LP/2019/35 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 25 ods. 1 písm. q) nasledovne - § 25 ods. 1 písm. q) znie: „q) na chodníku, ak to nie je dovolené dopravnou značkou“ a skrátiť § 52 ods. 2 - § 52 ods. 2 znie: „(2) Iní účastníci cestnej premávky než chodci a cyklisti nesmú chodník používať, to neplatí ak je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením určené inak. Ak je povolené zastavenie alebo státie na chodníku iba zvislou dopravnou značkou bez vodorovného dopravného značenia vyznačených parkovacích miest alebo parkovacieho pruhu, vodič je povinný ponechať voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 m a to v jednotnej šírke.“ Odôvodnenie: Súčasná úprava prináša v praxi extrémne množstvo problémov a je v rozpore s národnými a často aj miestnymi strategickými materiálmi v oblasti podpory trvalo udržateľnej mobility. Súčasná úprava nezohľadňuje miestne podmienky, ktoré môžu vyžadovať väčšiu šírku chodníka (napr. významné pešie koridory, nástupištia verejnej hromadnej dopravy, námestia, ktoré sú v súčasnosti v zmysle zákona chápané ako „široké chodníky“). Ak stoja vozidlá vedľa seba, je ťažké určiť, ktoré zaparkovalo skôr a ktorého vodič teda porušil zákon. Problémom je tiež dodržiavanie hranice 1,5 metra definovanej v § 52 ods. 2, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru citlivosti odhadu vodičov a zároveň sťaženú kontrolu zo strany zložiek štátnej a obecnej polície. Vodiči stoja aj na miestach, kde zhoršujú viditeľnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a chodcov a znižujú tak bezpečnosť cestnej premávky. Správcovia komunikácií musia často investovať náklady na zariadenia zabraňujúce parkovaniu (napr. stĺpiky), ktoré výrazne obmedzujú prístup vozidlám záchranných zložiek do priľahlých objektov, a nežiaducemu parkovaniu v mnohých prípadoch nedokážu zabrániť (po poškodení alebo odstránení jediného stĺpika sa chodník opäť stáva prístupným pre motorové vozidlá) a celkovo zvyšujú náklady samosprávam. Náklady zvyšuje aj poškodzovanie chodníkov a obrubníkov, ktoré nie sú prispôsobené na zaťaženie motorovými vozidlami. Dôsledkom možnosti parkovania na miestach, ktoré na to neboli a nie sú určené je aj častá jazda motorových vozidiel po chodníkoch, nespevnených plochách, trávnatých plochách či dokonca električkových tratiach. Návyk vodičov parkovať na chodníkoch spôsobuje tiež využívanie tejto možnosti aj v prípadoch, keď nie je potrebná, napr. komunikácia je dostatočne široká a bez zákazu zastavenia/státia. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby bolo parkovanie na chodníkoch všeobecne zakázané a dovolené len vyslovene dopravnými značkami. Správcovia komunikácií, ak to uznajú za vhodné, môžu naďalej povoliť parkovanie na chodníkoch. Umožní sa tak aj lepšia vymožiteľnosť pravidiel pri zavádzaní parkovacích politík v jednotlivých obciach. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 25 ods. 1 písm. q) a § 52 ods. 2 Upraviť § 25 ods. 1 písm. q) nasledovne - § 25 ods. 1 písm. q) znie: „q) na chodníku, ak to nie je dovolené dopravnou značkou“ a skrátiť § 52 ods. 2 - § 52 ods. 2 znie: „(2) Iní účastníci cestnej premávky než chodci a cyklisti nesmú chodník používať, to neplatí ak je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením určené inak. Ak je povolené zastavenie alebo státie na chodníku iba zvislou dopravnou značkou bez vodorovného dopravného značenia vyznačených parkovacích miest alebo parkovacieho pruhu, vodič je povinný ponechať voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 m a to v jednotnej šírke.“ Odôvodnenie: Súčasná úprava prináša v praxi extrémne množstvo problémov a je v rozpore s národnými a často aj miestnymi strategickými materiálmi v oblasti podpory trvalo udržateľnej mobility. Súčasná úprava nezohľadňuje miestne podmienky, ktoré môžu vyžadovať väčšiu šírku chodníka (napr. významné pešie koridory, nástupištia verejnej hromadnej dopravy, námestia, ktoré sú v súčasnosti v zmysle zákona chápané ako „široké chodníky“). Ak stoja vozidlá vedľa seba, je ťažké určiť, ktoré zaparkovalo skôr a ktorého vodič teda porušil zákon. Problémom je tiež dodržiavanie hranice 1,5 metra definovanej v § 52 ods. 2, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru citlivosti odhadu vodičov a zároveň sťaženú kontrolu zo strany zložiek štátnej a obecnej polície. Vodiči stoja aj na miestach, kde zhoršujú viditeľnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a chodcov a znižujú tak bezpečnosť cestnej premávky. Správcovia komunikácií musia často investovať náklady na zariadenia zabraňujúce parkovaniu (napr. stĺpiky), ktoré výrazne obmedzujú prístup vozidlám záchranných zložiek do priľahlých objektov, a nežiaducemu parkovaniu v mnohých prípadoch nedokážu zabrániť (po poškodení alebo odstránení jediného stĺpika sa chodník opäť stáva prístupným pre motorové vozidlá) a celkovo zvyšujú náklady samosprávam. Náklady zvyšuje aj poškodzovanie chodníkov a obrubníkov, ktoré nie sú prispôsobené na zaťaženie motorovými vozidlami. Dôsledkom možnosti parkovania na miestach, ktoré na to neboli a nie sú určené je aj častá jazda motorových vozidiel po chodníkoch, nespevnených plochách, trávnatých plochách či dokonca električkových tratiach. Návyk vodičov parkovať na chodníkoch spôsobuje tiež využívanie tejto možnosti aj v prípadoch, keď nie je potrebná, napr. komunikácia je dostatočne široká a bez zákazu zastavenia/státia. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby bolo parkovanie na chodníkoch všeobecne zakázané a dovolené len vyslovene dopravnými značkami. Správcovia komunikácií, ak to uznajú za vhodné, môžu naďalej povoliť parkovanie na chodníkoch. Umožní sa tak aj lepšia vymožiteľnosť pravidiel pri zavádzaní parkovacích politík v jednotlivých obciach. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 4 a § 16 o povinnostiach a zákazoch vodiča § 4 ods. 1 písmeno f) znie nasledovne: „(f) dať prednosť chodcovi, ktorý stojí na okraji priechodu pre chodcov so zjavným úmyslom prejsť, alebo ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť a je povinný blížiť sa k priechodu pre chodcov takou rýchlosťou, aby včas stihol zastaviť vozidlo; to neplatí pre vozidlo električky“, § 16 sa odsek 1 na konci dopĺňa vetou, ktorá znie: „Vodič je povinný približovať sa k priechodu pre chodcov len takou rýchlosťou, aby bol schopný v prípade potreby pred ním zastaviť vozidlo a umožniť chodcovi bezpečný prechod podľa § 4 ods. 1 písm. f).“ § 4 ods. 2 písmeno m) znie nasledovne: „počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča verejnej osobnej dopravy pri obsluhe hlasovej rádiostanice, vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh“ Odôvodnenie: Súčasné znenie, pri ktorom je chodec povinný najskôr vstúpiť na vozovku, aby mal prednosť, nepovažujeme za vhodné a jeho uplatňovanie za bezpečné. Pre matku s detským kočíkom súčasná dikcia zákona znamená, že na priechode musí s kočíkom cúvať (aby spĺňala podmienku vstúpenia na vozovku), alebo musí mať kočík už v jazdnom pruhu. Pri zohľadnení súčasných trendov v doprave a snahe o zatraktívňovanie verejných priestorov je takáto úprava neprípustná. Pri organizácii a zabezpečení dopravy vo verejnom záujme, pri zaisťovaní bezpečnosti vozidla a cestujúcich je najmä v podnikoch MHD hlavným komunikačným kanálom rádiostanica pri informáciách o náhlych a nepredvídateľných obmedzeniach, obchádzkach, pri núdzových volaniach v situáciách ohrozujúcich bezpečnosť a pod. pôvodne naformulovaný bod m) znamenal znemožnenie obsluhy hlasovej rádiostanice čo by vzhľadom na charakter vykonávanej práce malo negatívne dosahy na bezpečnosť aj plynulosť verejnej osobnej dopravy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 4 a § 16 o povinnostiach a zákazoch vodiča „(f) dať prednosť chodcovi a cyklistovi, ktorý stojí na okraji priechodu pre chodcov (cyklistov) so zjavným úmyslom prejsť, alebo ktorý vstúpil (vojde) na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov (cyklistov), pritom ho nesmie ohroziť a je povinný blížiť sa k priechodu pre chodcov takou rýchlosťou, aby včas stihol zastaviť vozidlo; to neplatí pre vozidlo električky“, § 16 sa odsek 1 na konci dopĺňa vetou, ktorá znie: „Vodič je povinný približovať sa k priechodu pre chodcov len takou rýchlosťou, aby bol schopný v prípade potreby pred ním zastaviť vozidlo a umožniť chodcovi bezpečný prechod podľa § 4 ods. 1 písm. f).“ § 4 ods. 2 písmeno m) znie nasledovne: „počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča verejnej osobnej dopravy pri obsluhe hlasovej rádiostanice, vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh“ Odôvodnenie: Súčasné znenie, pri ktorom je chodec povinný najskôr vstúpiť na vozovku, aby mal prednosť, nepovažujeme za vhodné a jeho uplatňovanie za bezpečné. Pre matku s detským kočíkom súčasná dikcia zákona znamená, že na priechode musí s kočíkom cúvať (aby spĺňala podmienku vstúpenia na vozovku), alebo musí mať kočík už v jazdnom pruhu. Pri zohľadnení súčasných trendov v doprave a snahe o zatraktívňovanie verejných priestorov je takáto úprava neprípustná. Pri organizácii a zabezpečení dopravy vo verejnom záujme, pri zaisťovaní bezpečnosti vozidla a cestujúcich je najmä v podnikoch MHD hlavným komunikačným kanálom rádiostanica pri informáciách o náhlych a nepredvídateľných obmedzeniach, obchádzkach, pri núdzových volaniach v situáciách ohrozujúcich bezpečnosť a pod. pôvodne naformulovaný bod m) znamenal znemožnenie obsluhy hlasovej rádiostanice čo by vzhľadom na charakter vykonávanej práce malo negatívne dosahy na bezpečnosť aj plynulosť verejnej osobnej dopravy. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 19 ods. 4 a 5 nasledovne - § 19 ods. 4 a 5 znejú „(4) Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradených jazdných pruhoch po jeho ľavej strane a chodcom a cyklistom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového i nemotorového vozidla odbočujúceho vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo, a vozidlám idúcim vo vyhradených jazdných pruhoch po jeho pravej strane. Vodič motorového vozidla odbočujúci doľava a doprava je povinný dať prednosť cyklistom vo vyhradených jazdných pruhov a to aj pri súbežnej jazde. (5) Električka alebo vozidlo idúce vo vyhradenom jazdnom pruhu, ak križuje smer jazdy vozidla idúceho po jej/jeho pravej alebo po jej/jeho ľavej strane a dáva znamenie o zmene smeru jazdy, má prednosť v jazde.“ Odôvodnenie: Navrhovaná úprava odsekov legislatívne umožní mestám a obciam integrovať električkové pásy s vyhradenými jazdnými pruhmi a zaviesť v takom prípade jednotný režim premávky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) K bodu 33 Navrhujeme bod 33 upraviť v znení: „33. V § 52 odsek 2 znie: „(2) Iní účastníci cestnej premávky než chodci a cyklisti nesmú chodník používať, to neplatí ak je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením určené inak. Ak je povolené zastavenie alebo státie na chodníku iba zvislou dopravnou značkou bez vodorovného dopravného značenia vyznačených parkovacích miest alebo parkovacieho pruhu, vodič je povinný ponechať voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 m a to v jednotnej šírke.“.“. Odôvodnenie: Súčasná úprava prináša v praxi extrémne množstvo problémov a je v rozpore s národnými a často aj miestnymi strategickými materiálmi v oblasti podpory trvalo udržateľnej mobility. Súčasná úprava nezohľadňuje miestne podmienky, ktoré môžu vyžadovať väčšiu šírku chodníka (napr. významné pešie koridory, nástupištia verejnej hromadnej dopravy, námestia, ktoré sú v súčasnosti v zmysle zákona chápané ako „široké chodníky“). Ak stoja vozidlá vedľa seba, je ťažké určiť, ktoré zaparkovalo skôr a ktorého vodič teda porušil zákon. Problémom je tiež dodržiavanie hranice 1,5 metra definovanej v § 52 ods. 2, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru citlivosti odhadu vodičov a zároveň sťaženú kontrolu zo strany zložiek štátnej a obecnej polície. Vodiči stoja aj na miestach, kde zhoršujú viditeľnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a chodcov a znižujú tak bezpečnosť cestnej premávky. Správcovia komunikácií musia často investovať náklady na zariadenia zabraňujúce parkovaniu (napr. stĺpiky), ktoré výrazne obmedzujú prístup vozidlám záchranných zložiek do priľahlých objektov, a nežiaducemu parkovaniu v mnohých prípadoch nedokážu zabrániť (po poškodení alebo odstránení jediného stĺpika sa chodník opäť stáva prístupným pre motorové vozidlá) a celkovo zvyšujú náklady samosprávam. Náklady zvyšuje aj poškodzovanie chodníkov a obrubníkov, ktoré nie sú prispôsobené na zaťaženie motorovými vozidlami. Dôsledkom možnosti parkovania na miestach, ktoré na to neboli a nie sú určené je aj častá jazda motorových vozidiel po chodníkoch, nespevnených plochách, trávnatých plochách či dokonca električkových tratiach. Návyk vodičov parkovať na chodníkoch spôsobuje tiež využívanie tejto možnosti aj v prípadoch, keď nie je potrebná, napr. komunikácia je dostatočne široká a bez zákazu zastavenia/státia. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby bolo parkovanie na chodníkoch všeobecne zakázané a dovolené len vyslovene dopravnými značkami. Správcovia komunikácií, ak to uznajú za vhodné, môžu naďalej povoliť parkovanie na chodníkoch. Umožní sa tak aj lepšia vymožiteľnosť pravidiel pri zavádzaní parkovacích politík v jednotlivých obciach. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Zakotvenie prednosti cyklistov na priechode pre cyklistov Zakotvenie prednosti cyklistov na priechode pre cyklistov podobne ako ju majú v §4.1.f určenú chodci na priechode pre chodcov (teda text: “Vodič je povinný dať prednosť cyklistovi, ktorý vošiel na vozovku a prechádza cez priechod pre cyklistov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.”) Odôvodnenie: Súčasná úprava je zmätočná a vystupuje proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky a tiež výrazne nabáda na porušovanie predpisov o cestnej premávke. Zároveň ohrozuje a obmedzuje viac ohrozených účastníkov cestnej premávky, prenáša zodpovednosť za bezpečnosť premávky na účastníkov cestnej premávky, ktorí prednosť v jazde musia vykonať ťažšie vykonateľným a bezpečnostne náročnejším úkonom. Aplikačná prax