LP/2020/549 Ústavný zákon o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe

Hromadné pripomienky


Pridať
ÚSTAVNÝ ZÁKON
o starobnom dôchodkovom systéme
Autor: Ďurana, Radovan
Pripomienka k: Ústavný zákon o starobnom dôchodkovom systéme
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: Hromadná pripomienka verejnosti k Ústavnému zákonu o starobnom dôchodkovom systéme Hoci zákon obsahuje niektoré zaujímavé a hodnotné prvky (snaha o hodnotenie udržateľnosti, nárok na odchod do dôchodku už po 40 odpracovaných rokoch), sú principiálne nedostatky zákona natoľko významné, že navrhujeme jeho stiahnutie ako celku. Iniciátori hromadnej pripomienky: Martin Mlynek, Občianska konzervatívna strana, podpredseda Radovan Ďurana, INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz Matúš Pošvanc, Nadácia F.A. Hayeka Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika Ján Šebo, Univerzita Mateja Bela Kontakty na iniciátorov: Martin Mlýnek, Horná 233/33, 900 01 Modra, martin.mlynek@gmail.com Radovan Ďurana, Nábrežná 3461/3, 038 61 Vrútky, radovan.durana@iness.sk Hoci v úvode hromadnej pripomienky žiadame stiahnutie návrhu zákona ako celku, v nasledujúcich pripomienkach uvádzame konkrétne výhrady k textu zákona a naše návrhy. V závere tejto hromadnej pripomienky je tiež zhrnutie 15 dôvodov, sumarizujúcich naše výhrady a 4 základné okruhy, ktoré tento návrh ústavného zákona nereflektuje. Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme Rezortné číslo: 29179/2020-M_OPVA Čl.2 Odsek 2 Zásadná pripomienka (ďalej ZP) Doplniť znenie nasledovne: „Starobný dôchodkový systém tvorí starobné dôchodkové zabezpečenie a starobné dôchodkové sporenie postavené na individuálnych osobných dôchodkových účtoch.“ Čl.2 Odsek 5 (ZP) Vypustiť z odseku nasledujúcu vetu, nakoľko je neurčitá a vytvára priestor na selektívne vytváranie dôchodkových skupín: „Náročnosť alebo všeobecná prospešnosť činnosti, ktorú počas doby účasti zúčastnená osoba vykonávala môže byť zohľadnená v zákonnej úprave doby účasti, ako podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia alebo v zákonnej úprave hodnoty tohto starobného dôchodku.“ Čl. 3 Odsek 1 (ZP) Vypustiť vetu: „Starobný dôchodok je možné poskytovať ako peňažné plnenie alebo v peniazoch oceniteľné plnenie.“ V zákone ani dôvodovej správe nie je táto možnosť plnenia nijako upravená, ani naznačená. Účastník dôchodkového zabezpečenia tak nemôže transparentne kalkulovať a predpokladať výšku a rozsah zabezpečenia na dôchodku. Je vystavený riziku, že štát mu v istom momente oznámi, že koniec dávky, už sa podáva len pobyt v zariadení pre seniorov. Čl. 3 Odsek 2 Vypustiť pre nadbytočnosť. Čl 3. Odsek 3 Vypustiť vetu: „Základ pre výpočet povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom zabezpečení a s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení musí byť rovnaký“. Cieľom systému dôchodkového zabezpečenia je zabezpečiť dostatočnú dávku zabezpečujúcu primerané zdroje na dôchodku a solidaritu s ostatnými účastníkmi systému. Vymeriavací základ je však nastavený už dnes extrémne vysoko nie z dôvodu potreby zvyšovania dávky, ale z dôvodu deficitného hospodárenia vlád. V roku 2019 generoval poistný systém prebytok v celej sume dôchodkového sporenia (absencia dotácie zo ŠR). Z pohľadu dôchodkového sporenia je takto absurdne vysoký vymeriavací základ nezmyselný. Štát akoby chcel donútiť sporiteľa dosiahnuť vyšší dôchodok – pričom pravidlami prvého piliera mu zabraňujú získať z vyššieho VZ aj vyšší dôchodok (faktor solidarity). Človek, ktorý je nútený sa poisťovať z extrémne vysokého základu by mal mať možnosť rozhodnúť sa, či si chce z extrémne vysokého základu aj sporiť. Odporúčame zaviesť maximálnu výšku vymeriavacieho základu vo výške trojnásobku PM, tak ako to bolo sľubované pri spustení II. piliera. Článok 5, odsek 4 ZP Odsek zvyšuje odmenu rodičov za obdobie, keď sa plne starali o dieťa. Vyšší vymeriavací základ by