LP/2020/487 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 1. Všeobecne – O |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Po preskúmaní predloženého návrhu vyhlášky, ako aj dôvodovej správy nám nie sú zrejmé dôvody pre použitie skrátenej formy pripomienkového konania, a už vôbec nie z dôvodu zabezpečenia ľudských práv a základných slobôd (podľa čl. 13 ods. 7 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky by malo ísť o ohrozenie ľudských práv a základných slobôd a nie ich zabezpečenie). Z materiálu tiež nie je zrejmý súvis predloženého návrhu s vyhláseným núdzovým stavom (nie s mimoriadnou situáciou). Rovnako nemôže ísť ani o nedodržanie lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, pretože podľa doložky zlučiteľnosti problematika návrhu vyhlášky nie je upravená v práve Európskej únie. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I bode 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V čl. I bode 1 úvodnej vete za slovo „ktorý“ je potrebné vložiť slová „vrátane nadpisu“. Pripomienka podľa bodu 30.1. prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I bode 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V čl. I bode 1 navrhujeme prvú vetu označiť ako odsek 1 a druhú vetu označiť ako odsek 2 a na konci doplniť úvodzovku hore a bodku. Legislatívno-technická pripomienka. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 2. K čl. I úvodnej vete – O |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V úvodnej vete odporúčame slová „vyhlášky č. .../2020 Z. z.“ nahradiť slovami „vyhlášky č. 266/2020 Z. z.“. |
| Subjekt: | MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I úvodnej vete |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V čl. I úvodnej vete odporúčame slová „vyhlášky č. .../2020 Z. z.“ nahradiť slovami „vyhlášky č. 266/2020 Z. z.“. |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 4. K čl. I bodu 1 (nadpis § 18a) – O |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V nadpise § 18a odporúčame slová „(§ 59 ods. 1 písm. g) a odsek 4 písm. a), § 112 ods. 11 zákona)“ nahradiť slovami „[§ 59 ods. 1 písm. g) a ods. 4 písm. a) a § 112 ods. 11 zákona]“ (legislatívno-technická úprava). |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 3. K čl. I bodu 1 (úvodná veta) – O |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Za slovo „ktorý“ navrhujeme vložiť slová „vrátane nadpisu“ (bod 30.1 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky). |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 5. K čl. I bodu 1 (§ 18a) – O |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Znenie § 18a navrhujeme rozčleniť do dvoch samostatných odsekov (bod 14 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky). |
| Subjekt: | GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | 6. K čl. I bodu 2 – O |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Symbol „€“ odporúčame nahradiť slovom „eur“ v príslušnom tvare. |
| Subjekt: | CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) |
| Pripomienka k: | Všeobecne a zásadne k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky - zásadná COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo vyjadruje nespokojnosť s procesom tvorby predmenej vyhlášky zo strany Ministerstva životného prostredia SR, ktorý je realizovaný netransparentne a bez konsenzu dotknutých subjektov, aj napriek vyjadreniam prezidentky SR pri podpise novely zákona o odpadoch. Prezidentka SR v tejto súvislosti vyslovila požiadavku, aby novelou predkladaný proces stanovenia výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému, vrátane výrobcov. Na konferencii dňa 6.10.2020 síce prebehla na pôde MŽP SR prvá diskusia za účasti všetkých aktérov v oblasti triedeného zberu, ale jej predmetom bol len návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na triedený zber. O samotnej výške cien ani o podmienkach ich stanovenia sa nediskutovalo a takáto diskusia, ktorá by napĺňala aj požiadavku prezidentky SR, do dnešného dňa nebola zrealizovaná. Výsledkom takéhoto konania MŽP je návrh Vyhlášky, ktorá má byť prijatá bez toho, aby bola dotknutým subjektom zrejmá a zdôvodnená kalkulácia výšky nákladov na triedený zber v súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov. To znamená, že zákonom stanovená ekonomická oprávnenosť nie je nijakým spôsobom preukázaná a zdôvodnená, ale naopak. V návrhu novely Vyhlášky sú náklady na triedený zber stanovené ako minimálne náklady, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch, nakoľko v zmysle zákona náklady na triedený zber majú byť striktne stanovené na základe ich ekonomickej oprávnenosti. Treba jednoznačne konštatovať, že obchodníci sú za realizáciu opatrení v oblasti triedeného zberu s tým, že ako výrobcovia do systému dlhé roky prispievajú a tejto povinnosti sa nikdy nevyhýbali. Vnímame tiež, že systém triedeného zberu komunálneho odpadu dlhodobo vykazuje systémové nedostatky a vyžaduje rýchle opatrenia. Považujeme však za nevyhnutné, aby proces stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu, ktorý sa dotýka širokého okruhu subjektov, prebehol transparentne a konsenzuálne. Vzhľadom na závažnosť uvedenej problematiky, za účelom dosiahnutia účinného efektu žiadame, aby v súlade s odporúčaním prezidentskej kancelárie bola výška ekonomicky oprávnených výdavkov stanovená ako spoločná dohoda všetkých zainteresovaných subjektov – výrobcov, samospráv, zberových spoločností a recyklačných firiem a odstránili sa tak problémy, ktoré v súčasnosti navrhovaná novela Vyhlášky prináša. |
| Subjekt: | CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | K čl. I bodu 1 Návrh: Žiadame zdôvodniť kalkuláciu výšky nákladov na triedený zber v priamej súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov Odôvodnenie: MŽP SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia novely zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch pripravilo novelu vyhlášky, predmetom ktorej je v predmetnom ustanovení bodu 1 zadefinované, že sadzby uvedené v prílohe sú určené na základe ekonomicky oprávnených nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (ďlej len “triedený zber”). V danom prípade však nijakým spôsobom nie je zanalyzované, prečo sa zavádza predmetná cenová regulácia (všeobedcné konštatovanie o poddimenzovaní triedeného zberu nie je preukázateľný dôvod), taktiež nie je zdôvodnená kalkulácia výšky nákladov na triedený zber v súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov (t.j. nie je uvedený popis výpočtu, ako sa k stanoveným cenám dospelo) a chýba akékoľvek vyčíslenie dopadov novej regulácie na dotknuté subjekty. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o podstatne zvýšený regulačný zásah do podnikateľskej činnosti širokého rozsahu subjektov ako aj vzhľadom k tomu, že tento regulačný zásah budú v konečnom dôsledku, v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášať výrobcovia obalov a neobalových výrobkov s tým, že tieto náklady budú následne prenesené do recyklačných poplatkov pre výrobcov a do kúpnej ceny spotrebiteľov je potrebné, aby predmetné náklady boli dostatočne prepočítané a transparentne zdôvodnené. |
| Subjekt: | CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 2 Príloha 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | K čl. I bodu 2 Príloha 12a Návrh: Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo “od” v texte “Cena v € za tonu od”. Odôvodnenie: Pôvodný návrh MŽP SR počítal so zavedením “minimálnych cien”, čo predpokladá slovíčko “cenu v eurách od”. Platný zákon však v konečnom dôsledku ustanovuje, že minimálne sadzby nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (ďalej len “sadzby nákladov”)sa zmenili na “ekonomicky oprávnené náklady”. Predkladateľ novely vyhlášky aj napriek tomuto ustanoveniu v zákone, stanovuje sadzby nákladov vo forme minimálnej sumy v eurách za tonu, t.j. zavádza minimálne ceny, ktoré organizácie zodpovednosti výrobcov musia platiť zberovým spoločnostiam a v konečnom dôsledku sa premietnu do recyklačných poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že návrh vyhlášky v tejto časti nekorešponduje so znením zákona o odpadoch, t.j. je s ním v rozpore. |
| Subjekt: | CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) |
| Pripomienka k: | K doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | K doložke vybraných vplyvov Návrh: Žiadame doložiť podklady/analýzu, na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je poddimenzovaný, t.j. doložiť relevantné dáta vo vzťahu k zberovým spoločnsotiam, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov Odôvodnenie: MŽP SR v dôvodovej správe uvádza, že triedený zber je “finančne poddimenzovaný”, a preto je nutné určiť minimálne ceny za nakladanie s odpadmi, ktoré majú organizácie zodpovednosti výrobcov (v končenom dôsledku výrobcovia) platiť zberovým spoločnostiam. Podľa verejne dostupných informácií sú najväčšie zberové spoločnosti dlhodobo ziskové, pričom zákonom, ani vyhláškou nie je určené, na čo majú zberové spoločnsoti svoje zvýšené príjmy použiť ( len pre zberovú spoločnosť alebo aj pre recyklátora odpadu). Z uvedeného vyplýva, že na základe návrhu vyhlášky budú mať všetky zberové spoločnosti rovnaké príjmy, a to bez ohľadu na skutočné náklady na triedený zber v danom území. Garancia príjmov pre zberové spoločnosti zabráni tomu, aby tieto firmy medzi sebou súťažili na trhu,čo bude mať negatívny dopad na súťaž. |
| Subjekt: | CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) |
| Pripomienka k: | K čl. I bodu 2 Príloha 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | K čl. I bodu 2 Príloha 12a Návrh: Žiadame odstrániť jednotné sadzby pre jednotlivé komodity odpadov z obalov Odôvodnenie: Jednotná sadzba pre jednotlivé komodity odpadov nemôže predstavovať zákonom stanovené ekonomicky oprávnené náklady. Jednotlivé zberové spoločnosti vykonávajú svoju činnosť lokálne, pôsobia v rôznych oblastiach, pričom náklady na triedený zber sú v jednotlivých oblastiach rôzne. Tieto náklady okrem iného závisia od hustoty obyvateľstva či geografických daností územia. Preto jednotná sadzba za daný typ odpadu (sklo, plasty papier….) pre všetky subjekty SR nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov ( Príloha č. 1) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | ZO SR (Zväz obchodu SR) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky - zásadná |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Zväz obchodu SR vyjadruje nespokojnosť s procesom tvorby predmenej vyhlášky zo strany Ministerstva životného prostredia SR, ktorý je realizovaný netransparentne a bez konsenzu dotknutých subjektov, aj napriek vyjadreniam prezidentky SR pri podpise novely zákona o odpadoch. Prezidentka SR v tejto súvislosti vyslovila požiadavku, aby novelou predkladaný proces stanovenia výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vpočutí hlasov všetkých účastníkov systému, vrátane výrobcov. Na konferencii dňa 6.10.2020 síce prebehla na pôde MŽP SR prvá diskusia za účasti všetkých aktérov v oblasti triedeného zberu, ale jej predmetom bol len návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na triedený zber. O samotnej výške cien ani o podmienkach ich stanovenia sa nediskutovalo a takáto diskusia, ktorá by napĺňala aj požiadavku prezidentky SR, do dnešného dňa nebola zrealizovaná. Výsledkom takéhoto konania MŽP je návrh Vyhlášky, ktorá má byť prijatá bez toho, aby bola dotknutým subjektom zrejmá a zdôvodnená kalkulácia výšky nákladov na triedený zber v súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov. To znamená, že zákonom stanovená ekonomická oprávnenosť nie je nijakým spôsobom preukázaná a zdôvodnená, ale naopak. V návrhu novely Vyhlášky sú náklady na triedený zber stanovené ako minimálne náklady, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch, nakoľko v zmysle zákona náklady na triedený zber majú byť striktne stanovené na základe ich ekonomickej oprávnenosti. Treba jednoznačne konštatovať, že obchodníci sú za realizáciu opatrení v oblasti triedeného zberu s tým, že ako výrobcovia do systému dlhé roky prispievajú a tejto povinnosti sa nikdy nevyhýbali. Vnímame tiež, že systém triedeného zberu komunálneho odpadu dlhodobo vykazuje systémové nedostatky a vyžaduje rýchle opatrenia. Považujeme však za nevyhnutné, aby proces stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu, ktorý sa dotýka širokého okruhu subjektov, prebehol transparentne a konsenzuálne. Vzhľadom na závažnosť uvedenej problematiky, za účelom dosiahnutia účinného efektu žiadame, aby v súlade s odporúčaním prezidentskej kancelárie bola výška ekonomicky oprávnených výdavkov stanovená ako spoločná dohoda všetkých zainteresovaných subjektov – výrobcov, samospráv, zberových spoločností a recyklačných firiem a odstránili sa tak problémy, ktoré v súčasnosti navrhovaná novela Vyhlášky prináša. |
| Subjekt: | ZO SR (Zväz obchodu SR) |
| Pripomienka k: | čl. I bodu 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh: Žiadame zdôvodniť kalkuláciu výšky nákladov na triedený zber v priamej súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov Odôvodnenie: MŽP SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia novely zákon ač. 79/2015 Z.z. o odpadoch pripravilo novelu vyhlášky, predmtom ktorej je v predmetnom ustanovení bodu 1 zadefinované, že sadzby uvedené v prílohe sú určené na základe ekonomicky oprávnených nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (ďlej len “triedený zber”). V danom prípade však nijakým spôsobom nie je zanalyzované, prečo sa zavádza predmetná cenová regulácia (všeobedcné konštatovanie o poddimenzovaní triedeného zberu nie je preukázateľný dôvod), taktiež nie je zdôvodnená kalkulácia výšky nákladov na triedený zber v súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov (t.j. nie je uvedený popis výpočtu, ako sa k stanoveným cenám dospelo) a chýba akékoľvek vyčíslenie dopadov novej regulácie na dotknuté subjekty. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o podstatne zvýšený regulačný zásah do podnikateľskej činnosti širokého rozsahu subjektov ako aj vzhľadom k tomu, že tento regulačný zásah budú v konečnom dôsledku, v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášať výrobcovia obalov a neobalových výrobkov s tým, že tieto náklady budú následne prenesené do recyklačných poplatkov pre výrobcov a do kúpnej ceny spotrebiteľov je potrebné, aby predmetné náklady boli dostatočne prepočítané a transparentne zdôvodnené. |
| Subjekt: | ZO SR (Zväz obchodu SR) |
| Pripomienka k: | doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh: Žiadame doložiť podklady/analýzu, na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je poddimenzovaný, t.j. doložiť relevantné dáta vo vzťahu k zberovým spoločnsotiam, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov Odôvodnenie: MŽP SR v dôvodovej správe uvádza, že triedený zber je “finančne poddimenzovaný”, a preto je nutné určiť minimálne ceny za nakladanie s odpadmi, ktoré majú organizácie zodpovednosti výrobcov (v končenom dôsledku výrobcovia) platiť zberovým spoločnostiam. Podľa verejne dostupných informácií sú najväčšie zberové spoločnosti dlhodobo ziskové, pričom zákonom, ani vyhláškou nie je určené, na čo majú zberové spoločnsoti svoje zvýšené príjmy použiť ( len pre zberovú spoločnosť alebo aj pre recyklátora odpadu). Z uvedeného vyplýva, že na základe návrhu vyhlášky budú mať všetky zberové spoločnosti rovnaké príjmy, a to bez ohľadu na skutočné náklady na triedený zber v danom území. Garancia príjmov pre zberové spoločnosti zabráni tomu, aby tieto firmy medzi sebou súťažili na trhu,čo bude mať negatívny dopad na súťaž. |
| Subjekt: | ZO SR (Zväz obchodu SR) |
| Pripomienka k: | čl. I bodu 2 Príloha 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh: Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo “od” v texte “Cena v € za tonu od”. Odôvodnenie: Pôvodný návrh MŽP SR počítal so zavedením “minimálnych cien”, čo predpokladá slovíčko “cenu v eurách od”. Platný zákon však v konečnom dôsledku ustanovuje, že minimálne sadzby nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (ďalej len “sadzby nákladov”)sa zmenili na “ekonomicky oprávnené náklady”. Predkladateľ novely vyhlášky aj napriek tomuto ustanoveniu v zákone, stanovuje sadzby nákladov vo forme minimálnej sukmy v eurách za tonu, t.j. zavádza minimálne ceny, ktoré organizácie zodpovednosti výrobcov musia platiť zberovým spoločnostiam a v konečnom dôsledku sa premietnu do recyklačných poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že návrh vyhlášky v tejto časti nekorešponduje so znením zákona o odpadoch, t.j je s ním v rozpore. |
| Subjekt: | ZO SR (Zväz obchodu SR) |
| Pripomienka k: | čl. I bodu 2 Príloha 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh: Žiadame odstrániť jednotné sadzby pre jednotlivé komodity odpadov z obalov Odôvodnenie: Jednotná sadzba pre jednotlivé komodity odpadov nemôže predstavovať zákonom stanovené ekonomicky oprávnené náklady. Jednotlivé zberové spoločnosti vykonávajú svoju činnosť lokálne, pôsobia v rôznych oblastiach, pričom náklady na triedený zber sú v jednotlivých oblastiach rôzne. Tieto náklady okrem iného závisia od hustoty obyvateľstva či geografických daností územia. Preto jednotná sadzba za daný typ odpadu (sklo, plasty papier….) pre všetky subjekty SR nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. |
| Subjekt: | ZVVS (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Navrhované stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou je v rozpore so znením, zmyslom a účelom Smernice o odpade 2008/98/ES a môžu negatívne ovplyvniť systém triedeného zberu. Zároveň bude mať v súčasnej situácii zásadný negatívny význam na konkurencieschopnosť vinárov a môže prispieť k ich likvidácii. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Bodu 2 príloha č. 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie pripomienky: V texte návrhu vyhlášky je síce uvedené, že ide o stanovenie ekonomicky oprávnených výdavkov. V skutočnosti však slovo „od“ v hlavičke tabuľky znamená, že ide o stanovenie minimálnych nákladov, ktoré boli v pôvodnom návrhu novely zákona o odpadoch vypustené a pozmeňovacím návrhom nahradené ekonomicky oprávnenými výdavkami. |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | všeobecne – nesúhlas so skráteným legislatívnym konaním |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Odôvodnenie skrátenia legislatívneho konania „V súlade s čl. 13 ods. 7 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky predovšetkým z dôvodu zabezpečenia ľudských práv a základných slobôd a ako jedno z opatrení na riešenie mimoriadnej situácie“ nie je jasné. Proces tvorby predmetnej vyhlášky, ktorá sa dotýka mnohých subjektov, musí byť realizovaný transparentne a je potrebné, aby bol v dostatočnej miere prerokovaný s dotknutými subjektami. |
| Subjekt: | SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) |
| Pripomienka k: | Pripomienky k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373.2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s výhradnými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Sadzby na určenie nákladov mali byť, vychádzajúc z materiálov predložených v rámci legislatívneho konania, určené na základe údajov od celkovo 7 zberových spoločností. Uvedené je z nášho pohľadu malá vzorka subjektov nato, aby bolo možné hodnoverne určiť ekonomicky oprávnené výdavky na účely určenia nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov, čo vedie k záveru, že navrhované sadzby v rámci vyhlášky sú nepreskúmateľné a neverifikovateľné. Nie je zrejmé ani, ako bola zohľadnená regionálna diverzita pri určení daných sadzieb, nakoľko sa k predmetnému v rámci sprievodných dokumentov ministerstvo venuje len okrajovo pár slovami, bez bližšej analýzy. |
| Subjekt: | MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | doložke vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Predložená vyhláška bude mať podľa názoru MPRV SR viac negatívny ako pozitívny finančný dopad na slovenských výrobcov. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie v bode 3.3.4. (súhrnná tabuľka nákladov regulácie) uvádza, že navrhované zvyšovanie sadzieb má dopad na podnikateľské prostredie vo výške 0€ a zároveň, že sa priame finančné náklady na dotknuté subjekty neočakávajú. Žiadame doplniť podklady/analýzu, z ktorých vychádzajú tieto tvrdenia. |
| Subjekt: | ZVVS (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Novela vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov nie je v súlade so znením zákona o odpadoch a to konkrétne s § 59 ods. 1 písm. g) ktorým sa upravila pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom. Odôvodnenie: Novelou vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa stanovujú sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov a to formou predaja a marketingom predávaných výrobkov". Metóda čistého obchodného rozpätia je upravená v § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako jedna z metód, ktorá vychádza z porovnávania zisku a ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Určenie sadzieb nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a dopadov z neobalových výrobkov spôsobom, ako ho predpokladá novela vyhlášky a ako ho predpokladá posledná novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je z nášho pohľadu vnímaný ako neprimeraný zásah do pravidiel hospodárskej súťaže garantovaných tak európskym právom ako aj Ústavou SR |
| Subjekt: | ZVVS (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže Odôvodnenie: Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou. |
| Subjekt: | ZVVS (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) |
| Pripomienka k: | § 105 ods. 3 písm. m |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť § 105 ods. 3 písm. m), ktorým sa ustanovuje vydanie všeobecno záväzného právneho predpisu pre sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v zákone o odpadoch tak, aby bol v súlade s § 59 ods. 1 písm. g) ktorým sa upravila pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom a až následne pristúpiť k legislatívnemu procesu na vydanie vykonávacej vyhlášky MŽP SR o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odôvodnenie: Nesúlad legislatívy. Jednotná minimálna sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace v žiadnom prípade nie je totožná s ekonomicky oprávnenými nákladmi zberových spoločností, ktoré pôsobia v rôznych lokalitách SR za rôznych podmienok. |
| Subjekt: | ASPEK (ASPEK Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku) |
| Pripomienka k: | Novela vyhlášky ako celok vo vzťahu k súvisiacej legislatíve. |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Zohľadniť a podporiť vplyv prirodzeného trhového prostredia pri tvorbe legislatívy na rozdiel od direktívne zavádzaných deformácií trhu a nelogických väzieb a roztrhnutiu materiálových a finančných tokov, ako sa tomu stalo pri vzniku novej odpadovej legislatívy pred 5-timi rokmi napriek upozorneniam odbornej verejnosti. Zvýšené triedenie a recykláciu vnímať v komplexe prechodu z lineárnej k obehovej ekonomike a odpadové hospodárstvo ako integrovaný systém s nevyhnutnou zložkou energetického zhodnotenia a up-cyklácie. Odôvodnenie: Zohľadniť trhové prostredie a jeho možný priaznivý vplyv na dosiahnutie cieľa zvýšeného triedenia a recyklácie v kombinácii s podporou energetického zhodnotenia pre materiály kde je materiálové zhodnotenie aktuálne nemožné alebo environmentálne, či ekonomicky neprínosné alebo vytvárajúce nepriaznivú bilanciu v porovnaní negatívnych a pozitívnych vplyvov na životné prostredie. Podporovať trhové princípy a aplikáciu motivačných nástrojov, napr. envirozdaňovanie a zvýhodňovanie, dobrovoľné nástroje enviro politiky a pod., na rozdiel od zavádzania neprirodzených regulácií deformujúcich trh. Vyššie uvedené by si vyžiadalo zásadnú reformu v zákone a súvisiacich predpisoch uplatňovaného princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov s inak nastavenými materiálovými a finančnými tokmi a zodpovednosťou medzi hlavnými hráčmi. V rámci časti odbornej verejnosti sa na základe skúseností z aplikačnej praxe diskutuje skôr potreba radikálneho zásahu, ako neustále zmeny legislatívy, ktoré vytvárajú neprehľadnosť a neustálu potrebu zmien bez možnosti dlhodobého plánovania investícií do OH. |
| Subjekt: | APOH (Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve - APOH) |
| Pripomienka k: | § 18a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Pri určovaní minimálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a pri určovaní minimálnych nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov pri ukladaní nápravných opatrení sa vychádza zo sadzieb, ktoré sú uvedené v prílohe č. 12a.“. Pri určovaní minimálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov podľa § 59 ods. 1 písm. g) zákona sa na účely ekonomicky oprávnených výdavkov považujú sadzby uvedené v prílohe č. 12a. Sadzby v prílohe č. 12a sú znížené o výnosy získané z uhrádzaného nakladania s uvedeným vyhradeným prúdom odpadu. ZDôVODNENIE: Pôvodné znenie navrhujeme doplniť vetou: „Sadzby v prílohe č. 12a sú znížené o výnosy získané z uhrádzaného nakladania s uvedeným vyhradeným prúdom odpadu.“ z dôvodu jednoznačného určenia, že ide o sadzby znížené o prípadné výnosy z predaja vyzberaných odpadov. |
| Subjekt: | APOH (Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve - APOH) |
| Pripomienka k: | § 18a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Sadzby na určenie minimálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (§ 27 ods. 5, § 59 ods. 1 písm. g) a odsek 4 písm. a), § 112 ods. 11 zákona) ZDôVODNENIE: V záujme jednoznačnosti navrhujeme doplniť do nadpisu „§ 27 ods.5“ aby bolo jasne určené, že ide o finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu. |
| Subjekt: | APOH (Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve - APOH) |
| Pripomienka k: | Príloha č. 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Navrhujeme nasledovný nadpis prílohy č. 12a: „Sadzby na určenie minimálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov na rok 2021“ ZDôVODNENIE: Nadpis prílohy č. 12a navrhujeme doplniť o text „na rok 2021“. Od 01.01.2022 budú zálohované jednorazové obaly na nápoje z plastu a z kovu. Jednorazové obaly na nápoje z plastu (ide prevažne o PET fľaše) a z kovu sú dve komodity, kde sú výnosy z ich predaja. Po ich zálohovaní tieto výnosy už nebudú znižovať celkové náklady. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | LP.2020.487 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | 1. Všeobecná pripomienka V prvom rade sme radi, že konečne MŽP sa začalo seriózne zaoberať dlhodobým problémom podfinancovania triedeného zberu obalov a neobalových výrobkov na Slovensku, ktorý vznikol, odkedy začal platiť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (2. polrok 2016). Predošlé vedenia MŽP tento problém pravidelne ignorovali, hoci sme naň upozorňovali už od r. 2018, kedy sa situácia pre menšie zberové spoločnosti stávala už neúnosná. Pripomienka je obyčajná. |
| Subjekt: | ZVVS (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) |
| Pripomienka k: | K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie: Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neprebehla. |
| Subjekt: | ZVVS (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví, že výnos z predaja vytriedeného odpadu z obalov a odpadov z neobalových výrobkov patrí výrobcom obalov a slúži na zníženie ich nákladov na zabezpečenie plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odôvodnenie: Náklad výrobcu obalov na zabezpečenie triedeného zberu musí byť ponížený o výnos z predaja druhotnej suroviny. |
| Subjekt: | ZVVS (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví cenový orgán, ktorý ustanovuje rozsah regulácie ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie: Jednoznačnosť výkladu a výpočtu ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | ASPEK (ASPEK Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku) |
| Pripomienka k: | Iná súvisiaca legislatíva |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V Zákone o odpadoch a súvisiacej legislatíve dôslednejšie nastaviť vzťahy medzi materiálovým a energetickým zhodnotením a tiež začať viac uplatňovať aj princípy obehového hospodárstva a vytvárať podmienky pre realizáciu integrovaných systémov so všetkými modernými prvkami OH. Odôvodnenie: V doložke vybraných vplyvov MŽP SR uvádza: „Najpálčivejší problém nastáva pri triedení odpadov z obalov, ktoré sú pre svoje materiálové zloženie nákladnejšie na zhodnotenie. Práve o takéto materiály sa zodpovedné organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly nezaujímajú, resp. odmietajú zodpovednosť za financovanie nakladania s odpadom z týchto výrobkov.“ Predpokladáme, že MŽP SR hovorí najmä o plastovom odpade, keďže sklo, papier a kovy sa v zásade nedotrieďujú. V prípade plastov sa dnes dotrieďujú plasty, ktoré sú materiálovo zhodnotiteľné. Ostatné druhy plastov sa zhodnocujú najmä energeticky (R1). Príloha č. 3 zákona o odpadoch však výrobcom neumožňuje použiť doklady o materiálových tokoch s koncovkou na R1, na plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie resp. umožňuje, ale iba v obmedzenej miere (3% z celkového limitu 48%). Vo všetkých dokumentoch sprievodnej dokumentácie (Predkladacia správa, Dôvodová správa, Doložka vplyvov) sa uvádza, že „Návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov boli spracované environmentálne vhodnejším spôsobom.“ Vzhľadom na to, že v § 6 zákona o odpadoch je zakotvená hierarchia odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa za environmentálne najvhodnejší spôsob spracovania odpadu považuje materiálové zhodnotenie, vo vyhláške chýba ukotvenie tejto motivácie a hospodárske subjekty nijakým spôsobom nie sú motivované uprednostniť materiálové zhodnotenie pred energetickým. Vzniká riziko nesplnenia limitov z prílohy č. 3 zákona o odpadoch keďže výrobca ani OZV nemá možnosť ovplyvniť či zberová spoločnosť odovzdá odpad na materiálové alebo energetické zhodnotenie a pri rovnakom poplatku za zhodnotenú tonu nemá zberová spoločnosť žiadnu motiváciu plastový odpad zhodnocovať materiálovo. Na druhej strane dlhodobo upozorňujeme na potrebu energetického zhodnotenia odpadov ako neoddeliteľnej súčasti odpadového a v budúcnosti i obehového hospodárstva a zabezpečenia energetickej sebestačnosti SR prostredníctvom obnoviteľných zdrojov a preto je potrebné brať energetické zhodnotenie ako takmer rovnocenné materiálovému zhodnoteniu pre prípady odpadov a materiálov kde je materiálové zhodnotenie z rôznych príčin neaplikovateľné alebo zanecháva hlbšiu nepriaznivú stopu na životnom prostredí ako energetické zhodnotenie. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky - Strata vplyvu výrobcov (prostredníctvom OZV) na splnenie cieľov zberu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Výrobcovia sú prostredníctvom OZV zo zákona o odpadoch zodpovední za plnenie cieľov zberu, ktoré stanovuje ministerstvo, tieto sa každoročne zvyšujú o 10%. Pri stanovení odmeny za triedený zber na základe ton nebudú mať OZV nástroj na zlepšovanie dostupnosti zberovej siete pre občanov. Zberová spoločnosť bude motivovaná zvyšovať infraštruktúru zberovej siete len v prípade nárastu vyzbieraných ton, a nie z dôvodu zlepšovania dostupnosti triedeného zberu občanovi. Navrhovaná štruktúra sadzieb, a najmä stanovená merná jednotka sadzieb – tona, budú mať za následok absolútne zanedbanie rozvoja rozsahu infraštruktúry. Zberové spoločnosti budú odmeňované za tony odpadu (zhodnotené alebo vyzbierané), a preto budú mať snahu pristaviť kontajnery len tam, kde to bude pre nich tonovo najefektívnejšie. Nebudú brať ohľad na primeranú donáškovú vzdialenosť alebo častú frekvenciu napr. v menej obývaných častiach, nakoľko z týchto prázdnych litrov nebudú mať zberové spoločnosť osoh v podobe ton odpadu. Potrebné nové tony odpadov na plnenie cieľov zberu je možné vyzbierať len rozširovaním infraštruktúry zberu (doplňovaním nádob/vriec), pričom OZV nebude mať dosah na rozsah infraštruktúry (navrhovať napr. doplnenie), nakoľko v cene ton budú zahrnuté aj náklady na infraštruktúru. Akékoľvek extra náklady OZV na doplnenie infraštruktúry budú predstavovať dvakrát zaplatenie za tú istú službu. Najlepšie výsledky triedeného zberu (a najlepší komfort pre občanov) sú dosahované v obciach alebo regiónoch, kde je odmena zberovej spoločnosti vypočítavaná z pristavených litrov. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky - Strata kontroly výrobcov nad spôsobom nakladania s vyzbieraným odpadom |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V návrhu nastavený systém regulovaných sadzieb znemožňuje riadiť spôsob nakladania s vyzbieraným odpadom výrobcom prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, pritom oni nesú za plnenie cieľov zodpovednosť. V zmysle zákona o odpadoch sú výrobcovia zodpovední za plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie z obalov a neobalových výrobkov, ktoré uvádzajú na slovenský trh. Navrhovaná regulovaná sadzba nerozlišuje spôsob finálneho nakladania s odpadom. Jednotne nastavená sadzba ovplyvňuje proces dotriedenia vyzbieraných odpadov zberové spoločnosti nebudú motivované dotriediť odpady na viac frakcií (napr. v plastoch: PET, HDPE, PVC, LDPE, PP, PS, atď.) ak to pre ne nebude ekonomicky zaujímavé. Špecifické dotriedenie pritom priamo ovplyvňuje schopnosť recyklátora odpad prijať a zrecyklovať. Na nedostatočné dotriedenie odpadu tak doplatí najmä štát, ktorý bude platiť daň z nezrecyklovaného množstva plastového odpadu. Absencia vplyvu na spôsob zhodnotenia zo strany OZV môže významne zvýšiť riziko nesplnenia záväzných limitov na úrovni štátu, za čo sa ukladá zo strany Komisie členskému štátu pokuta. |
| Subjekt: | ASPEK (ASPEK Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Odôvodnenie: Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Otázka oprávnených nákladov je dlhodobo diskutovaná a vzhľadom k rozdielnym podmienkam v jednotlivých regiónoch, rozdielnym logistickým a technologickým postupom v ucelených oblastiach a vzhľadom k nezanedbateľným vplyvom obcí a sociálnych podmienok v jednotlivých územiach je diskutabilné, či je možné zaviesť jednotný systém výpočtu a kontroly oprávnených nákladov a skôr je potrebné uvoľniť ruku trhu a jeho prirodzenej regulácii s nastavením cieľov, aby nedochádzalo k odklonu od hierarchie a cieľov OH v SR a EÚ. |
| Subjekt: | ÚMS (Únia miest Slovenska) |
| Pripomienka k: | bodu č. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame nasledovnú úpravu textu: „§ 18a, MINIMÁLNE sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (§ 59 ods. 1 písm. g) a odsek 4 písm. a), § 112 ods. 11 zákona) Pri určovaní nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a pri určovaní nákladov na plnenie vyhradených povinností výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov pri ukladaní nápravných opatrení sa vychádza z MINIMÁLNYCH sadzieb, ktoré sú uvedené v prílohe č. 12a.“. Pri určovaní nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov podľa § 59 ods. 1 písm. g) zákona sa na účely ekonomicky oprávnených výdavkov považujú MINIMÁLNE sadzby uvedené v prílohe č. 12a. a taktiež v názve prílohy č.12a „Príloha č. 12a k vyhláške č. 373/2015 Z. z. MINIMÁLNE sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie: V rámci komunikácie sa navrhované sadzby komunikovali ako minimálne, avšak v navrhovanom znení vyhlášky slovíčko „minimálne“ vypadlo. Preto žiadame úpravu textu tak, ako vyššie uvedené. |
| Subjekt: | ASPEK (ASPEK Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame do návrhu vyhlášky doplniť spôsob, akým bude zberová spoločnosť preukazovať zhodnotené tony a podmieniť uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov až po preukázaní zhodnotenia. Odôvodnenie: Žiadame, aby sa zhodnotenie preukazovalo dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov a dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov po doručení ktorých OZV uhradí náklady za celú zabezpečenú službu. |
| Subjekt: | ÚMS (Únia miest Slovenska) |
| Pripomienka k: | bodu č. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V nadpise § 18a za slová „Sadzby na určenie“ vložiť slovo „minimálnych“. Odôvodnenie: V dôvodovej správe k zákonu č. 285/2020 Z. z. k čl. I bodu 9 (§ 59 ods. 1 písm. g) je uvedené: „organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly má uhradiť náklady na triedený zber a následné zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré by mali byť minimálne vo výške, ktorá je vypočítaná podľa sadzieb na tonu odpadu ustanovenej vo vykonávacom predpise. |
| Subjekt: | ASPEK (ASPEK Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku) |
| Pripomienka k: | Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Odporúčame zverejniť analýzu na základe ktorého predkladateľ dospel k uvedeným skutočnostiam aj s podrobnosťami z akých podkladov vychádzal. Odôvodnenie: Tak významný zásah do trhového prostredia si vyžaduje primeranú analýzu, odbornú diskusiu a predloženie alternatívnych riešení zo strany predkladateľa, či odbornej verejnosti. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | 1. Zásadná pripomienka k návrhu ako celku - právne výhrady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Právne výhrady A. Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore so znením, zmyslom a účelom Smernice o odpade 2008/98/ES. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné/nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. Aj napriek viacerým deklaráciám zo strany predstaviteľov MŽP SR sa odborná diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neuskutočnila. Na konferencii dňa 6.10.2020 a na konzultácii k Predbežnej informácii k vyhláške 20.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo na detailnej úrovni. Transparentnosť daného procesu možno spochybniť aj skráteným legislatívnym konaním MPK, ktoré možno považovať za prekážku v širokej odbornej diskusii. Žiadame o spustenie širokej odbornej diskusie na danú tému s ohľadom na elimináciu absencie názorov podnikateľského prostredia, tak ako je to aj uvedené v Programovom vyhlásení vlády. Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES. Návrh vyhlášky v predloženom znení nereflektuje princípy transparentnosti stanovovania poplatkov (čl. 4 ods. 2, §8a odsek 4 a) a c)), ekonomicky oprávnených nákladov (čl. 8 odsek 3) a participácie subjektov odpadového hospodárstva (čl. 8a odsek 6). V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že postup pri prijímaní novely vyhlášky MŽP č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov je v rozpore s touto smernicou nakoľko je netransparentný a novela vyhlášky vo svojej podstate neodráža princíp ekonomickej životaschopnosti, môže ohroziť potrebu zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu tým, že stanovuje výšku poplatkov bez predchádzajúceho zhodnotenia dopadov na podniky, ktoré takéto poplatky musia platiť a zároveň je aj v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. a) a c). Uvedené princípy ekonomicky oprávnených nákladov sú pritom reflektované aj v iných právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR. Dávame do pozornosti definíciu ekonomicky oprávnených nákladov, ktorá je upravená v § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a v súvisiacich vykonávacích predpisoch, v zmysle ktorej sa "ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia, pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov". Metóda čistého obchodného rozpätia je upravená v § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako jedna z metód, ktorá vychádza z porovnávania zisku a ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Určenie sadzieb nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a dopadov z neobalových výrobkov spôsobom, ako ho predpokladá novela vyhlášky a ako ho predpokladá posledná novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je z nášho pohľadu vnímaný ako neprimeraný zásah do pravidiel hospodárskej súťaže garantovaných tak európskym právom ako aj Ústavou SR B. Podľa nášho názoru prijatá novela zákona o odpadoch z 24.9.2020 vrátane tejto vyhlášky ako vykonávacieho predpisu možno považovať za technický predpis, na ktorý má byť aplikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (notifikačná smernica). Žiadame o spustenie notifikačného procesu. C. Transparentné nastavenie posudzovania a určenia oprávnených nákladov Náklady ustanovením sadzieb určilo MŽP prostredníctvom návrhu tejto vyhlášky, teda všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto spôsob výkonu cenovej regulácie neposkytuje jednotlivým aktérom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov účinnú možnosť zapojiť sa do procesu určenia regulovaných cien. Nepredpokladá sa určenie sadzieb v správnom konaní, v ktorom by si jednotliví aktéri mohli ako účastníci uplatniť procesné práva. Prijatá novela zákona o odpadoch stanovuje iba princíp, že náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov budú stanovené vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Novela zákona o odpadoch a ani vyhláška však nestanovuje ani základné kritériá a princípy určovania takýchto výdavkov/oprávnených nákladov. Obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“ nie je v zákone o odpadoch definovaný. Nie je jasné, na základe akých kritérií budú tieto výdavky určené, ani odkiaľ bude mať MŽP údaje potrebné na ich zistenie. Uvedený pojem „nákladov“ hoci aj v spojení s „ekonomicky oprávnené“ sa snaží verejnosti formálne deklarovať určitú dávku objektivity a zohľadňovania skutočných nákladov pre triedený zber a následné zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, avšak žiaden sprievodný materiál k vyhláške neuvádza metodiku akou boli ustanovené náklady, ktoré v konečnom dôsledku vyhláška ustanovuje ako „sadzby“ na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. V súvislosti s nákladmi je nutné predovšetkým jednak určiť subjekty, ktoré majú náklady preukazovať, a jednak spôsob, akým budú náklady preukazované a tiež akou metodikou a čo bude dovolené do položky nákladov zahŕňať. V tejto časti chýba riešenie, ktoré by dávalo právnu istotu všetkým zúčastneným subjektom. Pre názornosť - definíciu ekonomicky oprávnených nákladov obsahuje zákon o cenách č. 18/1996 Z.z. v platnom znení, kde sa okrem iného uvádza že „ekonomicky oprávnenými nákladmi sa rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia, pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov,“. Uvedená definícia vymedzuje náklady a ich ekonomickú oprávnenosť určite objektívnejšie a jednoznačnejšie ako pevné sadzby cien navrhované vyhláškou. Ďalší spôsob ako určovať alebo regulovať ceny majú odvetvia hospodárstva, energie, voda. Zároveň žiadnym spôsobom nebola doposiaľ preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Zároveň existuje obava, že v dôsledku absencie súťaže na trhu vyvolanej cenovou reguláciou a v dôsledku netransparentného nastavenia tejto regulácie nebude na zberové spoločnosti vyvíjaný dostatočný tlak na efektívnosť vynakladania nákladov na poskytovanie služieb. Rovnako považujeme za dôležité uviesť, že sa táto sadzba netýka množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Zároveň si myslíme, že len stanovenie sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nie je postačujúce na zvyšovanie podielu recyklácie niektorých komodit ako sú napr. VKM (navrhovaná sadzba na úrovni plastov, ciele na dimenziálnej úrovni nižšie a v realite sa za VKM plnia limity cez papier), ale je potrebné sa na to pozrieť komplexne a stanoviť aj optimálne ciele recyklácie pre danú komoditu v porovnaní s ostatnými komoditami pri navrhovanej výške sadzieb a ich cieľov recyklácie. Žiadame presne do vyhlášky špecifikovať o aké náklady ide, čo zahŕňajú a aké sú podmienky ich financovania. Zároveň považujeme za prospešné, aj napriek §27 ods. 5 zákona o odpadoch definovať vo vyhláške, že ide o náklady za zrecyklované komodity bez zohľadnenia výkupných cien. Žiadame, aby bolo vopred jasné, kto o výške minimálnych sadzieb bude rozhodovať. Považujeme za principiálne a v záujme transparentnosti a nezávislosti, aby to neboli osoby, ktoré by boli v zamestnaneckom, vlastníckom alebo konateľskom pomere s ktoroukoľvek s dotknutou stranou (t.j. výrobcov, organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberových spoločností, samospráv, recyklátorov a podobne) v uplynulých piatich rokoch. Nominácie takýchto cenových regulátorov v oblasti s desiatkami miliónov EUR by transparentne vybrať vo verejnom vypočutí výborov pre hospodárstvo, pre životné prostredie a pre samosprávu Národnej rady SR. D. Zohľadnenie lokálnych podmienok pri stanovení sadzieb V záujme minimalizovania negatívnych dopadov žiadame, aby sa v záujme regulácie nestanovili sadzby plošne pre celú Slovenskú republiku, ale aby sadzby rešpektovali prirodzené ekonomické vplyvy ako cena práce v rôznych regiónoch, objektivizácia nákladov na zvoz v menej alebo viac densitnom území a podobne. E. Zabezpečenie možnosti odvolania sa voči stanoveniu minimálnych sadzieb vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov Proti vyhláške MŽP nie je prípustný žiadny štandardný opravný prostriedok a nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve. Ak v dôsledku nesprávnej cenovej regulácie bude spôsobená škoda, poškodené subjekty pravdepodobne nebudú mať nárok na jej náhradu voči štátu. Novela teda neposkytuje žiadne procesné záruky transparentného stanovenia nákladov. Žiadame, aby bolo vo vykonávacej vyhláške jasne popísané pravidlo, ako sa môže proti cenovej regulácii odvolať. F. Vymedzenie časového obdobia, na ktoré majú sadzby platiť Podľa nášho názoru je regulácia cien vyhláškou veľmi statickým nástrojom, ktorý v nedostatočnej miere zohľadňuje vývoj na trhu, tým pádom je narušený princíp úhrady len reálnych, nevyhnutných nákladov výrobcami. Neexistuje teda žiadna záruka, že zmena podmienok na trhu povedie aj k zmene výdavkov určených vyhláškou. Novela neumožňuje overiť správnosť určenia výdavkov, a neobsahuje žiadne nástroje na zabránenie určeniu neprimeraných cien triedenia a zhodnotenia odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Žiadame, aby bolo jasné definované na aké obdobie sadzby platia a čo by mohli byť dôvody, na ich mimoriadne prehodnotenie. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | 2. Zásadná pripomienka k návrhu ako celku - Vecné výhrady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Vecné výhrady A. Strata kontroly výrobcov nad spôsobom nakladania s vyzbieraným odpadom V návrhu nastavený systém regulovaných sadzieb znemožňuje riadiť spôsob nakladania s vyzbieraným odpadom výrobcom prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, pritom oni nesú za plnenie cieľov zodpovednosť. V zmysle zákona o odpadoch sú výrobcovia zodpovední za plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie z obalov a neobalových výrobkov, ktoré uvádzajú na slovenský trh. Navrhovaná regulovaná sadzba nerozlišuje spôsob finálneho nakladania s odpadom. Jednotne nastavená sadzba ovplyvňuje proces dotriedenia vyzbieraných odpadov a zberové spoločnosti nebudú motivované dotriediť odpady na viac frakcií (napr. v plastoch: PET, HDPE, PVC, LDPE, PP, PS, atď.) ak to pre ne nebude ekonomicky zaujímavé. Špecifické dotriedenie pritom priamo ovplyvňuje schopnosť recyklátora odpad prijať a zrecyklovať. Na nedostatočné dotriedenie odpadu tak doplatí najmä štát, ktorý bude platiť daň z nezrecyklovaného množstva plastového odpadu. Absencia vplyvu na spôsob zhodnotenia zo strany OZV môže významne zvýšiť riziko nesplnenia záväzných limitov na úrovni štátu, za čo sa ukladá zo strany Komisie členskému štátu pokuta. B. Strata vplyvu výrobcov (prostredníctvom OZV) na splnenie cieľov zberu Výrobcovia sú prostredníctvom OZV zo zákona o odpadoch zodpovední za plnenie cieľov zberu, ktoré stanovuje ministerstvo, tieto sa každoročne zvyšujú o 10%. Pri stanovení odmeny za triedený zber na základe ton nebudú mať OZV nástroj na zlepšovanie dostupnosti zberovej siete pre občanov. Zberová spoločnosť bude motivovaná zvyšovať infraštruktúru zberovej siete len v prípade nárastu vyzbieraných ton, a nie z dôvodu zlepšovania dostupnosti triedeného zberu občanovi. C. Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže Príloha č. 12a – deklaruje „Sadzby na určenie nákladov“, následne v tabuľke pre určité druhy materiálu uvádza „cenu v € za tonu od“ ustanovením spodnej hranice. Pojmy uvedené v texte návrhu vyhlášky sú zavádzajúce a vyčíslenia obsiahnuté v tabuľke nemajú logické zdôvodnenie. V žiadnom ohľade nezodpovedajú nákladom, ktoré majú byť preukazované, skutočne vynaložené a to efektívne, aby sa zabezpečil v praxi želaný efekt pozitívneho vplyvu na životné prostredie, triedenie a nakladanie s odpadmi. Ide tu o zavedenie cenovej regulácie, ktorá bude mať vážny dopad na zainteresované subjekty. Okrem toho, že akékoľvek zavedenie cenovej regulácie by malo byť dostatočne odôvodnené, dôkladne zanalyzovaný dôvod jej zavedenia, mal by byť nevyhnutne zhodnotený aj fakt, či neexistujú menej invazívne alternatívy s menším dopadom na dotknuté subjekty. Zároveň celý proces zavádzania cenovej regulácie by mal byť transparentný a mala by byť dôkazmi podložená nevyhnutnosť jej prijatia. Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou. Vyššie uvedené argumenty upozorňujú na riziko významných škôd vo fungovaní a financovaní triedeného zberu komunálnych odpadov na Slovensku, ktoré prinesie stanovenie jednotnej sadzby za výkon triedeného zberu. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky - Zodpovednosť za štandardy zberu bez reálnej možnosti ich ovplyvňovať (štandard je v litroch, platba za tony) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Zákonodarca prenáša zodpovednosť plnenia štandardov zberu na OZV (povinnosť poskytnúť obyvateľom potrebnú infraštruktúru zberu – kontajnery/vrecia) bez reálnej možnosti akokoľvek ovplyvňovať rozsah infraštruktúry (infraštruktúra sa počíta v litroch, ktoré má obyvateľ k dispozícii na triedenie odpadu). Pri platbe za tonu odpadu OZV nemá informácie koľko litrov infraštruktúry je v obci k dispozícii obyvateľom, nevie koľko litrov bolo reálne vyvezených a nevie ani overiť, či zberová spoločnosť plní harmonogram zvozu v obci a či je reálne možné deklarované množstvá odpadov zberovou spoločnosťou v pristavenej infraštruktúre vyzbierať. To znamená, že OZV nebude mať žiadny vplyv na dodržiavanie povinnosti poskytnutia štandardov zberu ani možnosť kontroly, či zberová spoločnosť vykazuje správne údaje o vyzbieraných odpadoch pochádzajúcich z komunálneho odpadu a či tieto množstvá nie sú dopĺňané napr. odpadom z priemyselných prevádzok. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky - Nepredvídateľné náklady pre výrobcov z dôvodu ich naviazanosti na vyzbierané tony |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V navrhnutom systéme sú sadzby za tonu odpadu stanovené vyhláškou, t. j. za každú triedenú komoditu sú stanovené zvlášť. To znamená, že na základe odhadu OZV stanoví množstvo a zloženie vyzbieraného odpadu, ktorý bude v nasledujúcom období vyzbieraný. Na základe takýchto odhadov v jednotlivých komoditách vo všetkých obciach, v ktorých má daná OZV financovať triedený zber, bude stanovený ročný náklad pre výrobcov. V prípade, že bude predpoklad ročných množstiev a/alebo predpoklad komoditnej štruktúry nepresný, sa stane, že OZV nebude mať dostatočné finančné zdroje na triedený zber, alebo naopak, výrobca OZV zaplatí do systému viac, ako by mal. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | 4. Zásadná pripomienka k doložke vplyvov - Analýza dopadov na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | 3. Zásadná pripomienka k doložke vplyvov - Analýza dopadov na podnikateľské prostredie V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Výrobcovia a obchodníci platia za triedený zber odpadov z ich obalov desiatky miliónov eur, pričom chýba informácia a spôsob zistenia ako sú tieto platby konkrétne použité, chýba akákoľvek informácia, nehovoriac o vyhodnotení efektivity vynaložených prostriedkov. V roku 2018 bolo vynaložených na triedený zber 44 miliónov EUR. Ministerstvo v dôvodovej správe uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný. Avšak nakoľko nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť. Pôvodcovia obalov sú si plne vedomí svojej zodpovednosti za odpad, volajú však po systémovej zmene, ktorá zabezpečí férový prístup, transparentnosť a efektivitu vynaložených prostriedkov. Celý systém triedeného zberu je dnes netransparentný, s nedostatočnou kontrolu štátu. Navrhované zmeny sú len výberom vyšších poplatkov, bez dôsledného vyčíslenia potrebných nákladov – a to len od tých výrobcov, ktorí už dnes poctivo do systému platia. Namietame, že v tejto oblasti právnej úpravy nie je naplnená kontrolná úloha Ministerstva životného prostredia, že dochádza k umožneniu a tolerancii free-riderov, ktorí do systému neplatia a ktorých počet sa môže takýmto postupom ministerstva ešte zvýšiť. Žiadame preto doložiť základnú tézu o tom, že systém je podfinancovaný, relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Pripomienka k: Doložke vybraných vplyvov ( Príloha č. 1) - Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložka vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
