LP/2017/678 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

Hromadné pripomienky


Pridať
ZÁKON
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
Autor: Sloboda, Dušan
Pripomienka k: Všetky body hromadnej pripomienky sa týkajú článku I návrhu zákona
Počet pripomienkovateľov: 2
Pripomienka: Hromadná pripomienka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov Rezortné číslo: 49531/17-110 Hromadná pripomienka je zverejnená na portáli change|net.sk: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=931307 Všetky body hromadnej pripomienky sa týkajú článku I návrhu zákona. 1. Nezaradenie mimovládnych neziskových organizácií a súkromných firiem medzi povinné osoby (k bodu 2) Navrhujeme v bode 2 zvoliť Alternatívu 1. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) navrhuje upraviť definíciu povinných osôb podľa § 2 ods. 3 v dvoch alternatívach. Navrhujeme uplatniť alternatívu 1, podľa ktorej sú povinnými osobami aj obchodné spoločnosti, štátne podniky, družstvá a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktoré sú úplne financované alebo kontrolované povinnými osobami podľa odsekov 1 a 2 alebo ak tieto vymenúvajú alebo volia viac ako polovicu členov ich riadiaceho alebo kontrolného orgánu. Podľa alternatívy 2 by sa povinnými osobami stali aj iné právnické osoby, ktoré boli v posledných troch rokoch prijímateľmi nenávratného finančného príspevku z európskych fondov alebo dotácie zo štátneho rozpočtu. Povinnými osobami by sa stali napr. aj mimovládne neziskové organizácie alebo súkromné firmy. Považujeme za neprimerané, aby sa tieto subjekty stali povinnými osobami. Informáciami o poskytnutých nenávratných finančných príspevkoch alebo dotáciách disponujú povinné osoby, ktoré ich poskytli, a tie ich môžu sprístupniť všetkým záujemcom. Neexistuje verejný záujem na tom, aby takéto subjekty mali úplnú informačnú povinnosť. Alternatíva 2 je navyše prakticky neuskutočniteľná, napr. občianske združenie alebo spoločnosť s ručením obmedzeným nemôžu vydávať rozhodnutia v správnom konaní, nemajú odvolací orgán a pod. 2. Zaradenie dcérskych spoločností štátnych a mestských firiem medzi povinné osoby (k bodu 2) Navrhujeme v bode 2 v rámci Alternatívy 1 doplniť v § 2 odsek 4: „(4) Povinnou osobou je aj právnická osoba založená alebo zriadená povinnou osobou podľa odseku 3, ak spĺňa niektorú z podmienok podľa odseku 3 písm. a) až c) vo vzťahu k povinnej osobe podľa odseku 3. Za rovnakých podmienok je povinnou osobou aj povinná osoba založená alebo zriadená povinnou osobou podľa prvej vety alebo podľa tejto vety.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby povinnými osobami neboli len právnické osoby kontrolované povinnými osobami podľa odsekov 1 a 2, ale aj nimi zriadené a kontrolované právnické osoby (dcérske spoločnosti) a spoločnosti kontrolované dcérskymi spoločnosťami (vnučky), aby sa povinné osoby podľa § 2 ods. 3 nemohli vyhýbať informačnej povinnosti a verejnej kontrole prostredníctvom svojich dcér a vnučiek. 3. Nevypúšťať analýzy, výkladové a odborné stanoviská spod prístupu k informáciám (k bodu 3) Navrhujeme v bode 3 upraviť znenie § 3 ods. 1 a dôvodovej správy tak, aby bolo zrejmé, že prístup k informáciám sa nevzťahuje iba na poskytovanie tých výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov, ktoré nie sú k dispozícii. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje upraviť zákon tak, aby povinné osoby nemali povinnosť nanovo na základe žiadostí o informácie vytvárať výkladové stanoviská, odborné analýzy a podobne. Znenie dôvodovej správy však umožňuje aj interpretáciu, že na tento typ informácií sa zákon nevzťahuje vôbec: „Návrh zákona priznáva síce výkladovým stanoviskám, rozborom, analýzam, referátom, odborným stanoviskám, politickým stanoviskám, prognózam a výkladom právnych predpisov hodnotu pojmu „informácia“, avšak ich vymedzuje spod prístupu k informáciám.“ Žiadame upraviť dôvodovú správu tak, aby z nej bolo zrejmé, že povinná osoba nemá povinnosť na základe žiadosti vytvárať tento typ informácií, má však povinnosť takúto informáciu poskytnúť, ak ju k dispozícii má. 4. Silnejšie garancie pre právo šíriť sprístupnené a zverejnené informácie (k bodu 5) Navrhujeme v bode 5 v § 3 odsek 3 za slovo „pôvodnom“ vložiť slová „alebo neskreslenom“. Navrhujeme za ods. 3 doplniť nový odsek 4 v znení: „(4) Šíriteľa informácií podľa odseku 3 nemožno postihnúť alebo inak voči nemu uplatňovať nároky ani v prípade, že ide o informácie podľa odseku 3 písm. a) až c) a zároveň a) dotknutá osoba alebo osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c) súhlasila s možnosťou ich šírenia, alebo b) povinná osoba preukázateľne neinformovala žiadateľa o tom, že poskytnutá informácia obsahuje informácie podľa odseku 3 písm. a) až c), ktoré nemožno šíriť, alebo žiadateľa o tom informovala, pričom nekonkretizovala, ktorých informácií sa nemožnosť šírenia týka.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje doplniť zákon o ustanovenie, podľa ktorého bude môcť žiadateľ o informácie alebo iná osoba šíriť zverejnené alebo sprístupnené informácie a nebude môcť byť za také konanie postihnutý, keďže informáciu poskytla povinná osoba. Nepostihnuteľnosť je však podmienená tým, že pôjde o šírenie informácie v pôvodnom obsahu, čo navrhujeme doplniť o možnosť šírenia informácie v neskreslenom obsahu, aby šíriteľ nemohol byť postihovaný napr. v prípade, že bude sprístupnenú informáciu šíriť v skrátenej verzii alebo v upravenej (prerozprávanej) forme, ktoré však neskresľujú obsah pôvodnej informácie. Návrh zákona obsahuje aj výnimky z možnosti šírenia informácií v prípadoch, ak sa informácia sprístupňuje so súhlasom inej ako povinnej osoby, ak to v príslušnom prípade zákon predpokladá (napr. osobné údaje, ochrana duševného vlastníctva, informácia poskytnutá inou osobou). Navrhujeme tieto výnimky obmedziť dvoma spôsobmi. Dotknutá osoba bude môcť dať súhlas nielen so sprístupnením informácie, ktorá sa jej týka, ale aj s jej ďalším šírením. Povinná osoba bude mať povinnosť upozorniť žiadateľa, že sprístupnenú informáciu alebo jej časť nemožno ďalej šíriť. Ak si túto povinnosť povinná osoba nesplní, nebude môcť byť žiadateľ o informáciu, ktorý ju bude šíriť ďalej, postihnuteľný. 5. Zverejňovanie znení pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje (k bodu 10) Navrhujeme v bode 10 v § 5 ods. 1 písm. e) vložiť za slovo „predpisov“ slová a „a znenie“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Podľa súčasného znenia § 5 ods. 1 písm. e) povinná osoba zverejňuje iba „prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe“. Ministerstvo navrhuje doplniť pred slovo „predpisov“ slovo „právnych“. Návrh ministerstva z roku 2015 obsahoval aj ďalšiu zmenu. Prehľad sa mal týkať iba právnych predpisov, ktoré sú zverejňované v Zbierke zákonov, a teda sú všeobecne dostupné. Vo vzťahu k interným právnym predpisom a existujúcim výkladovým stanoviskám sa nemal zverejňovať iba ich prehľad, ale aj ich znenie, pretože inak obvykle nie sú verejne dostupné. Navrhujeme, aby vo vzťahu k iným ako právnym predpisom mali povinné osoby povinnosť zverejňovať nielen ich prehľad, ale aj ich znenie. 6. Zverejňovanie pripomienok k vládnym materiálom schválených na rokovaní vlády (nový bod) Navrhujeme v príslušnom poradí doplniť nový bod v znení: „V § 5 ods. 4 sa na konci pripájajú slová „a schválených pripomienok ku textom materiálov a uznesení“. Ostatné body sa prečíslujú. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: V § 5 ods. 4 sa upravuje povinné zverejňovanie informácií vládou. Vláda je povinná zverejniť „texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh“. Vláda v rámci schvaľovania materiálov v mnohých prípadoch akceptuje pripomienky predložené na rokovaní vlády a navrhované uznesenia a materiály schváli s pripomienkami a zmenami. Tieto pripomienky sa nezverejňujú, zverejňuje sa len informácia, že materiál bol schválený s pripomienkami a výsledné znenie materiálu, čo obmedzuje dostupnosť informácií, ako bol materiál v rámci schvaľovania vo vláde zmenený. Vzhľadom na to navrhujeme, aby v záujme väčšej prehľadnosti boli zverejňované aj schválené pripomienky k materiálom a uzneseniam. 7. Zverejňovanie materiálov určených na rokovanie obecnej rady a výborov mestských častí (k bodu 14 - § 5 ods. 8 písm. a), c) až e) zákona) Navrhujeme v bode 14 v § 5 ods. 8 písm. a), c) až e) doplniť príslušné ustanovenia tak, by sa zverejňovanie materiálov okrem zastupiteľstiev a komisií týkalo aj príslušných rád a výborov mestských častí. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa zverejňovanie návrhov uznesení a ďalších materiálov určených na rokovanie obecnej samosprávy netýkalo len zastupiteľstva a komisií, ale aj obecnej, mestskej a miestnej rady a výborov mestskej časti. Podľa súčasného znenia § 5 ods. 8 zákona sa na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi zastupiteľstvami a zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku primerane použijú ustanovenia odseku 2 upravujúceho povinné zverejňovanie informácií Národnou radou Slovenskej republiky. Navrhovaná novela jasne a konkrétne vymedzuje, ktoré informácie majú obce a vyššie územné celky zverejňovať, čo hodnotíme pozitívne. Navrhujeme však, aby sa zverejňovanie informácií netýkalo len zastupiteľstiev a komisií, ale aj obecných rád a výborov mestských častí, ktoré sú tiež orgánmi obecnej samosprávy. Neexistujú síce vo všetkých mestách a obciach, ale ak sú zriadené, mali by fungovať rovnako transparentne ako zastupiteľstvá a komisie. 8. Zverejnenie výsledkov kontrol hlavného kontrolóra, NKÚ, ÚVO a protestov prokurátora vo vzťahu k samospráve a informácií o opatreniach samosprávy k nim (k bodu 14) Navrhujeme v bode 14 v § 5 ods. 8 zákona doplniť písmená g) až i) v znení: „g) texty protokolov alebo správ hlavného kontrolóra, Najvyššieho kontrolného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie, h) texty protokolov o vykonaní previerky zachovávania zákonnosti, texty protestov prokurátora voči všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, opatreniu a rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis, texty upozornení prokurátora, i) informácie o spôsobe, akým sa obec alebo vyšší územný celok vysporiadali s protokolmi, správami, protestmi a upozorneniami podľa písm. g) a h), najmä texty súvisiacich uznesení zastupiteľstva a informácie o opatreniach prijatých na odstránenie zistených nedostatkov.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo v roku 2015 navrhovalo, že samosprávy obcí a vyšších územných celkov budú zverejňovať protokoly a správy z kontrol, ako aj protesty a upozornenia prokurátora. Súčasný návrh novely zákona takúto úpravu neobsahuje. Preto navrhujeme doplniť do návrhu zákona tento zámer. V záujme jednoznačnosti výkladu navrhujeme spresniť, že sa zverejňujú texty uvedených dokumentov, teda ich úplné znenie. Tým sa znemožní zužujúci výklad informačnej povinnosti, napr. zverejnenie len zoznamu uvedených dokumentov, alebo vybraných informácií o nich. Ďalej navrhujeme doplniť medzi povinne zverejňované informácie aj informáciu o spôsobe, akým sa samospráva so závermi kontroly, protestom alebo upozornením prokurátora vysporiadala, teda, či prijala opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, prípadne, či protestu prokurátora vyhovela alebo nie. Tieto informácie sú podľa nášho názoru rovnako dôležité ako informácie o zisteniach z vykonaných kontrol, či o protestoch a upozorneniach prokurátora. 9. Povinné zverejňovanie sprístupnených informácií (k bodu 15 - § 5 ods. 10) Navrhujeme, aby v bode 15 v § 5 odsek 10 znel: „(10) Povinná osoba podľa § 2 ods. 1 prvej vety sprístupnenú informáciu spolu so žiadosťou o informáciu podľa § 14 zverejňuje na svojom webovom sídle bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 pracovných dní po jej sprístupnení. Informácia podľa predchádzajúcej vety sa zverejňuje nepretržite najmenej počas 30 rokov od sprístupnenia informácie. Rovnakým spôsobom povinná osoba zverejňuje aj svoje rozhodnutia o nesprístupnení informácie podľa § 18 ods. 2 spolu so žiadosťou o informáciu, podané opravné prostriedky proti rozhodnutiam o nesprístupnení informácie a rozhodnutia o nich podľa § 19, rozhodnutia súdov o žalobách proti nesprístupneniu informácie povinnou osobou. Povinnosť zverejňovať informácie podľa prvej vety sa nevzťahuje na a) povinnú osobu, ktorá je obcou a nemá zriadené svoje webové sídlo, b) informáciu sprístupnenú ústne, telefonicky alebo nahliadnutím do spisu, c) informáciu podľa § 3 ods. 3 písm. a) až c), ktorú nemožno šíriť, d) informáciu, pri ktorej žiadateľ požiadal o to, aby nebola zverejnená, e) informáciu, ktorá má význam iba pre žiadateľa a pri ktorej neexistuje verejný záujem na jej zverejnení. Ak to umožňujú technické podmienky inej povinnej osoby ako povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 prvej vety, povinná osoba môže sprístupnenú informáciu zverejniť na svojom webovom sídle, najmä ak má informáciu k dispozícii v elektronickej podobe.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predložený návrh novely zákona predpokladá doplnenie § 5 o odsek 10, ktorý by stanovoval, že povinné osoby môžu sprístupnenú informáciu zverejniť na svojom webovom sídle. Niektoré povinné osoby takto postupujú už v súčasnosti a súčasný právny stav im v tom nebráni. Navrhujeme stanoviť zverejňovanie informácií sprístupnených na žiadosť ako povinnosť pre štátne orgány, obce a vyššie územné celky s tým, žeby sa táto povinnosť nevzťahovala na obce, ktoré nemajú zriadené svoje webové sídlo, a na informácie, ktoré boli sprístupnené ústne, telefonicky alebo nahliadnutím do spisu. Nezverejňovali by sa ani informácie, ktoré nemožno šíriť bez súhlasu tretej osoby, informácie, pri ktorých žiadateľ požiada, aby sprístupnená informácia nebola zverejnená, a informácia, pri ktorej by povinná osoba konštatovala, že ide o informáciu, ktorá má význam iba pre samotného žiadateľa, napr. sa týka iba individuálneho problému, ktorý žiadateľ rieši, a neexistuje verejný záujem na jej zverejnení. Sprístupnené informácie predstavujú predmet záujmu verejnosti, povinné osoby ich majú spracované (vylúčenie údajov, ktoré nemožno sprístupniť), a teda môžu rozšíriť bázu informácií, ktoré povinné osoby aktívne ponúkajú verejnosti. V prípade prehľadného zverejnenia sprístupnených informácií to môže byť opatrenie, ktoré bude na prospech samotných povinných osôb, pretože niektorí z potenciálnych žiadateľov o informácie nájdu informáciu, o ktorú majú záujem, medzi zverejnenými (sprístupnenými) informáciami a nebudú sa obracať na povinnú osobu so žiadosťou o sprístupnenie informácie podľa § 14. Zverejňovanie sprístupnených informácií navyše umožní vybaviť v porovnaní so súčasnosťou väčšiu časť žiadostí odkazom na zverejnenú informáciu (§ 7). Okrem sprístupnených informácií navrhujeme, aby sa zverejňovali aj rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť informáciu, opravné prostriedky voči nim a rozhodnutia o nich, ako aj súvisiace rozhodnutia súdov. Zverejňovanie týchto informácií má význam z hľadiska kontroly zákonnosti rozhodovania povinných osôb o žiadostiach o informácie. Navrhujeme, aby sprístupnené informácie boli rovnako ako ostatné informácie zverejňované natrvalo, resp. minimálne na 30 rokov. Vo vzťahu k iným povinným osobám ako k štátnym orgánom, obciam a vyšším územným celkom navrhujeme ponechať zverejňovanie sprístupnených informácií ako možnosť, nie povinnosť. 10. Trvalé zverejňovanie povinne zverejňovaných zmlúv, objednávok a faktúr, nielen predĺženie doby zverejnenia z 5 na 10 rokov (k bodu 23) Navrhujeme v bode 23 nahradiť slovo „desiatich“ číslovkou „30“. Zároveň navrhujeme doplniť nový bod v znení: „V § 5b ods. 4 sa slovo „piatich“ nahrádza číslovkou „30“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predložený návrh predpokladá predĺženie doby, na ktorú sa zverejňujú povinne zverejňované zmluvy z minimálne piatich na minimálne desať rokov. V dôvodovej správe sa k tomu uvádza, že „Záujem spoločnosti na možnosti spätného vyhľadania povinne zverejňovanej zmluvy prevažuje prípadne námietky povinných osôb ohľadom nedostatku úložnej kapacity.“ Uvedené predĺženie považujeme za pozitívne, nie však za dostatočné. Nie je jasné, prečo by sa záujem spoločnosti mal končiť po desiatich rokoch. Argumentovanie nedostatkom úložnej kapacity je len zámienkou, nie skutočným dôvodom. Aj táto zámienka by v dôsledku presunu miesta zverejňovania povinne zverejňovaných zmlúv do Centrálneho registra zmlúv, ktoré tiež navrhujeme, odpadla. Vzhľadom na neexistenciu technických prekážok by sme považovali za vhodné, aby sa povinne zverejňované zmluvy zverejňovali natrvalo. Navrhujeme preto predĺžiť dobu ich minimálneho zverejnenia na 30 rokov. Rovnako navrhujeme, aby sa minimálna doba zverejňovania predĺžila aj pri objednávkach a faktúrach (§ 5b), ako aj pri ostatných informáciách, ktoré povinné osoby zverejňujú na svojich webových sídlach. 11. Zverejňovanie zmlúv v registri všetkými povinnými osobami (nové body) Navrhujeme v príslušnom poradí doplniť nové tri body v znení: 1. V § 5a ods. 6 sa za slovo „registri“ vkladá bodka a zvyšok vety sa vypúšťa. 2. V § 5a odsek 7 znie: „(7)Povinná osoba zverejní povinne zverejňovanú zmluvu prostredníctvom webového sídla Centrálneho registra zmlúv bezodkladne po uzavretí zmluvy alebo po doručení súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu. Úrad vlády Slovenskej republiky zodpovedá za súlad zverejnenej zmluvy s jej zaslaným znením podľa prvej vety.“. 3. V § 5a odsek 9 znie: „(9) Povinná osoba môže po dohode so svojim zriaďovateľom alebo so svojím zakladateľom povinne zverejňovanú zmluvu zverejniť prostredníctvom svojho zriaďovateľa alebo zakladateľa. Ak sa povinná osoba nedohodla podľa prvej vety a nemá prístup k internetu, povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje bezodplatne v Obchodnom vestníku. 7e)“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Súčasné znenie § 5a vo vzťahu k miestu zverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy rozlišuje - webové sídlo povinnej osoby – povinné osoby uvedené v § 5a ods. 6 (Národná banka Slovenska, obec, vyšší územný celok, ich rozpočtové a príspevkové organizácie, alebo povinné osoby, v ktorých majú viac ako 50% účasť), - Centrálny register zmlúv – ostatné povinné osoby, - Obchodný vestník – ak povinná osoba uvedená v § 5a ods. 6 nemá webové sídlo, prípadne ak podáva návrh na zverejnenie druhý účastník zmluvy. Navrhujeme zrušiť zverejňovanie povinne zverejňovaných zmlúv na webovom sídle povinnej osoby, t. j. zaviesť zverejňovanie všetkých zmlúv v Centrálnom registri zmlúv. Tak, ako to predpokladal návrh ministerstva z roku 2015. Z dôvodu, že nie všetky povinné osoby majú prístup na internet, musí zostať zachovaná možnosť zverejniť zmluvu prostredníctvom Obchodného vestníka. Za účelom limitácie tejto možnosti sa stanovuje, že povinná osoba môže po dohode so svojím zriaďovateľom alebo so svojím zakladateľom povinne zverejňovanú zmluvu zverejniť prostredníctvom svojho zriaďovateľa alebo zakladateľa. Až v prípade, že sa takáto dohoda nedosiahla a povinná osoba nemá prístup k internetu, zverejňuje povinne zverejňovanú zmluvu bezodplatne v Obchodnom vestníku. 12. Povinnosť informovať na webovom sídle povinnej osoby aj o zmluvách zverejnených prostredníctvom elektronického trhoviska (k bodu 24 - § 5a ods. 21) Navrhujeme v bode 24 v § 5a vypustiť ods. 21. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje zaviesť pre povinné osoby výnimku z povinného zverejňovania zmlúv na svojom webovom sídle alebo v registri pre zmluvy zverejnené prostredníctvom elektronického trhoviska: „Povinne zverejňovaná zmluva, ktorá sa zverejňuje na webovom sídle povinnej osoby, sa považuje za zverejnenú na webovom sídle povinnej osoby, ak bola automaticky zverejnená prostredníctvom elektronického trhoviska podľa osobitného predpisu.7h)“ Pre verejnosť to však znamená zverejňovanie zmlúv povinnej osoby na viacerých miestach a tým zníženie transparentnosti. Preto navrhujeme túto výnimku z návrhu zákona vypustiť. V prípade, žeby k vypusteniu nedošlo, možno zvýšenie transparentnosti dosiahnuť prostredníctvom povinnosti zverejniť na webovom sídle povinnej osoby alebo v jej profile v registri informáciu, že časť zmlúv je zverejnená na elektronickom trhovisku s odkazom na profil povinnej osoby na elektronickom trhovisku. 13. Doplnenie poslancov zastupiteľstva a hlavného kontrolóra medzi subjekty oprávnené podať žalobu na nezverejnenie zmluvy (k bodu 25 - § 5aa ods. 4) Navrhujeme v bode 25 v § 5aa ods. 4 doplniť vetu. „Ak žaloba podľa predchádzajúcej vety smeruje povinnej osobe, ktorou je obec alebo vyšší územný celok, žalobu môže podať aj poslanec príslušného zastupiteľstva alebo hlavný kontrolór príslušnej obce alebo príslušného vyššieho územného celku.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje zaviesť do zákona žalobu vo veci povinne zverejňovanej zmluvy, ktorá nebola zverejnená. Takúto žalobu bude môcť podať Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky alebo Úrad vlády Slovenskej republiky. Určovaciu žalobu budú môcť podať aj občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. Navrhujeme, aby právo podať takúto žalobu v prípade obecných a krajských samospráv mali aj poslanci príslušných zastupiteľstiev a príslušný hlavný kontrolór, pretože ide o subjekty, ktoré majú často najviac informácií o fungovaní príslušnej samosprávy alebo najsilnejší záujem na ich korektnom fungovaní, a teda môžu plniť kontrolnú funkciu vo vzťahu k porušovaniu zákona prostredníctvom nezverejnenia zmlúv, ktoré podľa zákona mali byť zverejnené. 14. Zverejňovanie údajov o objednávkach a faktúrach v Centrálnom registri zmlúv (nový bod) Navrhujeme na príslušné miesto vložiť nový bod v znení: „V § 5b ods. 1 sa slová "na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené" nahrádza slovami "v registri".“ Ostatné body sa prečíslujú. Súvisiace legislatívnotechnické úpravy: V § 5b sa vkladajú nové odseky: "Povinná osoba je povinná zabezpečiť súlad údajov podľa odseku 1 so skutočným stavom." "Povinná osoba zverejní údaje podľa odseku 1 a 2 prostredníctvom webového sídla Centrálneho registra zmlúv. Úrad vlády Slovenskej republiky zodpovedá za súlad zverejnených údajov s ich zaslaným znením podľa prvej vety." V § 5a ods. 18 písm. a) a b) sa za slová "podľa odseku 15 a 16" dopĺňajú slová "a údajov podľa § 5b ods. 1". V § 5a ods. 19 sa za slová "údajoch podľa odseku 15 alebo 16" vkladajú slová "alebo údajoch podľa § 5b ods. 1". V § 22f ods. 1 sa na konci dopĺňa veta: "Povinne zverejňované informácie podľa § 5b, ktoré sa podľa úpravy účinnej do 1. marca 2016 nezverejňovali v registri, sa zverejňujú podľa úpravy účinnej do 1. marca 2016." Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Je žiaduce, aby rovnako ako pre zmluvy aj pre zverejňovanie informácií o faktúrach a objednávkach prišlo k zjednoteniu miesta v centrálnom registri. Aktuálne rôznorodé spôsoby zverejňovania údajov o faktúrach a objednávkach v mnohých prípadoch obmedzujú jednoduché vyhľadávanie a vyvolávajú náklady na udržiavanie množstva rôznorodých systémov. 15. Jednoznačnejšia formulácia pri zverejňovaní faktúr, ktoré vystavila povinná osoba (k bodu 27) Navrhujeme v bode 27 v § 5b ods. 1 písm. b) siedmom bode nahradiť slová „alebo identifikačné údaje povinnej osoby“ slovami „alebo odberateľa, ak faktúru vystavila povinná osoba“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje rozšíriť okruh zverejňovaných údajov o údaje o faktúrach vystavených povinnou osobou, teda o situácie, kedy povinná osoba tovary, služby alebo práce neprijíma, ale ich poskytuje. Podľa súčasného znenia § 5b ods. 1 písm. b) siedmy bod sa o faktúre povinne zverejňujú „identifikačné údaje dodávateľa fakturovaného plnenia“, pričom ministerstvo navrhuje doplniť za slovo „plnenia“ slová „alebo identifikačné údaje povinnej osoby“. Keďže vo vyššie zmienenej situácii je dodávateľom povinná osoba, zákon by pri faktúrach vystavených povinnou osobou vyžadoval zverejnenie údajov o povinnej osobe, ktorá je dodávateľom, ale nevyžadoval by zverejnenie údajov o zmluvnom partnerovi povinnej osoby, ktorý je v postavení odberateľa. 