mal patriť každému rodičovi za toto obdobie, bez ohľadu na príjem. A teda aj ľudia s nadštandardným príjmom dostanú odmenu za výchovu dieťaťa vo výške ich priemernej aktuálnej mzdy. S týmto ustanovením nesúhlasíme a navrhujeme ponechať úpravu tejto životnej situácie, ako je dnes definovaná v zákone t.j. 60% priemernej mzdy. Platenie poistného v tomto období de fakto vytvára z občana zamestnanca štátu, ktorý pre neho vykonáva prácu – výchovu dieťaťa. Rodičovstvo je však dobrovoľným rozhodnutím a nemalo by byť spojené s odmenou. Zákon o sociálnom poistení by mal byť nastavený tak, aby matkám/otcom, ktorí majú POMB vyšší ako 0,6, toto plnenie do výpočtu POMB nezapočítaval (aby tak nedochádzalo k jeho zníženiu vplyvom nižšieho vymeriavacieho základu), ale obdobie by sa započítavalo pre účely splnenia podmienky doby poistenia. Novela navyše neobsahuje prepočet dopadov tohto opatrenia. Tento návrh je paradoxný aj v tom, že rodičov sa snaží odmeniť hneď dvakrát. Najprv počas výchovy dieťaťa a potom na dôchodku formou rodičovského bonusu. Kompromisným, hoci tiež nákladným, riešením tohto návrhu by bolo priznanie OMB v hodnote 1 všetkým rodičom starajúcim sa o dieťa. Článok 6 Odsek 1 Z odstavca ustanovujúceho 12 mesačných dávok starobného dôchodkového zabezpečenia nie je jasné, čo sa stane s trinástym dôchodkom. Hrozí, že 13. dôchodok nezanikne, ale ostane v podobe štátnej dávky vyplácaný z rozpočtu MPSVR a tým pádom bude naďalej záťažou z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. A tak podľa súčasného návrhu tohto zákona – aj toto zhoršenie udržateľnosti VF môže skončiť zvyšovaním odvodového zaťaženia práce.. Ministerstvo by malo toto špecifikovať v dôvodovej správe. Článok 6 Odsek 2 Vypustiť celý odsek. Nie je nevyhnutné, aby ústavný zákon definoval minimálny dôchodok Zavedenie minimálneho dôchodku prinieslo komplikácie, neefektivitu, nárast výdavkov, ani súčasné obmedzenie nedokázalo odstrániť náklady spojené nedávnymi úpravami. Samotný odkaz v ústavnom zákone navyše nič nedefinuje. Článok 7, Odsek 2 ZP Vypustiť celý odsek pre nadbytočnosť. Takáto situácia vzhľadom na demografickú prognózu na Slovensku nemôže nastať nasledujúcich 40 rokov (Slovensko za 30 rokov nedosiahlo prebytkový rozpočet). Ustanovenie bude predstavovať pokušenie pre politikov v časoch mierneho zlepšenia (viď 13. dôchodok) a preto toto ustanovenie v zákone nepotrebujeme. Článok 7, Odsek 3 ZP Mechanizmus korekcie sa javí ako žiadúci, ale politická ekonómia nás učí, že z uvedených troch možností sa bude voliť iba tá prvá, politicky najjednoduchšia. Dočasné posunutie veku odchodu do dôchodku nebude využívané, nakoľko by opatrenie selektívne postihovalo len vybrané kohorty. Zníženie tempa rastu ADH nedokáže v trojročnom období (viď článok 15) priniesť dostatočnú korekciu. Vzhľadom na veľmi vysokú súčasnú výšku reálnych odvodov už dnes navrhujeme zakázať možnosť zvyšovania odvodov. Ak má predkladateľ skutočný záujem na operatívnom znižovaní rizika udržateľnosti verejných financií, musel by siahnuť na valorizáciu dôchodkov, či ich krátenie, jedine tak je možné dlhodobé problémy udržateľnosti spravodlivo rozdeliť medzi všetky generácie a dosiahnuť dostatočne vysokú korekciu v kombinácii s rýchlejším(trvalým) rastom veku odchodu do dôchodku a pomalšou valorizáciou ADH. Článok 8 Rodičovský bonus ZP Vypustiť celý článok. Rodičovský bonus vytvorí obrovskú dieru v rozpočte poisťovne (1,3 mld. eur). Vytvára implementačné problémy – zisťovanie skutočnej starostlivosti, znevýhodňuje rodičov detí, ktoré pracujú v zahraničí (bráni im v hľadaní životného naplnenia – ich odchod do zahraničia by znamenal okamžitý prepad dávky rodiča). Principiálna výhrada je z titulu adresnosti – rodičovský bonus nezisťuje „potrebu“ navýšenia dávky. Rodič, ktorého dieťa umrie v mladom veku, svoju „odmenu“ nedostane, aj keby ju potreboval. Ekonomická literatúra sa v zásade zhoduje, že ani priame a okamžité