LP/2020/267 Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Pridať
ÚSTAVNÝ ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl. 138 ods. 3 Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zavedenie vekového cenzu sudcov všeobecných súdov (65 rokov) a sudcov ústavného súdu (70 rokov), po ktorého dosiahnutí bude nasledovať automatický zánik ich funkcie, bez toho, aby bolo nutné o zániku funkcie vydávať rozhodnutie či vykonať iný právny úkon. Zatiaľ čo pri sudcoch všeobecných súdov takéto riešenie má svoje opodstatnenie, nakoľko tí sú menovaní do funkcie na časovo neobmedzené obdobie, pri sudcoch Ústavného súdu aplikácia vekového cenzu nie je nevyhnutná. Vekový cenzus zavádzajú napríklad ústavné súdy v Albánsku (70 rokov), Litve (70 rokov), Nemecku (68 rokov) či Najvyšší súd v Dánsku (70 rokov). Tento výpočet nie je úplný. Ako však podotkol aj navrhovateľ, rovnako existuje viacero súdov, ktoré vekový cenzu na výkon funkcie sudcu nemajú. Je preto potrebné už v úvode poznamenať, že vekový cenzus je riešenie, ktoré nie je univerzálne aplikované a existujú argumenty pre aj proti jeho použitu pri designe ústavných, resp. najvyšších súdov. Funkčným ekvivalentom vekového cenzu, sú pri výkone funkcie sudcu ÚS v podmienkach Slovenskej republiky inštitút obmedzeného funkčného obdobia (12 rokov) a možnosť odvolania sudcu pre pretrvávajúcu indispozíciu, ktorá by mu bránila zúčastňovať sa konania dlhšie ako jeden rok. Práve inštitút odvolania sudcu pre indispozíciu má súd chrániť, pred potenciálnou hrozbou, že výkon rozhodovacej činnosti Ústavného súdu "by stratil potrebné tempo, energiu a pohotovosť," pre výpadok v pracovnej sile. Zatiaľ sme na Ústavnom súde mali osem sudcov, ktorí mali viac ako 58 v čase ich menovania do funkcie. Týchto osem sudcov by podľa navrhovaného vekového stropu 70 rokov, muselo z funkcie odísť predčasne. Najstarším doteraz menovaným sudcom ÚS bol Mojmír Mamojka, ktorý mal 67 rokov a štyri mesiace, keď sa obliekol do talára. Ak by sudcu Mamojku prezident Kiska menoval už koncom roka 2015, toto prvenstvo by patrilo sudcovi Milošovi Seemanovi, ktorý mal 66 rokov, 11 mesiacov, 26 dní, keď bol menovaný. O skúsenosti týchto sudcov by sme pri uplatnení navrhovanej právnej úpravy mohli úplne alebo z časti prísť. Menovanie starších sudcov má svoje opodstatnenie. Môžu totiž disponovať viacej skúsenosťami a majú zvyčajne tzv. dlhšiu "papierovú stropu," ktoré ich robí čitateľnejšími v momente menovania. Zavedenie vekového stropu pre výkon funkcie sudcu ÚS môže zmeniť prístup NR ku kandidátom, ktorí majú viac ako 58 rokov (pri 12 ročnom funkčom období), resp. 64 rokov (pri skrátenom období ak sa uplatní automatické obmedzenie menovania viac ako nadpolovičnej väčšiny sudcov ÚS). Nové nastavenie zmení Národnej rade jej motivačnú štruktúru. Ak bude chcieť NR maximalzovať svoj vplyv na matériu ústavného práva, musí do menovacieho procesu zvoli´t takých kandidátov, ktorí na súde zotrvajú celé funkčné obdobie. Toto platí ak neberieme do úvahy ďalšie kontextuálne faktory (ako napr. nedostatok vhodných kandidátov na trhu). Vek sa stane hlavným faktorom, ktorý NR bude pri voľbe sudcov zohľadniť. Kandidáti starší ako 58 rokov budú totiž musieť z funkcie predčasne odísť pre vekový strop. Ich nominácia je tým pádom pre NR suboptimálnou stratégiou a mala by preto racionálne inklinovať k výberu kandidátov, ktorí sú mladší. Žaiadame preto navrhovateľa, aby namiesto zavedenia vekového stropu zvážil zavedenie vekového prahu na vstupe, ktorý má aj hornú hranicu, napr.: "Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, ale nedosiahol 65 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu." Takúto právnu úpravu predpokladá aj nový Protokol č. 15, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o ľudských právach a ktorý upravuje menovanie sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. Príklad tohto súdu používa v dôvodovej správe aj navrhovateľ. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) K celému návrhu Žiadam, aby predkladateľ po vyhodnotení a zapracovaní pripomienok a úpravách návrhu predložil návrh ústavného zákona v novom znení na opätovné pripomienkové konanie podľa čl. 14 ods. 8 Legislatívnych pravidiel vlády SR. Doterajšie pripomienkové konanie, ktoré sa uskutočnilo celé len v období letných prázdnin a dovoleniek je nedostatočné (obzvlášť, ak ide návrh zmeny Ústavy). Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) K čl. I bodu 14 - zásadná pripomienka - oprava odôvodnenia Zásadná pripomienka: K čl. I bodu 14 Zásadne nesúhlasím s čl. I bodom 14 a súvisiacimi ustanoveniami. V bode 14 žiadam vekový limit na automatický zánik funkcie sudcu ÚS SR vypustiť alebo posunúť na vek aspoň 75 rokov. Odôvodnenie: Nepovažujem za správne, aby dosiahnutie 70 rokov veku spôsobilo zánik funkcie sudcu ÚS SR. Obmedzilo by to činnosť mnohých sudcov ÚS SR, ktorí vykonávajú aj vo vyššom veku svoje povolanie v súlade s právnym poriadkom, čestne a odborne. Pozn.: K mojej pripomienke verejnosti pôvodne uplatnenej k čl. I bodu 14 (ktorú som tiež označila ako zásadnú) bolo nedopatrením zaslané nesprávne odôvodnenie (týkajúce sa sudcov, a nie sudcov ÚS SR). Správne odôvodnenie je uvedené v tejto pripomienke, pôvodné odôvodnenie mojej pripomienky k čl. I bodu 14 týkajúce sa sudcov, a nie sudcov ÚS SR, považujte prosím vzhľadom na uvedené za bezpredmetné. Ďakujem. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) k čl. I bod 34 (čl. 148 ods. 1 Ústavy) Navrhuje sa za slová „výkonu súdnictva“ doplniť slová „za podmienok stanovených zákonom“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Navrhuje sa priznať právo podať v spojení s ústavnou sťažnosťou návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov aj samotnému sťažovateľovi. Nie je jasné, prečo bolo v prípade zavedenia individuálnej kontroly ústavnosti právnych predpisov zvolené riešenie, podľa ktorého má touto právomocou disponovať iba senát a nie samotný sťažovateľ. Ak nebude tejto pripomienke vyhovené, je žiadúce túto skutočnosť uviesť a presvedčivo vysvetliť a odôvodniť v dôvodovej správe. Pokiaľ ide o možné obavy preťaženia Ústavného súdu v tom zmysle, že v prípade zjavne neopodstatnených ústavných sťažností spojených s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov by muselo najprv rozhodovať plénum, tak takéto obavy nie sú na mieste. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (spojený s ústavnou sťažnosťou) by totiž mal iba akcesorickú povahu a teda by taký návrh „zdieľal osud ústavnej sťažnosti“ (slovami konštantnej judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, napr. II. ÚS 355/20; II. ÚS 4070/17). Nič by preto nebránilo, aby senát ústavného súdu odmietol takéto ústavne sťažnosti aj bez toho, aby predtým muselo plénum prejednať návrh týkajúci sa nesúladu právnych predpisov. Práve naopak, odmietnutím samotnej ústavnej sťažnosti by odpadla nutnosť rozhodovať o návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2020 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Čl. I Navrhuje sa priznať právo podať v spojení s ústavnou sťažnosťou návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov aj samotnému sťažovateľovi. Nie je jasné, prečo bolo v prípade zavedenia individuálnej kontroly ústavnosti právnych predpisov zvolené riešenie, podľa ktorého má touto právomocou disponovať iba senát a nie samotný sťažovateľ. Pokiaľ nebude tejto pripomienke vyhovené, je žiadúce túto skutočnosť uviesť a presvedčivo vysvetliť a odôvodniť v dôvodovej správe. Pokiaľ ide o možné obavy preťaženia Ústavného súdu v tom zmysle, že v prípade zjavne neopodstatnených ústavných sťažností spojených s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov by muselo najprv rozhodovať plénum, tak takéto obavy nie sú na mieste. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (spojený s ústavnou sťažnosťou) by totiž mal iba akcesorickú povahu a teda by taký návrh „zdieľal osud ústavnej sťažnosti“ (slovami konštantnej judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, napr. II. ÚS 355/20; II. ÚS 4070/17). Nič by preto nebránilo, aby senát ústavného súdu odmietol takéto ústavne sťažnosti aj bez toho, aby návrh týkajúci sa právnych predpisov muselo prejednať plénum. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2020 Detail