16. Zavedenie povinnosti obcí s webovým sídlom zverejňovať povinne zverejňované informácie, zverejňovanie povinne zverejňovaných informácií natrvalo (k bodu 31) Navrhujeme, aby bod 31 znel: „31. § 6 ods. 1 znie: „(1) Informácie podľa § 5 sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim elektronický hromadný prístup. Táto povinnosť sa nevzťahuje na povinné osoby, ktoré nemajú zriadené svoje webové sídlo. Informácie podľa § 5, informácie zverejnené na elektronickej úradnej tabuliX a ďalšie informácie, pri ktorých osobitný predpis vyžaduje povinné zverejnenie na webovom sídle povinnej osoby, sa zverejňujú po dobu najmenej 30 rokov odo dňa ich zverejnenia.“ X § 34 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Zákon stanovuje povinným osobám, že povinne zverejňované informácie podľa § 5 sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup. Výnimku z tejto povinnosti majú obce, ktoré nie sú mestami. Novelou sa má upraviť, že hromadným prístupom je elektronický hromadný prístup, čiže informácie sa majú zverejňovať na webových sídlach povinných osôb. V tejto súvislosti sa navrhuje doplniť výnimka z tejto povinnosti pre povinné osoby, ktoré nemajú zriadené svoje webové sídlo. Novela však ponecháva nedotknutú výnimku pre obce, ktoré nie sú mestami. Táto výnimka je podľa nášho názoru neopodstatnená a umožňuje obciam zverejňovať menší rozsah informácií. V prípade jej ponechania v zákone sa vo vzťahu k obciam stáva zbytočným bod 14 novely, ktorým sa v § 5 ods. 8 upravuje rozsah povinne zverejňovaných informácií pre obce a vyššie územné celky. V kombinácii s nezmenenou výnimkou obsiahnutou v § 6 ods. 1 by sa tak povinne zverejňované informácie týkali iba miest, nie obcí, ktoré nie sú mestami. Preto navrhujeme vypustiť zo zákona výnimku z povinnosti zverejňovať povinne zverejňované informácie na webových sídlach pre obce, ktoré nie sú mestami, a ponechať len všeobecnú úpravu, že táto povinnosť sa netýka povinných osôb, ktoré nemajú zriadené vlastné webové sídlo, čo sa týka aj obcí bez vlastného webového sídla. Súčasné znenie § 6 ods. 1 upravuje dobu zverejnenia iba vo vzťahu k informáciám podľa § 5 ods. 6 (zverejňovanie informácií o nehnuteľnostiach a hnuteľných veciach s hodnotou nad 20-násobok minimálnej mzdy prevedených do vlastníctva inej osoby) a stanovuje ju na jeden rok. Navrhujeme, aby všetky informácie, ktoré povinné osoby zverejňujú na svojom webovom sídle povinne na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na základe zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), alebo iného zákona, boli zverejnené natrvalo, resp. na dobu najmenej 30 rokov. 17. Stanovenie lehoty pre zverejnenie údajov o faktúrach a objednávkach (k bodu 34) Navrhujeme v bode 34 v § 6 ods. 6 za slová „podľa § 5“ vložiť slová „a 5b“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje doplniť do zákona informácie, podľa ktorých povinne zverejňované informácie podľa § 5 zverejní povinná osoba bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 pracovných dní odo dňa, keď povinná osoba dostala informácie k dispozícii. Navrhujeme, aby povinné osoby mali povinnosť v rovnakej lehote zverejniť aj údaje o faktúrach a objednávkach. 18. Informovanie o zmenách vo zverejnených informáciách (k bodu 34 a nový bod) Navrhujeme na príslušné miesto vložiť nový bod v znení: § 6 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: „(7) Informácie podľa § 5 a § 5b sa zverejňujú s uvedením dátumu zverejnenia. Informácie, ktorých platnosť alebo účinnosť uplynula a sú naďalej zverejňované najmä z archívnych dôvodov, sú zverejňované s doplňujúcou informáciou o uplynutí ich platnosti alebo účinnosti; to neplatí, ak uplynutie ich platnosti alebo účinnosti jednoznačne vyplýva z ich znenia. Ak boli vo zverejnených informáciách vykonané úpravy, zverejňuje sa dátum prvého zverejnenia a aj dátum všetkých úprav spolu s informáciou o tom, čo bolo na zverejnenej informácii zmenené, čo bolo dôvodom zmeny a ktorá osoba zmenu za povinnú osobu schválila v rozsahu meno, priezvisko a pracovné zaradenie.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo v roku 2015 navrhovalo zaviesť pri zverejňovaní informácií podľa § 5 povinnosť uvádzať pri informácii aj dátum jej zverejnenia a informáciu o uplynutí ich platnosti alebo účinnosti. Navrhujeme túto zmenu zahrnúť do návrhu zákona tak, aby sa okrem povinne zverejňovaných informácií podľa § 5 týkala aj povinne zverejňovaných údajov o faktúrach a objednávkach a aby boli zverejňované aj informácie o zmenách zverejnených informácií. Rovnako ako pri zverejňovaných zmluvách je žiaduce, aby boli verejne dostupné informácie o zmenách zverejňovaných informácií a o zmenách vo zverejnených faktúrach a objednávkach. Bez uvedeného spresnenia môže prichádzať k rozličným výkladom, či sa má uvádzať dátum prvého zverejnenia, alebo dátum zverejnenia po oprave. 19. Zverejňovanie informácií aj vo forme otvorených údajov (nový bod) Navrhujeme na príslušné miesto vložiť nový bod v znení: „§ 6 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie: „Informácie podľa § 5 až 5b zverejňované spôsobom umožňujúcim elektronický hromadný prístup povinná osoba zverejňuje v súlade s osobitným predpisom* a aj ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi.“ * Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy č. 55/2014 Z. z.“ Ostatné body sa prečíslujú. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa aj vo forme otvorených údajov zverejňovali všetky informácie zverejňované na webových sídlach povinných osôb, nielen informácie, ktoré sú sprístupňované na účel ich opakovaného použitia. Odkaz na Výnos o štandardoch dopĺňa potrebnú informáciu, na ktorú povinné osoby často zabúdajú. 20. Skrátenie lehoty na výzvu na súhlas dotknutej osoby so sprístupnením informácií (k bodom 38, 39, 44, 45) Navrhujeme v bode 38 (§ 9 ods. 1), 39 (§ 9 ods. 2), 44 (§ 11 ods. 1 písm. a)), 45 (§ 11 ods. 1 písm. c)) nahradiť slová „najneskôr pred uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17)“ slovami „najneskôr do troch pracovných dní od doručenia žiadosti“. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje upraviť postup povinnej osoby v prípadoch, keď zákon pred sprístupnením informácie vyžaduje súhlas tretej osoby (osobné údaje, informácia odovzdaná inou osobou, duševné vlastníctvo). Povinná osoba má mať možnosť (nie povinnosť) si od dotknutej osoby vyžiadať súhlas. Výzva sa má odoslať najneskôr pred uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti. Povinná osoba má lehotu 10 dní na udelenie súhlasu a v čase od odoslania výzvy až po udelenie súhlasu alebo do márneho uplynutia 10-dňovej lehoty na udelenie súhlasu sa lehota na vybavenie žiadosti preruší. Takáto úprava umožní povinným osobám neúmerne a zbytočne predlžovať lehotu na vybavenie žiadosti o informácie, ak výzvu na udelenie súhlasu odošle napr. deň pred uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti o informácie. V záujme ochrany žiadateľov pred šikanóznym výkonom práva zo strany povinných osôb a umelým predlžovaním lehôt na vybavenie žiadosti o informácie preto navrhujeme, aby povinná osoba odoslala výzvu na udelenie súhlasu so sprístupnením informácie najneskôr tri pracovné dni od doručenia žiadosti o informácie. 21. Vylúčenie záznamov z rokovaní orgánov z ochrany osobných údajov (k bodu 38) Navrhujeme v bode 38 v § 9 doplniť odsek 1 vetou: „Písomnosti, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy z rokovaní orgánov povinných osôb nie sú informáciami týkajúcimi sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy podľa tohto odseku a nevzťahuje sa na ne ochrana osobnosti a osobných údajov podľa tohto zákona.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť návrh novely zákona o ustanovenie, ktorým by sa jednoznačne stanovilo, že na zvukové a obrazové záznamy z rokovaní orgánov povinných osôb, ani na písomnosti, podobizne a obrazové snímky na nich vyhotovené sa nevzťahuje ochrana osobnosti a osobných údajov. Fyzické osoby na rokovaní orgánov povinných osôb nekonajú ako súkromné osoby, ale ako zástupcovia povinných osôb. Preto na akékoľvek záznamy z nich nemožno nahliadať ako na prejavy osobnej povahy, a teda nie je dôvod vylučovať ich z režimu sprístupňovania informácií na základe ochrany osobnosti a osobných údajov. Takýto záver vyplýva podľa nášho názoru už zo súčasného znenia zákona pri jeho korektnom výklade. Uvedenú vetu navrhujeme do zákona doplniť v záujme dosiahnutia väčšej jednoznačnosti tohto ustanovenia zákona. 22. Neutajovanie mien a priezvisk verejných činiteľov a zamestnancov orgánov verejnej moci (k bodu 39) Navrhujeme v bode 39 v § 9 doplniť odsek 2 vetou: „Ochrana osobnosti a osobných údajov sa nevzťahuje na informácie o menách a priezviskách verejných činiteľov alebo zamestnancov orgánov verejnej moci.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: V praxi sa vyskytujú prípady, kedy pod zámienkou, že ide o osobné údaje, sú utajované aj samotné mená a priezviská verejných činiteľov alebo zamestnancov orgánov verejnej moci. Takáto prax je v rozpore s požiadavkou transparentnosti výkonu verejnej moci. Kým vo vzťahu k verejným činiteľom je sprístupňovanie informácií riešené širšie v § 9 ods. 3, vo vzťahu k zamestnancom orgánov verejnej moci by sa z režimu ochrany osobných údajov vyčlenila iba informácia o ich mene a priezvisku. 23. Obmedzenie výnimky zo sprístupňovania informácií, ak boli tieto informácie poskytnuté inou osobu (k bodu 44) Navrhujeme, aby v bode 44 v § 11 ods. 1 písm. a) úvodná časť vety pred prvou bodkočiarkou znela: „a) jej bola odovzdaná fyzickou osobou, ktorá nie je povinnou osobou a ktorá jej ju odovzdala bez právnej povinnosti a bez súvisu so správnym konaním vedeným povinnou osobou alebo inou povinnou osobou.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predmetný bod z predloženého návrhu novely upravuje jednu z výnimiek z povinnosti sprístupniť informácie na žiadosť. Ide o informácie, ktoré boli povinnej osobe odovzdané inou ako povinnou osobou, ktorá ju poskytla bez právnej povinnosti. Podľa súčasného znenia zákona je takáto osoba vyzvaná na súhlas so sprístupnením informácie a ak do siedmich dni neodpovie, predpokladá sa, že súhlasí. Novela navrhuje neodpovedanie tejto osoby kvalifikovať ako jej nesúhlas so sprístupnením informácie. Podľa dôvodovej správy „ide najčastejšie o neformálne listy, podnety a doklady, ktoré nie sú obligatórnou súčasťou podaní, ktoré sú adresované povinným osobám“. Vzhľadom na to navrhujeme zúženie výnimky z povinnosti sprístupňovať informácie na základe dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. a), a to v dvoch smeroch obmedziť dôvod uvedený v písm. a) iba na fyzické osoby; vo vzťahu k právnickým osobám podľa nášho názoru neexistuje žiadny verejný záujem na ochrane informácií, ktoré poskytli povinným osobám hoci aj bez právnej povinnosti, rozšíriť podmienku vo vzťahu k požadovanej informácii, že ide nielen o informáciu poskytnutú inou osobou bez právnej povinnosti, ale zároveň aj bez súvisu so správnym konaním, čo umožní sprístupňovať informácie poskytnuté inými osobami v súvislosti so správnym konaním, pokiaľ ich sprístupneniu nebránia iné ustanovenia zákona. 24. Ponechanie možnosti sprístupnenia informácií o vybavovaní sťažností (k bodu 49) Navrhujeme v bode 49 v § 11ods. 1 vypustiť písm. o) Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Súčasné znenie zákona nevylučuje sprístupnenie informácií týkajúcich sa vybavovania sťažností. Zákon o sťažnostiach pôvodne v § 7 ods. 2 stanovoval, že „Informácie, ktoré obsahuje dokumentácia súvisiaca s vybavovaním sťažnosti, sa nesprístupňujú“. Dňa 23. marca 2017 však NR SR schválila vládny návrh novely zákona o sťažnostiach, ktorým bolo znenie § 7 ods. 2 zmenené na „Informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu,7) sa nesprístupňujú.