LP/2018/234 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov

Hromadné pripomienky


Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov
Autor: ODZ (Občan, demokracia a zodpovednosť)
Pripomienka k: Hromadná pripomienka skupiny mimovládnych organizácií a niektorých členiek a členov Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308.1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 564.2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov
Počet pripomienkovateľov: 1
Pripomienka: V súlade so Zákonom o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 400/2015 Z. z. § 10 odseky 3 a 4 týmto predkladáme hromadnú pripomienku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, ktorý bol dňa 18. apríla 2018 predložený na medzirezortné pripomienkové konanie ministrom spravodlivosti SR – rezortné číslo materiálu 30146/2018/13; materiál je dostupný na https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/ SK/LP/2018/234. Hromadnú pripomienku predkladajú tieto mimovládne organizácie: Občan, demokracia a zodpovednosť, Olymp, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku, Iniciatíva Inakosť, Možnosť voľby, Dúhový PRIDE Bratislava, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Poradňa pre občianske a ľudské práva, Centrum pre filantropiu, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR, Nomantinels, Slovensko-český ženský fond, Rómske advokačné a výskumné stredisko, OZ HANA, Šukar- dživipen, n. o., Saplinq, PRIDE Košice, EsFem, o. z., Spolok na podporu skrášľovania Košíc, VÍZIA 2007, Nadácia Milana Šimečku, OZ Proti prúdu, OZ Fundament, OZ Odyseus, Ukrajinsko-slovenská iniciatíva, TENENET, o. z., Aliancia žien Slovenska, OZ Ženské kruhy, Asociácia telovýchovných jednôt a klubov. Hromadnú pripomienku zároveň predkladajú aj tieto členky a členovia Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť: PhDr. Dagmar Horná, PhD., Mgr. et Mgr. Martin Macko, Mgr. Adriana Mesochoritisová, prof. PhDr. Silvia Miháliková, PhD., Mgr. Laco Oravec, PhDr. Kálmán Petőcz, PhD., Branislav Mamojka. Text hromadnej pripomienky vypracoval: Občan, demokracia a zodpovednosť Na zastupovanie verejnosti sú oprávnené tieto osoby: • PhDr. Šarlota Pufflerová, PhD., Občan, demokracia a zodpovednosť • Mgr. Janka Debrecéniová, MJur., PhD., Občan, demokracia a zodpovednosť • PhDr. Dagmar Horná, PhD., Olymp • PhDr. Kálmán Petőcz, PhD., Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku • Mgr. et Mgr. Martin Macko, Iniciatíva Inakosť • Mgr. Laco Oravec • Mgr. Adriana Mesochoritisová, Možnosť voľby • Ing. Ľubica Trubíniová, Občan, demokracia a zodpovednosť V prípade, že bude potrebné uskutočniť k podanej hromadnej pripomienke rozporové konanie a zároveň nastane situácia, že MS SR bude realizovať rozporové konania, resp. iné stretnutia k otázkam, ktoré sú predmetom tejto pripomienky, aj s inými subjektmi, dávame ministerstvu na zváženie prípadné spojenie týchto rozporových konaní/stretnutí. Napomôže to efektívnemu vyriešeniu otázok, ku ktorým vzniesli svoje pripomienky rôzne subjekty a korektnej, participatívnej a partnerskej komunikácii. Mimovládne organizácie predkladajúce túto pripomienku sú organizáciami na ochranu ľudských práv, pričom pre väčšinu z nich je hlavným alebo podstatným predmetom ich činnosti ochrana pred diskrimináciou a presadzovanie práva na rovnosť. Predkladané pripomienky sú teda koncipované primárne so snahou zlepšiť ochranu a podporu ľudských práv i možnosti ochrany pred diskrimináciou. VŠETKY NIŽŠIE UVEDENÉ PRIPOMIENKY MAJÚ ZÁSADNÝ CHARAKTER. Novelizáciu zákona o SNSĽP a VOP vítame. Predkladaný materiál bol spracovaný detailným spôsobom a navrhovaný variant prerozdelenia kompetencií a ustanovenia Úradu verejnej ochrankyne práv za tzv. NHRI (národnú ľudskoprávnu inštitúciu) a SNSĽP za tzv. EB (Equality Body, národnú