LP/2020/352 Zákon o finančnej podpore detí a rodín

Pridať
ZÁKON
o finančnej podpore detí a rodín


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Striedavka (Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť) Čl. IV, bod 13 V § 9a odsek 1 znie: „(1) Dotáciu na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí možno poskytnúť na aktivity alebo činnosti zamerané na a) podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí, b) odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, c) podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života, d) podporu prorodinných opatrení na pracovisku, e) predchádzanie chudoby jednotlivcov a rodín, f) predchádzanie a riešenie domáceho násilia a násilia na ženách, g) podporu a ochranu práv detí na výchovu a osobnú starostlivosť obidvomi rodičmi, h) podporu spolupráce a ochranu rovnosti práv matiek a otcov vo výchove a v osobnej starostlivosti o deti, i) výskum spoločnej a striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, j) dokumentáciu pozitívnych príkladov spoločnej a striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, k) spoluprácu a preberanie skúseností zo zahraničia, l) organizáciu prednášok, seminárov a kurzov, vydávanie článkov a ďalšie propagačné a vzdelávacie aktivity v oblasti výchovy a osobnej starostlivosti o deti obidvomi rodičmi s cieľom výskumu, propagácie, podpory a vzdelávania v oblasti spoločnej a striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi po rozvode, alebo po rozchode rodičov, m) poskytovanie sociálneho poradenstva a sociálnej pomoci rodinám v kríze, n) vzdelávacie aktivity, poradenskú činnosť, osvetovú činnosť, edičnú činnosť a analytickú činnosť súvisiacu s aktivitami alebo činnosťami podľa písmen g) až m).“. Poznámka pod čiarou k odkazu 42a sa vypúšťa. Odôvodnenie: Záznam zo stretnutia Sekcia sociálnej a rodinnej politiky MPSVR ( http://www.otcovia.sk/MPSVR.html ) zo dňa 21.7.2010, generálna riaditeľka, riaditeľka odboru stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny a odbor stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny sa domnieva, že by bolo dobré do Zákona o rodine zapracovať aj inštitút spoločná starostlivosť o dieťa. Je to ďalšia z možností, ako sa o dieťa starať po rozpade rodiny, Zákon o rodine v ČR pozná inštitút spoločnej starostlivosti. V Národnej rade SR sa v stredu 4. 12. 2019 konala konferencia s názvom „10 rokov striedavej osobnej starostlivosti na Slovensku“ ( http://www.striedavka.sk/index.php/konferencia-v-parlamente-4-12-2019 ). Organizátorom konferencie bolo OZ Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť a záštitu nad podujatím prevzal podpredseda NR SR. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi bol poslancami navrhnutý a schválený do zákona o rodine na jar 2010. Uplynulo už 10 rokov od tejto udalosti a organizátori sa rozhodli priblížiť, čo všetko tento krok znamenal pre deti a rodiny. Konferenciu otvoril podpredseda NR SR. Vo svojom príspevku o. i. skonštatoval, že pre správny vývoj detí je kľúčové rozvíjať vzťah detí k obom rodičom. Zároveň vyjadril nádej, že takéto výročné podujatie na pôde Národnej rady SR môže poslúžiť aj ako podnet pre konštruktívnu diskusiu, ktorá môže priniesť viacero nápadov, ako zlepšiť súčasný stav tejto problematiky na Slovensku. K účastníkom sa prihovorila aj predsedníčka Výboru pre sociálne veci, ktorá skonštatovala, že „témou tejto konferencie žije niekoľko tisíc ľudí každý deň. Na jednej strane sú paragrafy a na druhej „vôľa". Aby sme sa posúvali dopredu, je potrebné mať ako dobré paragrafy, tak i dobrú vôľu. Spôsobilosť, záujem i solventnosť – ich preukázanie často problém nie je.