LP/2020/276 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Zásadná pripomienka k čl. I, novelizačný bod 6 RÚZ zásadne nesúhlasí s navrhovaným riešením a navrhuje A. ponechanie výšky minimálnej mzdy na úrovni roku 2020, B. zrušenie platenia odvodov z príplatkov za prácu nadčas, prácu v noci a prácu v sobotu a nedeľu, C. odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre ďalšie zákony D. v paragrafe 120 Zákonníka práce zrušenie/zníženie 6 stupňov sadzieb minimálneho mzdového nároku Odôvodnenie: RÚZ dlhodobo a konzistentne poukazuje na negatívne dopady minimálnej mzdy a to najmä jej disproporčné dopady na zamestnanosť regiónoch a na zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných a marginalizovaných skupín, vytvára významnú bariéru pre vstupu na pracovný trh, znižuje konkurencieschopnosť niektorých podnikov. Upozorňujeme na fakt, že rast minimálnej mzdy v posledných rokoch významne predbiehal rast produktivity práce a rast priemernej mzdy. Kým medzi rokmi 2013 až 2020 vzrástla minimálna mzda o viac ako 70 percent a priemerná mzda o 38 percent, produktivita práce v tempe rastu výrazne zaostávala a zvýšila sa iba o 18 percent. V uplynulých rokoch však rast produktivity de facto stagnuje, čím sa roztvárajú nožnice medzi produktivitou práce a rastom nielen priemernej mzdy, ale predovšetkým aj extrémnym nárastom štátom vynucovanej minimálnej mzdy. Takýto stav odporujúci základným ekonomickým zákonitostiam nie je dlhodobo udržateľný a v konečnom dôsledku ohrozuje práve tých, ktorými chce štát prostredníctvom inštitútu minimálnej mzdy podporovať a „chrániť.“ Inštitút finančne politiky už v roku 2018 konštatoval, že pre dlhodobý rast platov na Slovensku je nevyhnutné sústrediť viac pozornosti na rast produktivity práce. Výkonnosť väčšiny firiem totiž výrazne zaostáva za výkonnosťou niekoľkých najlepších firiem. Veľká časť pridanej hodnoty je tvorená len malým počtom vysoko produktívnych firiem pri pomerne nízkej zamestnanosti. Naopak, jadro slovenskej zamestnanosti je tvorené prevažne nízko produktívnymi firmami, ktoré nemajú veľký priestor na silnejší rast miezd. Firmy pôsobiace v zahraničí alokujú na mzdy väčšiu časť svojej pridanej hodnoty v porovnaní so slovenskými firmami, v ktorých majú majetkovú účasť. V uplynulom období pritom neboli realizované žiadne reformy a legislatívne zmeny, ktoré by viedli k odstráneniu tohto negatívneho stavu. Na výšku minimálnej mzdy sú pritom nastavené príplatky za prácu nadčas, prácu v noci a cez víkend čo predstavuje ďalší dodatočný negatívny dopad jej navyšovania. Navrhované razantné zvýšenie sa pritom navrhuje v absolútne nezodpovedajúcom makroekonomickom prostredí, kde je aktuálne miera poklesu slovenskej ekonomiky odhadovaná na cca. 10%. V tomto prostredí aj podľa analýz štátnych inštitúcií (Inštitút finančnej politiky) prevládne negatívny efekt minimálnej mzdy na zamestnanosť. Celkový počet ohrozených pracovných miest v dôsledku tohto opatrenia dosahuje viac než 7 000. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme minimálnu mzdu nezvyšovať a realizovať nami navrhované opatrenia. Súčasne navrhujeme začať diskusiu o novelizácií zákona o minimálnej mzde, ktorý v §8 stanovuje, v prípade ak nedôjde k dohode odborov a zamestnávateľov, výšku minimálnej mzdy na 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Takéto nastavenie ktoré vôbec nereaguje na cyklický charakter ekonomiky bude totiž vytvárať zásadné negatívne efekty aj v budúcnosti Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
TTSK (Trnavský samosprávny kraj) doložke vybraných vplyvov Doložka vplyvov, ktorá je súčasťou materiálu predloženého do MPK, neobsahuje presné finančné vyjadrenie vplyvu návrhu na rozpočet verejnej správy, špeciálne na rozpočty samospráv vrátane samosprávnych krajov. Navyše je uvedené, že tieto vplyvy na rozpočet verejnej správy sú zároveň pozitívne aj negatívne, čo je mätúce a nejasné, a teda si verejná správa nevie utvoriť jasný obraz o vplyve novely zákona. Odôvodnenie: Trnavský samosprávny kraj zásadne nesúhlasí s prijímaním návrhov, z ktorých pre samosprávne kraje vyplývajú povinnosti i priame finančné náklady bez predošlého finančného vyjadrenia ich vplyvov na rozpočet verejnej správy v doložke vplyvov. Máme za to, že takýto postup je v rozpore s ambíciou vlády SR vyjadrenou aj v Programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2020-2024 na strane 57, kde sa uvádza, že “[d]ôsledným posúdením vplyvu na rozpočet a analýzou prínosov a nákladov prejde aj legislatíva predkladaná alebo upravovaná priamo v parlamente. Vláda legislatívne zabezpečí postupy na posudzovanie a časový priestor na verejnú diskusiu.“ Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) Čl. I bodu 6 Vzhľadom na súčasný a očakávaný vývoj ekonomiky spojený so zhoršovaním situácie na trhu práce žiadame ponechať výšku minimálnej mzdy na doterajšej úrovni. Navrhovaným zvýšením minimálnej mzdy sa vytvorí negatívny zásah do finančnej kondície firiem, ktorých situácia sa z dôvodu koronakrízy výrazne zhoršila. Sme toho názoru, že akýkoľvek dodatočný nárast nákladov práce môže spôsobiť negatívny vplyv na zamestnanosť a schopnosť firiem vykonávať svoje aktivity, rovnako aj príplatky, ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu vytvoria pre firmy dodatočné náklady. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom nie je označené rozpočtové zabezpečenie. Do materiálu je potrebné doplniť analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktoré je spomenutá v dôvodovej správe a kvantifikovať všetky predpokladané vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo úbytku príjmov. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
TTSK (Trnavský samosprávny kraj) čl. I § 2, ods. 2 V návrhu predloženom do MPK nie je uvedený spôsob výpočtu sumy štartovacej minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Preto navrhujeme, aby v § 2 ods. 2 bola vložená nová druhá veta a tretia veta v znení „Suma štartovacej minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej štartovacej minimálnej mzdy. Sumy podľa prvej a druhej vety sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta.“ Odôvodnenie: Tak ako je v § 2 ods. 2 uvedený spôsob výpočtu mzdy za každú odpracovanú hodinu zamestnanca, po zavedení nového inštitút tzv. „štartovacej minimálnej mzdy“ by mal byť stanovený aj spôsob výpočtu sumy štartovacej minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Upozorňujeme, že krytie prípadných negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy bude musieť byť v jednotlivých rokoch zabezpečené v rámci záväzných ukazovateľov schváleného rozpočtu verejnej správy na príslušný rok a krytie prípadného vplyvu zvýšenia minimálnej mzdy vyplývajúceho z uplatňovania právnych predpisov, v ktorých je výška plnenia viazaná na sumu minimálnej mzdy, bude musieť byť zabezpečené v rámci stanovených limitov dotknutých subjektov verejnej správy na roky 2021 až 2023. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy V predloženom materiáli chýba analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Ďalej chýba vyčíslenie celkového rozsahu dopadov zvýšenia minimálnej mzdy a tým aj minimálnych mzdových nárokov pokiaľ ide o zamestnancov rezortu zdravotníctva a zabezpečenie ich krytia zdrojmi zdravotného poistenia. Napriek tejto skutočnosti sa v dôvodovej správe uvádza: „Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a v analýze sociálnych vplyvov“. V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie sa v bode 3.1. uvádza: „Navrhovaná právna úprava sa môže dotknúť podnikateľských subjektov, ktoré zamestnávajú zamestnancov na úrovni minimálnej mzdy, resp. na úrovni minimálnych mzdových nárokov. V súčasnosti predkladateľ disponuje len čiastkovými údajmi o počte subjektov, ktorí by mohli byť ovplyvnení nárastom minimálnej mzdy na úroveň 620 eur – 121 600 zamestnancov s nákladmi na dorovnanie mzdy do úrovne minimálnej mzdy na úrovni 39 miliónov eur.“ Súčasne sa v analýze sociálnych vplyvov sa v časti 4.1 uvádza: „Ak dochádza k zvyšovaniu minimálnej mzdy priamo dotknutými skupinami sú zamestnanci, ktorých mzda sa musí zvýšiť z dôvodu nárastu minimálnej mzdy (minimálnych mzdových nárokov).