| Subjekt: | Klub 500 (Klub 500) |
| Pripomienka k: | 3. Zásadná pripomienka k čl. II. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou bez možnosti primerane očakávať predvídateľnosť právneho poriadku a právnu istotu. Týmto spôsobom môže účinnosť vyhlášky nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje zmluvné a účtovné vzťahy vo vzťahu k údajom za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Zavedenie regulácie sadzieb pre výkony zberových spoločností bude znamenať zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. Vzhľadom na uvedené žiadame účinnosť stanoviť od 1.1.2022. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Bod 2 príloha č. 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie pripomienky: V texte návrhu vyhlášky je síce uvedené, že ide o stanovenie ekonomicky oprávnených výdavkov. V skutočnosti však slovo „od“ v hlavičke tabuľky znamená, že ide o stanovenie minimálnych nákladov, ktoré boli v pôvodnom návrhu novely zákona o odpadoch vypustené a pozmeňovacím návrhom nahradené ekonomicky oprávnenými výdavkami. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Návrh čl. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložka vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Odôvodnenie pripomienky: V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | dm drogerie markt (dm drogerie markt, s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Doložka vybraných vplyvov (Príloha č. 1) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 2. Sadzby určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Sadzby určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov definované v prílohe 12a návrhu vyhlášky považujeme za nedostatočné na pokrytie reálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a požadujeme ich navýšiť nasledovne: - sklo: 200 €/t - plasty: 800 €/t - papier: 340 €/t - kompozitné obaly: 800 €/t - kovové obaly: 350 €/t Odôvodnenie: Sadzby uvedené v pôvodnom návrhu vyhlášky neodzrkadľujú reálne náklady na výkon triedeného zberu a ďalšie nakladanie s vytriedenými zložkami. Ak by zberové spoločnosti dostávali platby podľa takých platieb mechanizmom, ktorý navrhuje novelizovaný zákon, viaceré by dostali od OZV ešte menej, ako dostávajú teraz. Pri jestvujúcom systéme financovania im triedený zber spôsobuje každoročne stratu niekoľko desiatok tisíc €, podľa veľkosti zbieranej oblasti. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | dm drogerie markt (dm drogerie markt, s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Doložka vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
| Subjekt: | dm drogerie markt (dm drogerie markt, s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Bod 2 prílohy č. 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie pripomienky: V texte návrhu vyhlášky je síce uvedené, že ide o stanovenie ekonomicky oprávnených výdavkov. V skutočnosti však slovo „od“ v hlavičke tabuľky znamená, že ide o stanovenie minimálnych nákladov, ktoré boli v pôvodnom návrhu novely zákona o odpadoch vypustené a pozmeňovacím návrhom nahradené ekonomicky oprávnenými výdavkami. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 1. Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V prvom rade sme radi, že konečne MŽP sa začalo seriózne zaoberať dlhodobým problémom podfinancovania triedeného zberu obalov a neobalových výrobkov na Slovensku, ktorý vznikol, odkedy začal platiť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (2. polrok 2016). Predošlé vedenia MŽP tento problém pravidelne ignorovali, hoci sme naň upozorňovali už od r. 2018, kedy sa situácia pre menšie zberové spoločnosti stávala už neúnosná. Pripomienka je obyčajná. |
| Subjekt: | dm drogerie markt (dm drogerie markt, s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Návrh čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | dm drogerie markt (dm drogerie markt, s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Doložka vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Odôvodnenie pripomienky: V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 3. Mechanizmus platieb |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Pre zabezpečenie chodu zberových spoločností je potrebné nastaviť financovanie na mesačnej báze tak, ako je tomu teraz. Odôvodnenie: Pokiaľ sa zberovke budú vyplácať financie podľa zhodnotených množstiev na základe potvrdení od recyklátora, ktoré recyklátor vystaví štvrťročne, platby budú prichádzať od OZV so značným časovým oneskorením, čo môže byť pre niektoré zberové spoločnosti likvidačné. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov ( Príloha č. 1) |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. Definovanie problému |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Bodu 2 príloha č. 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie pripomienky: V texte návrhu vyhlášky je síce uvedené, že ide o stanovenie ekonomicky oprávnených výdavkov. V skutočnosti však slovo „od“ v hlavičke tabuľky znamená, že ide o stanovenie minimálnych nákladov, ktoré boli v pôvodnom návrhu novely zákona o odpadoch vypustené a pozmeňovacím návrhom nahradené ekonomicky oprávnenými výdavkami. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 4. Mobilné výkupy |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Sadzby navrhnuté v prílohe 12a sa nemôžu týkať množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Odôvodnenie: Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Navrhované stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou je v rozpore so znením, zmyslom a účelom Smernice o odpade 2008/98/ES a môžu negatívne ovplyvniť systém triedeného zberu. Odôvodnenie: Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné/nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi Aj napriek viacerým deklaráciám zo strany predstaviteľov MŽP SR sa odborná diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neuskutočnila. Na konferencii dňa 6.10.2020 a na konzultácii k Predbežnej informácii k vyhláške 20.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo na detailnej úrovni. Transparentnosť daného procesu možno spochybniť aj skráteným legislatívnym konaním MPK, ktoré možno považovať za prekážku v širokej odbornej diskusii. Žiadame o spustenie širokej odbornej diskusie na danú tému s ohľadom na elimináciu absencie názorov podnikateľského prostredia, tak ako je to aj uvedené v Programovom vyhlásení vlády. Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES. Návrh vyhlášky v predloženom znení nereflektuje princípy transparentnosti stanovovania poplatkov (čl. 4 ods. 2, §8a odsek 4 a) a c)), ekonomicky oprávnených nákladov (čl. 8 odsek 3) a participácie subjektov odpadového hospodárstva (čl. 8a odsek 6). V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že postup pri prijímaní novely vyhlášky MŽP č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov je v rozpore s touto smernicou nakoľko je netransparentný a novela vyhlášky vo svojej podstate neodráža princíp ekonomickej životaschopnosti, môže ohroziť potrebu zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu tým, že stanovuje výšku poplatkov bez predchádzajúceho zhodnotenia dopadov na podniky, ktoré takéto poplatky musia platiť a zároveň je aj v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. a) a c). Uvedené princípy ekonomicky oprávnených nákladov sú pritom reflektované aj v iných právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR. Dávame do pozornosti definíciu ekonomicky oprávnených nákladov, ktorá je upravená v § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a v súvisiacich vykonávacích predpisoch, v zmysle ktorej sa "ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia, pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov". Metóda čistého obchodného rozpätia je upravená v § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako jedna z metód, ktorá vychádza z porovnávania zisku a ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Určenie sadzieb nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a dopadov z neobalových výrobkov spôsobom, ako ho predpokladá novela vyhlášky a ako ho predpokladá posledná novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je z nášho pohľadu vnímaný ako neprimeraný zásah do pravidiel hospodárskej súťaže garantovaných tak európskym právom ako aj Ústavou SR. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť § 105 ods. 3 písm. m), ktorým sa ustanovuje vydanie všeobecno záväzného právneho predpisu pre sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v zákone o odpadoch tak, aby bol v súlade s § 59 ods. 1 písm. g) ktorým sa upravila pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom a až následne pristúpiť k legislatívnemu procesu na vydanie vykonávacej vyhlášky MŽP SR o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odôvodnenie: Nesúlad legislatívy. Jednotná minimálna sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace v žiadnom prípade nie je totožná s ekonomicky oprávnenými nákladmi zberových spoločností, ktoré pôsobia v rôznych lokalitách SR za rôznych podmienok. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Novela vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov nie je v súlade so znením zákona o odpadoch a to konkrétne s § 59 ods. 1 písm. g) ktorým sa upravila pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom. Odôvodnenie: Novelou vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa stanovujú sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov a to formou minimálnej sumy na tonu za jednotlivé prúdy odpadov. Tieto sumy sú minimálne sumy, ktoré budú musieť organizácie zodpovednosti výrobcov povinne uhrádzať zberovým spoločnostiam. Vykonávací predpis teda nepojednáva o stanovení ekonomicky oprávnených výdavkov. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Odôvodnenie: Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o predloženie odôvodnenia MŽP SR k nespusteniu notifikačného procesu k zákonu o odpadoch vrátane vykonávacej vyhlášky. Odôvodnenie: Podľa nášho názoru predmetnú legislatívu možno považovať za technický predpis, na ktorý má byť aplikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (notifikačná smernica). |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť základnú tézu o tom, že systém triedeného zberu je podfinancovaný relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a nevyhnutný nárast recyklačných poplatkov. Žiadame o predloženie podkladov a analýz, na základe ktorých MŽP SR identifikovalo podfinancovanie systému triedeného zberu na Slovensku s uvedením konkrétnych dát. Žiadame o predloženie podkladov a analýz, na základe ktorých MŽP SR identifikovalo všetky ekonomicky oprávnené náklady spojené so zabezpečením triedeného zberu. Zároveň žiadame doplniť a upraviť Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie tak, aby bolo vylúčené tvrdenie MŽP SR postavené iba na domienkach jednej strany subjektov systému triedeného zberu. Náklady, ktoré majú výrobcovia hradiť, musia byť odôvodnené, transparentné a preukázateľné a musia reflektovať reálne náklady na zabezpečovanie triedeného zberu, aby nešlo o neprehľadné vynakladanie prostriedkov výrobcov. Odôvodnenie: Novela vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov prebieha v skrátenom legislatívnom procese bez zabezpečenia dostatočnej širokej odbornej konzultácie MŽP SR s dotknutými subjektami, čo opodstatnene vyvoláva pochybnosti o transparentnosti celého legislatívneho procesu s cieľom uprednostniť záujmy niektorých aktérov triedeného zberu na Slovensku, konkrétne zberových spoločností. Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky ekonomicky oprávnených nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nákladov vôbec neprebehla. Na konferencii organizovanej MŽP SR, ktorá sa konala dňa 6.10.2020 sa nediskutovalo o analýzach rezortu, ktoré boli základom pre stanovenie výšky minimálnych sadzieb jednotlivých prúdov odpadu v novele vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Išlo iba o predstavenie záujmu ministerstva upraviť vo vyhláške o rozšírenej zodpovednosti výrobcov minimálne sadzby. Je nevyhnutné, aby boli v prvom rade dôsledne posúdené a zhodnotené vplyvy navrhovanej právnej úpravy, ktoré vyhodnotia jej pozitívne a negatívne účinky na odpadové hospodárstvo a zároveň vyčíslia finančné dopady na podnikateľské prostredie, na povinné osoby a na občanov pri prijatí navrhovanej úpravy. Výrobcovia a obchodníci platia za triedený zber odpadov z ich obalov desiatky miliónov eur, pričom chýba informácia a spôsob zistenia ako sú tieto platby konkrétne použité, chýba akákoľvek informácia, nehovoriac o vyhodnotení efektivity vynaložených prostriedkov. V roku 2018 bolo vynaložených na triedený zber 44 miliónov EUR. Ministerstvo v dôvodovej správe uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný. Avšak nakoľko nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť. Pôvodcovia obalov sú si plne vedomí svojej zodpovednosti za odpad, volajú však po systémovej zmene, ktorá zabezpečí férový prístup, transparentnosť a efektivitu vynaložených prostriedkov. Celý systém triedeného zberu je dnes netransparentný, s nedostatočnou kontrolu štátu. Navrhované zmeny sú len výberom vyšších poplatkov, bez dôsledného vyčíslenia potrebných nákladov – a to len od tých výrobcov, ktorí už dnes poctivo do systému platia. Namietame, že v tejto oblasti právnej úpravy nie je naplnená kontrolná úloha Ministerstva životného prostredia, že dochádza k umožneniu a tolerancii free-riderov, ktorí do systému neplatia a ktorých počet sa môže takýmto postupom ministerstva ešte zvýšiť. Namietame, že Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie predložená do medzirezortného pripomienkového konania, v bode 3.3.4. (súhrnná tabuľka nákladov regulácie) uvádza, že navrhované zvyšovanie sadzieb má dopad na podnikateľské prostredie vo výške 0 EUR (slovom “nula eur“) a zároveň, že sa priame finančné náklady na dotknuté subjekty neočakávajú. V rozpore s textom a podstatou vyhlášky sa teda deklaruje nulový dopad na podnikateľské prostredie, hoci zámer vyhlášky je vybrať viac peňazí od výrobcov, v snahe vyriešiť problémy neefektívneho triedeného zberu na Slovensku. Navrhovaná regulácia bude znamenať pre dotknuté subjekty zvýšenie poplatkov výrobcov niekoľkonásobne, t.j. jedná sa o desiatky miliónov eur. V dnešnej neľahkej situácií, keď vzhľadom na opatrenia spôsobené ochorením COVID-19 očakávame výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prevádzky a s tým súvisiace ohrozenie pracovných miest, považujeme takýto netransparentný zásah do trhového prostredia s triedeným odpadom, navyše v prospech úzkeho kruhu podnikateľských subjektov, za bezprecedentný zásah do princípov právneho štátu s negatívnym vplyvom práve na nízkopríjmovú skupinu obyvateľov. Namietame, že prijatím tejto vyhlášky sa vytvára v spoločnosti nebezpečný precedens štátnej regulácie trhového prostredia, ktorá popiera princípy hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku prinesie negatívne dôsledky aj pre konečného spotrebiteľa. V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Ak MŽP SR nedisponuje dátami priamo od zberových spoločností, stratu systému by zrejme mali vedieť vyčísliť mestá a obce, keďže sa v doložke vplyvov uvádza: „Triedený zber je často dofinancovaný z rozpočtu obcí, čo je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona o odpadoch.“ K tomuto konštatovaniu takisto nie sú dodnes verejne dostupné žiadne dáta. Pochybnosti správnosti analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vyplývajú aj z údaju o registrovaných výrobcoch obalov. Týchto má byť, v zmysle analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie cca 16.000, čo sa javí ako príliš malý počet v porovnaní so skutočnosťou, kto všetko je výrobcom obalov. Sadzby na určenie nákladov mali byť, vychádzajúc z materiálov predložených v rámci legislatívneho konania, určené na základe údajov od celkovo 7 zberových spoločností. Uvedené je z nášho pohľadu malá vzorka subjektov na to, aby bolo možné hodnoverne určiť ekonomicky oprávnené výdavkov na účely určenia nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov, čo vedie k záveru, že navrhované sadzby v rámci vyhlášky sú nepreskúmateľné a neverifikovateľné. Nie je zrejmé ani, ako bola zohľadnená regionálna diverzita pri určení daných sadzieb, nakoľko sa k predmetnému v rámci sprievodných dokumentov ministerstvo venuje len okrajov pár slovami bez bližšej analýzy. Nakoľko nie sú známe podklady, z ktorých ministerstvo čerpalo pri určení sadzieb, nie je možné posúdiť ani to, aká bola obsahová skladba výdavkov predložených zo strany oslovených zberových spoločností a aké všetky položky zo strany ministerstva zohľadnené. Predmetné je z našej strany, s prihliadnutím na skutočnosť, aký signifikantný dopad bude mať uvedené na celý relevantný trh, výrazný nedostatok predmetnej novely vyhlášky a celého legislatívneho procesu s ňou spojeného. V nadväznosti na uvedené považujeme za potrebné taktiež uviesť, že v rámci daných sadzieb by nemali byť, vychádzajúc z predpokladu, že sa naozaj má jednať o ekonomicky oprávnené náklady, zaraďovať zisk zberných spoločností. Vo všetkých dokumentoch sprievodnej dokumentácie (Predkladacia správa, Dôvodová správa, Doložka vplyvov) sa uvádza, že „Návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov boli spracované environmentálne vhodnejším spôsobom.“ Vzhľadom na to, že v § 6 zákona o odpadoch je zakotvená hierarchia odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa za environmentálne najvhodnejší spôsob spracovania odpadu považuje materiálové zhodnotenie, vo vyhláške chýba ukotvenie tejto motivácie a hospodárske subjekty nijakým spôsobom nie sú motivované uprednostniť materiálové zhodnotenie pred energetickým. Vzniká riziko nesplnenia limitov z prílohy č. 3 zákona o odpadoch keďže výrobca ani OZV nemá možnosť ovplyvniť či zberová spoločnosť odovzdá odpad na materiálové alebo energetické zhodnotenie a pri rovnakom poplatku za zhodnotenú tonu nemá zberová spoločnosť žiadnu motiváciu plastový odpad zhodnocovať materiálovo. Žiadame o novelizáciu Prílohy č. 3 zákona č. 79/2015 o odpadoch k 1.1.2021 stanovením prípustných metód zhodnotenia jednotlivých prúdov odpadov a zároveň žiadame o rozdelenie nákladov na materiálové a energetické zhodnotenie odpadov z plastov podľa ekonomicky oprávnených nákladov na jednotlivé metódy zhodnotenia a nastaviť motivačný mechanizmus prednostnej podpory materiálového zhodnocovania. Cieľom cenovej regulácie by malo byť uprednostnenie alebo naopak znevýhodnenie určitých postupov. Máme za to, že v tomto prípade cenová regulácia svoju úlohu neplní. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie – 3.3.2. Nepriame finančné náklady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. A už vopred odmietame rétoriku o preukazovaní a dokladovaní vyčísľovania nákladov zo strany výrobcov či OZV, keďže sám predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a výrobca ani OZV nie sú povinní jeho prácu v skrátenom a netransparentnom procese stanovovania sadzieb suplovať. Odôvodnenie: Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Na konzultácii k Predbežnej informácii dňa 20.10.2020, v dostupnom zápise zo stretnutia, zástupca MŽP SR uviedol, že: „výšky nákladov boli ministerstvu zaslané len od malých zberových spoločností a tieto údaje v tejto fáze nemôžeme zverejňovať“ a zároveň, že „malé zberové spoločnosti nám poskytli údaje, ale ide o veľmi rozdielne náklady, preto ministerstvo oslovilo veľké nadnárodné zberové spoločnosti, aby nám poskytli údaje o ich nákladoch na zber.“ Ďalej bolo zo strany MŽP SR uvedené: „že bude chcieť, aby zberové spoločnosti predložili v rámci MPK svoje náklady...“. Na základe vyššie uvedeného predpokladáme, že v čase kedy bol návrh vyhlášky predložený do PPK nemalo MŽP SR k dispozícii všetky relevantné údaje, z ktorých by mohlo vychádzať pri stanovení nákladov na zber a zhodnotenie (bod. 3.3.2 doložky Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie). Zároveň dosiaľ dostupné údaje vykazujú významnú variabilitu podľa jednotlivých zberových spoločností čo ukazuje na nemožnosť určiť jednotné náklady pre celú SR. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, 3.3 Náklady regulácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o konkrétne vyčíslenie „finančných nákladov na jedného podnikateľa“ a „finančných nákladov na celé podnikateľské prostredie“ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie aplikovaním odhadu zhodnocovaných množstiev odpadu z obalov a neobalových výrobkov v nasledujúcich rokoch v súvislosti so stanovením nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Odôvodnenie: Vyhláškou navrhované náklady mali byť podľa predkladateľom ústne prezentovaných vyjadrení stanovené na vytriedené a zhodnotené množstvá odpadov a zberovým spoločnostiam budú uhradené až po preukázaní zhodnotenia odpadu t.j. po predložení dokladov o materiálovom toku podľa § 52 ods. 21 zákona o odpadoch. Reálny návrh vyhlášky však túto skutočnosť neodráža. Zároveň sa podľa slov predkladateľa očakáva nárast vytriedených a zhodnotených množstiev. Vzhľadom na to, že v doložke vplyvov nie je vyčíslený očakávaný nárast nákladov pre výrobcov ani predpokladaný nárast zhodnotených množstiev, OZV nedokáže preniesť navrhované náklady do recyklačného poplatku pre výrobcov. Jediná relevantná analýza nákladov je uvedená v analýze Inštitútu environmentálnej politiky „Ako pretriediť triedený zber“ v prílohe č. 3. Táto však porovnáva náklady pre výrobcov tzv. recyklačné poplatky. Nie náklady za zber a zhodnotenie. Náklady na zber a zhodnotenie sa uvádzajú na str. 18 analýzy v Boxe 3. Tieto však nekorešpondujú s nákladmi navrhnutými v predkladanej vyhláške (náklady za papier sú vyššie, ostatné náklady sú nižšie ako navrhované). |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | K dôvodovej správe – všeobecná časť |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame odstrániť zo všetkých sprievodných dokumentov nepravdivé tvrdenie o tom, že “na jar 2020 nemalo okolo 400 obcí zabezpečený triedený zber“, ako jedného z vykonštruovaných argumentov preukazujúceho domnelú nefunkčnosť systému. Odôvodnenie: Vo všeobecnej časti dôvodovej správy je uvedené, že na: „jar 2020 cca. 400 obcí nemalo zabezpečený triedený zber“. Toto konštatovanie nie je pravdivé. Skutočnosť podľa informácií koordinačného centra bola nasledovná: „V priebehu prvého štvrťroka 2020 organizovalo koordinačné centrum tri zlosovania nezazmluvnených obcí: • dňa 14.01.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 183 nezazmluvnených obcí s 266.071 obyvateľmi, • dňa 13.02.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 159 nezazmluvnených obcí s 141.199 obyvateľmi, • dňa 27.03.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 30 nezazmluvnených obcí s 24.093 obyvateľmi“. Zároveň vydali členovia KC memorandum, v ktorom sa zaviazali prefinancovať všetky vzniknuté náklady od 1.1.2020. Vo všetkých nezazmluvnených obciach prebiehal triedený zber bez prerušenia. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Požadujeme doplnenie možnosti odvolania sa voči stanoveniu minimálnych sadzieb vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Žiadame, aby bolo vo vykonávacej vyhláške jasne popísané pravidlo, ako sa môže proti cenovej regulácii odvolať. Odôvodnenie: Proti vyhláške MŽP nie je prípustný žiadny štandardný opravný prostriedok a nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve. Ak v dôsledku nesprávnej cenovej regulácie bude spôsobená škoda, poškodené subjekty pravdepodobne nebudú mať nárok na jej náhradu voči štátu. Novela teda neposkytuje žiadne procesné záruky transparentného stanovenia nákladov. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Ide o zásadný rozpor s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu za materiálové zloženie obalu, platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | K čl. I., novelizačný bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Predkladaný materiál vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. Žiadame jasne stanoviť, či zverejnené náklady zohľadňujú aj predpokladané výnosy z nakladania s daným druhom odpadov a podľa toho prispôsobiť členenie jednotlivých druhov odpadov. Zároveň žiadame aby neboli výrobcovia diskriminovaní na základe toho aké komodity uvádzajú na trh tým, že jedna komodita bude zohľadňovať rozdielne náklady (papier) a druhá nie (plasty). Odôvodnenie: Náklady na triedený zber a zhodnotenie sú regionálne diferencované. Na ich výšku má vplyv množstvo faktorov najmä náklady na prepravu, ktoré sú v husto osídlených oblastiach výrazne nižšie ako napr. v horských oblastiach alebo na lazoch. Ďalšie náklady závisia napr. od vzdialenosti na miesto dotriedenia odpadu a od vzdialenosti napr. závisia predajné ceny vytriedeného odpadu. Uvedený návrh tieto skutočnosti nijak nereflektuje. Žiadame prepracovať mechanizmus stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov tak, aby zohľadňoval lokálne a regionálne špecifiká a nediskriminoval zberové spoločnosti s vyššími nákladmi rovnako ako nezvýhodňoval zberové spoločnosti s nižšími nákladmi ako sú náklady stanovené v návrhu vyhlášky. Žiadame o zapracovanie mechanizmu vyplácania nákladov na základe preukázaných zhodnotených množstiev danej komodity priamo do návrhu vyhlášky resp. do Dôvodovej správy. Považujeme takto stanovené sadzby za veľmi netransparentne rozčlenené. Máme za to, že na základe vyjadrení pracovníkov ministerstva (zápis z Konzultácie s výrobcami k novele vyhlášky č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov zo dňa 20.10.2020) ide o sadzby za tonu zhodnoteného odpadu čo je však potrebné vo vyhláške jasne definovať. Žiadame, aby bol zverejnený transparentný prehľad vstupných údajov pre výpočet sadzieb, a to z hľadiska ich výšky, ako aj spôsobu výpočtu a stanovenia premenných, ktoré do neho vstupujú. Ide o principiálnu podmienku, aby bolo možné aj kontinuálne vyhodnocovať akékoľvek zmeny relevantné pre výpočet sadzieb a ich dopady. Je potrebné exaktne uviesť, aké sú brutto náklady zberových spoločností na výkon triedeného zberu a aké dosahujú výnosy za predaj druhotnej suroviny. O nakladaní s vyzbieranou druhotnou surovinou by mali rozhodovať výrobcovia prostredníctvom OZV, tak, aby bola garantovaná maximalizácia výnosov z predaja druhotnej suroviny a najmä obmedzenie energetického zhodnotenia v prospech recyklácie. V zmysle § 27 ods. 5 zákona o odpadoch je zberová spoločnosť povinná znížiť úhradu o výnosy z predaja dotovanej vyzbieranej druhotnej suroviny. Z uvedených sadzieb a ani z popisu k tabuľke nie je jasné, v akej výške ministerstvo zohľadnilo tento príjem pre účel výpočtu. Navyše výnosy z predaja druhotnej suroviny sa v čase dynamicky menia, preto žiadame zverejniť mechanizmus, na základe ktorého bude dochádzať k prehodnocovaniu stanovených sadzieb. Žiadame o doplnenie údaju o minimálnej požadovanej miere recyklácie. V opačnom prípade hrozí, že zberová spoločnosť nebude mať snahu kvalitne dotrieďovať odpad pre účel recyklácie a bude uprednostňovať energetické zhodnotenie. V návrhu vyhlášky tak absentujú % podiely medzi recykláciou a energetickým zhodnotením. V prípade, že zákonodarca neprijme túto pripomienku nevedia OZV ovplyvniť a garantovať zabezpečenie plnenia limitov recyklácie, pretože nemajú absolútne žiadny vplyv na rozhodovanie a konanie zberových spoločností. Zberové spoločnosti sa budú rozhodovať na základe, pre nich najvýhodnejších ekonomických kritérií. V neposlednom rade absentuje forma, akou bude zberová spoločnosť preukazovať zhodnotené tony. Žiadame, aby sa zhodnotenie preukazovalo dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov a dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Taktiež žiadame o doplnenie, akým spôsobom sa bude preukazovať zhodnotenie odpadu z papiera v členení na papier a noviny, časopisy, nakoľko v evidencii existuje len jedno katalógové číslo pre papier pochádzajúci z komunálneho odpadu (20 01 01). Žiadame definovať štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t. j. Minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov) - definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť nebude svojvoľne meniť spôsob triedenia (za účelom znižovania nákladov, keďže menej frakcií pri triedení znamená menší náklad, ale zároveň aj menšiu možnosť recyklácie, napr. mix plastov môže byť umiestnený len na energetické zhodnotenie prípadne skládku). Rozsah štruktúry dotriedenia má výrazný vplyv na pomer recyklácie vs. energetické zhodnotenie (R3 vs. R1, resp. výber koncovej zhodnotiteľskej kapacity). Žiadame definovať logistický formát odpadu po jeho dotriedení (t. j. balenie) - touto definíciou sa zabezpečí čo najefektívnejšie nakladanie s druhotnými surovinami (podoba druhotnej suroviny ovplyvňuje výber zhodnotiteľských kapacít a, samozrejme, má vplyv na výnosy z predaja). Nesúhlasíme s reguláciou nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach prístupom legislatívneho určenia sadzieb, ale ak sa napriek našim argumentom, ako aj argumentom širokej odbornej verejnosti a najmä výrobcov, ministerstvo rozhodne takýto regulačný prístup sadzieb zaviesť, je potom povinnosťou ministerstva, aby nedošlo takouto vágnou úpravou k destabilizácii trhu a diverzifikácii prístupu povinných subjektov v praxi nutné priamo vo vyhláške jednoznačne špecifikovať: mernú jednotku sadzieb = zhodnotená tona, spôsob preukazovania zhodnotených/recyklovaných ton, stanovenie minimálnych technických požiadaviek pri nakladaní s odpadom s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov, množstvá z výkupu/mobilného výkupu nespadajú pod túto vyhlášku a stanovenie minimálneho podielu recyklácie z vytriedeného množstva. Do vykonávacej vyhlášky navrhujeme stanoviť štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t.j. triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách) a stanoviť sadzbu na jednotlivé frakcie, nie jednotne nastavenú sadzbu. Jasne definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť bude mať definované jasné kritériá a motiváciu a vytvoria sa lepšie podmienky na triedenie a samotnú recykláciu. V prípade, že pre komodity a frakcie budú stanovené diferencované sadzby bude zároveň jednoduchšie vypočítať ekomodulačné poplatky pre výrobcov zo strany OZV v nadväznosti na pripravované leg. úpravy. Ekomodulácia má reflektovať reálne náklady spojené s recykláciou jednotlivých druhov obalov (nestačí len jedna sadzba pre plasty; miera recyklácie PET je výrazne vyššia ako napr. HDPE, tzv. tvrdý plast) a byť nástrojom na motiváciu výrobcov baliť alebo plniť svoje výrobky do obalov, ktoré sú materiálovo jednoduchšie a efektívnejšie na dotriedenie a recykláciu. Podľa § 27 ods. 5 zákona o odpadoch „výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu ... Ak sa uvedená́ povinnosť̌ realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.“ Nevidíme zmysel v členení nákladov iba v komodite papier bez členenia nákladov u ďalších komodít, najmä plastov. Predpokladáme, že navrhnuté náklady predstavujú „hrubé“ náklady na zber a dotriedenie odpadov ešte pred odpočítaním výnosov z predaja vytriedeného odpadu. V takomto prípade potom nie je jasné prečo sú náklady na papier rozdelené na dve odlišné kategórie, keďže ich zber prebieha rovnakým spôsobom do rovnakých nádob. Ak sú ale v nákladoch zohľadnené už aj výnosy z predaja vytriedeného odpadu potom žiadame, aby boli rozdelené aj ďalšie druhy odpadov, minimálne plasty, kde sa výnosy z predaja vytriedeného odpadu výrazne líšia podľa druhov plastov (PET, HDPE, PE...). V praxi to bude problematické sledovať, nakoľko to isté katalógové číslo na potvrdenkách o zhodnotení zahŕňa rôzne typy materiálov. Kategórie by museli byť vopred jasne stanovené a zároveň, recyklátori (i zahraniční), by museli na potvrdení doplniť špecifikáciu odpadu (komodity). |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | K čl. II. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame stanoviť účinnosť vyhlášky od 1.1.2022. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou bez možnosti primerane očakávať predvídateľnosť právneho poriadku a právnu istotu. Týmto spôsobom môže účinnosť vyhlášky nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje zmluvné a účtovné vzťahy vo vzťahu k údajom za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Zavedenie regulácie sadzieb pre výkony zberových spoločností bude znamenať zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | K čl. I, novelizačná bod II, príloha č. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť názov prílohy č. 12a tak, aby príloha pojednávala o ekonomicky oprávnených výdavkoch nie o sadzbách na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. V zmysle uvedeného požadujeme upraviť hlavičku aj obsah tabuľky v prílohe č. 12a. Odôvodnenie: Nesúlad legislatívy. Vyhláška musí pojednávať o ekonomicky oprávnených výdavkov z dôvodu zabezpečenia konkurencie ako medzi OZV, tak aj medzi zberovými spoločnosťami. Na všetkých uvedených úrovniach musí zabezpečiť existenciu konkurenčného prostredia. Zároveň musí výrobcom obalov zabezpečiť garanciu úhrady reálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu – transparentne a preukázateľne. Nesmie dochádzať k neprehľadnému vynakladaniu prostriedkov výrobcov. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví, že výnos z predaja vytriedeného odpadu z obalov a odpadov z neobalových výrobkov patrí výrobcom obalov a slúži na zníženie ich nákladov na zabezpečenie plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odôvodnenie: Náklad výrobcu obalov na zabezpečenie triedeného zberu musí byť ponížený o výnos z predaja druhotnej suroviny. |
| Subjekt: | SPPK (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví cenový orgán, ktorý ustanovuje rozsah regulácie ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie: Jednoznačnosť výkladu a výpočtu ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | prílohe 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Únia spracovateľov zmesného plastového odpadu / ÚSZPO / zastupuje spoločnosti, ktoré zhodnocujú hlavne plastové odpady. Tento prúd napriek tomu, že je najväčším problémom životného prostredia je najviac podfinancovaný, preto vítame snahu na zmenu vo forme navrhovanej vyhlášky, aj keď navrhovanú sadzbu za plasty uvedenú v návrhu Prílohy č. 12a k vyhláške č. 373/2015 Z. z. považujeme za nízku. Legislatívne zmeny v uplynulých rokoch vytvorili podmienky pre využitie odpadov na výrobu druhotných palív. Vďaka tomu sa trh pre druhotné palivá na Slovensku významne rozvíja. Špecifikom druhotných palív je tzv. stav konca odpadu. Palivá, ktoré dosiahli mieru čistoty definovanú týmto stavom už nie sú odpadom, ale výrobkom. Mnohé spoločnosti na Slovensku sa legislatívne, logisticky aj technicky pripravili na zabezpečenie dopytu po tuhých druhotných palivách. Napr. člen nášho združenia spoločnosť SPV GRANUL má v súčasnosti požiadavky na 45 000 t tohto produktu, ale náklady na zhodnotenie 1 tony pre neho predstavujú 151,70 €. Je zrejmé, že žiaden odberateľ takúto cenu nemôže akceptovať. Podfinancovanie systému sa plne prejavuje aj u ďalších našich členov. Spoločnosť VUMZ SK, s.r.o., ktorá prevádzkuje Optickú triediacu linku na spracovanie PKO reálne vykazuje stratu pri spracovaní 1 tony plastu vo výške 113,- €. Ekonomický oprávnené náklady našich členov, ktorí prevádzkujú zariadenia na materiálovú recykláciu odpadových plastov sa pohybujú do 544,- € za tonu. Napr. spoločnosť GreenMoon s.r.o., ktorá sa zaoberá recykláciou kompozitných materiálov vykazuje ekonomicky oprávnené náklady vo výške 288,- € na tonu zhodnotených odpadov. Ekonomicky oprávnené náklady na surovinovú (chemickú) recykláciu podľa analýz našich členov v závislosti od použitej technológie sa pohybujú od 298,- € do 531,-€ za zhodnotenú tonu problematických bežnými spôsobmi nerecyklovateľných plastových odpadov. Z analýz je zrejmé, že celý systém odpadového hospodárstva od triedeného zberu po konečné zhodnotenie, resp. úpravu odpadov je výrazne podfinancovaný. Slovensko má ambiciózne recyklačné ciele. Ale to nestačí. Recyklačné ciele musia byť sprevádzané vytvorením trhu pre recyklované materiály. Základnými kritériami trhu sú cena a kvalita. Pokiaľ budú recykláty oveľa nekvalitnejšie a dokonca drahšie ako primárne produkty, trh pre ne sa uzavrie a recyklačné ciele sa nesplnia. Systém sa preto musí dofinancovať tak, aby zabezpečil intenzifikáciu triedeného zberu a dotriedenie ZKO so zreteľom na kvalitu a požiadavky odberateľov. Musí zabezpečiť také vstupy (kvalita a cena) pre spoločnosti využívajúce odpady vo svojej činnosti, ktoré zabezpečia rentabilitu ich prevádzok pri výrobe účelných výrobkov z plastových odpadov, druhotných surovín, recyklátov z mechanickej, resp. surovinovej recyklácie. Konkrétne u plastových odpadov podľa vykonaných analýz navrhovaná sadzba 550,- €/tona zabezpečí len zhodnotenie odpadov z plastov, ale nepokryje intenzifikáciu triedeného zberu a dotriedenie ZKO a ostatné náklady. ÚSZPO v zastúpení svojich členov preto navrhuje sadzbu na plasty zmeniť na 800,- € za tonu. Nebudú to neúčelne vynaložené prostriedky. Tým, že sa dofinancovaním systému odpadového hospodárstva dosiahne zhodnotenie nezrecyklovateľných plastov dosiahne Slovensko úsporu na dani platnej od 1. januára 2021 v rámci EÚ. Touto úsporou môže štát vhodne zvolenou formou občanom refundovať mierne zvýšenie cien potravín, ktoré by potenciálne mohli vyvolať nové recyklačné poplatky. |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K ČL. I bod 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V navrhovaný bod 1 žiadame upraviť nasledovne: „§ 18a Minimálne sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (§ 59 ods. 1 písm. g) a odsek 4 písm. a), § 112 ods. 11 zákona) Odôvodnenie: V dôvodovej správe k zákonu č. 285/2020 Z. z. je uvedené, že sa budú stanovovať minimálne sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, z toho dôvodu žiadame pred slovo sadzby o doplniť slovo minimálne . |
| Subjekt: | ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) |
| Pripomienka k: | K Čl. I bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame úpravu názvu prílohy č. 12a k vyhláške č. 373/2015 Z. z. nasledovne : ,, Minimálne sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov“ Odôvodnenie: V pôvodnom návrhu zákona o odpadoch je uvedené, že sa budú stanovovať minimálne sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) |
| Pripomienka k: | Pripomienky k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373.2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s výhradnými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Nakoľko nie sú známe podklady, z ktorých ministerstvo čerpalo pri určení sadzieb, nie je možné posúdiť ani to, aká bola obsahová skladba výdavkov predložených zo strany oslovených zberových spoločností a aké všetky položky zo strany ministerstva zohľadnené. Preto si dovoľujeme zásadne namietať na výrazný nedostatok predmetnej novely vyhlášky a celého legislatívneho procesu s ňou spojeného. A to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, aký signifikantný dopad bude mať uvedené na celý relevantný trh. V nadväznosti na uvedené považujeme za potrebné zdôrazniť, že v rámci daných sadzieb, sa nesmie zaraďovať zisk zberových spoločností, vychádzajúc z predpokladu, že sa naozaj má jednať iba o ekonomicky oprávnené výdavky. |
| Subjekt: | SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) |
| Pripomienka k: | Pripomienky k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373.2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s výhradnými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Určenie sadzieb nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a dopadov z neobalových výrobkov spôsobom, ako ho predpokladá novela vyhlášky a ako ho predpokladá posledná novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je z nášho pohľadu vnímaný ako neprimeraný zásah do pravidiel hospodárskej súťaže garantovaných tak európskym právom ako aj Ústavou SR. |
| Subjekt: | SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) |
| Pripomienka k: | Pripomienky k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373.2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s výhradnými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov: |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Ako nedostatok je z našej strany hodnotená aj skutočnosť, že sadzby sú nastavené plošne pre celú územie SR a nezohľadňujú regionálne rozdiely a to v takých ukazovateľoch ako sú napr. cena práce a pod. |
| Subjekt: | APOH (Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve - APOH) |
| Pripomienka k: | Príloha č. 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné sadzby: Sklo - 135,-EUR; Plasty - 695,-EUR; Papier = Papier - 180,-EUR, Papier = Noviny/Časopisy - 105,-EUR; Kompozitné obaly na báze lepenky - 550,-EUR; Kovové obaly - 415,-EUR; Drevené obaly - 16,- EUR. ZDôVODNENIE: Vzhľadom na rozdielne podmienky v rôznych regiónoch SR navrhujeme vyššie sadzby tak, aby sa zohľadnili aj podmienky v regiónoch, ktoré sú redšie osídlené a náklady na zber sú z týchto dôvodov vyššie. Máme za to, že uvedené sadzby sú určené ako sadzby za tonu vyzberaných odpadov. Ak by malo ísť o sadzby za iba zhodnotené množstvo, novelou navrhované sadzby by boli ešte nižšie ako v súčasnosti uhrádzané ceny zo strany OZV. Zrejme by potom bolo vhodné zvážiť aj znenie § 59 ods. 9 zákona č. 79/2015 Z.z. a prílohu č 8a k tomuto zákonu, ktorý umožňuje, aby oddelene zberaná zložka komunálneho odpadu obsahovala do 35 % znečistenia (v roku 2021). |
| Subjekt: | ZVVS (Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska) |
