LP/2018/9 Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pridať
ZÁKON
o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Zoznam subjektov bez pripomienok

MZSR (Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky)
ÚNMSSR (Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky)
ÚPVSR (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky)
NBÚSR (Národný bezpečnostný úrad)

Existujúce pripomienky


Pripomienkujúci subjekt Pripomienka k Text pripomienky Typ Stav Dátum vytvorenia Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) uzneseniu vlády V uznesení vlády bode B slovo „ministrovi“ nahradiť slovom „ministra“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I § 2 V návrhu zákona čl. I § 2 názov odporúčame uviesť v znení „Základné pojmy“ v súlade s čl. 8 ods. 1 legislatívnych pravidiel. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) čl. I § 4 ods. 1 písm. a) V návrhu zákona čl. I § 4 ods. 1 písm. a) slová „s výnimkou podľa“ nahradiť vhodnejším slovom „okrem“. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) prílohe časti A bod 8 V návrhu zákona prílohe časti A bode 8 vypustiť prímeno c). Písmená d) až f) označiť ako písmená c) až e). V písmene c) vypustiť slová „inými ako víchrica“. V bode 9 vypustiť slová „krupobitím alebo mrazom, alebo“. Odôvodnenie: Pojem „živelná pohroma“ je uvedený v ustanoveniach zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov pri definícii pojmu „mimoriadna udalosť“, ktorá zahŕňa okrem živelnej pohromy aj pojem havária a katastrofa. Podrobnejšie definovanie mimoriadnych udalostí je vo vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany v znení vyhlášky č. 443/2007 Z. z. , v ktorej je uvedená v prílohe č. 1 charakteristika jednotlivých mimoriadnych udalostí, kde za živelné pohromy sú považované najmä: povodne a záplavy, krupobitia, následky víchrice, zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, rozsiahle námrazy, a zemetrasenia. Uvedená charakteristika dostatočne vystihuje druhy prírodných živlov, ktoré spôsobujú nežiadúce mimoriadne udalosti, a keďže svojim charakterom sú medzi živelné pohromy zahrnuté aj víchrica, krupobitie a mráz, nie je dôvod na ich osobitné uvedenie ako príčin poistných škôd v bode 8 a 9 v prílohe predloženého návrhu zákona. Obyčajná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ALS SR (Asociácia leasingových spoločností) Všeobecná k návrhu ako celku Návrh zákona považujeme v predloženej podobe vecne i z hľadiska účelu za nesprávny. Podľa medializovaných vyhlásení ministra financií, malo byť pôvodne dôvodom zavedenia dane z poistenia snaha štátu zabezpečiť zdroje na pomoc osobám, ktoré v dôsledku živelnej alebo inej udalosti nemajú straty kryté komerčným poistením. Na rokovaní s Ministerstvom financií sme namietali správnosť tohto zámeru, ktorý by mal trestať zodpovedných na úkor nezodpovedných. Uviedli sme, že úlohou štátu by malo byť podporiť tých, ktorí zodpovedne poisťujú komerčným poistením svoje osobné a podnikateľské riziká a tým odbremeňujú štát a spoločnosť. Pokiaľ je v iných krajinách EÚ zavedený určitý odvod z poistenia, tento účelovo slúži na pomoc, napr. diaľničné patroly alebo systémy včasného varovania v prípadoch nepriaznivého počasia. Navrhujeme, aby bol zákon vecne dopracovaný o konkrétne formy finančných stimulov s cieľom podporiť vyššiu mieru poistenia. Taktiež navrhujeme, aby bol zákon vecne dopracovaný o povinnosť účelového využitia vybranej dane na predchádzanie a znižovanie škôd na živote, zdraví a majetku. Daň z poistenia má byť zákonom výhradne určená na konkrétne projekty zamerané na predchádzanie a vzniku škodám resp. odstraňovaniu ich následkov. Taktiež upozorňujeme na to, že v súčasnej dobe maximálna výška odplaty pri finančnom leasingu pre spotrebiteľa zahŕňa i havarijné poistenie. Zvýšenie havarijnej dane o daň z poistenia môže spôsobiť to, že niektoré produkty so štandardným úrokom, ktoré sú spotrebiteľmi žiadané, nebude možné ďalej ponúkať a poskytovať. V prípade zavedenia novej dane z poistenia navrhujeme upraviť maximálny výpočet odplaty pre spotrebiteľov tak, aby nezahŕňal havarijné poistenie. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