inštitúciu pre rovnosť príležitostí a elimináciu diskriminácie) v zmysle antidiskriminačných smerníc EÚ je opodstatnený a vyhovujúci. Je v súlade s Ústavou SR a prostredníctvom stanovených kompetencií verejnej ochrankyne práv obracať sa o. i. na ústavný súd posilňuje ústavnoprávne garancie ľudských práv v Slovenskej republike. Časť pretrvávajúcich nedostatkov, na ktoré bola Slovenská republika zo strany medzinárodných ľudskoprávnych výborov a organizácií roky upozorňovaná, môže predložená novela pomôcť vyriešiť, ak bude sprevádzaná dôslednou implementáciou zákonnej normy v zmysle medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov Slovenskej republiky (ďalej „SR“). Preto si dovoľujeme upozorniť na nasledujúce otázky, ktorých riešenie by prispelo k dokonalejšiemu súladu s medzinárodnými štandardmi (tzv. Parížskymi princípmi) a vyššej efektívnosti činnosti NHRI a EB aj vo vzťahu k občanom a občiankam Slovenskej republiky. VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY 1. Vzhľadom na to, že ide o novelizáciu dvoch právnych predpisov, ktoré majú zásadný vplyv na ochranu a realizáciu základných práv a slobôd všetkých občanov, občianok a osôb pod jurisdikciou Slovenskej republiky, je zvolený postup tzv. čiastkovej novely podstatne menej vhodný, ako by bolo vypracovanie návrhu úplného znenia dvoch uvedených právnych predpisov. Úplné znenie zákona NR SR č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej „SNSĽP“) v znení neskorších predpisov a navrhovanej novely, ako aj úplné znenie zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv (ďalej „VOP“) v znení neskorších predpisov a navrhovanej novely by zabezpečilo podstatne väčšiu jasnosť, zrozumiteľnosť, obsahovú prístupnosť a porozumenie dikcie obidvoch zákonov aj pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva (osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby inej ako slovenskej národnosti a pod.). Taktiež pri prekladoch novelizovaných zákonov o VOP a SNSĽP na účely medzinárodnej akreditácie bude potrebné vychádzať z úplného a aktualizovaného znenia jednotlivých zákonov a takto spracovaný text preložiť a predložiť Medzinárodnému koordinačnému výboru (ďalej „ICC“) pre Národné ľudskoprávne inštitúcie (NHRI) pri Úrade Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR)*1 a Európskej sieti pre Národné inštitúcie pre rovnosť príležitostí a elimináciu diskriminácie (Equality Body) EQUINET. Formálne zvolený legislatívny postup tzv. čiastkovej novely preto nie je ani interne ani externe – t. j. ani vo vzťahu k vlastnému obyvateľstvu, ani vo vzťahu k medzinárodným platformám a aktérom – ideálny. Preto si dovoľujeme navrhnúť nahradiť ho postupom vypracovania tzv. úplných znení obidvoch novelizovaných právnych predpisov. 2. V záujme súladu s medzinárodnými dokumentmi, ktoré zdôrazňujú aktívnu prítomnosť národnej ľudskoprávnej inštitúcie (NHRI) ako aj národnej inštitúcie pre rovnosť príležitostí a elimináciu diskriminácie (Equality Body) na celom území štátu čo najbližšie k občanom, by bolo vhodné priamo zákonom (nielen internými predpismi, ako je organizačný poriadok VOP a štatút SNSĽP) zakotviť aj pôsobnosť v regiónoch prostredníctvom regionálnych kancelárií, resp. detašovaných pracovísk obidvoch ľudskoprávnych inštitúcií (VOP a SNSĽP) a tieto zohľadniť aj pri personálnych a materiálnych nárokoch a organizačnom plánovaní. 