LP/2019/365 Zákon z ............2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
z ............2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 9 K čl. I bodu 9: Žiadame vypustiť navrhovaný bod 9. Uvedenú pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: K vypustenie odseku 6: Úlohy Policajného zboru určuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona Policajný zbor spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Podľa § 3 zákona Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci. Podľa § 72 zákona každý má právo obracať sa na útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc. Právna úprava v zákone o Policajnom zbore je podľa prezídia Policajného zboru postačujúca. K vypustenie odseku 7: Podľa dôvodovej správy návrhu má toto ustanovenie súvisieť s pripravovanou revíziou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) v súvislosti, s ktorou je údajne vo vzťahu k sprístupňovaniu informácií zo spisov nevyhnutné upraviť možnosť nazerania do trestných spisov pre orgány kontroly. Hlavným účelom navrhovanej zmeny má byť zabezpečenie riadneho poskytovania súčinnosti Európskej komisii. Vyššie uvedená navrhovaná úprava ide nad rámec, ktorý je upravený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (ďalej len „nariadenie“) a z uvedeného dôvodu tak vytvára neopodstatnené prelomenie zásady neverejnosti trestného konania. Nariadenie používa termín vyšetrovanie, ale z kontextu textu vyplýva, že ide o kontrolné oprávnenie a teda že nejde o trestné konanie, ktoré je v podmienkach Slovenskej republiky upravené Trestným poriadkom. V nariadenie sa v predmetnej súvislosti uvádza: „(10) Operačná efektívnosť úradu je výrazne závislá od spolupráce s členskými štátmi. Je potrebné, aby členské štáty určili svoje príslušné orgány, ktoré môžu úradu pomáhať pri výkone jeho povinností. V prípadoch, ak členský štát nevytvoril na vnútroštátnej úrovni špecializovaný útvar na koordináciu ochrany finančných záujmov Únie a boja proti podvodom, mal by sa určiť útvar, ktorý bude zabezpečovať účinnú spoluprácu a výmenu informácií s úradom. (11) Úrad by mal mať prístup ku všetkým príslušným informáciám, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré súvisia s externými vyšetrovaniami. (12) Vyšetrovania by sa mali vykonávať v súlade so zmluvami, a najmä s Protokolom č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, a to pri rešpektovaní Služobného poriadku úradníkov a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie ustanoveného v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (9) a štatútu poslancov Európskeho parlamentu a plnom rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd, najmä zásady spravodlivosti, práva dotknutých osôb vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sa ich týkajú, a zásady, že závery vyšetrovania sa môžu opierať výlučne o prvky, ktoré majú dôkaznú hodnotu. Na tento účel by mali inštitúcie, orgány, úrady a agentúry ustanoviť podmienky vedenia interných vyšetrovaní. (13) Interné vyšetrovania je možné viesť iba vtedy, ak má úrad zabezpečený prístup do všetkých priestorov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr a ku všetkým informáciám a dokumentom, ktorými disponujú. (14) Presnosť informácií zaslaných úradu v súvislosti s jeho mandátom by sa mala posúdiť čo najrýchlejšie. Preto by mal mať úrad, ak je to nevyhnutné na posúdenie skutkového základu obvinenia, ešte pred začatím vyšetrovania prístup k akýmkoľvek relevantným informáciám v databázach inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr.“. Nariadenie od členských krajín nepožaduje, aby mal OLAF prístup k informáciám z trestného konania vedeného príslušnými orgánmi členských krajín Európskej únie (vnútroštátne justičné orgány dotknutého členského štátu). Naopak, nariadenie OLAFu ukladá povinnosť informovať orgány činné v trestnom konaní (vnútroštátne justičné orgány dotknutého členského štátu): „(29) Keď sa ukáže, že skutočnosti uvedené v záverečnej správe z interného vyšetrovania by mohli viesť k trestnému konaniu, tieto informácie by sa mali postúpiť vnútroštátnym justičným orgánom dotknutého členského štátu. V odporúčaniach k záverečnej správe z vyšetrovania by mal generálny riaditeľ uviesť, či by vzhľadom na povahu daných skutočností a mieru ich finančného vplyvu interné opatrenia, ktoré prijala dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie, umožňovali účinnejšie nadväzujúce kroky.