LP/2019/533 Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1530)

Pridať
POSLANECKÝ NÁVRH - ZÁKON
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1530)


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
KOZP (Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím) Pripomienka nad rozsah predkladanej novely zákona: K absencii ustanovenia o odstránení tvrdosti zákona Doplniť zákon o inštitút odstránenia tvrdosti zákona alebo alternatívny návrh: Upraviť § 70 až 73 zákona tak, aby poistenec – žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorý bol uznaný za invalidného a nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, mal nárok na invalidný dôchodok v pomernej sume k získaným rokom dôchodkového poistenia. Odôvodnenie: Predošlý zákon o sociálnom zabezpečení obsahoval osobitné ustanovenie, podľa ktorého "tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri vykonávaní tohto zákona, môže odstrániť v rozsahu svojej pôsobnosti minister práce, sociálnych vecí a rodiny". Na základe tohto ustanovenia mohol minister práce, sociálnych vecí a rodiny po individuálnom posúdení prípadu povoliť výnimku zo zákona, ktorou odstránil neprimeraný negatívny dopad na poistenca. Podľa súčasného zákona o sociálnom poistení poistenec pre získanie invalidného dôchodku musí splniť dve podmienky – musí byť uznaný za invalidného a musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (v závislosti od veku poistenca). V prípade, že poistencovi chýba do potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia čo i len jeden deň, invalidný dôchodok mu nie je priznaný. Najčastejšie ide o prípady, keď žiadateľmi o invalidný dôchodok sú pacienti s onkologickým ochorením alebo so zdravotným postihnutím, ktorí majú len málo príležitostí získať zamestnanie, a teda aj potrebný čas poistenia. Často pochádzajú z regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Takýto právny stav vnímam ako veľkú sociálnu nespravodlivosť, pretože pre niekoľko chýbajúcich dní pre nárok na invalidný dôchodok, poistenec príde nielen o invalidný dôchodok, ale zároveň ich partneri a deti prídu o nárok na pozostalostné dôchodky, teda vdovské, vdovecké či sirotské dôchodky. Súčasnú právnu úpravu sociálneho poistenia bez možnosti odstránenia tvrdosti zákona považujem za úpravu v rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa uvedeného článku Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Nami navrhovaná úprava zabezpečí naplnenie ústavného práva občanov na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Do stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v predkladacej správe je potrebné zahrnúť aj tieto pripomienky a upozornenia: V čl. I žiadam vypustiť novelizačný bod 5. Nemožno súhlasiť so znížením dĺžky obdobia potrebného pre získanie nároku na minimálny dôchodok a s uplatňovaním vyššej sumy minimálneho dôchodku pre osoby so zníženým dôchodkovým vekom z titulu výchovy dieťaťa. V súčasnosti má časť žien v závislosti od počtu vychovaných detí nižší dôchodkový vek. Zároveň však tieto ženy majú ustanovený rovnaký minimálny počet kvalifikovaných rokov pre získanie nároku na minimálny dôchodok ako osoby s nezníženým vekom odchodu do dôchodku. Obdobne tak aj rovnaký minimálny počet rokov potrebný pre splnenie nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Tieto skutočnosti doteraz neboli riešené a nie je známe, že by bol s ich aplikáciou v praxi akýkoľvek problém. V budúcnosti sa navyše bude všeobecný vek odchodu do dôchodku zvyšovať, kým nedosiahne hranicu 64 rokov. S rastúcim dôchodkovým vekom bude rásť aj dĺžka kariéry, čím sa kritérium 30 rokov stane splniteľnejším pre všetkých, vrátane osôb, ktoré by mali byť návrhom chránené. Návrh navyše upravuje aj výšku minimálneho dôchodku. Osoby so zníženým dôchodkovým vekom z titulu starostlivosti o dieťa by tak mali nárok na vyšší minimálny dôchodok ako iní poistenci s rovnakým obdobím dôchodkového poistenia, čo je v priamom rozpore so základným účelom minimálneho dôchodku. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Do stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v predkladacej správe je potrebné zahrnúť aj tieto pripomienky a upozornenia: Upozorňujem, že automatické poskytnutie prednostného nároku na zníženie dôchodkového veku ženám môže byť diskriminačné a v rozpore s legislatívou Európskej únie. V dôvodovej správe k ústavnému zákonu, ktorým sa zaviedol maximálny dôchodkový vek sa uvádza: „V súlade s čl. 7 ods. 1 písm. b) smernice Rady z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (79/7/EHS) bude toto zníženie uplatniteľné u rodičov a ďalších osôb, ktorým bola výchova o dieťa na základe rozhodnutia príslušných orgánov zverená, bez ohľadu na ich pohlavie.“. Diferencované zníženie dôchodkového veku pre mužov a ženy bolo v prípade Poľska napadnuté zo strany Európskej únie a voči Poľsku bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o Európskej únii. Predkladateľ návrhu, ktorým sa implementuje predmetný ústavný zákon, na uvedenú skutočnosť nereaguje. Z návrhu preto nie je zrejmé, či sa predkladateľ s rizikom, na ktoré upozorňuje dôvodová správa k ústavnému zákonu nestotožňuje a nepovažuje za relevantné ho riešiť. Ustanovenie čl. 39 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky predpokladá, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 4 (t. j. aj o práve na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v závislosti od počtu vychovaných detí) ustanoví zákon. V dôvodovej správe k návrhu sa uvádza, že pri definícii toho, čo sa má považovať za výchovu dieťaťa na účely splnenia nároku na nižší dôchodkový vek, sa vychádzalo z definície výchovy dieťaťa uvedenej v predpisoch dôchodkového zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004, ktorá sa v aplikačnej praxi využíva dodnes. Z dôvodovej správy však nie je zrejmé, či je takéto nastavenie v kontexte rizika infringementu optimálne a či nie je možné implementovať takú právnu úpravu, ktorá by toto riziko znížila a zároveň nezakladala zvýšený vplyv na verejné financie (napríklad prísnejšie podmienky v definícii výchovy dieťaťa a zároveň vyváženejšie podmienky možnosti benefitovania zo zníženého dôchodkového veku pre obe pohlavia; možnosť rozdeliť obdobie zníženia maximálneho dôchodkového veku z titulu výchovy dieťaťa medzi oboch rodičov po vzájomnej dohode a pod.). Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Do stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v predkladacej správe je potrebné zahrnúť aj tieto pripomienky a upozornenia: V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V predloženom materiáli je kvantifikovaný negatívny vplyv v sume približne 9,3 mil. eur v roku 2022, ktorý vyplýva zo skoršieho odchodu žien do dôchodku v dôsledku zníženia dôchodkového veku z titulu starostlivosti o deti. Ďalej sa uvádza, že tieto výdavky budú zabezpečené pri príprave rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022. V materiáli je potrebné kvantifikovať dodatočné vplyvy na rozpočet verejnej správy, pretože návrh počíta aj s jednotným dôchodkovým vekom pre výpočet invalidného dôchodku, ktorý bude nezávislý od počtu vychovaných detí. Zároveň sa navrhuje, že tá istá osoba bude môcť na účely starobného dôchodku dovŕšiť dôchodkový vek o 1,5 roka skôr, čo bude mať za následok vyššie výdavky na výplatu dôchodku. Návrh tiež upravuje minimálne obdobie dôchodkového poistenia pre získanie nároku na minimálny dôchodok, čo spôsobí ďalšie dodatočné vplyvy na rozpočet verejnej správy. V súčasnosti platí, že ženy s deťmi majú nižší dôchodkový