže, že sa situácia nedá riešiť iným spôsobom, napr. príspevkom zo štátneho rozpočtu. Prijatie tejto právnej úpravy v rámci ústavného zákona nepovažujeme za vhodné. Zavedenie mechanizmu korekcie, navyše bez navrhovanej potreby príslušných zmien v zákone o sociálnom poistení môžu podľa nášho názoru vyvolať právnu neistotu účastníkov sociálneho zabezpečenia (poistenia) pri nárokoch na jednotlivé dávky sociálneho poistenia a ich výplatu. Zásadná pripomienka Ods. 4 – uplatnenie navrhnutého ustanovenia v ods. 4 by znamenalo podpísanie bianko šeku hociktorej terajšej alebo budúcej vláde pri prijímaní reštrikčných opatrení voči pracujúcim alebo dôchodcom, bez možnosti akejkoľvek diskusie alebo obrany. Takéto ustanovenie by si nedovolili ani predložiť v niektorom z vyspelých členských štátov EÚ. KOZ SR zásadne nesúhlasí s týmto návrhom. Zásadná pripomienka Ods. 7 – KOZ SR zásadne nesúhlasí. Platia argumenty k odsekom 3 a 4 tohto článku. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | dôvodovej správe osobitnej časti čl. 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Žiadame z dôvodovej správy osobitnej časti vypustiť odôvodnenie čl. 17 bez náhrady, a to z dôvodu, že návrh ústavného zákona neobsahuje normatívny text čl. 17, ako aj z dôvodu že z odôvodnenia k tomuto článku vyplýva, že mal „prevziať“ hmotné zabezpečenie v starobe príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, bezpečnostných zborov alebo záchranných zborov, ak po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona dôjde k zrušeniu alebo zúženiu výsluhového zabezpečenia v podobe, v akej ho poznáme dnes. Odôvodnenie: Pokiaľ vláda vo svojom programovom vyhlásení deklaruje stabilizáciu osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, nepovažujeme minimálne za vhodné, aby sa v návrhu ústavného zákona riešilo, čo i len pro futuro, zúženie alebo zrušenie osobnej alebo vecnej pôsobnosti doterajších predpisov v oblasti výsluhového zabezpečenia. Predkladateľ právnej úpravy síce ubezpečuje, že konflikt zásady univerzálnosti starobného dôchodkového systému k dnes existujúcemu sociálnemu zabezpečeniu vykonávanému podľa zákona č. 328/2002 Z. z. navrhuje riešiť v prospech existujúceho systému výsluhového zabezpečenia, zároveň však uvádza, že toto rešpektovanie osobitnej právnej úpravy sociálneho zabezpečenia bude existovať len dovtedy, dokedy nebude bez náhrady zrušené alebo dokedy bude čo i len v zúženej podobe existovať. Dovolíme si upozorniť predkladateľa navrhovanej právnej úpravy, že existujúci systém výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov významnou mierou garantuje ich sociálne istoty po skončení služobného pomeru. Akékoľvek, čo i len náznakové úvahy o zrušení alebo zúžení osobnej alebo vecnej pôsobnosti tohto systému, ešte aj uvádzané v súvislosti s nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, spôsobujú iba zbytočnú nervozitu v radoch profesionálnych vojakov a policajtov, a preto ich hodnotíme ako nežiaduce. Ministerstvo obrany SR nepripúšťa žiadne negatívne zásahy do existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a dôsledne bude plniť časť programového vyhlásenia vlády vo vzťahu ku garancii stabilizácie tohto systému. Túto pripomienku považuje Ministerstvo obrany SR za zásadnú. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 4 - Keďže sa nikto nemôže zaručiť, že účasť jednotlivca na starobnom dôchodkovom sporení do dosiahnutia zákonom stanoveného dôchodkového veku bude trvať najmenej 30 rokov, je táto podmienka zbytočná. Tridsať rokov starobného dôchodkového sporenia nemusí dosiahnuť ani poistenec, ktorý bude mať pri vstupe do kapitalizačného systému viac ako 30 rokov do dosiahnutia zákonom stanoveného dôchodkového veku, napr. z dôvodu nezamestnanosti. Na druhej strane takto navrhnuté ustanovenie neberie do úvahy možnosť, že účastník starobného dôchodkového sporenia bude pracovať a odvádzať príspevky aj po dosiahnutí zákonom stanoveného dôchodkového veku a splnil by podmienku doby prispievania najmenej 30 rokov. Súčasne navrhnuté ustanovenie Čl. 9 ods. 4 neupresňuje a nezohľadňuje skutočnosť, že podľa tohto predloženého Návrhu ústavného zákona sa nedá vopred určiť aký bude zákonom stanovený dôchodkový vek ani v nasledujúcom roku a nieto ešte o 30 rokov. Zásadná pripomienka Ods. 6 - V čl. 9 navrhujeme nové znenie ods. 6, ktoré znie: „(6) Sumu, ktorú môže subjekt vykonávajúci starobné dôchodkové sporenie použiť na správu starobného dôchodkového sporenia ustanoví zákon. Na správu sa nesmú použiť povinné platby uhradené na starobné dôchodkové sporenie. Mieru použitia zhodnotenia povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, vyhodnocovanej voči referenčným ukazovateľom ustanoví zákon.“ Odôvodnenie: Štát zákonom vynucuje účasť v druhom pilieri dôchodkového systému, avšak tieto finančné prostriedky zveruje do rúk súkromných spoločností. Preto je zároveň povinný tieto platby chrániť. Jednou z ochrán je i obmedzenie použitia „povinných“ platieb na účely správy starobného dôchodkového sporenia. Na správu bude možné tak použiť výhradne peňažné prostriedky akumulované zo zhodnotenia povinných platieb, ktorých výšku však bude zákon regulovať. Jedná sa o ochranné opatrenie v prípade, že DDS nedokážu zhodnotiť povinné platby a finančné prostriedky na svoju správu by tak čerpali z povinných platieb, ktorých výšku by takto znižovali v neprospech dôchodkového sporiteľa. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1-V čl. 12 ods. 1 navrhujeme nové znenie ods. 1, ktoré znie: „(1) Starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia sa poskytuje formou doživotného dôchodku, dočasného dôchodku a programového výberu.“ Odôvodnenie: Účastník sporenia by mal mať právo si vybrať akým spôsobom si bude čerpať prostriedky z dôchodkového sporenia. Problematika finančného plnenia vyplýva zo zmeny čl. 3 uvedenú v bode 2 pripomienok. Zásadná pripomienka Ods. 3- V čl. 12 ods. 3 navrhujeme vložiť nové písm. c), ktoré znie: „c) doživotné dôchodkové zabezpečenie je minimálne na úrovni referenčnej sumy.“ Odôvodnenie: Doterajší účastníci dôchodkového sporenia, ale aj noví účastníci, vstupujú do sporenia aj z dôvodu možnosti jednorázového alebo programového výberu. Zásadná pripomienka Ods. 4 - Zásadne nesúhlasíme, aby nasporená suma zo starobného dôchodkového sporenia nemohla byť predmetom dedenia aj po uplatnení nároku na starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia. KOZ SR žiada zachovanie všetkých, v súčasnosti poskytovaných dávok zo starobného dôchodkového sporenia aj do budúcnosti. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl.13 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods.1 - Predkladateľ sa podľa nášho názoru v ods. 1 uvedeného návrhu článku nevysporiadal so skutočnosťou, že sa bude jednať iba o odhad, ktorý v zásade nebude vedieť reflektovať na zmeny v živote jednotlivca ako je nezamestnanosť, materstvo, rodičovstvo, pracovný alebo tzv. „ostatný“ úraz, invalidita a podobne. Zaradenie článku 13 do návrhu ústavného zákona považujeme za neopodstatnený. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl.10 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Nesúhlasíme s ustanovením najmenej jednej štvrtiny sumy povinnej platby v starobnom dôchodkovom sporení. Z predloženého materiálu nie je zrejmé prečo predkladateľ určil práve takúto hranicu, alebo výšku sumy. Rovnako si myslíme, že navrhované znenie čl. 10 nepatrí do Ústavy SR. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 16 a 18 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Text nie je správne očíslovaný, nie je tu článok 17. Okrem toho v čl. 18 ods. (4) sú odkazy na článok 10 ods. 2, čo však nie je správne, nakoľko článok 10 žiadne odseky neobsahuje. Tieto nedostatky je potrebné opraviť. |
| Subjekt: | MOSR (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 5 ods. 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odporúčame precizovať ustanovenie čl. 5 ods. 7. Odôvodnenie: Keďže ustanovenie priamo odkazuje na čl. 5 ods. 5 návrhu ústavného zákona, ktoré považujeme za nezrozumiteľné, je takýmto nejasným ustanovením aj čl. 5 ods. 7. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 18 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – KOZ SR nesúhlasí so skokovým zvýšením potrebnej doby poistenia pre vznik nároku na starobnú dôchodkovú dávku z 15 na 40 rokov. Tento návrh znamená podstatné zhoršenie sociálnej situácie ľudí v preddôchodkovom veku, lebo už im nedáva možnosť získať potrebný počet rokov poistenia, keďže sa zo dňa na deň zvyšuje o 25 rokov. Zásadná pripomienka Ods. 3 a 4 – KOZ SR nesúhlasí s predmetnými ustanoveniami v predloženom Návrhu Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme, lebo je porušením princípu solidarity, ktorý je základným atribútom priebežne financovaného systému dôchodkového zabezpečenia. Predkladateľ nepredložil analýzu finančných vplyvov predmetných dvoch ustanovení predloženého Návrhu ústavného zákona, a preto nie je možné posúdiť aký vplyv budú mať predložené návrhy na finančnú udržateľnosť dôchodkového poistenia a v prípade vzniku deficitu na základe dvoch navrhnutých ustanovení nie je uvedené, akým spôsobom a kto nahradí vzniknutý deficit vo financovaní starobných dôchodkov. Zásadná pripomienka Ods. 4 – v predloženom návrhu sa uvádza, že „Ustanovenie článku 10 ods. 2 sa prvý krát ...“, predmetný článok 10 nemá odsek 2. Predložený Návrh Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme je rozsiahly a v niektorých článkoch a odsekoch nezvyčajne podrobný. V podstate však znamená iba modifikáciu existujúceho právneho stavu v oblasti starobného dôchodkového zabezpečenia. Neobsahuje víziu do blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti, ktorá sa bude vyznačovať významnými zmenami v pracovnoprávnych vzťahoch ovplyvnených štvrtou priemyselnou revolúciou, digitalizáciou, individualizáciou pracovných postupov, zavádzaním rôznych netradičných až prekérnych pracovnoprávnych vzťahov a určite aj vzostupom prísnych požiadaviek na ochranu životného prostredia. Najmä zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch a v obmedzovaní klasických foriem výkonu práce budú mať podstatný vplyv na formovanie nových systémov sociálneho zabezpečenia. Znižovanie potreby práce a individualizácia budú výzvou pre tradičné systémy dôchodkového poistenia a bude sa neustále zvyšovať nevyhnutnosť uplatňovania solidarity v špecifických subsystémoch dôchodkového zabezpečenia. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 15 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – KOZ SR nesúhlasí s prijatím tohto návrhu ustanovenia. Ustanovenie o povinnosti vlády SR predložiť Národnej rade SR návrh opatrení v starobnom dôchodkovom zabezpečení, ktoré prispejú k zníženiu rizika dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a k zabezpečeniu udržateľnosti starobného dôchodkového systému na základe zistenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by malo zmysel, keby dôchodkový systém, teda priebežne financovaný systém dôchodkového poistenia nebol rizikový už v súčasnosti. Keďže starobné dôchodkové poistenie vykonávané v súčasnosti Sociálnou poisťovňou je dlhodobo v narastajúcom deficite (približne o 2 miliardy euro ročne), prijatie tohto ustanovenia v predloženom Návrhu ústavného zákona by znamenalo okamžitú povinnosť vlády navrhnúť reštrikčné opatrenia. V súčasnej situácii sa dá predpokladať, že vláda by sa snažila ušetriť na najslabšej skupine spoločnosti a to zmrazením valorizácie dôchodkov, keďže zákon o trinástom dôchodku sa vládnej koalícii už podarilo zrušiť, uplatnili reštrikciu na najslabšej skupine obyvateľstva. Prijatie takéhoto ustanovenia (Čl. 15 ods. 1) by malo zmysel, keby vláda najprv zabezpečila solventnosť starobného dôchodkového poistenia, napr. presunutím príslušných percent poistného z ostatných poistných fondov vykonávaných Sociálnou poisťovňou na starobné dôchodkové poistenie, resp. zrušením II. kapitalizačného piliera, podľa vzoru Českej republiky, Maďarska alebo Poľska. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 3 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V odseku 1 sa upravuje možnosť poskytovať starobný dôchodok aj ako v peniazoch oceniteľné plnenie. Tento zámer odporúčame posúdiť v kontexte Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ako aj nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení. Poukazujeme pritom na články 23, 29 a 33 ods. 2 Dohovoru, podľa ktorých starobný dôchodok je pravidelne opakujúca sa peňažná platba. Aj článok 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení v písm. va) definuje vecné dávky, medzi ktoré však dôchodky nie sú zahrnuté. V článku 1 písm. w) a x) základného nariadenia je definovaný dôchodok, pričom nie je uvedené, že by ich bolo možné poskytovať ako vecné dávky (vecné plnenia), uvádza sa „platby“ a „peňažné dávky“. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl.14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Zaradenie článku 14 do návrhu ústavného zákona považujeme za neopodstatnený. Zásadná pripomienka Za čl. 14 navrhujeme vložiť nový článok 15, ktorý znie: „Výsluhové zabezpečenie sa garantuje. Do výsluhového zabezpečenia je možné prijať iba také zmeny, ktorými sa zachová osobný rozsah alebo vecný rozsah výsluhového zabezpečenia ustanovený osobitným zákonom účinným ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona.“ Odôvodnenie: Ide o zosúladenie navrhovaného ústavného zákona s Programovým vyhlásením Vlády Slovenskej republiky. V časti „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva“ Vláda Slovenskej republiky deklaruje, že bude garantovať stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, aby bol dlhodobo pevnou oporou, s cieľom posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania. Nasledujúce články navrhujeme prečíslovať 16, 17, 18, 19. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Vznik nároku na starobný dôchodok je podmienený splnením aspoň jednej z ustanovených kombinácií podmienok, pričom jednou kombináciou podmienok je dosiahnutie doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutie počtu odpracovaných rokov. Podľa článku 3 ods. 3 účasť na starobnom dôchodkovom systéme je spojená s povinnosťou úhrady platby s výnimkami, ktoré ustanoví zákon. Podľa odseku 3 tohto článku zákon ustanoví, čo sa považuje za dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a v akej časti musí byť doba účasti spojená so splnením povinností spojených s úhradou povinnej platby. V kontexte týchto ustanovení nie je zrejmé, čo sa predpokladá považovať za odpracované roky – je to doba účasti bez platieb, resp. je to iná skutočnosť nemajúca súvis s účasťou na poistení? |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 16 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Ods. 1 – KOZ SR nesúhlasí s predmetným ustanovením, podľa ktorého sa predložený Návrh Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme má vzťahovať aj na nároky zo základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto ústavného zákona. Takéto znenie navrhnutého ustanovenia ústavného zákona má retroaktívnu účinnosť. Už v minulosti Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o neprípustnosti ustanovenia s retroaktívnym účinkom vtedy novoprijatého zákona o sociálnom poistení. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 2 ods. 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Podľa navrhovanej úpravy v podmienkach nároku na starobný dôchodok bude môcť právna úprava zohľadniť náročnosť alebo všeobecnú prospešnosť činnosti, ktorú osoba vykonávala. Odporúčame zvážiť zámer zohľadňovania tejto skutočnosti, vzhľadom na potenciálnu problematickosť jej konkrétneho vymedzenia a definovania. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K návrhu ústavného zákona - všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Sociálna poisťovňa podporuje zámer zakotviť na ústavnej úrovni základné princípy starobného dôchodkového systému, čo by mohlo napomôcť k stabilizovaniu právnej úpravy a vytvoreniu podmienok na zjednodušenie výkonu sociálneho poistenia. |
| Subjekt: | KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Čl. 17 v predloženom Návrhu Ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme nie je tento článok uvedený napriek tomu, že dôvodová správa obsahuje výklad tohto článku. Zásadná pripomienka |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 8 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predmetným ustanovením sa zakotvuje princíp medzigeneračnej solidarity formou príplatku k starobnému dôchodku, ktorý bude spočívať v časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré poberateľ dôchodku vychoval, na starobnom dôchodkovom zabezpečení. Aj keď ide zatiaľ o úpravu, ktorá je obsahom ústavného zákona a bude musieť byť detailne rozpracovaná a upravená v zákone o sociálnom poistení, už teraz je nepochybné, že pôjde o veľmi náročnú vykonateľnosť. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 8 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Nie je zrejmé, čo sa sleduje úpravou obsiahnutou v tomto odseku a o aké plnenie zo starobného dôchodkového zabezpečenia pred vznikom nároku na starobný dôchodok by malo ísť. Odporúčame znenie spresniť, resp. uviesť podrobnejšie v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme zjednodušiť použitú formuláciu a aspoň v dôvodovej správe uviesť, aké iné kvalitatívne podmienky by sa mali zohľadňovať v súvislosti s dobou účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 12 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V súvislosti s formou poskytovania starobného dôchodku sa v prípade starobného dôchodku zo starobného sporenia uvádza finančné plnenie a v prípade starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia peňažné plnenie – odporúčame zosúladiť. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 ods. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Odporúčame preformulovať a zjednodušiť úpravu týkajúcu sa vzniku účasti na starobnom dôchodkovom sporení. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 6 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V závere vety odporúčame z dôvodu nadbytočnosti vypustiť slová „zo starobného dôchodkového zabezpečenia“. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 13 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Slovo „osoba“ je potrebné nahradiť slovom „subjekt“. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 ods. 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Slovo „ten“ navrhujeme nahradiť slovom „subjekt“. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Znenie odporúčame preformulovať a zjednodušiť. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | Všeobecne k ústavnému zákonu a jeho aplikácii na osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem, aby došlo opätovne k zváženiu prijatia tejto právnej úpravy formou ústavného zákona, aby sa výslovne upravili vzájomné vzťahy medzi predmetným ústavným zákonom a osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov tak, aby im bola garantovaná najmenej taká úroveň primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, akú by dosiahli v prípade, ak by boli súčasťou všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Navrhujem tiež, aby došlo k úprave možnosti participácie policajtov a vojakov na dôchodkovom sporení s možnosťou vyčlenenia časti povinných odvodov alebo aspoň úprave možnosti efektívnej participácie policajtov a vojakov na dôchodkovom sporení v prípade, keď, či už pred alebo po vzniku nároku na výsluhový dôchodok, začnú vykonávať civilné zamestnanie. Odôvodnenie: K zvolenej forme právnej úpravy dôchodkového systému Predložený návrh ústavného zákona predstavuje pomerne podrobnú a konkrétnu úpravu realizácie primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, ktoré svojím charakterom napĺňa skôr obsah podrobnejšej zákonnej úpravy, než vymedzenia základných ústavných princípov dôchodkového systému na ústavnej úrovni. Nespochybňujeme legitímny cieľ realizovaný predloženým návrhom ústavného zákona – stabilizovať dôchodkový systém a zabrániť jeho bezdôvodným zmenám, avšak je otázne, či zvolená forma ústavného zákona (konkrétne vymedzenie pomerov, percentuálnych účastí a pod.) je spôsobilá zabezpečiť väčšiu stabilitu dôchodkového systému. Týka sa totiž aj otázok, ktoré sú prirodzenou súčasťou konkurencie rôznych politických vízií nastavenia dôchodkového systému (vyváženia princípu solidarity a zásluhovosti a pod.), ktoré by mali byť skôr súčasťou súťaže rôznych náhľadov sociálnych politík konkurujúcich politických subjektov a nemali by byť nevyhnutne zakonzervované v istej forme na ústavnej úrovni. Príkladom takéhoto prvku je napr. aj navrhovaný rodičovský príspevok (čl. 8). Nemožno nepoukázať na fakt, že garancia upravenia na ústavnej úrovni ešte neznamená, že ide naozaj o stabilné či nemenné prvky. Samotná Ústava bola dovedna menená a dopĺňaná 23x (nepočítajúc prijímanie, menenie a dopĺňanie samostatne stojacich ústavných zákonov), pričom ostatná novela, ústavný zákon č. 99/2019 Z. z., predstavovala práve úpravu práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Ide teda o pomerne nestabilnú právnu úpravu, a to aj vo vzťahu k právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Takéto časté a výrazné zmeny ústavného poriadku narušujú stav právnej istoty a dôvery občanov v štát. Nielen každý rok, ale dokonca viackrát ročne sa totiž menia základné princípy fungovania našej spoločnosti, pričom nie je zrejmé, dokedy budú platiť. Väčšiu garanciu stability dôchodkového systému by skôr predstavovalo budovanie politickej kultúry a pravdepodobne aj väčšia úcta a zdržanlivosť k zmenám Ústavy a ústavného poriadku, keďže ide o citlivé zásahy do podstaty štátu. K rôznosti systémov sociálneho zabezpečenia a absencie úpravy vzájomných vzťahov V súčasnosti je primerané hmotné zabezpečenie realizované prostredníctvom viacerých sociálnych systémov. Na jednej strane ide o všeobecný systém sociálneho zabezpečenia reprezentovaný zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a na strane druhej o osobitný systém sociálneho zabezpečenia reprezentovaný zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z predloženého ústavného zákona nie je zrejmé, či sa týka len všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, resp. aký je jeho vzťah k osobitnému systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Z návrhu ústavného zákona (v kontexte dôvodovej správy) zrejme vypadol čl. 17, ktorý mal presne tento vzťah riešiť. Pri vymedzení vzťahu predmetného ústavného zákona a osobitného systému sociálneho zabezpečenia je pritom potrebné brať do úvahy aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, účel osobitného systému sociálneho zabezpečenia, princíp zákazu diskriminácie a princíp rovnosti podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy vo vzťahu k právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy ako aj aktuálnu, ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So 29/2016 zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. 10So 59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, sp. zn. 9So 214/2008 zo dňa 28. októbra 2009 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 5/2011 pod č. 44, sp. zn. 7So 138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 6/2013 pod č. 83 a iné). Z týchto vyplýva, že aj výsluhové zabezpečenie sa po dovŕšení veku staroby považuje za súčasť realizácie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe policajtov a vojakov. Úroveň výsluhového zabezpečenia pritom nemôže byť horšia, aká by bola v prípade, ak by sa na policajtov a vojakov uplatňoval všeobecný systém sociálneho zabezpečenia. Tento základný princíp by mal byť výslovne obsiahnutý aj pri nastavovaní vzájomného vzťahu navrhovaného ústavného zákona a osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Súčasne je vhodné vyriešiť aj otázku starobného dôchodkového sporenia vo vzťahu k osobitnému systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Policajti a vojaci sú dnes snáď poslednou skupinou zamestnancov vylúčenou z možnosti účasti na II. dôchodkovom pilieri (v súčasnosti zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení) v rámci časti svojich povinných odvodov. V tomto smere upozorňujeme aj na skutočnosť, že účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa čl. 9 ods. 4 navrhovaného ústavného zákona vzniká v okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ak tento nastal najmenej 30 rokov pred zákonom ustanoveným okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Naplnenie tejto podmienky môže byť problematické práve vo vzťahu k policajtom a vojakom, ktorí, či už po nadobudnutí nároku na výsluhový dôchodok (aktuálne 25 rokov služby) alebo predtým, zmenia zamestnanie a stanú sa súčasťou všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | Preambula - zosúladenie terminológie |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Udržiavajúc jazykovú koherenciu a konzistenciu s Ústavou, predchádzajúc významovým posunom a výkladovým sporom, navrhujem v tejto časti doplniť slovo primerané pred hmotné zabezpečenie v starobe. Odôvodnenie: V treťom odseku, druhej vete preambuly sa uvádza „kvalifikované rozhodnutie o ich hmotnom zabezpečení v starobe“. Z čl. 39 ods. 1 Ústavy vyplýva, že občania majú právo na „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“, tento pojem následne používa aj ods. 2 a 3 predmetného článku Ústavy. Obdobné je aj znenie čl. 30 Listiny základných práv a slobôd. Slovo primerané pritom nie je samoúčelné, ale vyjadruje konkrétne ústavné garancie týkajúce sa kvality hmotného zabezpečenia v starobe (DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2019, str. 825, ČIČ, M. a kol.: Komentár k Ústave Slovenskej republiky. Žilina: Eurokódex, 2012, str. 287-288 a iné). Pri tvorbe právnych predpisov pritom platí princíp, podľa ktorého by sa v zásade na označovanie rovnakých vecí mali používať v rámci právneho predpisu ako aj právneho poriadku rovnaké pojmy (slovné spojenia) s výnimkou ojedinelých situácii (§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona nezohľadňuje skutočnosť, že v druhom pilieri sa primárne akumulujú dôchodkové úspory sporiteľov a skutočnosť, že tieto dôchodkové úspory už dnes predstavujú súkromný majetok sporiteľov chránený č. 20 Ústavy SR, a rovnako ani skutočnosť, že II. pilier má dve podstatne rozdielne fázy; sporiacu (tvorbu dôchodkových úspor) a výplatnú (ich spotrebovanie na obstaranie doživotného dôchodku alebo priamu výplatu sporiteľovi alebo pozostalým v zákonom určených prípadoch). Čo sa týka prvého opomenutia, jeho následkom je neuvedomenie si skutočnosti, že už bez ohľadu na tento ústavný zákon je dedenie dôchodkových úspor zaručené aj v súčasnosti, a to ako súčasť základného ľudského práva vlastniť majetok a z toho vyplývajúce ústavnoprávne nedostatky navrhovanej úpravy. Následkom druhého opomenutia je viacero vadných formulácií navrhovanej právnej úpravy, a to najmä z dôvodu, že doživotný dôchodok možno prostredníctvom druhého piliera nadobúdať až v jeho výplatnej fáze a aj to len od oprávnenej poisťovne a nie od subjektu vykonávajúceho starobné dôchodkové sporenie a nie priamo z dôchodkových úspor, ale ich použitím práve na zakúpenie takéhoto doživotného dôchodku. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona je v niektorých ustanoveniach zbytočne podrobný, niektoré časti dôchodkového systému nerieši dostatočne. Chýbajú jasne definované pravidlá pre zabezpečenie výkonu ústavného práva o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. To môže viesť v budúcnosti k právnej neistote. Uvedenú absenciu považujeme za nedostatok zásadného významu aj vo vzťahu k cieľom tohto návrhu ústavného zákona, ktorým malo byť práve zvýšenie transparentnosti a zlepšenie predvídateľnosti a stability vývoja starobného dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Navrhujeme stiahnuť návrh ústavného zákona z legislatívneho procesu a precizovať jednotlivé ustanovenia |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona zakladá časovú tieseň pre prípravu, verejnú diskusiu a schvaľovanie (legislatívny proces) jednotlivých nižších vykonávacích právnych predpisov. Existuje reálna možnosť, že nedôjde k naplneniu časového harmonogramu a tým vzniká riziko prípadného nesúladu nižších vykonávacích právnych predpisov s ústavným zákonom. Môže tak vzniknúť ohrozenie, že Ústavný súd SR bude musieť v prípade podnetu pozastaviť účinnosť konkrétnych ustanovení dotknutých nižších vykonávacích právnych predpisov. Otázkou je, či by táto situácia mohla viesť k ochromeniu funkčnosti starobného poistenia. Navrhujeme stiahnuť návrh ústavného zákona z legislatívneho procesu a prehodnotiť časový harmonogram. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Predložený návrh ústavného zákona vytrháva dôchodkový systém z celkovej koncepcie sociálneho poistenia. Realizovaná dôchodková reforma spojená so zavedením starobného dôchodkového sporenia a následná nečinnosť v oblasti re-definície jednotlivých sadzieb sociálneho poistenia viedla k organickému prepojeniu finančných tokov sociálneho poistenia. Predložený návrh nedáva predstavu ako chce uvedené zákonodarca riešiť. Navrhujeme stiahnuť predložený návrh z legislatívneho procesu až do vyriešenia predmetných otázok financovania dôchodkov. V opačnom prípade môže ísť o principiálne ohrozenie dnes priznaných dôchodkových dávok. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 19 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Účinnosť predkladaného zákona s výnimkou dvoch ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2022. V tejto súvislosti poznamenávame, že sa vytvára veľmi krátky časový priestor na jeho realizáciu, keďže tá si vyžaduje legislatívnu prípravu a schválenie zmien ďalších príslušných právnych predpisov, upravujúcich oblasti, ktoré sú predmetom ústavného zákona, ktoré rovnako tak musia nadobudnúť účinnosť od uvedeného dňa. Nadobudnutie účinnosti 1. januára 2024 sa nemá týkať čl. 4 ods. 6, ale čl. 4 ods. 5. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 17 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V návrhu absentuje článok 17 týkajúci sa väzby ústavného zákona na právnu úpravu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v dôvodovej správe v osobitnej časti k čl. 17 je táto väzba vyjadrená. |
