LP/2019/247 Zákon o výstavbe

Hromadné pripomienky


Pridať
ZÁKON
o výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Autor: ZDS (Združenie domových samospráv, o.z.)
Pripomienka k: celému zákonu z hľadiska účasti verejnosti v zmysle Európskej legislatívy
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: Pripomienka k návrhu nového Stavebného zákona K predstavenému legislatívnemu procesu LP/2019/247 ohľadne návrhu Zákona o výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon) týmto podávame nasledovnú zásadnú pripomienku podľa §14 zákona o tvorbe zákonov a zbierke zákonov č.400/2015 Z.z.; túto pripomienku formulovanú ako návrh doplnenia jednotlivých ustanovení nového stavebného zákona je nutné vnímať ako nerozdielny celok a zásadnú pripomienku nasledovne: • K §12 – Všeobecné zásady výstavby Navrhujeme doplniť nový odsek (1) a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať v znení: Výstavbu možno uskutočniť len v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja za súčasného zabezpečenia vysokej a efektívnej úrovne ochrany životného prostredia a jeho zložiek podľa osobitných zákonov. • K §14 – Stavebný zámer Navrhujeme doplniť v odseku (2) nový bod pod písm.c a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať v znení: S dotknutou verejnosťou, ktorá sa zúčastnila posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie v zmysle §15 ods.3 a §16 ods.3. Zároveň navrhujeme doplniť nový bod pod písm.f v znení: So zúčastnenými osobami podľa §68 v rozsahu nimi uplatnených pripomienok. • K §15 – Dotknuté orgány Navrhujeme doplniť nový odsek (3) v znení: Za dotknutý orgán sa považujú aj občianske združenia, ktoré mali v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu postavenie dotknutej verejnosti ale len v rozsahu: a) environmentálnych záujmov v zmysle ich vyjadrenia v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, b) záväzných podmienok vyplývajúcich zo záverečného stanoviska alebo rozhodnutia zo zisťovacieho konania, c) environmentálnych záujmov podľa osobitných zákonov, ktorými sa chráni životné prostredie alebo jeho zložky. • K §16 – Záväzné stanovisko Navrhujeme doplniť nový paragraf (3) a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať: Dotknutá verejnosť podáva odôvodnené stanovisko ale len v rozsahu podľa §15 ods.3 a ktorými: a) navrhuje konkrétne opatrenia zabezpečujúce alebo zvyšujúce ochranu environmentálnych záujmov ochrany životného prostredia alebo jeho zložiek podľa osobitných zákonov, b) namieta poškodzovanie životného prostredia alebo nesúlad s ochranou environmentálnych záujmov ochrany životného prostredia podľa osobitných zákonov. • K §26 – Povinnosti stavebníka Navrhujeme v odseku (3) vložiť nový bod pod písm.d a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať v znení: Zabezpečiť súlad s ochranou životného prostredia a jeho zložiek podľa osobitných zákonov v zmysle podmienok a opatrení stavebného súhlasu. • K §28 – Práva a povinnosti zhotoviteľa stavby Navrhujeme doplniť odesk (3) písm.b v celkovom zneni tohto ustanovenia: zhotovovať stavbu podľa projektu stavby alebo podľa vykonávacieho projektu, v súlade s princípmi ochrany životného prostredia a jeho zložiek, v súlade s podmienkami požiarnobezpečnostných, hygienických a technických predpisov a v súlade so zaužívanými pracovnými a technologickými postupmi, • K §31 – Projektant Navrhujeme v ods. (6) doplniť nový bod pod písm.c a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať v znení: navrhnúť stavbu v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja a vysokou úrovňou ochrany životného prostredia a jeho zložiek a to počas výstavby ako aj počas celého životného cyklu, • K §68 – Zúčastnené osoby Navrhujeme doplniť nové odseky (4) a (5) v znení: Zúčastnená osoba môže podať odvolanie voči stavebnému súhlasu ale len v rozsahu nesúladu s pripomienkami, ktoré si uplatnili počas prerokovania stavebného zámeru podľa §14 alebo z dôvodu neodstránenia rozporov podľa §73. Občianske združenie, ktoré sa zúčastnilo ako účastník posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie nie je zúčastnenou osobou podľa odseku 2. • K §72 – Ústne pojednávanie Navrhujeme doplniť znenie odseku (1) v celkovom výslednom znení nasledovne: Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak zo správy o výsledku prerokovania stavebného zámeru vyplýva, že v rámci prorokovania stavebného zámeru sa nepodarilo stavebníkovi a projektantovi odstrániť rozpory medzi účastníkmi, dotknutou verejnosťou, zúčastnenými osobami alebo medzi dotknutými orgánmi týkajúce sa obsahu stavebného zámeru, ak tieto rozpory môžu mať vplyv na konštrukciu alebo prevádzku stavby alebo zmeny stavby alebo vplyv na okolie stavby podľa základných požiadaviek na stavby (§ 12 ods. 3) a všeobecných technických požiadaviek na výstavbu (§ 13). Ústne pojednávanie možno spojiť s miestnou obhliadkou pozemku alebo stavby, ak to pomôže na odstránenie rozporu. • K §73 – Odstraňovanie rozporov Navrhujeme doplniť nový odsek (4) v znení: Nadriadeným orgánom dotknutej verejnosti, ktorá má pri odstraňovaní rozporov postavenie dotknutého orgánu podľa §15 ods.3 sa chápe príslušný orgán, ktorý vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania. • K §78 – Zamietnutie žiadosti Navrhujeme doplniť nový odsek (3) v znení: Správny orgán zamietne žiadosť, ku ktorej nebolo priložené rozhodnutie podľa §16a zákona č.364/2004 Z.z.; správny orgán zamietne aj žiadosť, ku ktorej nebolo preukázané splnenie podmienok rozhodnutia podľa §16 zákona č,364/2004 Z.z. ak boli súčasťou tohto rozhodnutia. • Odkazy na právne normy a) všade, kde bude zmienka o ochrane životného prostredia bude odkaz na zákon o životnom prostredí č.17/1992 Z.z. a pri zmienke o osobitných zákonoch na ochranu zložiek životného prostredia odkaz na príkladmý výpočet osobitných zákonov, podľa ktorých sa chránia jednotlivé zložky životného prostredia, budú uvedené aspoň zákony č. 49/2002 Z.z., 543/2002 Z.z., 220/2004 Z.z., 364/2004 Z.z., 137/2010, 79/2015 Odôvodnenie A. Legislatívne súvislosti práva EÚ Pri formulovaní tejto pripomienky sme zohľadnili nasledovné vplyvy legislatívy EÚ, ktorých optimálnu transpozíciu navrhujeme touto zásadnou pripomienkou: 1) Aarhuský dohovor v svojom čl.1 stanovuje svoj účel a cieľ: „Každá Strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.“ 2) Povinnosti štátu sú definované v článku 3 nasledovne: (1.) Každá Strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec na vykonanie ustanovení tohto dohovoru. (2.) Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. (3.) Každá Strana podporí vzdelávanie v záležitostiach životného prostredia a povedomie verejnosti predovšetkým o tom, ako možno získať prístup k informáciám, zúčastňovať sa na rozhodovacom procese a získať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. (4.) Každá Strana uzná a podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce ochranu životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmto záväzkom. (5.) Ustanovenia tohto dohovoru neovplyvňujú právo Strany ponechať alebo zaviesť opatrenia umožňujúce širší prístup k informáciám, výraznejšiu účasť verejnosti na rozhodovacom procese a širší prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ako to požaduje tento dohovor. (6.) Tento dohovor nepožaduje žiadnu odchýlku od existujúcich práv na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. (7.) Každá Strana podporí uplatňovanie princípov tohto dohovoru v medzinárodných rozhodovacích procesoch a v rámci medzinárodných organizácií v záležitostiach súvisiacich so životným prostredím. (8.) Každá Strana zabezpečí, aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované alebo akýmkoľvek spôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych súdov priznať trovy súdneho konania. (9.) V rámci príslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k informáciám, možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídlo alebo skutočné miesto výkonu činnosti. 3) Vo vzťahu k informovanosti verejnosti sa uplatňuje článok 4 Aarhuského dohovoru, kedy má verejnosť prístup k informáciám o životnom prostredí, ak neboli zverejnené iným spôsobom, na základe požiadania a spôsobom, ktorý si sama určí. 4) Vo vzťahu k účasti verejnosti kladie Aarhuský dohovor niekoľko požiadavok: (4.) Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. (5.) Každá Strana, ak je to primerané, podnecuje potenciálnych žiadateľov, aby zistili zainteresovanú verejnosť, vstúpili s ňou do diskusie a ešte pred požiadaním o povolenie jej poskytli informáciu o cieľoch ich žiadosti. (7.) Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti. (8.) Každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti. K dispozícii máme už aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie: 5) Rozhodnutie Veľkého tribunálu Súdneho dvora EÚ č.C-410/2010 (kauza Pezinská Skládka) judikovalo záväzný výklad európskeho práva na priaznivé životné prostredie a jeho právnu ochranu tak, že v prípade kolízie súkromného práva vlastníckeho a práva verejnosti na priaznivé životné prostredie má prednosť právo verejnosti na priaznivé životné prostredie a to vrátane procesných práv. Európsky súdny dvor taktiež judikoval, že druhostupňové národné súdy majú povinnosť obrátiť sa na európsky súdny dvor s tzv. prejudiciálnou otázkou o záväzný výklad práva v tej-ktorej konkrétnej veci a to ako z hľadiska hmotno-právneho, tak aj z hľadiska procesno-právneho; prvostupňové súdy majú právo obrátiť sa s takýmto podnetom. Z uvedeného rozsudku zároveň vyplýva povinnosť vytvoriť procesné podmienky, aby si verejnosť mohla efektívne svoje záujmy presadzovať. 6) Rozhodnutie Veľkého tribunálu Súdneho dvora EÚ č.C-461/13 stanovuje povinnosť členského štátu nepovoliť projekt, pri ktorom nebolo preukázané nezhoršovanie kvality vôd a vodných útvarov. B. Legislatívne súvislosti právnej úpravy SR Pri formulovaní tejto pripomienky sme zohľadnili Ústavu SR, ktorá je nadradená stavebnému zákonu a ktorá definuje práva občanov a verejnosti v oblasti životného prostredia a naznačuje spôsob, akým sa majú tieto práva realizovať: 1) Čl.44 Ústavy SR: (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. (6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. 2) Čl.45 Ústavy SR: Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. 3) Čl.51 Ústavy SR: (1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 4) Čl.55 Ústavy SR: (1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Uvedené zásady ochrany životného prostredia vkladáme do našej pripomienky tým, že dopĺňame povinnosti zohľadňovať záujmy ochrany životného prostredia a jeho zložiek v zmysle osobitných zákonov. Zároveň vložením dotknutej verejnosti medzi dotknuté orgány ustanovujeme účinnú ochranu práv verejnosti v súlade s eurokonformným výkladom zákona, čím sa činí za dosť čl.7 ods.4 a čl.152 ods.4 ústavy SR, ktoré prikazujú výklad a uplatňovanie zákona v súlade s ústavou, legislatívou EÚ a ich účelmi a cieľmi. Záujmy ochrany životného prostredia sú upravené v zákone o životnom prostredí č.17/1992 Z.z., ktorý stanovuje tzv. integračnú zásadu spočívajúcu v tom, že jeho ustanovenia sa uplatňujú naprieč celým právnym poriadkom SR: 5) §8 (2) Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie jeho stavu znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi. 6) §17 (1) Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, prechádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. 