vek, avšak rovnaký minimálny počet rokov pre získanie minimálneho dôchodku, ako osoby s vyšším vekom odchodu do dôchodku. V budúcnosti sa navyše bude vek odchodu do dôchodku zvyšovať, kým nedosiahne hranicu 64 rokov. S rastúcim dôchodkovým vekom bude rásť aj dĺžka kariéry, čím sa kritérium 30 rokov stane splniteľnejším. Dodatočné výdavky v tomto prípade vzniknú nielen v prípade osôb, ktoré dovŕšia dôchodkový vek v budúcnosti, ale aj v prípade časti osôb, ktorým nebol dôchodok zvýšený na minimálny z dôvodu nedostatočného počtu kvalifikovaných rokov (po novom túto podmienku budú spĺňať). Rovnako vzniknú dodatočné vplyvy aj z navýšenia sumy minimálneho dôchodku pri súčasných poberateľoch minimálneho dôchodku (ženy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa). Uvedené dodatočné vplyvy je taktiež potrebné v materiáli kvantifikovať. Upozorňujem, že v návrhu rozpočtu verejnej správy a ani v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na roky 2020 až 2022 sa s výdavkami na účel tohto návrhu neuvažuje. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Do stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v predkladacej správe je potrebné zahrnúť aj tieto pripomienky a upozornenia: Nemožno súhlasiť s tým, aby mala osoba neznížený dôchodkový vek z titulu starostlivosti o dieťa na účely invalidného dôchodku a zároveň znížený dôchodkový vek z titulu starostlivosti o dieťa na účely starobného dôchodku. Žiadam, aby sa v prípade osoby, ktorej bol určený dôchodkový vek na účely invalidného dôchodku (podľa navrhovaných pravidiel), uplatňoval rovnaký dôchodkový vek aj na účely starobného dôchodku. Zároveň žiadam, aby bola v súvislosti s uvedenými úpravami zrušená prax, ktorá v súčasnosti umožňuje čerpanie invalidného dôchodku aj po dovŕšení dôchodkového veku. Stotožňujem sa s tým, že súčasná právna úprava, kedy má invalidná osoba aplikovaný nižší dôchodkový vek na účely invalidného dôchodku a vyšší dôchodkový vek na účely starobného dôchodku, je nežiaduca a voči invalidom nespravodlivá. Návrh však uvedený problém preklápa na druhú stranu (síce výhodnejšiu pre invalida, ale neprimerane finančne náročnejšiu pre systém sociálneho poistenia) a navrhuje opäť zaviesť stav, kedy bude mať invalidná osoba dva dôchodkové veky – jeden na účely invalidného dôchodku, druhý na účely starobného dôchodku. Takýto stav nemožno považovať za žiadúci. Cieľom tejto pripomienky je navrhnúť riešenie (zjednotenie dôchodkového veku invalidnej osoby na jednej úrovni na všetky účely), ktoré odstraňuje nedostatky súčasnej právnej úpravy, ale aj navrhovanej právnej úpravy. Napriek tomu, že sa nemožno stotožniť s dôvodmi na úpravu vzniku nároku na minimálny dôchodok (pripomienka uvedená v bode 1), navrhované riešenie zjednotenia dôchodkového veku na účely starobného dôchodku a invalidného dôchodku na úrovni, ktorá je predkladateľom navrhovaná na účely invalidného dôchodku, eliminuje vznik situácií, pre ktoré predkladateľ navrhuje úpravu vzniku nároku na minimálny dôchodok. Riešil by sa tak aj problém, ktorý sa navrhuje upraviť vo vzťahu k minimálnemu dôchodku. Navyše, navrhované riešenie znižuje negatívne vplyvy na verejné financie vyplývajúce z návrhu. Okrem toho, navrhované riešenie odstraňuje aktuálnu deformáciu systému, ktorá umožňuje výplatu invalidného dôchodku aj po dovŕšení dôchodkového veku. Účelom invalidného dôchodku je kompenzácia poklesu, prípadne straty schopnosti výkonu zárobkovej činnosti z titulu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Účelom starobného dôchodku je kompenzácia poklesu, prípadne straty schopnosti výkonu zárobkovej činnosti z titulu staroby. Súbeh týchto dvoch dôchodkov nie je možný. Po dovŕšení dôchodkového veku nastáva vznik poistnej udalosti „staroba“, ktorú kryje starobné poistenie a z nej vyplácaný starobný dôchodok. Naproti tomu poistná udalosť „invalidita“ je krytá z invalidného poistenia a invalidný dôchodok by mal výlučne slúžiť na kompenzáciu poklesu, resp. straty príjmu počas ekonomicky aktívneho obdobia osoby, t. j. do dovŕšenia dôchodkového veku. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