| Pripomienka k: | K čl. II. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame stanoviť účinnosť vyhlášky od 1.1.2022. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou bez možnosti primerane očakávať predvídateľnosť právneho poriadku a právnu istotu. Týmto spôsobom môže účinnosť vyhlášky nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje zmluvné a účtovné vzťahy vo vzťahu k údajom za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Zavedenie regulácie sadzieb pre výkony zberových spoločností bude znamenať zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o dopracovanie návrhu vyhlášky a jej sprievodných dokumentov v ktorých sa náklady stanovia transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi, v nadväznosti na to dopracovať do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie konkrétne vyčíslenie „finančných nákladov na jedného podnikateľa“ a „finančných nákladov na celé podnikateľské prostredie“. Je potrebné v návrhu vyhlášky dopracovať obsah plnenia a spôsob preukazovania náležitostí v rámci zabezpečovania triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zberovou spoločnosťou. Pri stanovovaní sadzieb ďalej žiadame zohľadniť lokálne podmienky, vzdialenosti, časové okolnosti. Odôvodnenie pripomienky: Materiál nie je dostatočne pripravený, odôvodnený, chýba vyčíslenie finančných nákladov, pričom je v priamom rozpore s ustanovením smernice článku 8a bod 4. písm. c) Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca výrobku platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov: nepresiahli náklady, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb v oblasti odpadového hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom. Takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. Predkladateľ ustanovuje sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pričom sám odôvodňuje, že nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré jednotlivý výrobca uvádza na trh Slovenskej republiky, nie je možné tieto náklady vyčísliť. Zároveň predkladateľ v návrhu vyhlášky nezaväzuje zberovú spoločnosť ako prijímateľa k pokrytiu na triedeného zberu, prepravy a spracovania vrátane spracovania nevyhnutného na splnenie cieľov Únie (ciele prílohy č. 3 zákona o odpadoch pre obaly, recyklácia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre zvýšenie miery recyklácie KO) ako aj národných cieľov – ciele zberu. Mimo iného predkladateľ svojou úpravou narúša fungovanie trhu, zabraňuje súťaži. Transparentnosť daného procesu možno spochybniť aj skráteným legislatívnym konaním MPK, neuskutočnením konzultácií, absenciou výpočtu prostredníctvom ktorého sa k sadzbám dospelo a absenciou informácií čo všetko sadzba pokrýva. Sadzby nezohľadňujú danosti regiónu, hustotu osídlenia, vzdialenosti a iné, nehovoriac o tom, žeby korešpondovali so slovným spojením ekonomicky oprávnený náklad. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP) 3.3 Náklady regulácie - z toho MSP |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o dopracovanie analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP) v časti 3.3 Náklady regulácie - z toho MSP pri ktorej je potrebné upresniť množstvo registrovaných výrobcov, ktorých sa zmeny dotknú. Odôvodnenie pripomienky: Číslo subjektov, ktorých sa zmena dotkne nekorešponduje nakoľko v registri výrobcov obalov a neobalových výrobkov sú aj výrobcovia s individuálnymi autorizáciami a výrobcovia „s výnimkami“ na základe § 54 ods. 6 a § 74 ods.4, kedy nemusia mať uzavretú zmluvu s OZV a ktorých sa uvedená zmena nedotkne. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP) 3.3 Náklady regulácie - z toho MSP |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Zároveň žiadame o doplnenie a dopracovanie bližších informácií, čo konkrétne obsahovali podklady od siedmych zberových spoločností pôsobiacich v rôznych regiónoch Slovenskej republiky na základe ktorých predkladateľ stanovil sadzby jednotlivých odpadov z výrobkov podľa druhu materiálu? Odôvodnenie pripomienky: Predkladateľ stanovil sadzby jednotlivých odpadov z výrobkov podľa druhu materiálu, ktoré sú vyššie ako v okolitých krajinách pričom argumentuje, že „jednotlivé sadzby zahŕňajú minimálne náklady na zabezpečenie zberu a následného zhodnotenia jednej tony odpadu“. Doposiaľ však predkladateľ navrhované sadzby nepodložil žiadnym výpočtom, ani neozrejmil, čo všetko vstupovalo do nákladov zberových spoločností. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie (vrátane testu MSP) 3.3 Náklady regulácie - z toho MSP |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame dopracovať 3.3.4 Súhrnnú tabuľku nákladov regulácie na podnikateľa, ako aj celé podnikateľské prostredie spolu so zverejnením výpočtu na základe ktorého predkladateľ dospel k uvedeným skutočnostiam. Odôvodnenie pripomienky: V súvislosti so stanovením nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov žiadame o konkrétne vyčíslenie „finančných nákladov na jedného podnikateľa“ a „finančných nákladov na celé podnikateľské prostredie“ do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie aplikovaním odhadu zhodnocovaných množstiev odpadu z obalov a neobalových výrobkov v nasledujúcich rokoch. Pri tak významnom zásahu do trhového prostredia by mal mať predkladateľ spracovanú analýzu na základe čoho k takému kroku pristupuje - nepodložené vyjadrenia bez vyčíslenia súčasného stavu a finančných nákladov, ktoré sa prejavia návrhom vyhlášky nie sú relevantným podkladom a narúša to transparentnosť daného procesu. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame prepracovať mechanizmus stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov tak, aby zohľadňoval lokálne a regionálne špecifiká a nediskriminoval zberové spoločnosti s vyššími nákladmi rovnako ako nezvýhodňoval zberové spoločnosti s nižšími nákladmi ako sú náklady stanovené v návrhu vyhlášky. Odôvodnenie pripomienky: Náklady na triedený zber a zhodnotenie sú regionálne diferencované. Na ich výšku má vplyv množstvo faktorov najmä náklady na prepravu, ktoré sú v husto osídlených oblastiach výrazne nižšie ako napr. v horských oblastiach alebo na lazoch. Ďalšie náklady závisia napr. od vzdialenosti na miesto dotriedenia odpadu a od vzdialenosti napr. závisia predajné ceny vytriedeného odpadu. Uvedený návrh tieto skutočnosti nijako nereflektuje. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame do návrhu vyhlášky doplniť do ktorej kategórie bude spadať kartón a lepenka. A zároveň žiadame do návrhu vyhlášky doplniť spôsob, akým bude zberová spoločnosť preukazovať vyzbieranie a zhodnotenie papiera vs. novín a časopisov nakoľko v súčasnosti existuje len jedno katalógové číslo? Odôvodnenie pripomienky: Prirodzenejšie delenie v závislosti na spôsobe spracovania je na papier a lepenku. Nakoľko predkladateľ rozdelil komoditu papier na papier a noviny a časopisy mal by toto delenie vo vzťahu k vykazovaniu a platbe úhrad aj upresniť. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame do návrhu vyhlášky doplniť spôsob, akým bude zberová spoločnosť preukazovať zhodnotené tony a podmieniť uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov až po preukázaní zhodnotenia. Odôvodnenie pripomienky: Žiadame, aby sa zhodnotenie preukazovalo dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov a dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov po doručení ktorých OZV uhradí náklady za celú zabezpečenú službu. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame jasne stanoviť, či zverejnené náklady zohľadňujú aj predpokladané výnosy z nakladania s daným druhom odpadov a podľa toho prispôsobiť členenie jednotlivých druhov odpadov. Zároveň žiadame aby neboli výrobcovia diskriminovaní na základe toho aké komodity uvádzajú na trh tým, že jedna komodita bude zohľadňovať rozdielne náklady (papier) a druhá nie (plasty). Odôvodnenie pripomienky: Podľa § 27 ods. 5 zákona o odpadoch „výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu ... Ak sa uvedená́ povinnosť̌ realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané́ z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.“ Nevidíme zmysel v členení nákladov iba v komodite papier bez členenia nákladov u ďalších komodít, najmä plastov. Predpokladáme, že navrhnuté náklady predstavujú „hrubé“ náklady na zber a dotriedenie odpadov ešte pred odpočítaním výnosov z predaja vytriedeného odpadu. V takomto prípade potom nie je jasné prečo sú náklady na papier rozdelené na dve odlišné kategórie, keďže ich zber prebieha rovnakým spôsobom do rovnakých nádob. Ak sú ale v nákladoch zohľadnené už aj výnosy z predaja vytriedeného odpadu potom žiadame, aby boli rozdelené aj ďalšie druhy odpadov, minimálne plasty, kde sa výnosy z predaja vytriedeného odpadu výrazne líšia podľa druhov plastov (PET, HDPE, PE...). V praxi to bude problematické sledovať, nakoľko to isté katalógové číslo na potvrdenkách o zhodnotení zahŕňa rôzne typy materiálov. Kategórie by museli byť vopred jasne stanovené a zároveň, recyklátori (i zahraniční), by museli na potvrdení doplniť špecifikáciu odpadu (komodity) Na konzultácii dňa 20.10.2020, v dostupnom zápise zo stretnutie, zástupca MŽP SR uviedol: „že určite to nebude nastavené tak, aby výrobcovia platili naviac za niečo, za čo platiť nemajú“. Ak nedôjde u úprave skupín odpadov budú výrobcovia napr. PET obalov doplácať na triedený zber a zhodnotenie ostatných druhov plastov (v prípade ak náklady už zohľadňujú výnosy). V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Ide o zásadný rozpor s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Odôvodnenie pripomienky: Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o zapracovanie mechanizmu vyplácania nákladov na základe preukázaných zhodnotených množstiev danej komodity priamo do návrhu vyhlášky. Odôvodnenie pripomienky: Na konzultácii dňa 20.10.2020 MŽP SR informovalo, že: „Po novom dostanú zaplatené zberové spoločnosti až po preukázaní zhodnotenia daného množstva.“ a „výrobcovia budú platiť len za materiál, ktorý bude zhodnotený materiálovo príp. energeticky“. |
| Subjekt: | NATURPACK (NATUR-PACK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Všeobecná |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o novelizáciu Prílohy č. 3 zákona č. 79/2015 o odpadoch k 1.1.2021 stanovením prípustných metód zhodnotenia jednotlivých prúdov odpadov a zároveň žiadame o rozdelenie nákladov na materiálové a energetické zhodnotenie odpadov z plastov podľa ekonomicky oprávnených nákladov na jednotlivé metódy zhodnotenia a nastaviť motivačný mechanizmus prednostnej podpory materiálového zhodnocovania. Cieľom cenovej regulácie by malo byť uprednostnenie alebo naopak znevýhodnenie určitých postupov. Máme za to, že v tomto prípade cenová regulácia svoju úlohu neplní. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov MŽP SR uvádza: „Najpálčivejší problém nastáva pri triedení odpadov z obalov, ktoré sú pre svoje materiálové zloženie nákladnejšie na zhodnotenie. Práve o takéto materiály sa zodpovedné organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly nezaujímajú, resp. odmietajú zodpovednosť za financovanie nakladania s odpadom z týchto výrobkov.“ Predpokladáme, že MŽP SR hovorí najmä o plastovom odpade, keďže sklo, papier a kovy sa v zásade nedotrieďujú. V prípade plastov sa dnes dotrieďujú plasty, ktoré sú materiálovo zhodnotiteľné. Ostatné druhy plastov sa zhodnocujú najmä energeticky (R1). Príloha č. 3 zákona o odpadoch však výrobcom neumožňuje použiť doklady o materiálových tokoch s koncovkou na R1, na plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie resp. umožňuje, ale iba v obmedzenej miere (3% z celkového limitu 48%). Vo všetkých dokumentoch sprievodnej dokumentácie (Predkladacia správa, Dôvodová správa, Doložka vplyvov) sa uvádza, že „Návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov boli spracované environmentálne vhodnejším spôsobom.“ Vzhľadom na to, že v § 6 zákona o odpadoch je zakotvená hierarchia odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa za environmentálne najvhodnejší spôsob spracovania odpadu považuje materiálové zhodnotenie, vo vyhláške chýba ukotvenie tejto motivácie a hospodárske subjekty nijakým spôsobom nie sú motivované uprednostniť materiálové zhodnotenie pred energetickým. Vzniká riziko nesplnenia limitov z prílohy č. 3 zákona o odpadoch keďže výrobca ani OZV nemá možnosť ovplyvniť či zberová spoločnosť odovzdá odpad na materiálové alebo energetické zhodnotenie a pri rovnakom poplatku za zhodnotenú tonu nemá zberová spoločnosť žiadnu motiváciu plastový odpad zhodnocovať materiálovo. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k dôvodovej správe - všeobecná časť |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Princíp regulácie vo forme stanovenia povinnej minimálnej ceny (ďalej „sadzieb“) považujeme za nesystematický a negarantujúci zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach tak, ako je uvádzaný v dôvodovej správe k návrhu vyhlášky, už len zo samotného princípu, že zavedenie sadzieb v tomto období spôsobí otvorenie zmlúv medzi OZV a výrobcami z dôvodu potreby zohľadnenia nových sadzieb v cenách pre výrobcov, a tým destabilizáciu systému. Nové podmienky, ktoré sa musia zapracovať do zmluvných vzťahov, budú mať dopad aj na prípadné rozviazanie súčasných zmlúv medzi OZV a obcami. Ďalej je v dôvodovej správe uvedené, že na Slovensko dovážame cca 300 000 ton nespracovateľných plastov zo zahraničia. Na dovoz odpadu zo zahraničia dlhodobo upozorňujeme ako environmentálny problém. Tento problém naopak komplikuje situáciu aj pre slovenských výrobcov z dôvodu obsadenia kapacít na zhodnotenie. Zavedenie sadzieb problém dovozu nevyrieši. V dôvodovej správe je uvedené, že návrhom vyhlášky sa ustanovujú predovšetkým ekonomicky oprávnené náklady vychádzajúce zo sadzieb, ktoré majú byť uhrádzané za zber a následné zhodnotenie vyzbieraných odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v rámci triedeného zberu v obci vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V zmysle § 59 ods. 1 písm. g) je povinnosťou výrobcu uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)]. Dovoľujeme si upozorniť, že náklady a výdavky sú dve rozdielne veličiny. Keďže podľa zákona majú výrobcovia hradiť ekonomicky oprávnené výdavky je nevyhnutné, aby zberové spoločnosti preukazovali vynakladanie peňažných prostriedkov = ekonomicky oprávnených výdavkov, ktoré získali od OZV na pokrytie nákladov zabezpečenia triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Navyše, ministerstvo v zmysle § 105 ods.3 m) nemá splnomocnenie na určovanie rôznej škály nákladov, t. j. stanoviť sadzby „od“ ako minimálnej hranice. Žiadame o stanovenie sadzieb ako je uvedené v predmetnom právnom predpise. |
| Subjekt: | SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) |
| Pripomienka k: | Pripomienky k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373.2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s výhradnými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Dovoľujeme namietať voči analýze vplyvov danej novely vyhlášky na podnikateľské prostredie. S prihliadnutím na obsah predmetnej analýzy je zrejmé, že Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sa rozhodlo prijať predmetnú novelu vyhlášky na základe neúplných resp. nedostatočných podkladov o dopadoch na celé podnikateľské prostredie, čo preukazuje aj spomínaná analýza vplyvov na podnikateľské prostredie. Konkrétne v rámci danej analýzy úplne absentujú výpočet finančných nákladov pre výrobcov obalov, pričom je podľa nášho názoru nesporné, že predmetná novela a stanovenie tzv. minimálnych nákladov za realizáciu triedeného zberu, bude mať finančný dopad aj na samotných výrobcov obalov. Dá sa predpokladať, že predkladateľ návrhu novely vyhlášky nedisponuje s informáciou, aký finančný dopad bude mať predmetná novela vyhlášky, čo je, s prihliadnutím na obsah uvedenej novely, v rámci legislatívneho procesu neakceptovateľný postup. Pochybnosti správnosti analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vyplýva aj z údaju o registrovaných výrobcov obalov. Týchto má byť, v zmysle analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie cca 16.000, čo sa javí ako príliš malý počet v porovnaní so skutočnosťou, kto všetko je výrobcom obalov. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | k návrhu vyhlášky ako celku |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh vyhlášky navrhujeme stiahnuť z legislatívneho procesu (z pripomienkového konania) a po vykonaní dôkladných analýz a odbornej diskusii všetkých dotknutých subjektov navrhujeme návrh vyhlášky prepracovať, resp. zvážiť potrebu vydania takéhoto návrhu. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky: 1) je v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné a nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. Žiadame o zosúladenie nastaveného systému so Smernicou o odpade 2008/98/ES. 2) je v rozpore s niektorými platnými právnymi predpismi, vrátane samotného zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch Návrh vyhlášky je v rozpore so znením zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, lebo už z podstaty fungovania systému triedeného zberu vyplýva, že jednotná sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace v rôznych územiach SR a v rôznych podmienkach nemôže korešpondovať s ekonomicky oprávnenými výdavkami na triedený zber obalov a neobalov a zároveň jediná sadzba za daný typ odpadu pre všetky subjekty v SR ani teoreticky nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. To znamená, že tento návrh vyhlášky neupravuje výšku ekonomicky oprávnených nákladov, tak ako predpokladá zákon, čím núti OZV-čky, teda výrobcov, aby platili poplatky - náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v rozpore so zákonom. Ak sadzby budú presahovať ekonomicky oprávnené náklady jednotlivých zberových spoločností, vzniká problém, že výrobcovia budú platiť náklady, ktoré reálne nezodpovedajú nákladom na zber a zhodnotenie ich odpadov, čo je v rozpore s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov a nemožno to považovať za zákonné – je to v priamom rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Návrh vyhlášky je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (predovšetkým § 7) a platnými Legislatívnymi pravidlami vlády SR, keďže nie je zákonným spôsobom spracovaná Doložka vybraných vplyvov, predovšetkým jej časť Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, v ktorej niektoré dôležité údaje úplne absentujú a navrhovaná právna úprava nie dostatočne zdôvodnená, pričom obsahuje aj rozporuplné informácie. V Dôvodovej správe je uvedené, že systém triedeného zberu je finančne poddimenzovaný, v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie sa zase uvádza, že predkladateľ nedisponuje presnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a neobalov a súhrnná tabuľka nákladov regulácie je nevyplnená (všade je uvedená 0), ale cez to všetko predkladateľ stanovil minimálne ceny, pričom popis výpočtu ku všetkým spomenutým tvrdeniam absentuje. 3) je v rozpore s nastaveným systémom triedeného zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov, ktorý je založený na existencii viacerých OZV (ktoré sú v konkurenčnom postavení) a na existencii viacerých zberových spoločností (ktoré sú v konkurenčnom postavení) a vyhláškou sa neurčujú ekonomicky oprávnené náklady, ale v podstate sa zavádzajú minimálne jednotné ceny, ktoré OZV musia platiť zberovým spoločnostiam, čo tento systém popiera v jeho základoch 4) je nesystémovým krokom, lebo zvýšenie príjmov zberových spoločností nie je spojené s cieľmi, ktoré sa majú zvýšením týchto príjmov dosiahnuť V zákone o obaloch a ani vo vyhláške nie je napríklad uvedené, akým spôsobom má naložiť zberová spoločnosť s prebytkom finančných prostriedkov v prípade, že dokáže zabezpečiť triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov za ceny nižšie ako tie, ktoré sú v návrhu vyhlášky. Keďže zberové spoločnosti sú jediné subjekty v celom systéme triedeného zberu, ktoré sú oprávnené a v zmysle Obchodného zákonníka aj povinné tvoriť zisk, je zrejmé, že vyššie spomenutý finančný prebytok bude ich ziskom a o tom, ako s ním naložia budú rozhodovať samotné zberové spoločnosti. Kde je záruka, že takto vytvorený zisk vložia zmysluplne do „finančne poddimenzovaného“ systému triedeného zberu a budú tak zabezpečovať jeho lepšie a efektívnejšie fungovanie? Kde je záruka, že za tieto finančné prostriedky zabezpečia napríklad lepšiu formu zhodnotenia odpadu, ktorou je recyklácia pred energetickým zhodnotením ? Hoci cieľom novely zákona a tejto vyhlášky bolo dofinancovať systém triedeného zberu za účelom jeho lepšieho a efektívnejšieho fungovania, nebude tomu tak, lebo výrobcovia síce zaplatia výrazne vyššie poplatky, ale použitie týchto finančných prostriedkov nie je v zákone dostatočne upravené, takže tieto prostriedky sa stanú ziskom pre tie zberové spoločnosti, ktoré dokážu zabezpečiť triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov za ceny nižšie ako sú uvedené v návrhu vyhlášky a zberové spoločnosti, ktoré to nedokážu zabezpečiť ani za tieto ceny, tým budú finančné prostriedky stále chýbať. 5) vôbec nekorešponduje s údajmi o nákladoch na zber a zhodnotenie jednotlivých komodít Napríklad sadzba na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia skla je navrhovaná vo výške 100 EUR/t, pričom na základe našich analýz sa náklady za zber a zhodnotenie obalového skla pohybujú vo výške od 66 EUR/t do do výšky maximálne 80 EUR/t, keďže triedený zber a recyklácia obalového skla je dlhodobo efektívne a udržateľne nastavená bez výrazných výkyvov v cenách za predaj druhotnej suroviny. Sme presvedčení, že pokiaľ je ambíciou MŽP SR nastaviť ekonomicky oprávnené výdavky na triedený zber, náklady by mali zodpovedať skutočným nákladom na zber a zhodnotenie a preto považujeme tento postup MŽP SR za nesprávny. 6) je nespravodlivý, lebo stále bezdôvodne zvýhodňuje skupinu podnikateľov, ktorí uvádzajú na trh noviny a časopisy v porovnaní napríklad s tými, ktorí vyrábajú a uvádzajú na trh potraviny, hygienické potreby, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ostatný spotrebný a priemyselný tovar, ... pre obyvateľstvo minimálne rovnako potrebné tovary ako noviny a časopisy. Rozdelenie papiera na kartóny a noviny a časopisy nemá z pohľadu zberu, triedenia a recyklácie žiadny význam, lebo noviny a časopisy za nezbierajú ani neseparujú oddelene od ostatného papiera a tiež sa pred recykláciou netriedia, dokonca mnohí recyklátori požadujú „zmes“, a nie oddelené papierové zložky. Takže, ak sa v konečnom dôsledku cena „recyklačného“ poplatku prenesie na tovary, potom potraviny a iný spotrebný tovar budú zaťažené viac ako noviny a časopisy, čo je nespravodlivé a neprípustné. V neposlednom rade považujeme návrh tejto vyhlášky, ako aj poslednú novelu zákona, za krok zmätočný, nesystémový, netransparentný, nepripravený a neprediskutovaný s dotknutými stranami (výrobcovia odpadov z obalov a neobalových výrobkov, zástupcovia ZMOSu, OZV-čky a zberovéi spoločnosti) a s odborníkmi v danej oblasti (okrem zástupcov odbornej sekcie ministerstva, so zástupcami Inštitútu Environmentálnej politiky, so spoločnosťami, ktoré recyklujú alebo energeticky zhodnocujú odpady, ...), pričom MŽP SR takúto odbornú diskusiu („okrúhly stôl“) k týmto zmenám, ktoré budú mať tak závažné dopady, verejne prisľúbilo. Uvedený návrh má jediný cieľ (ktorý zástupcovia MŽP SR verejne deklarujú v posledných mesiacoch v médiách) - naliať do systému triedeného zberu viac peňazí, pričom nie sú odstránené zásadné nedostatky tohto systému, na ktoré poukázal aj Inštitút environmentálnej politiky vo svojej analýze Ako pretriediť triedený zber a na ktoré poukázali všetky dotknuté strany v rámci rozporového konania k návrhu na novelu vyhlášky č. 373/2015 Z. z. a v rámci rokovaní spojených s poslednými novelami zákona o odpadoch. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Zásadne nesúhlasíme s predloženým znením návrhu vyhlášky a žiadame stiahnutie materiálu z legislatívneho procesu. Odôvodnenie: Stiahnutie návrhu vyhlášky žiadame v dôsledku jej negatívnych dôsledkov na systém triedeného zberu, ktoré sú nasledovné: 1. Strata kontroly výrobcov nad spôsobom nakladania s vyzbieraným odpadom V návrhu nastavený systém regulovaných sadzieb znemožňuje riadiť spôsob nakladania s vyzbieraným odpadom výrobcom prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, pritom oni nesú za plnenie cieľov zodpovednosť. V zmysle zákona o odpadoch sú výrobcovia zodpovední za plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie z obalov a neobalových výrobkov, ktoré uvádzajú na slovenský trh. Navrhovaná regulovaná sadzba nerozlišuje spôsob finálneho nakladania s odpadom. Jednotne nastavená sadzba ovplyvňuje proces dotriedenia vyzbieraných odpadov zberové spoločnosti nebudú motivované dotriediť odpady na viac frakcií (napr. v plastoch: PET, HDPE, PVC, LDPE, PP, PS, atď.) ak to pre ne nebude ekonomicky zaujímavé. Špecifické dotriedenie pritom priamo ovplyvňuje schopnosť recyklátora odpad prijať a zrecyklovať. Na nedostatočné dotriedenie odpadu tak doplatí najmä štát, ktorý bude platiť daň z nezrecyklovaného množstva plastového odpadu. Absencia vplyvu na spôsob zhodnotenia zo strany OZV môže významne zvýšiť riziko nesplnenia záväzných limitov na úrovni štátu, za čo sa ukladá zo strany Komisie členskému štátu pokuta. 2. Strata vplyvu výrobcov (prostredníctvom OZV) na splnenie cieľov zberu Výrobcovia sú prostredníctvom OZV zo zákona o odpadoch zodpovední za plnenie cieľov zberu, ktoré stanovuje ministerstvo, tieto sa každoročne zvyšujú o 10%. Pri stanovení odmeny za triedený zber na základe ton nebudú mať OZV nástroj na zlepšovanie dostupnosti zberovej siete pre občanov. Zberová spoločnosť bude motivovaná zvyšovať infraštruktúru zberovej siete len v prípade nárastu vyzbieraných ton, a nie z dôvodu zlepšovania dostupnosti triedeného zberu občanovi. Navrhovaná štruktúra sadzieb, a najmä stanovená merná jednotka sadzieb – tona, budú mať za následok absolútne zanedbanie rozvoja rozsahu infraštruktúry. Zberové spoločnosti budú odmeňované za tony odpadu (zhodnotené alebo vyzbierané), a preto budú mať snahu pristaviť kontajnery len tam, kde to bude pre nich tonovo najefektívnejšie. Nebudú brať ohľad na primeranú donáškovú vzdialenosť alebo častú frekvenciu napr. v menej obývaných častiach, nakoľko z týchto prázdnych litrov nebudú mať zberové spoločnosť osoh v podobe ton odpadu. Potrebné nové tony odpadov na plnenie cieľov zberu je možné vyzbierať len rozširovaním infraštruktúry zberu (doplňovaním nádob/vriec), pričom OZV nebude mať dosah na rozsah infraštruktúry (navrhovať napr. doplnenie), nakoľko v cene ton budú zahrnuté aj náklady na infraštruktúru. Akékoľvek extra náklady OZV na doplnenie infraštruktúry budú predstavovať dvakrát zaplatenie za tú istú službu. Najlepšie výsledky triedeného zberu (a najlepší komfort pre občanov) sú dosahované v obciach alebo regiónoch, kde je odmena zberovej spoločnosti vypočítavaná z pristavených litrov, pričom návrh vyhlášky takéto riešenie nenavrhuje. 3. Zodpovednosť za štandardy zberu bez reálnej možnosti ich ovplyvňovať (štandard je v litroch, platba za tony) Zákonodarca prenáša zodpovednosť plnenia štandardov zberu na OZV (povinnosť poskytnúť obyvateľom potrebnú infraštruktúru zberu – kontajnery/vrecia) bez reálnej možnosti akokoľvek ovplyvňovať rozsah infraštruktúry (infraštruktúra sa počíta v litroch, ktoré má obyvateľ k dispozícii na triedenie odpadu). Pri platbe za tonu odpadu OZV nemá informácie koľko litrov infraštruktúry je v obci k dispozícii obyvateľom, nevie koľko litrov bolo reálne vyvezených a nevie ani overiť, či zberová spoločnosť plní harmonogram zvozu v obci a či je reálne možné deklarované množstvá odpadov zberovou spoločnosťou v pristavenej infraštruktúre vyzbierať. To znamená, že OZV nebude mať žiadny vplyv na dodržiavanie povinnosti poskytnutia štandardov zberu ani možnosť kontroly, či zberová spoločnosť vykazuje správne údaje o vyzbieraných odpadoch pochádzajúcich z komunálneho odpadu a či tieto množstvá nie sú dopĺňané napr. odpadom z priemyselných prevádzok. 4. Nepredvídateľné náklady pre výrobcov z dôvodu ich naviazanosti na vyzbierané tony V navrhnutom systéme sú sadzby za tonu odpadu stanovené vyhláškou, t. j. za každú triedenú komoditu sú stanovené zvlášť. To znamená, že na základe odhadu OZV stanoví množstvo a zloženie vyzbieraného odpadu, ktorý bude v nasledujúcom období vyzbieraný. Na základe takýchto odhadov v jednotlivých komoditách vo všetkých obciach, v ktorých má daná OZV financovať triedený zber, bude stanovený ročný náklad pre výrobcov. Keďže OZV môže pracovať len s odhadmi bude predpoklad ročných množstiev a/alebo predpoklad komoditnej štruktúry nepresný. To koľko v konečnom dôsledku bude triedený zber stáť, bude plne v rukách zberových spoločností, ktoré budú v prvom rade hľadieť na svoje ekonomické záujmy, ktoré sú pre OZV nepredvídateľné. Pokiaľ zberová spoločnosť nebude ochotná s OZV zdieľať objem inštalovanej zbernej siete (zákon jej to neprikazuje) budú navyše pre OZV zberovou spoločnosťou deklarované množstvá nekontrolovateľné, pritom ich výrobcovia budú musieť uhradiť. 5. Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou . Vyššie uvedené argumenty upozorňujú na riziko významných škôd vo fungovaní a financovaní triedeného zberu komunálnych odpadov na Slovensku, ktoré prinesie stanovenie jednotnej sadzby za výkon triedeného zberu. |
| Subjekt: | ZOVP SR (Združenie organizácií verejných prác SR) |
| Pripomienka k: | Mechanizmus platieb |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Pre zabezpečenie chodu zberových spoločností je potrebné nastaviť financovanie na mesačnej báze tak, ako je tomu teraz. Pokiaľ sa zberovke budú vyplácať financie podľa zhodnotených množstiev na základe potvrdení, platby budú prichádzať od OZV so značným časovým oneskorením, čo môže byť pre niektoré zberové zberové spoločnosti likvidačná. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. I novel. bod 2 (Príloha 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o doplnenie údaju o minimálnej požadovanej miere recyklácie, nakoľko v návrhu vyhlášky absentujú % podiely medzi recykláciou a energetickým zhodnotením. Navrhujeme nasledovné percentá: "% recyklácie z dotriedených množstiev druhotnej suroviny, ktoré je povinná zabezpečiť zberová spoločnosť sklo 100% plasty 97% papier 92% noviny a časopisy 100% VKM 92% Kovy 100% drevo 90% ostatné 35%" Odôvodnenie: V prípade, že nedôjde k doplneniu údaju o minimálnej požadovanej miere recyklácie hrozí, že zberová spoločnosť nebude mať snahu kvalitne dotrieďovať odpad pre účel recyklácie a bude uprednostňovať energetické zhodnotenie. V prípade, že zákonodarca neprijme túto pripomienku nevedia OZV ovplyvniť a garantovať zabezpečenie plnenia limitov recyklácie, pretože nemajú absolútne žiadny vplyv na rozhodovanie a konanie zberových spoločností. Zberové spoločnosti sa budú rozhodovať na základe, pre nich najvýhodnejších ekonomických kritérií. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. I novel. bod 2 (Príloha 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Požadujeme v Prílohe 12a jasne zadefinovať, že sadzby v nej uvedené sú za tonu zhodnoteného odpadu a zároveň požadujeme, aby aby bol zverejnený transparentný prehľad vstupných údajov pre výpočet sadzieb, a to z hľadiska ich výšky, ako aj spôsobu/vzorca výpočtu a stanovenia premenných, ktoré do neho vstupujú. Odôvodnenie: Takto stanovené sadzby považujeme za veľmi netransparentne rozčlenené. Máme za to, že na základe vyjadrení pracovníkov ministerstva (zápis z Konzultácie s výrobcami k novele vyhlášky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov zo dňa 20.10.2020) ide o sadzby za tonu zhodnoteného odpadu, čo je však potrebné vo vyhláške jasne definovať. Požiadavka o zverejnenie transparentného prehľadu vstupných údajov pre výpočet sadzieb predstavuje principiálnu podmienku toho, aby bolo možné aj kontinuálne vyhodnocovať akékoľvek zmeny relevantné pre výpočet sadzieb a ich dopady. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. I novel. bod 2 (Príloha 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Požadujeme, aby sa zhodnotenie odpadov preukazovalo dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov a dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Zároveň požadujeme doplnenie, akým spôsobom sa bude preukazovať zhodnotenie odpadu z papiera v členení na papier a noviny, časopisy. Odôvodnenie: V predloženom materiáli absentuje forma, akou bude zberová spoločnosť preukazovať zhodnotené tony. Taktiež žiadame o doplnenie, akým spôsobom sa bude preukazovať zhodnotenie odpadu z papiera v členení na papier a noviny, časopisy, nakoľko v evidencii existuje len jedno katalógové číslo pre papier pochádzajúci z komunálneho odpadu (20 01 01). Žiadame definovať štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t. j. Minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov) - definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť nebude svojvoľne meniť spôsob triedenia (za účelom znižovania nákladov, keďže menej frakcií pri triedení znamená menší náklad, ale zároveň aj menšiu možnosť recyklácie, napr. mix plastov môže byť umiestnený len na energetické zhodnotenie prípadne skládku). Rozsah štruktúry dotriedenia má výrazný vplyv na pomer recyklácie vs. energetické zhodnotenie (R3 vs. R1, resp. výber koncovej zhodnotiteľskej kapacity). Žiadame definovať logistický formát odpadu po jeho dotriedení (t. j. balenie) - touto definíciou sa zabezpečí čo najefektívnejšie nakladanie s druhotnými surovinami (podoba druhotnej suroviny ovplyvňuje výber zhodnotiteľských kapacít a, samozrejme, má vplyv na výnosy z predaja). |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k Čl. I novel. bod 2 (Príloha 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | VI. Nesúhlasíme s reguláciou nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach prístupom legislatívneho určenia sadzieb, ale ak sa napriek našim argumentom, ako aj argumentom širokej odbornej verejnosti a najmä výrobcov, ministerstvo rozhodne takýto regulačný prístup sadzieb zaviesť, je potom povinnosťou ministerstva, aby nedošlo takouto vágnou úpravou k destabilizácii trhu a diverzifikácii prístupu povinných subjektov v praxi nutné priamo vo vyhláške jednoznačne špecifikovať: 1. mernú jednotku sadzieb = zhodnotená tona 2. spôsob preukazovania zhodnotených/recyklovaných ton 3. stanovenie minimálnych technických požiadaviek pri nakladaní s odpadom s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov 4. množstvá z výkupu/mobilného výkupu nespadajú pod túto vyhlášku. 5. stanovenie minimálneho podielu recyklácie z vytriedeného množstva. |
| Subjekt: | ASPEK (ASPEK Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku) |
| Pripomienka k: | K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Do návrhu vyhlášky doplniť do ktorej kategórie bude spadať kartón a lepenka. A zároveň žiadame do návrhu vyhlášky doplniť spôsob, akým bude zberová spoločnosť preukazovať vyzbieranie a zhodnotenie papiera vs. novín a časopisov nakoľko v súčasnosti existuje len jedno katalógové číslo. Odôvodnenie: Prirodzenejšie delenie v závislosti na spôsobe spracovania je na papier a lepenku. Nakoľko predkladateľ rozdelil komoditu papier na papier a noviny a časopisy mal by toto delenie vo vzťahu k vykazovaniu a platbe úhrad aj upresniť. Je potrebné zdôvodniť aj prečo je rozdelenie takéto, keďže existuje aj množstvo alternatívnych spôsobov rozdelenia tejto komodity. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. I novel. bod 2 (Príloha 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Požadujeme do Prílohy 12a doplniť, že sadzby v nej uvedené sa netýkajú množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Odôvodnenie: Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, ktorý im na konci prináša zisk. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky - Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou . Vyššie uvedené argumenty upozorňujú na riziko významných škôd vo fungovaní a financovaní triedeného zberu komunálnych odpadov na Slovensku, ktoré prinesie stanovenie jednotnej sadzby za výkon triedeného zberu. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum nadobudnutia účinnosti vyhlášky od 1. 1. 2021 (namiesto "dňom vyhlásenia"). Odôvodnenie: Zavedenie regulácie sadzieb pre výkony zberových spoločností bude znamenať zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. Z toho dôvodu navrhujeme posunutie účinnosti návrhu vyhlášky od 1.1.2021. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 1. Zásadná pripomienka k návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Dôsledky navrhovanej legislatívy pre systém triedeného zberu považujeme za vysoko negatívne. K návrhu vyhlášky v predloženom znení máme zásadné výhrady právneho aj vecného charakteru. Právne výhrady A. Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore so znením, zmyslom a účelom Smernice o odpade 2008/98/ES. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné/nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi Aj napriek viacerým deklaráciám zo strany predstaviteľov MŽP SR sa odborná diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neuskutočnila. Na konferencii dňa 6.10.2020 a na konzultácii k Predbežnej informácii k vyhláške 20.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo na detailnej úrovni. Transparentnosť daného procesu možno spochybniť aj skráteným legislatívnym konaním MPK, ktoré možno považovať za prekážku v širokej odbornej diskusii. Žiadame o spustenie širokej odbornej diskusie na danú tému s ohľadom na elimináciu absencie názorov podnikateľského prostredia, tak ako je to aj uvedené v Programovom vyhlásení vlády. Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES. Návrh vyhlášky v predloženom znení nereflektuje princípy transparentnosti stanovovania poplatkov (čl. 4 ods. 2, §8a odsek 4 a) a c)), ekonomicky oprávnených nákladov (čl. 8 odsek 3) a participácie subjektov odpadového hospodárstva (čl. 8a odsek 6). V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že postup pri prijímaní novely vyhlášky MŽP č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov je v rozpore s touto smernicou nakoľko je netransparentný a novela vyhlášky vo svojej podstate neodráža princíp ekonomickej životaschopnosti, môže ohroziť potrebu zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu tým, že stanovuje výšku poplatkov bez predchádzajúceho zhodnotenia dopadov na podniky, ktoré takéto poplatky musia platiť a zároveň je aj v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. a) a c). Uvedené princípy ekonomicky oprávnených nákladov sú pritom reflektované aj v iných právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR. Dávame do pozornosti definíciu ekonomicky oprávnených nákladov, ktorá je upravená v § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a v súvisiacich vykonávacích predpisoch, v zmysle ktorej sa "ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia, pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov". Metóda čistého obchodného rozpätia je upravená v § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako jedna z metód, ktorá vychádza z porovnávania zisku a ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Určenie sadzieb nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a dopadov z neobalových výrobkov spôsobom, ako ho predpokladá novela vyhlášky a ako ho predpokladá posledná novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je z nášho pohľadu vnímaný ako neprimeraný zásah do pravidiel hospodárskej súťaže garantovaných tak európskym právom ako aj Ústavou SR B. Podľa nášho názoru prijatá novela zákona o odpadoch z 24.6.2020 vrátane tejto vyhlášky ako vykonávacieho predpisu možno považovať za technický predpis, na ktorý má byť aplikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (notifikačná smernica). Žiadame o spustenie notifikačného procesu. C. Transparentné nastavenie posudzovania a určenia oprávnených nákladov Náklady ustanovením sadzieb určilo MŽP prostredníctvom návrhu tejto vyhlášky, teda všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto spôsob výkonu cenovej regulácie neposkytuje jednotlivým aktérom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov účinnú možnosť zapojiť sa do procesu určenia regulovaných cien. Nepredpokladá sa určenie sadzieb v správnom konaní, v ktorom by si jednotliví aktéri mohli ako účastníci uplatniť procesné práva. Prijatá novela zákona o odpadoch stanovuje iba princíp, že náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov budú stanovené vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Novela zákona o odpadoch a ani vyhláška však nestanovuje ani základné kritériá a princípy určovania takýchto výdavkov/oprávnených nákladov. Obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“ nie je v zákone o odpadoch definovaný. Nie je jasné, na základe akých kritérií budú tieto výdavky určené, ani odkiaľ bude mať MŽP údaje potrebné na ich zistenie. Zároveň žiadnym spôsobom nebola doposiaľ preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Zároveň existuje obava, že v dôsledku absencie súťaže na trhu vyvolanej cenovou reguláciou a v dôsledku netransparentného nastavenia tejto regulácie nebude na zberové spoločnosti vyvíjaný dostatočný tlak na efektívnosť vynakladania nákladov na poskytovanie služieb. Rovnako považujeme za dôležité uviesť, že sa táto sadzba netýka množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Zároveň si myslíme, že len stanovenie sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nie je postačujúce na zvyšovanie podielu recyklácie niektorých komodit ako sú napr. VKM (navrhovaná sadzba na úrovni plastov, ciele na dimenziálnej úrovni nižšie a v realite sa za VKM plnia limity cez papier), ale je potrebné sa na to pozrieť komplexne a stanoviť aj optimálne ciele recyklácie pre danú komoditu v porovnaní s ostatnými komoditami pri navrhovanej výške sadzieb a ich cieľov recyklácie. Žiadame presne do vyhlášky špecifikovať o aké náklady ide, čo zahŕňajú a aké sú podmienky ich financovania. Zároveň považujeme za prospešné, aj napriek §27 ods. 5 zákona o odpadoch definovať vo vyhláške, že ide o náklady za zrecyklované komodity bez zohľadnenia výkupných cien. Žiadame, aby bolo vopred jasné, kto o výške minimálnych sadzieb bude rozhodovať. Považujeme za principiálne a v záujme transparentnosti a nezávislosti, aby to neboli osoby, ktoré by boli v zamestnaneckom, vlastníckom alebo konateľskom pomere s ktoroukoľvek s dotknutou stranou (t.j. výrobcov, organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberových spoločností, samospráv, recyklátorov a podobne) v uplynulých piatich rokoch. Nominácie takýchto cenových regulátorov v oblasti s desiatkami miliónov EUR by transparentne vybrať vo verejnom vypočutí výborov pre hospodárstvo, pre životné prostredie a pre samosprávu Národnej rady SR. D. Zohľadnenie lokálnych podmienok pri stanovení sadzieb V záujme minimalizovania negatívnych dopadov žiadame, aby sa v záujme regulácie nestanovili sadzby plošne pre celú Slovenskú republiku, ale aby sadzby rešpektovali prirodzené ekonomické vplyvy ako cena práce v rôznych regiónoch, objektivizácia nákladov na zvoz v menej alebo viac densitnom území a podobne. E. Zabezpečenie možnosti odvolania sa voči stanoveniu minimálnych sadzieb vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov Proti vyhláške MŽP nie je prípustný žiadny štandardný opravný prostriedok a nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve. Ak v dôsledku nesprávnej cenovej regulácie bude spôsobená škoda, poškodené subjekty pravdepodobne nebudú mať nárok na jej náhradu voči štátu. Novela teda neposkytuje žiadne procesné záruky transparentného stanovenia nákladov. Žiadame, aby bolo vo vykonávacej vyhláške jasne popísané pravidlo, ako sa môže proti cenovej regulácii odvolať. F. Vymedzenie časového obdobia, na ktoré majú sadzby platiť Podľa nášho názoru je regulácia cien vyhláškou veľmi statickým nástrojom, ktorý v nedostatočnej miere zohľadňuje vývoj na trhu, tým pádom je narušený princíp úhrady len reálnych, nevyhnutných nákladov výrobcami. Neexistuje teda žiadna záruka, že zmena podmienok na trhu povedie aj k zmene výdavkov určených vyhláškou. Novela neumožňuje overiť správnosť určenia výdavkov, a neobsahuje žiadne nástroje na zabránenie určeniu neprimeraných cien triedenia a zhodnotenia odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Žiadame, aby bolo jasné definované na aké obdobie sadzby platia a čo by mohli byť dôvody, na ich mimoriadne prehodnotenie. Vecné výhrady A. Strata kontroly výrobcov nad spôsobom nakladania s vyzbieraným odpadom V návrhu nastavený systém regulovaných sadzieb znemožňuje riadiť spôsob nakladania s vyzbieraným odpadom výrobcom prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, pritom oni nesú za plnenie cieľov zodpovednosť. V zmysle zákona o odpadoch sú výrobcovia zodpovední za plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie z obalov a neobalových výrobkov, ktoré uvádzajú na slovenský trh. Navrhovaná regulovaná sadzba nerozlišuje spôsob finálneho nakladania s odpadom. Jednotne nastavená sadzba ovplyvňuje proces dotriedenia vyzbieraných odpadov zberové spoločnosti nebudú motivované dotriediť odpady na viac frakcií (napr. v plastoch: PET, HDPE, PVC, LDPE, PP, PS, atď.) ak to pre ne nebude ekonomicky zaujímavé. Špecifické dotriedenie pritom priamo ovplyvňuje schopnosť recyklátora odpad prijať a zrecyklovať. Na nedostatočné dotriedenie odpadu tak doplatí najmä štát, ktorý bude platiť daň z nezrecyklovaného množstva plastového odpadu. Absencia vplyvu na spôsob zhodnotenia zo strany OZV môže významne zvýšiť riziko nesplnenia záväzných limitov na úrovni štátu, za čo sa ukladá zo strany Komisie členskému štátu pokuta. B. Strata vplyvu výrobcov (prostredníctvom OZV) na splnenie cieľov zberu Výrobcovia sú prostredníctvom OZV zo zákona o odpadoch zodpovední za plnenie cieľov zberu, ktoré stanovuje ministerstvo, tieto sa každoročne zvyšujú o 10%. Pri stanovení odmeny za triedený zber na základe ton nebudú mať OZV nástroj na zlepšovanie dostupnosti zberovej siete pre občanov. Zberová spoločnosť bude motivovaná zvyšovať infraštruktúru zberovej siete len v prípade nárastu vyzbieraných ton, a nie z dôvodu zlepšovania dostupnosti triedeného zberu občanovi. Navrhovaná štruktúra sadzieb, a najmä stanovená merná jednotka sadzieb – tona, budú mať za následok absolútne zanedbanie rozvoja rozsahu infraštruktúry. Zberové spoločnosti budú odmeňované za tony odpadu (zhodnotené alebo vyzbierané), a preto budú mať snahu pristaviť kontajnery len tam, kde to bude pre nich tonovo najefektívnejšie. Nebudú brať ohľad na primeranú donáškovú vzdialenosť alebo častú frekvenciu napr. v menej obývaných častiach, nakoľko z týchto prázdnych litrov nebudú mať zberové spoločnosť osoh v podobe ton odpadu. Potrebné nové tony odpadov na plnenie cieľov zberu je možné vyzbierať len rozširovaním infraštruktúry zberu (doplňovaním nádob/vriec), pričom OZV nebude mať dosah na rozsah infraštruktúry (navrhovať napr. doplnenie), nakoľko v cene ton budú zahrnuté aj náklady na infraštruktúru. Akékoľvek extra náklady OZV na doplnenie infraštruktúry budú predstavovať dvakrát zaplatenie za tú istú službu. Najlepšie výsledky triedeného zberu (a najlepší komfort pre občanov) sú dosahované v obciach alebo regiónoch, kde je odmena zberovej spoločnosti vypočítavaná z pristavených litrov. C. Zodpovednosť za štandardy zberu bez reálnej možnosti ich ovplyvňovať (štandard je v litroch, platba za tony) Zákonodarca prenáša zodpovednosť plnenia štandardov zberu na OZV (povinnosť poskytnúť obyvateľom potrebnú infraštruktúru zberu – kontajnery/vrecia) bez reálnej možnosti akokoľvek ovplyvňovať rozsah infraštruktúry (infraštruktúra sa počíta v litroch, ktoré má obyvateľ k dispozícii na triedenie odpadu). Pri platbe za tonu odpadu OZV nemá informácie koľko litrov infraštruktúry je v obci k dispozícii obyvateľom, nevie koľko litrov bolo reálne vyvezených a nevie ani overiť, či zberová spoločnosť plní harmonogram zvozu v obci a či je reálne možné deklarované množstvá odpadov zberovou spoločnosťou v pristavenej infraštruktúre vyzbierať. To znamená, že OZV nebude mať žiadny vplyv na dodržiavanie povinnosti poskytnutia štandardov zberu ani možnosť kontroly, či zberová spoločnosť vykazuje správne údaje o vyzbieraných odpadoch pochádzajúcich z komunálneho odpadu a či tieto množstvá nie sú dopĺňané napr. odpadom z priemyselných prevádzok. D. Nepredvídateľné náklady pre výrobcov z dôvodu ich naviazanosti na vyzbierané tony V navrhnutom systéme sú sadzby za tonu odpadu stanovené vyhláškou, t. j. za každú triedenú komoditu sú stanovené zvlášť. To znamená, že na základe odhadu OZV stanoví množstvo a zloženie vyzbieraného odpadu, ktorý bude v nasledujúcom období vyzbieraný. Na základe takýchto odhadov v jednotlivých komoditách vo všetkých obciach, v ktorých má daná OZV financovať triedený zber, bude stanovený ročný náklad pre výrobcov. V prípade, že bude predpoklad ročných množstiev a/alebo predpoklad komoditnej štruktúry nepresný, sa stane, že OZV nebude mať dostatočné finančné zdroje na triedený zber, alebo naopak, výrobca OZV zaplatí do systému viac, ako by mal. E. Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou . Vyššie uvedené argumenty upozorňujú na riziko významných škôd vo fungovaní a financovaní triedeného zberu komunálnych odpadov na Slovensku, ktoré prinesie stanovenie jednotnej sadzby za výkon triedeného zberu. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 2. Zásadná pripomienka k čl. I., novelizačný bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Na konzultácii dňa 20.10.2020, v dostupnom zápise zo stretnutie, zástupca MŽP SR uviedol: „že určite to nebude nastavené tak, aby výrobcovia platili naviac za niečo, za čo platiť nemajú“. Ak nedôjde u úprave skupín odpadov budú výrobcovia napr. PET obalov doplácať na triedený zber a zhodnotenie ostatných druhov plastov (v prípade ak náklady už zohľadňujú výnosy). V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Ide o zásadný rozpor s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. Žiadame jasne stanoviť, či zverejnené náklady zohľadňujú aj predpokladané výnosy z nakladania s daným druhom odpadov a podľa toho prispôsobiť členenie jednotlivých druhov odpadov. Zároveň žiadame aby neboli výrobcovia diskriminovaní na základe toho aké komodity uvádzajú na trh tým, že jedna komodita bude zohľadňovať rozdielne náklady (papier) a druhá nie (plasty). Náklady na triedený zber a zhodnotenie sú regionálne diferencované. Na ich výšku má vplyv množstvo faktorov najmä náklady na prepravu, ktoré sú v husto osídlených oblastiach výrazne nižšie ako napr. v horských oblastiach alebo na lazoch. Ďalšie náklady závisia napr. od vzdialenosti na miesto dotriedenia odpadu a od vzdialenosti napr. závisia predajné ceny vytriedeného odpadu. Uvedený návrh tieto skutočnosti nijak nereflektuje. Žiadame prepracovať mechanizmus stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov tak, aby zohľadňoval lokálne a regionálne špecifiká a nediskriminoval zberové spoločnosti s vyššími nákladmi rovnako ako nezvýhodňoval zberové spoločnosti s nižšími nákladmi ako sú náklady stanovené v návrhu vyhlášky. Žiadame o zapracovanie mechanizmu vyplácania nákladov na základe preukázaných zhodnotených množstiev danej komodity priamo do návrhu vyhlášky resp. do Dôvodovej správy. Považujeme takto stanovené sadzby za veľmi netransparentne rozčlenené. Máme za to, že na základe vyjadrení pracovníkov ministerstva (zápis z Konzultácie s výrobcami k novele vyhlášky č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov zo dňa 20.10.2020) ide o sadzby za tonu zhodnoteného odpadu čo je však potrebné vo vyhláške jasne definovať. Žiadame, aby bol zverejnený transparentný prehľad vstupných údajov pre výpočet sadzieb, a to z hľadiska ich výšky, ako aj spôsobu/vzorca výpočtu a stanovenia premenných, ktoré do neho vstupujú. Ide o principiálnu podmienku, aby bolo možné aj kontinuálne vyhodnocovať akékoľvek zmeny relevantné pre výpočet sadzieb a ich dopady. Je potrebné exaktne uviesť, aké sú brutto náklady zberových spoločností na výkon triedeného zberu a aké dosahujú výnosy za predaj druhotnej suroviny. O nakladaní s vyzbieranou druhotnou surovinou by mali rozhodovať výrobcovia prostredníctvom OZV, tak, aby bola garantovaná maximalizácia výnosov z predaja druhotnej suroviny a najmä obmedzenie energetického zhodnotenia v prospech recyklácie. V zmysle § 27 ods. 5 zákona o odpadoch je zberová spoločnosť povinná znížiť úhradu o výnosy z predaja dotovanej vyzbieranej druhotnej suroviny. Z uvedených sadzieb a ani z popisu k tabuľke nie je jasné, v akej výške ministerstvo zohľadnilo tento príjem pre účel výpočtu. Navyše výnosy z predaja druhotnej suroviny sa v čase dynamicky menia, preto žiadame zverejniť mechanizmus, na základe ktorého bude dochádzať k prehodnocovaniu stanovených sadzieb. Žiadame o doplnenie údaju o minimálnej požadovanej miere recyklácie. V opačnom prípade hrozí, že zberová spoločnosť nebude mať snahu kvalitne dotrieďovať odpad pre účel recyklácie a bude uprednostňovať energetické zhodnotenie. V návrhu vyhlášky tak absentujú % podiely medzi recykláciou a energetickým zhodnotením. Navrhujeme nasledovné percentá: % recyklácie z dotriedených množstiev druhotnej suroviny, ktoré je povinná zabezpečiť zberová spoločnosť sklo 100% plasty 97% papier 92% noviny a časopisy 100% VKM 92% Kovy 100% drevo 90% ostatné 35% V prípade, že zákonodarca neprijme túto pripomienku nevedia OZV ovplyvniť a garantovať zabezpečenie plnenia limitov recyklácie, pretože nemajú absolútne žiadny vplyv na rozhodovanie a konanie zberových spoločností. Zberové spoločnosti sa budú rozhodovať na základe, pre nich najvýhodnejších ekonomických kritérií. V neposlednom rade absentuje forma, akou bude zberová spoločnosť preukazovať zhodnotené tony. Žiadame, aby sa zhodnotenie preukazovalo dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov a dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Taktiež žiadame o doplnenie, akým spôsobom sa bude preukazovať zhodnotenie odpadu z papiera v členení na papier a noviny, časopisy, nakoľko v evidencii existuje len jedno katalógové číslo pre papier pochádzajúci z komunálneho odpadu (20 01 01). Žiadame definovať štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t. j. Minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov) - definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť nebude svojvoľne meniť spôsob triedenia (za účelom znižovania nákladov, keďže menej frakcií pri triedení znamená menší náklad, ale zároveň aj menšiu možnosť recyklácie, napr. mix plastov môže byť umiestnený len na energetické zhodnotenie prípadne skládku). Rozsah štruktúry dotriedenia má výrazný vplyv na pomer recyklácie vs. energetické zhodnotenie (R3 vs. R1, resp. výber koncovej zhodnotiteľskej kapacity). Žiadame definovať logistický formát odpadu po jeho dotriedení (t. j. balenie) - touto definíciou sa zabezpečí čo najefektívnejšie nakladanie s druhotnými surovinami (podoba druhotnej suroviny ovplyvňuje výber zhodnotiteľských kapacít a, samozrejme, má vplyv na výnosy z predaja). Rovnako musí byť uvedené, že sa táto sadzba netýka množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, ktorý im na konci prináša zisk. Nesúhlasíme s reguláciou nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach prístupom legislatívneho určenia sadzieb, ale ak sa napriek našim argumentom, ako aj argumentom širokej odbornej verejnosti a najmä výrobcov, ministerstvo rozhodne takýto regulačný prístup sadzieb zaviesť, je potom povinnosťou ministerstva, aby nedošlo takouto vágnou úpravou k destabilizácii trhu a diverzifikácii prístupu povinných subjektov v praxi nutné priamo vo vyhláške jednoznačne špecifikovať: mernú jednotku sadzieb = zhodnotená tona, spôsob preukazovania zhodnotených/recyklovaných ton, stanovenie minimálnych technických požiadaviek pri nakladaní s odpadom s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov, množstvá z výkupu/mobilného výkupu nespadajú pod túto vyhlášku a stanovenie minimálneho podielu recyklácie z vytriedeného množstva . Do vykonávacej vyhlášky navrhujeme stanoviť štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t.j. triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách) a stanoviť sadzbu na jednotlivé frakcie, nie jednotne nastavenú sadzbu. Jasne definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť bude mať definované jasné kritériá a motiváciu a vytvoria sa lepšie podmienky na triedenie a samotnú recykláciu Minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov: 1. Papier (200101) a) noviny a casopisy b) karton a lepenka 2. Plasty (200139) a) Použité LDPE a LLDPE-fólie (hrubé a tenké fólie, obalové fólie, zrážacie fólie alebo výlučne obalové fólie b) PET- fľaše bez PET na mlieko, olej, kozmetiku alebo chemikálie (dodané fľaše môžu obsahovať len obvyklé zvyšky nápojov, etikety a lepidlo na etikety) c) HDPE fľaše d) PP fólie a PP kelímky e) Ostatné plasty - tvrdé plasty, polystyrén, lisovacie PP pásky, PET (na mlieko, olej, kozmetiku, chemikálie) 3. Kompozitné obaly na báze lepenky (200103) 4. Obaly z kovu (200104) a) hliník b) železo 5. Sklo (200102) a) číre b) farebné 6. Drevené obaly Spôsob a veľkosť balenia odpadu stanovuje príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov vzhľadom na ňou určený spôsob zhodnotenia a technické požiadavky zariadenia na zhodnocovanie odpadu. V prípade, že pre komodity a frakcie budú stanovené diferencované sadzby bude zároveň jednoduchšie vypočítať ekomodulačné poplatky pre výrobcov zo strany OZV v nadväznosti na pripravované leg. úpravy. Ekomodulácia má reflektovať reálne náklady spojené s recykláciou jednotlivých druhov obalov (nestačí len jedna sadzba pre plasty; miera recyklácie PET je výrazne vyššia ako napr. HDPE, tzv. tvrdý plast) a byť nástrojom na motiváciu výrobcov baliť alebo plniť svoje výrobky do obalov, ktoré sú materiálovo jednoduchšie a efektívnejšie na dotriedenie a recykláciu. Podľa § 27 ods. 5 zákona o odpadoch „výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu ... Ak sa uvedená́ povinnosť̌ realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané́ z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.“ Nevidíme zmysel v členení nákladov iba v komodite papier bez členenia nákladov u ďalších komodít, najmä plastov. Predpokladáme, že navrhnuté náklady predstavujú „hrubé“ náklady na zber a dotriedenie odpadov ešte pred odpočítaním výnosov z predaja vytriedeného odpadu. V takomto prípade potom nie je jasné prečo sú náklady na papier rozdelené na dve odlišné kategórie, keďže ich zber prebieha rovnakým spôsobom do rovnakých nádob. Ak sú ale v nákladoch zohľadnené už aj výnosy z predaja vytriedeného odpadu potom žiadame, aby boli rozdelené aj ďalšie druhy odpadov, minimálne plasty, kde sa výnosy z predaja vytriedeného odpadu výrazne líšia podľa druhov plastov (PET, HDPE, PE...). V praxi to bude problematické sledovať, nakoľko to isté katalógové číslo na potvrdenkách o zhodnotení zahŕňa rôzne typy materiálov. Kategórie by museli byť vopred jasne stanovené a zároveň, recyklátori (i zahraniční), by museli na potvrdení doplniť špecifikáciu odpadu (komodity) |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 5. Zásadná pripomienka k dôvodovej správe – osobitná časť |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Princíp regulácie sadzieb nepovažujeme za systematický a garantujúci zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach tak, ako je uvádzaný v dôvodovej správe k návrhu vyhlášky, už len zo samotného princípu, že zavedenie sadzieb v tomto období spôsobí otvorenie zmlúv medzi OZV a výrobcami z dôvodu potreby zohľadnenia nových sadzieb v cenách pre výrobcov, a tým destabilizáciu systému. Nové prerozdelenie výrobcov so sebou, samozrejme, z dôvodu dodržiavania zákonnej povinnosti balansu prinesie rozviazanie zmlúv medzi OZV a obcami. Ďalej je v dôvodovej správe uvedené, že na Slovensko dovážame cca 300 000 ton nespracovateľných plastov zo zahraničia. Na dovoz odpadu zo zahraničia dlhodobo upozorňujeme ako environmentálny problém. Tento problém naopak komplikuje situáciu aj pre slovenských výrobcov z dôvodu obsadenia kapacít na zhodnotenie. Zavedenie sadzieb problém dovozu nevyrieši. V dôvodovej správe sa konštatuje, že „stanovujú sa ekonomicky oprávnené náklady, ktoré je OZV povinná uhradiť za triedený zber“. Návrh vyhlášky ani dôvodová správa však neobsahujú žiadne informácie, ktoré náklady sa považujú za „ekonomicky“ oprávnené a nikde nie je ani stanovený výpočet alebo kalkulácia ako sa ekonomicky oprávnených nákladov určujú. V zmysle § 59 ods. 1 písm. g) je povinnosťou výrobcu uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)]. Dovoľujeme si upozorniť, že náklady a výdavky sú dve rozdielne veličiny. Keďže podľa zákona majú výrobcovia hradiť ekonomicky oprávnené výdavky je nevyhnutné, aby zberové spoločnosti preukazovali vynakladanie peňažných prostriedkov = ekonomicky oprávnených výdavkov, ktoré získali od OZV na pokrytie nákladov zabezpečenia triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Navyše, ministerstvo v zmysle § 105 ods.3 m) nemá splnomocnenie na určovanie rôznej škály nákladov, t. j. stanoviť sadzby „od“ ako minimálnej hranice. Žiadame o stanovenie sadzieb ako je uvedené v predmetnom právnom predpise Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Žiadame upraviť znenie vyhlášky tak, aby bolo zrejmé, že za ekonomicky oprávneným výdavkom je čiastka uvedená v prílohe č. 12a a nebolo tak potrebné definovať, čo sa v súlade s právnou a aplikačnou praxou považuje za ekonomicky oprávnené výdavky a ako sa stanovuje ich výška, čo vyplýva aj zo znenia § 59 ods. 1 písm. g) samotného zákona. S týmto tiež terminologicky nekorešponduje názov navrhovanej prílohy č. 12a „Sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov“. V prípade ak zámerom Ministerstva nebolo presne určiť tieto fixnou sadzbou, je potrebné do vyhlášky doplniť definovanie ekonomicky oprávnených výdavkov a spôsobu ich určenia tak ako tomu je v iných regulovaných odvetviach. Zároveň žiadame dopracovať Doložku vplyvov na podnikateľské prostredie, tak aby bolo jasné aké náklady bude výrobca vzhľadom určené sadzby znášať nakoľko ide o zásah do podnikateľského prostredia so značným ekonomickým vplyvom na dotknuté subjekty. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 4. Zásadná pripomienka k dôvodovej správe – všeobecná časť |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | 4. Zásadná pripomienka k dôvodovej správe – všeobecná časť Vo všeobecnej časti dôvodovej správy je uvedené, že na: „jar 2020 cca. 400 obcí nemalo zabezpečený triedený zber“. Toto konštatovanie nie je pravdivé. Skutočnosť bola nasledovná: „V priebehu prvého štvrťroka 2020 organizovalo koordinačné centrum tri zlosovania nezazmluvnených obcí: • dňa 14.01.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 183 nezazmluvnených obcí s 266.071 obyvateľmi • dňa 13.02.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 159 nezazmluvnených obcí s 141.199 obyvateľmi • dňa 27.03.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 30 nezazmluvnených obcí s 24.093 obyvateľmi“ Zároveň vydali členovia KC memorandum, v ktorom sa zaviazali prefinancovať všetky vzniknuté náklady od 1.1.2020. Vo všetkých nezazmluvnených obciach prebiehal triedený zber bez prerušenia. Zároveň všeobecná časť dôvodovej správy pracuje s tvrdeniami, ktoré s triedeným zberom odpadov z obalov a odpadom z neobalových výrobkov v obci súvisia len nepriamo (skládky sa zavážajú extrémne rýchlo) a ich kvantifikácia nie je v doložke vybraných vplyvov nikde vyčíslená alebo vôbec s určením sadzieb za zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci nijako nesúvisia (riziko infringementu a hospodárskych škôd za neuzavretie skládok odpadov, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice EÚ o skládkach odpadov). Žiadame odstrániť zo všetkých sprievodných dokumentov nepravdivé tvrdenie o tom, že “na jar 2020 nemalo okolo 400 obcí zabezpečený triedený zber“, ako jedného z vykonštruovaných argumentov preukazujúceho domnelú nefunkčnosť systému. Zároveň žiadame objektivizovať text s tvrdením, že 70 % triedených zložiek končí na skládkach odpadov, kde MŽP vyčísli, ktoré zložky triedeného zberu sú v najväčšej miere ukladané na skládky odpadov. Zákon o odpadoch zakazuje zneškodňovať skládkovaním vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení. Na druhej strane najväčšie percento v zmesovom komunálnom odpade tvoria biologicky rozložiteľné odpady a ich neriešenie spôsobuje vysoké % skládkovania triedených zložiek (nízku mieru recyklácie), pričom je možné ich recyklovať. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 3. Zásadná pripomienka k čl. II. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou bez možnosti primerane očakávať predvídateľnosť právneho poriadku a právnu istotu. Týmto spôsobom môže účinnosť vyhlášky nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje zmluvné a účtovné vzťahy vo vzťahu k údajom za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Zavedenie regulácie sadzieb pre výkony zberových spoločností bude znamenať zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. Vzhľadom na uvedené žiadame účinnosť stanoviť od 1.1.2022. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. I novel. bod 2 (Príloha 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V rámci Prílohy 12a žiadame doplniť výšku brutto nákladov zberových spoločností na výkon triedeného zberu, ako aj výšku výnosov/nákladov za predaj druhotnej suroviny. Odôvodnenie: O nakladaní s vyzbieranou druhotnou surovinou by mali rozhodovať výrobcovia prostredníctvom OZV, tak, aby bola garantovaná maximalizácia výnosov z predaja druhotnej suroviny a najmä obmedzenie energetického zhodnotenia v prospech recyklácie. V zmysle § 27 ods. 5 zákona o odpadoch je zberová spoločnosť povinná znížiť úhradu o výnosy z predaja dotovanej vyzbieranej druhotnej suroviny. Z uvedených sadzieb a ani z popisu k tabuľke nie je jasné, v akej výške ministerstvo zohľadnilo tento príjem pre účel výpočtu. Navyše výnosy z predaja druhotnej suroviny sa v čase dynamicky menia, preto žiadame zverejniť mechanizmus, na základe ktorého bude dochádzať k prehodnocovaniu stanovených sadzieb. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 6. Zásadná pripomienka k doložke vplyvov - Analýza dopadov na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Ak MŽP SR nedisponuje dátami priamo od zberových spoločností, stratu systému by zrejme mali vedieť vyčísliť mestá a obce, keďže sa v doložke vplyvov uvádza: „Triedený zber je často dofinancovaný z rozpočtu obcí, čo je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona o odpadoch.“ K tomuto konštatovaniu takisto nie sú dodnes verejne dostupné žiadne dáta. Zároveň upozorňujeme, že v zákona o odpadoch je niekoľko inštitútov, ktoré umožňujú na samosprávu preniesť náklady na triedený zber. Ide o inštitút obvyklých nákladov podľa § 57 ods. 5 – 8 zákona o odpadoch a o inštitút znečistenia zberných nádob podľa § 57 ods. 9 zákona o odpadoch. Zároveň si dovoľujeme upozorniť, že presné náklady na triedený zber patria medzi povinne zverejňované údaje v Správe o činnosti OZV, ktorú je každá OZV povinná zverejňovať každý štvrťrok, ako aj súhrnne za kalendárny rok. Pochybnosti správnosti analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vyplývajú aj z údaju o registrovaných výrobcoch obalov. Týchto má byť, v zmysle analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie cca 16.000, čo sa javí ako príliš malý počet v porovnaní so skutočnosťou, kto všetko je výrobcom obalov. Sadzby na určenie nákladov mali byť, vychádzajúc z materiálov predložených v rámci legislatívneho konania, určené na základe údajov od celkovo 7 zberových spoločností. Uvedené je z nášho pohľadu malá vzorka subjektov nato, aby bolo možné hodnoverne určiť ekonomicky oprávnené výdavkov na účely určenia nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov, čo vedie k záveru, že navrhované sadzby v rámci vyhlášky sú nepreskúmateľné a neverifikovateľné. Nie je zrejmé ani, ako bola zohľadnená regionálna diverzita pri určení daných sadzieb, nakoľko sa k predmetnému v rámci sprievodných dokumentov ministerstvo venuje len okrajov pár slovami bez bližšej analýzy. Nakoľko nie sú známe podklady, z ktorých ministerstvo čerpalo pri určení sadzieb, nie je možné posúdiť ani to, aká bola obsahová skladba výdavkov predložených zo strany oslovených zberových spoločností a aké všetky položky zo strany ministerstva zohľadnené. Predmetné je z našej strany, s prihliadnutím na skutočnosť, aký signifikantný dopad bude mať uvedené na celý relevantný trh, výrazný nedostatok predmetnej novely vyhlášky a celého legislatívneho procesu s ňou spojeného. V nadväznosti na uvedené považujeme za potrebné taktiež uviesť, že v rámci daných sadzieb by nemali byť, vychádzajúc z predpokladu, že sa naozaj má jednať o ekonomicky oprávnené náklady, zaraďovať zisk zberných spoločností. V doložke vybraných vplyvov MŽP SR uvádza: „Najpálčivejší problém nastáva pri triedení odpadov z obalov, ktoré sú pre svoje materiálové zloženie nákladnejšie na zhodnotenie. Práve o takéto materiály sa zodpovedné organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly nezaujímajú, resp. odmietajú zodpovednosť za financovanie nakladania s odpadom z týchto výrobkov.“ Predpokladáme, že MŽP SR hovorí najmä o plastovom odpade, keďže sklo, papier a kovy sa v zásade nedotrieďujú. V prípade plastov sa dnes dotrieďujú plasty, ktoré sú materiálovo zhodnotiteľné. Ostatné druhy plastov sa zhodnocujú najmä energeticky (R1). Príloha č. 3 zákona o odpadoch však výrobcom neumožňuje použiť doklady o materiálových tokoch s koncovkou na R1, na plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie resp. umožňuje, ale iba v obmedzenej miere (3% z celkového limitu 48%). Vo všetkých dokumentoch sprievodnej dokumentácie (Predkladacia správa, Dôvodová správa, Doložka vplyvov) sa uvádza, že „Návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov boli spracované environmentálne vhodnejším spôsobom.“ Vzhľadom na to, že v § 6 zákona o odpadoch je zakotvená hierarchia odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa za environmentálne najvhodnejší spôsob spracovania odpadu považuje materiálové zhodnotenie, vo vyhláške chýba ukotvenie tejto motivácie a hospodárske subjekty nijakým spôsobom nie sú motivované uprednostniť materiálové zhodnotenie pred energetickým. Vzniká riziko nesplnenia limitov z prílohy č. 3 zákona o odpadoch keďže výrobca ani OZV nemá možnosť ovplyvniť či zberová spoločnosť odovzdá odpad na materiálové alebo energetické zhodnotenie a pri rovnakom poplatku za zhodnotenú tonu nemá zberová spoločnosť žiadnu motiváciu plastový odpad zhodnocovať materiálovo. Žiadame o novelizáciu Prílohy č. 3 zákona č. 79/2015 o odpadoch k 1.1.2021 stanovením prípustných metód zhodnotenia jednotlivých prúdov odpadov a zároveň žiadame o rozdelenie nákladov na materiálové a energetické zhodnotenie odpadov z plastov podľa ekonomicky oprávnených nákladov na jednotlivé metódy zhodnotenia a nastaviť motivačný mechanizmus prednostnej podpory materiálového zhodnocovania. Cieľom cenovej regulácie by malo byť uprednostnenie alebo naopak znevýhodnenie určitých postupov. Máme za to, že v tomto prípade cenová regulácia svoju úlohu neplní Žiadame doložiť základnú tézu o tom, že systém je podfinancovaný, relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | vyhláške ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | K návrhu vyhlášky v predloženom znení máme zásadné výhrady právneho aj vecného charakteru. Preto žiadame nepokračovať v legislatívnom procese a prílohu č. 12a určujúcu sadzby úplne vypustiť. Dôsledky navrhovanej legislatívy pre systém triedeného zberu považujeme za negatívne z nasledovných dôvodov: 1.Strata kontroly výrobcov nad spôsobom nakladania s vyzbieraným odpadom: V návrhu nastavený systém regulovaných sadzieb znemožňuje riadiť spôsob nakladania s vyzbieraným odpadom výrobcom prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, pritom oni nesú za plnenie cieľov zodpovednosť. V zmysle zákona o odpadoch sú výrobcovia zodpovední za plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie z obalov, ktoré uvádzajú na slovenský trh. Navrhovaná regulovaná sadzba nerozlišuje spôsob finálneho nakladania s odpadom. Jednotne nastavená sadzba ovplyvňuje proces dotriedenia vyzbieraných odpadov zberové spoločnosti nebudú motivované dotriediť odpady na viac frakcií (napr. v plastoch: PET, HDPE, PVC, LDPE, PP, PS, atď.) ak to pre ne nebude ekonomicky zaujímavé. Špecifické dotriedenie pritom priamo ovplyvňuje schopnosť recyklátora odpad prijať a zrecyklovať. Na nedostatočné dotriedenie odpadu tak doplatí najmä štát, ktorý bude platiť daň z nezrecyklovaného množstva plastového odpadu. Absencia vplyvu na spôsob zhodnotenia zo strany OZV môže významne zvýšiť riziko nesplnenia záväzných limitov na úrovni štátu, za čo sa ukladá zo strany Komisie členskému štátu pokuta. 2. Strata vplyvu výrobcov (prostredníctvom OZV) na splnenie cieľov zberu: Výrobcovia sú prostredníctvom OZV zo zákona o odpadoch zodpovední za plnenie cieľov zberu, ktoré stanovuje ministerstvo, tieto sa každoročne zvyšujú o 10%. Pri stanovení odmeny za triedený zber na základe ton nebudú mať OZV nástroj na zlepšovanie dostupnosti zberovej siete pre občanov. Zberová spoločnosť bude motivovaná zvyšovať infraštruktúru zberovej siete len v prípade nárastu vyzbieraných ton, a nie z dôvodu zlepšovania dostupnosti triedeného zberu občanovi. Navrhovaná štruktúra sadzieb, a najmä stanovená merná jednotka sadzieb – tona, budú mať za následok absolútne zanedbanie rozvoja rozsahu infraštruktúry. Zberové spoločnosti budú odmeňované za tony odpadu (zhodnotené alebo vyzbierané), a preto budú mať snahu pristaviť kontajnery len tam, kde to bude pre nich tonovo najefektívnejšie. Nebudú brať ohľad na primeranú donáškovú vzdialenosť alebo častú frekvenciu napr. v menej obývaných častiach, nakoľko z týchto prázdnych litrov nebudú mať zberové spoločnosť osoh v podobe ton odpadu. Potrebné nové tony odpadov na plnenie cieľov zberu je možné vyzbierať len rozširovaním infraštruktúry zberu (doplňovaním nádob/vriec), pričom OZV nebude mať dosah na rozsah infraštruktúry (navrhovať napr. doplnenie), nakoľko v cene ton budú zahrnuté aj náklady na infraštruktúru. Akékoľvek extra náklady OZV na doplnenie infraštruktúry budú predstavovať dvakrát zaplatenie za tú istú službu. Najlepšie výsledky triedeného zberu (a najlepší komfort pre občanov) sú dosahované v obciach alebo regiónoch, kde je odmena zberovej spoločnosti vypočítavaná z pristavených litrov. 3. Zodpovednosť za štandardy zberu bez reálnej možnosti ich ovplyvňovať (štandard je v litroch, platba za tony): Zákonodarca prenáša zodpovednosť plnenia štandardov zberu na OZV (povinnosť poskytnúť obyvateľom potrebnú infraštruktúru zberu – kontajnery/vrecia) bez reálnej možnosti akokoľvek ovplyvňovať rozsah infraštruktúry (infraštruktúra sa počíta v litroch, ktoré má obyvateľ k dispozícii na triedenie odpadu). Pri platbe za tonu odpadu OZV nemá informácie koľko litrov infraštruktúry je v obci k dispozícii obyvateľom, nevie koľko litrov bolo reálne vyvezených a nevie ani overiť, či zberová spoločnosť plní harmonogram zvozu v obci a či je reálne možné deklarované množstvá odpadov zberovou spoločnosťou v pristavenej infraštruktúre vyzbierať. To znamená, že OZV nebude mať žiadny vplyv na dodržiavanie povinnosti poskytnutia štandardov zberu ani možnosť kontroly, či zberová spoločnosť vykazuje správne údaje o vyzbieraných odpadoch pochádzajúcich z komunálneho odpadu a či tieto množstvá nie sú dopĺňané napr. odpadom z priemyselných prevádzok. 4. Nepredvídateľné náklady pre výrobcov z dôvodu ich naviazanosti na vyzbierané tony: V navrhnutom systéme sú sadzby za tonu odpadu stanovené vyhláškou, t. j. za každú triedenú komoditu sú stanovené zvlášť. To znamená, že na základe odhadu OZV stanoví množstvo a zloženie vyzbieraného odpadu, ktorý bude v nasledujúcom období vyzbieraný. Na základe takýchto odhadov v jednotlivých komoditách vo všetkých obciach, v ktorých má daná OZV financovať triedený zber, bude stanovený ročný náklad pre výrobcov. V prípade, že bude predpoklad ročných množstiev a/alebo predpoklad komoditnej štruktúry nepresný, sa stane, že OZV nebude mať dostatočné finančné zdroje na triedený zber, alebo naopak, výrobca OZV zaplatí do systému viac, ako by mal. 5. Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže: Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou . Vyššie uvedené argumenty upozorňujú na riziko významných škôd vo fungovaní a financovaní triedeného zberu komunálnych odpadov na Slovensku, ktoré prinesie stanovenie jednotnej sadzby za výkon triedeného zberu. |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | dôvodovej správe |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Princíp regulácie sadzieb nepovažujeme za systematický a garantujúci zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach tak, ako je uvádzaný v dôvodovej správe k návrhu vyhlášky, už len zo samotného princípu, že zavedenie sadzieb v tomto období spôsobí otvorenie zmlúv medzi OZV a výrobcami z dôvodu potreby zohľadnenia nových sadzieb v cenách pre výrobcov, a tým destabilizáciu systému. Nové prerozdelenie výrobcov so sebou, samozrejme, z dôvodu dodržiavania zákonnej povinnosti balansu prinesie rozviazanie zmlúv medzi OZV a obcami. Ďalej je v dôvodovej správe uvedené, že na Slovensko dovážame cca 300 000 ton nespracovateľných plastov zo zahraničia. Na dovoz odpadu zo zahraničia dlhodobo upozorňujeme ako environmentálny problém. Tento problém naopak komplikuje situáciu aj pre slovenských výrobcov z dôvodu obsadenia kapacít na zhodnotenie. Zavedenie sadzieb problém dovozu nevyrieši. V dôvodovej správe je uvedené, že návrhom vyhlášky sa ustanovujú predovšetkým ekonomicky oprávnené náklady vychádzajúce zo sadzieb, ktoré majú byť uhrádzané za zber a následné zhodnotenie vyzbieraných odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v rámci triedeného zberu v obci vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V zmysle § 59 ods. 1 písm. g) je povinnosťou výrobcu uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)]. Dovoľujeme si upozorniť, že náklady a výdavky sú dve rozdielne veličiny. Keďže podľa zákona majú výrobcovia hradiť ekonomicky oprávnené výdavky je nevyhnutné, aby zberové spoločnosti preukazovali vynakladanie peňažných prostriedkov = ekonomicky oprávnených výdavkov, ktoré získali od OZV na pokrytie nákladov zabezpečenia triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Navyše, ministerstvo v zmysle § 105 ods.3 m) nemá splnomocnenie na určovanie rôznej škály nákladov, t. j. stanoviť sadzby „od“ ako minimálnej hranice. Žiadame o stanovenie sadzieb ako je uvedené v predmetnom právnom predpise. Žiadame odstrániť zo všetkých sprievodných dokumentov nepravdivé tvrdenie o tom, že “na jar 2020 nemalo okolo 400 obcí zabezpečený triedený zber“, ktorý považujeme za vykonštruovaný argument na preukázanie domnelej nefunkčnosti systému. Žiadame o predloženie relevantných analýz/dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené, nakoľko ministerstvo ako sám predkladateľ, doposiaľ nedisponoval presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a napriek tomu predložil legislatívny materiál v skrátenom a netransparentnom procese stanovovania sadzieb. Predkladaný materiál je predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR k novele zákona č.285/2020 Z. z. o odpadoch o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 8. Zásadná pripomienka k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie – 3.3.2. Nepriame finančné náklady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Ako sa predkladateľ vysporiadal s pripomienkami prezidentky SR, ktorá súčasne s podpisom predmetnej novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“? Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Na konzultácii k Predbežnej informácii dňa 20.10.2020, v dostupnom zápise zo stretnutia, zástupca MŽP SR uviedol, že: „výšky nákladov boli ministerstvu zaslané len od malých zberových spoločností a tieto údaje v tejto fáze nemôžeme zverejňovať“ a zároveň, že „malé zberové spoločnosti nám poskytli údaje, ale ide o veľmi rozdielne náklady, preto ministerstvo oslovilo veľké nadnárodné zberové spoločnosti, aby nám poskytli údaje o ich nákladoch na zber.“ Ďalej bolo zo strany MŽP SR uvedené: „že bude chcieť, aby zberové spoločnosti predložili v rámci MPK svoje náklady...“. Na základe vyššie uvedeného predpokladáme, že v čase kedy bol návrh vyhlášky predložený do PPK nemalo MŽP SR k dispozícii všetky relevantné údaje, z ktorých by mohlo vychádzať pri stanovení nákladov na zber a zhodnotenie (bod. 3.3.2 doložky Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie). Zároveň dosiaľ dostupné údaje vykazujú významnú variabilitu podľa jednotlivých zberových spoločností čo ukazuje na nemožnosť určiť jednotné náklady pre celú SR. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. A už vopred odmietame rétoriku o preukazovaní a dokladovaní vyčísľovania nákladov zo strany výrobcov či OZV, keďže sám predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a výrobca ani OZV nie sú povinní jeho prácu v skrátenom a netransparentnom procese stanovovania sadzieb suplovať. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 7. Zásadná pripomienka k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, 3.3 Náklady regulácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Vyhláškou navrhované náklady mali byť podľa predkladateľom ústne prezentovaných vyjadrení stanovené na vytriedené a zhodnotené množstvá odpadov a zberovým spoločnostiam budú uhradené až po preukázaní zhodnotenia odpadu t.j. po predložení dokladov o materiálovom toku podľa § 52 ods. 21 zákona o odpadoch. Reálny návrh vyhlášky však túto skutočnosť neodráža. Zároveň sa podľa slov predkladateľa očakáva nárast vytriedených a zhodnotených množstiev. Vzhľadom na to, že v doložke vplyvov nie je vyčíslený očakávaný nárast nákladov pre výrobcov ani predpokladaný nárast zhodnotených množstiev, OZV nedokáže preniesť navrhované náklady do recyklačného poplatku pre výrobcov. Jediná relevantná analýza nákladov je uvedená v analýze Inštitútu environmentálnej politiky „Ako pretriediť triedený zber“ v prílohe č. 3. Táto však porovnáva náklady pre výrobcov tzv. recyklačné poplatky. Nie náklady za zber a zhodnotenie. Náklady na zber a zhodnotenie sa uvádzajú na str. 18 analýzy v Boxe 3. Tieto však nekorešpondujú s nákladmi navrhnutými v predkladanej vyhláške (náklady za papier sú vyššie, ostatné náklady sú nižšie ako navrhované). V súvislosti so stanovením nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov žiadame o konkrétne vyčíslenie „finančných nákladov na jedného podnikateľa“ a „finančných nákladov na celé podnikateľské prostredie“ do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie aplikovaním odhadu zhodnocovaných množstiev odpadu z obalov a neobalových výrobkov v nasledujúcich rokoch. |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Prílohe č. 12a k vyhláške č. 373.2015 Z. z. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Je potrebné exaktne uviesť, aké sú brutto náklady zberových spoločností na výkon triedeného zberu a aké dosahujú výnosy za predaj druhotnej suroviny. O nakladaní s vyzbieranou druhotnou surovinou by mali rozhodovať výrobcovia prostredníctvom OZV, tak, aby bola garantovaná maximalizácia výnosov z predaja druhotnej suroviny a najmä obmedzenie energetického zhodnotenia v prospech recyklácie. V zmysle § 27 ods. 5 zákona o odpadoch je zberová spoločnosť povinná znížiť úhradu o výnosy z predaja dotovanej vyzbieranej druhotnej suroviny. Z uvedených sadzieb a ani z popisu k tabuľke nie je jasné, v akej výške ministerstvo zohľadnilo tento príjem pre účel výpočtu. Navyše výnosy z predaja druhotnej suroviny sa v čase dynamicky menia, preto žiadame zverejniť mechanizmus, na základe ktorého bude dochádzať k prehodnocovaniu stanovených sadzieb. |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Prílohe č. 12a k vyhláške č. 373.2015 Z. z. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Považujeme takto stanovené sadzby za veľmi netransparentne rozčlenené. Máme za to, že na základe vyjadrení pracovníkov ministerstva (zápis z Konzultácie s výrobcami k novele vyhlášky č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov zo dňa 20.10.2020) ide o sadzby za tonu zhodnoteného odpadu čo je však potrebné vo vyhláške jasne definovať. Žiadame, aby bol zverejnený transparentný prehľad vstupných údajov pre výpočet sadzieb, a to z hľadiska ich výšky, ako aj spôsobu/vzorca výpočtu a stanovenia premenných, ktoré do neho vstupujú. Ide o principiálnu podmienku, aby bolo možné aj kontinuálne vyhodnocovať akékoľvek zmeny relevantné pre výpočet sadzieb a ich dopady. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 9. Zásadná pripomienka k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie – 3.3.2. Nepriame finančné náklady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Predkladateľ v časti nepriame finančné náklady vyčísľuje množstvo v súčasnosti registrovaných výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov (cca 16 000), ktorých sa zvýšené/znížené náklady budú týkať. Žiadame o upresnenie čísla, ktorých subjektov sa zmena dotkne nakoľko v registri výrobcov obalov a neobalových výrobkov sú aj výrobcovia s individuálnymi autorizáciami a výrobcovia „s výnimkami“ na základe § 54 ods. 6 a § 74 ods.4, kedy nemusia mať uzavretú zmluvu s OZV a ktorých sa uvedená zmena nedotkne. |
| Subjekt: | RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) |
| Pripomienka k: | 10. Zásadná pripomienka k doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Ide o zásadný rozpor s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu za materiálové zloženie obalu, platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | 1. Všeobecná pripomienka V prvom rade sme radi, že konečne MŽP sa začalo seriózne zaoberať dlhodobým problémom podfinancovania triedeného zberu obalov a neobalových výrobkov na Slovensku, ktorý vznikol, odkedy začal platiť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (2. polrok 2016). Predošlé vedenia MŽP tento problém pravidelne ignorovali, hoci sme naň upozorňovali už od r. 2018, kedy sa situácia pre menšie zberové spoločnosti stávala už neúnosná. Pripomienka je obyčajná. 2. Sadzby určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu Sadzby určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov definované v prílohe 12a návrhu vyhlášky považujeme za nedostatočné na pokrytie reálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a požadujeme ich navýšiť nasledovne: - sklo: 200 €/t - plasty: 800 €/t - papier: 340 €/t - kompozitné obaly: 800 €/t - kovové obaly: 350 €/t Odôvodnenie: Sadzby uvedené v pôvodnom návrhu vyhlášky neodzrkadľujú reálne náklady na výkon triedeného zberu a ďalšie nakladanie s vytriedenými zložkami. Ak by zberové spoločnosti dostávali platby podľa takých platieb mechanizmom, ktorý navrhuje novelizovaný zákon, viaceré by dostali od OZV ešte menej, ako dostávajú teraz. Pri jestvujúcom systéme financovania im triedený zber spôsobuje každoročne stratu niekoľko desiatok tisíc €, podľa veľkosti zbieranej oblasti. Pripomienka je zásadná. 3. Mechanizmus platieb Pre zabezpečenie chodu zberových spoločností je potrebné nastaviť financovanie na mesačnej báze tak, ako je tomu teraz. Odôvodnenie: Pokiaľ sa zberovke budú vyplácať financie podľa zhodnotených množstiev na základe potvrdení od recyklátora, ktoré recyklátor vystaví štvrťročne, platby budú prichádzať od OZV so značným časovým oneskorením, čo môže byť pre niektoré zberové spoločnosti likvidačné. Pripomienka je zásadná. 4. Mobilné výkupy Sadzby navrhnuté v prílohe 12a sa nemôžu týkať množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Odôvodnenie: Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Pripomienka je zásadná. 5. Jednotná sadzba pre papier Sadzba v prílohe 12a pre komoditu papier by mala byť jednotná kým nie je zavedená ekomodulácia. Odôvodnenie: Na zber papiera majú zberové spoločnosti isté náklady a je jedno, či zbierajú novinový papier, kartóny alebo mix. Ak zberovka vytriedi z mix papiera z modrých nádob noviny a časopisy, čím má podstatne vyššie náklady, tak dostane za ne ešte menej, ako by dostala za mix papier. To nemá žiadnu logiku. Sadzby stanovujú minimálne poplatky, ktoré majú platiť OZV zberovkám a nie výrobcovia do OZV. Práve ekomodulácia by mala určiť minimálne poplatky, ktoré by mali výrobcovia platiť do OZV podľa druhu materiálu (recyklovateľnosť, ...) a toto je veľmi dôležité. Preto by sa ekomodulácia mala zaviesť do praxe čím skôr. Pripomienka je zásadná. 6. Znevýhodnenie energetického zhodnotenia V sadzbách by energetické zhodnotenie vytriedeného odpadu malo byť znevýhodnené oproti materiálovému zhodnoteniu. Odôvodnenie: Ak by zberové spoločnosti dostávali viac za energetické zhodnotenie, mohla by nastať situácia, kedy by uprednostňovali spaľovne pred recykláciou. Vyhli by sa náročnému dotrieďovaniu plastov, kompozit. obalov (tetrapaky) a papiera, ušetrili by značnú časť nákladov a tieto horľavé materiály by končili namiesto u recyklátora v spaľovni či cementárni. Tomuto je potrebné sa vyhnúť. Pripomienka je zásadná. 7. Chýbajú recyklačné kapacity Na viaceré druhy plastov na Slovensku chýbajú recyklačné kapacity, vytriedené plasty tak končia na skládkach alebo v spaľovniach. Požadujeme aby sa pri nastavovaní financovania myslelo aj koncovku – recyklátorov. Odôvodnenie: Niektoré druhy plastov (tégliky, PP fólie, farebné PE fólie, nenápojový PET, ...) je veľmi problematické alebo skôr nemožné zrecyklovať. Nie kvôli tomu, že by boli nerecyklovateľné, ale preto, že na Slovensku a aj v širšom priestore Strednej Európy jednoducho chýbajú recyklačné kapacity. Výrobca by sa mal podieľať na úhrade nákladov spojených s recykláciou jeho recyklovateľných obalov najmä, ak sa recyklácia nedokáže zaplatiť z predaných produktov. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | K návrhu ako celku |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrhom vyhlášky sa ustanovujú sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, a to predovšetkým ako ekonomicky oprávnené výdavky, ktoré majú byť uhrádzané za zber a následné zhodnotenie vyzbieraných odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v rámci triedeného zberu v obci, ktoré je povinná uhradiť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly. Výrobcovia nealkoholických nápojov a minerálnych vôd sú už niekoľko rokov vo veľkej miere zapojení do financovania a prevádzky zberných systémov. Zastávame názor, že na zabezpečenie efektívnosti jednotlivých systémov zberu treba aplikovať minimálne požiadavky pre systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vrátane princípov ekomodulácie príspevkov, férových poplatkov a cenotvorby založenej na hodnote. Cieľom legislatívnej úpravy by malo byť férové nastavenie poplatkov tak, aby sa financovali skutočné náklady na triedený zber a recykláciu jednotlivých druhov obalov. Výrobcovia by mali transparentne poznať náklady na zber a recykláciu, aby bolo jednoznačne preukázateľné za čo platia. Vyzbierané finančné prostriedky na triedený zber musia byť účelovo viazané výlučne na činnosti, ktoré majú výrobcovia zo zákona financovať ako je zber, dotriedenie a recyklácia, nie generovať zisk. Je nevyhnutné jasne špecifikovať, čo sú „ekonomicky oprávnené výdavky“ a ako sa budú preukazovať. Rovnako by sa mala riešiť dôsledná kontrola štátu, tých podnikateľských subjektov, ktoré nie sú do systému triedeného zberu zapojené (tzv. free-rideri), čo významným spôsobom vplýva na finančnú poddimenzovanosť. Je neprípustné, aby za nedostatok štátnej kontroly boli postihnutí práve výrobcovia, ktorí do systému prispievajú, uvádzajú na trh obalové materiály, ktoré sú hodnotné, nákladovo efektívne recyklovateľné a zároveň realizujú mnohé dobrovoľné iniciatívy v súlade s cieľmi cirkulárnej ekonomiky a európskej zelenej dohody. Zároveň chceme požiadať aby sa bezodkladne pristúpilo k zavedeniu systémových zmien a nastaveniu dlhodobo udržateľného financovania nákladov na triedený zber, podľa vzoru krajín kde majú preukázateľné výsledky. |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Prílohe č. 12a k vyhláške č. 373.2015 Z. z. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Nesúhlasíme s reguláciou nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach prístupom legislatívneho určenia sadzieb, ale ak sa napriek našim argumentom, ako aj argumentom širokej odbornej verejnosti a najmä výrobcov, ministerstvo rozhodne takýto regulačný prístup sadzieb zaviesť, je potom povinnosťou ministerstva, aby nedošlo takouto vágnou úpravou k destabilizácii trhu a diverzifikácii prístupu povinných subjektov v praxi nutné priamo vo vyhláške jednoznačne špecifikovať: 1. mernú jednotku sadzieb = zhodnotená tona 2. spôsob preukazovania zhodnotených/recyklovaných ton 3. stanovenie minimálnych technických požiadaviek pri nakladaní s odpadom s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov 4. množstvá z výkupu/mobilného výkupu nespadajú pod túto vyhlášku. 5. stanovenie minimálneho podielu recyklácie z vytriedeného množstva. Minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov: 1. Papier (200101) a) noviny a časopisy b) kartón a lepenka 2. Plasty (200139) a) Použité LDPE a LLDPE-fólie (hrubé a tenké fólie, obalové fólie, zrážacie fólie alebo výlučne obalové fólie b) PET- fľaše bez PET na mlieko, olej, kozmetiku alebo chemikálie (dodané fľaše môžu obsahovať len obvyklé zvyšky nápojov, etikety a lepidlo na etikety) c) HDPE fľaše d) PP fólie a PP kelímky e) Ostatné plasty - tvrdé plasty, polystyrén, lisovacie PP pásky, PET (na mlieko, olej, kozmetiku, chemikálie) 3. Kompozitné obaly na báze lepenky (200103) 4. Obaly z kovu (200104) a) hliník b) železo 5. Sklo (200102) a) číre b) farebné Spôsob a veľkosť balenia odpadu stanovuje príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov vzhľadom na ňou určený spôsob zhodnotenia a technické požiadavky zariadenia na zhodnocovanie odpadu. |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Prílohe č. 12a k vyhláške č. 373.2015 Z. z. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V neposlednom rade absentuje forma, akou bude zberová spoločnosť preukazovať zhodnotené tony. Žiadame, aby sa zhodnotenie preukazovalo dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov a dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Taktiež žiadame o doplnenie, akým spôsobom sa bude preukazovať zhodnotenie odpadu z papiera v členení na papier a noviny, časopisy, nakoľko v evidencii existuje len jedno katalógové číslo pre papier pochádzajúci z komunálneho odpadu (20 01 01). Žiadame definovať štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t. j. Minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov) - definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť nebude svojvoľne meniť spôsob triedenia (za účelom znižovania nákladov, keďže menej frakcií pri triedení znamená menší náklad, ale zároveň aj menšiu možnosť recyklácie, napr. mix plastov môže byť umiestnený len na energetické zhodnotenie prípadne skládku). Rozsah štruktúry dotriedenia má výrazný vplyv na pomer recyklácie vs. energetické zhodnotenie (R3 vs. R1, resp. výber koncovej zhodnotiteľskej kapacity). Žiadame definovať logistický formát odpadu po jeho dotriedení (t. j. balenie) - touto definíciou sa zabezpečí čo najefektívnejšie nakladanie s druhotnými surovinami (podoba druhotnej suroviny ovplyvňuje výber zhodnotiteľských kapacít a, samozrejme, má vplyv na výnosy z predaja). |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Prílohe č. 12a k vyhláške č. 373.2015 Z. z. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o doplnenie údaju o minimálnej požadovanej miere recyklácie. V opačnom prípade hrozí, že zberová spoločnosť nebude mať snahu kvalitne dotrieďovať odpad pre účel recyklácie a bude uprednostňovať energetické zhodnotenie. V návrhu vyhlášky tak absentujú % podiely medzi recykláciou a energetickým zhodnotením. Navrhujeme nasledovné percentá: % recyklácie z dotriedených množstiev druhotnej suroviny, ktoré je povinná zabezpečiť zberová spoločnosť sklo 100%, plasty 97% papier 92% noviny a časopisy 100% VKM 92% Kovy 100% drevo 90% ostatné 35% V prípade, že zákonodarca neprijme túto pripomienku nevedia OZV ovplyvniť a garantovať zabezpečenie plnenia limitov recyklácie, pretože nemajú absolútne žiadny vplyv na rozhodovanie a konanie zberových spoločností. Zberové spoločnosti sa budú rozhodovať na základe, pre nich najvýhodnejších ekonomických kritérií. |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | čl. II (nadobudnutie účinnosti) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Zavedenie regulácie sadzieb pre výkony zberových spoločností bude znamenať zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. Preto navrhujeme posunutie účinnosti návrhu vyhlášky od 1.1.2022. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Doložka vybraných vplyvov (príloha č. 1) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Všeobecná pripomienka: Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Doložka vybraných vplyvov (príloha č. 1), bod 2 Definovanie problému |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. odôvodnenie: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie (príloha č. 3) bod 3.5 Inovácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. odôvodnenie: V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | ENVI-PAK (ENVI-PAK, a.s.) |