ALS SR (Asociácia leasingových spoločností) k § 14 ods. 1 V § 14 ods. 1 navrhujeme za slová „Daň sa uplatní, ak“ doplniť slová: „poistná zmluva bola uzavretá po 31. decembri 2016 a“. Navrhujeme daňou zaťažiť poistným z rovnakých poistných zmlúv, na ktoré sa dnes vzťahuje odvod časti poistného podľa zákona č. 39/2015 Zb. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Od doby zavedenia odvodu, ktorý má byť nahradený novou daňou, je tento odvod zohľadnený v cenotvorbe poisťovní. Ak by daň mala byť odvádzaná aj z poistného zo starších poistných zmlúv, muselo by dôjsť k navýšeniu poistného, prípadne by poisťovne mohli byť vedené snahou obmedzovať poistné plnenie za účelom pokrytia neočakávanej straty (prísnejšie posudzovanie výluk apod.). V každom prípade by sa tak mohlo diať na úkor poistených, čo je neprípustné. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) § 2 Vymedzenie pojmov K § 2 Vymedzenie pojmov Navrhujeme vložiť nové písmeno e), ktoré znie: „e) daňovníkom osoba, ktorá je ako poistník označená na poistnej zmluve.“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu daňovníka. Aj keď pri nepriamych daniach (ani v DPH ani v spotrebných daniach) nemáme v daňových zákonoch definovaného daňovníka, v prípade zavádzania takejto novej dane, ktorá nemá na našom území žiadnu tradíciu považujeme za nevyhnutné jasne uviesť, že daňovníkom má byť poistník. Na zamedzenie interpretačných problémov zo zákona musí byť zrejmé, že poisťovňa je len osoba povinná odviesť daň. Toto je nevyhnuté už aj s odkazom na navrhované ustanovenie § 4 ods. 1, písm. b) kde je jasne uvedené, že osobou povinnou platiť daň správcovi dane je poistník, ktorý zaplatil poistné .... Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 2 Vymedzenie pojmov K § 2 Vymedzenie pojmov Navrhujeme vložiť nové písmeno f), ktoré znie: „f) protihodnotou, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme, je súčet poistného a dane z poistenia v zmysle tohto zákona.“. Odôvodnenie Navrhujeme doplniť legislatívnu definíciu protihodnoty, ktorú poisťovňa v súvislosti s poistením prijme. Obdobne je definovaná protihodnota aj v zákone o DPH. Je potrebné odlíšiť poistné od dane z poistenia, aby sa napr. v prípade budúcich zmien sadzby dane nemuselo meniť poistné, ktoré je kľúčovým parametrom na poistnej zmluve a odvíjajú sa od neho aj ďalšie transakcie (provízia sprostredkovateľovi, zaistenie, ...). Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 3 odsek 1 K § 3 odsek 1 Navrhujeme vypustiť slová: „a v odvetviach životného poistenia uvedených v časti B prílohy“ Odôvodnenie Zavedenie dane zo životného poistenia by malo vplyv na konkurencie schopnosť poistných produktov oproti iným investičným nástrojom ako aj voči sporeniu v bankových inštitúciách, ktoré nie sú takouto daňou zaťažené. Táto nová daň by zvýšila daňovú záťaž poistníkov, keďže okrem tejto novej dane sú poistníci/poistení povinní platiť aj daň z výnosu pri dožití poistnej zmluvy, resp. výplate odkupnej hodnoty. Navyše, fyzické osoby si kupujú životné poistenie už so zdaneného príjmu. Poistníkov bude táto nová daň odrádzať zabezpečiť si formou životného poistenia ďalší zdroj príjmu v dôchodkovom veku. Za týchto podmienok by mohol nastať problém aj pri distribúcii poistných produktov, pretože sprostredkovatelia by v súlade s platnou legislatívou nemohli ponúkať životné poistenia so sporivou alebo investičnou zložkou klientovi, ak by bolo zrejmé, že investovanie prostredníctvom iných subjektov než poisťovne je pre klienta výhodnejšie, keďže by sa na takúto investíciu nevzťahovala obdoba dane z poistenia. Pre životné poistenia by to znamenalo podstatný pokles v uzatváraní nových zmlúv a pravdepodobne