“ Sekcia legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR prítomným ozrejmila vývoj legislatívnych prác v oblasti rodinného práva vo svetle 30. výročia platnosti Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Vo svojom príspevku vyzdvihla okrem iného to, že novelou zákona o rodine (novela č. 175/2015 Z. z. z 26.6.2015) došlo k výraznej zmene zásad rodinného práva v období po roku 1989. Novela doplnila tri nové zásady: 1) zásada záujmu dieťaťa (čl. 5), 2) zásada o stabilnom prostredí rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa (čl. 3 druhá veta), 3) zásada rovnosti rodičov dieťaťa (čl. 4 tretia veta). Približne 10 000 detí bolo zverených do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za osem a pol roka platnosti zákona. Využívanie „striedavky“ stále rastie a v roku 2018 dosiahlo 9,43 %. V rámci Slovenska však vidieť výrazné rozdiely. Kým vo východnej časti štatistika odhaľuje len niečo cez 5 % rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, v Trenčianskom kraji to bolo v roku 2018 skoro 15 % a v Bratislavskom kraji takmer 20 % rozhodnutí. V porovnaní s vyspelými krajinami sú slovenské čísla nízke. Mediátorka sprostredkovala pohľad na štatistiky zo zahraničia. Časté využívanie striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi v Škandinávii neprekvapuje. Polovica švédskych rozvedených rodičov v roku 2015 tvrdila, že deti trávia rovnaký čas s mamou a rovnaký čas s otcom. Zaujímavé však boli štatistiky z Belgicka, v ktorom je striedavá osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi uprednostnená od roku 2006. Detí, ktoré bývajú po rozvode rovnako alebo takmer rovnako u oboch rodičov, je tu od 43 do 50 percent v závislosti od regiónu. Prekvapili čísla zo Španielska. Podľa údajov z roku 2017 išlo po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvomi rodičmi približne 30 % detí v rámci celej krajiny, pričom na Baleárskych ostrovoch to bolo 47 % a v Katalánsku 45 %. České súdy v roku 2018 zverili po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov viac ako 12 % detí a sociológ pripomenul problémy, ktoré bránia rozšíreniu tohto modelu. Ústavný súd ČR poskytol prvostupňovým súdom štyri kritériá pre rozhodovanie o tom, či dieťa zveriť do striedavej pspbnej starostlivosti obidvoch rodičov, avšak judikatúra ÚS ČR v tejto veci nie je jednotná. Sociológ sa venoval aj stieraniu rozdielov medzi tzv. rozšíreným stykom dieťaťa s rodičom a striedavou osobnou starostlivosťou o diaťa obidvomi rodičmi. V niektorých prípadoch rodič, ktorý nemá zverené dieťa do svojej osobnej starostlivosti a má s ním len upravený styk, je s dieťaťom častejšie ako rodič, ktorý má dieťa v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Hoci bola striedavá osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi u nás zahrnutá do zákona o rodine pred 10 rokmi, dodnes nie sú všetky súvisiace zákony aktualizované a nie všetky počítajú s touto možnosťou. Upozornila na to právnička. Čestná predsedníčka organizujúceho občianskeho združenia nahliadla do problematiky dvoch domovov dieťaťa. Niektorí psychológovia upozorňujú na riziká vyplývajúce pre deti z pravidelného sťahovania, väčšina psychológov však chápe potrebu oboch rodičov v živote dieťaťa. Dva domovy nevyužívajú len deti v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ale napríklad aj deti navštevujúce internátne školy. Okrem toho čestná predsedníčka pripomenula 10 pravidiel od Francoise Dolto, ktoré by mali dodržiavať rodičia využívajúci striedavú osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi. Poslucháčov zaujal dospievajúci 15 ročný mladík. Od svojich 3 rokov žije týždeň u matky a týždeň u otca v nariadenej striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vyjadril spokojnosť s týmto riešením v situácii, keď rodičia žijú oddelene a zle spolu komunikujú. Vyslovil predpoklad, že práve vďaka tomu má naďalej vo svojom živote oboch rodičov. Slečna Romana tiež vyrastala v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, dnes je však už dospelá a mohla spätne zhodnotiť časť detstva po rozvode rodičov. Pri hodnotení ocenila prístup svojich rodičov, ktorí ju nezaťahovali do svojich konfliktov a ponechali jej možnosť rozhodovať o tom, u ktorého rodiča bude. Rodičia jej nikdy nevytýkali, keď od jedného odchádzala k druhému. Režim striedania si Romana upravovala podľa seba, nebol pravidelný. K poslucháčom sa prihovorili niekoľkí rodičia, ktorí vychovávajú deti v striedavej osobnej starostlivosti obidvomi rodičmi. Ozrejmili dôvody, prečo sa rozhodli pre takéto riešenie a diskutovali o jeho výhodách. Emócie v ich tvárach prezrádzali, aké silné sú rodinné vzťahy medzi deťmi a rodičmi a akej dôležitej problematike sa konferencia venovala. V priebehu posledných 10 rokov bolo v zahraničí urobených niekoľko dôležitých výskumov, ktoré