| Pripomienka k: | Prílohe č. 12a k vyhláške č. 373.2015 Z. z. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Rovnako musí byť uvedené, že sa táto sadzba netýka množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, ktorý im na konci prináša zisk. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o prípravu návrhu vyhlášky výlučne na základe analýzy relevantných dát/údajov od zúčastnených subjektov a dôsledné vyhodnotenie jej vplyvov na podnikateľské prostredie, dodržiavanie pravidiel cenovej regulácie a hospodárskej súťaže. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky má jednoznačný vplyv na podnikateľské prostredie a bude znamenať navýšenie priamych ako aj nepriamych nákladov všetkých dotknutých podnikateľských subjektov – výrobcov obalov a neobalových výrobkov. Ekonomické dopady návrhu na podnikateľský sektor je možné pomerne presne vyhodnotiť/určiť na základe údajov každoročne ohlasovaných ministerstvu zo strany autorizovaných OZV. Napriek uvedenému sprievodná dokumentácia k návrhu vyhlášky, v analýze jej vplyvov na podnikateľské prostredie neuvádza žiadne relevantné vyhodnotenie jej zrejmých ekonomických dopadov. Absenciu uvedeného vyhodnotenia je nevyhnutné doplniť a v prípade identifikácie ekonomických dopadov návrhu na podnikateľské prostredie je potrebné, s ohľadom na aktuálnu hospodársku situáciu spôsobenú pandémiou COVID – 19, predloženie návrhu prehodnotiť, resp. jeho znenie (výšku sadzieb) minimálne prispôsobiť aktuálnej hospodárskej situácii v SR. Návrh vyhlášky zároveň priamo stanovuje výšku cien hradených autorizovanými OZV jednotlivým zberovým spoločnostiam za realizáciu služieb zberu a následného zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov v rámci výkonu triedeného zberu v mestách a obciach SR. Jedná sa teda o priamu reguláciu cien orgánom štátnej správy - ministerstvom. Sprievodná dokumentácia k návrhu vyhlášky napriek uvedenému neobsahuje žiadne analytické vyhodnotenie údajov a dát potrebných pre určenie ekonomicky oprávnených výdavkov podľa právnej úpravy cenovej regulácie. Vyhodnocované údaje majú v zmysle zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách vychádzať z účtovných dokladov, kalkulácií nákladov a zisku, prípadne iných dokladov odôvodňujúcich výšku ceny (sadzby) a dokladov, ktoré si vyžiada cenový orgán od dotknutých subjektov. Takáto regulácia musí zároveň spĺňať aj ostatné zákonné požiadavky cenovej regulácie a musí tiež bezpodmienečne spĺňať kritéria pre dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže. |
| Subjekt: | APZ (Asociácia priemyselných zväzov) |
| Pripomienka k: | Čl. I |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Navrhujeme vloženie nového novelizačného bodu do Čl. I návrhu vyhlášky, ktorým sa do vyhlášky vloží nová Príloha 12b, ktorá vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 12b k vyhláške č. 373/2015 Z. z. Minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov: 1. Papier (200101) a) noviny a casopisy b) karton a lepenka 2. Plasty (200139) a) Použité LDPE a LLDPE-fólie (hrubé a tenké fólie, obalové fólie, zrážacie fólie alebo výlučne obalové fólie b) PET- fľaše bez PET na mlieko, olej, kozmetiku alebo chemikálie (dodané fľaše môžu obsahovať len obvyklé zvyšky nápojov, etikety a lepidlo na etikety) c) HDPE fľaše d) PP fólie a PP kelímky e) Ostatné plasty - tvrdé plasty, polystyrén, lisovacie PP pásky, PET (na mlieko, olej, kozmetiku, chemikálie) 3. Kompozitné obaly na báze lepenky (200103) 4. Obaly z kovu (200104) a) hliník b) železo 5. Sklo (200102) a) číre b) farebné Spôsob a veľkosť balenia odpadu stanovuje príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov vzhľadom na ňou určený spôsob zhodnotenia a technické požiadavky zariadenia na zhodnocovanie odpadu." Odôvodnenie: V súvislosti so stanovením sadzieb v Prílohe 12a považujeme za nevyhnutné do návrhu vyhlášky doplniť ďalšiu prílohu, ktorá stanoví minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I Príloha č. 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. odôvodnenie: V texte návrhu vyhlášky je síce uvedené, že ide o stanovenie ekonomicky oprávnených výdavkov. V skutočnosti však slovo „od“ v hlavičke tabuľky znamená, že ide o stanovenie minimálnych nákladov, ktoré boli v pôvodnom návrhu novely zákona o odpadoch vypustené a pozmeňovacím návrhom nahradené ekonomicky oprávnenými výdavkami. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. odôvodnenie: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 5. Jednotná sadzba pre papier |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Sadzba v prílohe 12a pre komoditu papier by mala byť jednotná kým nie je zavedená ekomodulácia. Odôvodnenie: Na zber papiera majú zberové spoločnosti isté náklady a je jedno, či zbierajú novinový papier, kartóny alebo mix. Ak zberovka vytriedi z mix papiera z modrých nádob noviny a časopisy, čím má podstatne vyššie náklady, tak dostane za ne ešte menej, ako by dostala za mix papier. To nemá žiadnu logiku. Sadzby stanovujú minimálne poplatky, ktoré majú platiť OZV zberovkám a nie výrobcovia do OZV. Práve ekomodulácia by mala určiť minimálne poplatky, ktoré by mali výrobcovia platiť do OZV podľa druhu materiálu (recyklovateľnosť, ...) a toto je veľmi dôležité. Preto by sa ekomodulácia mala zaviesť do praxe čím skôr. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 6. Znevýhodnenie energetického zhodnotenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V sadzbách by energetické zhodnotenie vytriedeného odpadu malo byť znevýhodnené oproti materiálovému zhodnoteniu. Odôvodnenie: Ak by zberové spoločnosti dostávali viac za energetické zhodnotenie, mohla by nastať situácia, kedy by uprednostňovali spaľovne pred recykláciou. Vyhli by sa náročnému dotrieďovaniu plastov, kompozit. obalov (tetrapaky) a papiera, ušetrili by značnú časť nákladov a tieto horľavé materiály by končili namiesto u recyklátora v spaľovni či cementárni. Tomuto je potrebné sa vyhnúť. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Žiadame doložiť relevantné dáta, z ktorých ministerstvo vychádzalo pri stanovení základnej tézy, že systém je podfinancovaný, aby bolo možné možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. V zmysle čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice 2008/98/ES o odpade: „Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca výrobku platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov nepresiahli náklady, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb v oblasti odpadového hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom. Takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. |
| Subjekt: | SAMO (Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO)) |
| Pripomienka k: | Pripomienky k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373.2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s výhradnými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť základnú tézu o tom, že systém je podfinancovaný, relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 7. Chýbajú recyklačné kapacity |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Na viaceré druhy plastov na Slovensku chýbajú recyklačné kapacity, vytriedené plasty tak končia na skládkach alebo v spaľovniach. Požadujeme aby sa pri nastavovaní financovania myslelo aj koncovku – recyklátorov. Odôvodnenie: Niektoré druhy plastov (tégliky, PP fólie, farebné PE fólie, nenápojový PET, ...) je veľmi problematické alebo skôr nemožné zrecyklovať. Nie kvôli tomu, že by boli nerecyklovateľné, ale preto, že na Slovensku a aj v širšom priestore Strednej Európy jednoducho chýbajú recyklačné kapacity. Výrobca by sa mal podieľať na úhrade nákladov spojených s recykláciou jeho recyklovateľných obalov najmä, ak sa recyklácia nedokáže zaplatiť z predaných produktov. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | Analýze vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie sa uvádza, že navrhované ceny „Pozitívne môžu byť ovplyvnené subjekty, ktoré zabezpečujú zber triedených zložiek komunálnych odpadov v obci v súvislosti s ustanovenými minimálnymi sadzbami za zber a následné zhodnotenie odpadu.“ Žiadame MŽP SR aby doplnilo Doložku vplyvov a Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie o odhad nárastu zhodnocovaných množstiev odpadov a na základe toho doplnilo analýzu nárastu nákladov pre výrobcov a tiež aké náklady bude výrobca vzhľadom na určené sadzby znášať. |
| Subjekt: | ESSPRIT (ESSPRIT s. r. o.) |
| Pripomienka k: | všeobecnú k návrhu vyhlášky ako celku (k celému materiálu) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh vyhlášky navrhujeme stiahnuť z legislatívneho procesu (z pripomienkového konania) a po vykonaní dôkladných analýz a odbornej diskusii všetkých dotknutých subjektov navrhujeme návrh vyhlášky prepracovať, resp. zvážiť potrebu vydania takéhoto návrhu. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky: 1) je v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné a nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. Žiadame o zosúladenie nastaveného systému so Smernicou o odpade 2008/98/ES. 2) je v rozpore s niektorými platnými právnymi predpismi, vrátane samotného zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch Návrh vyhlášky je v rozpore so znením zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, lebo už z podstaty fungovania systému triedeného zberu vyplýva, že jednotná sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace v rôznych územiach SR a v rôznych podmienkach nemôže korešpondovať s ekonomicky oprávnenými výdavkami na triedený zber obalov a neobalov a zároveň jediná sadzba za daný typ odpadu pre všetky subjekty v SR ani teoreticky nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. To znamená, že tento návrh vyhlášky neupravuje výšku ekonomicky oprávnených nákladov, tak ako predpokladá zákon, čím núti OZV-čky, teda výrobcov, aby platili poplatky - náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v rozpore so zákonom. Ak sadzby budú presahovať ekonomicky oprávnené náklady jednotlivých zberových spoločností, vzniká problém, že výrobcovia budú platiť náklady, ktoré reálne nezodpovedajú nákladom na zber a zhodnotenie ich odpadov, čo je v rozpore s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov a nemožno to považovať za zákonné – je to v priamom rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Návrh vyhlášky je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (predovšetkým § 7) a platnými Legislatívnymi pravidlami vlády SR, keďže nie je zákonným spôsobom spracovaná Doložka vybraných vplyvov, predovšetkým jej časť Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, v ktorej niektoré dôležité údaje úplne absentujú a navrhovaná právna úprava nie dostatočne zdôvodnená, pričom obsahuje aj rozporuplné informácie. V Dôvodovej správe je uvedené, že systém triedeného zberu je finančne poddimenzovaný, v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie sa zase uvádza, že predkladateľ nedisponuje presnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a neobalov a súhrnná tabuľka nákladov regulácie je nevyplnená (všade je uvedená 0), ale cez to všetko predkladateľ stanovil minimálne ceny, pričom popis výpočtu ku všetkým spomenutým tvrdeniam absentuje. 3) je v rozpore s nastaveným systémom triedeného zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov, ktorý je založený na existencii viacerých OZV (ktoré sú v konkurenčnom postavení) a na existencii viacerých zberových spoločností (ktoré sú v konkurenčnom postavení) a vyhláškou sa neurčujú ekonomicky oprávnené náklady, ale v podstate sa zavádzajú minimálne jednotné ceny, ktoré OZV musia platiť zberovým spoločnostiam, čo tento systém popiera v jeho základoch 4) je nesystémovým krokom, lebo zvýšenie príjmov zberových spoločností nie je spojené s cieľmi, ktoré sa majú zvýšením týchto príjmov dosiahnuť V zákone o obaloch a ani vo vyhláške nie je napríklad uvedené, akým spôsobom má naložiť zberová spoločnosť s prebytkom finančných prostriedkov v prípade, že dokáže zabezpečiť triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov za ceny nižšie ako tie, ktoré sú v návrhu vyhlášky. Keďže zberové spoločnosti sú jediné subjekty v celom systéme triedeného zberu, ktoré sú oprávnené a v zmysle Obchodného zákonníka aj povinné tvoriť zisk, je zrejmé, že vyššie spomenutý finančný prebytok bude ich ziskom a o tom, ako s ním naložia budú rozhodovať samotné zberové spoločnosti. Kde je záruka, že takto vytvorený zisk vložia zmysluplne do „finančne poddimenzovaného“ systému triedeného zberu a budú tak zabezpečovať jeho lepšie a efektívnejšie fungovanie? Kde je záruka, že za tieto finančné prostriedky zabezpečia napríklad lepšiu formu zhodnotenia odpadu, ktorou je recyklácia pred energetickým zhodnotením ? Hoci cieľom novely zákona a tejto vyhlášky bolo dofinancovať systém triedeného zberu za účelom jeho lepšieho a efektívnejšieho fungovania, nebude tomu tak, lebo výrobcovia síce zaplatia výrazne vyššie poplatky, ale použitie týchto finančných prostriedkov nie je v zákone dostatočne upravené, takže tieto prostriedky sa stanú ziskom pre tie zberové spoločnosti, ktoré dokážu zabezpečiť triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov za ceny nižšie ako sú uvedené v návrhu vyhlášky a zberové spoločnosti, ktoré to nedokážu zabezpečiť ani za tieto ceny, tým budú finančné prostriedky stále chýbať. 5) vôbec nekorešponduje s údajmi o nákladoch na zber a zhodnotenie jednotlivých komodít Napríklad sadzba na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia skla je navrhovaná vo výške 100 EUR/t, pričom na základe našich analýz sa náklady za zber a zhodnotenie obalového skla pohybujú vo výške od 66 EUR/t do do výšky maximálne 80 EUR/t, keďže triedený zber a recyklácia obalového skla je dlhodobo efektívne a udržateľne nastavená bez výrazných výkyvov v cenách za predaj druhotnej suroviny. Sme presvedčení, že pokiaľ je ambíciou MŽP SR nastaviť ekonomicky oprávnené výdavky na triedený zber, náklady by mali zodpovedať skutočným nákladom na zber a zhodnotenie a preto považujeme tento postup MŽP SR za nesprávny. 6) je nespravodlivý, lebo stále bezdôvodne zvýhodňuje skupinu podnikateľov, ktorí uvádzajú na trh noviny a časopisy v porovnaní napríklad s tými, ktorí vyrábajú a uvádzajú na trh potraviny, hygienické potreby, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ostatný spotrebný a priemyselný tovar, ... pre obyvateľstvo minimálne rovnako potrebné tovary ako noviny a časopisy. Rozdelenie papiera na kartóny a noviny a časopisy nemá z pohľadu zberu, triedenia a recyklácie žiadny význam, lebo noviny a časopisy za nezbierajú ani neseparujú oddelene od ostatného papiera a tiež sa pred recykláciou netriedia, dokonca mnohí recyklátori požadujú „zmes“, a nie oddelené papierové zložky. Takže, ak sa v konečnom dôsledku cena „recyklačného“ poplatku prenesie na tovary, potom potraviny a iný spotrebný tovar budú zaťažené viac ako noviny a časopisy, čo je nespravodlivé a neprípustné. V neposlednom rade považujeme návrh tejto vyhlášky, ako aj poslednú novelu zákona, za krok zmätočný, nesystémový, netransparentný, nepripravený a neprediskutovaný s dotknutými stranami (výrobcovia odpadov z obalov a neobalových výrobkov, zástupcovia ZMOSu, OZV-čky a zberové spoločnosti) a s odborníkmi v danej oblasti (okrem zástupcov odbornej sekcie ministerstva, so zástupcami Inštitútu Environmentálnej politiky, so spoločnosťami, ktoré recyklujú alebo energeticky zhodnocujú odpady, ...), pričom MŽP SR takúto odbornú diskusiu („okrúhly stôl“) k týmto zmenám, ktoré budú mať tak závažné dopady, verejne prisľúbilo. Uvedený návrh má jediný cieľ (ktorý zástupcovia MŽP SR verejne deklarujú v posledných mesiacoch v médiách) - naliať do systému triedeného zberu viac peňazí, pričom nie sú odstránené zásadné nedostatky tohto systému, na ktoré poukázal aj Inštitút environmentálnej politiky vo svojej analýze Ako pretriediť triedený zber a na ktoré poukázali všetky dotknuté strany v rámci rozporového konania k návrhu na novelu vyhlášky č. 373/2015 Z. z. a v rámci rokovaní spojených s poslednými novelami zákona o odpadoch. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | čl.I vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | žiadame stanovenie štruktúry a kvality dotriedenia odpadov (t.j. triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách), v súlade s princípmi ekomodulácie príspevkov, férových poplatkov a cenotvorby založenej na hodnote Do vykonávacej vyhlášky navrhujeme stanoviť štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t.j. triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách) a stanoviť sadzbu na jednotlivé frakcie, nie jednotne nastavenú sadzbu. Navrhujeme rozdeliť sadzby a kritériá pre dotrieďovanie na nasledovné frakcie: 1. papier (200101) a) noviny a casopisy b) karton a lepenka 2. Plasty (200139) a) Použité LDPE a LLDPE-fólie (hrubé a tenké fólie, obalové fólie, zrážacie fólie alebo výlučne obalové fólie b) PET- fľaše bez PET na mlieko, olej, kozmetiku alebo chemikálie (dodané fľaše môžu obsahovať len obvyklé zvyšky nápojov, etikety a lepidlo na etikety) c) HDPE fľaše d) PP fólie a PP kelímky e) Ostatné plasty - tvrdé plasty, polystyrén, lisovacie PP pásky, PET (na mlieko, olej, kozmetiku, chemikálie) 3. Kompozitné obaly na báze lepenky (200103) 4. Obaly z kovu (200104) a) hliník b) železo 5. Sklo (200102) a) číre b) farebné 6. Drevené obaly Podľa § 27 ods. 5 zákona o odpadoch „výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu. Ak sa uvedená povinnosť realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.“ Predpokladáme, že navrhnuté náklady predstavujú „hrubé“ náklady na zber a dotriedenie odpadov ešte pred odpočítaním výnosov z predaja vytriedeného odpadu. V prípade, že nedôjde k úprave skupín odpadov budú napr. výrobcovia PET obalov doplácať na triedený zber a zhodnotenie ostatných druhov plastov. Ekomodulácia má reflektovať reálne náklady spojené s recykláciou jednotlivých druhov obalov, zabrániť krížovému financovaniu medzi materiálmi a byť nástrojom na motiváciu výrobcov baliť alebo plniť svoje výrobky do obalov, ktoré sú materiálovo jednoduchšie a efektívnejšie na dotriedenie a recykláciu. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | Dôvodovej správe, osobitnej časti |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame vo vyhláške presne špecifikovať v prípade ekonomicky oprávnených nákladov o aké náklady ide, čo zahŕňajú a aké sú podmienky ich financovania. Zároveň by sme uvítali, aj napriek §27 ods. 5 zákona o odpadoch definovať vo vyhláške, že ide o náklady bez zohľadnenia výkupných cien. Prijatá novela zákona o odpadoch stanovuje iba princíp, že náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov budú stanovené vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Novela zákona o odpadoch a ani vyhláška však nestanovuje ani základné kritériá a princípy určovania takýchto výdavkov/oprávnených nákladov. Obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“ nie je v zákone o odpadoch definovaný. Nie je jasné, na základe akých kritérií budú tieto výdavky určené, z akých podkladov sa bude vychádzať. Zároveň žiadnym spôsobom nebola doposiaľ preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Máme dôvodnú obavu, že v dôsledku absencie súťaže na trhu vyvolanej cenovou reguláciou a v dôsledku netransparentného nastavenia tejto regulácie nebude na zberové spoločnosti vyvíjaný dostatočný tlak na efektívnosť vynakladania nákladov na poskytovanie služieb. Analogicky si dovolíme poukázať napr. aj na zákon o cenách. V zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cenách sa pri regulácii cien vychádza z ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sa preukazujú účtovnými podkladmi, kalkuláciami nákladov, prípadne fakturáciou alebo daňovými a colnými podkladmi a podobne. Táto vyhláška zároveň negatívne vymedzuje aj náklady, ktoré sa nezahŕňajú medzi ekonomicky oprávnené náklady. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | k čl.II vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame účinnosť stanoviť od 1.1.2022. Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou bez možnosti primerane očakávať predvídateľnosť právneho poriadku a právnu istotu. Týmto spôsobom môže účinnosť vyhlášky nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje zmluvné a účtovné vzťahy vo vzťahu k údajom za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | K návrhu Vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame zabezpečiť možnosti odvolania sa voči stanoveniu minimálnych sadzieb vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov, t.j. jasne popísané pravidlo, ako sa môže proti cenovej regulácii odvolať. Proti vyhláške MŽP nie je prípustný žiadny štandardný opravný prostriedok a nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve. Ak v dôsledku nesprávnej cenovej regulácie bude spôsobená škoda, poškodené subjekty pravdepodobne nebudú mať nárok na jej náhradu voči štátu. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o vymedzenie časového obdobia, na ktoré majú sadzby platiť a určiť dôvody na ich mimoriadne prehodnotenie. Podľa nášho názoru je regulácia cien vyhláškou statickým nástrojom, ktorý v nedostatočnej miere zohľadňuje vývoj na trhu, tým pádom je dôvodná obava z narušenia princípu úhrady výlučne reálnych, nevyhnutných nákladov výrobcami. Absentuje možnosť, že zmena podmienok na trhu povedie aj k zmene výdavkov určených vyhláškou. |
| Subjekt: | AVNM (Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame zohľadniť lokálne podmienky pri stanovení sadzieb V záujme minimalizovania negatívnych dopadov žiadame, aby sadzby rešpektovali prirodzené ekonomické vplyvy ako cena práce v rôznych regiónoch, objektivizácia nákladov na zvoz v menej alebo viac densitnom území a podobne a neboli stanovené plošne pre celé územie SR. |
| Subjekt: | ÚSZPO (Únia spracovateľov zmesného plastového odpadu) |
| Pripomienka k: | prílohe 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Únia spracovateľov zmesného plastového odpadu / ÚSZPO / zastupuje spoločnosti, ktoré zhodnocujú hlavne plastové odpady. Tento prúd napriek tomu, že je najväčším problémom životného prostredia je najviac podfinancovaný, preto vítame snahu na zmenu vo forme navrhovanej vyhlášky, aj keď navrhovanú sadzbu za plasty uvedenú v návrhu Prílohy č. 12a k vyhláške č. 373/2015 Z. z. považujeme za nízku. Legislatívne zmeny v uplynulých rokoch vytvorili podmienky pre využitie odpadov na výrobu druhotných palív. Vďaka tomu sa trh pre druhotné palivá na Slovensku významne rozvíja. Špecifikom druhotných palív je tzv. stav konca odpadu. Palivá, ktoré dosiahli mieru čistoty definovanú týmto stavom už nie sú odpadom, ale výrobkom. Mnohé spoločnosti na Slovensku sa legislatívne, logisticky aj technicky pripravili na zabezpečenie dopytu po tuhých druhotných palivách. Napr. člen nášho združenia spoločnosť SPV GRANUL má v súčasnosti požiadavky na 45 000 t tohto produktu, ale náklady na zhodnotenie 1 tony pre neho predstavujú 151,70 €. Je zrejmé, že žiaden odberateľ takúto cenu nemôže akceptovať. Podfinancovanie systému sa plne prejavuje aj u ďalších našich členov. Spoločnosť VUMZ SK, s.r.o., ktorá prevádzkuje Optickú triediacu linku na spracovanie PKO reálne vykazuje stratu pri spracovaní 1 tony plastu vo výške 113,- €. Ekonomický oprávnené náklady našich členov, ktorí prevádzkujú zariadenia na materiálovú recykláciu odpadových plastov sa pohybujú do 544,- € za tonu. Napr. spoločnosť GreenMoon s.r.o., ktorá sa zaoberá recykláciou kompozitných materiálov vykazuje ekonomicky oprávnené náklady vo výške 288,- € na tonu zhodnotených odpadov. Ekonomicky oprávnené náklady na surovinovú (chemickú) recykláciu podľa analýz našich členov v závislosti od použitej technológie sa pohybujú od 298,- € do 531,-€ za zhodnotenú tonu problematických bežnými spôsobmi nerecyklovateľných plastových odpadov. Z analýz je zrejmé, že celý systém odpadového hospodárstva od triedeného zberu po konečné zhodnotenie, resp. úpravu odpadov je výrazne podfinancovaný. Slovensko má ambiciózne recyklačné ciele. Ale to nestačí. Recyklačné ciele musia byť sprevádzané vytvorením trhu pre recyklované materiály. Základnými kritériami trhu sú cena a kvalita. Pokiaľ budú recykláty oveľa nekvalitnejšie a dokonca drahšie ako primárne produkty, trh pre ne sa uzavrie a recyklačné ciele sa nesplnia. Systém sa preto musí dofinancovať tak, aby zabezpečil intenzifikáciu triedeného zberu a dotriedenie ZKO so zreteľom na kvalitu a požiadavky odberateľov. Musí zabezpečiť také vstupy (kvalita a cena) pre spoločnosti využívajúce odpady vo svojej činnosti, ktoré zabezpečia rentabilitu ich prevádzok pri výrobe účelných výrobkov z plastových odpadov, druhotných surovín, recyklátov z mechanickej, resp. surovinovej recyklácie. Konkrétne u plastových odpadov podľa vykonaných analýz navrhovaná sadzba 550,- €/tona zabezpečí len zhodnotenie odpadov z plastov, ale nepokryje intenzifikáciu triedeného zberu a dotriedenie ZKO a ostatné náklady. ÚSZPO v zastúpení svojich členov preto navrhuje sadzbu na plasty zmeniť na 800,- € za tonu. Nebudú to neúčelne vynaložené prostriedky. Tým, že sa dofinancovaním systému odpadového hospodárstva dosiahne zhodnotenie nezrecyklovateľných plastov dosiahne Slovensko úsporu na dani platnej od 1. januára 2021 v rámci EÚ. Touto úsporou môže štát vhodne zvolenou formou občanom refundovať mierne zvýšenie cien potravín, ktoré by potenciálne mohli vyvolať nové recyklačné poplatky. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I bodu 1 (§ 18a) – sadzby na určenie nákladov triedeného zberu odpadov z obalov.neobalových výrobkov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame vecnú a významovú úpravu formulácie/vymedzenia navrhovaných sadzieb ako sadzieb na určenie nákladov triedeného zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov, nakoľko tieto sadzby neurčujú náklady zberových spoločností, resp. ostatných subjektov vykonávajúcich zber uvedených odpadov (subjekty zberu) pri zabezpečení uvedených služieb. Naopak, navrhované sadzby majú byť určené na základe, resp. majú vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov vznikajúcich pri poskytovaní služieb zberu a zhodnotenia uvedených odpadov subjektom vykonávajúcim ich zber. Zároveň žiadame úpravu textu vyhlášky so zameraním sa na vecný a logický význam slov „výdavky“ a „náklady“, nakoľko navrhované formulácie v texte vyhlášky používajú tieto pojmy chaoticky, bez ich skutočného vecného významu, čím sa celý návrh vyhlášky stáva nezrozumiteľným a neprehľadným. odôvodnenie: Účelom navrhovanej vyhlášky je určenie „minimálnych“ sadzieb (cien) za zabezpečovanie služieb triedeného zberu a následného zhodnotenia jednotlivých druhov odpadov z obalov a neobalových výrobkov, ktoré majú jednotlivé OZV povinnosť uhrádzať zberovým spoločnostiam, resp. iným subjektom vykonávajúcim zber týchto odpadov (subjekt zberu). Stanovenie takýchto sadzieb zo strany MŽP SR ako ústredného orgánu štátnej správy je tak úradným určením ceny týchto služieb, teda cenovou reguláciu, ktorej cieľom má byť zamedziť nežiadúcemu cenovému vývoju, ktorý v tejto oblasti, podľa názoru ministerstva, nastal. V zmysle platnej úpravy majú byť takéto sadzby (ceny) o. i. určené, resp. majú vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov spojených zo zabezpečovaním tejto služby, t. j. z ekonomicky oprávnených nákladov subjektov zberu, ktoré si malo vyžiadať ministerstvo pri určovaní výšky sadzieb a na ich základe určiť výšku navrhovaných sadzieb. V zmysle uvedeného by mali byť tieto sadzby v návrhu vyhlášky formulované ako sadzby na úhradu nákladov triedeného zberu a zhodnotenia komunálnych odpadov z obalov a neobalových výrobkov určené na základe ekonomicky oprávnených nákladov poskytovania tejto služby subjektom ich zberu, t. j. zberovým spoločnostiam a pod. Navrhovaná formulácia, definujúca tieto sadzby ako „sadzby pre určenie nákladov“ je preto nedôvodná, mätúca, v nesúlade s určeným postupom cenovej regulácie. V tomto ohľade je rovnako zmätočné znenie súvisiaceho ustanovenia § 59 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch, ktoré po svojej úprave v NR SR používa slovné spojenie „ .... ekonomicky oprávnených výdavkov“ .... tzn. výdavkov subjektov zberu. Takéto znenie je nie len v rozpore s právnou úpravou cenovej regulácie, ale je aj v rozpore s významom základných ekonomických pojmov ako sú pojem „výdavok“ a „náklad“. Tieto pojmy používa aj navrhované znenie vyhlášky, a to spôsobom odporujúcim ich skutočnému významu, v dôsledku čoho je text vyhlášky nezrozumiteľný. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I bodu 2 (príloha č. 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o úpravu, resp. doplnenie textu tabuľky prílohy č. 12a. Tabuľka určuje sadzby za zber a zhodnotenie vybraných druhov odpadov. Použitý pojem „materiál“ je v kontexte návrhu vyhlášky nevhodný a mal by byť nahradený pojmom „druh odpadu“, s uvedením katalógového čísla zbieraných odpadov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z. z. odôvodnenie: Návrh vyhlášky zmätočne uvádza stanovené sadzby ako sadzby za zber a zhodnotenie určených druhov zbieraných „materiálov“. Uvedené nie je v súlade so zákonom o odpadoch ani ostatnými ustanoveniami návrhu vyhlášky. Pre zabezpečenie evidenčných, ohlasovacích povinností ako je pre možnosť riadneho preukazovania materiálového toku vyzbieraných odpadov je nevyhnutné, aby návrh vyhlášky jednoznačne definoval zbierané odpady v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 365/2015 Z. z. Vo vzťahu k odpadom rovnakého druhu, ktoré však majú v zmysle návrhu vyhlášky rozdielne sadzby (odpad z papiera a lepenky – noviny, časopisy a ostatné), je potrebné návrh vyhlášky doplniť aspoň základnou metodikov/úpravou určujúcou postup zberových spoločností/subjektov zberu pri zbere týchto odpadov a následnom vedení „odpadovej evidencie“ vo vzťahu k týmto odpadom. Keďže spôsob vedenia „odpadovej evidencie“ podľa vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. takéto rozdelenie druhov odpadov nepredpokladá, navrhovaná právna úprava by mala obsahovať reguláciu pre zabezpečenie kontroly vedenia takejto formy „evidencie“ zo strany zberových spoločností. Uvedené je nevyhnutné pre zabezpečenie efektivity triedeného zberu uvedených odpadov a prenesene aj pre zabezpečenie jeho súladu s ustanovením § 27 ods. 12 zákona o odpadoch. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I bodu 2 (príloha č. 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o vypustenie navrhovaných sadzieb pre úhradu nákladov zberu a zhodnotenia odpadov z drevených obalov. odôvodnenie: Podľa zákona o odpadoch je obec povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky. Zber odpadov z drevených obalov tak nie je súčasťou triedeného zberu komunálnych odpadov a obce triedený zber takýchto odpadov nevykonávajú. Obce síce vykonávajú v rámci systému triedeného zberu aj zber odpadov z dreva (20 01 38), jedná sa však o zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (konáre, kríky a pod.), pričom drevené obaly sa v rámci systému triedeného zberu vyskytujú v obci len veľmi sporadicky, ich celkový objem je zanedbateľný a ak sa aj vyskytnú napr. v rámci zberného dvora, nie sú odovzdávané zberovým spoločnostiam ale končia v rámci domácností, resp. sú odovzdávané občanom na rôzne využitie. Vzhľadom na uvedené nie je možné určiť v návrhu vyhlášky náklady takéhoto zberu, ani vyžadovať ich úhradu zberovým spoločnostiam zo strany OZV. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Materiálu ako k celku |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V súčasnosti zabezpečujú OZV triedený zber v mestách a obciach na základe princípu jedna obec = jedna zmluva s OZV. Počet obyvateľov, ktorých musí OZV zazmluvniť sa vypočíta na základe trhového podielu každej OZV, ktorý sa vztiahne k celkovému počtu obyvateľov. Podľa vyššie uvedeného systému prislúcha ku každému výrobcovi určitý počet obyvateľov. Výrobca môže na trh uvádzať napr. 95% neobalového papiera a 5% ostatných druhov obalov. K nemu prislúchajúci občania však tvoria všetky druhy odpadov. Preto výrobca musí financovať náklady na zber a recykláciu všetkých, občanmi vytriedených, odpadov. Aj tých, pri ktorých sú náklady vyššie. Tie sa potom logicky, v tomto modelovom príklade, musia premietnuť do ceny neobalového papiera. Poplatky za rôzne druhy obalov sú potom, na rozdiel od iných krajín, veľmi podobné (nie sú diferencované podľa komodít), čo konštatuje aj IEP. Vyhláška neprináša zmenu tohto spôsobu kalkulácie recyklačného poplatku. Vo finále teda rozdelenie poplatkov pre zberové spoločnosti ešte nemusí znamenať, že ceny pre výrobcov budú diferencované. Recyklačné poplatky pre výrobcov sa síce zvýšia, ale nebudú spravodlivo diferencované podľa skutočného nákladu na danú obalovú alebo neobalovú komoditu. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I bodu 1 a 2 – rozsah regulácie návrhu vyhlášky vo vzťahu k triedenému zberu KO |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o doplnenie textu návrhu vyhlášky s jednoznačným vymedzením navrhovaných sadzieb ako sadzieb na úhradu nákladov nakladania s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu. odôvodnenie: Vo vzťahu k navrhovanej cenovej regulácii služieb triedeného zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov, zákon o odpadoch a ani návrh predkladanej vyhlášky neustanovuje skutočnosť, že ide o reguláciu finančných vzťahov týkajúcich sa výlučne triedeného zberu a zhodnocovania komunálnych odpadov, tzn. v uvedenom prípade odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu. Nakoľko triedeným zberom je aj zber odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov, uvedená skutočnosť by mala byť v návrhu vyhlášky ako aj v zákone o odpadoch jednoznačne ustanovená, a to predovšetkým z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu navrhovaných noriem a prístupu pri ich uplatňovaní v praxi. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Novela vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov nie je v súlade so znením zákona o odpadoch a to konkrétne s § 59 ods. 1 písm. g) ktorým sa upravila pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom. Odôvodnenie: Novelou vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa stanovujú sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov a to formou minimálnej sumy na tonu za jednotlivé prúdy odpadov. Tieto sumy sú minimálne sumy, ktoré budú musieť organizácie zodpovednosti výrobcov povinne uhrádzať zberovým spoločnostiam. Vykonávací predpis teda nepojednáva o stanovení ekonomicky oprávnených výdavkov. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I bodu 2 (príloha č. 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o rozpracovanie sadzieb pre úhradu nákladov zberu a zhodnotenia odpadov s vyčlenením nákladov na zber odpadov, samostatne nákladov na recykláciu odpadov a samostatne nákladov na energetické zhodnotenie odpadov. odôvodnenie: Z hľadiska transparentnosti celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov je potrebné, aby aj zberová spoločnosť musela preukazovať vynakladanie finančných prostriedkov recyklačným spoločnostiam, ktoré zabezpečujú materiálové zhodnocovanie odpadov a spoločnostiam, ktoré zabezpečujú energetické zhodnocovanie odpadov. Uvedené žiadame za účelom eliminácie vystavovania fiktívnych potvrdení o zhodnotení odpadov. Ďalším dôvodom je, aby recyklačné spoločnosti neboli vystavované „dumpingovému“ tlaku zo strany zberových spoločností, keďže účelom tejto právnej úpravy je zabezpečenie väčšej transparentnosti materiálového toku odpadov. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I bodu 2 (príloha č. 12a) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o vypustenie slova „od“ v hlavičke tabuľky prílohy č. 12a, na základe ktorého sú navrhované sadzby zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov formulované ako „minimálne“. odôvodnenie: V súlade s ustanovením § 59 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch, resp. v súlade s právnou úpravou cenovej regulácie majú stanovené sadzby vychádzať z ekonomicky oprávnených nákladov zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Stanovenie navrhovaných sadzieb ako minimálnych je v priamom rozpore s touto požiadavkou, nakoľko zberovým spoločnostiam umožňuje požadovať úhradu ich nákladov nad rámec stanovených ekonomicky oprávnených nákladov. Stanovenie navrhovaných sadzieb ako „minimálnych“ je zároveň bez ďalších legislatívnych úprav systému RZV v praxi nerealizovateľné. OZV v takomto prípade nie sú schopné ani odhadom určiť objem finančných prostriedkov potrebných na krytie nákladov subjektov zberu uvedených odpadov, a tým nie sú schopné predkladať relevantné cenové návrhy zastúpeným, resp. ostatným výrobcom v systéme RZV. Takýto spôsob určenia cien služieb triedeného zberu odpadov je zároveň v priamom rozpore s právnou úpravou cenovej regulácie, ktorá pri úradnom určení ceny, resp. vecnom usmerňovaní cien nepripúšťa tvorbu ceny ako minimálnej, t. j ceny, ktorú je možné prekročiť. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť § 105 ods. 3 písm. m), ktorým sa ustanovuje vydanie všeobecno záväzného právneho predpisu pre sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v zákone o odpadoch tak, aby bol v súlade s § 59 ods. 1 písm. g) ktorým sa upravila pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom a až následne pristúpiť k legislatívnemu procesu na vydanie vykonávacej vyhlášky MŽP SR o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odôvodnenie: Nesúlad legislatívy. Jednotná minimálna sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace v žiadnom prípade nie je totožná s ekonomicky oprávnenými nákladmi zberových spoločností, ktoré pôsobia v rôznych lokalitách SR za rôznych podmienok. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | K čl. I, bod II, príloha č. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť názov prílohy č. 12a tak, aby príloha pojednávala o ekonomicky oprávnených výdavkoch nie o sadzbách na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. V zmysle uvedeného požadujeme upraviť hlavičku aj obsah tabuľky v prílohe č. 12a. Odôvodnenie: Nesúlad legislatívy. Vyhláška musí pojednávať o ekonomicky oprávnených výdavkov z dôvodu zabezpečenia konkurencie ako medzi OZV, tak aj medzi zberovými spoločnosťami. Na všetkých uvedených úrovniach musí zabezpečiť existenciu konkurenčného prostredia. Zároveň musí výrobcom obalov zabezpečiť garanciu úhrady reálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu – transparentne a preukázateľne. Nesmie dochádzať k neprehľadnému vynakladaniu prostriedkov výrobcov. |
| Subjekt: | KOSIT (KOSIT a.s.) |
| Pripomienka k: | k § 18a a Prílohe č. 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Text § 18a a rovnako tak prílohy č. 12a žiadame upraviť nasledovne: „§ 18a Sadzby na určenie nákladov organizácií zodpovednosti výrobcov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (§ 59 ods. 1 písm. g) a odsek 4 písm. a), § 112 ods. 11 zákona) Pri určovaní nákladov organizácií zodpovednosti výrobcov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a pri určovaní nákladov organizácií zodpovednosti výrobcov na plnenie vyhradených povinností výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov pri ukladaní nápravných opatrení sa vychádza zo sadzieb, ktoré sú uvedené v prílohe č. 12a.“. Pri určovaní nákladov organizácií zodpovednosti výrobcov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov podľa § 59 ods. 1 písm. g) zákona sa na účely ekonomicky oprávnených výdavkov považujú sadzby uvedené v prílohe č. 12a. „Príloha č. 12a k vyhláške č. 373/2015 Z. z. Sadzby na určenie nákladov organizácií zodpovednosti výrobcov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov ZDOVODNENIE: Malo by byť zrejmé, že ide o náklady organizácií zodpovedností výrobcov, nie o náklady zberových spoločností. V opačnom prípade je možné sa domnievať, že organizácie zodpovednosti výrobcov majú zberovým spoločnostiam uhrádzať iba ich náklady, nie cenu za službu, to jest za zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví, že výnos z predaja vytriedeného odpadu z obalov a odpadov z neobalových výrobkov patrí výrobcom obalov a slúži na zníženie ich nákladov na zabezpečenie plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odôvodnenie: Náklad výrobcu obalov na zabezpečenie triedeného zberu musí byť ponížený o výnos z predaja druhotnej suroviny. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | bod Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví spôsobom preukazovania ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a ustanoví sa čo patrí/nepatrí do kalkulácie ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie: Jednoznačnosť výkladu a výpočtu ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví cenový orgán, ktorý ustanovuje rozsah regulácie ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie: Jednoznačnosť výkladu a výpočtu ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | KOSIT (KOSIT a.s.) |
| Pripomienka k: | prílohe č. 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Je vhodné špecifikovať, že z pohľadu zberových spoločností ide o ceny bez DPH. V tabuľke v prílohe č. 12a je potrebné uviesť: „Cena v € bez DPH za tonu od“. |
| Subjekt: | KOSIT (KOSIT a.s.) |
| Pripomienka k: | sadzbám |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Navrhujeme nasledovné sadzby: Sklo - 155,-EUR; Plasty - 750,-EUR; Papier = Papier - 180,-EUR, Papier = Noviny/Časopisy - 105,-EUR; Kompozitné obaly na báze lepenky - 550,-EUR; Kovové obaly - 415,-EUR; Drevené obaly - 16,- EUR. Súčasne je potrebné jasne zadefinovať, že ide o sadzby za vyzbierané tony druhotných surovín. Ak je cieľom zmeny vyhlášky zaviesť sadzby, ktoré budú platiť organizácie zodpovednosti výrobcov iba za materiálovo zhodnotené druhotné suroviny, môže dôjsť k tomu, že aj pri navrhovaných sadzbách bude situácia s financovaním v mnohých obciach, či mestách horšia ako dnes. |
| Subjekt: | KOSIT (KOSIT a.s.) |
| Pripomienka k: | prílohe č. 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Bolo by vhodné v prílohe č. 12a jednoznačne uviesť, že organizácia zodpovednosti výrobcov sa so zberovou spoločnosťou môže dohodnúť aj na vyšších sadzbách, než uvádza vyhláška. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | C. Transparentné nastavenie posudzovania a určenia oprávnených nákladov Náklady ustanovením sadzieb určilo MŽP prostredníctvom návrhu tejto vyhlášky, teda všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto spôsob výkonu cenovej regulácie neposkytuje jednotlivým aktérom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov účinnú možnosť zapojiť sa do procesu určenia regulovaných cien. Nepredpokladá sa určenie sadzieb v správnom konaní, v ktorom by si jednotliví aktéri mohli ako účastníci uplatniť procesné práva. Prijatá novela zákona o odpadoch stanovuje iba princíp, že náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov budú stanovené vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Novela zákona o odpadoch a ani vyhláška však nestanovuje ani základné kritériá a princípy určovania takýchto výdavkov/oprávnených nákladov. Obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“ nie je v zákone o odpadoch definovaný. Nie je jasné, na základe akých kritérií budú tieto výdavky určené, ani odkiaľ bude mať MŽP údaje potrebné na ich zistenie. Uvedený pojem „nákladov“ hoci aj v spojení s „ekonomicky oprávnené“ sa snaží verejnosti formálne deklarovať určitú dávku objektivity a zohľadňovania skutočných nákladov pre triedený zber a následné zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, avšak žiaden sprievodný materiál k vyhláške neuvádza metodiku akou boli ustanovené náklady, ktoré v konečnom dôsledku vyhláška ustanovuje ako „sadzby“ na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. V súvislosti s nákladmi je nutné predovšetkým jednak určiť subjekty, ktoré majú náklady preukazovať, a jednak spôsob, akým budú náklady preukazované a tiež akou metodikou a čo bude dovolené do položky nákladov zahŕňať. V tejto časti chýba riešenie, ktoré by dávalo právnu istotu všetkým zúčastneným subjektom. Pre názornosť - definíciu ekonomicky oprávnených nákladov obsahuje zákon o cenách č. 18/1996 Z.z. v platnom znení, kde sa okrem iného uvádza že „ekonomicky oprávnenými nákladmi sa rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia, pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov,“. Uvedená definícia vymedzuje náklady a ich ekonomickú oprávnenosť určite objektívnejšie a jednoznačnejšie ako pevné sadzby cien navrhované vyhláškou. Ďalší spôsob ako určovať alebo regulovať ceny majú odvetvia hospodárstva, energie, voda. Zároveň žiadnym spôsobom nebola doposiaľ preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Zároveň existuje obava, že v dôsledku absencie súťaže na trhu vyvolanej cenovou reguláciou a v dôsledku netransparentného nastavenia tejto regulácie nebude na zberové spoločnosti vyvíjaný dostatočný tlak na efektívnosť vynakladania nákladov na poskytovanie služieb. Rovnako považujeme za dôležité uviesť, že sa táto sadzba netýka množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Zároveň si myslíme, že len stanovenie sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nie je postačujúce na zvyšovanie podielu recyklácie niektorých komodit ako sú napr. VKM (navrhovaná sadzba na úrovni plastov, ciele na dimenziálnej úrovni nižšie a v realite sa za VKM plnia limity cez papier), ale je potrebné sa na to pozrieť komplexne a stanoviť aj optimálne ciele recyklácie pre danú komoditu v porovnaní s ostatnými komoditami pri navrhovanej výške sadzieb a ich cieľov recyklácie. Žiadame presne do vyhlášky špecifikovať o aké náklady ide, čo zahŕňajú a aké sú podmienky ich financovania. Zároveň považujeme za prospešné, aj napriek §27 ods. 5 zákona o odpadoch definovať vo vyhláške, že ide o náklady za zrecyklované komodity bez zohľadnenia výkupných cien. Žiadame, aby bolo vopred jasné, kto o výške minimálnych sadzieb bude rozhodovať. Považujeme za principiálne a v záujme transparentnosti a nezávislosti, aby to neboli osoby, ktoré by boli v zamestnaneckom, vlastníckom alebo konateľskom pomere s ktoroukoľvek s dotknutou stranou (t.j. výrobcov, organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberových spoločností, samospráv, recyklátorov a podobne) v uplynulých piatich rokoch. Nominácie takýchto cenových regulátorov v oblasti s desiatkami miliónov EUR by transparentne vybrať vo verejnom vypočutí výborov pre hospodárstvo, pre životné prostredie a pre samosprávu Národnej rady SR. D. Zohľadnenie lokálnych podmienok pri stanovení sadzieb V záujme minimalizovania negatívnych dopadov žiadame, aby sa v záujme regulácie nestanovili sadzby plošne pre celú Slovenskú republiku, ale aby sadzby rešpektovali prirodzené ekonomické vplyvy ako cena práce v rôznych regiónoch, objektivizácia nákladov na zvoz v menej alebo viac densitnom území a podobne. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | E. Zabezpečenie možnosti odvolania sa voči stanoveniu minimálnych sadzieb vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov Proti vyhláške MŽP nie je prípustný žiadny štandardný opravný prostriedok a nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve. Ak v dôsledku nesprávnej cenovej regulácie bude spôsobená škoda, poškodené subjekty pravdepodobne nebudú mať nárok na jej náhradu voči štátu. Novela teda neposkytuje žiadne procesné záruky transparentného stanovenia nákladov. Žiadame, aby bolo vo vykonávacej vyhláške jasne popísané pravidlo, ako sa môže proti cenovej regulácii odvolať. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | A. Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore so znením, zmyslom a účelom Smernice o odpade 2008/98/ES. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné/nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. Aj napriek viacerým deklaráciám zo strany predstaviteľov MŽP SR sa odborná diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neuskutočnila. Na konferencii dňa 6.10.2020 a na konzultácii k Predbežnej informácii k vyhláške 20.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo na detailnej úrovni. Transparentnosť daného procesu možno spochybniť aj skráteným legislatívnym konaním MPK, ktoré možno považovať za prekážku v širokej odbornej diskusii. Žiadame o spustenie širokej odbornej diskusie na danú tému s ohľadom na elimináciu absencie názorov podnikateľského prostredia, tak ako je to aj uvedené v Programovom vyhlásení vlády. Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES. Návrh vyhlášky v predloženom znení nereflektuje princípy transparentnosti stanovovania poplatkov (čl. 4 ods. 2, §8a odsek 4 a) a c)), ekonomicky oprávnených nákladov (čl. 8 odsek 3) a participácie subjektov odpadového hospodárstva (čl. 8a odsek 6). V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že postup pri prijímaní novely vyhlášky MŽP č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov je v rozpore s touto smernicou nakoľko je netransparentný a novela vyhlášky vo svojej podstate neodráža princíp ekonomickej životaschopnosti, môže ohroziť potrebu zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu tým, že stanovuje výšku poplatkov bez predchádzajúceho zhodnotenia dopadov na podniky, ktoré takéto poplatky musia platiť a zároveň je aj v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. a) a c). Uvedené princípy ekonomicky oprávnených nákladov sú pritom reflektované aj v iných právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR. Dávame do pozornosti definíciu ekonomicky oprávnených nákladov, ktorá je upravená v § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a v súvisiacich vykonávacích predpisoch, v zmysle ktorej sa "ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia, pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov". Metóda čistého obchodného rozpätia je upravená v § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako jedna z metód, ktorá vychádza z porovnávania zisku a ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Určenie sadzieb nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a dopadov z neobalových výrobkov spôsobom, ako ho predpokladá novela vyhlášky a ako ho predpokladá posledná novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je z nášho pohľadu vnímaný ako neprimeraný zásah do pravidiel hospodárskej súťaže garantovaných tak európskym právom ako aj Ústavou SR. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | B. Podľa nášho názoru prijatá novela zákona o odpadoch z 24.9.2020 vrátane tejto vyhlášky ako vykonávacieho predpisu možno považovať za technický predpis, na ktorý má byť aplikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (notifikačná smernica). Žiadame o spustenie notifikačného procesu. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku - vecné výhrady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | C. Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže Príloha č. 12a – deklaruje „Sadzby na určenie nákladov“, následne v tabuľke pre určité druhy materiálu uvádza „cenu v € za tonu od“ ustanovením spodnej hranice. Pojmy uvedené v texte návrhu vyhlášky sú zavádzajúce a vyčíslenia obsiahnuté v tabuľke nemajú logické zdôvodnenie. V žiadnom ohľade nezodpovedajú nákladom, ktoré majú byť preukazované, skutočne vynaložené a to efektívne, aby sa zabezpečil v praxi želaný efekt pozitívneho vplyvu na životné prostredie, triedenie a nakladanie s odpadmi. Ide tu o zavedenie cenovej regulácie, ktorá bude mať vážny dopad na zainteresované subjekty. Okrem toho, že akékoľvek zavedenie cenovej regulácie by malo byť dostatočne odôvodnené, dôkladne zanalyzovaný dôvod jej zavedenia, mal by byť nevyhnutne zhodnotený aj fakt, či neexistujú menej invazívne alternatívy s menším dopadom na dotknuté subjekty. Zároveň celý proces zavádzania cenovej regulácie by mal byť transparentný a mala by byť dôkazmi podložená nevyhnutnosť jej prijatia. Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou. Vyššie uvedené argumenty upozorňujú na riziko významných škôd vo fungovaní a financovaní triedeného zberu komunálnych odpadov na Slovensku, ktoré prinesie stanovenie jednotnej sadzby za výkon triedeného zberu. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku - vecné výhrady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | A. Strata kontroly výrobcov nad spôsobom nakladania s vyzbieraným odpadom V návrhu nastavený systém regulovaných sadzieb znemožňuje riadiť spôsob nakladania s vyzbieraným odpadom výrobcom prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, pritom oni nesú za plnenie cieľov zodpovednosť. V zmysle zákona o odpadoch sú výrobcovia zodpovední za plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie z obalov a neobalových výrobkov, ktoré uvádzajú na slovenský trh. Navrhovaná regulovaná sadzba nerozlišuje spôsob finálneho nakladania s odpadom. Jednotne nastavená sadzba ovplyvňuje proces dotriedenia vyzbieraných odpadov a zberové spoločnosti nebudú motivované dotriediť odpady na viac frakcií (napr. v plastoch: PET, HDPE, PVC, LDPE, PP, PS, atď.) ak to pre ne nebude ekonomicky zaujímavé. Špecifické dotriedenie pritom priamo ovplyvňuje schopnosť recyklátora odpad prijať a zrecyklovať. Na nedostatočné dotriedenie odpadu tak doplatí najmä štát, ktorý bude platiť daň z nezrecyklovaného množstva plastového odpadu. Absencia vplyvu na spôsob zhodnotenia zo strany OZV môže významne zvýšiť riziko nesplnenia záväzných limitov na úrovni štátu, za čo sa ukladá zo strany Komisie členskému štátu pokuta. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | F. Vymedzenie časového obdobia, na ktoré majú sadzby platiť Podľa nášho názoru je regulácia cien vyhláškou veľmi statickým nástrojom, ktorý v nedostatočnej miere zohľadňuje vývoj na trhu, tým pádom je narušený princíp úhrady len reálnych, nevyhnutných nákladov výrobcami. Neexistuje teda žiadna záruka, že zmena podmienok na trhu povedie aj k zmene výdavkov určených vyhláškou. Novela neumožňuje overiť správnosť určenia výdavkov, a neobsahuje žiadne nástroje na zabránenie určeniu neprimeraných cien triedenia a zhodnotenia odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Žiadame, aby bolo jasné definované na aké obdobie sadzby platia a čo by mohli byť dôvody, na ich mimoriadne prehodnotenie. |