KOZP (Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím) Pripomienka nad rozsah predkladanej novely zákona: K výpočtu dôchodku v prípade zníženia dôchodkového veku poistenca podľa počtu vychovaných detí Upraviť ustanovenia zákona upravujúce spôsob výpočtu dôchodku tak, aby v prípade zníženia dôchodkového veku poistenca podľa počtu vychovaných detí, skrátením doby dôchodkového poistenia nedošlo k zníženiu sumy dôchodku. Odôvodnenie: Dĺžka dôchodkového poistenia zásadne ovplyvňuje výpočet dôchodku. Keď sa zastaví dôchodkový vek na strope, novopriznané dôchodky budú nižšie, keďže ľudia budú pracovať kratšie. Paradoxne, zohľadňovanie detí v dôchodkovom veku ženy postihne. Budú mať ešte nižšie dôchodky ako muži so stropom 64 rokov aj preto, že pri výpočte dôchodku zohráva významnú rolu obdobie materskej a rodičovskej dovolenky. Vtedy štát za ženy platí nízke odvody do Sociálnej poisťovne. Nízke odvody znamenajú nízky priemerný osobný mzdový bod, ktorý figuruje vo vzorci na výpočet dôchodku.  Samozrejme, jedným z parametrov výpočtu dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia. Platí, že čím je obdobie dôchodkového poistenia kratšie, tým nižší je dôchodok, a toto platí aj naopak. V tejto súvislosti veľmi pozitívne hodnotím poslancami navrhovanú korekciu nežiaducich účinkov zníženia dôchodkového veku z dôvodu výchovy dieťaťa, ktoré by paradoxne znevýhodňovali poistencov z dôvodu výchovy dieťaťa oproti poistencom, ktorí nevychovali dieťa, a to v určení sumy invalidného dôchodku a v dosiahnutí potrebnej dĺžky obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku. Navrhujem obdobnú korekciu aplikovať aj pri určení sumy starobného dôchodku v prípade zníženia dôchodkového veku poistenca podľa počtu vychovaných detí. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) k bodu 12 K bodu 12, navrhnutému MPSVR SR na doplnenie poslaneckého nárvhu zákona: KOZ SR navrhuje zmeniť novonavrhnuté ustanovenie § 293ek: V § 293ek sa slová „do 31. decembra 2020.“ nahrádzajú slovami „do 30. júna 2020.“ Odôvodnenie: KOZ SR považuje navrhnuté predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o určení sumy starobného a invalidného dôchodku zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku za príliš dlhé. Pri priznávaní sociálnych dávok by mal štát dodržiavať čo najkratšie lehoty a predĺženie tejto lehoty zo 60 dní na 365 dní považuje KOZ SR za neprijateľné. Zásadná pripomienka. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy - k časti 2.1.1. Financovanie návrhu Z dôvodu spresnenia textu o spôsobe financovania návrhu je potrebné slová „budú zabezpečené“ nahradiť slovami „si Sociálna poisťovňa uplatní“. Text po navrhovanej úprave znie: „Zvýšené výdavky na rozpočet verejnej správy si Sociálna poisťovňa uplatní pri príprave rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a rozpočtovom výhľade na roky 2021 a 2022.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) k bodu 2 KOZ SR navrhuje doplniť bod 2 predloženého návrhu: V § 65a sa do odseku 2 vkladá za písmeno e) nové písmeno f) ktoré znie: „f) maximálny vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe pre ženy, pri jeho znížení za výchovu detí, je dôchodkový vek stanovený v zmysle § 65 ods. 4 až 8, § 274 a § 65a ods. 5.