LP/2019/35 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 25 ods. 1 písm. q) nasledovne - § 25 ods. 1 písm. q) znie: „q) na chodníku, ak to nie je dovolené dopravnou značkou“ a skrátiť § 52 ods. 2 - § 52 ods. 2 znie: „(2) Iní účastníci cestnej premávky než chodci a cyklisti nesmú chodník používať, to neplatí ak je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením určené inak. Ak je povolené zastavenie alebo státie na chodníku iba zvislou dopravnou značkou bez vodorovného dopravného značenia vyznačených parkovacích miest alebo parkovacieho pruhu, vodič je povinný ponechať voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 m a to v jednotnej šírke.“ Odôvodnenie: Súčasná úprava prináša v praxi extrémne množstvo problémov a je v rozpore s národnými a často aj miestnymi strategickými materiálmi v oblasti podpory trvalo udržateľnej mobility. Súčasná úprava nezohľadňuje miestne podmienky, ktoré môžu vyžadovať väčšiu šírku chodníka (napr. významné pešie koridory, nástupištia verejnej hromadnej dopravy, námestia, ktoré sú v súčasnosti v zmysle zákona chápané ako „široké chodníky“). Ak stoja vozidlá vedľa seba, je ťažké určiť, ktoré zaparkovalo skôr a ktorého vodič teda porušil zákon. Problémom je tiež dodržiavanie hranice 1,5 metra definovanej v § 52 ods. 2, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru citlivosti odhadu vodičov a zároveň sťaženú kontrolu zo strany zložiek štátnej a obecnej polície. Vodiči stoja aj na miestach, kde zhoršujú viditeľnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a chodcov a znižujú tak bezpečnosť cestnej premávky. Správcovia komunikácií musia často investovať náklady na zariadenia zabraňujúce parkovaniu (napr. stĺpiky), ktoré výrazne obmedzujú prístup vozidlám záchranných zložiek do priľahlých objektov, a nežiaducemu parkovaniu v mnohých prípadoch nedokážu zabrániť (po poškodení alebo odstránení jediného stĺpika sa chodník opäť stáva prístupným pre motorové vozidlá) a celkovo zvyšujú náklady samosprávam. Náklady zvyšuje aj poškodzovanie chodníkov a obrubníkov, ktoré nie sú prispôsobené na zaťaženie motorovými vozidlami. Dôsledkom možnosti parkovania na miestach, ktoré na to neboli a nie sú určené je aj častá jazda motorových vozidiel po chodníkoch, nespevnených plochách, trávnatých plochách či dokonca električkových tratiach. Návyk vodičov parkovať na chodníkoch spôsobuje tiež využívanie tejto možnosti aj v prípadoch, keď nie je potrebná, napr. komunikácia je dostatočne široká a bez zákazu zastavenia/státia. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby bolo parkovanie na chodníkoch všeobecne zakázané a dovolené len vyslovene dopravnými značkami. Správcovia komunikácií, ak to uznajú za vhodné, môžu naďalej povoliť parkovanie na chodníkoch. Umožní sa tak aj lepšia vymožiteľnosť pravidiel pri zavádzaní parkovacích politík v jednotlivých obciach. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 25 ods. 1 písm. q) a § 52 ods. 2 Upraviť § 25 ods. 1 písm. q) nasledovne - § 25 ods. 1 písm. q) znie: „q) na chodníku, ak to nie je dovolené dopravnou značkou“ a skrátiť § 52 ods. 2 - § 52 ods. 2 znie: „(2) Iní účastníci cestnej premávky než chodci a cyklisti nesmú chodník používať, to neplatí ak je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením určené inak. Ak je povolené zastavenie alebo státie na chodníku iba zvislou dopravnou značkou bez vodorovného dopravného značenia vyznačených parkovacích miest alebo parkovacieho pruhu, vodič je povinný ponechať voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 m a to v jednotnej šírke.“ Odôvodnenie: Súčasná úprava prináša v praxi extrémne množstvo problémov a je v rozpore s národnými a často aj miestnymi strategickými materiálmi v oblasti podpory trvalo udržateľnej mobility. Súčasná úprava nezohľadňuje miestne podmienky, ktoré môžu vyžadovať väčšiu šírku chodníka (napr. významné pešie koridory, nástupištia verejnej hromadnej dopravy, námestia, ktoré sú v súčasnosti v zmysle zákona chápané ako „široké chodníky“). Ak stoja vozidlá vedľa seba, je ťažké určiť, ktoré zaparkovalo skôr a ktorého vodič teda porušil zákon. Problémom je tiež dodržiavanie hranice 1,5 metra definovanej v § 52 ods. 2, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru citlivosti odhadu vodičov a zároveň sťaženú kontrolu zo strany zložiek štátnej a obecnej polície. Vodiči stoja aj na miestach, kde