| Subjekt: | SPZ (OZ Priatelia Zeme - SPZ) |
| Pripomienka k: | všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Požadujeme doplniť ustanovenia, ktoré znevýhodnia energetické zhodnocovanie vytriedených zložiek komunálnych odpadov pred ich recykláciou. a) ustanovením percentuálneho podielu recyklovaných a energeticky zhodnocovaných odpadov z obalov a neobalových výrobkov b) ustanovením rozdielnej sadzby pre odpady z obalov a neobalových výrobkov, ktoré boli zhodnotené energeticky a zrecyklované Odôvodnenie: Aj v súčasnosti sa deje to, že sa napr. z vytriedených plastov vyberú iba „čerešničky“, ktoré majú dobré ceny na trhu a zvyšok končí ako znečistenie plastov na skládke alebo sa energeticky zhodnocujú. Dôvodom je, že dotrieďovanie plastov je drahšie ako ich energetické zhodnocovanie. Každou tonou nevytriedených plastov tak narastá/bude narastať zisk zberovej spoločnosti. |
| Subjekt: | SPZ (OZ Priatelia Zeme - SPZ) |
| Pripomienka k: | všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Požadujeme doplniť do vyhlášky mechanizmus, ktorý zabezpečí, že zberové spoločnosti, ktoré preukážu, že ekonomicky oprávnené výdavky sú vyššie ako sadzby uvedené vo vyhláške; mali tieto náklady preplatené v plnej výške. Odôvodnenie: Obávame sa, aby sadzby „od“ uvedené vo vyhláške neboli chápané ako presné/konečné hodnoty, ktoré majú OZV preplácať zberovým spoločnostiam. Tým sa zabezpečí, že budú v rámci RZV plne financované aj systémy a lokality, ktoré majú oprávnene vyššie náklady napr. lokality z nižšou hustotou obyvateľov a horské oblasti. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | Návrhu ako celku - vecné výhrady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | B. Strata vplyvu výrobcov (prostredníctvom OZV) na splnenie cieľov zberu Výrobcovia sú prostredníctvom OZV zo zákona o odpadoch zodpovední za plnenie cieľov zberu, ktoré stanovuje ministerstvo, tieto sa každoročne zvyšujú o 10%. Pri stanovení odmeny za triedený zber na základe ton nebudú mať OZV nástroj na zlepšovanie dostupnosti zberovej siete pre občanov. Zberová spoločnosť bude motivovaná zvyšovať infraštruktúru zberovej siete len v prípade nárastu vyzbieraných ton, a nie z dôvodu zlepšovania dostupnosti triedeného zberu občanovi. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov - Analýza dopadov na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Výrobcovia a obchodníci platia za triedený zber odpadov z ich obalov desiatky miliónov eur, pričom chýba informácia a spôsob zistenia ako sú tieto platby konkrétne použité, chýba akákoľvek informácia, nehovoriac o vyhodnotení efektivity vynaložených prostriedkov. V roku 2018 bolo vynaložených na triedený zber 44 miliónov EUR. Ministerstvo v dôvodovej správe uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný. Avšak nakoľko nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť. Pôvodcovia obalov sú si plne vedomí svojej zodpovednosti za odpad, volajú však po systémovej zmene, ktorá zabezpečí férový prístup, transparentnosť a efektivitu vynaložených prostriedkov. Celý systém triedeného zberu je dnes netransparentný, s nedostatočnou kontrolu štátu. Navrhované zmeny sú len výberom vyšších poplatkov, bez dôsledného vyčíslenia potrebných nákladov – a to len od tých výrobcov, ktorí už dnes poctivo do systému platia. Namietame, že v tejto oblasti právnej úpravy nie je naplnená kontrolná úloha Ministerstva životného prostredia, že dochádza k umožneniu a tolerancii free-riderov, ktorí do systému neplatia a ktorých počet sa môže takýmto postupom ministerstva ešte zvýšiť. Žiadame preto doložiť základnú tézu o tom, že systém je podfinancovaný, relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. |
| Subjekt: | PKS (Potravinárska komora Slovenska) |
| Pripomienka k: | K Čl. II. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou bez možnosti primerane očakávať predvídateľnosť právneho poriadku a právnu istotu. Týmto spôsobom môže účinnosť vyhlášky nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje zmluvné a účtovné vzťahy vo vzťahu k údajom za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Zavedenie regulácie sadzieb pre výkony zberových spoločností bude znamenať zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. Vzhľadom na uvedené žiadame účinnosť stanoviť od 1.1.2022. |
| Subjekt: | SPZ (OZ Priatelia Zeme - SPZ) |
| Pripomienka k: | všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Sadzba v prílohe 12a pre komoditu papier by mala byť jednotná, kým nie je zavedená ekomodulácia. Odôvodnenie: Zber obalového papiera a novín je rovnako drahý – náklady na zber sú rovnaké. Na to, aby sme mohli predať samostatne noviny, tak ich musíme z modrých kontajnerov (z mixu papiera) vytriediť. Náklady na vytriedenie sú tiež rovnaké. Ak zberová spoločnosť vytriedi z mixu papiera noviny a časopisy, s čím má podstatne vyššie náklady, tak dostane za ne ešte menej, ako by dostala za mix papier. To nemá žiadnu logiku. Sadzby stanovujú minimálne poplatky, ktoré majú platiť OZV zberovým spoločnostiam a nie výrobcovia do OZV. |
| Subjekt: | SPZ (OZ Priatelia Zeme - SPZ) |
| Pripomienka k: | všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Požadujeme doplniť do vyhlášky špecifikáciu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré budú povinné OZV preplácať zberovým spoločnostiam. Odôvodnenie: Z praxe vieme, že cenotvorba v jednotlivých spoločnostiach nie je rovnaká. Takáto špecifikácia pomôže sprehľadniť financovanie triedeného zberu a pomôže odstrániť stále vznikajúce pochybnosti o oprávnenosti nákladov na triedený zber. |
| Subjekt: | SPZ (OZ Priatelia Zeme - SPZ) |
| Pripomienka k: | všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Navrhujeme, aby sa sadzby navrhnuté v prílohe 12a netýkali množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Odôvodnenie: Výkupne a mobilné výkupy by mali byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. |
| Subjekt: | JRK (JRK Slovensko s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Aktuálny systém RZV sa podieľa iba 29 % na celkovej miere recyklácie KO v SR. 71 % je recyklácia tvorená prostredníctvom BRKO a kovov a ostatných odpadov nespadajúcich pod RZV. Naproti tomu potenciál vytriedenia (aktuálne netriedené) niektorých odpadov zo zmesového KO ako napr. VKM a kovových obalov je viac ako 80 %, plastov viac ako 70 % a papieru so sklom takmer 50 %. Nedostatok finančných prostriedkov sa prejavuje v tom, že akékoľvek iniciatívy na zavedenie inovatívnych nástrojov, zvýšenie dostupnosti a komfortu, zmeny infraštruktúry, zníženie anonymity pôvodcov, ktoré podporujú triedenie u zdroja a ekonomickú motiváciu obyvateľstva sú nerealizovateľné (v rozpore s Envirostratégiou 2030 a cieľmi EÚ v oblasti recyklácie) alebo realizovateľné len ťažko a častokrát v rozpore so Zákonom o odpadoch. Samosprávy ich totiž financujú z vlastných rozpočtov alebo krížovo dotujú z iných činností na poli OH. Náklady uhrádzané na obyvateľa na zabezpečenie triedeného zberu a recyklácie prostredníctvom financovania systémom RZV sa aktuálne pohybujú na úrovni pod 0,60 Eur/obyv./mesiac. S týmito príjmami je akýkoľvek významnejší pokrok v triedenom zbere nemožný. Preto snahu MŽP nájsť mechanizmus dofinancovania triedeného zberu oceňujeme pretože povedie k zásadnému odkloneniu materiálových tokov od skládkovania k zhodnocovaniu R3 a R1. Pripomienka: Navrhujeme aby materiálové zhodnocovanie R3 tvorilo povinne minimálne 50 % a nedochádzalo tak k uprednostňovaniu energetického zhodnocovania. Pripomienka: Máme zato, že viaceré navrhované sadzby nebudú dostatočné na výšku a štruktúru nákladov menších zberových spoločností častokrát vlastnených práve mestami a obcami. Nízko navrhnuté sadzby môžu mať za následok zvýšenie rizika ich zániku alebo obmedzenie služieb zabezpečujúcich triedený zber. Navrhujeme pri určovaní obvyklých nákladov sa zamerať nie len na štruktúru a výšku nákladov veľkých zberových spoločností ale aj menších regionálnych. Tie totiž dosahujú vyššiu a veľmi potrebnú mieru flexibility pri triedenom zbere na rozdiel od veľkých zberových spoločností. Pripomienka: Navrhujeme aby vyhláška určovala jasne povinnosť uzatvárať zmluvy medzi zberovými spoločnosťami a OZV sadzbou na tonu zhodnoteného odpadu a nie na obyvateľa tak, aby bola zabezpečená vyššia miera transparentnosti. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka k návrhu ako celku |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Navrhované stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou je v rozpore so znením, zmyslom a účelom Smernice o odpade 2008/98/ES a môžu negatívne ovplyvniť systém triedeného zberu. Odôvodnenie: Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné/nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi Aj napriek viacerým deklaráciám zo strany predstaviteľov MŽP SR sa odborná diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neuskutočnila. Na konferencii dňa 6.10.2020 a na konzultácii k Predbežnej informácii k vyhláške 20.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo na detailnej úrovni. Transparentnosť daného procesu možno spochybniť aj skráteným legislatívnym konaním MPK, ktoré možno považovať za prekážku v širokej odbornej diskusii. Žiadame o spustenie širokej odbornej diskusie na danú tému s ohľadom na elimináciu absencie názorov podnikateľského prostredia, tak ako je to aj uvedené v Programovom vyhlásení vlády. Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES. Návrh vyhlášky v predloženom znení nereflektuje princípy transparentnosti stanovovania poplatkov (čl. 4 ods. 2, §8a odsek 4 a) a c)), ekonomicky oprávnených nákladov (čl. 8 odsek 3) a participácie subjektov odpadového hospodárstva (čl. 8a odsek 6). V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že postup pri prijímaní novely vyhlášky MŽP č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov je v rozpore s touto smernicou nakoľko je netransparentný a novela vyhlášky vo svojej podstate neodráža princíp ekonomickej životaschopnosti, môže ohroziť potrebu zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu tým, že stanovuje výšku poplatkov bez predchádzajúceho zhodnotenia dopadov na podniky, ktoré takéto poplatky musia platiť a zároveň je aj v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. a) a c). Uvedené princípy ekonomicky oprávnených nákladov sú pritom reflektované aj v iných právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR. Dávame do pozornosti definíciu ekonomicky oprávnených nákladov, ktorá je upravená v § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a v súvisiacich vykonávacích predpisoch, v zmysle ktorej sa "ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy, odbytu, výskumu a vývoja vrátane k nim prislúchajúcich nepriamych nákladov, ktoré by vzhľadom na vykonávané funkcie, riziká a trhové podmienky boli uplatnené pri použití metódy čistého obchodného rozpätia, pričom funkciami odbytu okrem činností predaja sa rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov". Metóda čistého obchodného rozpätia je upravená v § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako jedna z metód, ktorá vychádza z porovnávania zisku a ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Určenie sadzieb nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a dopadov z neobalových výrobkov spôsobom, ako ho predpokladá novela vyhlášky a ako ho predpokladá posledná novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch je z nášho pohľadu vnímaný ako neprimeraný zásah do pravidiel hospodárskej súťaže garantovaných tak európskym právom ako aj Ústavou SR |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Novela vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov nie je v súlade so znením zákona o odpadoch a to konkrétne s § 59 ods. 1 písm. g) ktorým sa upravila pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom. Odôvodnenie: Novelou vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa stanovujú sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov a to formou minimálnej sumy na tonu za jednotlivé prúdy odpadov. Tieto sumy sú minimálne sumy, ktoré budú musieť organizácie zodpovednosti výrobcov povinne uhrádzať zberovým spoločnostiam. Vykonávací predpis teda nepojednáva o stanovení ekonomicky oprávnených výdavkov. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Minimálna sadzba povedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže Odôvodnenie: Ak stanovená minimálna sadzba presiahne výšku sadzieb, pri akej dosahuje efektívne výsledky ktorákoľvek zberová spoločnosť, ktorá vykonáva zber pri nižších finančných nákladoch, jednoznačne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pretože nebude možné uplatniť reálnu najnižšiu cenu na trhu. Takejto zberovej spoločnosti tento model prinesie vyššie príjmy (ide tak o neefektívne vynaložené finančné prostriedky výrobcov), čo je v rozpore so samotným zákonom, ktorý hovorí o vynakladaní ekonomicky oprávnených výdavkov ako aj smernicou. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o predloženie odôvodnenia MŽP SR k nespusteniu notifikačného procesu k zákonu o odpadoch vrátane vykonávacej vyhlášky. Odôvodnenie: Podľa nášho názoru predmetnú legislatívu možno považovať za technický predpis, na ktorý má byť aplikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (notifikačná smernica). |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť základnú tézu o tom, že systém triedeného zberu je podfinancovaný relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a nevyhnutný nárast recyklačných poplatkov. Žiadame o predloženie podkladov a analýz, na základe ktorých MŽP SR identifikovalo podfinancovanie systému triedeného zberu na Slovensku s uvedením konkrétnych dát. Žiadame o predloženie podkladov a analýz, na základe ktorých MŽP SR identifikovalo všetky ekonomicky oprávnené náklady spojené so zabezpečením triedeného zberu. Zároveň žiadame doplniť a upraviť Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie tak, aby bolo vylúčené tvrdenie MŽP SR postavené iba na domienkach jednej strany subjektov systému triedeného zberu. Náklady, ktoré majú výrobcovia hradiť, musia byť odôvodnené, transparentné a preukázateľné a musia reflektovať reálne náklady na zabezpečovanie triedeného zberu, aby nešlo o neprehľadné vynakladanie prostriedkov výrobcov. Odôvodnenie: Novela vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov prebieha v skrátenom legislatívnom procese bez zabezpečenia dostatočnej širokej odbornej konzultácie MŽP SR s dotknutými subjektami, čo opodstatnene vyvoláva pochybnosti o transparentnosti celého legislatívneho procesu s cieľom uprednostniť záujmy niektorých aktérov triedeného zberu na Slovensku, konkrétne zberových spoločností. Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky ekonomicky oprávnených nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nákladov vôbec neprebehla. Na konferencii organizovanej MŽP SR, ktorá sa konala dňa 6.10.2020 sa nediskutovalo o analýzach rezortu, ktoré boli základom pre stanovenie výšky minimálnych sadzieb jednotlivých prúdov odpadu v novele vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Išlo iba o predstavenie záujmu ministerstva upraviť vo vyhláške o rozšírenej zodpovednosti výrobcov minimálne sadzby. Je nevyhnutné, aby boli v prvom rade dôsledne posúdené a zhodnotené vplyvy navrhovanej právnej úpravy, ktoré vyhodnotia jej pozitívne a negatívne účinky na odpadové hospodárstvo a zároveň vyčíslia finančné dopady na podnikateľské prostredie, na povinné osoby a na občanov pri prijatí navrhovanej úpravy. Výrobcovia a obchodníci platia za triedený zber odpadov z ich obalov desiatky miliónov eur, pričom chýba informácia a spôsob zistenia ako sú tieto platby konkrétne použité, chýba akákoľvek informácia, nehovoriac o vyhodnotení efektivity vynaložených prostriedkov. V roku 2018 bolo vynaložených na triedený zber 44 miliónov EUR. Ministerstvo v dôvodovej správe uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný. Avšak nakoľko nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť. Pôvodcovia obalov sú si plne vedomí svojej zodpovednosti za odpad, volajú však po systémovej zmene, ktorá zabezpečí férový prístup, transparentnosť a efektivitu vynaložených prostriedkov. Celý systém triedeného zberu je dnes netransparentný, s nedostatočnou kontrolu štátu. Navrhované zmeny sú len výberom vyšších poplatkov, bez dôsledného vyčíslenia potrebných nákladov – a to len od tých výrobcov, ktorí už dnes poctivo do systému platia. Namietame, že v tejto oblasti právnej úpravy nie je naplnená kontrolná úloha Ministerstva životného prostredia, že dochádza k umožneniu a tolerancii free-riderov, ktorí do systému neplatia a ktorých počet sa môže takýmto postupom ministerstva ešte zvýšiť. Namietame, že Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie predložená do medzirezortného pripomienkového konania, v bode 3.3.4. (súhrnná tabuľka nákladov regulácie) uvádza, že navrhované zvyšovanie sadzieb má dopad na podnikateľské prostredie vo výške 0 EUR (slovom “nula eur“) a zároveň, že sa priame finančné náklady na dotknuté subjekty neočakávajú. V rozpore s textom a podstatou vyhlášky sa teda deklaruje nulový dopad na podnikateľské prostredie, hoci zámer vyhlášky je vybrať viac peňazí od výrobcov, v snahe vyriešiť problémy neefektívneho triedeného zberu na Slovensku. Navrhovaná regulácia bude znamenať pre dotknuté subjekty zvýšenie poplatkov výrobcov niekoľkonásobne, t.j. jedná sa o desiatky miliónov eur. V dnešnej neľahkej situácií, keď vzhľadom na opatrenia spôsobené ochorením COVID-19 očakávame výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prevádzky a s tým súvisiace ohrozenie pracovných miest, považujeme takýto netransparentný zásah do trhového prostredia s triedeným odpadom, navyše v prospech úzkeho kruhu podnikateľských subjektov, za bezprecedentný zásah do princípov právneho štátu s negatívnym vplyvom práve na nízkopríjmovú skupinu obyvateľov. Namietame, že prijatím tejto vyhlášky sa vytvára v spoločnosti nebezpečný precedens štátnej regulácie trhového prostredia, ktorá popiera princípy hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku prinesie negatívne dôsledky aj pre konečného spotrebiteľa. V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Ak MŽP SR nedisponuje dátami priamo od zberových spoločností, stratu systému by zrejme mali vedieť vyčísliť mestá a obce, keďže sa v doložke vplyvov uvádza: „Triedený zber je často dofinancovaný z rozpočtu obcí, čo je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona o odpadoch.“ K tomuto konštatovaniu takisto nie sú dodnes verejne dostupné žiadne dáta. Pochybnosti správnosti analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vyplývajú aj z údaju o registrovaných výrobcoch obalov. Týchto má byť, v zmysle analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie cca 16.000, čo sa javí ako príliš malý počet v porovnaní so skutočnosťou, kto všetko je výrobcom obalov. Sadzby na určenie nákladov mali byť, vychádzajúc z materiálov predložených v rámci legislatívneho konania, určené na základe údajov od celkovo 7 zberových spoločností. Uvedené je z nášho pohľadu malá vzorka subjektov na to, aby bolo možné hodnoverne určiť ekonomicky oprávnené výdavkov na účely určenia nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov, čo vedie k záveru, že navrhované sadzby v rámci vyhlášky sú nepreskúmateľné a neverifikovateľné. Nie je zrejmé ani, ako bola zohľadnená regionálna diverzita pri určení daných sadzieb, nakoľko sa k predmetnému v rámci sprievodných dokumentov ministerstvo venuje len okrajov pár slovami bez bližšej analýzy. Nakoľko nie sú známe podklady, z ktorých ministerstvo čerpalo pri určení sadzieb, nie je možné posúdiť ani to, aká bola obsahová skladba výdavkov predložených zo strany oslovených zberových spoločností a aké všetky položky zo strany ministerstva zohľadnené. Predmetné je z našej strany, s prihliadnutím na skutočnosť, aký signifikantný dopad bude mať uvedené na celý relevantný trh, výrazný nedostatok predmetnej novely vyhlášky a celého legislatívneho procesu s ňou spojeného. V nadväznosti na uvedené považujeme za potrebné taktiež uviesť, že v rámci daných sadzieb by nemali byť, vychádzajúc z predpokladu, že sa naozaj má jednať o ekonomicky oprávnené náklady, zaraďovať zisk zberných spoločností. Vo všetkých dokumentoch sprievodnej dokumentácie (Predkladacia správa, Dôvodová správa, Doložka vplyvov) sa uvádza, že „Návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov boli spracované environmentálne vhodnejším spôsobom.“ Vzhľadom na to, že v § 6 zákona o odpadoch je zakotvená hierarchia odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa za environmentálne najvhodnejší spôsob spracovania odpadu považuje materiálové zhodnotenie, vo vyhláške chýba ukotvenie tejto motivácie a hospodárske subjekty nijakým spôsobom nie sú motivované uprednostniť materiálové zhodnotenie pred energetickým. Vzniká riziko nesplnenia limitov z prílohy č. 3 zákona o odpadoch keďže výrobca ani OZV nemá možnosť ovplyvniť či zberová spoločnosť odovzdá odpad na materiálové alebo energetické zhodnotenie a pri rovnakom poplatku za zhodnotenú tonu nemá zberová spoločnosť žiadnu motiváciu plastový odpad zhodnocovať materiálovo. Žiadame o novelizáciu Prílohy č. 3 zákona č. 79/2015 o odpadoch k 1.1.2021 stanovením prípustných metód zhodnotenia jednotlivých prúdov odpadov a zároveň žiadame o rozdelenie nákladov na materiálové a energetické zhodnotenie odpadov z plastov podľa ekonomicky oprávnených nákladov na jednotlivé metódy zhodnotenia a nastaviť motivačný mechanizmus prednostnej podpory materiálového zhodnocovania. Cieľom cenovej regulácie by malo byť uprednostnenie alebo naopak znevýhodnenie určitých postupov. Máme za to, že v tomto prípade cenová regulácia svoju úlohu neplní. |
| Subjekt: | ESSPRIT (ESSPRIT s. r. o.) |
| Pripomienka k: | všeobecná k návrhu vyhlášky ako celku (k celému materiálu) |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Návrh vyhlášky navrhujeme stiahnuť z legislatívneho procesu (z pripomienkového konania) a po vykonaní dôkladných analýz a odbornej diskusii všetkých dotknutých subjektov navrhujeme návrh vyhlášky prepracovať, resp. zvážiť potrebu vydania takéhoto návrhu. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky: 1) je v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné a nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. Žiadame o zosúladenie nastaveného systému so Smernicou o odpade 2008/98/ES. 2) je v rozpore s niektorými platnými právnymi predpismi, vrátane samotného zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch Návrh vyhlášky je v rozpore so znením zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, lebo už z podstaty fungovania systému triedeného zberu vyplýva, že jednotná sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace v rôznych územiach SR a v rôznych podmienkach nemôže korešpondovať s ekonomicky oprávnenými výdavkami na triedený zber obalov a neobalov a zároveň jediná sadzba za daný typ odpadu pre všetky subjekty v SR ani teoreticky nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. To znamená, že tento návrh vyhlášky neupravuje výšku ekonomicky oprávnených nákladov, tak ako predpokladá zákon, čím núti OZV-čky, teda výrobcov, aby platili poplatky - náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v rozpore so zákonom. Ak sadzby budú presahovať ekonomicky oprávnené náklady jednotlivých zberových spoločností, vzniká problém, že výrobcovia budú platiť náklady, ktoré reálne nezodpovedajú nákladom na zber a zhodnotenie ich odpadov, čo je v rozpore s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov a nemožno to považovať za zákonné – je to v priamom rozpore s ustanovením § 59 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Návrh vyhlášky je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (predovšetkým § 7) a platnými Legislatívnymi pravidlami vlády SR, keďže nie je zákonným spôsobom spracovaná Doložka vybraných vplyvov, predovšetkým jej časť Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, v ktorej niektoré dôležité údaje úplne absentujú a navrhovaná právna úprava nie dostatočne zdôvodnená, pričom obsahuje aj rozporuplné informácie. V Dôvodovej správe je uvedené, že systém triedeného zberu je finančne poddimenzovaný, v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie sa zase uvádza, že predkladateľ nedisponuje presnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a neobalov a súhrnná tabuľka nákladov regulácie je nevyplnená (všade je uvedená 0), ale cez to všetko predkladateľ stanovil minimálne ceny, pričom popis výpočtu ku všetkým spomenutým tvrdeniam absentuje. 3) je v rozpore s nastaveným systémom triedeného zberu odpadov z obalov a neobalových výrobkov, ktorý je založený na existencii viacerých OZV (ktoré sú v konkurenčnom postavení) a na existencii viacerých zberových spoločností (ktoré sú v konkurenčnom postavení) a vyhláškou sa neurčujú ekonomicky oprávnené náklady, ale v podstate sa zavádzajú minimálne jednotné ceny, ktoré OZV musia platiť zberovým spoločnostiam, čo tento systém popiera v jeho základoch 4) je nesystémovým krokom, lebo zvýšenie príjmov zberových spoločností nie je spojené s cieľmi, ktoré sa majú zvýšením týchto príjmov dosiahnuť V zákone o obaloch a ani vo vyhláške nie je napríklad uvedené, akým spôsobom má naložiť zberová spoločnosť s prebytkom finančných prostriedkov v prípade, že dokáže zabezpečiť triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov za ceny nižšie ako tie, ktoré sú v návrhu vyhlášky. Keďže zberové spoločnosti sú jediné subjekty v celom systéme triedeného zberu, ktoré sú oprávnené a v zmysle Obchodného zákonníka aj povinné tvoriť zisk, je zrejmé, že vyššie spomenutý finančný prebytok bude ich ziskom a o tom, ako s ním naložia budú rozhodovať samotné zberové spoločnosti. Kde je záruka, že takto vytvorený zisk vložia zmysluplne do „finančne poddimenzovaného“ systému triedeného zberu a budú tak zabezpečovať jeho lepšie a efektívnejšie fungovanie? Kde je záruka, že za tieto finančné prostriedky zabezpečia napríklad lepšiu formu zhodnotenia odpadu, ktorou je recyklácia pred energetickým zhodnotením ? Hoci cieľom novely zákona a tejto vyhlášky bolo dofinancovať systém triedeného zberu za účelom jeho lepšieho a efektívnejšieho fungovania, nebude tomu tak, lebo výrobcovia síce zaplatia výrazne vyššie poplatky, ale použitie týchto finančných prostriedkov nie je v zákone dostatočne upravené, takže tieto prostriedky sa stanú ziskom pre tie zberové spoločnosti, ktoré dokážu zabezpečiť triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov za ceny nižšie ako sú uvedené v návrhu vyhlášky a zberové spoločnosti, ktoré to nedokážu zabezpečiť ani za tieto ceny, tým budú finančné prostriedky stále chýbať. 5) vôbec nekorešponduje s údajmi o nákladoch na zber a zhodnotenie jednotlivých komodít Napríklad sadzba na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia skla je navrhovaná vo výške 100 EUR/t, pričom na základe našich analýz sa náklady za zber a zhodnotenie obalového skla pohybujú vo výške od 66 EUR/t do do výšky maximálne 80 EUR/t, keďže triedený zber a recyklácia obalového skla je dlhodobo efektívne a udržateľne nastavená bez výrazných výkyvov v cenách za predaj druhotnej suroviny. Sme presvedčení, že pokiaľ je ambíciou MŽP SR nastaviť ekonomicky oprávnené výdavky na triedený zber, náklady by mali zodpovedať skutočným nákladom na zber a zhodnotenie a preto považujeme tento postup MŽP SR za nesprávny. 6) je nespravodlivý, lebo stále bezdôvodne zvýhodňuje skupinu podnikateľov, ktorí uvádzajú na trh noviny a časopisy v porovnaní napríklad s tými, ktorí vyrábajú a uvádzajú na trh potraviny, hygienické potreby, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ostatný spotrebný a priemyselný tovar, ... pre obyvateľstvo minimálne rovnako potrebné tovary ako noviny a časopisy. Rozdelenie papiera na kartóny a noviny a časopisy nemá z pohľadu zberu, triedenia a recyklácie žiadny význam, lebo noviny a časopisy za nezbierajú ani neseparujú oddelene od ostatného papiera a tiež sa pred recykláciou netriedia, dokonca mnohí recyklátori požadujú „zmes“, a nie oddelené papierové zložky. Takže, ak sa v konečnom dôsledku cena „recyklačného“ poplatku prenesie na tovary, potom potraviny a iný spotrebný tovar budú zaťažené viac ako noviny a časopisy, čo je nespravodlivé a neprípustné. V neposlednom rade považujeme návrh tejto vyhlášky, ako aj poslednú novelu zákona, za krok zmätočný, nesystémový, netransparentný, nepripravený a neprediskutovaný s dotknutými stranami (výrobcovia odpadov z obalov a neobalových výrobkov, zástupcovia ZMOSu, OZV-čky a zberové spoločnosti) a s odborníkmi v danej oblasti (okrem zástupcov odbornej sekcie ministerstva, so zástupcami Inštitútu Environmentálnej politiky, so spoločnosťami, ktoré recyklujú alebo energeticky zhodnocujú odpady, ...), pričom MŽP SR takúto odbornú diskusiu („okrúhly stôl“) k týmto zmenám, ktoré budú mať tak závažné dopady, verejne prisľúbilo. Uvedený návrh má jediný cieľ (ktorý zástupcovia MŽP SR verejne deklarujú v posledných mesiacoch v médiách) - naliať do systému triedeného zberu viac peňazí, pričom nie sú odstránené zásadné nedostatky tohto systému, na ktoré poukázal aj Inštitút environmentálnej politiky vo svojej analýze Ako pretriediť triedený zber a na ktoré poukázali všetky dotknuté strany v rámci rozporového konania k návrhu na novelu vyhlášky č. 373/2015 Z. z. a v rámci rokovaní spojených s poslednými novelami zákona o odpadoch. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť § 105 ods. 3 písm. m), ktorým sa ustanovuje vydanie všeobecno záväzného právneho predpisu pre sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v zákone o odpadoch tak, aby bol v súlade s § 59 ods. 1 písm. g) ktorým sa upravila pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom a až následne pristúpiť k legislatívnemu procesu na vydanie vykonávacej vyhlášky MŽP SR o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odôvodnenie: Nesúlad legislatívy. Jednotná minimálna sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace v žiadnom prípade nie je totožná s ekonomicky oprávnenými nákladmi zberových spoločností, ktoré pôsobia v rôznych lokalitách SR za rôznych podmienok. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie – 3.3.2. Nepriame finančné náklady |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. A už vopred odmietame rétoriku o preukazovaní a dokladovaní vyčísľovania nákladov zo strany výrobcov či OZV, keďže sám predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov a výrobca ani OZV nie sú povinní jeho prácu v skrátenom a netransparentnom procese stanovovania sadzieb suplovať. Odôvodnenie: Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Na konzultácii k Predbežnej informácii dňa 20.10.2020, v dostupnom zápise zo stretnutia, zástupca MŽP SR uviedol, že: „výšky nákladov boli ministerstvu zaslané len od malých zberových spoločností a tieto údaje v tejto fáze nemôžeme zverejňovať“ a zároveň, že „malé zberové spoločnosti nám poskytli údaje, ale ide o veľmi rozdielne náklady, preto ministerstvo oslovilo veľké nadnárodné zberové spoločnosti, aby nám poskytli údaje o ich nákladoch na zber.“ Ďalej bolo zo strany MŽP SR uvedené: „že bude chcieť, aby zberové spoločnosti predložili v rámci MPK svoje náklady...“. Na základe vyššie uvedeného predpokladáme, že v čase kedy bol návrh vyhlášky predložený do PPK nemalo MŽP SR k dispozícii všetky relevantné údaje, z ktorých by mohlo vychádzať pri stanovení nákladov na zber a zhodnotenie (bod. 3.3.2 doložky Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie). Zároveň dosiaľ dostupné údaje vykazujú významnú variabilitu podľa jednotlivých zberových spoločností čo ukazuje na nemožnosť určiť jednotné náklady pre celú SR. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, 3.3 Náklady regulácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o konkrétne vyčíslenie „finančných nákladov na jedného podnikateľa“ a „finančných nákladov na celé podnikateľské prostredie“ do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie aplikovaním odhadu zhodnocovaných množstiev odpadu z obalov a neobalových výrobkov v nasledujúcich rokoch v súvislosti so stanovením nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Odôvodnenie: Vyhláškou navrhované náklady mali byť podľa predkladateľom ústne prezentovaných vyjadrení stanovené na vytriedené a zhodnotené množstvá odpadov a zberovým spoločnostiam budú uhradené až po preukázaní zhodnotenia odpadu t.j. po predložení dokladov o materiálovom toku podľa § 52 ods. 21 zákona o odpadoch. Reálny návrh vyhlášky však túto skutočnosť neodráža. Zároveň sa podľa slov predkladateľa očakáva nárast vytriedených a zhodnotených množstiev. Vzhľadom na to, že v doložke vplyvov nie je vyčíslený očakávaný nárast nákladov pre výrobcov ani predpokladaný nárast zhodnotených množstiev, OZV nedokáže preniesť navrhované náklady do recyklačného poplatku pre výrobcov. Jediná relevantná analýza nákladov je uvedená v analýze Inštitútu environmentálnej politiky „Ako pretriediť triedený zber“ v prílohe č. 3. Táto však porovnáva náklady pre výrobcov tzv. recyklačné poplatky. Nie náklady za zber a zhodnotenie. Náklady na zber a zhodnotenie sa uvádzajú na str. 18 analýzy v Boxe 3. Tieto však nekorešpondujú s nákladmi navrhnutými v predkladanej vyhláške (náklady za papier sú vyššie, ostatné náklady sú nižšie ako navrhované). |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | K dôvodovej správe – všeobecná časť |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame odstrániť zo všetkých sprievodných dokumentov nepravdivé tvrdenie o tom, že “na jar 2020 nemalo okolo 400 obcí zabezpečený triedený zber“, ako jedného z vykonštruovaných argumentov preukazujúceho domnelú nefunkčnosť systému. Odôvodnenie: Vo všeobecnej časti dôvodovej správy je uvedené, že na: „jar 2020 cca. 400 obcí nemalo zabezpečený triedený zber“. Toto konštatovanie nie je pravdivé. Skutočnosť podľa informácií koordinačného centra bola nasledovná: „V priebehu prvého štvrťroka 2020 organizovalo koordinačné centrum tri zlosovania nezazmluvnených obcí: • dňa 14.01.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 183 nezazmluvnených obcí s 266.071 obyvateľmi, • dňa 13.02.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 159 nezazmluvnených obcí s 141.199 obyvateľmi, • dňa 27.03.2020, kedy koordinačné centrum evidovalo 30 nezazmluvnených obcí s 24.093 obyvateľmi“. Zároveň vydali členovia KC memorandum, v ktorom sa zaviazali prefinancovať všetky vzniknuté náklady od 1.1.2020. Vo všetkých nezazmluvnených obciach prebiehal triedený zber bez prerušenia. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Požadujeme doplnenie možnosti odvolania sa voči stanoveniu minimálnych sadzieb vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Žiadame, aby bolo vo vykonávacej vyhláške jasne popísané pravidlo, ako sa môže proti cenovej regulácii odvolať. Odôvodnenie: Proti vyhláške MŽP nie je prípustný žiadny štandardný opravný prostriedok a nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve. Ak v dôsledku nesprávnej cenovej regulácie bude spôsobená škoda, poškodené subjekty pravdepodobne nebudú mať nárok na jej náhradu voči štátu. Novela teda neposkytuje žiadne procesné záruky transparentného stanovenia nákladov. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | K doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Ide o zásadný rozpor s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu za materiálové zloženie obalu, platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví, že výnos z predaja vytriedeného odpadu z obalov a odpadov z neobalových výrobkov patrí výrobcom obalov a slúži na zníženie ich nákladov na zabezpečenie plnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Odôvodnenie: Náklad výrobcu obalov na zabezpečenie triedeného zberu musí byť ponížený o výnos z predaja druhotnej suroviny. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | Čl. I nový novelizačný bod |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Čl. I požadujeme rozšíriť o novelizačný bod, ktorým sa upraví cenový orgán, ktorý ustanovuje rozsah regulácie ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie: Jednoznačnosť výkladu a výpočtu ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | K čl. I., novelizačný bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Predkladaný materiál vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. Žiadame jasne stanoviť, či zverejnené náklady zohľadňujú aj predpokladané výnosy z nakladania s daným druhom odpadov a podľa toho prispôsobiť členenie jednotlivých druhov odpadov. Zároveň žiadame aby neboli výrobcovia diskriminovaní na základe toho aké komodity uvádzajú na trh tým, že jedna komodita bude zohľadňovať rozdielne náklady (papier) a druhá nie (plasty). Odôvodnenie: Náklady na triedený zber a zhodnotenie sú regionálne diferencované. Na ich výšku má vplyv množstvo faktorov najmä náklady na prepravu, ktoré sú v husto osídlených oblastiach výrazne nižšie ako napr. v horských oblastiach alebo na lazoch. Ďalšie náklady závisia napr. od vzdialenosti na miesto dotriedenia odpadu a od vzdialenosti napr. závisia predajné ceny vytriedeného odpadu. Uvedený návrh tieto skutočnosti nijak nereflektuje. Žiadame prepracovať mechanizmus stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov tak, aby zohľadňoval lokálne a regionálne špecifiká a nediskriminoval zberové spoločnosti s vyššími nákladmi rovnako ako nezvýhodňoval zberové spoločnosti s nižšími nákladmi ako sú náklady stanovené v návrhu vyhlášky. Žiadame o zapracovanie mechanizmu vyplácania nákladov na základe preukázaných zhodnotených množstiev danej komodity priamo do návrhu vyhlášky resp. do Dôvodovej správy. Považujeme takto stanovené sadzby za veľmi netransparentne rozčlenené. Máme za to, že na základe vyjadrení pracovníkov ministerstva (zápis z Konzultácie s výrobcami k novele vyhlášky č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov zo dňa 20.10.2020) ide o sadzby za tonu zhodnoteného odpadu čo je však potrebné vo vyhláške jasne definovať. Žiadame, aby bol zverejnený transparentný prehľad vstupných údajov pre výpočet sadzieb, a to z hľadiska ich výšky, ako aj spôsobu výpočtu a stanovenia premenných, ktoré do neho vstupujú. Ide o principiálnu podmienku, aby bolo možné aj kontinuálne vyhodnocovať akékoľvek zmeny relevantné pre výpočet sadzieb a ich dopady. Je potrebné exaktne uviesť, aké sú brutto náklady zberových spoločností na výkon triedeného zberu a aké dosahujú výnosy za predaj druhotnej suroviny. O nakladaní s vyzbieranou druhotnou surovinou by mali rozhodovať výrobcovia prostredníctvom OZV, tak, aby bola garantovaná maximalizácia výnosov z predaja druhotnej suroviny a najmä obmedzenie energetického zhodnotenia v prospech recyklácie. V zmysle § 27 ods. 5 zákona o odpadoch je zberová spoločnosť povinná znížiť úhradu o výnosy z predaja dotovanej vyzbieranej druhotnej suroviny. Z uvedených sadzieb a ani z popisu k tabuľke nie je jasné, v akej výške ministerstvo zohľadnilo tento príjem pre účel výpočtu. Navyše výnosy z predaja druhotnej suroviny sa v čase dynamicky menia, preto žiadame zverejniť mechanizmus, na základe ktorého bude dochádzať k prehodnocovaniu stanovených sadzieb. Žiadame o doplnenie údaju o minimálnej požadovanej miere recyklácie. V opačnom prípade hrozí, že zberová spoločnosť nebude mať snahu kvalitne dotrieďovať odpad pre účel recyklácie a bude uprednostňovať energetické zhodnotenie. V návrhu vyhlášky tak absentujú % podiely medzi recykláciou a energetickým zhodnotením. V prípade, že zákonodarca neprijme túto pripomienku nevedia OZV ovplyvniť a garantovať zabezpečenie plnenia limitov recyklácie, pretože nemajú absolútne žiadny vplyv na rozhodovanie a konanie zberových spoločností. Zberové spoločnosti sa budú rozhodovať na základe, pre nich najvýhodnejších ekonomických kritérií. V neposlednom rade absentuje forma, akou bude zberová spoločnosť preukazovať zhodnotené tony. Žiadame, aby sa zhodnotenie preukazovalo dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov a dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Taktiež žiadame o doplnenie, akým spôsobom sa bude preukazovať zhodnotenie odpadu z papiera v členení na papier a noviny, časopisy, nakoľko v evidencii existuje len jedno katalógové číslo pre papier pochádzajúci z komunálneho odpadu (20 01 01). Žiadame definovať štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t. j. Minimálne technické požiadavky pri nakladaní s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov) - definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť nebude svojvoľne meniť spôsob triedenia (za účelom znižovania nákladov, keďže menej frakcií pri triedení znamená menší náklad, ale zároveň aj menšiu možnosť recyklácie, napr. mix plastov môže byť umiestnený len na energetické zhodnotenie prípadne skládku). Rozsah štruktúry dotriedenia má výrazný vplyv na pomer recyklácie vs. energetické zhodnotenie (R3 vs. R1, resp. výber koncovej zhodnotiteľskej kapacity). Žiadame definovať logistický formát odpadu po jeho dotriedení (t. j. balenie) - touto definíciou sa zabezpečí čo najefektívnejšie nakladanie s druhotnými surovinami (podoba druhotnej suroviny ovplyvňuje výber zhodnotiteľských kapacít a, samozrejme, má vplyv na výnosy z predaja). Nesúhlasíme s reguláciou nákladov na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach prístupom legislatívneho určenia sadzieb, ale ak sa napriek našim argumentom, ako aj argumentom širokej odbornej verejnosti a najmä výrobcov, ministerstvo rozhodne takýto regulačný prístup sadzieb zaviesť, je potom povinnosťou ministerstva, aby nedošlo takouto vágnou úpravou k destabilizácii trhu a diverzifikácii prístupu povinných subjektov v praxi nutné priamo vo vyhláške jednoznačne špecifikovať: mernú jednotku sadzieb = zhodnotená tona, spôsob preukazovania zhodnotených/recyklovaných ton, stanovenie minimálnych technických požiadaviek pri nakladaní s odpadom s oddelene zbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacou do vyhradeného prúdu odpadu - požiadavky na minimálnu úpravu v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov, množstvá z výkupu/mobilného výkupu nespadajú pod túto vyhlášku a stanovenie minimálneho podielu recyklácie z vytriedeného množstva. Do vykonávacej vyhlášky navrhujeme stanoviť štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t.j. triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách) a stanoviť sadzbu na jednotlivé frakcie, nie jednotne nastavenú sadzbu. Jasne definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť bude mať definované jasné kritériá a motiváciu a vytvoria sa lepšie podmienky na triedenie a samotnú recykláciu. V prípade, že pre komodity a frakcie budú stanovené diferencované sadzby bude zároveň jednoduchšie vypočítať ekomodulačné poplatky pre výrobcov zo strany OZV v nadväznosti na pripravované leg. úpravy. Ekomodulácia má reflektovať reálne náklady spojené s recykláciou jednotlivých druhov obalov (nestačí len jedna sadzba pre plasty; miera recyklácie PET je výrazne vyššia ako napr. HDPE, tzv. tvrdý plast) a byť nástrojom na motiváciu výrobcov baliť alebo plniť svoje výrobky do obalov, ktoré sú materiálovo jednoduchšie a efektívnejšie na dotriedenie a recykláciu. Podľa § 27 ods. 5 zákona o odpadoch „výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu ... Ak sa uvedená́ povinnosť̌ realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.“ Nevidíme zmysel v členení nákladov iba v komodite papier bez členenia nákladov u ďalších komodít, najmä plastov. Predpokladáme, že navrhnuté náklady predstavujú „hrubé“ náklady na zber a dotriedenie odpadov ešte pred odpočítaním výnosov z predaja vytriedeného odpadu. V takomto prípade potom nie je jasné prečo sú náklady na papier rozdelené na dve odlišné kategórie, keďže ich zber prebieha rovnakým spôsobom do rovnakých nádob. Ak sú ale v nákladoch zohľadnené už aj výnosy z predaja vytriedeného odpadu potom žiadame, aby boli rozdelené aj ďalšie druhy odpadov, minimálne plasty, kde sa výnosy z predaja vytriedeného odpadu výrazne líšia podľa druhov plastov (PET, HDPE, PE...). V praxi to bude problematické sledovať, nakoľko to isté katalógové číslo na potvrdenkách o zhodnotení zahŕňa rôzne typy materiálov. Kategórie by museli byť vopred jasne stanovené a zároveň, recyklátori (i zahraniční), by museli na potvrdení doplniť špecifikáciu odpadu (komodity). |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | K čl. II. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame stanoviť účinnosť vyhlášky od 1.1.2022. Odôvodnenie: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou bez možnosti primerane očakávať predvídateľnosť právneho poriadku a právnu istotu. Týmto spôsobom môže účinnosť vyhlášky nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje zmluvné a účtovné vzťahy vo vzťahu k údajom za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Zavedenie regulácie sadzieb pre výkony zberových spoločností bude znamenať zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo. Vzhľadom na blížiaci sa koniec roka, výrobcovia nebudú mať žiadny časový priestor zapracovať zvýšené náklady do cien výrobkov. V prípade predaja cez obchodné reťazce budú tieto neplánové náklady predstavovať bremeno výrobcov a spôsobia straty najmä potravinovému sektoru, ktorý je už aj tak zdecimovaný súčasnou pandémiou. |
