LP/2019/844 Opatrenie Národnej banky Slovenska z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 6/2018

Pridať
OPATRENIE
Národnej banky Slovenska
z ... 2019, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 6/2018
Národná banka Slovenska podľa § 7 ods. 41 písm. a) až c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje:
Pridať
Čl. I
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.) v znení opatrenia č. 6/2018 (oznámenie č. 168/2018 Z. z.), sa mení a dopĺňa takto:
Pridať
1.
V § 2 ods. 3 písm. a) sa slová „8 a 9“ nahrádzajú slovami „11 a 12“ a v písmene b) sa slová „10 až 17“ nahrádzajú slovami „13 až 20“.
Pridať
2.
V § 2 ods. 5 druhej vete sa slová „20 %“ nahrádzajú slovami „40 %“ a za slovami "právoplatným rozhodnutím súdu“ sa bodkočiarka nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová „ak odsek 8 neustanovuje inak;“.
Pridať
3.
V § 2 sa za odsek 7 vkladajú nové odseky 8 až 10, ktoré znejú:
„(8) Objem poskytnutých spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie, pri ktorých spotrebiteľ spĺňa podmienku podľa osobitného predpisu,3a) okrem úverov podľa odseku 10 a okrem úverov podľa osobitného predpisu,3b) pri ktorých sa zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 určí vo výške prekračujúcej hodnotu 30 % a neprekračujúcej hodnotu 40 %, nemôže presiahnuť 5 % z celkového objemu nových spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie, okrem úverov podľa odseku 10 a okrem úverov podľa osobitného predpisu 3b) s dátumom uzavretia zmluvy v tom istom kalendárnom štvrťroku.
(9) Ak veriteľ v priebehu predchádzajúcich troch mesiacov poskytol spotrebiteľovi okrem novoposkytovaného úveru aj iný spotrebiteľský úver alebo úver na bývanie alebo navýšil celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ktorý predtým sám poskytol, do objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie na účely odseku 8 sa započítava kumulatívna hodnota všetkých takýchto úverov. To neplatí pre existujúce úvery, ktoré budú čerpaním poskytovaného spotrebiteľského úveru vyplatené.
(10) Limit na ukazovateľ schopnosti splácať podľa odsekov 1 až 5 sa nevzťahuje na úver na bývanie, ktorým sa splatí jeden existujúci spotrebiteľský úver alebo úver na bývanie alebo viac existujúcich spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie, alebo ak ide o zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúcu v navýšení výšky spotrebiteľského úveru, ak v týchto situáciách výška poskytnutého spotrebiteľského úveru neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov o nižšiu z hodnôt
a) 2000 eur,
b) 5 % súčtu zostávajúcich výšok týchto existujúcich úverov.“.
Doterajšie odseky 8 až 19 sa označujú ako odseky 11 až 22.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a a 3b znejú:
„3a) § 33a ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

3b) § 2 ods. 8 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2016 (oznámenie č. 373/2016 Z. z.) v znení opatrenia č. .../2019 (oznámenie č. .../2019 Z. z.).“
Pridať
4.
V § 2 ods. 16 a 17 sa slová „11 a 12“ nahrádzajú slovami „14 a 15“.

Pridať
5.
V § 2 ods. 18 sa slová „11 až 14“ nahrádzajú slovami „14 až 17“.

Pridať
6.
V § 2 ods. 19 sa slová „11 až 15“ nahrádzajú slovami „14 až 18“.
Pridať
7.
V § 2 ods. 21 sa slová „10 až 17“ nahrádzajú slovami „13 až 20“.

Pridať
8.
V § 7 ods. 2 sa slová „ods. 11“ nahrádzajú slovami „ods. 14“.

Pridať
9.
