LP/2019/76 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z.z.


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) čl. I bod 1 - § 8e ods.4 Navrhujeme úplne vylúčiť § 8e ods. 4, ktorý zavádza pravidelnú povinnosť sprostredkovateľa predkladať príslušnému orgánu Slovenskej republiky správu o opatreniach určených pre trh. Alternatívne navrhujeme túto pravidelnú povinnosť spresniť zavedením formátu na splnenie si tejto povinnosti, ktorý bude sprístupnený na webovom sídle finančného riaditeľstva a predĺžiť obdobie, počas ktorého bude sprostredkovateľ povinný si túto povinnosť plniť z troch mesiacov na jeden kalendárny rok: „(4) Sprostredkovateľ je povinný každé tri mesiace každý kalendárny rok predkladať príslušnému orgánu Slovenskej republiky správy o opatreniach určených pre trh vo formáte uverejnenom na webovom sídle finančného riaditeľstva, ak má od predloženia poslednej správy k dispozícii nové informácie podliehajúce oznamovaniu uvedené v § 8f v písm. a), d), g) a h), a to do 30 dní od posledného dňa kalendárneho štvrťroka, v ktorom boli informácie predložené príslušnému orgánu Slovenskej republiky.“ Zdôvodnenie: Predmetná povinnosť predstavuje nadbytočnú, duplicitnú a nedôvodnú administratívnu záťaž sprostredkovateľov, keďže ich povinnosť podať informácie o oznamovaných opatreniach pramení z viacerých iných ustanovení novely. Porušenie tejto povinnosti je zároveň dôvodom na uloženie pokuty v zmysle § 8g. Navrhované obdobie troch mesiacov túto administratívnu záťaž iba zdôrazňuje. Absencia usmernenia zo strany finančného riaditeľstva v podobe uverejnenia formátu predkladanej správy je zároveň spôsobilá zmariť účel sledovaného ustanovenia a je v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní sprostredkovateľov. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) čl. I bod 1 - § 8b ods.2 V § 8b ods. 2 navrhujeme nahradiť odkaz na poznámku pod čiarou 12d) výslovným exemplifikatívnym výpočtom subjektov – sprostredkovateľov, na ktorých sa v súvislosti s oznamovaným opatrením vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov, a to nasledovne: „(2) Sprostredkovateľ nie je povinnou osobou, ak sa na oznamované opatrenie vzťahuje povinnosť zachovania mlčanlivosti podľa osobitného predpisu12d) alebo obdobná povinnosť v inom členskom štáte. Sprostredkovateľ nie je povinnou osobu najmä v prípade, ak je sprostredkovateľom advokát12d), daňový poradca12e), štatutárny audítor12f) alebo ak sa na oznamované opatrenie vzťahuje povinnosť zachovania mlčanlivosti podľa predpisov upravujúcich bankové tajomstvo12g).“ „Poznámky pod čiarou k odkazom 12d, 12e, 12f, 12g znejú: 12d) zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 12e) zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov. 12f) zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 12g) zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Zdôvodnenie: Potreba explicitného zakotvenia vylúčenia sprostredkovateľov od povinnosti oznamovacej povinnosti priamo do ustanovenia zákona pramení z legislatívne zakotvenej a judikovanej informatívnej povahy poznámky pod čiarou. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) čl. I bod 1 - § 8f V § 8f navrhujeme komplexne upraviť, ako bude príslušný orgán s oznámenými informáciami nakladať, ako ich bude vyhodnocovať a aké možné dôsledky, okrem pokuty stanovenej v § 8g, by mohli z oznámených údajov pre používateľov a sprostredkovateľov ako povinné osoby vyplynúť. Zdôvodnenie: Tieto skutočnosti sú dôležité z hľadiska princípu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní používateľov a sprostredkovateľov, ktorí sú povinnými osobami. Účelom legitímneho očakávania garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Na základe týchto východísk považujeme za nevyhnutné, aby priamo dotknuté právne predpisy alebo podzákonný predpis vydaný príslušným orgánom resp. finančným riaditeľstvom určili uvedené skutočnosti, t.j. ako bude príslušný orgán Slovenskej republiky s oznámenými údajmi nakladať, ako ich bude vyhodnocovať a aké možné dôsledky by mohli z oznámených údajov pre daňovníkov vyplynúť Zásadná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) čl. I bod 1 - § 8g V § 8g navrhujeme doplniť nasledovnú vetu: „Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania.“ Zdôvodnenie: Limitácia diskrečnej právomoci daňového úradu je nevyhnutná na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov povinných osôb [obdobne ako v prípade § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov] a zníženie rizika potenciálnej svojvôle daňových úradov pri ukladaní pokút. Nevyhnutnosť tejto zmeny pramení tiež zo skutočnosti, že novela v súčasnej podobe nešpecifikuje, ako bude príslušný daňový úrad s oznámenými údajmi nakladať a ako ich bude vyhodnocovať. Hodnotiaca úvaha daňového úradu pri uložení pokuty musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, a musí rešpektovať pravidlá logického myslenia. Zakotvením navrhovanej zmeny je zároveň možné očakávať zníženie sporov medzi povinnými osobami a daňovými úradmi v dôsledku nesprávne alebo nespravodlivo uloženej pokuty za porušenie novozavedenej oznamovacej povinnosti. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) čl. I bod 1 - § 8d V § 8d navrhujeme limitovať informačnú povinnosť sprostredkovateľov, na ktorých sa nevzťahuje oznamovacia povinnosť z dôvodu povinnosti mlčanlivosti zakotvením nasledovného znenia ustanovenia: „Sprostredkovateľ podľa § 8b ods. 2, ktorý má vedomosť o iných sprostredkovateľoch zapojených do oznamovaného opatrenia, je povinný bezodkladne informovať týchto sprostredkovateľov zapojených do oznamovaného opatrenia o ich povinnosti podať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Ak všetci sprostredkovatelia zapojení do oznamovaného opatrenia sú povinní zachovávať mlčanlivosť o oznamovanom opatrení alebo ak do oznamovaného opatrenia nie je zapojený iný sprostredkovateľ, sprostredkovateľ podľa prvej vety je povinný a) bezodkladne informovať používateľa o jeho povinnosti podať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky a b) poskytnúť používateľovi všetky informácie o oznamovanom opatrení, ktoré sú potrebné na riadne a včasné splnenie povinnosti podľa § 8e ods. 5.“ Zdôvodnenie: Na účely eliminácie potenciálnych sporov v dôsledku porušenia zavedenej informačnej povinnosti sprostredkovateľov je nevyhnutné upraviť aj situácie, kedy sprostredkovateľ nemá vedomosť o iných sprostredkovateľoch zapojených do oznamovaného opatrenia. V praxi je často v záujme používateľa nezverejniť sprostredkovateľovi existenciu iných sprostredkovateľov, resp. používateľ je v praxi často viazaný zmluvnou povinnosťou nezverejniť identifikáciu osoby sprostredkovateľa. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SAF (Slovenská asociácia podnikových finančníkov) čl. I bod 1 - § 8c ods.1 V § 8c ods. 1 navrhujeme podmieniť povinnosť sprostredkovateľa podať informácie predchádzajúcim súhlasom používateľa. Znenie ustanovenia navrhujeme nasledovne: „(1) Sprostredkovateľ a pPoužívateľ a sprostredkovateľ na základe predchádzajúceho súhlasu používateľa, ktorí sú povinnými osobami, sú povinní podať informácie v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky v lehote podľa §8e.“ Zdôvodnenie: Predchádzajúci súhlas sprostredkovateľa s podaním informácií v rozsahu podľa § 8f predstavuje nevyhnutný predpoklad ochrany záujmov sprostredkovateľa vo vzťahu s používateľom – klientom. Predchádzajúci súhlas tiež predstavuje súčasť vzájomnej dôvery medzi klientom a poradcom. Je možné predpokladať, že tento súhlas bude v praxi bežnou súčasťou zmlúv o poskytovaní služieb medzi používateľom ako klientom a sprostredkovateľom ako poradcom. V prípade absencie takéhoto súhlasu by bol povinným subjektom príslušný používateľ, ktorý je ultimatívne zodpovedným za plnenie svojich informačných povinností v zmysle novely a zákona č. 442/2012 Z.z.. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) čl. I bod 1 - § 8b ods.2 V § 8b ods. 2 navrhujeme nahradiť odkaz na poznámku pod čiarou 12d) výslovným exemplifikatívnym výpočtom subjektov – sprostredkovateľov, na ktorých sa v súvislosti s oznamovaným opatrením vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov, a to nasledovne: „(2) Sprostredkovateľ nie je povinnou osobou, ak sa na oznamované opatrenie vzťahuje povinnosť zachovania mlčanlivosti podľa osobitného predpisu alebo obdobná povinnosť v inom členskom štáte. Sprostredkovateľ nie je povinnou osobu najmä v prípade, ak je sprostredkovateľom advokát 12d), daňový poradca 12e), štatutárny audítor 12f) alebo ak sa na oznamované opatrenie vzťahuje povinnosť zachovania mlčanlivosti podľa predpisov upravujúcich bankové tajomstvo 12g).“ „Poznámky pod čiarou k odkazom 12d, 12e, 12f, 12g znejú: 12d) zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 12e) zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov. 12f) zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 12g) zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Zdôvodnenie: Potreba explicitného zakotvenia vylúčenia sprostredkovateľov od povinnosti oznamovacej povinnosti priamo do ustanovenia zákona pramení z legislatívne zakotvenej a judikovanej informatívnej povahy poznámky pod čiarou. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Zásadná pripomienka k čl. I bod 1, v časti § 8b ods. 1 V § 8b ods. 1 navrhujeme, aby povinnou osobou na účely automatickej výmeny informácií o oznamovaných opatreniach bol používateľ (t.j. konkrétny daňovník). Zároveň navrhujeme paragrafové znenie návrhu zákona zosúladiť s vyššie uvedenou pripomienkou. Odôvodnenie: Predmetný návrh zákona zavádza povinnosť tzv. povinných osôb (sprostredkovateľa alebo príslušného daňovníka, t.j. používateľa) podať informácie o cezhraničných opatreniach, ktoré spĺňajú aspoň jeden charakteristický znak uvedený v prílohe č. 1a návrhu zákona. Uvedená povinnosť je podľa súčasného návrhu primárne uložená sprostredkovateľovi, t.j. osobám alebo osobe, ktorá cezhraničné opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, resp. ktorá takéto opatrenie pripravuje, sprístupňuje používateľovi alebo ktorá riadi jeho aplikáciu u používateľa. Sprostredkovateľom môže byť aj osoba, ktorá pri týchto aktivitách poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo iným osobám. Pri tejto legislatívnej úprave však vnímame tri oblasti, ktoré sa môžu ukázať v praxi problematické, a síce A. problém s úplnosťou podaní, ak podania nepripravuje používateľ, B. problém s manažovaním dát, ktoré sú poskytované štátnym orgánom a skreslením resp. presnosťou dát, v prípade, ak ich neposkytuje používateľ, a C. problém so stanovením povinnej osoby, v prípade viacerých sprostredkovateľov alebo z dôvodu širokej definície sprostredkovateľa. Všetky tieto problémy, ako sú rozpracované nižšie by boli odstránené, ak povinnou osobou bude používateľ opatrení. Úplnosť podaní V zmysle navrhovaného znenia § 8c ods. 3 sú všetci sprostredkovatelia povinní podávať informácie v rozsahu podľa navrhovaného § 8f. Avšak, sprostredkovatelia nedisponujú všetkými informáciami o opatrení v plnej miere a potrebnom detaile, tak aby vedeli vecne správne pripraviť notifikáciu; ani informáciou o iných sprostredkovateľoch, a najmä o charaktere aktivít iných sprostredkovateľov. Sprostredkovateľ štandardne NEBUDE v pozícii pripraviť podanie a vyhovieť informačnej povinnosti v zmysle § 8f písm. a) až i). Preambula Smernice Rady (EÚ) č. 2018/822 vyžaduje v bode (2), aby daňové orgány členských štátov získavali ucelené a relevantné informácie o opatreniach potenciálne agresívneho daňového plánovania, tak aby bolo zabezpečené okamžité a účinné predchádzanie takýmto praktikám. Zároveň iba komplexné a úplné podania používateľov prispejú k zvýšeniu efektívnosti spoločného štandardu oznamovania, ktorý je cieľom implementovanej Smernice. Čiastkové a parciálne informácie podávané jednotlivými sprostredkovateľmi nebudú viesť k naplneniu týchto účelov Smernice. Vedomosť o všetkých relevantných skutočnostiach konkrétnych opatrení má, a schopný podať ucelené informácie o opatreniach je výlučne používateľ. Ochrana oprávnených záujmov používateľa Používateľ má oprávnený záujem na tom, aby bol limitovaný obeh dát, ktoré považuje za obchodné tajomstvo, citlivé informácie, súkromné