zhoršujú viditeľnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a chodcov a znižujú tak bezpečnosť cestnej premávky. Správcovia komunikácií musia často investovať náklady na zariadenia zabraňujúce parkovaniu (napr. stĺpiky), ktoré výrazne obmedzujú prístup vozidlám záchranných zložiek do priľahlých objektov, a nežiaducemu parkovaniu v mnohých prípadoch nedokážu zabrániť (po poškodení alebo odstránení jediného stĺpika sa chodník opäť stáva prístupným pre motorové vozidlá) a celkovo zvyšujú náklady samosprávam. Náklady zvyšuje aj poškodzovanie chodníkov a obrubníkov, ktoré nie sú prispôsobené na zaťaženie motorovými vozidlami. Dôsledkom možnosti parkovania na miestach, ktoré na to neboli a nie sú určené je aj častá jazda motorových vozidiel po chodníkoch, nespevnených plochách, trávnatých plochách či dokonca električkových tratiach. Návyk vodičov parkovať na chodníkoch spôsobuje tiež využívanie tejto možnosti aj v prípadoch, keď nie je potrebná, napr. komunikácia je dostatočne široká a bez zákazu zastavenia/státia. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby bolo parkovanie na chodníkoch všeobecne zakázané a dovolené len vyslovene dopravnými značkami. Správcovia komunikácií, ak to uznajú za vhodné, môžu naďalej povoliť parkovanie na chodníkoch. Umožní sa tak aj lepšia vymožiteľnosť pravidiel pri zavádzaní parkovacích politík v jednotlivých obciach. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 4 a § 16 o povinnostiach a zákazoch vodiča § 4 ods. 1 písmeno f) znie nasledovne: „(f) dať prednosť chodcovi, ktorý stojí na okraji priechodu pre chodcov so zjavným úmyslom prejsť, alebo ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť a je povinný blížiť sa k priechodu pre chodcov takou rýchlosťou, aby včas stihol zastaviť vozidlo; to neplatí pre vozidlo električky“, § 16 sa odsek 1 na konci dopĺňa vetou, ktorá znie: „Vodič je povinný približovať sa k priechodu pre chodcov len takou rýchlosťou, aby bol schopný v prípade potreby pred ním zastaviť vozidlo a umožniť chodcovi bezpečný prechod podľa § 4 ods. 1 písm. f).“ § 4 ods. 2 písmeno m) znie nasledovne: „počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča verejnej osobnej dopravy pri obsluhe hlasovej rádiostanice, vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh“ Odôvodnenie: Súčasné znenie, pri ktorom je chodec povinný najskôr vstúpiť na vozovku, aby mal prednosť, nepovažujeme za vhodné a jeho uplatňovanie za bezpečné. Pre matku s detským kočíkom súčasná dikcia zákona znamená, že na priechode musí s kočíkom cúvať (aby spĺňala podmienku vstúpenia na vozovku), alebo musí mať kočík už v jazdnom pruhu. Pri zohľadnení súčasných trendov v doprave a snahe o zatraktívňovanie verejných priestorov je takáto úprava neprípustná. Pri organizácii a zabezpečení dopravy vo verejnom záujme, pri zaisťovaní bezpečnosti vozidla a cestujúcich je najmä v podnikoch MHD hlavným komunikačným kanálom rádiostanica pri informáciách o náhlych a nepredvídateľných obmedzeniach, obchádzkach, pri núdzových volaniach v situáciách ohrozujúcich bezpečnosť a pod. pôvodne naformulovaný bod m) znamenal znemožnenie obsluhy hlasovej rádiostanice čo by vzhľadom na charakter vykonávanej práce malo negatívne dosahy na bezpečnosť aj plynulosť verejnej osobnej dopravy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 4 a § 16 o povinnostiach a zákazoch vodiča „(f) dať prednosť chodcovi a cyklistovi, ktorý stojí na okraji priechodu pre chodcov (cyklistov) so zjavným úmyslom prejsť, alebo ktorý vstúpil (vojde) na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov (cyklistov), pritom ho nesmie ohroziť a je povinný blížiť sa k priechodu pre chodcov takou rýchlosťou, aby včas stihol zastaviť vozidlo; to neplatí pre vozidlo električky“, § 16 sa odsek 1 na konci dopĺňa vetou, ktorá znie: „Vodič je povinný približovať sa k priechodu pre chodcov len takou rýchlosťou, aby bol schopný v prípade potreby pred ním zastaviť vozidlo a umožniť chodcovi bezpečný prechod podľa § 4 ods. 1 písm. f).