finančné odmeny (prídavky na deti, rodičovský príspevok) nemajú signifikantný vplyv na pôrodnosť, tobôž prísľub vyššej dávky o 40 rokov. Dôchodkové sporenie Článok 9 Odsek 2 ZP Z odseku žiadame vypustiť možnosť založenia štátnej DSS ako subjektu verejnej správy. Nie je to potrebné – zvýšenie hodnoty pre sporiteľov možno dosiahnuť otvorením systému pre nových správcov, garantovaním zákonom stanovených podmienok (netlačením na minimalizáciu marže). Absencia pravidiel hospodárenia súkromného práva je zrejmá napr. vo výkone zdravotného poistenia, kde štátom ovládaná poisťovňa „prežíva“ len vďaka osobitným štátnym dotáciám, čím je poškodzované konkurenčné prostredie a poistenci. V neposlednom rade, štát môže DSS založiť už dnes podľa rovnakých pravidiel ako ostatné DSS. Text odstavca navrhujeme preformulovať nasledovne „Starobné dôchodkové sporenie môže vykonávať subjekt súkromného práva, alebo fyzická osoba na svojom individuálnom osobnom dôchodkovom účte, prostredníctvom subjektu súkromného práva.“ Zároveň článok 9 odsek 3 by znel: „Ten, kto vykonáva starobné dôchodkové sporenie, alebo prostredníctvom koho vykonáva fyzická osoba na svojom individuálnom osobnom dôchodkovom účte starobné dôchodkové sporenie, podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.“ Článok 9 odsek 6 Vypustiť referenčné ukazovatele. Forma benchmarkovania výnosov by mala byť predmetom špecifického zákona. Článok 10 Minimálna výška odvodov na sporenie naznačuje, že to bude aj maximálna výška, to znamená že môžeme hovoriť o piatich, maximálne šiestich percentách za predpokladu že dôjde k zreálneniu sadzieb na starobný dôchodok. Zákon by mal úvodnú sadzbu I.piliera v dôvodovej správe presne definovať. Navrhujeme, aby zákon definoval cieľ dosiahnuť 9% sadzbu odvodov do II. piliera. Článok 12 Odsek 1 Zákaz programového výberu ZP Navrhujeme do bodu zaradiť aj programový výber – ktorý bol pred necelým rokom schválený ústavnou väčšinou v parlamente a možnosť perpetuity (výber zhodnotenia, ponechanie nasporenej sumy na účte bez nutnosti nákupu doživotnej anuity).. Dôvodová správa kombináciu s čiastočným programovým výberom umožňuje, čo je v súlade s predpokladom, že dôchodkové zabezpečenie by malo byť primerané(z primeranosti nevyplýva povinnosť použiť celé úspory na nákup anuity). Programový výber, perpetuita, či doživotný programový výber sú jediné možnosti, ako sa môže dnes sporiteľ vyhnúť neatraktívnym doživotným anuitám. Tie ako produkt výrazne doplatili na politiku nulových úrokových sadzieb a poisťovne dnes sú schopné ponúknuť atraktívny produkt len za cenu rizikového investovania. Zákaz alternatívnych možností prístupu k úsporám poškodí všetkých sporiteľov. Naďalej je možné zachovať podmienku, aby celkový príjem z doživotných dôchodkov dosahoval minimálne priemerný dôchodok, tak ako to je definované v zákone dnes a v parlamente to bolo prijaté ústavnou väčšinou. Článok 12 Odsek 4 ZP Z textu odseku sa zdá, že predkladateľ v momente uplatnenia nároku na dôchodok zo starobného sporenia ruší možnosť dedenia. Takýto „jav“ môže nastať len pri zakúpení doživotnej anuity. Zákon by mal garantovať aj alternatívne formy prístupu k úsporám a explicitne garantovať ich dediteľnosť aj po dosiahnutí nároku na dôchodok zo starobného sporenia, či uplatnenia tohto nároku, pokiaľ sa nejedná práve o doživotnú anuitu. Článok 15 Odsek 1 ZP Text článku predpokladá že za dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenska môže len dôchodkový systém, ale čo keď je to zdravotníctvo alebo rodinná politika alebo daňová politika, ktoré mali vplyv na rast rizika dlhodobej udržateľnosti? Navrhujeme, aby bolo v texte zákona definované, že do dôchodkového systému sa zasiahne, keď on je príčinou zhoršenia udržateľnosti. Článok 15 Odsek 2 ZP Zákon nereflektuje v žiadnej miere na opatrenia centrálnych bánk, teda nákup vládnych dlhopisov centrálnymi bankami, zníženie základných sadzieb na nulu centrálnymi