“ Dotknutou skupinou preto nebudú len zamestnanci tzv. podnikateľskej sféry, ale aj zamestnanci zdravotníckych zariadení v rezorte zdravotníctva - zdravotnícki a nezdravotnícki pracovníci. Z uvedeného dôvodu je potrebné vypracovať a do materiálu doplniť analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy a financovanie návrhu (krytie zdrojmi zdravotného poistenia), t.j. analýzu vplyvov je potrebné doplniť tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu sa očakáva zvýšenie príjmov a výdavkov zdravotných poisťovní, aby bolo možné posúdiť, či alebo v akom rozsahu bude takéto zvýšenie príjmov zdravotných poisťovní postačujúce na krytie zvýšenej ceny práce zamestnancov zdravotníckych zariadení z dôvodu zvýšenia ich minimálnych mzdových nárokov v rozsahu a za podmienok upravených Zákonníkom práce. Odôvodnenie: Minimálne mzdové nároky zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotných poisťovní sa riadia ustanoveniami § 120 Zákonníka práce. Podľa Prílohy 1 Zákonníka práce výkon odborných činností v zdravotníctve zodpovedá štvrtému stupňu náročnosti práce (koeficient 1,6), výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti piatemu stupňu náročnosti práce (koeficient 1,8). Šiestemu stupňu náročnosti práce (koeficient 2,0) zodpovedá výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí (ide prevažne o výkon najnáročnejších pracovných činností lekárov a zubných lekárov, ktorý si vyžaduje získanie viacerých špecializácií, resp. špecializácií a certifikátov). Podľa údajov NCZI, v roku 2018 v rezorte zdravotníctva pracovalo 109 332 zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov, z toho 82 331 zdravotníckych pracovníkov. Z uvedeného počtu vo vybranej skupine zamestnávateľov - v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti (bez ohľadu na ich zriaďovateľa) pracovalo 63 438 zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov, z toho približne 47 390 zdravotníckych pracovníkov. Minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach upravuje osobitný predpis – § 80a až 80b zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“). Predmetnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa postupovať pri odmeňovaní a dohodovaní konkrétnych mzdových podmienok podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce. Zákonom č. 578/2004 Z. z. neboli zdravotnícki pracovníci vylúčení z pôsobnosti § 120 Zákonníka práce. V dôsledku pokračujúceho trendu zrýchleného a rýchlejšieho rastu minimálnej mzdy v minulých rokoch v porovnaní s rastom priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva SR (ktorá tvorí východisko pre stanovenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych povolaniach), v prípade stanovenia minimálnej mzdy vo výške 620 eur v roku 2021, bude minimálna výška základnej zložky mzdy podľa § 80a až 80b zákona č. 578/2004 Z. z. vo väčšine zdravotníckych povolaní (t. j. sestier, pôrodných asistentiek, zdravotníckych laborantov, farmaceutických laborantov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, fyzioterapeutov, verejných zdravotníkov, praktických sestier, rádiologických technikov, dentálnych hygieničiek, nutričných terapeutov, masérov, sanitárov, zubných asistentov, zubných technikov a ortopedických technikov) vykonávajúcich odborné pracovné činnosti (zodpovedajúce 4. stupňu náročnosti práce) nižšia v porovnaní s výškou minimálneho mzdového nároku (§ 120 Zákonníka práce). Táto skupina zamestnancov predstavuje približne 20 257 zdravotníckych pracovníkov (z celkového počtu 47 390 zdravotníckych pracovníkov). Z dôvodu limitovaného objemu zdrojov zdravotníckych zariadení sú ďalšie zložky plnení - dohodnuté a poskytované zamestnávateľmi zamestnancom za prácu (§ 119 ods. 3 Zákonníka práce) - ktoré je možné v rozsahu a za podmienok upravených v § 120 zahŕňať do mzdy pre účely zisťovania vzniku nároku na doplatok do minimálneho mzdového nároku, minimálne. Pokiaľ zdravotnícke zariadenia uplatňujú inštitút osobných príplatkov, ich poskytovanie je orientované väčšinou na užší okruh zdravotníckych pracovníkov špecialistov, prípadne vedúcich zdravotníckych pracovníkov (t. j. na zdravotníckych pracovníkov so špecializáciou vykonávajúcich príslušné špecializované pracovné činnosti a tým aj zamestnancov s dlhšou odbornou praxou, ktorých mzdy sú vyššie ako ich minimálny mzdový nárok). Vzhľadom na to, že ústavné zdravotnícke zariadenia poskytujú zdravotnú starostlivosť v nepretržitom režime - významným faktorom, ktorý ovplyvňuje odmeňovanie zamestnancov zdravotníckych zariadení (mzdové náklady zamestnávateľov) je výška zákonných nárokov (zdravotníckych aj nezdravotníckych pracovníkov) upravená Zákonníkom práce, pretože ich výška je Zákonníkom práce naviazaná na minimálnu mzdu alebo na priemerný zárobok (práca v sobotu, v nedeľu, v noci a vo sviatok, práca nadčas, pracovná