7) §17 (2) Každý, kto využíva územia alebo prírodné zdroje, projektuje, vykonáva alebo odstraňuje stavby, je povinný také činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov na životné prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. 8) §17 (3) Každý, kto hodlá zaviesť do výroby, obehu alebo spotreby technológie, výrobky a látky, alebo kto ich hodlá dovážať, je povinný zabezpečiť, aby spĺňali podmienky ochrany životného prostredia a aby v prípadoch ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi boli posúdené z hľadiska ich možných vplyvov na životné prostredie. 9) §18 (1) Každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie alebo kto využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie tohto pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky. 10) §19 Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.1) Princípy uvedené v tomto zákone vkladáme do našej pripomienky tým, že všade, kde bude zmienka o ochrane životného prostredia bude odkaz na zákon o životnom prostredí č.17/1992 Z.z. a pri zmienke o osobitných zákonoch bude príkladmý výpočet osobitných zákonov, podľa ktorých sa chránia jednotlivé zložky životného prostredia. Princípy podľa §17 a §18 implementujeme tým, že projektant musí projektovať stavby v súlade s týmito ustanoveniami; §19 implementujeme tým, že verejnosti prisudzujeme silnú kontrolnú funkciu, ktorá má právo veta ak sa súlad so životným prostredím nepreukáže. Prijatím zákona č.162/2015 (Súdny správny poriadok, SSP) došlo k významnému posunu v právnom postavení a legitimácii občianskych združení na ochranu životného prostredia: 11) Podľa §178 ods.3 SSP „Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“ 12) Podľa 7a SSP je povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky; ak ich zákon neumožňuje, zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu aj tak. Občianske združenia identifikované v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie teda majú žalobnú legitimáciu nielen pre porušenie ich subjektívnych práv ale aj pre porušenie verejného záujmu. To spolu s povinnosťou vyčerpať opravné prostriedky v administratívnom konaní vytvára požiadavku na zmenu návrhu stavebného zákona minimálne v rozsahu priznania práv odvolania ekologickým občianskym združeniam. Ak by to tak nebolo, bol by to rozpor s princípom subsidiárnej kontroly verejnej správy správnymi súdmi; zároveň by to viedlo k nadmernému zaťaženiu správnych súdov. Preto je potrebné v stavebnom zákone vytvoriť predpoklady, aby ekologické občianske združenia mali možnosť vyčerpať všetky procesné prostriedky vrátane opravných v stavebnom konaní. V súlade s naznačenými princípmi Súdneho správneho poriadku vymedzujeme postavenie verejnosti vyvážene tak, aby na jednej strane mohla efektívne presadzovať verejné záujmy ochrany životného prostredia ale na druhej strane toto silné postavenie a kontrolná funkcia bola vyvážená tým, že sa veľmi striktne a dôsledne uplatňuje časová, procesná aj vecná koncentračná zásada. Tým sa eliminuje možnosť účelového konania, námietok, odvolaní aj žalôb. Naša pripomienka smeruje k vyváženému a efektívne právne vymožiteľnému právu verejnosti na priaznivé životné prostredie v zmysle Ústavy, legislatívy EÚ a príslušných zákonov jednoduchým, efektívnym, predvídateľným, rýchlym a vyváženým spôsobom. C. Nedostatky navrhovaného znenia Stavebného zákona Nedostatky stavebného zákona možno zhrnúť do nasledujúcich bodov: 1) Nedostatočná previazanosť s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia a jeho zložiek. 2) Nedostatočná úroveň účasti verejnosti pri obhajobe verejných záujmov ochrany životného prostredia. 3) Nedostatočná previazanosť s európskou legislatívou v oblasti životného prostredia a účastni verejnosti. 4) Nedostatočná previazanosť so zákonom o životnom prostredí č.17/1992 Zb. ako aj ďalšími osobitnými zákonmi ochrany životného prostredia a jeho zložiek s dôsledkom skokovitého zhoršenia ochrany životného prostredia v prípade schválenia takéhoto zákona. D. Praktické skúsenosti nášho združenia Naše združenie sa od novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č.XXXX/2015 Z.z. zúčastňuje územných aj stavebných konaní k projektom, ku ktorým bolo vydané záverečné stanovisko alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Pri tejto našej činnosti spolupracujeme s Univerzitou Cyrila a Metoda v Trnave, katedrou verejnej správy, kde študenti tejto univerzity v rámci ich vedeckej činnosti pre naše združenie vykonávali dobrovoľnícku činnosť a následne vyhodnocovali. Pri tejto činnosti sme postupovali metodicky a jednotným spôsobom aj z dôvodu, že sme predpokladali, že aj naša činnosť ovplyvní (urýchli) prijímanie stavebného zákona a zároveň sme potrebovali identifikovať účinný spôsob účasti verejnosti, ktorý zabezpečí ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie a zároveň sa určí taký procesný postup, ktorý nadmerne nezaťažuje ani úrady, ani stavebníkov ani projektantov resp. ďalšie zúčastnené osoby. Z našej skúsenosti sme identifikovali niekoľko kontroverzných a protichodných zistení, ktoré spôsobovali aplikačné problémy starého stavebného zákona: 1) Nepripravenosť stavebníkov, projektantov aj stavebných úradov na aktívnu participáciu občianskych združení. 2) Z pohľadu verejnosti neboli ich environmentálne záujmy dostatočne rozhodnutiami chránené, úrady a dotknuté orgány s nimi nevedeli pracovať; čo spôsobovalo potrebu odvolaní resp. správnych žalôb zo strany verejnosti. 3) Nepripravenosť stavebníkov, projektantov a stavebných úradov sa prejavovala ich vnímaním využívania práv verejnosti ako obštrukčného, šikanózneho alebo vydieračského správania. 4) Nejednotnosť rozhodovania stavebných úradov naprieč Slovenskom. 5) Konfrontačná komunikácia stavebníkov, projektantov a aj úradov s verejnosťou zásadným spôsobom vplývajúca na priebeh rozhodovania ale aj na kvalitu výsledného rozhodnutia. 6) Neznalosť osobitných zákonov na ochranu životného prostredia a ich jednotlivých zložiek 7) Verejný sektor (štát a samosprávy) ako stavebník takmer nikdy nevedeli svoje projekty pripraviť a realizovať v súlade s environmentálnymi požiadavkami osobitných zákonov na ochranu životného prostredia a jeho zložiek a hľadali spôsob ako sa environmentálnej zodpovednosti zbaviť na úkor environmentu. Zároveň naša účasť v týchto procesoch priniesla niekoľko pozitívnych aspektov: 8) Stavebníci, ktorý sa rozhodli s nami spolupracovať a konštruktívne komunikovať dosiahli významné zvýšenie kvality svojich projektov a efektivity povoľovacích projektov. 9) Environmentálne opatrenia vždy (bez výnimiek) viedli k ekonomickej efektívnosti investícií a zároveň podporovali ekologické a inovatívne riešenia a výrobky v stavebníctve. V konečnom dôsledku tak mali pozitívny vplyv na podnikanie ale aj sociálnu sféru, čím sme zároveň pomohli do praxe uvádzať ústavnú hodnotu trvalo udržateľného hospodárstva podľa čl.55 ods.1 Ústavy SR. 10) Sekundárnym výsledkom našej činnosti bolo aj že sme dohliadali a eliminovali nekalú súťaž podľa podľa §44 ods.2 písm.g Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. (nekalá konkurenčná výhoda na základe poškodzovania životného prostredia). 11) Skokovité zvýšenie bežného environmentálneho štandardu vo všetkých typoch stavieb. 12) Inšpirovali sme mnohých ďalších občanov, ktorý naše vyjadrenia kopírovali resp. sa nimi silno inšpirovali alebo sa na ne odvolávali pri presadzovaní svojich záujmov, čím sme podporili občiansku spoločnosť. E. Syntéza Pri formulovaní tejto pripomienky sme sledovali maximalizáciu účasti verejnosti v zmysle napĺňania Charty základných práv EÚ, Aarhuského dohovoru (v zbierke zákonov pod č.43/2006 Z.z.), príslušných smerníc EÚ a zároveň elimináciu priestoru pre zneužívanie zo strany verejnosti za súčasného zabezpečenia rýchlosti a efektivity konania. Z uvedeného dôvodu environmentálne občianske združenie delíme na dva druhy: a) Dotknutá verejnosť v podobe občianskych združení, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia systematicky a zúčastnili sa posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorom mali postavenie účastníka so všetkými procesnými právami vrátane odvolania a prípadnej správnej žaloby podľa oboch legitimácií (§178 ods.1 aj ods.3 SSP). Tieto združenia už v stavebnom konaní nedisponujú procesnými právami účastníka ani zúčastnenej osoby teda nevedia ovplyvňovať jeho dĺžku a priebeh. Vedia si však z pozície záväzného stanoviska s „právom veta“ dosledovať a skontrolovať dodržiavanie výsledkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie prípadne navrhovať opatrenia, ktorými sa úroveň ochrany životného prostredia zvyšuje. Uplatňujeme aj vecnú koncentračnú zásadu spočívajúcu, že si takéto združenia môžu uplatňovať iba tie pripomienky, ktoré uplatnili už v procese posudzovania alebo upozorňujú na nedodržanie osobitných zákonov na ochranu životného prostredia a jeho zložiek. Vo vzťahu k správnym žalobám to znamená, že takéto združenia vedia podať len správnu žalobu podľa §178 ods.3 SSP a len ak si žalobné dôvody adekvátne uplatnili v stavebnom konaní. Posilňuje sa tak ich kontrolná funkcia za súčasného posilnenia právnej istoty stavebníkov. Vedľajším pozitívnym efektom je, že v rámci dokazovania a zabezpečovania stanovísk bude do popredia kladená ich schopnosť argumentácie, osvety, konzultácií a vzdelávania v environmentálnej oblasti. b) Občianske združenia, ktoré neboli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie ale chcú využiť svoje právo na ochranu životného prostredia. Takéto občianske združenia majú procesné postavenie zúčastnenej osoby, ktorej navrhujeme priznať aj právo odvolania voči stavebnému konania. Takéto občianske združenia však v dôsledku svojho procesného postavenia nemajú „právo veta“ a aj nároky na systematické a metodické zvládnutie environmentálne problematiky ako dotknutá verejnosť. Uvedená právna úprava bude na občianske združenia tlačiť, aby sa prirodzene „oddelilo zrno od pliev“, lebo pri potrebe zdôvodniť konkrétnu požiadavku alebo námietku právne aj vecne sa ukáže odborná zdatnosť občianskych združení aj úprimnosť ich záujmu na životnom prostredí a občianskej angažovanosti. Účelové združenia budú rýchlo vytesnené a dôjde aj k samoregulácii aj na strane občianskeho sektora. Postupne sa zároveň environmentálne združenia budú musieť rozhodnúť, či prijímajú zvýšené nároky aké sa kladú na dotknutú verejnosť (legislatívna aj vecná zdatnosť) a budú sa zúčastňovať všetkých stupňov projektovej prípravy a povoľovacích stupňov (posudzovanie vplyvov, územné konania, stavebné konania, ďalšie konania) s procesným postavením dotknutého orgánu a teda niesť aj právnu zodpovednosť za chyby či poškodenie stavebníka alebo amatérskeho občianskeho