3. Verejná (ne)účasť na príprave a tvorbe právneho predpisu Napriek deklarovanej účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, za dôležitú (až paradoxnú) možno považovať informáciu v Predkladacej správe, že pri prerokovaní na zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť – bez bližšieho určenia dátumu zasadnutia Rady, resp. uvedenia príslušných uznesení a iných súvisiacich materiálov – sa nenašla zhoda na koncepcii novelizácie príslušných zákonov. Posilnenie systému inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv je jednou z priorít (Priorita II, úloha č. 1) zásadného strategického dokumentu pre oblasť ľudských práv Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike*2 schválenej Vládou SR v roku 2015 (ďalej aj „stratégia“). V stratégii sa ďalej explicitne spomína i požiadavka uplatnenia odborného participatívneho prístupu v záujme čo najefektívnejšieho sfunkčnenia oboch inštitúcií SNSĽP a VOP. Podobne nebol zohľadnený ani návrh z júna 2016 vypracovaný pracovnou skupinou, ktorú Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej aj „rada“) zriadila svojím uznesením č. 146 zo 14. decembra 2015 ako expertný orgán rady. Návrh sa týkal ďalšej z priorít stratégie – systémových riešení v oblasti výchovy, vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu v oblasti ľudských práv. V snahe premietnuť opatrenia dotýkajúce sa tejto oblasti do praxe stratégia zároveň určila, že je nevyhnutné ustanoviť Celoštátnu komisiu pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam a demokratickému občianstvu (ďalej aj „komisia“) ako stály nezávislý odborný orgán pre oblasť prípravy a realizácie celoštátnej koncepcie a plánu ľudskoprávneho vzdelávania. Táto oblasť je viac než relevantná pre obe inštitúcie dotknuté predkladanou novelou. V stratégii sa tiež explicitne uvádza, že finančná a personálna poddimenzovanosť SNSĽP i VOP je dlhodobo neúnosná a vyžaduje si zásadné riešenie. Predkladaný návrh však tento problém nerieši, nedáva do súladu navýšenie rozpočtu oboch inštitúcií s nárastom ich kompetencií a zodpovedností, čím sa opäť vyhýba jasnému zadefinovaniu ich finančnej nezávislosti pri napĺňaní ich poslania tak, ako to určujú Parížske princípy. Nie je teda jasné, v akom vzťahu je predkladaná novela k vyššie uvedeným skutočnostiam, t. j. do akej miery zodpovedá či nezodpovedá návrhom, potrebám a predstavám zúčastnených a relevantných aktérov a v akom zmysle. Odpovede na otázky súvisiace s formou, priebehom, aktérmi a spôsobom ich zapojenia či časovými koordinátami participácie verejnosti nedáva ani príloha č. 9 s názvom Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu. Za jednoznačne pravdivé sa dajú totiž považovať iba tie s negatívnou hodnotou, z ktorých však vyplýva, že proces participácie de facto neprebehol, či pri najmenšom neprebehol korektne. V Predkladacej správe je tiež na prvej strane uvedené, že návrh bol zverejnený na Slov-Lexe a nikto nedal pripomienky. Nie je však uvedené, kedy ani ako o tom bola informovaná verejnosť a relevantné poradné orgány vlády, ktoré sa novelizáciou zákona, resp. predložením nového zákona dlhodobo zaoberali od roku 2009. Ide najmä o Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. V období 2009 – 2017 boli síce ministerstvom spravodlivosti vypracované viaceré návrhy, žiadny z nich však nebol v súlade s Parížskymi princípmi. V tomto duchu ich pripomienkovali členky a členovia Rady z ľudskoprávnych mimovládnych organizácií. Zároveň poskytli návrhy riešení, najmä čo sa týka konštituovania správnej rady SNSĽP v súlade s princípom nezávislosti. V otázke účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu v deklarovanom scenári 3 – zapojenie verejnosti do tvorby právneho predpisu, v záujme transparentnosti navrhujeme v časti 3.2. k poznámke 6 doplniť presný zoznam zainteresovaných aktérov. V prípade opomenutia relevantných združení a organizácií sa totiž Slovenská republika vystavuje potencionálnej kritike zo strany opomenutých aktérov, ktorí môžu skutočnosť, že neboli náležite zapojení do tvorby tohto právneho predpisu mimoriadneho významu, uviesť v tzv. alternatívnych správach adresovaných ľudskoprávnym výborom OSN, Rade Európy a iným medzinárodným organizáciám, ktorých je SR členom. 