pohotovosť). Zdravotnícke zariadenia tak budú musieť od 1.1.2021 pokryť nielen nárasty, ktoré im vplývajú z dôvodu zákonom ustanovenej „valorizácie“ minimálnej výšky základnej zložky mzdy u všetkých zdravotníckych pracovníkov podľa zákona č. 578/2004 Z. z., ale aj ďalšie dopady z dôvodu rastu minimálnej mzdy (do úrovne minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 Zákonníka práce). Okrem uvedených nárastov sú zamestnávatelia povinní pokryť aj ďalšie zvýšenie, ktoré im vyplýva z dôvodu poskytovania ďalších zákonných nárokov upravených Zákonníkom práce. T. j. z dôvodu poskytovania mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas (§ 121), mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu (§ 122a) a v nedeľu (§ 122b), za prácu vo sviatok (§ 122), za nočnú prácu (§ 123), poskytovania mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce (§ 124), mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska (§ 96). Vzhľadom na to, že v predloženom návrhu nie je uvedené, v akom rozsahu sa očakáva zvýšenie príjmov a výdavkov zdravotných poisťovní, nie je možné posúdiť, či alebo v akom rozsahu budú tieto zdroje postačujúce na krytie zvýšenej ceny práce zamestnancov zdravotníckych zariadení z dôvodu zvýšenia ich minimálnych mzdových nárokov a ďalších zákonných nárokov v rozsahu a za podmienok upravených Zákonníkom práce. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663.2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311.2001 .... k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov uvádzame nasledovné stanovisko ANS (obyčajné pripomienky) S návrhom Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov odporúčame nesúhlasiť vzhľadom na 1. právne riziká s tým spojené a to v otázke rozporu s Ústavou SR cit.: „Čl. 12 Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Čl. 13 Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Čl. 36 ods. 2 Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“, ako aj § 119a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov cit.: „Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.“ a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov cit.: „uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“ a 2. diskrimináciu zamestnanca pri odmeňovaní, kedy má zamestnanec právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, a teda nie je prípustná diferenciácia zamestnancov z pohľadu ich predchádzajúceho sociálneho statusu a 3. vznik potencionálnej fluktuácie tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa rotáciou mzdovo „zvýhodnenej“ časti zamestnancov. ANS súhlasí so stanoviskom AZZZ SR k minimálnej mzde. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.663.2007 Z.z. k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov uvádzame nasledovné stanovisko ANS (obyčajné pripomienky) S návrhom Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov odporúčame nesúhlasiť vzhľadom na 1. právne riziká s tým spojené a to v otázke rozporu s Ústavou SR cit.: „Čl. 12 Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Čl. 13 Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Čl. 36 ods. 2 Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“, ako aj § 119a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov cit.: „Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.“ a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov cit.: „uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“ a 2. diskrimináciu zamestnanca pri odmeňovaní, kedy má zamestnanec právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, a teda nie je prípustná diferenciácia zamestnancov z pohľadu ich predchádzajúceho sociálneho statusu a 3. vznik potencionálnej fluktuácie tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa rotáciou mzdovo „zvýhodnenej“ časti zamestnancov. ANS súhlasí so stanoviskom AZZZ SR k minimálnej mzde. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