“ To znamená, že z informácií týkajúcich sa vybavovania sťažnosti, sa nemajú sprístupňovať iba tie, ktoré nemožno sprístupniť pre niektorý z dôvodov, na základe ktorých sa obmedzuje prístup k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 8 až 12). Paušálne zahrnutie všetkých informácií týkajúcich sa vybavovania sťažností medzi informácie, ktoré sa nesprístupňujú, ide proti úmyslu zákonodarcu prejavenému v marci tohto roku schválením novely zákona o sťažnostiach. Navyše by bolo absurdné, aby zákon o slobodnom prístupe k informáciám volil reštriktívnejší prístup ako osobitný predpis a obmedzoval prístup k informáciám, ku ktorým podľa osobitného predpisu nie je potrebné obmedziť prístup. 25. Širšie sprístupňovanie informácií o rozsiahlejších stavbách (k bodu 50 - § 11b) Navrhujeme v bode 50 v § 11b doplniť písm. c) v znení: „c) ide o projektovú dokumentáciu v rámci územného konania alebo stavebného konania ku stavbe s navrhovanou zastavanou plochou nad 500 metrov štvorcových alebo nad 3 nadzemné podlažia.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predmetný bod návrhu novely upravuje výnimky z povinnosti sprístupňovať informácie v záujme ochrany práva duševného vlastníctva. Navrhuje túto výnimku zúžiť o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona, alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie a o informácie, ktoré sa získali za finančné prostriedky, s ktorými hospodária povinné osoby podľa § 2 ods. 3, alebo sa týkajú používania týchto finančných prostriedkov alebo sa týkajú nakladania s majetkom povinných osôb podľa § 2 ods. 3. Toto zúženie považujeme za pozitívne, ale nedostatočné. Navrhujeme preto zúženie výnimky z povinnosti sprístupňovať informácie na základe dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. c) aj o projektovú dokumentáciu k stavbám nad 500 metrov štvorcových alebo nad 3 nadzemné podlažia. Ide o stavby výrazne zasahujúce do okolitého prostredia, pri ktorých verejný záujem na práve verejnosti oboznámiť sa s navrhovanou výstavbou a vyjadriť sa k nej na základe dôkladného oboznámenia sa so všetkou dokumentáciou prevažuje nad záujmom na ochrane autorských práv k projektu. 26. Zavedenie všeobecnej povinnosti prijímať žiadosti elektronickou poštou (k bodu 51) Navrhujeme v bode 51 vypustiť vetu „Povinným osobám, ktoré nemajú zriadenú adresu elektronickej pošty, nemožno podať žiadosť elektronickou poštou.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Obmedzenie možnosti podávať žiadosti o informácie elektronickou poštou považujeme za neprimerané a neodôvodnené. Skutočnosť, že povinná osoba v súčasnej dobe nemá zriadenú adresu elektronickej pošty a nie je schopná komunikovať s občanmi elektronickou poštou, spochybňuje podľa nášho názoru jej elementárnu schopnosť plniť si zákonné povinnosti povinnej osoby bez ohľadu na to, o akú povinnú osobu ide. Riešením tejto situácie by malo byť zavedenie povinnosti všetkých povinných osôb mať zriadenú adresu elektronickej pošty, nie poskytovanie zákonnej výnimky tým povinným osobám, ktoré ju zriadenú nemajú. 27. Zachovanie povinnosti potvrdzovať podanie žiadosti o informáciu (k bodu 53) Navrhujeme v bode 53 doplniť v § 14 ods. 5 na koniec odseku nasledovný text: „Povinná osoba potvrdí podanie žiadosti podanej elektronickou poštou bez zbytočného odkladu po prijatí žiadosti na adresu elektronickej pošty žiadateľa uvedenú v žiadosti. Ak žiadateľ v žiadosti neuviedol adresu svojej elektronickej pošty, povinná osoba potvrdí podanie žiadosti na adresu elektronickej pošty, z ktorej bola žiadosť odoslaná. Ak žiadateľ podal žiadosť iným spôsobom ako elektronickou poštou a požiadal o potvrdenie podania žiadosti, povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: § 14 ods. 5 v súčasnom znení upravuje potvrdzovanie prijatia žiadosti a oznamovanie predpokladanej výšky úhrad za sprístupnenie informácie. Navrhovanou novelou sa má spresniť postup oznamovania predpokladanej výšky úhrad za sprístupnenie a zároveň vypustiť potvrdzovanie podania. Vypustenie možnosti požiadať o potvrdenie podania žiadosti nie je v dôvodovej správe nijako vysvetlené, dokonca ani len spomenuté. Túto zmenu považujeme za neopodstatnenú, lebo zníži právnu istotu žiadateľov pri podávaní žiadostí o informácie, a to najmä vo vzťahu ku žiadostiam podávaným elektronickou poštou. Navrhujeme preto zaviesť povinnosť povinnej osoby automaticky potvrdzovať podanie žiadosti podanej elektronickou poštou a ponechanie možnosti požiadať o potvrdenie podania žiadosti v prípade žiadostí podaných inou formou. 28. Riešenie situácie, ak povinná osoba nie je pôvodcom utajovanej skutočnosti (k bodu 55) Navrhujeme v bode 55 doplniť navrhované znenie § 15 ods. 4 nasledujúcim textom: „Ak požadovanú informáciu sčasti tvorí utajovaná skutočnosť podľa osobitného predpisu a pôvodcom tejto časti nie je povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, postúpi v tejto časti žiadosť do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti pôvodcovi a konanie vo zvyšnej časti preruší; ak je pôvodcom osoba, ktorá nie je povinnou osobou podľa tohto zákona, povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, žiadosť v tejto časti odmietne. Povinná osoba, ku ktorej smeruje postúpená žiadosť, je povinná doručiť právoplatné rozhodnutie (§ 18 ods. 2) alebo odpis rozhodnutia zo spisu (§ 18 ods. 1) povinnej osobe, ktorá v časti žiadosť postúpila. Povinná osoba po doručení právoplatného rozhodnutia pokračuje v prerušenom konaní; lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala rozhodnutie.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Vítame snahu ministerstva riešiť praktické problémy pri sprístupňovaní utajovaných skutočností. No zároveň upozorňujeme, že návrh rieši iba malú časť problémov z praxe, a to len situáciu, kedy žiadateľ žiada od povinnej osoby vlastnú utajovanú skutočnosť (tzn. takú, ktorej pôvodcom je v celistvosti tá povinná osoba, ku ktorej žiadosti smeruje). V praxi je však veľmi častá iná situácia a to, že určitá informácia sa skladá z utajovaných skutočností od rôznych pôvodcov (napr. súdny súhlas s použitím informačno-technického prostriedku sa skladá nielen z utajovaných skutočností, ktorých pôvodcom je samotný súd, ale aj z utajovaných skutočností, ktorých pôvodcom je žiadateľ o ITP, teda iný pôvodca, príp. zmluva o dodaní IT systému môže mať aj iného pôvodcu, než je obstarávateľ). V takýchto prípadoch sa povinná osoba, ku ktorej žiadosť o informácie smeruje, dostáva do veľmi zložitej procesnej situácie, pretože sú na ňu kladené nároky na kvalitu správneho rozhodnutia (zásada zákonnosti, zásada materiálnej pravdy atď.), no sama má pritom iba obmedzené možnosti dôvodiť materiálnu a formálnu podmienku utajenia k tej časti požadovanej informácie, ktorej pôvodcom je iná osoba. Uvedené problémy v aplikačnej praxi pozná v konaniach aj samotné Ministerstvo spravodlivosti SR, absenciu právnej úpravy v tejto oblasti potvrdzuje aj rozsudok KS BA, sp. zn. 6S/307/2013 z 25. 01. 2017. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby sa navrhované ustanovenie § 15 ods. 4 rozšírilo tak, že v prípade, ak sa požadovaná informácia – utajovaná skutočnosť skladá z informácií od viacerých pôvodcov a povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, je pôvodcom len časti z nich, aby konanie o žiadosti bolo prerušené a žiadosť v častiach bola postúpená ostatným pôvodcom, ktorí sú povinnými osobami. Ak je medzi pôvodcami osoba, ktorá nie je povinnou osobou (napr. obchodná spoločnosť v súkromnom vlastníctve), povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, v tejto časti žiadosť odmietne. 29. Obmedzenie svojvôle povinnej osoby pri určovaní náhradného spôsobu sprístupnenia informácie (k bodu 57) Navrhujeme v bode 57 v § 16 ods. 11: V prvej vete za slová „navrhne žiadateľovi“ vložiť slová „všetky uskutočniteľné“. V tretej vete vypustiť slová „povinná osoba žiadosť odloží alebo“. Poslednú vetu upraviť na nasledovné znenie: „Povinná osoba nesmie sprístupniť informácie výlučne nahliadnutím do spisu v prípade, ak žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou alebo do elektronickej schránky.“ Doplniť na koniec odseku 11 vetu: „Povinná osoba nesmie sprístupniť informácie výlučne ústnou formou v prípade, ak žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu v písomnej forme.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predložený návrh novely v tomto bode upravuje situáciu, keď povinná osoba nemôže sprístupniť informáciu spôsobom určeným žiadateľom. Navrhujeme doplniť, že povinná osoba navrhne žiadateľovi všetky spôsoby sprístupnenia informácie, ktorými je možné informáciu sprístupniť, aby bolo jednoznačné, že má navrhnúť všetky spôsoby, nielen niektoré. Ak žiadateľ v stanovenej lehote neurčí niektorý z navrhnutých spôsobov sprístupnenia informácie, návrh zákona umožňuje povinnej osobe odložiť žiadosť, alebo požadovanú informáciu sprístupniť spôsobom vyžadujúcim najmenšiu záťaž pre povinnú osobu. Navrhujeme, aby povinná osoba v takejto situácii nemala možnosť žiadosť odložiť, ale aby požadovanú informáciu sprístupnila spôsobom vyžadujúcim najmenšiu záťaž pre povinnú osobu. Posledná veta novo navrhovaného odseku 11 znie „Povinná osoba nesmie sprístupniť informácie výlučne nahliadnutím do spisu v prípade ak žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu telefonicky, faxom, poštou alebo elektronickou poštou.“ Navrhujem doplniť, že rovnako je potrebné postupovať aj v prípade, že žiadateľ žiadal informáciu sprístupniť do elektronickej schránky. Podobná situácia podľa nášho názoru nastáva v situácii, ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie v písomnej forme, preto by mu povinná osoba nemala mať možnosť poskytnúť informáciu náhradným spôsobom iba ústnou formou. 30. Sprístupňovanie informácií v elektronickej forme vo formátoch umožňujúcich vyhľadávanie a kopírovanie (k bodu 57) Navrhujeme v bode 57 doplniť v § 16 odsek 14 v znení: „(14) Ak sa informácia sprístupňuje v elektronickej forme, povinná osoba ju sprístupňuje vo formátoch a štandardoch podľa osobitného predpisu*. Povinná osoba sprístupňuje informácie vo forme umožňujúcej vyhľadávanie a kopírovanie jednotlivých informácií, ak je to technicky uskutočniteľné. Na požiadanie povinná osoba sprístupňuje informácie v elektronickej forme v upravovateľnej a spracovateľnej podobe, ak ňou v takej podobe disponuje. Na požiadanie a ak to povaha informácie umožňuje, povinná osoba poskytuje informácie ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi.“ * Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy č. 55/2014 Z. z.“ Ostatné body sa prečíslujú. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Navrhujeme, aby sa informácie sprístupňovali vo forme, v ktorej je možné vyhľadávať jednotlivé informácie a ďalej ich kopírovať. Na požiadanie by sa informácie sprístupňovali vo forme, ktorú je možné upravovať a ďalej spracovávať, napríklad tabuľky s aktívnymi vzorcami a podobne. Odkaz na Výnos č. 55/2014 Z. z. dopĺňa chýbajúcu informáciu o existujúcich štandardoch, na ktoré povinné osoby často zabúdajú. Teda, aby povinné osoby poskytovanú informáciu nekonvertovali do formátu, ktorý bude obmedzovať jej ďalšie spracovanie. Na požiadanie a ak to ich povaha umožňuje, by sa informácie mali poskytovať aj vo forme otvorených údajov. 31. Povinnosť povinnej osoby preukázať existenciu dohody o predĺžení lehoty na vybavenie žiadosti (k bodu 59) Navrhujeme v bode 59 doplniť § 17 ods. 4 vetou: „V prípade sporu preukazuje existenciu dohody podľa prvej vety povinná osoba.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predložený návrh novely zákona zavádza možnosť dohody žiadateľa a povinnej osoby na predĺžení lehôt na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií. Samotná možnosť takejto dohody je pozitívna. V záujme predchádzania možnému zneužitiu tohto ustanovenia na svojvoľné predlžovanie lehoty na vybavenie žiadosti navrhujeme doplniť navrhovanú úpravu o riešenie situácie, ak povinná osoba spochybní, že k uzavretiu takejto dohody prišlo. V takom prípade by dôkazné bremeno malo ležať na povinnej osobe, ktorá by mala mať povinnosť v prípade sporu preukázať, že k uzavretiu dohody prišlo. 