LP/2019/67 Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností

Pridať
ZÁKON
o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) §4, písm 1 Za základ výšky príspevku sa v zmysle návrhu zákona akceptuje výška príspevku v roku 2019. Ten je však založený na zvykoch, na nejasných pravidlách, a rozdielnom prístupe k jednotlivým cirkvám. Príspevok štátu dostáva z 18 cirkví 14, nie 12 ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu zákona. V správe sa nikde neuvádza ani skutočnosť, že štát prispieva Katolíckej cirkvi nielen na platy duchovných a prevádzku biskupských úradov, ale aj na činnosť Konferencie biskupov Slovenska a oboch konferencií vyšších predstavených mužských i ženských reholí. Neuvádza sa ani to, že v rozpočte Evanjelickej cirkvi a. v. sú zahrnuté aj náklady na činnosť Ekumenickej rady cirkví v SR. A čo zaráža najviac, je skutočnosť, že v správe sa neuvádza ani to, že štát prispieva na činnosť ústredí Katolíckej charity, Evanjelickej a Reformovanej diakonie, pričom na činnosť charitatívnych ústredí ostatných cirkví neprispieva vôbec. Podľa tabuliek o hospodárení za rok 2017, ktoré predložili Ministerstvu kultúry cirkvi, cirkvi použili príspevok štátu na krytie 99 % nákladov na platy duchovných a 55 % prevádzkových nákladov. Najmenej uhradil štát Novoapoštolskej cirkvi (len 39 % z celkových nákladov) a Cirkvi adventistov siedmeho dňa (65 %). Najviac Pravoslávnej cirkvi (98 % celkových nákladov), Starokatolíckej cirkvi (96 %) a Rímskokatolíckej cirkvi (91 %) pri priemere za všetky cirkvi úhrady 85 % celkových nákladov. Prečo niekomu štát uhrádza 91 – 98 % celkových nákladov a niekomu len 39 % nie je zdôvodnené. Predložený návrh zákona berie za rozhodujúce objektívne kritérium počet veriacich prihlásených k cirkvi pri sčítaní obyvateľov. Ani tu však nestanovuje žiadne pravidlá ako použije toto kritérium na poskytnutie príspevku. Analýza štátneho príspevku na činnosť jednotlivých cirkví v roku 2019 preukázala rozdielnu hodnotu príspevku v eurách na jedného veriaceho, čo má byť asi znakom solidarity s malými cirkvami. Ale z cirkví najmenej dostáva Cirkev adventistov siedmeho dňa (pri 0,07 % podielu z celkového počtu veriacich) – 14 € na 1 veriaceho (čo je ročný štátny príspevok 40 526 €), najviac Cirkev bratská (0,08 % z veriacich) – 117 € (príspevok predstavuje až 398 454 €) a Bratská jednota baptistov (0,09 %) – 104 € na 1 veriaceho (výška ročného príspevku je nižšia – 363 333 €). Podobne u veľkých cirkví Gréckokatolícka cirkev má pri podiele 5,05 % zo všetkých veriacich príspevok na 1 veriaceho vo výške 24 €, čo predstavuje výšku príspevku 4 900 043 €. Evanjelická cirkev a.v. s podielom 7,71 % z veriacich má príspevok len 15 € na 1 veriaceho, čo predstavuje celkovú výšku príspevku len 4 568 230 €. Aké sú vlastné kritériá a pravidlá na určenie výšky príspevku pre cirkvi v roku 2019 ? Použitie rozpočtu z roku 2019 ako východiskového bodu pre financovanie cirkví konzervuje nerovnosť, rôzne pravidlá a zvýhodňuje niektoré cirkvi na úkor ostatných. Z uvedených dôvodov je rozpočet z roku 2019 nepoužiteľný pre navrhovanú úpravu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) všeobecne Všeobecne: Predložený návrh zákona konzervuje súčasný stav do roku 2044 v ktorom môže prísť ku zmene výšky príspevku na základe ustanovenia § 4 ods. 3 návrhu. Otázka náboženského vyznania nie je v zmysle európskej legislatívy povinnou otázkou v rámci sčítania obyvateľov (v Českej republike sa pri sčítaní obyvateľov v roku 2021 nenachádza vôbec) a poskytuje výrazne odlišné výsledky oproti sociologickým výskumom s hodnotou nad rámec štatistickej chyby (veľkosť rozdielu výsledkov sa pohybuje v intervale od 7,2 do 18,3 % - čo predstavuje už výsledok metodickej chyby), čo spochybňuje relevantnosť jeho výsledkov. Súčasne nie je isté, že sa otázka náboženského vyznania bude zisťovať a akým spôsobom pri ďalšom sčítaní obyvateľov, je otázne či je vôbec relevatné