“ § 4 ods. 2 písmeno m) znie nasledovne: „počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča verejnej osobnej dopravy pri obsluhe hlasovej rádiostanice, vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh“ Odôvodnenie: Súčasné znenie, pri ktorom je chodec povinný najskôr vstúpiť na vozovku, aby mal prednosť, nepovažujeme za vhodné a jeho uplatňovanie za bezpečné. Pre matku s detským kočíkom súčasná dikcia zákona znamená, že na priechode musí s kočíkom cúvať (aby spĺňala podmienku vstúpenia na vozovku), alebo musí mať kočík už v jazdnom pruhu. Pri zohľadnení súčasných trendov v doprave a snahe o zatraktívňovanie verejných priestorov je takáto úprava neprípustná. Pri organizácii a zabezpečení dopravy vo verejnom záujme, pri zaisťovaní bezpečnosti vozidla a cestujúcich je najmä v podnikoch MHD hlavným komunikačným kanálom rádiostanica pri informáciách o náhlych a nepredvídateľných obmedzeniach, obchádzkach, pri núdzových volaniach v situáciách ohrozujúcich bezpečnosť a pod. pôvodne naformulovaný bod m) znamenal znemožnenie obsluhy hlasovej rádiostanice čo by vzhľadom na charakter vykonávanej práce malo negatívne dosahy na bezpečnosť aj plynulosť verejnej osobnej dopravy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 19 ods. 4 a 5 nasledovne - § 19 ods. 4 a 5 znejú „(4) Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradených jazdných pruhoch po jeho ľavej strane a chodcom a cyklistom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového i nemotorového vozidla odbočujúceho vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo, a vozidlám idúcim vo vyhradených jazdných pruhoch po jeho pravej strane. Vodič motorového vozidla odbočujúci doľava a doprava je povinný dať prednosť cyklistom vo vyhradených jazdných pruhov a to aj pri súbežnej jazde. (5) Električka alebo vozidlo idúce vo vyhradenom jazdnom pruhu, ak križuje smer jazdy vozidla idúceho po jej/jeho pravej alebo po jej/jeho ľavej strane a dáva znamenie o zmene smeru jazdy, má prednosť v jazde.“ Odôvodnenie: Navrhovaná úprava odsekov legislatívne umožní mestám a obciam integrovať električkové pásy s vyhradenými jazdnými pruhmi a zaviesť v takom prípade jednotný režim premávky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
BSK (BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ) § 19 ods. 4 a ods. 5 V § 19 ods. 4. znie: „(4) Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom pruhu po jeho ľavej strane, cyklistom a chodcom umožniť prejsť cez vozovku. Vodič odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak sa jazdí pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom pruhu po jeho pravej strane a umožniť chodcom prejsť cez vozovku.“. Odôvodnenie: zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968) – Ochrana najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky – chodcov a cyklistov. Zásadná pripomienka V § 19 ods. 5 sa vypúšťa. Odôvodnenie: zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968) – Električka resp. koľajové vozidlo sa pri odbočovaní v križovatke riadi rovnakými pravidlami o prednosti ako ostatné (nekoľajové) vozidlá. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K čl. I bodu 49 (§ 76 ods. 12) Znenie žiadame upraviť takto: „49. V § 76 ods. 12 sa na konci pripájajú tieto vety: „Vodičské oprávnenie skupiny CE oprávňuje viesť na území Slovenskej republiky aj jazdnú súpravu zloženú z ťažného vozidla skupiny B alebo C1 a prípojného vozidla, ak najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla presahuje 3 500 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť jazdnej súpravy presahuje 12 000 kg. Vodičské oprávnenie skupiny CE udelené podľa § 78 ods. 5 oprávňuje do dovŕšenia veku 21 rokov viesť motorové vozidlá skupiny CE iba, ak je jeho držiteľ zároveň držiteľom kvalifikačnej karty vodiča, a to len na území Slovenskej republiky. Pre držiteľa vodičského oprávnenia CE, ktorému bolo vodičské oprávnenie CE vydané pred dovŕšením veku 21 rokov a ktorý je zároveň aj držiteľom kvalifikačnej karty vodiča, platia obdobne ustanovenia § 76 ods. 11 písm. a) až c).“. Túto pripomienku považuje ministerstvo dopravy za zásadnú. Odôvodnenie: Zastávame názor, že vodič skupiny C pred dovŕšením veku 21 rokov by mal plniť ďalšie dodatočné požiadavky. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Nad rámec predkladanej novely zákona Nad rámec predkladanej novely zákona navrhujeme do čl. I doplniť novelizačný bod, ktorý znie: „V § 4 ods. 1 písmeno f) znie: „(f) umožniť bezpečný prechod chodcovi, ktorý vstúpil alebo sa zjavne chystá vstúpiť na priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť ani obmedziť a ak je to potrebné, je povinný zastaviť vozidlo pred priechodom pre chodcov; to neplatí pre vodiča električky,“.“. Odôvodnenie: Súčasné znenie, podľa ktorého je chodec povinný najskôr vstúpiť na vozovku, aby mal prednosť, nepovažujeme za vhodné a jeho uplatňovanie za bezpečné. Pre matku s detským kočíkom to znamená, že na priechode musí s kočíkom cúvať (aby spĺňala podmienku vstúpenia na vozovku), alebo musí mať kočík už v jazdnom pruhu. Pri zohľadnení súčasných trendov v doprave a snahe o zatraktívňovanie verejných priestorov je takáto úprava neprípustná. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