“. Vo vzťahu k tejto úprave sa ďalej v nariadení uvádza, že: „(30) V prípade, ak generálny riaditeľ postúpi justičným orgánom dotknutého členského štátu informácie, ktoré úrad získal v priebehu interných vyšetrovaní, týmto postúpením informácií by nemalo byť dotknuté následné právne posúdenie potreby vyšetrovania zo strany vnútroštátneho justičného orgánu. (31) Je na príslušných orgánoch členských štátov, prípadne inštitúciách, orgánoch, úradoch alebo agentúrach, aby sa rozhodli, aké kroky sa majú prijať v súvislosti s dokončenými vyšetrovaniami na základe záverečnej správy z vyšetrovania vypracovanej úradom. (32) Ak má úrad zlepšiť svoju efektivitu, mal by vedieť, aké nadväzné opatrenia sa prijali na základe výsledkov jeho vyšetrovaní. Preto by mali inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a v relevantných prípadoch príslušné orgány členských štátov podať úradu na jeho žiadosť správu o prípadných opatreniach, ktoré sa prijali na základe informácií, ktoré im úrad postúpil. (33) Vzhľadom na významný prospech z posilnenia spolupráce medzi úradom, Eurojustom, Europolom a príslušnými orgánmi členských štátov by mal mať úrad právomoc uzavierať s nimi administratívne dohody, ktorých zámerom by mohlo byť najmä uľahčenie praktickej spolupráce a výmeny informácií pri technických a operačných záležitostiach, a to bez vytvárania akýchkoľvek dodatočných právnych záväzkov. (34) S cieľom posilniť spoluprácu medzi úradom, Eurojustom a príslušnými orgánmi členských štátov v súvislosti s konaním, ktoré môže byť predmetom trestnoprávneho vyšetrovania, by mal úrad informovať Eurojust najmä o tých prípadoch podozrenia z podvodov, korupcie alebo akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie a predstavujúcich závažnú formu trestnej činnosti. K postúpeniu informácií príslušným orgánom dotknutých členských štátov by malo podľa potreby v prípade, ak je k takýmto informáciám pripojená aj výzva na prijatie konkrétnych krokov v trestnoprávnom vyšetrovaní, dôjsť predtým, ako informácie, ktoré poskytnú tieto štáty, postúpi úrad Europolu alebo Eurojustu. (35) V záujme úspešnej spolupráce medzi úradom, príslušnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, príslušnými orgánmi členských štátov, príslušnými orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami by sa mala zorganizovať vzájomná výmena informácií. Pri takejto výmene informácií by sa mali dodržiavať zásady dôvernosti a pravidlá ochrany údajov ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov. Konkrétne by mal úrad overiť, či má príjemca príslušné právomoci a či je prenos informácií potrebný. Výmena informácií s Eurojustom by sa mala riadiť mandátom Eurojustu, ktorý siaha po koordináciu v nadnárodných prípadoch závažnej trestnej činnosti. (36) Vzhľadom na rozsah prostriedkov Únie pridelených do sektora vonkajšej pomoci, počet vyšetrovaní vykonávaných v tomto sektore úradom, ako aj existenciu medzinárodnej spolupráce na účely vyšetrovania by mal mať úrad – v relevantných prípadoch v koordinácii s ostatnými príslušnými útvarmi – možnosť požiadať o praktickú pomoc pri plnení svojich úloh príslušné orgány tretích krajín a medzinárodné organizácie, a to prostredníctvom administratívnych dohôd a bez vytvárania akýchkoľvek dodatočných právnych záväzkov.“. Citované nariadenie tak zjavne rozlišuje medzi OLAFom vedeným vyšetrovaním (v podmienkach Slovenskej republiky ekvivalent výkonu kontroly) a trestným konaním vedeným vnútroštátnymi justičnými orgánmi dotknutého členského štátu. Podľa vyššie citovaného nariadenia však neexistuje dôvod, pre ktorý by OLAF mal mať právo na informácie, ktoré sú súčasťou trestného konania. Nariadenie v bode 11 špecifikuje informácie, ku ktorým má mať OLAF prístup nasledovne „všetkým príslušným informáciám, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré súvisia s externými vyšetrovaniami“. Formulácia bodu 11 a ďalších súvisiacich sa teda jednoznačne nevzťahuje na trestné konanie, pretože nepoužíva termín, že ide aj o prístup k informáciám z trestného konania a medzi subjektmi, ktoré majú OLAFu informácie poskytovať, nie sú uvedené vnútroštátne justičné orgány dotknutého členského štátu. Z uvedeného dôvodu považujeme novo navrhnutú kompetenciu úradu vlády za neopodstatnenú, pretože nemá dostatočne legitímny základ. Naopak nariadenie OLAFu