informácie. Preto by mal mať čo najväčšiu kontrolu nad podaniami, ktoré sú o ňom a jeho aktivitách notifikované štátnym orgánom. Navyše, sprostredkovatelia nebudú mať informácie o manažérskych rozhodnutiach a podkladových dátach, ktoré viedli k manažérskym rozhodnutiam. Preto existuje riziko, že podania vypracované mimo sféry vplyvu používateľov budú veľmi skreslené a nebudú zodpovedať realite, pričom skreslené alebo nie úplne presné notifikácie sprostredkovateľov môžu viesť k veľkým škodám z pohľadu používateľa. Z hľadiska proporcionality, účel implementovanej smernice môže byť naplnený aj vtedy, ak notifikácia bude plne pod kontrolou a povinnosťou používateľov. Všetky iné spôsoby implementácie považujeme na neproporcionálne z hľadiska ohrozenia záujmov používateľov. Jednoznačnosť stanovenia povinnej osoby Domnievame sa, že v praxi pri predkladanom návrhu môžu vzniknúť aplikačné problémy ohľadom stanovenia zodpovednej osoby. Aplikačné problémy budeme demonštrovať na nasledovnom prípade: Používateľ oslovil ekonomického poradcu so zákazkou navrhnúť vlastnícku štruktúru pre používateľa. Následne advokát dostal zákazku pripraviť zmluvnú dokumentáciu a vykonať v obchodom registri zápis zmien. Všetci traja budú považovaní za sprostredkovateľov. Obaja sprostredkovatelia budú povinnou osobou podľa § 8b ods. 1. Podľa §8b ods. 2 advokáti nebudú povinnými osobami. Ekonomický poradca bude jedinou povinnou osobou, nebude však zrejmé ako sa dozvie o tom, že je jedinou povinnou osobou, nakoľko advokát bude komunikovať iba na používateľa. V takomto prípade bude naplnený účel zákona iba v prípade, ak bude povinnou osobou používateľ. Okrem vyššie uvedeného prípadu v praxi nastanú situácie, kedy osoby spolupracujúce s používateľom nebudú vedieť, či sú povinnými osobami, prípadne sa označia za povinnú osobu nad rámec uvedený v zákone. Pri striktnom určení, že povinnou osobou je používateľ, sa predchádza právnej neistote, kto je povinnou osobou, a zároveň sa predchádza informáciám podaným neúplne resp. nadbytočne. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bod 1 § 8c ods. 7 V čl. I bode 1 § 8c ods. 7 slovo „informácií“ nahradiť slovom „informácie“, v § 8e ods. 4 slová „uvedené v § 8f v“ nahradiť slovami „podľa § 8f“, a v § 8h ods. 2 slová „od konca štvrťroka“ nahradiť vhodnejšími slovami „od posledného dňa štvrťroka“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) predloženému návrhu nemá pripomienky Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
ÚPPVII (Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu) čl. I bod 2 Slová ,,§ 7, 8 a 8a až 8h“ odporúčame nahradiť slovami "§ 7 až 8h". Legislatívno-technická pripomienka Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. II bod 1 V čl. II bode 1 slová „sa písmeno c) v úvodnej vete“ nahradiť slovami „písm. c) úvodnej vete“ a slovo „Odporúčaniami“ nahradiť slovom „odporúčaniami“. Legislatívno-technická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bod 2 V čl. I bode 2 slová „§ 7, 8 a 8a až 8h“ nahradiť slovami „§7 až 8h“. Legislatívno-technická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bod 7 V čl. I bode 7 slová „finančné riaditeľstvá“ nahradiť slovami „finančné riaditeľstvo“. Gramatická pripomienka. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Dôvodová správa k Čl. I, §8a písm. d) 1.Vo vzťahu k bankovému sektoru je uvedené v dôvodovej správe na str. 3, že banky môžu byť za určitých okolností sprostredkovateľmi a že podstatnou otázkou je, či banka má dostatočnú vedomosť o tom, že prostredníctvom fin. služby poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo. Vychádza sa pritom z predpokladu, že banky zhromažďujú a overujú širokú škálu informácií o klientoch. ODôVODNENIE: Banky sa nezúčastňujú pri poskytovaní služby daňového a účtovného alebo iného druhu nebankového poradenstva, ktoré prebieha medzi klientom a konkrétnou spoločnosťou v praxi. Je preto marginálna až náhodná pravdepodobnosť, že sa o oznamovanom cezhraničnom opatrení dozvie banka, resp. sa dozvie dostatočné množstvo informácií na to, že bude možné