porovnávali deti vyrastajúce v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a deti z iných rodinných modelov. Predseda organizujúceho občianskeho združenia pripomenul výsledky švédskeho projektu Elvis. Tím psychologičiek zisťoval, či majú deti vyrastajúce po rozvode striedavo u oboch rodičov viac problémov ako iné deti. Najmenej problémov zistili u deti z nerozvedených rodín. O niečo horšie sú na tom deti v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ešte horšie výsledky majú deti vyrastajúce u jedného rodiča s kontaktmi s druhým rodičom a najhoršie dopadli deti u jedného rodiča bez kontaktov s druhým rodičom. Vedci už vedia, že striedavá osobná starostlivosť obidvomi rodičmi je pre deti vhodnejšia ako model s jedným rodičom. Konferencia priniesla dva hlavné závery. Prvým je skutočnosť, že zaradenie striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi do legislatívy malo zmysel. Slovenské rodiny prijali striedavú osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi a využívajú ju čoraz častejšie. Druhým záverom je, že striedavá osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi sa ukázala ako lepšie riešenie, ktoré vyhovuje deťom a rodinám viac ako starostlivosť jedného rodiča. Potvrdili to prítomní zástupcovia rodín a aj vedecké výskumy vo svete. Ak chceme, aby aj slovenské deti z rozvedených rodín čo najlepšie prosperovali, mali by sme rozšíriť využívanie striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi. Po 10 rokoch od jej zavedenia je vhodné začať diskusiu o povýšení striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi na štandardné usporiadanie po rozvode, hoci nie vždy povinné. Ak sa nájde vážny dôvod, prečo by pre konkrétne dieťa nebola osobná starostlivosť obidvoch rodičov dobrá, súd by mal nariadiť iné riešenie. Podobné znenie zákona majú v Belgicku už od roku 2006 a môže slúžiť ako vzor pre ďalšiu úpravu slovenského zákona o rodine. Tlačovú správu si môžete stiahnuť z http://www.striedavka.sk/01_custom_content/dokumenty/TlacovaSprava20191204.pdf Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
Striedavka (Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť) Čl. IV, bod 2 § 2 sa dopĺňa písmenom l), ktoré znie: „l) dotáciu na podporu výskumu, propagácie, podpory a vzdelávania v oblasti spoločnej a striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi po rozvode, alebo po rozchode rodičov.“. Odôvodnenie: Cieľom doplnenia zákona o finančnej podpore detí a rodín je podporenie zavádzania do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti osvedčený systém spoločnej a striedavej osobnej starostlivosti o deti po rozvode rodičov obidvomi rodičmi. Spoločná a striedavá starostlivosť o deti obidvomi rodičmi zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Spoločná a striedavá osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi sa na základe skúseností viacerých krajín, ako USA, SRN, Nórsko a Česká republika ukazujú ako najlepšie a najefektívnejšie formy porozvodovej starostlivosti o deti. V USA jednotlivé štáty uplatňujú spoločnú a striedavú osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi temer 25 rokov, v SRN boli spoločná a striedavá osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi upravená v príslušnom zákone v roku 1998 ako základné východiskové starostlivosti, ktoré pretrvávajú aj po rozvode rodičov. Podobne v Českej republike sa novelizácia zákona o rodine v roku 1998 zamerala na zavedenie spoločnej a striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi do právneho poriadku ČR. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa: „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa: „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.