| Subjekt: | SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 ods. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V celom texte je potrebné vypustiť slová „ods. 2“ z dôvodu, že čl. 10 v predloženom znení návrhu odseky neobsahuje. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme ponechanie oddelenia odplaty za správu dôchodkového fondu nezávisle od miery zhodnotenia povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, a jej zohľadnenie výlučne v odplate za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Zároveň nesúhlasíme, aby bola odplata za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde vyhodnocovaná voči referenčným ukazovateľom. V obdobných zákonných úpravách napríklad v oblasti kolektívneho investovania, podielových fondov, či bankových produktov na Slovensku ako aj pri väčšine dôchodkových produktov v zahraničí je štandardne ustanovená samostatná odplata za správu, ktorá nie je naviazaná na žiadne ďalšie parametre ani mieru zhodnotenia, ale dotknutý subjekt má na túto odplatu právo bez ohľadu na to, či sa majetok sporiteľov v dôchodkových fondoch zhodnocuje alebo nie. Odplata za správu slúži na krytie nákladov spoločnosti v súvislosti so správou, ktorou je podľa § 47 ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení okrem riadenia investícii aj administrácia (vedeniu účtov sporiteľov, zoznamov sporiteľov, obchodnej dokumentácie, vyplácanie programového výberu, zabezpečovanie právnych služieb, informovanie sporiteľov, a iné), propagácia a reklama a výber dobrovoľných príspevkov. Tieto činnosti musia byť zo strany dôchodkovej správcovskej spoločnosti vykonávané bez ohľadu na to, akú aktuálnu výkonnosť dosahujú dôchodkové fondy. Preto by sa výška tejto odplaty nemala nadväzovať na mieru zhodnotenia. Stanovenie výšky odplát za správu by bolo vhodné realizovať na základe exaktného prepočtu obligatórnych povinností správcovských spoločností, ktoré vyplývajú z príslušnej legislatívy. Aktuálna odplata za správu fondov je už dnes jednou z najnižších aj v porovnaní s veľkými globálnymi pasívnymi fondmi, kde je odplata za správu na úrovni 0,2 – 0,5 %. U nás je aktuálna odplata za správu na úrovni 0,3% pri násobne nižších objemoch spravovaného majetku aj v aktívne spravovaných fondoch. Preto požadujeme ponechanie samostatnej odplaty za správu bez zohľadňovania akýchkoľvek ďalších parametrov. Prípadné zavedenie vyhodnocovania odplaty za správu dôchodkového fondu, resp. odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde voči referenčným ukazovateľom považujeme za inštitút, ktorý by bol v rozpore s ekonomickými záujmami sporiteľov. Súhlasíme, že odplata za zhodnotenie má byť naviazaná na mieru zhodnotenia, avšak nepovažujeme za správne naviazať ju na referenčný ukazovateľ (benchmark). V praxi to bude znamenať, že správca dôchodkového fondu sa bude pri investovaní zameriavať na benchmark, čo vždy nemusí byť v súlade s cieľom sporiteľa. Cieľom sporiteľa je dosiahnuť čo najlepšie zhodnotenie jeho úspor, nie prekonávanie bechmarku. Sústavné zameriavanie sa DSS na prekonanie konkrétneho benchmarku by preto nemuselo byť v súlade s povinnosťou DSS konať s odbornou starostlivosťou v najlepšom záujme sporiteľov a v záujme ich ochrany, čoho súčasťou je aj predchádzanie riziku finančných strát. Keďže DSS budú motivované kopírovať stanovený benchmark, v prípade rovnakého benchmarku pre celý sektor sporiteľ fakticky stratí možnosť výberu a hrozí riziko straty prirodzenej konkurencie. Ďalšou pochybnosťou vo vzťahu k zavedeniu benchmarku je otázka, podľa akých kritérií by sa mal benchmark stanoviť. Máme za to, že výhodnosť/vhodnosť toho ktorého benchmarku sa v čase mení. Plynutím času sa úspešnosť rôznych trhov rôzni (hypotekárna kríza v USA, „grécka“ kríza v Európe, atď.) a v prípade stanoveného benchmarku nebude mať správca možnosť opustiť trh s aktuálne horšími vyhliadkami a presunúť investície na aktuálne perspektívnejšie trhy. Z uvedených dôvodov navrhujeme nezavádzať referenčné ukazovatele (benchmarky) a ponechať súčasný model odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9. ods. 2 a 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme upraviť nasledovne: „Starobné dôchodkové sporenie môže vykonávať subjekt s príslušným povolením v zmysle osobitných zákonov a dohliadaný Národnou bankou Slovenska.“ Z predloženého návrhu nie je jasný úmysel zákonodarcu, prečo chce v rámci ústavného zákona explicitne uviesť možnosť inštitúcie verejnej správy vykonávať Starobné dôchodkové sporenie. Ak má štát ambíciu vytvárať štátnu DSS pre sporiacu fázu, jej explicitné ustanovenie v ústavnom zákone prináša viacero pochybností. Starobné dôchodkové sporenie bolo v roku 2005 zverené súkromným spoločnostiam najmä z dôvodu diverzifikácie rizika budúceho dôchodkového zabezpečenia na Slovensku medzi štát a súkromné spoločnosti. Nerozumieme prečo chce štát od takéhoto rozloženia rizika upustiť a opätovne prebrať vyššiu časť rizika spojené s dôchodkovým zabezpečením, a to aj s ohľadom na neodborné a politicky motivované štátne zásahy do investovania v rámci systému starobného dôchodkového sporenia v II. pilieri v minulosti, akými boli napríklad zavedenie štátnych garancií v roku 2009 alebo presun sporiteľov do garantovaných fondov v roku 2013, ktoré mali za následok významný pokles výnosov pre sporiteľov v rokoch nasledujúcich. Konkurenciu v rámci starobného dôchodkového sporenia považujeme za dôležitú a potrebnú. Ak má štát záujem vstúpiť do tejto konkurencie prostredníctvom vlastnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, môže tak urobiť už aj dnes na základe platných pravidiel ustanovených zákonom o starobnom dôchodkovom sporení. Dôležité totiž je, aby sa rozširovanie konkurencie v tomto sektore bolo založené na rovnakých podmienkach, tak aby nedochádzalo k trhovým deformáciám. Považujeme za potrebné upozorniť na analógiu s pokusom paralelne vyplácať anuity komerčnými subjektmi a Sociálnou poisťovňou, ktoré nebolo na základe európskej regulácie možné. Explicitné ustanovenie subjektu verejnej správy na výkon starobného dôchodkového sporenia v ústavnom zákone vnáša pochyby o tom, či budú pre takúto inštitúciu zachované rovnaké podmienky na vznik a fungovanie ako pre subjekty súkromného práva (napríklad financovanie štátnej DSS a potenciálny politický vplyv, jej personálne obsadenie, spôsob získavania/prístup ku klientom a pod.). Považujeme za nevyhnutné, aby aj štátna DSS splnila všetky podmienky pre získanie povolenia na vznik a činnosť DSS. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností preto navrhujeme z ustanovenia vypustiť subjekt verejnej správy a stanoviť aby všetky inštitúcie podliehali rovnakému dohľadu a pravidlám NBS. Zriadenie „štátnej DSS“ by mohlo naraziť na obdobnú reguláciu ako poskytovanie anuít v rámci prípravy anuitnej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Navyšovanie počtu štátnych manažérov je aj v rozpore zo zásadou hodnota za peniaze. V prípade záujmu centralizovať správu celého druhého piliera, je možné očakávať žaloby na ochranu investícií od renomovaných zahraničných firiem. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 1 – jasné vymedzenie vzťahov medzi Ústavou, týmto ústavným zákonom a vykonávacími zákonmi |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem vyjasniť, resp. zrozumiteľne vymedziť vzájomné vzťahy medzi Ústavou, ústavným zákonom a zákonom a predložiť aj nadväzujúcu novelu Ústavy, ktorá by umožnila Národnej rade Slovenskej republiky prijať vo vymedzených hraniciach takýto ústavný zákon, a súčasne odstránila vzájomné nezrovnalosti týkajúce sa výpočtu dôchodkového veku a pod. Odôvodnenie: Čl. 39 ods. 5 Ústavy zakotvuje, že podrobnosti o práve na primeraného hmotné zabezpečenie v starobe, dôchodkovom systéme ako aj výpočte veku odchodu do dôchodku ustanoví (za rešpektovania ústavných limitov) zákon. Ústava preto nesplnomocňuje ústavodarcu na vydanie takéhoto druhu ústavného zákona. V ústavnoprávnej teórii sa vedie dlhodobo diskusia o tom, či Národná rada Slovenskej republiky môže prijať osobitný (samostatný) ústavný zákon bez ústavného splnomocnenia. V rámci tejto diskusie sa vyvinul nezanedbateľný prúd zastávajúci právny názor, že Národná rada Slovenskej republiky nemá ústavnú kompetenciu prijímať Ústavou nepredpokladané samostatné ústavné zákony. Takéto ústavného zákony označujú ako „kvázi“ ústavného zákony, ktoré nemajú materiálny charakter ústavných zákonov a o ich formálnej platnosti/účinnosti sa vedú spory. Osobitne kriticky sa právna doktrína stavia ku „kvázi“ ústavným zákonom, ktoré nepriamo novelizujú samotnú Ústavu (DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2019, str. 8 - 10, 12 – 14). Predkladaný ústavný zákon má charakter práve takéhoto Ústavou nepredpokladaného ústavného zákona a fakticky tiež novelizuje samotnú Ústavu. Je tomu tak napr. v časti ustanovenia veku odchodu do dôchodku (čl. 5 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 a 2 navrhovaného ústavného zákona), ktorými sa negujú v Ústave obsiahnuté garancie (čl. 39 ods. 3 Ústavy). Navrhovaný ústavný zákon pritom tieto zmeny vykonáva nekorektne, keďže deklaruje, že jeho cieľom nie je meniť ústavné práva ale len ustanoviť niektoré podrobnosti o základnom práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a organizáciu starobného dôchodkového systému (čl. 1 navrhovaného ústavného zákona). V prípade, ak by bol takto formulovaný ústavný zákon schválený Národnou radou Slovenskej republiky, mohol by potenciálne vzniknúť ústavnoprávny, ako aj aplikačný chaos týkajúci sa vzájomných vzťahov Ústavy a jej garancií (čl. 39 Ústavy), ústavného zákona a jeho obsahu a vykonávacieho zákona. Osobitne nie je zrejmé, ktoré podrobnosti uvedené v čl. 39 ods. 5 Ústavy majú byť upravené v ústavnom zákone a ktoré v zákone. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme ustanovenie zmeniť nasledovne: (4) Účasť na starobnom dôchodkovom sporení vzniká v okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ak tento okamih nastal pred dovŕšením 35. roku veku zúčastnenej osoby. Zúčastnená osoba sa môže v lehote určenej zákonom rozhodnúť pre niektorú z osôb ktoré vykonávajú starobné dôchodkové sporenie, aby jej spravovala dôchodkové úspory, ak tak neurobí, bude jej táto pridelená úradným rozhodnutím tak, aby boli všetky takéto zúčastnené osoby rozdelené rovnakým dielom medzi všetky osoby, ktoré vykonávajú starobné dôchodkové sporenie Ustanovenie hovorí o tom, že povinná účasť bude vznikať v okamihu vzniku účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ak tento okamih nastal najneskôr 30 rokov pred zákonom ustanoveným okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Ten však podľa čl. 5 návrhu ústavného zákona bude vznikať a) dosiahnutím doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutím počtu rokov veku, b) dosiahnutím doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení a dosiahnutím počtu odpracovaných rokov. Pričom dosiahnutie počtu rokov veku sa bude v čase meniť vzhľadom na vývoj priemernej dĺžky dožitia, a nebude ho tak možné explicitne stanoviť 30 rokov vopred. Rovnako je to s počtom odpracovaných rokov, nakoľko tento parameter nehovorí len o počte rokov od vstupu na trh práce, ale predpokladáme, že bude do značnej miery ovplyvnený rôznymi výpadkami v pracovnej kariére. Preto navrhuje stanoviť jasné a explicitné pravidlo do akého veku je možný automatický vstup do II. piliera. Zároveň požadujeme, aby mal sporiteľ čas na prijatie vlastného slobodného rozhodnutia o tom, v ktorej dôchodkovej správcovskej spoločnosti si bude sporiť. Ak tak v stanovenom období neurobí, navrhujeme prideľovanie konkrétnej DSS podľa vopred stanoveného kľúča tak, aby boli zúčastnené osoby rozdeľované medzi DSS rovnakým dielom. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Vzhľadom na to, že starobné dôchodkové sporenie zahŕňa dve fázy v jednom systéme (sporiacu aj výplatnú) navrhujeme, aby bola táto skutočnosť zohľadnená aj vo formulácii tohto odseku. Zároveň požadujeme na konci ustanovenia doplniť vetu: „Dôchodkové úspory sú majetkom zúčastnenej osoby požívajúcim ochranu v súlade s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a ich dedenie je zaručené, pričom nakladanie s týmito úsporami je viazané na osobitný zákon.“ Bez takéhoto doplnenia môže systém starobného dôchodkového sporenia pôsobiť len ako systém kapitalizačný bez napojenia na výplatnú fázu, pričom účelom starobného dôchodkového sporenia, ktorý definuje aj zákon o starobnom dôchodkovom sporení, je spolu s dôchodkovým poistením podľa osobitného predpisu zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe a pozostalým pre prípad smrti. Preto požadujeme toto doplnenie a zohľadnenie aj v odseku 1 článku 9. Navrhovaná zmena tiež zohľadňuje princípy fungovania II. piliera a potvrdzuje už dnes existujúcu ochranu dôchodkových úspor sporiteľov. Takáto ochrana súčasne zaručuje dedenie dôchodkových úspor v prípade, ak existujú v čase smrti sporiteľa. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 3 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme vypustiť slová: „alebo v peniazoch oceniteľné plnenie“. Návrh ústavného zákona deklaruje cieľ zvýšiť transparentnosť dôchodkového systému. Rovnako by mal garantovať občanom aspoň základné istoty. Možnosť nefinančného plnenia dôchodkovej dávky ale vnáša výraznú mieru neistoty. Podstatným problémom tohto ustanovenia je priamy rozpor napríklad s dikciou článku 17 dohovoru MOP 128/1967. Uvedené ustanovenie hovorí o dôchodkovej dávke ako o pravidelnej platbe (The old-age benefit shall be a periodical payment). Všeobecná predkladacia správa pri tom uvádza, že predložený návrh ústavného zákona je v súlade okrem iného aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Slovensko ratifikovalo uvedený dohovor 128/1967 dňom svojho vzniku 1.1.1993. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 2 ods. 3 - zosúladenie terminológie |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem v tejto časti doplniť slovo primerané pred hmotné zabezpečenie v starobe. Odôvodnenie: Opätovne sa v návrhu ústavného zákona používa slovné spojenie „hmotné zabezpečenie v starobe“, napriek tomu, že v prevažnej väčšine textu ústavný zákon používa slovné spojenie „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ a takéto slovné spojenie používa aj čl. 39 ods. 1, 2 a 3 Ústavy. Nie je zrejmé, či terminologický posun predstavuje úmysel tvorcu, alebo len nedostatok. Bez jasného vymedzenia terminologických a významových rozdielov však takýto postup nie je v súlade s § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 3 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme doplniť úpravu pozostalostných dôchodkov. Článok 3 ods. 4 hovorí o možnosti poskytovať zo systému starobného zabezpečenia aj invalidné a pozostalostné dávky. Predpokladáme, že systém zabezpečenia by takúto možnosť zvládol, otázne je ale jeho nastavenie. Nepredpokladáme, že takúto úpravu je možné robiť v NDC systéme. Najmä v prípade invalidity ide o rizikové poistenie, ktoré je s príspevkovo definovanou schémou nekompatibilné. Problém je ale z nášho pohľadu to, že tento návrh zákona neustanovuje to, ako budú riešené pozostalostné dôchodky v prípade sporiteľov v II. pilieri. Preto požadujeme doplnenie tejto úpravy. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | l. 39 Ústavy SR po ostatnej novelizácii ustanovuje , že právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ako sociálne právo sa v SR realizuje prostredníctvom dvoch osobitných systémov, dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia s tým, že o oboch podrobnosti ustanoví osobitný zákon; pojem starobný dôchodkový systém a jeho použitie na zastrešenie oboch doposiaľ existujúcich s tým, že jeden z nich sa v predkladanej právnej úprave pomenúva inak, je nóvum predkladanej právnej úpravy a vytvára tak rozpor so stále platným čl. 39 ústavy. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 3 ods. 1 – doplnenie jednotlivých typov sociálneho zabezpečenia v starobe a zosúladenie terminológie |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem zmeniť formuláciu čl. 3 ods. 1 tak, aby obsiahol buď všetky plnenia, ktoré realizujú aj v súčasnosti právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, alebo aspoň vložiť pred slovné spojenie starobný dôchodok slovíčko „najmä“ a doplniť slovo primerané pred hmotné zabezpečenie v starobe. Odôvodnenie: Predkladaný návrh ústavného zákona definuje obsah primeraného hmotného zabezpečenia v starobe len prostredníctvom dávky starobného dôchodku. Aktuálna právna úprava však považuje za primerané hmotné zabezpečenie osoby v starobe aj iné dávky. Najčastejšie môže ísť napríklad o invalidný dôchodok (§ 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), výsluhový dôchodok (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So 29/2016 zo dňa 28. februára 2018, sp. zn. 10So 59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, sp. zn. 9So 214/2008 zo dňa 28. októbra 2009 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 5/2011 pod č. 44, sp. zn. 7So 138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 6/2013 pod č. 83 a iné), ale v prípade osôb, ktoré nenaplnili podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, prípadne tento je nižší ako životné minimum, môže ich právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (ktoré sa vzťahuje na všetkých občanov Slovenskej republiky) napĺňať aj dávka pomoci v hmotnej núdzi (§ 10 a nasl. zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Štát je totiž povinný predmetné právo garantovať všetkým občanom, i keď výška jeho plnenia (primeranosť) môže byť rôzna v závislosti od naplnenia zákonodarcom garantovaných podmienok. Keďže s navrhovaným ústavným zákonom nie je predkladaná komplexná novela dôchodkového systému, nie je zrejmé, či napĺňanie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe bude u niektorých osôb aj naďalej realizované prostredníctvom iných dávok – invalidný dôchodok, dávka pomoci v hmotnej núdzi a pod. Opätovne sa v návrhu ústavného zákona používa slovné spojenie „hmotné zabezpečenie v starobe“, napriek tomu, že v prevažnej väčšine textu ústavný zákon používa slovné spojenie „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ a takéto slovné spojenie používa aj čl. 39 ods. 1, 2 a 3 Ústavy. Nie je zrejmé, či terminologický posun predstavuje úmysel tvorcu, alebo len nedostatok. Bez jasného vymedzenia terminologických a významových rozdielov však takýto postup nie je v súlade s § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 13 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme, aby vo vzťahu k určovaniu limitov pre investovanie DSS zostala zachovaná aktuálna úprava. Nesúhlasíme s tým, aby konkrétnu investičnú politiku pre DSS určoval zákon, štát alebo poradný orgán vlády Investičnú politiku priebežne určuje DSS. Máme za to, že legislatíva by mala definovať základné pravidlá investovania, povolené investičné nástroje, limity a obmedzenia, avšak nie konkrétnu investičnú politiku. Investičnú politiku by mal s ohľadom na profil fondu priebežne určovať a aktualizovať správca, čo okrem iného zabezpečí prirodzenú konkurenciu a najmä schopnosť správcu reagovať na aktuálnu situáciu na trhoch. V neposlednom rade takýto postup naplní povinnosť DSS konať s odbornou starostlivosťou a v záujme sporiteľa. Nesúhlasíme s potenciálnym zavedením medializovaného inštitútu investičnej rady, a to z viacerých dôvodov. Máme za to, že ide o konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou DSS, ak by bola investičná rada nominovaná vládou, ktorá by aj schvaľovala jej návrhy. Riziko vidíme najmä v potenciálnych politických vplyvoch vo vzťahu k investičným politikám, ktoré sa v minulosti opakovane ukázali ako nežiadúce. Zavedením spomínaného inštitútu by sa mohlo významne zvýšiť riziko deformácií II. piliera. Domnievame sa, že je zavedenie inštitútu investičnej rady v priamom rozpore s jedným z hlavných cieľov ústavného zákona – stabilitou II. piliera, nakoľko by vnášal do investičného procesu politické názory členov investičnej rady. V neposlednom rade by inštitút investičnej rady ohrozil aj dlhodobú stabilitu úspor v správe II. piliera, nakoľko by tieto v plnej miere záviseli od rozhodnutí jediného inštitútu a jeho personálneho obsadenia. Navrhujeme odsek preformulovať nasledovne: „Subjekt vykonávajúci starobné dôchodkové sporenie je povinný ho vykonávať s cieľom zhodnocovať povinné platby uhradené na starobné dôchodkové sporenie. Zákonné limity zhodnocovania povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, týkajúce sa najmä investičných nástrojov a stanovenia limitov pre jednotlivé typy investícií, ustanoví zákon.“ |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme zadefinovať pojem doživotné finančné plnenie Z ustanovení čl. 12 nie je jasné, čo zákonodarca myslí pojmom doživotné finančné plnenie najmä v kontexte podmienok stanovených pre výplatu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, ktoré sa má určovať len v závislosti od hodnoty nasporenej sumy a priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike. Komerčné poisťovne, ktoré dnes poskytujú doživotný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia (tzv. Anuitu), a ktoré ako jediné dokážu kryť riziko dlhovekosti, v súlade so zákonom určujú hodnotu dôchodku použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť ich záväzku voči poistenému. Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku používajú vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, a medzinárodných skúseností pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku. Ustanovenie odseku 2 výrazne narúša tento princíp, pravdepodobne pôjde o rozpor s pravidlami o solventnosti v zákone o poisťovníctve, ktoré vyplývajú z európskej smernice Solvency II. Komerčné poisťovne nemôžu pracovať s národným rizikovým poolom, t.j. priemernou strednou dĺžkou života v Slovenskej republike. Komerčné poisťovne musia podľa vlastnej regulácie tvoriť vlastné rezervy, vierohodne ohodnotiť rizika cez vlastné úmrtnostne tabuľky a pod. Uvedený princíp ústavného zákona by tak bol v rozpore s európskou reguláciou o poisťovníctve. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť druhú vetu z dôvodu odôvodnenej nadbytočnosti alebo v prípade ponechania druhej vety navrhujeme vypustiť slová „primerane zohľadňuje“ a navrhujeme ich nahradiť slovom „vyplýva najmä z“. Druhá veta je z nášho pohľadu nadbytočná, keďže nehovorí o žiadnej zásade dôchodkového systému, ale iba konštatuje ako je tvorená hodnota nasporenej sumy. Ak chce zákonodarca uvedenú vetu v ústavnom zákone ponechať, navrhujeme, aby bolo vypustené slovné spojenie „primerane zohľadňuje“ nakoľko nie je vzhľadom na charakter starobného dôchodkového sporenia adekvátne. Znenie navrhovanej textácie vytvára pochybnosti, či sa ňou nezakladá zavedenie umelého navýšenia hodnoty nasporenej sumy v závislosti od skutočností vymenovaných v danom ustanovení. Miera zhodnotenia úspor sporiteľa závisí od mnohých faktorov, okrem iného aj od jeho vôle a rozhodovania. Aktivitami ako prestupy medzi fondami alebo prestupy medzi DSS môže sporiteľ ovplyvniť výšku svojej nasporenej sumy, pričom DSS nemá na dané aktivity žiaden vplyv. V minulosti sa garančné mechanizmy vo fondoch ukázali ako ekonomicky nevýhodný spôsob správy dôchodkových úspor, ktorých výsledkom boli významne nižšie výnosy. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 13 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Nesúhlasíme s uvádzaním formulácie: Zhodnocovanie povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie musí byť vykonávané tak, aby zúčastnenej osobe zachovávalo vysokú pravdepodobnosť čo najvyššieho starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, pri zohľadnení veku osoby, v ktorom jej účasť na starobnom dôchodkovom sporení vznikla a zohľadnení a pravidelnom prehodnocovaní vývoja priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike a predpokladaného okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia Navrhujeme namiesto slovného spojenia „zhodnocovanie povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie“ používať slovné spojenie „zhodnocovanie majetku v dôchodkových fondoch“. Pojem „zachovávanie vysokej pravdepodobnosti“ považujeme za vágny. Na základe uvedeného pojmu nie je možné kvalitatívne ani kvantitatívne vyjadriť mieru, akou má byť vykonávané zhodnocovanie. Do procesu zhodnocovania úspor vstupuje aj sporiteľ svojimi rozhodnutiami (prestupy medzi fondami, prestupy medzi DSS), ktoré môžu zhodnotenie výrazne ovplyvniť bez možnosti zásahov DSS. Navrhujeme odsek úplne vypustiť. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 12 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme zmeniť nasledovne: (3) Dôchodkové úspory alebo ich zostatok je možné vyplatiť priamo zúčastnenej osobe po dosiahnutí nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia len, ak a) vzhľadom na ich nízku hodnotu celkom nie je možné získať doživotné finančné plnenie, alebo b) starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia alebo súčet starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia a doživotného plnenia získaného použitím časti dôchodkových úspor presiahne hodnotu určenú zákonom; podrobnosti ustanoví zákon. Podľa nášho názoru je obmedzenie jednorazových výplat dôchodkových úspor sporiteľovi dôvodné len v prípade, ak sa má zabezpečiť určitá minimálna výška súčtu dôchodkov z I. a II. piliera. Pri príliš nízkych dôchodkových úsporách je jednorazová výplata očividne jediným, nesporným a hospodárnym riešením, rovnako však niet dôvodu nútiť sporiteľa všetky svoje dôchodkové úspory použiť na anuitu v prípade, ak súčet jeho dôchodkov z I. a II. piliera dokáže dosiahnuť zákonom požadovanú minimálnu sumu aj bez úplného vyčerpania úspor z II. piliera. Jednorazový výber alebo programový výber sa v takomto prípade javia ako zmysluplné a spravodlivé. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 10 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme doplniť ako bude určovaná výška povinnej platby spojená s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. Zároveň požadujeme, aby výška povinnej platby nebola nižšia ako to je podľa súčasného právneho stavu. Vítame snahu ústavným zákonom stanoviť minimálnu proporciu povinných platieb na starobné dôchodkové sporenie, no z návrhu nevyplýva z akej platby bude toto percento určené. Vieme, že aktuálne je starobné poistenie dlhodobo deficitné a na jeho dofinancovanie sú používané prebytky z ostatných fondov Sociálnej poisťovne ako aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. Dôležité preto je v rámci tak významnej dôchodkovej reformy ustanoviť „férové“ sadzby pre všetky subsystémy sociálneho poistenia a starobné dôchodkové zabezpečenie, ktoré by viedli aj k odstráneniu dlhodobej diskriminácie pri výpočte dôchodkových dávok účastníkov v druhom pilieri a následne aj k zvýšeniu jeho atraktivity. Zároveň požadujeme, aby bolo aj pre nasledujúce roky jasne stanovené, že výska povinnej platby bude rásť najmenej v takej miere ako je to dnes stanovené zákonom o starobnom dôchodkovom sporení. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 14 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Upozorňujeme, že uvedený návrh bude mať finančné dopady. Aj keď s návrhom zlepšovať informovanosť o budúcich dôchodkových nárokoch súhlasíme, je nutné upozorniť, že táto povinnosť je administratívne náročná a spojená s dodatočnými investíciami a nákladmi pre všetky inštitúcie podieľajúce sa na správe dôchodkového systému. Osobitne chceme na tento fakt upozorniť v kontexte odplaty za správu, ktorá pokrýva aj povinnosti v oblasti informovanosti sporiteľov/účastníkov o ich budúcich dôchodkových nárokoch. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 14 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem doplniť „...s cieľom umožniť tejto osobe dlhodobo plánovať...“ Navrhujeme doplnenie ustanovenia, aby bolo jednoznačné, aký cieľ má právo na informácie splniť, t.j. ktorému subjektu má právo na informácie umožniť dlhodobo plánovať a prijímať zodpovedné rozhodnutia |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 3 ods. 4 – zosúladenie terminológie |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Udržiavajúc jazykovú koherenciu a konzistenciu s Ústavou, predchádzajúc významovým posunom a výkladovým sporom, navrhujem v tejto časti doplniť slovo primerané pred hmotné zabezpečenie v starobe, a súčasne nahradiť „právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ v súlade s čl. 39 ods. 1 Ústavy len „právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu“. Odôvodnenie: Opätovne sa v návrhu ústavného zákona používa slovné spojenie „hmotné zabezpečenie v starobe“, napriek tomu, že v prevažnej väčšine textu ústavný zákon používa slovné spojenie „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ a takéto slovné spojenie používa aj čl. 39 ods. 1, 2 a 3 Ústavy. Nie je zrejmé, či terminologický posun predstavuje úmysel tvorcu, alebo len nedostatok. Bez jasného vymedzenia terminologických a významových rozdielov však takýto postup nie je v súlade s § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnaké princípy pritom platia aj vo vzťahu k uvádzaniu slovného spojenia „právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ Čl. 39 ods. 1 Ústavy pozná len právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. Slovné spojenie obsiahnuté v ústavnom zákone je preto v ústavnom poriadku Slovenskej republiky nové, bez vymedzeného obsahu a je významovo zjavne posunuté (zúžené) oproti právu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 5 – úprava dôvodovej správy a spresnenie textu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem upraviť dôvodovú správu a spresniť, preformulovať text predmetného ustanovenia tak, aby z neho bola zrejmá vôľa ústavodarcu. Odôvodnenie: Z predmetného ustanovenia nie je zrejmé, čo ním chce ústavodarca dosiahnuť. Či ide o nastavenie pevného a nemenného pomeru náhrady príjmu dôchodkom bez ohľadu na moment vzniku nároku na dôchodok a jeho uplatnenie, či ide o garanciu celkovej sumy (prípadne výšky dôchodku) bez ohľadu na moment jeho uplatnenia (aby nedochádzalo k znevýhodneniu osôb, ktoré uplatnili svoj nárok na dôchodok až neskôr, s odstupom času) alebo oboje. S ohľadom na § 3 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov musí byť právny predpis aj všeobecne zrozumiteľný. Pripomienkované ustanovenie však vyvoláva pochybnosti o jeho všeobecnej zrozumiteľnosti či terminologickej presnosti. V tejto časti je tiež nepresná dôvodová správa, ktorá pripomienkované ustanovenie odôvodňuje v časti vzťahujúcej sa na čl. 5 ods. 4. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 19 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme prehodnotiť predložený časový rámec účinnosti ústavného zákona Zákon s výnimkou niektorých ustanovení podľa článku 19 má nadobudnúť účinnosť od 1.1.2022. Keďže ide o ústavný zákon, tým ustanoveniam vykonávacích predpisov, ktoré budú v rozpore s týmto ústavným zákonom môže Ústavný súd SR pozastaviť účinnosť. V ideálnom prípade je možné očakávať schválenie ústavného zákona najskôr koncom prvého polroka 2021. Na prípravu celkom nového zákona o starobnom zabezpečení a jeho schválenie bude mať ministerstvo necelý rok (to ani len neuvažujme o zavedení NDC systému). Nevidíme priestor na potrebnú celospoločenskú diskusiu, bez ktorej by nemal byť prijatý zákon takého rozsahu. Predložený návrh ústavného zákona neuvažuje s legisvakačnou lehotou. Sociálna poisťovňa nebude schopná v navrhovaných termínoch nový zákon aplikovať. Prípadne nebude priestor na vytvorenie novej inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 2. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme doplniť znenie Doložky vybraných vplyvov k návrhu tohto ústavného zákona aj o Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie, resp. požadujeme úpravu všeobecnej dôvodovej správy s ohľadom na skutočnosť, že v rámci tejto dôvodovej správy nie je nikde uvedený výsledok konzultácii s podnikateľskými subjektmi, ktoré vyjadrili zásadné pripomienky k zámeru tohto návrhu ústavného zákona Na základe legislatívnych pravidiel vlády boli v rámci prípravy tohto návrhu ústavného zákona vykonané aj konzultácie s podnikateľskými subjektmi, na ktoré bude mať návrh tohto zákona dopad. V predloženom materiáli však chýba akákoľvek informácia o výsledku týchto konzultácii aj napriek tomu, že v rámci konzultácii bolo upozorňované na zásadné dopady na podnikateľské subjekty a zo strany zástupcov podnikateľských subjektov boli predložené zásadné pripomienky. Požadujeme preto materiál doplniť o túto informáciu v Doložke vybraných vplyvov, resp. v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 7 – oprava odkazu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem slovné spojenie „ustanovenie odseku 5“ nahradiť slovným spojením „ustanovenie odseku 6“. Odôvodnenie: Z čl. 5 ods. 7 je zrejmé, že na určenie podmienky počtu odpracovaných rokov sa má primerane vzťahovať postup týkajúci sa určovania počtu rokov veku na účely čl. 5 ods. 1. Ustanovenie však nesprávne odkazuje na čl. 5 ods. 5 ústavného zákona, určovanie počtu rokov veku je obsiahnuté v čl. 5 ods. 6. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 15 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme, aby sa toto ustanovenie uplatnilo aj pre návrh tohto ústavného zákona Podporujeme návrh, aby sa kvantifikoval vplyv právnych predpisov aj na dôchodkový systém. Vzhľadom na to, že práve tento návrh ústavného zákona zakladá výrazné zmeny v celom dôchodkovom systéme, požadujeme, aby sa v rámci tohto návrhu uplatnilo toto pravidlo a transparente sa kvantifikoval vplyv predkladaných zmien. Toto podporuje aj znenie všeobecnej dôvodovej správy. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 18 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme vysvetlenie toho, akým spôsobom bolo rozhodnuté o období 40 rokov Návrh zákona uvádza, že úpravy by mali byť v súlade s princípom aktuárnej neutrality. Na základe uvedeného preto požadujeme doplniť, spôsob výpočtu, ktorým bolo stanovené obdobe 40 rokov |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme doplniť článok 17 V návrhu absentuje čl. 17, vzhľadom na význam tohto ustanovenia aj napríklad vo vzťahu k článku 8 ide o zásadný nedostatok. |
| Subjekt: | ADSS (Asociácia dôchodkových správcovských spoločností) |
| Pripomienka k: | K Čl. 18 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Nesprávny odkaz na neexistujúci článok 10. ods. 2 Chybný odkaz |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 8 – vypustenie ustanovenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Zdôrazňujúc najmä skutočnosť, že navrhovaná úprava ani tak nepodporuje rodenie detí, ako rodenie zdravých detí (sťažuje postavenie rodičov detí so zdravotným postihnutím a predstavuje teda riziko zvýšenia počtu interrupcií z dôvodu zdravotného postihnutia očakávaného dieťaťa a nákladnosti jeho výchovy), navrhujem predmetné ustanovenie vypustiť a nahradiť ho vhodnou, vyváženou, systematickou úpravou uplatňovania princípu solidarity s rodičmi na zákonnej úrovni úpravy systému starobného dôchodkového zabezpečenia. Odôvodnenie: Čl. 8 návrhu ústavného zákona zavádza tzv. rodičovský príplatok k dôchodku, ktorý sa má vyplácať z prostriedkov štátu v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré vychovala, na starobnom dôchodkovom zabezpečení. Tento príspevok však vyvoláva otázky o jeho potenciálnom rozpore s čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy, ako aj s európskou antidiskriminačnou legislatívou. Príplatok rodiča k dôchodku je totiž naviazaný na povinné platby dieťaťa spojené s jeho účasťou na starobnom dôchodkovom zabezpečení. Príplatok bude teda závisieť od toho, či a akú (ako platenú) prácu dieťa vykonáva. Pokiaľ bude dieťa dlhodobo nezamestnané, nárok na tento príplatok rodičovi nevznikne. Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy je zakázaná diskriminácia vo vzťahu k základným právam, vrátane práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, z ústavou vymedzených dôvodov, vrátane iného postavenia. Za iné postavenie pritom možno považovať také vlastnosti a skutočnosti, ktoré sú spojené s jedinečnosťou človeka a ktoré tento nevie na základe svojho rozhodnutia ovplyvniť (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2012 zo dňa 3. júla 2013 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 3/2013). V predmetnom prípade sa rozlišujúcim dôvodom vo vzťahu k tomu, či niekto dostane rodičovský príplatok k dôchodku alebo nie, stáva to, či jeho dieťa pracuje a či je schopné pracovať. Pri všetkej možnej dobrej snahe rodiča, láske a starostlivosti, ktorú dieťaťu poskytne, nevie v podstatnej miere ovplyvniť rozhodnutia dieťaťa po nadobudnutí jeho plnoletosti. I keď mu sprostredkuje vzdelanie, nedokáže ovplyvniť to, či sa jeho dieťa nakoniec zamestná, ako sa zamestná, prípadne či sa jeho dieťaťu nestane v živote taká neočakávaná a zásadná skutočnosť, ktorá zvráti jeho dovtedajší život a spôsobí, že z pracujúceho človeka sa stane dlhodobo nezamestnaná osobnosť. Dôvod rozlišovania medzi dôchodcami vo vzťahu k priznaniu alebo nepriznaniu rodičovského príplatku napĺňa charakter iného postavenia a javí sa byť v rozpore s čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy. Táto diskriminácie je osobitne citeľná pri rodičoch detí s ťažkým zdravotným postihnutím, pri rodičoch detí odkázaných na invalidný dôchodok. Takýto rodičia v zásade venujú celý život svojmu dieťaťu a starostlivosti oň, napriek tomu, že s ohľadom na svoj zdravotný stav nemusí byť schopné vykonávať prácu. Starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím je dlhodobým záväzkom, nepochybne sa pritom prejaví aj v obmedzených možnostiach rodičov takýchto detí zamestnať sa alebo vo výške ich príjmov, čo má za následok, že ich starobné dôchodky sú nižšie ako v prípade iných rodičov. Samotné deti sa stávajú odkázané na pomoc štátu vo forme invalidného dôchodku. Hoci sa poberanie invalidného dôchodku považuje za dobu poistenia na účely výpočtu starobného dôchodku (§ 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ), počas tohto obdobia za tieto osoby nikto neplatí poistné. Táto právna úprava pritom má v súlade s čl. 3 ods. 3 návrhu ústavného zákona a jeho dôvodovou správou pokračovať ďalej. Rodičia detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na pomoc štátu formou invalidného dôchodku, tak nebudú mať nárok na rodičovský príplatok k dôchodku, prípadne len v nízkej sume, ak bude ich dieťa popri invalidnom dôchodku pracovať. Navrhovaná právna úprava preto predstavuje aj nepriamu diskrimináciu rodičov detí s ťažkým zdravotným postihnutím, osobitne detí poberajúcich invalidné dôchodky na základe zdravotného postihnutia ich dieťaťa. Môže byť preto rozporná nielen s čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy, ale aj s čl. 5 a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Naviazanie rodičovského príplatku k dôchodku na povinné platby dieťaťa na starobné dôchodkové zabezpečenie (teda na zamestnanie dieťaťa) môže mať zásadný dosah aj na sociálne znevýhodnené či vyčlenené skupiny obyvateľstva, v ktorých pretrváva (dlhodobo zo strany štátu systematicky neriešený) problém so získaním zamestnania a adekvátnej starostlivosti. Naviazanie časti starobného dôchodku rodiča zo sociálne vyčlenených skupín na požiadavku zamestnania jeho dieťaťa môže predstavovať nepriamu diskrimináciu týchto rodičov na základe sociálneho pôvodu a majetku, čo môže byť v rozpore s čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy. Nemenej podstatná je tiež skutočnosť, že navrhovaný príplatok bude pravdepodobne uhrádzaný zo všetkých prostriedkov systému starobného sociálneho zabezpečenia, keďže sa nevypláca priamo z odvodov dieťaťa, ale len vo výške časti odvodov dieťaťa. Ide teda o prejav princípu solidarity všetkých osôb zúčastnených na systéme sociálneho zabezpečenia (vrátane osôb bez detí) s osobami, ktoré sú rodičmi detí. Vyvažovanie solidarity je vždy citlivou otázkou a v podstatnej miere závisí od úvahy zákonodarcu/ústavodarcu a jeho finančných možností. V tejto súvislosti je však podstatné, že miera solidarity nikdy nemôže nadobudnúť excesívny charakter, ktorý budú môcť ostatné subjekty, od ktorých sa solidarita vyžaduje, objektívne a odôvodnene považovať za nespravodlivý/neprimeraný (rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 8/07 zo dňa 23. marca 2010, ods. 54, sp. zn. Pl. ÚS 2/08 zo dňa 23. apríla 2008, ods. 53). Predložený návrh ústavného zákona garantuje rodičom, že ich dôchodok bude vypočítaný tak, aby sa na sume dôchodku negatívne neodrazila výchova dieťaťa (čl. 5 ods. 4 návrhu ústavného zákona) a vyjadruje tiež generálny princíp solidarity (čl. 2 ods. 6 navrhnutého ústavného zákona), ktorý umožňuje zákonodarcovi prijímať aj ďalšie opatrenia zvýhodňujúce rodičov, oproti iným dôchodcom. Je preto otázne, či úprava rodičovského príplatku k dôchodku už nepresahuje mieru akceptovateľnej solidarity v systéme dôchodkového zabezpečenia a či nepredstavuje neúnosné riziko pre jeho dlhodobú udržateľnosť. Vypustením tohto ustanovenia by sa súčasne ponechal zákonodarcovi priestor, aby na základe svojho zváženia prijal iné, potenciálne vhodnejšie opatrenia/inštitúty, ktoré by v dôchodkovom systéme umožňovali lepšie podporiť rodinu (čo je nepochybne legitímny záujem). |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 12 ods. 4 – vymedzenie možnosti dedenia či vyplatenia časti dôchodkového plnenia po vzniku nároku na starobný dôchodok v prípade predčasného úmrtia dôchodcu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem vymedziť v ústavnom zákone aj možnosť dedenia či vyplatenia časti očakávaného dôchodkového plnenia zo starobného dôchodkového sporenia do dovŕšenia priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republiky v prípade predčasného úmrtia dôchodcu. A to aj s prípadným vymedzením postihu v súlade s mierou rizika nesenou podnikateľským subjektom. Odôvodnenie: Čl. 12 ods. 4 navrhovaného ústavného zákona garantuje právo na dedenie nasporenej sumy zo starobného dôchodkového sporenia v prípade úmrtia sporiteľa pred uplatnením nároku na starobný dôchodok. Na rozdiel od aktuálneho stavu však v navrhovanom ústavnom zákone absentuje vymedzenie možnosti dedenia alebo jednorazového vyplatenia dedičovi (či inej určenej osobe) časti nevyplatených súm starobného dôchodku (§ 32 ods. 2 a § 40a a nasl. zákona č. 43/200 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Tento postup sa javí byť ako neprimeraný a nevhodný. Starobné dôchodkové sporenie nemá charakter klasického poistenia (zdieľania rizík), ale ide skôr o systematické sporenie a investovanie sporených finančných prostriedkov v snahe získať dostatok finančných prostriedkov pre získanie dôchodkového produktu – doživotného vyplácania starobného dôchodku v určitej sume. Suma dôchodkového produktu závisí od nasporenej sumy a priemernej strednej dĺžky života (čl. 12 ods. 2 navrhovaného ústavného zákona) a nepochybne sa do nej premietne aj miera rizika spojeného s vyplácaním starobného dôchodku aj po dovŕšení priemernej strednej dĺžky života (suma bude nepochybne vypočítavaná tak, aby došlo k zníženiu rizika čistej straty zabezpečujúceho subjektu, ktorú by spôsobilo, ak by bola nasporená suma prepočítaná len podľa priemernej strednej dĺžky života a v niektorých prípadoch následne vyplácaná dlhšie). Subjekt realizujúci starobné dôchodkové sporenie však musí vždy pri výpočte sumy starobného dôchodku brať do úvahy to, že sa má vyplácať minimálne do priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike (čl. 12 ods. 2 navrhovaného ústavného zákona). Aj podľa navrhovanej právnej úpravy v prípade, ak sporiteľ nenasporí dostatok finančných prostriedkov pre doživotné vyplácanie starobného dôchodku, bude môcť požiadať o jednorazové vyplatenie nasporenej sumy alebo jej časti (čl. 12 ods. 3 písm. a) navrhovaného ústavného zákona). V navrhovanej právnej úprave starobného sporenia nie je identifikovaný princíp solidarity či zdieľania rizík, ide o v maximálnej možnej miere zásluhový systém. S ohľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé, prečo ústavný zákon negarantuje jednorazové vyplatenie alebo dedenie aj (aspoň časti) sumy zo starobného dôchodkového sporenia, ktorú by subjekt zabezpečujúci starobné dôchodkové sporenie musel dôchodcovi vyplatiť do dovŕšenia priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike, a to aj v prípade smrti dôchodcu pred dovŕšením priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike. Starobné dôchodkové sporenie predstavuje kumuláciu celoživotných úspor človeka, ktorý môže dosahovať 10tisíce ako aj viac ako 100tisíc eur. Prepadnutie celej takto nasporenej sumy v prospech podnikateľského subjektu v prípade, že osoba zomrie krátko po vzniku nároku na starobný dôchodok (bez toho aby vyčerpala aspoň časť tohto dôchodku na obdobie, s ktorým podnikateľský subjekt musel počítať) sa javí ako neproporcionálne. Obzvlášť keď podnikateľský subjekt nerealizuje princíp solidarity medzi sporiteľmi. Poskytovanie starobného dôchodku do konca života v sebe nepochybne nesie riziko, že osoba bude žiť dlhšie, ako je priemerný stredný vek života v Slovenskej republike a toto riziko možno preto v rozumnej miere vyvažovať aj s potenciálnou stratou časti úspor, ktoré dôchodcovia z dôvodu smrti nevyčerpali (napr. pred dosiahnutím priemerného stredného veku života). Prepadnutie celej nasporenej časti v prospech podnikateľského subjektu sa však javí ako neprimerané zvýhodnenie podnikateľského subjektu oproti sporiteľom zúčastneným na starobnom dôchodkovom sporení. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 6 ods. 2 – zosúladenie s čl. 39 ods. 4 Ústavy |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem doplniť znenie čl. 6 ods. 2 ústavného zákona o slovo „aspoň“ („ktorá postačuje aspoň na zabezpečenie základných životných podmienok“) alebo nahradiť vetu „ktorá postačuje na zabezpečenie základných životných podmienok“ vetou „ktorá dosahuje minimálnu úroveň primeraného hmotného zabezpečenia v starobe“. Odôvodnenie: Podľa čl. 39 ods. 4 Ústavy má každý, kto je v stave hmotnej núdze, právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Účelom tohto práva je zabezpečiť, aby sa žiadna osoba nedostala do situácie, že z dôvodu nedostatku príjmu bude ohrozená na svojej existencii, teda nedokáže si ani v nevyhnutnej miere zabezpečiť základné životné podmienky. Nevyhnutná pomoc je z Ústavy nepodmienečná, resp. nemožno ju podmieniť počtom odpracovaných rokov a pod. Navrhované znenie čl. 6 ods. 2 ústavného zákona však môže byť s čl. 39 ods. 4 Ústavy v napätí. Javí sa, že tvorca ústavného zákona chce vytvoriť dve skupiny dôchodcov – takí, ktorí budú mať nárok na zabezpečenie základných životných podmienok a takí, ktorí na to nebudú mať nárok. Súčasne sa tvorca ústavného zákona nevysporiadal so situáciou, keď suma starobného dôchodku potrebného na zabezpečenie základných životných podmienok podľa čl. 6 ods. 2 ústavného zákona bude vyššia, ako suma pomoci, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok podľa čl. 39 ods. 4 Ústavy. Možno totiž predpokladať, že základné životné podmienky sú v prípade čl. 6 ods. 2 ústavného zákona a čl. 39 ods. 4 Ústavy identické. Ak je čl. 6 ods. 2 ústavného zákona garanciou minimálneho dôchodku, tak ten je už aj dnes vyšší ako tzv. životné minimum aj ako suma nevyhnutnej pomoci na zabezpečenie základných životných podmienok. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 3 – aplikácia mechanizmu korekcie aj na valorizáciu už priznaných dôchodkov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem upraviť aj korekčný mechanizmus, ktorý umožní zmraziť alebo spomaliť valorizáciu už priznaných dôchodkov v prípade, naplnenia hypotézy predmetnej normy. Odôvodnenie: Ústavný zákon v čl. 7 ods. 3 upravuje korekčné mechanizmy, ktoré sa v podstatnej miere dotýkajú len osôb, ktorým ešte nevznikol nárok na dôchodok – zvýšenie odvodov (čl. 7 ods. 3 písm. a) ústavného zákona), úprava (predĺženie) okamihu vzniku nároku na starobný dôchodok (čl. 7 ods. 3 písm. b) ústavného zákona) a zmena pomeru náhrady, resp. aktuálnej dôchodkovej hodnoty (čl. 7 ods. 3 písm. c) ústavného zákona). Celé bremeno zodpovednosti za zlepšenie udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky sa tak prenáša na osoby, ktorým ešte nevznikol nárok na starobný dôchodok. Napriek uplatňovaniu korekčných mechanizmov však naďalej bude dochádzať k potenciálne nelimitovanej valorizácii už priznaných dôchodkov (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona). V konečnom dôsledku sa tak „noví“ dôchodcovia môžu dostať do podstatne horšej situácie ako „starí“ dôchodcovia. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 4 - preskúmateľnosť korekčných mechanizmov a ich uplatňovania |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem doplniť proces povinného zverejňovania uplatňovaných korekčných mechanizmov formou všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva. Odôvodnenie: Korekčné mechanizmy podľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona predstavujú významný zásah do práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Súčasne ide o politicky nepopulárne avšak potrebné opatrenia, preto je pochopiteľný záujem na tom, aby boli takéto opatrenia prijímané automaticky na základe zákona, pokiaľ dôjde k naplneniu hypotézy podľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona. Pokiaľ však korekčné mechanizmy nastávajú automaticky, bez vydania formalizovaného aktu, dotknutí dôchodcovia alebo budúci dôchodcovia nebudú mať možnosť požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky či iný orgán o preskúmanie jednak primeranosti korekčných mechanizmov alebo o preskúmanie skutočnosti, či boli naozaj naplnené podmienky pre uplatnenie korekčných mechanizmov. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 2 – fakultatívnosť mimoriadnej valorizácie a jej pravidelnosť |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme upraviť čl. 7 ods. 2 ústavného zákona tak, aby išlo o možnosť, nie povinnosť priznať mimoriadne zvýšenie dôchodkov, a súčasne spresniť, či ide o jednorazové mimoriadne zvýšenie alebo pravidelné zvyšovanie počas pozitívnej ekonomickej situácie. Odôvodnenie: Čl. 7 ods. 2 ústavného zákona sa upravuje obligatórna povinnosť zákonodarcu mimoriadne zvýšiť v prípade pozitívnej ekonomickej situácie dôchodky o určené percento. Navrhované znenie značne limituje diskréciu zákonodarcu a parlamentu v prípade dispozície s finančnými prostriedkami získanými počas pozitívnej ekonomickej situácie. Finančné prostriedky, ktoré by tak mohli byť použité buď na úpravu podmienok vzniku nároku na dôchodok (čl. 5 ods. 1), zvýšenie pomeru náhrady (čl. 5 ods. 5), zvýšenie minimálneho dôchodku (čl. 6 ods. 5) alebo na valorizáciu dôchodkov (čl. 7 ods. 1), budú musieť byť použité len na mimoriadne zvýšenie dôchodkov. Pritom z navrhovaného znenia ústavného zákona nie je zrejmé, či má ísť len o jednorazové zvýšenie alebo pravidelné zvyšovanie počas trvania pozitívnej ekonomickej situácie. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 14 - zosúladenie terminológie |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Udržiavajúc jazykovú koherenciu a konzistenciu s Ústavou, predchádzajúc významovým posunom a výkladovým sporom, navrhujem v tejto časti doplniť slovo primerané pred hmotné zabezpečenie v starobe. Odôvodnenie: Opätovne sa v návrhu ústavného zákona používa slovné spojenie „hmotné zabezpečenie v starobe“, napriek tomu, že v prevažnej väčšine textu ústavný zákon používa slovné spojenie „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ a takéto slovné spojenie používa aj čl. 39 ods. 1, 2 a 3 Ústavy. Nie je zrejmé, či terminologický posun predstavuje úmysel tvorcu, alebo len nedostatok. Bez jasného vymedzenia terminologických a významových rozdielov však takýto postup nie je v súlade s § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 7 – vypustenie čl. 7 ods. 7 ústavného zákona |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem čl. 7 ods. 7 navrhovaného ústavného zákona vypustiť. Odôvodnenie: Ambíciou čl. 7 ods. 3 ústavného zákona je nepochybne priniesť stabilitu do dôchodkového systému, a to tak, aby na jednej strane došlo ku garancii zavedenia korekčných mechanizmov v zložitejších hospodárskych obdobiach, ale na strane druhej, aby došlo aj ku garancii, že sa do dôchodkového systému nebude neodôvodnene zasahovať v neprospech dôchodcov. Nie je preto zrejmé, prečo po vymedzení situácie, kedy má dochádzať ku korekčným mechanizmom v čl. 7 ods. 3 zároveň čl. 7 ods. 7 tieto korekčné mechanizmy umožňuje zákonodarcovi využívať v zásade hocikedy, aj bez ohrozenia dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 15 ods. 1 – vymedzenie vzťahu medzi opatreniami podľa čl. 15 a korekčnými mechanizmami podľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona, alternatívne vypustenie čl. 15 ods. 1 a 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem spresniť, resp. vymedziť vzťah medzi korekčnými mechanizmami a opatreniami podľa čl. 15 ods. 1 ústavného zákona, alternatívne čl. 15 úplne vypustiť ako nadbytočný (prihliadajúc na korekčné mechanizmy). Odôvodnenie: Z ústavného zákona nie je zrejmé, aký je vzťah medzi osobitnými opatreniami podľa čl. 15 ods. 1 ústavného zákona a korekčnými mechanizmami podľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona. Korekčné mechanizmy podľa čl. 7 ods. 3 ústavného zákona sa majú totiž uplatňovať práve v prípade vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a majú stabilizovať udržateľnosť dôchodkového systému. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 3 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 4. V čl. 3 ods. 1 navrhujeme zmeniť druhú vetu v nasledovnom znení: „Starobný dôchodok sa poskytuje ako peňažné plnenie.“. Povinnosť úhrady platby osoby zúčastnenej na starobnom dôchodkovom zabezpečení a sporení sa realizuje výhradne peňažnou formou, preto i poskytovanie starobného dôchodku musí byť realizované výhradne peňažným plnením a nie v peniazoch oceniteľným plnením. V návrhu ústavného zákona a ani v dôvodovej správe nie je vymedzené, čo je možné považovať za „v peniazoch oceniteľné plnenie“. Návrh ústavného zákona je v tomto smere veľmi stručný a neposkytuje ani minimálne garancie v prospech poskytovania peňažného plnenia. Doposiaľ takého plnenie nebolo súčasťou starobného dôchodkového systému, je ale bežnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov, kde sa najčastejšie poskytuje v svojom širšom chápaní ako „benefit“ poskytovaný nad rámec platu, mzdy, teda peňažného plnenia za vykonanú prácu. Zákonník práce umožňuje poskytovať časť mzdy ako naturálnu mzdu, ale vždy musí zamestnanec súhlasiť s vyplatením mzdy vo forme naturálií a zároveň si musia zamestnanec a zamestnávateľ dohodnúť podmienky, za akých budú naturálie zamestnancovi vyplatené. Naturálna mzda nemôže byť poskytnutá na základe jednostranného rozhodnutia zamestnávateľa. Úprava naturálnej mzdy a jej poskytovanie je do nášho právneho poriadku zaradená v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95 z roku 1949 o ochrane mzdy, ktorý v článku 4 ods. 1 ustanovuje, že vyplácanie časti mzdy v naturálnych požitkoch je možné, ak je to bežné alebo žiadúce vzhľadom na povahu príslušného odvetvia alebo zamestnania a odsek 2 ustanovuje, že v prípade, ak je možné, aby časť mzdy bola vyplácaná vo forme naturálií, je potrebné, aby boli prijaté opatrenia, ktoré by zabezpečovali, že naturálne požitky budú primerané osobnej potrebe a prospechu pracovníka a jeho rodiny a hodnota prisudzovaná takým požitkom bude správna a primeraná. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 128 z roku 1967 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach neobsahuje ustanovenia, ktoré by oprávňovali poskytovať starobné dôchodku ako v peniazoch oceniteľné plnenie. Dohovor počíta s platbami. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k novému čl. 15 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 2. Do návrhu ústavného zákona navrhujeme doplniť nový čl. 15, ktorý znie: „Čl. 15 (1) Výsluhové zabezpečenie sa garantuje. Do výsluhového zabezpečenia je možné prijať iba také zmeny, ktorými sa zachová minimálne osobný rozsah a vecný rozsah výsluhového zabezpečenia ustanovený osobitným zákonom účinným ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona. (2) Na vznik nároku na starobný dôchodok podľa čl. 5 ods. 1 sa zhodnocuje aj dosiahnutá doba trvania služobného pomeru podľa osobitného zákona, ktorým sa ustanovuje výsluhové zabezpečenie. (3) Na výsluhové zabezpečenie sa primerane vzťahuje článok 7.“. Doterajší článok 15 navrhujeme sa označiť ako článok 16. Tak, ako už bolo uvedené, nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je komplexne riešená problematika sociálneho zabezpečenia občanov, ktorí vykonávali a vykonávajú štátnu službu ako profesionálny vojak, príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo ako ozbrojený príslušník finančnej správy. Zároveň sa deklaruje, že pokiaľ ide o osobný rozsah a vecný rozsah existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia tento zostane ku dňu nadobudnutia účinnosti ústavného zákona nezmenený tak, ako je ustanovený v zákone č. 328/2002 Z. z. Do celkovej doby účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení na vznik nároku na starobný dôchodok sa navrhuje zhodnocovať aj dobu trvania služobného pomeru, ktorá sa zhodnocuje na vznik nároku na dávky výsluhového zabezpečenia. Uvedená skutočnosť vyplýva z doterajšej súdnej judikatúry a praxe zaoberajúcej sa posudzovaním splnenia jednej z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, a to dobou dôchodkového poistenia. Do existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia bude možné v primeranom rozsahu prijať zmeny vyplývajúce z navrhovaného článku 7, ktorý definuje základné zásady zvyšovania hodnoty poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia aj na poskytované dávky výsluhového zabezpečenia. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 1. Článok 1 navrhujeme doplniť o nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Na výsluhové zabezpečenie profesionálnych vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, a ozbrojených príslušníkov finančnej správy ustanovené osobitným zákonom (ďalej len „výsluhové zabezpečenie“) sa vzťahuje tento ústavný zákon, len ak je to ďalej výslovne ustanovené.“. Doterajší text článku 1 navrhujeme označiť ako odsek 1. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v časti „Zaistenie bezpečnosti obyvateľstva“ sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky bude garantovať stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, aby bol dlhodobo pevnou oporou, s cieľom posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania. Navrhujeme uvedené deklarovať v predloženom návrhu ústavného zákona, čím sa aj takýmto spôsobom prispeje k stabilite existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ako aj k personálnej stabilite týchto zložiek tak, ako to bolo deklarované v predchádzajúcom období aj pri prijatí reformy tohto systému. Práve zmeny prijaté v oblasti existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia ukazujú, že tento systém v požadovanom rozsahu zabezpečuje plnenie jeho hlavného poslania a to zabezpečenie starostlivosti o túto skupinu zamestnancov po skončení služobného pomeru, ktorý sa viazal výlučne k štátu. Pozitívne vymedzenie existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia v rámci navrhovaného ústavného zákona tak garantuje aj personálne zloženie tejto skupiny zamestnancov, ktorých služobný pomer sa viaže k štátu a ktorí sa aktívne podieľajú práve na plnení jeho úloh v oblasti bezpečnosti, ochrany života a zdravia osôb a obrany SR. Zároveň sa deklaruje, že na existujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia sa budú vzťahovať ustanovenia ústavného zákona, len ak to bude výslovne uvedené. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. |
| Subjekt: | UOOU SR (Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 15 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | K čl. 15 ods. 1 návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len ,,úrad“) požaduje, aby znenie navrhovaného ustanovenia obsahovalo príslušný odkaz v poznámke pod čiarou na osobitný predpis, resp. viaceré osobitné predpisy, ktoré majú upravovať postup Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pri vyvodzovaní záveru, že existuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky, pričom zároveň úrad požaduje, aby sa odkazovalo na konkrétne paragrafové znenie osobitného predpisu (predpisov) vymedzujúceho relevantný účel spracúvania osobných údajov . V súlade s čl. 58 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len ,,GDPR“) upozorňuje na to, že už v rámci medzirezortného pripomienkového konania LP/2020/389 vyslovil, že vykonávané spracovateľské operácie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť s makroekonomickými údajmi obsahujúcimi osobné údaje dotknutých osôb pravdepodobne povedú k porušovaniu ustanovení GDPR a požadoval prepracovanie relevantných ustanovení ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nepredstavuje dostatočný právny základ spracúvania relevantných dát vrátane osobných údajov Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Úrad má za to, že navrhovaným ustanovením čl. 15 ods. 1 ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme sa nepriamo vymedzuje, resp. zdôrazňuje spracovateľská činnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá z hľadiska účelu spracúvania nemá oporu v osobitnom predpise o rozpočtovej zodpovednosti. Ústavný zákon o starobnom dôchodkovom systéme podľa názoru úradu nemôže odkazovať a tým legitimizovať porušovanie pravidiel ochrany osobných údajov, preto úrad požaduje aby proces zosúladenia legislatívy prebehol súčasne. Úrad nespochybňuje postavenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislého orgánu monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky, avšak požaduje precizovanie osobitnej právnej úpravy tak, aby bolo zrejmé ako bude k spracúvaniu osobných údajov dochádzať v zmysle základných zásad spracúvania osobných údajov podľa čl. 5 GDPR a požiadaviek podľa čl. 6 ods. 3 GDPR. Predovšetkým bola Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornená na to, aby v osobitnom predpise, ktorý upravuje jej právomoci bol precizovaný účel spracúvania osobných údajov, ktorý má byť predvídateľný pre dotknuté osoby, explicitný, konkrétny, jasný a má determinovať všetky spracovateľské operácie, ktoré bude zahŕňať. Ďalej bolo podľa názoru úradu nevyhnutné v právnom základe stanoviť kategóriu spracúvaných osobných údajov a osobitnú pozornosť venovať prípadom, keď Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude spracúvať aj osobitné kategórie osobných údajov podľa čl. 9 ods. 1 GDPR. Ďalej úrad uviedol, že je nevyhnutné v právnom základe stanoviť dobu uchovávania osobných údajov Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a uviesť garanciu/kontrolu zákonnosti prístupu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k osobným údajom získaných od iných OVM. Dotknuté osoby musia mať vedomosť o poskytnutí ich osobných údajov (napríklad citlivých údajov ako o invalidnom dôchodku, výške mzdy za celý ekonomicky činný život identifikovaných obyvateľov Slovenskej republiky) Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. V súčasnosti, v zmysle platnej a účinnej legislatívy úrad má naďalej za to, že na účely plnenia úloh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť táto má právomoc len na spracúvanie údajov v anonymizovanej podobe, ktoré majú byť Rade pre rozpočtovú zodpovednosť poskytnuté príležitostne, v konkrétnom prípade, požadovaným OVM po náležitom zdôvodnení. Akékoľvek vytvorenie prepojenia informačných systémov OMV s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré sa v tomto prípade javí ako nevyhnutné, pokiaľ má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť relevantne konštatovať riziká udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky, predstavuje z pohľadu úradu priame bezpečnostné riziko. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 ods. 2 – zachovanie veku odchodu do dôchodku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujem úpravu prechodného ustanovenia tak, aby osobám s rokom narodenia 1959 – 1960 (prípadne 1961 pri vyššom počte vychovaných detí) zostal zachovaný počet rokov veku potrebných pre odchod do dôchodku podľa aktuálne platných predpisov. Odôvodnenie: Čl. 18 ods. 2 navrhovaného ústavného zákona sa určuje počet rokov veku na účely čl. 5 ods. 1 ústavného zákona s platnosťou na rok 2022 na 63 rokov. Oproti aktuálnemu stavu však týmto dochádza k predĺženiu veku odchodu do dôchodku pre ročníky narodenia 1959 a aj 1960, pokiaľ vychovali 1 alebo 2 deti. Ide o skupiny osôb, pri ktorých došlo k zníženiu veku odchodu do dôchodku novelou zákona o sociálnom poistení z toho dôvodu, že im pri výpočte veku odchodu do dôchodku nebola zohľadnená výchova detí. Krátko po znížení veku odchodu do dôchodku sa tejto skupine opätovne vek odchodu do dôchodku zvyšuje. Ide o osoby, ktoré sú tesne pred dosiahnutím tohto veku. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 16 ods. 2 – potreba novelizácie.zmeny čl. 39 ods. 3 Ústavy |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Je potrebné novelizovať/zmeniť znenie čl. 39 ods. 3 Ústavy. Odôvodnenie: Spolu s predloženým návrhom ústavného zákona nie je predložená aj novela Ústavy, nie je preto zrejmé, či a ako sa predkladateľ chce vysporiadať s potenciálnou zmenou čl. 39 ods. 3 Ústavy. Podľa aktuálneho právneho stavu platí, že čl. 39 ods. 3 Ústavy sa bude uplatňovať aj po prijatí tohto ústavného zákona, nie je preto zrejmé, prečo by sa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona nemal uplatniť na osoby, ktoré využili možnosť skoršieho odchodu do dôchodku podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy pred nadobudnutím jeho účinnosti, ale uplatňoval by sa na osoby, ktoré využili možnosť skoršieho odchodu do dôchodku po nadobudnutí účinnosti čl. 16 ods. 2 navrhovaného ústavného zákona. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | 3. Článok 17 navrhujeme vypustiť a doterajší článok 16 označiť ako článok 17. S poukázaním na to, že sa navrhuje nové znenie článku 15, ktoré garantuje existujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia v ústavnom zákone, navrhuje sa zrušenie čl. 17, ktorého znenie nebolo zverejnené v rámci legislatívneho procesu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 ods. 4 – legislatívna úprava odkazu na čl. 10 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Vychádzajúc z čl. 10 návrhu ústavného zákona je zrejmé, že tento nemá odseky. Preto navrhujem upraviť toto ustanovenie tak, aby zodpovedalo čl. 10 návrhu ústavného zákona. |
| Subjekt: | KVOP (Kancelária verejného ochrancu práv) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 ods. 3 – vypustenie ustanovenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | S ohľadom na vznesenú pripomienku na vypustenie čl. 8 návrhu ústavného zákona navrhujeme vypustiť aj čl. 18 ods. 3 ústavného zákona, ktorý predstavuje nadväzujúce ustanovenie. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 4 ods. 5 a 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme preformulovať nasledovne: „Za solventnosť starobného dôchodkového zabezpečenia preberá záruky štát.“ Odôvodnenie: Bod 5 nastavuje finančný mechanizmus, na základe ktorého je štát povinný poskytnúť systému starobného zabezpečenia zdroje vo výške prostriedkov odvedených na starobné sporenie. Bod 6 umožňuje štátu poskytnúť aj zdroje nad rámec tejto povinnosti. Transfer na úrovni odvodov do starobného dôchodkového sporenia je približne polovica krížovej dotácie, ktorú prevádza Sociálna poisťovňa do fondu dôchodkového a invalidného poistenia z ostatných fondov sociálneho poistenia. To znamená, že aplikáciou tohto ustanovenia bude v starobnom zabezpečení chýbať rádovo 700 miliónov eur. Je nemožné, aby transformáciou poistenia na zabezpečenie došlo v priebehu roka k takejto úspore a to na už priznaných nárokoch. Poskytnutie ďalších prostriedkov štátom je možné na základe bodu 6. Ale ide o možnosť nie povinnosť a má odloženú účinnosť až od roku 2024. Spoločne s odhadovaným navýšením výdavkov podľa článku 8 tohto návrhu bude výpadok zdrojov na výplatu dôchodkov v roku 2023 medzi 1,2-1,4 miliardy eur. To môže predstavovať kolaps dôchodkového systému. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 2 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme detailnejšie zadefinovať opatrenia, ktoré bude štát prijímať na motiváciu k využívaniu dobrovoľných sporiacich nástrojov. Odôvodnenie: Obdobná zásada sa v Ústave Slovenskej republiky nachádza už aktuálne. Aj napriek tomu, že súhlasíme s týmto pozitívnym záväzkom štátu k podpore dobrovoľného sporenia na dôchodok, je vzhľadom na ďalšie časti návrhu tohto ústavného zákona veľmi málo detailný. Ide o jediné ustanovenie týkajúce sa dobrovoľných schém v návrhu ústavného zákona, čím sa táto dôležitá časť dôchodkového zabezpečenia dostáva v porovnaní s povinným systémom do úzadia. Pričom práve doplnkové dobrovoľné dôchodkové schémy budú mať v budúcnosti rozhodujúci vplyv na kvalitu života na dôchodku, hmotné zabezpečenie v starobe a budú rozhodujúcim faktorom pre udržanie požadovanej životnej úrovne dôchodcov. Forma a najmä výška štátnej podpory je kľúčová pre záujem dotknutých osôb sa do podobných schém zapojiť, preto ju navrhujeme detailnejšie špecifikovať aj na úrovni ústavného zákona a stanoviť výšku minimálneho záväzku štátu pre podporu občanov zúčastnených na dobrovoľných schémach. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 4 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme zmeniť ustanovenie nasledovne: Starobné dôchodkové zabezpečenie (poistenie) vykonáva verejno-právna Sociálna poisťovňa. Odôvodnenie: Článok 4 bod 2 definuje ako vykonávateľa starobného zabezpečenia výhradne subjekt verejnej správy. Dôvodová správa k tomu dodáva, že „(dnes Sociálna poisťovňa)“. Účelom tohto ustanovenia je neumožniť správu starobného zabezpečenia osobám súkromného práva. Sociálna poisťovňa je ale subjektom sui generis, ktorá má verejno-právny charakter. Verejnoprávnosť zabezpečuje sociálnym partnerom vlády podiel na kontrole činnosti a hospodárenia Sociálnej poisťovne (v minulosti to bol aj podiel na jej riadení). Ak bude toto ustanovenie schválené môže to predstavovať transformáciu Sociálnej poisťovne alebo vytvorenie nového subjektu. V jednom aj druhom prípade môže byť ohrozené práva zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov pri kontrole systému do ktorého prispievajú. K tomuto bodu je potrebné si uvedomiť ešte jednu súvislosť. Pri realizácii NDC systému bude potrebné zabezpečiť anuitnú fázu. Štát túto povinnosť na seba neprevzal v rámci druhého piliera, ale dikciou tohto ustanovenia ju na seba bude musieť prevziať minimálne pre potreby NDC. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 3 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme vypustiť slová: „alebo v peniazoch oceniteľné plnenie“. Odôvodnenie: Návrh ústavného zákona deklaruje cieľ zvýšiť transparentnosť dôchodkového systému. Rovnako by mal garantovať občanom aspoň základné istoty. Možnosť nefinančného plnenia dôchodkovej dávky ale vnáša výraznú mieru neistoty. Podstatným problémom tohto ustanovenia je priamy rozpor napríklad s dikciou článku 17 dohovoru MOP 128/1967. Uvedené ustanovenie hovorí o dôchodkovej dávke ako o pravidelnej platbe (The old-age benefit shall be a periodical payment). Všeobecná predkladacia správa pri tom uvádza, že predložený návrh ústavného zákona je v súlade okrem iného aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Slovensko ratifikovalo uvedený dohovor 128/1967 dňom svojho vzniku 1.1.1993. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 3 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme doplniť úpravu pozostalostných dôchodkov. Odôvodnenie: Článok 3 bod 4 hovorí o možnosti poskytovať zo systému starobného zabezpečenia aj invalidné a pozostalostné dávky. Predpokladáme, že systém zabezpečenia by takúto možnosť zvládol, otázne je ale jeho nastavenie. Nepredpokladáme, že takúto úpravu je možné robiť v NDC systéme. Najmä v prípade invalidity ide o rizikové poistenie, ktoré je s príspevkovo definovanou schémou nekompatibilné. Problém je ale z nášho pohľadu to, že tento návrh zákona neustanovuje to, ako budú riešené pozostalostné dôchodky v prípade sporiteľov v II. pilieri. Preto požadujeme doplnenie tejto úpravy. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 7 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme precizovať, či pôjde o jednorazovú dávku, alebo navýšenie doživotných dôchodkov. Odôvodnenie: Je potrebné stanoviť či mimoriadne zvýšenie dôchodkových dávok bude jednorazové (napríklad v decembrovom dôchodku budú dôchodcom vyplatené „podiely na hospodárení štátu“) alebo dôjde k zvýšeniu aj ďalších pravidelne sa opakujúcich platieb. Túto problematiku nerieši ani dôvodová správa. Uvedenie tohto bodu hneď za problematiku valorizácie, by sa dalo predpokladať dlhodobé zvýšenie dôchodkovej dávky. Z pohľadu právnej istoty by bolo potrebné presnejšie špecifikovať celý mechanizmus. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 6 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme, aby ústavný zákon definoval aj frekvenciu dávok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Má ísť o pravidelnú mesačnú dávku vyplácanú predlehotne alebo polehotne. Odôvodnenie: Takéto ustanovenie dá občanom istotu pravidelného príjmu, bez možnosti špekulácie v rámci vykonávacieho zákona. Navyše je toto ustanovenie podstatné aj pre architektov dôchodkového systému pri výpočte dávok zabezpečenia (alebo poistenia) ako aj pri nastavovaní anuity NDC systému. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujme na úrovni ústavného zákona stanoviť minimálnu hodnotu, ktorou by bolo zabezpečené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, napríklad stanovením minimálnej percentuálnej sadzby miery náhrady starobného dôchodkového zabezpečenia vo vzťahu napríklad k priemernej, alebo minimálnej mzde. Odôvodnenie: Cieľom ústavného zákona má byť ozrejmenie toho, ako má byť naplnené ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Navrhujeme preto, aby bola na úrovni ústavného zákona stanovená minimálna výška hodnoty dôchodku napríklad vo väzbe na priemernú mzdu alebo minimálnu mzdu. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 7 bod 3 a 7 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Čl. 7 bod 3 a 7 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Tieto ustanovenia navrhujeme z návrhu ústavného zákona vypustiť, nakoľko všetky uvedené korekčné mechanizmy ma štát už dnes k dispozícii (úpravami § 131, § 65 alebo § 66 zákona o sociálnom poistení). Navyše ustanovenie vyznieva byť v rozpore s inými ustanoveniami tohto zákona, napr. automatickým zvyšovaním dôchodkového veku (čl. 5 ods. 6). |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 19 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme prehodnotiť predložený časový rámec zákona. Odôvodnenie: Zákon s výnimkou niektorých ustanovení podľa článku 19 má zákon platiť od 1.1.2022. Keďže ide o ústavný zákon, tým ustanoveniam podriadených zákonov, ktoré môžu byť v rozpore s týmto ústavným zákonom môže ústavný súd pozastaviť platnosť. V ideálnom prípade je možné očakávať schválenie ústavného zákona najskôr koncom prvého polroka 2021. Na prípravu nového zákona o starobnom zabezpečení a jeho schválenie bude mať ministerstvo necelý rok. (To ani len neuvažujme o zavedení NDC systému). Nevidíme priestor na potrebnú celospoločenskú diskusiu, bez ktorej by nemal byť prijatý zákona takého rozsahu. Predložený návrh ústavného zákona neuvažuje s legisvakančnou lehotou. Sociálna poisťovňa nebude schopná v navrhovaných termínoch nový zákon aplikovať. Prípadne nebude priestor na vytvorenie novej inštitúcie v zmysle článku 4 ods. 2. |
| Subjekt: | NBÚ (Národný bezpečnostný úrad) |
| Pripomienka k: | čl. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | V čl. 2 navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Starobný dôchodkový systém zabezpečuje výkon základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe pre všetky zúčastnené osoby, bez možnosti odlišnej úpravy pre konkrétne druhovo určené skupiny zúčastnených osôb, ak odlišnú úpravu výslovne neumožňuje tento ústavný zákon.“. Odôvodnenie: Pôvodné znenie označuje starobný dôchodkový systém ako „univerzálny systém“, čo podľa nášho názoru nie je celkom pravda, pretože odlišné úpravy platia nielen pre policajtov a vojakov, ale napríklad aj pre sudcov a prokurátorov. Z uvedeného hľadiska odporúčame upraviť znenie článku 2 odseku 1 tak, aby korešpondovalo so skutočnosťou. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 14 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Upozorňujeme, že uvedený návrh bude mať finančné dopady. Odôvodnenie: Aj keď s návrhom zlepšovať informovanosť o budúcich dôchodkových nárokoch súhlasíme, je nutné upozorniť, že táto povinnosť je administratívne náročná a spojená s dodatočnými investíciami a nákladmi pre všetky inštitúcie podieľajúce sa na správe dôchodkového systému. Osobitne chceme na tento fakt upozorniť v kontexte odplaty za správu, ktorá pokrýva aj povinnosti v oblasti informovanosti sporiteľov/účastníkov o ich budúcich dôchodkových nárokoch. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 15 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | K Čl. 15 ods. 2 Požadujeme, aby sa toto ustanovenie uplatnilo aj pre návrh tohto ústavného zákona. Odôvodnenie: Podporujeme návrh, aby sa kvantifikoval vplyv právnych predpisov aj na dôchodkový systém. Vzhľadom na to, že práve tento návrh ústavného zákona zakladá výrazné zmeny v celom dôchodkovom systéme, požadujeme, aby sa v rámci tohto návrhu uplatnilo toto pravidlo a transparente sa kvantifikoval vplyv predkladaných zmien. Toto podporuje aj znenie všeobecnej dôvodovej správy. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | K Čl. 18 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 4.12.2020 |
| Text: | Požadujeme vysvetlenie toho, akým spôsobom bolo rozhodnuté o období 40 rokov. Odôvodnenie: Návrh zákona uvádza, že úpravy by mali byť v súlade s princípom aktuárnej neutrality. Na základe uvedeného preto požadujeme doplniť, spôsob výpočtu, ktorým bolo stanovené obdobe 40 rokov |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | 1. K čl. 9 ods. 2 – zásadná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 9 ods. 2 – zásadná pripomienka Navrhujeme nasledovné znenie čl. 9 ods. 2: „Starobné dôchodkové sporenie vykonáva dôchodková správcovská spoločnosť, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky. Podmienky vzniku a činnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti ustanoví zákon.“ Odôvodnenie: Podľa aktuálnej právnej úpravy vykonávajú starobné dôchodkové sporenie súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Podmienky pre ich vznik a činnosť upravuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti udeleného Národnou bankou Slovenska. Systém starobného dôchodkového sporenia aktuálne funguje na princípe zdravej konkurencie medzi súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, a teda sporiteľ má možnosť výberu dôchodkovej správcovskej spoločnosti na základe svojich potrieb a preferencií. V zmysle navrhovaného ustanovenia čl. 9 ods. 2 môže starobné dôchodkové sporenie vykonávať tak subjekt verejnej správy ako aj subjekt súkromného práva. Máme za to, že vznik štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti nie je spôsobilý priniesť zlepšenie systému starobného dôchodkového sporenia. Naopak pre zlepšenie systému je nevyhnutné aby sa eliminovali škody, ktoré by prípadne spôsobil štát hromadným presunutím sporiteľov do nevhodných fondov, neodbornými zásahmi do možnosti investovania či do výberu fondov sporiteľmi. Zároveň akékoľvek zoštátňovanie súkromných podnikov považujeme za v rozpore s ústavnými princípmi demokratického a právneho štátu. V zmysle čl. 55 Ústavy SR je hospodárstvo Slovenskej republiky založené na princípoch trhovej ekonomiky, pričom Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Trhová ekonomika je založená na systéme voľného a slobodného podnikania a najdôležitejším predpokladom pre správne fungovanie tejto ekonomiky je konkurencia a minimálna regulácia. Podporou trhovej konkurencie nielen v oblasti starobného dôchodkového sporenia sa zabezpečuje dosiahnutie najlepšej možnej ponuky a dopytu na trhu. Vznik štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti by spôsobil závažné obmedzenie konkurencie v systéme starobného dôchodkového sporenia a v konečnom dôsledku spôsobil narušenie voľného, fungujúceho a dynamického trhu v SR. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | k čl. 12 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | 1. prvú vetu odseku navrhujeme upraviť nasledovne: „Hodnotu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia určuje poistiteľ v závislosti od hodnoty nasporenej sumy , s použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému pričom zohľadňuje budúci demografický vývoj a vek budúceho poberateľa dôchodku.“ Odôvodnenie: Hodnota starobného dôchodku nemôže závisieť od „priemernej strednej dĺžky života v SR“, pretože predpokladaná priemerná stredná dĺžka života osoby, ktorej vzniká nárok na dôchodok z II. piliera nie totožná s priemernou strednou dĺžkou života v SR. Lepším znením by bolo : „priemernej strednej doby dožitia od veku odchodu do dôchodku“. Avšak ani tento prístup nezohľadňuje súvisiace náklady, finančné predpoklady a rizikové prirážky na možné zmeny pravdepodobností dožitia a situácie na finančných trhoch. Ak by teda mala poisťovňa pri určovaní hodnoty starobného dôchodku z II. piliera vychádzať z navrhovaných parametrov, nebola by zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému a poisťovne by nemohli anuity vyplácať, pretože by nespĺňali kritériá vlastnej solventnosti. Príklad: Stredná doba dožitia v roku 2019: • pri narodení – t. j. novorodencov o mužov 74,31 rokov o ženy 80,84 rokov • pre ľudí nastupujúcich na dôchodok- t.j. 63 ročných o mužov 16,99 rokov a o ženy 20,93 rokov. Z uvedeného vyplýva, že keby sa použila stredná doba života, pri 63 ročnom mužovi by sa teda predpokladalo, že sa dožije ešte 11,31 roka života (74,31-63,0), ale jeho skutočná stredná doba dožitia je 16,99 rokov. Použitie strednej dĺžky života by na vypočítaný dôchodok malo obrovský dosah – poisťovne by boli tlačené do vyplácania vyšších dôchodkov, ale vzhľadom na vysoké riziko dlhovekosti by neboli rezervy na vyplácanie takýchto dôchodkov dostatočné, čo by bolo v rozpore s deklarovaným cieľom stability systému. Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení § 46 (3) a § 46a (3) sumu dôchodku určí poistiteľ použitím poistno-matematických metód tak, aby bola zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému. Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku použije poistiteľ vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku. 2. Z druhej vety odseku navrhujeme vypustiť spojenie „dobu účasti na starobnom dôchodkovom sporení“. Odôvodnenie: Ak by hodnota nasporenej sumy musela zohľadňovať dobu účasti na starobnom dôchodkovom sporení, DSS by mali povinnosť garantovať, že čím dlhšie si sporiteľ sporí v systéme, tým bude jeho nasporená suma vyššia. Takúto garanciu je možné dať len pri garantovaných fondoch, ktoré sa v minulosti už viac krát ukázali ako veľmi nevhodný spôsob správy dôchodkových úspor – cenou za garancie sú významne nižšie výnosy. Samotné garancie sú v rozpore aj so samotným nastavením benchmarkov, keďže žiaden benchmark negarantuje zhodnotenie. Naviac samotný sporiteľ má zákonnú možnosť zmeniť fond/DSS, a to je umožnené práve zákonným rámcom, kde DSS spravuje dôchodkové fondy, a nie individuálne účty sporiteľov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovaná zákonná garancia je nevykonateľná. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | k čl. 9 ods. 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Text navrhujeme vypustiť ako nejasný. Odôvodnenie: Náklady na bežný chod DSS (správcovský poplatok) sú všade vo svete fixné. Výkonnostná odmena musí byť motivujúca, ale nastavenie nemôže byť likvidačné v prípade jej nedosiahnutia. Inak správca nebude môcť riskovať jej nedosiahnutie a bude investovať konzervatívne (t. j. kopírovať benchmark). Porovnanie aktuálneho stavu a navrhovaného: • Aktuálny výkonnostný poplatok - ak fondy vytvárajú nové maximá, t. j. keď sporitelia zarábajú. • Navrhovaný výkonnostný poplatok - ak fondy prekonajú benchmark – aj keď benchmark prerába. Naviac nie je jasné, aký benchmark má navrhovateľ na mysli. Benchmarky sú rôzne a v čase sa menia, neexistuje jeden najlepší. V rôznom období sa lepšie darí rôznym trhom a v prípade určeného benchmarku nebude mat správca možnosť opustiť trh s aktuálne horšími vyhliadkami a presunúť investície inde. V prípade rovnakého benchmarku pre celý sektor stratí sporiteľ možnosť výberu a vytratí sa prirodzená konkurencia (DSS budú de facto nútené kopírovať benchmark). Samotné prekonávanie benchmarku navyše nijako negarantuje lepšie zhodnotenie pre sporiteľa. Sústavné zameranie na prekonanie konkrétneho benchmarku by tak nebolo v súlade s odbornou starostlivosťou pre sporiteľa. V záujme sporiteľa je maximalizovanie nasporenej sumy v dlhodobom horizonte, nie prekonávanie vybraného benchmarku, ktorý nemusí byť zvolený vhodne. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | k čl. 9 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť celý odsek. Odôvodnenie: Nie je prípustné, aby rovnakú činnosť vykonávali vedľa seba subjekty s tak odlišnou právnou povahou. Regulácia vykonávania starobného dôchodkového sporenia musí byť rovnako záväzná pre všetky subjekty a tieto musia mať rovnaké postavenie na trhu. Opačný prístup znamená minimálne rozpor s pravidlami hospodárskej súťaže, so systémom správy a riadenia takéhoto subjektu, dohľadom nad činnosťou tohto subjektu a nezávislosťou dohľadu. Problémom by bolo aj preberanie zodpovednosti z pohľadu garancií ale aj vysoko pravdepodobný tlak štátu, ktorý by mohol využívať svoje mocenské zdroje na „onboarding“ klientov, a pod. Pripustením subjektu verejnej správy na trh starobného dôchodkového sporenia by sa zavádzal do systému ešte väčší politický vplyv ako tomu bolo doteraz – pripomíname zásahy štátu do druhého piliera (od momentu vzniku 2. piliera), ktoré mali vždy negatívny dopad na sporiteľov (aj na ich dôveru) a tiež na stabilitu systému. Máme na mysli najmä zásahy do investovania do fondov, garancie a presuny sporiteľov medzi fondami (roky 2009 a 2013). Vidíme v tom rozpor s ďalším deklarovaným cieľom v úvode návrhu zákona a to „zabezpečiť výkon základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe efektívnym spôsobom! . |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | k návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Návrh ústavného zákona navrhujeme stiahnuť z MPK. Odôvodnenie: Návrh ústavného zákona nenapĺňa v plnom rozsahu žiadny z deklarovaných cieľov, najmä však predvídateľnosť a stabilitu. Návrh obsahuje úpravy v sporiacej aj výplatnej fáze II. piliera, ktoré nie sú vo vzájomnej rovnováhe, čo môže ohroziť celý systém starobného dôchodkového sporenia. Naviac - návrh nespĺňa ani často zdôrazňovaný politický cieľ a to riešenie nesprávnych a častých zásahov štátu do systému starobného dôchodkového sporenia. Obsah návrhu nebol pred jeho prípravou dostatočne prekonzultovaný s dotknutými subjektmi a to tak občanmi ako aj so zástupcami podnikateľského prostredia, ktorých sa jeho jednotlivé ustanovenia dotknú. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | k čl. 12 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme slová „doživotného finančného plnenia “ nahradiť slovami „ doživotného dôchodku“. Odôvodnenie: Nie je jasné aké iné doživotné plnenie má navrhovateľ na mysli okrem doživotného dôchodku„. Poisťovne žiadne iné plnenie ( ktoré by neobsahovalo biometrické riziko) poskytovať nemôžu a nároky podľa ods. 3 uvažujú iba s jednorazovým výberom (prekvapujúco ho navrhovateľ nazýva starobným dôchodkom). |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 návrhu ústavného zákona: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa, aby v čl. 9 ods. 6 v súlade s gramatickými pravidlami slovenského jazyka nahradil slovo „ktorá“ slovom „ktorý“ vzhľadom na to, že sa vzťahuje na slovo „subjekt“ . |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K Čl. 18 ods. 4 návrhu ústavného zákona: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Upozorňujeme, že čl. 18 ods. 4 odkazuje na čl. 10 ods. 2, pričom čl. 10 má iba jeden odsek. Žiadame upraviť. |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K Čl. 18 ods. 2 návrhu ústavného zákona: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa, aby v odkaze na čl. 5 ods. 1 uviedol aj korešpondujúce písm. a). |
| Subjekt: | OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) |
| Pripomienka k: | K Čl. 18 ods. 1 návrhu ústavného zákona: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa, aby v odkaze na čl. 5 ods. 1 uviedol aj korešpondujúce písm. b). |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | k čl. 13 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť celý odsek. Odôvodnenie: Tento návrh je v rozpore so zákonným nastavením sporenia v 2 pilieri - každý sporiteľ má právo vybrať si fond, ktorý preferuje. Tieto fondy DSS spravuje, no nestará sa o individuálny účet sporiteľa a nemá možnosť riadene presúvať sporiteľa medzi fondami podľa jeho veku. Povinnosť vykonávať tzv. „life-cycling“ by rezultoval pre sporiteľa zákazom slobodného výberu fondu, čo zrejme nie je zámerom predkladateľa. Navyše nie je jasné, aký má súvis priemerná stredná dĺžka života v SR so zhodnocovaním úspor v SDS. Priemerná stredná dĺžka života sa vzťahuje na generáciu narodenú v období jej výpočtu a nie na súbor sporiteľov v II. pilieri. Pojem priemerná stredná dĺžka života v SR je príliš všeobecný a v zákone by mal byť presnejšie definovaný – aby bolo zrejmé, či sa jedná o očakávanú priemernú dĺžku života sporiteľov v II. pilieri v okamihu vzniku nároku na dôchodok. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | k čl. 13 ods. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme vypustiť druhú vetu odseku. Odôvodnenie: Bolo avizované, že na tento účel sa má zriadiť investičná rada, nominovaná vládou, pričom jej návrhy podliehajú schváleniu vlády – a táto rada by mala stanovovať investičnú politiku pre nezávislé podnikateľské subjekty DSS. Vidíme veľké riziko v takomto štátnom a politickom zasahovaní do chodu podnikateľských subjektov, nakoľko všetky doterajšie vládne zásahy do investovania významne znížili budúce výnosy sporiteľov. Zákon by v tejto forme priamo implementoval pravidelné politické zásahy do investovania, čo len rozkolísalo systém – zákon a reforma mali riešiť nesprávne a časté zásahy štátu do SDS, ale jeho dôsledkom bude presný opak tvrdeného zámeru. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | všeobecné pripomienky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Všeobecné pripomienky k návrhu ústavného zákona Hlavné ciele predloženého návrhu ústavného zákona uvedené v preambule žiadame zapracovať do samostatného článku v rámci základných ustanovení. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Považujeme za vhodné a žiaduce uvedené princípy deklarovať v rámci normatívnych ustanovení. Do návrhu ústavného zákona žiadame zapracovať garanciu ochrany súkromných úspor naakumulovaných v systéme starobného dôchodkového sporenia, a to pred akýmkoľvek zásahom zo strany štátu, napríklad vo forme znárodnenia alebo prostredníctvom iných zásahov, ktorých účelom by bolo oslabiť postavenie starobného dôchodkového sporenia. Rovnako žiadame doplniť do návrhu ústavného zákona princíp diverzifikácie makroekonomického rizika. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Uvedené doplnenie žiadame z dôvodu potreby garancie stabilného a udržateľného dôchodkového systému. |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 3 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | V navrhovanom znení čl. 3 ods. 1 odporúčame výslovne ustanoviť podmienky, za akých bude môcť byť starobný dôchodok poskytnutý ako plnenie oceniteľné v peniazoch. Odôvodnenie: Znenie čl. 3 ods. 1 tak, ako je navrhnuté, ustanovuje dva rovnocenné spôsoby poskytovania starobného dôchodku – ako peňažné plnenie alebo ako peniazmi oceniteľné plnenie. Návrh ústavného zákona by mal pri tvorbe prvkov starobného dôchodkového systému favorizovať poskytovanie starobného dôchodku ako peňažného plnenia. Z tohto dôvodu odporúčame v čl. 3 ods. 1 návrhu ústavného zákona podmieniť poskytovanie starobného dôchodku ako peniazmi oceniteľného plnenia len vážnymi okolnosťami, ktoré odporúčame v návrhu ústavného zákona výslovne vymenovať. |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Návrhu ústavného zákona |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Vo vlastnom materiáli nasleduje po čl. 16 až čl. 18. Odporúčame do návrhu ústavného zákona doplniť znenie čl. 17, nakoľko osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie čl. 17. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 2 ods. 1 Za slovo „druhovo“ navrhujeme doplniť slová „a rodovo“. Odôvodnenie: Máme za to, že doplnením navrhovaných slov sa zabezpečí pokrytie širšej škály možností odlišnej úpravy, ktorá sa týmto ustanovením vymedzuje negatívne. |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. 10 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Vo vlastnom materiáli v čl. 18 ods. 4 sa odkazuje na čl. 10 ods. 2. V predloženom návrhu má však čl. 10 iba jeden odsek. Odporúčame preto čl. 10 doplniť odsekom 2. |
| Subjekt: | SLASPO (Slovenská asociácia poisťovní) |
| Pripomienka k: | k Čl. 14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme doplniť, že osobe zúčastnenej na starobnom dôchodkovom systéme a na dobrovoľnom sporení budú poskytnuté informácie v rozsahu stanovenom zákonom. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 4 ods. 1 Navrhujeme bližšie špecifikovať pojem „priebežne financovaný systém“, prípadne využiť odkaz na zákon, kde by bol daný pojem ako aj samotný proces priebežného financovania bližšie a jasnejšie upravený, a zároveň navrhujeme explicitne stanoviť zákaz presunu finančných prostriedkov do deficitných fondov priamo z prebytkových fondov zriadených pre iné účely sociálneho poistenia. Odôvodnenie: Predmetná špecifikácia by zabezpečila vyššiu mieru transparentnosti a nedochádzalo by ku skresľovaniu skutočnej nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami priebežne financovaného dôchodkového systému. K čl. 4 ods. 5 Navrhujeme vypustenie tohto odseku. Odôvodnenie: Uvedené ustanovenie vnímame ako nadbytočné, nakoľko štát aj napriek absencii tohto ustanovenia bude zabezpečovať každoročne chýbajúce zdroje v rámci dôchodkového zabezpečenia a poskytovať finančné zdroje Sociálnej poisťovni, prípadne inému subjektu verejnej správy, ktorý bude vykonávať starobné dôchodkové zabezpečenie. Sociálna poisťovňa takisto môže použiť na pokrytie zníženia sumy platieb zdroje odvádzané do rezervného fondu solidarity. Zároveň máme za to, že výška transferu vo výške odvodu do systému starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) bude v dlhodobom období pri udržateľne definovanej výške starobného dôchodku zo systému starobného dôchodkového zabezpečenia (I. pilier), vytvárať neopodstatnené prebytky vo fonde I. piliera. Podstatou dôchodkového sporenia v starobnom dôchodkovom sporení je akumulovanie finančných prostriedkov na výplatu budúcich dôchodkov. Preto, keď takýto sporiteľ uplatní svoj nárok na starobný dôchodok, výška jeho dôchodku zo systému starobného dôchodkového zabezpečenia by mala zohľadniť sporenie v systéme starobného dôchodkového sporenia a tým byť proporcionálne znížená. Dočasné nahrádzanie výpadku poistného v I. pilieri ako následok zavedenia II. piliera zakotvené v ústavnom zákone nepovažujeme za vhodné, a to tiež bez časového obmedzenia platnosti tohto ustanovenia, keďže deklarovaným cieľom uvedeného ustanovenia má byť vykrytie výpadku zdrojov, ktoré pôjdu do starobného dôchodkového sporenia, avšak len do začiatku riadnej výplaty starobných dôchodkov z oboch pilierov. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 3 ods. 1 V ods. 1 navrhujeme za slovo „poskytovať“ vložiť slová „zo starobného dôchodkového systému“, a zároveň bližšie špecifikovať pojem „v peniazoch oceniteľné plnenie“, prípadne doplniť na koniec druhej vety čiarku a slová „pričom zákon ustanoví podmienky a spôsob určenia v peniazoch oceniteľného plnenia“. Odôvodnenie: Doplnenie slov „zo starobného dôchodkového systému“ navrhujeme z dôvodu, že tento dôchodok je možné poskytovať len zo starobného dôchodkového systému, aby nebolo zákonom umožnené poskytovať plnenie z iných zdrojov. Použitý pojem „v peniazoch oceniteľné plnenie“ nie je dostatočne určitý. Preto navrhujeme tento pojem bližšie špecifikovať, prípadne podobne ako je to v čl. 5 alebo čl. 13 ods. 2 doplniť odkaz na zákonnú úpravu, v ktorej bude predmetný pojem zadefinovaný. Ide o mimoriadne nejednoznačný pojem, preto by bolo vhodné bližšie ho špecifikovať prinajmenšom v dôvodovej správe, kde vysvetlenie tiež absentuje, a to aj s možným použitím konkrétnych príkladov takéhoto plnenia. K článku 3 ods. 4 Navrhujeme vypustiť v prvej vete slová „na účely základného práva na hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo“ a v druhej vete čiarku a slová „pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“. Odôvodnenie: V súlade so súčasným právnym stavom sa invalidný dôchodok poskytuje z fondu invalidného poistenia, pričom jasné oddelenie zdrojov financovania jednotlivých odlišných dôchodkových dávok považujeme za žiaduce. Z uvedeného dôvodu nevidíme opodstatnenie na navrhnutú úpravu. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 5 ods. 6 Navrhujeme za slová „priamo úmerne závislý od zmeny priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike“ vložiť čiarku a slová „a to v rozsahu najmenej jednej polovice tejto zmeny,“. Zároveň poukazujeme na to, že návrh ústavného zákona nerieši ustanovenie článku 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, nesmie presiahnuť 64 rokov veku, respektíve v súlade s deklarovanými výnimkami, znížený dôchodkový vek potrebný na vznik nároku. Návrh ústavného zákona pritom ustanovuje odlišný počet rokov veku ako podmienku nároku na starobný dôchodok, na základe čoho sú tieto ustanovenia v priamom rozpore. Odporúčame predkladateľovi legislatívne sa vysporiadať s kolíziou navrhovaného nastavenia dôchodkového veku v závislosti od priemernej strednej dĺžky života s aktuálne pevne stanoveným dôchodkovým vekom v čl. 39 ods. 3 Ústavy. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Považujeme za vhodné na ústavnej úrovni explicitne stanoviť, že zmena dôchodkového veku by mala reflektovať minimálne polovicu demografickej zmeny, aby to nebolo možné upraviť iným spôsobom na zákonnej úrovni. Navrhované nastavenie dôchodkového veku koliduje s čl. 39 ods. 3 Ústavy. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 7 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 7 ods. 2 Navrhujeme ustanovenie odseku 2 preformulovať nasledovne „Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa môže každému poberateľovi mimoriadne zvýšiť o zákonom ustanovené percento, ak neexistuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a hospodárenia Slovenskej republiky a mimoriadne zvýšenie nebude mať vplyv na zvýšenie tohto rizika a súčasne sú dosiahnuté zákonom ustanovené hodnoty makroekonomických ukazovateľov.“ Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: V danom ustanovení navrhujeme doplniť slovo „môže“, aby bolo jednoznačné, že pri priaznivom makroekonomickom vývoji nie je mimoriadne zvýšenie starobného dôchodku nárokovateľné. Zároveň sa navrhuje pojem dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky doplniť o pojem udržateľnosť dôchodkového systému, pretože udržateľnosť hospodárenia môže byť ovplyvnená inými bežnými výdavkami, kapitálovými výdavkami alebo daňovou politikou. Okrem toho navrhujeme jednoznačne ustanoviť, že mimoriadne zvýšenie starobného dôchodku bude možné realizovať len v prípade, že takéto zvýšenie negatívne neovplyvní existujúce riziko dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a hospodárenia Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 5 ods. 3 a 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 5 ods. 3 Navrhujeme jednoznačnejšie špecifikovať a preformulovať celé ustanovenie. Odôvodnenie: Navrhovaný text ustanovenia nie je zrozumiteľný a umožňuje variabilný výklad samotného ustanovenia, čo neprináša právnu istotu pre jeho aplikovanie v praxi. K čl. 5 ods. 5 Navrhujeme toto ustanovenie upraviť tak, aby zohľadňovalo aj platby uhradené medzi dňom vzniku nároku na starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového zabezpečenia a dňom jeho reálneho uplatnenia. Odôvodnenie: Máme za to, že súčasné navrhované znenie ustanovenia môže mať za následok, že čistá hodnota budúcich dôchodkov bude rovnaká bez ohľadu na deň uplatnenia nároku na starobný dôchodok, čím by sa mohla stratiť akákoľvek pozitívna motivácia platiť odvody pri neskoršom odchode na starobný dôchodok, čo by mohlo mať za následok zhoršenie udržateľnosti verejných financií. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 1 písm. b |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 5 ods. 1 písm. b) Navrhujeme vypustenie tohto ustanovenia. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Namietané kritérium počtu odpracovaných rokov ako jedna z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, ak bude efektívne, zmäkčuje podmienku na dosiahnutie dôchodkového veku podľa písm. a), čím sa zhoršuje udržateľnosť celého systému (ktorá je ako jeden z cieľov definovaná v čl. 2 ods. 4). Okrem toho takéto ustanovenie efektívne znevýhodňuje ľudí s vyšším stupňom vzdelania (čo je v rozpore s princípom nediskriminácie z čl. 2 ods. 1). Pravdepodobne to tiež povedie k nižším dôchodkom menej vzdelaných občanov, ak odídu do dôchodku pred štandardným dôchodkovým vekom. Následne by malo týmto dôjsť k vypusteniu ods. 7 tohto článku ako aj článku 18 ods. 1. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods.1 písm. a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K článku 5 ods. 1 písm. a) Navrhujeme nahradiť slová „počtu rokov“ slovom „dôchodkového“. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Navrhované znenie zákona nezohľadňuje možnosť stanovenia veku odchodu do dôchodku nielen ako počet kalendárnych rokov ale aj v kombinácii s počtom kalendárnych mesiacov alebo dní, keďže hodnota stanoveného veku bude závislá od strednej dĺžky života. Preto navrhujeme použiť v súčasnosti zaužívaný a všeobecnejší pojem dôchodkového veku. Uvedenú zmenu je následne potrebné reflektovať aj v ďalšom texte ústavného zákona, kde sa odkazoval na dosiahnutie počtu rokov veku. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 7 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 7 ods.1 Navrhujeme slová „zvyšuje o zákonom ustanovené percento tak, aby zvýšenie bolo priamo úmerne závislé od rastu“ nahradiť slovami „upravuje o zákonom ustanovené percento tak, aby úprava bola priamo úmerne závislá od zmeny“. Odôvodnenie: Máme za to, že v období deflácie by zvýšenie poskytovaného starobného dôchodku bolo v rozpore so zámerom ponechania kúpyschopnosti dôchodcov priamo úmerne závislé od rastu životných nákladov. Vo vykonávacom právnom predpise je následne možné a vhodnejšie upraviť detailnejšie systém úpravy poskytovaného starobného dôchodku tak, aby nedochádzalo k jeho nominálnemu poklesu a zároveň bola zohľadnená zmena životných nákladov od poslednej úpravy dôchodkov. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 7 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 7 ods. 3 V odseku 3 navrhujeme za slovo „udržateľnosti“ vložiť slová „dôchodkového systému alebo“. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Navrhujeme pojem dlhodobá udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky doplniť o pojem udržateľnosť dôchodkového systému (viď odôvodnenie k čl. 7 ods. 1). |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 8 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 8 Navrhujeme vypustiť článok 8. Odôvodnenie: Nakoľko ide o nový právny inštitút, navrhujeme zvážiť potrebu a vhodnosť jeho ustanovenia na ústavnej úrovni. Rovnako sme toho názoru, že uplatnenie tohto nároku bude mať vplyv na budúce nároky na starobný dôchodok, respektíve na objem zdrojov, ktoré môžu byť použité na financovanie starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti, keďže časť odvodov bude použitá v súčasnosti. Cieľom ústavného zákona by malo byť zakotvenie základných princípov a podmienok stabilného a udržateľného dôchodkového systému pre budúce generácie. Dopad tohto nového inštitútu v súčasnosti nie je možné kvantifikovať, preto by sa o jeho ústavnom zakotvení mohlo uvažovať až po vyhodnotení jeho realizácie v praxi. Zároveň sme toho názoru, že systém starobného dôchodkového zabezpečenia už obsahuje prvky solidarity, ktoré naprávajú vplyvy príjmových nerovností naakumulovaných počas aktívneho života. Návrh ústavného zákona zavádza nový významný prerozdeľovací prvok do systému starobného dôchodkového zabezpečenia bez toho, aby sa hodnotili širšie dôsledky a interakcia s existujúcim systémom. V osobitnej časti dôvodovej správy nie sú uvedené dôvody, prečo sa v návrhu ústavného zákona rieši práve otázka rodinnej medzigeneračnej solidarity a nie zároveň solidarita v kontexte iných hlboko zakorenených nerovností. Z predloženého návrhu nie je zrejmé, aký je očakávaný vplyv štátom organizovanej rodinnej medzigeneračnej solidarity na dobrovoľnú rodinnú medzigeneračnú solidaritu. Zároveň v návrhu absentuje špecifikácia toho, aké zlyhania dobrovoľných súkromných vzťahov, resp. čo v rozhodovaní jednotlivcov alebo rodín má štát korigovať a prečo práve takáto forma je najefektívnejším spôsobom pre dosiahnutie predmetných cieľov. Tiež vidíme možné problémy v aplikačnej praxi, najmä pri práci alebo poberaní dôchodku v zahraničí. Keďže výška budúceho dôchodku nemá byť ovplyvnená, návrh nepovažujeme za medzigeneračne rodinne solidárny ani sociálne spravodlivý: a. za rodinne solidárny ho nepovažujeme z dôvodu, že na náhradu výpadku príjmov poistencov sa prostredníctvom transferu zo štátneho rozpočtu budú skladať všetci daňovníci; b. za sociálne spravodlivý ho nepovažujeme z dôvodu, že o možnosť poukázania časti poistného prídu napríklad ľudia, ktorých rodičia už zomreli, alebo ktorých rodičia sa rozhodli byť aktívni na trhu práce aj po dosiahnutí dôchodkového veku a svoj dôchodkový nárok si ešte neuplatnili; c. návrh zvýhodňuje tých dôchodcov, ktorých účasť dieťaťa v starobnom dôchodkovom systéme bude založená len na starobnom dôchodkovom zabezpečení, teda bez účasti na starobnom dôchodkom sporení. Keďže návrh znevýhodňuje ekonomickú aktivitu po dosiahnutí dôchodkového veku, prispieva negatívne k potenciálnemu rastu slovenskej ekonomiky. Tieto, ako aj iné vplyvy na dlhodobý rast slovenskej ekonomiky a tým aj na dlhodobú udržateľnosť verejných financií nie sú vyhodnotené. Zároveň návrh zvýhodňuje tých dôchodcov, ktorých účasť dieťaťa v starobnom dôchodkovom systéme bude založená len na starobnom dôchodkovom zabezpečení, a tým oslabuje motiváciu zostávať v druhom pilieri, čo má tiež dôsledky na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Tieto riziká nie sú vyhodnotené. Keďže výška príplatku k dôchodku sa bude odvíjať od vymeriavacieho základu vychovaného dieťaťa, ktorý veľmi pravdepodobne bude rásť rýchlejšie ako index spotrebiteľských cien domácností dôchodcov (rast reálnych miezd), bude váha príplatku na celkovom príjme dôchodcu v čase rásť, čo môže vytvárať nestabilitu pre hospodárenie domácností dôchodcov v prípade, ak vychované dieťa stratí prácu. V podmienkach vysokej korelácie vzdelanostnej a príjmovej úrovne rodinných príslušníkov v rámci a naprieč generáciami môže návrh spôsobiť rast príjmových nerovností medzi dôchodcami vo všeobecnosti v rozpore s inými ustanoveniami a princípmi systému starobného dôchodkového zabezpečenia. Starobné dôchodky vo viacgeneračných rodinách môžu slúžiť ako stabilizátor príjmu v priebehu ekonomického cyklu. Návrhom sa zvyšuje vplyv ekonomického cyklu na príjem rodiny, a tým zraniteľnosť rodín. Významná časť dodatočného transferu môže smerovať do dlhodobých úspor. Rodinná politika a podpora výchovy detí má byť riešená inými politikami, nie dôchodkovou politikou. Ak je potreba podporiť rodiny s deťmi, malo by to byť primárne cez dostupnosť a kvalitu jaslí, škôlok, príspevky pri narodení dieťaťa, detské prídavky, alebo odvodové úľavy počas výchovy detí. Predkladateľ sa navyše nevysporiadal s trestnoprávnou rovinou. Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom zabezpečení, ktorá bola vychovaná osobou, ktorá by mala nárok na príplatok k starobnému dôchodku, by mala mať minimálne možnosť voľby takejto rodinnej medzigeneračnej solidarity, ak sa rodič (osvojiteľ) dopustil napríklad niektorého trestného činu zo skupiny trestných činov druhej časti tretej hlavy Trestného zákona proti rodine a mládeži (TČ opustenia dieťaťa, TČ zanedbania povinnej výživy...). Predkladateľom navrhovaný čl. 8 neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie pre zákonnú úpravu pojmu „výchova dieťaťa“, kde by bola upravená takáto výnimka. S vypustením čl. 8 by následne malo dôjsť aj k vypusteniu čl. 18 ods. 3. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 9 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 9 ods. 2 Navrhujeme vypustiť odsek 2. Odôvodnenie: Uvedené ustanovenie považujeme za nadbytočné. Aj pri absencii takéhoto znenia by nedošlo k zmene súčasného právneho stavu, ktorý aj dnes umožňuje vykonávať spomínaným subjektom starobné dôchodkové sporenie. Navrhnuté znenie odseku 2 navyše (slovom „alebo“) umožňuje na zákonnej úrovni ustanoviť, že starobné dôchodkové sporenie bude vykonávať len jeden z uvedených dvoch skupín subjektov. K čl. 9 ods. 4 Navrhujeme za slovo „okamihom“ vložiť slová „dosiahnutia dôchodkového veku podľa čl. 5 ods. 1 písm. a)“. Odôvodnenie: Ide o spresnenie časového okamihu, na ktorý sa viaže vznik starobného dôchodkového sporenia, a to naviazaním na objektívne a dopredu určiteľný časový okamih. V súlade s navrhovaným čl. 5 ods. 1 písm. b) môže nárok na starobný dôchodok vzniknúť aj dosiahnutím počtu odpracovaných rokov, čo predstavuje individuálny dôchodkový vek, ktorého dosiahnutie nie je možné dopredu určiť. K čl. 9 ods. 6 Navrhujeme nahradiť slovo „ktorá“ slovom „ktorý“ a slová „miera zhodnotenia povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, vyhodnocovanej voči referenčným ukazovateľom sa v tejto sume zohľadňuje“ nahradiť slovami „sa v tejto sume zohľadňuje aj miera zhodnotenia platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie.“ Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú pripomienku. Zároveň navrhujeme ponechať na zákonnú úpravu spôsob určovania sumy za správu starobného dôchodkového sporenia. K čl. 9 Navrhujeme doplniť nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Zákon ustanoví mechanizmus úhrady povinnej platby na starobné dôchodkové sporenie tak, aby starostlivosť o maloleté dieťa, počas ktorej osoba nevykonávala zárobkovú činnosť, nemala negatívny vplyv na hodnotu starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.“. Odôvodnenie: Toto ustanovenie prípadne jeho obdobná formulácia by mala podobným spôsobom ako článok 5 ods. 4 vyjadrovať zámer, aby starostlivosť o maloleté dieťa negatívne neovplyvnila výšku starobného dôchodku z dôchodkového systému a explicitne bude zabezpečovať, aby osoba starajúca sa o maloleté dieťa bola aj v tomto období účastná na starobnom dôchodkovom sporení. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 12 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 12 ods. 1 a ods. 3 Navrhujeme reflektovať odôvodnenie uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy aj v samotnom znení návrhu ústavného zákona tak, aby bolo zrejmé, že sa starobný dôchodok môže poskytovať aj v kombinácii s programovým výberom, a to napríklad cez doplnenie nového písmena c) v odseku 3, pričom sa to môže stanoviť aj prostredníctvom podmienky, ak suma dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia a anuity zo starobného dôchodkového sporenia prevýši minimálnu hodnotu definovanú zákonom. Minimálna hodnota by mala byť definovaná ako násobok životného minima alebo ako násobok priemerného dôchodku. Odôvodnenie: Máme za to, že by bolo vhodné explicitne upraviť v návrhu ústavného zákona možnú kombináciu foriem výplaty starobného dôchodku, ak ju predkladateľ prezumuje. Normatívne znenie totiž pripúšťa len explicitne uvedenú formu doživotného dôchodku s dvomi výnimkami v ods. 3. K čl. 12 ods. 2 Navrhujeme vypustiť slovo „primerane“. Odôvodnenie: Hodnota nasporenej sumy by mala jednoznačne vychádzať z navrhnutých parametrov, t. j. doby účasti na starobnom dôchodkovom sporení, uhradených platieb, ich zhodnotenia a nákladov na správu starobného dôchodkového sporenia. Preto je nadbytočné uvádzať, že hodnota sa má určovať primerane podľa uvedených parametrov. Predstava predkladateľa, ako by mala hodnota nasporenej sumy primerane zohľadňovať uvedené parametre nie je špecifikované ani v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 7 ods. 3 písm. b a písm. c |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 7 ods. 3 písm. b) Navrhujeme na možnosť uplatnenia tejto výnimky z automatickej úpravy dôchodkového veku odkázať v čl. 5 ods. 6. Odôvodnenie: Uvedené navrhujeme vzhľadom na možnosť kolízie, napríklad v prípade zhoršenia udržateľnosti dôchodkového systému súbežne so znížením priemernej strednej dĺžky života. V tomto prípade by sa čl. 7 ods. 3 písm. b) nedal použiť, pretože zvýšenie dôchodkového veku by bolo v konflikte s úpravou dôchodkového veku v priamej úmere so zmenou priemernej strednej dĺžky života. K čl. 7 ods. 3 písm. c) Navrhujeme vypustiť čiarku a slová „ak zákon takýto spôsob zvyšovania hodnoty nároku na starobný dôchodok ustanoví“. Odôvodnenie: Považujeme za vhodné, aby všetky spomínané možnosti ´korekcie boli v prípade zlej udržateľnosti hospodárenia SR priamo aplikovateľné a nezávislé od toho, či zákonná úprava (mimo ústavného zákona) tento spôsob bližšie upraví. Máme za to, že navrhovaná textácia by iba skomplikovala legislatívny proces. Navyše v prvej vete ods. 3 je všeobecne pre všetky druhy mechanizmov ustanovená povinnosť zákonom ustanoviť mechanizmy korekcie. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 13 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 13 ods. 2 Požadujeme stanoviť, že sporiteľ v rámci starobného dôchodkového sporenia by mal mať nárok na pasívnu investičnú stratégiu založenú na kopírovaní dobre diverzifikovaných akciových a dlhopisových indexov, pričom táto alternatíva by mala byť lacnejšia (s nižšími poplatkami) ako aktívne spravované fondy. V rámci návrhu ústavného zákona vrátane dôvodovej správy by mali byť explicitnejšie popísané typy referenčných indexov použiteľných v rámci sporenia v starobnom dôchodkovom sporení. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: V návrhu ústavného zákona absentuje podrobnejšia a jasnejšia úprava týkajúca sa niektorých základných otázok sporenia a investovania v starobnom dôchodkovom sporení, pričom ustanovenie základných charakteristík vnímame ako nesmierne dôležité z pohľadu dlhodobo udržateľného dôchodkového systému a lepšieho dlhodobého rozhodovania občanov. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 13 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 13 ods. 2 Požadujeme explicitne stanoviť spolu s automatickým vstupom do starobného dôchodkového sporenia aj aplikáciu predvolenej investičnej stratégie, ktorú bližšie špecifikuje zákonná úprava, pričom by mala byť stanovená aj zásada postupného presunu existujúcich sporiteľov do vhodnejších fondov vzhľadom na ich vek s možnosťou sporiteľa takýto presun aktívne odmietnuť. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: V návrhu ústavného zákona absentuje podrobnejšia a jasnejšia úprava týkajúca sa niektorých základných otázok sporenia a investovania v starobnom dôchodkovom sporení, pričom ustanovenie základných charakteristík vnímame ako nesmierne dôležité z pohľadu dlhodobo udržateľného dôchodkového systému a lepšieho dlhodobého rozhodovania občanov. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 7 ods. 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 7 ods. 7 Odsek 7 navrhujeme preformulovať nasledovne: „(7) Mechanizmus korekcie v oblastiach podľa odseku 3 písm. a) a c) je možné zákonom ustanoviť aj v iných prípadoch než podľa odseku 3 za účelom zlepšenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému.“. Odôvodnenie: Navrhujeme predmetné ustanovenie spresniť v tom zmysle, aby boli umožňované iba úpravy smerujúce k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Inak by bolo možné tento článok použiť na negáciu automatických úprav podľa odsekov 3 a 4. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 13 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 13 ods. 1 Navrhujeme vypustiť slovo „povinných“. Rovnako je potrebné toto slovo vypustiť v čl. 9 ods. 1 a čl. 13 ods. 2 v príslušnom tvare. Odôvodnenie: Vypustením uvedeného slova bude zabezpečená povinnosť zhodnocovania nielen povinných ale aj dobrovoľných platieb, ktoré sa v súčasnosti tiež môžu poukazovať, pričom je žiaduce, aby podmienky platili rovnako pre oba druhy platieb a správca nerozlišoval pri ich zhodnocovaní. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 14 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K článku 14 Navrhujeme za slová „vývoja jej hmotného zabezpečenia v starobe“ vložiť slová „vrátane očakávanej výšky starobného dôchodku,“. Odôvodnenie: Ide o spresnenie legislatívneho textu s cieľom explicitne stanoviť, že v rámci poskytovaných informácií má byť osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom systéme a na dobrovoľnom sporení informovaná aj o očakávanej výške jej dôchodku. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k predkladacej správe, doložke vplyvov a všeobecnej časti dôvodovej správy |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K predkladacej správe, doložke vplyvov a všeobecnej časti dôvodovej správy Žiadame prepracovať a doplniť predkladaciu správu, doložku vybraných vplyvov. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Materiály k návrhu ústavného zákona sú nedostatočné a vytvárajú klamlivý a tým nesprávny dojem, že navrhovaný ústavný zákon nemá absolútne žiadne vplyvy. V nadväznosti na uvedené doložka vybraných vplyvov nie je dostatočná a zároveň v dôvodovej správe v jej všeobecnej ale aj osobitnej časti absentuje hlbšia a prepracovanejšia motivácia a popis cieľov, ktoré sa samotnými ustanoveniami návrhu ústavného zákona sledujú. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 17 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 17 Navrhujeme doplniť znenie tohto článku, kde sa chcel predkladateľ vysporiadať so spolupôsobením systému výsluhového dôchodkového zabezpečenia s navrhovaným univerzálnym dôchodkovým systémom, prípadne upraviť číslovanie článkov a tým upraviť aj osobitnú časť dôvodovej správy v tomto bode. Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že osobitná časť dôvodovej správy (na str. 10) obsahuje vecné odôvodnenie navrhovaného znenia článku 17, je potrebné chýbajúci článok do návrhu ústavného zákona doplniť tak, aby bolo poradie článkov zachované. Alternatívne navrhujeme prečíslovanie odsekov a vypustenie odôvodnenia k článku 17 v dôvodovej správe. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k osobitnej časti dôvodovej správy |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K osobitnej časti dôvodovej správy K čl. 5 V článku 5 (strana 5, druhý odsek) odporúčame na konci vety slovo „sporenia“ nahradiť slovom „zabezpečenia“. |
| Subjekt: | NBS (Národná banka Slovenska) |
| Pripomienka k: | k čl. 18 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.12.2020 |
| Text: | K čl. 18 ods. 4 Navrhujeme vypustiť slová „ods. 2“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. V návrhu ústavného zákona sa článok 10 ods. 2 nenachádza. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne k materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Odporúčame zúžiť rozsah ústavného zákona na hlavné princípy a zjednodušiť ho tak, aby bol dostatočne zrozumiteľný. Odôvodnenie: Cieľom je, aby sa predišlo aplikačným problémom s interpretáciou jednotlivých ustanovení zákona v budúcnosti. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 2 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby sa doplnila zmienka o primeranosti platieb a dávok, na základe ktorej nebude možné prísť k zrušeniu stropov na platenie odvodov. Odôvodnenie: Dôvodom je, že sa navrhuje prechod z dôchodkového poistenia na dôchodkové zabezpečenie. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 8 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame, aby bol rodičovský príplatok stanovený ako dobrovoľný, napríklad z odvodov zaplatených nad povinnú platbu: „Osoba, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a ktorá vychovala dieťa, má nárok na príplatok k starobnému dôchodku vo výške prijatých dobrovoľných platieb nad rámec povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré vychovala a ktoré označilo túto osobu za prijímateľa príspevku, na starobnom dôchodkovom sporení.“. Pred ďalšími úvahami o takejto zákonnej úprave žiadame o vyčíslenie vplyvov na udržateľnosť dôchodkového systému od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Odôvodnenie: Nie je jasné, akým spôsobom sa bude riešiť výpadok príjmov. Ak sa majú uplatniť automatické korekčné mechanizmy, potom tento príplatok, keďže je súčasťou I. piliera, bude spôsobovať automatické spustenie korekčných mechanizmov a teda zvyšovania odvodov, rýchlejšieho zvyšovania dôchodkového veku a zmrazovania valorizácie dôchodkov. Návrh je diskriminačný voči všetkým ostatným platiteľom aj poberateľom dôchodkov, ktorí tento príspevok „zaplatia“ cez korekčné mechanizmy. Návrh vytvorí diskrimináciu aj medzi samotnými poberateľmi z dôvodu príjmovej nerovnosti, keď rodičia detí vykonávajúcich povolanie vo verejnom záujme (učiteľ, zdravotná sestrička, ..) budú mať podstatne nižší rodičovský príspevok ako rodičia detí s inými povolaniami. Diskriminačný je aj voči dôchodcom, ktorí nemohli mať deti z objektívnych dôvodov, alebo ich deti odišli do zahraničia, lebo sa na Slovensku nevedeli uplatniť alebo získať vzdelanie na adekvátnej úrovni. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 10 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | V čl. 10 žiadame nahradiť slová „sumy povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme“ slovami „jedna štvrtina celkovej efektívnej sadzby starobného dôchodkového systému“. Odôvodnenie: Pôvodne navrhované znenie „jedna štvrtina celkovej efektívnej sadzby starobného dôchodkového systému“ zahŕňa celkové náklady na dôchodkový systém. Ak sa stane, že dôchodkové zabezpečenie bude niekedy financované z daňového mixu prevažne priamymi „dotáciami“ v zmysle čl. 4 odsek 6 a povinné platby nebudú pokrývať väčšinu nákladov dôchodkového systému, sporiaci pilier by bol týmto spôsobom marginalizovaný. Preto je dôležité, aby išlo o ¼ celkovej efektívnej sadzby. Je pre nás navyše neakceptovateľné, aby prišlo k zníženiu odvodov do II. piliera oproti súčasnému právnemu stavu (podľa súčasného zákona - povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa v roku 2021 zvýšia na 5,25 % z vymeriavacieho základu (v roku 2020 sú 5 %). Sadzba týchto príspevkov sa od roku 2017 každoročne zvyšuje o 0,25 % a bude stúpať až do roku 2024, kedy dosiahne hranicu šiestich percent.) |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 4 ods. 5 a 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame odsek 6 vypustiť a odsek 5 preformulovať nasledovne: „Štát každoročne môže poskytnúť na starobné dôchodkové zabezpečenie prostriedky maximálne v sume rovnajúcej sa sume povinných platieb spojených s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení za predchádzajúci kalendárny rok.“. Odôvodnenie: Uvedené vytvára priestor pre deficitné financovanie dôchodkového zabezpečenia. Udržateľnosť dôchodkového systému by sme dosiahli, ak by sme priznali skutočné náklady I. piliera, jasne zadefinovali podiel na daňovom mixe, ktorým ho budeme financovať a od daného momentu vyžadovali fiškálnu neutrálnosť systému; tzn. bez okien na ďalšie dofinancovanie. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 ods. 6 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame v odseku 6 vypustiť slová: „pričom miera zhodnotenia povinných platieb uhradených na starobné dôchodkové sporenie, vyhodnocovanej voči referenčným ukazovateľom sa v tejto sume zohľadňuje“. Odôvodnenie: Takéto ustanovenie môže byť rôzne vysvetľované, môže pôsobiť zmätočne a preto nepatrí do ústavného zákona. Uvedené ustanovenie navyše spája poplatky za správu s poplatkami za zhodnotenie. Sme za transparentné nastavenie poplatkov, prípadne aj benchmarkov priamo v zákone o dôchodkovom sporení. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 11 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame za slovo „vzniká“ vložiť slovo „najneskôr“. Odôvodnenie: Dôvodom je umožniť, aby sporiteľ mohol čerpať dôchodok z II. piliera aj skôr, ak by nasporil dostatočnú sumu, napr. so znížením pracovného úväzku (postupný odchod do dôchodku, dôchodkové plánovanie, strieborná ekonomika, ..) |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 2 a čl. 15 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | V čl. 7 ods. 2 žiadame doplniť odkaz na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Zároveň žiadame čl. 7 a čl. 15 ods. 1 vzájomne previazať. Odôvodnenie: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je inštitúciou, ktorá určuje, či existuje alebo neexistuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 2 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Druhú vetu žiadame upraviť tak, aby štát podporoval dobrovoľné sporenie celkovo, nielen v rámci dobrovoľných sporiacich nástrojov, ktoré sú nad rámec starobného dôchodkového systému. Odôvodnenie: V súčasnosti sú najvýhodnejším dobrovoľným sporením dobrovoľné príspevky do II. piliera, ktoré však nespadajú do tejto definície „nad rámec“. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 9 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť slová „subjekt verejnej správy“. Odôvodnenie: V prípade ponechania slov „subjekt verejnej správy“ v ods. 2 v čl. 9 by išlo o výrazný zásah do slobody podnikania a vysoké riziko zvýhodňovania verejného subjektu voči súkromným subjektom a považovali by sme to za prvý krok vedúci k zoštátneniu druhého piliera. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 7 ods. 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | V čl. 7 ods. 3 žiadame vypustiť písmeno a). Odôvodnenie: Máme za to, že ide o zvyšovanie odvodového zaťaženia. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 12 ods. 1 a 3 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Zásadne nesúhlasíme s obmedzením slobody programového výberu. Navrhujeme naopak, rozšírenie slobody pre sporiteľov s nakladaním s vlastnými úsporami na dôchodok. Odôvodnenie: Ustanoveniami ústavného zákona sa de facto ruší programový výber a odložené výbery. Ruší sa sloboda sporiteľov nakladať s dôchodkovými úsporami ako s vlastným majetkom, čo im bolo sľúbené pri zavádzaní II. piliera. Zákon definuje len doživotné plnenie a jednorazový výber, znamená to, že si sporiteľ nebude môcť vybrať úspory postupne. Doživotné plnenie = životná poistka (inak sa nedá dosiahnuť doživotnosť). Ak chceme udržať zdravú konkurenciu na trhu, tak sporiteľ musí mať aj možnosť nekúpiť si produkt, ak ho nepovažuje za dostatočne dobrý. Vzhľadom na potrebu ochrany zdravého konkurenčného prostredia a ochrany ekonomickej slobody ľudí zásadne nesúhlasíme s takýmto nútením k nákupu anuít. Ústavný ani bežný zákon navyše nijako neprikazuje životným poisťovniam zverejňovať výpočty anuít a ľudia tak nevedia, aké marže a náklady si kalkulujú. Navrhujeme to stransparentniť po vzore Estónska. V súčasnosti môžu využiť programový výber tí sporitelia, ktorí majú doživotné dôchodky aspoň na úrovni priemerného dôchodku. Toto ustanovenie považujeme za príliš obmedzujúce. Nebránime sa diskusii o zadefinovaní pravidiel programového výberu v bežnom zákone, odmietame však jeho obmedzovanie v ústavnom zákone. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 14 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | V čl. 14 žiadame doplniť: 1) osoba dostane informácie aktualizované minimálne raz ročne alebo nepretržite na webovom sídle, 2) povinnosť poskytovať údaje o získaných nárokoch občana zákonom ustanoveným spôsobom autorizovaným tretím stranám (rovnako ako sú banky povinné poskytovať informácie o účtoch z zmysle smernice PSD2) – samozrejme na požiadanie občana Odôvodnenie: Ide o príliš vágne ustanovenie. Informovanosť budúcich dôchodcov je základným predpokladom fungujúceho dôchodkového systému. Pravdivosť a nezávislosť informovania je možné zabezpečiť iba odstránením monopolu na informácie orgánu verejnej moci (Sociálnej poisťovni) a pravidelnosťou informácie. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 13 ods. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame prvú vetu preformulovať tak, aby sporiteľovi zostala sloboda výberu fondov. V tejto časti by mali pribudnúť aj ďalšie ustanovenia na nastavenie lifecycling odporúčaní pre sporiteľov. Zároveň žiadame rozlišovať medzi sporiacou a výplatnou fázou. Odôvodnenie: Ak sa má týmto zaviesť lifecycling, tak treba vyriešiť najmä pasívnych sporiteľov, ktorí boli vládou administratívne presunutí do garantovaných fondov a ani o tom možno nevedia a prišli o tisíce eur. Zhodnocovanie platieb môže mať za cieľ čo najvyššiu nasporenú sumu, nie však čo najvyšší dôchodok, pretože DSS neposkytujú dôchodky. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 13 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Zásadne nesúhlasíme so zriadením Investičnej rady ani inej formy zníženia predvídateľnosti a transparentnosti nastavenia investičných pravidiel a odplát v systéme dôchodkového sporenia. Odôvodnenie: Investičná rada by mohla ohroziť stabilitu a predvídateľnosť nastavenia systému a vniesť pôsobenie politických nominantov. Snahy o zásahy zo strany štátu do investičných stratégií v minulosti spôsobili najväčšie straty v systéme – presun do dlhopisových fondov, zavádzanie garancií a pod. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 15 ods. 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame preformulovať tento odsek tak, aby to nespôsobovalo zbytočnú administratívnu záťaž- neuplatňovať, keď bude výsledok evidentne nulový. Odôvodnenie: Napríklad v zákone o veterinárnej starostlivosti sa zmení registrácia chovu zvierat – pri tomto vyčíslovať vplyv na starobný dôchodkový systém nemá žiaden zmysel. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 19 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa o zdôvodnenie, prečo účinnosť článku 4 ods. 6 a článku 14 je stanovená na 1. januára 2024. Odôvodnenie: Máme za to, že ide o bezdôvodne dlhú lehotu. Sociálna poisťovňa už teraz poskytuje väčšinu potrebných informácií za prvý pilier sporiteľom cez elektronické rozhranie. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 ods. 4 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa o zdôvodnenie, prečo suma povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení je až do 31. decembra 2029. Odôvodnenie: Máme za to, že ide o bezdôvodne dlhú lehotu. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 18 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Upozorňujeme predkladateľa, že čl. 10 ods. 2 v návrhu neexistuje, preto je potrebné odsek 4 primerane upraviť. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Odporúčame doplniť čl. 17 vzhľadom na odôvodnenie tohto článku v osobitnej časti dôvodovej správy. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 2 ods. 2. Žiadame do ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme doplniť k dvom dôchodkovým pilierom aj základné parametre dobrovoľných sporiacich nástrojov tzv. III. piliera. ODÔVODNENIE: Podľa nášho názoru a taktiež podľa názoru mnohých odborníkov na hospodárenie domácností a zabezpečenie v starobe, je potrebné zo strany štátu tzv. III. pilier podporovať viac. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 2 ods. 6. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať tak, aby zohľadňovalo princíp zásluhovosti a taktiež dbalo na medzigeneračnú spravodlivosť. ODÔVODNENIE: Zastávame názor, že princíp solidarity nemôže byť založený na neúmernom zadlžovaní mladších ročníkov, pretože už teraz systém zvýhodňuje starších obyvateľov. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 4 ods. 1. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať a doplniť o definíciu "priebežne financovaného systému". ODÔVODNENIE: Samotné tvrdenie považujeme za pravdivé, avšak nie je jasné aké ekonomické a právne dôsledky bude mať toto ustanovenie v praxi. Vzhľadom na to je potrebné uvedené ustanovenie upresniť. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 2 ods. 3. Žiadame v prvej vete slová "môžu byť" nahradiť slovom "sú". ODÔVODNENIE: Ak štát dobrovoľné dôchodkové sporenie podporuje a prijíma opatrenia, tak slovné spojenie „môže byť“ pôsobí protichodne. Zákonná úprava pre to už existuje. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 4 ods. 5. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Predmetné ustanovenie žiadame preformulovať vzhľadom na to, že nie je jasné či bude alebo nebude možné starobné dôchodky dotovať zo štátneho rozpočtu cez všeobecnú pokladničnú správu. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 2 ods.4. Žiadame dať ustanovenia návrhu tohto ústavného zákona do súladu s uvedenou tézou zakotvenou v Čl. 2. ods. 4. ODÔVODNENIE: Návrh Ústavného zákona je v rozpore s touto tézou najmä v častiach, ktoré sa týkajú ustanovenia príplatku za dieťa. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K návrhu všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Žiadame doplniť, aby dôchodkové nároky zo starobného dôchodkového zabezpečenia proporčne zohľadňovali dobu účasti a podiel sadzby odvodov do starobného dôchodkového sporenia voči efektívnej sadzbe starobného dôchodkového systému. Odôvodnenie: V návrhu ústavného zákona už nie je ustanovenie, ktoré by riešilo krátenie I. piliera za II. pilier. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 2 ods. 5. Uvedený článok žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Predmetný článok je v rozpore s Čl. 2. ods. 1. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 2 ods. 1. Uvedený článok žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Predmetný článok je v rozpore s Čl. 2 ods. 5. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 4 ods. 6. S uvedeným ustanovením zásadne nesúhlasíme najmä vzhľadom na to, že podľa záverečných ustanovení nadobúda tento odsek platnosť až od 1.1.2024. ODÔVODNENIE: Z uvedeného ustanovenia a s ním súvisiacej navrhovanej účinnosti vyplýva, že po skončení aktuálneho volebného obdobia bude potrebné dôchodky opätovne masívne dotovať, a udržateľnosť verejných financií bude negatívne dotknutá. Navyše uvedený článok ide nad rámec zamýšľaného, de facto dáva štátu možnosť zle nastaviť systém, nepodporovať pôrodnosť, rast miezd a tak ďalej (platby by nepostačovali na neudržateľne vypočítané dôchodky, čo sa deje aj v súčasnosti) a akékoľvek výpadky zdrojov by štát mohol presúvať iné zdroje do systému podľa aktuálnej politickej objednávky a na úkor kvality iných verejných služieb. Z dôvodovej správy: „Dôležitým ustanovením pre udržateľnosť priebežného financovania starobného dôchodkového zabezpečenia, prinajmenšom do doby takpovediac „začiatku riadnej výplaty starobných dôchodkov z oboch pilierov“, je pokrytie zníženia sumy platieb na zabezpečenie z dôvodu účasti aj na sporení. Keďže zásadným zdrojom financovania priebežného systému sú povinné platby doň, navrhuje sa zaviesť povinnosť z ostatných verejných prostriedkov zabezpečiť financovanie najmenej v rozsahu sumy platieb do starobného dôchodkového sporenia.“ |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 7 ods. 2. Žiadame aby v súvislosti s uvedeným článkom boli makroekonomické ukazovatele premietnuté priamo do tohto ústavného zákona. ODÔVODNENIE: Bez premietnutia makroekonomických ukazovateľov priamo do tohto ústavného zákona nebude mať uvedené ustanovenie dostatočnú právnu silu. „Vysoké riziko“ má podľa RRZ hodnotu nad 5 % ročného deficitu (https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/430/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-april-2020) Je na zamyslenie, či je v rámci „medzigeneračnej solidarity“ korektné aj pri existencii verejného dlhu a generovaní deficitu na úkor ďalších generácií vyplácať extra dôchodky. Nadspotreba (spotreba na dlh) je zo svojej podstaty taktiež plytvanie verejnými prostriedkami. Tu je vhodné podmieniť toto mimoriadne navýšenie verejným dlhom menším ako 0 (či už v konkrétnej mene alebo % HDP je irelevantné) a prebytkovým rozpočtom daného roka. Zároveň mimoriadne zvýšenie o nejaké percento bude potrebné vykryť z verejných zdrojov vo všetkých ďalších rokoch, vhodnejšie je poskytnúť to vo forme jednorazovej platby (dnes tzv. vianočný dôchodok). Samozrejme by bolo potrebné upraviť aj č. 7 ods. 3 a čl. 15 ods. 1. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 6 ods. 1. Uvedené ustanovenie žiadame vypustiť. ODÔVODNENIE: Zastávame názor, že je nevhodné nastavovať akruálnu neutralitu, udržateľnosť a finančnú zabezpečenosť dôchodkového systému z prvého piliera prostredníctvom tohto ústavného zákona, ak nám navyše tieto princípy narúša tento zákon samotný zavádzaním rôznych príspevkov a príplatkov k starobným dôchodkom, ktoré sú financované mimo sociálneho poistenia, a ponechaním možnosti dotovať dôchodkový systém zo štátneho rozpočtu. Príkladom je príplatok za dieťa, alebo okresaný trinásty dôchodok. Takýmito dávkami možno tento ústavný zákon a jeho ciele pohodlne obchádzať, čím sa vlastne spochybňuje celý zmysel jeho existencie. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 7 ods. 3 a ods. 4. V prípade, ak je cieľom navrhovaného ústavného zákona dosiahnuť stabilitu dôchodkového systému od politických zásahov, žiadame jasne a presne definovať tieto mechanizmy na zabezpečenie uvedeného cieľa priamo v tomto ústavnom zákone. ODÔVODNENIE: Uvedené znenie Čl. 7 ods. 3 a ods. 4 dáva priestor meniť podmienky prostredníctvom zákona, čiže jednoduchou väčšinou. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 6. Žiadame do Čl. 6 za ods. 2 vložiť nový ods. 3 ktorý znie: "Subjekt verejnej správy v zmysle Čl. 4 ods. 2 poskytuje starobný dôchodok od okamihu splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom bez ohľadu na to, či osoba o poskytnutie starobného dôchodku požiadala." ODÔVODNENIE: Zabezpečenie vyššej miery právnej istoty v súvislosti s poskytovaním starobného dôchodku. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 5 ods. 6 a ods. 7. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Ústavný zákon má byť jasný, zrozumiteľný a jednoznačný. Ak je cieľom dosiahnuť akruálnu neutralitu dôchodkov, ako sa uvádza v dôvodovej správe, je potrebné uvedenú formuláciu upresniť. Akruálna neutralita v zákone nie je uvedená, ak je cieľom týchto odsekov, mala by tam vyslovene byť uvedená. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 7 ods. 2. Žiadame aby v súvislosti s uvedeným článkom boli makroekonomické ukazovatele premietnuté priamo do tohto ústavného zákona. ODÔVODNENIE: Bez premietnutia makroekonomických ukazovateľov priamo do tohto ústavného zákona nebude mať uvedené ustanovenie dostatočnú právnu silu. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 7 ods. 1. V prípade ak cieľom tohto ustanovenia je valorizácia o tzv. dôchodcovskú infláciu, žiadame poslednú časť tohto ustanovenia preformulovať. ODÔVODNENIE: Uvedené ustanovenie je potrebné upresniť aby bol zrejmý účel tohto ustanovenia. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 5 ods. 5. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Uvedené ustanovenie je nejasné, zmätočné a nie je zrejmé čo predkladateľ uvedeným ustanovením sledoval. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 8 ods. 1. S uvedeným ustanovením zásadne nesúhlasíme a navrhujeme ho preformulovať. ODÔVODNENIE: . Tento mechanizmus neustanovuje asignáciu odvodov, ako je deklarované predkladateľom, ale vytvára nový príplatok k už existujúcim dôchodkovým nárokom bez toho, aby ich znižoval (čo sa podľa nášho názoru nie je možné pretože priznané dôchodkové nároky sú chránené Ústavným súdom). Mechanizmus „asignácie“ slúži len na výpočet výšku príplatku, ale nestanovuje reálnu finančnú asignáciu, finančné toky. Bude potrebné definovať túto dávku cez ďalší zákon. Je veľmi neštandardné, aby bola sociálna dávka ustanovená ústavným zákonom. Tak, ako je tento príplatok stavený, predstavuje obrovskú dodatočnú záťaže pre verejné financie. Nie je jasné, či sa pre rodiča stanovuje príplatok za každé jedno dieťa, alebo iba na jedno dieťa bez ohľadu na počet detí. Taktiež nie je jasné, či si môžu príplatok žiadať obaja rodičia alebo iba jeden, ako je to zvykom pri obdobných nástrojoch rodinnej politiky (daňový bonus). Preto je otázny dopad. Odhadované finančné náklady v prípade uplatniteľnosti len na 1 dieťa by mohli byť do 800 miliónov eur ročne, pri uplatniteľnosti na všetky deti aj 2-3x viac. Navyše je otázne, aký je účel tejto dávky. Keďže má byť zavedená ešte v tomto volebnom období (rok 2023 - viď čl. 18 ods. 3), bude sa dotýkať už existujúcich dôchodkov a ľudí tesne pred dôchodkovým vekom, ktorých motiváciu mať deti nijako neovplyvní. Drvivá väčšina týchto ľudí má deti, v priemere 2-3. Na druhej strane, mladí ľudia týmto príplatkom skôr stratia, keďže ho budú musieť financovať a ich prekážky pre rodičovstvo ním nie sú riešené. Z formulácie „má nárok na“ ako aj odseku č. 3 je zjavné, že bude zo strany žiadateľa/dôchodcu je potrebné niečo dokladovať/spisovať nejakú žiadosť a pod., čo môže byť nezmyselná byrokracia, keďže štát presne vie, kto má koľko akých detí a aké odvody tieto deti platia. Vyžadovanie nejakých administratívnych krokov občana k získaniu niečoho, na čo má nárok za štátom zistiteľných podmienok produkuje určitú úsporu na občanoch, ktorí si žiadosť nepodajú (cieľom štátu by nemalo byť „nestarostlivosť“ o vlastných občanov a na ich úkor) avšak za cenu zvýšenej byrokracie pre ostatných občanov (žiadateľov) ako aj nutnosti väčšieho počtu úradníkov, ktorí to musia spracúvať. Navrhujeme teda na začiatku vety zmeniť slovo „Osoba“ na „Osobe“ a taktiež slová „má nárok na príplatok“ navrhujeme zmeniť na slová „je poskytovaný príplatok“ |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 9 ods. 6. V prvej vete žiadame slovo „ktorá“ nahradiť slovom „ktorý“. Taktiež žiadame uvedený v uvedenom odseku na konci vložiť slová: „s výnimkou pasívne spravovaných starobných dôchodkových sporení.“ ODÔVODNENIE: Nie je korektné, ak si správca účtuje poplatok zo zhodnotenia, ak ide o pasívne riadený fond – index/ETF, ktorý kopíruje nejaký benchmark. Vysoké poplatky pri takýchto dôchodkových fondoch sú dlhodobo kritizované odbornou verejnosťou. Ideálne úplne vypustiť celú časť vety, v praxi subjekty poskytujúce takéto služby vykrývajú priebežným poplatkom aj absenciu poplatku zo zhodnotenia v časoch ekonomického poklesu, garantovať takéto výhody súkromným firmám ústavou a neviazať ich zodpovednosťou za prípadné zlé zhodnocovanie POVINNÝCH platieb občanov je voči občanom minimálne neférové. Najčastejšou praktikou najmä podielových fondov je prekomplikovať systém spleťou rôznych poplatkov, vstupný (z každého poslaného eura na sporenie), výstupný (pri realizácii výplaty zo sporenia), priebežný (ročne správca ukrojí % z celého objemu na účte), výkonnostný (zo zhodnotenia, ak sa aj povinne stanoví benchmark tak napr. 10% zo zhodnotenia 11% p.a. je 1,1% poníženie, ak je benchmark v danom roku na 10% tak odmena správcovi vlastne znižuje zisk sporiteľa pod úroveň benchmarku) a mnohé iné (samozrejme ďalšie náklady spojené s obchodovaním s cennými papiermi)...ak má ísť o odmenu správcovi za výkon, ktorým „porazil trh“, tak by mal získať odmenu z rozdielu medzi benchmarkom a jeho výkonom – bežne na trhu to funguje síce opačne, ale tu ide o ústavou garantované zisky súkromných spoločností z povinného systému platieb občanov. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 12 ods. 4. Na konci uvedeného odseku žiadame vložiť novú vetu ktorá znie: "Predmetom dedenia po uplatnení nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia je aj rozdiel medzi nasporenou sumou pred uplatnením nároku a vyplatenými platbami zo starobného dôchodkového sporenia.“ ODÔVODNENIE: Navrhujeme na koniec odseku doplniť novú vetu: „Predmetom dedenia po uplatnení nároku na starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia je aj rozdiel medzi nasporenou sumou pred uplatnením nároku a vyplatenými platbami zo starobného dôchodkového sporenia.“ Tu sa vychádza v prospech súkromným spoločnostiam, ktoré budú určite kalkulovať s pravdepodobnosťou dožitia dôchodcu a na základe toho budú počítať doživotnú rentu a vždy to budú kalkulovať tak, aby boli v závere ziskové. Takto funguje v podstate poistenie, mal by tak fungovať I. pilier (čo je v poriadku), tu ale ide o súkromný systém s povinnými platbami, kde by malo byť toto riziko vždy jasne prezentované účastníkovi, napríklad: 1. Doživotný výber, kedy nasporenú sumu získam späť za 30 rokov (v čase voľby by som mal pravdepodobnosť sa dožiť len ďalších 25 rokov s tým, že vedome vsádzam na to, že budem žiť dlhšie ako 30 rokov aby som bol „ziskový“) 2. Jednorazový výber celej tej 30 ročnej sumy. -Buď možnosť 1 alebo možnosť 2, navrhovaná textácia predkladateľa však umožňuje jasné znevýhodnenie sporiteľa na úkor súkromnej spoločnosti tak v možnosti jednorazového výberu ako aj doživotnej renty – teda na úkor sporiteľa vo všetkých prípadoch. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 12 ods. 3. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: V ustanovení sú vágne definované podmienky, nie je jasné, ako budú overované ani čo presne znamenajú. Za touto formuláciou je preferovanie správcovských spoločností na úkor slobody voľby človeka tým, že sa ústavne budú držať povinné platby v rukách súkromných spoločností, pričom je takmer vždy výhodnejšie vybrať nasporenú sumu v celku a investovať ju niekde inde (stačí porovnať výkon správcovských spoločností na Slovensku oproti benchmarkom). Cieľom je dosiahnuť „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ - jestvujú etablované pojmy ako napr. životné minimum...jednorazový výber by mal byť umožnený vždy, keď bude mať občan „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“, ak ho dosiahne občan akýmikoľvek inými platbami od štátu (napr. už z prvého piliera), a tak nie je dôvod ľudí obmedzovať v možnostiach ako s prostriedkami naložiť. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 9 ods. 2. So znením navrhovaného ustanovenia nesúhlasíme a žiadame uvedené ustanovenie preformulovať. ODÔVODNENIE: V prípade, ak je cieľom predkladateľa prostredníctvom tohto ustanovenia vytvoriť priestor pre vznik štátnej DSS, uvedené možno docieliť napríklad založením obchodnej spoločnosti, ktorej stopercentným vlastníkom bude štát, pričom obchodná spoločnosť je subjekt súkromného práva. V súvislosti so zámerom vytvoriť štátnu DSS si dovoľujeme vyjadriť pochybnosti o správnosti a účelnosti tohto zámeru. Štátna DSS by bola podľa nášho názoru neefektívna. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 8 ods. 2. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Toto ustanovenie určuje iba mechanizmus na výpočet výšky príplatku, nie reálnu asignáciu. Prostredníctvom tohto ustanovenia sa vytvárajú nové nároky bez nových prítokov do systému, čím sa systém stáva menej udržateľným. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 10. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Žiadame upresniť pojmy uvedené v tomto článku, vzhľadom na to, že pojmy ktoré sa v uvedenom článku používajú zákon o sociálnom zabezpečení nepozná. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 8 ods. 3. Žiadame vypustiť slová "Uplatnenie nároku a". ODÔVODNENIE: V nadväznosti na pripomienku k Čl. 8 ods. 1 |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 9 ods. 5. Žiadame slovo „dlhšia“ nahradiť slovom „kratšia“. |
| Subjekt: | GR ZVJS (Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže) |
| Pripomienka k: | čl.15 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | 3. Za článok 14 sa vkladá nový článok 15, ktorý vrátane nadpisu znie: „Čl. 15 Výsluhové zabezpečenie (1) Výsluhové zabezpečenie sa garantuje. Do výsluhového zabezpečenia je možné prijať iba také zmeny, ktorými sa nezúži alebo nezruší osobný rozsah a vecný rozsah výsluhového zabezpečenia ustanovený osobitným zákonom účinným ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona. (2) Na vznik nároku na starobný dôchodok podľa čl. 5 ods. 1 sa hodnotí aj dosiahnutá doba trvania služobného pomeru ustanoveného osobitným zákonom, ktorý ustanovuje výsluhové zabezpečenie. Doterajšie články 15 a 16 sa označujú ako články 16 a 17. Odôvodnenie: Predložené pripomienky garantujú stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, ako sa zaviazala vláda Slovenskej republiky v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 v časti „Garancia sociálneho zabezpečenia“. Keďže článok 17 absentuje, z dôvodovej správy k návrhu ústavného zákona vyplýva, že pôvodný návrh ústavného zákona upravuje vzťah všeobecného systému sociálneho poistenia k osobitnému systému sociálneho zabezpečenia, pričom pripúšťa negatívne zmeny vo výsluhovom zabezpečení, čo je v zjavnom rozpore s vyššie uvedeným programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Predložené pripomienky odstraňujú tento stav, aby nedošlo k zúženiu, resp. zrušeniu výsluhového zabezpečenia. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 18 ods. 3. S uvedením ustanovením nesúhlasíme a žiadame o jeho preformulovanie. ODÔVODNENIE: Zastávame názor, že uvedené ustanovenie ohrozuje konsolidáciu verejných financií a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Uvedené ustanovenie je v jasnom rozpore s cieľom konsolidácie verejných financií. Už podľa aktuálne platnej legislatívy nám hrozí pokračovanie štrukturálneho deficitu 5-6% HDP do konca volebného obdobia, a tento príplatok spôsobí nárast tohto deficitu. Celý článok 8 je textovo koncipovaný ako finančne neutrálny pre dôchodcu ako aj dieťa dôchodcu, doložka vplyvov neudáva žiadne negatívne dopady na rozpočet verejnej správy alebo občanov, manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Je zjavné, že transferom odvodov detí priamo do dôchodkov rodičom ostane menej peňazí na dôchodcov bez detí a tento problém sa presunie na vlády po roku 2030 aj za cenou vytvorenia dvoch skupín dôchodcov v čase (dôchodcovia s deťmi do roku 2029 budú mať nižšie dôchodky ako dôchodcovia s deťmi od roku 2030 pri splnení tej istej ústavnej podmienky). Táto diskriminácia by mala byť odstránená. |
| Subjekt: | GR ZVJS (Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže) |
| Pripomienka k: | Čl. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | 1. Doterajší text článku 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Na výsluhové zabezpečenie profesionálnych vojakov, príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojených príslušníkov finančnej správy ustanovené osobitným zákonom (ďalej len „výsluhové zabezpečenie“) sa vzťahuje tento ústavný zákon len ak je to ďalej výslovne uvedené." Odôvodnenie:Predložené pripomienky garantujú stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, ako sa zaviazala vláda Slovenskej republiky v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 v časti „Garancia sociálneho zabezpečenia“. Návrh ústavného zákona explicitne upravuje vzťah všeobecného systému sociálneho poistenia k osobitnému systému sociálneho zabezpečenia, no zároveň vyzdvihuje spoločenskú prospešnosť a náročnosť týchto povolaní, pričom pripúšťa negatívne zmeny vo výsluhovom zabezpečení, čo je v zjavnom rozpore s vyššie uvedeným programovým vyhlásením. Predložené pripomienky odstraňujú tento stav, aby nedošlo k zúženiu, resp. zrušeniu výsluhového zabezpečenia. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 13 ods. 1 a ods. 2. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenia majú za cieľ nastaviť výnosnejšiu investičnú stratégiu nie sú dostatočné. Zastávame názor, že uvedené ustanovenia sú vágne, pretože presne stanoviť, ktoré výnosy sú najvýnosnejšie pri dôchodku, je veľmi diskutabilné, pretože vždy je potrebné zohľadniť aj mieru rizika, ktorá v tomto článku nie je zmienená. Ústavné právo reguluje činnosť verejných orgánov, avšak prostredníctvom tohto ustanovenia sa predkladateľ pokúša regulovať činnosť súkromných spoločností, ukladať im povinnosti, ktoré sú však definované veľmi neurčito. Rovnako ako pri Čl. 7 je tu nevhodne ponechaný priestor na úpravu konkrétnych podmienok prostredníctvom zákona. Ústavný zákon má byť jasný a v tomto prípade presne definovať konkrétne mechanizmy. |
| Subjekt: | GR ZVJS (Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže) |
| Pripomienka k: | čl. 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme upraviť číslovanie článkov vzhľadom na absentujúci článok 17. V prípade doplnenia článku 17 navrhujeme tento vypustiť. Odôvodnenie: Predložené pripomienky garantujú stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, ako sa zaviazala vláda Slovenskej republiky v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 v časti „Garancia sociálneho zabezpečenia“. Keďže článok 17 absentuje, z dôvodovej správy k návrhu ústavného zákona vyplýva, že pôvodný návrh ústavného zákona upravuje vzťah všeobecného systému sociálneho poistenia k osobitnému systému sociálneho zabezpečenia, pričom pripúšťa negatívne zmeny vo výsluhovom zabezpečení, čo je v zjavnom rozpore s vyššie uvedeným programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Predložené pripomienky odstraňujú tento stav, aby nedošlo k zúženiu, resp. zrušeniu výsluhového zabezpečenia. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme pri vplyvoch na manželstvo, rodičovstvo a rodinu uviesť pozitívny vplyv v nadväznosti na Čl. 8 návrhu zákona, ktorý podporuje rodičovstvo a výchovu detí priamym zvýšením dôchodku za pracujúce dieťa: •zvýšená motivácia pôrodnosti, •zvýšená motivácia výchovy detí k zamestnaniu sa a voľby lepšie platených profesií. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 16 ods. 1. Uvedené ustanovenie žiadame preformulovať. ODÔVODNENIE: Zastávame názor, že uvedeným ustanovením sa vytvárajú nové nároky a záťaže pre dôchodkový systém bez toho, aby do systému prišli nové finančné toky alebo aby sa niekomu nároky znížili |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K Čl. 15 ods. 2. Žiadame uvedený návrh ústavného zákona zosúladiť s predmetným ustanovením. ODÔVODNENIE: Zastávame názor, že samotný návrh tohto ústavného zákona požiadavku uvedenú v čl. 15 nespĺňa. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Upozorňujeme na chýbajúci Čl. 17 |
| Subjekt: | GR ZVJS (Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže) |
| Pripomienka k: | dôvodovej správe-osobitnej časti |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Vzhľadom na pripomienky k návrhu ústavného zákona navrhujeme zosúladenie odôvodnení článkov s jednotlivými článkami. V čl. 1 doplniť text: „Osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojených príslušníkov finančnej správy zostane zachovaný a tento ústavný zákon sa naň vzťahuje len ak je to ďalej výslovne uvedené. Článok 17 navrhujeme vypustiť. Za odôvodnenie k článku 14 doplniť nové odôvodnenie k článku 15, ktoré znie: „ K čl. 15 Vzhľadom na zákonnú úpravu organizácie a výkonu základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe je nevyhnutné vyjadriť vzťah tohto návrhu ústavného zákona (a teda aj zásady univerzálnosti) k dnes existujúcemu sociálnemu zabezpečeniu organizovanému a vykonávanému podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v rozsahu, v akom sa ním realizuje základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Navrhujeme tento vzťah riešiť v prospech existujúceho systému výsluhového zabezpečenia podľa citovaného zákona v rozsahu, v akom ku dňu účinnosti ústavného zákona existuje a zakotviť možnosť prijať iba také zmeny, ktorými sa nezúži alebo nezruší jeho osobný a vecný rozsah, vrátane z neho vyplývajúcich nárokov. Pravidlo ďalšej koexistencie univerzálneho dôchodkového systému a systému výsluhového zabezpečenia je následne ustanovené tak, aby osobitná úprava výkonu základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ak je realizovaná v systéme dnešného výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., zostala rešpektovaná. Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenia v starobe. Primeraným je také, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia, ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Na nárok na starobný dôchodok podľa čl. 5 ods. 1 sa hodnotí aj doba služobného pomeru, a to bez ohľadu na to, či táto doba zakladá nárok na výsluhový dôchodok.“. Odôvodnenie k článku 15 a 16 sa označuje ako odôvodnenie k článku 16 a 17. Odôvodnenie: Predložené pripomienky garantujú stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek tak, ako sa zaviazala vláda Slovenskej republiky v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 v časti „Garancia sociálneho zabezpečenia“. Keďže článok 17 absentuje, z dôvodovej správy k návrhu ústavného zákona vyplýva, že pôvodný návrh ústavného zákona upravuje vzťah všeobecného systému sociálneho poistenia k osobitnému systému sociálneho zabezpečenia, pričom pripúšťa negatívne zmeny vo výsluhovom zabezpečení, čo je v zjavnom rozpore s vyššie uvedeným programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Predložené pripomienky odstraňujú tento stav, aby nedošlo k zúženiu, resp. zrušeniu výsluhového zabezpečenia. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K všeobecnej dôvodovej správe |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K časti dôvodovej správy: Návrh ústavných zmien v dôchodkovom systéme bol aj predmetom rokovaní Pracovnej komisie pre reformu dôchodkového zabezpečenia, sociálneho poistenia a zavedenie skrátenej pracovnej doby „Kurzarbeit“, v rámci ktorej sa na ich prerokovaní zúčastnili aj zástupcovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Sociálnej poisťovne a ďalších odborníkov z akademickej obce. V súvislosti s touto časťou všeobecnej dôvodovej správy si dovoľujeme poukázať na fakt, že pripomienky členov riadiaceho výboru boli ignorované a rokovania k dôchodkovému systému sa v skutočnosti nekonali. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K všeobecnej dôvodovej správe |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K téze z dôvodovej správy k tzv. druhému pilieru: zaviesť dobre nastavenú investičnú politiku, vychádzajúcu z rozhodnutí profesionálnych investorov a posudzovať kapitalizáciu príspevkov s použitím medzinárodných benchmarkov. Zastávame názor, že v návrhu ústavného zákona takéto nastavenie chýba, sú tam len veľmi nejasné formulácie povinnosti zhodnocovať čo najvýnosnejšie, čo je problematické, v čl. 13. Je potrebné vyjasniť najmä otázku, či štát ide presunúť sporiteľov do indexových fondov alebo nie. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K všeobecnej dôvodovej správe |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K téze z dôvodovej správy: zreformovať všetky piliere dôchodkového systému s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť a zvýšiť dôchodky pre občanov. Uvedený cieľ považujeme za dobrý avšak návrh ústavného zákona ho nenapĺňa. Predložený návrh nevenuje dostatočnú pozornosť problémom druhého piliera, tretí pilier je v návrhu spomenutý len okrajovo. Zavádzajú sa nové finančné záťaže do prvého piliera v podobe príplatku za dieťa, ktoré zhoršujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií a citeľne navyšujú deficit. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K všeobecnej dôvodovej správe |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K téze z dôvodovej správy k tzv. prvému pilieru: umožniť pracujúcim deťom prispievať k dôchodku ich rodičov formou asignácie časti ich príspevku z vymeriavacieho základu. Zastávame názor, že tak ako je v návrhu ústavného zákona tento príplatok definovaný, nejde o asignáciu, ale o novú dávku and rámec priznaného starobného dôchodku, čím vznikajú nové finančné záťaže pre štát. Považujeme za nevyhnutné podotknúť, že asignácia by si vyžiadala zníženie starobných dôchodkov, čo by narazilo na ústavný súd. |
| Subjekt: | MIRRI SR (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K všeobecnej dôvodovej správe |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | K téze z dôvodovej správy k tzv. prvému pilieru: posilniť udržateľnosť väzbou na demografický vývoj a posilniť transparentnosť a spravodlivosť systému. Zastávame názor, že príplatok za dieťa zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. |
| Subjekt: | MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Vlastný materiál, čl. 18 a čl. 19 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Navrhujeme čl. 18 premenovať na čl. 17 a čl. 19 premenovať na čl. 18. Odôvodnenie: chyba v chronologickom značení článkov. |
| Subjekt: | MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Vlastný materiál, čl. 18 ods. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.12.2020 |
| Text: | Predmetné ustanovenie odkazuje na neexistujúci čl. 10 ods. 2. Navrhujeme vykonať úpravu odkazu. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.11.2020 |
| Text: | Odporúčame návrh ústavného zákona upraviť legislatívno-technicky a jazykovo, napr.: v čl. 5 ods. 1 úvodnej vete za slovom "podmienený" vypustiť slová "splnením aspoň jednej z nasledujúcich kombinácii podmienok:" a primerane jazykovo upraviť formuláciu v písmenách a) a b), v čl. 5 ods. 8 za slovami "dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia" vložiť čiarku a slová "s primeraným použitím ustanovení odseku 5." nahradiť slovami "pričom ustanovenie odseku 5 sa použije primerane.", v čl. 5 ods. 6 slová "na účely" nahradiť slovom "podľa", v čl. 7 ods. 3 úvodnej vete za slovami "spočívať v" vypustiť slová "jednej z nasledovných možností alebo v ich kombinácii:" a primerane jazykovo upraviť formuláciu v písmenách a) až c), v čl. 9 ods. 6 slovo "ktorá" nahradiť slovom "ktorý". |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.11.2020 |
| Text: | Odporúčame doplniť Čl. 17 vzhľadom na odôvodnenie uvedeného článku v osobitnej časti dôvodovej správy. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 3 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.11.2020 |
| Text: | Odporúčame v čl. 3 ods. 1 druhej vete vypustiť alternatívu vo vzťahu k poskytovaniu starobného dôchodku a preformulovať túto vetu nasledovne: "Starobný dôchodok sa poskytuje formou peňažného plnenia.". Vzhľadom na to, že poskytovaním starobného dôchodku sa má zabezpečiť právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, možno predpokladať, že "peniazmi oceniteľné plnenie" nemusí pokryť zabezpečenie všetkých základných potrieb pre osoby zúčastnené na starobnom dôchodkovom zabezpečení a starobnom dôchodkovom sporení. Odporúčame poskytovanie starobného dôchodku obmedziť len na peňažné plnenie, ktorými možno pokryť individuálne potreby zúčastnených osôb. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.11.2020 |
| Text: | Odporúčame v čl. 4 odseku 3 obsahovo zosúladiť prvú vetu s druhou vetou, vzhľadom na to, že z ustanovenia nie je jednoznačné, pre akú skupinu subjektov vzniká a zaniká starobné dôchodkové zabezpečenie zo zákona. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. 5 ods. 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.11.2020 |
| Text: | Odporúčame v čl. 5 ods. 6 slová "Podmienka počtu rokov veku na účely odseku 1 sa zákonom ustanoví tak, aby počet rokov veku bol priamo úmerne závislý od zmeny priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike" nahradiť slovami "Zákon ustanoví podmienku dosiahnutia počtu rokov veku podľa odseku 1 tak, aby sa v počte rokov veku potrebných na dosiahnutie nároku na starobný dôchodok zohľadňovala aj zmena priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike" z dôvodu zrozumiteľnosti navrhovaného ustanovenia. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k. čl 9 ods. 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.11.2020 |
| Text: | Odporúčame v čl. 9 ods. 5 prvú vetu preformulovať nasledovne: "Účasť na starobnom dôchodkovom sporení zaniká, ak zúčastnená osoba vykoná jednostranný právny úkon vedúci k zániku účasti na starobnom dôchodkovom sporení.". Navrhovanú zmenu odporúčame zohľadniť vzhľadom na zrozumiteľnosť navrhovaného ustanovenia. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 5 ods. 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.11.2020 |
| Text: | V čl. 5 ods. 5 slová "Spôsob určenia hodnoty starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia vo väzbe na okamih vzniku nároku na starobný dôchodok alebo okamih uplatnenia tohto nároku sa zákonom ustanoví tak," nahradiť slovami "Zákon ustanoví spôsob určenia hodnoty starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia s ohľadom na okamih vzniku nároku na starobný dôchodok alebo na okamih uplatnenia tohto nároku tak," z dôvodu spresnenia a zrozumiteľnosti ustanovenia. |
| Subjekt: | MŠVVaŠSR (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k čl. 5 ods. 8 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.11.2020 |
| Text: | Odporúčame v čl. 5 ods. 8 pre pojem "zúčastnená osoba" zaviesť legislatívnu skratku na prvom mieste návrhu ústavného zákona alebo vymedziť tento pojem v základných ustanoveniach návrhu ústavného zákona, vzhľadom na to, že nie jasné, aký okruh osôb tento pojem zahŕňa. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | Upozorňujeme predkladateľa na to, že mechanizmus sociálneho zabezpečenia vrátane úpravy dávok výsluhového zabezpečenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je ozbrojeným bezpečnostným zborom, čerpá svoj základ v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade príslušníkov bezpečnostných zložiek vrátane policajných a záchranných zložiek platí osobitný systém výsluhového zabezpečenia, ktorý je potrebné naďalej zachovať. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v tejto súvislosti v médiách avizovalo, že zo znenia návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predloženého na medzirezortné pripomienkové konanie vypadlo technickým nedopatrením ustanovenie článku 17, ktoré má garantovať výnimku pre tieto subjekty a že doterajšie výsluhové systémy príslušníkov bezpečnostným zložiek majú zostať nedotknuté. V osobitnej časti dôvodovej správy je pritom obsiahnutá argumentácia k chýbajúcemu článku 17. Zásadne žiadame predmetnú úpravu do návrhu ústavného zákona dopracovať. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 5 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | Text v odseku 3 navrhujeme z dôvodu zrozumiteľnosti rozčleniť do dvoch samostatných viet. Pred slovami „a môže“ odporúčame vložiť bodku a pokračovať novou vetou: „Zákon môže ustanoviť aj iné ....“ Obdobnú úpravu navrhujeme aj v odseku 7. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K názvu právneho predpisu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | V návrhu ústavného zákona je potrebné za slovami „z...2020“ vypustiť čiarku z dôvodu nadbytočnosti (porov. bod 18 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky). |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 4 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | V odseku 4 je potrebné za slovom „zabezpečenia“ vložiť čiarku. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 15 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | V odseku 2 je potrebné za slovami „vlády Slovenskej republiky“ vložiť čiarku. V odseku 2 sa ustanovuje, že „každý návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky, musí obsahovať vyčíslenie vplyvov jeho schválenia na starobný dôchodkový systém.“ Predkladateľ v osobitnej časti dôvodovej správy uvádza, že ide o „preventívny nástroj, ktorý spočíva v posudzovaní dopadov novej regulácie na existujúci starobný dôchodkový systém. Jeho zakotvenie v legislatívnom procese je vecou zákonnej úpravy, predpokladá sa využitie existujúcich nástrojov posudzovania vplyvov.“ V platnej právnej úprave tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov a postupu pri ich príprave, predkladaní a pri ich prerokúvaní v rámci jednotlivých štádií legislatívneho procesu nie je explicitne upravený mechanizmus vyčíslenia vplyvov návrhu právneho predpisu na starobný dôchodkový systém. Podľa zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnou obsahovou náležitosťou návrhu právneho predpisu, ktorý je predložený do pripomienkového konania, je okrem iných sprievodných dokumentov, doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov, ktoré obsahujú najmä vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Postup pri posudzovaní vybraných vplyvov materiálov, ktoré sú predložené do medzirezortného pripomienkového konania a na rokovanie vlády Slovenskej republiky, upravuje Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 513 zo 16. septembra 2015 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76 z 24. februára 2016 (ďalej len „Jednotná metodika“). V zmysle Jednotnej metodiky Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky poskytuje metodickú podporu spracovateľom doložky a analýz vybraných vplyvov v priebehu ich spracovania, ďalej posudzuje kvalitu procesu posudzovania vplyvov, kvalitu vypracovania doložky a analýzy vybraných vplyvov (ku ktorým vypracúva stanovisko v rámci predbežného pripomienkového konania a záverečného posúdenia vybraných vplyvov) a oboznamuje predkladateľa so stanoviskom k doložke a analýze vplyvov. Z Jednotnej metodiky, ani z Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky nevyplýva pre Stálu pracovnú komisiu Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov úloha posudzovať vplyv návrhu právneho predpisu na starobný dôchodkový systém. Z vyššie citovanej argumentácie, ktorú predkladateľ uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy, nemožno vysledovať jednoznačný zámer, či navrhovaný nový vplyv návrhu právneho predpisu na starobný dôchodkový systém, bude v budúcnosti predmetom posudzovacej procedúry Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov, alebo či predkladatelia návrhov na novelizáciu predmetnej ústavnej úpravy budú môcť sami v rámci svojej organizácie vypracovávať doložku vplyvu na starobný dôchodkový systém (obdobne ako v súčasnosti napríklad doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie), alebo či sa bude nová posudzovacia procedúra realizovať v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporúčame spresniť predstavu predkladateľa v osobitnej časti dôvodovej správy. Zastávame názor, že mechanizmus posudzovania nového vplyvu bude v budúcnosti potrebné vyprecizovať a to najmä z dôvodu všeobecnej zrozumiteľnosti, vnútornej bezrozpornosti, ako aj s cieľom predísť interpretačným otáznikom a z toho prameniacim nejednotným postupom v aplikačnej praxi. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 17 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | V osobitnej časti dôvodovej správy je uvedená argumentácia k článku 17, ktorý v návrhu ústavného zákona chýba. Obsahom článku 17 má byť vyjadrenie vzťahu navrhovanej právnej úpravy k zákonu č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Článok 17 je potrebné do návrhu ústavného zákona dopracovať (porov. všeobecnú pripomienku). Táto pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 13 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | V odseku 2 prvej vete je potrebné za slovami „dôchodkové sporenie“ vložiť čiarku. V odseku 2 druhej vete je potrebné za slovami „referenčným ukazovateľom“ vložiť čiarku. Druhú vetu odporúčame vyčleniť do samostatného nového odseku 3. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 7 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | V odseku 3 navrhujeme za slovami „sa uplatní“ vložiť slovo „najmä“ vzhľadom na to, že v odseku 7 sa uvažuje aj o „iných prípadoch“. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 9 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | V odseku 6 je potrebné za slovom „sporenia“ vložiť čiarku. |
