LP/2019/683 Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika TOMÁŠA a Roberta FICA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1624)

Pridať
POSLANECKÝ NÁVRH - ZÁKON
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika TOMÁŠA a Roberta FICA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1624)


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
NBS (Národná banka Slovenska) Čl. I, bod 9 1. V bode 9 predkladateľ uvádza, ako má znieť druhá veta. V tejto súvislosti upozorňujeme, že v predmetnej časti bodu 9 za dvojbodkou sú uvedené dve vety. 2. Do doložky vybraných vplyvov do bodu 9 „Vplyvy na rozpočet verejnej správy“ navrhujeme doplniť kvantifikáciu dopadov návrhu na rozpočet verejnej správy. 3. Považujeme za potrebné poukázať na skutočnosť, ak návrh bude bez zásadnejšej úpravy stupníc platových taríf zamestnancov verejnej správy, môže to spôsobiť s vysokou pravdepodobnosťou situáciu, že niektoré platové tarify budú nižšie ako minimálna mzda. 4. Taktiež navrhujeme, aby predložený materiál bol doplnený analýzou, ktorej by predchádzala odborná diskusia, a to v týchto oblastiach: a) aké je optimálne nastavenie úrovne minimálnej mzdy vo vzťahu k produktivite, konkurencieschopnosti a mzdovej distribúcii ekonomiky, b) aký je dopad toho, že minimálna mzda rastie rýchlejšie ako mediánová mzda na zamestnanosť a konkurencieschopnosť, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou alebo nižšou mzdovou úrovňou, c) aký je odhad vývoja minimálnej mzdy v strednodobom horizonte (podľa septembrovej predikcie NBS by v prvom roku platnosti tohto návrhu došlo k nárastu minimálnej mzdy takmer 13 % za predpokladu nárastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2019 o 7,7 %) a aké sú skúsenosti a praktiky v zahraničí. Obyčajná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny vplyv aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s navrhovaným zvýšením minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, ktorý však nie je vyčíslený. Podľa § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné uviesť predpokladané vplyvy na rozpočet verejnej správy, vrátane vplyvov na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. Zároveň upozorňujeme, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 nezohľadňuje negatívne vplyvy vyplývajúce z predloženého návrhu zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) k Čl. I bod 7. (§ 8) Nesúhlasíme s návrhom tohto ustanovenia, že v prípade, že sa nedosiahne dohoda sociálnych partnerov, suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bude predstavovať 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Nesúhlasíme s výškou 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky pre ustanovenie minimálnej mzdy. Odôvodnenie: Takto stanovenú výšku minimálnej mzdy považujeme za neprimeranú, ekonomicky neprimerane zaťažujúcu zamestnávateľov. Zavedenie hrubej minimálnej mzdy na Slovensku najmenej vo výške 60 % z priemernej hrubej mzdy je v porovnaní s inými krajinami absolútny extrém. Pomer minimálnych hrubých zárobkov voči priemernej mzde v Českej republike, v Maďarsku a v Poľsku osciluje v priemere na úrovni 41 percenta. Žiadna krajina OECD nemá minimálnu mzdu vo výške 60 percent z priemernej mzdy. Upozorňujeme na skutočnosť, že dopad nárastu minimálnej mzdy sa v zdravotníckych zariadeniach odráža predovšetkým v náraste náhrad za príplatky za sviatky, nadčasy, príplatky za nočné, príplatky za soboty a nedele, odmeny za služby a pod., ktoré sa vypočítavajú z minimálnej mzdy, nakoľko zdravotnícke zariadenia poskytujú zdravotnú starostlivosť 24 hodín denne 365 dní v roku. Dopad t.