| Subjekt: | SZVPS (Slovenské združenie výrobcov piva a sladu) |
| Pripomienka k: | K čl. I, novelizačná bod II, príloha č. 1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť názov prílohy č. 12a tak, aby príloha pojednávala o ekonomicky oprávnených výdavkoch nie o sadzbách na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. V zmysle uvedeného požadujeme upraviť hlavičku aj obsah tabuľky v prílohe č. 12a. Odôvodnenie: Nesúlad legislatívy. Vyhláška musí pojednávať o ekonomicky oprávnených výdavkov z dôvodu zabezpečenia konkurencie ako medzi OZV, tak aj medzi zberovými spoločnosťami. Na všetkých uvedených úrovniach musí zabezpečiť existenciu konkurenčného prostredia. Zároveň musí výrobcom obalov zabezpečiť garanciu úhrady reálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu – transparentne a preukázateľne. Nesmie dochádzať k neprehľadnému vynakladaniu prostriedkov výrobcov. |
| Subjekt: | AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 3.11.2020 |
| Text: | Žiadame o predloženie podkladov a analýz, na základe ktorých MŽP SR identifikovalo podfinancovanie systému triedeného zberu na Slovensku s uvedením konkrétnych dát. Žiadame o predloženie podkladov a analýz, na základe ktorých MŽP SR identifikovalo všetky ekonomicky oprávnené náklady spojené so zabezpečením triedeného zberu. Zároveň žiadame doplniť a upraviť Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie tak, aby bolo vylúčené tvrdenie MŽP SR postavené iba na domienkach jednej strany subjektov systému triedeného zberu. Náklady, ktoré majú výrobcovia hradiť, musia byť odôvodnené, transparentné a preukázateľné a musia reflektovať reálne náklady na zabezpečovanie triedeného zberu, aby nešlo o neprehľadné vynakladanie prostriedkov výrobcov. Odôvodnenie: Novela vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov prebieha v skrátenom legislatívnom procese bez zabezpečenia dostatočnej širokej odbornej konzultácie MŽP SR s dotknutými subjektami, čo opodstatnene vyvoláva pochybnosti o transparentnosti celého legislatívneho procesu s cieľom uprednostniť záujmy niektorých aktérov triedeného zberu na Slovensku, konkrétne zberových spoločností. Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky ekonomicky oprávnených nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nákladov vôbec neprebehla. Na konferencii organizovanej MŽP SR, ktorá sa konala dňa 6.10.2020 sa nediskutovalo o analýzach rezortu, ktoré boli základom pre stanovenie výšky minimálnych sadzieb jednotlivých prúdov odpadu v novele vyhlášky o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Išlo iba o predstavenie záujmu ministerstva upraviť vo vyhláške o rozšírenej zodpovednosti výrobcov minimálne sadzby. Je nevyhnutné, aby boli v prvom rade dôsledne posúdené a zhodnotené vplyvy navrhovanej právnej úpravy, ktoré vyhodnotia jej pozitívne a negatívne účinky na odpadové hospodárstvo a zároveň vyčíslia finančné dopady na podnikateľské prostredie, na povinné osoby a na občanov pri prijatí navrhovanej úpravy. Výrobcovia a obchodníci platia za triedený zber odpadov z ich obalov desiatky miliónov eur, pričom chýba informácia a spôsob zistenia ako sú tieto platby konkrétne použité, chýba akákoľvek informácia, nehovoriac o vyhodnotení efektivity vynaložených prostriedkov. V roku 2018 bolo vynaložených na triedený zber 44 miliónov EUR. Ministerstvo v dôvodovej správe uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný. Avšak nakoľko nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť. Pôvodcovia obalov sú si plne vedomí svojej zodpovednosti za odpad, volajú však po systémovej zmene, ktorá zabezpečí férový prístup, transparentnosť a efektivitu vynaložených prostriedkov. Celý systém triedeného zberu je dnes netransparentný, s nedostatočnou kontrolu štátu. Navrhované zmeny sú len výberom vyšších poplatkov, bez dôsledného vyčíslenia potrebných nákladov – a to len od tých výrobcov, ktorí už dnes poctivo do systému platia. Namietame, že v tejto oblasti právnej úpravy nie je naplnená kontrolná úloha Ministerstva životného prostredia, že dochádza k umožneniu a tolerancii free-riderov, ktorí do systému neplatia a ktorých počet sa môže takýmto postupom ministerstva ešte zvýšiť. Namietame, že Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie predložená do medzirezortného pripomienkového konania, v bode 3.3.4. (súhrnná tabuľka nákladov regulácie) uvádza, že navrhované zvyšovanie sadzieb má dopad na podnikateľské prostredie vo výške 0 EUR (slovom “nula eur“) a zároveň, že sa priame finančné náklady na dotknuté subjekty neočakávajú. V rozpore s textom a podstatou vyhlášky sa teda deklaruje nulový dopad na podnikateľské prostredie, hoci zámer vyhlášky je vybrať viac peňazí od výrobcov, v snahe vyriešiť problémy neefektívneho triedeného zberu na Slovensku. Navrhovaná regulácia bude znamenať pre dotknuté subjekty zvýšenie poplatkov výrobcov niekoľkonásobne, t.j. jedná sa o desiatky miliónov eur. V dnešnej neľahkej situácií, keď vzhľadom na opatrenia spôsobené ochorením COVID-19 očakávame výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prevádzky a s tým súvisiace ohrozenie pracovných miest, považujeme takýto netransparentný zásah do trhového prostredia s triedeným odpadom, navyše v prospech úzkeho kruhu podnikateľských subjektov, za bezprecedentný zásah do princípov právneho štátu s negatívnym vplyvom práve na nízkopríjmovú skupinu obyvateľov. Namietame, že prijatím tejto vyhlášky sa vytvára v spoločnosti nebezpečný precedens štátnej regulácie trhového prostredia, ktorá popiera princípy hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku prinesie negatívne dôsledky aj pre konečného spotrebiteľa. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k Doložke vybraných vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa o uskutočnenie konzultácií so všetkými dotknutými podnikateľskými subjektmi podľa bodu 5.1 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, nielen s výrobcami obalov, ktorí sa na konzultácie prihlásili. Podľa názoru Ministerstva hospodárstva SR majú trvať konzultácie podľa Jednotnej metodiky štyri týždne, predkladateľ však dotknutým subjektom poskytol priestor na zasielanie návrhov a pripomienok k zverejnenej predbežnej informácii len v lehote štyroch dní, čo predstavuje výrazné zúženie priestoru na vyjadrenie sa. Odôvodnenie: K schváleniu výnimky podľa bodu 2.6 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov uplatnilo Ministerstvo hospodárstva SR nesúhlasné stanovisko, nakoľko považuje za nevyhnutné uskutočniť konzultácie s dotknutými podnikateľskými subjektmi. Nesúhlasné stanovisko uplatnili aj viaceré podnikateľské zväzy a združenia - Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500 a AZZZ SR. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa o podrobnejšie vyhodnotenie konzultácií s výrobcami obalov, ktoré sa uskutočnili dňa 20. októbra 2020 formou videokonferencie v časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. V prípade, ak bola zo stretnutia vyhotovená zápisnica, žiadame o jej zverejnenie/priloženie. Odôvodnenie: Predkladateľ by mal v časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií uviesť, s kým bol návrh konzultovaný (jednotlivé podnikateľské subjekty, prípadne ich zástupcovia), ako dlho trvali konzultácie, stručne popísať hlavné body konzultácie a jej výsledky. |
| Subjekt: | Orange (Orange Slovensko, a.s.) |
| Pripomienka k: | Transparentné stanovenie posudzovania a určenia oprávnených nákladov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Novela zákona o odpadoch zo dňa 14.10.2020 stanovuje len princíp, že náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov budú stanovené vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Táto novela zákona o odpadoch a rovnako tak vyhláška nestanovuje základné kritériá a princípy určovania takýchto výdavkov/oprávnených nákladov. V zákone o odpadoch nie je definovaný obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“. Je nejasné, na základe akých kritérií budú tieto výdavky určené, ani odkiaľ bude mať MŽP údaje potrebné na ich zistenie. Žiadnym spôsobom nebola doposiaľ preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Existuje obava, že v dôsledku absencie súťaže na trhu vyvolanej cenovou reguláciou a v dôsledku netransparentného nastavenia tejto regulácie bude na zberové spoločnosti vyvíjaný nedostatočný tlak na efektívnosť vynakladania nákladov na poskytovanie služieb. Do vyhlášky žiadame špecifikovať o aké náklady pôjde, čo zahŕňajú a aké sú podmienky ich financovania. Považujeme tiež za vhodné, aj napriek §27 ods. 5 zákona o odpadoch zadefinovať vo vyhláške, že sa jedná o náklady za zrecyklované komodity bez zohľadnenia výkupných cien. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k Vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa o zváženie diferenciácie sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov na základe regiónov, v ktorých sa zber uskutočňuje, nakoľko náklady na triedený zber a zhodnotenie sú v praxi regionálne diferencované. Odôvodnenie: Predkladateľ uvádza v časti 3.3.2 Nepriame finančné náklady Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, že príspevok výrobcu závisí okrem iného aj od nastavených zmluvných vzťahov výrobcu v rámci celého systému medzi hospodárskymi subjektmi. Na základe toho je možné predpokladať, že nastavenie jednotných minimálnych sadzieb pre celé Slovensko bude viesť v niektorých regiónoch k významnému nárastu nepriamych finančných nákladov u výrobcov obalov a neobalových výrobkov. Z toho dôvodu by bolo vhodné nastaviť sadzby tak, aby v čo najmenšej miere zaťažili výrobcov a dosiahol sa súčasne zámer predkladateľa. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k Dôvodovej správe |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa o predloženie dát, ktoré dokazujú skutočnosť uvedenú vo všeobecnej časti Dôvodovej správy: „návrh vyhlášky bol vypracovaný ako jedno z opatrení na stabilizáciu systému nakladania s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov. Situácia sa vyhrotila nielen v súvislosti s ochorením COVID-19, ale nastavenie systému spôsobilo napríklad, že na jar 2020 cca 400 obcí nemalo zabezpečený triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov“. Odôvodnenie: Nakoľko návrh vyhlášky bol predkladateľom vypracovaný ako jedno z opatrení na stabilizáciu systému nakladania s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov s odvolávaním sa na vyhrotenú situáciu spojenú s ochorením COVID-19 a súčasným nastavením systému, pričom súčasťou zdôvodnenia je aj skutočnosť, že na jar 2020 nemalo cca 400 obcí zabezpečený triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, považujeme za relevantné, aby predkladateľ pri tak významnej zmene s negatívnym vplyvom na podnikateľské prostredie preukázal, na základe akých dát disponuje číslom 400 obcí, ktoré nemali zabezpečený triedený zber. |
| Subjekt: | Orange (Orange Slovensko, a.s.) |
| Pripomienka k: | Určenie časového obdobia, na ktoré majú sadzby platiť |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Myslime si, že regulácia cien vyhláškou veľmi statickým nástrojom, ktorý v nedostatočnej miere zohľadňuje vývoj na trhu, a z toho dôvodu je narušený princíp úhrady iba reálnych, nevyhnutných nákladov výrobcami. Nie je teda žiadna záruka, že zmena podmienok na trhu povedie aj k zmene výdavkov určených vyhláškou. Táto novela neumožňuje preveriť správnosť určenia výdavkov, a neobsahuje žiadne nástroje na zabránenie určeniu neprimeraných cien triedenia a zhodnotenia odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Žiadame jasne definovať na aké obdobie sadzby platia a aké by mohli byť dôvody, na ich mimoriadne prehodnotenie. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k Vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa, aby presne špecifikoval, ktoré náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov sa budú považovať za náklady, na ktoré sa vzťahujú sadzby v Prílohe č. 12a. Odôvodnenie: V návrhu nie je určené, na čo majú byť peniaze, na ktoré sa vzťahuje sadzba, použité. Teda, či na prevádzku, investície a modernizáciu, rozšírenie kapacít, zisk a taktiež, či sú určené len pre zberovú spoločnosť alebo aj pre zhodnotiteľa/recyklátora odpadu. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k Vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa, aby presne špecifikoval ciele, ktoré sa majú zvýšením týchto príjmov dosiahnuť. Odôvodnenie: Predkladateľ pri príprave návrhu viackrát uviedol, že návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť aj vyššia miera triedenia a zhodnotenia vytriedených zložiek obalových odpadov. Návrh však nepodmieňuje zberové spoločnosti žiadnymi cieľmi, aby získané peniaze boli využité na proklamovaný cieľ. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k Vlastnému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa, aby pri formulácii jednotlivých sadzieb zvážil inštitút efektívnych nákladov a teda nastavil nie minimálnu, ale maximálnu výšku jednotlivých sadzieb. Odôvodnenie: Nastavením maximálnych sadzieb namiesto minimálnych („cena v € za tonu od“) sa ponechá výsledná čiastka nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov na dohodnutom zmluvnom vzťahu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. |
| Subjekt: | MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame predkladateľa o kvantifikáciu nepriamych finančných nákladov v časti 3.3 Náklady regulácie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie kvalifikovaným odhadom, prípadne aspoň o vyčíslenie nákladov na jeden podnikateľský subjekt (1 výrobca). Odôvodnenie: Predkladateľ by mal v časti 3.3 Náklady regulácie uviesť aspoň približne, v akej miere sa dotknú navrhované sadzby podnikateľských subjektov. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | LP.2020.487 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | VEC: Pripomienky člena SOPK v rámci MPK k návrhu vyhlášky MŽP SR, ktorou sa dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov K návrhu vyhlášky: 1. Rozpor s legislatívou Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné/nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. Žiadame o zosúladenie nastaveného systému so Smernicou o odpade 2008/98/ES. 2. Oznamovacia povinnosť podľa Smernice o notifikácií technických predpisov Podľa nášho názoru prijatá novela zákona o odpadoch z 24.6.2020 vrátane tejto vyhlášky ako vykonávacieho predpisu možno považovať za technický predpis, na ktorý má byť aplikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (notifikačná smernica). Žiadame o spustenie notifikačného procesu. 3. Transparentné nastavenie posudzovania a určenia oprávnených nákladov Náklady ustanovením sadzieb určilo MŽP prostredníctvom návrhu tejto vyhlášky, teda všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto spôsob výkonu cenovej regulácie neposkytuje jednotlivým aktérom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov účinnú možnosť zapojiť sa do procesu určenia regulovaných cien. Nepredpokladá sa určenie sadzieb v správnom konaní, v ktorom by si jednotliví aktéri mohli ako účastníci uplatniť procesné práva. Prijatá novela zákona o odpadoch stanovuje iba princíp, že náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov budú stanovené vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Novela zákona o odpadoch a ani vyhláška však nestanovuje ani základné kritériá a princípy určovania takýchto výdavkov/oprávnených nákladov. Obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“ nie je v zákone o odpadoch definovaný. Nie je jasné, na základe akých kritérií budú tieto výdavky určené, ani odkiaľ bude mať MŽP údaje potrebné na ich zistenie. Zároveň žiadnym spôsobom nebola doposiaľ preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Zároveň existuje obava, že v dôsledku absencie súťaže na trhu vyvolanej cenovou reguláciou a v dôsledku netransparentného nastavenia tejto regulácie nebude na zberové spoločnosti vyvíjaný dostatočný tlak na efektívnosť vynakladania nákladov na poskytovanie služieb. Žiadame presne do vyhlášky špecifikovať o aké náklady ide, čo zahŕňajú a aké sú podmienky ich financovania. Zároveň považujeme za prospešné, aj napriek §27 ods. 5 zákona o odpadoch definovať vo vyhláške, že ide o náklady za zrecyklované komodity bez zohľadnenia výkupných cien. 4. Zohľadnenie lokálnych podmienok pri stanovení sadzieb V záujme minimalizovania negatívnych dopadov Vás preto žiadame, aby sa v záujme regulácie nestanovili sadzby plošne pre celú Slovenskú republiku, ale aby sadzby rešpektovali prirodzené ekonomické vplyvy ako cena práce v rôznych regiónoch, objektivizácia nákladov na zvoz v menej alebo viac densitnom území a podobne. 5. Zabezpečenie možnosti odvolania sa voči stanoveniu minimálnych sadzieb vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov Proti vyhláške MŽP nie je prípustný žiadny štandardný opravný prostriedok a nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve. Ak v dôsledku nesprávnej cenovej regulácie bude spôsobená škoda, poškodené subjekty pravdepodobne nebudú mať nárok na jej náhradu voči štátu. Novela teda neposkytuje žiadne procesné záruky transparentného stanovenia nákladov. Žiadame, aby bolo vo vykonávacej vyhláške jasne popísané pravidlo, ako sa môže proti cenovej regulácii odvolať. 6. Vymedzenie časového obdobia, na ktoré majú sadzby platiť Podľa nášho názoru je regulácia cien vyhláškou veľmi statickým nástrojom, ktorý v nedostatočnej miere zohľadňuje vývoj na trhu, tým pádom je narušený princíp úhrady len reálnych, nevyhnutných nákladov výrobcami. Neexistuje teda žiadna záruka, že zmena podmienok na trhu povedie aj k zmene výdavkov určených vyhláškou. Novela neumožňuje overiť správnosť určenia výdavkov, a neobsahuje žiadne nástroje na zabránenie určeniu neprimeraných cien triedenia a zhodnotenia odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Žiadame, aby bolo jasné definované na aké obdobie sadzby platia a čo by mohli byť dôvody, na ich mimoriadne prehodnotenie. 7. Transparentné stanovenie zodpovednosti za určenie sadzieb a zabezpečenie opatrení proti konfliktu záujmov Žiadame, aby bolo vopred jasné, kto o výške minimálnych sadzieb bude rozhodovať. Považujeme za principiálne a v záujme transparentnosti a nezávislosti, aby to neboli osoby, ktoré by boli v zamestnaneckom, vlastníckom alebo konateľskom pomere s ktoroukoľvek s dotknutou stranou (t.j. výrobcov, organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberových spoločností, samospráv, recyklátorov a podobne) v uplynulých piatich rokoch. Nominácie takýchto cenových regulátorov v oblasti s desiatkami miliónov EUR by transparentne vybrať vo verejnom vypočutí výborov pre hospodárstvo, pre životné prostredie a pre samosprávu Národnej rady SR. 8. Stanovenie štruktúry a kvality dotriedenia odpadov (t.j. triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách), vplyv na ekomoduláciu. |
| Subjekt: | PBC-SK (Partizánske Building Components-SK s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. Definovanie problému |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
| Subjekt: | PBC-SK (Partizánske Building Components-SK s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Bodu 2 príloha č. 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie pripomienky: V texte návrhu vyhlášky je síce uvedené, že ide o stanovenie ekonomicky oprávnených výdavkov. V skutočnosti však slovo „od“ v hlavičke tabuľky znamená, že ide o stanovenie minimálnych nákladov, ktoré boli v pôvodnom návrhu novely zákona o odpadoch vypustené a pozmeňovacím návrhom nahradené ekonomicky oprávnenými výdavkami. |
| Subjekt: | PBC-SK (Partizánske Building Components-SK s.r.o.) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | PBC-SK (Partizánske Building Components-SK s.r.o.) |
| Pripomienka k: | K Doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Odôvodnenie pripomienky: V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | RECobal (RECobal s.r.o.) |
| Pripomienka k: | celému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame stanoviť vo vyhláške merateľné ciele pre zberové spoločnosti aké sa majú zvýšením ich príjmov dosiahnuť. Nie je správne, aby sa prijatím vyhlášky sledoval cieľ garantovať vybranému hospodárskemu subjektu vyššie príjmy, bez akejkoľvek zodpovednosti a motivácie podieľať sa na plnení stanoveného cieľa |
| Subjekt: | RECobal (RECobal s.r.o.) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame nastaviť dátum účinnosti predmetnej Vyhlášky od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Neodporúčame zavedenie skoršieho termínu účinnosti vyhlášky ako od 1.1.2021, nakoľko to negatívne ovplyvní všetky v súčasnosti platné zmluvné vzťahy medzi OZV, výrobcami, obcami a poskytovateľmi služieb zberu, triedenia a zhodnotenia. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | čl. č. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame nastaviť dátum účinnosti predmetnej Vyhlášky od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Neodporúčame zavedenie skoršieho termínu účinnosti vyhlášky ako od 1.1.2021, nakoľko to negatívne ovplyvní všetky v súčasnosti platné zmluvné vzťahy medzi OZV, výrobcami, obcami a poskytovateľmi služieb zberu, triedenia a zhodnotenia. |
| Subjekt: | MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | čl. I |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | V čl. I bod 1 za slovom „ktorý“ odporúčame vložiť slová „vrátane nadpisu“. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | všeobecná |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Združenie obcí Horného Žitného ostrova združuje 31 obcí s počtom obyvateľov k 31.12.2019 - 61 856. V mikroregióne Horný Žitný ostrov zvážajú triedený odpad spoločnosti Márius Pedersen, AVE, Gulázsi. Na tomto území pôsobia nasledovné OZV : Envipak, Naturpak, Recobal. Finančné prostriedky z OZV určené na zber triedených zložiek KO nie sú postačujúce pre súčasné prevádzkovanie systému vývozu a zhodnotenia triedených zložiek KO. Pre nedostačujúci odber triedených zložiek KO v obciach narastá ich objem neprípustne v odpadových nádobách pre 200301 a 200307. Druhy odpadov, ktoré by bolo možné vytriediť (hlavne PLAST !) sa čoraz viac objavujú vo vývozoch zberových vozidiel na našu skládku pre NNO v Čukárskej Pake. Dôsledkom toho nám rastie nežiadúci objem skládkovaného odpadu pri limitnom množstve asi 20 000 t/rok o 2400- 3450 m3 t.j. vysoké objemy triedených zložiek neprípustne zaberajú vysoko cenné kapacity riadnych skládok, čím skracujú životnosť skládky odpadov. Navrhujeme dokladovať pre výpočet skutočných nákladov zberoviek pre predmetnú činnosť vrátane riadneho zhodnotenia vyhradených prúdov KO (s max energetickým zhodnocovaním 10- 15%) vo vzorci pre OZV, ktoré by boli objektívne stanovené pod vedením Ministerstva ŽP SR ako je aj zákonný výpočet úrovne vytriedenosti pre poplatky skládkové uloženie KO obcí. Zavedenie predmetného predpisu žiadame najneskôr od 01. 01.2021 |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov ( Príloha č. 1) - Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | ZOVP SR (Združenie organizácií verejných prác SR) |
| Pripomienka k: | Vplyv na podnikateľské prostredie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Doposiaľ neprebehla k procesu stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov vecná diskusia. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Ďalšia diskusia pritom bola prisľúbená samotným ministrom životného prostredia ako aj štátnym tajomníkom. Zároveň sa rovnako vyjadrila aj pani prezidentka. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. Tak zásadná zmena ako je regulácia cien by mala byť dôkladne prediskutovaná všetkými stranami v systéme a nedá sa stihnúť za niekoľko týždňov od predloženia prvého návrhu tak aby zostala niektorá zo strán nepoškodená. Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Bodu 2 príloha č. 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. Definovanie problému |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | K Doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie. |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | V prvom rade sme radi, že konečne MŽP sa začalo seriózne zaoberať dlhodobým problémom podfinancovania triedeného zberu obalov a neobalových výrobkov na Slovensku, ktorý vznikol, odkedy začal platiť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (2. polrok 2016). Predošlé vedenia MŽP tento problém pravidelne ignorovali, hoci sme naň upozorňovali už od r. 2018, kedy sa situácia pre menšie zberové spoločnosti stávala už neúnosná. |
| Subjekt: | SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) |
| Pripomienka k: | LP.2020.487-Pripomienky člena SOPK v rámci MPK k návrhu vyhlášky MŽP SR, ktorou sa dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 373.2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | K doložke vplyvov 1. Analýza dopadov na podnikateľské prostredie V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, 3.3 Náklady regulácie Táto pripomienka je zásadná Vyhláškou navrhované náklady sú stanovené na vytriedené a zhodnotené množstvá odpadov a zberovým spoločnostiam by mali byť až po preukázaní zhodnotenia odpadu t.j. po predložení dokladov o materiálovom toku podľa § 52 ods. 21 zákona o odpadoch. Zároveň sa podľa slov predkladateľa očakáva nárast vytriedených a zhodnotených množstiev. Vzhľadom na to, že v doložke vplyvov nie je vyčíslený očakávaný nárast nákladov pre výrobcov ani predpokladaný nárast zhodnotených množstiev, nie je možné odhadnúť náklady, ktoré sa prenesú do recyklačných poplatkov pre výrobcov. V súvislosti so stanovením nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov žiadame o konkrétne vyčíslenie „finančných nákladov na jedného podnikateľa“ a „finančných nákladov na celé podnikateľské prostredie“ do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie aplikovaním odhadu zhodnocovaných množstiev odpadu z obalov a neobalových výrobkov v nasledujúcich rokoch. K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie – 3.3.2. Nepriame finančné náklady Táto pripomienka je zásadná Prezidentka SR Zuzana Čaputová súčasne s podpisom predmetnej novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“. Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neprebehla a nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. K Doložke vybraných vplyvov, 2. Definovanie problému Táto pripomienka je zásadná V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Z uvedeného vyplýva, že MŽP SR má iba ústne informácie o tom, že systém je podfinancovaný, ale nedisponuje žiadnymi dátami, ktoré tento stav preukazujú. Zo strany MŽP SR bolo viac krát verejne prisľúbené dôsledné spracovanie doložky vplyvov na podnikateľské prostredie. Táto povinnosť vyplýva aj z platnej legislatívy. Ak MŽP SR nedisponuje dátami priamo od zberových spoločností, stratu systému by zrejme mali vedieť vyčísliť mestá a obce, keďže sa v doložke vplyvov uvádza: „Triedený zber je často dofinancovaný z rozpočtu obcí, čo je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona o odpadoch.“ K tomuto konštatovaniu takisto nie sú dodnes verejne dostupné žiadne dáta. Žiadame doložiť základnú tézu o tom, že systém je podfinancovaný, relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. K vlastnému materiálu, Čl. I, bod 2 Táto pripomienka je zásadná Podľa § 27 ods. 5 zákona o odpadoch „výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu ... Ak sa uvedená povinnosť realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.“ Predpokladáme, že navrhnuté náklady predstavujú „hrubé“ náklady na zber a dotriedenie odpadov ešte pred odpočítaním výnosov z predaja vytriedeného odpadu. V takomto prípade potom nie je jasné prečo sú náklady na papier rozdelené na dve odlišné kategórie, keďže ich zber prebieha rovnakým spôsobom do rovnakých nádob. Ak sú ale v nákladoch zohľadnené už aj výnosy z predaja vytriedeného odpadu potom žiadame, aby boli rozdelené aj ďalšie druhy odpadov, minimálne plasty, kde sa výnosy z predaja vytriedeného odpadu výrazne líšia podľa druhov plastov (PET, HDPE, PE...). Ak nedôjde u úprave skupín odpadov budú výrobcovia napr. PET obalov doplácať na triedený zber a zhodnotenie ostatných druhov plastov (v prípade ak náklady už zohľadňujú výnosy). V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Ide o zásadný rozpor s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. Žiadame jasne stanoviť či zverejnené náklady zohľadňujú aj predpokladané výnosy z nakladania s daným druhom odpadov a podľa toho prispôsobiť členenie jednotlivých druhov odpadov. Zároveň žiadame aby neboli výrobcovia diskriminovaní na základe toho aké komodity uvádzajú na trh tým, že jedna komodita bude zohľadňovať rozdielne náklady (papier) a druhá nie (plasty). Všeobecná Táto pripomienka je zásadná V doložke vybraných vplyvov MŽP SR uvádza: „Najpálčivejší problém nastáva pri triedení odpadov z obalov, ktoré sú pre svoje materiálové zloženie nákladnejšie na zhodnotenie. Práve o takéto materiály sa zodpovedné organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly nezaujímajú, resp. odmietajú zodpovednosť za financovanie nakladania s odpadom z týchto výrobkov.“ Predpokladáme, že MŽP SR hovorí najmä o plastovom odpade, keďže sklo, papier a kovy sa v zásade nedotrieďujú. V prípade plastov sa dnes dotrieďujú plasty, ktoré sú materiálovo zhodnotiteľné. Ostatné druhy plastov sa zhodnocujú najmä energeticky (R1). Príloha č. 3 zákona o odpadoch však výrobcom neumožňuje použiť doklady o materiálových tokoch s koncovkou na R1, na plnenie limitov zhodnocovania a recyklácie resp. umožňuje, ale iba v obmedzenej miere (3% z celkového limitu 48%). Vo všetkých dokumentoch sprievodnej dokumentácie (Predkladacia správa, Dôvodová správa, Doložka vplyvov) sa uvádza, že „Návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov boli spracované environmentálne vhodnejším spôsobom.“ Vzhľadom na to, že v § 6 zákona o odpadoch je zakotvená hierarchia odpadového hospodárstva, podľa ktorej sa za environmentálne najvhodnejší spôsob spracovania odpadu považuje materiálové zhodnotenie, vo vyhláške chýba ukotvenie tejto motivácie a hospodárske subjekty nijakým spôsobom nie sú motivované uprednostniť materiálové zhodnotenie pred energetickým. Vzniká riziko nesplnenia limitov z prílohy č. 3 zákona o odpadoch keďže výrobca ani OZV nemá možnosť ovplyvniť či zberová spoločnosť odovzdá odpad na materiálové alebo energetické zhodnotenie a pri rovnakom poplatku za zhodnotenú tonu nemá zberová spoločnosť žiadnu motiváciu plastový odpad zhodnocovať materiálovo. Žiadame o novelizáciu Prílohy č. 3 zákona č. 79/2015 o odpadoch k 1.1.2021 stanovením prípustných metód zhodnotenia jednotlivých prúdov odpadov a zároveň žiadame o rozdelenie nákladov na materiálové a energetické zhodnotenie odpadov z plastov podľa ekonomicky oprávnených nákladov na jednotlivé metódy zhodnotenia a nastaviť motivačný mechanizmus prednostnej podpory materiálového zhodnocovania. Cieľom cenovej regulácie by malo byť uprednostnenie alebo naopak znevýhodnenie určitých postupov. Máme za to, že v tomto prípade cenová regulácia svoju úlohu neplní. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 2. Sadzby určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Sadzby určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov definované v prílohe 12a návrhu vyhlášky považujeme za nedostatočné na pokrytie reálnych nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a požadujeme ich navýšiť nasledovne: - sklo: 200 €/t - plasty: 800 €/t - papier: 340 €/t - kompozitné obaly: 800 €/t - kovové obaly: 350 €/t Odôvodnenie: Sadzby uvedené v pôvodnom návrhu vyhlášky neodzrkadľujú reálne náklady na výkon triedeného zberu a ďalšie nakladanie s vytriedenými zložkami. Ak by zberové spoločnosti dostávali platby podľa takých platieb mechanizmom, ktorý navrhuje novelizovaný zákon, viaceré by dostali od OZV ešte menej, ako dostávajú teraz. Pri jestvujúcom systéme financovania im triedený zber spôsobuje každoročne stratu niekoľko desiatok tisíc €, podľa veľkosti zbieranej oblasti. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 3. Mechanizmus platieb |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Pre zabezpečenie chodu zberových spoločností je potrebné nastaviť financovanie na mesačnej báze tak, ako je tomu teraz. Odôvodnenie: Pokiaľ sa zberovke budú vyplácať financie podľa zhodnotených množstiev na základe potvrdení od recyklátora, ktoré recyklátor vystaví štvrťročne, platby budú prichádzať od OZV so značným časovým oneskorením, čo môže byť pre niektoré zberové spoločnosti likvidačné. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 4. Mobilné výkupy |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Sadzby navrhnuté v prílohe 12a sa nemôžu týkať množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Odôvodnenie: Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | ZOVP SR (Združenie organizácií verejných prác SR) |
| Pripomienka k: | Všeobecná k vyhláške |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Sadzby sa nemôžu týkať množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Žiadame vylúčiť z financovania výkupne a mobilné výkupy. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 7. Chýbajú recyklačné kapacity |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Na viaceré druhy plastov na Slovensku chýbajú recyklačné kapacity, vytriedené plasty tak končia na skládkach alebo v spaľovniach. Požadujeme aby sa pri nastavovaní financovania myslelo aj koncovku – recyklátorov. Odôvodnenie: Niektoré druhy plastov (tégliky, PP fólie, farebné PE fólie, nenápojový PET, ...) je veľmi problematické alebo skôr nemožné zrecyklovať. Nie kvôli tomu, že by boli nerecyklovateľné, ale preto, že na Slovensku a aj v širšom priestore Strednej Európy jednoducho chýbajú recyklačné kapacity. Výrobca by sa mal podieľať na úhrade nákladov spojených s recykláciou jeho recyklovateľných obalov najmä, ak sa recyklácia nedokáže zaplatiť z predaných produktov. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | ÚNMSSR ÚVSR (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (Úrad vlády Slovenskej republiky, odbor legislatívy ostatných ústredných orgánov štátnej správy)) |
| Pripomienka k: | Nad rámec k vyhláške č. 373.2015 Z. z. |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | V poznámke pod čiarou k odkazu 7 upozorňujeme na uvedenie zrušenej slovenskej technickej normy „STN EN 50574-1 Požiadavky na zber, logistiku a spracovanie starých domácich spotrebičov obsahujúcich prchavé fluorované uhľovodíky a prchavé uhľovodíky (36 1085)“, ktorá bola nahradená slovenskou technickou normou „STN EN 50625-2-3 Požiadavky na zber, logistiku a spracovanie OEEZ. Časť 2-3: Požiadavky na spracovanie zariadení na tepelnú výmenu a iných OEEZ obsahujúcich VFC a/alebo VHC (83 9062)“. Odôvodnenie: Dosiahnutie súladu s platnou sústavou slovenských technických noriem. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Odpadový hospodár s.r.o. k Prílohe 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Nechápem deleniu papiera na papier a Noviny a časopisy. triediace linky zväčša triedený zber dotrieďujú len minimálne a radšej využijú triedu 1.02 (mix papier - kartón) a nižšiu výkupnú cenu, ako by mali vynakladať väčšie finančné náklady na triediaci proces. A tí čo papier roztrieďujú, ho predsa nedelia na papier a druhú komoditu noviny a časopisy. Tak sa to nikomu neodovzdáva. A kam patrí potom kartón? A teraz príklad v ktorom je ilustrovaný problém s motiváciou triediť papier. Povedzme že za mix papier a kartón 1.02 dostane zberová spoločnosť 100 € - plus "odmenu" od OZV. Alebo druhá možnosť - komoditu roztriedi, teda vynaloží viac energie a peňazí na triediaci proces, od papierne síce dostane o niečo viac peňazí za výkup, ale od OZV nižšiu "odmenu". Prečo by to niekto triedil? Keď to nie je v praxi potrebné a navyše si urobí viac problémov a možno aj za menej peňazí. Je potrebné stanoviť jednotnú skupinu s jednotnou cenou pre komoditu papier. Ďalej je potrebné stanoviť dve ceny, jednu za materiálovú recykláciu a druhú za energo zhodnotenie. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Odpadový hospodár s.r.o. k Prílohe č. 12a |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Ak sa to ponechá v tomto znení, bude veľmi ľahko zhodnocovať triedený zber. veľmi jednoduch. Všetkos a odvezie do cementárne, zaplatí sa im 100-200 € ba tonu a zvyšok si nechá zberová spoločnosť. Pre zberové spoločnosti síce fajn biznis, ale pre slovenské odapdové hospodárstvo žiadna motivácia poskytovať triedený zber na recykláciu. Pohodlnejšie to bude páliť. Jediné obmedzenie je hierarchia odpadového hospodárstva, a tá sa dá krásne vyriešiť. stačí, vytiahnuť napríklad PET fľaše (aspoň čo to) a zvyšok šup na energetické zhodnotenie. Tabuľku je potrebné deliť na ceny za recykláciu a ceny za energetické zhodnotenie, kvôli motivácii. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | čl.I ods. 1 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Žiadame rozdeliť uvádzané sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov osobitne na dve činnosti: 1. Zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov 2. Dotriedenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov V praxi odpadového hospodárstva sa bežne vyskytujú prípady, keď zber odpadov vykonáva iný poskytovateľ služby ako činnosť dotrieďovania. Predložený návrh sadzieb zasahuje do obvyklej obchodnej praxe a môže zvýhodňovať niektorých poskytovateľov služieb triedeného zberu, čo bude mať nežiaduci vplyv na trhové prostredie. |
| Subjekt: | ZOVP SR (Združenie organizácií verejných prác SR) |
| Pripomienka k: | Vlastný materiál, Čl. I, bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Nevidíme zmysel v členení nákladov iba v komodite papier bez členenia nákladov u ďalších komodít, najmä plastov. Predpokladáme, že navrhnuté náklady predstavujú „hrubé“ náklady na zber a dotriedenie odpadov ešte pred odpočítaním výnosov z predaja vytriedeného odpadu. V takomto prípade potom nie je jasné prečo sú náklady na papier rozdelené na dve odlišné kategórie, keďže ich zber prebieha rovnakým spôsobom do rovnakých nádob. Ak sú ale v nákladoch zohľadnené už aj výnosy z predaja vytriedeného odpadu potom žiadame, aby boli rozdelené aj ďalšie druhy odpadov, minimálne plasty, kde sa výnosy z predaja vytriedeného odpadu výrazne líšia podľa druhov plastov (PET, HDPE, PE...). V praxi to bude problematické sledovať, nakoľko to isté katalógové číslo na potvrdenkách o zhodnotení zahŕňa rôzne typy materiálov. Kategórie by museli byť vopred jasne stanovené a zároveň, recyklátori (i zahraniční), by museli na potvrdení doplniť špecifikáciu odpadu (komodity) Žiadame jasne stanoviť či zverejnené náklady zohľadňujú aj predpokladané výnosy z nakladania s daným druhom odpadov a podľa toho prispôsobiť členenie jednotlivých druhov odpadov. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Celému materiálu |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Prosím MŽP SR aby si dôsledne preštudovalo pripomienky. Pod zámienkou, že treba naliať do systému peniaze sa pomáha jednej skupine podnikateľov na úkor iných. Pritom vôbec nikto nedoriešil reálne dopady na životné prostredie. Už dnes je jasné, že ak prejde jedna sadzba za plasty za recykláciu aj energetické zhodnotenie tak väčšina zberových spločností prestane odpad dotrieďovať. A boli by hlúpe keby to robili. Zároveň nerozumiem prečo ste nerozdelili plasty podľa základných kategórií aspoň na PET, PP...toto je strašne nespravodlivé!! Zároveň ste rozdelili papier po tlaku veľkých vydavateľských domov. Aby za noviny platili menej. Kde je logika!!! Zase platí to, že kto má silnejšie lakte a lepších lobistov dopadne lepšie. Od garnitúry pána Budaja sme toto naozaj nečakali... |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 5. Jednotná sadzba pre papier |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Sadzba v prílohe 12a pre komoditu papier by mala byť jednotná kým nie je zavedená ekomodulácia. Odôvodnenie: Na zber papiera majú zberové spoločnosti isté náklady a je jedno, či zbierajú novinový papier, kartóny alebo mix. Ak zberovka vytriedi z mix papiera z modrých nádob noviny a časopisy, čím má podstatne vyššie náklady, tak dostane za ne ešte menej, ako by dostala za mix papier. To nemá žiadnu logiku. Sadzby stanovujú minimálne poplatky, ktoré majú platiť OZV zberovkám a nie výrobcovia do OZV. Práve ekomodulácia by mala určiť minimálne poplatky, ktoré by mali výrobcovia platiť do OZV podľa druhu materiálu (recyklovateľnosť, ...) a toto je veľmi dôležité. Preto by sa ekomodulácia mala zaviesť do praxe čím skôr. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | CEPTA (Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, občianske združenie) |
| Pripomienka k: | 6. Znevýhodnenie energetického zhodnotenia |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | V sadzbách by energetické zhodnotenie vytriedeného odpadu malo byť znevýhodnené oproti materiálovému zhodnoteniu. Odôvodnenie: Ak by zberové spoločnosti dostávali viac za energetické zhodnotenie, mohla by nastať situácia, kedy by uprednostňovali spaľovne pred recykláciou. Vyhli by sa náročnému dotrieďovaniu plastov, kompozit. obalov (tetrapaky) a papiera, ušetrili by značnú časť nákladov a tieto horľavé materiály by končili namiesto u recyklátora v spaľovni či cementárni. Tomuto je potrebné sa vyhnúť. Pripomienka je zásadná. |
| Subjekt: | RECobal (RECobal s.r.o.) |
| Pripomienka k: | čl.I ods.1 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame rozdeliť uvádzané sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov osobitne na dve činnosti: 1. Zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov 2. Dotriedenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov V praxi odpadového hospodárstva sa bežne vyskytujú prípady, keď zber odpadov vykonáva iný poskytovateľ služby ako činnosť dotrieďovania. Predložený návrh sadzieb zasahuje do obvyklej obchodnej praxe a môže zvýhodňovať niektorých poskytovateľov služieb triedeného zberu, čo bude mať nežiaduci vplyv na trhové prostredie. |
| Subjekt: | ZOVP SR (Združenie organizácií verejných prác SR) |
| Pripomienka k: | Vlastný materiál, Čl. I, bod 2 |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Navrhované náklady na triedený zber a zhodnotenie plastov a papiera nie je možné považovať za ekonomicky oprávnené. • Naša organizácia súhlasila s MŽP o nedostatku financií v OH. Ale zmena výpočtu (z obslúžených litrov na vytriedené tony, čiže z hrubých nákladov na čisté), môže v niektorých zberových spoločnostiach (hlavne u tých menších) spôsobiť pravý opak. Budú mať ešte menej financií ako teraz. V triedenom zbere sa nachádzajú i prímesi, ktoré pôjdu na skládku, a tieto náklady nikto zberovej spoločnosti nepreplatí. Zberové spoločnosti nemajú ako dosiahnuť lepšiu čistotu materiálu v nádobách. Táto zodpovednosť sa preniesla z obcí a OZV na zberové spoločnosti. • V návrhu vyhlášky pri stanovení sadzieb nie sú zohľadnené lokálne podmienky. Žiadame, aby sa v záujme regulácie nestanovili sadzby plošne pre celú Slovenskú republiku, ale aby sadzby rešpektovali prirodzené ekonomické vplyvy ako cena práce v rôznych regiónoch, objektivizácia nákladov na zvoz v menej alebo viac densitnom území a podobne. Sme presvedčení, že pokiaľ je ambíciou MŽP SR nastaviť ekonomicky oprávnené výdavky na triedený zber, náklady by mali zodpovedať skutočným nákladom na zber a zhodnotenie. Žiadame stanoviť ekonomicky oprávnené výdavky za triedený zber. Navrhované ceny, hlavne u papiera a plastov nezodpovedajú skutočnosti. V prípade použitia cien len za zhodnotenú tonu navrhujeme : Cena v EUR za tonu od : • Papier 300,- € • Plasty 800,- € • VKM 800,- € • Kovové obaly 350,- € • Sklo 100,- € • Drevené obaly 30,- € |
| Subjekt: | Orange (Orange Slovensko, a.s.) |
| Pripomienka k: | Určenie štruktúry a kvality dotriedenia odpadov (triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách), vplyv na ekomoduláciu. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 2.11.2020 |
| Text: | Navrhujeme do vykonávacej vyhlášky určiť štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách) a určiť sadzbu na jednotlivé frakcie, nie jednotne nastavenú sadzbu. Jednoznačne a jasne zadefinovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť bude mať definované jasné kritériá aj motiváciu. Vytvoria sa tak lepšie podmienky na triedenie a samotnú recykláciu odpadov. Ak budú pre komodity a frakcie stanovené diferencované sadzby, bude jednoduchšie vypočítať ekomodulačné poplatky pre výrobcov zo strany OZV v nadväznosti na pripravované legislativne úpravy. |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Návrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (napríklad v úvodnej vete návrhu vyhlášky vypustiť legislatívnu skratku „(ďalej len „zákon“)“, pretože táto legislatívna skratka je už zavedená v platnom znení vyhlášky, v čl. I úvodnej vete slová „č. .../2020 Z. z.“ nahradiť slovami „č. 266/2020 Z. z.“, v bode 1 úvodnej vete za slovo „ktorý“ vložiť slová „vrátane nadpisu“, v nadpise § 18a slová „a odsek 4 písm. a),“ nahradiť slovami „§ 59 ods. 4 písm. a) a“, v § 18a prvú vetu označiť ako odsek 1 a druhú vetu označiť ako odsek 2, v § 18a prvej vete úvodzovky hore a bodku vložiť na koniec druhej vety, v § 18a druhej vete slová „na účely ekonomicky oprávnených výdavkov“ nahradiť slovami „za ekonomicky oprávnené výdavky“, v bode 2 prílohe č. 12a názve druhého stĺpca tabuľky slová „Cena v €“ nahradiť slovami „cena v eurách“ a pri všetkých cenách uvedených v tabuľke symbol eura „€“ nahradiť slovom „eur“). |