združenia, ktoré má záujem iba na konkrétnej stavbe alebo lokalite s procesným postavením účastníka konania pri zachovaní právnych možností obhajoby ich práv. Skutočnosť, že projektant bude musieť projekt prejednať aj s verejnosťou (či už dotknutou verejnosťou alebo zúčastnenými osobami), vytvorí sa tým predpoklad pre efektívne presadenie záujmov a práv verejnosti a to predovšetkým zmiernym spôsobom, zvýši sa tlak na projektantov, aby záujmy verejnosti viac a lepšie zohľadňovali a zároveň na verejnosť, aby bola vecná a konštruktívna aj verejnosť. Súčasne to znamená, že výrazným spôsobom budú odbremenené stavebné úrady a ich pracovníci. Aplikujeme princíp, že životné prostredie a jeho ochrana sa týka všetkých tým, že proces prerokovania a pripomienkovania stavebného zámeru usmerňujeme a vytvárame mu také predpoklady, aby všetci zúčastnení mali záujem na konštruktívnej súčinnosti na napĺňaní tohto cieľa s pomerne silnými kontrolnými mechanizmami. Celkovo náš návrh z hľadiska účasti verejnosti smeruje k naplneniu princípu „dva krát meraj a raz rež“ a „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“ tým, že účasť verejnosti smeruje k príprave a projekcii stavieb tak, aby boli zabezpečené všetky predpoklady, že už samotná výstavba prebehne v súlade so záujmami verejnosti. Opatrenia sú koncipované tak, aby všetci zúčastnení boli motivovaní vykonávať konštruktívnu súčinnosť a tým k samoregulácii smerujúcej k zvyšovaniu úrovne ochrany životného prostredia a efektívnosti komunikácie s verejnosťou. V zmysle nášho návrhu je stavebník motivovaný identifikovať verejnosť už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie ako aj koncentrovať identifikáciu verejnosti a jej oprávnených záujmov a požiadaviek už do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Verejnosť má v stavebnom konaní výlučne kontrolné právomoci, ktorými vie zvrátiť prípadne nedostatočný stavebný zámer. Stavebník je takto motivovaný, aby si zabezpečil, že projektant všetky identifikované opatrenia a záujmy zohľadní a zapracuje už do projektu; v rámci prerokovania zámeru bude mať dotknutá verejnosť striktne kontrolnú funkciu. Vo vzťahu k výstavbe a kolaudácii bude v rámci autorského dohľadu vykonávať kontrolu projektant. Uvedeným spôsobom sa v praxi dosiahne účasť verejnosti porovnateľná s účasťou verejnosti v „západnej“ Európe, predovšetkým Nemecka, Rakúska, na ktoré je slovenská ekonomika najviac naviazaná a z prostredia ktorých pochádza aj najviac zahraničných investorov a projektov. Zároveň sa harmonizujeme so spôsobmi, ktoré majú na Slovensku dlhodobo vplyv nielen v zákonodárnej inšpirácii ale najmä z hľadiska reálnych socio-ekonomických vzťahov. Na druhej strane sa vytvára prostredie, ktoré je väčšine zahraničných investorov blízke. Snažíme sa vytvoriť zákonné prostredie, kde primárna zodpovednosť každého subjektu bude sústreďovaná na jeho „core biznis“: • Investor a stavebník si má zadať spracovanie takej dokumentácie, ktorá bude kvalitná a dostatočne chráni životné prostredie • Projektant má predovšetkým projektovať a navrhovať stavbu kvalitne a vo všetkých jej súvislostiach, za týmto účelom disponuje aj verejným oprávnením odborne spôsobilej osoby • Úlohou verejnosti je užívať stavby (či už ako klient, obyvateľ, pracovník alebo návštevník stavby) a preto majú poskytovať primeranú kvalitu a environmentálny štandard a zároveň kontrolovať ostatné subjekty, že si plnia to, čo majú a prípadne iniciovať korekcie. • Stavebný úrad má dohliadať na zákonnosť a splnenie zákonných povinností; poskytuje verejnú službu, ktorej klientom nie je len stavebník ako žiadateľ, ale aj verejnosť ako užívateľ. Musím preto vyvážene rozhodovať medzi záujmami jedných a druhých a stanoviť primerané podmienky pre výstavbu a životný cyklus budovy. Predkladateľ pripomienky Pripomienku predkladá: Združenie domových samospráv, o.z. IČO: 318 20 174 Sídlo: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava štatutár: Marcel Slávik, predseda kontakt: slavik@samospravydomov.org | +421 905 728 704

Autor: ZDS (Združenie domových samospráv, o.z.)
Pripomienka k: celému zákonu z hľadiska účasti verejnosti v zmysle Európskej legislatívy
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: Pripomienka k návrhu nového zákona o územnom plánovaní K predstavenému legislatívnemu procesu LP/2019/246 ohľadne návrhu Zákona o územnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto podávame nasledovnú zásadnú pripomienku podľa §14 zákona o tvorbe zákonov a zbierke zákonov č.400/2015 Z.z.; túto pripomienku formulovanú ako návrh doplnenia jednotlivých ustanovení nového zákona je nutné o územnom plánovanívnímať ako nerozdielny celok a zásadnú pripomienku nasledovne: • K §14 – Základné ustanovenia Navrhujeme doplniť v odseku (2) nový bod pod písm. f) a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať v znení: zabezpečovanie ekologických a environmentálnych požiadaviek a podmienok obnovy prirodzenej biodiverzity územia; zabezpečovanie opatrení podľa Adaptačnej stratégie SR na vysporiadavanie sa s negatívnymi vplyvmi zmeny klímy, • K §15 – Osobitný kvalifikačný predpoklad zamestnancov orgánov územného plánovania Navrhujeme doplniť v odseku (3) ďalší kvalifikačný predpoklad v celkovom znení: Kvalifikačným predpokladom vzdelania je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na urbanizmus, architektúru, staviteľstvo, priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, krajinnú ekológiu alebo geografiu. Skúšobná komisia ministerstva môže udeliť výnimku zo vzdelania na základe preukázanej odbornej praxe. • K §18 – Dotknuté orgány Navrhujeme doplniť v odseku (1) v písmene c) ďalší kvalifikačný predpoklad v celkovom znení: má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na urbanizmus, architektúru, staviteľstvo, priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, krajinnú ekológiu alebo geografiu alebo má skúšobnou komisiou ministerstva udelenú výnimku zo vzdelania na základe preukázanej odbornej praxe, • K §26 – Koncepcia územného rozvoja Slovenska Navrhujeme doplniť v odseku (2) nový bod pod písm. d) a zvyšné body adekvátne prečíslovať v znení: Prírodné a historicko-kultúrne prvky; najmä národné parky, národné kultúrne pamiatky a ostatné významné chránené územia • K §26 – Povinnosti stavebníka Navrhujeme v odseku (3) vložiť nový bod pod písm.d a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať v znení: Zabezpečiť súlad s ochranou životného prostredia a jeho zložiek podľa osobitných zákonov v zmysle podmienok a opatrení stavebného súhlasu. • K §31 – Prerokovanie s dotknutými subjektami Navrhujeme komplexne prepracovať tento paragraf tak, aby korešpondoval s výsledkami posudzovania strategických dokumentov podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č.24/2006 Z.z. v nasledovnom znení:: (1) Dotknuté orgány štátnej správy v rozsahu svojich kompetencií podľa osobitných predpisov po upovedomení o začatí prerokovania zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov majú povinnosť podať stanovisko v lehote do 30 dní od upovedomenia o začatí prerokovania územnoplánovacej dokumentácie; stanovisko nie je rozhodnutím v správnom konaní. Orgán územného plánovania môže lehotu na podanie stanoviska na žiadosť dotknutého orgánu štátnej správy primerane predĺžiť alebo môže odpustiť zmeškanie lehoty. Ak v prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie dotknuté orgány štátnej správy nepodajú stanovisko v určenej lehote, platí, že nemajú pripomienky. (2) Dotknutý orgán štátnej správy v stanovisku podľa odseku 1 je oprávnený uplatňovať požiadavky len v rozsahu svojej pôsobnosti. Dotknutý orgán štátnej správy je povinný uviesť ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, obsah stanoviska odôvodniť s uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, ktorým odôvodňuje svoju požiadavku, a môže určiť platnosť svojho stanoviska. (3) Dotknutý orgán štátnej správy je viazaný vlastným stanoviskom vydaným v predchádzajúcej etape ; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovenia právneho predpisu, na ktorého základe vydal stanovisko, alebo ak sa podstatne zmenili okolnosti alebo podklady, na ktorých základe vydal stanovisko, alebo ak došlo k zmene požiadaviek na zabezpečenie obrany štátu. (4) Dotknutá verejnosť, ktorá sa zúčastnila posudzovania vplyvov strategického dokumentu podľa osobitného predpisu, po upovedomení a začatí prerokovania zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov majú právo podať stanovisko v lehote do 30 dní od upovedomenia o začatí prerokovania územnoplánovacej dokumentácie; stanovisko je treba formulovať v rozsahu stanoviska uplatneného v procese posudzovania vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie.. (5) Orgán územného plánovania dohodne v prerokúvaní návrh zadania územnoplánovacej dokumentácie, návrh územnoplánovacej dokumentácie a návrh zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi štátnej správy a dotknutou verejnosťou. To neplatí, ak obsah stanoviska nepatrí do pôsobnosti dotknutého orgánu štátnej správy, ak stanovisko neobsahuje odôvodnenie alebo ak odôvodnenie neobsahuje kvalifikované ustanovenia právneho predpisu. V tomto prípade orgán územného plánovania neakceptované pripomienky opätovne prerokuje s dotknutým orgánom štátnej správy alebo dotknutou verejnosťou; dosiahnutie dohody nie je podmienkou ďalšieho postupu. (5) Ak v prerokúvaní návrhu zadania a návrhu územnoplánovacej dokumentácie sú stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutej verejnosti vzájomne rozporné alebo je rozpor medzi názorom orgánu územného plánovania a stanoviskom dotknutého orgánu štátnej správy a nedokážu dosiahnuť dohodu, orgán územného plánovania požiada o stanovisko nadriadený orgán dotknutého orgánu štátnej správy, ktorý je príslušný zmeniť pôvodné stanovisko. (6) Ak postupom podľa odseku 5 nedôjde k odstráneniu rozporu, orgán územného plánovania požiada o jeho vyriešenie ministerstvo. Pre účely odseku 5 sa nadriadeným orgánom dotknutej verejnosti rozumie príslušný orgán, ktorý posudzoval vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie. • K §32 – Prípravné práce Navrhujeme v ods. (5) doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: Orgán územného plánovania doručí oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutým orgánom územnej samosprávy, dotknutej verejnosti podľa osobitného predpisu, vlastníkom stavieb dopravnej infraštruktúry, správcom stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb dopravnej infraštruktúry, vlastníkom stavieb technickej infraštruktúry, správcom stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb technickej infraštruktúry. Oznámenie o začatí obstarávania územného plánu zóny doručí verejnou vyhláškou vlastníkom a správcom nehnuteľností na riešenom území, ktorých vlastnícke práva môžu byť riešením územného plánu dotknuté. • K §33 – Zadanie Navrhujeme v ods. (4) doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: Orgán územného plánovania písomne oznámi prerokovanie návrhu zadania a oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu dotknutým orgánom štátnej správy a nimi zriadeným organizáciám, dotknutým vyšším územným celkom, dotknutým obciam, dotknutej verejnosti podľa osobitného predpisu, vlastníkom stavieb dopravnej infraštruktúry, správcom stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb dopravnej infraštruktúry, vlastníkom stavieb technickej infraštruktúry, správcom stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb technickej infraštruktúry. Oznámenie o prerokovaní zadania územného plánu zóny doručí verejnou vyhláškou vlastníkom a správcom nehnuteľností na riešenom území, ktorých vlastnícke práva môžu byť riešením územného plánu dotknuté. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán územného plánovania určí v oznámení o prerokovaní lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia oznámenia o prerokovaní zadania; ak sa v tejto lehote nevyjadria, platí, že k zadaniu ani k oznámeniu o vypracovaní strategického dokumentu nemajú pripomienky. • K §34 – Koncept Navrhujeme v ods. (3) doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: Obec písomne oznámi prerokovanie konceptu a správy o hodnotení strategického dokumentu dotknutým orgánom štátnej správy a nimi zriadeným organizáciám, dotknutým vyšším územným celkom, dotknutým obciam, dotknutej verejnosti podľa osobitného predpisu, vlastníkom stavieb dopravnej infraštruktúry, správcom stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb dopravnej infraštruktúry, vlastníkom stavieb technickej infraštruktúry, správcom stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb technickej infraštruktúry. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán územného plánovania určí v oznámení o prerokovaní lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia oznámenia o prerokovaní konceptu; ak sa v tejto lehote nevyjadria, platí, že ku konceptu a k správe o hodnotení strategického dokumentu nemajú pripomienky. • K §35 – Návrh územnoplánovacej dokumentácie Navrhujeme v ods. (2) doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: Orgán územného plánovania prerokuje návrh územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi štátnej správy a nimi zriadenými organizáciami, dotknutými orgánmi územnej samosprávy, dotknutou verejnosťou podľa osobitného predpisu, vlastníkmi stavieb dopravnej infraštruktúry, správcami stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľmi dopravnej infraštruktúry, s vlastníkmi stavieb technickej infraštruktúry, správcami stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľmi stavieb technickej infraštruktúry, ktorým oznámi prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie písomne. Oznámenie o prerokovávaní územného plánu zóny sa doručuje verejnou vyhláškou vlastníkom a správcom nehnuteľností na riešenom území, ktorých vlastnícke práva sú riešením územného plánu dotknuté. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán územného plánovania určí v oznámení o prerokovaní návrhu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia oznámenia o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie; ak sa v tejto lehote nevyjadria, platí, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky. • K §37 – Vyhodnotenie aktuálneho stavu územnoplánovacej dokumentácie Navrhujeme v ods. (4) a (5)doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: (4) Orgán územného plánovania požiada dotknuté orgány štátnej správy, dotknuté orgány územnej samosprávy, dotknutej verejnosti podľa osobitného predpisu, dotknutých vlastníkov stavieb dopravnej infraštruktúry, správcov dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľov dopravnej infraštruktúry, dotknutých vlastníkov stavieb technickej infraštruktúry, správcov stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľov stavieb technickej infraštruktúry o vyjadrenie k správe o stave územnoplánovacej dokumentácie v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti. Orgán územného plánovania zverejní správu o stave územnoplánovacej dokumentácie na svojom webovom sídle. (5) Ak sa dotknuté orgány štátnej správy, dotknuté orgány územnej samosprávy, dotknutá verejnosť podľa osobitného predpisu, dotknutí vlastníci stavieb dopravnej infraštruktúry, správcovia stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovatelia stavieb dopravnej infraštruktúry, vlastníci stavieb technickej infraštruktúry, správcovia stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovatelia stavieb technickej infraštruktúry nevyjadria v určenej lehote, platí, že so správou o stave územnoplánovacej dokumentácie súhlasia. • K §41 – Územné stanovisko Navrhujeme doplniť odsek (3) o nové body v celkovom znení: a) územný plán zóny, b) územný plán obce, c) územný plán regiónu, d) územnoplánovacie podklady, e) rozhodnutie o posúdení strategického dokumentu na životné prostredie e) všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia f) ostatné spracované štúdie a projekty, g) zistenia z vlastného prieskumu alebo z miestnej obhliadky • Vzťahy s inými právnymi predpismui a) všade, kde bude zmienka o osobitnom predpise sa v odkaze uvedie zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č.24/2006 Z.z. b) Nie je doriešený vzťah medzi návrhom tohto zákona a zákonom o obciach; najmä v súvislosti s funkciou hlavného architekta mesta/obce a hlavného dopravného inžiniera/obce. Navrhujeme upraviť právne predpisy tak, že hlavný architekt koordinuje a riadi procesy podľa tohto zákona na úrovni obcí; hlavný dopravný inžinier by mal mať postavenie dotknutého orgánu. Odôvodnenie Návrh zosúlaďuje návrh zákona s požiadavkami z hľadiska Aarhuského dohovoru č.43/2006 Z.z. a s ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č.24/2006 Z.z. najmä o účasť dotknutej verejnosti na jednotlivých fázach územného plánovania. Uvedené je potrebné aj preto, že súčasné územné rozhodnutie bude nahradené len územným stanoviskom, na ktorom nemá verejnosť účasť; preto je potrebné posilniť jej postavenie pri príprave a schvaľovaní ÚPD a zároveň sa tým vytvoria predpoklady, aby následne verejnosť spolupracovala so samosprávou obcí. Rozlišujeme medzi dotknutou verejnosťou podľa osobitného predpisu, ktorou chápeme občianske združenia, ktoré sa zúčastnili posudzovania vplyvov na životné prostredie v procese SEA a majú teda v zmysle tohto zákona účasť na príprave a schvaľovaní ÚPD; návrhom len zosúlaďujeme procesnú stránku podľa navrhovaného znenia zákona tým, že sme medzi subjekty zahrnuli aj túto dotknutú verejnosť. „Obyčajná“ verejnosť (v zákone je to termín „verejnosť“ bez prívlastkov), je verejnosť, ktorá sa nezúčastnila procesu SEA, ale má potrebu a záujem prispieť k formovaniu územia. Predkladateľ pripomienky Pripomienku predkladá: Združenie domových samospráv, o.z. IČO: 318 20 174 Sídlo: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava štatutár: Marcel Slávik, predseda kontakt: slavik@samospravydomov.org | +421 905 728 704

Autor: ZDS (Združenie domových samospráv, o.z.)
Pripomienka k: celému zákonu z hľadiska účasti verejnosti v zmysle Európskej legislatívy
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: Pripomienka k návrhu nového zákona o územnom plánovaní K predstavenému legislatívnemu procesu LP/2019/246 ohľadne návrhu Zákona o územnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto podávame nasledovnú zásadnú pripomienku podľa §14 zákona o tvorbe zákonov a zbierke zákonov č.400/2015 Z.z.; túto pripomienku formulovanú ako návrh doplnenia jednotlivých ustanovení nového zákona je nutné o územnom plánovanívnímať ako nerozdielny celok a zásadnú pripomienku nasledovne: • K §14 – Základné ustanovenia Navrhujeme doplniť v odseku (2) nový bod pod písm. f) a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať v znení: zabezpečovanie ekologických a environmentálnych požiadaviek a podmienok obnovy prirodzenej biodiverzity územia; zabezpečovanie opatrení podľa Adaptačnej stratégie SR na vysporiadavanie sa s negatívnymi vplyvmi zmeny klímy, • K §15 – Osobitný kvalifikačný predpoklad zamestnancov orgánov územného plánovania Navrhujeme doplniť v odseku (3) ďalší kvalifikačný predpoklad v celkovom znení: Kvalifikačným predpokladom vzdelania je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na urbanizmus, architektúru, staviteľstvo, priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, krajinnú ekológiu alebo geografiu. Skúšobná komisia ministerstva môže udeliť výnimku zo vzdelania na základe preukázanej odbornej praxe. • K §18 – Dotknuté orgány Navrhujeme doplniť v odseku (1) v písmene c) ďalší kvalifikačný predpoklad v celkovom znení: má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore zameranom na urbanizmus, architektúru, staviteľstvo, priestorové plánovanie, krajinné plánovanie, krajinnú ekológiu alebo geografiu alebo má skúšobnou komisiou ministerstva udelenú výnimku zo vzdelania na základe preukázanej odbornej praxe, • K §26 – Koncepcia územného rozvoja Slovenska Navrhujeme doplniť v odseku (2) nový bod pod písm. d) a zvyšné body adekvátne prečíslovať v znení: Prírodné a historicko-kultúrne prvky; najmä národné parky, národné kultúrne pamiatky a ostatné významné chránené územia • K §26 – Povinnosti stavebníka Navrhujeme v odseku (3) vložiť nový bod pod písm.d a zvyšné odseky adekvátne prečíslovať v znení: Zabezpečiť súlad s ochranou životného prostredia a jeho zložiek podľa osobitných zákonov v zmysle podmienok a opatrení stavebného súhlasu. • K §31 – Prerokovanie s dotknutými subjektami Navrhujeme komplexne prepracovať tento paragraf tak, aby korešpondoval s výsledkami posudzovania strategických dokumentov podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č.24/2006 Z.z. v nasledovnom znení:: (1) Dotknuté orgány štátnej správy v rozsahu svojich kompetencií podľa osobitných predpisov po upovedomení o začatí prerokovania zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov majú povinnosť podať stanovisko v lehote do 30 dní od upovedomenia o začatí prerokovania územnoplánovacej dokumentácie; stanovisko nie je rozhodnutím v správnom konaní. Orgán územného plánovania môže lehotu na podanie stanoviska na žiadosť dotknutého orgánu štátnej správy primerane predĺžiť alebo môže odpustiť zmeškanie lehoty. Ak v prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie dotknuté orgány štátnej správy nepodajú stanovisko v určenej lehote, platí, že nemajú pripomienky. (2) Dotknutý orgán štátnej správy v stanovisku podľa odseku 1 je oprávnený uplatňovať požiadavky len v rozsahu svojej pôsobnosti. Dotknutý orgán štátnej správy je povinný uviesť ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, obsah stanoviska odôvodniť s uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, ktorým odôvodňuje svoju požiadavku, a môže určiť platnosť svojho stanoviska. (3) Dotknutý orgán štátnej správy je viazaný vlastným stanoviskom vydaným v predchádzajúcej etape ; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovenia právneho predpisu, na ktorého základe vydal stanovisko, alebo ak sa podstatne zmenili okolnosti alebo podklady, na ktorých základe vydal stanovisko, alebo ak došlo k zmene požiadaviek na zabezpečenie obrany