ÚVSR (Úrad vlády Slovenskej republiky) Všeobecne k návrhu zákona: V predloženom návrhu zákona odporúčame prehodnotiť a zvážiť navrhovaný nový inštitútu „štartovacej minimálnej mzdy“. Zavedenie tohto inštitútu môže byť podľa nášho názoru vnímané ako porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v odmeňovaní za vykonávanie tej istej práce alebo práce rovnakej hodnoty resp. činnosti rovnakej náročnosti. Zavedenie samostatnej sumy tzv. „štartovacej minimálnej mzdy“ pre zamestnancov, ktorí boli najmenej 12 mesiacov vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, (resp. stanovenie sumy mesačnej štartovacej minimálnej mzdy, a sumy štartovacej minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok ) považujeme za návrh, ktorý by mohol byť v rozpore s princípom rovnakej mzdy za rovnako vykonanú prácu, zakotvený v článku 3 Zákonníka práce (čl. 3 Základné zásady zakotvené v Zákonníku práce v znení „Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu...“). Predmetný inštitút vytvorí v praxi „dve kategórie“ zamestnancov, keď sa jedna skupina nachádza v znevýhodnenej pozícii oproti druhej, keďže za rovnakú prácu môžu dostávať rôznu mzdu, pričom tu absentuje zohľadnenie kvalifikácie, praxe alebo stupeň náročnosti vykonávanej práce. Rozhodujúcim kritériom, či sa zamestnanec ocitne v tzv. znevýhodnenej pozícii, je výlučne dĺžka jeho zaradenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Okrem uvedeného upozorňujeme na prípadný rozpor so zásadou rovnakého zaobchádzania, ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), nakoľko v praxi môže dôjsť k situácií, že jeden zamestnanec bude odmeňovaný tzv. „štartovacou minimálnou mzdou“, nakoľko bol viac ako rok nezamestnaný, resp. vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a druhý zamestnanec bude odmeňovaný „klasickou“ sumou minimálnej mzdy, z dôvodu, že mohol byť nezamestnaným, resp. vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie len o jeden deň kratšie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
ŽSK (Žilinský samosprávny kraj) K Doložke vybraných vplyvov Doložka vplyvov, ktorá je súčasťou materiálu predloženého do MPK, neobsahuje presné finančné vyjadrenie vplyvu návrhu na rozpočet verejnej správy, špeciálne na rozpočty samospráv vrátane samosprávnych krajov. Navyše je uvedené, že tieto vplyvy na rozpočet verejnej správy sú zároveň pozitívne aj negatívne, čo je mätúce a nejasné, a teda si verejná správa nevie utvoriť jasný obraz o vplyve novely zákona. Odôvodnenie: Žilinský samosprávny kraj zásadne nesúhlasí s prijímaním návrhov, z ktorých pre samosprávne kraje vyplývajú povinnosti i priame finančné náklady bez predošlého finančného vyjadrenia ich vplyvov na rozpočet verejnej správy v doložke vplyvov. Máme za to, že takýto postup je v rozpore s ambíciou vlády SR vyjadrenou aj v Programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2020-2024 na strane 57, kde sa uvádza, že “[d]ôsledným posúdením vplyvu na rozpočet a analýzou prínosov a nákladov prejde aj legislatíva predkladaná alebo upravovaná priamo v parlamente. Vláda legislatívne zabezpečí postupy na posudzovanie a časový priestor na verejnú diskusiu." Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) V § 2 ods. 2 v prvej vete zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov navrhujeme za slová „zo sumy mesačnej minimálnej mzdy“ doplniť slová „alebo zo sumy štartovacej minimálnej mzdy“; Odôvodnenie: Uvedenú zmenu navrhujeme do znenia návrhu zákona zapracovať z dôvodu, že novela zákona má zaviesť ďalší druh minimálnej mzdy, t. j. „štartovaciu minimálnu mzdu“, pričom ale z navrhovaného znenia zákona nie je zrejmý spôsob výpočtu hodinovej štartovacej minimálnej mzdy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) tzv. „štartovacej“ minimálnej mzde K tzv. „štartovacej“ minimálnej mzde uvádzame, že ju do budúcna nepovažujeme za zlý nápad, avšak myslíme si, že v momentálnej situácii nie je uplatniteľná, nakoľko prebieha kríza a zamestnávatelia majú problém udržať aktuálnu zamestnanosť. Je to nástroj ktorý vzhľadom na aktuálnu situáciu nie je dostatočne motivujúcim nástrojom pre zamestnávateľa, aj vzhľadom na fakt, že sa jedná len o dočasné opatrenie (1 rok). Takisto tu je potrebné vyriešiť aj otázku súladu s Ústavou SR a možnej diskriminácie a to najmä s ohľadom na: 1. právne riziká s tým spojené a to v otázke rozporu s Ústavou SR cit.: „Čl. 12 Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Čl. 13 Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Čl. 36 ods. 2 Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“, ako aj § 119a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov cit.: „Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.