ukazuje praktickú nemožnosť rozlíšiť vodorovné dopravné značenie V2b, V4 (oddelenie cyklopruhu) a V7 (priechod pre cyklistov). Podľa súčasnej legislatívy je prednosť cyklistu na priechode pre cyklistov nejasná (napr. je priestupok pre motorové vozidlá ohroziť cyklistov na priechode pre cyklistov; aplikačná prax je horšia) pri jasnej prednosti cyklistov idúcich po cyklopruhu križovanom autami odbočujúcimi vpravo. Tieto nejasnosti výrazne znižujú bezpečnosť cestnej premávky a najmä zraniteľných účastníkov. Žiadame preto jasné definovanie prednosti pre cyklistov na priechodoch pre cyklistov. Jednotlivé priechody sú aj v súčasnosti výrazne označené (podfarbenie, osvetlenie, …). Samozrejme, výnimočne môže byť križovanie cyklochodníka a ciest robené formou bežného križovania so značkou “daj prednosť v jazde” prípadne “stop”. 3. Vymazanie nasledujúcej vety z § 55.8 : “Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy.” Odôvodnenie: Súčasná úprava je zmätočná a vystupuje proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky a tiež výrazne nabáda na porušovanie predpisov o cestnej premávke. Zároveň ohrozuje a obmedzuje viac ohrozených účastníkov cestnej premávky, prenáša zodpovednosť za bezpečnosť premávky na účastníkov cestnej premávky, ktorí prednosť v jazde musia vykonať ťažšie vykonateľným a bezpečnostne náročnejším úkonom. Aplikačná prax ukazuje praktickú nemožnosť rozlíšiť vodorovné dopravné značenie V2b, V4 (oddelenie cyklopruhu) a V7 (priechod pre cyklistov). Podľa súčasnej legislatívy je prednosť cyklistu na priechode pre cyklistov nejasná (napr. je priestupok pre motorové vozidlá ohroziť cyklistov na priechode pre cyklistov; aplikačná prax je horšia) pri jasnej prednosti cyklistov idúcich po cyklopruhu križovanom autami odbočujúcimi vpravo. Tieto nejasnosti výrazne znižujú bezpečnosť cestnej premávky a najmä zraniteľných účastníkov. Žiadame preto jasné definovanie prednosti pre cyklistov na priechodoch pre cyklistov. Jednotlivé priechody sú aj v súčasnosti výrazne označené (podfarbenie, osvetlenie,…). Samozrejme, výnimočne môže byť križovanie cyklochodníka a ciest robené formou bežného križovania so značkou “daj prednosť v jazde” prípadne “stop”. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) Do § 4 Povinnosti vodiča bod f) Do § 4 Povinnosti vodiča bod f) doplniť dať prednosť cyklistovi, ktorý vojde na vozovku cez priechod pre cyklistov (spoločný priechod pre chodcov a cyklistov), pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky. Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
Verejnosť (Verejnosť) § 21 Vchádzanie na cestu ri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Odôvodnenie: Formulácia odporuje § 2 “Vymedzenie základných pojmov: (1) Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami. “ Cyklistická cestička je podľa Cestného zákona miestna komunikácia IV. triedy, preto § 21 odporuje § 2 Zákona o cestnej premávke Obyčajná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
BSK (BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ) § 4 ods. 1 písm. f) V § 4 ods. 1 písm. f) znie:„ umožniť bezpečný prechod chodcovi, ktorý vstúpil alebo sa zjavne chystá vstúpiť na priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť ani obmedziť a v prípade potreby je povinný zastaviť vozidlo pred priechodom pre chodcov; to neplatí pre vodiča električky,“ . V § 16 sa odsek 1 na konci dopĺňa vetou, ktorá znie: „Vodič je povinný približovať sa k priechodu pre chodcov len takou rýchlosťou, aby bol schopný v prípade potreby pred ním zastaviť vozidlo a umožniť chodcovi bezpečný prechod podľa § 4 ods. 1 písm. f).“ V § 53 ods. 2 znie: „(2) Chodec nesmie vstupovať na priechod pre chodcov náhle; je povinný brať ohľad na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je ustanovené inak.“. Odôvodnenie: zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968) - čl. 21 ods. 2 písm. b) – sme jediný štát v EÚ, ktorý túto úpravu ignoruje a necháva túto povinnosť na dobrovoľnosti vodičov. Pri súčasnej právnej úprave vlastne nie je rozdiel či chodec prechádza cez vozovku po priechode alebo mimo neho. V obci mimo prechodu môže chodec prejsť len keď nijako neobmedzí prechádzajúce autá. Toto však platí aj na priechode pre chodcov viď § 53 ods. 2. Chodec pred priechodom pre chodcov môže stáť aj niekoľko minút a vodič vozidla nie je povinný mu umožniť prejsť cez vozovku (§ 53 ods. 2). A pre vstup na vozovku platia rovnaké pravidlá bez ohľadu či je tam priechod alebo nie (§ 53 ods. 4). Priechod pre chodcov pri takejto úprave zákona je vlastne úplne zbytočný, keď je fakticky degradovaný vlastne len na plochu kadiaľ sa odporúča chodcom prechádzať cez cestu. V skutočnosti je to dokonca ešte horšie, nakoľko cez cestu v obci