bankami alebo negatívne sadzby, ktoré vedú z dlhodobého hľadiska k poškodzovaniu sporiteľov. Navrhujeme preto, aby Zákon definoval povinnosť NBS (ECB) zdôvodňovať svoju menovú politiku a rozhodnutia a kalkulovať ich dopad na hodnotu úspor či atraktívnosť anuít sporiteľov. To by sa malo diať vždy pri zmene úrokovej politiky, resp. minimálne raz ročne. Článok 18 Chýba ods. 2 v článku 10 Článok 18 ods. 4 ZP: Pôvodne bola reforma dôchodkového zabezpečenia postavená na princípe že polovica platieb pôjde do starobného dôchodkového zabezpečenia a druhá polovica do dôchodkového sporenia. Návrh zákona sa nevracia k tomuto princípu a teda ťarcha zabezpečenia ostane prevažne na strane starobného dôchodkového zabezpečenia. Navrhujeme nasledovnú úpravu zmenu odseku 4: „Ustanovenie článku 10 ods. 2 sa prvýkrát použije od 1. januára 2024. Suma povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení podľa článku 10 ods. 2 bude od 31. decembra 2029 najmenej deväť percent zo základu na výpočet povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme.“ 15 Dôvodov, kvôli ktorým nesúhlasíme s navrhovaným znením zákona: 15 zásadných nedostatkov, kvôli ktorým navrhujeme stiahnutie zákona ako celku a navrhujeme otvoriť priestor pre odbornú a verejnú diskusiu v roku 2021: 1) Zákon s váhou ústavného zákona, ktorý má preddefinovať dôchodkový systém na desiatky rokov dopredu, neprešiel dostatočnou odbornou a žiadnou verejnou diskusiou. Takéto signifikantné zmeny treba riadne rozdiskutovať, pričom vo vyspelých demokratických krajinách v takejto téme odborná a verejná diskusia trvá často aj desaťročie. K téme reformy ústavného ukotvenia penzijného zabezpečenia treba pristupovať vysoko zodpovedne, dobrým príkladom je reforma z Veľkej Británie, kde reformné úsilie trvalo niekoľko desaťročí či Holandska, kde reformné úsilie zvyšuje individuálne postavenia budúceho dôchodcu. 2) Vyššia udržateľnosť financovania prvého piliera zo zákona nevyplýva, naopak, viaceré navrhované zmeny zvyšujú neudržateľnosť priebežného dôchodkového systému. Z pohľadu udržateľnosti by mala naopak váha priebežného systému klesať. V doložke k návrhu zákonu chýbajú prepočty dopadov na rozpočet verejnej správy, hoci zákon obsahuje konkrétne návrhy (napr. rodičovský bonus). 3) Namiesto toho, aby mal zákon jednu, max 2 strany a išiel po podstate, návrh má 7 strán a upravuje mnohé detaily, ktoré nepatria do ústavného zákona. 4) Namiesto nastavenia dlhodobých parametrov ústavný zákon zavádza nový transfer vo forme rodičovského bonusu, znižuje zdroje na výplatu dôchodkov „nerodičov“ o 1,3 mld. eur. Zavedenie rodičovského bonusu je príliš vysoká cena za zdanlivú udržateľnosť dôchodkového systému. Podmienky rodičovského bonusu pravdepodobne narazia na ústavné obmedzenia (nezískajú ho všetci). 5) Vzhľadom na veľmi vysoké odvodové zaťaženie práce na Slovensku by mal zákon definovať maximálny strop odvodových platieb do dôchodkového systému v dnešnej výške, ktorá je cca25%. , Táto sadzba je jedna z najvyšších, preto by z návrhu zákona mala vypadnúť možnosť dočasne zvýšiť sadzby odvodov na balansovanie systému 6) Zo zákona nevyplýva povinnosť prepočítať skutočné sadzby odvodov a zákaz krížových dotácií vo fondoch Sociálnej poisťovne. 7) Navyšovanie príspevkov za rodičov starajúcich sa o dieťa nie je dostatočne odôvodnené a tiež prispieva k zvyšovaniu deficitu dôchodkového systému. 8) Zo zákona nie je jasné, čo sa stane s trinástym dôchodkom, pričom zákon predpokladá 12 platieb dôchodku. 9)Zákon implikuje zmenu dôchodkového systému na Notional defined contributions – bez predchádzajúcej verejnej diskusie (doteraz bol dôchodkový systém definovaný dávkovo (po novom má byť definovaný na základe zaplatenej sumy) 10) Zákon zavádza možnosť formy dôchodku ako nefinančného plnenia bez akýchkoľvek detailov a dopadov. Bude dôchodca dostávať namiesto peňažnej dávky stravné lístky, alebo pobyt v zariadení sociálnych služieb? 