“ Spoločná a striedavá osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi znamená, že dieťa sa zverí do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov spoločne, alebo striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane. Súd zároveň vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas spoločných, alebo týchto časových období. V súhrnnej Správe o stave rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí na Slovensku a o činnosti Rady vlády SR pre rovnosť žien a mužov a rovnosť príležitostí za rok 2008, ktorá bola schválená vládou 8.4.2009 a Národná rada SR túto správu odobrila na svojej 44. schôdzi, sa uvádza: „Rovnosť žien a mužov a rovnosť príležitostí je základným atribútom právnej a sociálne spravodlivej demokratickej spoločnosti a jej dosiahnutý stupeň je ukazovateľom uplatňovania demokratických princípov... vzhľadom aj na zvyšujúcu sa rozvodovosť je dôležitým ukazovateľom rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí v oblasti rodiny počet jednorodičovských rodín. Väčšina detí býva po rozvode pridelená matkám, pričom zákon o rodine neumožňuje spoločnú a striedavú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi“ koniec citátu. Jednorodičovské rodiny podľa pohlavia (1990, 2001) 1990 2001 Matka 159342 213983 Počet rodín Otec 31589 32375 Matka 83,50 % 86,90 % Podiel zo všetkých jednorodičovských rodín v % Otec 16,50 % 13,10 % Zdroj: UNECE – gender statistics Štatistické údaje Hospodárskej komisie OSN pre Európu (UNECE) hovoria jasnou rečou - z porovnania rokov 1990 a 2001 je zrejmé, že trend zverovania detí do starostlivosti otcom bol za sledované obdobie v Slovenskej republike výrazne klesajúci, čo by samo o sebe neznamenalo katastrofu, keby súčasne s týmto trendom súdy umožňovali deťom styk s obidvomi rodičmi v dostatočne pravidelnom, rovnocennom a rovnoprávnom rozsahu. Otcovia v Slovenskej republike majú záujem o porozvodovú starostlivosť o dieťa. Prax súdov v Slovenskej republike je žiaľ taká, že rodič, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti (v drvivej väčšine otec), sa môže s dieťaťom stýkať, na základe súdneho rozhodnutia, väčšinou 2 krát do mesiaca cez víkend. Otcovia nesúhlasia s tým, aby boli práva ich detí a rodičovské práva a povinnosti otcov zdeformované na pár dní do mesiaca za situácie, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky. Stretávanie sa otca s dieťaťom 2 krát do mesiaca cez víkend je iba o tom, aby dieťa úplne na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné – tu sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o tom, že by takýto otec mal možnosť dieťa vychovávať. U detí vzniká riziko syndrómu zavrhnutia rodiča (The Parental Alienation Syndrome). Byť dobrým otcom je nepochybne silný motív, ktorý motivuje mužov k úsiliu o rovnosť. V súčasnosti si aj na Slovensku stále viac mužov uvedomuje, že sú pre svoje deti dôležití a chcú s tým niečo urobiť. Medzi odporúčaniami, ktoré sú uvedené v prílohe (2,d) Národnej stratégie rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí na roky 2009 – 2013 sa uvádza: „V záujme prekonania rozdielov v rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí v domácej sfére treba prepracovať a nanovo definovať rodinnú politiku v SR a zosúladiť ju s politikou a princípmi rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí.“ V Programovom vyhlásení vlády SR z augusta 2006 sa v bode 3. Sociálna oblasť v podkapitole 3.5 Podpora rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí uvádza: „Vláda pri realizovaní svojej politiky bude striktne dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a realizovať kroky k eliminácii akýchkoľvek foriem diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“ V článku 41 Ústavy SR je vymedzený rámec ústavnej ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorými sa čl. 41 Ústavy SR vykonáva. Zákon o rodine už žiaľ nedostatočne reaguje na vývoj a zmeny, ktoré nastávajú v spoločnosti. Aj vedecká konferencia Dieťa v ohrození XVIII., ktorá sa konala v Bratislave v decembri 2009, poukázala na potrebu novelizovať Zákon o rodine. Predkladaný návrh zmeny zákona reaguje na Dohovor o právach dieťaťa. Využité bolo porovnanie s úpravou zákona o rodine v Českej republike. Inšpiráciou bol aj nemecký Cochemský model opatrovníckeho súdu - podstatou tohto modelu je prevrátenie logiky opatrovníckej regulácie: namiesto vybalancovávania práva dieťaťa na obidvoch rodičov a práva rodičov na výchovu, je sudcovský imperatív, že je spoločnou rodičovskou povinnosťou dieťa aj po rozchode vychovávať. Navrhovaná zmena zákona o finančnej podpore detí a rodín poskytuje podporu rodinám s maloletým dieťaťom a súdom možnosť využiť spoločnú a striedavú osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi a tým tlmiť