4. V návrhu novely by bolo vhodné zaradiť explicitné ustanovenie o metódach a forme spolupráce medzi VOP ako NHRI a SNSĽP ako Equality Body.*3 To sa v prípade SNSĽP týka napr. aj inšpektorátov práce. Bolo by potrebné identifikovať aj ďalšie inštitúcie, kde by ustanovenie o spolupráci bolo relevantné v záujme zefektívnenia ich súčinnosti s VOP a SNSĽP. Túto potrebu potvrdzuje dobrá prax inštitúcií ako NHRI a Equality Body z viacerých krajín Európskej únie. 5. Nevyužitie možnosti konzultácie návrhu novely s relevantnými medzinárodnými aktérmi Predkladaná novela rieši súlad s tzv. Parížskymi princípmi len čiastočne, nie však kvalitatívne dostačujúcim spôsobom. Súlad s Parížskymi princípmi je prvým a základným predpokladom možnosti uchádzať sa o kvalitatívne najvyšší status A v procese akreditácie pred Medzinárodným koordinačným výborom (ICC) pre národné ľudskoprávne inštitúcie v rámci Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Ženeve. Súlad s Parížskymi princípmi je pritom rozhodujúci nielen pri NHRI, ale aj pri inštitúciách zabezpečujúcich rovnosť príležitostí a elimináciu diskriminácie podľa smerníc EÚ – t. j. tzv. Equality Body. Bez ohľadu na snahu predkladateľa nanovo stanoviť, resp. čiastočne prerozdeliť kompetencie Úradu VOP a SNSĽP, má súlad s Parížskymi princípmi zásadný význam tak pri NHRI – t. j. podľa novely v slovenskom kontexte VOP, ako aj pri tzv. Equality Body – podľa navrhovanej novely v slovenskom kontexte SNSĽP. Ako je aj niekoľkokrát v sprievodnej dokumentácii spomínané, SNSĽP bolo kritizované najmä pre nedostatok funkčnej a organizačnej nezávislosti súvisiacej s pretrvávajúcimi politickými a mocenskými vplyvmi pokiaľ ide o kreovanie a fungovanie správnej rady (nominácie rôznymi zložkami vládnej moci) a následne celej organizácie. Najmä v prípade Úradu verejnej ochrankyne práv (VOP), ale aj pri SNSĽP by v záujme súladu s Parížskymi princípmi bolo potrebné tiež posilniť princíp participácie. Budovanie nezávislých, pluralitných a efektívnych ľudskoprávnych inštitúcií je tiež súčasťou Rozvojovej agendy OSN do roku 2030 a Cieľov OSN pre trvalo udržateľný rozvoj (sustainable development goals – SDGs), konkrétne rozvojového cieľa č. 16. Medzinárodné organizácie – tak OSN prostredníctvom Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Ženeve (UNHCHR), ako aj Európskej siete pre národné ľudskoprávne inštitúcie (ENNHRI) so sídlom v Bruseli, ponúkajú možnosť konzultovať návrhy zákonov týkajúce sa národných ľudskoprávnych inštitúcií práve v záujme zosúladenia čo najvyššieho počtu NHRI s Parížskymi princípmi. Z Dôvodovej správy k predloženej novele zákona nie je zrejmé, či boli navrhované legislatívne zmeny konzultované s UNHCHR a/alebo s ENNHRI, a s akými závermi. Vzhľadom na to, že slovenská celoštátna ľudskoprávna inštitúcia – dnes v podobe SNSĽP – dlhodobo zotrváva v tzv. statuse B, zatiaľ čo všetky vlády SR dlhodobo deklarujú ambíciu vypracovať sa medzi najlepšiu tretinu NĽPI v Európe (kde sa napríklad nachádzajú Poľsko a Chorvátsko), odporúčame za týmto účelom využiť všetky vnútroštátne odborné kapacity ako aj odborné kapacity kľúčových medzinárodných orgánov a organizácií a pristúpiť k vypracovaniu legislatívnej úpravy – pokiaľ sa tak ešte nestalo – aj v konzultácii s uvedenými medzinárodnými subjektmi, ktoré na to dlhodobo ponúkajú osobitné kapacity. V tejto súvislosti by bolo vhodne zvážiť aj zmenu názvu. Táto nutnosť vyplýva už z povahy novely zákonov, pretože súčasné Stredisko sa stane „len“ Equality Body. Navyše z hľadiska zaužívanej dikcie (preklápania cudzojazyčných pojmov do slovenského jazyka) je síce často používaný výraz „národná/národný/národné“ a pod., ale za správnejší považujeme – tak z hľadiska ľudskoprávneho ducha jazyka, ako aj možností slovenského jazyka – pojem „vnútroštátny“, „štátny“, „celoštátny“ a pod. 6. Pretrvávajúci nesúlad s Parížskymi