LP/2019/635 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Naspäť na pripomienkovanie

Detail hromadnej pripomienky

Autor: Zvierací ombudsman (Aliancia združení na ochranu zvierat)
Pripomienka k: § 130, 305, 378, 378a Trestného zákona
Dátum vytvorenia: 12.09.2019
Počet podporovateľov: 1
Pripomienka:
Hromadná pripomienka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Pripomienka:
V § 130 ods. 1 písm. a) sa navrhuje: 
Alternatíva 1:
V § 130 ods. 1 písm. a) sa za slová “ak z tohto zákona nevyplýva niečo iné” navrhuje vložiť ďalšiu vetu, ktorá znie: 
“Na zviera sa toto ustanovenie použije iba v prípade, ak ide výlučne o majetkový trestný čin, pri ktorom vznikla škoda spočívajúca v majetkovej hodnote zvierat, oceniteľnej v peniazoch. V prípadoch súbehu s trestným činom týrania alebo zanedbávania zvierat sa toto ustanovenie nepoužije. “
 
Alternatíva 2:
V §  130 ods. 1 písm. a) sa slovo “zviera” vypúšťa. 

Odôvodnenie:
Novelou Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. zákonom č. 184/2018 bola v §119 odsek 3 prijatá úprava, ktorá mení právne postavenie zvieraťa v slovenskom právnom poriadku s účinnosťou od 1.10.2018 nasledovne:

“Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora.”

Uvedený princíp je potrebné premietnuť aj do všeobecnej časti trestného zákona, nakoľko väčšina porušení zákona na úseku chovu zvierat sa týka práve trestnoprávnej zodpovednosti. Navyše, táto duálna úprava spôsobovala problémy v aplikačnej praxi už v minulosti, keď si ustanovenie orgány činné v trestnom konaní toto ustanovenie vykladali tak, že časť po podkočiarke ignorovali a zviera bolo tak posudzované ako vec stricto sensu, čím dochádzalo opakovane ku chybným rozhodnutiam vyšetrovateľov, ktorí postupovali prípady týrania zvierat ako priestupkov proti majetku, hoci išlo o trestné činy. Teraz, po novej úprave v Občianskom zákonníku sa potreba premietnuť túto zmenu aj v trestnoprávnej oblasti javí ako ešte naliehavejšia.  

2. Pripomienka:
V §378 ods.1 písm. a) sa slovo “dvanástich” vypúšťa a nahrádza slovo “dvadsiatich štyroch”, slovo “dvadsiatich štyroch” sa vypúšťa a nahrádza slovom “tridsiatich šiestich” a za slovo “odsúdený” dopĺňa slovo “alebo”:
za písm. c) sa slová “až na dva roky” nahrádzajú slovami “ až na päť rokov.”
V ods. 2 sa slová “jeden až  päť rokov” nahrádzajú slovami “päť až 8 rokov”. 

Odôvodnenie:
Bezprostredná bolestivosť, strach a následky použitia násilia voči zvieraťu (napr. hospodárskemu, spoločenskému, divo žijúcemu či handicapovanému) sú veľmi podobné  ako u človeka. Súčasná právna úprava sankcionuje prvý čin týrania zvierat len ako priestupok peňažným trestom-pokutou. Platná úprava síce umožňuje uložiť trest odňatia slobody, avšak s podmienečným odkladom výkonu trestu a pri trestnej sadzbe, ktorá podmienečný odklad výkonu trestu umožňuje. Nezanedbateľný je i pritom i fakt, že dokázať utýranie či týranie zvlášť krutým a surovým spôsobom je vzhľadom na absenciu výpovede poškodeného takmer nemožné. Nakoľko by totiž pri trestnom čine týrania zvierat nemalo byť objektom vlastnícke právo (a teda majetková hodnota zvieraťa) ale jeho telesná integrita a protispoločenský charakter násilia, poškodeným sa v pravom zmysle slova rozumie zviera, ktorému bola spôsobená ujma na živote alebo zdraví. Mimoriadne malá pozornosť sa venuje osobe páchateľa, jeho pohnútke a cieľu. Pre páchateľov týrania zvierat je pritom charakteristické, že trpia rôznym stupňom poruchy osobnosti s potenciálom byť nebezpeční aj vo vzťahu k človeku. 
Súdy napriek nespornej možnosti izolovať páchateľov prostredníctvom väzby, uloženia nepodm. trestu odňatia slobody, či ústavnej liečby tieto možnosti nevyužívajú.  Výsledkom uvedeného je, že v SR k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody od účinnosti poslednej úpravy §378 do dnešného dňa dochádza iba výnimočne, výlučne v prípadoch recidívy, a to napriek tomu, že počet prípadov krutého zaobchádzania so zvieratami sa odhaduje ročne v stovkách prípadov. Sankcionovanie týrania zvieraťa len peňažným trestom (pokutou) alebo trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom preto absolútne neplní funkciu individuálnej a tým ani generálnej prevencie a nechráni spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti. 

Navrhovaná výška trestných sadzieb vychádza taktiež z prerokovávaného návrhu zákona v Českej republike. Ten, hoci je omnoho komplexnejší (zahŕňa napríklad trest zákazu poberania dotácií a subvencií a pod.) slúži ako vhodný príklad aj pre naše legislatívne prostredie pokiaľ ide práve o trestné sadzby. 
(Poznámka: vláda ČR síce dala k návrhu oficiálne stanovisko “neutrálne” a požiadala parlament na dopracovanie návrhu, avšak časť týkajúca sa trestných sadzieb zostala zo strany vlády nedotknutá). 

Pripomienka je zásadná.