Za § 7a sa vkladá § 7b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠7b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Ustanovenie § 2 ods. 8 sa v období od 1. januára 2020 do 31. marca 2020 uplatňuje tak, že objem poskytnutých spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie, okrem úverov podľa § 2 ods. 10 a okrem úverov podľa osobitného predpisu,3b) pri ktorých sa zvýšenie výšky nákladov podľa § 2 ods. 5 určí vo výške prekračujúcej hodnotu 20 % a neprekračujúcej hodnotu 40 %, nemôže presiahnuť 15 % z celkového objemu nových spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie, okrem úverov podľa § 2 ods. 10 a okrem úverov podľa osobitného predpisu 3b) s dátumom uzavretia zmluvy v tom istom kalendárnom štvrťroku.“.
Pridať
Čl. II
Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2020.
Peter Kažimír guvernér


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) predloženému návrhu nemá pripomienky Obyčajná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Všeobecne Upozorňujeme, že dôvod využitia skrátenej formy pripomienkového konania nie je v súlade s čl. 13 ods. 7 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
ALS SR (Asociácia leasingových spoločností) k bodu 2 i V dôvodovej správe k návrhu Opatrenia NBS sa uvádza, že je možné identifikovať skupiny úverov, ktoré by v prípade potenciálneho zhoršenia ekonomických podmienok vykazovali vyššiu rizikovosť. Podľa NBS sa teda rizikovosť a následne i dôvod na sprísnenie regulácie, nevzťahuje na všetky spotrebiteľské úvery. V predkladacej správe k návrhu Opatrenia NBS sa ďalej uvádza, že navrhované zvýšenie minimálnej finančnej rezervy z disponibilného príjmu sa preto dotkne najviac rizikových úverov, zatiaľ čo menej rizikové úvery nebudú sprísnením podmienok ovplyvnené. Na základe toho navrhujeme, pre menej rizikové úvery so 100% zabezpečením počas celej doby splácania, ktoré majú zároveň dobu splácania do 5 rokov, zachovanie súčasného limitu finančnej rezervy z disponibilného príjmu. Konkrétne navrhujeme, v prípade spotrebiteľského úveru, ktorého účelom je nadobudnutie vlastníctva k hnuteľnej veci, ktorá zároveň slúži ako zabezpečenie splácania tohto spotrebiteľského úveru, ak zároveň nepresiahne doba splácania viac ako 5 rokov, zachovať limit finančnej rezervy z disponibilného príjmu pre spotrebiteľa vo výške 20 %. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Všeobecná zásadná pripomienka Návrh opatrenia spolu s plánovaným zvýšením bankového odvodu vytvárajú veľký tlak na ziskovosť bánk. Čistý zisk bánk medziročne klesá a vďaka nižším objemom poskytnutých úverov sa znížia úrokové výnosy bánk. Nižšie výnosy dostanú mnohé banky pod ekonomický tlak, ktorý môže viesť k finančnej nestabilite nielen vybraných subjektov, ale celého bankového trhu. Nižší zisk bánk znamená tiež zhoršenú schopnosť bánk pripraviť sa na potenciálnu krízu, čo ohrozuje ich finančnú stabilitu ako aj stabilitu celej ekonomiky. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Všeobecná zásadná pripomienka Návrh novely Opatrenia NBS č. 10/2017 prichádza v období krátko po implementácii predošlých sprísňujúcich opatrení, ktorých vplyv sa ešte nestihol naplno prejaviť (prvé dopady bolo možné zaznamenať v znížení tempa rastu úverov spotrebiteľom, ktorý sa prejavil koncom roka 2018 a v prvom polroku 2019). Nové navrhované sprísnenie preto môže spolu so všetkými už prijatými opatreniami vytvoriť neželaný synergický efekt, ktorý vo výraznej miere prispeje k nestabilite finančného trhu. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) K bodu 2 Navrhujeme prehodnotiť zvýšenie finančnej rezervy pre účely výpočtu celkovej výšky nákladov na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa z 20 % až na 40 %. Navrhované zvýšenie finančnej rezervy až na 40 % by mohlo mať za následok opätovné využívanie iných spôsobov získavania finančných prostriedkov, napríklad z nebankových subjektov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Bod 9 - Navrhujeme nové znenie bodu 9 (doplnený nový § 7b) Navrhujeme doplniť znenie prechodného ustanovenia, ktoré zohľadňuje proces uzatvárania zmlúv, kedy medzi podaním žiadosti, schválením a samotným uzatvorením zmluvy môže uplynúť určité časové obdobie. Zmenu navrhujeme vzhľadom na technickú náročnosť implementácie opatrenia v kontexte navrhovaného termínu účinnosti a v záujme zabezpečenia právnej istoty vzťahov založených na základe spotrebiteľských zmlúv. Návrh znenia bodu 9: „9. Za § 7a sa vkladá § 7b, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 7b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020 (1) Ustanovenie § 2 ods. 8 sa v období od 1. januára 2020 do 31. marca 2020 uplatňuje tak, že objem poskytnutých spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie, okrem úverov podľa § 2 ods. 10 a okrem úverov podľa osobitného predpisu,3b) pri ktorých sa zvýšenie výšky nákladov podľa § 2 ods. 5 určí vo výške prekračujúcej hodnotu 20 % a neprekračujúcej hodnotu 40 %, nemôže presiahnuť 15 % z celkového objemu nových spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie, okrem úverov podľa § 2 ods. 10 a okrem úverov podľa osobitného predpisu3b) s dátumom uzavretia zmluvy v tom istom kalendárnom štvrťroku. (2) Ustanovenie § 2 ods. 5 a ods. 8 sa neuplatňuje na zmluvy o spotrebiteľských úveroch, pre ktoré si veriteľ do 31. decembra 2019 splnil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou zmluvy o o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa výrazného navýšenia celkovej výšky spotrebiteľského úveru.““ Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Bod 3 - Nové znenie bodu 3 (úprava navrhovaného nového § 2 ods. 8) Navrhujeme, aby sa výnimka vzťahovala na všetkých žiadateľov o úver bez ohľadu na ich vek. Rozlišovanie veku žiadateľa pre systémové uplatnenie výnimky je technicky náročné na implementáciu. Taktiež hrozí riziko, že pri obmedzení na vek do 35 rokov a kvartálny objem úverov výnimka nebude v praxi vyčerpateľná. Zároveň navrhujeme, aby percentuálne určenie výnimky bolo počítané z objemu úverov s dátumom uzavretia zmluvy v tom istom kalendárnom roku. Zmeny výnimky v § 2 ods. 8 zabezpečia, aby bola v praxi využiteľná a vyčerpateľná. Štatistické vykazovanie výnimky bankami je možné na kvartálnej báze. Zároveň navrhujeme, aby pre potreby výnimky zostala zachovaná minimálna výška finančnej rezervy 20 %. Odôvodnenie: Pôvodne navrhované znenie nového § 2 ods. 8 by znamenalo nastavovanie značného množstva parametrov, čo by významne komplikovalo celý proces aj s ohľadom na krátkosť plánovaného času do účinnosti návrhu opatrenia. Návrh znenia bodu 3: „3. V § 2 sa za odsek 7 vkladajú nové odseky 8 až 10, ktoré znejú: „(8) Objem poskytnutých spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie, okrem úverov podľa odseku 10 a okrem úverov podľa osobitného predpisu,3b) pri ktorých sa zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 určí vo výške prekračujúcej hodnotu 20 % a neprekračujúcej hodnotu 40 %, nemôže presiahnuť 5 % z celkového objemu nových spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie, okrem úverov podľa odseku 10 a okrem úverov podľa osobitného predpisu3b) s dátumom uzavretia zmluvy v tom istom kalendárnom roku.