rozvodové a porozvodové súboje o deti medzi rodičmi. Je žiaľ bežnou praxou, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti bráni druhému rodičovi v styku s dieťaťom a je žiaľ bežné i to, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, dieťa proti druhému rodičovi štve, ohovára druhého rodiča, či inak psychicky vplýva na dieťa, aby toto dieťa nemalo rado druhého rodiča. Súčasná situácia pri vykonateľnosti rozhodnutí súdov o styku s deťmi je katastrofálna, prieťahy v samotnom konaní a prieťahy pri výkone súdneho rozhodnutia spôsobujú, že vzťah medzi rodičom, ktorý má záujem sa so svojím dieťaťom stretávať a týmto dieťaťom úplne zanikne, resp. oslabí sa tak, že rodič a dieťa stratia záujem tento vzťah vôbec ešte riešiť, pokračovať v ňom, či rozvíjať ho. Zároveň však stratia ďalšiu dôležitú vec - presvedčenie, že štát, ktorého sú občanmi, je pripravený a schopný poskytnúť akúkoľvek ochranu ich zákonným právam. Navrhovaná zmena zákona minimalizuje uvedené riziká - skúsenosti z krajín, kde sú v praxi aplikované spoločné a striedavé osobné starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi to potvrdzujú. V USA sa dlhodobo pohybuje štatistika rozhodnutí súdov o zverení detí do spoločnej a striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov okolo 20 % - spoločná a striedavá osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi sú vhodné pre každé dieťa, či pre každého rodiča a preto je asi súčasná úroveň 10 % rozhodnutí súdov o osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi možným „dnom“. V Slovenskej republike bolo v roku 2018 iba 10 % detí zverených do striedavej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi a inštitút spoločnej porozvodovej osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi do zákona o rodine dodnes nebol na rozdiel od ČR zavedený, takže toto percento za posledných desať rokov stagnuje, čo sa bez podpory osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi skorumpovanými samosudkyňami samo z roka na rok nezmení! Na Slovensku bolo v roku 2008 rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti ovplyvnený život 11172 detí. Ak by sme vytvorili interval počtu detí, ktorých sa bude približne spoločná a striedavá osobná starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi na Slovensku každoročne týkať, tak môžeme hovoriť o intervale 10 % až 50 % ročne s tým, že údaje z pokrokových a k deťom vnímavých krajín sú stále rastúce! Rozsah navrhovaných zmien nevyžaduje zmeniť pôvodnú systematiku zákona, ani prijatie nového zákona. Návrh doplnenia zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh doplnenia zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) čl. II § 47c V čl. II § 47c odporúčame slovo „dni“ nahradiť slovami „kalendárne dni“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) čl. IV V čl. IV v bode 16, v § 9b ods. 2 písm. f) odporúčame slovo „realizáciou“ nahradiť slovom „vykonávaním“. V bode 22, v § 12 ods. 8 odporúčame číslovku „7“ nahradiť číslovkou „8“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) K názve zákona Názov zákona nesúvisí s obsahom návrhu zákona, ktorým sa len menia a dopĺňajú niektoré zákony. Odporúčame názov návrhu zákona primerane upraviť. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. III V Čl. III úvodnej vete odporúčame vypustiť slová ,,mení a dopĺňa“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. II V Čl. II úvodnej vete odporúčame vypustiť slová ,,mení a dopĺňa“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) V čl. I bode 4 V čl. I bode 4 na konci odporúčame vypustiť nadbytočnú úvodzovku a bodu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) čl. III V čl. III odporúčame jednotne používať slovo „žiačka“ alebo slovo „študentka“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Čl. IV V Čl. IV bod 6 odporúčame upraviť slovo ,,akreditácia“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