“ Odôvodnenie: Podľa názoru KOZ SR, sa navrhnuté ustanovenie § 65b ods. 1, poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, mylne považuje za obmedzenie ústavného práva vybraných skupín žien, ktoré vychovali deti, na zníženie dôchodkového veku v zmysle ústavného zákon č. 99/2019 Z. z., ods. 3, druhá veta. Prvá veta uvedeného ods. 3 ústavného zákona ustanovuje, že dôchodkový vek nesmie presiahnuť 64 rokov, čiže všetky „druhy“ dôchodkového veku vyplývajúce z viacerých legislatívnych úprav súčasne prebiehajúcich zvyšovaní dôchodkového veku v SR, ostávajú zachované a bez zmeny, až do dosiahnutia hranice 64 rokov. Druhá veta ustanovuje právo ženy na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom termín „maximálny vek“ považuje KOZ SR, za určenie toho veku, ktorý konkrétna žena má zákonom stanovený ako konkrétny súčasný dôchodkový vek, keďže v súčasnosti určujú dôchodkový vek žien viaceré ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zásadná pripomienka. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) k bodu 3 KOZ SR nesúhlasí s prijatím novonavrhnutého ustanovenia § 65c s názvom „Nadobudnutie právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku a priznania dôchodku“ a žiada jeho vypustenie z návrhu. Odôvodnenie: Presunutie právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku na deň, keď Sociálna poisťovňa určí ktorý deň je dôchodkovým dňom poistenca spôsobí právnu neistotu poistencov a odoberie im právo spoliehať sa na to, že dňom dosiahnutia dôchodkového veku je deň, ktorý určil zákon na základe splnenia zákonom stanovených podmienok. Namiesto zákonom stanovených podmienok pre určenie dôchodkového veku, bude určujúcim o dosiahnutí dôchodkového veku a právnych účinkoch vyplývajúcich z dosiahnutia dôchodkového veku, rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Rovnaký účinok by malo aj navrhované posunutie právnych účinkov priznania dôchodku, namiesto v súčasnosti platného dňa dosiahnutia dôchodkového veku, na deň vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku Sociálnou poisťovňou. Obidve tieto ustanovenia navrhujú zmenšenie a zníženie nárokov poistencov na dôchodkové dávky a s tým KOZ SR nemôže súhlasiť. Zásadná pripomienka. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
SOCPOIST (Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1) Nad rámec návrhu zákona V súvislosti s novelou zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 153/2019 Z. z.) s účinnosťou od 30. júna 2019, navrhujeme aj v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov analogicky upraviť, že posudkový lekár sociálneho poistenia v rámci lekárskej posudkovej činnosti na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia môže vykonávať popri kontrole bodového ohodnotenia aj zmenu bodového ohodnotenia. Predmetné doplnenie zákona o sociálnom poistení je odôvodnené nielen vhodnosťou zosúladenia kompetencií posudkových lekárov, ale vychádza aj z potrieb aplikačnej praxe. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) k stanovisku predkladateľa bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
KOZSR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461.2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov K predloženému poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má KOZ SR toto stanovisko: KOZ SR hodnotí pozitívne zámer predloženého poslaneckého návrhu zákona, ktorý súvisí s prijatím ústavného zákona č. 99/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ústavný zákon v čl. 39 ustanovil, že vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov a súčasne právo ženy na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe o 6 mesiacov, ak vychovala jedno dieťa, o 12 mesiacov, ak vychovala dve deti a o 18 mesiacov, ak vychovala tri a viac detí. Na základe týchto ustanovení ústavného zákona, poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, určuje že, dôchodkový vek poistenca, ktorému sa zohľadnila výchova dieťaťa je