“ Poznámka: z nového návrhu znenia § 2 ods. 8 bola vypustená časť textu aj s odkazom 3a, teda aj samotný návrh odkazu 3a. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Doložka vplyvov Doložka vplyvov, vypracovaná v súvislosti s návrhom novely Opatrenia NBS č. 10/2017, nenapĺňa účel § 7 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo vypracovanej doložke sú uvedené vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu „žiadne“, čo je v rozpore so samotnou Osobitnou časťou Dôvodovej správy, ako aj s verejne prezentovaným informáciami zo strany prekladateľa návrhu opatrenia. Z uvedeného dôvodu je podľa nášho názoru nepravdivá aj Všeobecná časť Dôvodovej správy, v ktorej sa uvádza: „Predkladaný návrh opatrenia nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy na občana.“ Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Všeobecná zásadná pripomienka Vzhľadom na predpokladaný synergický efekt návrhu opatrenia s už platnými sprísnenými podmienkami navrhujeme, aby do opatrenia bolo doplnené ustanovenie, na základe ktorého budú dopady nového navrhovaného opatrenia vyhodnotené už v roku 2020 spolu s dopadmi opatrení zavedenými v roku 2018 (t. j. doplniť existujúci záväzok vyhodnotiť dopady novely Opatrenia NBS č. 10/2017 z roku 2018). Navrhujeme vyhodnotiť, či takáto regulácia splnila cieľ, s akým bola prijímaná (t. j. zníženie tempa rastu zadlženosti obyvateľstva). V prípade, ak dôjde k požadovanému útlmu rastu úverov, resp. v prípade vzniku neželaných efektov, Navrhujeme, aby bola výška minimálnej finančnej rezervy vrátená na pôvodnú úroveň. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Všeobecná zásadná pripomienka Zvýšenie finančnej rezervy pre účely výpočtu celkovej výšky nákladov na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa z 20 % na 40 % je podľa nášho názoru neproporcionálne k zvýšeniu disponibilného príjmu spotrebiteľa vyplývajúceho z poklesu príslušných úrokových sadzieb na trhu. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Zmena Čl. II a Čl. I bod 3 (úprava navrhovaného nového § 2 ods. 8) V prípade neakceptovania nami navrhnutých zmien vo výnimke v § 2 ods. 8 (t. j. návrh, aby percentuálne určenie výnimky bolo počítané z objemu úverov s dátumom uzavretia zmluvy v tom istom kalendárnom roku a aby sa výnimka v zmysle § 2 ods. 8 vzťahovala na všetkých žiadateľov o úver bez ohľadu na ich vek a aby pre potreby výnimky zostala zachovaná minimálna výška finančnej rezervy 20 %), navrhujeme posunúť účinnosť návrhu opatrenia na 01. júla 2020 vzhľadom na náročnosť technickej implementácie prechodnej (§ 7b) a štandardnej (§ 2 ods. 8) výnimky. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Zmena Čl. II Navrhujeme posunúť účinnosť návrhu opatrenia na 01. február 2020. Odôvodnenie: Účinnosť opatrenia je navrhovaná od 01. januára 2020 s možným uplatnením výnimky na 15 % objemu nových úverov počas prvého štvrťroka 2020. Opatrenie má byť schválené v polovici decembra, preto upozorňujeme, že na implementáciu opatrenia zostanú bankám necelé dva týždne. Z tohto dôvodu považujeme navrhovaný termín účinnosti za ťažko realizovateľný. Termín účinnosti považujeme za nevhodne zvolený aj s ohľadom na predvianočné obdobie a blížiaci sa koniec roka. Zároveň upozorňujeme, že návrh opatrenia si vyžiada dodatočné finančné náklady na jeho implementáciu, s ktorými rozpočty bánk nepočítali, pričom rozpočty na aktuálny koniec roka 2019 sú už uzavreté. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Bod 3 (odvolávka 3a) k doplnenému ods. 8 v § 2) V prípade neakceptovania nami navrhnutých zmien vo výnimke v § 2 ods. 8 navrhujeme zmeniť znenie návrhu nového § 2 ods. 8 tak, aby mohol byť použitý aj pre úvery poskytované stavebnou sporiteľňou, ktoré sú určené mladým (obmedzenie vek, príjem). Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že od roku 2019 je v platnosti novela zákona o stavebnom sporení, kedy klient stráca nárok na štátnu prémiu, ak má poskytnutý medziúver, myslíme si, že by mala byť prehodnotená možnosť poskytovať úvery pre mladých cez stavebné sporiteľne. § 33a zákona č. 595/2003 sa v ods. 1 odvoláva na § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, kde v odseku 6 sú veritelia stavebné sporiteľne vylúčené z definície úveru na bývanie pre daňový bonus. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Bod 3 - Nové znenie bodu 3 (úprava navrhovaného nového § 2 ods. 8) V prípade neakceptovania nami navrhnutých zmien vo výnimke v § 2 ods. 8 navrhujeme zmeniť znenie návrhu nového § 2 ods. 8 v tom zmysle, že bude priamo v texte opatrenia uvedené, že výnimka sa vťahuje na spotrebiteľov, ktorých vek je najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver. Odôvodnenie: Odvolávku na § 33a ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. nepovažujeme za vhodnú vzhľadom na účely ustanovenia uvedeného § 33a ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. a možné komplikácie pri správnom výklade návrhu novely opatrenia NBS. Pre potreby opatrenia by bolo vhodnejšie priamo v ňom uviesť vymedzenie veku. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Bod 3 V úvode ustanovenia § 2 ods. 10 je podľa nášho názoru nesprávne uvedený pojem „úver na bývanie“. Za správne považujeme nasledovné znenie: „Limit na ukazovateľ schopnosti splácať podľa odsekov 1 až 5 sa nevzťahuje na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden existujúci spotrebiteľský úver alebo úver na bývanie alebo...“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Bod 3 Považujeme za potrebné zjednotiť minimálnu výšku finančnej rezervy podľa výnimky v § 2 ods. 8. Z opatrenia vyplýva, že výška rezervy prekračuje hodnotu 30 %, pričom v dôvodovej správe je uvedené, že rezerva postačuje vo výške 30 %. Analogicky považujeme za potrebné zjednotiť výšku minimálnej finančnej rezervy podľa výnimky v § 7b. Obyčajná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Bod 3 - Doplnenie bodu 3 (úprava navrhovaného nového § 2 ods. 8) S ohľadom na existenciu špecifických produktov, ako je viazaný spotrebiteľský úver , ktoré sú typické nízkou čiastkou úveru do 1 000 EUR a krátkou splatnosťou do 24 mesiacov, a ktoré slúžia pre nižšie príjmove skupiny ako jeden z prostriedkov na zabezpečenie financovania tovarov a služieb, navrhujeme pre ne výnimku vo výške finančnej rezervy – na úrovni súčasnej výšky 20 %. Pokiaľ by tato výnimka nebola udelená, pre túto skupinu obyvateľstva by to predstavovalo významný zásah do možnosti zabezpečiť efektívne financovanie tovarov a služieb. Odôvodnenie: Náš návrh je potrebné zapracovať bez ohľadu na ostatné nami navrhované zmeny znenia navrhovaného § 2 ods. 8. Je to dôležité vzhľadom na skutočnosť, že predmetné opatrenie upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov zo strany všetkých subjektov, nielen bánk, ktoré poskytujú aj úvery na bývanie. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