Striedavka (Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť) Čl. IV, bod 14 V § 9a sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie: „i) právne služby pre osobu z cieľovej skupiny, pre ktorú sú poskytované aktivity a činnosti podľa odseku 1 písm. f), g), h), i), j), k), l), m) .“. Odôvodnenie: Resolution 2079 (2015) (1. Assembly debate on 2 October 2015 (36th Sitting) (see Doc. 13870, report of the Committee on Equality and NonDiscrimination, rapporteur: Ms Françoise Hetto-Gaasch; and Doc. 13896, opinion of the Committee on Social Affairs, Health and Sustainable Development, rapporteur: Mr Stefan Schennach). Text adopted by the Assembly on 2 October 2015 (36th Sitting).) Equality and shared parental responsibility: the role of fathers Parliamentary Assembly 1. The Parliamentary Assembly has consistently promoted gender equality in the workplace and in the private sphere. Major improvements in this field, while still not sufficient, can be observed in most member States of the Council of Europe. Within families, equality between parents must be guaranteed and promoted from the moment the child arrives. The involvement of both parents in their child’s upbringing is beneficial for his or her development. The role of fathers with regard to their children, including very young children, needs to be better recognised and properly valued. 2. Shared parental responsibility implies that parents have rights, duties and responsibilities with regard to their children. The fact is, however, that fathers are sometimes faced with laws, practices and prejudices which can cause them to be deprived of sustained relationships with their children. In its Resolution 1921 (2013) on gender equality, reconciliation of private and working life and co-responsibility, the Assembly called on the authorities of the member States to respect the right of fathers to enjoy shared responsibility by ensuring that family law foresees, in case of separation or divorce, the possibility of joint custody of children, in their best interests, based on mutual agreement between the parents. 3. The Assembly wishes to point out that respect for family life is a fundamental right enshrined in Article 8 of the European Convention on Human Rights (ETS No. 5) and numerous international legal instruments. For a parent and child, being together is an essential part of family life. Parent–child separation has irremediable effects on their relationship. Such separation should only be ordered by a court and only in exceptional circumstances entailing grave risks to the interest of the child. 4. Furthermore, the Assembly firmly believes that developing shared parental responsibility helps to transcend gender stereotypes about the roles supposedly assigned to women and men within the family and is simply a reflection of the sociological changes that have taken place over the past fifty years in terms of how the private and family sphere is organised. 5. In the light of these considerations, the Assembly calls on the member States to: 5.1. sign and/or ratify, if they have not already done so, the European Convention on the Exercise of Children’s Rights (ETS No. 160) and the Convention on Contact concerning Children (ETS No. 192); 5.2. sign and/or ratify, if they have not already done so, the 1980 Hague Convention on the Civil Aspects of International Child Abduction and to properly implement it, and in particular to ensure that the authorities responsible for enforcing it co-operate and respond promptly; 5.3. ensure that parents have equal rights with regard to their children under their laws and administrative practice, guaranteeing each parent the right to be informed and to have a say in important decisions affecting their child’s life and development, in the best interests of the child; 5.4. remove from their laws any difference based on marital status between parents who have acknowledged their child; 5.5. introduce into their laws the principle of shared residence following a separation, limiting any exceptions to cases of child abuse or neglect, or domestic violence, with the amount of time for which the child lives with each parent being adjusted according to the child’s needs and interests; 5.6. respect the right of children to be heard in all matters that affect them when they are deemed to have a sufficient understanding of the matters in question; 5.7. take shared residence arrangements into account when awarding social benefits; 5.8. take all necessary steps to ensure that decisions relating to children’s