najviac 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov, ak vychoval tri a viac detí, 63 rokov ak vychoval dve deti a 63 rokov a 6 kalendárnych mesiacov, ak vychoval jedno dieťa. KOZ SR navrhuje doplniť predložený poslanecký návrh zákona o ustanovenie, ktorým by sa odstránili nejasnosti vo výklade ústavného znižovania dôchodkového veku pre ženy, ktoré vychovali deti, doplnením § 65a ods. 2 o ustanovenie, ktorým sa jednoznačne určí nárok na ústavné znižovanie dôchodkového veku žien pre všetky ženy, bez ohľadu na to, podľa ktorého ustanovenia zákona o sociálnom poistení sa ich dôchodkový vek určuje. KOZ SR pri svojom návrhu vychádzala z predpokladu, že poslanci Národnej rady SR pri schvaľovaní ústavného zákona č. 99/2019 Z. z., nemali v úmysle vylúčiť z práva na uplatnenie ústavného znižovania dôchodkového veku žien za výchovu detí, určité skupiny žien, určené rokom ich narodenia a niektorým, zo zákona uplatňovaným, spôsobov zvyšovania dôchodkového veku. KOZ SR pozitívne hodnotí novonavrhnutý § 60a, ktorým sa upravuje definícia pojmu výchova dieťaťa v súlade s kompetenciou vyplývajúcou z čl. 39 Ústavy SR na úpravu podrobností o právach, zákonom. Kladne hodnotí aj rozšírenie oprávnenia na zníženie dôchodkového veku za výchovu detí pre muža, ak si toto právo nemôže uplatniť žena z dôvodov uvedených v návrhu zákona. KOZ SR rovnako pozitívne hodnotí zohľadnenie nižšieho dôchodkového veku pre ženy a subsidiárne aj pre mužov, za východu detí, pri určovaní nároku na invalidný dôchodok a pri zvýšení starobného a invalidného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku tak, aby ich poberatelia neboli poškodení znížením dôchodkového veku. KOZ SR nemôže súhlasiť s novonavrhnutým ustanovením § 65c, ktorým sa navrhuje zmena právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku na základe rozhodnutia o priznaní dôchodku Sociálnou poisťovňou. Vzhľadom na viacvrstvové určovanie dôchodkového veku najmä pre ženy, a to na základe viacerých ustanovení zákona o sociálnom poistení, je nevyhnutné ustanoviť kompetenciu Sociálnej poisťovne na určovanie dôchodkového veku každej konkrétnej osoby a to pre účely dôchodkového poistenia aj pre potreby ďalších právnych predpisov, ako je to navrhnuté v novelizácii ustanovenia § 179 ods. 1, ale právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku sú v zákone a v Ústave SR stanovené. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) § 65a ods. 5 Uvedený dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2019 – 2021 dovŕši vek 62 rokov a dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2022 – 2023 dovŕši vek 63 rokov neberie do úvahy nový predkladaný § 65b najvyšší dôchodkový vek-ktorý už má väzbu na počet vychovaných detí (za každé dieťa o 6 mesiacov skorší odchod do dôchodku). V § 65 ods.5 upraviť dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1958 a 1959, ktorý vychoval jedno alebo dve deti. V prípade, že nebude poistencom narodeným v roku 1958-1959 zohľadnená výchova jedného alebo dvoch detí je to možné považovať za diskriminačné opatrenie a to z dôvodu, že poistenci narodení pred rokom 1958 a po roku 1959 budú mať najvyšší dôchodkový vek v plnej miere nastavený podľa počtu vychovaných detí (t. j. ak vychovali jedno, dve, tri alebo viac detí) § 63 ods. 3 Priemerný osobný mzdový bod Doplniť ods. 3 o bod d) a e) takto: a) 2013 80 % b) 2014 76 % c) 2015 72 % d) 2016 - 2019 68 % e) 2020 a nasledujúcich rokoch 80 % postupným znižovaním z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu (POMB) od 1,25 do 3 v súčasnosti na 68 % sa vytratil pri výpočte dôchodku systém zásluhovosti a zamestnanci, ktorý pracujú v trojzmenných, resp. nepretržitých prevádzkach a ich fy a zamestnanci si poctivo odvádzajú dane a odvody sú diskriminovaní, pretože sa im