aj predčasné ukončenie existujúcich poistných zmlúv. Daň z poistenia uvalená na životné poistenia uzatvorené na pred účinnosťou zákona by mala retroaktívny charakter buď na klienta, ak by sa mu navýšila platba, ktorú musí platiť poisťovni, alebo na poisťovne, ak by mali povinnosť odviesť daň bez možnosti navýšenia platby (čo by však bolo v rozpore s nastavením dane z poistného ako nepriamej dane). Je pravdepodobné, že pre jednu zo zmluvných strán by sa staré zmluvy stali v dôsledku dane z poistenia nevýhodné. Kým však klient môže pre neho nevýhodnú zmluvu vypovedať (v súlade so zmluvnými podmienkami aj predčasné ukončenie takejto zmluvy môže byť pre klienta stratové), poisťovňa tak urobiť nesmie (pozri § 800 ods. 3Občianskeho zákonníka). Dlhodobé udržiavanie takýchto nerentabilných zmlúv v kmeni by mohlo pre poisťovňu mať fatálne následky v podobe problémov so solventnosťou. Životné poistenia sa uzatvárajú na dlhé obdobia (zvyčajne viac než 10 rokov, často aj na 30 rokov). Životné poistenie so sporivou zložkou (t.j. rezervotvorné poistenia s odkupnou hodnotou a investičné životné poistenia) sú jednou z alternatív 3. piliera dôchodkového zabezpečenia, kde patria spolu s ostatnými formami sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a investovania do podielových fondov a pod. Preto zdaniť práve túto alternatívu je diskriminačné a pre klienta sa automaticky stane demotivačnou. Preto považujeme za akútne, aby štát namiesto zavedenia dane z poistného v životnom poistení naopak motivoval ľudí zabezpečovať sa na dôchodok, sporiť a poistiť sa, čím sa odľahčí sociálne zaťažovanie štátu pri chorobách a úrazoch, a podporoval zodpovedných ľudí daňovými úľavami. Trestanie týchto zodpovedných ľudí nepriamou daňou rovnako ako fajčiarov a požívateľov alkoholu považujeme za anti sociálne. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 4 odsek 2 K § 4 odsek 2 V predposlednej vete navrhujeme slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" nahradiť slovami "na poistnom vyplývajúcom". Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu „Za nezaplatenú daň zodpovedajú spoločne a nerozdielne všetci spolupoisťovatelia.“. Odôvodnenie Potreba nahradiť slová "na právach a záväzkoch vyplývajúcich" slovami "na poistnom vyplývajúcom" súvisí s tým, že v praxi existujú poistenia, keď sa spolupoistovatelia podieľajú inou časťou na poistnom a inou na poistnom plnení. Pôvodný text by preto v takýchto prípadoch nebol jednoznačný a mohol by spôsobovať aplikačné problémy. Nie je akceptovateľné, aby jeden obchodný partner zodpovedal za daňové záväzky druhého obchodného partnera (preberanie cudzieho podnikateľského rizika je neprípustné).Pri spolupoistení podľa definície návrhu zákona ide o vzájomnú spoluprácu poisťovní, poisťovní z iného členského štátu a / alebo pobočiek zahraničných poisťovní. Zjednodušene povedané ide o subjekty slovenské a subjekty v rámci Európskej únie. Finančná správa má možnosť vymáhania prípadného daňového nedoplatku od každého zo spolupoisťovateľov buď na základe zákona 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo prostredníctvom príslušnej medzinárodnej legislatívy v rámci Európskej únie (napr. : 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010, 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), 3. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016), 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16. 12. 2016). Tieto oprávnenia sú nepomerne silnejšie ako možnosti ostatných spolupoistiteľov na vymáhanie možnej pohľadávky. Finančná správa by teda svoje povinnosti pri správe daní nemala prenášať na podnikateľské subjekty. Navyše, bolo by v rozpore s ustanoveniami § 164 zák. č. 39/2015 o poisťovníctve, keby boli daňové povinnosti spolupoistiteľov riešené odlišne od povinností hlavného spolupoisťovateľa konať v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov a s právom oprávnenej osoby požadovať poistné plnenie iba od hlavného poisťovateľa v prípade, že by tak nebolo vopred dohodnuté. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 3 ods. 2 písm. d): K § 3 ods. 2 písm. d): Navrhujeme nové znenie písm. d) : „d) ide o iné prípady ako uvedené v písmenách a) až c) a poistený má v tuzemsku trvalý pobyt, bydlisko alebo, ak je poistník právnickou osobou, jeho sídlo alebo prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, sa nachádza v tuzemsku.“. Odôvodnenie Keďže zákonodarca stanovuje ako základné kritérium pre vznik daňovej povinnosti tú skutočnosť, že poistené riziko sa nachádza v tuzemsku považujeme za potrebné podotknúť, že poistnou zmluvou nemusí byť nevyhnutne poistený poistník ale ním môže byť aj iná osoba (poistený). Druhá zmena zjednocuje legislatívnu definíciu trvalého pobytu, bydliska. Zároveň navrhujeme vypustiť povinnosť poisťovne zisťovať a sledovať obvyklý pobyt svojich klientov, pretože poisťovňa nemá žiadne technické možnosti ani oprávnenia na zisťovanie obvyklého pobytu. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 5 - Vznik daňovej povinnosti K § 5 - Vznik daňovej povinnosti Navrhujeme vložiť nový odsek 7, ktorý znie: „( 7) Dňom prijatia platby poistného sa rozumie dátum zaúčtovania úhrady pohľadávky.“. Odôvodnenie V praxi poisťovňa identifikuje platbu na základe bankového výpisu, ktorý dostane nasledujúci pracovný deň po pripísaní platby. Vo veľkej väčšine prípadov hneď pri spracovaní bankového výpisu presne identifikuje platby poistného. V ojedinelých prípadoch však niektoré platby nie sú identifikované okamžite, ale až následne (napr. platba prišla pod nesprávnym variabilným symbolom). Tieto platby sú dočasne na účte tzv. neidentifikovaných platieb a následne sú priradené ku jednotlivým pohľadávkam. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko dní. Takže sa môže stať, že platba prijatá v posledný deň jedného mesiaca je ako uhradená pohľadávka účtovaná až v nasledujúcom mesiaci. Ku koncu prvého mesiaca je účtovaná ako „iný záväzok“. Takýto postup je v súlade so zákonom o účtovníctve a všeobecnou praxou používanou poisťovňami. Pokiaľ by poisťovne mali pre účel dane u poistenia priradiť platbu ku prvému mesiacu, museli by to robiť manuálne. V čase identifikácie platby už môže byť účtovníctvo za prvý mesiac uzatvorené. Takže by vznikali rozdiely medzi sumami pre účely dane z poistenia a pre účely účtovníctva (ktoré je predmetom auditu ako aj dohľadu zo strany štátnych orgánov), dane z príjmov právnických osôb, vykazovania pre NBS a pod. Pre kontrolu dane z poistenia nemôže slúžiť ani priamo bankový výpis, lebo v niektorých prípadoch dostáva poisťovňa platbu poníženú o províziu a v takých prípadoch sa daň počíta z vyššej sumy, než je na bankovom výpise. Správna výška uhradeného poistného je tak známa až pri účtovaní úhrady pohľadávky. Nový odsek navrhujeme v snahe odstrániť zbytočnú manuálnu, ťažko kontrolovateľnú, agendu pričom posun vo vzniku daňovej povinnosti je v dňoch na prelome štvťrokov a preto neprichádza ku zníženiu daňových príjmov, ale len ku minimálnemu posunu v prípade limitovaného počtu prípadov. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 7 odsek 3 K § 7 odsek 3 Za prvú vetu navrhujeme doplniť vety: „Ak sa pri platbe dane v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia identifikujú rozdiely (nedoplatok alebo preplatok) medzi skutočne odvedenou daňou a daňou, ktorá sa mala odviesť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, osoba povinná platiť daň zohľadní tento rozdiel (nedoplatok alebo preplatok) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie kedy bol rozdiel identifikovaný. Ak je rozdiel podľa predchádzajúcej vety významný v zmysle účtovných predpisov a ide o nedoplatok, osoba povinná platiť daň je povinná podať dodatočné priznanie v zmysle osobitných predpisov *) *) zákon 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov Odôvodnenie Žiadame dodať ustanovenie umožňujúce prípadne nevýznamné chyby zahrnúť do zdaňovacieho obdobia, kedy sú identifikované (s výnimkou významných chýb minulých období, pri ktorých je pri nedoplatku potrebné podať dodatočné priznanie). Znenie je urobené v zmysle dokumentu „Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska č. 2/2017 z 27. februára 2017 k odvodu časti poistného podľa § 68 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, na ktorý sa odkazuje aj finančná správa pri dokumente „Informácia k odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia upravený a doplnený text 8. 