BSK (BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ) § 22 ods. 4 V § 22 ods. 4 sa vypúšťa písm. b), doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená b) až f). Odôvodnenie: zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968) – otáčanie nie je paušálne zakázané nikde na svete, slúži na to zvislá dopravná značka. Dnešná prax je bohužiaľ taká, že na toto slovenské špecifické všeobecné pravidlo (zákaz otáčania v riadených križovatkách) sme museli vymyslieť novú dopravnú značku ustanovujúcu výnimku z neho, ktorá nemá oporu v medzinárodných predpisoch a najmä zmätočne kombinuje do jednej šípky rôzne manévre (odbočovanie, otáčanie). Najmä zahraniční vodiči sú zmätení. Paradoxne sme zakázali paušálne otáčanie v najbezpečnejších miestach akou riadená križovatka bezpochyby je. Ak svetelná signalizácia prestane fungovať alebo sa vypne, tak už nejde o riadenú križovatku a zákaz otáčania tam už neplatí. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
BSK (BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ) § 15 ods. 5 10. V § 15 ods. 5 písm. g) sa na konci pripájajú slová: „na ceste s prednosťou v jazde, v križovatke riadenej pokynmi alebo svetelnými signálmi.“. Odôvodnenie: zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968) – čl. 11 ods. 8 písm. a). Paušálny zákaz predchádzania v križovatkách neplatí nikde na svete, dokonca ani v ČR a takáto všeobecná úprava je v rozpore s Dohovorom. Zákaz predchádzania v priebehu hlavnej cesty má byť riešený dopravnými značkami. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
BSK (BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ) § 20 ods. 1 V § 20 ods. 1 znie: „(1) Vodič, ktorý prichádza do križovatky po ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou „Hlavná cesta“ alebo „Križovatka s vedľajšou cestou“ a umožniť chodcom prejsť cez vozovku. Odôvodnenie: zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968) – Ochrana najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky – chodcov a cyklistov. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 10. K čl. III .§ 22 ods. 3 písm. b). nad rámec návrhu Z ustanovenia § 22 ods. 2 písm. d) tretieho bodu je zrejmé, že pri týchto priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa uloženie zákazu činnosti predpokladá kumulatívne spolu s uložením pokuty, čo však § 22 ods. 3 písm. b) v treťom bode popiera. Dôsledkom tohto logického nesúladu je stav, keď vodiči z dobre situovaných pomerov (súkromných alebo firemných), ktorí jazdia po slovenských cestách bezohľadne vysokými rýchlosťami presahujúcimi maximálnu povolenú rýchlosť v obci o viac ako 50 km h-1 alebo mimo obce o viac ako 60 km h-1, majú pripravených 800 eur na blokovú pokutu a cieľ sledovaný zákonodarcom v § 22 ods. 2 písm. d) treťom bode sa u týchto najnebezpečnejších vodičov míňa účinku. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. možno konštatovať, že v prípade naplnenia skutkovej podstaty priestupku, ktorého sa dopustí vodič motorového vozidla tým, že prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o viac ako 50 km h-1 alebo mimo obce o viac ako 60 km h-1, konajúci správny orgán páchateľovi priestupku uloží pokutu v rozmedzí od 500 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti od šesť mesiacov do troch rokov. Zo samotného textu platnej právnej úpravy, ako aj z gramatického výkladu týchto ustanovení nesporne vyplýva, že na úvahe správneho orgánu konajúceho vo veci nie je rozhodnúť o tom, aké druhy sankcií páchateľovi priestupku uloží. Týmito sankciami, ktoré za uvedený priestupok musí (obligatórne) správny orgán uložiť, sú jednak pokuta a súčasne aj sankcia zákazu činnosti. Pri naplnení skutkovej podstaty predmetného priestupku podľa platnej právnej úpravy je na úvahe správneho orgánu, vzhľadom na skutkový stav veci a ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., zvážiť