č. vládou SR schválenej výšky minimálnej mzdy na rok 2020 má na základe odpovedí väčšiny členov ANS je odhadovaný dopad zvýšenia minimálnej mzdy (z EUR 520 na EUR 580) a ku nej prislúchajúce navýšenie náhrad za mzdu v roku 2020 vo výške cca 11 miliónov Euro. Zásadná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) predloženému návrhu Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí s uvedeným návrhom. Odôvodnenie: Zamestnávatelia dlhodobo žiadajú otvoriť rokovania o novom mechanizme, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov upravovala, nemôžeme však súhlasiť s tým, aby sa odvíjal iba od priemernej mzdy. Nový mechanizmus by mal zohľadňovať viaceré ekonomické veličiny, nielen priemernú mzdu, ale napr. aj produktivitu práce, či infláciu. Vzorec by mal byť predmetom odborných diskusií, sme však toho názoru, že minimálna mzda by sa mala odvíjať od mediánovej mzdy, ktorá sa javí ako presnejší štatistický ukazovateľ. Žiaľ, téma minimálnej mzdy prestala byť v poslednom období odbornou témou a stala sa politickou témou. Ani najvyspelejšie európske ekonomiky nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy vo výške 60% z priemernej mzdy, preto by sa k jej výške malo prihliadať zodpovedne. Ak má byť cieľom zvyšovanie príjmov nízkopríjmových skupín, tak na to je riešením zvýšenie nezdaniteľnej časti dane, jej naviazanie na rast minimálnej mzdy tak, aby práve nízkopríjmové skupiny neboli oveľa viac zdaňované každým zvýšením minimálnej mzdy. Pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje 42-48%. Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v nízkorozvinutých regiónoch a nízkopríjmových sektoroch. Inštitút minimálnej mzdy je dôležitá ekonomická kategória, ktorá má významný vplyv na celkový ekonomický rast hospodárstva a predovšetkým na zamestnanosť. Zjednodušene povedané, čím bude minimálna mzda menej kopírovať výkonnosť hospodárstva a prípadne stanovená nad jej možnosti, tým viac bude brániť rozvoju podnikania, či už v rámci konkrétneho regiónu, resp. priemyselného odvetvia. Takže ekonomicky nie je dôležitá jej absolútna hodnota, ale jej podiel na priemernej mzde tak, aby tento podiel dostatočne odborne a citlivo reflektoval na výkonnosť ekonomiky, ale zároveň netlmil rozvoj v jednotlivých jej odvetviach, či sektoroch alebo nelikvidoval zamestnanosť v jej najmenej rozvinutých regiónoch. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na tie najvýkonnejšie ekonomiky vidíme podiel na úrovni medzi 40-50% (Nemecko, Francúzsko...), kde priemerné mzdy však presahujú vysoko 2000 €. Podľa prognózy IFP MF SR z 19. júna 2019 sa očakáva na rok 2019 priemerná mzda na úrovni 1 081 €. Navrhovaný vzorec by tak vysoko tieto krajiny spomínaným podielom preskočil so všetkými vyššie uvedenými negatívnymi vplyvmi na jeho hospodárstvo. Ak by sme ho použili na výpočet minimálnej mzdy pre rok 2021, tak minimálna mzda v roku 2021 by predstavovala sumu 648,60 €. V roku 2022 by už minimálna mzda bola vo výške 687,60 € a v roku 2023 potom 725,40 €. Pri priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR vychádzame z aktuálnej strednodobej predikcie makroekonomických ukazovateľov NBS P2Q-2019 (za rok 2019 „1081€“ ako podklad pre výpočet na rok 2021, za rok 2020 „1146 €“, za rok 2021 „1209 €“). Na základe uvedeného zastávame názor, že navrhovaný zákon prakticky znefunkčňuje účinný a reálny sociálny dialóg o minimálnej mzde. Tvrdenie predkladateľov, že navrhované znenie ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok, považujeme za čisto formálne, nakoľko prijatím uvedeného návrhu by došlo k zásadnému zvýhodneniu sociálneho partnera na strane zamestnancov. Podľa štatistických údajov za rok 2017, priemerná hrubá mzda je počítaná za všetky odvetvia kde sa priemerne mzdy pohybujú v rozsahu od 640 € ( reštauračné služby, výroba textilu... ) až po 2050 € (informačné technológie) – samozrejme približne rovnako je tento rozsah tvorený podľa jednotlivých krajov (významné nižšie sú východoslovenské kraje). A tak kým navrhovaná minimálna mzda tvorí iba menšiu časť priemernej hrubej mzdy a teda má zanedbateľný vplyv na dobre platené sektory (u IT je to cca 30% z priemernej mzdy) u nízko honorovaných sektorov ako spomínané reštauračné služby (ale aj mnoho ďalších) to predstavuje takmer 100%! Naviac existuje obrovský rozdiel medzi priemernou mzdou dosahovanou v regiónoch východného a stredného Slovenska a napr. Bratislavou. Práve v týchto regiónoch by ľudia, ktorí tu musia zostať z rôznych, napr. rodinných dôvodov chceli tiež prácu, ale miestny podnikateľ pri tak vysokej miere minimálnej mzdy si ju jednoducho nemôže dovoliť vytvoriť a zaplatiť. Naviac sme jedinou krajinou v Európe, ktorá má nielen vysokú minimálnu mzdu v pomere k priemerne dosahovanej, ale na minimálnu mzdu sú u nás naviazané všetky ostatné mzdy a príplatky, ktoré podnikateľ musí zaplatiť vo všetkých ostatných mzdových triedach, resp. tzv. stupňoch náročnosti, keďže zákon predpisuje v najvyššej triede min. 100%ný rozdiel voči minimálnej mzde a zároveň si nemôže dovoliť neodstupňovať rozdiel v zárobkoch u kvalifikovanejších pracovníkov. Navyše v posledných troch rokoch došlo k enormnému nárastu príplatkov a prijatiu ďalších obligatórnych benefitov ako sú napr. rekreačné poukazy. Takisto je nesporné a štatistiky to potvrdzujú, že existuje veľký rozdiel medzi nárastom výkonnosti slovenskej ekonomiky (produktivitou práce) a vývojom minimálnej mzdy, ktorý svedčí o absolútnom nesúlade medzi nárastom minimálnej mzdy a produktivitou práce. V tejto súvislosti je namieste poznamenať, že z pohľadu dynamického nárastu HDP v SR v posledných rokoch sa slovenskej ekonomike posledné obdobie darilo a bola v dobrej kondícii. Treba však povedať aj to, že uvedený nárast prichádza predovšetkým z priemyslu, ktorý však u nás nerastie rovnomerne cez všetky sektory, a ani pracovné miesta sa nevytvárajú rovnomerne vo všetkých krajoch a sektoroch. Drvivá časť nárastu pochádza predovšetkým zo zahraničných investícií a v dvoch sektoroch – automobilového a elektrotechnického priemyslu. Tieto však nie sú zamestnávateľom väčšiny ale iba značnej menšiny( menej ako 30%) celkového počtu slovenských zamestnancov. Preto keď sa hovorí o dynamickom raste treba chápať jednoduchú matematiku, že keď nadpriemerne rastie podpriemerný počet sektorov, musí nadpriemerný počet sektorov podpriemerne rásť alebo dokonca byť v strate. A to je prípad väčšiny, najmä malých a stredných podnikov a živnostníkov zamestnávajúcich celkovo takmer 70% všetkých zamestnancov súkromného sektora na Slovensku. Podľa správy o výsledkoch testu malých a stredných podnikov sa len navrhované zvýšenie na 580 euro v roku 2020 bude týkať takmer 28-tisíc zamestnávateľov ako samostatne zárobkovo činných osôb a ďalších 27-tisíc právnických osôb, ktoré sú malými a strednými podnikmi s menej ako 250 zamestnancami, pričom mzdové náklady im stúpnu o vyše 100 miliónov eur. Aký potom bude mať dopad navýšenie pri uplatnení navrhovaného vzorca? Pri vyššie uvedenom návrhu nám jednoznačne chýbajú seriózne odborné dopadové štúdie a analýzy na podnikateľské prostredie ako aj verejnú správu. Z toho vyplýva nutnosť zodpovedne a odborne pristupovať k minimálnej mzde na Slovensku, a to najmä v súčasnom období, ktoré je poznačené obchodnou vojnou medzi USA a Čínou, ktorá poškodí najmä EÚ, tvrdým Brexitom, pričom prvé vážne príznaky vidíme už dnes v podobe historického poklesu britskej, ale aj nemeckej ekonomiky, na ktorú je slovenské hospodárstvo extrémne naviazané. Vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy dvíhajú o milióny EUR, ktoré sú najmä v hrozbe ekonomickej recesie potrebné na investície. Je nepochybné, že minimálna mzda na Slovensku rastie rekordným tempom, a s ňou tak rastú aj náklady zamestnávateľov. Minimálna hodinová mzda ovplyvňuje výšku príplatkov a kompenzácií za prácu v noci, cez víkend, za nadčasovú prácu či za sťažený výkon práce. Z povahy podnikateľskej činnosti množstva spoločností vyplýva, že ich zamestnanci pracujú v nepretržitej prevádzke 7 dní v týždni, čo je dané ich zameraním a štruktúrou priemyslu v SR. Pre tieto spoločnosti môže byť takýto nárast mzdových nákladov v dôsledku skokového navýšenia minimálnej mzdy a príplatkov na ňu nadviazaných ekonomicky neudržateľný. Takéto neprimerané zvyšovanie minimálnej mzdy dostáva hospodárenie spoločností pod extrémny tlak, nakoľko tieto sú nútené obmedziť svoje investície do svojho ďalšieho rozvoja, ako aj obmedziť investície do svojich technologických zariadení, čoho dôsledkom bude ich strata konkurencieschopnosti, čo samozrejme môže viesť a s veľkou pravdepodobnosťou povedie aj k z níženiu počtu zamestnancov. S