podmieňovať prideľovanie priameho štátneho príspevku cirkvám na výsledky sčítania obyvateľov. Celý proces prípravy zákona sa uskutočnil bez zapojenia verejnosti a diksusie o podstate zákona a jeho obsahu. Ani tvrdenie v predkladacej správe, že je to výsledok odporúčaní Expertnej komisie je diskutabilné, nakoľko podľa vyjadrenia samotného Ministerstva kultúry a zápisov z rokovania expertnej komisie, ktoré nám ministerstvo poskytlo sa komisia stretla naposledy 25.5.2016, v roku 2017 a 2018 nerokovala vôbec a nezhodla sa na konkrétnom modele financovania cirkví. zhľadom na súčasný spôsob financovania cirkví z verejných prostriedkov sa otázka ich financovania týka všetkých obyvateľov štátu. V demokratickej spoločnosti by preto mala byť pred predložením návrhu nového zákona predmetom verejnej diskusie. O to viac, že platná právna úprava pochádza z roku 1949 a rovnaký spôsob financovania cirkví je v rámci európskych štátov výrazne menšinovou úpravou. Súčasne je potrebné upozorniť na fakť, že podľa výskumu Sociologického ústavu SAV – Demokratickosť a občania na Slovensku II. v roku 2014 by s prijatím zákona, ktorým by sa financovala činnosť cirkví iba poukázaním časti dane od ich členov a sympatizantov súhlasilo až 46,5 % občanov, proti bolo iba 27,5 %. Na otázku aký je ideálny spôsob financovania cirkví odpovedalo 27,5 % respondentov zo štátneho rozpočtu ako doteraz, 16,2 % súhlasí s poukazovaním časti dane od členov a sympatizantov cirkví a 28,3 % sa domnieva, že cirkvi by mali žiť iba z výnosov zo svojho majetku a milodarov. Tieto názory však Expertná komisia i predložený návrh Ministerstva kultúry úplne ignorujú. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) §3, písm 1 Definícia podpory cirkvi podľa tohot znenia zákona nezodpovedá skutočnosti, nakoľko štát podporuje cirkvi na základe osobitných zmlúv (napr. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky č. 648/2002 Z. z., Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní č. 394/2004 Z. z., Zmluva o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky č. 270/2005 Z. z. a pod.) prostredníctvom rozpočtových kapitol ministertstva vnútra (pastoračná činosť v polícii, hasičskom zbore, finančnej správe, horskej službe, financovanie základného a stredného cirkevného školstva), ministerstva školstva vedy, výskumu a športu (finacovanie vysokého cirkevného školstva, bohosloveckých fakúlt a seminárov), ministerstva obrany (pastoračná činnosť v armáde). Uvedené skutočnosti sa však dotýkajú len časti cirkví, niektorým cirkvám štát túto podporu neposkytuje. Preto odporúčame preformulovať uvedené znenie daného paragrafu v zmysle skutočnosti. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) všeobecne Na základe našich pripomienok k §-om 3-6 návrhu zákona si dovoľujeme vyjadriť názor, že predložený návrh zákona zachováva doterajšie nedostatky právnej úpravy financovania cirkví, nestanovuje jasné a transparentné pravidlá poskytnutia a použitia priameho štátneho príspevku pre ústredia cirkví a platy duchovných. Z predloženého znenia zákona nie sú jasné ani zásady solidarity, ktoré dôvodová a predkladacia správa tak jednoznačne zdôrazňujú. Naopak použitím rozdelenia príspevku podľa rozpočtu z roku 2019 návrh zákona konzervuje nezdôvodniteľné rozdiely v prístupe k jednotlivým cirkvám. Navrhovaná úprava zákona o financovaní cirkví ešte viac pripútava cirkvi ku štátu a štát k cirkvám. Slovenská republika sa však ešte stále podľa platného znenia čl. 1. našej Ústavy neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo: (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Ústava SR v čl. 1 ods. 1 uvádza dve vety zásadného významu pre výklad a uplatnenie všetkých nasledujúcich noriem, ale aj celého právneho poriadku SR. Podľa druhej vety sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Vylúčením ideológie z prvkov, ktoré podľa Ústavy SR majú význam pre dianie v Slovenskej republike, sa vyjadruje historická skúsenosť založená na čl. 4 Ústavy Československej socialistickej republiky z roku 1960 („Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.