štátu. (4) Dotknutá verejnosť, ktorá sa zúčastnila posudzovania vplyvov strategického dokumentu podľa osobitného predpisu, po upovedomení a začatí prerokovania zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov majú právo podať stanovisko v lehote do 30 dní od upovedomenia o začatí prerokovania územnoplánovacej dokumentácie; stanovisko je treba formulovať v rozsahu stanoviska uplatneného v procese posudzovania vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie.. (5) Orgán územného plánovania dohodne v prerokúvaní návrh zadania územnoplánovacej dokumentácie, návrh územnoplánovacej dokumentácie a návrh zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi štátnej správy a dotknutou verejnosťou. To neplatí, ak obsah stanoviska nepatrí do pôsobnosti dotknutého orgánu štátnej správy, ak stanovisko neobsahuje odôvodnenie alebo ak odôvodnenie neobsahuje kvalifikované ustanovenia právneho predpisu. V tomto prípade orgán územného plánovania neakceptované pripomienky opätovne prerokuje s dotknutým orgánom štátnej správy alebo dotknutou verejnosťou; dosiahnutie dohody nie je podmienkou ďalšieho postupu. (5) Ak v prerokúvaní návrhu zadania a návrhu územnoplánovacej dokumentácie sú stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutej verejnosti vzájomne rozporné alebo je rozpor medzi názorom orgánu územného plánovania a stanoviskom dotknutého orgánu štátnej správy a nedokážu dosiahnuť dohodu, orgán územného plánovania požiada o stanovisko nadriadený orgán dotknutého orgánu štátnej správy, ktorý je príslušný zmeniť pôvodné stanovisko. (6) Ak postupom podľa odseku 5 nedôjde k odstráneniu rozporu, orgán územného plánovania požiada o jeho vyriešenie ministerstvo. Pre účely odseku 5 sa nadriadeným orgánom dotknutej verejnosti rozumie príslušný orgán, ktorý posudzoval vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie. • K §32 – Prípravné práce Navrhujeme v ods. (5) doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: Orgán územného plánovania doručí oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutým orgánom územnej samosprávy, dotknutej verejnosti podľa osobitného predpisu, vlastníkom stavieb dopravnej infraštruktúry, správcom stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb dopravnej infraštruktúry, vlastníkom stavieb technickej infraštruktúry, správcom stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb technickej infraštruktúry. Oznámenie o začatí obstarávania územného plánu zóny doručí verejnou vyhláškou vlastníkom a správcom nehnuteľností na riešenom území, ktorých vlastnícke práva môžu byť riešením územného plánu dotknuté. • K §33 – Zadanie Navrhujeme v ods. (4) doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: Orgán územného plánovania písomne oznámi prerokovanie návrhu zadania a oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu dotknutým orgánom štátnej správy a nimi zriadeným organizáciám, dotknutým vyšším územným celkom, dotknutým obciam, dotknutej verejnosti podľa osobitného predpisu, vlastníkom stavieb dopravnej infraštruktúry, správcom stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb dopravnej infraštruktúry, vlastníkom stavieb technickej infraštruktúry, správcom stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb technickej infraštruktúry. Oznámenie o prerokovaní zadania územného plánu zóny doručí verejnou vyhláškou vlastníkom a správcom nehnuteľností na riešenom území, ktorých vlastnícke práva môžu byť riešením územného plánu dotknuté. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán územného plánovania určí v oznámení o prerokovaní lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia oznámenia o prerokovaní zadania; ak sa v tejto lehote nevyjadria, platí, že k zadaniu ani k oznámeniu o vypracovaní strategického dokumentu nemajú pripomienky. • K §34 – Koncept Navrhujeme v ods. (3) doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: Obec písomne oznámi prerokovanie konceptu a správy o hodnotení strategického dokumentu dotknutým orgánom štátnej správy a nimi zriadeným organizáciám, dotknutým vyšším územným celkom, dotknutým obciam, dotknutej verejnosti podľa osobitného predpisu, vlastníkom stavieb dopravnej infraštruktúry, správcom stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb dopravnej infraštruktúry, vlastníkom stavieb technickej infraštruktúry, správcom stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľom stavieb technickej infraštruktúry. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán územného plánovania určí v oznámení o prerokovaní lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia oznámenia o prerokovaní konceptu; ak sa v tejto lehote nevyjadria, platí, že ku konceptu a k správe o hodnotení strategického dokumentu nemajú pripomienky. • K §35 – Návrh územnoplánovacej dokumentácie Navrhujeme v ods. (2) doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: Orgán územného plánovania prerokuje návrh územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi štátnej správy a nimi zriadenými organizáciami, dotknutými orgánmi územnej samosprávy, dotknutou verejnosťou podľa osobitného predpisu, vlastníkmi stavieb dopravnej infraštruktúry, správcami stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľmi dopravnej infraštruktúry, s vlastníkmi stavieb technickej infraštruktúry, správcami stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľmi stavieb technickej infraštruktúry, ktorým oznámi prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie písomne. Oznámenie o prerokovávaní územného plánu zóny sa doručuje verejnou vyhláškou vlastníkom a správcom nehnuteľností na riešenom území, ktorých vlastnícke práva sú riešením územného plánu dotknuté. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán územného plánovania určí v oznámení o prerokovaní návrhu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia oznámenia o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie; ak sa v tejto lehote nevyjadria, platí, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky. • K §37 – Vyhodnotenie aktuálneho stavu územnoplánovacej dokumentácie Navrhujeme v ods. (4) a (5)doplniť subjekty dotknutej verejnosti v znení: (4) Orgán územného plánovania požiada dotknuté orgány štátnej správy, dotknuté orgány územnej samosprávy, dotknutej verejnosti podľa osobitného predpisu, dotknutých vlastníkov stavieb dopravnej infraštruktúry, správcov dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovateľov dopravnej infraštruktúry, dotknutých vlastníkov stavieb technickej infraštruktúry, správcov stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľov stavieb technickej infraštruktúry o vyjadrenie k správe o stave územnoplánovacej dokumentácie v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti. Orgán územného plánovania zverejní správu o stave územnoplánovacej dokumentácie na svojom webovom sídle. (5) Ak sa dotknuté orgány štátnej správy, dotknuté orgány územnej samosprávy, dotknutá verejnosť podľa osobitného predpisu, dotknutí vlastníci stavieb dopravnej infraštruktúry, správcovia stavieb dopravnej infraštruktúry alebo prevádzkovatelia stavieb dopravnej infraštruktúry, vlastníci stavieb technickej infraštruktúry, správcovia stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovatelia stavieb technickej infraštruktúry nevyjadria v určenej lehote, platí, že so správou o stave územnoplánovacej dokumentácie súhlasia. • K §41 – Územné stanovisko Navrhujeme doplniť odsek (3) o nové body v celkovom znení: a) územný plán zóny, b) územný plán obce, c) územný plán regiónu, d) územnoplánovacie podklady, e) rozhodnutie o posúdení strategického dokumentu na životné prostredie e) všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia f) ostatné spracované štúdie a projekty, g) zistenia z vlastného prieskumu alebo z miestnej obhliadky • Vzťahy s inými právnymi predpismui a) všade, kde bude zmienka o osobitnom predpise sa v odkaze uvedie zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č.24/2006 Z.z. b) Nie je doriešený vzťah medzi návrhom tohto zákona a zákonom o obciach; najmä v súvislosti s funkciou hlavného architekta mesta/obce a hlavného dopravného inžiniera/obce. Navrhujeme upraviť právne predpisy tak, že hlavný architekt koordinuje a riadi procesy podľa tohto zákona na úrovni obcí; hlavný dopravný inžinier by mal mať postavenie dotknutého orgánu. Odôvodnenie Návrh zosúlaďuje návrh zákona s požiadavkami z hľadiska Aarhuského dohovoru č.43/2006 Z.z. a s ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č.24/2006 Z.z. najmä o účasť dotknutej verejnosti na jednotlivých fázach územného plánovania. Uvedené je potrebné aj preto, že súčasné územné rozhodnutie bude nahradené len územným stanoviskom, na ktorom nemá verejnosť účasť; preto je potrebné posilniť jej postavenie pri príprave a schvaľovaní ÚPD a zároveň sa tým vytvoria predpoklady, aby následne verejnosť spolupracovala so samosprávou obcí. Rozlišujeme medzi dotknutou verejnosťou podľa osobitného predpisu, ktorou chápeme občianske združenia, ktoré sa zúčastnili posudzovania vplyvov na životné prostredie v procese SEA a majú teda v zmysle tohto zákona účasť na príprave a schvaľovaní ÚPD; návrhom len zosúlaďujeme procesnú stránku podľa navrhovaného znenia zákona tým, že sme medzi subjekty zahrnuli aj túto dotknutú verejnosť. „Obyčajná“ verejnosť (v zákone je to termín „verejnosť“ bez prívlastkov), je verejnosť, ktorá sa nezúčastnila procesu SEA, ale má potrebu a záujem prispieť k formovaniu územia. Predkladateľ pripomienky Pripomienku predkladá: Združenie domových samospráv, o.z. IČO: 318 20 174 Sídlo: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava štatutár: Marcel Slávik, predseda kontakt: slavik@samospravydomov.org | +421 905 728 704

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 5 (Zmena stavby)
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: § 5 znie: „§ 5 Zmena stavby (1) Zmenou stavby je trvalá zmena účelu existujúcej stavby alebo spôsobu jej užívania alebo trvalá zmena konštrukčných alebo prevádzkových parametrov existujúcej stavby, ktorá má vplyv na niektorú zo základných požiadaviek na stavby ) a je a) stavebným zásahom do nosnej konštrukcie stavby, ktorý ovplyvňuje jej mechanickú odolnosť a stabilitu, b) významnou zmenou architektonického výrazu stavby, c) zmenou bytovej budovy na nebytovú budovu a naopak, d) zmenou veľkosti stavby, najmä prístavba a nadstavba, e) zmenou základného účelu alebo prevažujúceho spôsobu užívania budovy, ktorá má vplyv na okolie stavby alebo na životné prostredie alebo f) zmenou prevádzky stavby rozšírením alebo podstatnou zmenou technológie výroby alebo inej prevádzkovej činnosti spravidla spojená so zmenou výrobného zariadenia. (2) Zmenou stavby sa rozumie aj zmena projektovej dokumentácie alebo zmena nedokončenej stavby, ak tieto zmeny splnia podmienky podľa odseku 1. (3) Stavebnou úpravou sú stavebné práce, ktoré nie sú zmenou stavby, najmä stavebné práce upravujúce existujúcu stavbu alebo stavebné úpravy nedokončenej stavby, ktoré a) nemenia veľkosť stavebného objektu a ostáva zachované vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie určené v povolení stavby, b) sú nevýznamnou zmenou architektonického výrazu stavby, c) neovplyvňujú mechanickú odolnosť a stabilitu stavby, vrátane takéhoto zásahu do nosnej konštrukcie stavby, d) sú stavebnou obnovou obvodového alebo strešného plášťa budovy na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy. (4) Údržbou stavby sú stavebné práce na udržanie funkčného stavebnotechnického stavu a prevádzkových parametrov stavby počas jej životného cyklu, najmä opravy a výmena nepodstatných častí konštrukcií stavby, technického a technologického vybavenia stavby a iných súčastí stavby.“ Zmena stavby v zákone je navrhovaná ako zmena existujúcej stavby, pričom úprava zmeny stavby v návrhu vyhlášky hovorí aj o zmene stavby pred dokončením a osobitná časť dôvodovej správy ustanovuje, že počas zhotovovania stavby ide o stavebné úpravy. Zároveň platí, že aj pre stavebné úpravy je potrebný stavebný zámer a nepovolené stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez projektu stavba alebo v podstatnom rozpore s ním. Z uvedeného nie je zrejmé aký postup v akom prípade by mal nasledovať a ako sa má správať stavebník, aby sa nedopustil nepovolených stavebných prác. Navrhujeme aby zmena stavby bola veľmi presne a čo najviac jednoznačne identifikovaná aby bolo zrejmé za akých okolností má stavebník realizovať celý proces povoľovania ako pri novej stavbe, a to bez ohľadu nato, či chce zmeniť existujúcu stavbu alebo má dôjsť k zmene počas zhotovovania stavby ešte pred jej kolaudáciou. Zároveň všetky ostatné stavebné práce budú predstavovať stavebné úpravy na ktoré nebude potrebný stavebný zámer ale projekt stavby, prípadne sa táto zmena zaznačí do stavebného denníka alebo sa k nej vyhotoví príslušná zmena projektovej dokumentácie počas zhotovovania stavby. Navrhujeme tiež ponechať inštitút údržby stavby, teda stavebné práce, ktoré v zmysle prílohy č. 2 si nevyžadujú ani stavebný súhlas ani ohlásenie stavebnému úradu. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 18 ods. 1
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 18 odsek 1 sa vypúšťajú slová „stavebné úpravy“. Na stavebnú úpravy, ktoré vo svojou klasifikáciou nie sú zmenou stavby a nemali by mať teda vplyv na okolie by nemali byť predmetom stavebného súhlasu ale len procesu spracovania projektu stavby. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 14 ods. 1
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 14 odsek 1 sa vypúšťajú slová „na stavebné úpravy“. Základný rozdiel medzi zmenou stavby a stavebnou úpravou je práve v procese povoľovania. Stavebné úpravy sú také stavebné práce a majú taký vplyv na stavbu, ktorá nemá vplyv na okolie a preto nie je nevyhnutné k ním vydávať územné stanovisko, posudzovať súlad s územným plánom, požadovať vyjadrenia od všetkých dotknutých orgánov ale z hľadiska zabezpečenia technických požiadaviek na výstavbu sa k stavebným úpravám bude zhotovovať projekt stavby – stavebnej úpravy, ktorý vyhotoví príslušný projektant podľa toho o akú stavebnú úpravu pôjde. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 20 ods. 2
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: § 20 ods. 2 znie „(2) Projektant prerokuje projekt stavby s dotknutými orgánmi, ktoré si v záväznom stanovisku k stavebnému zámeru vyhradili posúdenie projektu stavby. Ak dotknutý orgán nevydá doložku súladu v lehote 30 dní, ani sa s projektantom nedohodne na primerane dlhšej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky ani požiadavky na obsah projektu stavby. Dotknutý orgán je povinný vydať doložku súladu k projektu stavby; nevydanie doložky súladu nebráni overeniu projektu stavby. Dotknutý orgán znáša zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne jeho nečinnosťou.“. Navrhuje sa precizovať postup pri vydávaní doložiek súladu obdobne ako je tomu pri záväznom stanovisku. Nečinnosť dotknutého orgánu pritom nemôže mať vplyv na pokračovanie procesu prípravy výstavby. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 21 ods. 2
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 21 odsek 2 sa na konci tretej vety pripájajú slová „ak sa vydanie stavebného súhlasu vyžaduje.“ Pripomienka súvisiaca s tým, že pre stavebné úpravy nie je potrebný stavebný zámer ani stavebný súhlas.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 20 ods. 1
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: § 20 odsek 1 sa na konci prvej vety pripája bodkočiarka a slová „to neplatí pre projekt stavebnej úpravy.“. V prípadoch stavebnej úpravy bude stavebník vypracovávať prostredníctvom príslušného projektanta projekt stavebnej úpravy či už existujúcej stavby alebo sa zaznačí stavebná úprava do stavebného denníka. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 19 ods. 2
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 19 ods. 2 písmeno a) sa vypúšťajú slová „alebo na priľahlom pozemku“. Uvedené ustanovenie by znamenalo, že takmer všetky tieto stavebné práce by boli predmetom ohlásenia. Takmer každý pozemok je minimálne hraničiaci s pozemkom verejnej komunikácie, ktorý je verejným priestranstvom. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 31 ods. 6 písm. j)
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 31 ods. 6 písmene j) sa za slová „stavebného súhlasu“ dopĺňajú slová „ak sa vyžaduje“. Návrh súvisí s tým, že pre stavebné úpravy sa bude vyhotovovať len projekt stavby, prípadne sa uskutoční zápis do stavebného denníka.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 25 ods. 1
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 25 odsek 1 znie: „(1) Stavebníkom sa rozumie ten, kto hodlá uskutočňovať stavebné práce, a to odo dňa začatia prerokovania stavebného zámeru (§ 14) až do dňa vydania kolaudačného osvedčenia (§ 45)“ a je a) vlastníkom pozemku, na ktorom sa majú uskutočniť stavebné práce alebo b) má iné práva k pozemkom a stavbám, na ktorých sa majú uskutočniť stavebné práce, a to podľa povahy i. užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, zmluvy o podnájme, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, ii. právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, iii. právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, iv. užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.“. Zákon o výstavbe podmienkou pre stavebníka nemôže v našich podmienkach suplovať zásadu „Superficies solo cedit“ tým, že požaduje vlastníctvo k pozemku ako podstatnú náležitosť pre výstavbu. Táto podmienka by výrazne obmedzila možnosť výstavby, čo je zrejmé aj z rozširovania výnimiek v uvedenom ustanovení. Neexistuje pritom relevantný dôvod, prečo sa navrhuje uvedená úprava. Ak je nevyhnutné riešiť ochranu vlastníckych práv vlastníkov pozemkov, tak odporúčame využiť iné inštitúty ako napr. vecné bremeno „práva stavby“. Navrhovaná úprava je však neprimerane reštritktívna neumožňuje napríklad ani politiku samospráv udržať si svoje pozemky vo vlastníctve, využitie cirkevného majetku, alebo využívanie štátneho majetku. Vlastníci bytov nebudú môcť realizovať také stavebné práce, ktoré sú zmenou stavby pokiaľ nemajú odkúpené pozemky pod bytovými domami, čo spôsobí výrazné zastaranie významnej časti bytového fondu. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 63 ods. 2 písm. d)
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 63 ods. 2 písmeno d) sa slová „nevyhnutných stavebných úprav“ nahrádzajú slovami „zmeny stavby“. Návrh súvisí s tým, že pre stavebné úpravy sa bude vyhotovovať len projekt stavby, prípadne sa uskutoční zápis do stavebného denníka.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 65 ods. 2
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 65 sa v odseku 2 dopĺňa druhá veta, ktorá znie: „Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa môže stavebník odvolať.“. V súčasnosti prerušujú stavebné úrady konania aj bez zjavného dôvodu alebo opakovane na základe novovznikajúcich požiadaviek na doplnenie návrhov, pričom stavebník sa voči takémuto postupu nemá ako brániť, častokrát ide pritom len o obštrukčné postupy alebo konanie ak nechce stavebný úrad rozhodnúť a ide pritom len o napĺňanie politických ambícií starostu. Navrhuje sa preto možnosť stavebníka odvolať sa aj proti prerušeniu konania. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 65 odsek 1
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 65 sa dopĺňa ods. 1 písmenom f), ktoré znie: „f) na účastníkov v konaniach podľa tohto zákona.“ Navrhuje sa jednoznačne precizovať úprava účastníctva v konaniach podľa zákona o výstavbe na taxatívne určených účastníkov návrhom zákona.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 24 nový odsek 2
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 24 sa dopĺňa nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Uskutočňovanie stavebných prác sa nepovažuje za nepovolené, ak ide o stavebné práce súvisiace so stavebnou úpravou alebo údržbou stavby nedokončenej stavby, ktoré sa zaznačia do stavebného denníka; takéto stavebné úpravy sú súčasťou dokumentácie skutočného zhotovenia stavby.“ Najmä v procese výstavby musí byť zrejmé ako má stavebník postupovať a je nevyhnutné aby zákon kvalifikoval zmeny a úpravy a ich procesné postupy počas výstavby. Tiež vzhľadom na skutočnosť, že zákon nepozná inštitút dodatočného povolenia stavby. Musí byť zrejmý postup pre stavebníka aby sa nedopustil tzv. nepovolených stavebných prác. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 90 nový bod 3 a čl. XXIII (zákon o poplatku za rozvoj)
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 90 sa navrhuje za bod 2 vložiť nový bod 3, ktorý znie: „3. Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z.“. Navrhuje sa zrušiť zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Predmet poplatku za rozvoj nie je možné viazať na vydaný stavebný súhlas, keďže právnym titulom pre zhotovovanie stavby je až overený projekt stavby, nie vydaný stavebný súhlas. Zároveň nie je vôbec zrejmé na základe akého odôvodnenia sa navrhuje spoplatniť stavba pre ktorú bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku. Z hľadiska výpočtu poplatku za rozvoj je možné v novo-navrhovanom systéme povoľovania viazať vznik poplatkovej povinnosti len na vydanie kolaudačného osvedčenia podľa § 45 zákona o výstavbe. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že práve pre účely obce stavebný úrad zasiela obci v mieste stavby podľa § 45 ods. 3 kópiu kolaudačného osvedčenia. Navrhovaná zmena stavebných predpisov si vyžaduje úplnú zmenu poplatku za rozvoj, keďže ten nie je možné bez budúcich aplikačných problémov realizovať len spôsobom zámeny rozhodnutia o stavebnom povolení za rozhodnutie o stavebnom súhlase. Efektívnejším nástrojom na reguláciu novej výstavby by pritom mohol byť napríklad inštitút verejnoprávnej zmluvy (obdobne ako ju napr. pozná český správny poriadok), ktorého zavedenie si ale vyžaduje novú právnu úpravu vrátane dôslednej prípravy doložiek vplyvov, ktoré absentovali pri prijímaní súčasného zákona, čo ma negatívny dopad na aplikáciu zákona v praxi. Pripomienka je zásadná.

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: čl. VIII (zákon o správnych poplatkoch)
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V položke 59 sa vypúšťa písmeno g). Navrhovaná právna úprava výrazne zvyšuje správne poplatky. Zvýšený náklad predstavuje aj opakovaná kolaudačná obhliadka. Jej uskutočnenie však nie je len v rukách stavebníka a môže sa tak stať predmetom netransparentných postupov pri jej nariaďovaní. Pripomienka je zásadná. Ilustračný príklad zvýšenia správnych poplatkov pre referenčnú budovu (sklad) podľa metodiky Doing Business Dáta z "Doing Business v Európskej únii 2018: Česká republika, Chorvátsko, Portugalsko a Slovensko“, konkrétne údaje pre mesto Trnava, hodnota skladu 728 246,- € Úkon 8. Žiadosť o vydanie a získanie rozhodnutia o umiestnení stavby - 100,- € Úkon 9. Žiadosť o vydanie a získanie stavebného povolenia- 600,- € Úkon 12 Žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia - 400,- € Ostatné úkony spolu: 207,- € SPOLU: 1 307,- € (0,18% z hodnoty stavby) S poplatkami podľa návrhu zákona o výstavbe: Úkon 8. Vydanie stavebného súhlasu - 5 000,- € Úkon 9. Overenie projektu stavby vrátane kontrolnej prehliadky - 2 500,- € Úkon 12 Vydanie kolaudačného osvedčenia - 1 500,- € Ostatné úkony spolu (nezmenené): 207,- € SPOLU: 9 207,- € (1,26% z hodnoty stavby)

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: § 71 ods. 4 písmeno b)
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 71 ods. 4 písmeno b) sa na konci pripájajú slová „alebo sa týkajú obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov“. V praxi veľakrát účastníci konania len obštrukčne napádajú záväzné stanoviská dotknutých orgánov, resp. to čo by tam malo byť, pričom účastník konania nemá práva vo všeobecnosti suplovať ochranu záujmov chránených dotknutými orgánmi. Pripomienka je zásadná

Autor: IUR (Inštitút urbánneho rozvoja)
Pripomienka k: K zákonu všeobecne
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: Hromadná pripomienka sa týka najmä 1. Precizovania postupu pri zmene stavby a stavebnej úprave tak, aby v týchto dvoch prípadoch existoval rozdiel v náročnosti postupu konania v zmysle deklarovaného zrýchlenia a zjednodušovania procesov. 2. Precizovanie definície nepovolených stavebných prác. 3. Úprava definície stavebníka. 4. Precizovanie procesov konania, najmä pri prerušovaní konania, voči ktorému sa nedá odvolať a je v súčasnosti jedným z nástrojov na prieťahy v konaní. 5. Zrušenia zákona o poplatku za rozvoj, keďže systémovo ho nie je možné viazať na postup v navrhovanom zákone o výstavbe a úprava vzťahov vznikajúcich s vytvorením novej záťaže v území musí byť predmetom novej právnej úpravy. Systémová legislatívna zmena v oblasti stavebného práva prináša množstvo vyvolaných úprav v ďalších právnych predpisoch. Len predložené návrhy obsahujú 30 novelizačných článkov ďalších predpisov, viaceré z nich sú duplicitné. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že zmeny zákona o výstavbe, prípadne zmeny v zákone o územnom plánovaní sa budú dotýkať viac ako 40 právnych predpisov, najmä v súvislosti s dotknutými orgánmi, pričom tieto predpisy ešte nie sú zahrnuté v navrhovaných zmenách. Na základe doterajšej praxe možno tiež uviesť, že k zákonu (zákonom) bude viacero pripomienok, a to vrátane legislatívneho procesu v parlamente. Pre lepšiu implikáciu nových zákonov po ich schválení do dotknutých právnych predpisov považujeme za vhodnejšie využiť techniku samostatného zákona, ktorý bude obsahovať novelizačné články k zákonu o výstavbe aj zákonu o územnom plánovaní a bude schválený v legisvakančnej lehote oboch zákonov, ktorá je dostatočná. Táto pripomienka je zásadná

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 1. k § 11 ods. 2
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: Navrhujeme, aby ustanovenie § 11 ods. 2 znelo: „Susedným pozemkom sa rozumie aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu, s pozemkom, ktorý je predmetom konania podľa tohto zákona ak pripravovaná stavba alebo zmena stavby alebo jej predpokladaná trvalá prevádzka môže mať priamy vplyv na doterajšie užívanie pozemku alebo stavby na ňom, najmä obťažovaním nadmerným hlukom, prachom alebo zápachom, tienením, prevádzkou s pohybom veľkého počtu ľudí a nárokmi na zabezpečenie prístupu k pozemku alebo k stavbe a na statickú dopravu.“ Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie § 11 ods. 2 znie: „Susedným pozemkom sa rozumie aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu, ak pripravovaná stavba alebo zmena stavby alebo jej predpokladaná trvalá prevádzka môže mať výrazný vplyv na doterajšie užívanie pozemku alebo stavby na ňom, najmä trvalým obťažovaním nadmerným hlukom alebo zápachom, tienením, prevádzkou s pohybom veľkého počtu ľudí a nárokmi na zabezpečenie prístupu k pozemku alebo k stavbe a na statickú dopravu.“. Ustanovenie obsahuje v porovnaní so súčasným znením stavebného zákona nové pojmy „výrazný vplyv“ a „trvalé obťažovanie“, ktoré sa v doterajšej právnej úprave ani judikatúre nevyskytuje. Čo sa týka pojmu „výrazný vplyv“, ide o úplne nový neurčitý pojem, ktorého obsah je nejasný, nie je definovaný ani judikatúrou a spôsoboval by veľké otázky, právnu neistotu a veľký subjektivizmus pri jeho praktickej aplikácii. Nie je vôbec jasné, kde končí „menej výrazný vplyv“ a kde už začína „výrazný vplyv“. Správne orgány by mohli bagatelizovať mieru vplyvu a tak účelovo obmedzovať okruh susedných pozemkov aj účastníkov konania. Navrhujeme pojem „výrazný vplyv“ nahradiť ustálenejším pojmom „priamy“ vplyv – ktorý zároveň vystihuje, že musí ísť o určitú mieru intenzity (nemôže ísť o hocijaký nepriamy vplyv). Zároveň tiež žiadame vypustiť aj pojem „trvalý“, aby obťažovanie hlukom, zápachom atď. nebolo viazané na trvalosť, pretože takýmto spôsobom by boli z tohto pojmu vylúčené všetky obťažujúce elementy, ktoré by trvali len dočasne, aj keď dlhotrvajúco. Tiež nie je jasné, či pojem „trvalý“ znamená „neustály“, alebo môže ísť aj o nepravidelnú trvalosť (napr. ak by išlo o prevádzku, ktorá by obťažovala svojim hlukom, avšak ten by bol spôsobovaný len počas pracovného týždňa, nie cez víkend – nie je zrejmé, či by šlo o trvalé, alebo len občasné obťažovanie v zmysle navrhovanej definície susedného pozemku). Zároveň medzi činitele prostredníctvom ktorých môže dochádzať k priamemu vplyvu, navrhujeme doplniť „obťažovanie prachom“.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 2. k § 12 ods. 1
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 12 ods. 1 znie „Výstavbu možno uskutočniť a stavebný súhlas podľa tohto zákona možno udeliť len v súlade s funkciou územia a so zásadami a regulatívmi funkčného využitia a priestorového usporiadania územia podľa územnoplánovacej dokumentácie a v súlade s podmienkami stanovenými osobitnými predpismi, predovšetkým s ohľadom na ochranu životného prostredia a zdravé životné podmienky dotknutých obyvateľov. Každá nová budova musí byť umiestnená v súlade so zastavovacími podmienkami 1) podľa územnoplánovacej dokumentácie. V prípade, ak obec nemá schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, môžu sa stavby umiestňovať len v súlade s existujúcimi územnoplánovacími podkladmi“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Považujeme za žiadúce a dôležité, aby nový stavebný zákon, ako všeobecnú zásadu v uvedenom ustanovení odkazoval aj na podmienky umiestňovania stavieb stanovených osobitnými predpismi (najmä predpisy týkajúce sa ochrany životného prostredia). Zároveň považujeme za žiadúce, aby v prípade, ak obec nemá schválený územný plán, mohlo byť umiestnenie stavby povolené len v súlade s existujúcimi územnoplánovacími podkladmi, najmä v situácii, ak sa úplne vypúšťa územné konanie.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 3. k § 18 a celkovo k pojmu „stavebný súhlas“
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: Navrhujeme v celom návrhu zákona pojem „stavebný súhlas“ nahradiť pojmom „stavebné povolenie“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby ostala zachovaná súčasná terminológia, nevidíme dôvod na jej zmenu.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 3. k § 44
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 44 ods. 1 navrhujeme nasledovné znenie písm. f): „Kolaudácia začína na návrh stavebníka. Prílohou návrhu je podľa typu stavby najmä ...f) energetický certifikát budovy, ak budova podlieha energetickej certifikácii,“ a zároveň v § 44 navrhujeme vypustiť odsek 6. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Niet dôvodu rozlišovať pri posudzovaní EHB medzi bytovými a nebytovými budovami. Pri obchodnom centre investor argumentuje, že nemôže vypočítať napríklad spotrebu energie na osvetlenie, kým nemá obsadené prevádzky. To je samozrejme nie je pravda, lebo existujú požiadavky na osvetlenosť a z toho sa dá počítať potreba energie, ale aj keby to tak bolo, tak mnohé iné veci sa spočítať dajú. Napríklad potreba energie na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody... Na druhej strane podľa zákona je prenajímateľ povinný poskytnúť nájomcom energetický certifikát, bez neho teda nemôže prevádzky obsadiť bez porušenia zákona o EHB! Úprava riešenia certifikácie nebytových budov s nie presne známou funkciou v čase kolaudácie sa musí zabezpečiť zmenou požiadaviek na EC v zákone o energetickej hospodárnosti budov, aby bolo možné vystaviť ho bez znalosti konkrétnych nových nájomníkov a ich požiadaviek napr. na umelé osvetlenie. Tí totiž musia EC dostať prv než dôjde k prenájmu či predaju. Pôvodne navrhované znenie tohto bodu vyníma VŠETKY nebytové budovy z povinnosti predložiť certifikát pri kolaudácii a je tým v rozpore s § 8 (1) a) zákona 555/2005 z.z. a s čl.12 (2) a (3) smernice 31/2010 EU (s touto smernicou je v rozpore aj “výnimka” v § 82 ods.3 zákona 50/1976). Keďže zákon o EHB sa práve aktualizuje, nenavrhujeme zmenu jeho pôvodného znenia v tomto zákone. Politické zadanie bolo novelizovať stavebný zákon s cieľom zlepšiť pozíciu SR v rebríčku Doing Business. Toto sa má dosiahnuť zjednodušením a skrátením územného a stavebného konania. Domnievame sa však, že biznis sa dobre robí tam, kde majú všetci rovnaké podmienky. Ak zákon a jeho výkon umožňuje kolaudovať aj stavby, ktoré nespĺňajú základné požiadavky, potom tí poriadni stavebníci / investori / developeri sú poškodení, lebo štát umožňuje ich konkurentom nekalú súťaž. Toto sa preukázateľne deje – na úrovni výkonu (11 % kolaudovaných RD v nezodpovedajúcej energetickej triede) aj na úrovni zákona (v návrhu možnosť kolaudovať nebytovú budovu bez energetického certifikátu). Navyše sankcia za nepredloženie „odloženého“ EC je v kontexte investičných nákladov veľkej stavby smiešna a pri nesplnení požiadaviek zákona pri už skolaudovanej stavbe nie je možné kolaudačné osvedčenie odobrať.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 8. k § 78 ods. 1 písm. a)
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V ustanovení § 78 ods. 1 písm. a) znie „Správny orgán zamietne žiadosť, ak zo žiadosti a zo správy o prerokovaní stavebného zámeru vyplýva, že a) umiestnenie stavby nie je v súlade so zastavovacími podmienkami podľa územného stanoviska alebo s rozhodnutím vydaným podľa osobitných predpisov x),“ Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: napr. zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Stavebný úrad by mal žiadosť o vydanie rozhodnutia podľa stavebného zákona odmietnuť nielen v prípade, ak je žiadosť v rozpore s rozhodnutím vydaným podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako je to uvedené v návrhu stavebného zákona (napr. v prípade, ak ide o činnosť, na ktorú nebolo vydané súhlasné záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie), ale aj ak ide o rozpor s rozhodnutiami vydanými podľa iných zákonov, napr. zákona o ochrane prírody. Ako totiž vyplýva z jeho ustanovenia § 103 ods. 5 tohto zákona, „Orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. m) v lehote podľa osobitného predpisu, predpokladá sa, že súhlasí.“.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 2. k § 31 ods. 6
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 31 ods. 6 písm. d) znie Projektant je povinný ... (6) ...d) navrhovať najvhodnejšie konštrukčné riešenia nosných konštrukcií budovy, najlepšie dostupné technológie výstavby a progresívne stavebné výrobky v záujme dosiahnutia čo najlepšej energetickej hospodárnosti budovy, Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Jednou z jeho priorít je aj obhajovať a zaistiť verejný záujem v zmysle základných požiadaviek na stavby a minimálnych požiadaviek na EHB. Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa osobitného predpisu (nariadenie EP a Rady č. 305/2011), v ktorom sa definujú základné požiadavky na stavby. Príloha I, odsek 6 hovorí o Energetickej hospodárnosť a udržiavanie tepla - Stavby a ich vykurovanie, chladenie, osvetlenie a ventilácia musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby množstvo energie, ktoré vyžadujú pri ich používaní, bolo nízke, ak sa zohľadnia obyvatelia a klimatické podmienky miesta. Stavby musia byť taktiež energeticky úsporné a musia v priebehu zhotovovania a demolácie spotrebúvať čo najmenšie množstvo energie. Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov definuje Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v §4 ods. 1. Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickými normami. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy. Zo zákona 555/2005 Z.z. o EHB vyplýva, že každá nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky (§ 4 ods.1), iba v prípade významnej obnovy sa kladú výnimky.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 1. k § 21