a rozhodnúť len o výmere uloženej sankcie - výške pokuty v intenciách zákonných limitov a dĺžke obdobia zákazu činnosti v intenciách zákonných časovo vymedzených hraníc. Tieto nesporné skutočnosti sú rozhodné pre ďalší procesný postup správneho orgánu, ktorý musí byť postupom zákonným. Nie je nijakým argumentom spochybniteľný záver - názor, že sankcia zákazu činnosti nemôže byť správnym orgánom uložená v skrátenom konaní o priestupku. Vzhľadom na znenie ustanovení § 84 a 85 zákona č. 372/1990 Zb. je vylúčené, aby pri vybavení priestupku uložením pokuty v blokovom konaní bol súčasťou vydaného rozhodnutia (v oboch zákonom predpokladaných prípadoch – a to v prvom prípade blok na pokutu zaplatenú na mieste podľa § 84 ods. 1 a v druhom prípade blok na pokutu na mieste nezaplatenú podľa § 85 ods. 3) výrok rozhodnutia o uložení sankcie zákazu činnosti. Obdobne s poukazom na ustanovenie § 14 v spojení s ustanovením § 87 zákona č. 372/1990 Zb. je vylúčené, aby súčasťou vydaného rozhodnutia – rozkazu o uložení sankcie bol okrem výroku o uložení pokuty aj iný výrok – výrok o uložení sankcie zákazu činnosti. S poukazom na uvedené rozhodné skutočnosti je nesporné, že konanie o priestupku, ktorého sa páchateľ - vodič motorového vozidla dopustil tým, že naplnil skutkovú podstatu priestupku zadefinovanú v ustanovení § 22 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona č. 372/1990 Zb., je možné legitímne vyriešiť výlučne v nariadenom konaní pred správnym orgánom a nie správnym orgánom – príslušníkom Policajného zboru v procesne skrátenom konaní (§ 84 a 87). V správnom konaní je konajúci správny orgán viazaný povinnosťou uložiť vždy obidve zákonom ustanovené sankcie, pričom jeho úvaha sa môže vzťahovať len na ich výmeru, respektíve dĺžku trvania. Z uvedených dôvodov je nutné konštatovať, že v súčasnosti platná právna úprava samotného ustanovenia § 22 zákona č. 372/1990 Zb. je vo vzájomnom rozpore. Jedným z možných následkov je, že doposiaľ vydané rozhodnutia správnych orgánov v dotknutých priestupkových veciach neboli vydané v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov sa javí ako nevyhnutné pristúpiť samotnou navrhovanou zmenou a doplnením dotknutého ustanovenia § 22 zákona č. 372/1990 Zb. jeho novelou k vzájomnému zosúladeniu jednotlivých odsekov s platnou právnou úpravou vyjadrenou najmä v dotknutých ustanoveniach zákona č. 372/1990 Zb. V nadväznosti na uvedené je taktiež dôvodné a žiaduce, aby v záujme zachovania zákonnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov v priestupkových veciach Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pristúpilo aj k zmene internej právnej úpravy, ktorá nadväzuje na uvedené právne skutočnosti (v naznačených intenciách ide aj o niektoré časti nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9 z 2. februára 2009 nerešpektujúce ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vo vzťahu k povinnosti uložiť pokutu výlučne vo výške stanovenej nariadením). Z povahy samotného priestupku je v prípade jeho spáchania nesporné, že ide o konanie, ktorým môže dôjsť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nielen k závažným a rozsiahlym devastačným, ale aj fatálnym následkom. Je taktiež nesporne vo verejnom záujme a v súlade s princípmi legality, aby páchateľom týchto priestupkov nebolo umožnené sa na mieste spáchaného skutku „len vykúpiť” a navyše, aby po úhrade sankcie v blokovom konaní, t. j. výlučne len pokuty, mohli ďalej pokračovať v ceste motorovým vozidlom. Nie je právne odôvodnené ani primerané, aby pri preukázanom skutkovom stave na základe objektívneho dôkazu zadováženého certifikovaným technickým prístrojom bolo v podstate na voľbe priestupcu disponujúceho finančnými prostriedkami, aby to bol on, kto v podstate rozhodne o tom, že za nepochybne spáchaný najzávažnejší skutok/priestupok vymedzený v zákone, dostane len jednu sankciu, t. j. pokutu. Opakujúce sa analýzy príčin, tak dopravných nehôd, ako aj škodových udalostí, zvýrazňujú rastúci počet prípadov, v ktorých príčinou bolo nedodržanie ustanovenej rýchlosti. Priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona č. 372/1990 Zb. je z hľadiska objektu a objektívnej stránky priestupkom, ktorého by sa už nemal dopustiť žiadny vodič a aj preto by uloženie kumulovanej - zákonom upravenej sankcie (pokuty a zákazu činnosti) malo mať nielen