ukladá povinnosť informovať príslušné orgány činné v trestnom konaní a s týmto spolupracovať v momente, ak by jeho zistenia mali viesť k trestnoprávnemu konaniu. Taktiež nie je nikde vymedzený vzťah k utajovaným skutočnostiam, povinnosti mlčanlivosti a pod. Navrhované znenie predmetnej časti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov tak zavádza pre úrad vlády neopodstatnenú a teda nelegitímnu kompetenciu nazerať do vyšetrovacieho spisu, zisťovať z neho informácie a tieto posúvať tretiemu subjektu. Nazerať do spisov, robiť si z nich výpisky a poznámky osobami, ktoré nie sú v procesnom postavení v zmysle Trestného poriadku môže zásadným spôsobom narušovať priebeh a taktiku vyšetrovania v konkrétnej trestnej veci a len orgán činný v trestnom konaní môže rozhodnúť, ktoré informácie zo spisu môže zverejniť a ktoré je potrebné z taktického hľadiska chrániť pred zverejnením. Predmetnú úpravu v súvislosti, pre ktorú je navrhovaná, preto považujeme za neprípustný prielom zásady neverejnosti prípravného konania a z vyššie uvedeného dôvodu namietame proti vyššie uvedenej úprave a žiadame ju z návrhu vypustiť. Navrhované ustanovenie rozširuje rozsah poskytovaných informácií aj na všetky informácie získané Policajným zborom podľa osobitných predpisov. Tým dáva orgánom kontroly možnosť sa oboznámiť a disponovať s informáciami nielen utajovaného charakteru, ale aj so zvlášť citlivými osobnými údajmi osôb, ktoré sú Policajným zborom v súlade so zákonom „spracovávané“, vrátane informácií z tzv. „živých vecí“. Informačno-technické prostriedky môže vykonávať Policajný zbor len v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo väzbe na zákon o Policajnom zbore alebo v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, pričom musí postupovať podľa presne stanovených podmienok. Podľa ustanovenia § 38a zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je operatívno-pátracia činnosť systémom spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo väzbe na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností patria oblasti informačno-technických prostriedkov a operatívno-pátracej činnosti medzi utajované skutočnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sme toho názoru, že účinnosťou pôvodne navrhovaného ustanovenia sa zvýši ohrozenie práv tretích osôb, ako aj zníži schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že utajovaný charakter a špecifické postavenie informačno-technických prostriedkov a operatívno-pátracej činnosti v slovenskom právnom poriadku má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií z pôsobnosti Policajného zboru. Máme za to, že pre účely kontroly bude postačujúce podanie informácie na základe dožiadania orgánu kontroly. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
VšZP (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.) K Čl. I bod 17 Navrhujeme v § 11 ods. 1 písm. f) za slovo „vyžadovať“ vložiť slová „s uvedením dôvodu“. Odôvodnenie: Predkladané znenie návrhu zákona pridáva právomoc pracovníkom kontroly v súvislosti s výkonom kontroly v nevyhnutnom rozsahu vrátiť, resp. žiadať prepracovať opatrenia kontrolovaného subjektu na odstránenie zistených nedostatkov, ak odôvodnene predpokladajú, že prijaté opatrenia sú vzhľadom na závažnosť zistených nedostatkov nedostatočné, neúčinné aleboo neodstraňujú všetky kontrolou zistené nedostatky. Navrhujeme odôvodnené predpokladanie pracovníka kontroly podmieniť argumentáciou, v ktorej pracovník kontroly uvedie, čoho sa domáhal, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil svoje zistenia, ktoré skutočnosti považuje za dôležité, ako ich vyhodnotil, a ako vec posúdil. Pracovník kontroly dbá nato, aby argumentácia bola presvedčivá a aby kontrolovaný subjekt, ktorý má svoje opatrenia prepracovať, vedel v čom konkrétne pracovník kontroly vidí nedostatky prijatých opatrení. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