APSU (Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov Slovenskej republiky) Návrhu ako celku Ústredným bodom návrhu opatrenia, v znení predloženom do medzirezortného pripomienkového konania, je navýšenie rezervy z disponibilných príjmov spotrebiteľov z 20% na 40%, a to okrem jednej špecifickej výnimky pre spotrebiteľov do 35 rokov pre všetky spotrebiteľské úvery a spotrebiteľské úvery na bývanie, bez akéhokoľvek rozlíšenia medzi nimi. Podľa nášho názoru je táto zmena nedôvodná a neprimeraná a posúdenie vplyvov návrhu je neúplné. Osobitná časť dôvodovej správy okrem iného uvádza: „Napriek predchádzajúcim opatreniam je naďalej možné identifikovať skupiny úverov, ktoré by v prípade potenciálneho zhoršenia ekonomických podmienok vykazovali vyššiu rizikovosť. S cieľom zmierniť túto rizikovosť sa navrhuje zvýšiť požiadavku na finančnú rezervu.“ Z tohto textu vyplýva, že potenciálne vyššia rizikovosť sa netýka všetkých segmentov trhu, všetkých spotrebiteľských úverov bez rozlíšenia, ale môžu byť identifikované skupiny úverov vykazujúce vyššiu rizikovosť. Napriek tomu sa navrhuje opatrenie, ktorého dopady nie sú zacielené na údajne rizikové skupiny úverov, ale plošne, teda na všetky segmenty trhu, všetky spotrebiteľské úvery bez rozlíšenia. Je zrejmé, že riziká, ktorých sa Národná banka Slovenska obáva, a to pravdepodobne dôvodne, sa týkajú predovšetkým spotrebiteľských úverov na bývanie so záložným právom k nehnuteľnosti, teda hypoték, a to vzhľadom na ich obvyklú značnú výšku a veľmi dlhú splatnosť. Významným faktorom v ich prípade môže byť aj situácia na realitnom trhu, keď v súvislosti s ním sa už často hovorí o "cenovej bubline". Vzhľadom na tieto okolnosti pri hypotékach určite možno predpokladať možné výrazné negatívne dopady v prípade zhoršených makroekonomických podmienok. Tieto riziká vyplývajúce z makroekonomických podmienok sú však rádovo nižšie u bežných spotrebiteľských úverov, ktorými spotrebitelia financujú typicky nákupy elektroniky, drahších domácich potrieb a podobne. Dôvodom sú výška a dĺžka splatnosti týchto spotrebiteľských úverov, prípadne špecifický spôsob užívania napr. kreditných kariet, ktoré tieto produkty robia v tomto ohľade neporovnateľnými s hypotékami. Je neodôvodnené a neprimerané, aby opatrenie, ktoré môže byť opodstatnené v segmente hypoték zaťaženom špecifickými podmienkami, zasiahlo aj do ďalších segmentov trhu spotrebiteľského financovania. Správnosť tejto tézy dokladá tiež príklad z blízkeho zahraničia, kde čelí podobným rizikám. Pripravovaná právna úprava v Českej republike (Vládní návrh zákona, kterým se mění zákon č. 6/1993 Sb., o České národní bance, ve znění pozdějších předpisů, sněmovní tisk č. 532; http://www.psp.cz/sqw/text/tiskt.sqw?O=8&CT=532&CT1=0) smeruje výhradne k regulácii úverových ukazovateľov pre poskytovanie spotrebiteľských úverov zabezpečených obytnou nehnuteľnosťou. Navyše všeobecná časť dôvodovej správy spolu s doložkou vybraných vplyvov uvádza, že návrh opatrenia nemá vplyvy na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. S takýmto hodnotením nemožno súhlasiť. Vplyvy na podnikateľské prostredie návrh nepochybne má. Primárne možno očakávať dopady na veriteľov, ktorí oproti súčasnému stavu veľkému počtu žiadateľov nebudú môcť poskytnúť spotrebiteľský úver. Neoficiálne sa hovorí o dopadoch až v desiatkach percent objemu spotrebiteľských úverov, ktoré by novo nemohli byť poskytnuté (v závislosti od poskytovateľa, jeho klientely a segmentu trhu). Sekundárne možno očakávať tomu zodpovedajúce dopady tiež na predajcov tovaru, ktorých tovar by títo potenciálne odmietnutí spotrebitelia mali záujem spotrebiteľským úverom financovať. Rovnako je