| Subjekt: | MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | Všeobecne |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Upozorňujeme, že ak návrh nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy v doložke vybraných vplyvov časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu sa rozpočtová zabezpečenosť vplyvov neoznačuje. |
| Subjekt: | PMÚSR (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) |
| Pripomienka k: | celému materiálu |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Novelou zákona o odpadoch (, ktorý nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a nebolo možné sa k nemu vyjadriť) sa v § 59 ods. 1 písm. g) zaviedla pre OZV povinnosť „uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia o odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov ustanovených vykonávacím predpisom.“ Novelou vyhlášky sa stanovujú sadzby na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalových výrobkov vo forme minimálnej sumy v EUR/tona za jednotlivé materiály. Tieto sumy budú povinné uhrádzať organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) zberovým spoločnostiam. V prvom rade návrh vyhlášky nekorešponduje so znením zákona. V zmysle zákona OZV majú povinnosť uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Zberové spoločnosti vykonávajú svoju činnosť lokálne, pôsobia v rôznych oblastiach, pričom náklady na triedený zber sú v jednotlivých oblastiach rôzne, závisia napr. od hustoty obyvateľstva alebo geografických daností územia (úradu je toto známe z jeho úradnej činnosti, vyplýva to aj z ekonomickej analýzy Inštitútu environmentálnej politiky Ako pretriediť triedený zber (ďalej len „Analýza IEP“) - https://www.minzp.sk/files/iep/ako_pretriedit_triedeny_zber.pdf). Už len z tohto dôvodu jednotná sadzba pre všetky zberové spoločnosti pôsobiace vo rôznych územiach SR nemôže korešpondovať s ekonomicky oprávnenými výdavkami na triedený zber obalov a neobalov. Zároveň, jediná sadzba za daný typ odpadu pre všetky subjekty v SR ani teoreticky nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. Tie sú individualizované, tak ako v regulovaných odvetviach, kde každý regulovaný subjekt disponuje vlastným regulačným rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Z tohto dôvodu je značne diskutabilné, či tento vykonávací predpis upravuje výšku ekonomicky oprávnených nákladov, tak ako predpokladá zákon. Po druhé, vyhláškou sa neurčujú ekonomicky oprávnené náklady, ale v podstate sa zavádzajú minimálne ceny, ktoré OZV musia platiť zberovým spoločnostiam. Takýto zásah je vážnym zásahom do odvetvia, ktorý musí byť dobre odôvodnený – malo by byť vopred zanalyzované, prečo sa zavádza, aký cieľ má splniť, či existujú menej obmedzujúce alternatívy a aký dopad má na stakeholderov, zároveň celý proces by mal byť transparentný. Toto všetko v súvislosti navrhovanou vyhláškou absentuje. Napr. v prílohe č. 3 k návrhu vyhlášky (Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie) sa uvádza, že prekladateľ nedisponuje presnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a neobalov, súhrnná tabuľka nákladov regulácie je nevyplnená (resp. všade je 0), popis výpočtu absentuje. Po tretie, zvýšenie príjmov zberových spoločností nie je spojené s cieľmi, ktoré sa majú zvýšením týchto príjmov dosiahnuť. V dôvodovej správe sa uvádza, že triedený zber je finančne poddimenzovaný, preto je nutné určiť minimálne ceny za nakladanie s odpadmi, ktoré majú OZV platiť zberovým spoločnostiam a takto sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady z obalov a neobalov boli spracované environmentálne najvhodnejším spôsobom. V tejto súvislosti upozorňujeme, že zákonom a vyhláškou sa garantuje zberovým spoločnostiam určitý príjem, výrazne vyšší ako mali doteraz. Získanie peňazí však nie je podmienené podmienkami/cieľmi pre zberové spoločnosti, aby sa požadovaný cieľ dosiahol. Nie je určené, na čo majú byť peniaze použité (prevádzka, investície, modernizácia, rozšírenie kapacít,...), či sú určené len pre zberovú spoločnosť alebo časť aj pre zhodnotiteľa/recyklátora odpadu. Zároveň upozorňujeme, že podľa verejne dostupných informácií sú najväčšie zberové spoločnosti dlhodobo ziskové. Po štvrté, vyhláška bude mať negatívny dopad na súťaž. Vyhláškou sa de facto stanovujú cenníky OZV. Keďže konkurencia medzi OZV prebieha hlavne v oblasti ceny, vyhláškou sa cenová konkurencia medzi OZV vo významnej miere odstráni. Takisto na základe vyhlášky budú mať všetky zberové spoločnosti rovnaké príjmy, a to bez ohľadu na to, aké skutočné náklady budú mať na triedený zber v danom území. Jednotné sadzby pre všetky zberové spoločnosti tiež môžu prispieť k skresleniu súťaže medzi nimi v rozsahu, ktorá je medzi nimi možná. Garancia príjmov pre zberové spoločnosti zabraňuje súťaži medzi nimi, ktorá by viedla k znižovaniu nákladov, efektivite, inováciám, a konečnom dôsledku zníženým cenám. Po piate, ak sadzby budú presahovať ekonomicky oprávnené náklady jednotlivých zberových spoločností, vzniká problém, že výrobcovia budú platiť náklady, ktoré reálne nezodpovedajú nákladom na zber a zhodnotenie ich odpadov, čo je v rozpore s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov a nemožno to považovať za férové. K jednotlivým sadzbám určeným vyhláškou Z návrhu vyhlášky a sprievodných materiálov nie je zrejmé, ako bola určená konkrétna výška sadzieb. Príloha k vyhláške (Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie) uvádza len to, že sadzby boli stanovené podľa podkladov doručených od 7 zberových spoločností pôsobiacich v rôznych regiónoch SR, avšak nešpecifikuje, o aké podklady/údaje šlo. V Analýze IEP (príloha 3) sú vyhodnotené priemerné poplatky výrobcov za jednotlivé materiály v 18 európskych krajinách, a z tejto analýzy vyplýva, že vyhláškou navrhované poplatky budú patriť medzi najvyššie z 18 sledovaných krajín. Vyhláškou navrhované poplatky v podstate najviac korešpondujú s poplatkami v Rakúsku (kde sú jedny z najvyšších nákladov v rámci porovnávaných krajín), preto je krajne nepravdepodobné, že minimálne ceny navrhované Vyhláškou skutočne zodpovedajú ekonomicky oprávneným nákladom zberovým spoločnostiam v SR. Analýza IEP sa tiež vyjadruje k otázke, aké by mali byť optimálne poplatky výrobcov, a závery z tejto analýzy navrhujú poplatky výrazne nižšie ako sú navrhované vo vyhláške. Aj v kontexte Analýzy IEP by mala byť výška sadzieb navrhovaných vyhláškou odôvodnená, a to najmä z toho dôvodu, že tieto zvýšené poplatky sa cez výrobcu nevyhnutne prenesú do cien tovarov, ktoré potom bude platiť spotrebiteľ. Takisto nie je zrejmé, prečo pri komodite papier existujú dve sadzby – jedna pre obaly a druhá podstatne nižšia pre neobaly, pričom pri ostatných materiáloch sa pri sadzbách medzi obalmi a neobalmi nerozlišuje. Náklady na zber tvoria najvýznamnejšiu nákladovú položku celého systému, ale obaly a neobaly sa zbierajú spoločne (z jedného kontajnera). Ak bolo potrebné poplatok rozlíšiť z dôvodov rozdielnych nákladov na recykláciu/zhodnotenie, tak rozdiely v nákladoch na recykláciu/zhodnotenie medzi obalmi a neobalmi sú aj pri iných komoditách, napr. plastoch. Dôvodová správa tieto skutočnosti neobjasňuje. Vyhláška takisto nezohľadňuje časové hľadisko. Ak sadzby zodpovedajú ekonomicky oprávneným nákladom, tieto sa v čase menia a je nutné ich v určitých intervaloch prehodnocovať, aby zodpovedali realite. Tento časový aspekt vo vyhláške absentuje. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme návrh vyhlášky upraviť v zmysle pripomienok. |
| Subjekt: | DOMITRI (DOMITRI spol. s r.o.) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov ( Príloha č. 1) - Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | DOMITRI (DOMITRI spol. s r.o.) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. Definovanie problé |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
| Subjekt: | DOMITRI (DOMITRI spol. s r.o.) |
| Pripomienka k: | K Doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie. |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Odôvodnenie pripomienky: V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | doložke vplyvov |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Analýza dopadov na podnikateľské prostredie V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Začatie odbornej diskusie pri stanovení nákladov transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi Aj napriek viacerým deklaráciám zo strany predstaviteľov MŽP SR sa odborná diskusia s výrobcami k procesu stanovenia minimálnej výšky nákladov zatiaľ neuskutočnila. Na konferencii dňa 6.10.2020 a na konzultácii k Predbežnej informácii k vyhláške 20.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo na detailnej úrovni. Transparentnosť daného procesu možno spochybniť aj skráteným legislatívnym konaním MPK, ktoré možno považovať za prekážku v širokej odbornej diskusii. Žiadame o spustenie širokej odbornej diskusie na danú tému s ohľadom na elimináciu absencie názorov podnikateľského prostredia, tak ako je to aj uvedené v Programovom vyhlásení vlády. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Rozpor s legislatívou Podľa nášho názoru je stanovenie sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vyhláškou v rozpore s čl. 8a ods. 4 písm. c) Smernice o odpade 2008/98/ES. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášali len také náklady, ktoré sú potrebné/nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov, a zároveň sú skutočne a efektívne vynaložené na zabezpečenie služieb nakladania s odpadom. Zároveň platí, že takéto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi. Žiadame o zosúladenie nastaveného systému so Smernicou o odpade 2008/98/ES. |
| Subjekt: | DOMITRI (DOMITRI spol. s r.o.) |
| Pripomienka k: | Bodu 2 príloha č. 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie pripomienky: V texte návrhu vyhlášky je síce uvedené, že ide o stanovenie ekonomicky oprávnených výdavkov. V skutočnosti však slovo „od“ v hlavičke tabuľky znamená, že ide o stanovenie minimálnych nákladov, ktoré boli v pôvodnom návrhu novely zákona o odpadoch vypustené a pozmeňovacím návrhom nahradené ekonomicky oprávnenými výdavkami. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Oznamovacia povinnosť podľa Smernice o notifikácií technických predpisov. Podľa nášho názoru prijatá novela zákona o odpadoch z 24.6.2020 vrátane tejto vyhlášky ako vykonávacieho predpisu možno považovať za technický predpis, na ktorý má byť aplikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (notifikačná smernica). Žiadame o spustenie notifikačného procesu. |
| Subjekt: | DOMITRI (DOMITRI spol. s r.o.) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Príloha 12a, bod.2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Vypustiť slovka od v texte "cena v EUR/t od". Ak sú zistené náklady ekonomicky podložené, majú byť definované jednou hodnotou, ktorá bude vystihovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie, resp. zneškodnenie odpadov. Odôvodnenie : slovko "od" navádza na nepresne stanovené náklady. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Bod 3.5 Inovácie |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Jednotná sadzba nevytvára motivujúce prostredie pre inovácie obalového materiálu. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Čl.II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Žiadame zavedenie účinnosti vyhlášky od 1.1.2021. Odôvodnenie: Termín účinnosti, ktorý je zhodný s termínom vydania vyhlášky, zasahuje do zmlúv medzi OZV a výrobcami, ktoré platia počas roka 2020. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Transparentné nastavenie posudzovania a určenia oprávnených nákladov. Náklady ustanovením sadzieb určilo MŽP prostredníctvom návrhu tejto vyhlášky, teda všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto spôsob výkonu cenovej regulácie neposkytuje jednotlivým aktérom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov účinnú možnosť zapojiť sa do procesu určenia regulovaných cien. Nepredpokladá sa určenie sadzieb v správnom konaní, v ktorom by si jednotliví aktéri mohli ako účastníci uplatniť procesné práva. Prijatá novela zákona o odpadoch stanovuje iba princíp, že náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov budú stanovené vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Novela zákona o odpadoch a ani vyhláška však nestanovuje ani základné kritériá a princípy určovania takýchto výdavkov/oprávnených nákladov. Obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“ nie je v zákone o odpadoch definovaný. Nie je jasné, na základe akých kritérií budú tieto výdavky určené, ani odkiaľ bude mať MŽP údaje potrebné na ich zistenie. Zároveň žiadnym spôsobom nebola doposiaľ preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Zároveň existuje obava, že v dôsledku absencie súťaže na trhu vyvolanej cenovou reguláciou a v dôsledku netransparentného nastavenia tejto regulácie nebude na zberové spoločnosti vyvíjaný dostatočný tlak na efektívnosť vynakladania nákladov na poskytovanie služieb. Rovnako považujeme za dôležité uviesť, že sa táto sadzba netýka množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Zároveň si myslíme, že len stanovenie sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nie je postačujúce na zvyšovanie podielu recyklácie niektorých komodit ako sú napr. VKM (navrhovaná sadzba na úrovni plastov, ciele na dimenziálnej úrovni nižšie a v realite sa za VKM plnia limity cez papier), ale je potrebné sa na to pozrieť komplexne a stanoviť aj optimálne ciele recyklácie pre danú komoditu v porovnaní s ostatnými komoditami pri navrhovanej výške sadzieb a ich cieľov recyklácie. Žiadame presne do vyhlášky špecifikovať o aké náklady ide, čo zahŕňajú a aké sú podmienky ich financovania. Zároveň považujeme za prospešné, aj napriek §27 ods. 5 zákona o odpadoch definovať vo vyhláške, že ide o náklady za zrecyklované komodity bez zohľadnenia výkupných cien. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Transparentné stanovenie zodpovednosti za určenie sadzieb a zabezpečenie opatrení proti konfliktu záujmov. Žiadame, aby bolo vopred jasné, kto o výške minimálnych sadzieb bude rozhodovať. Považujeme za principiálne a v záujme transparentnosti a nezávislosti, aby to neboli osoby, ktoré by boli v zamestnaneckom, vlastníckom alebo konateľskom pomere s ktoroukoľvek s dotknutou stranou (t.j. výrobcov, organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberových spoločností, samospráv, recyklátorov a podobne) v uplynulých piatich rokoch. Nominácie takýchto cenových regulátorov v oblasti s desiatkami miliónov EUR by transparentne vybrať vo verejnom vypočutí výborov pre hospodárstvo, pre životné prostredie a pre samosprávu Národnej rady SR. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Vymedzenie časového obdobia, na ktoré majú sadzby platiť. Podľa nášho názoru je regulácia cien vyhláškou veľmi statickým nástrojom, ktorý v nedostatočnej miere zohľadňuje vývoj na trhu, tým pádom je narušený princíp úhrady len reálnych, nevyhnutných nákladov výrobcami. Neexistuje teda žiadna záruka, že zmena podmienok na trhu povedie aj k zmene výdavkov určených vyhláškou. Novela neumožňuje overiť správnosť určenia výdavkov, a neobsahuje žiadne nástroje na zabránenie určeniu neprimeraných cien triedenia a zhodnotenia odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Žiadame, aby bolo jasné definované na aké obdobie sadzby platia a čo by mohli byť dôvody, na ich mimoriadne prehodnotenie. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Vymedzenie časového obdobia, na ktoré majú sadzby platiť. Podľa nášho názoru je regulácia cien vyhláškou veľmi statickým nástrojom, ktorý v nedostatočnej miere zohľadňuje vývoj na trhu, tým pádom je narušený princíp úhrady len reálnych, nevyhnutných nákladov výrobcami. Neexistuje teda žiadna záruka, že zmena podmienok na trhu povedie aj k zmene výdavkov určených vyhláškou. Novela neumožňuje overiť správnosť určenia výdavkov, a neobsahuje žiadne nástroje na zabránenie určeniu neprimeraných cien triedenia a zhodnotenia odpadu z obalov a neobalových výrobkov. Žiadame, aby bolo jasné definované na aké obdobie sadzby platia a čo by mohli byť dôvody, na ich mimoriadne prehodnotenie. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Návrh na prechodné ustanovenie (posunutie účinnosti novely vyhlášky). V rámci znižovania negatívnych dopadov na výrobcov aj s ohľadom na aktuálnu pandemickú situáciu s COVID a zároveň konštatovaním, že mnohé spoločnosti už majú uzavreté plániovanie rozpočtov na ďalší kalendárny rok a pre mnohé bude náročné hľadať v ich rozpočtoch v tak krátkom čase dodatočné finančné zdroje navrhujeme ustanoviť prechodné ustanovenie na účinnosť vyhlášky, prípadne nastavenie postupného zaťaženia výrobcov. Takéto razantné navýšenie zaťaženia na podnikateľské prostredie môže byť až likvidačné pre mnohé sektory priemyslu. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Zabezpečenie možnosti odvolania sa voči stanoveniu minimálnych sadzieb vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Proti vyhláške MŽP nie je prípustný žiadny štandardný opravný prostriedok a nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve. Ak v dôsledku nesprávnej cenovej regulácie bude spôsobená škoda, poškodené subjekty pravdepodobne nebudú mať nárok na jej náhradu voči štátu. Novela teda neposkytuje žiadne procesné záruky transparentného stanovenia nákladov. Žiadame, aby bolo vo vykonávacej vyhláške jasne popísané pravidlo, ako sa môže proti cenovej regulácii odvolať. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Zohľadnenie lokálnych podmienok pri stanovení sadzieb. V záujme minimalizovania negatívnych dopadov Vás preto žiadame, aby sa v záujme regulácie nestanovili sadzby plošne pre celú Slovenskú republiku, ale aby sadzby rešpektovali prirodzené ekonomické vplyvy ako cena práce v rôznych regiónoch, objektivizácia nákladov na zvoz v menej alebo viac densitnom území a podobne. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Príloha 1, bod.2 |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady, na základe ktorých bolo vyslovené tvrdenie, že systém je podfinancovaný. Urobiť prepočet relevantných nákladov na zber a zhodnocovanie odpadov a finančných dopadov na výrobcov, zaviesť kontrolu hospodárenia zberných organizácií. Odôvodnenie : V položke "definovanie problému" sa uvádza, že zber odpadov je výrazne podfinancovaný, ale v analýze vplyvov sa uvádza, že "predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu" - rozporné tvrdenie. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Príl.1-všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Navrhujeme spoločné rokovanie všetkých dotknutých subjektov. Žiadame o doloženie relevantných dokladov, resp. kalkulácií, na základe ktorých budú stanovené náklady na zber a zhodnotenie odpadov. |
| Subjekt: | SZZV (Slovenské združenie pre značkové výrobky) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Stanovenie štruktúry a kvality dotriedenia odpadov (t.j. triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách), vplyv na ekomoduláciu. Do vykonávacej vyhlášky navrhujeme stanoviť štruktúru a kvalitu dotriedenia odpadov (t.j. triedenie na počet frakcií v jednotlivých komoditách) a stanoviť sadzbu na jednotlivé frakcie, nie jednotne nastavenú sadzbu. Jasne definovaná štruktúra triedenia (spôsob/hĺbka) zabezpečí, že zberová spoločnosť bude mať definované jasné kritériá a motiváciu a vytvoria sa lepšie podmienky na triedenie a samotnú recykláciu. Navrhujeme rozdeliť sadzby a kritériá pre dotrieďovanie na nasledovné frakcie: 1. Papier (200101) a) noviny a casopisy b) karton a lepenka 2. Plasty (200139) a) Použité LDPE a LLDPE-fólie (hrubé a tenké fólie, obalové fólie, zrážacie fólie alebo výlučne obalové fólie b) PET- fľaše bez PET na mlieko, olej, kozmetiku alebo chemikálie (dodané fľaše môžu obsahovať len obvyklé zvyšky nápojov, etikety a lepidlo na etikety) c) HDPE fľaše d) PP fólie a PP kelímky e) Ostatné plasty - tvrdé plasty, polystyrén, lisovacie PP pásky, PET (na mlieko, olej, kozmetiku, chemikálie) 3. Kompozitné obaly na báze lepenky (200103) 4. Obaly z kovu (200104) a) hliník b) železo 5. Sklo (200102) a) číre b) farebné 6. drevené obaly V prípade, že pre komodity a frakcie budú stanovené diferencované sadzby bude zároveň jednoduchšie vypočítať ekomodulačné poplatky pre výrobcov zo strany OZV v nadväznosti na pripravované leg. úpravy. Ekomodulácia má reflektovať reálne náklady spojené s recykláciou jednotlivých druhov obalov (nestačí len jedna sadzba pre plasty; miera recyklácie PET je výrazne vyššia ako napr. HDPE, tzv. tvrdý plast) a byť nástrojom na motiváciu výrobcov baliť alebo plniť svoje výrobky do obalov, ktoré sú materiálovo jednoduchšie a efektívnejšie na dotriedenie a recykláciu. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | návrhu vyhlášky |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 30.10.2020 |
| Text: | Transparentné nastavenie posudzovania a určenia oprávnených nákladov. Náklady ustanovením sadzieb určilo MŽP prostredníctvom návrhu tejto vyhlášky, teda všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto spôsob výkonu cenovej regulácie neposkytuje jednotlivým aktérom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov účinnú možnosť zapojiť sa do procesu určenia regulovaných cien. Nepredpokladá sa určenie sadzieb v správnom konaní, v ktorom by si jednotliví aktéri mohli ako účastníci uplatniť procesné práva. Prijatá novela zákona o odpadoch stanovuje iba princíp, že náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov budú stanovené vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Novela zákona o odpadoch a ani vyhláška však nestanovuje ani základné kritériá a princípy určovania takýchto výdavkov/oprávnených nákladov. Obsah pojmu „ekonomicky oprávnené výdavky“ nie je v zákone o odpadoch definovaný. Nie je jasné, na základe akých kritérií budú tieto výdavky určené, ani odkiaľ bude mať MŽP údaje potrebné na ich zistenie. Zároveň žiadnym spôsobom nebola doposiaľ preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Zároveň existuje obava, že v dôsledku absencie súťaže na trhu vyvolanej cenovou reguláciou a v dôsledku netransparentného nastavenia tejto regulácie nebude na zberové spoločnosti vyvíjaný dostatočný tlak na efektívnosť vynakladania nákladov na poskytovanie služieb. Rovnako považujeme za dôležité uviesť, že sa táto sadzba netýka množstiev z mobilných výkupov alebo výkupní. Výkupne a mobilné výkupy musia byť z tohto financovania vylúčené, nakoľko majú úplne iné náklady ako zberové spoločnosti a vykupujú iba taký materiál, z ktorého majú zisk. Zároveň si myslíme, že len stanovenie sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nie je postačujúce na zvyšovanie podielu recyklácie niektorých komodit ako sú napr. VKM (navrhovaná sadzba na úrovni plastov, ciele na dimenziálnej úrovni nižšie a v realite sa za VKM plnia limity cez papier), ale je potrebné sa na to pozrieť komplexne a stanoviť aj optimálne ciele recyklácie pre danú komoditu v porovnaní s ostatnými komoditami pri navrhovanej výške sadzieb a ich cieľov recyklácie. Žiadame presne do vyhlášky špecifikovať o aké náklady ide, čo zahŕňajú a aké sú podmienky ich financovania. Zároveň považujeme za prospešné, aj napriek §27 ods. 5 zákona o odpadoch definovať vo vyhláške, že ide o náklady za zrecyklované komodity bez zohľadnenia výkupných cien. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov ( Príloha č. 1) - Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. Definovanie problému |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | K Doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie. |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Odôvodnenie pripomienky: V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | K Doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie. |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Odôvodnenie pripomienky: V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | Pripomienka k: Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. Definovanie problému |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených |
| Subjekt: | Verejnosť (Verejnosť) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Nie |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | AVT (Asociácia vydavateľov tlače) |
| Pripomienka k: | prílohe |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Navrhujeme úpravu sadzby pre noviny a časopisy na úrovni 25 EUR. Odôvodnenie: navrhovaná sadzba je neúmerné vysoká a pre vydavateľov výrazne zvyšuje náklady a per menšie vydavateľstvá je likvidačná. Bez ohľadu na to, ide o nie spravodlivé rozdelenie obalových a neobalových výrobkov. Opätovne poukazujeme na to, že tieto poplatky vydavatelia v zahraničí neplatia t.j. takéto náklady nevstupujú do nákladov vydavateľov, čo umožňuje slobodnejšie a transparentnejšie využívanie tlače. U nás tento systém likviduje tradičné redakčne zodpovedné médiá čo umožňuje priamo posilňovať konšpiračné médiá a média bez redakčnej zodpovednosti. Pričom podľa prieskumu verejnej mienky Hlasy strednej a východnej Európy: vnímanie demokracie a vlády v 10 krajinách EÚ zverejneného v septembri 2020 realizovaného Globsec celkovo na Slovensku verí konšpiráciám až 56 % ľudí. Zároveň návrh na výšku sadzby odvodzujeme od nasledovných skutočností • 10 ročná stabilná výkupná cena papiera 100 EUR/t (za 10 roko max +10%+ alebo -10%) • Pomer obalového versus neobalového a ostatného papiera, ktorý je stanovený Inšt.Env.politiky aj Min.Z.P na 70/30 v prospech obalového a ostatného papiera • Výsledná odporúčaná sadzba poplatku za papier celkovo podľa Inšt.Env.politiky za rok 2020. je 41EUR/t • Výpočet modelu určuje cenu pre noviny a časopisy versus ostatný papier , kde celková sadzba všetok papier podľa výpočtov EIP z 2020 (41 EUR) je už navýšená týmto modelom o 80%, t.j 73,8EUR!! |
| Subjekt: | AVT (Asociácia vydavateľov tlače) |
| Pripomienka k: | všeobecne |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 29.10.2020 |
| Text: | Navrhujeme určenie maximálneho podielu, o ktorý si môžu OZV stanovenú sadzbu vo vyhláške navýšiť, t.j uplatniť ekonomicky opodstatnené náklady. Zo skúseností s recyklačným Fondom, kde bola stanovená marža 2%, navrhujeme stanoviť-regulovať ekonomicky opodstatnené náklady maximálne na úrovni 5%. |
| Subjekt: | TEDi (TEDi Betriebs s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov ( Príloha č. 1) - Všeobecná pripomienka |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.10.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. |
| Subjekt: | TEDi (TEDi Betriebs s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Bodu 2 príloha č. 12a |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.10.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo „od“ v texte „Cena v EUR za tonu od“. Toto evokuje, že sa predkladateľ vrátil ku konceptu minimálnych nákladov napriek tomu, že celý text vyhlášky ako aj novela zákona sa odvolávajú na ekonomicky oprávnené výdavky. Ekonomicky oprávnené výdavky nahradili pôvodné minimálne náklady ako záruka takého nastavenia nákladov, ktoré bude zohľadňovať skutočné náklady na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Odôvodnenie pripomienky: V texte návrhu vyhlášky je síce uvedené, že ide o stanovenie ekonomicky oprávnených výdavkov. V skutočnosti však slovo „od“ v hlavičke tabuľky znamená, že ide o stanovenie minimálnych nákladov, ktoré boli v pôvodnom návrhu novely zákona o odpadoch vypustené a pozmeňovacím návrhom nahradené ekonomicky oprávnenými výdavkami. |
| Subjekt: | TEDi (TEDi Betriebs s.r.o.) |
| Pripomienka k: | K návrhu čl. II |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.10.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame upraviť dátum účinnosti od 1.1.2021. Odôvodnenie pripomienky: Návrh vyhlášky predpokladá účinnosť dňom vyhlásenia. Takýto termín zasahuje do existujúcich zmluvných vzťahov medzi výrobcom – OZV – obcou a zberovou spoločnosťou. Pričom účinnosť vyhlášky môže nastať aj v priebehu mesiaca, čo komplikuje fakturačné údaje za zhodnotenie odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Nastavené zmluvné vzťahy na rok 2020 (už len vzhľadom na rozsah subjektov) by sa v prebiehajúcom poslednom kvartáli nemali meniť. |
| Subjekt: | TEDi (TEDi Betriebs s.r.o.) |
| Pripomienka k: | K Doložke vplyvov - Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bod. 3.5 Inovácie |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.10.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame o odstránenie zásadného rozporu s predkladaným materiálom, ktorý vo väčšine komodít zavádza jednotné sadzby. Odôvodnenie pripomienky: V zdôvodnení sa uvádza, že výrobca bude mať motiváciu „uvádzať na trh také materiály, ktoré nebudú mať zvýšené náklady na spracovanie, keď sa stanú odpadom“. Zavedením jednotných sadzieb výrobca stratí akúkoľvek motiváciu pracovať na ekomodulácii/ekodizajne obalového materiálu, keďže bez ohľadu na materiálové zloženie obalu platí jednotnú sadzbu. |
| Subjekt: | TEDi (TEDi Betriebs s.r.o.) |
| Pripomienka k: | Doložke vybraných vplyvov (Príloha č. 1) – Bod 2. Definovanie problému |
| Zásadná: | Áno |
| Stav: | Odoslaná |
| Dátum vytvorenia | 27.10.2020 |
| Text: | Text pripomienky: Žiadame doložiť podklady/analýzu na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je podfinancovaný s relevantnými dátami, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov. Odôvodnenie pripomienky: V doložke vybraných vplyvov sa v časti „Definovanie problému“ uvádza: „Triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je výrazne podfinancovaný, čo spôsobuje, že tieto odpady nie sú v dostatočnej miere vyzbierané a následne environmentálne vhodným spôsobom spracované.“ Zároveň sa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza „Keďže predkladateľ nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, nie je možné tieto zvýšené náklady vyčísliť.“ Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených. |
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov
Existujúce pripomienky
| Pripomienkujúci subjekt | Pripomienka k | Text pripomienky | Typ | Stav | Dátum vytvorenia | Detail |
|---|---|---|---|---|---|---|
| GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) | 1. Všeobecne – O | Po preskúmaní predloženého návrhu vyhlášky, ako aj dôvodovej správy nám nie sú zrejmé dôvody pre použitie skrátenej formy pripomienkového konania, a už vôbec nie z dôvodu zabezpečenia ľudských práv a základných slobôd (podľa čl. 13 ods. 7 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky by malo ísť o ohrozenie ľudských práv a základných slobôd a nie ich zabezpečenie). Z materiálu tiež nie je zrejmý súvis predloženého návrhu s vyhláseným núdzovým stavom (nie s mimoriadnou situáciou). Rovnako nemôže ísť ani o nedodržanie lehoty určenej na prebratie smernice Európskej únie, pretože podľa doložky zlučiteľnosti problematika návrhu vyhlášky nie je upravená v práve Európskej únie. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) | čl. I bode 1 | V čl. I bode 1 úvodnej vete za slovo „ktorý“ je potrebné vložiť slová „vrátane nadpisu“. Pripomienka podľa bodu 30.1. prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) | čl. I bode 1 | V čl. I bode 1 navrhujeme prvú vetu označiť ako odsek 1 a druhú vetu označiť ako odsek 2 a na konci doplniť úvodzovku hore a bodku. Legislatívno-technická pripomienka. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) | 2. K čl. I úvodnej vete – O | V úvodnej vete odporúčame slová „vyhlášky č. .../2020 Z. z.“ nahradiť slovami „vyhlášky č. 266/2020 Z. z.“. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) | čl. I úvodnej vete | V čl. I úvodnej vete odporúčame slová „vyhlášky č. .../2020 Z. z.“ nahradiť slovami „vyhlášky č. 266/2020 Z. z.“. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) | 4. K čl. I bodu 1 (nadpis § 18a) – O | V nadpise § 18a odporúčame slová „(§ 59 ods. 1 písm. g) a odsek 4 písm. a), § 112 ods. 11 zákona)“ nahradiť slovami „[§ 59 ods. 1 písm. g) a ods. 4 písm. a) a § 112 ods. 11 zákona]“ (legislatívno-technická úprava). | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) | 3. K čl. I bodu 1 (úvodná veta) – O | Za slovo „ktorý“ navrhujeme vložiť slová „vrátane nadpisu“ (bod 30.1 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky). | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) | 5. K čl. I bodu 1 (§ 18a) – O | Znenie § 18a navrhujeme rozčleniť do dvoch samostatných odsekov (bod 14 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky). | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) | 6. K čl. I bodu 2 – O | Symbol „€“ odporúčame nahradiť slovom „eur“ v príslušnom tvare. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) | Všeobecne a zásadne k návrhu vyhlášky | Všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky - zásadná COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo vyjadruje nespokojnosť s procesom tvorby predmenej vyhlášky zo strany Ministerstva životného prostredia SR, ktorý je realizovaný netransparentne a bez konsenzu dotknutých subjektov, aj napriek vyjadreniam prezidentky SR pri podpise novely zákona o odpadoch. Prezidentka SR v tejto súvislosti vyslovila požiadavku, aby novelou predkladaný proces stanovenia výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému, vrátane výrobcov. Na konferencii dňa 6.10.2020 síce prebehla na pôde MŽP SR prvá diskusia za účasti všetkých aktérov v oblasti triedeného zberu, ale jej predmetom bol len návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na triedený zber. O samotnej výške cien ani o podmienkach ich stanovenia sa nediskutovalo a takáto diskusia, ktorá by napĺňala aj požiadavku prezidentky SR, do dnešného dňa nebola zrealizovaná. Výsledkom takéhoto konania MŽP je návrh Vyhlášky, ktorá má byť prijatá bez toho, aby bola dotknutým subjektom zrejmá a zdôvodnená kalkulácia výšky nákladov na triedený zber v súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov. To znamená, že zákonom stanovená ekonomická oprávnenosť nie je nijakým spôsobom preukázaná a zdôvodnená, ale naopak. V návrhu novely Vyhlášky sú náklady na triedený zber stanovené ako minimálne náklady, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch, nakoľko v zmysle zákona náklady na triedený zber majú byť striktne stanovené na základe ich ekonomickej oprávnenosti. Treba jednoznačne konštatovať, že obchodníci sú za realizáciu opatrení v oblasti triedeného zberu s tým, že ako výrobcovia do systému dlhé roky prispievajú a tejto povinnosti sa nikdy nevyhýbali. Vnímame tiež, že systém triedeného zberu komunálneho odpadu dlhodobo vykazuje systémové nedostatky a vyžaduje rýchle opatrenia. Považujeme však za nevyhnutné, aby proces stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu, ktorý sa dotýka širokého okruhu subjektov, prebehol transparentne a konsenzuálne. Vzhľadom na závažnosť uvedenej problematiky, za účelom dosiahnutia účinného efektu žiadame, aby v súlade s odporúčaním prezidentskej kancelárie bola výška ekonomicky oprávnených výdavkov stanovená ako spoločná dohoda všetkých zainteresovaných subjektov – výrobcov, samospráv, zberových spoločností a recyklačných firiem a odstránili sa tak problémy, ktoré v súčasnosti navrhovaná novela Vyhlášky prináša. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) | K čl. I bodu 1 | K čl. I bodu 1 Návrh: Žiadame zdôvodniť kalkuláciu výšky nákladov na triedený zber v priamej súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov Odôvodnenie: MŽP SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia novely zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch pripravilo novelu vyhlášky, predmetom ktorej je v predmetnom ustanovení bodu 1 zadefinované, že sadzby uvedené v prílohe sú určené na základe ekonomicky oprávnených nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (ďlej len “triedený zber”). V danom prípade však nijakým spôsobom nie je zanalyzované, prečo sa zavádza predmetná cenová regulácia (všeobedcné konštatovanie o poddimenzovaní triedeného zberu nie je preukázateľný dôvod), taktiež nie je zdôvodnená kalkulácia výšky nákladov na triedený zber v súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov (t.j. nie je uvedený popis výpočtu, ako sa k stanoveným cenám dospelo) a chýba akékoľvek vyčíslenie dopadov novej regulácie na dotknuté subjekty. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o podstatne zvýšený regulačný zásah do podnikateľskej činnosti širokého rozsahu subjektov ako aj vzhľadom k tomu, že tento regulačný zásah budú v konečnom dôsledku, v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášať výrobcovia obalov a neobalových výrobkov s tým, že tieto náklady budú následne prenesené do recyklačných poplatkov pre výrobcov a do kúpnej ceny spotrebiteľov je potrebné, aby predmetné náklady boli dostatočne prepočítané a transparentne zdôvodnené. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) | K čl. I bodu 2 Príloha 12a | K čl. I bodu 2 Príloha 12a Návrh: Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo “od” v texte “Cena v € za tonu od”. Odôvodnenie: Pôvodný návrh MŽP SR počítal so zavedením “minimálnych cien”, čo predpokladá slovíčko “cenu v eurách od”. Platný zákon však v konečnom dôsledku ustanovuje, že minimálne sadzby nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (ďalej len “sadzby nákladov”)sa zmenili na “ekonomicky oprávnené náklady”. Predkladateľ novely vyhlášky aj napriek tomuto ustanoveniu v zákone, stanovuje sadzby nákladov vo forme minimálnej sumy v eurách za tonu, t.j. zavádza minimálne ceny, ktoré organizácie zodpovednosti výrobcov musia platiť zberovým spoločnostiam a v konečnom dôsledku sa premietnu do recyklačných poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že návrh vyhlášky v tejto časti nekorešponduje so znením zákona o odpadoch, t.j. je s ním v rozpore. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) | K doložke vybraných vplyvov | K doložke vybraných vplyvov Návrh: Žiadame doložiť podklady/analýzu, na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je poddimenzovaný, t.j. doložiť relevantné dáta vo vzťahu k zberovým spoločnsotiam, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov Odôvodnenie: MŽP SR v dôvodovej správe uvádza, že triedený zber je “finančne poddimenzovaný”, a preto je nutné určiť minimálne ceny za nakladanie s odpadmi, ktoré majú organizácie zodpovednosti výrobcov (v končenom dôsledku výrobcovia) platiť zberovým spoločnostiam. Podľa verejne dostupných informácií sú najväčšie zberové spoločnosti dlhodobo ziskové, pričom zákonom, ani vyhláškou nie je určené, na čo majú zberové spoločnsoti svoje zvýšené príjmy použiť ( len pre zberovú spoločnosť alebo aj pre recyklátora odpadu). Z uvedeného vyplýva, že na základe návrhu vyhlášky budú mať všetky zberové spoločnosti rovnaké príjmy, a to bez ohľadu na skutočné náklady na triedený zber v danom území. Garancia príjmov pre zberové spoločnosti zabráni tomu, aby tieto firmy medzi sebou súťažili na trhu,čo bude mať negatívny dopad na súťaž. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| CJS (COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo) | K čl. I bodu 2 Príloha 12a | K čl. I bodu 2 Príloha 12a Návrh: Žiadame odstrániť jednotné sadzby pre jednotlivé komodity odpadov z obalov Odôvodnenie: Jednotná sadzba pre jednotlivé komodity odpadov nemôže predstavovať zákonom stanovené ekonomicky oprávnené náklady. Jednotlivé zberové spoločnosti vykonávajú svoju činnosť lokálne, pôsobia v rôznych oblastiach, pričom náklady na triedený zber sú v jednotlivých oblastiach rôzne. Tieto náklady okrem iného závisia od hustoty obyvateľstva či geografických daností územia. Preto jednotná sadzba za daný typ odpadu (sklo, plasty papier….) pre všetky subjekty SR nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| Verejnosť (Verejnosť) | Doložke vybraných vplyvov ( Príloha č. 1) | Žiadame o zorganizovanie spoločného rokovania všetkých dotknutých subjektov k stanoveniu nákladov na triedený zber, a tým naplnenie požiadavky prezidentky SR. Rovnako žiadame o predloženie relevantných dokladov, na základe ktorých boli náklady v návrhu vyhlášky stanovené. Odôvodnenie pripomienky: Prezidentka SR pri podpise novely zákona o odpadoch uviedla, že „považuje za nevyhnutné, aby novelou predpokladaný proces stanovenia minimálnej výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vypočutí hlasov všetkých účastníkov systému vrátane výrobcov a aby nebol preferovaný len záujem niektorých aktérov...“ Diskusia s výrobcami k procesu stanovenia výšky nákladov zatiaľ neprebehla. Na konferencii dňa 6.10.2020 sa o samotnej výške cien ani o jej stanovení nediskutovalo. Prekonzultovaný bol len primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy materiálov dňa 20.10.2020. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná kalkulácia nákladov stanovených predkladanou vyhláškou. Predkladaný materiál je zároveň predmetom skráteného MPK, čo je tak isto v rozpore s pripomienkou prezidentky SR o dôslednom prediskutovaní materiálu všetkými zainteresovanými stranami. | Obyčajná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| ZO SR (Zväz obchodu SR) | Všeobecná pripomienka k návrhu vyhlášky - zásadná | Zväz obchodu SR vyjadruje nespokojnosť s procesom tvorby predmenej vyhlášky zo strany Ministerstva životného prostredia SR, ktorý je realizovaný netransparentne a bez konsenzu dotknutých subjektov, aj napriek vyjadreniam prezidentky SR pri podpise novely zákona o odpadoch. Prezidentka SR v tejto súvislosti vyslovila požiadavku, aby novelou predkladaný proces stanovenia výšky nákladov na zabezpečenie triedeného zberu prebehol konsenzuálne, so silnou participáciou a po dôkladnom vpočutí hlasov všetkých účastníkov systému, vrátane výrobcov. Na konferencii dňa 6.10.2020 síce prebehla na pôde MŽP SR prvá diskusia za účasti všetkých aktérov v oblasti triedeného zberu, ale jej predmetom bol len návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na triedený zber. O samotnej výške cien ani o podmienkach ich stanovenia sa nediskutovalo a takáto diskusia, ktorá by napĺňala aj požiadavku prezidentky SR, do dnešného dňa nebola zrealizovaná. Výsledkom takéhoto konania MŽP je návrh Vyhlášky, ktorá má byť prijatá bez toho, aby bola dotknutým subjektom zrejmá a zdôvodnená kalkulácia výšky nákladov na triedený zber v súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov. To znamená, že zákonom stanovená ekonomická oprávnenosť nie je nijakým spôsobom preukázaná a zdôvodnená, ale naopak. V návrhu novely Vyhlášky sú náklady na triedený zber stanovené ako minimálne náklady, čo je v rozpore so zákonom o odpadoch, nakoľko v zmysle zákona náklady na triedený zber majú byť striktne stanovené na základe ich ekonomickej oprávnenosti. Treba jednoznačne konštatovať, že obchodníci sú za realizáciu opatrení v oblasti triedeného zberu s tým, že ako výrobcovia do systému dlhé roky prispievajú a tejto povinnosti sa nikdy nevyhýbali. Vnímame tiež, že systém triedeného zberu komunálneho odpadu dlhodobo vykazuje systémové nedostatky a vyžaduje rýchle opatrenia. Považujeme však za nevyhnutné, aby proces stanovenia ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu, ktorý sa dotýka širokého okruhu subjektov, prebehol transparentne a konsenzuálne. Vzhľadom na závažnosť uvedenej problematiky, za účelom dosiahnutia účinného efektu žiadame, aby v súlade s odporúčaním prezidentskej kancelárie bola výška ekonomicky oprávnených výdavkov stanovená ako spoločná dohoda všetkých zainteresovaných subjektov – výrobcov, samospráv, zberových spoločností a recyklačných firiem a odstránili sa tak problémy, ktoré v súčasnosti navrhovaná novela Vyhlášky prináša. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| ZO SR (Zväz obchodu SR) | čl. I bodu 1 | Návrh: Žiadame zdôvodniť kalkuláciu výšky nákladov na triedený zber v priamej súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov Odôvodnenie: MŽP SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia novely zákon ač. 79/2015 Z.z. o odpadoch pripravilo novelu vyhlášky, predmtom ktorej je v predmetnom ustanovení bodu 1 zadefinované, že sadzby uvedené v prílohe sú určené na základe ekonomicky oprávnených nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (ďlej len “triedený zber”). V danom prípade však nijakým spôsobom nie je zanalyzované, prečo sa zavádza predmetná cenová regulácia (všeobedcné konštatovanie o poddimenzovaní triedeného zberu nie je preukázateľný dôvod), taktiež nie je zdôvodnená kalkulácia výšky nákladov na triedený zber v súvislosti so zákonom určenou ekonomickou oprávnenosťou týchto nákladov (t.j. nie je uvedený popis výpočtu, ako sa k stanoveným cenám dospelo) a chýba akékoľvek vyčíslenie dopadov novej regulácie na dotknuté subjekty. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o podstatne zvýšený regulačný zásah do podnikateľskej činnosti širokého rozsahu subjektov ako aj vzhľadom k tomu, že tento regulačný zásah budú v konečnom dôsledku, v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášať výrobcovia obalov a neobalových výrobkov s tým, že tieto náklady budú následne prenesené do recyklačných poplatkov pre výrobcov a do kúpnej ceny spotrebiteľov je potrebné, aby predmetné náklady boli dostatočne prepočítané a transparentne zdôvodnené. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| ZO SR (Zväz obchodu SR) | doložke vybraných vplyvov | Návrh: Žiadame doložiť podklady/analýzu, na základe ktorej MŽP SR usudzuje, že systém je poddimenzovaný, t.j. doložiť relevantné dáta vo vzťahu k zberovým spoločnsotiam, z ktorých bude možné vypočítať finančné dopady na výrobcov a potrebný nárast recyklačných poplatkov Odôvodnenie: MŽP SR v dôvodovej správe uvádza, že triedený zber je “finančne poddimenzovaný”, a preto je nutné určiť minimálne ceny za nakladanie s odpadmi, ktoré majú organizácie zodpovednosti výrobcov (v končenom dôsledku výrobcovia) platiť zberovým spoločnostiam. Podľa verejne dostupných informácií sú najväčšie zberové spoločnosti dlhodobo ziskové, pričom zákonom, ani vyhláškou nie je určené, na čo majú zberové spoločnsoti svoje zvýšené príjmy použiť ( len pre zberovú spoločnosť alebo aj pre recyklátora odpadu). Z uvedeného vyplýva, že na základe návrhu vyhlášky budú mať všetky zberové spoločnosti rovnaké príjmy, a to bez ohľadu na skutočné náklady na triedený zber v danom území. Garancia príjmov pre zberové spoločnosti zabráni tomu, aby tieto firmy medzi sebou súťažili na trhu,čo bude mať negatívny dopad na súťaž. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| ZO SR (Zväz obchodu SR) | čl. I bodu 2 Príloha 12a | Návrh: Žiadame vypustiť z hlavičky tabuľky slovo “od” v texte “Cena v € za tonu od”. Odôvodnenie: Pôvodný návrh MŽP SR počítal so zavedením “minimálnych cien”, čo predpokladá slovíčko “cenu v eurách od”. Platný zákon však v konečnom dôsledku ustanovuje, že minimálne sadzby nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov (ďalej len “sadzby nákladov”)sa zmenili na “ekonomicky oprávnené náklady”. Predkladateľ novely vyhlášky aj napriek tomuto ustanoveniu v zákone, stanovuje sadzby nákladov vo forme minimálnej sukmy v eurách za tonu, t.j. zavádza minimálne ceny, ktoré organizácie zodpovednosti výrobcov musia platiť zberovým spoločnostiam a v konečnom dôsledku sa premietnu do recyklačných poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že návrh vyhlášky v tejto časti nekorešponduje so znením zákona o odpadoch, t.j je s ním v rozpore. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
| ZO SR (Zväz obchodu SR) | čl. I bodu 2 Príloha 12a | Návrh: Žiadame odstrániť jednotné sadzby pre jednotlivé komodity odpadov z obalov Odôvodnenie: Jednotná sadzba pre jednotlivé komodity odpadov nemôže predstavovať zákonom stanovené ekonomicky oprávnené náklady. Jednotlivé zberové spoločnosti vykonávajú svoju činnosť lokálne, pôsobia v rôznych oblastiach, pričom náklady na triedený zber sú v jednotlivých oblastiach rôzne. Tieto náklady okrem iného závisia od hustoty obyvateľstva či geografických daností územia. Preto jednotná sadzba za daný typ odpadu (sklo, plasty papier….) pre všetky subjekty SR nemôže predstavovať ekonomicky oprávnené náklady. | Zásadná pripomienka | Odoslaná | 3.11.2020 | Detail |