32. Nepredlžovanie lehôt pre vybavenie odvolania (k bodu 65 - § 19 ods. 3) Navrhujeme v bode 65 v § 19 ods. 3 skrátiť lehoty pre vybavenie odvolania nasledovne: a) lehotu povinnej osoby pre predloženie odvolania odvolaciemu orgánu z 15 pracovných dní na 5 pracovných dní, b) lehotu odvolacieho orgánu pre rozhodnutie o odvolaní z 20 pracovných dní na 15 pracovných dní, c) lehotu pre rozhodnutie o rozklade z 20 pracovných dní na 15 pracovných dní. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje podrobnejšiu úpravu postupu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch. Oproti doterajšej úprave bez akéhokoľvek vysvetlenia v dôvodovej správe predlžuje lehoty na vybavenie odvolania. Zákon doteraz neupravoval lehotu, v ktorej má povinná osoba rozhodnúť o odvolaní vyhovením odvolaniu alebo jeho postúpením odvolaciemu orgánu. Všeobecná úprava (§ 57 ods. 1 správneho poriadku) stanovuje túto lehotu na 30 dní, navrhovaná úprava na 15 pracovných dní. Navrhovaná lehota je síce kratšia ako všeobecná úprava, správny poriadok však počíta s existenciou viacerých účastníkov konania, ktorí musia mať možnosť sa k odvolaniu vyjadriť (§ 56), kým v prípade zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadni iní účastníci konania neexistujú. Rozhodnutie, či povinná osoba autoremedúrou vyhovie odvolaniu, je teda nepomerne jednoduchšie ako v situácii, kedy by sa zmena pôvodného rozhodnutia dotkla aj iných účastníkov konania. Navrhovaná lehota na predloženie odolania odvolaciemu orgánu sa vzhľadom k tomu javí ako zbytočne dlhá, a preto ju navrhujeme skrátiť na 5 pracovných dní. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám dosiaľ stanovoval, že „Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.“ Ministerstvo navrhuje bez akéhokoľvek zdôvodnenia predĺžiť túto lehotu z 15 kalendárnych dní na 20 pracovných dní, čiže v podstate na dvojnásobok. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám dosiaľ neupravoval špecifickú lehotu na rozhodnutie o rozklade proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy. Ministerstvo navrhuje stanoviť lehotu na rozhodnutie o rozklade na 20 pracovných dní odo dňa doručenia rozkladu odvolaciemu orgánu, čím sa rovnako ako pri odvolaní predlžuje lehota na rozhodnutie o rozklade na dvojnásobok (z 15 kalendárnych dní na 20 pracovných dní). Vo vzťahu k obciam navrhuje ministerstvo na rozhodnutie o odvolaní lehotu 15 pracovných dní (navrhovaný § 19 ods. 4). Sme presvedčení, že ak je 15 pracovných dní dostatočnou lehotou pre obce, nie je dôvod, aby orgánom štátnej správy a ďalším povinným osobám mala byť stanovovaná dlhšia lehota. 33. Zákaz svojvoľného predlžovania lehôt v odvolacom konaní (k bodu 65 - § 19 ods. 7) Navrhujeme v bode 65 v § 19 doplniť odsek 7 vetami: „Na rozhodnutie podľa odsekov 2 až 5 vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty sa neprihliada. Rozhodnutie vydané podľa tohto odseku nie je dôvodom na zastavenie konania v tej istej veci podľa osobitného predpisuX.)“ X) Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: V bode 63 sa v § 18 ods. 3 upravuje tzv. fiktívne rozhodnutie, keď povinná osoba v zákonom stanovenej lehote nerozhodne o žiadosti o informácie. Návrh zákona stanovuje, že na fiktívne rozhodnutie sa neprihliada a nie je dôvodom na zastavenie konania v tej istej veci podľa správneho poriadku. Dôvodová správa to vysvetľuje nasledovne: „Zákonodarca má za to, že na rozhodnutia podľa odseku 1 a 2 vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty by sa nemalo neprihliadať. Tzv. fiktívne rozhodnutia majú veľký význam, najmä pokiaľ ide o možnosť žiadateľa domáhať sa zrušenia nezákonného rozhodnutia v rámci správneho súdnictva. Ak by sa v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia pripustil zánik možnosti uplatnenia fiktívneho rozhodnutia, povinná osoba by mohla svojvoľne a takpovediac beztrestne predlžovať zákonné lehoty. Ďalej sa upresňuje, že tzv. fiktívne rozhodnutia nie je dôvodom na zastavenie konania v tej istej veci podľa Správneho poriadku.“ Navrhujeme, aby sa rovnaký prístup uplatňoval aj na fiktívne rozhodnutia o odvolaní, inak môže byť spochybnená účinná ochrana práv žiadateľa prostredníctvom správneho súdnictva a odvolací orgán si bude môcť svojvoľne a beztrestne predlžovať zákonné lehoty. 34. Obmedzenie svojvôle povinnej osoby po vyhovení odvolaniu (k bodu 65 - § 19 ods. 8) Navrhujeme v bode 65 v § 19 doplniť odsek 8 vetou: „Ak odvolaní orgán informáciu podľa prvej vety nemá k dispozícii, nariadi povinnej osobe, aby túto informáciu žiadateľovi sprístupnila.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo navrhuje doplniť do zákona v § 19 odsek 8 v znení: „Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby, voči ktorému bolo odvolanie podané a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade.“ V prípade, že požadovanou informáciou odvolací orgán nedisponuje, tak aj v prípade, že odvolaniu vyhovie, vráti vec povinnej osobe na nové konanie. V praxi dochádza k tomu, že povinná osoba žiadosť o sprístupnenie informácie znovu odmietne, no oprie sa o iné dôvody ako v predchádzajúcom rozhodnutí. Žiadateľ sa znovu odvolá a čas, kým sa dostane k požadovanej informácii, sa neúmerne predĺži. Aj v situácii, keď neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie a odvolací orgán dá za pravdu žiadateľovi, si tak povinná osoba môže vymýšľať nové a nové zámienky, prečo požadovanú informáciu nesprístupní, a prinajmenšom tak sprístupnenie informácie odďaľovať. Ak návrh zákona počíta s možnosťou, že odvolací orgán v prípade vyhovenia odvolaniu sám sprístupní požadovanú informáciu (ak ju má k dispozícii), mal by riešiť aj situáciu, keď síce odvolací orgán požadovanú informáciu nemá k dispozícii, ale po preskúmaní žiadosti nenachádza žiadny zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie. Navrhujeme, aby v takej situácii nielen zrušil rozhodnutie povinnej osoby a vrátil jej vec na nové konanie, ale aby priamo nariadil povinnej osobe sprístupnenie informácie a povinná osoba by tak bola zaviazaná požadovanú informáciu sprístupniť. 35. Nespoplatňovanie poskytnutých vo forme skenov (k bodu 67 - 21) Navrhujeme, aby povinné osoby nemali možnosť vyberať úhradu za poskytovanie informácií vo forme skenov. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Predložený návrh novely zavádza možnosť spoplatnenia poskytnutej informácie, ak poskytnutie informácie vyžaduje vyhotovenie viac ako 100 fotokópií alebo skenov strán listín, ak je povinnou osobou obec, ktorá nie je mestom, alebo 200 fotokópií alebo skenov, ak ide o inú povinnú osobu. Chápeme snahu chrániť povinné osoby pred tzv. šikanóznym výkonom práva, ku ktorému však dochádza len v zanedbateľnej menšine žiadostí o informácie. Rešpektujeme, že povinným osobám vznikajú v súvislosti s poskytovaním informácií náklady. Považujeme však za úplne neprimerané rovnakým spôsobom spoplatniť vyhotovovanie fotokópií a vyhotovovanie skenov. Vyhotovovanie fotokópií znamená pre povinnú osobu aj priamy materiálny náklad vo forme papiera a tonera. Vyhotovenie skenu predstavuje len zanedbateľný náklad na úložný priestor v počítači alebo na serveri. Ak povinná osoba poskytne fotokópiu, už ňou ďalej nedisponuje. Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi sken, naďalej ním disponuje a môže ho využiť aj iným spôsobom vo svojej činnosti. V rámci archivácie úradných materiálov elektronickým spôsobom, na zverejnenie už sprístupnenej informácie, na poskytnutie rovnakej informácie iným žiadateľom atď. Okrem toho navrhovaná forma spoplatňovania skenov vytvára priestor pre šikanózny výkon práva povinnými osobami voči žiadateľom. Umožňuje im totiž, aby tvrdili, že museli vyhotoviť skeny aj z informácií, ktoré majú alebo by mali mať v elektronickej podobe. Drvivá väčšina informácií, ktorými povinné osoby disponujú a o ktorých sprístupnenie žiadajú žiadatelia, sa pritom nachádza alebo by sa mala nachádzať v ich informačných systémoch, alebo inak spracované a poskytnuteľné v elektronickej forme. Vzhľadom na to navrhujeme, aby sa poskytovanie informácií vo forme skenov vôbec nespoplatňovalo a aby povinné osoby mohli vyžadovať úhradu iba za nadlimitný počet fotokópií. Ako alternatívu navrhujeme do § 21 za ods. 5 vložiť nový odsek 6, ktorý by špecifikoval, aké informácie možno, resp. nemožno považovať za informácie vyžadujúce skenovanie. Napr. v takomto znení: „(6) Za informáciu vyžadujúcu vyhotovenie nového skenu listiny sa na účely vyžadovania úhrady podľa odsekov 4 a 5 nepovažuje informácia, a) ktorou povinná osoba disponuje alebo v minulosti disponovala aj v elektronickej podobe, b) ktorou by v zmysle právnych predpisov povinná osoba mala disponovať aj v elektronickej podobe, c) ktorej obsah je totožný s informáciou, ktorou povinná osoba disponuje, disponovala alebo by v zmysle právnych predpisov mala disponovať aj v elektronickej podobe.“ Doplnením tohto odseku by sa dosiahlo, žeby povinné osoby mohli vyžadovať úhradu za nadlimitné skenovanie naozaj iba v prípadoch, že požadovanou informáciou v elektronickej forme nedisponujú, nedisponovali a ani by v zmysle právnych predpisov disponovať nemali. Požiadavka, aby išlo nielen o informácie, ktorými povinná osoba v súčasnosti disponuje, ale aj o tie, ktorými v minulosti disponovala v elektronickej forme, pokrýva napríklad situáciu, že žiadateľ požiada o rovnakú informáciu, ktorá už v elektronickej forme bola poskytnutá inému žiadateľovi a vyžadovala vyhotoviť nadlimitný počet skenov. Povinná osoba by tak nemohla vyžadovať opakovanú úhradu za skenovanie za informáciu, ktorú už mala k dispozícii v elektronickej forme. Písm. b) pokrýva situáciu, keď si povinná osoba neplní povinnosť vyplývajúcu zo zákona disponovať určitými informáciami aj v elektronickej forme, napr. v rámci svojho informačného systému, na účely zverejnenia na webovom sídle a podobne. V takom prípade je neprimerané, aby žiadateľ o informáciu platil za skenovanie informácie, ktorou by povinná osoba mala v zmysle zákona disponovať aj v elektronickej forme. Písm. c) pokrýva situáciu, keď žiadateľ žiada poskytnutie informácie vo forme listiny a povinná osoba disponuje listinou (napr. podpísaným a opečiatkovaným rozhodnutím) len v papierovej forme, zároveň však disponuje obsahovo totožným dokumentom v elektronickej forme (elektronický dokument, ktorý bol vytlačený, podpísaný a opečiatkovaný). 36. Zrušiť pre obce navrhovanú výnimku z povinnosti zverejniť informácie o zmluvách uzavretých v minulosti (k bodu 70 - § 22g ods. 5) Navrhujeme v bode 70 v § 22g vypustiť ods. 5. Túto pripomienku považujeme za zásadnú. Odôvodnenie: Ministerstvo v prechodných ustanoveniach navrhuje stanoviť, že zmenené ustanovenia sa vzťahujú na povinne zverejňovanú zmluvu, ktorá bola uzavretá po 1. septembri 2018, kedy má novela nadobudnúť účinnosť. Zároveň pre povinné osoby zavádza notifikačnú povinnosť vo vzťahu k zmluvám, ktoré boli uzatvorené pred 1. januárom 2011, týkajú sa použitia verejných financií alebo verejného majetku a záväzok z nej vzniknutý existuje k 1. septembru 2018. Povinným osobám zákon stanovuje povinnosť v priebehu jedného roka zverejniť nie tieto zmluvy, ale zákonom stanovené údaje o nich. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia však návrh zákona od tejto povinnosti oslobodzuje obce a ich povinné osoby podľa § 2 ods. 3. Preto navrhujeme túto výnimku pre obce z návrhu zákona vypustiť. *** Všetky pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky. V prípade, že ministerstvo nevyhovie hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti. Vladimír Špánik, Hlavná 343, 951 06 Vinodol, spanikv @ zomos.sk Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05 Bratislava, ondrejdostal @ institute.sk Marcel Zajac, Púpavová 15, 841 04 Bratislava, zajac @ changenet.sk Richard Drutarovský, Pod Kalváriou 44, 080 01 Prešov, drutarovsky @ gmail.com Adam Valček, Poľná 578/23, 90029 Nová Dedinka a adam.valcek @ gmail.com Juraj Smatana, Nábrežná 999/13, Považská Bystrica, juraj.smatana @ zmenazdola.sk Slavomíra Salajová, Kutlíkova 5, 851 02 Bratislava, salajova @ pubres.sk Dušan Sloboda, Bučuháza 48, 931 01 Šamorín; dusansloboda @ institute.sk Ladislav Rovinský, Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, základná organizácia Košice 2013, Pokroku 7, 040 11 Košice, spolok.kosice @ gmail.com Veronika Prachárová, Mikovíniho 15, Bratislava 831 02, pracharova @ institutsgi.sk Štefan Szilva, Viglašska 7, 851 07 Bratislava 57, szilva @ changenet.sk Ivan Kuhn, Šafárikova 86, 048 01 Rožňava, ivankuhn @ institute.sk Martina Barancová Paulíková, Sokolská 11, 960 01 Zvolen, paulikova @ changenet.sk