| Subjekt: | MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K Čl. 19 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 26.11.2020 |
| Text: | Za slovami „1 januára 2022“ je potrebné vložiť čiarku. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Čl.2 ods.6 a Čl.8 ods.1, 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.11.2020 |
| Text: | čl.2 ods.6 v súvislosti rodičovského bonusu u čl.8 ods.1,2 vypustiť. Dôvod: - Môže dojsť legalizovaniu príjmu deti(dedičov) z akciových spoločností ktoré boli sprivatizovaného v 1. vlne kuponovej privatizácie (2. vlne kuponovej privatizácie). Dieťa by prispievalo rodičovským bonusom. Pričom dieťa pracuje v akciovej spoločnosti ktorá bola sprivatizovaná v 1. vlne kuponovej privatizácii. Pričom toto dieťa je zároveň dedičom alebo majiteľom akcii sprivatizovanej akciovej spoločnosti (1. vlna kuponovej privatizácie). Všetko to boli štátne podniky a boli sprivatizované v 1. vlne kuponovej privatizácie (2. vlna kuponovej privatizácie). Dodnes nie je známy pôvod väčšej hotovosti s kadiaľ nabrali občania pri kúpe akcií v akciových spoločnosti začiatkom 90 rokov. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Čl.8 ústavného zákona návrh doplnenia v odseku 1 a 2: |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.11.2020 |
| Text: | Čl. 8 (1) Osoba, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia (nebol jej priznaný invalidný dôchodok) a vie doložiť lekársky vývojovu alebo genetickú vadu v mozgu sociálnej poisťovni. Po posúdeni sociálnou poisťovnou má nárok na príplatok k starobnému dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby s účasťou štátu, na starobnom dôchodkovom zabezpečení. (2) Príplatok k starobnému dôchodku podľa odseku 1 je najmenej v sume podľa možnosti štátnych zdrojov uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | ÚSTAVNÝ ZÁKON NÁVRH DOPLNENIE ČLÁNKU |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.11.2020 |
| Text: | NÁVRH O DOPLNENIE O ĎALŠÍ ČLÁNOK: - Krátenie dôchodkov občanov ktorý boli zamestnancami na plný pracovný úväzok v štátnej bezpečnosti a neišlo o technicko-hospodárskych pracovníkov. Obdobie krátenia od 1948 do 1989. Pričom výška kráteného dôchodku nesmie klesnúť pod minimálny dôchodok. Dôvod: Uvedomovanie občanov že spolupráca s totalitným režimom sa nevypláca. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Čl. 2 ods.6 v súvislosti Čl.8 ods.1,2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.11.2020 |
| Text: | Čl. 2 ods.6 v súvislosti tzv. rodičovského bonusu u Čl.8 ods.1,2 - vypustiť. Dôvod: - Táto legislatívna úprava môže vytvárať priestor na legalizovanie financii z karuselov - vratiek DPH. - Tak získane peniaze by mohli prechádzať cez rodičovský bonus. MF SR - má čísla o daňovej medzere za každý rok. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Čl.2 ods.6 a Čl.8 ods.1, 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 16.11.2020 |
| Text: | Čl. 2 ods.6 v súvislosti tzv. rodičovského bonusu u Čl.8 ods.1,2 - vypustiť. Dôvod: - Táto legislatívna úprava môže vytvárať priestor na legalizovanie financii z karuselov - vratiek DPH. MF SR - má čísla o daňovej medzere za každý rok. A to sú len odhady. |
| Subjekt: | APVV (Asociácia policajtov vo výslužbe) |
| Pripomienka k: | K návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.11.2020 |
| Text: | V dokumentácii Vlastný materiál nasleduje po Čl. 16 až Čl. 18. V dôvodovej správe je ale k Čl. 17 uvedené, že je potrebné „vyjadriť vzťah tohto návrhu ústavného zákona (a teda aj zásady univerzálnosti) k dnes existujúcemu sociálnemu zabezpečeniu organizovanému a vykonávanému podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov v rozsahu, v akom sa ním realizuje základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“ Z uvedeného je zrejmé, že v tejto dokumentácii „chýba“ celý Čl. 17. Toto je potrebné do dokumentácie doplniť. |
| Subjekt: | APVV (Asociácia policajtov vo výslužbe) |
| Pripomienka k: | K návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 15.11.2020 |
| Text: | V dokumentácií Správa o účasti verejnosti chýbajú konkrétne informácie o účasti verejnosti a predložených návrhoch, ich akceptovaní resp. neakceptovaní. Napr. len podľa zverejnených informácii bolo k predbežnej informácii verejnosťou predložených 13 vyjadrení. Tieto informácie je potrebné do tohto materiálu doplniť. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | čl. 6 ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 14.11.2020 |
| Text: | Navrhujem v texte vypustiť slovo „najviac“ a text upraviť nasledovne: „(1) Starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa v jednom kalendárnom roku poskytuje v hodnote dvanástich starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia." Odôvodnenie: V prípade, že v Ústavnom zákone bude zakotvená hodnota na poskytnutie starobných dôchodkov najviac dvanásť, nebude možné v budúcnosti bez jeho zmeny zákonom nižšej podľa tzv. ”právnej sily” priznať zo starobného dôchodkového zabezpečenia dôchodcom trinásty resp. štrnásty dôchodok. Ústavný zákon má v legislatívnej hierarchii, podľa tzv. ”právnej sily” najvyššiu silu, nakoľko na jeho prijatie je potrebná 3/5 väčšina všetkých poslancov NR SR. Z toho dôvodu je potrebné z neho vypustiť slovo „najviac“, lebo by to v budúcnosti mohlo spôsobiť problém. Typ pripomienky: Zásadná |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | čl. 6 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 14.11.2020 |
| Text: | Navrhujem do čl. 6 doplniť ods. 2 s nasledovným textom: „(2) Starobné dôchodky zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa v jednom kalendárnom roku navýšia o hodnotu trinásteho resp. štrnásteho dôchodku, ktorej podmienky upraví právny predpis nižšej právnej sily." Odôvodnenie: Do Ústavného zákona je potrebné zakotviť legislatívne zmocnenie pre právny predpis nižšej právnej sily na doplnenie pre poskytnutie trinásteho resp. štrnásteho dôchodku v budúcnosti. Uvedené zmocnenie umožní v budúcnosti, v prípade politickej vôli a ekonomickej prosperite, poskytnúť dôchodcom trinásty resp. štrnásty dôchodok, bez potreby meniť Ústavný zákon v parlamente. Typ pripomienky: Zásadná |
ÚSTAVNÝ ZÁKON
o starobnom dôchodkovom systéme
Existujúce pripomienky
| Pripomienkujúci subjekt | Pripomienka k | Text pripomienky | Typ | Stav | Dátum vytvorenia | Detail |
|---|---|---|---|---|---|---|
| SBA (Slovenská banková asociácia) | 1. Pripomienka k celému návrhu | Pripomienka: Návrh ústavného zákona, ktorý má zmeniť nastavenie tak kľúčovej časti sociálneho aparátu štátu akou je dôchodkový systém si podľa nášho názoru vyžaduje uskutočnenie celospoločenskej verejnej diskusie, rozsiahlej odbornej diskusie a vykonanie množstva analýz dopadov. Takýto návrh môže vyvolať zásadné zmeny správania širokej skupiny zamestnancov a ich správania sa na trhu práce, čo môže negatívne ovplyvniť aj zamestnávateľov v niektorých odvetviach. Navrhujeme stiahnuť celý návrh ústavného zákona, vykonať a predložiť analýzy dopadov, podrobiť ich odbornej ako aj verejnej diskusii, a následne opäť predložiť do medzirezortného pripomienkového konania. Odôvodnenie: Návrh zákona môže pôsobiť diskriminačne (či už pozitívne alebo negatívne) na konkrétne skupiny osôb, zároveň je neúplný a je potrebné doplniť jeho chýbajúce časti, okrem iného obsahuje nové nastavenia a princípy, ktoré vyvolajú značné požiadavky aj na štátny rozpočet. Nižšie si dovoľujeme uviesť niekoľko bodov navrhovanej úpravy ktoré podporujú návrh na stiahnutie celého materiálu v tomto štádiu. Považujeme za neakceptovateľné, aby sa s platnosťou od roku 2022 bez verejnej diskusie zaviedol pre vznik nároku na starobný dôchodok počet odpracovaných rokov 40. Navrhovaná úprava môže byť bez zohľadnenia príslušných okolností diskriminačná voči niektorým skupinám obyvateľov (napr. v závislosti od možnosti započítať roky vzdelávania). Musí byť zrejmé, ako to zasiahne tú ktorú skupinu obyvateľstva a zákon sa s tým musí vysporiadať. V návrhu zákona chýbajú ustanovenia Čl. 17, hoci osobitná dôvodová správa k nim obsahuje odôvodnenie. Návrh Čl. 18 ods. 4 sa odvoláva na ustanovenie Čl. 10 ods. 2, avšak návrh Čl. 10 nemá odsek 2. Vnášanie nového prvku do systému starobného dôchodkového zabezpečenia v podobe príplatku k starobnému dôchodku osobe, ktorá vychovala dieťa, zo sumy časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa na starobnom dôchodkovom systéme bez kvantifikácie dopadu na verejné financie považujeme za neprijateľné, nakoľko je zrejmý negatívny vplyv tohto prvku na stabilitu vývoja starobného dôchodkového systému v dlhodobom horizonte. Návrh bez vyčíslenia predpokladaných dopadov na verejné financie, ako aj spôsobu, ako sa s týmito dopadmi verejné financie vysporiadajú, ohrozuje stabilitu celého systému dôchodkového zabezpečenia, ako aj verejných financií. Návrh v predloženej podobe vzhľadom na nejasnosti v jeho formulácii predstavuje potenciálny výpadok až 2/5 príjmov systému dôchodkového zabezpečenia. Pritom v doložke vplyvov sa uvádza, že návrh ústavného zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Uvedené tvrdenie evidentne nie je pravdivé vzhľadom na znenie čl. 4 ods. 5 a čl. 8. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) | Čl. 5 ods. 5 a ods.6: | (5) Spôsob určenia hodnoty starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia vo väzbe na okamih vzniku nároku na starobný dôchodok alebo okamih uplatnenia tohto nároku sa zákonom ustanoví tak, aby celková suma predpokladaných doživotne poskytnutých starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia bola v priemere rovnaká bez ohľadu na to, kedy nárok na starobný dôchodok vznikne alebo je uplatnený, zohľadňujúc priemernú strednú dĺžku života v Slovenskej republike, predpokladané úpravy starobného dôchodku v budúcnosti podľa čl. 7 ods. 1 a zmenu hodnoty starobného dôchodku v čase. (6) Podmienka počtu rokov veku na účely odseku 1 sa zákonom ustanoví tak, aby počet rokov veku bol priamo úmerne závislý od zmeny priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike a zmena priemernej strednej dĺžky života v Slovenskej republike sa zohľadňovala bez potreby ďalšej právnej úpravy alebo vykonania právneho úkonu; tým nie je dotknutá možnosť s deklaratórnym účinkom zverejňovať aktuálne hodnoty týchto premenných. Navrhujeme, aby tieto odseky odrážali existujúce používané parametre, ako napríklad stredná dĺžka života pri konkrétnom veku. Je potrebné určiť, pri ktorom veku bude stredná dĺžka života rozhodujúca, napríklad 50-tom roku života, alebo že zákon upraví tento spôsob, alebo to do ústavného zákona neuvádzať. Odvodnenie: parameter priemerná stredná dĺžka života nie je sledovaná, a nie je známa ani metodika výpočtu. Sleduje sa stredná dĺžka života v konkrétnom veku. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) | Čl. 8 ods. 1 až 3: | „(1) Osoba, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia a ktorá vychovala dieťa, má nárok na príplatok k starobnému dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré vychovala, na starobnom dôchodkovom zabezpečení. (2) Príplatok k starobnému dôchodku podľa odseku 1 je najmenej v sume jednej pätiny sumy uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme. (3) Uplatnenie nároku a poskytovanie príplatku podľa odsekov 1 a 2 nemá vplyv na hodnotu nároku na starobný dôchodok ani na hodnotu starobného dôchodku dotknutého dieťaťa zo starobného dôchodkového zabezpečenia.“ Navrhujeme vynechať. Odvodnenie: Ide o zavedenie jednoznačne diskriminačného prístupu, porušujúceho ústavné práva. Veľa pacientov z titulu svojho ochorenia, povahy svojho ochorenia alebo samotnej liečby nemôže vychovať dieťa. Alebo dieťa z dôvodov závažnej genetickej poruchy veľmi skoro po narodení zomrie...alebo z titulu iného ochorenia, respektíve úrazu, nehody dieťa zomrie. Ďalšie články navrhujeme prečíslovať. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) | Čl. 3 ods. 4 | Navrhujeme aby znenie: „Zákon môže ustanoviť, že zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa poskytuje aj plnenie na účely základného práva na hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo pri strate živiteľa. Ak dôjde ku kumulácii nárokov na plnenie alebo kumulácii plnení pri výkone základného práva na hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spojeného s podstatným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo pri strate živiteľa, zákon môže ustanoviť, že sa poskytuje len jedno plnenie, ktoré je pre osobu výhodnejšie alebo ustanoviť, že sa niektoré plnenia poskytujú len v čiastočnej hodnote. “ bolo vynechané. Odvodnenie: Je zrejmé, že sa tým naruší princíp dôchodkového zabezpečenia a poskytovania dávok ako takého. Na účely uvedených životných situácií sú určené iné zdroje ako starobné dôchodkové zabezpečenie. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) | Čl. 7 ods. 1 | „Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa každému poberateľovi pravidelne zvyšuje o zákonom ustanovené percento tak, aby zvýšenie bolo priamo úmerne závislé od rastu životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, vyjadrených vývojom spotrebiteľských cien.“ Navrhujeme nahradiť: „Hodnota poskytovaného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa každému poberateľovi pravidelne zvyšuje o zákonom ustanovené percento tak, aby zvýšenie bolo priamo úmerne závislé od rastu životných nákladov domácností osôb, ktorým je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia, vyjadrených vývojom spotrebiteľských cien. Metodiku prepočtu vývoja spotrebiteľských cien bude určená zákonom.“ Odvodnenie: Potrebné definovať k čomu sa vzťahuje aký bude podstatný rozdiel v akých časových obdobiach. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) | Čl. 6 ods. 2 | „Zákon ustanoví dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, vrátane kvalitatívnych podmienok s ňou spojených, po ktorej dosiahnutí musí hodnota starobného dôchodku dosahovať hodnotu, ktorá postačuje na zabezpečenie základných životných podmienok.“ Navrhujeme zmeniť na: „Zákon ustanoví dobu účasti na starobnom dôchodkovom zabezpečení, po ktorej dosiahnutí musí hodnota starobného dôchodku dosahovať hodnotu, ktorá postačuje na zabezpečenie základných životných podmienok.“ Odôvodnenie: Dikcia „vrátane kvalitatívnych podmienok s ňou spojených“ je jednoznačne diskriminačná porušuje princíp solidarity. Zavádzanie kvalitatívnych podmienok vytvára kastáciu občanov a teda vznik kvalitnejších a menej kvalitných občanov. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) | Čl. 6 ods. 1 | Starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa v jednom kalendárnom roku poskytuje najviac v hodnote dvanástich starobných dôchodkov zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Navrhujeme, aby sa tento odsek nahradil za odsek: „Starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia sa v jednom kalendárnom roku poskytuje najviac v hodnote dvanásťnásobku mesačnej sumy dôchodkovej dávky starobného dôchodkového zabezpečenia .“ Odôvodnenie: Terminologické zosúladenie. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov SR) | Čl. 7 ods. 5 a ods. 6 | Čl. 7 ods. 5 a ods. 6 navrhujeme vynechať. Je to obmedzenie, ktoré pri deflácii spotrebiteľských cien ale súčasne pri navyšovaní životných nákladov neumožnia iný spôsob navyšovania dôchodku. ČL 7 ods. 7, navrhujeme zmeniť a uvádzať ako čl. 7 ods. 5. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| APZ (Asociácia priemyselných zväzov) | K Čl. 17 | Navrhujeme doplniť článok 17. Odôvodnenie: V návrhu absentuje čl. 17, vzhľadom na význam tohto ustanovenia aj napríklad vo vzťahu k článku 8 ide o zásadný nedostatok. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) | 3. K čl. 12 odsekom 3 a 4 návrhu | Návrhom ustanovenia čl. 12 ods. 3 návrhu sa výrazne obmedzuje možnosť nechať si vyplatiť nasporenú sumu jednorazovo, v zmysle návrhu to bude možné len v prípade, ak ide o osobu v ťažkej životnej situácii alebo ak vzhľadom na nízku hodnotu nasporenej sumy nemožno jej doživotným poskytovaním dosiahnuť primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Ustanovením čl. 12 ods. 4 návrhu sa obmedzuje možnosť dedenia, resp. sa zavádza, že nasporená suma už nebude predmetom dedičstva v prípade, ak sporiteľ zomrel po uplatnení si nároku na starobný dôchodok, teda ak už z nasporenej sumy čerpal. Po posúdení predmetného návrhu úradom sa javí, že ustanoveniami čl. 12 odseku 3 a odseku 4 dochádza k zásadnému obmedzeniu práva sporiteľov/spotrebiteľov nakladať s nimi nasporenou sumou, ako aj k výraznému obmedzeniu možnosti dedenia, resp. možnosti, aby nasporená suma zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) mohla byť predmetom dedičstva. Uvedené predstavuje zásah do nedotknuteľnosti vlastníctva a závažné obmedzenie vlastníckeho práva, zvlášť s poukazom na skutočnosť, že navrhovaná úprava sa dotkne aj tých sporiteľov, ktorí do II. piliera starobného dôchodkového sporenia vstupovali s presvedčením, že nimi investovaná a zhodnotená suma bude v budúcnosti predmetom dedenia. „Sporiteľ“ sa tak dostáva do nevýhodnej pozície, keďže podmienky sa neustále menia a jeho výber, resp. disponibilita prostriedkami, ktoré si sporí do budúcnosti sa značne zužuje. Hoci je prirodzene isté obmedzenie potrebné, uvedené je výrazným zásahom do nedotknuteľnosti vlastníctva, pričom v spojení so skutočnosťou, že veková hranica odchodu do dôchodku bude narastať, to môže vytvárať aj situácie, že niektorí sporitelia, sa k tejto nasporenej sume nemusia vôbec dostať, resp. ani ich rodinní príslušníci. Navrhovanou úpravou sa podstatným spôsobom znižuje atraktivita daného systému a v budúcnosti sa dá očakávať znížený záujem zo strany spotrebiteľov, a v konečnom dôsledku môže dôjsť k vytvoreniu nerovnováhy na danom trhu. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| SBA (Slovenská banková asociácia) | 2. Pripomienka k č. 8 ods.1 | Pripomienka: Navrhujeme presne a jasne špecifikovať okruh osôb, na ktoré sa čl. vzťahuje, resp. ktoré zabezpečujú výchovu dieťaťa a majú nárok na príplatok. Odôvodnenie: V zmysle návrhu čl. 8 ods. 1 sa nárok vzťahuje na osobu, ktorej je poskytovaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového zabezpečenia. Znamená to, že príplatok k starobnému dôchodku zo starobného dôchodkového zabezpečenia v sume časti uhradenej povinnej platby spojenej s účasťou dieťaťa, ktoré oprávnená osoba vychovala, sa vzťahuje na oboch rodičov (prípadné iné osoby, ktoré sa podieľali na výchove dieťaťa)? Zo znenia textu čl. 8 ods. 1 rovnako nie je jasné, čo sa myslí pod pojmom „osoba... ...ktorá vychovala dieťa“. Čo v prípade, ak sa na výchove dieťaťa podieľalo postupne viacero osôb (rozvod rodičov a opätovný sobáš, poručníci,...)? | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) | 2. K čl. 9 odseku 2 návrhu | Úpravou článku 9 odseku 2 návrhu sa zavádza, že starobné dôchodkové sporenie môže vykonávať tak ako subjekt súkromného práva aj subjekt verejnej správy. Z daného znenia predmetného ustanovenia, ani k nemu sa vzťahujúcej časti osobitnej dôvodovej správy nie je zrejmé, akým spôsobom má predkladateľ zámer meniť súčasný okruh osôb, resp. subjektov, ktoré môžu vykonávať starobné dôchodkové sporenie. Nakoľko má uvedené zásadný vplyv na rovnováhu daného trhu a zachovanie pravidiel hospodárskej súťaže na danom trhu, požadujeme uvedené špecifikovať, aby to bolo možné vyhodnotiť. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) | 1. K čl. 3 odseku 1 návrhu | Predmetným ustanovením návrhu zákona sa zavádza možnosť poskytnutia starobného dôchodku ako nefinančného plnenia, resp. ako „v peniazoch oceniteľného plnenia“. Takýto pojem považujeme za neurčitý, nakoľko ani dôvodová správa k predmetnému článku návrhu nespresňuje, aké plnenie mal navrhovateľ za cieľ uvedeným pokryť. Zároveň máme za to, že nakoľko sporiteľ prispieva do II. piliera dôchodkového sporenia v peniazoch, aj následné vyplácanie starobného dôchodku sporiteľovi by malo mať formu peňažného plnenia. Navrhujeme uvedené z návrhu vypustiť. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) | ústavnému zákonu všeobecne | V čl. 5 ods. 1 úvodnej vete odporúčame slovo „nasledujúcich“ nahradiť slovom „týchto“. Rovnaká pripomienka sa vzťahuje aj na čl. 7 ods. 3. V čl. 7 ods. 7 odporúčame slovo „než“ nahradiť slovom „ako“. V čl. 9 ods. 6 odporúčame slovo „ktorá“ nahradiť slovom „ktorý“. Upozorňujeme na absentujúci čl. 17, ktorého odôvodnenie je predmetom úpravy dôvodovej správy. V nadväznosti na vnútorný odkaz v čl. 18 ods. 4 upozorňujeme, že čl. 10 sa nečlení na odseky. Legislatívno-technické pripomienky. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| SBA (Slovenská banková asociácia) | 4. Pripomienka č. 11 k čl. 9 ods. 2 | Pripomienka: Navrhujeme vypustiť z návrhu čl. 9 ods. 2 text: „subjekt verejnej správy alebo“. Odôvodnenie: Zo znenia návrhu čl. 9 ods. 2 v kombinácii s dôvodovou správou nie sú jasné podmienky, za ktorých by starobné dôchodkové sporenie mohol vykonávať subjekt verejnej správy, ako aj prípadné dopady na štát, na konkurenčné prostredie ako aj na samotný proces udelenia povolenia zo strany regulátora. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| SBA (Slovenská banková asociácia) | 3. Pripomienka k čl. 10 | Pripomienka : Návrh čl. 10 predstavuje zníženie výšky povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení oproti existujúcemu stavu. Odôvodnenie: Aj keď návrh čl. 10 predstavuje ústavnú podmienku minimálne výšky sumy povinnej platby na starobné dôchodkové sporenie, nevidíme dôvod, aby táto minimálna výška bola nižšia ako je v súčasnosti, resp. ako je uvedená v zákone č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| NROZP v SR (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR) | K názvu a obsahu ústavného zákona: | Podľa zverejnenej predbežnej informácie sa mal pripraviť návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme, do MPK je ale predložený návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme. Znamená to, že invalidné poistenie (zabezpečenie z dôvodu invalidity) nebude ústavným zákonom garantované? Žiadame o zdôvodnenie tejto zmeny. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| SBA (Slovenská banková asociácia) | 5. Pripomienka č. 12 všeobecná | Privítali by sme v návrhu ústavného zákona zapracovanú garanciu, že finančné prostriedky akumulované v systéme starobného dôchodkového sporenia nemôžu byť prevedené do systému starobného dôchodkového zabezpečenia, resp. iným spôsobom zoštátnené alebo znárodnené. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) | Všeobecne | V doložke vybraných vplyvov (ďalej len „doložka vplyvov“) je uvedené, že návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom jednotlivé vplyvy bude zakladať až nadväzujúca zákonná úprava sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, ktorá bude vypracovaná a predložená do legislatívneho procesu v rokoch 2021 a 2022. Zastávame názor, že v záujme kvalifikovaného posúdenia návrhu ústavného zákona a informovaného rozhodnutia vlády SR a Národnej rady SR by predkladateľ mal doplniť materiál o predpoklady ako aj dôsledky navrhovaných zmien na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to aspoň rámcovým odhadom, prípadne identifikovaním zlepšenia/zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Princíp dlhodobej udržateľnosti má byť podľa samotného návrhu ústavného zákona jeden zo základných princípov organizácie starobného dôchodkového systému. Zároveň je potrebné identifikovať vplyv navrhovaných opatrení v krátkodobom horizonte (napríklad intervalovo pre každé významnejšie opatrenie s vplyvom). Aj napriek tomu, že ústavný zákon neustanovuje konkrétne hodnoty viacerých parametrov a ponecháva ich na zákonnú úpravu, nie je vzhľadom na dôležitosť návrhu ústavného zákona doložka vplyvov pripravená dostatočne. Z uvedeného dôvodu žiadame prepracovať doložku vplyvov a materiál doplniť o Analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu najmenej na horizont 10 rokov (aj nad rámec požiadaviek vyplývajúcich zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov). V nadväznosti na to, že návrh ústavného zákona neustanovuje žiadne parametre exaktným spôsobom, je zároveň vhodné vypracovať viaceré alternatívne predpoklady vplyvov. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
| MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) | Všeobecne | V čl. 5 ods. 1 návrhu sa nárok na starobný dôchodok ustanovuje dosiahnutím doby účasti na starobnom dôchodkovom systéme, a to buď dosiahnutím počtu rokov alebo dosiahnutím počtu odpracovaných rokov. V prechodných ustanoveniach (čl. 18 ods. 1 a 2) sa na rok 2022 vek určuje ako 63 rokov a odpracované roky v počte 40. V tejto súvislosti upozorňujeme, že návrh ústavného zákona priamym definovaním parametrov na rok 2022 zakladá vplyv na rok 2022, ktorý by mal byť aspoň rámcovo kvantifikovaný. Zavedenie výpočtu dôchodku, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov z dlhodobého hľadiska zhoršuje udržateľnosť verejných financií v podobe vyšších budúcich dôchodkov (najmä žien). Podľa aktuálne platnej legislatívy za obdobie čerpania materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky je vymeriavací základ na štátom platené poistné 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov – osobný mzdový bod je potom za predmetné roky nižší ako 0,6. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 4.12.2020 | Detail |