PraF UK (Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta) k novelizačnému bodu 11 (navrhovaný čl. 143 ods. 3) "Presluhovanie" ústavných sudcov vo funkcii - pôsobí to nadbytočne až kontraproduktívne a vo svojej podstate to ide proti logike navrhovaného antiblokačného mechanizmu - uvoľnená funkcia vytvára tlak na zodpovedných aktérov, eliminuje sa riziko účelového naťahovania procesu v parlamente či u prezidenta v snahe predĺžiť pôsobenie konkrétneho sudcu na ÚS, nebodaj aj v snahe dosiahnuť konkrétne rozhodnutie v konkrétnej veci – presluhovanie ústavných sudcov vo funkcii znižuje potrebný tlak na obsadenie uvoľnených miest - ak má mať prezident (podľa názoru navrhovateľa, no zatiaľ nie textu návrhu) povinnosť vymenovať sudcov ÚS bez návrhu parlamentu, potom je nelogické, aby presluhovali starí sudcovia ÚS, keďže obdobie uprázdnených funkcií bude beztak krátke - čo ak prezident (z akéhokoľvek dôvodu) nebude menovať sudcov na všetky uvoľnené miesta naraz, napr. uplynie funkčné obdobie 4 sudcom, no prezident v konkrétny deň menuje len 2 nových sudcov (takúto situáciu nemožno vylúčiť)? Ako sa určí, ktorí 2 starí sudcovia definitívne končia a ktorí 2 presluhujú ďalej? - ak sa vekový cenzus 70 r. nemá vzťahovať na súčasných sudcov ÚS, ani možnosť presluhovať by sa na nich nemala vzťahovať, resp. by mala platiť len u budúcich ústavných sudcov, pri ktorých sa už v čase ich menovania bude o tejto možnosti vedieť – inak je to v podstate predlžovanie už začatého funkčného obdobia, čo je o dosť väčší ústavný problém, ako jeho predčasné skrátenie Návrh: Vypustiť možnosť presluhovania ústavných sudcov vo funkcii. Zásadná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
PraF UK (Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta) novelizačné body 10 a 11 K mechanizmu navrhovanému v čl. 134 ods. 2 a 3 (alternatívne 12- a 6- ročné funkčné obdobie): - obmena ÚS po častiach v pravidelných pevných intervaloch je kľúčová a zásadná vec pre lepšie fungovanie úst. súdnictva. Nejde to však bez jednorazového „resetu“ Ústavného súdu. Je nám zrejmé, že predčasné ukončenie pôsobenia súčasných ústavných sudcov nie je veľmi akceptovateľné riešenie – v tom prípade by sme však odporúčali zvážiť ponechanie súčasnej úpravy funkčného obdobia, t. j. 12 rokov pre každého vymenovaného sudcu, z nasledujúcich dôvodov: a) ani navrhovaný model nezabezpečí realizáciu záväzku z PVV, aby jedna politická garnitúra nevolila väčšinu úst. sudcov – zabezpečí len ich rôzne funkčné obdobie b) žrebovanie funkčného obdobia hlavou štátu môže pôsobiť nedôstojne, navyše si ani technicky nevieme predstaviť jeho realizáciu tak, aby to nepôsobilo „estrádnym“ dojmom c) samotný prezident sa môže jednoducho účelovo vyhnúť žrebovaniu tým, že v jeden deň vymenuje istý počet sudcov na 12 rokov, a o niečo neskôr zvyšných na 6 rokov – ani pri naraz uvoľnených miestach mu Ústava neprikazuje realizovať menovací akt v jeden deň d) pri zákaze opakovaného vymenovania sudcu ÚS nevidno legitímny dôvod, prečo by niekto mal byť menovaný raz za život na 12 rokov a iný raz za život na 6 rokov – pôsobí to nekoncepčne a nedomyslene. Prax môže priniesť (a iste aj prinesie) rad praktických otázok, napr.: - čo ak kandidátov zvolí jeden parlament, ale predtým, ako prezident vymenuje, prebehnú voľby do NR SR – bude sa menovať na 6 či 12 rokov? Účel by velil na 6, text jasne svedčí pre 12 rokov - čo ak časť kandidátov zvolí jedna NR SR a časť iná? e) efekt tohto návrhu je, že kým jedna