represívny, ale aj preventívny účinok a výchovne by tak malo pôsobiť aj na ostatných účastníkov cestnej premávky tak, ako to je upravené v ustanovení § 22 ods. 2 písm. d) treťom bode zákona č. 372/1990 Zb. Vedenie motorového vozidla, ktoré je možno považovať aj za „zbraň”, v takýchto rýchlostiach predstavuje všeobecné ohrozenie pre cestnú premávku, jej účastníkov, ich majetok, ktoré nie je fakticky navyše ničím ospravedlniteľné zo strany páchateľa. Možnosť riešenia tohto priestupku v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní uložením len jednej sankcie – pokuty nemá právnu oporu ani v tom, že skrátené formy konania o priestupku - najmä blokové konanie sa majú používať v prípade tých priestupkov, keď ide o menej závažné porušenie povinností. V danom prípade však ide o najhrubšie a flagrantné porušenie povinností vodiča z hľadiska dodržiavania rýchlosti motorového vozidla, a to vo forme úmyselného zavinenia. S poukazom na uvedené navrhujeme v § 22 ods. 3 písm. b) vypustiť tretí bod, nakoľko jeho súčasné znenie je v logickom rozpore s dikciou § 22 ods. 2 písm. d) tretím bodom, podľa ktorého sa pri priestupku spočívajúcom v prekročení rýchlosti ustanovenej dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o viac ako 50 km h-1 alebo mimo obce o viac ako 60 km h-1 predpokladá uloženie pokuty od 500 eur do 1 000 eur a (zároveň) zákazu činnosti od šesť mesiacov do troch rokov. Tu je možné zvážiť zníženie spodnej hranice sankcie zákazu činnosti zo šesť mesiacov na dva/tri mesiace. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) Všeobecne 1. V Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (ďalej len „analýza vplyvov“) časti 2.1.1. Financovanie návrhu sa uvádza, že návrh nepredpokladá žiadne negatívne vplyvy súvisiace so znovuzavedením autoškoly Ministerstva vnútra SR, pretože jej činnosť sa technicky aj personálne pokryje z existujúcich zdrojov. Toto konštatovanie je nepostačujúce, a preto žiadam, v súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kvantifikovať vplyvy spojené so znovuzriadením predmetnej autoškoly na rozpočet verejnej správy. 2. V analýze vplyvov časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie sa v bode 4. Vytvorenie nového pracoviska elektronických služieb na úseku evidovania vozidiel uvádza, že je potrebné vytvoriť jedno miesto vedúceho zamestnanca v 12. platovej triede a 6. platovom stupni a štyri miesta odborných referentov v 8. platovej triede a 6. platovom stupni. V tejto súvislosti upozorňujem, že zaradenie zamestnancov nie je v súlade so súčasne platnou stupnicou platových taríf pre niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Uvedené žiadam zosúladiť s platnými stupnicami platových taríf na roky 2019 a 2020. 3. V analýze vplyvov sú na rok 2019 kvantifikované osobné výdavky na 11 mesiacov, pritom návrh má byť účinný od 1. júla 2019. Uvedené žiadam zosúladiť. 4. V analýze vplyvov sa tiež uvádza, že niektoré vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné v súčasnosti vyčísliť, čo beriem na vedomie. Zároveň však žiadam všetky vplyvy návrhu na rozpočet verejnej správy, vrátane nevyčísliteľných vplyvov, vplyvov znovuzriadenia autoškoly Ministerstva vnútra SR, ako aj vplyvov spojených so zriadením centrálneho pracoviska v Slovenskej Ľupči zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov, ako aj schválených limitov počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva vnútra SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. 5. V nadväznosti na vyššie uvedené žiadam v analýze vplyvov časti 2.1.1. Financovanie návrhu vetu: „Výdavky súvisiace s návrhom zákona má MV SR zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy.“ uviesť v znení: „Vplyvy súvisiace s návrhom zákona budú zabezpečené v rámci limitov výdavkov a limitov počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva vnútra SR na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.“. 6. Zároveň žiadam v analýze vplyvov časti 2.2.4 Výpočty vplyvov na verejné financie bode 4. text „Ministerstvo vnútra SR súbežne s návrhom novely zákona spracuje požiadavku na zvýšenie výdavkov a zvýšenie limitu počtu zamestnancov verejnej správy na roky 2019 až 2021. V prípade nemožnosti takejto požiadavky sa budú hľadať možné presuny súčasných zamestnancov vo verejnej službe v rámci ministerstva.