vyhodnotiť bankou, či transakcia „predstavuje riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam“ (podľa §8a písm. b), ako je definovaný charakteristický znak a to aj ako „vlastnosť“ alebo danou transakciou je iba jednoduché poskytnutie bankovej služby. Banky bez aktívneho zapojenia do oznamovaného opatrenia nie sú schopné akokoľvek vyhodnotiť, pre účely tohto zákona, súbor nesúrodých informácií, ktoré od svojho klienta získajú z dôvodu vykonávania bankových činností. Banky neskúmajú dôvody a motívy klientov a ani neoverujú, či daná operácia môže prebehnúť alebo prebehla a najmä či účelom alebo jedeným z hlavných účelov oznamovaného opatrenia bolo získanie daňovej výhody pre používateľa oznamovaného opatrenia. Faktom je, že bankový sektor preveruje len také dáta, ktoré je povinný preverovať podľa zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní alebo podľa zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pre financovaním terorizmu kvôli reportovaniu a žiaden daňový aspekt transakcie na strane klienta nie je možné preskúmať. Chceli sme zdôrazniť, že cieľom smernice DAC 6 je odrádzanie od praktík agresívneho daňového plánovania podľa jej preambuly, bodu 11 “... aby sa zabezpečila čo najväčšia účinnosť tejto smernice pri odrádzaní od praktík agresívneho daňového plánovania.“ Tento cieľ by nemal byť obídený v praxi. 2. Aktuálny návrh dôvodovej správy k novele zákona obsahuje aj určité nepresnosti a to najmä v tej, časti, že banky môžu podporovať daňové schémy – či už vedome alebo nevedome – cez poskytovanie bankových činností v podobe vytvárania zahraničných daňových účtov a to by ich mohlo klasifikovať za sprostredkovateľa. ODôVODNENIE: Chceli by sme pripomenúť, že banky sa aktívne nezúčastňujú navrhovania, ponúkania na trhu, organizovania nejakej daňovej schémy a ani sa nezúčastňujú na sprístupňovaní či na zavedení alebo na riadení zavedenia oznamovaného opatrenia. V dôvodovej správe je však uvedené, že banky môžu podporovať daňové schémy či už vedome alebo nevedome – cez poskytovanie bankových činností v podobe vytvárania zahraničných daňových účtov. V druhom odseku dôvodovej správy k §8a písm. d) (rovnako je to tak aj v návrhu zákona) sa správne konštatuje, že sprostredkovateľom je aj tá osoba, ktorá priamo poskytuje alebo poskytuje prostredníctvom inej osoby pomoc, podporu alebo poradenstvo, avšak túto pomoc, podporu, poradenstvo musí poskytovať v súvislosti s navrhovaním, ponúkaním na trhu, organizovaním tohto opatrenia, sprístupňovaním na /zavedenie alebo s riadením zavedenia oznamovaného opatrenia. Nie je preto dôvodné od bánk očakávať (tak je to aktuálne uvedené v dôvodovej správe), že sa stanú sprostredkovateľom, len preto, že nevedome poskytnú pomoc daňovým štruktúram a to tým, že pasívne (na žiadosť klienta) vytvárajú zahraničné daňové účty (nie je nám ani zrejmé čo sú to zahraničné daňové účty), bez toho, aby proaktívne (a teda vedome) vytvárali (navrhovali, ponúkali a pod.) takéto schémy týkajúce sa zahraničných účtov. Podľa nášho názoru je v súlade so smernicou, že sprostredkovateľom je osoba, ktorá vystupuje aktívne vo vzťahu k daňovým štruktúram. Teda buď:  „aktívne“ navrhuje, ponúka na trhu, organizuje, sprístupňuje na zavedenie alebo riadi zavedenie oznamované opatrenie alebo  „aktívne“ (teda na základe odborných vedomostí vie alebo by mohol vedieť) poskytuje pomoc, podporu či poradenstvo v súvislosti s navrhovaním, ponúkaním na trh, organizovaním, sprístupňovaním na zavedenie alebo s riadením zavedenia oznamovaného opatrenia. Nie je možné od bánk očakávať, že na základe pasívnych znalostí vedia, že ide o oznamované opatrenie bez toho, aby aktívne participovali na predmetnom oznamovanom opatrení. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Všeobecná pripomienka k návrhu novely zákona č. 442.2012 Z.z. a k DAC6 Podľa nášho názoru bez ďalšej dodatočnej (vysvetľujúcej) legislatívy nie je možné pravidlá a požiadavky DAC6 a návrhu zákona aplikovať v praxi. DAC6 predstavuje všeobecný právny rámec pre boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu vrátane výpočtu charakteristických znakov. Bez dodatkovej spresňujúcej legislatívy reportovanie bude zahŕňať veľké množstvo nesúrodých dát, z ktorých množstvo dát budú informácie o bežných obchodných transakciách. Podľa diskusií v rámci bankového sektora DAC 6 je porovnateľný s projektom reportovania podľa OECD CRS, to znamená, že na strane sprostredkovateľov bude potrebný projektový prístup so zainteresovaním viacerých organizačných zložiek spoločností a externých dodávateľov. Taký projekt je náročný aj z časového hľadiska nielen z finančného. Navrhujeme bezodkladne začať s dopracovaním podpornej legislatívy na národnej úrovni spolu s FR SR, ktorá umožní realizáciu projektu v praxi ako aj elimináciu hypotéz obsiahnutých v definíciách alebo aspoň vysvetlenia cez príklady a už známe vzorce a modely agresívneho daňového plánovania, pretože takéto praktiky v domácich pomeroch nie sú „bežné“, „všeobecne známe“ a pod. v podnikaní. Optimálnym riešením z hľadiska efektívnosti reportovania je aj určitá miera súladu medzi členskými štátmi, keďže dáta budú využívané viacerými členskými štátmi. V zmysle preambuly smernice, bod 10 : „Členský štát by mohol prijať ďalšie opatrenia na oznamovanie podobného charakteru na národnej úrovni, ale príslušným orgánom ostatných členských štátov by sa nemali automaticky oznamovať žiadne zhromaždené informácie nad rámec toho, čo v súlade s touto smernicou podlieha oznamovaniu.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) Príloha č. 1a, bod II, Časť D – bod 1 ods. b) Do znenia:„Prevod finančných účtov alebo majetku do štátov, ktoré nie sú viazané automatickou výmenou informácii o finančných účtoch so štátom, v ktorom je používateľ rezidentom na daňové účely“ navrhujeme doplniť odvolávku na predpis, v ktorom budú takéto štáty zverejnené. ODôVODNENIE: Ak má sprostredkovateľ reportovať podľa toho, aké zmluvy o automatickej výmene informácii o finančných účtoch má uzatvorená krajina, v ktorej je používateľ daňovým rezidentom, je nevyhnutné doplniť do tohto ustanovenia priamo odvolávku na predpis, v ktorom bude MFSR pravidelne zverejňovať zoznam všetkých takýchto dohôd, ktoré sú medzi všetkým štátmi uzatvorené. Inak sprostredkovateľ nemá možnosť sa k takýmto informáciám dostať a teda si túto povinnosť splniť. Prípadne treba zvážiť, či cieľom smernice nie je reportovať podľa toho, s ktorými krajinami má dohodu o automatickej výmene informácii uzatvorenú Slovenská republika a primerane toto ustanovenie upraviť. Zásadná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
SBA (Slovenská banková asociácia) § 8a písm. c) Navrhujeme bližšie špecifikovať toto ustanovenie. ODôVODNENIE: Podľa § 8a písm. c) je oznamovaným opatrením každé cezhraničné opatrenie, ktoré podlieha oznamovaniu, ak spĺňa aspoň jeden charakteristický znak, pričom podľa § 8a písm. b) charakteristickým znakom je vlastnosť cezhraničného opatrenia, ktorá predstavuje riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pričom popis charakteristických znakov je uvedený v príloha 1a. Príloha 1a obsahuje popis charakteristických znakov, pričom niektoré sa oznamujú iba v prípade ak vyhovujú testu hlavného účelu. Otázka ostáva, kedy a či oznamovať charakteristické znaky – konkrétne z časti D -, pri ktorých sa nezohľadňuje test hlavného účelu podľa bodu I prílohy 1a. Má zákonodarca na mysli mechanické oznamovanie všetkých transakcií z časti D prílohy 1a? Alebo iba takých transakcií z časti D z prílohy 1a, ktoré napĺňajú definíciu charakteristického znaku podľa § 8a písm. b) zákona? Zásadná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 1. K čl. I bodu 1 .§ 8a písm. d). Navrhované zákonné vymedzenie pojmu „sprostredkovateľ“ považujeme za nejednoznačné/nedostatočné, nakoľko obsahuje iba parciálnu časť definície tohto pojmu vymedzeného v čl. 3 ods. 1 písm. b) bode 21 smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011) v znení smernice Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu. Odporúčame definíciu pojmu „sprostredkovateľ“ doplniť tak, aby zodpovedala obsahu smernice. Obyčajná pripomienka Odoslaná 19.2.2019 Detail