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 21 ods. 1 znie „Projekt stavby je použiteľný na uskutočňovanie stavebných prác po overení. Obsahom overenia projektu stavby je odborný prieskum podstatných častí projektu stavby, prieskum súladu textovej časti a grafickej časti projektu stavby s obsahom stavebného súhlasu a pri budovách podliehajúcich energetickej certifikácii overovanie, či predbežný energetický certifikát potvrdzuje splnenie požiadaviek energetickej hospodárnosti budov x).“. Odkaz na poznámku pod čiarou x), znie: „zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Stavebné povolenie a kolaudačné osvedčenie by mali získať iba budovy, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Úpravou stavebného zákona sa má aj zaviesť povinnosť spracovať predbežný energetický certifikát pri povoľovaní stavby namiesto dnešného stavu (zjednodušené projektové hodnotenie a potom nie celkom porovnateľný energetický certifikát pri kolaudácii), aby sa v plnej miere posúdilo, či projektovaná stavba splní požiadavky na EHB v čase, keď je ešte možné vykonať prípadné potrebné úpravy v projektovej dokumentácii/ pred realizáciou. Súčasťou úpravy stavebného konania musí byť taktiež povinnosť doložiť energetický certifikát k žiadosti o kolaudačné rozhodnutie (bez možnosti doložiť ho neskôr). Rovnako dôležité ako kontrolovať energetickú triedu pri nových stavbách je pri významnej obnove kontrolovať popis technických, funkčných a ekonomických dôvodov, pre ktoré nebolo možné splniť zákonom predpísané požiadavky – či je to skutočne nemožné alebo či je to iba výhovorka. V prípade zmeny stavby pred dokončením vydať súhlas so zmenou len v prípade, ak je budova aj po zmene stavby zaradená do požadovanej energetickej triedy, čo musí preukázať aktualizovaný energetický certifikát. Vysvetlenie: Počet vydaných certifikátov ročne stúpa. Od zavedenia povinnej energetickej certifikáciu bolo certifikovaných viac ako 124 000 budov. V roku 2018 bolo certifikovaných 17 132 budov a v priemere možno povedať, že počet zhotovených energetických certifikátov každým rokom stúpa. V roku 2018 bolo vydaných 14 051 energetických certifikátov na účel novostavby a významnej obnovy rodinných domov. Výdavky vlastníkov rodinných domov na energetickú certifikáciu teda predstavovali v roku 2018 viac ako 2,5 milióna eur. Za desať rokov tvoria výdaje viac ako 17 miliónov eur. Odhaduje sa, že pri 20 % energetických certifikátov dochádza k zmanipulovaniu výsledných hodnôt. Pri tomto odhade možno usúdiť, že viac ako 3,5 milióna eur, investovaných vlastníkmi budov, bolo vynaložených zbytočne či nesprávne. Pokiaľ štát prikazuje vlastníkom budov platiť za energetický certifikát, musí adekvátne zabezpečiť dodržiavanie zákona a teda riadny výkon/ spracovanie certifikátov. Štátnym orgánom však tieto povinnosti vyplývajú zo zákona a sú teda nepriamo zodpovedné za zbytočne investované peniaze občanov. Nemôžeme očakávať podnety na kontroly od občanov, ktorí takto odbornej problematike z veľkej časti z dôvodov nerozumejú. Kontroly, zo strán štátneho dozoru a ďalších kontrolných orgánov, sa musia preto diať proaktívne. Vzhľadom k veľkosti trhu a množstvu budov, pre ktoré bol certifikát len v roku 2018 spracovaný, je potrebné dôsledne kontrolovať kvalitu týchto dokumentov. Objem vynaložených prostriedkov vlastníkov budov musí zodpovedať úrovni kvality a spracovania energetických certifikátov.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 5. k § 68 ods. 1
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: Navrhujeme, aby ustanovenie § 68 ods. 1 znelo nasledovne: „(1) Ak sa rozhoduje o stavebnom zámere vyhradenej stavby alebo inej stavby, ktorá je predmetom záujmu verejnosti, je zúčastnenou osobou, ak nie je účastníkom konania a) občianske združenie zaoberajúce sa ochranou prírody a krajiny, občianskych práv, životného prostredia alebo iného predmetu verejného záujmu, ktoré je registrované ako občianske združenie najmenej jeden rok, ak sa písomne prihlási správnemu orgánu do siedmych pracovných dní odo dňa zverejnenia upovedomenia o začatí konania; v prihláške uvedie názov občianskeho združenia a meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a funkciu osoby, ktorá bude v konaní vystupovať za občianske združenie, b) petičný výbor, ktorý zastupuje najmenej 10 % obyvateľov obce alebo časti obce zapísaných v zozname voličov, na ktorých môže mať navrhovaná stavba a jej výstavba priamy vplyv alebo môže ohroziť ich práva, právom chránené záujmy alebo plnenie uložených povinností, ak sa písomne prihlási správnemu orgánu do siedmych pracovných dní odo dňa zverejnenia oznámenia o začatí konania; v prihláške uvedie mená a priezviská, dátum a miesto narodenia členov petičného výboru a pripojí petíciu s podpismi. Na účely tohto ustanovenia sa podanie petície, sťažností alebo žiadostí o informácie týkajúcich sa stavby alebo zhromaždenie obyvateľov obce týkajúce sa stavby vždy považuje za prejav záujmu verejnosti.“ c) zástupca verejnosti, ktorý sa zúčastnil procesu obstarávania a schvaľovania územného plánu podľa osobitného predpisu, a ide o funkčné využitie územia, ktoré bolo predmetom záujmu verejnosti, ktorú zastupuje. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa ustanovenie týkajúce sa zúčastnenej osoby vzťahovalo na tú verejnosť, ktorá nebude účastníkom konania v zmysle prechádzajúcej pripomienky a týkala sa aj iných než vyhradených stavieb (napr. líniových stavieb), ktoré rovnako môžu vzbudiť veľký záujem a nevôľu verejnosti (napr. výstavba diaľnic). Navrhujeme tiež vyjasniť vágny a neurčitý pojem „predmet záujmu verejnosti“. Tento pojem je tak nejasný, že umožňuje správnemu orgánu mimoriadne veľké subjektívne posúdenie. Navrhujeme demonštratívne stanoviť, že na účely tohto ustanovenia sa podanie petície, sťažností alebo žiadostí o informácie týkajúcich sa stavby alebo zhromaždenie obyvateľov obce týkajúce sa stavby vždy považuje za prejav záujmu verejnosti. Navrhujeme, aby bolo percento obyvateľov, ktoré musí podpísať petíciu, znížené na 10 percent. V mnohých obciach i mestách je väčšinou úplne nereálne, aby takúto petíciu podpísalo 30 percent obyvateľov. Tiež navrhujeme, aby sa zúčastnenou osobou mohol stať aj zástupca verejnosti v súlade s navrhovanou úpravou, ktorú navrhujeme v návrhu zákona o územnom plánovaní, ak sa takáto verejnosť zaktivizuje už v procese územného plánovania.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 4. k § 67 ods. 1
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V navrhovanom § 67 ods. 1 žiadame doplniť písm. e) ktoré znie „e) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, x)“ Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Žiadame zachovanie súčasného okruhu účastníkov konania, medzi ktorých patrí aj zainteresovaná verejnosť, ak splní podmienky podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zmena navrhovaná v novom stavebnom zákone, ktorá odníma zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania v stavebnom konaní, týkajúcom sa stavby, ktorá podliehala procesu posudzovania vplyvov, je v rozpore so Smernicou 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a s čl. 6 a čl. 9 medzinárodného Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorá je zmluvou o ľudských právach v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a ako taká má prednosť pred zákonom.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 6. k § 71 ods. 4
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 71 ods. 4 navrhujeme za slová „zaoberať sa“ vložiť slová „a vyrovnať sa so“. V § 71 ods. 4 v druhej vete navrhujeme, aby písm. b) znelo: „Nemusí prihliadnuť ... b) na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov, ktoré smerujú k ochrane práv alebo právom chránených záujmov iných účastníkov konania, okrem prípadu, že namietajú rozpor s všeobecne záväzným právnym predpisom, s územnoplánovacou dokumentáciou, so zastavovacími podmienkami alebo so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby prvá veta ustanovenia § 71 ods. 4 výslovne uvádzala, že správny orgán je povinný sa s pripomienkami aj vyrovnať, nielen zaoberať. Iba ak sa s pripomienkami aj vyrovná, je zrejmé, že sa nimi aj zaoberal. Bez toho, aby sa s pripomienkami vyrovnal, nie je zrejmé, či sa nimi naozaj zaoberal. Navrhované ustanovenie § 71 ods. 4 písm. b) stanovuje: „Správny orgán je povinný zaoberať sa všetkými podaniami, návrhmi, pripomienkami a stanoviskami uplatnenými v konaní. Nemusí prihliadnuť ... b) na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov, ktoré nemajú priamy vplyv na ich práva a právom chránené záujmy alebo plnenie zákonných alebo uložených povinností“. Navrhované písmeno b) je veľmi nebezpečné a neprijateľné. Vágna a neurčitá formulácia „nemajú priamy vplyv na ich práva a právom chránené záujmy alebo na osobné plnenie uložených povinností“ umožní správnemu orgánu svojvoľne zamietať „nepohodlné“ námietky účastníkov konania. Navrhujeme ustanovenie zmeniť, pretože predstavuje zásadné ohrozenie ústavných práv účastníkov konania a je v zjavnom rozpore s Ústavou SR a medzinárodným Aarhuským dohovorom. Nie je úplne jasný ani význam ustanovenia. Nie je vôbec jasné, na základe čoho bude správny orgán rozlišovať, či pripomienka má alebo nemá „priamy vplyv na práva“ účastníka. Nami navrhovanou formuláciou sa rieši, aby jeden účastník neuplatňoval záujmy druhého účastníka. Správne orgány však musia konať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, záväznými podkladmi rozhodnutia a záväznými stanoviskami, takže musia vždy vyhovieť námietke namietajúcej rozpor s nimi.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 7. k § 75 ods. 1 písm. b) a c)
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V navrhovanom § 75 ods. 1 navrhujeme nasledovné znenie písm. b) a c) „Správny orgán okrem dôvodov podľa § 30 ods. 1 Správneho poriadku zastaví konanie aj vtedy, ak zistí, že ... b) ide stavebný zámer na pozemku, ktorý je podľa územnoplánovacej dokumentácie alebo osobitných predpisov vylúčený zo zastavania, c) ide o navrhovanú stavbu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vykonať proces posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu, ktoré neboli uskutočnené ...“. Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie. V pripomienke navrhujeme spresnenie dôvodov na zastavenie konania podľa stavebného zákona. Dôvod na vylúčenie pozemku zo zastavania podľa navrhovaného § 75 ods. 1 písm. b) môže byť uvedený aj v osobitnom predpise a mali by sa uplatniť rovnako ako územnoplánovacia dokumentácia, obzvlášť v prípade, ak územnoplánovacia dokumentácia nebude schválená. Ide napr. o zákaz v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (zákaz umiestniť stavbu v chránenom území s 5. stupňom ochrany). Ustanovenie § 75 ods. 1 psím. c) navrhujeme preformulovať navrhovaným spôsobom, aby zahŕňal aj povinnosť zastaviť konanie aj v prípade, ak nebola splnená povinnosť vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: 4. k § 44 ods. 3
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V § 44 ods. 3 navrhujeme doplniť nové písm. i), ktoré znie : „stavba vyhovuje podmienkam požadovanej energetickej hospodárnosti x)“ Odkaz na poznámku pod čiarou x) znie: „zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov“ Pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Kolaudovanie budov v nesprávnej energetickej triede - pri kolaudácií budovy stavebný úrad neskúma splnenie požiadavky na energetickú triedu. Vlastník budovy je povinný pri kolaudácii zabezpečiť EC, no nie je potrebné aby splnil požiadavku na energetickú triedu. V praxi sa kolaudujú nové a obnovované budovy aj vo vyššej energetickej triede než im stanovuje zákon. Nedostatočný počet kontrol EC na Slovensku; v roku 2017 bolo vydaných 15 896 energetických certifikátov. Väčšinu kontrol, ktoré SOI vykonala bolo zameraných na povinnosť vlastníkov mať vyhotovený EC. Takýchto kontrol bolo vykonaných 169, čo predstavuje 0,19 % všetkých certifikovaných budov. V roku 2017 vykonala SOI taktiež 7 kontrol odborne spôsobilých osôb, čo predstavuje asi 2 % z celkového počtu osôb.