“) ale skoršiu historickú skúsenosť založenú na § 58 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky z 21. júla 1939 [„Slovenský národ zúčastní sa štátnej moci prostredníctvom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (strany slovenskej národnej jednoty),.“]. Relevancia ideológie má za následok vytváranie kastovej spoločnosti, popretie rovnosti v právach a povinnostiach a rad ďalších javov celkom neprijateľných v spoločnosti rešpektujúcej demokratické hodnoty. Zhodný význam má vylúčenie náboženstva. Ako veriaci sa ľudia navzájom delia podľa vierovyznania a cirkví. Ako občania ľudia spolu tvoria jedno spoločenstvo usporiadané do štátu. Základné pravidlá vzťahu medzi veriacimi a ich Bohom sú vymedzené v posvätných textoch každého náboženského spoločenstva odvodených od príslušného Boha. Základné pravidlá vzťahu medzi občanmi a štátom vyjadruje ústava daného štátu. Pravidlá náboženského spoločenstva sú nemenné, lebo pochádzajú od Boha, pravidlá vzťahu medzi občanmi a štátom sa menia, lebo platia z premenlivej vôle občanov a nimi ustanovených zástupcov v zákonodarných zboroch. Spoločenské napätie, prípadne až rozvrat, nastáva tam, kde sa tieto súbory pravidiel navzájom zamieňajú alebo vytesňujú. Buď sa svetská moc usiluje odstrániť náboženské pravidlá, alebo sa nastoľuje diktatúra v mene božej moci, pri ktorej sa občan redukuje na veriaceho jednej denominácie, prehrešky proti viere sa stávajú zločinom proti štátu a podľa toho sa aj stíhajú. Summa summárum, relevancia náboženstva v štáte má rovnaký následok ako relevancia ideológie v štáte Prvou vetou článku 1 ods. 1 ústavy sa zaručujú tri kvality štátu nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky: a) zvrchovanosť, b) demokratickosť a c) právnosť. Tieto kvality navzájom súvisia a dopĺňajú sa. Pri ochrane ústavnosti ich možno uplatniť vo vzájomnom prepojení, čo potvrdzuje právny názor ústavného súdu: „Ústavné požiadavky demokratického a právneho štátu vytvárajú predpoklady a medze výkonu verejnej (štátnej) moci. Jednou z požiadaviek demokratického právneho štátu založeného na princípe suverenity ľudu ustanovenou v čl. 2 ods. 1 ústavy, podľa ktorej štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo, je, že verejná (štátna) moc môže byť vykonávná výlučne na základe demokratickej legitimácie. Podľa názoru ústavného súdu atribútom takto chápanej demokratickej legitimity založenej na princípe suverenity ľudu a demokratického právneho štátu vo vzťahu k verejným funkciám je ústavná požiadavka, aby ich vznik (verejných funkcií) bolo možné spätnou väzbou privodiť k ich prameňu, teda k občanovi, resp. k ľudu.“ (I. ÚS 238/04, Nález z 31.januára 2005, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2005 s. 238-239) Financovaním ústredí cirkví a platov duchovných sa súčasne významne prelamuje princíp rovnosti v právach a dôstojnosti daný článkom 12. Ústavy. Cirkvi takto získavajú ničím neodôvodnené nadštandardné postavenie v štáte na úkor ostatných svetonázorových skupín občanov. Financovanie cirkví by malo byť vzhľadom na skutočnosť, že ide o použitie verejných financií, pred jej prerokovaním predmetom vecnej a faktografickej verejnej diskusie. Uvedený návrh zákona financovania cirkví zo strany štátu je v rozpore s prevládajúcim názorom verejnosti, naopak ide proti nemu bez racionálneho zdôvodnenia. Konzervuje doterajší stav, napriek požiadavke verejnosti o zmenu modelu financovania cirkví. Z uvedených dôvodov požadujeme stiahnutie materiálu o financovaní cirkví pre jeho nepripravenosť, nedostatočnosť a netransparentnosť z legislatívneho procesu a jeho prepracovanie. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 6 ods. 1 Uvedené navrhované znenie tohto paragrafu rozširuje použitie štátneho príspevku aj na výchovné, kultúrne a sociálne aktivity cirkví. Týmto rozšírením účelu použitia príspevku sa zneprehľadňuje spôsob financovania cirkví a zavádza sa niečo, čo sa už uskutočňuje cez iné kapitoly štátneho rozpočtu. Viď pripomienka k § 3. ods. 1.Prečo sa takto realite Akoby to doteraz nebolo ?! Pritom už teraz cirkvi čerpajú zo štátu osobitné príspevky na svoju činnosť v mnohých oblastiach. Okrem príspevku štátu na platy duchovných a ústredie cirkví dostávajú cirkvi z rozpočtu Ministerstva kultúry účelové príspevky na obnovu kultúrnych pamiatok. Cirkevné organizácie získavajú podporu na kultúrne aktivity z grantového systému Fondu na podporu kultúry. Z rozpočtu Ministerstva obrany majú garantované financovanie systemizovaných miest duchovných správcov v ozbrojených zložkách štátu, cez Ministerstvo vnútra aj v polícií, väzniciach, u hasičov, colníkov, ba i u Horskej služby. Ministerstvo vnútra hradí pomerné náklady na základné a stredné cirkevné školy, Ministerstvo školstva, vzdelávania vedy a športu poskytuje ďalšie milióny na teologické fakulty, bohoslovecké semináre či celé verejné katolícke univerzity, platí vyučovanie náboženstva na základných a stredných školách. Cez rozpočty regionálnych samospráv a príslušných ministerstiev sa hradia náklady na školské, sociálne a zdravotnícke aktivity cirkevných zariadení. Ministerstvo financií neeviduje cirkevné zbierky, neeviduje poplatky za omše, krsty, svadby či pohreby (štólové poplatky), nezdaňuje ich rovnako ako nezdaňuje dary v prospech činnosti cirkví. Miestne samosprávy oslobodzujú v zmysle zákona cirkvi od daní z nehnuteľností z bohoslužobných objektov, pričom, ktoré objekty sú to, si určujú samotné cirkvi. Rádio a televízia Slovenska zabezpečujú pre cirkvi vysielanie náboženských relácií a v rámci zmluvy so štátom garantujú aj ich každoročnú výrobu vo výške skoro 1 milióna eur. Cirkevné neziskové organizácie – nadácie či občianske združenia – získavajú od občanov milióny z 2 -3 % z daní. Len z tohto stručného výpočtu je zrejmé, že podpora štátu činnosti cirkví vo výchovnej, kultúrnej, zdravotníckej či sociálnej oblasti je mnohostranná a významná, prekračujúca ročne viac ako 200 miliónov eur. V mnohých oblastiach je podpora štátu cirkvám aj správna a užitočná, bez jej podpory by jednoducho mnohé tieto aktivity cirkví neexistovali. Otázka však znie, prečo má štát platiť duchovných a ústredia cirkví, prečo má prispievať na ich prevádzku ? Navrhovaným znením tohto paragrafu sa ešte viac zakrýva uvedená skutočnosť. Cirkvám sa v rámci reštitúcií vrátil majetok v nadštandardnom rozsahu i čase práve preto, aby sa naplnil základný deklarovaný cieľ: Zabezpečiť ich nezávislosť na štáte a slobodu vierovyznania. Podstatu tohto princípu precízne vysvetlil v zdôvodnení prečo nepožiadali o príspevok štátu riaditeľ Cirkvi Ježiša Krista, svätých neskorších dní na Slovensku Robert Hans van Dalen: „Dokonca aj v krajinách ako Slovensko, kde je bežná štátna finančná podpora cirkvi, naša cirkev nepožaduje a nebude akceptovať takúto podporu. Cirkev je úplne sebestačná a neverí, že je vhodné požadovať od daňových poplatníkov iných náboženstiev, alebo daňových poplatníkov bez viery, aby podporovali činnosť cirkvi. Cirkev je financovaná dobrovoľnými darmi jej členov... Aj keď veríme, že je správne, aby cirkev udržiavala produktívny a pozitívny pracovný vzťah so štátnymi a miestnymi úradmi a s inými cirkvami, veríme a podporujeme aj koncepciu sebestačnosti a finančnej nezávislosti od štátu.