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 48
Počet pripomienkovateľov: 4
Pripomienka: Navrhujeme, aby § 11 ods. 1 písmeno h) znelo: "h) sa týka výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru a kontrolovaných dokumentov ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, 24b) " Odôvodnenie: Navrhujeme zmenu, ktorá zjednoduší textáciu a zabráni situáciám, keď by sa mohli nesprístupňovať dokumenty, ktoré vznikli počas priebehu kontroly a stali sa predmetom kontroly. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 21
Počet pripomienkovateľov: 3
Pripomienka: Navrhujeme, aby bod 21 znel nasledovne: V § 5a ods. 6 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou. Navrhujeme zároveň vloženie nového bodu 22, ktorý znie: V § 5a sa vypúšťa odsek 9. Odôvodnenie: Návrh v bode 21 ustanovuje povinnej osobe, ktorá zverejňuje zmluvy na svojom webovom sídle možnosť požiadať Úrad vlády SR o umožnenie ich zverejňovania v CRZ. Dôvodová správa k tomuto bodu hovorí len toľko, že povinné osoby, ktoré nemajú povinnosť zverejňovať zmluvy v CRZ, ale len na svojom webovom sídle sa budú môcť vyhnúť budovaniu nových funkcionalít svojich webstránok tým, že budú mať na výber, či budú zverejňovať na svojej webovej stránke, alebo v CRZ. Takto navrhnuté ustanovenie, ktoré dáva veľkej množine povinných osôb možnosť výberu, kde budú zverejňovať svoje zmluvy, bude mať nezamýšľaný negatívny vplyv na schopnosť verejnosť vykonávať verejnú kontrolu a prijímať informácie. Zavedením možnosti, no nie povinnosti zverejňovať v CRZ totiž dôjde k ešte väčšej roztrieštenosti zverejňovania povinne zverejňovaných zmlúv. Množina povinných osôb, podľa aktuálneho právneho stavu má povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle, a nie v CRZ je rozsiahla a zahŕňa NBS, obce, VÚC, ich príspevkové a rozpočtové organizácie a právnické osoby, v kt. majú viac ako 50% účasť (viď. § 5a ods. 6 a ods. 9 InfZ). Hoci je súčasné riešenie z pohľadu verejnej kontroly a prijímania informácií nevyhovujúce, prijímateľ informácie v súčasnosti aspoň vie, že pri tomto type povinných osôb má zmluvy vždy hľadať na ich webovom sídle. Zavedením možnosti a nie povinnosti zverejňovať v CRZ sa odstraňuje táto istota, dôsledkom čoho môže byť znížený záujem verejnosti o kontrolu verejných kontraktov. Takto navrhnuté ustanovenie zároveň adekvátne nerieši zlú kvalitu zverejňovania zmlúv na webových sídlach povinných osôb. S rušenou časťou ust. § 5a ods. 6 funkčne súvisí aj ust. § 5a ods. 9 InfZ v platnom znení, ktoré sa stáva obsolentným v prípade zrušenia časti ust. § 5a ods. 6. S ohľadom na zásadu cessante ratione legis, cessat lex ipsa je preto vhodné spolu s časťou ust. § 5a ods. 6 zrušiť aj § 5a ods. 9, ktorý stráca zmysel. Je nutné podotknúť, že nami navrhovaná zmena sa nijako nedotkne rozsahu povinností ukladaných samospráve, keďže spolu so vznikom povinnosti zverejňovať v CRZ im odpadne povinnosť zverejňovať zmluvy na svojom webovom sídle. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 22
Počet pripomienkovateľov: 4
Pripomienka: V navrhovanom znení § 5a ods. 13 navrhujeme upraviť znenie druhej vety tak, aby text znel nasledovne: „Povinná osoba alebo účastník zmluvy podávajúci návrh na zverejnenie podľa odseku 10 sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom. Rovnako sú povinní zabezpečiť nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje; to neplatí o" Odôvodnenie: Navrhujeme upresniť znenie ustanovenia, aby bolo zrejmé, že vymedzenie výnimky z povinností sa týka len časti o anonymizácii údajov v zmluve a nie o povinnosti zverejnenia v súlade so skutočným stavom. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 8
Počet pripomienkovateľov: 4
Pripomienka: Navrhujeme aby bod 8 znel nasledovne: § 4 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: „Informáciou podľa odseku 1 je akýkoľvek obsah alebo jeho časť, najmä obsah záznamu na listine, záznamu uloženého v elektronickej podobe, v podobe zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo audiovizuálneho diela, v akejkoľvek forme, zaznamenané na akomkoľvek nosiči.“ Odôvodnenie: Navrhujeme zosúladiť definíciu pojmu „informácia“ s definíciou tohto pojmu obsiahnutou v § 21b ods. 2 zákona o slobode informácií. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 46
Počet pripomienkovateľov: 3
Pripomienka: Navrhujeme, aby bod 46 znel nasledovne: 46. V § 11 ods. 1 písmeno d) znie: „d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutie prokurátora alebo policajta podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku,24a), rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy alebo ak verejný záujem na ich sprístupnení prevažuje nad právami a právom chránenými záujmami; v takom prípade sa neuplatní ani dôvod na nesprístupnenie informácií podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona. V prípade že vznesenie obvinenia smerovalo voči osobe, ktorá je verejným funkcionárom16a), má sa za to, že verejný záujem prevažuje nad právami a právom chránenými záujmami ”. Poznámka pod čiarou k odkazu 24a znie: „24a) § 197 ods. 1 Trestného poriadku.“. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie je potrebné analogicky zmeniť zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre nasledovne: § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre znie: „Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy, okrem prípadu, ak verejný záujem na zverejnení rozhodnutia alebo sprístupnení informácie prevažuje nad právami a právom chránenými záujmami. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona. 47)“ Navrhujeme tiež doplniť dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu. Navrhujeme, aby posledný odsek dôvodovej správy k bodu 46 znel: „Navrhovaná úprava otvorí právnu cestu k tomu, aby povinná osoba musela kolidujúce hodnoty navzájom zvážiť, zhodnotiť a vo svojom rozhodnutí toto váženie kolidujúcich hodnôt riadne vyargumentovať. Na základe navrhovanej právnej úpravy bude musieť povinná osoba posúdiť, či neexistuje verejný záujem na sprístupnení informácií, ktorý by prevažoval nad záujmami na ochrane práv a právom chránených záujmov, a to prostredníctvom ústavného testu proporcionality, ktorý zahŕňa aj vzájomné váženie kolidujúcich záujmov. Tieto úvahy bude musieť uviesť aj v rozhodnutí o nesprístupnení informácií, aby bolo jej rozhodnutie preskúmateľné. Existencia prevažujúceho verejného záujmu môže prichádzať do úvahy napríklad v situáciách, keď žiadateľ žiada o informáciu týkajúcu sa obvinenej či obžalovanej osoby, ktorá je napríklad obvinená z trestného činu korupcie, subvenčného podvodu, poškodzovanie záujmov Európskej únie, machinácie pri verejnom obstarávaní, ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, zneužívania informácií v obchodnom styku, skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného, daňového podvodu, marenia výkonu správy daní, ekologických trestných činov, trestných činov verejných činiteľov a pod. Existencia prevažujúceho verejného záujmu môže prichádzať do úvahy napríklad aj v situáciách, ak sa trestné stíhanie vedie alebo viedlo pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery, nevyplatenia mzdy a odstupného, podvodu, úverového podvodu, poisťovacieho podvodu, kapitálového podvodu, subvenčného podvodu, neoprávneného obohatenia, podvodného úpadku, zavineného úpadku, podielnictva, legalizácie príjmu z trestnej činnosti, porušenia povinnosti pri správa cudzieho majetku, marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania, poškodzovania cudzej veci, trestných činov ohrozujúcich trhovú ekonomiku, trestných činov proti hospodárskej disciplíne, trestných činov proti mene a trestných činov daňových, trestných činov verejných činiteľov, trestných činov korupcie, trestného činu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, trestného činu marenia výkonu úradného a súdneho rozhodnutia, trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda, trestného činu šírenia poplašnej správy, trestných činov proti životnému prostrediu, trestných činov proti republike, trestných činov proti mieru, proti ľudskosti, trestných činov terorizmu, extrémizmu a trestných činov vojnových, trestných činov spáchaných z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona alebo úmyselného trestného činu, z ktorého je podozrivá alebo obvinená niektorá z osôb uvedených v § 9 ods. 3.“ Odôvodnenie: Navrhujeme, aby zo sprístupnenia neboli apriórne vylúčené rozhodnutia prokurátora alebo policajta podľa § 197 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku o odovzdaní veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, odovzdaní veci inému orgánu na disciplinárne konanie a odložení veci, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu (t.j. rozhodnutie prokurátora alebo policajta podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku). Aj pri týchto rozhodnutiach môže existovať verejný záujem na ich sprístupnení. Preto navrhujeme, aby sa ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno d) zákona o slobode informácií týkalo všetkých rozhodnutí podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku. Navrhujeme popri novej formulácii týkajúcej sa verejného záujmu zachovať aj formuláciu „ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy“, ktorá upravuje špecifický prípad, kde nie je potrebné vážiť verejný záujem a kolidujúce práva – napríklad v prípade ak žiadateľ požaduje anonymizované rozhodnutia v právoplatne ukončených konaniach. Navrhujeme na koniec ustanovenia doplniť formuláciu „v takom prípade sa neuplatní ani dôvod na nesprístupnenie informácií podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona.”, ktorá by vylúčila utajenia rozhodnutí polície alebo prokuratúry týkajúcich sa konkrétnych podozrivých alebo páchateľov označených menom a priezviskom z dôvodu ochrany ich osobných údajov a súkromia. V minulosti sa totiž v praxi vyskytli prípady, kedy Ministerstvo vnútra SR napr. odmietlo sprístupniť rozhodnutia polície týkajúce vyšetrovania únosu Michala Kováča ml. z dôvodu, že ide o rozhodnutie spojené s konkrétnou osobou určenou menom a priezviskom a teda by sprístupnením rozhodnutí polície týkajúcich sa konkrétnej osoby prišlo k porušeniu ochrany súkromia a osobných údajov. Takýmto spôsobom by mohli byť utajené všetky rozhodnutia polície týkajúce sa konkrétnych aktuálnych káuz a konkrétnych podozrivých alebo páchateľov. V súvislosti s testom verejného záujmu navrhujeme ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) doplniť o nevyvrátiteľná domnienku prevahy verejného záujmu v prípade, že obvinenie bolo vznesené voči proti osobe, ktorá je verejným funkcionárom. Existencia nevyvrátiteľnej domnienky bude mať pozitívny vplyv na hospodárnosť konania o sprístupnení informácie, kedy povinné osoby nebudú musieť vykonávať test verejného záujmu pokiaľ sa požadovaná informácia bude týkať verejného funkcionára a zároveň uľahčí prístup verejnosti k uzneseniam týkajúcich sa politikov a iných verejných funkcionárov. V prípade trestnej činnosti z ktorej spáchania sú dôvodne podozriví verejní funkcionári je verejný záujem na prístupe verejnosti k informáciám a výkone verejnej kontroly eminentný, keďže sú to práve prípady týkajúce sa verejných funkcionárov, pri ktorých v minulosti panovali podozrenia, že neboli vyšetrené v súlade so zákonom. Novej koncepcii, kedy môže byť rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní treba prispôsobiť aj znenie zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý obsahuje špeciálnu úpravu sprístupňovania rozhodnutí prokurátora. Podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre „Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona 47) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.“ Podľa § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre „Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona. 47)“ Do ustanovenia § 55m ods. 6 je preto potrebné doplniť, že možno odmietnuť zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie, okrem prípadu, ak verejný záujem na zverejnení rozhodnutia alebo sprístupnení informácie prevažuje nad právami a právom chránenými záujmami. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: nový novelizačný bod