“ preformulovať alebo vypustiť v nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj z dôvodu jeho rozporu s bodom C.16 uznesenia vlády SR č. 453/2018 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K čl. III K čl. III bodom 15 až 17 (§ 89a ods. 3, 4 a 7) V týchto bodoch sa navrhuje úprava evidencie priestupkov, ktoré musia viesť ústredné orgány štátnej správy. Uvedené žiadame zmeniť tak, aby evidenciu priestupkov viedlo ministerstvo vnútra, ktoré je gestorom zákona o priestupkoch, a nie ústredné orgány štátnej správy. Alebo § 89a zo zákona vypustiť úplne. Túto pripomienku považuje ministerstvo dopravy za zásadnú. Odôvodnenie: Ústredné orgány štátnej správy nemajú rozpočtované finančné prostriedky na vytvorenie evidencie priestupkov a vykonanie zmien v tejto evidencii priestupkov. Bez vyčíslenia dopadov v doložke vplyvov nie je možné súhlasiť so zmenami v evidencii priestupkov. Už súčasné evidencie priestupkov mali zriadiť evidenciu priestupkov bez vyčíslenia konkrétnych vplyvov, preto mnohé ústredné orgány štátnej správy takúto evidenciu nemajú. A navyše je vyslovene neefektívne, aby takúto evidenciu priestupkov mali zriadené jednotlivé ústredné orgány štátnej správy. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) 6. K čl. I bodu 109 (§ 137 ods. 2) Navrhujeme doplniť medzi porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom aj prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci o viac ako 50 km h-1 a/alebo mimo obce o viac ako 60 km h-1. Táto pripomienka je zásadná. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) Nad rámec predkladanej novely zákona Nad rámec predkladanej novely zákona žiadame do čl. I doplniť novelizačný bod, ktorý znie: „V § 124 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v akomkoľvek poradí“.“. Túto pripomienku považuje ministerstvo dopravy za zásadnú. Odôvodnenie: Uvedeným návrhom sa docieli, aby sa na evidenčných číslach mohli aj najskôr uvádzať dve písmená a následne tri číslice. Týmto spôsobom nebude potrebné pre jednotlivé okresy zavádzať nové skratky okresov. Pre Bratislavu sa v roku 2019 minie možná kombinácia znakov aj skratka BL a bude nutné zaviesť novú skratku podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takouto zmenou sa v Bratislave môže vrátiť pôvodná skratka BA. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) K bodu 33 Navrhujeme bod 33 upraviť v znení: „33. V § 52 odsek 2 znie: „(2) Iní účastníci cestnej premávky než chodci a cyklisti nesmú chodník používať, to neplatí ak je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením určené inak. Ak je povolené zastavenie alebo státie na chodníku iba zvislou dopravnou značkou bez vodorovného dopravného značenia vyznačených parkovacích miest alebo parkovacieho pruhu, vodič je povinný ponechať voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 m a to v jednotnej šírke.“.“. Odôvodnenie: Súčasná úprava prináša v praxi extrémne množstvo problémov a je v rozpore s národnými a často aj miestnymi strategickými materiálmi v oblasti podpory trvalo udržateľnej mobility. Súčasná úprava nezohľadňuje miestne podmienky, ktoré môžu vyžadovať väčšiu šírku chodníka (napr. významné pešie koridory, nástupištia verejnej hromadnej dopravy, námestia, ktoré sú v súčasnosti v zmysle zákona chápané ako „široké chodníky“). Ak stoja vozidlá vedľa seba, je ťažké určiť, ktoré zaparkovalo skôr a ktorého vodič teda porušil zákon. Problémom je tiež dodržiavanie hranice 1,5 metra definovanej v § 52 ods. 2, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru citlivosti odhadu vodičov a zároveň sťaženú kontrolu zo strany zložiek štátnej a obecnej polície. Vodiči stoja aj na miestach, kde zhoršujú viditeľnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a chodcov a znižujú tak bezpečnosť cestnej premávky. Správcovia komunikácií musia často investovať náklady na zariadenia zabraňujúce parkovaniu (napr. stĺpiky), ktoré výrazne obmedzujú prístup vozidlám záchranných zložiek do priľahlých objektov, a nežiaducemu parkovaniu v mnohých prípadoch nedokážu zabrániť (po poškodení alebo odstránení jediného stĺpika sa chodník opäť stáva prístupným pre motorové vozidlá) a celkovo zvyšujú náklady samosprávam. Náklady zvyšuje aj poškodzovanie chodníkov a obrubníkov, ktoré nie sú prispôsobené na zaťaženie motorovými vozidlami. Dôsledkom možnosti parkovania na miestach, ktoré na to neboli a nie sú určené je aj častá jazda motorových vozidiel po chodníkoch, nespevnených plochách, trávnatých plochách či dokonca električkových tratiach. Návyk vodičov parkovať na chodníkoch spôsobuje tiež využívanie tejto možnosti aj v prípadoch, keď nie je potrebná, napr. komunikácia je dostatočne široká a bez zákazu zastavenia/státia. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby bolo parkovanie na chodníkoch všeobecne zakázané a dovolené len vyslovene dopravnými značkami. Správcovia komunikácií, ak to uznajú za vhodné, môžu naďalej povoliť parkovanie na chodníkoch. Umožní sa tak aj lepšia vymožiteľnosť pravidiel pri zavádzaní parkovacích politík v jednotlivých obciach. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Zakotvenie prednosti cyklistov na priechode pre cyklistov Zakotvenie prednosti cyklistov na priechode pre cyklistov podobne ako ju majú v §4.1.f určenú chodci na priechode pre chodcov (teda text: “Vodič je povinný dať prednosť cyklistovi, ktorý vošiel na vozovku a prechádza cez priechod pre cyklistov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.”) Odôvodnenie: Súčasná úprava je zmätočná a vystupuje proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky a tiež výrazne nabáda na porušovanie predpisov o cestnej premávke. Zároveň ohrozuje a obmedzuje viac ohrozených účastníkov cestnej premávky, prenáša zodpovednosť za bezpečnosť premávky na účastníkov cestnej premávky, ktorí prednosť v jazde musia vykonať ťažšie vykonateľným a bezpečnostne náročnejším úkonom. Aplikačná prax ukazuje praktickú nemožnosť rozlíšiť vodorovné dopravné značenie V2b, V4 (oddelenie cyklopruhu) a V7 (priechod pre cyklistov). Podľa súčasnej legislatívy je prednosť cyklistu na priechode pre cyklistov nejasná (napr. je priestupok pre motorové vozidlá ohroziť cyklistov na priechode pre cyklistov; aplikačná prax je horšia) pri jasnej prednosti cyklistov idúcich po cyklopruhu križovanom autami odbočujúcimi vpravo. Tieto nejasnosti výrazne znižujú bezpečnosť cestnej premávky a najmä zraniteľných účastníkov. Žiadame preto jasné definovanie prednosti pre cyklistov na priechodoch pre cyklistov. Jednotlivé priechody sú aj v súčasnosti výrazne označené (podfarbenie, osvetlenie, …). Samozrejme, výnimočne môže byť križovanie cyklochodníka a ciest robené formou bežného križovania so značkou “daj prednosť v jazde” prípadne “stop”. 3. Vymazanie nasledujúcej vety z § 55.8 : “Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy.” Odôvodnenie: Súčasná úprava je zmätočná a vystupuje proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky a tiež výrazne nabáda na porušovanie predpisov o cestnej premávke. Zároveň ohrozuje a obmedzuje viac ohrozených účastníkov cestnej premávky, prenáša zodpovednosť za bezpečnosť premávky na účastníkov cestnej premávky, ktorí prednosť v jazde musia vykonať ťažšie vykonateľným a bezpečnostne náročnejším úkonom. Aplikačná prax ukazuje praktickú nemožnosť rozlíšiť vodorovné dopravné značenie V2b, V4 (oddelenie cyklopruhu) a V7 (priechod pre cyklistov). Podľa súčasnej legislatívy je prednosť cyklistu na priechode pre cyklistov nejasná (napr. je priestupok pre motorové vozidlá ohroziť cyklistov na priechode pre cyklistov; aplikačná prax je horšia) pri jasnej prednosti cyklistov idúcich po cyklopruhu križovanom autami odbočujúcimi vpravo. Tieto nejasnosti výrazne znižujú bezpečnosť cestnej premávky a najmä zraniteľných účastníkov. Žiadame preto jasné definovanie prednosti pre cyklistov na priechodoch pre cyklistov. Jednotlivé priechody sú aj v súčasnosti výrazne označené (podfarbenie, osvetlenie,…). Samozrejme, výnimočne môže byť križovanie cyklochodníka a ciest robené formou bežného križovania so značkou “daj prednosť v jazde” prípadne “stop”. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Do § 4 Povinnosti vodiča bod f) Do § 4 Povinnosti vodiča bod f) doplniť dať prednosť cyklistovi, ktorý vojde na vozovku cez priechod pre cyklistov (spoločný priechod pre chodcov a cyklistov), pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 21 Vchádzanie na cestu ri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Odôvodnenie: Formulácia odporuje § 2 “Vymedzenie základných pojmov: (1) Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami. “ Cyklistická cestička je podľa Cestného zákona miestna komunikácia IV. triedy, preto § 21 odporuje § 2 Zákona o cestnej premávke Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail