LP/2019/329 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov


Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) bodu 77 Ustanovenie §35 ods. 8 navrhujeme upraviť „Preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov nevyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) ak v čase výplaty alebo pripísania príjmu v prospech daňovníka má preukázateľne potvrdené, že ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú alebo budú zdaňované v zahraničí.“ Pojem sú zdaňované je právne neurčitý. V čase výplaty príjmu totiž tento príjem ešte v zahraničí nie je zdanený. V niektorých krajinách môže byť zdanený vo forme preddavkov na daň, v iných krajinách na základe daňového priznania. V čase výplaty príjmu môže slovenský zamestnávateľ vychádzať iba z určitých predpokladov, pričom v prípade pochybností by oslobodenie nemal uplatniť. Týmto ustanovením by sa predišlo sporom zamestnávateľov s Finančnou správou, ktorá nechce vracať preplatky na daň v prípade ak zamestnávateľ zrazil preddavok z príjmu zamestnanca a neskôr bol tento príjem zdanený v zahraničí na základe zahraničného daňového priznania. Uvedený návrh je v prospech štátneho rozpočtu, prípadne je daňovo neutrálny. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) 75 Je určite správne, že zákon o dani z príjmov po rokoch rieši mechanizmus platenia preddavkov tzv. ekonomických zamestnancov, nakoľko súčasný stav, kedy sa tento proces riadi Pokynom z roku 1998, je určite nedostatočný. Navrhovaný text „odvedie preddavky na daň najneskôr do piatich dní odo dňa prijatia dokladu preukazujúceho príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 4.“, je však veľmi vágny a prakticky nekontrolovateľný. Čo je „deň prijatia dokladu“? Čo je “doklad preukazujúci príjem zamestnanca“? Zdaniteľný príjem podľa zahraničných predpisov alebo podľa slovenskej definície zdaniteľného príjmu? Čo ak je nejaký príjem v zmysle zahraničnej legislatívy od dane oslobodený alebo nie je predmetom dane, ale v zmysle slovenskej legislatívy predstavuje zdaniteľný príjem? Okrem toho, povinnosť zahraničného zamestnávateľa vysielajúceho zamestnanca na Slovensko mať na území SR doklady preukazujúce príjem vyslaného zamestnanca je už definovaná v §4 ods. 2 písm. c) zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Pre účely právnej istoty teda navrhujeme zosúladiť ustanovenie §35 ods. 6 s ustanoveniami §35 ods. 8, teda §35 ods. 6 by znel: „odvedie preddavky na daň najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zamestnancovi podľa § 5 ods. 4 príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet.“ Zároveň by bolo, podľa nášho názoru vhodné doplniť, že za príjem zamestnanca podľa §5 ods. 4 je považovaný príjem v zmysle ustanovení slovenského zákona o dani z príjmov. Malo by to byť zrejmé, ale vzhľadom k tomu, že zamestnanec je odmeňovaný podľa zahraničných právnych predpisov by takéto ustanovenie zvýšilo právnu istotu platiteľov dane zo závislej činnosti. Uvedený návrh je v prospech štátneho rozpočtu (skorší výber preddavkov tzv. ekonomických zamestnancov), prípadne je daňovo neutrálny. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) bodu 11 Navrhované ustanovenie považujeme za prínosné z pohľadu zamestnávateľov aj zamestnancov. Ale v navrhovanom znení je veľmi problematický výklad pojmu „ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]“. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu je rovnako nejasná, kedy príkladmo uvádza niekoľko príkladov takýchto benefitov, ale dosť nešťastne kedy za zdaniteľný príjem označuje napríklad aj firemné teambuildingy alebo firemné večierky. Odhliadnuc od chýbajúceho „osobného benefitu“ zamestnanca z takýchto benefitov je takmer nemožné alokovať presnú hodnotu takéhoto príjmu na konkrétneho zamestnanca. Z tohto dôvodu navrhujeme oslobodenie nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnanca definovať ako „ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú UPLATNENÉ ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]“. Zároveň navrhujeme oslobodenie, v stanovenom rozsahu, uplatniť aj na náklady na nepeňažné benefity hradené zo sociálneho fondu. Sociálny fond je tvorený práve na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľov a teda by si zaslúžil aj určité daňové a odvodové zvýhodnenia aby sa zvýšili jeho atraktivita a záujem zamestnancov o spôsob jeho použitia. Výpadok verejných financií (okrem dane z príjmov aj sociálne a zdravotné odvody) z tohto ustanovenia bude, podľa nášho názoru, pomerne malý, nakoľko v súčasnosti zamestnávatelia poskytujúci nepeňažné benefity mnohé z takýchto plnení nedeklarujú ako zdaniteľný príjem zamestnancov. Zároveň je oslobodenie na strane zamestnanca kompenzované nedaňovým nákladom na strane zamestnávateľa. Zároveň vidíme výrazný prínos pre zamestnávateľov aj zamestnancov v oblasti možností odmeňovania a motivácie zamestnancov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
OZ Za lepšie dane (Občianske združenie Za lepšie dane) bodu 1 V §2 písm. c) sa upravuje definícia príjmu. Stále však táto definícia nie je dostatočná napríklad v kontexte nepeňažného príjmu zamestnancov, ale aj iných fyzických osôb. Preto navrhujeme do definície zdaniteľného príjmu, v §2 alebo v §5 zakomponovať aj podmienku „osobného prospechu“ daňovníka. Ako to judikoval napríklad Nejvyšší správní soud ČR: “Příjmem podléhajícím dani z příjmů fyzických osob je zvýšení majetku daňového poplatníka. Musí se přitom jednat o příjem skutečný, a nikoliv toliko zdánlivý. To znamená, že se toto zvýšení majetku musí v právní sféře daňového poplatníka reálně projevit, a to tak, aby bylo pro poplatníka skutečně využitelné.” V súčasnosti dochádza k možným veľmi širokým interpretáciám pojmu zdaniteľný príjem zo závislej činnosti ako je to vidno aj v dôvodovej správe tejto novely k bodu 11, ktoré za zdaniteľný príjem považujú napríklad aj „firemné teambuildingy“, ktoré sú reálnej praxi považované za povinné akcie zamestnancov väčšinou mimo pracovného času a bez osobného prospechu pre zamestnancov. Z dôvodu právnej istoty daňovníkov pri bol k téme Nepeňažné benefity zamestnancov vhodný aj Metodický Pokyn, ktorý by definoval kritériá a príklady nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnancov. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) k bodu 79 Žiadame ponechať súčasné znenie v § 36 ods.6 a vypustiť navrhovaný text Odôvodnenie: Napriek snahe o zníženie administratívnej záťaže máme za to , že navrhovaným riešením by sa dôkazné bremeno pri preukazovaní nároku na daňový bonus presunulo na správcu dane a znížilo možnosť kontroly nárokov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) k bodu 70 V § 34 ods. 1 a 2 žiadame ponechať súčasné znenie a vypustiť navrhované znenie Odôvodnenie: Podľa názoru ZMOS nie je v prípade daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami žiadny dôvod na úpravu preddavkov. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) k bodu 10 a 106 V § 5 ods. 73 žiadame vypustiť navrhovaný text a ponechať súčasne platné znenie Odôvodnenie: rozšírenie rozsahu oslobodení bude realizované na úkor zdrojov miest a obcí. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) k bodu 6 a 46 V § 5 ods.7 písm. a) žiadame vypustiť navrhovaný text a ponechať pôvodné znenie. Odôvodnenie: rozšírenie vzdelávacích aktivít aj na formy napr. celoživotného vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie je osobným „statkom“ a benefitom zamestnanca, ktorý nemôže byť podporovaný oslobodením od dane z príjmov s dopadom na rozpočet samospráv. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodom 17-22 a 106 Žiadame preformulovať tak, aby sa úprava výpočtu vlastného príjmu manželky na účely nezdaniteľnej časti týkala len materskej dávky. Odôvodnenie: Týmto ZMOS navrhuje zjednodušiť dikciu predmetného ustanovenia. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K prílohe č. 2 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu V bode 2.1.1. - žiadame preformulovať, vyčísliť a pomenovať iný (reálny) zdroj krytia úbytku vlastných príjmov miest a obcí. Odôvodnenie: ZMOS zásadne odmieta, aby sa prijímanie opatrení štátu realizovalo úbytkom vlastných príjmov miest a obcí, čo v konečnom dôsledku znamená vytváranie nestabilného prostredia pri financovaní zákonných originálnych povinností miest a obcí. Len týmto jedným návrhom zákona sa znižuje očakávaný príjem miest a obcí z výnosu dane o cca 23,9 mil. v roku v roku 2021. Okrem toho doteraz prijaté alebo očakávané legislatívne zmeny , ktorými predkladatelia znížili príjmy alebo zvýšili zákonné výdavky sú v doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy taktiež „kryté“ zvýšením výnosu dane z príjmov. Tento postup je z pohľadu ZMOS neakceptovateľný. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K prílohe č. 2 Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu V tabuľkách č. 3.4. – 3.9. žiadame vyčísliť dopady aj na daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Odôvodnenie: Návrhom zákona sa niektoré opatrenia pri zmene odpočtu daňovej straty, zavedení nových pravidiel odpisovania, podpory elektromobility, zmien pri uplatňovaní super odpočtu, zavedenia možnosti tvorby opravných položiek dotknú aj podnikateľov - fyzických osôb. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K prílohe č. 4 Analýza sociálnych vplyvov V popise pozitívnych vplyvov na hospodárenie domácností by mali byť uvedené hodnoty zvýšenia celkových (nie čistých) príjmov. Filozofia zmien v návrhu zákona je pre fyzické osoby postavená na oslobodeniach príjmov, nie na zvýšení celkových príjmov fyzických osôb pri súčasnom potenciálnom znižovaní budúcich „výnosov“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) K bodu 11 Žiadame vypustiť novonavrhované písm. r) v § 5 ods. 7 Odôvodnenie: Z dikcie návrhu vyplýva, že dobrovoľné nefinančné plnenia rôzneho druhu by mali byť v rozsahu 500 euro oslobodené od dane daňovníka, ktorá je fyzickou osobou, ak predtým nie je toto nepeňažné plnenie výdavkom zamestnávateľa. Nesúhlasíme s tým, aby náklady na dobrovoľné firemné akcie, teambuilding a pod. boli premietnuté do oslobodenia pre zamestnancov a znižovali výnos dane pre mestá a obce. Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SŽZ (Slovenský živnostenský zväz) Zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595.2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152.1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286.1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov Za Slovenský živnostenský zväz navrhujeme nové znenie § 6 ods. 10, ktorým by došlo k zvýšeniu paušálnych výdavkov zo 60 % na 70 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 30 000 eur. Nakoľko z dôvodovej správy k predloženému návrhu novely zákona vyplýva, že navrhované úpravy zákona sú okrem iného zamerané najmä na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) a znižovanie ich administratívneho zaťaženia, považujeme za potrebné zdôrazniť, že práve jednoduchým zvýšením paušálnych výdavkov a zvýšením max. sumy, z ktorej je možné uplatniť výdavky percentom z príjmov, podporí predkladateľ MSP, ktorí častokrát uskutočňujú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní vo svojom voľnom čase. Napríklad Česká republika má max. limit paušálnych výdavkov až vo výške 80 %, pričom výšku paušálnych výdavkov rozlišuje podľa druhov činnosti. Limit max. sumy, pri ktorej je možné uplatniť paušálne výdavky, je v prípade 80 % z úhrnu príjmov do výšky 1,6 mil. Kč (t. j. cca 62 000 eur). Ak sa pozrieme na rovnakú výšku paušálnych výdavkov, ktorá je 60 % z príjmov z voľnej, viazanej a koncesovanej živnosti, limit max. sumy, z ktorej je možné paušálne výdavky uplatniť, je 1 200 000 Kč (t. j. cca 46 000 eur). Na základe tohto porovnania chceme poukázať na to, že aj napriek zvýšeniu paušálnych výdavkov v uplynulých rokoch zo 40 % na 60 %, stále existuje priestor na ďalšie zvýšenie, ktoré pomôže MSP bez toho, aby došlo k významnému narušeniu príjmov do štátneho rozpočtu. Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) predloženému návrhu nemá pripomienky Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Dôvodová správa V osobitnej časti dôvodovej správy v bode 34 navrhujeme upraviť znenie poslednej vety „Ide o príjmy z presunu majetku do zahraničia ako pri o príjmy z presunu podnikateľskej činnosti do zahraničia.“ Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Predkladacia správa V predkladacej správe v predposlednom odseku odporúčame časť vety „ . . . navrhuje od 1. januára 2020 okrem bodu čl. I bodu 101 a bodu 106 § 52zza, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021.“ upraviť nasledovne „ . . . navrhuje od 1. januára 2020 okrem čl. I bodu 101 a bodu 106 § 52zza, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021“, (odstrániť nadbytočné slovo „bodu“). Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) Čl. I bod 4 V čl. I štvrtom bode navrhujeme uvedenú definíciu pojmu mikrodaňovník „aj) mikrodaňovníkom daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie a daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n).“ doplniť nasledovne „aj) mikrodaňovníkom daňovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) a daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2e) za mikrodaňovníka sa nepovažuje daňovník, ktorý je závislou osobou podľa písmena n).“ Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora) bod 31, § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod znie Navrhujeme nové znenie: „10. odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, z riadiacej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti a za marketingové služby okrem marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti, ktoré sú preukázateľne spojené s dodaním tovaru príjemcom marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti do štátu, v ktorom sú tieto služby poskytnuté, vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok podľa § 19,“ Zásadná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail
UčPS (Učená právnická spoločnosť, o. z.) Návrh na zmenu zákona č. 222.2004 - zníženie sadzby DPH na vstupné na športové podujatia a na používanie športových zariadení, v súlade so smernicou Rady 2006.112.ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty Čl. ... Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 651/2004 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 523/2005 Z. z., zákona č. 656/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 593/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z., zákona č. 471/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 83/2010 Z. z., zákona č. 490/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 360/2013 Z. z. a zákona č. 218/2014 Z. z. zákona č. 268/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 297/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 323/2018 Z. z. , zákona č. 368/2018 Z. z. a zákona č. 369/2018 Z.z. sa dopĺňa takto: Príloha č. 7a k zákonu č. 222/2004 Z. z. sa na konci vkladajú nové zarážky, ktoré znejú: „vstupné na športové podujatia“ a „používanie športových zariadení,“. Odôvodnenie: Pripájame znenie čl. 98, a 99 a výňatku z prílohy č. III smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1 – 118) upravujúcich možnosť zníženej sadzby DPH v rámci spoločného systému DPH členských štátov Európskej únie pri vstupnom a prenájme športových zariadení až na úroveň 5 %. Rovnako zníženie dane z pridanej hodnoty zo vstupného má podporiť návštevnosť športových podujatí. Vo viacerých členských štátoch Európskej únie pri položke vstupného DPH vyberaná nie je vôbec, čo pripúšťa článok X časť B. bod 1 uvedenej smernice. Oddiel 2 Znížené sadzby Článok 98 1. Členské štáty môžu uplatňovať buď jednu alebo dve znížené sadzby. 2. Znížené sadzby sa uplatňujú len na dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III. Znížené sadzby sa neuplatňujú na služby uvedené v článku 56 ods. 1 písm. k). (elektronicky poskytované služby) 3. Pri uplatňovaní znížených sadzieb uvedených v odseku 1 na kategórie tovarov môžu členské štáty použiť kombinovanú nomenklatúru s cieľom presne vymedziť dotknutú kategóriu. Článok 99 1. Znížené sadzby sa stanovia ako percento základu dane, ktoré nesmie byť nižšie ako 5 %. 2. Každá znížená sadzba sa stanoví tak, aby výška DPH vyplývajúca z uplatnenia takejto sadzby umožnila za bežných okolností úplné odpočítanie DPH odpočítateľnej v súlade s ustanoveniami článkov 167 až 171 a článkov 173 až 177. PRÍLOHA III ZOZNAM DODANÍ TOVAROV A POSKYTNUTÍ SLUŽIEB, NA KTORÉ SA MÔŽU UPLATNIŤ ZNÍŽENÉ SADZBY UVEDENÉ V ČLÁNKU 98 13. vstupné na športové podujatia, 14. používanie športových zariadení, Obyčajná pripomienka Odoslaná 17.5.2019 Detail