princípmi vyplývajúci z dikcie § 3a zákona o SNSĽP (spôsob kreovania Správnej rady) Aj napriek doplnenej zmene, ktorá uvádza Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny do procesu voľby členiek a členov správnej rady SNSĽP, je kreovanie správnej rady SNSĽP navrhovaním a menovaním rôznymi zástupcami vládnej moci, tak ako bolo vo svojej podstate ponechané, NEDOSTATOČNÉ na vybalansovanie vzťahu vládnej moci ako politickej reprezentácie pochádzajúcej z volieb, a podstaty kľúčovej vnútroštátnej ľudskoprávnej inštitúcie (NHRI), ako aj inštitúcie pre rovnosť príležitostí a elimináciu diskriminácie (Equality Body) v ľudskoprávnom a spoločenskom kontexte. Ako konštatuje aj (všeobecná) Dôvodová správa k návrhu novely, nazvaná „Inštitúcie ochrany a podpory ľudských práv“ na str. 31, GANHRI (Globálna aliancia národných ľudskoprávnych inštitúcií) považuje nominácie na členov správnej rady SNSĽP vykonávané jednotlivými zložkami vládnej moci za politické, t. j. porušujúce Parížske princípy, konkrétne princíp nezávislosti a pluralizmu. Z časti Dôvodovej správy „Zloženie a záruky nezávislosti a plurality“ na str. 24 dokumentu, ako aj z relevantných medzinárodných dokumentov*4 tak vyplýva, že v kreovaní Správnej rady SNSĽP ako riadiaceho orgánu či už NHRI alebo Equality Body by mali zohrávať oveľa významnejšiu úlohu občianske, akademické a špecializované združenia a organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú otázkam rodovej rovnosti a právam žien, eliminácii diskriminácie a posilňovania rovnosti príležitostí, právam menšín, cudzincov, osôb so zdravotným postihnutím, sociálne marginalizovaným a iným zraniteľným skupinám, ľudskoprávnemu vzdelávaniu, sociálnemu dialógu a iným aktivitám, ktoré predstavujú realizáciu ľudskoprávnych záväzkov a posilňujú ľudskoprávny étos vo svojej každodennej činnosti, v rôznych spoločenských kontextoch a na všetkých úrovniach. Práve rozhodujúca úloha občianskych, odborných a zastupiteľských kruhov, ktoré reprezentujú tzv. „demokraciu zdola“, ale ktoré priamo neparticipujú na vládnej moci (t. j. ktoré sa venujú ľudskoprávnym aktivitám na každodennom praktickom a teoretickom základe, bez ohľadu na oficiálne rozloženie politických síl v krajine, formu vlády, trojdelenie moci a iné ústavno-právne štruktúry) je najlepším a nevyhnutným predpokladom pre realizáciu princípu nezávislosti (neutrality), efektivity, pluralizmu a participácie, súhrne označovaných ako tzv. Parížske princípy.*5 PRIPOMIENKY K JEDNOTLIVÝM ČLÁNKOM NAVRHOVANEJ NOVELY Čl. I V bode 7 navrhujeme za slová „organizáciami pôsobiacimi v oblasti nediskriminácie“ doplniť slovné spojenie „a ochrany ľudských práv“. V bode 9 navrhujeme za slová „stredisku sa poskytujú dotácie a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky“ doplniť napr. „vo výške najmenej 0,00065 % HDP“. Podobne by sa potom mala stanovovať aj výška rozpočtu VOP. U oboch inštitúcií by sa potom overovala efektívnosť ich fungovania a vynakladania finančných prostriedkov pravidelným nezávislým finančným a obsahovým auditom. § 3a zákona o SNSĽP odporúčame novelizovať, resp. prepracovať zásadným spôsobom. Odôvodnenie: Kreovanie správnej rady SNSĽP podľa §3a je anachronizmom začiatku 90-tych rokov 20. storočia, ktorý kopíruje tzv. trojdelenie vládnej moci, ale nezohľadňuje následných dvadsaťpäť rokov vývoja občianskej spoločnosti a akademického sektora a z nich prameniaceho odborného a politicky nezávislého potenciálu, ale ani medzinárodných štandardov a odporúčaní (pozri bod 6 Všeobecných pripomienok). Ponechaním aktuálnej dikcie ustanovenia §3a predovšetkým v písm. a), b), h) a i) Slovenská republika v prípade SNSĽP či už ako Národnej ľudskoprávnej inštitúcie alebo Equality Body veľmi pravdepodobne opäť nesplní štandard Parížskych princípov, konkrétne princíp politickej nezávislosti