nepochybné, že by sa dostavili aj sociálne vplyvy. Z vyššie uvedených vplyvov na podnikateľské prostredie priamo vyplývajú vplyvy tiež na zamestnanosť v dotknutých sektoroch. A v neposlednom rade by prinajmenšom časť bežných spotrebiteľov bola zbavená možnosti úverovo financovať svoje potreby prostredníctvom veriteľov podliehajúcich prísnej regulácii a dohľadu Národnej banky Slovenska. Dotknutí by týmto boli pravdepodobne skôr spotrebitelia s nižšími príjmami. Sčasti potom možno predpokladať, že by títo nemohli riešiť niektoré životné situácie odložením výdavkov a postupným sporením, pričom by tieto nevyhnutné výdavky nemohli financovať ani zo spotrebiteľského úveru. Mohlo by tak dochádzať aj k presunu týchto spotrebiteľov na čierny trh k nelegálnym veriteľom, ktorí nerešpektujú žiadnu právnu reguláciu. Prieskum medzi klientmi, ktorým bol úver zamietnutý, naznačuje, že až 15% z nich si po zamietnutí úveru zo strany regulovaného veriteľa požičia od úžerníkov a iných nelegálnych poskytovateľov úverov. Nominálne a po rozšírení na celý trh hovoríme zhruba o 80-100 tisíc klientoch. Sme pripravení prieskum prezentovať aj Národnej banke Slovenska. Ďalej Národná banka Slovenska v osobitnej časti dôvodovej správy tiež uvádza: „Návrh na sprísnenie tejto požiadavky vychádza aj z medzinárodného porovnania, ktoré ukazuje, že aktuálna požiadavka na finančnú rezervu je v porovnaní s inými krajinami EÚ pomerne voľná.“ K tomu je potrebné poukázať na Mapovanie vnútroštátnych prístupov v súvislosti s posudzovaním schopnosti splácať podľa smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (Mapping of national approaches in relation to creditworthiness assessment under Directive 2008/48/EC on credit agreements for consumers; https://ec.europa.eu/info/files/mapping-national-approaches-relation-creditworthiness-assessment-under-directive-2008-48-ec-credit-agreements-consumers_cs) zverejnené Európskou komisiou. Z neho je zrejmé, že Slovenská republika naopak patrí k menšine krajín Európskej únie s veľmi konkrétne záväzne upraveným postupom veriteľa pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, vrátane stanovenia rezervy z disponibilných príjmov. Väčšinou požiadavka rezervy v členských štátoch Európskej únie nie je konkrétne legislatívne upravená. Z vyššie uvedených dôvodov považujeme za nevyhnutné, aby bol návrh prepracovaný a zameraný na skutočne preukázateľne rizikový segment trhu, teda spotrebiteľské úvery na bývanie. Považujeme tiež za potrebné, aby boli riadne zhodnotené vplyvy navrhovaných zmien. Zásadná pripomienka Odoslaná 28.11.2019 Detail
MSSR (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) K bodu 2 Zásadne nesúhlasíme so zmenou výšky finančnej rezervy takouto šokovou a skokovou formou zo súčasných 20% na navrhovaných 40% (teda navýšenie o 100%). Uvedené opatrenie považujeme za príliš drastické a veľmi rýchle, ktoré nedáva šancu a možnosť cieľovej skupine pripraviť sa na takto nastavené podmienky. Žiadame súčasne predkladateľa doplniť, aké veľké percento obyvateľstva bude uvedeným opatrením pravdepodobne zasiahnuté, čo je potrebné vyjadriť aj v doložke vplyvov. Taktiež je nevyhnutné, aby predkladateľ uviedol štatistické údaje o nesplácaných úveroch v tomto segmente. Rozumieme zámeru predkladateľa, ktorý argumentuje, že chce chrániť klientov bánk pred rizikami spojenými s nadmerným zadlžovaním a znižovať tak negatívne dopady na domácnosti, ale obávame sa, že opatrenie môže spôsobiť opak. Predkladateľ uvádza, že v septembri 2019 bol objem nových retailových úverov blízko rekordným