môže chodec prechádzať aj jednotlivo, na priechode pre chodcov nie. Musí čakať na ďalšieho chodca, aby mohol prejsť na druhú stranu v skupinke! Priechod pre chodcov má byť bezpečné miesto pre prechádzanie chodcov tak ako vo vyspelých krajinách na západ od nás. Vodič vozidla akonáhle vidí čo i len 1 chodca pri priechode, mal by mu umožniť prejsť cez vozovku. A pretože chodec má v západných demokraciách také postavenie aké má, nie je priechod pre chodcov na každom kroku, v každej bočnej uličke, pomaly na každej neriadenej križovatke. Zriadenie priechodov pre chodcov je následne potrebné podmieniť jasnými pravidlami vo vyhláške 9/2009 a technických predpisoch MDV SR ako napr. ukladá správny predpis k vyhláške o cestnej premávke v Nemecku (VwV StVO): Priechody pre chodcov (k § 53 zákona): (1) Priechody pre chodcov môžu byť zriadené len v obci a nie na cestách, kde je možné jazdiť rýchlejšie ako 50 km.h-1. (2) Zriadenie priechodov pre chodcov má spravidla zmysel iba vtedy, ak sú zriadené chodníky na oboch stranách cesty. (3) Priechody pre chodcov môžu byť zriadené len vtedy, ak nekrižujú viac ako jeden jazdný pruh v každom smere jazdy; v opačnom prípade sa zriaďujú miesta na prechádzanie riadené svetelnými signálmi. To neplatí v križovatkách na cestách s povinnosťou dať prednosť v jazde. (4) Priechody pre chodcov musia byť vzdialené dostatočne ďaleko od seba; To neplatí, ak v križovatke výnimočne nasledujú tesne za sebou dva priechody pre chodcov. (5) Priechody pre chodcov nemôžu byť zriadené v úseku cesty priebehu zelenej vlny, v blízkosti svetelných signálov alebo vo vyhradených pruhoch pre verejnú dopravu označených zvislou značkou; ak je v takýchto miestach potrebné zriadiť miesto na prechádzanie chodcov cez vozovku, zriaďuje sa ako riadené svetelnými signálmi, pričom tieto musia byť koordinované so svetelnými signálmi zapojenými do zelenej vlny. (6) Spravidla by priechody pre chodcov mali byť zriadené mimo cestičiek pre cyklistov. Dopravné požiadavky (7) Priechody pre chodcov by mali byť spravidla zriadené len v prípade, že je potrebné umožniť chodcom prejsť cez vozovku a nie je možné inak zabezpečiť ich bezpečný pohyb na druhú stranu cesty. Avšak, to je možné len vtedy, ak nie je príliš silný dopravný prúd vozidiel a pohyb chodcov cez cestu je nevyhnutný. Umiestnenie (8) Priechody pre chodcov musia byť navrhnuté pokiaľ možno tak, aby chodci mohli prejsť cez cestu čo najkratšou trasou. (9) Priechody pre chodcov musia byť zriadené v smere pohybu chodcov. V miestach, kde je nevyhnutné naviesť chodcov k dosiahnutiu druhej strany cesty prostredníctvom priechodu pre chodcov, sa spravidla odporúča použitie bariérových vodiacich zariadení napr. zábradlia. (10) V priebehu hlavnej cesty v križovatkách je potrebné zvážiť, či nestačí zriadiť iba jeden priechod pre chodcov. V jednosmerných uliciach by mal byť priechod pre chodcov zriadený len pred križovatkou. Priechod pre chodcov v križovatkách so zakrivenou prednosťou (priebeh hlavnej cesty je iný ako priamo) by nemal byť zriadený na hlavnej ceste. (11) Pred školami, východmi z priemyselných prevádzok apod. by nemali chodci vchádzať bezprostredne na priechod pre chodcov, ale by mali byť vedení bariérovými vodiacimi zariadeniami. (12) Priechody pre chodcov by nemali byť zriadené v úsekoch ciest s premávkou električiek s koľajiskom vo vozovke. Priechody pre chodcov cez cesty s koľajiskom na vlastnom telese by mali byť v priestore koľajiska vytvorené kordónom s odstupňovanými bariérami. Označenie značkami (13) Priechody pre chodcov sa vyznačujú vodorovnou značkou č. xxx (zebra). Návestené môžu byť zvislou značkou č. xxx; v križovatkách sa zvislá značka č. xxx neumiestňuje. Osvetlenie (14) Správcovia ciest sú povinní zabezpečiť dodržiavanie kritérií osvetlenia podľa Technického predpisu pre navrhovanie a zriadenie priechodov pre chodcov zabezpečiť vyhovujúce osvetlenie. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K čl. I bodu 24 (§ 27 ods. 3) Žiadame vypustiť bod 24 a ponechať pôvodné znenie § 27 ods. 3. Túto pripomienku považuje ministerstvo dopravy za zásadnú. Odôvodnenie: V norme STN 73 6380 Železničné priecestia a priechody sú pre výpočty rozhľadových dĺžok (Lr, Dzz, Dzn), ako aj času potrebnému na zastavenie cestného vozidla na dĺžke Dzn, použité údaje o najvyššej dovolenej rýchlosti cestného vozidla v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. týkajúce sa rýchlosti cestného vozidla pri jazde cez priecestie, resp. úprave rýchlosti cestného vozidla pred priecestiami (STN 73 6380: čl. 3.1 písm. f), čl.5.4.3.2.3, čl. 5.4.3.2.4.). Vypustením ustanovení týkajúcich sa rýchlosti cestného vozidla z platného zákona č. 8/2009 Z. z. sa stane STN 73 6380 nepoužiteľná a bude potrebné