resp. neutrality v kvalitatívnom stupni A. Deklarovaný cieľ predloženej právnej úpravy vo vzťahu k Equality Body tak nebude splnený. Uvedené ustanovenie preto navrhujeme zásadným spôsobom modifikovať. Obdobne, vzhľadom na etablovanie celého radu nových odborov, fakúlt a vysokých škôl, by bolo vhodné uvažovať o diverzifikácii pôvodne zakotvenej homogenity pokiaľ ide o úlohu akademickej obce pri kreovaní správnej rady SNSĽP (v §3a písm. d) až g) len v podobe právnických fakúlt), napríklad uvedením všeobecnejšieho ustanovenia v nasledovnom znení: „štyri členky/štyria členovia správnej rady sú menovaní z radov akademickej obce a vysokých škôl, a to predovšetkým z oblasti práva a iných spoločenských a humanitných vied“. Jedna z možností je, že fakulty by mohli „navrhnúť“ a expertná zložka RVĽP z navrhnutých kandidátov potom vybrať/zvoliť a reálne „menovať“. V bode 15 (§ 3a) ods. 4 písm. c) za slovami „bola preukázateľne“ odporúčame vypustiť spojku „a“. V bode 15 (§ 3a) ods. 6 za slovami „v oblasti nediskriminácie alebo v oblasti ľudských práv“ odporúčame slová „najmä ten, kto pôsobí“ nahradiť výrazom „ak pôsobí“ a slová „alebo v sektore vysokých škôl“ nahradiť slovami „v sektore vedy, výskumu a vzdelávania“ a zároveň doplniť slovné spojenie „alebo v oblasti advokácie, mediácie a iných foriem poskytovania právnej pomoci “. Odôvodnenie: Doplnenie okruhu osôb o právnické profesie, ktoré sú pri ochrane ľudských práv a strategickom používaní práva na presadenie ľudskoprávnych záväzkov kľúčové, nadväzuje na § 1 písm. e) zákona, v zmysle ktorého „Stredisko zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a intolerancie“. Prítomnosť osôb s týmto profesijným zameraním by priniesla potrebné know-how a pomohla posilniť odbornosť a akčnosť Strediska. V bode 30 (§ 3b) odsek 7 písm. b) toto ustanovenie navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Ide o vágne a zneužiteľné ustanovenie, ktorým sa porušuje princíp nezávislosti. Ak môže byť riaditeľ/ka Strediska odvolaný/á v prípade spáchania trestného činu, je takéto konanie – ak je naozaj závažné a objektívne preukázané nezávislými orgánmi (súdom) – v možnostiach odvolania už implicitne zahrnuté (nakoľko poškodzovanie dobrého mena je protiprávne). Značenie ustanovení zákona vo forme § 3aa, § 3ab, § 3bb a § 3da považujeme za neobvyklé. V tejto súvislosti viď. Všeobecnú pripomienku 1. POZNÁMKY: *1 Pozri čl. 10 Štatútu ICC „Application for Accreditation Process“, rezolúcia Komisie (dnes Rady) OSN pre ľudské práva 2005/74. *2 Dostupné na http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24253. *3 Odporúčané o. i. Pravidlami ICC pre proces akreditácie (Rules of Procedure for the ICC Sub-Committee on Accreditation: Competence and Responsibilities), bod 1.5 Spolupráca s inými ľudskoprávnymi inštitúciami (Cooperation with other Human Rights Institutions), a tiež rezolúciou VZ OSN 63/169 v bode 1b) o úlohe verejných ochrancov práv, mediátorov a národných ľudskoprávnych inštitúcií (UN GA res. 63/169 on the role of ombudsman, mediator and the NHRIs). *4 Pozri napr. Montréal Principles on Womens´ Economic, Social and Cultural Rights (2002) a UN CESCR General Comment No. 10 (1998) on role of the NHRI. *5 Pozri Pravidlá ICC pre proces akreditácie (Rules of Procedure for the ICC Sub-Committee on Accreditation: General Observations, časť 2.2 „Composition and Guarantees of Independence and Pluralism - Selection and Appointment of the Governing Body“ a časť 2.3. Government Representatives (členovia menovaní vládou, resp. zástupcami akejkoľvek formy vládnej moci). ADMINISTRATÍVNA POZNÁMKA: Kontaktné údaje osôb oprávnených zastupovať verejnosť v komunikácii s predkladateľom návrhu zákona súčasne doručujeme Ministerstvu spravodlivosti SR osobitnou cestou, v súlade s novou zákonnou úpravou ochrany osobných údajov.