hodnotám. Toto tvrdenie sa však zdá byť v rozpore so štatistickými ukazovateľmi, ktoré sú uvedené v Mesačnom bulletine NBS za mesiac november 2019, z ktorých nevyplýva enormný nárast úverov (napr. úvery domácnostiam boli poskytnuté v rovnakom objeme (8,7%) za mesiac august aj september, dokonca boli nižšie, ako v mesiaci júl (9%). Ak aj bol zaznamenaný nárast v ostatnom období, toto možno skôr považovať za reakciu na pripravované opatrenie, a nemalo by to byť hodnotené ako štatisticky vyrovnaná hodnota. Máme dôvodné obavy, že uvedeným opatrením sa dosiahne opak toho, čo chce predkladateľ dosiahnuť. Opatrenie má za cieľ chrániť cieľovú skupinu, ktorá môže byť ohrozená tým, že nebude mať v prípade negatívnych zmien ekonomiky dostatočnú rezervu na splácanie úveru. Inými slovami, pôjde o klientov v kategórii nižších a stredných príjmov. Nemyslíme si, že takto výrazná zmena podmienok je na mieste, navyše keď záujemcom o úvery neposkytuje takmer žiaden čas na prípravu. Pokiaľ uchádzači o úver neuspejú v bankách, resp. banky im poskytnú úvery vo výške, ktorá nebude postačovať na zabezpečenie ich potrieb, siahnu po iných možnostiach, čo budú buď nebankovky (ktoré nemajú tak striktne nastavené podmienky poskytovania úverov), alebo skončia v šedej zóne, čo bude pre nich ako aj pre ekonomiku tá najhoršia možnosť. Potom sa tieto osoby dostanú do oveľa horšej situácie, v akej by boli, ak by dostali možnosť získať úver od bánk, ktoré majú solídnejšie nastavené zmluvné podmienky, a pravdepodobnosť splatenia úveru bude pre nich ešte ťažšia a dopady na ich domácnosti ešte výraznejšie. Toto môže mať za následok aj nárast exekučných konaní, prípadne osobných bankrotov, čo opäť spôsobí sociálne napätie. Vnímame, že novelizačná bod 3 sa snaží uvedené opatrenie zmierniť a pre mladých do 35 rokov povoľuje výnimku, avšak pri objeme vo výške maximálne 5% z poskytnutých úverov je diskutabilné, nakoľko bude táto cieľová skupina reálne uspokojená. Žiadame predkladateľa, aby nastavil výšku finančnej rezervy tak, aby jednak nešlo o tak výrazný nárast, ako sa navrhuje (nárast o 100% voči súčasnosti), a jednak aby bol dostatočný časový priestor na prípravu na nové podmienky. Vhodným riešením by mohlo byť nastavenie postupného narastania tohto ukazovateľa tak, aby sa mohla cieľová skupina budúcich klientov na toto pripraviť. Napr. by mohlo ísť o časovo diferencované opatrenie s postupným nárastom o percentuálne body v stanovenom čase (napr. pre rok 2020 by to bolo 30% a pre rok 2021 40%). Toto by malo byť podporené dostatočne širokou medializáciou a informačnou povinnosťou zo strany bánk budúcim klientom tak, aby si boli vedomí nových podmienok a poznali svoje možnosti. Taktiež by stálo za úvahu aplikovať v prípade rizikových skupín povinné poistenie úveru, čo by eliminovali riziko nesplácania. Veríme, že cieľom opatrenia nie je zdecimovať budúcich záujemcov o úvery, ale ide len o prevenčné opatrenie. Avšak aj toto opatrenie musí byť citlivé a vhodne nastavené, berúc pritom do úvahy podmienky na Slovensku. I keď sú v niektorých vyspelých ekonomikách nastavené tieto ukazovatele vyššie, nie je možné všetko „slepo“ aplikovať, ale je potrebné zohľadniť aj príjmové možnosti obyvateľstva, ktoré sú v niektorých prípadoch diametrálne odlišné. Na základe vyššie uvedeného zásadne nesúhlasíme s navrhovaným opatrením a žiadame o jeho prehodnotenie a zmenu (postupné narastanie výšky finančnej rezervy) tak, aby nespôsobilo dramatické následky pre uchádzačov o úvery. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 27.11.2019 Detail