politická garnitúra v parlamente si aj naďalej bude môcť zvoliť väčšinu ústavných sudcov sama, tak priamo volený prezident, ktorý by mohol byť jedinou protiváhou tejto garnitúry, nebude mať ani len možnosť vlastnou úvahou korigovať silu tejto garnitúry určením funkčného obdobia, ktoré sa prenesie na žreb f) dôvodová správa počíta s riadnym plynutím volebných období NR SR, od ktorého si sľubuje postupné „rozbitie“ systému, kde jeden parlament kreuje väčšinu ústavných sudcov. Pripomíname však, že z doterajších 8 parlamentných volieb boli 3 predčasné, čo je takmer polovica... Tiež môže dochádzať k predčasnému ukončovaniu funkcie sudcov ÚS, k čomu prispeje aj vekový cenzus g) predkladateľ sa zjavne obáva inštitútu náhradníkov (ktorí by boli potrební pri obmene ÚS po častiach, aby sa pevné intervaly nerozbili predčasným skončením funkcie sudcov ÚS). Nazdávame sa však, že by nebol problém nájsť náhradníka, ochotného nastúpiť aj na kratšiu dobu (napr. 1-3 roky), keby sa mu zachovala možnosť kandidovať potom na plné funkčné obdobie (na takúto kratšiu dobu by sa mohla umožniť kandidatúra aj bývalým sudcom ÚS) resp. pri celkom krátkej dobe, napr. 1 rok, by mohol byť náhradník rovno vymenovaný na dobu náhradníctva plus plných 12 rokov. Návrh: Ak sa nedá realizovať tá absolútne najpodstatnejšia vec – pravidelná obmena ústavných sudcov po častiach v pevných intervaloch – nie je dobré presadzovať polovičaté riešenia s neistými výsledkami, navyše za cenu zavedenia veľkej kazuistiky a množstva vyslovene technických detailov do Ústavy. Zásadná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
PraF UK (Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta) k novelizačnému bodu 10 (čl. 132 ods. 2) K antiblokačnému mechanizmu – menovanie prezidentom bez súhlasu NR SR - každý antiblokačný mechanizmus je zneužiteľný – konkrétne tu hrozí účelová blokáda v parlamente, aby s parlamentom (časťou politických síl v parlamente) spriaznený prezident vymenoval následne ústavných sudcov sám - ak má mať prezident v určitej situácii právo vymenovať ústavného sudcu bez návrhu NR SR, o to viac by mal mať právo určiť, ktorý zo sudcov, ktorých menuje na návrh NR SR, bude na 12 resp. 6 rokov. - čo ak NR SR splní svoju povinnosť navrhnúť potrebný počet kandidátov, ale až po lehote, no stále predtým, ako prezident vymenuje sudcov sám? - nie sme podporovateľmi myšlienky úpravy lehôt v Ústave, ale ak sa ide cestou úpravy detailov a kazuistiky, núka sa aj úprava, že ak NR SR kandidátov nenavrhne, prezident je povinný ich vymenovať bez zbytočného odkladu. Dôvodová správa síce hovorí, že tu povinnosť prezidenta je, a to z titulu dikcie „prezident vymenuje“ – nemožno však zabudnúť, že samotný slovesný vid nepostačuje na ustálenie povinnosti, čo jasne hovoria nielen pravidlá slovenského jazyka, ale aj Ústavný súd Návrh: Zabezpečiť, aby bol prezident reálne povinný bezodkladne vymenovať sudcov ÚS, ak zlyhá NR SR – slovesný vid bez lehoty nie je toho dostatočnou zárukou. Zásadná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) konsolidovanému zneniu Ku konsolidovanému zneniu: Konsolidované znenie je upraviť tak, aby bolo súladné s paragrafovým znením návrhu ústavného zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 37 K čl. I bodu 37: V odseku 1v prvej vete je nesprávny vnútorný odkaz na čl. 141a ods. 1 písm. a) a b). Avšak v návrhu v bode 17 je navrhované nové znenie čl. 141a, ktoré sa nečlení na odseky. Predkladateľ by mal odkázať na čl. 141a ods. 2 písm. a) a b). Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v zákone bolo jednoznačné a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. Vzhľadom na znenie odseku 1 navrhujeme vypustiť v odseku 2 slová „zvolení sudcami Slovenskej republiky. V odseku 4 druhej vete treba za slová „pred 1. januárom 2021“ vložiť čiarku. V odseku 6 odporúčame vypustiť slovo „zriadených“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 16 K čl. I bodu 16: Slová „a bezúhonnosť“ odporúčame nahradiť slovami „a o ich bezúhonnosti“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 35 K čl. I bodu 35: Navrhovaný novelizačný bod navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Navrhovateľ v dôvodovej správe argumentuje trestnoprávne postihovanie sudcu za „svojvoľné rozhodovanie“ právnou úpravou, ktorá sa nachádza aj v iných právnych poriadkoch (napr. trestný čin „ohýbania práva“ podľa § 339 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko) pričom, ale neberie do úvahy rozdielny historický vývoj oboch krajín. Nielen dokazovanie trestného činu, resp. jeho následku, ktorým je zvýhodnenie či poškodenie adresáta rozhodnutia, ku ktorému dospel sudca úmyselne a nie nesprávnym výkladom práva, ale predovšetkým oznamovanie podozrení z tejto trestnej činnosti, dáva neúmerne široký priestor na subjektívne posudzovanie zo strany širokej verejnosti. Zastávame názor, že zneužitiu moci sudcom je vhodné predchádzať kladením dôrazu na osobnú integritu sudcu a jej „vymožiteľnosť“ dôsledným uplatňovaním nástrojov ako sú napr. Súdna rada, Etický kódex sudcu, Kódex správania sudcu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 4 K čl. I bodu 4: V navrhovanom čl. 127 ods. 5 slová „ústavného súd“ treba nahradiť slovami „ústavného súdu“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 20 K čl. I bodu 20: V navrhovanom novelizačnom bode navrhujeme vypustiť slovo „ďalej“ z dôvodu nadbytočnosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 27 K čl. I bodu 27: V navrhovanom čl. 141b ods. 1 slovo „vyžiadaných“ odporúčame nahradiť slovom „získaných“. V čl. 141b ods. 2 treba vložiť za slovo „sudcu“ čiarku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 12 K čl. I bodu 12: V súvislosti s navrhovaným znením bodu 12 navrhujeme rovnakým spôsobom novelizovať aj platné ustanovenia čl. 141a ods. 2 a čl. 145 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak sa v navrhovanom čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky konkretizujú požiadavky na vzdelanie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a to vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, rovnaké požiadavky by mali platiť aj pre členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ako aj sudcov všeobecne. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 11 K čl. I bodu 11: Slová „Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5“ treba nahradiť slovami „Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6“. Platný čl. 134 Ústavy Slovenskej republiky má 5 odsekov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodom 27 a 28 K čl. I bodom 27 a 28: V čl. 142 sa vkladá novy odsek 2, ktorý vymedzuje v jednotlivých písmenách kompetenciu Najvyššieho správneho súdu rozhodovať vo vymedzených veciach. Tieto kompetencie však „predbiehajú“ samotné vymedzenie Najvyššieho správneho súdu (čl. 143) v sústave súdov. Odporúčame preto z hľadiska systematiky členenia Ústavy Slovenskej republiky znenie čl. 143 uviesť buď už v čl. 141 alebo zameniť s textom čl. 142. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 17 5. K čl. I bodu 17: Za slová „sudcovskej legitimity“ navrhujeme doplniť slová „zodpovedajúci za chod súdnictva, správu súdnej moci a súdnictva, ako aj transparentnosť súdnictva“ . Odôvodnenie: Predkladateľ pri ústavnoprávnej charakteristike Súdnej rady Slovenskej republiky vychádza z doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Určujúcim je nález PL. ÚS 2/2012, ktorý Súdnu radu Slovenskej republiky charakterizuje ako ústavný orgán súdnej moci garantujúci predovšetkým nezávisle postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu, zodpovedajúci za chod súdnictva, správu súdnej moci a súdnictva, ako aj transparentnosť súdnictva. Navrhujeme spresniť charakteristiku Súdnej rady Slovenskej republiky podľa hore uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2020 Detail