VšZP (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.) K Čl. I bod 18 Navrhujeme v § 11 ods. 2 písm. a) za slovo „vopred“ vložiť slová „minimálne 10 pracovných dní pred termínom výkonu kontroly“. Odôvodnenie: Navrhujeme vložiť stanovenie minimálneho časového ohraničenia, aby sa zabezpečila materiálna, technická a personálna pripravenosť kontrolovaného subjektu na výkon kontroly. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) predloženému návrhu nemá pripomienky Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) K čl. I bodu 9 (§ 2 ods. 7) Nesúhlasíme s ustanovením oprávnenia na nazeranie do spisov vedených v trestnom konaní vrátane robenia si výpisov a poznámok pre Úrad vlády Slovenskej republiky na základe právnej úpravy v osobitnom zákone. Išlo by o nepriamu novelu § 69 Trestného poriadku. Takéto legislatívne riešenie považujeme za neprípustné. Ak je v súlade s verejným záujmom dôvodné a primerané to, aby Úrad vlády Slovenskej republiky mal zákonom ustanovené oprávnenie nazerať do spisov vedených v trestnom konaní a robiť si z nich výpisy a poznámky, je potrebné vykonať zmenu právnej úpravy v § 69 Trestného poriadku. Zastávame však názor, že oprávnenie vyžiadať si informácie a podklady od orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo spisov vedených v trestnom konaní by malo byť na účely vykonávania kontroly podľa osobitného predpisu dostačujúce. V tomto smere navrhujeme zvážiť legislatívne riešenie v § 6 Trestného poriadku. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
ÚJDSR (Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky) K bodu 22 Navrhujeme tento bod vypustiť. Odôvodnenie: Ukladanie opatrení je konanie, v ktorom orgán kontroly rozhoduje o povinnostiach kontrolovaného subjektu a preto má povinnosť postupovať podľa §1 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Osobitný zákon, ktorým je navrhovaná novela by sa od správneho konania nemal odlíšiť tak, že obmedzí práva kontrolovaného subjektu odvolať sa voči výsledku výkonu verejnej moci. Protokol alebo záznam o kontrole je svojim obsahom rozhodnutím orgánu kontroly. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
ÚJDSR (Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky) K bodu 24 Odôvodnenie: K písmenu k) : Výkon kontroly je výkonom verejnej moci a vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly vyžadujú ekonomicky náročné mandátne certifikáty. K písmenu l): Oboznámenie s protokolom je zabezpečené doručením protokolu štatutárnemu zástupcovi kontrolovaného subjektu (doručenkou). V § 13 ods. 1 navrhujeme vypustiť aj písmeno k) a písmeno l). Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 17 K čl. I bodu 17: V navrhovanom § 11 ods. 1 písm. f) odporúčame prehodnotiť zavedenie legislatívnej skratky (ďalej len „opatrenia“) pre slová „opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku“ v kontexte jej opodstatnenosti, ako aj v kontexte znenia § 11 ods. 2 písm. h) a § 12 ods. 5. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 10 K čl. I bodu 10: Novelizačný bod navrhujeme rozdeliť na dva samostatné novelizačné body. Pri doplnení písmena d) uvádzaciu vetu novelizačného bodu navrhujeme preformulovať nasledovne: „§ 3 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 11 K čl. I bodu 11: V navrhovanom písmene c) navrhujeme uvádzať odkazy na poznámky pod čiarou 2 a 3. Citáciu k poznámke pod čiarou k odkazu 3 odporúčame aktualizovať. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 23 K čl. I bodu 23: Novelizačný bod navrhujeme preformulovať nasledovne: „23. V § 13 ods. 1 písm. d) sa slovo „čas“ nahrádza slovom „dátum“.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 12 K čl. I bodu 12: Novelizačný bod treba zosúladiť s bodmi 36 a 37 prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I bodu 20 K čl. I bodu 20: Novelizačný bod treba zosúladiť s bodom 30.2 prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne Návrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (napríklad v bode 3 vypustiť slová „v príslušnom tvare“ ako nadbytočné, v bode 4 za slovo „slová“ vložiť dvojbodku, v poznámke pod čiarou k odkazu 3a uvedené citácie zákonov uviesť v chronologickom poradí s uvedením konkrétnych ustanovení citovaných zákonov napríklad „§ 24 ods. 4 zákona č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, v bode 7 za slová „ods. 4“ vložiť slová „druhej vete“, úvodnú vetu bodu 9 preformulovať takto: „§ 2 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:“, v bode 9 § 2 ods. 6 a 7 slová „§ 2 ods. 4“ nahradiť slovami „odseku 4“, v poznámke pod čiarou k odkazu 3b prvú citáciu právne záväzného aktu EÚ preformulovať takto: „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU, Euroatom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v., L 248, 18. 9. 2013),“ a na konci pripojiť tieto slová: „(Ú. v., L 292, 15. 