11) Zákon obmedzuje slobodu občanov v nakladaní s úsporami. Zakazuje programový výber ako ho poznáme dnes, pričom ten bol v roku 2017 schválený ústavnou väčšinou 126 hlasov. Zákon zakazuje perpetuitu (výber výnosu a pokračujúce vlastníctvo úspor s možnosťou dedenia), ako ho poznáme dnes. Núti občanov vstupovať do dnes nevýhodných doživotných anuít. 12) Zákon zavádza možnosť DSS ako subjektu verejnej správy. Katastrofálne hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne by malo byť varovaním pred týmto krokom. Štát už dnes nič nebráni založiť správcovskú spoločnosť podľa rovnakých pravidiel, aké musia dodržiavať ostatné DSSky. 13) Zákon nereflektuje v žiadnej miere na opatrenia centrálnych bánk, teda nákup vládnych dlhopisov centrálnymi bankami, zníženie základných sadzieb na nulu centrálnymi bankami alebo negatívne sadzby, ktoré vedú z dlhodobého hľadiska k poškodzovaniu sporiteľov. Zákon by mal zavádzať povinnosť centrálnej banke zdôvodňovať svoje politiky a rozhodnutia aj vzhľadom na dopad na dôchodkový systém. 14) Zákon sa nevracia k pôvodnému zámeru reformy dôchodkového zabezpečenia a teda presunu väčšej váhy na kapitalizačnú formu, ktorej pripisuje len štvrtinový podiel na dôchodkových odvodoch. Navrhujeme priblíženie sa pôvodnému podielu odvodov, ktorý predpokladal 9% odvodov v prospech kapitalizačného piliera. 15) Ústavný zákon v nijakej miere nereflektuje na dlhodobú požiadavku individuálnej formy sociálneho zabezpečenia, ktorá by poskytla slobodu občanom pri rozhodovaní o dôchodkovom zabezpečení. 15 zásadných nedostatkov, kvôli ktorým navrhujeme stiahnutie zákona ako celku a navrhujeme otvoriť priestor pre odbornú a verejnú diskusiu v roku 2021: 1) Zákon s váhou ústavného zákona, ktorý má preddefinovať dôchodkový systém na desiatky rokov dopredu, neprešiel dostatočnou odbornou a žiadnou verejnou diskusiou. Takéto signifikantné zmeny treba riadne rozdiskutovať, pričom vo vyspelých demokratických krajinách v takejto téme odborná a verejná diskusia trvá často aj desaťročie. K téme reformy ústavného ukotvenia penzijného zabezpečenia treba pristupovať vysoko zodpovedne, dobrým príkladom je reforma z Veľkej Británie, kde reformné úsilie trvalo niekoľko desaťročí či Holandska, kde reformné úsilie zvyšuje individuálne postavenia budúceho dôchodcu. 2) Vyššia udržateľnosť financovania prvého piliera zo zákona nevyplýva, naopak, viaceré navrhované zmeny zvyšujú neudržateľnosť priebežného dôchodkového systému. Z pohľadu udržateľnosti by mala naopak váha priebežného systému klesať. V doložke k návrhu zákonu chýbajú prepočty dopadov na rozpočet verejnej správy, hoci zákon obsahuje konkrétne návrhy (napr. rodičovský bonus). 3) Namiesto toho, aby mal zákon jednu, max 2 strany a išiel po podstate, návrh má 7 strán a upravuje mnohé detaily, ktoré nepatria do ústavného zákona. 4) Namiesto nastavenia dlhodobých parametrov ústavný zákon zavádza nový transfer vo forme rodičovského bonusu, znižuje zdroje na výplatu dôchodkov „nerodičov“ o 1,3 mld. eur. Zavedenie rodičovského bonusu je príliš vysoká cena za zdanlivú udržateľnosť dôchodkového systému. Podmienky rodičovského bonusu pravdepodobne narazia na ústavné obmedzenia (nezískajú ho všetci). 5) Vzhľadom na veľmi vysoké odvodové zaťaženie práce na Slovensku by mal zákon definovať maximálny strop odvodových platieb do dôchodkového systému v dnešnej výške, ktorá je cca25%. , Táto sadzba je jedna z najvyšších, preto by z návrhu zákona mala vypadnúť možnosť dočasne zvýšiť sadzby odvodov na balansovanie systému 6) Zo zákona nevyplýva povinnosť prepočítať skutočné sadzby odvodov a zákaz krížových dotácií vo fondoch Sociálnej poisťovne. 7) Navyšovanie príspevkov za rodičov starajúcich sa o dieťa nie je dostatočne odôvodnené a tiež prispieva k zvyšovaniu deficitu dôchodkového systému. 8) Zo zákona nie je jasné, čo sa stane s trinástym dôchodkom, pričom zákon predpokladá 12 platieb dôchodku. 