“ a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov cit.: „uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“ a 2. diskrimináciu zamestnanca pri odmeňovaní, kedy má zamestnanec právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, a teda nie je prípustná diferenciácia zamestnancov z pohľadu ich predchádzajúceho sociálneho statusu a 3. vznik potencionálnej fluktuácie tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa rotáciou mzdovo „zvýhodnenej“ časti zamestnancov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 2. Zásadná pripomienka k čl. II. RÚZ považuje vo vzťahu k zavedeniu inštitútu minimálnej mzdy vyriešiť v zákone resp. aspoň v dôvodovej správe aj nasledovné otázky: 1. Odkiaľ sa zamestnávateľ dozvie, resp. akú má možnosť overiť si, že uchádzač o zamestnanie bol znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, a teda, že takémuto uchádzačovi môže ponúknuť sumu mzdy medzi štartovacou minimálnou mzdou a minimálnou mzdou? Nepovažujeme za pravdepodobné, že uchádzač o zamestnanie bude túto informáciu dobrovoľne zdieľať, nakoľko by v takom prípade mohla mať vplyv na jeho zárobok. 2. Zákonník práce v § 41 odsek 10 zakazuje zamestnávateľovi dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania. Je možné zverejniť inzerát len na výšku štartovacej minimálnej mzdy? RÚZ je toho názoru, že zamestnávateľ je v tejto otázke v značnej právnej neistote. Zásadná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K doložke zlučiteľnosti: 3. K bodu 3 písm. b): Medzi relevantnými sekundárnymi právnymi predpismi EÚ žiadame uvádzať aj smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, spolu s uvedením gestora a spolugestorov smernice. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Upozorňujeme, že krytie prípadných negatívnych vplyvov na rozpočet verejnej správy z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy bude musieť byť v jednotlivých rokoch zabezpečené v rámci záväzných ukazovateľov schváleného rozpočtu verejnej správy na príslušný rok a krytie prípadného vplyvu zvýšenia minimálnej mzdy vyplývajúceho z uplatňovania právnych predpisov, v ktorých je výška plnenia viazaná na sumu minimálnej mzdy, bude musieť byť zabezpečené v rámci stanovených limitov dotknutých subjektov verejnej správy na roky 2021 až 2023. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K doložke zlučiteľnosti: 2. K bodu 3 písm. a): Medzi relevantnými ustanoveniami primárneho práva Európskej únie vzťahujúce sa na predmet návrhu zákona žiadame uviesť aj čl. 2 a 6 Zmluvy o Európskej únií v platnom znení. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K doložke zlučiteľnosti: 4. K bodu 3 písm. b): Pri uvádzaní smernice 2006/54/ES v bode 3 písm. b) doložky zlučiteľnosti žiadame uviesť gestora a spolugestorov tejto smernice. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
ANS (Asociácia nemocníc Slovenska) Zákonu č.663.2007 Z.z k návrhu Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov uvádzame nasledovné stanovisko ANS (obyčajné pripomienky) S návrhom Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov odporúčame nesúhlasiť vzhľadom na 1. právne riziká s tým spojené a to v otázke rozporu s Ústavou SR cit.: „Čl. 12 Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Čl. 13 Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Čl. 36 ods. 2 Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“, ako aj § 119a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov cit.: „Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.“ a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov cit.: „uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“ a 2. diskrimináciu zamestnanca pri odmeňovaní, kedy má zamestnanec právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, a teda nie je prípustná diferenciácia zamestnancov z pohľadu ich predchádzajúceho sociálneho statusu a 3. vznik potencionálnej fluktuácie tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa rotáciou mzdovo „zvýhodnenej“ časti zamestnancov. ANS súhlasí so stanoviskom AZZZ SR k minimálnej mzde. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) čl. I, bodu 6 V § 9b v odseku 2 odporúčame slovo „neuplatní“ nahradiť slovom „neuplatňuje“. V § 9b odporúčame odsek 3 upraviť takto: „(3) V roku 2021 sa za sumy minimálnej mzdy na účely tohto zákona považujú sumy podľa odseku 1.“. Formulačná precizácia. Obyčajná pripomienka Odoslaná 23.7.2020 Detail