11. 1996).“, bod 10 rozdeliť do dvoch samostatných novelizačných bodov, pretože písmeno c) sa mení a písmeno d) sa dopĺňa ako nové, v bode 17 § 11 ods. 1 písm. g) vypustiť slová „sú pracovníci kontroly oprávnení“ z dôvodu nadbytočnosti, v bode 18 § 11 ods. 2 písm. a) vypustiť slovo „to“, v bode 22 vypustiť slová „na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku“ vzhľadom na legislatívnu skratku zavedenú v bode 17, v bode 24 na konci pripojiť vetu: „Poznámka pod čiarou k odkazu 18a sa vypúšťa.“, v bode 27 za slová „ods. 8“ vložiť slová „štvrtej vete“). Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) čl. I bod 2 1. K čl. I bodu 2: Navrhujeme ponechať doterajšie znenie slov „vedúci kontrolovaného subjektu“ alebo upraviť navrhované znenie tak, aby obsahovalo aj fyzické osoby – podnikateľov. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena bližšie špecifikuje, kto je oprávnený robiť právne úkony v mene kontrolovaného subjektu. Avšak zmena doterajšieho pojmu „vedúci kontrolovaného subjektu“ na „štatutárny orgán kontrolovaného subjektu alebo ním splnomocnený zástupca“ zužuje rozsah subjektov, kontrolovaných Slovenskou inšpekciou životného prostredia. Novo navrhovaný pojem nie je možné použiť pri kontrole podnikateľa – fyzickej osoby, ktorá koná samostatne, alebo za ňu koná zástupca, t. j. nemá štatutárny orgán. Výkon štátneho dozoru v oblasti životného prostredia (napr. podľa zákona o odpadoch) sa uskutočňuje aj podľa ustanovení zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, pričom subjektom kontroly sú aj podnikatelia- fyzické osoby. Zásadná pripomienka. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) K bodu 5 (§ 2 ods. 2) a bodu 6 (§ 2 ods. 3) Ak by sa rozdelením a preformulovaním platného znenia § 2 ods. 2 na dva novoupravené odseky v § 2 rozšírila pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej „len „úrad vlády“) vo vzťahu ku kontrole fondov EÚ, čo môže byť zrejmé vo väzbe na zákony č. 292/2014 Z. z., resp. č. 528/2008 Z. z. citované v poznámke pod čiarou k odkazu 3a, s takýmto rozšírením pôsobnosti úradu vlády nesúhlasím. Upozorňujem, že z dôvodovej správy nie je zrejmý dôvod rozdelenia platnej úpravy v § 2 ods. 2 na dva odseky v príslušných novelizačných bodoch. Prípadné rozšírenie pôsobnosti úradu vlády vo vzťahu ku kontrole fondov EÚ nemá oporu v práve EÚ, ani nie je odôvodnené potrebou z praxe a predstavovalo by tzv. goldplating, ktorý je v rámci implementácie fondov EÚ neželaným javom. Zásadná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
ÚJDSR (Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky) K bodu 25 Navrhujeme tento bod vypustiť. Odôvodnenie: Ukladanie opatrení je konanie, v ktorom orgán kontroly rozhoduje o povinnostiach kontrolovaného subjektu a preto má povinnosť postupovať podľa §1 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Osobitný zákon, ktorým je navrhovaná novela by sa od správneho konania nemal odlíšiť tak, že obmedzí práva kontrolovaného subjektu odvolať sa voči výsledku výkonu verejnej moci a súčasne obmedzí práva orgánu kontroly v rozhodnutí o opatreniach na nápravu uložiť povinnosti primerané konkrétnemu prípadu a konaniu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) čl. bod 15 1. K čl. I bod 15 Navrhujeme preformulovať § 9 ods. 5 nasledovne: „(5) Ak počas výkonu kontroly nastanú skutočnosti, v dôsledku ktorých je potrebné zmeniť alebo doplniť písomné poverenie na vykonanie kontroly, vypracuje sa k písomnému povereniu na vykonanie kontroly dodatok, ktorý podpisuje štatutárny orgán orgánu kontroly alebo ním poverený zástupca. Dodatok k písomnému povereniu na vykonanie kontroly tvorí neoddeliteľnú súčasť písomného poverenia na vykonanie kontroly.“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) čl. I bod 17 2. K bodu 17 odporúčame v § 11 ods. 1 písm. f) slová „ak pracovníci kontroly odôvodnene predpokladajú že prijaté opatrenia sú vzhľadom na závažnosť zistených nedostatkov nedostatočné“ nahradiť slovami „ak pracovníci kontroly považujú prijaté opatrenia vzhľadom na závažnosť zistených nedostatkov za nedostatočné“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail
MŽPSR (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) § 9 ods. 4 3. V predvetí § 9 ods. 4 slová „spravidla obsahuje “ nahradiť slovami „obsahuje najmä“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 25.6.2019 Detail