9)Zákon implikuje zmenu dôchodkového systému na Notional defined contributions – bez predchádzajúcej verejnej diskusie (doteraz bol dôchodkový systém definovaný dávkovo (po novom má byť definovaný na základe zaplatenej sumy) 10) Zákon zavádza možnosť formy dôchodku ako nefinančného plnenia bez akýchkoľvek detailov a dopadov. Bude dôchodca dostávať namiesto peňažnej dávky stravné lístky, alebo pobyt v zariadení sociálnych služieb? 11) Zákon obmedzuje slobodu občanov v nakladaní s úsporami. Zakazuje programový výber ako ho poznáme dnes, pričom ten bol v roku 2017 schválený ústavnou väčšinou 126 hlasov. Zákon zakazuje perpetuitu (výber výnosu a pokračujúce vlastníctvo úspor s možnosťou dedenia), ako ho poznáme dnes. Núti občanov vstupovať do dnes nevýhodných doživotných anuít. 12) Zákon zavádza možnosť DSS ako subjektu verejnej správy. Katastrofálne hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne by malo byť varovaním pred týmto krokom. Štát už dnes nič nebráni založiť správcovskú spoločnosť podľa rovnakých pravidiel, aké musia dodržiavať ostatné DSSky. 13) Zákon nereflektuje v žiadnej miere na opatrenia centrálnych bánk, teda nákup vládnych dlhopisov centrálnymi bankami, zníženie základných sadzieb na nulu centrálnymi bankami alebo negatívne sadzby, ktoré vedú z dlhodobého hľadiska k poškodzovaniu sporiteľov. Zákon by mal zavádzať povinnosť centrálnej banke zdôvodňovať svoje politiky a rozhodnutia aj vzhľadom na dopad na dôchodkový systém. 14) Zákon sa nevracia k pôvodnému zámeru reformy dôchodkového zabezpečenia a teda presunu väčšej váhy na kapitalizačnú formu, ktorej pripisuje len štvrtinový podiel na dôchodkových odvodoch. Navrhujeme priblíženie sa pôvodnému podielu odvodov, ktorý predpokladal 9% odvodov v prospech kapitalizačného piliera. 15) Ústavný zákon v nijakej miere nereflektuje na dlhodobú požiadavku individuálnej formy sociálneho zabezpečenia, ktorá by poskytla slobodu občanom pri rozhodovaní o dôchodkovom zabezpečení. 4 základné okruhy na ktoré navrhovaná zákonná úprava formou ústavného zákona nereflektuje: 1) Ústavný zákon neumožňuje v žiadnej miere umožniť vznik individuálnych osobných dôchodkových účtov, o ktorých by rozhodoval občan sám, bez nutnosti správy súkromnou osobou alebo verejnou inštitúciu. Pritom dekády diskusií v mnohých krajinách vedú k stálemu znižovaniu váhy verejných penzijných schém či kvázi verejných. Najznámejším príkladom individuálnych dôchodkových účtov sú IRA účty v USA (Individial retirement accounts). V USA je možné takýto účet zveriť správcovi, alebo si ho spravovať aj sám naviac príspevky do neho sú daňovo zvýhodnené. 2) Ústavný zákon nereflektuje v žiadnej miere na legislatívny proces Európskej Únie, predovšetkým Európskej agentúry pre poisťovne a dôchodkové zabezpečenie pracujúcich (EIOPA). Agentúra 14. Aug. 2020 predstavila finálnu verziu Európskeho osobného penzijného produktu (PEPP), ktorý v obdobnej podobe sa stane skôr či neskôr európskym právom, ktoré bude musieť byť inkorporované do slovenského práva. Európskeho osobný penzijný produkt mimo iné zavádza prenositeľnosť penzijného sporenia medzi štátmi EU, prenositeľnosť foriem kontribúcií do penzijného systému a iné možnosti, predovšetkým týkajúce sa II. a III. Piliera sociálneho zabezpečenia. 3) Napriek tomu, že návrh ústavného zákona definuje dôchodkové zabezpečenie ako univerzálne, zároveň navrhuje zavedenie dodatočného zvýšenia dôchodku formou príplatku, osobe, ktorá vychovala dieťa. Zároveň zákon neprihliada adekvátne na majetkové pomery osoby a teda majetkový cenzus, vzhľadom na priznanie dôchodku formou dôchodkového zabezpečenia. Tento problém je tak dlhý ako samotný systém dôchodkového zabezpečenia a bol diskutovaný už v medzivojnovom období ČSR, teda pred 100 rokmi. 