Počet pripomienkovateľov: 4
Pripomienka: Navrhujeme, aby sa ustanovenie § 5a ods. 2 doplnilo o túto vetu: „Ustanovenie predchádzajúcej vety sa neuplatní pokiaľ ide o zmluvu, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.7fb)“ Navrhujeme zároveň, aby v bode 70 novely navrhované ustanovenie § 22g znelo nasledovne: „§ 22g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2018 (1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na povinne zverejňovanú zmluvu uzavretú po 1. septembri 2018, na objednávku tovarov a služieb vyhotovenú po 1. septembri 2018 a na faktúru doručenú alebo zaplatenú po 1. septembri 2018. (2) Na konania začaté pred 1. septembrom 2018 sa použijú predpisy účinné do 1. septembra 2018. (3) Povinná osoba, ktorá pred 1. januárom 2011 uzatvorila písomnú zmluvu, ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy7aa) vrátane neštátnych účelových fondov alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie, je povinná do 31. augusta 2019 zverejniť v registri údaje podľa odseku 5, ak na základe zmluvy k 1. septembru 2018 existuje záväzok z nej vzniknutý. (4) Povinná osoba, ktorá v období od 1. januára 2011 do 1. septembrom 2018 uzatvorila písomnú zmluvu, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu,7fb, a ktorá by v prípade uzatvorenia po 1. septembri 2018 bola povinne zverejňovanou zmluvou, je povinná do 31. augusta 2019 zverejniť v registri údaje podľa odseku 5. (5) Údaje o zmluvách uvedených v odseku 3 a odseku 4 sa zverejňujú v rozsahu týchto údajov: a) názov zmluvy, ak je k dispozícii, b) identifikáciu účastníkov zmluvy; ak ide o osobné údaje účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby, uvedú sa osobné údaje podľa § 5a ods. 13, c) popis predmetu zmluvy, d) hodnotu predmetu zmluvy, ak ju možno určiť, e) dátum uzavretia zmluvy, prípadne dátum udelenia súhlasu s uzavretím zmluvy, f) údaje o označení nehnuteľnosti v rozsahu podľa osobitného predpisu7fa), ak ide o zmluvu podľa odseku 4. (6) Povinnosti ustanovené v odsekoch 3 až 5 sa nevzťahujú na obce a ich povinné osoby podľa § 2 ods. 3. Odôvodnenie: Novela v bode 18 ruší súčasnú výnimku z povinného zverejňovania zmlúv týkajúcich sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti. Zrušenie tejto výnimky avšak dostatočne negarantuje, že tento druh zmlúv bude skutočne zverejňovaný. S ohľadom na súčasné znenie § 5a ods. 2 existuje možnosť, že tieto zmluvy by neboli zverejňované vôbec, čo vnáša do zákona aplikačnú neistotu. S ohľadom na predchádzanie nejasnostiam a s tým spojenému predchádzaniu vzniku súdnych konaní podľa navrhovaného § 5aa a § 5ab je vhodné doplniť § 5a ods. 2 v zmysle, že výnimka pre verejné firmy zo zverejňovania zmlúv uzatvorených v bežnom obchodnom styku sa netýka zmlúv, predmetom ktorých je scudzovanie, resp. nadobúdanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Zároveň navrhovaná úprava v bode 18 s ohľadom na navrhované prechodné ustanovenia v bode 70 nedostatočne reaguje na akútnu spoločenskú potrebu zverejnenia zmlúv týkajúcich sa vyporiadania vlastníctva nehnuteľností do vlastníctva Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré boli už uzatvorené, napr. v súvislosti s výstavbou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, či pripravovanou výstavbou obchvatu Košíc a Prešova, pričom dovedna ide o zmluvy v hodnote viac ako pol miliardy eur. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť navrhované ust. § 22g o ďalší odsek, ktorý povinnej osobe, ktorá uzatvorila zmluvu ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu pred účinnosťou novely, ktorá keby bola uzatvorená po účinnosti novely by bola povinne zverejňovanou zmluvou, ustanovuje povinnosť zverejniť v registri základné informácie o týchto zmluvách. V registri sa budú zverejňovať informácie o zmluvách uzatvorených po 1. januári 2011, čo je dátum kedy bola do právneho poriadku zavedená povinnosť zverejňovať zmluvy. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 24
Počet pripomienkovateľov: 4
Pripomienka: Navrhujeme aby ustanovenie § 5a ods. 22 znelo nasledovne: „(22) Ustanovenia odsekov 2 a 3 nevylučujú sprístupnenie zmluvy uzatvorenej v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii povinnej osoby podľa odseku 2 a zmluvy podľa § 5a ods. 5, a to na základe žiadosti o informácie podľa § 14.“. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie § 5a ods. 22 znie nasledovne: „(22) Ustanovenia odsekov 2 a 3 nevylučujú sprístupnenie zmluvy uzatvorenej v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii povinnej osoby podľa odseku 2 a zmluvy podľa § 5a ods. 5 písm. c), d), i), j), r) a s), a to na základe žiadosti o informácie podľa § 14.“.“ Tým, že ustanovenie presne špecifikuje iba niektoré nezverejňované zmluvy v § 5a ods. 5 písm. c), d), i), j), r) a s),, nastáva rozpor s princípom, že to, že zmluva nie je zverejňovaná, automaticky neznamená, že ju nemožno celú alebo niektoré informácie v nej obsiahnuté sprístupniť na základe žiadosti. Navrhované ustanovenie nemôže vylúčiť sprístupnenie ostatných nezverejňovaných zmlúv alebo ich častí na základe žiadosti – zverejňovanie a sprístupňovanie sú úplne odlišné formy poskytovania. Skutočnosť, že zmluva nie je povinne zverejňovaná, nemôže znamenať, že zmluva alebo jej časť nemôže byť sprístupnená na žiadosť – samozrejme po vylúčení zákonom chránených informácií. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 13 a k bodu 40
Počet pripomienkovateľov: 4
Pripomienka: Navrhujeme, aby bod 13 novely znel nasledovne: Ustanovenie § 5 ods. 5 písm. i) znie: „i) predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenia, trvanie predchádzajúcich pracovných alebo iných obdobných zaradení a označenie osôb, u ktorých sa predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenia vykonávali,“ Navrhujeme, aby sa v bode 40 novely doplnilo ustanovenie § 9 ods. 3 okrem navrhovaných zmien o nové písmeno h), ktoré znie: „h) predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenia, trvanie predchádzajúcich pracovných alebo iných obdobných zaradení a označenie osôb, u ktorých sa predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenia vykonávali.“ Odôvodnenie: Novela v bode 13 ustanovuje povinnosť povinným osobám zverejňovať profesijné životopisy osôb, ktoré sa „uchádzali najmä o manažérsku funkciu v tzv. verejných podnikoch.“ Navrhovaná zmena bodu 13 je legislatívno-technického charakteru. Nami navrhované znenie toto ustanovenie precizuje a zosúlaďuje slovné vyjadrenie normy s jej účelom. Z dikcie pôvodne navrhovaného ustanovenia totiž pri jeho gramatickom výklade plynie, že povinné osoby by mali povinnosť zverejňovať len posledné predchádzajúce pracovné alebo iné obdobné zaradenie osoby, ktorá vykonáva funkciu v štatutárnom, riadiacom alebo kontrolnom orgáne povinnej osoby podľa § 2 ods. 2 a 3, čo nie je v súlade s v dôvodovej správe proklamovaným účelom normy, tj. so zverejňovaním profesijného životopisu. Zároveň sa navrhuje doplnenie bodu 40 novely, ktorý analogicky dopĺňa ust. § 9 ods. 3 o povinnosť povinných osôb sprístupňovať životopis osôb spadajúcich do taxatívneho výpočtu kategórii osôb, u ktorých sa prelamuje ochrana osobných údajov v súvislosti s realizáciou práva na informácie. Ako sa už uvádza k dôvodovej správe k bodu 13 a bodu 40 novely, v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR musia osoby, ktoré vstupujú do verejného priestoru preukázať vyššiu mieru tolerancie, teda strpieť vyššiu mieru záujmu o ich osobu (III. ÚS 385/2012-63). Kategórie osôb, ktoré sú vymenované v navrhovanom ust. § 9 ods. 3 sa vyznačujú rovnakou až vyššou mierou zapojenia do verejného života ako manažéri verejných firiem. Z tohto dôvodu, uplatňujúc pravidlo de minori ad maius, je vhodné, aby sa sprístupňovali životopisy aj týchto ďalších kategórii fyzických osôb zapojených do verejného života. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 67
Počet pripomienkovateľov: 3
Pripomienka: V navrhovanom § 21 ods. 8 prvá veta, navrhujeme slová „podľa odsekov 4 až 6" nahradiť slovami „podľa odsekov 4 a 5". Odôvodnenie: Navrhovaný § 21 ods. 6 sa týka sprístupňovania informácií formou nahliadnutia. Vzhľadom na to, že trvanie nahliadania závisí od žiadateľa a povinná osoba teda nemôže reálne predpokladať jej trvanie, nemožno od povinnej osoby ani spravodlivo vyžadovať oznámenie výšky úhrady vopred. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodom 51, 56 a 57
Počet pripomienkovateľov: 3
Pripomienka: V § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 a navrhovanom § 16 ods. 11 navrhujeme vypustiť slová "faxom, ". Odôvodnenie: Zákon predpokladal možnosť podania žiadosti o informácie faxom, ako jeden zo spôsobov, ktorým možno žiadosť vždy podať. Zároveň tým však uložil povinným osobám povinnosť prijímať žiadosti prostredníctvom faxu. Vzhľadom na rozšírenosť elektronickej komunikácie prostredníctvom e-mailu, nie je dôvod na vyžadovaní povinnosti zabezpečiť faxový príjem žiadostí. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 23
Počet pripomienkovateľov: 2
Pripomienka: Navrhujeme, aby bod 23 znel nasledovne: V § 5a odsek 14 znie: „Povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje nepretržite počas existencie záväzku z povinne zverejňovanej zmluvy a následne počas desiatich rokov od konca účinnosti povinne zverejňovanej zmluvy.“ Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie precizuje dobu, počas ktorej má byť povinne zverejňovaná zmluva zverejnená. Ako počiatok desaťročnej lehoty, počas ktorej musí byť zmluva zverejnená sa stanovuje moment ukončenia jej účinnosti. Zmluva teda bude musieť byť zverejnená počas obdobia jej účinnosti plus 10 rokov. Takto navrhnuté ustanovenie rieši situáciu, kedy zmluvy s dlhšou dobou účinnosti ako súčasných 5 rokov, resp. v bode 23 pôvodne navrhovaných 10 rokov mohli byť stiahnuté z CRZ/webu povinnej osoby dňom uplynutia ich účinnosti, čo malo výrazne negatívny vplyv na možnosť spätného výkonu verejnej kontroly nad zmluvami uzatváranými povinnými osobami. Počítanie 10 ročnej doby zverejnenia od konca účinnosti povinne zverejňovanej zmluvy rieši tento problém, keďže aj po skončení účinnosti dlhodobej zmluvy je poskytnuté dostatočné obdobie na prístup verejnosti k takejto zmluve. Takto navrhnuté ustanovenie je zároveň realizáciou predvolebného záväzku koaličných politických strán SNS a Most-Híd k zlepšeniu prístupu verejnosti k informáciám. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: nový novelizačný bod
Počet pripomienkovateľov: 2