11. 2017“. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 7 odsek 1 K § 7 odsek 1 Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) opraví základ dane a daň, ak sa po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, poistné alebo jeho časť zvýši, zníži alebo príde ku zrušeniu poistenia.“. Odôvodnenie: Žiadame pridať aj prípad zrušenia t.j. storna poistenia. V praxi veľmi často prichádza ku zrušeniu poistenia napríklad z dôvodu nezaplatenia. Teda predpis poistného existuje (daňová povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. b) vznikne) avšak následne sa zruší. Preto je tento prípad potrebné do zákona tiež pridať ako dôvod opravy základu dane. Zároveň odporúčame aj pridať prípad opravy základu dane v prípade zvýšenia poistného Takto bude definovaný aj postup v prípadoch, keď sa odstúpi od zmluvy s účinnosťou od počiatku trvania zmluvy a bude sa vracať klientovi (poistníkovi) celé zaplatené poistné, pri čom daň bola v tomto prípade odvedená. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 8 - Sadzba dane K § 8 - Sadzba dane Žiadame zjednotenie sadzieb pre neživotné poistenie a to vo výške nižšej ako je navrhovaný priemer navrhnutých sadzieb. Odôvodnenie Rôzne sadzby dane pre rôzne riziká, ktoré sa často predávajú v balíkoch, zvyšujú administratívnu náročnosť a náklady na prevádzku informačných systémov. Rovnako je dôležité poukázať na takmer technickú nerealizovateľnosť rozdielnych sadzieb dane pri produktoch neživotného poistenia, ktoré obsahujú niekoľko pripoistení napr. poistenie domácnosti (návrh. 6% daň podľa časti A bodu 8 prílohy) a poistenie zodpovednosti za škodu (návrh 8% daň podľa bodu 13). (Podobný problém sa vyskytuje aj pri kombinácii produktu životného poistenia s úrazovým pripoistením a iných produktoch.) Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 5 odsek 3 K § 5 odsek 3 Navrhujeme nové znenie odseku 3: „(3) Ak prijme platbu dane osoba, ktorá koná v mene a na účet platiteľa, ktorému vzniká daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. a), dňom prijatia platby poistného je deň, keď platbu prijal platiteľ podľa § 4 ods. 1 písm. a). Odôvodnenie V prípade inkasa poistného finančnými sprostredkovateľmi bude iba s veľkými ťažkosťami možné zistiť, kedy sprostredkovateľ prijal platbu dane z poistenia a určiť tak okamih vzniku daňovej povinnosti tak, aby sa platiteľ nedostal do omeškania. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 5 ods. 1 písm. a) K § 5 ods. 1 písm. a) Navrhujeme nové znenie: Daňová povinnosť vzniká platiteľovi podľa § 4 ods. 1 písm. a) a) dňom prijatia platby poistného a dane podľa tohto zákona, Odôvodnenie Je potrebné v zákone odlíšiť poistné od dane – viď pripomienky k §2 a §6 Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 12 odsek 1 K § 12 odsek 1 Vedenie a uchovávanie záznamov Navrhujeme nové znenie odseku 1: „(1) Platiteľ je povinný viesť záznamy v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane.“. Odôvodnenie: Zavedenie tak rozsiahlej evidenčnej povinnosti ako je navrhovaná pridáva ešte ďalšiu dodatočnú povinnosť pre poisťovne, pre ktoré už samo o sebe bude problematické zavedenie dane z poistenia. Poisťovne nemajú k dispozícii všetky požadované údaje v elektronickej podobe, v jednom systéme a v kompatibilnej podobne pre vygenerovanie záznamov. Príprava záznamov podľa návrhu zákona by vyžadovala zložité, administratívne náročné a neefektívne úpravy IT systémov. Pre poisťovne nie je problémom doložiť zo záznamov spôsob určenia dane. Pre tieto účely je možné využiť existujúce účtovné záznamy. V prípade, že prax ukáže, že pri daňových kontrolách niektoré subjekty nepredložia záznamy v požadovanej kvalite, má správca dane v zmysle § 51 zákona 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov oprávnenie, v odôvodnených prípadoch, uložiť daňovému subjektu povinnosť viesť záznamovú povinnosť. Správca dane tak môže žiadať špecifickú evidenciu od subjektov, ktoré nie sú schopné predložiť ju v rozsahu dostatočnom pre správne určenie dane. Nie je však účelné prinútiť všetky subjekty aby viedli tak rozsiahle evidencie. Rozsah požadovaných záznamov je pre poisťovne obdobný ako je požadované pri kontrolnom výkaze v zmysle § 78a zákona 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zavedenie kontrolného výkazu bolo spojené s rozsiahlymi výdavkami i problémami tak na strane daňových subjektov ako aj na strane správcov dane. V prípade dane z poistenia však absentuje dôvod tak rozsiahlej evidencie keďže nebude prichádzať ku kontrole správnosti na podklady iného daňového subjektu. Záznamy sú relevantné len pre účely daňovej kontroly. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 11 K § 11 Žiadame vložiť nové odseky 5 a 6 ktoré znejú: „(5) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet dane v nasledujúcom rozsahu: a) údaje o osobe povinnej platiť daň b) celkový základ dane c) celková splatná daň d) základ dane podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu e) splatná daň podľa jednotlivých poistných odvetví podľa prílohy k zákonu (6) Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.“. Odôvodnenie Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty je možné na zavedení dane do IT systémov efektívne začať pracovať až potom, čo je zrejmé, aké údaje bude správca dane požadovať vo formulári daňového priznania. Formulár daňového priznania býva zverejnený zvyčajne len krátku dobu pred jeho prvým použitím. Preto je nevyhnutné upraviť údaje, ktoré sú poisťovne povinné do formuláru daňového priznania uviesť priamo v zákone. To umožní, aby poisťovne okamžite po schválení zákona mohli začať pracovať na úprave IT systémov. V opačnom prípade môže prísť ku situácii, že v tlačive daňového priznania bude potrebné uviesť informácie, ktoré poisťovne nebudú mať k dispozícii. Ide o obdobné vymenovanie povinností ako je napríklad v zákone o dani z pridanej hodnoty. Nami navrhované znenie reflektuje v súčasnosti požadované informácie pri odvode podľa §68a zákona 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail
AZZZ SR (Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky) K § 8 odsek 1 V odseku 1 žiadame vypustiť písmená d) a e). Odôvodnenie Dôvody sú uvedené aj v v pripomienke č.3 Žiadame vypustiť sadzby dane týkajúce sa odvetví životného poistenia. Filozoficky by sme očakávali, že štát daňovo životné poistenie podporí a nie znevýhodní. Zavedením dane na sporivú zložku životného poistenia a nezavedením analogickej dane na iné formy dlhodobého sporenia štát diskriminuje poisťovníctvo oproti iným odvetviam s porovnateľným zameraním (napríklad investičné fondy, banky, DDS a podobne). Ide o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nie je správne zaviesť daň na sporivú zložku životného poistenia, čo je vlastne daň z úspor. Navyše v prípade investičného a kapitálového životného poistenia v tomto prípade prichádza k dvojitému zdaneniu (na rozdiel od priamych vkladov do bánk alebo investovania prostredníctvom investičných fondov). Pokiaľ by nedošlo k vypusteniu písmen d) a e), je potrebné zjednotiť sadzby dane pre poistenie úrazu a choroby v neživotnom poistení a v životnom poistení, pretože nie je akceptovateľné, aby rovnaké produkty podliehali rôznej sadzbe dane. Zásadná pripomienka Odoslaná 29.1.2018 Detail