4) Návrh ústavného zákona nezvyšuje právnu istotu, ako sporiteľa starobného dôchodkového sporiteľa a predovšetkým ako účastníka starobného dôchodkového zabezpečenia. Práve naopak, predovšetkým v časti starobného dôchodkového zabezpečenia priamo ústavný zákon predpokladá, že miera zabezpečenia nebude nijako zmluvne viazaná, naďalej ostane upravená iba zákonom. Naviac Čl.5 ods. 5 zavádza univerzálnu mieru zabezpečenia, neprihliadajúci na výšku kontribúcie a Čl. 7 ods. 3 zavádza povinnosť vytvoriť mechanizmus korekcie nároku na dôchodkové zabezpečenie. Teda vzhľadom na populačný vývoj, pracovnú migráciu a iné okolnosti je zrejmé, že je ďaleko pravdepodobnejšie, že tento korekčný mechanizmus bude znižovať či odkladať nárok na dôchodkové zabezpečenie oproti dnešnému stavu. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.

Autor: APVV (Asociácia policajtov vo výslužbe)
Pripomienka k: K návrhuako celku,zmena Čl. 2, znenie Čl.17, zmena dôvodovej správy
Počet pripomienkovateľov: 154
Pripomienka: Cieľom návrhu je podľa predkladateľ ustanoviť na ústavnej úrovni východiská, základné limity a obmedzenia pre zákonnú úpravu základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ustanovené v čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a to na základe téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 v časti „Dôchodky a sociálne poistenie“. Jeden zo základných princípov predkladaného návrhu (princíp univerzálnosti) má za cieľ zabrániť vytváraniu rôznych špeciálnych starobných dôchodkových systémov alebo „podsystémov“, ktoré by boli zamerané na špeciálne, druhovo určené kategórie osôb. Z tohto pravidla môžu podľa predkladaného návrhu existovať výnimky len ak to výslovne tento návrh ustanovuje. Jednou z možných výnimiek je možnosť, na zákonnej úrovni, zohľadniť náročnosť alebo prospešnosť činnosti, ktorú osoba vykonávala a toto kritérium činnosti použiť napr. pri nastavení zásluhovej zložky hmotného zabezpečenia v starobe. Predkladateľ navrhuje (v dôvodovej správe), konflikt existujúceho systému výsluhového zabezpečenia riešiť v prospech tohto existujúceho systému a to v rozsahu, v akom ku dňu účinnosti návrhu ústavného zákona bude upravený a vylúčiť tento druh sociálneho zabezpečenia z pôsobnosti návrhu ústavného zákona. V dôvodovej správe predkladaného návrhu je uvedené aj to, že výnimka k dnes existujúcemu sociálnemu zabezpečeniu organizovanému a vykonávanému podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov je upravená v Čl. 17 a to v rozsahu, v akom sa ním realizuje základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Okrem toho je, ale pravidlo ďalšej spoločnej existencie univerzálneho dôchodkového systému a systému výsluhového zabezpečenia následne v dôvodovej správe ustanovené tak, „aby rešpektovanie osobitnej úpravy výkonu základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ak je realizované v systéme dnešného výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zostalo zachované dovtedy, dokedy nebude bez náhrady zrušené alebo dokedy bude v čo aj zúženej podobe existovať. Inak povedané, ak bude vecná pôsobnosť citovaného zákona zúžená, tak v rozsahu zúženia sa na dotknutú skupinu osôb dnes účastných na systéme výsluhového zabezpečenia bude vzťahovať všeobecná úprava starobného dôchodkového systému. To isté platí aj pre prípad zúženia vecnej pôsobnosti, resp. pre prípad zrušenia tohto osobitného systému bez náhrady.“ V predloženom návrhu ústavného zákona ale znenie Čl. 17 chýba. Táto skutočnosť, keďže Čl. 2 ods. 1 návrhu umožňuje odlišnú úpravu pre konkrétne, druhovo určené skupiny zúčastnených osôb, iba vtedy ak takúto úpravu výslovne umožňuje tento ústavný zákon, by to v konečnom dôsledku malo za následok zrušenie osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Ak by v ústavnom zákone nakoniec chýbal článok 17 po jeho prijatí by súčasne platná norma (zákona č. 328/2002 Z. z.) bola v konflikte s predkladaným návrhom ústavného zákona. Okrem toho aj odôvodnenia v dôvodovej správe v osobitnej časti vyvolávajú u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia nielen neistoty, ale