Pripomienka: Navrhujeme vložiť do návrhu zákona nový bod, ktorý znie: V ustanovení § 5a ods. 3 sa na konci pripájajú nasledovné vety: „Ak povinná osoba uzatvorí zmluvu, ktorá tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, zverejňuje v registri informáciu o uzatvorení takejto zmluvy. Informácia podľa predchádzajúcej vety obsahuje iba 1. meno a priezvisko zmluvných strán, resp. názov, adresu a identifikačné číslo organizácie právnickej osoby, ak sú zmluvnými stranami právnické osoby, 2. typ zmluvy, 3. dátum uzatvorenia zmluvy, 4. číslo zmluvy, 5. hodnotu predmetu zmluvy alebo plnenia zo zmluvy, ak je ho možné určiť." Navrhujeme vložiť do návrhu zákona nový bod, ktorý znie: V ustanovení § 5a ods. 4 sa na konci prvej vety sa dopĺňajú slová „ak tento zákon neustanovuje inak“. Odôvodnenie: Zákon o utajovaných skutočnostiach momentálne nepozná tzv. deklasifikačný mechanizmus, teda proces, ktorým by občan dokázal vyvolať preskúmanie toho, či je potrebné informáciu alebo vec naďalej utajovať[1]. Právny poriadok dokonca neustanovuje ani maximálnu lehotu utajenia. Podľa § 7 zákona o ochrane utajovaných skutočností je pôvodca povinný sústavne skúmať potrebu naďalej utajovať informáciu a vec, a pokiaľ dôvody pominú, je povinný zmeniť alebo zrušiť utajenie. Táto povinnosť je teda ponechaná iba na svojvôli pôvodcu, pričom kontrola tejto povinnosti prebieha iba zo strany Národného bezpečnostného úradu a je neverejná, resp. taktiež utajená. Z predchádzajúceho vyplýva, že na Slovensku je možné, že niektoré informácie sú utajované bez možnosti preskúmania toho, či sa tak deje oprávnene, čo je zaiste v rozpore s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a taktiež čl. 10 ods. 1 Dohovoru, najmä vzhľadom na to, že takýto postup nie je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov. Taktiež vzhľadom na to, že utajovanie zmlúv uzatvorených povinnými osobami vylučuje akúkoľvek, hoci aj následnú, verejnú kontrolu činnosti a hospodárenia povinných osôb, navrhujeme, aby určité informácie (tzv. notifikácie) o utajených zmluvách boli automaticky zverejňované v Centrálnom registri zmlúv. Tieto notifikácie poskytnú verejnosti základný prehľad o tom, kto a koľko peňazí získava prostredníctvom utajených zmlúv bez toho, aby bolo ohrozené záujmy SR, keďže materiálny obsah zmluvy ostáva utajený. Tento návrh je inšpirovaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/29/2013, podľa ktorého v prípade utajených zmlúv platí, že „výlučne označenie účastníkov zmluvy, typ zmluvy (napr. kúpna), dátum uzatvorenia, všeobecný opis (názov) jej predmetu, číslo zmluvy potvrdzujúce jej existenciu, bez zverejnenia materiálneho obsahu podliehajú právnemu režimu zákona o slobode informácií.“ Je pravdepodobné, že tento návrh vyvolá odpor u časti povinných osôb, no je potrebné dôsledne zvážiť túto kritiku, keďže táto kritike nebude motivovaná obavou o záujmy SR v materiálnom slova zmysle, ale skôr obavou z nárastu otázok verejnosti na to, komu a koľko peňazí sa prostredníctvom utajených kontraktov prerozdeľuje. K tomu upozorňujeme na princíp 2 písm. b) Johannesburských zásad[2], podľa ktorých „obmedzenie práva na informácie z dôvodu národnej bezpečnosti nie je legitímne najmä vtedy, pokiaľ je jeho skutočným alebo preukázateľným cieľom chrániť záujmy, ktoré nesúvisia s národnou bezpečnosťou, vrátane ochrany vlády pred otázkami alebo zatajiť informácie o fungovaní verejných inštitúcií (...)“. ________________________________________ [1] Pozri bližšie Všeobecné princípe sprístupňovania informácií o národnej bezpečnosti (Tshwanské zásady) a odporúčania Transparency International Defence & Security Programe (štúdia Classified Information: A review of current legislation across 15 countriess & the EU) [2] The Johannesburg Principles on National Security, Freedom of Expression and Access to Information, November 1996 Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 49
Počet pripomienkovateľov: 3
Pripomienka: Navrhujeme, aby v § 11 sa odsek 1 písm. m) znelo nasledovne: „m) ide o informáciu o prebiehajúcom konaní o priestupku,24e) okrem rozhodnutia alebo informácie o výsledku konania,“ Navrhujeme zároveň zmeniť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nasledovne: V § 89a ods. 9 sa na konci vety pripája bodkočiarka a slová „to sa nevzťahuje na rozhodnutie alebo informácie o výsledku konania, po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje osobitný zákon.18)“. Navrhujeme zároveň, aby v § 11 bolo v odseku 1 navrhované písm. o) vypustené. Odôvodnenie k § 11 ods. 1 písm. m): Bez úpravy zákona o priestupkoch nie je možné zabezpečiť, aby boli rozhodnutia alebo informácie o výsledku konania aj naozaj sprístupňované. Podľa súčasného znenia § 89a ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch totiž „(3) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi: a) titul, meno a priezvisko, b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo, c) adresu pobytu, d) štátnu príslušnosť, e) údaj o doklade totožnosti, f) miesto, dátum a čas spáchania priestupku, g) označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho spáchania, h) spôsob vybavenia veci, i) uloženú sankciu a ochranné opatrenie, j) označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal, k) dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, l) evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu značku právoplatného rozhodnutia.“ Podľa súčasného znenia § 89a ods. 9 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch „(9) Na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.18)“ Odkaz číslo 18 odkazuje na zákon o slobode informácií. Vyššie citované ustanovenia § 89a ods. 3 a 9 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bránia sprístupňovaniu rozhodnutia alebo informácií o výsledku konania, keďže informácie nachádzajúce sa v rozhodnutí a informácie o výsledku konania sa zároveň nachádzajú v evidencii priestupkov. Preto je potrebné upraviť zákon o priestupkoch tak, aby nebránil sprístupňovaniu týchto informácií a zároveň aby bola zabezpečená ochrana legitímnych záujmov. Odôvodnenie k § 11 ods. 1 písm. o): Návrh novely navrhuje v § 11 odsek 1 doplniť písmenom o), ktoré znie: „o) ide o informáciu týkajúcu sa vybavovania sťažnosti.“. Ide však o v súčasnosti zbytočnú právnu úpravu neústavne obmedzujúcu právo na informácie týkajúce sa vybavovania sťažností. Zákon č. 94/2017, ktorým bol zmenený a doplnený zákon o sťažnostiach, totiž v ustanovení § 7 ods. 2 vyriešil vzťah zákona o slobode informácií a sprístupňovania informácií týkajúcich sa vybavovania sťažností nasledovne: Podľa § 7 ods. 2 súčasného znenia zákona o sťažnostiach „(2) Informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu,7) sa nesprístupňujú.“ Poznámka pod čiarou k odkazu č. 7 znie: „7) § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.“ Týmto ustanovením je dostatočne zabezpečená ochrana legitímnych záujmov. Toto riešenie bolo prijaté a odsúhlasené predkladateľom návrhu novely zákona – Úradom vlády SR. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.

Autor: VIA IURIS, Združenie
Pripomienka k: K bodu 2
Počet pripomienkovateľov: 4
Pripomienka: Navrhujeme prijať Alternatívu č. 1, t.j. navrhujeme aby v § 2 odsek 3 znel: „(3) Povinnými osobami sú ďalej aj obchodné spoločnosti, štátne podniky, družstvá a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak a) sú úplne financované povinnými osobami podľa odsekov 1 a 2 alebo b) sú kontrolované povinnými osobami podľa odsekov 1 a 2 alebo c) povinné osoby podľa odsekov 1 a 2 vymenúvajú alebo volia viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.“. Odôvodnenie: Alternatíva č. 2 prináša mnohé praktické a aplikačné problémy a v praxi by mohla byť fakticky nerealizovateľná. Preto navrhujeme prijať alternatívu č. 1. Alternatíva č. 2 okrem iného stanovuje, že „Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby... ktoré v posledných troch rokoch boli prijímateľmi nenávratného finančného príspevku2a) alebo dotácie;2b) na tieto povinné osoby sa vzťahujú len ustanovenia § 8 až 21a“. V dôsledku tohto ustanovenia by sa informačná povinnosť vzťahovala aj na všetky firmy, cirkvi a občianske združenia, atď., ktoré boli v posledných troch rokoch prijímateľom nenávratného finančného príspevku z eurofondov alebo dotácie z verejného rozpočtu. Takúto právnu úpravu považujeme za nevhodnú z nasledovných dôvodov: - Išlo by o plnú informačnú povinnosť, teda všetky firmy, cirkvi a občianske združenia, atď. by museli na základe žiadostí o informácie poskytovať všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, bez ohľadu či by šlo o informácie o použití verejných prostriedkov alebo súkromných prostriedkov. - Plná informačná povinnosť by sa vzťahovala na firmy, cirkvi a občianske združenia, atď. bez ohľadu na to, aké množstvo finančných prostriedkov v posledných troch rokoch prijali – teda vzťahovala by sa aj na firmy, cirkvi a občianske združenia, atď., ktoré v posledných troch rokoch boli prijímateľom veľmi nízkeho príspevku alebo dotácie – napr. dotácie vo výške 50 eur. - Zakotvením informačnej povinnosti pre takéto firmy, cirkvi a občianske združenia, atď. by sa tieto právnické osoby stali povinnou osobou a boli by povinné vybavovať žiadosti o informácie podľa zákona o slobode informácií a zákona o správnom konaní. To by prinieslo neúnosnú administratívnu záťaž, pretože malé firmy prípadne malé občianske združenia (napr. občianske združenia s tromi členmi), by sa stali správnymi orgánmi, museli by v lehote 8 pracovných dní vybavovať žiadosti o informácie a vydávať v správnom konaní rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Nie je tiež zrejmé, kto by rozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam firiem, cirkví a občianskych združení atď. o nesprístupnení informácií. Aj keby sa žiadosti o informácie netýkali použitia verejných prostriedkov, v zmysle zákona by tieto firmy, cirkvi a občianske združenia, atď. museli žiadosti formálne vybaviť podľa zákona o slobode informácií a zákona o správnom konaní a vydávať správne rozhodnutia o nesprístupnení informácií. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že väčšinu z 50 000 občianskych združení registrovaných v SR tvoria malé občianske združenia dobrovoľníckeho charakteru, bez profesionálnych zamestnancov. Očakávať, že tieto subjekty budú schopné viesť správne konanie, dodržať zákonom stanovené lehoty a vydávať rozhodnutia v správnom konaní je nerealistické. - Informačná povinnosť by sa vzťahovala na všetky firmy, cirkvi a občianske združenia, atď., ktoré prijali finančný príspevok v posledných troch rokoch – teda v minulosti. Tým by podľa nášho názoru prišlo k zásahu do práva na ochranu legitímnych očakávaní týchto právnických osôb. Ak by si totiž boli firmy, občianske združenia, atď. vedomé skutočnosti, že prijatie akéhokoľvek príspevku na ne bude zároveň klásť mimoriadne náročné administratívne bremeno vybavovania žiadostí o informácie a vydávania rozhodnutí v správnom konaní, mnohé z nich by sa nikdy o príspevok z verejných zdrojov neuchádzali. - V žiadnom prípade neodmietame transparentnosť nakladania s verejnými prostriedkami, naopak, transparentnosť vo využívaní nenávratných finančných prostriedkov a dotácií, plne podporujeme. Za správnejší prístup však považujeme ten, ktorý neukladá nerealizovateľné administratívne bremeno na firmy, cirkvi a občianske združenia, teda ten, aby informácie o použití finančných príspevkov z eurofondov a dotácií boli v relevantnom rozsahu prístupné u poskytovateľov dotácií, ktorými sú orgány verejnej moci. - Pri riešení v alt. 2 by naopak išlo o krok proti transparentnosti, nakoľko informačná povinnosť by sa preniesla na súkromné právnické osoby, ktoré môžu zaniknúť bez právneho nástupcu, takže informácie o verejných financiách by sa tým „stratili“. Rovnako sa môže stratiť prístup k nim po uplynutí „troch rokov“ od udelenia dotácie, lebo právnická osoba prestane byť povinnou osobou. Transparentný prístup k potrebnému rozsahu informácií o dotáciách a eurofondoch teda treba zabezpečiť tak, aby boli na strane poskytovateľa (už aj teraz povinnej osoby), kde je zabezpečený štandard administratívneho postupu a prístup k dátam aj po uplynutí trojročného obdobia, prípadne aj pri zániku občianskeho združenia, prípadne firmy. Pripomienka je zásadná. Podporu tejto hromadnej pripomienke je možné v zmysle ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov vyjadriť aj na www.changenet.sk.