jej prepracovanie ako konštrukčne, tak aj rozhľadovo na prevádzku priecestí pri rýchlostiach cestného vozidla podľa § 16 zákona č. 8/2009 Z. z. (v obci 50 km.h-1, mimo obce 90 km.h-1). Schválenie navrhovanej zmeny bude mať zároveň vplyv na rýchlosť vlakov cez priecestia. Ak cestné vozidlo bude prechádzať rýchlosťou 90 km.h-1, tak pre dodržanie „bezpečnostných rozhľadových trojuholníkov“ pri súčasných miestnych pomeroch sa bude musieť znížiť rýchlosť vlakov, čo bude mať negatívny vplyv na plynulosť grafikonu vlakovej dopravy (GVD). V nadväznosti na uvedené bude potrebné vykonať posúdenie rozhľadových pomerov na všetkých priecestiach ako zo strany manažéra infraštruktúry, tak aj zo strany správcov cestných komunikácií podľa prepracovanej normy STN 73 6380 ešte pred účinnosťou predmetného návrhu so všetkými negatívnymi dosahmi na plynulosť GVD. Norma STN 73 6380 je aplikovaná aj do predpisu ŽSR Z 12 Železničné priecestia a priechody a využívaná pri posudzovaní rozhľadových dĺžok v prevádzke, ako aj zisťovaní príčin nehôd na priecestiach. Schválenie navrhovanej zmeny bude mať bezprostredný dosah na interné riadiace akty v oblasti železničných priecestí a potrebu ich zásadného prepracovania. Znenie § 27 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. nebude dostatočnou náhradou, keďže samotná konštrukcia priecestia, ako aj rozhľadové pomery pred priecestím musia vodičovi cestného vozidla umožniť bezpečný prejazd. V aplikačnej praxi bude po navrhovanej zmene dochádzať nielen k rýchlejšej degradácii konštrukcie priecestia, ale aj k degradácii geometrickej polohy koľaje, a tým aj k skráteniu životnosti „systému“ priecestia a k zvýšenej cykličnosti opráv priecestí. Bude potrebná častejšia kontrola, údržba, rekonštrukcia železničných priecestí so značným dopadom na finančné prostriedky štátu a finančné zdroje manažéra infraštruktúry. Prevádzkovateľ dráhy bude musieť zaviesť nové, silnejšie typy konštrukcií priecestí, na ktorých sa záťaž od priecestnej konštrukcie bude musieť prenášať cez pätu koľajnice do podložia železničnej trate, budú sa musieť budovať doskové konštrukcie (spôsob pevnej jazdnej dráhy), čo povedie k zvýšeným nákladom na ich budovanie. Navrhované znenie si môže vodič cestného vozidla vysvetliť tak, že na cestách s povolenou rýchlosťou 90 km.h-1 (v prípade nedávania výstrahy svetelného priecestného zabezpečovacieho zariadenia, že sa k priecestiu blíži vlak) môže ísť cez priecestie max. povolenou rýchlosťou, v tomto prípade 90 km.h-1, aby zbytočne nepredlžoval čas prechádzania cez priecestie, čo však konštrukcia priecestia nedovolí. Je predpoklad, že z dôvodu technického stavu priecestí bude potrebné pristúpiť k obmedzeniu rýchlosti cestných motorových vozidiel príslušným dopravným značením na značnom počte priecestí na celej železničnej sieti, čo bude musieť byť vykonané ešte pred účinnosťou zákona (značné finančné prostriedky). Na základe záverov prijatých v Bezpečnostnej komisii železničnej dopravy (zriadená ministerstvom dopravy) je cieľom zníženie počtu vážnych/smrteľných dopravných nehôd na železničných priecestiach aj zvýšením počtu kontrol dodržiavania pravidiel cestnej premávky (§27 ods. 3) zložkami PZ. Navrhované znenie odseku 3 môže viesť k zvýšeniu benevolentnosti v správaní sa účastníkov cestnej premávky pri prechádzaní železničným priecestím a k zvýšeniu bezpečnostného rizika možných zrážok a mimoriadností na priecestiach, ktoré by malo za následok riziko zvýšenia počtov následkov na ľudský organizmus (smrteľné, ťažké a ľahké úrazy), ako aj zvýšenie materiálnych škôd na strane užívateľov priecestí a železničných spoločností. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) K § 25 ods. 1 písm. q) zákona č. 8.2009 Z. z. V § 25 ods. 1 písmeno q) upraviť v znení: „q) na chodníku, ak to nie je dovolené dopravnou značkou,“. Odôvodnenie: Súvisí s pripomienkou k bodu 33 návrhu zákona. Súčasná úprava prináša v praxi extrémne množstvo problémov a je v rozpore s národnými a často aj miestnymi strategickými materiálmi v oblasti podpory trvalo udržateľnej mobility. Súčasná úprava nezohľadňuje miestne podmienky, ktoré môžu vyžadovať väčšiu šírku chodníka (napr. významné pešie koridory, nástupištia verejnej hromadnej dopravy, námestia, ktoré sú v súčasnosti v zmysle zákona chápané ako „široké chodníky“). Ak stoja vozidlá vedľa seba, je ťažké určiť, ktoré zaparkovalo skôr a ktorého vodič teda porušil zákon. Problémom je tiež dodržiavanie hranice 1,5 metra definovanej v § 52 ods. 2, ktorá si vyžaduje zvýšenú mieru citlivosti odhadu vodičov a zároveň sťaženú kontrolu zo strany zložiek štátnej a obecnej polície. Vodiči stoja aj na miestach, kde zhoršujú viditeľnosť ostatných účastníkov cestnej premávky a chodcov a znižujú