ohľadom na uvedené sme toho názoru, že vývoj slovenskej ekonomiky neumožňuje prijatie predmetného návrhu. Jeho prijatie považujeme za zbytočný hazard, nakoľko prichádza v čase, keď všetky ekonomické indikátory hovoria o spomalení svetovej ekonomiky i ekonomiky eurozóny. Viaceré ekonomické predikcie a prognózy (Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky, OECD, SAXO Bank, ale aj ministerstva financií SR) jasne naznačujú nielen zhoršenie ekonomického vývoja, ale cca 80 % pravdepodobnosť recesie ekonomiky EÚ. Ukazujú to najmä nové štatistiky poklesu hospodárskeho rastu v Nemecku, Veľkej Británii a ďalších krajinách EÚ, ku ktorým sa aktuálne pridala aj Slovenská ekonomika (jej previazanosť na tieto krajiny je enormná dominantným podielom exportu na HDP a dominantným podielom exportu práve do týchto krajín) šokujúcim poklesom rastu HDP z očakávaných 3,4 na 1,9 %! Postupne bude dochádzať k ďalšiemu ochladzovaniu ekonomiky a negatívny dopad historického nárastu minimálnej mzdy sa ukáže práve v časoch, keď zamestnávatelia budú čeliť poklesu objednávok a budú prehodnocovať každé jedno euro. Je veľmi pravdepodobné, že spomalenie ekonomiky spolu s vysokými mzdovými nákladmi zamestnávateľom spôsobí silný nárast nezamestnanosti a zníži objem výroby vo fabrikách. Už teraz máme konkrétne príklady a signály z priemyselných sektorov ukazujúce, že takto dramatické navýšenie minimálnej mzdy spôsobí významný prepad konkurencieschopnosti slovenského priemyslu s fatálnym dopadom predovšetkým na slovenské malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú dve tretiny všetkých zamestnancov v priemysle a spôsobia nevyhnutné prepúšťanie zamestnancov a spolu s veľkými podnikmi bude mať silne negatívny dopad na štátny rozpočet. Ako sme uviedli už vyššie, neuvážené a skokovité zvýšenie minimálnej mzdy považujeme za hrozbu aj vzhľadom na napojenie minimálnej mzdy na výpočet výšky príplatkov za prácu a na § 124 Zákonníka práce. Sme jediná krajina v EÚ s kumuláciou naviazanosti minimálnej mzdy na všetky stupne náročnosti, resp. tarifné stupne a príplatky v enormnej výške Zásadná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) čl. I bodu 7 a sprievodným materiálom [§ 8 ods. 1] Navrhujeme v § 8 ods. 1 ako aj sprievodných dokumentoch materiálu vzájomne zmeniť poradie slov "mesačnej" a "nominálnej" z formálno-logického dôvodu a v súlade so zavedeným pomenovaním údaju zverejňovaného Štatistickým úradom SR. Poznámka: V súčasnom znení § 8 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. je pomenovanie rovnako nesprávne. Obyčajná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) 1. Zásadná pripomienka k návrhu ako celku RÚZ v predloženej podobe zásadne nesúhlasí s návrhom a navrhuje nepokračovať v legislatívnom procese. Odôvodnenie: Cieľom návrhu zákona je určiť ,v prípade ak sa sociálny partneri nedohodnú, vzorec na výpočet sumy minimálnej mzdy, ktorého základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve. Výška minimálnej mzdy samá určiť ako 60% zo sumy priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku. RÚZ podporuje princíp, aby sa minimálna mzda stanovovala pevným vzorcom, ale jeho predložená podoba je neakceptovateľná z nasledovných dôvodov: A. Základom pre výpočet minimálnej mzdy je arbitrárne stanovené percento z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za predchádzajúce obdobie–t.j. uvedený vzorec pracuje s minulými veličinami. RÚZ navrhuje vzorec prepracovať tak, aby zohľadňoval širší okruh veličín ako je napr. rast produktivity práce, vývoj zamestnanosti, mieru inflácie a rast HDP. RÚZ navrhuje, aby vzorec pracoval s očakávanými budúcimi hodnotami a mohol tak aspoň čiastočne reagovať na budúci vývoj a nie s minulými štatistickými hodnotami za predchádzajúce obdobie B. Vzorec v navrhovanej podobe vychádza z arbitrárne stanovenej hodnoty 60% zo sumy priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca(pričom sa pracuje s priemernou nie mediánovou mzdou).Takýto pomer minimálnej mzdy a priemernej mzdy pritom nedosahujú ani rozvinutejšie európske ekonomiky. Zákon v navrhovanej podobe sa preto do budúcna môže stať významnou prekážkou zamestnávania v SR. Dopady predloženého návrhu do budúcna môžu byť o to horšie, že na sume minimálnej mzdy je naviazaná suma príplatkov podľa Zákonníka práce a minimálnych mzdových nárokov podľa §120 Zákonníka práce. Ani najvyspelejšie európske ekonomiky nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy vo výške 60%. Ak má byť cieľom zvyšovanie príjmov nízkopríjmových skupín, tak na to je riešením zvýšenie nezdaniteľnej časti dane, jej naviazanie na rast minimálnej mzdy tak, aby práve nízkopríjmové skupiny neboli oveľa viac zdaňované každým zvýšením minimálnej mzdy. Pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje 42-48%. Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v nízko rozvinutých regiónoch a nízkopríjmových sektoroch Zásadná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) Zásadná pripomienka k návrhu Žiadame s účinnosťou od 1. januára 2020 odpojiť príplatky za nočnú prácu a za prácu v sobotu a v nedeľu od sumy minimálnej mzdy (ide o právnu úpravu v Zákonníku práce). Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu by sa malo namiesto toho určovať v nadväznosti na sumu priemernej mzdy. Suma minimálnej mzdy je v porovnaní s priemernou mzdou oveľa menej predvídateľná. Spôsob učenia týchto príplatkov by sa mal zmeniť tak, aby to reálnu výslednú sumu príplatkov neovplyvnilo. Zásadná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
Klub 500 (Klub 500) Zásadná pripomienka k návrhu ako celku Nesúhlasíme s predloženým návrhom a žiadame o jeho zosúladenie s revidovanou Európskou sociálnou chartou z 1. januára 2015, na ktorú sa aj predkladatelia odvolávajú pri odôvodňovaní svojho návrhu. Podľa článku 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty sa na zabezpečenie účinného výkonu práva na primeranú odmenu zmluvné strany zaväzujú priznať právo pracovníkom na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň. V súlade s textom revidovanej Európska sociálnej charty sa vykladá článok 4 ods. 1 tak, že právo na dôstojnú životnú úroveň je rešpektované, ak ak je čistá minimálna mzda - po anglicky the net minimum wage, aspoň 60 % čistej priemernej mzdy v hospodárstve predmetného štátu (po anglicky the net national average wage). Revidovaná Európska sociálna charta z 1. januára 2015 teda neopiera určenie minimálneho príjmu na zachovanie dôstojnej životnej úrovne o hrubú minimálnu mzdu ani o hrubú priemernú mzdu, ako sa nazdáva predkladateľ, ale jasne vychádza z čistej minimálnej mzdy a z čistej priemernej mzdy. Zásadná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) K doložke vplyvov Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uplatňuje zásadnú pripomienku k dopadu predmetného materiálu na zdravotníctvo, ktorý musí byť uvedený v doložke vybraných vplyvov. Vplyv zvýšenia minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov sa bude týkať zamestnancov, ktorých mzda, základná zložka mzdy bola dohodnutá na úrovni príslušného minimálneho mzdového nároku - zodpovedajúcemu príslušnému stupňu náročnosti práce. Nepôjde preto len o zamestnancov podnikateľskej sféry, ale aj o zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov rezortu zdravotníctva (t. j. o zamestnancov zdravotníckych zariadení). Je potrebné primerane upraviť dôvodovú správu a dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy. Odôvodnenie: Minimálne mzdové nároky zamestnancov zdravotníckych zariadení (zdravotníckych aj nezdravotníckych pracovníkov) sa riadia ustanoveniami § 120 Zákonníka práce. Podľa prílohy 1 Zákonníka práce (Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest), výkon odborných činnosti v zdravotníctve zodpovedá štvrtému stupňu náročnosti práce (koeficient 1,6), výkon odborných a špecializovaných činností piatemu stupňu náročnosti práce (koeficient 1,8). Šiestemu stupňu náročnosti práce (koeficient 2,0) zodpovedá výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí. Zvýšenie minimálnej mzdy sa tak premietne do zvýšenia minimálnych mzdových nárokov zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov v jednotlivých stupňoch náročnosti práce, ovplyvní budúcu výšku základných zložiek miezd (resp. dohodnutých miezd), výšku odvodov zamestnávateľov, ako aj výšku ďalších nárokovateľných a zákonných nárokov zamestnancov - dohodnutých a poskytovaných v rozsahu a za podmienok upravených Zákonníkom práce a príslušnými kolektívnymi zmluvami. Doložky vplyvov prekladané v súvislosti s úpravou minimálnej mzdy sa doposiaľ zameriavali spravidla len na vyčíslenie dopadov minimálnej mzdy na zamestnancov, ktorých mzdové pásmo hrubej priemernej mesačnej mzdy sa pohybovalo na úrovni rozpätia pôvodnej a novo navrhovanej výšky minimálnej mzdy, teda neobsahovali vyčíslenie alebo odhad výšky očakávaných dopadov na ďalšie skupiny zamestnancov, ktorých mzdy sú zamestnávateľmi dohodnuté na úrovni príslušných minimálnych mzdových nárokov a ani návrhy na krytie týchto zvýšených výdavkov. Zásadná pripomienka Odoslaná 9.10.2019 Detail
ANS (Asociácia nemocníc Slovenska) K Čl. I bod 7. (§ 8) Nesúhlasíme s návrhom tohto ustanovenia, že v prípade, že sa nedosiahne dohoda sociálnych partnerov, suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bude predstavovať 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Nesúhlasíme s výškou 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky pre ustanovenie minimálnej mzdy. Odôvodnenie: Takto stanovenú výšku minimálnej mzdy považujeme za neprimeranú, ekonomicky neprimerane zaťažujúcu zamestnávateľov. Zavedenie hrubej minimálnej mzdy na Slovensku najmenej vo výške 60 % z priemernej hrubej mzdy je v porovnaní s inými krajinami absolútny extrém. Pomer minimálnych hrubých zárobkov voči priemernej mzde v Českej republike, v Maďarsku a v Poľsku osciluje v priemere na úrovni 41 percenta. Žiadna krajina OECD nemá minimálnu mzdu vo výške 60 percent z priemernej mzdy. Upozorňujeme na skutočnosť, že dopad nárastu minimálnej mzdy sa v zdravotníckych zariadeniach odráža predovšetkým v náraste náhrad za príplatky za sviatky, nadčasy, príplatky za nočné, príplatky za soboty a nedele, odmeny za služby a pod., ktoré sa vypočítavajú z minimálnej mzdy, nakoľko zdravotnícke zariadenia poskytujú zdravotnú starostlivosť 24 hodín denne 365 dní v roku. Dopad t.č. vládou SR schválenej výšky minimálnej mzdy na rok 2020 má na základe odpovedí väčšiny členov ANS je odhadovaný dopad zvýšenia minimálnej mzdy (z EUR 520 na EUR 580) a ku nej prislúchajúce navýšenie náhrad za mzdu v roku 2020 vo výške cca 11 miliónov Euro. Zásadná pripomienka Odoslaná 8.10.2019 Detail
APZ (Asociácia priemyselných zväzov) Čl. I bod 7 (§8) Zásadne nesúhlasíme s úpravou znenia §8 zákona a to v spôsobe určovania výšky minimálnej mzdy – 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Odôvodnenie:Navrhovaný spôsob určovania výšky minimálnej mzdy znamená, že v prípade, ak zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov nedohodnú na výške minimálnej mzdy pre rok 2021, jej výška by na základe aktuálnych údajov dosiahla úroveň 638 € (Štatistický úrad, výška priemernej mzdy za obdobie 1 a 2 Q/2019). Podľa článku 4 Európskej sociálnej charty je odporúčaná hranica čistej minimálnej mzdy na úrovni najviac 60 percent čistej priemernej mzdy v krajine, a navrhované znenie pre Slovensko znamená odklon od odporúčaní Európskej únie. Rovnako ani súčasné údaje Eurostatu nepotvrdzujú, že by niektorá krajina v rámci EÚ dosahovala navrhovanú 60%-tnú úroveň z priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. Pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje 42-48%. Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v málo rozvinutých regiónoch a nízkopríjmových sektoroch. Týmto chceme zdôrazniť najmä negatívny vplyv zvýšenej minimálnej mzdy na rizikové skupiny – absolventov, dlhodobo nezamestnaných, ľudí s neukončeným alebo so základným vzdelaním a negatívne vplýva na rast a udržateľnosť počtu pracovných miest, a to predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Zdôrazňujeme najmä predpokladaný nástup hospodárskej krízy, ktorá sa už aktuálne začína prejavovať najmä v oblasti automobilovej výroby, ktorá na Slovensku tvorí významnú časť HDP. Zdôrazňujeme, že prepad HDP sa prejavuje na Slovensku z očakávaných 3,4% na 1,9% a spomaľuje sa aj pokles miery nezamestnanosti. Odvetvie priemyslu primárne tvorí zahraničný kapitál a jeho trh je orientovaný exportne. Táto skutočnosť v kombinácii so zmenou zákonov za obdobie posledných dvoch rokov (uvádzame najmä dvojfázové zavedenie mzdových príplatkov, zavedenie rekreačných poukazov, najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy a dlhodobé zavedenie stupňov minimálnych miezd) je pre odvetvie priemyslu výrazne ohrozujúcim faktorom v dobe spomaľujúcej ekonomiky v Európe. K návrhu zákona rovnako uvádzame nesúhlasné stanovisko so spätným určovaním výšky minimálnej mzdy, ktoré je uvedené nasledovne „suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.“ V roku 2021 budeme podľa prognóz európskej únie a predpokladu Ministerstva hospodárstva pravdepodobne v hospodárskej recesii, na túto možnosť navrhovaný zákon nereflektuje. V rámci návrhu nie sú uvedené žiadne formy brzdového mechanizmu a práve spätné určovanie výšky minimálnej mzdy s 2-ročným odstupom zhorší stav podnikateľského prostredia v tomto období. V súlade s prebiehajúcim pripomienkovým konaním 1. akčného plánu pre realizáciu opatrení vyplývajúcich zo Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 žiadame o stiahnutie predmetného návrhu zákona do obdobia, kedy nebudú vykonané odborné posudky a štúdie, ktoré navrhnú vhodnejší model a ukazovatele pre určovania výšky minimálnej mzdy s dôrazom na štruktúru a vývoj hospodárstva na Slovensku a udržanie konkurencieschopnosti, dopadov na podnikateľské prostredie, zamestnanosť a pod. Upozorňujeme, že predkladaný návrh zákona neobsahuje finančné dopady znenia zákona na štátny rozpočet a verejný rozpočet. Súčasne je potrebné si uvedomiť, že zmenou sadzby minimálnej mzdy sú priamo ovplyvnené ďalšie mzdové náklady a to najmä mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za nočnú prácu, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, doplatky k minimálnej mzde. Pre priemyselné spoločnosti môže byť takýto návrh na určovanie minimálnej mzdy a príplatkov na ňu nadviazaných ekonomicky neudržateľný a dostáva spoločnosti na hranice finančných zdrojov a prichádza k obmedzeniu investícií do vlastného a technologického rozvoja. Táto oblasť konkurencieschopnosti spoločností na Slovensku je už v súčasnej dobe výrazne podhodnotená v priestore V4 a prichádza k jej ďalšiemu brzdeniu. Zásadná pripomienka Odoslaná 8.10.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K celému materiálu KOZ SR zároveň upozorňuje, že akákoľvek úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy bude mať opätovne vplyv na odmeňovanie zamestnancov vo verejnom sektore, ktorých tarifné platy budú pod úrovňou minimálnej mzdy. KOZ SR preto požaduje, aby sa legislatívne upravilo aj nastavenie platových taríf zamestnancov vo verejnom sektore, tak aby valorizáciou sumy mesačnej minimálnej mzdy došlo k úprave tarifných platov zamestnancov verejného sektora a tie neboli prekrývané minimálnou mzdou a neopakovala sa situácia, že kolektívne vyjednané zvýšenia taríf sa strácajú v dorovnávaní týchto taríf do minimálnej mzdy. Zásadná pripomienka Odoslaná 8.10.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) K celému materiálu Ako uvádzajú predkladatelia, cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť postup určovania minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok z dôvodu posilnenia záväzkov a zásad vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky. Slovenská republika je v otázke minimálnej mzdy viazaná čl. 