z hodnoty POMB nad 1,25 započítava iba 68 % . Týmto zamestnancom vďaka zastropovaniu POMB dochádza k zníženiu dôchodku cca o 70 - 100 EUR a sú ešte raz diskriminovaní, pretože im nevznikne ani nárok na „vianočný príspevok na dôchodok“. Nikto z týchto zamestnancov si neupravoval svojvoľne odvody do sociálnej poisťovne tak ako to majú umožnené osoby, ktoré pracujú na živnosť – že môžu platiť z minimálnej mzdy a tým si modelovať výšku dôchodku. Čím menšie odvody živnostníci platia do poisťovne, tým im viacej v rámci prehnanej solidarity doplácame do ich minimálnych dôchodkov, resp. vyplácame im vianočný príspevok na dôchodok. Zásadná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Všeobecne Generálna prokuratúra Slovenskej republiky k poslaneckému návrhu neuplatňuje pripomienky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
VšZP (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.) celému materiálu bez pripomienok Obyčajná pripomienka Odoslaná 1.8.2019 Detail
GR ZVJS (Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže) Čl. I § 65c ods. 1 písmeno b) opravené znenie Opravené znenie k predchádzajúcej pripomienke. V § 65c ods. 1 písmeno b) slová „vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku“ nahradiť slovami „od ktorého je dôchodok priznaný.“ Odôvodnenie: Rozdielne právne účinky na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie budú mať za následok, že poistenec, ktorému zanikne povinnosť platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti až dňom vydania rozhodnutia, bude poškodený, nakoľko navrhovaná právna úprava zabraňuje reparácii poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené. Obyčajná pripomienka Odoslaná 31.7.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Čl. I Do čl. I sa navrhuje sa vložiť nasledujúce novelizačné body, ktorými sa mení zákon č. 461/2003 Z. z.: 1. V § 63 ods. 1 prvej vete sa slová "všeobecný predpis o správnom konaní" nahrádzajú slovami "správny poriadok". 2. V § 63 ods. 1 druhej vete sa slová "Všeobecný predpis o správnom konaní" nahrádzajú slovami "Správny poriadok". Odôvodnenie: Pri príležitosti novelizácie tohto zákona sa navrhuje do návrhu novely zapracovať aj túto legislatívno-technickú pripomienku, ktorá (explicitne) vyplýva z bodov 8 a 22.9 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR, ako aj z dôvodu potreby spresnenia a zosúladenia legislatívnej techniky v tomto zákone s novou zaužívanou praxou v ostatných právnych predpisoch. Na správny poriadok by sa v ostatných zákonoch (príp. iných predpisoch) nemalo odkazovať nepresným a neurčitým pojmom "všeobecný predpis o správnom konaní". Obyčajná pripomienka Odoslaná 30.7.2019 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Všeobecná Vzhľadom na čl. 31 ods. 1, podľa ktorého poslanecký návrh nemusí byť prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní, upozorňujeme, že do NR SR bol predložený ďalší poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (tlač 1547), v ktorom sa tiež vkladá § 293ek ako prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020. Obyčajná pripomienka Odoslaná 30.7.2019 Detail
GR ZVJS (Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže) Čl. I § 65c ods. 1 písm. a) V § 65c ods. 1 písmeno a) slová „vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku“ nahradiť slovami „od ktorého je dôchodok priznaný.“ Odôvodnenie: Rozdielne právne účinky na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie budú mať za následok, že poistenec, ktorému zanikne povinnosť platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti až dňom vydania rozhodnutia, bude poškodený, nakoľko navrhovaná právna úprava zabraňuje reparácii poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené. Obyčajná pripomienka Odoslaná 30.7.2019 Detail