“ Navrhovaná úprava zákona o financovaní cirkví ešte viac pripútava cirkvi ku štátu a štát k cirkvám. Slovenská republika sa však ešte stále podľa platného znenia čl. 1. našej Ústavy neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo. Financovaním ústredí cirkví a platov duchovných sa súčasne významne prelamuje princíp rovnosti v právach a dôstojnosti daný článkom 12. Ústavy. Cirkvi takto získavajú ničím neodôvodnené nadštandardné postavenie v štáte na úkor ostatných svetonázorových skupín občanov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 5, ods. 3, písm. b Znenie tohto paragrafu predpokladá pravidelné opätovné navyšovanie príspevku cirkvám v pomernom rozdelení ako v roku 2019. Nestanovuje však spôsob udelenia príspevku a jeho výšky v prípade novej registrovanej cirkvi ? V akej výške sa určí pre novú cirkev príspevok štátu podľa výsledkov sčítania obyvateľov na 1 veriaceho – 9 alebo 117 € ? Aká miera solidarity bude prejavená voči novej cirkvi, kto a na základe čoho, akých kritérií, určí jej mieru ? Ak nová cirkev nebude menovite uvedená v sčítaní obyvateľov, nebude dostávať žiaden príspevok a bude čakať aj 10 rokov na nové sčítanie, kde už bude menovite zahrnutá ? Pritom na jej registráciu zo strany štátu v zmysle aktuálneho znenia zákona č. 308/1991 Zb. Zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností sa vyžaduje 50 000 čestných prehlásení s podpismi plnoletých občanov Slovenskej republiky vrátane ich mena, trvalej adresy a rodného čísla, ktorí potvrdia, že sa hlásia k novej cirkvi a poznajú jej učenie. Podľa metodiky pri sčítaní obyvateľov sa medzi počty prihlásených veriacich započítavajú aj neplnoletí občania (deti). Predchádzajúce znenie zákona č. 308/1991 platné do roku 2007 predpisovalo povinnosť 20 000 podpisov plnoletých osôb a túto podmienku splnili len tri nové cirkvi - Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi (24.3.1993), Cirkev Ježiša Krista, svätých neskorších dní (15.10.2006) a Bahájske spoločenstvo (19.4.2007). Podľa sčítania obyvateľov 2011 ani jedna z týchto cirkví nedosiahla počet členov nad 20 000 (vrátane detí!) Svedkovia Jehovovi – 17.222, Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní – 972, Bahájske spoločenstvo – 1065. Uvedené fakty spochybňujú sčítanie obyvateľov ako relevantné kritérium. Navrhujeme stanoviť kritériá pridelenia výšky príspevku novej cirkvi. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) § 2 písm. b) a § 4 ods. 3 Žiadame v zákone definovať postup na aktualizáciu údajov o náboženskom vyznaní po sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, napr. zriadením evidencií jednotlivých dotovaných cirkví. Tieto evidencie môžu, resp. mali by vychádzať z údajov, ktoré sa zistia v sčítaní 2021. Upozorňujeme na skutočnosť, že predložený návrh zákona nereflektuje zmeny v spôsobe budúcich sčítaní obyvateľov, domov a bytov (ako potencionálneho zdroja aktualizácie údajov v budúcnosti), ktoré boli avizované aj v rámci materiálu návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. v dôvodovej správe). Odôvodnenie: Údaje o náboženskom vyznaní sú v SR zisťované len prostredníctvom sčítania obyvateľov a nenachádzajú sa v žiadnom z administratívnych zdrojov dát. Sčítanie obyvateľov v roku 2021 bude podľa zákona č. 223/2019 Z. z. kombinovaným sčítaním, v rámci ktorého sa časť údajov získa z administratívnych zdrojov dát a časť v teréne priamo od obyvateľov. V sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa bude zisťovať i náboženské vyznanie priamo od obyvateľov, na základe sebadeklarácie. Avšak vzhľadom na rozvoj v oblasti metodiky cenzov o obyvateľstve na medzinárodnej, európskej úrovni ako aj na úrovni SR treba vychádzať z predpokladu, že ďalšie sčítania už budú plne registrové, bez zberu sebadeklaratórnych údajov priamo od obyvateľov. Túto pripomienku považuje Štatistický úrad SR za zásadnú. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 4, ods. 3 Predložený návrh úpravy výšky príspevku pre jednotlivé cirkvi nie je presne vyčíslený a nezohľadňuje doterajšie pohyby v počte prihlásených veriacich k jednotlivým cirkvám. Pri porovnaní výsledkov sčítania obyvateľov za roky 1991 a 2011 predstavuje 1/3 rozdiel počtu veriacich nárast finančného príspevku skoro u všetkých cirkví – jedinou výnimkou je Evanjelická cirkev a.v. – pokles o 1 %. Ale napr. u Apoštolskej cirkvi ide o nárast o 141 %, u Cirkvi československej husitskej o 60 %, u Evanjelickej cirkvi metodistickej o 46 %, pri Ústrednom zväze Židovských náboženských obcí ide o nárast o 40 % a pod. Znenie paragrafu súčasne nehovorí akým spôsobom sa zohľadní uvedený nárast, necháva na voľnej úvahe pracovníkov ministerstva spôsob zohľadnenia nárastu/poklesu počtu veriacich, stanovuje len maximálnu hranicu posunu o 1/3 oproti predchádzajúcemu príspevku. Preto navrhujeme stanoviť presný spôsob výpočtu navýšenia/zníženia príspevku štátu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) § 4 ods. 3 Odporúčame - špecifikovať v zákone, ako štát (Ministerstvo kultúry SR) hodnoverne zistí, či počet veriacich klesol alebo stúpol o desať percent v porovnaní s hodnotou priemeru podľa ods. 3, - číslo "10" vyjadriť slovne v súlade s príslušným legislatívno-technickým pokynom, - za slovami "uskutočnených po" vložiť slovo "nadobudnutí", lebo inak by išlo o postup po zrušení zákona, - slovo "poslednému" nahradiť slovom "ostatnému"; ide o jazykovú pripomienku. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) § 2 písm. b) Odporúčame - slovo "posledného" nahradiť slovom "ostatného"; ide o jazykovú pripomienku, - v poznámke pod čiarou k odkazu 2 vypustiť slovo "Napríklad" ako nadbytočné a citáciu zákona nahradiť citáciou "Zákon č. 223/2019 z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.". Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
OAPSVLÚVSR (Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR) K doložke zlučiteľnosti Žiadame prepracovať doložku zlučiteľnosti v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky v znení účinnom od 29. mája 2019, a to konkrétne počnúc bodom č. 3 predmetnej doložky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
ŠÚSR (Štatistický úrad Slovenskej republiky) všeobecne k textu zákona Odporúčame slovo "vykázaný" vo všetkých gramatických tvaroch v spojení so Štatistickým úradom SR nahradiť slovom "zistený" v príslušnom gramatickom tvare; pri tvorbe výstupu zo sčítania resp. zo zisťovania inflácie nejde zo strany ŠÚ SR o výkazníctvo. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Návrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (ďalej len „príloha LPV“) [napríklad v § 1 legislatívnu skratku „(ďalej len „cirkvi“)“ nahradiť legislatívnou skratkou „(ďalej len „cirkev“)“ v súlade s bodom 9.1 poslednou vetou prílohy LPV, v § 3 ods. 1 písm. a) vypustiť slová „podľa tohto zákona“ ako nadbytočné, § 4 ods. 1 a § 5 ods. 2 a 3 uviesť ako prechodné ustanovenia, v § 4 ods. 2 vypustiť slová „na každý ďalší kalendárny rok“, v § 4 ods. 3 slová „10 percent“ nahradiť slovami „10 %“, slovo „dodržania“ nahradiť slovami „podmienok ustanovených v“ a slová „o 1/3“ nahradiť slovami „o jednu tretinu“, v § 6 ods. 1 poznámke pod čiarou k odkazu 6 uviesť skrátenú citáciu zákona č. 308/1991 Zb. vzhľadom na poznámku pod čiarou k odkazu 1, v § 6 ods. 2 úvodnej vete vypustiť slová „poskytnutý podľa tohto zákona“ ako nadbytočné, v § 7 ods. 1 za slovo „listinnej“ vložiť slovo „podobe“ a posledné dve vety spojiť do jednej vety a preformulovať takto: „Ministerstvo správy o hospodárení s príspevkom štátu zverejňuje na svojom webovom sídle.“, v prílohách č. 2 a 3 skratku „napr.“ nahradiť slovom „napríklad“]. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K § 5 Odsek 5 žiadam vypustiť. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa novelizácia právneho predpisu vykonáva formou priamej novelizácie. Nepriama novelizácia formou zmien alebo doplnení iného právneho predpisu ustanoveniami navrhovaného právneho predpisu bez uvedenia úplnej citácie jeho názvu v samostatnom článku je neprípustná. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam predmetom dane. To, že určitý príjem je predmetom dane automaticky neznamená, že je aj zdaniteľným príjmom. V prípade príspevku plynúceho registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam je možné využiť ustanovenie § 13 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona, podľa ktorého sú tieto príspevky od dane z príjmov oslobodené, to znamená, že nepodliehajú zdaneniu. Z uvedeného dôvodu je ustanovenie odseku 5 nadbytočné. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne V doložke vybraných vplyvov žiadam upraviť odhad vplyvu na rozpočet verejnej správy o realistickejší odhad budúcej valorizácie platov. Predpoklad, že ďalšie roky bude valorizácia platov zamestnancov vo verejnom záujme rovná nule, nemožno považovať za správny. V rokoch 2016 až 2018 bol priemer ročných nárastov platov v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme na úrovni 2,9 %. V rokoch 2019 a 2020 je dohodnutý na úrovni 10 % (zdroj: Revízia výdavkov na zamestnanosť a mzdy vo verejnej správe, priebežná správa, MF SR 2018; Graf 31). Ako odhad budúceho rastu platov zamestnancov vo verejnom záujme odporúčam použiť odhad rastu nominálnej mzdy vo verejnom sektore, publikovaný v makroekonomickej prognóze IFP z 19. júna 2019 (5,2 % na rok 2021, 4,7 % na rok 2022). Použitie tohto odhadu vedie v uvedených rokoch k rastu o približne 2 mil. eur ročne. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K § 4 Znenie odseku 3 žiadam upraviť tak, aby absolútna zmena v počte veriacich viedla k automatickej úprave celkového objemu príspevku pre cirkvi a náboženské spoločnosti. V návrhu sa ustanovuje iba možnosť, nie však povinnosť upraviť objem príspevku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Zmena príspevku je navyše obmedzená na maximálne jednu tretinu zmeny počtu veriacich, aby nedochádzalo k prudkým zmenám vo výške zdrojov cirkví a náboženských spoločností vždy po realizácii sčítania obyvateľstva (raz za 10 rokov). Ak je hlavným cieľom zamedzenie prudkých výkyvov vo financovaní, je možné zaviesť postupný nábeh zmeny výšky príspevku pre dotknutú cirkev a náboženskú spoločnosť (napríklad v prvom roku sa bude uplatňovať iba vo výške 20 % zmeny, s úpravou o 20 % v každom ďalšom roku, 100 % zmeny by sa tak prejavilo v piatom roku). Zásadná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne V predkladacej správe sa uvádza, že optimálnym riešením financovania cirkví a náboženských spoločností je ponechanie štátno-dotačného systému. Podľa návrhu je hlavným zdrojom financovania cirkví a náboženských spoločností príspevok štátu, ktorý nespadá pod právnu úpravu poskytovania dotácií podľa § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“). Z uvedeného dôvodu odporúčam v predloženom materiáli nepoužívať pojem „dotácia“ alebo „dotačný systém“, pretože poskytnutie príspevku štátu je mimo rámca poskytovania dotácií. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Taktiež odporúčam v predkladacej správe a vo všeobecnej časti dôvodovej správy jasne zdôvodniť, prečo je navrhovaný model lepší ako iné modely uplatňované v zahraničí. Zo strednodobého hľadiska považujem za dôležité, aby o výške podpory pre danú cirkev rozhodovali priamo veriaci, či už dobrovoľnými príspevkami alebo formou asignácie dane v rámci existujúceho systému. O výbere modelu financovania by mala rozhodnúť širšia verejná diskusia. V prechodnom období by stabilitu zdrojov naďalej zabezpečoval štát. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) k Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu - Upozorňujeme na formálne chyby vzniknuté zaokrúhľovaním desatinných miest v pozadí v rámci Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu v Prílohe č. 1 Očakávaný rozpočet príspevku na cirkvi a jeho rozdelenie medzi jednotlivé cirkvi a náboženské spoločnosti - nesprávne súčty za rok 2020,2021 a 2023, a to rozdiel 1-2 eur. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne V Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu časti 2.1.1. Financovanie návrhu žiadam na konci pripojiť túto vetu: „Rozpočtovo nekrytý vplyv bude riešený pri príprave rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.“. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.7.2019 Detail