aj vážne obavy z budúcnosti a ohrozenie svojich práv a sociálnych istôt nakoľko predkladaný návrh navrhuje existujúci špeciálny osobitný systém výsluhového zabezpečenia upraviť „iba“ formou výnimky a okrem toho priamo predpokladá nielen zúženie vecnej pôsobnosti a osobnej pôsobnosti zákona č. 328/2002 Z. z., ale aj jeho zrušenie bez náhrady s tým, že na osoby dnes účastných na systéme výsluhového zabezpečenia sa bude vzťahovať všeobecná úprava starobného dôchodkového systému. Toto síce znamená, že ak bude platiť zákon č. 328/2002 Z. z. v teraz platnom znení tak navrhovaný ústavný zákon sa na neho vzťahovať nebude, ale ak by v budúcnosti bola jeho osobná pôsobnosť alebo vecná pôsobnosť zúžená, resp. by bol tento zákon zrušený bez náhrady tak sa na dotknutú skupinu osôb dnes účastných na systéme výsluhového zabezpečenia (napr. slúžiacich policajtov ale aj poberateľov výsluhových dôchodkov) bude vzťahovať všeobecná úprava starobného dôchodkového systému. Aj vzhľadom na uvedené je predkladaný návrh v rozpore s hlavným cieľom predkladateľa uvedeným v dôvodovej správe (osobitná časť, k Čl. 1) t. j. „aby vo veciach, ktoré návrh ústavného zákona upravuje explicitne určitým spôsobom, nebolo možné zákonnou úpravou tento spôsob zmeniť“. Uvedený návrh je okrem toho aj v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR na obdobie rokov 2020 až 2024 nakoľko vláda SR sa zaviazala v časti POLICAJNÝ ZBOR: „ Zachovaná bude stabilizácia sociálneho systému policajtov, ako aj zvyšovanie atraktivity a spoločenskej prestíže policajného povolania.“ a v časti GARANCIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA: „Vláda SR bude garantovať.....stabilizáciu existujúceho osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, profesionálnych vojakov a príslušníkov ostatných ozbrojených a bezpečnostných zložiek....“. V tejto súvislosti uvádzame aj to, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje nielen policajtov a vojakov ale aj na bývalých policajtov, vojakov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, hasičov a horských záchranárov, korí sú už na dôchodku. Vychádzajúc z textu predloženého návrhu navrhujeme znenie chýbajúceho Čl. 17 v predkladanom návrhu formulovať tak, aby: •existencia súčasného osobitného systému výsluhového zabezpečenia bola garantovaná tak ako sa k tomu zaviazala vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024, •predkladaný návrh neumožňoval a nepredpokladal jeho zrušenie, ale ani zúženie jeho vecnej pôsobnosti alebo osobnej pôsobnosti tak, aby to malo negatívny vplyv na súčasné výsluhové nároky a •primerane k tomu zmeniť aj dôvodovú správu. Návrh na doplnenie a zmenu návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkom systéme Návrh ÚSTAVNÝ ZÁKON z ... 2020, o starobnom dôchodkovom systéme Čl. 2 V ods. (1) vypustiť text na konci vety „ak takúto úpravu výslovne neumožňuje tento ústavný zákon.“ a nahradiť textom „ak v Čl. 17 nie je uvedené inak.“. Čl. 17 „Tento ústavný zákon sa nevzťahuje na výsluhové zabezpečenie a organizáciu systému výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, príslušníkov ozbrojených zborov, bezpečnostných zborov alebo záchranných zborov, z ktorého sa poskytuje plnenie na účely výkonu základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré je upravené zákonom. Do výsluhového zabezpečenia je možné prijať také zákonné úpravy, ktoré ustanoví zákonná úprava starobného dôchodkového systému a ktoré nezúžia alebo nezrušia osobnú pôsobnosť alebo vecnú pôsobnosť doterajších predpisov.“ Dôvodová správa – B. Osobitná časť K Čl. 17 Posledný odsek vypustiť. Túto hromadnú pripomienku verejnosti považujeme za zásadnú. V prípade, že predkladateľ návrhu nevyhovie tejto hromadnej pripomienke verejnosti, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré bude písomne pozvaný zástupca verejnosti JUDr. Hristo Gluškov, Kalinovská 8, 040 22 Košice, 100_prezident@sociaciapolicajtov.sk.