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty. Ide o záväzok „priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň”. Na uvedený záväzok z čl. 4 ods. 1 sa KOZ SR dlhodobo odvoláva pri stanovovaní sumy mesačnej minimálnej mzdy. Otázka minimálnej mzdy je ďalej zmienená v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý môže byť podkladom na vytvorenie pravidiel európskej minimálnej mzdy s cieľom zamedziť pracujúcej chudobe. Obdobný záväzok vyplýva aj z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. KOZ SR je presvedčená, že stanovená suma minimálnej mzdy bola dlhodobo podhodnotená, čo dokazuje aj fakt, že do roku 2015 bola čistá minimálna mzda nižšia ako hranica rizika chudoby jednotlivca a až od roku 2016 ju začala mierne prevyšovať. Stanovená suma minimálnej mzdy teda kreovala pracujúcu chudobu t. j. zamestnanec pracujúci za minimálnu mzdu napriek tomu, že poberal mzdu bol priamo ohrozený chudobou. Každoročná valorizácia minimálnej mzdy ju síce zvyšovala, ale zároveň prakticky udržiavala doterajší status, a teda nenapĺňala záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky. Odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv hovorí, že by podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde mal dosahovať 60 % v čistom vyjadrením. Odporúčanie zároveň spätne vyhodnocuje uvedený podiel, teda porovnáva sumu minimálnej mzdy v roku a príslušnú priemernú mzdu v tom istom roku. Pri dodržaní tohto porovnania by bolo potrebné stanovovať sumu minimálnej mzdy na nasledujúce obdobie z prognózovanej priemernej nominálnej mesačnej mzdy v danom období. Problematické je aj jednoznačné určenie čistého vyjadrenia vzhľadom na mechanizmus zdaňovania a odvodovania v SR, keďže z určeného čistého vyjadrenia je problematické presne určiť hrubé vyjadrenie. Napríklad: V prípade odhadovanej priemernej nominálnej mesačnej mzdy na rok 2020, ktorá je 1 148 € by minimálna mzda pri 60 % podiely v čistom vyjadrení musela byť v hrubom vyjadrení okolo 653 €. Takto určená minimálna mzda by v čistom vyjadrení zodpovedala 60 % priemernej mzdy a v hrubom vyjadrení by zodpovedala 56,88 %. Vzhľadom na vyššie uvedené si KOZ SR uvedomuje, že vychádzať z prognózovanej priemernej nominálnej mesačnej mzdy dva roky dopredu, už samostatne môže spôsobiť veľkú mieru nepresnosti a prognózovaná priemerná nominálna mesačná mzda sa v tak dlhom časovom horizonte môže meniť. Keďže po absolvovaných rokovaniach o sume mesačnej minimálnej mzdy, KOZ SR chápe potrebu vytvorenia predvídateľného mechanizmu valorizácie sumy mesačnej minimálnej mzdy, ktorý by mal vychádzať z verifikovaných údajov, KOZ SR súhlasí s nastavením mechanizmu na priemernú nominálnu mesačnú mzdu. Verifikovaná priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve je určená vždy za rok predchádzajúci roku, v ktorom je minimálna mzda ustanovená. Určenie sumy mesačnej minimálnej mzdy vo výške 60 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy zabezpečí priblíženie sa cieľom medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky a zároveň ide o predvídateľný mechanizmus. Aj keď v prvom roku účinnosti návrhu zákona môže dôjsť k zdanlivému skokovému nárastu sumy mesačnej minimálnej mzdy, navrhovaný mechanizmus do budúcna zabezpečí valorizáciu sumy mesačnej minimálnej mzdy o index rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. KOZ SR zároveň oceňuje ponechanie rokovaní o sume minimálnej mesačnej mzdy na sociálnych partnerov, a teda navrhovaný mechanizmus sa aplikuje až pokiaľ nedôjde k dohode medzi sociálnymi partnermi. KOZ SR odporúča poslancom NR SR pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 8.10.2019 Detail
TTSK (Trnavský samosprávny kraj) § 8 bod 7 prvá veta nahradiť číslo 60 % číslom 58%. Odôvodnenie: Snahu o systematické nastavenie výšky minimálnej mzdy vnímame pozitívne, avšak aplikácia tohto návrhu zákona by v prípade, ak by nedošlo k dohode mzdy dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, znamenala skokové zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2020 o ďalších 10%. Po výraznom náraste minimálnej mzdy v roku 2019 (12%) bude pre vyššie územné celky veľmi ťažké nájsť finančné zdroje na rast personálnych výdavkov, najmä v čase keď sa spomaľuje výkon ekonomiky. Preto navrhujeme zníženie podielu zo 60% na 58%. Zásadná pripomienka Odoslaná 8.10.2019 Detail
TTSK (Trnavský samosprávny kraj) doložka vplyvov V doložke vybraných vplyvov nie je vyčíslený vplyv na rozpočet verejnej správy, chýbajú aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov Zásadná pripomienka Odoslaná 8.10.2019 Detail