3. Pripomienka
§378a sa člení na 2 odseky a znie: 

§ 378a Zanedbanie starostlivosti o zvieratá 
Ods 1) Kto z nedbanlivosti spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví zvieraťa, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať tým, že zanedbá potrebnú starostlivosť o toto zviera, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.
Ods 2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na viacerých zvieratách,
b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,
c) na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

Odôvodnenie:
Návrh vyplýva z potrieb aplikačnej praxe, kde sa uvedená úprava ukázala ako nedostatočná. Pôvodná úprava mala ambíciu reagovať na množiace sa prípady závažného zanedbania predovšetkým (stád) hospodárskych zvierat ako hovädzieho dobytka či koní. Platná úprava však nedokáže reagovať na veľký počet nedbanlivostných skutkov spáchaných na jednom zvierati (vo významnej miere hovädzí dobytok, kone) a to ani v prípadoch s fatálnym následkom v dôsledku hrubého zanedbania, ak nie je možné jednoznačne preukázať úmysel páchateľa (v zmysle zásady in dubio pro reo, t.j. pri pochybnostiach v prospech páchateľa). 
Navrhovaná systematika členenia na odseky a znenie odseku 2 vychádza zo zaužívanej praxe existujúcej úpravy trestného zákona, vrátane úpravy trestných sadzieb. 

Pripomienka je zásadná.

4. Pripomienka
Mení sa zaradenie skutkových podstát trestných činov podľa §378 a 378a ako trestných činov proti iným právam a slobodám z Ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona do druhej časti Šiestej hlavy Trestného zákona ako trestné činy proti životnému prostrediu.
§378 a §378a sa po novom čísľujú ako §305 a a 305b. 

Odôvodnenie:
Navrhovaná úprava reaguje na aktuálne požiadavky na úpravu z hľadiska hmotnoprávneho (zvieratá-organizmy sa považujú podľa právnej náuky, Aarhuského dohovoru ako aj judikatúry Európskej únie za zložku životného prostredia) ako aj aplikačnej praxe (napr. etablované zaradenie agendy §378 a §378a (násilia páchaného na zvieratách) v rámci SR do pôsobnosti Odboru environmentálnej kriminality Prezídia PZ), čo nezodpovedá aktuálnemu zaradeniu týchto skutkových podstát do Ôsmej hlavy. 

5. Pripomienka 
Za §305 b sa vkladá nové ustanovenie §305c, ktoré znie:

§305c 
Organizovanie zápasov zvierat 
(1) Kto 
štve zviera proti zvieraťu, zápas medzi nimi podnecuje, organizuje, podporuje, a tým účelom zvieratá chová, prechováva, obchoduje s nimi alebo čokoľvek z uvedeného umožní inej osobe, potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov.
(2) Odňatím slobody na päť až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na väčšom počte zvierat,
b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,
c) na zvierati osobitne chránenom zákonom, 
d) závažnejším spôsobom konania, alebo
e) za prítomnosti maloletej alebo mladistvej osoby. 

Odôvodnenie: 
Chov zvierat, predovšetkým psov na účely zápasov za účelom zisku, je nový fenomén a zárobková činnosť, ktorá je nelegálna nielen z dôvodu neexistencie príslušného podnikateľského oprávnenia, či krátenia daní, ale predovšetkým z dôvodu, že ide o aktivitu, ktorú už dnes zákon č. 39/2007 Z.z., zákon o veterinárnej starostlivosti zakazuje pod hrozbou pokuty (štvanie zvieraťa proti zvieraťu). Postih za prvé dve spomenuté delikty je však ťažko možné uložiť, pokiaľ nie je páchateľ pristihnutý pri čine, t.j. keď štve zviera proti zvieraťu a/alebo prijíma za túto aktivitu odplatu. Samotnému zápasu však predchádza a nasleduje množstvo úkonov, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť závery potrebné pre účely trestného či priestupkového konania. V priestupkovej rovine dnes však úprava na tejto účel z vyššie spomenutých dôvodov nepostačuje, pričom v trestnoprávnej rovine úprava úplne absentuje. Kruté zápasy zvierat pritom nie sú ničím novým, možno ich pozorovať v dávnej histórii, avšak vyššie spomenutá dnes účinná úprava §119 OZ, vychádzajúca aj z Dohovoru Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat z roku 1986 realizáciu zápasov psov či už ako zárobkovú alebo inú činnosť vylučuje. 
Návrh preto reaguje na potreby aplikačnej praxe, z ktorej vyplýva slabá postihnuteľnosť páchateľov predovšetkým z dôvodu absencie právnej úpravy v trestnoprávnej rovine, čo má za následok slabú postihnuteľnosť páchateľov organizujúcich či umožňujúcich toto mimoriadne kruté a surové “divadlo”, kde sa zvieratá za aktívneho pôsobenia človeka väčšinou navzájom zabijú trýznivým spôsobom za účelom nelegálneho zisku. Za zmienku rozhodne stojí aj fakt, že účastníkmi týchto zápasov bývajú často maloleté a mladistvé osoby, nezriedka zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo už samo o sebe napĺňa skutkovú podstatu §211- Zanedbanie mravnej výchovy mládeže. 

Navrhované trestné sadzby vychádzajú okrem dôvodov spomenutých vyššie pri iných pripomienkach najmä z potrieb trestného konania, ktoré sú pre objasnenie tohto typu trestných činov typicky potrebné a dnes nezákonné resp. neaplikovateľné, napr. možnosť použitia prostriedkov informačno-komunikačných prostriedkov.  

Pripomienka je zásadná.


V Bratislave dňa 7.9.2019



Mgr. Zuzana Stanová     Mgr. Martin Hojsík
Aliancia združení na ochranu zvierat, o.z.   Poslanec Európskeho parlamentu
(Zvierací ombudsman)