tak bezpečnosť cestnej premávky. Správcovia komunikácií musia často investovať náklady na zariadenia zabraňujúce parkovaniu (napr. stĺpiky), ktoré výrazne obmedzujú prístup vozidlám záchranných zložiek do priľahlých objektov, a nežiaducemu parkovaniu v mnohých prípadoch nedokážu zabrániť (po poškodení alebo odstránení jediného stĺpika sa chodník opäť stáva prístupným pre motorové vozidlá) a celkovo zvyšujú náklady samosprávam. Náklady zvyšuje aj poškodzovanie chodníkov a obrubníkov, ktoré nie sú prispôsobené na zaťaženie motorovými vozidlami. Dôsledkom možnosti parkovania na miestach, ktoré na to neboli a nie sú určené je aj častá jazda motorových vozidiel po chodníkoch, nespevnených plochách, trávnatých plochách či dokonca električkových tratiach. Návyk vodičov parkovať na chodníkoch spôsobuje tiež využívanie tejto možnosti aj v prípadoch, keď nie je potrebná, napr. komunikácia je dostatočne široká a bez zákazu zastavenia/státia. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby bolo parkovanie na chodníkoch všeobecne zakázané a dovolené len vyslovene dopravnými značkami. Správcovia komunikácií, ak to uznajú za vhodné, môžu naďalej povoliť parkovanie na chodníkoch. Umožní sa tak aj lepšia vymožiteľnosť pravidiel pri zavádzaní parkovacích politík v jednotlivých obciach. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) K § 139b ods. 2 zákona č. 8.2009 Z. z. § 139 odsek 2 upraviť v znení: „(2) Správny delikt držiteľa vozidla možno prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor alebo obecná polícia.“. Odôvodnenie: Obecná polícia napriek úlohe vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. má značne obmedzené možnosti pri riešení priestupkov v intenciách tohto ustanovenia. Pritom príslušník obecnej polície je pri plnení svojich úloh v súlade s ustanovením § 7 písm. c, d zákona č. 564/1991 Zb. povinný zakročiť podľa svojich možností a schopností v medziach tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne vykonať iné nevyhnutné opatrenia, ak je dôvodné podozrenie, že bol spáchaný alebo je páchaný okrem iného aj iný správny delikt. Oznamovanie správnych deliktov podľa § 6a písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. v súčasnosti vylučuje aktuálne znenie ustanovenia § 139 ods. 2 cit. zákona. Keďže však priestupky spočívajúce v porušení zastavenia a státia vyplývajúceho z dopravných značiek alebo všeobecnej úpravy (§ 25 zákona) riešia najmä príslušníci obecných polícií, v prípadoch, kde zistenie vodiča vozidla v priebehu objasňovania bolo neúspešné, je jedinou možnosťou riešenia oznámenie na príslušný dopravný inšpektorát. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K čl. I bodu 48 (§ 76 ods. 11) Znenie žiadame upraviť takto: „48. V § 76 ods. 11 sa na konci pripája tento text: „s tým, že vodičské oprávnenie skupiny C udelené podľa § 78 ods. 5 oprávňuje do dovŕšenia veku 21 rokov viesť motorové vozidlá skupiny C iba, ak je jeho držiteľ zároveň držiteľom kvalifikačnej karty vodiča,41af) a to len na území Slovenskej republiky. Držiteľ vodičského oprávnenia skupiny C, ktorému bolo vodičské oprávnenie skupiny C udelené pred dovŕšením veku 21 rokov a ktorý je zároveň aj držiteľom kvalifikačnej karty vodiča, môže na území Slovenskej republiky viesť: a) motorové vozidlo skupiny C len v prítomnosti osoby sediacej na mieste spolujazdca vedľa vodiča, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny C najmenej 10 rokov, alebo b) samostatne iba motorové vozidlo skupiny C1, alebo c) samostatne motorové vozidlo skupiny C, ak dostatočným spôsobom preukáže odjazdených minimálne 10 000 km ako vodič podľa písm. a) alebo písm. b) tohto odseku.“.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 41af znie: „41af) § 11 zákona č. 280/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.“. Túto pripomienku považuje ministerstvo dopravy za zásadnú. Odôvodnenie: Zastávame názor, že vodič skupiny C pred dovŕšením veku 21 rokov by mal plniť ďalšie dodatočné požiadavky. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) K § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8.2009 Z. z. V § 4 ods. 1 písmeno f) upraviť v znení: „(f) dať prednosť chodcovi, ktorý stojí na okraji priechodu pre chodcov so zjavným úmyslom prejsť, alebo ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť a je povinný blížiť sa k priechodu pre chodcov takou rýchlosťou, aby včas stihol zastaviť vozidlo; to neplatí pre vozidlo električky,“. Odôvodnenie: Súčasné znenie, pri ktorom je chodec povinný najskôr vstúpiť na vozovku, aby mal prednosť, nepovažujeme za vhodné a jeho uplatňovanie za bezpečné. Pre matku s detským kočíkom súčasná dikcia zákona znamená, že na priechode musí s kočíkom cúvať (aby spĺňala podmienku vstúpenia na vozovku), alebo musí mať kočík už v jazdnom pruhu. Pri zohľadnení súčasných trendov v doprave a snahe o zatraktívňovanie verejných priestorov je takáto úprava neprípustná. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) K § 19 ods. 4 a 5 zákona č. 8.2009 Z. z. § 19 odseky 4 a 5 upraviť v znení: „(4) Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradených jazdných pruhoch po jeho ľavej strane a chodcom a cyklistom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového i nemotorového vozidla odbočujúceho vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo, a vozidlám idúcim vo vyhradených jazdných pruhoch po jeho pravej strane. Vodič motorového vozidla odbočujúci doľava a doprava je povinný dať prednosť cyklistom vo vyhradených jazdných pruhov a to aj pri súbežnej jazde. (5) Električka alebo vozidlo idúce vo vyhradenom jazdnom pruhu, ak križuje smer jazdy vozidla idúceho po jej/jeho pravej alebo po jej/jeho ľavej strane a dáva znamenie o zmene smeru jazdy, má prednosť v jazde.“. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava legislatívne umožní mestám a obciam integrovať električkové pásy s vyhradenými jazdnými pruhmi a zaviesť v takom prípade jednotný režim premávky. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) K § 139i zákona č. 8.2009 Z. z. Za § 139h vložiť nový paragraf 139i, ktorý znie: „§ 139i (1) Riešenie správnych deliktov držiteľa vozidla môže v rozsahu, ktorým je oprávnená obecná polícia objasňovať priestupky a riešiť ich v blokovom konaní podľa osobitného predpisu, vykonať v rozkaznom konaní aj obecná polícia. (2) Ak držiteľ podá voči rozkazu odpor, obecná polícia vec objasní a vec postúpi orgánu Policajného zboru. (3) Ustanovenia § 139a až § 139e sa použijú v primeranom rozsahu. (4) Informácie o riešení správnych deliktoch zasiela obecná polícia v rozsahu podľa § 139f Policajnému zboru. (5) Pokuty sú príjmom obce.“. Odôvodnenie: Doplnením navrhovaného ustanovenia sa odstránia prekážky pri riešení deliktov spáchaných vodičmi motorových vozidiel. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
hlavné mesto (Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) K § 21 ods. 1 zákona č. 8.2009 Z.z. V § 21 odseku 1 vypustiť slová „z cestičky pre cyklistov,“. Odôvodnenie: Formulácia v § 21 ods. 1 odporuje vymedzeniu základných pojmov v § 2 ods. 1. Cestička pre cyklistov alebo cestička pre vyznačených používateľov je komunikácia kategórie D a obec by mala mať možnosť určiť hlavnú a vedľajšiu cestu podľa toho, ktorý smer v križovatke chce priorizovať. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
BSK (BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ) § 19 ods. 4 a ods. 5 V § 19 ods. 4. znie: „(4) Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom pruhu po jeho ľavej strane, cyklistom a chodcom umožniť prejsť cez vozovku. Vodič odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak sa jazdí pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom pruhu po jeho pravej strane a umožniť chodcom prejsť cez vozovku.“. Odôvodnenie: zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968) – Ochrana najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky – chodcov a cyklistov. Zásadná pripomienka V § 19 ods. 5 sa vypúšťa. Odôvodnenie: zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke (Viedeň 1968) – Električka resp. koľajové vozidlo sa pri odbočovaní v križovatke riadi rovnakými pravidlami o prednosti ako ostatné (nekoľajové) vozidlá. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail
MDaVSR (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) K čl. I bodu 49 (§ 76 ods. 12) Znenie žiadame upraviť takto: „49. V § 76 ods. 12 sa na konci pripájajú tieto vety: „Vodičské oprávnenie skupiny CE oprávňuje viesť na území Slovenskej republiky aj jazdnú súpravu zloženú z ťažného vozidla skupiny B alebo C1 a prípojného vozidla, ak najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla presahuje 3 500 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť jazdnej súpravy presahuje 12 000 kg. Vodičské oprávnenie skupiny CE udelené podľa § 78 ods. 5 oprávňuje do dovŕšenia veku 21 rokov viesť motorové vozidlá skupiny CE iba, ak je jeho držiteľ zároveň držiteľom kvalifikačnej karty vodiča, a to len na území Slovenskej republiky. Pre držiteľa vodičského oprávnenia CE, ktorému bolo vodičské oprávnenie CE vydané pred dovŕšením veku 21 rokov a ktorý je zároveň aj držiteľom kvalifikačnej karty vodiča, platia obdobne ustanovenia § 76 ods. 11 písm. a) až c).“. Túto pripomienku považuje ministerstvo dopravy za zásadnú. Odôvodnenie: Zastávame názor, že vodič skupiny C pred dovŕšením veku 21 rokov by mal plniť ďalšie dodatočné požiadavky. Zásadná pripomienka Odoslaná 5.2.2019 Detail