residence and to access rights are fully enforced, particularly by following up complaints with respect to failure to hand over a child; 5.9. encourage and, where appropriate, develop mediation within the framework of judicial proceedings in family cases involving children, in particular by instituting a court-ordered mandatory information session, in order to make the parents aware that shared residence may be an appropriate option in the best interests of the child, and to work towards such a solution, by ensuring that mediators receive appropriate training and by encouraging multidisciplinary co-operation based on the “Cochem model”; 5.10. ensure that the professionals who come into contact with children during court proceedings in family cases receive the necessary interdisciplinary training on the specific rights and needs of children of different age groups, as well as on proceedings that are adapted to them, in accordance with the Council of Europe Guidelines on child-friendly justice; 5.11. encourage parenting plans which enable parents to determine the principal aspects of their children’s lives themselves and introduce the possibility for children to request a review of arrangements that directly affect them, in particular their place of residence; 5.12. introduce paid parental leave available to fathers, with preference being given to the model of non-transferable periods of leave. https://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref-DocDetails-EN.asp?FileID=22220&lang=EN Rezoluce Rady Evropy č. 2079 (2015) - informativní překlad do ČJ http://www.striedavka.sk/01_custom_content/zakony/Rezoluce_Rady_Evropy_2079_2015_CZ.pdf Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
UKPD (Úrad komisára pre deti) všeobecné vecné hľadisko Návrh jednotlivých noviel zákonov považujem za nedoriešený a nesystémový. 1. Hmotná podpora tehotnej ženy by mala byť previazaná na povinnosť starať sa o zdravie v tehotenstve a na povinnosť o narodené dieťa sa postarať; toto predkladateľ opomína. 2. Novela zákona sa nezaoberá ani povinnosťou ustanovenou zákonom o rodine, ktorou je povinnosť rodiča starať sa o dieťa a vychovávať ho. Takto koncipované poskytovanie tehotenského štipendia a tehotenského zároveň vedie k spochybneniu čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého dieťa má právo na starostlivosť rodičov. 3. Nie je vyriešené poskytovanie tehotenského štipendia počas prerušeného štúdia; v takom prípade študentka neskončila štúdium, ale dočasne nie je ani študentkou školy. 4. Je dôvodné sa obávať, že dôsledkom takto koncipovanej podpory tehotných žien môže byť podpora nezodpovedných tehotenstiev bez zámeru osobne sa o dieťa starať a vychovávať ho, čo môže viesť k nárastu detí nevyrastajúcich v prirodzenom rodinnom prostredí a k nepriamej podpore štátu nárastu umiestňovania detí do náhradnej rodinnej starostlivosti a rovnako v centrách pre deti a rodiny resp. aj k nárastu medzištátnych osvojení. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
UKPD (Úrad komisára pre deti) Legislatívnemu hľadisku Návrh nového zákona s novým názvom „o finančnej podpore detí a rodín“ je zložený výlučne z noviel štyroch zákonov, čo je v legislatívnej praxi neobvyklé a neprípustné. Okrem zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky jednotlivé novely zákonov riešia výlučne podporu tehotnej ženy, a to zavedením nového štátneho (sociálneho) príspevku „tehotenského štipendia“ a nemocenskej dávky „tehotenského“. Okrem toho obsah návrhu zákona nezodpovedá jeho názvu, pretože neupravuje podporu detí ani podporu rodín, ale hmotnú podporu tehotnej ženy, ktorá sama osebe nie je ani dieťaťom ani rodinou. Odporúčam návrh zákona stiahnuť z legislatívneho procesu. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
UKPD (Úrad komisára pre deti) §96b ods. 8 Navrhujem doplniť o dôvod, ktorým je nepreukázanie potvrdenia ošetrujúceho gynekológa o tom, že tehotná študentka sa podrobuje pravidelnej lekárskej kontrole. Navrhujem stanoviť povinnosť tehotnej študentky poberajúcej tehotenské štipendium bezodkladne oznámiť udalosti podľa odseku 8 písm. a) až c), najneskôr do troch pracovných dní odo dňa rozhodujúcej udalosti. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
UKPD (Úrad komisára pre deti) §96b ods.9 Navrhujem ustanoviť povinnosť vrátiť vyplatené tehotenské štipendium, ak matka súhlasila s osvojením dieťaťa alebo ak dieťa je umiestnené do centra pre rodiny a deti a matka sa osobne o dieťa nestará alebo ak nesplnila podmienku poskytnutia tehotenského štipendia alebo ak včas neoznámila udalosť podľa odseku 8. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
UKPD (Úrad komisára pre deti) §96b ods.3 Navrhujem ustanoviť ako podmienku poskytnutia tehotenského štipendia predloženie potvrdenia o tom, že žiadateľka sa podrobuje pravidelným gynekologickým prehliadkam (vždy najneskôr do konca mesiaca, za ktorý a dávka tehotenského štipendia poskytuje). Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
UKPD (Úrad komisára pre deti) §96b ods.7 Navrhujem preformulovať termín výplaty jednotlivých dávok tehotenského štipendia tak, že dávka nemocenského sa vypláca po uplynutí príslušného mesiaca, za ktorý sa tehotenské štipendium poskytuje, najneskôr do 10. dňa nasledujúceho mesiaca. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) k predloženému návrhu nemá pripomienky Obyčajná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
UKPD (Úrad komisára pre deti) čl. II. a čl. III. Platia všetky pripomienky k podmienkam nároku na tehotenské ako sú formulované k čl. I. vrátane určenia povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky tehotenského. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail
KBS (Konferencia biskupov Slovenska) § 3 ods. 3 V § 3 ods. 3 navrhujeme vložiť nové písm. d) s nasledovným znením: „registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky a právnická osoba, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.“ a zároveň doplniť poznámku pod čiarou s nasledovným znením: „i) § 4 a § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v platnom znení“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť ako oprávnených žiadateľov dotácie na podporu rozvoja sociálnych služieb a dotáciu na podporu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, resp. právnické osoby odvodzujúce od nich svoju právnu subjektivitu. Napríklad Katolícka cirkev vykonáva aktivity týkajúce sa najzraniteľnejších častí obyvateľstva, vykonáva investičné projekty zamerané na rekonštrukciu a výstavbu budov sociálnych zariadení, predovšetkým charít, podporuje vzdelávanie v oblasti zabezpečovania štandardov kvality sociálnych služieb v rámci cezhraničnej spolupráce, ako aj vzdelávanie a výchovu k dobrovoľníctvu. Slovenská katolícka charita je najväčším neverejným poskytovateľom sociálnych služieb na Slovensku, kde v 238 zariadeniach sociálnych služieb po celom Slovensku poskytuje sociálne služby vyše 17,8 tisícom klientov, zároveň v 8 zariadeniach poskytuje 428 klientom služby sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Medzi týmito službami sú napr. poradenstvo, nízkoprahové denné centrum, komunitné centrum, nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzneho bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb, denný stacionár, špecializované zariadenie, jedáleň, práčovňa, stredisko osobnej hygieny, prepravné služby, požičiavanie pomôcok atď. Rehole sú zriaďovateľmi zariadení sociálnych služieb pre všetky cieľové skupiny (deti, deti a dospelí s kombinovanými formami zdravotného postihnutia, seniori, ľudia v núdzi, ľudia bez domova, neúplné rodiny, rodiny v kríze, ženy s deťmi, chorí, chorí v paliatívnej a hospicovej starostlivosti, atď.). Cirkevné školy poskytujú poradenstvo v prvom kroku pri rozličných podozreniach na šikanu a zneužívanie detí zo strany rodičov, pričom až následne sa uplatní právomoc príslušných orgánov. Cieľovou skupinou je teda široké spektrum odkázaných osôb, ktorým sa služby poskytujú pobytovou aj terénnou formou. Hoci uvedené subjekty vykonávajú predmetné činnosti podľa v súčasnosti platnej legislatívy nie sú oprávnení žiadatelia dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Napriek predmetným aktivitám, cirkvi, náboženské spoločnosti a právnické osoby odvodzujúce si on nich právnu subjektivitu nie sú podľa súčasného právneho stavu oprávnenými žiadateľmi dotácii na účel uvedený v § 3 zákona č. 544/2010 Z. z. Zásadná pripomienka Odoslaná 2.9.2020 Detail